{"guid": "531b4c04-ab7b-46c3-a7a8-249c39114654:99bc15ad-e8d7-465a-bb94-9f5a349365c3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:4123201046.1", "spisova_znacka": "5Cob/178/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/178/2023 z 27. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2024, sp. zn. 5Cob/178/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:4123201046.1", "identifikacne_cislo": "4123201046", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Malichová", "sudca_id": 395, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-malichova-395", "datum_vydania": "2024-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/99bc15ad-e8d7-465a-bb94-9f5a349365c3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:4123201046.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:4123201046.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:4123201046.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/178/2023\n4123201046\n27. 11. 2024\nJUDr. Blanka Malichová\nECLI:SK:KSBA:2024:4123201046.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek\nsenátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu žalobcu: Plastcom,\nspol. s r.o., so sídlom Nitra, Hattalova 4, IČO: 17 318 378, právne zastúpený: Mgr. Oliver Krist, advokát,\nso sídlom Kýčerského 7, Bratislava proti žalovanej 1/: Ing. X. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. ulica XXX/\nXX, T.-L. a žalovanému 2/ : U.. O. G., nar. XX. XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, I. - S. A., obaja právne\nzastúpení: JUDr. Igor Huna, advokát, so sídlom Tranovského 57, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody\nvo výške 11.618,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu\nNitra č. k. 29Cb/7/2023-226 zo dňa 30. augusta 2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra, č.k. 29Cb/7/2023-226 zo dňa 30. augusta\n2023 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi súd proti žalovaným\n\np r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne\nzaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.618,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo\nsumy 10.720,20 eur od 14.12.2022 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním\npohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi\npriznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodol tak s poukazom na\nust. § 420 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, 3, § 489, § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), § 134, § 135a ods. 1, 2, 3, § 261 ods. 1, § 369 ods. 1,2, § 502\nods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“), §\n137 písm. a/, § 149, § 150, § 151 ods. 1, 2, § 152, § 153 ods. 1, 2, § 154, § 187 ods. 1, 2 , § 188 ods.\n1, § 191 ods. 1, § 204, § 215 ods. 1, 2, § 218 ods. 1, § 230, § 232 ods. 3, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods.\n1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).\n2. Podľa odôvodnenia rozsudku sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej žalovanými\nvymyslenou a nedôvodnou žalobou na konateľov spoločnosti Ing. D. a U.. O. o ochranu dobrej povesti\nprávnickej osoby a uhradenie nemajetkovej ujmy 10.000 eur (sp.zn. 4C/12/2019), ktorá smerovala k\npotláčaniu výkonu ich konateľských oprávnení pri výkone ich pôsobnosti v rámci vnútrofiremnej mailovej\nkomunikácie. Žalobu voči Ing. O. žalovaní, konajúci menom žalobcu, zobrali v celom rozsahu späť,\nnakoľko dôkaz o vedení takejto komunikácie z jeho strany doložený nebol. Pojednávania vedeného pod\nsp.zn. 4C/12/2019 sa žalovaní nezúčastnili, na základe čoho bolo súdne konanie zastavené a Ing. D. a\nU.. O. bola priznaná náhrada trov súdneho konania. Žalovaní ako konatelia žalobcu teda priamo zavinili\nvydanie rozsudku pre zmeškanie a tým aj prehru v tomto súdnom spore, čím hrubým spôsobom porušili\n\npovinnosti postupovať pri výkone pôsobnosti konateľa s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 135a\nods. 1 Obchodného zákonníka a sú tak zodpovední za všetky náklady vynaložené na jeho vedenie.\n3. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili s poukazom na právo garantované Ústavou Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „ústava“) na zastúpenie advokátom v konaní pred súdom, realizujúce sa buď\ntým, že si účastník konania advokáta zvolí, alebo mu v prípade splnenia zákonných podmienok súd\nna jeho návrh zástupcu z radov advokátov ustanoví (uznesenie NS SR zo dňa 29.07.2010, sp. zn. 2\nCdo/93/2009). Uviedli, že ako konatelia oslovili advokátsku kanceláriu (ďalej aj „AK“), v tom čase pod\nobchodným menom Dvořák Hager &Partners, advokátska kancelária, s.r.o. na zastupovanie žalobcu\npred súdom. Žalovaná suma 10.720,20 eur predstavovala odmenu za účelne vykonané právne služby\na o vzniku škody teda nemožno hovoriť. Zo znenia čl. 47 ods. 2 ústavy je zrejmé, že každý bez\nrozdielu musí mať možnosť nechať sa zastupovať. Ak by sa výkon takéhoto práva sankcionoval, bolo\nby doslova vylučované, resp. obmedzované len na prípady, kedy by právne zastúpenie bolo vykonané\nv úspešnom konaní. Verdikt súdu je na začiatku konania vždy neznámy, preto žiadna strana, nemôže\nvopred poznať výsledok súdneho konania. Dokonca aj v prípade vyslovenia právneho názoru na\nzačiatku konania nemožno vylúčiť, že pod vplyvom výsledkov vykonaného dokazovania súd svoj právny\nnázor zmení, nehovoriac o tom, že ešte aj odvolací súd môže vyjadriť úplne opačný právny názor na\nprejednávaný skutkový stav. V práve Únie nie je právo na spravodlivý proces obmedzené len na spory\nvzťahujúce sa na práva a povinnosti občianskoprávneho charakteru. Akýkoľvek rozsudok, ktorý by\nsmeroval k sankcionovaniu výkonu práva garantovaného nielen vnútroštátnymi predpismi, ale aj na\núrovni Európskej únie, by bolo bezprecedentným zásahom do základných práv, či už fyzických alebo\nprávnických osôb.\n4. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že medzi spoločnosťou a jej konateľom ide o absolútny\nobchodno-záväzkový vzťah podľa ust. § 261 ods. 6 písm. a/ Obchodného zákonníka a v prípade\nzodpovednosti za škodu spôsobenú štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti pri výkone funkcie,\nide o internú zodpovednosť. Na jej vznik sa vyžaduje kumulatívne naplnenie troch predpokladov: 1./\nvznik škody, 2./ porušenie povinnosti konateľa, 3./ kauzálny nexus. Zákon taxatívne nevymedzuje o\nporušenie akých povinností ide, takéto povinnosti pri porušení ktorých konateľ zodpovedá spoločnosti\nza škodu len príkladmo uvádza ust. § 135a ods. 2 OBZ (poskytnutie plnenia spoločníkom v rozpore\ns OBZ a nadobudnutie majetku v rozpore s § 59a OBZ). To znamená, že zodpovednosť konateľa za\nškodu môže vzniknúť pri porušení akýchkoľvek povinností, ktoré je povinný pri výkone svojej pôsobnosti\ndodržiavať. Táto zodpovednosť je koncipovaná ako objektívna, čo znamená, že pri porušení povinnosti\nkonateľa sa jeho zavinenie nevyžaduje, ide o zodpovednosť konateľa za výsledok činnosti, nie za\nčinnosť samotnú. Interná zodpovednosť konateľa za škodu, ktorú spôsobil spoločnosti pri výkone svojej\npôsobnosti je teda pomerne striktná.\n5. Za nesporný súd považoval zápis žalobcu v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra ako\nobchodnej spoločnosti so štyrmi konateľmi/spoločníkmi/zamestnancami na riadiacich pozíciách - Ing.\nO. D., Ing. O. G., Ing. J. O., Ing. X. S., ktorí v mene spoločnosti konajú vždy dvaja spoločne. Z listín\nzaložených v súdnom spise je zrejmé, že vzťahy medzi jednotlivými konateľmi žalobcu nie sú dobré, v\nrôznom procesnom postavení vedú navzájom množstvo súdnych sporov, týkajúcich sa predovšetkým\nriadenia a činnosti žalobcu. Žalovaní, U.. S. a Ing. G. podali ako konatelia v mene žalobcu, na konateľov\na spoločníkov Ing. O. D. a Ing. J. O. žalobu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej\nosoby, ktorú odôvodnili dlhodobým ohrozovaním dobrej povesti a goodwillu spoločnosti Plastcom,\nspol. s r.o.. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj „OS BA IV“) rozhodol dňa 28.04.2022 rozsudkom pre\nzmeškanie č.k. 4C/12/2019-932, právoplatným dňa 30.06.2022, ktorým žalobu zamietol a uznesením\nsp. zn. 4C/12/2019-940 zo dňa 09.06.2022, právoplatným dňa 28.07.2022, konanie voči žalovanému\n2/ zastavil. Žalovaní nezúčastnením sa žiadneho súdneho pojednávania, porušili povinnosť vykonávať\nsvoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov\n(ust. § 135a OBZ). Prvého pojednávania vo veci, ktoré sa uskutočnilo dňa 04.02.2020 (zápisnica z\npojednávania) sa žalovaní nezúčastnili, zúčastnil sa ho právny zástupca. Súd pojednávanie za účelom\nzabezpečenia účasti konateľov žalobcu jeho právnym zástupcom odročil a ďalšie pojednávanie\nnariadil na deň 28.04.2022. Medzitým OS BA IV rozhodol vo veci takmer identického súdneho konania\nrozsudkom sp.zn. 8C/5/2019 - 923 zo dňa 16.12.2020, ktorý právny zástupca konateľov U.. D. a Ing.