{"guid": "1f38a7c2-3cc4-4c29-a2ee-91c09fdd427b:9fcf6afa-b3c0-4949-b93d-2d17eccc8c60", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:4121204792.3", "spisova_znacka": "6Cob/65/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/65/2023 z 24. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. apríla 2025, sp. zn. 6Cob/65/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:4121204792.3", "identifikacne_cislo": "4121204792", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2025-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9fcf6afa-b3c0-4949-b93d-2d17eccc8c60", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4121204792.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:4121204792.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:4121204792.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Cob/65/2023\n4121204792\n24. 04. 2025\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2025:4121204792.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu\nJUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Plastcom, spol. s r.o., so sídlom\nHattalova 4, 831 03 Bratislava, IČO: 17 318 378, právne zastúpený: Mgr. Oliver Krist, advokát so sídlom\nKýčerského 7, 811 05 Bratislava 1 proti žalovanému v 1. rade: Ing. T. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom\nE. ulica XXX/XX, XXX XX E. - H. a žalovanému v 2. rade: Ing. Q. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom F.\nXXXX/XX, XXX XX A. - B. V., obaja právne zastúpení: JUDr. Igor Huna, advokát so sídlom Tranovského\n57, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, o zaplatenie 18 378,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní\nžalovaného v 1. rade a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 31Cb/41/2021-413 zo dňa\n27.05.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 31Cb/41/2021-490 zo dňa\n13.09.2022, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 31Cb/41/2021-413 zo dňa 27.05.2022\nv spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 31Cb/41/2021-490 zo dňa 13.09.2022 v\nnapadnutom výroku I. a III.\np o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k.\n31Cb/41/2021-413 zo dňa 27.05.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č.k.\n31Cb/41/2021-490 zo dňa 13.09.2022 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté\nrozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: Plastcom, spol. s r.o., so sídlom Hattalova 4, 831 03 Bratislava,\nIČO: 17 318 378 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,spoločnosť Plastcom, spol. s r.o.“ alebo aj\nako ,,spoločnosť“) proti žalovanému v 1. rade: Ing. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. ulica XXX/XX,\nXXX XX E. - H. (ďalej aj ako ,,J.. T. B.“) a žalovanému v 2. rade: Ing. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nF. XXXX/XX, XXX XX A. - B. V. (ďalej aj ako ,,Ing. Q. S.“, obaja spolu aj ako ,,žalovaní“), o zaplatenie\n18 378,33 eura s príslušenstvom, uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi\nsumu vo výške 18 378,33 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 14 033,90\neura od 13.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 1 676,83 eura od 28.08.2021 do zaplatenia a zo sumy 2\n667,60 eura od 24.11.2021 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok\nI.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi voči žalovaným priznal nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).\n2. Súd rozhodol s poukazom na § 134, § 135a ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 369 ods. 1 a ods. 2 zákona č.\n513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“), § 420, § 442 ods. 1, ods. 3, § 563 zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“) a čl. 5, § 132 ods. 1, § 191 ods. 1, § 215, § 218 ods.\n1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).\n\n3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa\n14.04.