Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/178/2023 4123201046 27. 11. 2024 JUDr. Blanka Malichová ECLI:SK:KSBA:2024:4123201046.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu žalobcu: Plastcom, spol. s r.o., so sídlom Nitra, Hattalova 4, IČO: 17 318 378, právne zastúpený: Mgr. Oliver Krist, advokát, so sídlom Kýčerského 7, Bratislava proti žalovanej 1/: Ing. X. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. ulica XXX/ XX, T.-L. a žalovanému 2/ : U.. O. G., nar. XX. XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, I. - S. A., obaja právne zastúpení: JUDr. Igor Huna, advokát, so sídlom Tranovského 57, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody vo výške 11.618,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 29Cb/7/2023-226 zo dňa 30. augusta 2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra, č.k. 29Cb/7/2023-226 zo dňa 30. augusta 2023 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi súd proti žalovaným
p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.618,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 10.720,20 eur od 14.12.2022 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 420 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, 3, § 489, § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), § 134, § 135a ods. 1, 2, 3, § 261 ods. 1, § 369 ods. 1,2, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“), § 137 písm. a/, § 149, § 150, § 151 ods. 1, 2, § 152, § 153 ods. 1, 2, § 154, § 187 ods. 1, 2 , § 188 ods. 1, § 191 ods. 1, § 204, § 215 ods. 1, 2, § 218 ods. 1, § 230, § 232 ods. 3, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). 2. Podľa odôvodnenia rozsudku sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej žalovanými vymyslenou a nedôvodnou žalobou na konateľov spoločnosti Ing. D. a U.. O. o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a uhradenie nemajetkovej ujmy 10.000 eur (sp.zn. 4C/12/2019), ktorá smerovala k potláčaniu výkonu ich konateľských oprávnení pri výkone ich pôsobnosti v rámci vnútrofiremnej mailovej komunikácie. Žalobu voči Ing. O. žalovaní, konajúci menom žalobcu, zobrali v celom rozsahu späť, nakoľko dôkaz o vedení takejto komunikácie z jeho strany doložený nebol. Pojednávania vedeného pod sp.zn. 4C/12/2019 sa žalovaní nezúčastnili, na základe čoho bolo súdne konanie zastavené a Ing. D. a U.. O. bola priznaná náhrada trov súdneho konania. Žalovaní ako konatelia žalobcu teda priamo zavinili vydanie rozsudku pre zmeškanie a tým aj prehru v tomto súdnom spore, čím hrubým spôsobom porušili
povinnosti postupovať pri výkone pôsobnosti konateľa s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka a sú tak zodpovední za všetky náklady vynaložené na jeho vedenie. 3. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili s poukazom na právo garantované Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) na zastúpenie advokátom v konaní pred súdom, realizujúce sa buď tým, že si účastník konania advokáta zvolí, alebo mu v prípade splnenia zákonných podmienok súd na jeho návrh zástupcu z radov advokátov ustanoví (uznesenie NS SR zo dňa 29.07.2010, sp. zn. 2 Cdo/93/2009). Uviedli, že ako konatelia oslovili advokátsku kanceláriu (ďalej aj „AK“), v tom čase pod obchodným menom Dvořák Hager &Partners, advokátska kancelária, s.r.o. na zastupovanie žalobcu pred súdom. Žalovaná suma 10.720,20 eur predstavovala odmenu za účelne vykonané právne služby a o vzniku škody teda nemožno hovoriť. Zo znenia čl. 47 ods. 2 ústavy je zrejmé, že každý bez rozdielu musí mať možnosť nechať sa zastupovať. Ak by sa výkon takéhoto práva sankcionoval, bolo by doslova vylučované, resp. obmedzované len na prípady, kedy by právne zastúpenie bolo vykonané v úspešnom konaní. Verdikt súdu je na začiatku konania vždy neznámy, preto žiadna strana, nemôže vopred poznať výsledok súdneho konania. Dokonca aj v prípade vyslovenia právneho názoru na začiatku konania nemožno vylúčiť, že pod vplyvom výsledkov vykonaného dokazovania súd svoj právny názor zmení, nehovoriac o tom, že ešte aj odvolací súd môže vyjadriť úplne opačný právny názor na prejednávaný skutkový stav. V práve Únie nie je právo na spravodlivý proces obmedzené len na spory vzťahujúce sa na práva a povinnosti občianskoprávneho charakteru. Akýkoľvek rozsudok, ktorý by smeroval k sankcionovaniu výkonu práva garantovaného nielen vnútroštátnymi predpismi, ale aj na úrovni Európskej únie, by bolo bezprecedentným zásahom do základných práv, či už fyzických alebo právnických osôb. 4. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že medzi spoločnosťou a jej konateľom ide o absolútny obchodno-záväzkový vzťah podľa ust. § 261 ods. 6 písm. a/ Obchodného zákonníka a v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti pri výkone funkcie, ide o internú zodpovednosť. Na jej vznik sa vyžaduje kumulatívne naplnenie troch predpokladov: 1./ vznik škody, 2./ porušenie povinnosti konateľa, 3./ kauzálny nexus. Zákon taxatívne nevymedzuje o porušenie akých povinností ide, takéto povinnosti pri porušení ktorých konateľ zodpovedá spoločnosti za škodu len príkladmo uvádza ust. § 135a ods. 2 OBZ (poskytnutie plnenia spoločníkom v rozpore s OBZ a nadobudnutie majetku v rozpore s § 59a OBZ). To znamená, že zodpovednosť konateľa za škodu môže vzniknúť pri porušení akýchkoľvek povinností, ktoré je povinný pri výkone svojej pôsobnosti dodržiavať. Táto zodpovednosť je koncipovaná ako objektívna, čo znamená, že pri porušení povinnosti konateľa sa jeho zavinenie nevyžaduje, ide o zodpovednosť konateľa za výsledok činnosti, nie za činnosť samotnú. Interná zodpovednosť konateľa za škodu, ktorú spôsobil spoločnosti pri výkone svojej pôsobnosti je teda pomerne striktná. 5. Za nesporný súd považoval zápis žalobcu v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra ako obchodnej spoločnosti so štyrmi konateľmi/spoločníkmi/zamestnancami na riadiacich pozíciách - Ing. O. D., Ing. O. G., Ing. J. O., Ing. X. S., ktorí v mene spoločnosti konajú vždy dvaja spoločne. Z listín založených v súdnom spise je zrejmé, že vzťahy medzi jednotlivými konateľmi žalobcu nie sú dobré, v rôznom procesnom postavení vedú navzájom množstvo súdnych sporov, týkajúcich sa predovšetkým riadenia a činnosti žalobcu. Žalovaní, U.. S. a Ing. G. podali ako konatelia v mene žalobcu, na konateľov a spoločníkov Ing. O. D. a Ing. J. O. žalobu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, ktorú odôvodnili dlhodobým ohrozovaním dobrej povesti a goodwillu spoločnosti Plastcom, spol. s r.o.. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj „OS BA IV“) rozhodol dňa 28.04.2022 rozsudkom pre zmeškanie č.k. 4C/12/2019-932, právoplatným dňa 30.06.2022, ktorým žalobu zamietol a uznesením sp. zn. 4C/12/2019-940 zo dňa 09.06.2022, právoplatným dňa 28.07.2022, konanie voči žalovanému 2/ zastavil. Žalovaní nezúčastnením sa žiadneho súdneho pojednávania, porušili povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov (ust. § 135a OBZ). Prvého pojednávania vo veci, ktoré sa uskutočnilo dňa 04.02.2020 (zápisnica z pojednávania) sa žalovaní nezúčastnili, zúčastnil sa ho právny zástupca. Súd pojednávanie za účelom zabezpečenia účasti konateľov žalobcu jeho právnym zástupcom odročil a ďalšie pojednávanie nariadil na deň 28.04.2022. Medzitým OS BA IV rozhodol vo veci takmer identického súdneho konania rozsudkom sp.zn. 8C/5/2019 - 923 zo dňa 16.12.2020, ktorý právny zástupca konateľov U.. D. a Ing. O., dňa 22.04.2022 predložil OS BA IV. Nakoľko sa konatelia žalobcu nezúčastnili ani pojednávania konaného dňa 28.04.2022 a svoju neúčasť nijako neospravedlnili (zápisnica z pojednávania zo dňa 28.04.2022 ), na návrh právneho zástupcu U.. D. a Ing. O. súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie sp.