\nO., dňa 22.04.2022 predložil OS BA IV. Nakoľko sa konatelia žalobcu nezúčastnili ani pojednávania\nkonaného dňa 28.04.2022 a svoju neúčasť nijako neospravedlnili (zápisnica z pojednávania zo dňa\n28.04.2022 ), na návrh právneho zástupcu U.. D. a Ing. O. súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie sp.\n\nzn. 4C/12/2019, ktorým žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100%. O späťvzatí žaloby voči Ing. O. rozhodol doplňujúcim rozsudkom, ktorým konanie voči nemu\nzastavil. Keďže voči týmto rozsudkom nebol podaný žiaden opravný prostriedok, stali sa právoplatnými.\n6. Škodu žalobcu v danom prípade predstavujú všetky náklady na súdne konanie vo veci sp.zn.\n4C/12/2019, ktoré bol v súvislosti s vedením tohto sporu povinný uhradiť. Náklady predstavujú uhradené\nsúdne poplatky, poskytnuté právne služby, ako aj náhradu trov súdneho konania. Právne služby za\nprípravu a podanie žaloby a zastupovanie v súdnom konaní sp.zn. 4C/12/2019 poskytovala kancelária\nDvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o. a boli vyúčtované faktúrami č. 315/2018,\n422/2018, 551/2018, 631/2018, 802/2018, 787/2019, 0025/2020, 0173/2020, 0322/2020, 1188/2020\na 0054/2021. Celkové uhradené náklady na právne služby, vrátane súdneho poplatku za podanie\nžaloby, vyúčtovaného vo faktúre č. 631/2018 predstavujú sumu 10.720,20 eur. V súdnom konaní sp.zn.\n4C/12/2019 bol žalovaným U.. D. a Ing. O. priznaný aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,\no výške ktorého rozhodol Mestský súd Bratislava IV uznesením sp. zn. 4C/12/2019 zo dňa 08.06.2023,\nna základe čoho žalobca dňa 29.06.2023, po právoplatnosti tohto uznesenia uhradil k rukám právneho\nzástupcu žalovaných, JUDr. A. A., náhradu trov vo výške 898,60 eur.\n7. Súdne konanie skončilo rozsudkom pre zmeškanie žalobcov, ktorých žaloba bola zamietnutá.\nZodpovednosť za súdom konštatované zamietnutie žaloby je priamou zodpovednosťou žalovaných\nako konateľov, ktorí takúto žalobu podali aj pre prípad minimálneho predpokladu úspechu vo veci a\nna nepreukázaných tvrdeniach.\nIch konanie je tak potrebné považovať za porušenie povinnosti\npostupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou. Ak by žalovaní konali na\ninformovanom základe, po dôkladnom zvážení všetkých predpokladaných eventualít súdneho konania\na jeho následkov v súlade s vlastnými všeobecnými znalosťami o chode spoločnosti a skúsenosťami,\nberúc do úvahy záujmy spoločnosti a záujmy všetkých spoločníkov a nie vlastné záujmy, žalobu by\nnepodali a spoločnosti by tak nevznikli náklady spojené s vedením súdneho konania. Príčinná súvislosť\nmedzi porušením povinností žalovaných konať s odbornou starostlivosťou a vznikom škody na strane\nžalobcu je v danom prípade preukázaná.\n8. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že predmetom žaloby nie postup pri výbere kvalifikovanej\nosoby s odbornou starostlivosťou ani účelnosť či odbornosť poskytnutých právnych služieb. Dôvodná\núhrada právnych služieb advokátskej kancelárii, nijako nesúvisí s tým, že takto zaplatené právne\nslužby môžu pre žalobcu predstavovať škodu. Z mailu žalovaného 2/ zo dňa 24.04.2018 vyplýva, že na\nzáklade mailov Ing. D. z 23.04.2018 a 21.03.2018, zasielaných v internej mailovej komunikácii žalobcu,\nobjednal vypracovanie žaloby za seba a žalovanú 1/, pričom výslovne uviedol, že vypracovanie žaloby\nobjednáva aj pri minimálnom predpoklade úspechu v spore. Minimálny predpoklad úspechu prakticky\nznamená maximálny predpoklad neúspechu. Ak teda boli právne služby vo veci objednané aj v prípade\nminimálneho predpokladu úspechu v súdnom spore, tak ich objednanie a zaplatenie predstavuje pre\nžalobcu škodu. Vynaloženie finančných prostriedkov v rozpore so starostlivosťou riadneho hospodára\na v rozpore s odbornou starostlivosťou predstavuje pre žalobcu finančnú stratu zavinenú žalovanými a\nteda škodu na majetku.\n9. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že svojim rozhodnutím nepoprel ústavné právo žalovaných\nna právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ani neskúmal, či uplatnenie\nzákladného práva na pomoc bolo alebo nebolo dôvodné. Podstatou sporu je, či žalovaní porušili\npovinnosť a či za ňu v rámci ust. § 135a Obchodného zákonníka zodpovedajú. Porušenie povinnosti\nnespočívalo v uplatnení ich práva na právnu pomoc, ale v ich nekonaní, ktorým zavinili vydanie\nrozsudku pre zmeškanie a zamietnutie žaloby v konaní vedenom pred OSBA IV pod sp. zn. 4C/12/2019.\nŽaloba o náhradu škody nijako nesúvisí s ústavným právom na zastúpenie, nakoľko žalobca bol v\nsúdnom konaní až do momentu vypovedania plnej moci zastúpený advokátskou kanceláriou. Jeho\nprávo na zastúpenie nebolo nijako obmedzené a podaná žaloba nijakým spôsobom do jeho práva na\nprávne zastúpenie nezasiahla, a jej cieľom nie je sankcionovať žalovaných za využitie právnych\nslužieb v prospech žalobcu, ale súvisí s neoprávneným objednaním a zaplatením právnych služieb,\nktorých cieľom bol výkon práva a to aj v prípade minimálneho predpokladu úspechu. Súd skonštatoval\naj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaných, ktorí v súdnom konaní\nriadne nepokračovali a svojim postupom priamo zavinili, že voči žalovanému 2/ bolo zastavené a žaloba\nbola zamietnutá a teda všetky náklady na takéto súdne konanie predstavujú pre žalobcu škodu, za\nktorú zodpovedajú žalovaní. Výpoveď plnej moci zo dňa 09.11.2021 v konaní sp.zn. 4C/12/2019 bola\n\nžalobcovi doručená dňa 11.11.2021. Súdne pojednávanie bolo uskutočnené až dňa 28.04.2022 t. j. po\ntakmer pol roku od tohto úkonu advokátskej kancelárie a teda, že si žalovaní ďalšie zastupovanie v\ntejto veci nezabezpečili a samotného pojednávania sa nezúčastnili (pričom ani nepodali odvolanie voči\nrozsudku pre zmeškanie), preukazuje ich konanie v priamom rozpore s odbornou starostlivosťou.\n10. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 379 Obchodného zákonníka sa uhrádza\nskutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnú škodu v tomto prípade predstavujú sumy, ktoré žalobca uhradil na\nzáklade vystavených faktúr. Z predložených dôkazov jasne vyplýva, že žalobca nehradil sumy znížené o\nDPH, ale celé vyfakturované sumy vrátane DPH, a preto takéto čiastky predstavujú skutočnú škodu. DPH\nje osobitný odvod (daň) štátu, ktorý upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Tento\nzákon upravuje vzťah daňového subjektu k štátu a nijako nesúvisí s právnou úpravou škody v zmysle\nobchodného či občianskeho zákonníka. V súdnych konaniach neexistuje rozdeľovanie medzi platiteľmi\nDPH a neplatiteľmi DPH, t. j. že pre neplatiteľa DPH by škodu predstavovala skutočne zaplatená suma\nt. j. aj s DPH a pre platiteľa DPH by škoda mala predstavovať skutočne zaplatenú sumu zníženú o DPH.\nŠkodu vždy predstavuje skutočne zaplatená suma, bez ohľadu na to či je poškodený platiteľ DPH alebo\nnie, alebo či je škodca platiteľ DPH alebo nie. V prípade ak je žalobca ako poškodený platiteľom DPH,\na teda súčasne podnikateľským subjektom, tak následne po priznaní a uhradení spôsobenej škody je\npovinný príslušnú DPH odviesť (vrátiť) štátu a takúto skutočnosť zaevidovať vo svojom účtovníctve, ak\nsi takúto DPH predtým voči štátu uplatnil. Toto je ale vzťah medzi žalobcom a štátom, ktorý vzniká až po\nuhradení spôsobenej škody, tak ako vzniká právo či povinnosť podnikateľa uplatniť si, či odviesť DPH\naž po zaúčtovaní (prípadne zaplatení) príslušnej sumy za tovar či služby.\n11. O nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % súd rozhodol na základe plného úspechu žalobcu\nv konaní.\n12. Proti rozsudku podali z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP odvolanie žalovaní,\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhli zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n13. Vo vzťahu k posudzovaniu porušenia ich povinností ako konateľov vtedy zastupujúcich žalobcu,\nich neúčasťou na pojednávaniach súdu s následným vynesením rozsudku pre zmeškanie žalobcu so\nzamietnutím žaloby v konaní vedenom pred OS BA IV pod sp. zn. 4C/12/2019 konštatovali, že či\nbude žalobe vyhovené v celom rozsahu alebo iba čiastočne, či bude zamietnutá alebo bude konanie\nzastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, alebo či súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, teda\nspôsob ukončenia konania na súde, je v kontexte s posudzovaním, či žalobcovi vznikla škoda, ktorú\nmali spôsobiť irelevantné, čo podporili poukazom na bod 61 rozsudku, z ktorého možno vydedukovať,\nže pri posúdení náhrady škody nemôže byť určujúce, akým spôsobom bude spor pred súdom ukončený.