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy vo výške 14 033,90\neura s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody. Žalobca uviedol, že je obchodnou spoločnosťou\nzapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddiel: Sro vložka číslo 903/B, má\nštyroch spoločníkov, a to Ing. Q. S., Ing. T. B., Ing. C. Q. a Ing. Q. K., ktorí sú súčasne konateľmi\nspoločnosti. V mene spoločnosti konajú vždy dvaja konatelia spoločne. Všetci štyria konatelia sú\nsúčasne i zamestnancami spoločnosti na pozíciách odborných riaditeľov. Žalobca tvrdil, že žalovaní\nako konatelia približne od roku 2014 začali stále častejšie vykonávať svoju pôsobnosť v spoločnosti\nspôsobom odporujúcim zákonu a spoločenskej zmluve a uskutočňovať viaceré neoprávnené činnosti\nzamerané najmä na posilnenie svojej rozhodovacej pozície v spoločnosti a súčasné poškodenie druhých\ndvoch konateľov a spoločníkov Ing. Q. K. a Ing. C. Q.. Dôvodil, že neoprávnená činnosť žalovaných\nbola uskutočňovaná v rôznych podobách a na rôznych úrovniach. Spočiatku to boli najmä rôzne\nformy znemožňovania riadneho výkonu činnosti druhým dvom konateľom a spoločníkom, ich účelové\nznemožňovanie, ohováranie a osočovanie v rámci e-mailovej komunikácie pred zamestnancami,\nprípadne i šikanovanie zamestnancov, ktorí boli v rámci organizačnej štruktúry priamo podriadení týmto\ndvom konateľom. Žalobca tvrdil, že jedným z protiprávnych postupov žalovaných, ktorým sa snažia\nzväčšiť svoje rozhodovacie kompetencie a poškodiť Ing. Q. K. a Ing. C. Q., je neoprávnené prijímanie\nsmerníc platných pre celú spoločnosť tak, že ich neoprávnene schvaľovali títo dvaja konatelia bez\nvedomia a súhlasu zvyšných dvoch konateľov. Žalobca tvrdil, že žalovaný v 1. rade si od roku 2014\nneoprávnene prisvojil schvaľovanie smerníc v rámci riadiacej dokumentácie SMK (systém manažérstva\nkvality) s tvrdením, že je na to oprávnený ako zamestnanec a v tomto neoprávnenom konaní ho\nvýslovne podporuje žalovaný v 2. rade. Žalobca zdôraznil, že hoci rozhodovanie o obchodnom vedení\n(kam patrí i rozhodovanie o predpisoch platných pre celú spoločnosť) by v súlade so zákonom a\nspoločenskou zmluvou malo patriť do pôsobnosti všetkých konateľov, na čo sa vyžaduje súhlas väčšiny\nkonateľov, obaja žalovaní toto dlhodobo ignorujú. Žalobca mal za to, že takýmto neoprávneným\nkonaním sa žalovaní snažia prakticky ovládnuť riadenie spoločnosti, keď si protiprávne v takýchto\nsmerniciach sami schvaľujú viaceré oprávnenia v rámci firmy alebo ukladajú zvyšným dvom konateľom\npovinnosti a vyžadujú ich plnenie. Následne v rámci internej komunikácie spoločnosti poukazujú\nostatným zamestnancom na to, ako konatelia a zamestnanci Ing. Q. K. a Ing. C. Q. nerešpektujú takto\nschválené predpisy a používajú to ako argumentáciu na ich ohováranie alebo dokonca na účelové\na nedôvodné žaloby voči nim. Žalobca argumentoval, že vzhľadom k tomu, že takéto žaloby boli\npodávané v jeho mene, tak žalovaných ich nedôvodné žaloby na súd prakticky nič nestáli, nakoľko všetky\nprávne služby za vypracovanie žalôb a zastupovanie v takýchto súdnych sporoch platili z finančných\nprostriedkov spoločnosti. Žalobca poukázal na e-mail žalovaného v 2. rade zo dňa 01.04.2018\nadresovaný advokátskej kancelárii ohľadne objednávania žaloby na konateľov Ing. Q. K. a Ing. C.\nQ., v ktorom sa uvádza: „Ak je aj minimálny predpoklad úspechu objednávame vypracovanie žaloby\ndvoch konateľov Ing. S. a Ing. B.“. Žalobca dôvodil, že minimálny predpoklad úspechu pritom prakticky\nznamená maximálny predpoklad neúspechu, keďže je zrejmé, že ak je iba minimálny predpoklad uspieť\nso žalobou na súde, tak to znamená, že je maximálny predpoklad neúspechu takejto žaloby. Žalobca\nmal za to, že práve aj tento e-mail žalovaného v 2. rade preukazuje, že žalovaní boli a sú v mene žalobcu\nochotní podávať žaloby, pri ktorých je minimálny predpoklad úspechu, čo je preukázateľné porušovanie\npovinností konateľov konať s odbornou starostlivosťou. Žalobca v žalobe poukázal na ďalšie žalovanými\npodané žaloby s tým, že súčasne bola spoločnosť zaviazaná na platenie náhrady trov konania v týchto\nsporoch. Žalobca mal za to, že takéto konanie žalovaných konateľov je možné považovať za porušovanie\npovinnosti postupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a vzniknuté náklady na\ntrovy právneho zastúpenia a súdne trovy za škodu spôsobenú spoločnosti.\nĎalej žalobca uviedol, že žalovaní podali prostredníctvom spoločnosti Eversheds Sutherland,\nadvokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 1/A, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré\nMesto, IČO: 36 659 746 (pôvodné obchodné meno: Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.\nr. o.) (ďalej aj ako „advokátska kancelária“) dňa 21.01.2019 na Okresnom súde Bratislava IV nedôvodnú\nžalobu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby voči konateľom Ing. Q. K.\na Ing. C. Q., v ktorej žiadali priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15 000 eur.