zn. 4C/12/2019, ktorým žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O späťvzatí žaloby voči Ing. O. rozhodol doplňujúcim rozsudkom, ktorým konanie voči nemu zastavil. Keďže voči týmto rozsudkom nebol podaný žiaden opravný prostriedok, stali sa právoplatnými. 6. Škodu žalobcu v danom prípade predstavujú všetky náklady na súdne konanie vo veci sp.zn. 4C/12/2019, ktoré bol v súvislosti s vedením tohto sporu povinný uhradiť. Náklady predstavujú uhradené súdne poplatky, poskytnuté právne služby, ako aj náhradu trov súdneho konania. Právne služby za prípravu a podanie žaloby a zastupovanie v súdnom konaní sp.zn. 4C/12/2019 poskytovala kancelária Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o. a boli vyúčtované faktúrami č. 315/2018, 422/2018, 551/2018, 631/2018, 802/2018, 787/2019, 0025/2020, 0173/2020, 0322/2020, 1188/2020 a 0054/2021. Celkové uhradené náklady na právne služby, vrátane súdneho poplatku za podanie žaloby, vyúčtovaného vo faktúre č. 631/2018 predstavujú sumu 10.720,20 eur. V súdnom konaní sp.zn. 4C/12/2019 bol žalovaným U.. D. a Ing. O. priznaný aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodol Mestský súd Bratislava IV uznesením sp. zn. 4C/12/2019 zo dňa 08.06.2023, na základe čoho žalobca dňa 29.06.2023, po právoplatnosti tohto uznesenia uhradil k rukám právneho zástupcu žalovaných, JUDr. A. A., náhradu trov vo výške 898,60 eur. 7. Súdne konanie skončilo rozsudkom pre zmeškanie žalobcov, ktorých žaloba bola zamietnutá. Zodpovednosť za súdom konštatované zamietnutie žaloby je priamou zodpovednosťou žalovaných ako konateľov, ktorí takúto žalobu podali aj pre prípad minimálneho predpokladu úspechu vo veci a na nepreukázaných tvrdeniach. Ich konanie je tak potrebné považovať za porušenie povinnosti postupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou. Ak by žalovaní konali na informovanom základe, po dôkladnom zvážení všetkých predpokladaných eventualít súdneho konania a jeho následkov v súlade s vlastnými všeobecnými znalosťami o chode spoločnosti a skúsenosťami, berúc do úvahy záujmy spoločnosti a záujmy všetkých spoločníkov a nie vlastné záujmy, žalobu by nepodali a spoločnosti by tak nevznikli náklady spojené s vedením súdneho konania. Príčinná súvislosť medzi porušením povinností žalovaných konať s odbornou starostlivosťou a vznikom škody na strane žalobcu je v danom prípade preukázaná. 8. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že predmetom žaloby nie postup pri výbere kvalifikovanej osoby s odbornou starostlivosťou ani účelnosť či odbornosť poskytnutých právnych služieb. Dôvodná úhrada právnych služieb advokátskej kancelárii, nijako nesúvisí s tým, že takto zaplatené právne služby môžu pre žalobcu predstavovať škodu. Z mailu žalovaného 2/ zo dňa 24.04.2018 vyplýva, že na základe mailov Ing. D. z 23.04.2018 a 21.03.2018, zasielaných v internej mailovej komunikácii žalobcu, objednal vypracovanie žaloby za seba a žalovanú 1/, pričom výslovne uviedol, že vypracovanie žaloby objednáva aj pri minimálnom predpoklade úspechu v spore. Minimálny predpoklad úspechu prakticky znamená maximálny predpoklad neúspechu. Ak teda boli právne služby vo veci objednané aj v prípade minimálneho predpokladu úspechu v súdnom spore, tak ich objednanie a zaplatenie predstavuje pre žalobcu škodu. Vynaloženie finančných prostriedkov v rozpore so starostlivosťou riadneho hospodára a v rozpore s odbornou starostlivosťou predstavuje pre žalobcu finančnú stratu zavinenú žalovanými a teda škodu na majetku. 9. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že svojim rozhodnutím nepoprel ústavné právo žalovaných na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ani neskúmal, či uplatnenie základného práva na pomoc bolo alebo nebolo dôvodné. Podstatou sporu je, či žalovaní porušili povinnosť a či za ňu v rámci ust. § 135a Obchodného zákonníka zodpovedajú. Porušenie povinnosti nespočívalo v uplatnení ich práva na právnu pomoc, ale v ich nekonaní, ktorým zavinili vydanie rozsudku pre zmeškanie a zamietnutie žaloby v konaní vedenom pred OSBA IV pod sp. zn. 4C/12/2019. Žaloba o náhradu škody nijako nesúvisí s ústavným právom na zastúpenie, nakoľko žalobca bol v súdnom konaní až do momentu vypovedania plnej moci zastúpený advokátskou kanceláriou. Jeho právo na zastúpenie nebolo nijako obmedzené a podaná žaloba nijakým spôsobom do jeho práva na právne zastúpenie nezasiahla, a jej cieľom nie je sankcionovať žalovaných za využitie právnych služieb v prospech žalobcu, ale súvisí s neoprávneným objednaním a zaplatením právnych služieb, ktorých cieľom bol výkon práva a to aj v prípade minimálneho predpokladu úspechu. Súd skonštatoval aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaných, ktorí v súdnom konaní riadne nepokračovali a svojim postupom priamo zavinili, že voči žalovanému 2/ bolo zastavené a žaloba bola zamietnutá a teda všetky náklady na takéto súdne konanie predstavujú pre žalobcu škodu, za ktorú zodpovedajú žalovaní. Výpoveď plnej moci zo dňa 09.11.2021 v konaní sp.zn. 4C/12/2019 bola
žalobcovi doručená dňa 11.11.2021. Súdne pojednávanie bolo uskutočnené až dňa 28.04.2022 t. j. po takmer pol roku od tohto úkonu advokátskej kancelárie a teda, že si žalovaní ďalšie zastupovanie v tejto veci nezabezpečili a samotného pojednávania sa nezúčastnili (pričom ani nepodali odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie), preukazuje ich konanie v priamom rozpore s odbornou starostlivosťou. 10. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 379 Obchodného zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnú škodu v tomto prípade predstavujú sumy, ktoré žalobca uhradil na základe vystavených faktúr. Z predložených dôkazov jasne vyplýva, že žalobca nehradil sumy znížené o DPH, ale celé vyfakturované sumy vrátane DPH, a preto takéto čiastky predstavujú skutočnú škodu. DPH je osobitný odvod (daň) štátu, ktorý upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Tento zákon upravuje vzťah daňového subjektu k štátu a nijako nesúvisí s právnou úpravou škody v zmysle obchodného či občianskeho zákonníka. V súdnych konaniach neexistuje rozdeľovanie medzi platiteľmi DPH a neplatiteľmi DPH, t. j. že pre neplatiteľa DPH by škodu predstavovala skutočne zaplatená suma t. j. aj s DPH a pre platiteľa DPH by škoda mala predstavovať skutočne zaplatenú sumu zníženú o DPH. Škodu vždy predstavuje skutočne zaplatená suma, bez ohľadu na to či je poškodený platiteľ DPH alebo nie, alebo či je škodca platiteľ DPH alebo nie. V prípade ak je žalobca ako poškodený platiteľom DPH, a teda súčasne podnikateľským subjektom, tak následne po priznaní a uhradení spôsobenej škody je povinný príslušnú DPH odviesť (vrátiť) štátu a takúto skutočnosť zaevidovať vo svojom účtovníctve, ak si takúto DPH predtým voči štátu uplatnil. Toto je ale vzťah medzi žalobcom a štátom, ktorý vzniká až po uhradení spôsobenej škody, tak ako vzniká právo či povinnosť podnikateľa uplatniť si, či odviesť DPH až po zaúčtovaní (prípadne zaplatení) príslušnej sumy za tovar či služby. 11. O nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % súd rozhodol na základe plného úspechu žalobcu v konaní. 