\n14. Žalovaní k bodu 62 rozsudku, teda tiež k ich neúčasti na pojednávaní dňa 04.02.2020 uviedli, že ust.\n§ 135a Obchodného zákonníka, t.j. vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade\nso záujmami spoločnosti a jej spoločníkov nijako neporušili, nakoľko sa tohto pojednávania zúčastnil ich\nprávny zástupca. Na pojednávanie dňa 28.04.2022, bola dňa 20.12.2021 predvolaná právnická osoba\nPlastcom, spol. s r.o. a nie fyzické osoby, jej konatelia, Ing. G. a Ing. S., ktorí o konaní pojednávania\nvedomosť nemali. Na pojednávaní dňa 28.04.2022 boli prítomní žalovaní - dvaja konatelia (U.. D. a Ing.\nO.). OS BA IV mal vedomosť, že medzi stranami prebieha na súdoch viacero konaní, že žalobca nemá\nprávneho zástupcu, pričom pojednávanie bolo vytýčené až po cca 26 mesiacoch od predchádzajúceho\npojednávania a preto nemožno od konateľov konajúcich za žalobcu vyžadovať dlhodobú znalosť stavu\nvšetkých súdnych konaní. O vydaní rozsudku pre zmeškanie rozhodol OS BA IV podľa ich názoru\nzákonne, ale voči žalobcovi, za ktorého konali, neprimerane tvrdo. Iných súdnych konaní na rôznych\nsúdoch, ale aj na OS Nitra sa oni sami, alebo ich právny zástupca vždy zúčastnili. O predvolaní na\npojednávanie dňa 28.04.2022 vedomosť nemali, neboli naň v zmysle ust. § 278 CSP zákonne predvolaní\na neboli ani poučení o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie.\nOdvolanie proti rozsudku pre zmeškanie nepodali z dôvodov, že už nemali dôveru v kvalitu a obsahovú\nsprávnosť žaloby ktorú vypracovala advokátska kancelária (ďalej aj „AK“), keďže žalobu čiastočným\nspäťvzatím voči Ing. O. a znížením žalovanej sumy na 1 eur upravili sami. Naviac žalobca nemá zákonnú\npovinnosť podať odvolanie voči akémukoľvek rozsudku a svojou neprítomnosťou na pojednávaní\nsúdu dňa 28.04.2022 neporušili zákon, konkrétne ust. § 135a Obchodného zákonníka vykonávať svoju\n\npôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov. S odvolaním\npredložili informatívne dokumenty o predvolaní na pojednávanie deň 28.04.2022.\n15. Za nesprávne, arbitrárne a v ich neprospech označili konštatovanie súdu v bode 66 rozsudku.\nUviedli, že zákon konajúcim za žalobcu, neukladá pred podaním žaloby konať na informatívnom\nzáklade, zvážiť všetky predpokladané eventuality súdneho konania a jeho následky a to v súlade s\nvlastnými všeobecnými znalosťami o chode spoločnosti. Žalovaný Ing. G. je strojný a Ing. S. chemická\ninžinierka a preto v súlade so zákonom splnomocnili zastupovaním právnickej osoby, advokátsku\nkanceláriu, ktorá vec posúdila, vypracovala žalobu a podala ju na súd, ktorý ju považoval za\ndôvodnú, pretože nepostupoval podľa ust. § 138 CSP a neoznačil ju za zjavne nedôvodnú. Súd tvrdí,\nže strojný inžinier a chemická inžinierka mali obsah žaloby pred jej podaním na súd posúdiť právne\nkvalifikovanejšie než to urobila advokátska kancelária a vec mali vyhodnotiť tak, že žalobu nemali\npodávať napriek tomu, že ju v konečnom dôsledku prijal. Žaloba bola podľa nich podaná dôvodne\na v súlade s CSP. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že podaním žaloby presadzovali vlastné záujmy, je\nnepodložené, nepreukázané a žalovaných poškodzuje. Žaloba nebola podaná v mene fyzických osôb žalovaných, ale v mene právnickej osoby - Plastcom, spol. s r.o., ktorá by v prípade pôvodného návrhu\na úspechu vo veci, mohla vysúdiť 10 000 eur. Žalovaní namietli aj konštatovanie súdu prvej inštancie\nv bode 68 rozsudku, nakoľko vydanie rozsudku pre zmeškanie preukázateľne nezakladá porušenie\nzákona a ani zodpovednosť za všetky náklady na súdny spor. Ide o procesný postup súdu. Proti\nrozsudku pre zmeškanie, nie je okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu nesplnenia podmienok\nna jeho vydanie (§ 356 písm. b/ CSP), odvolanie prípustné a strana sporu nemá zákonnú povinnosť\nsa odvolať. Žalobca sa na pojednávanie nemusel dostaviť napr. z objektívnych dôvodov, ktoré by súd\nv prípade podania sťažnosti, odvolania akceptoval. Pojednávanie nariadil súd až po 26 mesiacoch, čo\nbola doba za ktorú sa okolnosti sporu zmenili. Ak sa žalobca po 26 mesiacoch od prvého pojednávania\na pri zmene okolností sporu, rozhodne neuplatniť si zákonné právo podať sťažnosť alebo odvolať sa\nvoči rozsudku pre zmeškanie z dôvodu nesplnenia podmienok pre jeho vydanie, ešte neznamená, že\nneuplatnenie práva žalobcu, zakladá automaticky zodpovednosť žalovaných za všetky náklady, ktoré\nboli vynaložené na vedenie takéhoto súdneho sporu.\n16. Oporu v zákone nemá podľa žalovaných ani tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 70. rozsudku.\nÚstava Slovenskej republiky a ani žiadny zákon nedefinuje, že za žalobcu konajúci, napr. „strojný inžinier\na chemická inžinierka,“ majú pred podaním žaloby a objednaním si právnych služieb určiť minimálny\npredpoklad úspechu v spore. Žalovaní nepoznajú zákon, ktorý by rozlišoval vznik škody podľa vopred\nstanoveného úspechu/neúspechu v spore a to ako spor dopadne, nevie vopred ani súd. Bez opory v\nakejkoľvek právnej norme je tiež interpretácia minimálneho úspechu, ako maximálneho neúspechu.\nZ mailovej komunikácie žalovaného 2/ vyplýva, že od advokátskej kancelárie požadoval odhad aspoň\n51 % úspešnosti v spore a nepožadoval podať žalobu v prípade že nebude dôvodná práve preto,\naby neboli zbytočne vynakladané prostriedky, na možno neúspešný spor. Konal teda v súlade so\nzáujmami spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. a jej spoločníkov. Za nesprávne a arbitrárne označil aj\ntvrdenie súdu prvej inštancie v bode 71. rozsudku. Právne služby boli objednané, vykonané v plnom\nrozsahu a zaplatené rovnako ako súdny poplatok pred vynesením rozsudku o zamietnutí žaloby. Súd\nneuviedol žiaden zákon, ktorý bol objednaním a zaplatením právnych služieb porušený, správne však\nkonštatoval, že cieľom právnych služieb bol výkon práva, čiže konanie žalovaných v prospech žalobcu.\nPreto v bode 63 rozsudku prijal nesprávny záver, že škodu žalobcu predstavujú všetky náklady na\nsúdne konanie vo veci sp.zn. 4C/12/2019, ktoré bol žalobca v súvislosti s vedením tohto sporu povinný\nuhradiť, keďže súdny spor prehral z dôvodu neospravedlnenej neúčasti žalovaných na súdnom\npojednávaní a nezabezpečení ani žiadnej náhrady za seba. Nakoľko žalobu podali v mene žalobcu,\navšak prehru v spore zavinili svojim konaním, je takýto postup v rozpore s odbornou starostlivosťou a\npreto sú zodpovední za všetky na toto konanie vynaložené náklady, ktorými sú uhradené súdne poplatky,\nposkytnuté právne služby, a náhrada trov súdneho konania.\n17. Medzi spoločnosťou Plastcom, spol. s r.o. (ďalej aj „klient“), konajúcou dvoma konateľmi, Ing. G.\na Ing. S. a advokátskou kanceláriou bola dňa 20.09.2017 uzatvorená písomná mandátna zmluva o\nposkytovaní právnych služieb, vrátane tých, ktoré boli poskytnuté do jej podpísania. Z bodu 5.6 zmluvy\nvyplýva, že klient sa zaväzuje nahradiť advokátom preddavky, súdne, správne, notárske a iné poplatky,\nktoré sú hotovými výdavkami súvisiacimi s plnením mandátnej zmluvy. Pokiaľ nie je výslovne dohodnuté\ninak, hotové výdavky nie sú súčasťou dohodnutého paušálu, resp. odmeny podľa hodinovej sadzby.\nPodľa bodu 5.9 zmluvy, v prípade fakturovania podľa hodinových sadzieb, advokáti odovzdajú klientovi\n\nspolu s faktúrou detailný hodinový výkaz o poskytnutých službách. Advokátska kancelária si uplatnila\nodmenu za úkony, ktoré boli účelné a preukázateľné a túto jej klient riadne uhradil, čím uznal správnosť\na dôvodnosť odmeny, čo do základu a výšky. Išlo výlučne o vzťah medzi advokátskou kanceláriou\na klientom.\n18. Žalovaní sa so záverom súdu prvej inštancie o porušení povinností konateľov s následným vznikom\nškody vo výške žalovanej sumy nestotožnili, pretože poskytovanie právnych služieb a úhrada faktúr\nza ich poskytnutie prebehlo na právnych základoch. Nie je podľa nich naplnený ani ďalší predpoklad\nzodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť medzi neúčasťou na pojednávaní, resp. rozhodnutím\nsúdu rozsudkom pre zmeškanie a zaplatením faktúr za poskytnuté právne služby a týmto predpokladom\nsa naviac súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Do pozornosti dali rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 6 Cdo 89/2011 zo dňa 31.07.2012 a sp. zn. 6 M Cdo 11/2010 zo dňa 31.01.2012.