\nŽaloba bola vedená pod sp. zn. 8C/5/2019. Žalobca tvrdil, že žaloba bola nedôvodná a žalovaní\nju v jeho mene podali proti konateľovi Ing. Q. K. a Ing. C. Q. za ich vyjadrenia v rámci internej emailovej komunikácie spoločnosti. Dôvodil, že takáto interná firemná komunikácia je výkonom riadiacej\na komunikačnej pôsobnosti konateľov, vyplývajúcej priamo zo zákona a preto nemohlo dôjsť k zásahu\n\ndo dobrej povesti právnickej osoby. Žalobca tvrdil, že žaloba bola účelovo podaná tak, že Ing. Q. K. a\nIng. C. Q. svoje tvrdenia šírili a prezentovali navonok a tým poškodzovali dobrú povesť spoločnosti. Až\nnásledne vykonávaným dokazovaním bolo preukázané, že všetky výroky a tvrdenia týchto konateľov\nboli prezentované výlučne v rámci internej vnútro firemnej e-mailovej komunikácie. Žalovaní v podanej\nžalobe v mene žalobcu nepravdivo a účelovo interpretovali e-mailové vyjadrenia konateľov Ing. Q. K. a\nIng. C. Q. rozširujúcim spôsobom, keď im pripisovali tvrdenia, ktoré títo konatelia vôbec nikdy neuviedli\na takýmto neoprávneným spôsobom sa snažili žalovaní v žalobe navodiť dojem o údajnom zásahu\ndo dobrej povesti spoločnosti. Žalobca dôvodil, že v žalobe boli uvedené nepravdivé skutočnosti, keď\nžalovaní v nej tvrdili, že „schvaľovanie zmien a prijímanie smerníc a inej dokumentácie SMK nespadá pod\nobchodné vedenie žalobcu, ale je v pôsobnosti príslušných zamestnancov žalobcu“, a že konatelia Ing.\nQ. K. a Ing. C. Q. nepravdivo tvrdili, že žalovaná v 1. rade ako zamestnanec nie je oprávnená schvaľovať\ninterné smernice a dokumentáciu SMK s pôsobnosťou pre celú spoločnosť. Žalobca poukázal na\nprávoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/5/2019-923 zo dňa 16.12.2020, ktorým súd\nžalobu v celom rozsahu zamietol.\nŽalobca mal za to, že žalobou podanou v mene žalobcu, sa žalovaní snažili zakryť protiprávne konanie\nžalovanej v 1. rade, na ktoré konatelia Ing. Q. K. a Ing. C. Q. v rámci svojej pôsobnosti v internej emailovej komunikácii spoločnosti poukazovali, a to na neoprávnené konanie žalovanej v 1. rade, ktorá\nprotiprávne schvaľovala smernice a riadiacu dokumentáciu SMK s platnosťou pre celú spoločnosť.\nŽalobca mal za to, že žalovaní sa podaním tejto žaloby snažili zamedziť oprávnenej kritike a vykonávaniu\npôsobnosti konateľov Ing. Q. K. a Ing. C. Q. a náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 15 000 eur\nmala mať zastrašovací účel. Žalobca mal za to, že podaním nedôvodnej žaloby žalovaní porušili\npovinnosti pri výkone svojej pôsobnosti a preto sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú\nmu týmto konaním spôsobili. Dôvodil, že vzniknutá škoda v súvislosti s podaním nedôvodnej žaloby\nspočíva v nákladoch na vedenie takéhoto šikanózneho sporu, pričom náklady na vedenie súdneho\nsporu predstavujú platby za poskytované právne služby, ako aj trovy konania, t. j. súdne poplatky či\nuhradená náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú súd priznal protistrane v tomto spore. V súvislosti\ns podaním žaloby na ochranu dobrej povesti a zastupovaním v súdnom konaní na Okresnom súde\nBratislava IV sp. zn. 8C/5/2019 uhradila spoločnosť do dňa podania žaloby za poskytnuté právne služby\nadvokátskej kancelárii celkovú sumu 13 034,80 eura. Táto suma predstavuje pre spoločnosť škodu, ktorá\nvznikla v priamej súvislosti s porušením povinnosti žalovaných vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou\nstarostlivosťou. Uvedená suma bola hradená postupne na základe faktúr vystavených advokátskou\nkanceláriou. Vo viacerých vystavených faktúrach, ktoré žalobca uhradil, sú vykazované i poskytované iné\nprávne služby, ktoré nesúvisia so zastupovaním v predmetnom súdnom spore, takže do sumy uplatnenej\nnáhrady škody boli zahrnuté výlučne sumy a čiastky týkajúce sa žaloby a súdneho sporu na ochranu\ndobrej povesti v súdnom konaní pod sp. zn. 8C/5/2019. Za podanie predmetnej žaloby uhradil súdny\npoplatok vo výške 999,50 eura čo taktiež predstavuje škodu pre spoločnosť. Žalobca uviedol, že dňa\n08.04.2021 vyzval oboch žalovaných, aby mu nahradili vzniknutú škodu v celkovej výške 14 033,90 eur,\na to najneskôr do 12.04.2021. Žalovaní mu však túto škodu neuhradili a k predmetnému listu ako ani k\nvzniknutej škode sa nevyjadrili. V nadväznosti na vyššie uvádzané právne skutočnosti považoval žalobca\nza preukázané, že žalovaní ako konatelia postupovali vo veci podania žaloby na ochranu dobrej povesti\nvedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 v rozpore s odbornou starostlivosťou a\nv rozpore so záujmami spoločnosti, čím porušili § 135a ods. 1 ObZ a preto sú povinní v zmysle § 135a\nods. 2 ObZ nahradiť spoločne a nerozdielne škodu, ktorú mu svojim konaním spôsobili.