12. Proti rozsudku podali z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP odvolanie žalovaní, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhli zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 13. Vo vzťahu k posudzovaniu porušenia ich povinností ako konateľov vtedy zastupujúcich žalobcu, ich neúčasťou na pojednávaniach súdu s následným vynesením rozsudku pre zmeškanie žalobcu so zamietnutím žaloby v konaní vedenom pred OS BA IV pod sp. zn. 4C/12/2019 konštatovali, že či bude žalobe vyhovené v celom rozsahu alebo iba čiastočne, či bude zamietnutá alebo bude konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, alebo či súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, teda spôsob ukončenia konania na súde, je v kontexte s posudzovaním, či žalobcovi vznikla škoda, ktorú mali spôsobiť irelevantné, čo podporili poukazom na bod 61 rozsudku, z ktorého možno vydedukovať, že pri posúdení náhrady škody nemôže byť určujúce, akým spôsobom bude spor pred súdom ukončený. 14. Žalovaní k bodu 62 rozsudku, teda tiež k ich neúčasti na pojednávaní dňa 04.02.2020 uviedli, že ust. § 135a Obchodného zákonníka, t.j. vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov nijako neporušili, nakoľko sa tohto pojednávania zúčastnil ich právny zástupca. Na pojednávanie dňa 28.04.2022, bola dňa 20.12.2021 predvolaná právnická osoba Plastcom, spol. s r.o. a nie fyzické osoby, jej konatelia, Ing. G. a Ing. S., ktorí o konaní pojednávania vedomosť nemali. Na pojednávaní dňa 28.04.2022 boli prítomní žalovaní - dvaja konatelia (U.. D. a Ing. O.). OS BA IV mal vedomosť, že medzi stranami prebieha na súdoch viacero konaní, že žalobca nemá právneho zástupcu, pričom pojednávanie bolo vytýčené až po cca 26 mesiacoch od predchádzajúceho pojednávania a preto nemožno od konateľov konajúcich za žalobcu vyžadovať dlhodobú znalosť stavu všetkých súdnych konaní. O vydaní rozsudku pre zmeškanie rozhodol OS BA IV podľa ich názoru zákonne, ale voči žalobcovi, za ktorého konali, neprimerane tvrdo. Iných súdnych konaní na rôznych súdoch, ale aj na OS Nitra sa oni sami, alebo ich právny zástupca vždy zúčastnili. O predvolaní na pojednávanie dňa 28.04.2022 vedomosť nemali, neboli naň v zmysle ust. § 278 CSP zákonne predvolaní a neboli ani poučení o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie nepodali z dôvodov, že už nemali dôveru v kvalitu a obsahovú správnosť žaloby ktorú vypracovala advokátska kancelária (ďalej aj „AK“), keďže žalobu čiastočným späťvzatím voči Ing. O. a znížením žalovanej sumy na 1 eur upravili sami. Naviac žalobca nemá zákonnú povinnosť podať odvolanie voči akémukoľvek rozsudku a svojou neprítomnosťou na pojednávaní súdu dňa 28.04.2022 neporušili zákon, konkrétne ust. § 135a Obchodného zákonníka vykonávať svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov. S odvolaním predložili informatívne dokumenty o predvolaní na pojednávanie deň 28.04.2022. 15. Za nesprávne, arbitrárne a v ich neprospech označili konštatovanie súdu v bode 66 rozsudku. Uviedli, že zákon konajúcim za žalobcu, neukladá pred podaním žaloby konať na informatívnom základe, zvážiť všetky predpokladané eventuality súdneho konania a jeho následky a to v súlade s vlastnými všeobecnými znalosťami o chode spoločnosti. Žalovaný Ing. G. je strojný a Ing. S. chemická inžinierka a preto v súlade so zákonom splnomocnili zastupovaním právnickej osoby, advokátsku kanceláriu, ktorá vec posúdila, vypracovala žalobu a podala ju na súd, ktorý ju považoval za dôvodnú, pretože nepostupoval podľa ust. § 138 CSP a neoznačil ju za zjavne nedôvodnú. Súd tvrdí, že strojný inžinier a chemická inžinierka mali obsah žaloby pred jej podaním na súd posúdiť právne kvalifikovanejšie než to urobila advokátska kancelária a vec mali vyhodnotiť tak, že žalobu nemali podávať napriek tomu, že ju v konečnom dôsledku prijal. Žaloba bola podľa nich podaná dôvodne a v súlade s CSP. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že podaním žaloby presadzovali vlastné záujmy, je nepodložené, nepreukázané a žalovaných poškodzuje. Žaloba nebola podaná v mene fyzických osôb žalovaných, ale v mene právnickej osoby - Plastcom, spol. s r.o., ktorá by v prípade pôvodného návrhu a úspechu vo veci, mohla vysúdiť 10 000 eur. Žalovaní namietli aj konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 68 rozsudku, nakoľko vydanie rozsudku pre zmeškanie preukázateľne nezakladá porušenie zákona a ani zodpovednosť za všetky náklady na súdny spor. Ide o procesný postup súdu. Proti rozsudku pre zmeškanie, nie je okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu nesplnenia podmienok na jeho vydanie (§ 356 písm. b/ CSP), odvolanie prípustné a strana sporu nemá zákonnú povinnosť sa odvolať. Žalobca sa na pojednávanie nemusel dostaviť napr. z objektívnych dôvodov, ktoré by súd v prípade podania sťažnosti, odvolania akceptoval. Pojednávanie nariadil súd až po 26 mesiacoch, čo bola doba za ktorú sa okolnosti sporu zmenili. Ak sa žalobca po 26 mesiacoch od prvého pojednávania a pri zmene okolností sporu, rozhodne neuplatniť si zákonné právo podať sťažnosť alebo odvolať sa voči rozsudku pre zmeškanie z dôvodu nesplnenia podmienok pre jeho vydanie, ešte neznamená, že neuplatnenie práva žalobcu, zakladá automaticky zodpovednosť žalovaných za všetky náklady, ktoré boli vynaložené na vedenie takéhoto súdneho sporu. 16. Oporu v zákone nemá podľa žalovaných ani tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 70. rozsudku. Ústava Slovenskej republiky a ani žiadny zákon nedefinuje, že za žalobcu konajúci, napr. „strojný inžinier a chemická inžinierka,“ majú pred podaním žaloby a objednaním si právnych služieb určiť minimálny predpoklad úspechu v spore. Žalovaní nepoznajú zákon, ktorý by rozlišoval vznik škody podľa vopred stanoveného úspechu/neúspechu v spore a to ako spor dopadne, nevie vopred ani súd. Bez opory v akejkoľvek právnej norme je tiež interpretácia minimálneho úspechu, ako maximálneho neúspechu. Z mailovej komunikácie žalovaného 2/ vyplýva, že od advokátskej kancelárie požadoval odhad aspoň 51 % úspešnosti v spore a nepožadoval podať žalobu v prípade že nebude dôvodná práve preto, aby neboli zbytočne vynakladané prostriedky, na možno neúspešný spor. Konal teda v súlade so záujmami spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. a jej spoločníkov. Za nesprávne a arbitrárne označil aj tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 71. rozsudku. Právne služby boli objednané, vykonané v plnom rozsahu a zaplatené rovnako ako súdny poplatok pred vynesením rozsudku o zamietnutí žaloby. Súd neuviedol žiaden zákon, ktorý bol objednaním a zaplatením právnych služieb porušený, správne však konštatoval, že cieľom právnych služieb bol výkon práva, čiže konanie žalovaných v prospech žalobcu. Preto v bode 63 rozsudku prijal nesprávny záver, že škodu žalobcu predstavujú všetky náklady na súdne konanie vo veci sp.zn. 4C/12/2019, ktoré bol žalobca v súvislosti s vedením tohto sporu povinný uhradiť, keďže súdny spor prehral z dôvodu neospravedlnenej neúčasti žalovaných na súdnom pojednávaní a nezabezpečení ani žiadnej náhrady za seba. Nakoľko žalobu podali v mene žalobcu, avšak prehru v spore zavinili svojim konaním, je takýto postup v rozpore s odbornou starostlivosťou a preto sú zodpovední za všetky na toto konanie vynaložené náklady, ktorými sú uhradené súdne poplatky, poskytnuté právne služby, a náhrada trov súdneho konania. 17. Medzi spoločnosťou Plastcom, spol. s r.o. (ďalej aj „klient“), konajúcou dvoma konateľmi, Ing. G. a Ing. S. a advokátskou kanceláriou bola dňa 20.09.2017 uzatvorená písomná mandátna zmluva o poskytovaní právnych služieb, vrátane tých, ktoré boli poskytnuté do jej podpísania. Z bodu 5.6 zmluvy vyplýva, že klient sa zaväzuje nahradiť advokátom preddavky, súdne, správne, notárske a iné poplatky, ktoré sú hotovými výdavkami súvisiacimi s plnením mandátnej zmluvy. Pokiaľ nie je výslovne dohodnuté inak, hotové výdavky nie sú súčasťou dohodnutého paušálu, resp. odmeny podľa hodinovej sadzby. Podľa bodu 5.9 zmluvy, v prípade fakturovania podľa hodinových sadzieb, advokáti odovzdajú klientovi