\n19. Žalovaní sa nestotožnili so záverom súdu prvej inštancie ani v bode 73. rozsudku, keďže žalobca\nv čase jeho vyhlásenia disponoval so sumou DPH, pretože si odpočet DPH uplatnil od štátu. Súd mal\nteda ohľadom DPH postupovať podľa ust. § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci\nstav v čase jeho vyhlásenia. Súd prvej inštancie preto nemôže brať do úvahy argumentáciu žalobcu\no tom, čo nastane po právoplatnosti rozsudku, teda že bude nútený opraviť daňové priznanie a vrátiť\nštátu daň. V čase vyhlásenia rozsudku je preto stav taký, že majetok žalobcu bol znížený o sumu\nDPH. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, predmetom\ndane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku, uskutočnené zdaniteľnou osobou. Náhrada\nškody nie je z pohľadu žalobcu protihodnotou za dodanú službu, a preto žalobca nemusí zo súdom\nprisúdenej sumy odvádzať DPH. Prijatie záveru súdu prvej inštancie by znamenalo, že v čase vyhlásenia\nrozsudku by žalobca získal sumu s DPH, ktoré DPH nemusí odviesť a zároveň z rovnakej sumy si\nuž uplatnil odpočet DPH. Takýto stav je neprípustný, pretože by nezohľadňoval skutočný majetkový\ndeficit žalobcu v čase vyhlásenia rozsudku. Okolnosť, či žalovaní sú alebo nie sú platiteľmi DPH je\npre posúdenie tejto otázky bez právneho významu. Súd v rámci prejednávanej veci nemá oprávnenie,\nprávomoc zasahovať do otázky daní, riešiť otázky vyplývajúce z verejného práva (daňových predpisov),\nposudzovať a rozhodovať vzťah/povinnosť medzi daňovým subjektom a štátom, ide o oblasť verejného\npráva. Rozhodovanie o daňových veciach prináleží daňovému úradu (orgánom finančnej správy), súdom\nv rámci správneho súdnictva a nie súdu v rámci konania o civilnej žalobe podľa CSP, podľa ktorého súdy\nrozhodujú súkromnoprávne spory.\n20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej\ninštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Rozsudok súdu prvej\ninštancie označil za správny, náležite odôvodnený a odvolanie žalovaných za absolútne nedôvodné a\npostavené na viacerých nepravdivých a zavádzajúcich tvrdeniach.\n21. Žalovaní nepravdivo uvádzajú: „Na pojednávanie na deň 28.04.2022, bola dňa 20.12.2021\npredvolaná právnická osoba Plastcom. spol. s r.o., nie fyzické osoby, konateľ Ing. G. ani konaieľka Ing.\nS.. V tom spore konatelia žalobcu Ing. G. a Ing. S. neboli na pojednávanie na deň 28.04.2022 predvolaní,\nnemali vedomosť o tom, že sa majú dňa 28.04.2022 dostaviť na súd a preto sa ani nedostavili.\nŽalovaní nemali vedomosť o predvolaní na pojednávanie na 28.04.2022, neboli na pojednávanie na\ndeň 28.04.2022 zákonne predvolaní v zmysle CSP, § 278, neboli poučení o následku nedostavenia sa\nvrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie.“ Je všeobecne známe, že v mene právnickej osoby\n(s.r.o.) konajú a všetky úkony uskutočňujú konatelia. V prípade, že na pojednávanie je ako účastník\nkonania predvolaná právnická osoba, sú predvolaní jej konatelia, ak nemajú ustanoveného právneho\nzástupcu, ktorý sa môže konania zúčastniť. Ak má byť v konaní ako účastník vypočutá právnická osoba,\nsú vypočutí jej konatelia. Ak teda žalovaní potvrdzujú, že na pojednávanie bola ako žalobca predvolaná\nspoločnosť Plastcom, spol. s r.o., v mene ktorej ako konatelia podávali žalobu, je preukázané, že na toto\npojednávanie boli predvolaní konatelia Ing. G. a Ing. S., ktorí spoločnosť v tejto veci zastupovali.\n22. Žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie vymyslene zvaľovali svoju neúčasť na pojednávaní na\nodstúpenie advokátskej kancelárie od mandátnej zmluvy, keď vo svojom vyjadrení zo 14.03.2023 na str.\n7 tvrdili: V súvislosti s neúčasťou na pojednávaní na OS BA IV v právnej veci 4C/12/2019 dňa 28.04.2022,\nkedy bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, žalovaní uvádzajú, že to bolo spôsobené odstúpením AK\nod Mandátnej zmluvy a vypovedaním plnomocenstva. V tejto veci ide o zmenu skutkových tvrdení zo\nstrany žalovaných a evidentne o neprípustné novoty v odvolacom konaní, ktoré neboli uvedené pred\n\nsúdom prvej inštancie, takže odvolací súd, nemá v zmysle ust. § 366 CSP dôvod, aby sa takýmito\nnovotami zaoberal či na ne prihliadal.\n23. Žalovaní v čl. II bod 2 tiež nepravdivo a novo uviedli: „Pre objasnenie súdu žalovaní uvádzajú,\nže nepodali odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie a to z dôvodov, že nemali už dôveru v kvalitu a\nobsahovú správnosť žaloby ktorú vypracovala AK. Uvedené dokazuje skutočnosť, že Ing. G. a Ing.\nS. upravili žalobu čiastočným späťvzatím voči Ing. O. a znížením žalovanej sumy na 1 eur.“ Žalovaní\nale zobrali žalobu späť v časti 10.000,- eur, t.j. v celom rozsahu (dôkaz č. 17) a teda nepravdivé je\ntvrdenie o znížení na sumu 1 eur. Informácia, že odvolanie nepodali pre stratu dôvery v kvalitu a\nobsahovú správnosť žaloby, je novotou v odvolacom konaní a odporuje ich pokynu na vypracovanie\nžaloby aj pri minimálnom predpoklade úspechu vo veci. Žaloba nemala takmer žiadnu, resp. iba\nminimálnu šancu na úspech, a zodpovednosť za ňu mali v plnom rozsahu žalovaní a nie advokátska\nkancelária. V niektorých prípadoch žalovaní odvolania v mene žalobcu voči rozsudkom podávali\n(dôkaz č. 4, 5), v iných, kde zrejme už nevideli šancu na úspech, odvolanie nepodali (napr. dôkaz\nč. 14 a 15), alebo dokonca žalobu zobrali späť (dôkaz č. 9, 10, 11). To preukazuje, že odvolanie\nvoči rozsudku pre zmeškanie žalovaní nepodali iba z dôvodu splnenia podmienok na jeho vydanie,\nčo preukazuje hrubé porušenie povinnosti žalovaných ako konateľov postupovať pri výkone svojej\npôsobnosti s odbornou starostlivosťou a spôsobenie škody na majetku žalobcu, pozostávajúcej z\nvýdavkov na súdne konanie sp.zn. 4C/12/2019, ktorého rozhodnutie vo veci samej zmarili žalovaní\nsvojou neúčasťou na pojednávaní, neospravedlnením sa a nepodaním odvolania voči rozsudku pre\nzmeškanie.\n24. V čl. III žalovaní uviedli: „Žalovaný Ing. G. je strojný inžinier, Ing. S. je chemická inžinierka. Preto\nžalovaní v súlade so zákonom splnomocnili zastupovaním právnickej osoby Advokátsku kanceláriu,\nktorá vec posúdila, vypracovala žalobu, ktorú podala na súd. Súd žalobu prijal a súd začal žalobu\nprejednávať. Súd žalobu považoval za dôvodnú, pretože nepostupoval podľa § 138 CSP a neoznačil\nžalobu za zjavne nedôvodnú. Prelo žalovaní majú za to. že žaloba bola podaná dôvodné a v súlade s\nCSP.“ Toto konštatovanie je ďalšou novotou, evidentne v snahe vyhovoriť sa na svoje nedostatočné\nprávne povedomie, čo je však irelevantné, pretože za neúčasť na pojednávaní a zmarenie rozhodnutia\nvo veci samej, nesú zodpovedajú v plnom rozsahu. Ak žalobu považovali za dôvodnú, je ich postup o to\nzávažnejší, pretože svojim konaním (neúčasťou na pojednávaní) žalobcovi nielen že spôsobili zbytočné\nnáklady na súdne konanie, t.j. škodu, ale znemožnili i dosiahnutie pozitívneho rozhodnutia vo veci.\n25. Ku konštatovaniu : Súd prvej inštancie ďalej tvrdí, že žalovaní presadzovali podaním žaloby vlastné\nzáujmy. Tvrdenie je nepodložené, nepreukázané a poškodzuje žalovaných. Žaloba bola dôvodná, bola\npodaná nie v mene fyzických osôb - žalovaných, ale v mene právnickej osoby - Plastcom. spol. s r.o..\npričom v prípade pôvodného návrhu a v pripadne úspechu vo veci, bola by to spoločnosť Plastcom spol. s\nr.o.. ktorá by mohla vysúdiť 10.000 EUR, nie žalovaní. Žalovaní jednoznačne konali v prospech Plastcom.\nspol. s r.o., žalobca poznamenal, že súd prvej inštancie nikde neuviedol, že žalovaní „presadzovali\npodaním žaloby vlastné záujmy.“ Žalovaní význam zdôvodnenia v bode 66. rozsudku krátili a zmenili.\nŽaloba na ochranu dobrého mena právnickej osoby bola od počiatku absolútne nedôvodná, nakoľko\nsmerovala voči výrokom v internej mailovej komunikácii konateľov, teda voči ich zákonnej pôsobnosti.\nUvedené je ale irelevantné, pretože žalovaní svojim postupom zmarili možnosť rozhodnutia súdu vo veci\nsamej a vo svojej argumentácii si výslovne odporujú, pretože na jednej strane opakovane tvrdia, že\nžaloba v konaní vedenom pod sp.zn. 4C/12/2019 bola dôvodná, a na druhej strane tvrdia, že odvolanie\nproti rozsudku pre zmeškanie nepodali preto, lebo „nemali dôveru v kvalitu a obsahovú správnosť\nžaloby“ a preto aj „upravili žalobu čiastočným späťvzatím ...