\nPodaním zo dňa 28.06.2021 žalobca rozšíril žalobu o sumu vo výške 1 676,83 eura, ktorá predstavuje\nnáhradu trov v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019.\nŽalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 31.08.2021 s tým, že v celom rozsahu odmietli tvrdenia\nžalobcu, že mu ako konatelia mali spôsobiť škodu vo výške 15 710,73 eura. Žalovaní uviedli, že\nžalobca oprel podanie žaloby a jej rozšírenie o argumenty vyplývajúce zo súdneho sporu vedeného\nna Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019. Tento spor prebiehal na základe žaloby\npodanej spoločnosťou Plastcom, spol. s r.o., za ktorú konali ako konatelia, pričom spoločnosť bola\nzastúpená advokátskou kanceláriou. Žalobcom bola teda spoločnosť Plastcom, spol. s r.o. a žaloba\nbola podaná z dôvodu ochrany jej záujmov a nie z dôvodu ochrany ich záujmov. Dôvodili, že podľa\njudikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu zaručuje každému právo na prístup k\nsúdu. Dôvodili, že z ich pohľadu ako právnych laikov, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie technického\nzamerania, nadobudli na základe dôkazov presvedčenie, že ďalší dvaja konatelia Ing. Q. K. a Ing. C.\n\nQ. mohli svojimi výrokmi poškodiť dobrú povesť spoločnosti, a preto oslovili advokátsku kanceláriu,\nktorá prevzala zastupovanie spoločnosti, za ktorú konali a vypracovala mandátnu zmluvu uzatvorenú\ndňa 20.09.2017 medzi spoločnosťou konajúcou konateľmi Ing. T. B. a Ing. Q. S. na jednej strane\na advokátskou kanceláriou na druhej strane. Ďalej vypracovala plnomocenstvo zo dňa 09.07.2018\nmedzi spoločnosťou Plastcom, spol. s r.o. konajúcou konateľmi Ing. T. B. a Ing. Q. S. na jednej\nstrane a advokátskou kanceláriou na druhej strane, na zastupovanie splnomocniteľa pri všetkých\nprávnych úkonoch a vo všetkých konaniach vo veci ochrany dobrej povesti splnomocniteľa pred\nneoprávnenými zásahmi Ing. Q. K. a Ing. C. Q.. Advokátska kancelária vypracovala a podala na súd\ndňa 21.01.2019 žalobu a následne vykonávala všetky procesno-právne úkony, vrátane vypracovania\nvšetkých písomných podaní na súd, pričom ich zástupca sa zúčastňoval na jednotlivých pojednávaniach.\nPodľa uzatvorenej mandátnej zmluvy advokátska kancelária účtovala vykonávané právne služby\nsúvisiace so zastupovaním spoločnosti Plastcom, spol. sr.o. jednotlivými faktúrami spolu s rozpisom\nprác. Všetky faktúry, ktoré sú predmetom tohto sporu a z nich vyplývajúce žalované sumy, boli zo\nstrany advokátskej kancelárie vystavené spoločnosti Plastcom, spol. s r. o., ktorej poskytovala právne\nslužby. Ako konatelia konajúci za spoločnosť boli presvedčení o tom, že advokátska kancelária bude\npostupovať s odbornou starostlivosťou a primeraným spôsobom využívať všetky právne prostriedky\nv záujme klienta, pričom bude dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.\nŽalovaní namietali, že žalobca sa podanou žalobou a jej rozšírením domáha zaplatenia sumy vo výške\n15 710,73 eure titulom náhrady škody, pričom svoje právne argumenty opiera len o § 135a ods. 1\na ods. 2 ObZ, bez toho aby uviedol v čom vidí porušenie ich právnej povinnosti. Mali za to, že pri\nvýkone pôsobnosti konateľov v súvislosti s vedením sporu na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.\nzn. 8C/5/2019 postupovali s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v záujme spoločnosti,\nčo sú liberačné dôvody. Dôvodili, že konateľ je povinný pri plnení funkcie využívať svoje odborné\nznalosti, prípadne, ak takýmito znalosťami sám nedisponuje, poveriť na výkon činnosti inú osobu. V\ntomto prípade konatelia zachovali predpoklad odbornej starostlivosti pri výbere kvalifikovanej osoby\ns dlhoročnými právnymi skúsenosťami. Ďalej žalovaní uviedli, že o vzniku škody nemožno hovoriť z\ndôvodu, že advokátska kancelária za finančné prostriedky, ktoré jej boli zo strany spoločnosti uhradené,\nvykonala v jej prospech protihodnotu vo forme poskytnutia právnych služieb. Žalovaní mali za to, že\nžalobca nepreukázal porušenie povinnosti konateľa, vznik škody, ani existenciu príčinnej súvislosti medzi\nporušením povinnosti konateľa a vznikom škody. Na základe uvedeného žalovaní navrhli, aby súd žalobu\nv celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.