spolu s faktúrou detailný hodinový výkaz o poskytnutých službách. Advokátska kancelária si uplatnila odmenu za úkony, ktoré boli účelné a preukázateľné a túto jej klient riadne uhradil, čím uznal správnosť a dôvodnosť odmeny, čo do základu a výšky. Išlo výlučne o vzťah medzi advokátskou kanceláriou a klientom. 18. Žalovaní sa so záverom súdu prvej inštancie o porušení povinností konateľov s následným vznikom škody vo výške žalovanej sumy nestotožnili, pretože poskytovanie právnych služieb a úhrada faktúr za ich poskytnutie prebehlo na právnych základoch. Nie je podľa nich naplnený ani ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť medzi neúčasťou na pojednávaní, resp. rozhodnutím súdu rozsudkom pre zmeškanie a zaplatením faktúr za poskytnuté právne služby a týmto predpokladom sa naviac súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Do pozornosti dali rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 89/2011 zo dňa 31.07.2012 a sp. zn. 6 M Cdo 11/2010 zo dňa 31.01.2012. 19. Žalovaní sa nestotožnili so záverom súdu prvej inštancie ani v bode 73. rozsudku, keďže žalobca v čase jeho vyhlásenia disponoval so sumou DPH, pretože si odpočet DPH uplatnil od štátu. Súd mal teda ohľadom DPH postupovať podľa ust. § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd prvej inštancie preto nemôže brať do úvahy argumentáciu žalobcu o tom, čo nastane po právoplatnosti rozsudku, teda že bude nútený opraviť daňové priznanie a vrátiť štátu daň. V čase vyhlásenia rozsudku je preto stav taký, že majetok žalobcu bol znížený o sumu DPH. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku, uskutočnené zdaniteľnou osobou. Náhrada škody nie je z pohľadu žalobcu protihodnotou za dodanú službu, a preto žalobca nemusí zo súdom prisúdenej sumy odvádzať DPH. Prijatie záveru súdu prvej inštancie by znamenalo, že v čase vyhlásenia rozsudku by žalobca získal sumu s DPH, ktoré DPH nemusí odviesť a zároveň z rovnakej sumy si už uplatnil odpočet DPH. Takýto stav je neprípustný, pretože by nezohľadňoval skutočný majetkový deficit žalobcu v čase vyhlásenia rozsudku. Okolnosť, či žalovaní sú alebo nie sú platiteľmi DPH je pre posúdenie tejto otázky bez právneho významu. Súd v rámci prejednávanej veci nemá oprávnenie, právomoc zasahovať do otázky daní, riešiť otázky vyplývajúce z verejného práva (daňových predpisov), posudzovať a rozhodovať vzťah/povinnosť medzi daňovým subjektom a štátom, ide o oblasť verejného práva. Rozhodovanie o daňových veciach prináleží daňovému úradu (orgánom finančnej správy), súdom v rámci správneho súdnictva a nie súdu v rámci konania o civilnej žalobe podľa CSP, podľa ktorého súdy rozhodujú súkromnoprávne spory. 20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Rozsudok súdu prvej inštancie označil za správny, náležite odôvodnený a odvolanie žalovaných za absolútne nedôvodné a postavené na viacerých nepravdivých a zavádzajúcich tvrdeniach. 21. Žalovaní nepravdivo uvádzajú: „Na pojednávanie na deň 28.04.2022, bola dňa 20.12.2021 predvolaná právnická osoba Plastcom. spol. s r.o., nie fyzické osoby, konateľ Ing. G. ani konaieľka Ing. S.. V tom spore konatelia žalobcu Ing. G. a Ing. S. neboli na pojednávanie na deň 28.04.2022 predvolaní, nemali vedomosť o tom, že sa majú dňa 28.04.2022 dostaviť na súd a preto sa ani nedostavili. Žalovaní nemali vedomosť o predvolaní na pojednávanie na 28.04.2022, neboli na pojednávanie na deň 28.04.2022 zákonne predvolaní v zmysle CSP, § 278, neboli poučení o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie.“ Je všeobecne známe, že v mene právnickej osoby (s.r.o.) konajú a všetky úkony uskutočňujú konatelia. V prípade, že na pojednávanie je ako účastník konania predvolaná právnická osoba, sú predvolaní jej konatelia, ak nemajú ustanoveného právneho zástupcu, ktorý sa môže konania zúčastniť. Ak má byť v konaní ako účastník vypočutá právnická osoba, sú vypočutí jej konatelia. Ak teda žalovaní potvrdzujú, že na pojednávanie bola ako žalobca predvolaná spoločnosť Plastcom, spol. s r.o., v mene ktorej ako konatelia podávali žalobu, je preukázané, že na toto pojednávanie boli predvolaní konatelia Ing. G. a Ing. S., ktorí spoločnosť v tejto veci zastupovali. 22. Žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie vymyslene zvaľovali svoju neúčasť na pojednávaní na odstúpenie advokátskej kancelárie od mandátnej zmluvy, keď vo svojom vyjadrení zo 14.03.2023 na str. 7 tvrdili: V súvislosti s neúčasťou na pojednávaní na OS BA IV v právnej veci 4C/12/2019 dňa 28.04.2022, kedy bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, žalovaní uvádzajú, že to bolo spôsobené odstúpením AK od Mandátnej zmluvy a vypovedaním plnomocenstva. V tejto veci ide o zmenu skutkových tvrdení zo strany žalovaných a evidentne o neprípustné novoty v odvolacom konaní, ktoré neboli uvedené pred
súdom prvej inštancie, takže odvolací súd, nemá v zmysle ust. § 366 CSP dôvod, aby sa takýmito novotami zaoberal či na ne prihliadal. 23. Žalovaní v čl. II bod 2 tiež nepravdivo a novo uviedli: „Pre objasnenie súdu žalovaní uvádzajú, že nepodali odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie a to z dôvodov, že nemali už dôveru v kvalitu a obsahovú správnosť žaloby ktorú vypracovala AK. Uvedené dokazuje skutočnosť, že Ing. G. a Ing. S. upravili žalobu čiastočným späťvzatím voči Ing. O. a znížením žalovanej sumy na 1 eur.“ Žalovaní ale zobrali žalobu späť v časti 10.000,- eur, t.j. v celom rozsahu (dôkaz č. 17) a teda nepravdivé je tvrdenie o znížení na sumu 1 eur. Informácia, že odvolanie nepodali pre stratu dôvery v kvalitu a obsahovú správnosť žaloby, je novotou v odvolacom konaní a odporuje ich pokynu na vypracovanie žaloby aj pri minimálnom predpoklade úspechu vo veci. Žaloba nemala takmer žiadnu, resp. iba minimálnu šancu na úspech, a zodpovednosť za ňu mali v plnom rozsahu žalovaní a nie advokátska kancelária. V niektorých prípadoch žalovaní odvolania v mene žalobcu voči rozsudkom podávali (dôkaz č. 4, 5), v iných, kde zrejme už nevideli šancu na úspech, odvolanie nepodali (napr. dôkaz č. 14 a 15), alebo dokonca žalobu zobrali späť (dôkaz č. 9, 10, 11). To preukazuje, že odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie žalovaní nepodali iba z dôvodu splnenia podmienok na jeho vydanie, čo preukazuje hrubé porušenie povinnosti žalovaných ako konateľov postupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a spôsobenie škody na majetku žalobcu, pozostávajúcej z výdavkov na súdne konanie sp.zn. 4C/12/2019, ktorého rozhodnutie vo veci samej zmarili žalovaní svojou neúčasťou na pojednávaní, neospravedlnením sa a nepodaním odvolania voči rozsudku pre zmeškanie. 