“\n26. K čl. V. odvolania žalobca uviedol, že ak žalovaní tvrdia, že v mailovej komunikácii žalovaný 2/\npožadoval aspoň 51 % úspešnosť, tak klamú, pretože žiadna takáto mailová komunikácia neexistuje a\npreto nebola konaní ani nikdy predložená\n27. V čl. VII odvolania sa žalovaní snažia presvedčiť, že škodou nemôže byť odmena advokátskej\nkancelárie za vykonané právne služby. Takéto náklady predstavujú pre poškodeného vždy úbytok\nna majetku. Odmena vyplatená advokátskej kancelárii predstavuje pre žalobcu škodu preto, že\nžalovaní svojim protiprávnym konaním (postupom v rozpore s odbornou starostlivosťou) zmarili účel\nvynaložených finančných prostriedkov v celkovej sume 10.720,20 eur na dosiahnutie meritórneho\nrozhodnutia vo veci sp.zn. 4C/12/2019, ktorú sami v mene žalobcu podali. Na základe ich svojvoľnej\nneúčasti na pojednávaní a nezabezpečení právneho zástupcu v tomto konaní, vydal OS BA IV\nrozsudok pre zmeškanie s následkom vzniku aj ďalšej škody - nákladov na trovy právneho zastúpenia\n\nprotistrany v celkovej výške 898,60 eur, ktoré bol žalobca povinný zaplatiť, takže celková vzniknutá\nškoda predstavuje sumu 11.618,80 eur\n28. V odvolacej argumentácii v čl. VIII. si žalovaní podľa žalobcu opäť odporujú, pretože ak súd\nv rámci prejednávanej veci nemá právomoc zasahovať do otázky daní, riešiť a posudzovať vzťah\nmedzi daňovým subjektom a štátom, tak potom nemá právomoc riešiť ani otázku vzťahu medzi štátom\na žalobcom týkajúcu sa uplatnenia odpočtu DPH, keďže toto je záležitosť výlučne medzi žalobcom\na štátom a nijako sa netýka vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Poukázal na obdobný názor\nKrajského súdu v Bratislave, v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/96/2013 zo dňa 07.05.2014 a v rozhodnutí sp.\nzn. 3Cob/222/2017 zo dňa 05.12.2018. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, čím priznal žalobcovi\nnáhradu škody vrátane DPH.\n29. Žalovaní v odvolacej replike v plnom rozsahu zotrvali na podanom odvolaní a k článku II. bod 1.\nvyjadrenia žalobcu uviedli, že absolútne nepochopil súvislosti. Počas zastupovania žalobcu preberala\npredvolania na pojednávanie advokátska kancelária, a jej zástupcovia sa aj s konateľmi zúčastňovali\núkonov pred súdom. Po ukončení zastupovania bolo predvolanie na pojednávanie pravdepodobne\ndoručené priamo žalobcovi, avšak žalovaní, konatelia sa o predvolaní a termíne pojednávania\nnedozvedeli, pretože v elektronických schránkach na doručovanie, sa pre Ing. G. ani aj pre Ing. S.\npredvolanie nenachádzalo. Prístup do elektronickej schránky spoločnosti majú totiž všetci konatelia,\nteda aj Ing. D. a Ing. O., v právnej veci sp.zn. 4C/12/2019 pred OS BA IV v postavení žalovaných,\na o termíne pojednávania sa dozvedeli prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Ak by predvolanie\nprevzali, pojednávania by sa zúčastnili tak, ako sa zúčastňovali aj predchádzajúcich pojednávaní.\n30. K bodu 3 článku II vyjadrenia žalobcu uviedli, že ohľadne ich profesijného vzdelania nejde o\nžiadne novoty, pretože tieto skutočnosti uviedli vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.03.2023 a aj zo dňa\n26.04.2023. Ohľadne uhrádzania finančných prostriedkov advokátskej kancelárii za vykonané právne\nslužby sa dostatočne vyjadrili v doterajších podaniach a aj v odvolaní (čl. II bod 6) a to isté sa vzťahuje\naj k bodu 7. čl. II, ohľadne uplatneného odpočtu DPH. K rozsudku Okresného súdu Bratislava III. spis.\nzn. 23Cb/223/2016 podotkli, že súd žalobcovi priznal náhradu škody vrátane DPH, pričom v odôvodení\nrozsudku uviedol: „Neakceptoval však námietku žalovaného, že žalobcovi nevznikol nárok pri náhrade\nškody na DPH, pretože v rámci náhrady škody patrilo žalobcovi ako poškodenému všetko to, o čo sa mu\nzavinením žalovaného zmenšil majetok. Keďže žalobca v súvislosti so zavinením žalovaného uhrádzal\nuvedenej spoločnosti aj DPH, predstavovala táto platba DPH sumu, o ktorú sa zavinením žalovaného\nzmenšil majetok žalobcu, a preto náhrada DPH tiež podliehala škode, na ktorú vznikol žalobcovi voči\nžalovanému nárok.“ Rozhodujúci je ale čas vyhlásenia rozhodnutia a vtedy už žalobca disponoval\nvrátenou DPH, ktorú by mu súd nemal priznať.\n31. V odvolacej duplike žalobca odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a\npriznať mu náhradu trov súdneho konania v plnom rozsahu. K tvrdeniu žalovaných: „Po ukončení\nzastupovania zo strany AK, predvolanie na pojednávanie bolo pravdepodobne doručené súdom priamo\nžalobcovi Plastcom, spol. s r.o., avšak žalovaní, konatelia o predvolaní na pojednávanie a termíne\npojednávania sa nedozvedeli, pretože v elektronických schránkach na doručovanie pre Plastcom, spol. s\nr.o., pre U.. G. ako aj pre Ing. S. sa predvolanie nenachádzalo,“ žalobca uviedol, že k odvolaniu predložili\npísomné dôkazy týkajúce sa predvolania na pojednávanie na OS BA IV dňa 28.04.2022 - označené ako\ninformatívne dokumenty, v ktorých predložili:\n- Notifikáciu o doručení k „4C/12/2019 - Predvolanie na pojednávanie č.l. 911, pouč. 28/4 s dátumom\nuloženia do schránky: 20.12.2021 o 12:39:19\n- Uplynutie úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia k 4C/12/2019 -Predvolanie\nna pojednávanie č.l. 911, pouč. T: 28/4, s dátumom uloženia do schránky 05.01.2022 00:15:04\n- 4C/12/2019 - Predvolanie na pojednávanie č.l. 911, pouč. T: 28/4, s dátumom uloženia do\nschránky: 05.01.20022, 00:15:02, obsahujúce Prílohy: Predvolanie na pojednávanie zo dňa 20.12.2021\na všeobecné poučenie podľa CSP, spolu s textom súdnej asistentky D. G.,\n- Predvolanie na pojednávanie zo dňa 28.04.2022 o 12.00 hod. sp. zn. 4C/12/2019-911 vo veci žaloby\nproti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, kde je uvedený žalobca: Plastcom,\nspol. s r.o. a žalovaný 1./ Ing. O. D. a spol..\nTieto dokumenty preukazujú, že žalovaní disponovali všetkými dokladmi týkajúcimi predvolania na\npojednávanie OS BA IV, spis. zn. 4C/12/2019 a teda ich tvrdenie, že neboli predvolaní na pojednávanie\na o termíne pojednávania sa nedozvedeli je obyčajné klamstvo.\n32. Svoje vzdelanie žalovaní v predchádzajúcich vyjadreniach nespomínali a vo vzťahu k ich účelovej\nobrane, že nie sú právnikmi, sú takéto skutočnosti absolútne irelevantné, keďže žalobu v mene žalobcu\npodali ako konatelia, ktorí v zmysle nimi doložených „informatívnych dokladov“ k odvolaniu, evidentne\n\ndisponovali doručenkami o predvolaní na pojednávanie a teda zodpovedajú za to, že nariadeného\npojednávania sa za žalobcu nikto nezúčastnil. Vo vzťahu k DPH žalobca zopakoval, že jeho vzťah k\nštátu sa netýka rozhodovania súdu vo vzťahu k nemu a škode spôsobenej mu žalovanými.\n33. Žalovaní sa v následnom vyjadrení ohradili voči výrokom žalobcu, že „neuveriteľne klamú,“ ide o\nneadekvátny a nedôstojný hodnotiaci úsudok a podsúvanie zavádzajúcich tvrdení a to len z dôvodu,\nže\nžalobca v ľavej hornej časti predložených tzv. informatívnych dokumentov nevidel uvedený\ndátum 21.09.2023 s časom, kedy na základe požiadavky konateľky Ing. S. došlo skoro jeden a pol\nroka po termíne pojednávania z úložiska elektronickej schránky spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. k\nvytlačeniu dokumentov pracovníkom IT oddelenia. Preto nie je pravdivé ani jeho ďalšie tvrdenie že\nako konatelia, evidentne disponovali doručenkami o predvolaní na pojednávanie a zodpovedajú za to,\nže sa za spoločnosť Plastcom, spol. s r.o. nariadeného pojednávania nikto nezúčastnil. Žalovaní sa\no termíne pojednávania, na ktoré sa nedostavili, dozvedeli až z doručeného rozsudku pre zmeškanie,\ndňa 14.06.2022.\n34. Na doplnenie svojej argumentácie doručili žalovaní dňa 01.08.2024 odvolaciemu súdu uznesenie\nÚstavného súdu SR I. ÚS 69/2015- 17 zo dňa 11.02.2015.\n35. Ďalšie vyjadrenia vo veci doručené neboli.\n36. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§\n362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357\npísm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),\npo oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach\nrozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385\nods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust.\n§ 387 ods. 1 ho potvrdil.\n37. Podľa § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.\n38. Podľa § 442 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému\nušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a\núčelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.\n39. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj\nzo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.