\nŽalobca vo vyjadrení zo dňa 29.09.2021 uviedol, že skutočnosť, že došlo zo strany žalovaných konateľov\nk zneužitiu práva vyplýva priamo z obsahu odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava IV\nsp. zn. 8C/5/2019, ktorým žalobu zamietol, nakoľko bola založená na preukázateľne nepravdivých\ntvrdeniach, a teda išlo o zneužitie práva a neoprávnenú snahu súdnou cestou obmedziť oprávnený\nvýkon konateľských práv Ing. Q. K. a Ing. C. Q., vo vzťahu k ich internému upozorňovaniu žalovanej\nv 1. rade na porušovanie jej pracovných povinností a protiprávne konanie so žiadosťami o nápravu\ntohto stavu. Uviedol, že žalovaní ako konatelia vedeli, že žalovaná v 1. rade ako zamestnankyňa\nkoná protiprávne. Taktiež mali vedomosť, že smernice systému manažérstva kvality (ďalej len „SMK“)\nje oprávnený schvaľovať výlučne riaditeľ spoločnosti a v zmysle predložených právnych stanovísk z\nroku 2014, v prípade neobsadenia funkcie riaditeľa spoločnosti, môže schvaľovať takéto smernice\nSMK iba štatutárny orgán väčšinou konateľov. Žalobca uviedol, že je v zmysle § 135a ObZ oprávnený\ndomáhať sa proti konateľom náhrady škody, ktorú takíto spôsobili porušením svojich povinností pri\nvýkone svojej pôsobnosti, takže na podanie takejto žaloby má aktívnu vecnú legitimáciu tým, že nekonali\ns odbornou starostlivosťou a majú zodpovednosť za zneužitie práva z dôvodu podania vymyslenej a\nšikanóznej žaloby na konateľov Ing. Q. K. a Ing. C. Q.. Žalobca uviedol, že spoločnosť má od roku 2008\nschválenú smernicu Podpisové práva, čo je dokument upravujúci oprávnenia jednotlivých zamestnancov\na konateľov vo vzťahu k ich konaniu v mene spoločnosti, čo však žalovaní nerešpektovali.\nŽalobca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že súdne konanie vedené na OS BA IV spis. zn. 8C/5/2019\nbolo od začiatku založené na preukázateľne nepravdivých skutočnostiach a klamlivých tvrdeniach\nžalovaných a bolo žalovanými menom žalobcu iniciované po tom, čo sa konatelia Ing. Q. K. a Ing. C.\nQ. márne opakovane domáhali v roku 2018 od žalovanej v 1. rade, aby ukončila svoje neoprávnené\nkonanie pri schvaľovaní smerníc SMK a aby ich predložila štatutárnemu orgánu na pripomienkovanie\na schválenie. Konatelia Ing. Q. K. a Ing. C. Q. pritom preukázateľne nerozširovali o spoločnosti žiadne\nnepravdivé informácie, ale uskutočňovali oprávnený výkon svojich konateľských práv. Je právom a\npovinnosťou konateľa vyjadrovať sa v internej komunikácii ku konaniu zamestnancov, zadávať im\n\npracovné pokyny a vyžadovať od nich plnenia pracovných povinností. Nepravdivé tvrdenia žalovaných,\nna ktorých bola postavená žaloba o neoprávnenom zásahu do dobrej povesti, je tak porušením\npovinnosti žalovaných postupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou. Všetky\nskutočnosti, ktoré Ing. Q. K. a Ing. C. Q. uvádzali v rámci výkonu svojich konateľských práv, boli pravdivé\na boli uvádzané s odkazom na príslušné ustanovenia zákona alebo právne stanoviská, o ktoré opierali\nsvoj výklad.\nŽalobca tvrdil, že má platne schválené Podpisové práva z roku 2011, ktoré stanovujú zamestnancom\noprávnenia na konanie v mene žalobcu, a taktiež im stanovujú rozsah práv a povinností a zodpovednosti\nv určitých konkrétnych činnostiach žalobcu. V zmysle riadku 175 a 176 Podpisových práv oprávnenie\nschvaľovať riadiacu dokumentáciu SMK má výlučne riaditeľ spoločnosti. Riaditeľ pre kvalitu (RPQ), čo\nje funkcia žalovanej v 1. rade nemá oprávnenie schvaľovať túto dokumentáciu, ale iba ju predkladá a\nzodpovedá za ňu. Z uvedeného tak jasne vyplýva, že žalovaná v 1. rade nemá oprávnenie schvaľovať\nsmernice SMK. To, že žalovaní o platnosti Podpisových právach vedeli preukazuje nielen to, že ich sami\nschválili na valnom zhromaždení dňa 24.06.2010, ako i následne v roku 2011 ako spoločníci per rollam,\nale i to, že platnosť a záväznosť Podpisových práv žalovaní výslovne potvrdzujú vo svojej e-mailovej\nkomunikácii. Na základe platných podpisových práv podali žalovaní v mene žalobcu žalobu o zaplatenie\n135 eur (v konaní pod sp.zn. 61Cpr/15/2017) a v nej sa až do roku 2019 odvolávali na platné Podpisové\npráva z roku 2011. To že schvaľovanie smerníc SMK patrí do pôsobnosti konateľov bolo potvrdené i\nv odôvodnení právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/5/2019. Z uvedených\nprávnych skutočností tak vyplýva, že rozhodujúca