24. V čl. III žalovaní uviedli: „Žalovaný Ing. G. je strojný inžinier, Ing. S. je chemická inžinierka. Preto žalovaní v súlade so zákonom splnomocnili zastupovaním právnickej osoby Advokátsku kanceláriu, ktorá vec posúdila, vypracovala žalobu, ktorú podala na súd. Súd žalobu prijal a súd začal žalobu prejednávať. Súd žalobu považoval za dôvodnú, pretože nepostupoval podľa § 138 CSP a neoznačil žalobu za zjavne nedôvodnú. Prelo žalovaní majú za to. že žaloba bola podaná dôvodné a v súlade s CSP.“ Toto konštatovanie je ďalšou novotou, evidentne v snahe vyhovoriť sa na svoje nedostatočné právne povedomie, čo je však irelevantné, pretože za neúčasť na pojednávaní a zmarenie rozhodnutia vo veci samej, nesú zodpovedajú v plnom rozsahu. Ak žalobu považovali za dôvodnú, je ich postup o to závažnejší, pretože svojim konaním (neúčasťou na pojednávaní) žalobcovi nielen že spôsobili zbytočné náklady na súdne konanie, t.j. škodu, ale znemožnili i dosiahnutie pozitívneho rozhodnutia vo veci. 25. Ku konštatovaniu : Súd prvej inštancie ďalej tvrdí, že žalovaní presadzovali podaním žaloby vlastné záujmy. Tvrdenie je nepodložené, nepreukázané a poškodzuje žalovaných. Žaloba bola dôvodná, bola podaná nie v mene fyzických osôb - žalovaných, ale v mene právnickej osoby - Plastcom. spol. s r.o.. pričom v prípade pôvodného návrhu a v pripadne úspechu vo veci, bola by to spoločnosť Plastcom spol. s r.o.. ktorá by mohla vysúdiť 10.000 EUR, nie žalovaní. Žalovaní jednoznačne konali v prospech Plastcom. spol. s r.o., žalobca poznamenal, že súd prvej inštancie nikde neuviedol, že žalovaní „presadzovali podaním žaloby vlastné záujmy.“ Žalovaní význam zdôvodnenia v bode 66. rozsudku krátili a zmenili. Žaloba na ochranu dobrého mena právnickej osoby bola od počiatku absolútne nedôvodná, nakoľko smerovala voči výrokom v internej mailovej komunikácii konateľov, teda voči ich zákonnej pôsobnosti. Uvedené je ale irelevantné, pretože žalovaní svojim postupom zmarili možnosť rozhodnutia súdu vo veci samej a vo svojej argumentácii si výslovne odporujú, pretože na jednej strane opakovane tvrdia, že žaloba v konaní vedenom pod sp.zn. 4C/12/2019 bola dôvodná, a na druhej strane tvrdia, že odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie nepodali preto, lebo „nemali dôveru v kvalitu a obsahovú správnosť žaloby“ a preto aj „upravili žalobu čiastočným späťvzatím ...“ 26. K čl. V. odvolania žalobca uviedol, že ak žalovaní tvrdia, že v mailovej komunikácii žalovaný 2/ požadoval aspoň 51 % úspešnosť, tak klamú, pretože žiadna takáto mailová komunikácia neexistuje a preto nebola konaní ani nikdy predložená 27. V čl. VII odvolania sa žalovaní snažia presvedčiť, že škodou nemôže byť odmena advokátskej kancelárie za vykonané právne služby. Takéto náklady predstavujú pre poškodeného vždy úbytok na majetku. Odmena vyplatená advokátskej kancelárii predstavuje pre žalobcu škodu preto, že žalovaní svojim protiprávnym konaním (postupom v rozpore s odbornou starostlivosťou) zmarili účel vynaložených finančných prostriedkov v celkovej sume 10.720,20 eur na dosiahnutie meritórneho rozhodnutia vo veci sp.zn. 4C/12/2019, ktorú sami v mene žalobcu podali. Na základe ich svojvoľnej neúčasti na pojednávaní a nezabezpečení právneho zástupcu v tomto konaní, vydal OS BA IV rozsudok pre zmeškanie s následkom vzniku aj ďalšej škody - nákladov na trovy právneho zastúpenia
protistrany v celkovej výške 898,60 eur, ktoré bol žalobca povinný zaplatiť, takže celková vzniknutá škoda predstavuje sumu 11.618,80 eur 28. V odvolacej argumentácii v čl. VIII. si žalovaní podľa žalobcu opäť odporujú, pretože ak súd v rámci prejednávanej veci nemá právomoc zasahovať do otázky daní, riešiť a posudzovať vzťah medzi daňovým subjektom a štátom, tak potom nemá právomoc riešiť ani otázku vzťahu medzi štátom a žalobcom týkajúcu sa uplatnenia odpočtu DPH, keďže toto je záležitosť výlučne medzi žalobcom a štátom a nijako sa netýka vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Poukázal na obdobný názor Krajského súdu v Bratislave, v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/96/2013 zo dňa 07.05.2014 a v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/222/2017 zo dňa 05.12.2018. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, čím priznal žalobcovi náhradu škody vrátane DPH. 29. Žalovaní v odvolacej replike v plnom rozsahu zotrvali na podanom odvolaní a k článku II. bod 1. vyjadrenia žalobcu uviedli, že absolútne nepochopil súvislosti. Počas zastupovania žalobcu preberala predvolania na pojednávanie advokátska kancelária, a jej zástupcovia sa aj s konateľmi zúčastňovali úkonov pred súdom. Po ukončení zastupovania bolo predvolanie na pojednávanie pravdepodobne doručené priamo žalobcovi, avšak žalovaní, konatelia sa o predvolaní a termíne pojednávania nedozvedeli, pretože v elektronických schránkach na doručovanie, sa pre Ing. G. ani aj pre Ing. S. predvolanie nenachádzalo. Prístup do elektronickej schránky spoločnosti majú totiž všetci konatelia, teda aj Ing. D. a Ing. O., v právnej veci sp.zn. 4C/12/2019 pred OS BA IV v postavení žalovaných, a o termíne pojednávania sa dozvedeli prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Ak by predvolanie prevzali, pojednávania by sa zúčastnili tak, ako sa zúčastňovali aj predchádzajúcich pojednávaní. 30. K bodu 3 článku II vyjadrenia žalobcu uviedli, že ohľadne ich profesijného vzdelania nejde o žiadne novoty, pretože tieto skutočnosti uviedli vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.03.2023 a aj zo dňa 26.04.2023. Ohľadne uhrádzania finančných prostriedkov advokátskej kancelárii za vykonané právne služby sa dostatočne vyjadrili v doterajších podaniach a aj v odvolaní (čl. II bod 6) a to isté sa vzťahuje aj k bodu 7. čl. II, ohľadne uplatneného odpočtu DPH. K rozsudku Okresného súdu Bratislava III. spis. zn. 23Cb/223/2016 podotkli, že súd žalobcovi priznal náhradu škody vrátane DPH, pričom v odôvodení rozsudku uviedol: „Neakceptoval však námietku žalovaného, že žalobcovi nevznikol nárok pri náhrade škody na DPH, pretože v rámci náhrady škody patrilo žalobcovi ako poškodenému všetko to, o čo sa mu zavinením žalovaného zmenšil majetok. Keďže žalobca v súvislosti so zavinením žalovaného uhrádzal uvedenej spoločnosti aj DPH, predstavovala táto platba DPH sumu, o ktorú sa zavinením žalovaného zmenšil majetok žalobcu, a preto náhrada DPH tiež podliehala škode, na ktorú vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok.“ Rozhodujúci je ale čas vyhlásenia rozhodnutia a vtedy už žalobca disponoval vrátenou DPH, ktorú by mu súd nemal priznať. 31. V odvolacej duplike žalobca odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov súdneho konania v plnom rozsahu. K tvrdeniu žalovaných: „Po ukončení zastupovania zo strany AK, predvolanie na pojednávanie bolo pravdepodobne doručené súdom priamo žalobcovi Plastcom, spol. s r.o., avšak žalovaní, konatelia o predvolaní na pojednávanie a termíne pojednávania sa nedozvedeli, pretože v elektronických schránkach na doručovanie pre Plastcom, spol. s r.o., pre U.. G. ako aj pre Ing. S. sa predvolanie nenachádzalo,“ žalobca uviedol, že k odvolaniu predložili písomné dôkazy týkajúce sa predvolania na pojednávanie na OS BA IV dňa 28.04.2022 - označené ako informatívne dokumenty, v ktorých predložili: - Notifikáciu o doručení k „4C/12/2019 - Predvolanie na pojednávanie č.l. 911, pouč. 28/4 s dátumom uloženia do schránky: 20.12.2021 o 12:39:19 - Uplynutie úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia k 4C/12/2019 -Predvolanie na pojednávanie č.l. 911, pouč. T: 28/4, s dátumom uloženia do schránky 05.01.2022 00:15:04 - 4C/12/2019 - Predvolanie na pojednávanie č.l. 911, pouč. T: 28/4, s dátumom uloženia do schránky: 05.01.20022, 00:15:02, obsahujúce Prílohy: Predvolanie na pojednávanie zo dňa 20.12.2021 a všeobecné poučenie podľa CSP, spolu s textom súdnej asistentky D. G., - Predvolanie na pojednávanie zo dňa 28.04.2022 o 12.00 hod. sp. zn. 4C/12/2019-911 vo veci žaloby proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, kde je uvedený žalobca: Plastcom, spol. s r.o. a žalovaný 1./ Ing. O. D. a spol.. Tieto dokumenty preukazujú, že žalovaní disponovali všetkými dokladmi týkajúcimi predvolania na pojednávanie OS BA IV, spis. zn. 4C/12/2019 a teda ich tvrdenie, že neboli predvolaní na pojednávanie a o termíne pojednávania sa nedozvedeli je obyčajné klamstvo. 