\n40. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym\npredpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie\nveriteľ požiadal.\n41. Podľa § 134 Obchodného zákonníka, na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí\ndo pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší\npočet hlasov.\n42. Podľa § 135a ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť\ns odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú\npovinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu\nrozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie\ntretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej\nspoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých\nspoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konatelia, ktorí porušili svoje\npovinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú\ntým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a/\nposkytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b/ nadobudli majetok v rozpore s § 59a.\nKonateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou\nstarostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu\nspôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak\nje uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo\nstanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú\ndozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.\n\n43. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy\nmedzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich\npodnikateľskej činnosti.\n44. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov\nje dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej\nzákonom alebo na základe zákona.\n45. Podľa § 380 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú\nprocesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.\n46. Podľa § 387 ods. 1, 2, 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní\nna súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.\nOdvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n47. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo posúdenie vzniku a zodpovednosti za škodu\nspôsobenú žalobcovi žalovanými 1/ a 2/, ako konateľmi spoločnosti. Predmetom odvolacieho prieskumu\nje posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe o náhradu\nškody v sume 11.618,80 eur s príslušenstvom voči žalovaným (po pripustení zmeny žaloby) v celom\nrozsahu vyhovel.\n48. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalovaní ako konatelia porušili\nsvoju povinnosť vyplývajúcu im z ust. § 135a Obchodného zákonníka, vykonávať svoju pôsobnosť s\nodbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov, keď sa ako konatelia\nnapriek žalobe podanej na konateľov Ing. D. a Ing. O. menom spoločnosti Plastcom spol. s r.o.\n(žalobcu), nezúčastnili súdneho konania (nezúčastnili sa žiadneho pojednávania vo veci vedenej pod\nsp.zn. 4C/12/2019). Súd prvé pojednávanie vo veci, ktoré sa uskutočnilo dňa 04.02.2020 odročil za\núčelom zabezpečenia účasti konateľov žalobcu právnym zástupcom na najbližšie pojednávanie,\nnariadené až na 28.04.2022. Medzitým, dňa 16.12.2020 bolo rozhodnuté vo veci takmer identického\nsúdneho konania sp.zn. 8C/5/2019,\nproti ktorému žalobca odvolanie nepodal. Rozsudok č.k.\n8C/5/2019 - 923 právny zástupca žalovaných konateľov Ing. D. a Ing. O., predložil dňa 22.04.2022\ndo prebiehajúce konania vedeného pod sp.zn. 4C/12/2019. Konatelia žalobcu sa nezúčastnili ani\npojednávania konaného dňa 28.04.2022, svoju neúčasť nijako neospravedlnili, na základe čoho súd\nprvej inštancie na návrh právneho zástupcu žalovaných rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie,\nžalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (zápisnica z\npojednávania zo dňa 28.04.2022). Keďže konajúci súd opomenul v rozsudku pre zmeškanie rozhodnúť\no zastavení konania voči žalovanému 2/ Ing. O., na základe späťvzatia žaloby ešte v roku 2020,\nnásledne dopĺňacím rozsudkom konanie voči nemu zastavil. Proti týmto rozhodnutiam žalobca\nopravný prostriedok nepodal a nadobudli právoplatnosť. Žalovaní tak ako konatelia žalobcu priamo\nzavinili vydanie rozsudku pre zmeškanie a zamietnutie žaloby v konaní vedenom pred OSBA IV pod sp.\nzn. 4C/12/2019. Nezúčastnenie sa súdneho pojednávania a tým zamietnutia žaloby v súdnom spore\nvedenom pod sp.zn. 4C/12/2019 je hrubým porušením povinnosti postupovať pri výkone pôsobnosti\nkonateľa s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka a vydanie\nrozsudku pre zmeškanie preukazuje zodpovednosť žalovaných za všetky náklady, vynaložené na\nvedenie tohto súdneho sporu.\n49. Odvolacie dôvody založili žalovaní na nesprávnych skutkových zisteniach, ku ktorým dospel súd\nprvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm.\nh/ CSP), rozhodnutie označili za nedostatočne odôvodnené a tak nepreskúmateľné, čím im takýmto\nnesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil uskutočňovať im patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).\n50. V nadväznosti na posledný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorý žalovaní\nnijako bližšie nešpecifikovali, a do ktorého podľa ich formulácie v podstate subsumovali ostatné nimi\nnamietané odvolacie dôvody, odvolací súd odkazuje na zmenenú právnu úpravu civilného procesu,\npodľa ktorej dôvodmi odvolania podľa CSP môžu byť vady konania, ako aj vady rozhodnutia v zmysle\nust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ CSP, ktorý však zahŕňa odlišnú špecifikáciu a formuláciu dôvodov,\nako ich reprezentovalo ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/ Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací dôvod\n\nzakotvený pod písm. b/ ust. § 365 ods. 1 možno vykladať len tak, že nejde o porušenie hmotnoprávnych\nale výlučne procesných nárokov strán.\n51. Žalovaní v podanom odvolaní však súdu prvej inštancie žiadne procesné pochybenia nevytkli a\ntúto odvolaciu argumentáciu nepodložili ani žiadnou vecnou argumentáciou. Ak by za naplnenie tohto\nodvolacieho dôvodu považovali nedostatok odôvodnenia rozsudku a teda jeho nepreskúmateľnosť, tak\npodľa konštantnej judikatúry súdov sa nepreskúmateľnosťou rozumie taká vada rozhodnutia, ktorá je\ncharakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a tým napadnuté rozhodnutie súdu\nprvej inštancie netrpí a odvolatelia naviac na žiadne takéto konkrétne pochybenie súdu ani nepoukázali.\nÚstavný súd Slovenskej republiky sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril\nnapr. v náleze III. ÚS 119/03-30, v ktorom vyslovil: „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý\nproces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).“ Žalovaní\nvšak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nv rozpore alebo v zrejmom nesúlade s uvedenou\nkoncepciou práva strany na odôvodnenie rozhodnutia vôbec nijako nepodložili, nezdôvodnili ani\nnešpecifikovali, neuviedli žiaden konkrétny argument ani poukaz na také tvrdenia súdu alebo ich deficit,\nktoré by atribúty nepreskúmateľnosti napĺňali a ktoré zákonom a Ústavou SR vyžadované náležitosti\na požiadavky pre súdne rozhodnutie a jeho odôvodnenie v napadnutom rozsudku absentujú, a tiež\nako bolo údajnou nepreskúmateľnosťou rozhodnutia porušené ich právo na súdnu ochranu, a teda\nodvolací súd sa v tomto smere nemal akými odvolacími námietkami zaoberať.\n52. Napriek tomu, že žalovaní nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým mal súd prvej inštancie dospieť\nnijako nekonkretizovali a neuviedli ani v čom spočíva jeho nesprávne právne posúdenie veci, odvolací\nsúd uvádza nasledovné.\n53. Právna úprava zodpovednosti štatutárnych orgánov je lex specialis k úprave náhrady škody podľa\nust. § 373 Obchodného zákonníka ako lex generalis a má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou.\nPri posudzovaní vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú konaním štatutárnych orgánov sa preto\nvychádza z úpravy ich povinností uvedených vo všeobecných a aj osobitných ustanoveniach upravených\nv zákone pre jednotlivé spoločnosti, a tiež z podrobnejšej úpravy povinností štatutárnych orgánov a\nspoločníkov v interných predpisoch jednotlivých spoločností (napr. spoločenská zmluva). Zodpovednosť\nza škodu pre štatutárne orgány môže preto vzniknúť z ich činnosti ale aj nečinnosti, v prípadoch ak zo\nzákona vyplýva povinnosť konať, alebo z konania pri uzavieraní zmlúv. Okrem toho môže vzniknúť aj z\nporušenia iných povinností ustanovených zákonom, alebo vnútornými predpismi spoločnosti na základe\nzákona (§ 757 OBZ).