časť žaloby v konaní sp. zn. 8C/5/2019, na ktorej\nbolo postavené údajné zasahovanie do dobrej povesti žalobcu, bola založená na vedome nepravdivých\nskutočnostiach, o ktorých žalovaní konatelia vedeli, že sú nepravdivé, čo preukazuje, že podanie takejto\nžaloby na základe takýchto nepravdivých skutočností je hrubým porušením § 135a ods. l ObZ zo strany\nžalovaných konateľov postupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou. Žalovaný v\n2. rade ako konateľ nepravdivo pred súdom uviedol: „Vedenie spoločnosti pri začatí budovania SMK\nschválilo budovanie SMK a v tom vidí legitimitu ďalších konaní Ing. B., pretože tam boli schválené\nkompetencie Ing. B. aj jej pracovné zaradenie, kde podľa organizačnej štruktúry patrí po riaditeľovi k\nnajvyššie funkčne postavenému pracovníkovi spoločnosti.“ Ide o ďalšie úmyselné zavádzanie zo strany\nžalovaného v 2. rade, pretože žalovaná v 1. rade nemá žiadnym predpisom schváleným vedením\nspoločnosti oprávnenie schvaľovať dokumentáciu SMK. Neexistuje organizačná štruktúra, podľa ktorej\nby žalovaná v 1. rade mala po riaditeľovi spoločnosti pozíciu najvyššie funkčne postaveného pracovníka\na navyše táto skutočnosť ani nijako nesúvisí s oprávnením schvaľovať smernice SMK, keďže oprávnenie\nna takúto činnosť by muselo byť výslovné.\nŽalovaní vo vyjadrení zo dňa 18.10.2021 v celom rozsahu odmietli tvrdenie žalobcu, že ako konatelia\nžalobcu mali spoločnosti spôsobiť škodu vo výške 15 710,73 eura. Nepopierali, že sú vedené pred\ninými všeobecnými súdmi aj ďalšie súdne konania, v ktorých vystupujú žalovaní, ako aj žalobca a jeho\nkonatelia a spoločníci v postaveniach rôznych strán sporu, ale zo skutkového a právneho hľadiska\nide o celkom odlišné a vzájomne nesúvisiace spory. Nie je sporné, že medzi konateľmi a spoločníkmi\nžalobcu existujú názorové nezhody a nejednotnosť v určitých otázkach riadenia a fungovania spoločnosti\nPlastcom, spol. s r.o., a to medzi Ing. Q. S. a Ing. T. B. na jednej strane a Ing. Q. K. a Ing. C. Q. na strane\ndruhej. Tvrdili, že svojou pracovnou aktivitou a zodpovedným prístupom k plneniu povinností prispeli\nk tomu, že žalobca od roku 2015 do súčasnej doby vytvára zisk s tým, že spoločníci, teda aj Ing. Q.\nK. a Ing. C. Q. si od roku 2016 do roku 2020 rozdelili zisk v hrubom vo výške 2 987 686 eur, čiže v\nprepočte na jedného spoločníka 746 921,50 eura. V doplnení vyjadrenia zo dňa 03.11.2021 žalovaní\nuviedli, že Ing. Q. K. už v roku 2015 mal snahu ovládnuť riadenie spoločnosti, keď navrhoval v e-mailovej\nkomunikácii, že odkúpi od Ing. T. B. jej obchodný podiel, čo bolo doložené aj návrhom zmluvy o prevode\nobchodného podielu.\nŽalovaní nesúhlasili s tým, že mala byť žalobcovi spôsobená škoda, keď uviedli, že konali s odbornou\nstarostlivosťou, keď sa v konaní nechali zastúpiť advokátskou kanceláriu, čo žalovaní preukazovali\nuzatvorením mandátnej zmluvy zo dňa 20.09.2017, a keď podľa ich názoru žalobca ani nepreukázal\nsplnenie podmienok zakladajúcich vznik nároku na náhradu škody. Žalovaní tiež uviedli, že tvrdenia\nžalobcu sú v príkrom rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,ústava“), z ktorého\nvyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a\nnestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\nŽalobca podaním zo dňa 25.11.2021 rozšíril žalobu o ďalšie ním uhradené faktúry vystavené\nadvokátskou kanceláriou v sume 2 667,60 eura s príslušenstvom.\nSúd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.05.2022. Na uvedenom pojednávaní sa žalobca zdôraznil,\nže výdavky, ktoré prevyšujú 18 000 eur na takúto nedôvodnú žalobu, ktorá bola súdom zamietnutá,\nznamená pre spoločnosť spôsobenie škody, keďže ak by takáto žaloba nebola podaná, tak by mu\ntakáto škoda nevznikla. Žalovaní zdôraznili, že skutočnosť, že advokátska kancelária podala žalobu\nna súd po právnej analýze, svedčí o tom, že konali v dobrej viere, pričom neuprednostňovali svoje\nvlastné záujmy konateľov pred záujmami spoločnosti a spoločníkov. O vzniku škody nemožno hovoriť z\ndôvodu, že advokátska kancelária za finančné prostriedky, ktoré jej boli zo strany spoločnosti uhradené,\nvykonala v jej prospech protihodnotu, a to vo forme poskytovania právnych služieb s tým, že išlo o účelne\nvynaložené finančné prostriedky.