32. Svoje vzdelanie žalovaní v predchádzajúcich vyjadreniach nespomínali a vo vzťahu k ich účelovej obrane, že nie sú právnikmi, sú takéto skutočnosti absolútne irelevantné, keďže žalobu v mene žalobcu podali ako konatelia, ktorí v zmysle nimi doložených „informatívnych dokladov“ k odvolaniu, evidentne
disponovali doručenkami o predvolaní na pojednávanie a teda zodpovedajú za to, že nariadeného pojednávania sa za žalobcu nikto nezúčastnil. Vo vzťahu k DPH žalobca zopakoval, že jeho vzťah k štátu sa netýka rozhodovania súdu vo vzťahu k nemu a škode spôsobenej mu žalovanými. 33. Žalovaní sa v následnom vyjadrení ohradili voči výrokom žalobcu, že „neuveriteľne klamú,“ ide o neadekvátny a nedôstojný hodnotiaci úsudok a podsúvanie zavádzajúcich tvrdení a to len z dôvodu, že žalobca v ľavej hornej časti predložených tzv. informatívnych dokumentov nevidel uvedený dátum 21.09.2023 s časom, kedy na základe požiadavky konateľky Ing. S. došlo skoro jeden a pol roka po termíne pojednávania z úložiska elektronickej schránky spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. k vytlačeniu dokumentov pracovníkom IT oddelenia. Preto nie je pravdivé ani jeho ďalšie tvrdenie že ako konatelia, evidentne disponovali doručenkami o predvolaní na pojednávanie a zodpovedajú za to, že sa za spoločnosť Plastcom, spol. s r.o. nariadeného pojednávania nikto nezúčastnil. Žalovaní sa o termíne pojednávania, na ktoré sa nedostavili, dozvedeli až z doručeného rozsudku pre zmeškanie, dňa 14.06.2022. 34. Na doplnenie svojej argumentácie doručili žalovaní dňa 01.08.2024 odvolaciemu súdu uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 69/2015- 17 zo dňa 11.02.2015. 35. Ďalšie vyjadrenia vo veci doručené neboli. 36. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust. § 387 ods. 1 ho potvrdil. 37. Podľa § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 38. Podľa § 442 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 39. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 40. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 41. Podľa § 134 Obchodného zákonníka, na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov. 42. Podľa § 135a ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a/ poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b/ nadobudli majetok v rozpore s § 59a. Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.
43. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 44. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. 45. Podľa § 380 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 46. Podľa § 387 ods. 1, 2, 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 47. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo posúdenie vzniku a zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi žalovanými 1/ a 2/, ako konateľmi spoločnosti. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe o náhradu škody v sume 11.618,80 eur s príslušenstvom voči žalovaným (po pripustení zmeny žaloby) v celom rozsahu vyhovel. 48. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalovaní ako konatelia porušili svoju povinnosť vyplývajúcu im z ust. § 135a Obchodného zákonníka, vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov, keď sa ako konatelia napriek žalobe podanej na konateľov Ing. D. a Ing. O. menom spoločnosti Plastcom spol. s r.o. (žalobcu), nezúčastnili súdneho konania (nezúčastnili sa žiadneho pojednávania vo veci vedenej pod sp.zn. 4C/12/2019). Súd prvé pojednávanie vo veci, ktoré sa uskutočnilo dňa 04.02.2020 odročil za účelom zabezpečenia účasti konateľov žalobcu právnym zástupcom na najbližšie pojednávanie, nariadené až na 28.04.2022. Medzitým, dňa 16.12.2020 bolo rozhodnuté vo veci takmer identického súdneho konania sp.zn. 8C/5/2019, proti ktorému žalobca odvolanie nepodal. Rozsudok č.k. 8C/5/2019 - 923 právny zástupca žalovaných konateľov Ing. D. a Ing. O., predložil dňa 22.04.2022 do prebiehajúce konania vedeného pod sp.zn. 4C/12/2019. Konatelia žalobcu sa nezúčastnili ani pojednávania konaného dňa 28.04.2022, svoju neúčasť nijako neospravedlnili, na základe čoho súd prvej inštancie na návrh právneho zástupcu žalovaných rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie, žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (zápisnica z pojednávania zo dňa 28.04.2022). Keďže konajúci súd opomenul v rozsudku pre zmeškanie rozhodnúť o zastavení konania voči žalovanému 2/ Ing. O., na základe späťvzatia žaloby ešte v roku 2020, následne dopĺňacím rozsudkom konanie voči nemu zastavil. Proti týmto rozhodnutiam žalobca opravný prostriedok nepodal a nadobudli právoplatnosť. Žalovaní tak ako konatelia žalobcu priamo zavinili vydanie rozsudku pre zmeškanie a zamietnutie žaloby v konaní vedenom pred OSBA IV pod sp. zn. 4C/12/2019. Nezúčastnenie sa súdneho pojednávania a tým zamietnutia žaloby v súdnom spore vedenom pod sp.zn. 4C/12/2019 je hrubým porušením povinnosti postupovať pri výkone pôsobnosti konateľa s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka a vydanie rozsudku pre zmeškanie preukazuje zodpovednosť žalovaných za všetky náklady, vynaložené na vedenie tohto súdneho sporu. 49. Odvolacie dôvody založili žalovaní na nesprávnych skutkových zisteniach, ku ktorým dospel súd prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), rozhodnutie označili za nedostatočne odôvodnené a tak nepreskúmateľné, čím im takýmto nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). 50. V nadväznosti na posledný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorý žalovaní nijako bližšie nešpecifikovali, a do ktorého podľa ich formulácie v podstate subsumovali ostatné nimi namietané odvolacie dôvody, odvolací súd odkazuje na zmenenú právnu úpravu civilného procesu, podľa ktorej dôvodmi odvolania podľa CSP môžu byť vady konania, ako aj vady rozhodnutia v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ CSP, ktorý však zahŕňa odlišnú špecifikáciu a formuláciu dôvodov, ako ich reprezentovalo ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/ Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací dôvod