\n54. Ak štatutárny orgán konal neodborne, postupoval v rozpore s pokynmi spoločnosti a svojím\nnesprávnym postupom jej spôsobil škodu, za súčasného splnenia podmienky konania v rozpore\nso záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, zodpovedá spoločnosti za vzniknutú škodu.\nŠtatutárny orgán pritom zodpovedá aj za činnosť, pri ktorej uprednostňuje svoje záujmy, alebo záujmy\nlen niektorých spoločníkov pred záujmami spoločnosti. Zákon príkladmo uvádza povinnosti, ktoré\nmá dodržiavať, ide najmä o zaobstaranie a zohľadnenie všetkých dostupných informácií týkajúcich sa\npredmetu rozhodnutia, zachovávanie mlčanlivosti o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých\nprezradenie by mohlo spôsobiť škodu spoločnosti alebo ohroziť jej záujmy a záujmy spoločníkov a\nneuprednostňovanie svojich záujmov a záujmov niektorých spoločníkov alebo tretích osôb pred\nzáujmami spoločnosti.\n55. K neúčasti na pojednávaní súdu vo veci vedenej pod sp.zn. 4C12/2019 dňa 04.02.2020 žalovaní\ndôvodne konštatujú neexistenciu ich zákonnej povinnosti zúčastniť sa pojednávania, ktorého sa\nzúčastnil ich právny zástupca, čím svoju zákonnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou\nneporušili. Podmienky takéhoto konania však naplnili neospravedlnenou neúčasťou na pojednávaní dňa\n28.04.2022, na ktoré boli riadne predvolaní a poučení o postupe súdu vydaním rozsudku pre zmeškanie\nna návrh (v tom spore) žalovaných, v prípade neospravedlneného nedostavenia sa na pojednávanie,\nnaviac ak proti tomuto rozhodnutiu nepodali žiaden opravný prostriedok, ktorý im procesný poriadok\nv prípade takéhoto postupu súdu poskytuje. Ich argumentácia o vedomosti vtedy Okresného súdu\nBratislava IV z viacero konaní o tom, že žalobca (ktorého v spore ako konatelia zastupovali) nemá\nprávneho zástupcu a od jeho konateľov nemožno žiadať dlhodobú znalosť stavu všetkých súdnych\n\nkonaní, najmä ak medzi jednotlivými pojednávaniami uplynula doba 26 mesiacov, v rámci ktorej došlo k\nzmene okolností sporu, je bez právneho základu a absolútne irelevantná. Zbaviť žalovaných objektívnej\nzodpovednosti za ich nekonanie nemôže ani ich tvrdenie o absencii zákonnej povinnosti podať voči\nrozsudku odvolanie, najmä ak išlo o rozsudok pre zmeškanie, proti ktorému s výnimkou prípadov podľa\nust. § 356 písm. b/ CSP odvolanie prípustné nie je. Podľa názoru odvolacieho súdu práve využitie\ntejto možnosti je spôsobilé privodiť strane sporu priaznivejšie rozhodnutie, čo však žalovaní svojim\nnesprávnym postupom, resp. svojou nečinnosťou zmarili, čím konali v rozpore so záujmami spoločnosti\na jej spoločníkov.\n56. Pojmovým znakom zodpovednosti štatutárneho orgánu spoločnosti za škodu, je princíp objektívnej\nzodpovednosti. Ten neznamená, že zodpovedá za vznik každej škody spoločnosti, ale len za porušenie\nvykonávania funkcie štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou. Pojem odborná starostlivosť v\nzákone definovaný nie je, možno ju však charakterizovať ako najvyšší stupeň starostlivosti štatutárneho\norgánu, ktorý je od neho v konaní za spoločnosť možné objektívne požadovať. Štatutárne orgány\nzodpovedajú za škodu vzniknutú spoločnosti pri výkone svojej pôsobnosti, nejde však o zodpovednosť\nza akýkoľvek postup či konanie štatutárneho orgánu, ale len za také, pri ktorom porušením povinností\nvykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, vznikla jeho nesprávnym konaním spoločnosti škoda.\nZároveň je vznik škody potrebné preukázať v príčinnej súvislosti s porušením povinností štatutárneho\norgánu.\n57. Paradoxné a rozporuplné je aj konštatovanie žalovaných, že ostatných pojednávaní sa zúčastňovali\noni alebo ich právny zástupca a odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie nepodali z dôvodov, že už\nnemali dôveru v kvalitu a obsahovú správnosť žaloby, ktorú vypracovala advokátska kancelária, čo\ndokazuje aj skutočnosť, že Ing. G. a Ing. S. upravili žalobu čiastočným späťvzatím voči Ing. O. a znížením\nžalovanej sumy na 1 euro (čo tiež nie je pravdivá informácia) po tom, ako bezprostredne pred tým uviedli,\nže vedomosť o predvolaní na pojednávanie na deň 28.04.2022 nemali, a na pojednávanie určené na\ndeň 28.04.2022 neboli zákonne predvolaní a poučení o následku nedostavenia sa vrátane možnosti\nvydania rozsudku pre zmeškanie.\n58. Podľa právnej teórie základnou podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody voči\nštatutárnemu orgánu je preukázanie nesprávnosti jeho konania, ktoré je porušením jeho povinnosti\nvykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 135a a § 243a Obchodného zákonníka (pri\nakciovej spoločnosti s náležitou starostlivosťou). Vznik škody a porušenie záväzku alebo inej právnej\npovinnosti konateľom musí byť v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Problémom pri posudzovaní\ndodržiavania odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu môže byť aj nerovnaká úroveň vedomostí,\nskúseností a vzdelania jednotlivých členov. Štatutárny orgán bude napriek tomu povinný si pri svojom\nkonaní zaobstarať potrebné informácie a nimi sa pri rozhodovaní o podmienkach právneho úkonu riadiť,\nlebo postačujúcim liberačným dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti za vzniknutú škodu spoločnosti,\nnemôže byť poukaz na nižší stupeň vedomostí alebo nedostatočného vzdelania, ale len dôkaz, že konal\ns odbornou starostlivosťou.\n59. V zmysle uvedeného je právne irelevantnou aj obrana žalovaných ich dosiahnutým vzdelaním\nstrojného inžiniera v prípade žalovaného 2/ a chemickej inžinierky v prípade žalovanej 1/, ktorí pri\nsvojom vzdelaní neboli spôsobilí posúdiť dôvodnosť podanej žaloby, právne kvalifikovane posúdiť\njej obsah, zvážiť všetky predpokladané eventuality súdneho konania a jeho následky a to v súlade s\nvlastnými všeobecnými znalosťami o chode spoločnosti.\n60. Spory o náhradu škody vedené spoločnosťou proti štatutárnym orgánom môžu byť pri správnom\nprávnom posúdení komplikované, a problémy môžu vzniknúť najmä pri skutkových zisteniach a preto\nje vzájomný vzťah medzi spoločnosťou a štatutárnym orgánom vhodné upraviť zmluvou o výkone\nfunkcie, ktorá môže podrobnejšie určiť vzájomné pravidlá o poskytovaní informácii potrebných pre\nrozhodovanie štatutárnemu orgánu, ako aj pravidiel postupu štatutárneho orgánu pri vykonávaní funkcie.\nV neupravených otázkach sa vychádza z primeraného použitia ustanovení o mandátnej zmluve, ktoré\nsa použijú aj pri neuzavretí zmluvy o výkone funkcie štatutárneho orgánu. Zodpovednosť štatutárnych\norgánov za výkon funkcie s odbornou starostlivosťou vzniká ustanovením do funkcie bez ohľadu na\nto, či vzťah medzi spoločnosťou a štatutárnym orgánom je upravený zmluvou o výkone funkcie a\nvyplýva priamo zo zákona (pri spoločnosti s ručením obmedzeným z ust. § 135a). Za škodu spôsobenú\nspoločnosti zodpovedajú štatutárne orgány spoločne a nerozdielne, ak všetci konali pri právnom\n\núkone, ktorého porušením vznikla spoločnosti škoda. Ak konal len niektorý zo štatutárnych orgánov, za\nvzniknutú škodu zodpovedá sám.\n61. V kontexte uvedeného je neopodstatneným aj tvrdenie žalovaných, opätovne podložené ich\ntechnickým a nie právnym vzdelaním, a právom byť v konaní zastúpený, o dôvodnom vyplatení všetkých\nnákladov advokátskej kancelárii za poskytnuté právne služby, na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy\na účelnosťou vynaloženia sumy 10.720,20 eur ako odmeny na základe predložených faktúr. Mylné\nje aj ich tvrdenie o neexistencii príčinnej súvislosti medzi vydaným rozsudkom pre zmeškanie a\núhradou faktúr za právne služby, pretože táto je explicitne daná neúspechom v súdnom spore a tým\nvzniknutými nákladmi vynaloženými žalobcom na úhradu faktúr advokátskej kancelárii za poskytovanú\nprávnu pomoc v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 4C12/82019, ktoré bolo\nzavineným konaním žalobcu, reprezentovaného žalovanými ako jeho konateľmi v spore proti ďalším\ndvom konateľom žalobcu, pre neospravedlnenú neprítomnosť žalobcu ukončené vydaním rozsudku\npre zmeškanie v jeho neprospech, čím mu vznikli náklady v súdom priznanej sume (škode).\n62. Otázku zodpovednosti konateľa obchodnej spoločnosti v prípade neexistencie zmluvy o výkone\nfunkcie a ani mandátnej zmluvy riešil Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 1 M Obdo V 9/2006, a\npri posudzovaní otázky zodpovednosti konateľa za vzniknutú škodu aplikoval ust. § 65 ods. 3 OBZ o\nmandátnej zmluve s konštatovaním, že „právne úkony, ako aj ďalšia činnosť mandatára (konateľa),\nvykonaná v rozpore so záujmami mandanta (obchodnej spoločnosti) má za následok zodpovednosť\nmandatára za škodu.