\nZ predložených listín súd prvej inštancie zistil, že žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mu mala\nbyť spôsobená v súvislosti s podaním žaloby na ochranu dobrej povesti na Okresnom súde Bratislava\nIV pod sp. zn. 8C/5/2019, kde žalovaní ako konatelia podaním tejto podľa žalobcu nedôvodnej a\nšikanóznej žaloby mali porušiť svoje povinnosti pri výkone ich pôsobnosti, a preto sú povinní spoločne a\nnerozdielne nahradiť žalobcovi škodu, ktorú mu tým spôsobili. Uvedená škoda spočíva v tom, že žalobca\nmusel uhradiť za poskytnuté právne služby sumy fakturované advokátskou kanceláriou v súvislosti so\nzastupovaním v tomto konaní, poplatok za podanie žaloby v konaní sp. zn. 8C/5/2019 ako aj trovy\nuvedeného konania, čo žalobca preukazoval jednak predloženými faktúrami, výpismi z účtu o ich\nzaplatení, predpisom týkajúcim sa súdneho poplatku ako aj uznesením č. k. 8C/5/2019-941 zo dňa\n01.06.2021.\nSúd prvej inštancie mal v danom prípade za to, že žaloba je dôvodná. Poukázal na skutočnosť, že\nz predložených listín vyplýva, že je medzi jednotlivými konateľmi žalobcu vedených viacero súdnych\nkonaní v rôznom procesnom postavení týchto konateľov, týkajúcich sa predovšetkým riadenia a činnosti\nžalobcu. Z počtu týchto konaní, ale aj z jednotlivých vyjadrení vyplývajúcich z e-mailovej komunikácie\nmedzi konateľmi, predloženej žalobcom a žalovanými, ako aj z vyjadrenia žalovaných zo dňa 31.08.2021\nvyplýva, že vzťahy medzi konateľmi spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. nie sú dobré. Aj v kontexte\nuvedeného súd vyhodnotil žalobu podanú v konaní sp. zn. 8C/5/2019 ako žalobu, ktorej primárnym\ncieľom nebolo uplatňovanie alebo bránenie práv zákonnými prostriedkami, ale ktorá primárne smerovala\nk obmedzeniu žalovaných konateľov vykonávať svoju pôsobnosť a poukazovať na neoprávnené a\nnezákonné prijímanie smerníc v spoločnosti Plastcom, spol. s r.o.. Podstatou uvedenej žaloby totiž\nbolo, že žalovaní (Ing. Q. K. a Ing. C. Q.) mali uvádzať nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané\nhodnotiace úsudky v internej komunikácii, ktoré mali byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej\npovesti spoločnosti a spôsobiť jej takýmto konaním ujmu. Odhliadnuc od skutočnosti, že interná\nkomunikácia nemôže zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby, čo bolo konštatované aj Okresným\nsúdom Bratislava IV, súd uviedol, že tvrdenia o neoprávnenom a nezákonnom postupe pri prijímaní\nsmerníc v spoločnosti boli pravdivé a upozornenia na nedodržanie procesu schvaľovania smerníc\noprávnené (tak ako je to opätovne konštatované aj Okresným súdom Bratislava IV v konaní sp. zn.\n8C/5/2019). Uvedená skutočnosť ohľadom nedodržania postupu pri prijímaní smerníc vyplýva jednak\nzo zákona (§ 134 ObZ), jednak na túto skutočnosť boli žalovaní opakovane upozorňovaní Ing. Q. K., čo\nsúdu vyplývalo z predloženej e-mailovej komunikácie, keď žalovaná v 1. rade bola na tieto skutočnosti\nupozorňovaná e-mailmi od konateľa Ing. Q. K. z februára 2015 o tom, že táto kompetencia spadá do\npôsobnosti štatutárneho orgánu, ktorým sú štyria konatelia a tiež v e-mailovej komunikácii z augusta\n2018, keď v e-mailovej správe je uvedené, že „zákon hovorí, že smernica bude schválená, keď ju\nschváli štatutárny orgán, t. j. väčšina konateľov, t. j. v prípade Plastcomu 3 konatelia“, pričom adresátom\ntýchto správ je aj žalovaný v 2. rade, ktorý sám v predloženej e-mailovej správe zo dňa 21.08.2015,\nzaslanej taktiež všetkým konateľom, osvedčuje vedomosť o znení § 134 ObZ, keď uviedol: „ak by aj\nsmernicu podpísali 2 konatelia tak to podľa Obchodného zákonníka, § 134 na schválenie pre Plastcom\nnestačí.“. Uvedená skutočnosť vyplýva tiež zo stanoviska Advokátskej kancelárie BÁNOS s.r.o. zo dňa\n05.12.2018, ktoré bolo podľa nesporného skutkového tvrdenia zaslané všetkým konateľom, v ktorom\nje výslovne konštatované, že schvaľovanie smerníc spadá v zmysle § 134 ObZ pod obchodné vedenie\nspoločnosti, respektíve tiež z právneho stanoviska zo dňa 17.01.2014, v ktorom je uvedené, že pri\nrozhodovaní o obchodnom vedení sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, čo v prípade spoločnosti\nPlastcom, spol. s r.o. znamená, že o obchodnom vedení musia rozhodovať traja konatelia. Teda to,\nže schvaľovanie smerníc patrí do pôsobnosti štatutárneho orgánu a schvaľuje sa väčšinou konateľov,\n\nvyplýva jednak zo zákona a jednak to bolo známe všetkým konateľom žalobcu z internej mailovej\nkomunikácie a tiež z vypracovaných právnych stanovísk k tejto otázke. Žaloba podaná v konaní sp.