zakotvený pod písm. b/ ust. § 365 ods. 1 možno vykladať len tak, že nejde o porušenie hmotnoprávnych ale výlučne procesných nárokov strán. 51. Žalovaní v podanom odvolaní však súdu prvej inštancie žiadne procesné pochybenia nevytkli a túto odvolaciu argumentáciu nepodložili ani žiadnou vecnou argumentáciou. Ak by za naplnenie tohto odvolacieho dôvodu považovali nedostatok odôvodnenia rozsudku a teda jeho nepreskúmateľnosť, tak podľa konštantnej judikatúry súdov sa nepreskúmateľnosťou rozumie taká vada rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a tým napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí a odvolatelia naviac na žiadne takéto konkrétne pochybenie súdu ani nepoukázali. Ústavný súd Slovenskej republiky sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril napr. v náleze III. ÚS 119/03-30, v ktorom vyslovil: „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).“ Žalovaní však odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v rozpore alebo v zrejmom nesúlade s uvedenou koncepciou práva strany na odôvodnenie rozhodnutia vôbec nijako nepodložili, nezdôvodnili ani nešpecifikovali, neuviedli žiaden konkrétny argument ani poukaz na také tvrdenia súdu alebo ich deficit, ktoré by atribúty nepreskúmateľnosti napĺňali a ktoré zákonom a Ústavou SR vyžadované náležitosti a požiadavky pre súdne rozhodnutie a jeho odôvodnenie v napadnutom rozsudku absentujú, a tiež ako bolo údajnou nepreskúmateľnosťou rozhodnutia porušené ich právo na súdnu ochranu, a teda odvolací súd sa v tomto smere nemal akými odvolacími námietkami zaoberať. 52. Napriek tomu, že žalovaní nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým mal súd prvej inštancie dospieť nijako nekonkretizovali a neuviedli ani v čom spočíva jeho nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza nasledovné. 53. Právna úprava zodpovednosti štatutárnych orgánov je lex specialis k úprave náhrady škody podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka ako lex generalis a má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou. Pri posudzovaní vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú konaním štatutárnych orgánov sa preto vychádza z úpravy ich povinností uvedených vo všeobecných a aj osobitných ustanoveniach upravených v zákone pre jednotlivé spoločnosti, a tiež z podrobnejšej úpravy povinností štatutárnych orgánov a spoločníkov v interných predpisoch jednotlivých spoločností (napr. spoločenská zmluva). Zodpovednosť za škodu pre štatutárne orgány môže preto vzniknúť z ich činnosti ale aj nečinnosti, v prípadoch ak zo zákona vyplýva povinnosť konať, alebo z konania pri uzavieraní zmlúv. Okrem toho môže vzniknúť aj z porušenia iných povinností ustanovených zákonom, alebo vnútornými predpismi spoločnosti na základe zákona (§ 757 OBZ). 54. Ak štatutárny orgán konal neodborne, postupoval v rozpore s pokynmi spoločnosti a svojím nesprávnym postupom jej spôsobil škodu, za súčasného splnenia podmienky konania v rozpore so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, zodpovedá spoločnosti za vzniknutú škodu. Štatutárny orgán pritom zodpovedá aj za činnosť, pri ktorej uprednostňuje svoje záujmy, alebo záujmy len niektorých spoločníkov pred záujmami spoločnosti. Zákon príkladmo uvádza povinnosti, ktoré má dodržiavať, ide najmä o zaobstaranie a zohľadnenie všetkých dostupných informácií týkajúcich sa predmetu rozhodnutia, zachovávanie mlčanlivosti o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo spôsobiť škodu spoločnosti alebo ohroziť jej záujmy a záujmy spoločníkov a neuprednostňovanie svojich záujmov a záujmov niektorých spoločníkov alebo tretích osôb pred záujmami spoločnosti. 55. K neúčasti na pojednávaní súdu vo veci vedenej pod sp.zn. 4C12/2019 dňa 04.02.2020 žalovaní dôvodne konštatujú neexistenciu ich zákonnej povinnosti zúčastniť sa pojednávania, ktorého sa zúčastnil ich právny zástupca, čím svoju zákonnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou neporušili. Podmienky takéhoto konania však naplnili neospravedlnenou neúčasťou na pojednávaní dňa 28.04.2022, na ktoré boli riadne predvolaní a poučení o postupe súdu vydaním rozsudku pre zmeškanie na návrh (v tom spore) žalovaných, v prípade neospravedlneného nedostavenia sa na pojednávanie, naviac ak proti tomuto rozhodnutiu nepodali žiaden opravný prostriedok, ktorý im procesný poriadok v prípade takéhoto postupu súdu poskytuje. Ich argumentácia o vedomosti vtedy Okresného súdu Bratislava IV z viacero konaní o tom, že žalobca (ktorého v spore ako konatelia zastupovali) nemá právneho zástupcu a od jeho konateľov nemožno žiadať dlhodobú znalosť stavu všetkých súdnych
konaní, najmä ak medzi jednotlivými pojednávaniami uplynula doba 26 mesiacov, v rámci ktorej došlo k zmene okolností sporu, je bez právneho základu a absolútne irelevantná. Zbaviť žalovaných objektívnej zodpovednosti za ich nekonanie nemôže ani ich tvrdenie o absencii zákonnej povinnosti podať voči rozsudku odvolanie, najmä ak išlo o rozsudok pre zmeškanie, proti ktorému s výnimkou prípadov podľa ust. § 356 písm. b/ CSP odvolanie prípustné nie je. Podľa názoru odvolacieho súdu práve využitie tejto možnosti je spôsobilé privodiť strane sporu priaznivejšie rozhodnutie, čo však žalovaní svojim nesprávnym postupom, resp. svojou nečinnosťou zmarili, čím konali v rozpore so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov. 56. Pojmovým znakom zodpovednosti štatutárneho orgánu spoločnosti za škodu, je princíp objektívnej zodpovednosti. Ten neznamená, že zodpovedá za vznik každej škody spoločnosti, ale len za porušenie vykonávania funkcie štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou. Pojem odborná starostlivosť v zákone definovaný nie je, možno ju však charakterizovať ako najvyšší stupeň starostlivosti štatutárneho orgánu, ktorý je od neho v konaní za spoločnosť možné objektívne požadovať. Štatutárne orgány zodpovedajú za škodu vzniknutú spoločnosti pri výkone svojej pôsobnosti, nejde však o zodpovednosť za akýkoľvek postup či konanie štatutárneho orgánu, ale len za také, pri ktorom porušením povinností vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, vznikla jeho nesprávnym konaním spoločnosti škoda. Zároveň je vznik škody potrebné preukázať v príčinnej súvislosti s porušením povinností štatutárneho orgánu. 57. Paradoxné a rozporuplné je aj konštatovanie žalovaných, že ostatných pojednávaní sa zúčastňovali oni alebo ich právny zástupca a odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie nepodali z dôvodov, že už nemali dôveru v kvalitu a obsahovú správnosť žaloby, ktorú vypracovala advokátska kancelária, čo dokazuje aj skutočnosť, že Ing. G. a Ing. S. upravili žalobu čiastočným späťvzatím voči Ing. O. a znížením žalovanej sumy na 1 euro (čo tiež nie je pravdivá informácia) po tom, ako bezprostredne pred tým uviedli, že vedomosť o predvolaní na pojednávanie na deň 28.04.2022 nemali, a na pojednávanie určené na deň 28.04.2022 neboli zákonne predvolaní a poučení o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. 58. Podľa právnej teórie základnou podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štatutárnemu orgánu je preukázanie nesprávnosti jeho konania, ktoré je porušením jeho povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 135a a § 243a Obchodného zákonníka (pri akciovej spoločnosti s náležitou starostlivosťou). Vznik škody a porušenie záväzku alebo inej právnej povinnosti konateľom musí byť v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Problémom pri posudzovaní dodržiavania odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu môže byť aj nerovnaká úroveň vedomostí, skúseností a vzdelania jednotlivých členov. Štatutárny orgán bude napriek tomu povinný si pri svojom konaní zaobstarať potrebné informácie a nimi sa pri rozhodovaní o podmienkach právneho úkonu riadiť, lebo postačujúcim liberačným dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti za vzniknutú škodu spoločnosti, nemôže byť poukaz na nižší stupeň vedomostí alebo nedostatočného vzdelania, ale len dôkaz, že konal s odbornou starostlivosťou. 