“\n63. K poslednej námietke žalovaných, o nestotožnení sa s prijatým záverom súdu prvej inštancie,\nktorý od uplatňovanej sumy zo strany žalobcu neodpočítal DPH, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku\nžalobca so sumou DPH po jej uplatnení od štátu už disponoval, odvolací súd konštatuje, že škoda sa\nuhrádza skutočná, vo výške v ktorej poškodenému vznikla. DPH je daňovou veličinou, ide o vzťah medzi\nobchodnou spoločnosťou a štátom, ktorý možno riešiť výlučne v rámci verejného práva. Do tohto\nvzťahu teda nie je súd v rámci civilného konania oprávnený zasahovať, čo napokon v odvolaní vysvetlili\nsamotní žalovaní: „Súd v rámci prejednávanej veci nemá oprávnenie, právomoc zasahovať do otázky\ndaní, riešiť otázky vyplývajúce z verejného práva (daňových predpisov), posudzovať a rozhodovať vzťah/\npovinnosť medzi daňovým subjektom a štátom, ide o oblasť verejného práva. Rozhodovanie o daňových\nveciach (otázka vyrubenia dane, vrátenia dane, ich konkrétna výška, podanie dodatočne daňového\npriznania) prináleží daňovému úradu (orgánom finančnej správy), súdom v rámci správneho súdnictva\na nie súdu v rámci konania o civilnej žalobe podľa CSP, podľa ktorého súdy rozhodujú súkromnoprávne\nspory.“ Obdobne rozhodol napr. Krajský súd v Bratislave v konaní sp.zn. 3 Cob 69/2013 a 3 Cob\n222/2014.\n64. Žalovaní súdu dodatočne doložili uznesenie Ústavného súdu I. ÚS 69/2015 zo dňa 11.02.2015,\nz ktorého vyplýva. „Podľa ústavného súdu stotožňovanie neúspechu účastníka konania v spore so\nzodpovednosťou svojho advokáta, ktorý by mal niesť aj osobnú hmotnú zodpovednosť za výsledok\nsporu bez danosti „bezprostrednej a výlučnej“ príčinnej súvislosti medzi zanedbaním jeho povinností\npri výkone advokácie na jednej strane a výsledkom sporu na strane druhej (napr. strata klientom\nzverenej listiny spôsobilej ovplyvniť výsledok sporu a pod., pozn.), je v rozpore so samotnou podstatou\ntak sporového konania. ako aj s podstatou advokácie, ktorej poslaním je za odplatu poskytovanie\nprávneho poradenstva a právnej pomoci pri riešení sporov, nie však poskytovanie záruk, resp. istoty\nvíťazstva v spore. Uvedené by bolo neudržateľné aj vzhľadom na danosť zakaždým jednej neúspešnej\nstrany v každom spore, spájanie neúspechu ktorej s hmotnou zodpovednosťou, resp. spolupodielom\njej advokáta na výsledku sporu, bez zjavnej, bezprostrednej a výlučnej súvislosti tohto neúspechu s\nvýkonom advokácie advokátom by bolo ústavne neudržateľné. Inými slovami, advokát nie je automaticky\nhmotne zodpovedný za neúspech svojho klienta v spore.“ Ide teda opäť o argumentáciu svedčiacu v\nneprospech samotných žalovaných napriek ich názoru o vylúčení vyvodzovania zodpovednosti voči\nnim ako konateľom, keďže pred podaním žaloby sa o dôvodnosti uplatňovaného nároku poradili so\nsvojim vtedajším právnym zástupcom.\n65. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien,\na to bremena tvrdenia skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena preukázania\ntýchto skutočností. V Občianskom súdnom poriadku sú tieto povinnosti upravené v ust. § 120 ods. I\nveta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\n\nUvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov sporového konania, t. j. povinnosť\noznačiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch\nkonania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, znáša nepriaznivé\ndôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného\nna základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol\ndôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,\nže dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka konania. Zákon určuje dôkazné\nbremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka konania za jeho výsledok, pokiaľ je určovaný výsledkom\nvykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka konania nie je preukázané (v tom\nzmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov,\nktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (NS SR sp. zn. 6MCdo 17/2010).\n66. Odvolacie dôvody žalovaných podľa ust. § 365 ods. 1, písm. b/, f/ a h/ neboli naplnené, súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, skutkový stav aj\nsprávne právne posúdil a v napadnutom rozsudku logickým spôsobom opodstatnenosť nároku žalobcu\naj odôvodnil a na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. §\n387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.\n67. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.\n1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\ncelom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa\n§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n68. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Cb/7/2023", "guid": "91f6a471-8df7-4e51-bd29-4910092952cb:4852ce12-7261-42a0-af4e-924523f16b78", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:18f439e5-5c0e-484c-95b6-364c771ee474", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2015 z 11. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18f439e5-5c0e-484c-95b6-364c771ee474"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "1ef20abc-adfe-48c0-b887-8a1b45082d48:a3050954-f54d-4d12-ad9b-5bc11f309ce8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9010899902.1", "spisova_znacka": "6MCdo/17/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/17/2010 z 27. 3. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-03-27", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9010899902.1"}, {"guid": "3ec4819e-f123-421b-8a8b-d5640facd9dd:ec4c3a86-3bd8-44c7-9914-e46be292ccb6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1316211129.1", "spisova_znacka": "3Cob/222/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/222/2017 z 4. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-12-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1316211129.1"}, {"guid": "697cc3dc-ea1f-4a4e-a0a4-06fdc2d39b07:d28d3a38-f1b8-4df8-aaba-157415cd1525", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7714214768.1", "spisova_znacka": "3Cob/222/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/222/2014 z 24. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-05-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7714214768.1"}, {"guid": "57495507-05f0-4366-be88-83428cb55d9e:ff20e018-f935-40af-8ef4-265d35e2f74b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8213203455.1", "spisova_znacka": "3Cob/69/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/69/2013 z 15. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-04-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8213203455.1"}, {"guid": "6d0f47f8-abd4-4fba-8780-6802f17e79fc:017bdc94-3d44-4fa5-9f77-2bb57ff2d4e2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7209222879.1", "spisova_znacka": "3Cob/96/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/96/2013 z 27. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7209222879.1"}, {"guid": "8144a0fe-9ab0-4a7e-8adf-3861b4e0bb46:709970b0-8fe6-475b-b290-2358c264a764", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2025:6122466217.3", "spisova_znacka": "29Cb/7/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 29Cb/7/2023 z 16. 9. 2025", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2025-09-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2025:6122466217.3"}, {"guid": "44043dec-714e-4f4a-9695-eacc6adab378:d7b7c904-123e-46e1-b334-2fc4f66dd248", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/223/2016", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cb/223/2016 z 29. 5. 2017", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2017-05-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/44043dec-714e-4f4a-9695-eacc6adab378:d7b7c904-123e-46e1-b334-2fc4f66dd248"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ae5c24c8-04bc-430e-9db5-dabf43e16fec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.295.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 295/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 295/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.295.2026.1"}, {"guid": "1f38a7c2-3cc4-4c29-a2ee-91c09fdd427b:9fcf6afa-b3c0-4949-b93d-2d17eccc8c60", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:4121204792.3", "spisova_znacka": "6Cob/65/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/65/2023 z 24. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4121204792.3"}]}