59. V zmysle uvedeného je právne irelevantnou aj obrana žalovaných ich dosiahnutým vzdelaním strojného inžiniera v prípade žalovaného 2/ a chemickej inžinierky v prípade žalovanej 1/, ktorí pri svojom vzdelaní neboli spôsobilí posúdiť dôvodnosť podanej žaloby, právne kvalifikovane posúdiť jej obsah, zvážiť všetky predpokladané eventuality súdneho konania a jeho následky a to v súlade s vlastnými všeobecnými znalosťami o chode spoločnosti. 60. Spory o náhradu škody vedené spoločnosťou proti štatutárnym orgánom môžu byť pri správnom právnom posúdení komplikované, a problémy môžu vzniknúť najmä pri skutkových zisteniach a preto je vzájomný vzťah medzi spoločnosťou a štatutárnym orgánom vhodné upraviť zmluvou o výkone funkcie, ktorá môže podrobnejšie určiť vzájomné pravidlá o poskytovaní informácii potrebných pre rozhodovanie štatutárnemu orgánu, ako aj pravidiel postupu štatutárneho orgánu pri vykonávaní funkcie. V neupravených otázkach sa vychádza z primeraného použitia ustanovení o mandátnej zmluve, ktoré sa použijú aj pri neuzavretí zmluvy o výkone funkcie štatutárneho orgánu. Zodpovednosť štatutárnych orgánov za výkon funkcie s odbornou starostlivosťou vzniká ustanovením do funkcie bez ohľadu na to, či vzťah medzi spoločnosťou a štatutárnym orgánom je upravený zmluvou o výkone funkcie a vyplýva priamo zo zákona (pri spoločnosti s ručením obmedzeným z ust. § 135a). Za škodu spôsobenú spoločnosti zodpovedajú štatutárne orgány spoločne a nerozdielne, ak všetci konali pri právnom
úkone, ktorého porušením vznikla spoločnosti škoda. Ak konal len niektorý zo štatutárnych orgánov, za vzniknutú škodu zodpovedá sám. 61. V kontexte uvedeného je neopodstatneným aj tvrdenie žalovaných, opätovne podložené ich technickým a nie právnym vzdelaním, a právom byť v konaní zastúpený, o dôvodnom vyplatení všetkých nákladov advokátskej kancelárii za poskytnuté právne služby, na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy a účelnosťou vynaloženia sumy 10.720,20 eur ako odmeny na základe predložených faktúr. Mylné je aj ich tvrdenie o neexistencii príčinnej súvislosti medzi vydaným rozsudkom pre zmeškanie a úhradou faktúr za právne služby, pretože táto je explicitne daná neúspechom v súdnom spore a tým vzniknutými nákladmi vynaloženými žalobcom na úhradu faktúr advokátskej kancelárii za poskytovanú právnu pomoc v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 4C12/82019, ktoré bolo zavineným konaním žalobcu, reprezentovaného žalovanými ako jeho konateľmi v spore proti ďalším dvom konateľom žalobcu, pre neospravedlnenú neprítomnosť žalobcu ukončené vydaním rozsudku pre zmeškanie v jeho neprospech, čím mu vznikli náklady v súdom priznanej sume (škode). 62. Otázku zodpovednosti konateľa obchodnej spoločnosti v prípade neexistencie zmluvy o výkone funkcie a ani mandátnej zmluvy riešil Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 1 M Obdo V 9/2006, a pri posudzovaní otázky zodpovednosti konateľa za vzniknutú škodu aplikoval ust. § 65 ods. 3 OBZ o mandátnej zmluve s konštatovaním, že „právne úkony, ako aj ďalšia činnosť mandatára (konateľa), vykonaná v rozpore so záujmami mandanta (obchodnej spoločnosti) má za následok zodpovednosť mandatára za škodu.“ 63. K poslednej námietke žalovaných, o nestotožnení sa s prijatým záverom súdu prvej inštancie, ktorý od uplatňovanej sumy zo strany žalobcu neodpočítal DPH, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku žalobca so sumou DPH po jej uplatnení od štátu už disponoval, odvolací súd konštatuje, že škoda sa uhrádza skutočná, vo výške v ktorej poškodenému vznikla. DPH je daňovou veličinou, ide o vzťah medzi obchodnou spoločnosťou a štátom, ktorý možno riešiť výlučne v rámci verejného práva. Do tohto vzťahu teda nie je súd v rámci civilného konania oprávnený zasahovať, čo napokon v odvolaní vysvetlili samotní žalovaní: „Súd v rámci prejednávanej veci nemá oprávnenie, právomoc zasahovať do otázky daní, riešiť otázky vyplývajúce z verejného práva (daňových predpisov), posudzovať a rozhodovať vzťah/ povinnosť medzi daňovým subjektom a štátom, ide o oblasť verejného práva. Rozhodovanie o daňových veciach (otázka vyrubenia dane, vrátenia dane, ich konkrétna výška, podanie dodatočne daňového priznania) prináleží daňovému úradu (orgánom finančnej správy), súdom v rámci správneho súdnictva a nie súdu v rámci konania o civilnej žalobe podľa CSP, podľa ktorého súdy rozhodujú súkromnoprávne spory.“ Obdobne rozhodol napr. Krajský súd v Bratislave v konaní sp.zn. 3 Cob 69/2013 a 3 Cob 222/2014. 64. Žalovaní súdu dodatočne doložili uznesenie Ústavného súdu I. ÚS 69/2015 zo dňa 11.02.2015, z ktorého vyplýva. „Podľa ústavného súdu stotožňovanie neúspechu účastníka konania v spore so zodpovednosťou svojho advokáta, ktorý by mal niesť aj osobnú hmotnú zodpovednosť za výsledok sporu bez danosti „bezprostrednej a výlučnej“ príčinnej súvislosti medzi zanedbaním jeho povinností pri výkone advokácie na jednej strane a výsledkom sporu na strane druhej (napr. strata klientom zverenej listiny spôsobilej ovplyvniť výsledok sporu a pod., pozn.), je v rozpore so samotnou podstatou tak sporového konania. ako aj s podstatou advokácie, ktorej poslaním je za odplatu poskytovanie právneho poradenstva a právnej pomoci pri riešení sporov, nie však poskytovanie záruk, resp. istoty víťazstva v spore. Uvedené by bolo neudržateľné aj vzhľadom na danosť zakaždým jednej neúspešnej strany v každom spore, spájanie neúspechu ktorej s hmotnou zodpovednosťou, resp. spolupodielom jej advokáta na výsledku sporu, bez zjavnej, bezprostrednej a výlučnej súvislosti tohto neúspechu s výkonom advokácie advokátom by bolo ústavne neudržateľné. Inými slovami, advokát nie je automaticky hmotne zodpovedný za neúspech svojho klienta v spore.“ Ide teda opäť o argumentáciu svedčiacu v neprospech samotných žalovaných napriek ich názoru o vylúčení vyvodzovania zodpovednosti voči nim ako konateľom, keďže pred podaním žaloby sa o dôvodnosti uplatňovaného nároku poradili so svojim vtedajším právnym zástupcom. 65. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, a to bremena tvrdenia skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena preukázania týchto skutočností. V Občianskom súdnom poriadku sú tieto povinnosti upravené v ust. § 120 ods. I veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov sporového konania, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, znáša nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka konania. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka konania za jeho výsledok, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka konania nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (NS SR sp. zn. 6MCdo 17/2010). 66. Odvolacie dôvody žalovaných podľa ust. § 365 ods. 1, písm. b/, f/ a h/ neboli naplnené, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, skutkový stav aj správne právne posúdil a v napadnutom rozsudku logickým spôsobom opodstatnenosť nároku žalobcu aj odôvodnil a na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 67. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 68. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).