\nzn. 8C/5/2019 obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenia o tom, že Ing. Q. K. a Ing. C. Q. dlhodobo\nneoprávnene zasahujú do dobrej povesti spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. tým, že rozširujú nepravdivé\nskutkové tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky, ďalej nepravdivé tvrdenia o tom, že schvaľovanie\nsmerníc SMK u žalobcu nespadá pod pôsobnosť žalovanej v 1. rade, keď aj v zmysle predložených\nPodpisových práv toto oprávnenie spadá pod riaditeľa spoločnosti. Proces schvaľovania smerníc v\nspoločnosti žalobcu teda nie je vykonávaný v súlade s internými pravidlami spoločnosti a ani v súlade\ns § 134 ObZ. Súd poukázal na to, že v zmysle predloženej pracovnej náplne žalovanej v 1. rade zo\ndňa 13.08.2003, táto nemá oprávnenie schvaľovať dokumentáciu SMK a nemá zakotvené oprávnenie\nschvaľovať smernice SMK. Súd tiež poukázal na to, že to, že schvaľovanie smerníc SMK patrí do\npôsobnosti konateľov bolo potvrdené aj v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.\n8C/5/2019. Súd tiež v súvislosti s podanou žalobou poukázal na protirečivé tvrdenia žalovaných ohľadom\npodpisových práv prijatých dňa 07.11.2011, keď tieto v konaní sp. zn. 8C/5/2019 nepovažujú žalovaní\nza platné, naproti tomu v inom konaní sp. zn. 61Cpr/15/2017 tieto za platné považujú (čo vyplýva z\npredloženej žaloby zo dňa 16.11.2017, vyjadrenia žalobcu k odporu zo dňa 27.03.2018, ako aj podaného\nodvolania zo dňa 30.10.2019 v konaní sp. zn. 61Cpr/15/2017). Podaná žaloba preto v kontexte vyššie\nuvedeného, s poukazom na zlé vzťahy medzi konateľmi spoločnosti, ako aj v kontexte podania žaloby\naj v prípade, aj keď je len minimálny predpoklad úspechu, podľa názoru súdu jednoznačne vykazuje\nznaky zneužitia práva a nie riadny a oprávnený výkon práva. Súd zároveň považoval za potrebné\nuviesť, že skutočnosť podania žaloby aj v prípade minimálneho predpokladu úspechu nevykladal takým\nspôsobom, ako bol prezentovaný žalovaným v 2. rade na nariadenom pojednávaní dňa 06.05.2022,\nktorý ho prezentoval ako 51 % úspech. Podanie žaloby, aj keď je len minimálny predpoklad na úspech,\nevokovalo súdu podanie žaloby za každú cenu, a to aj v prípade skutočne minimálnej šance na reálny\núspech, počítajúc a akceptujúc aj prípadný neúspech v spore.\nArgumentácia žalovaných o tom, že sa v konaní nechali zastúpiť advokátskou kanceláriu a pri jej\nvýbere konali s odbornou starostlivosťou, a teda nemôžu niesť zodpovednosť za škodu, podľa názoru\nsúdu nemohla obstáť. Predovšetkým konanie advokátskej kancelárie prebiehalo na základe pokynov\na podkladov, ktoré dodali žalovaní. Žalovaní dali v mene spoločnosti Plastcom, spol. s r. o. pokyn\nadvokátskej kancelárii na podanie žaloby v konaní sp. zn. 8C/5/2019 a títo jej aj logicky poskytli\nskutkové tvrdenia, ktoré boli následne uplatnené v konaní sp. zn. 8C/5/2019, či už o rozširovaní\nnepravdivých tvrdení zo strany konateľov Ing. Q. K. a Ing. C. Q., respektíve o kompetenciách žalovanej\nv 1. rade na schvaľovanie smerníc SMK, teda skutkové tvrdenia, ktoré súd nevyhodnotil ako pravdivé,\nktoré nevyplývajú z internej dokumentácie spoločnosti Plastcom spol. s r.o. a ktoré neboli žalovanými\nžiadnym spôsobom preukázané. Advokátska kancelária na súde nekonala vo svojom mene, ale\nkonala v mene žalobcu zastúpeného žalovanými, takže zodpovednosť za súdom konštatované znaky\nzneužitia práva pri podaní žaloby na konateľov (Ing. Q. K. a Ing. C. Q.), je priamou zodpovednosťou\nžalovaných ako konateľov, ktorí v mene žalobcu túto žalobu podávali prostredníctvom advokátskej\nkancelárie. Takéto konanie žalovaných ako konateľov je podľa názoru súdu možné považovať za\nporušovanie povinnosti postupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou, keďže\npodaná žaloba bola založená na nepravdivých a nepreukázaných tvrdeniach a zároveň bola podaná\naj pre prípad minimálneho predpokladu úspechu vo veci, čo podľa názoru súdu vylučuje odbornú\nstarostlivosť žalovaných pri podávaní tejto žaloby, ale tiež aj konanie žalovaných v dobrej viere. Navyše\nobaja žalovaní boli opakovane upozorňovaní na potrebu zákonného postupu pri prijímaní smerníc\nspoločnosti s konkretizáciou konkrétneho ustanovenia zákona a na dodržiavanie interných predpisov\nprostredníctvom e-mailov, prostredníctvom odborných stanovísk, čo vylučuje nezavinenú nevedomosť\na dobrú vieru žalovaných pri samotnom podaní žaloby. Čo sa týka žalovanými namietanej legitimácie,\nsúd poukázal na to, že v zmysle § 135a ObZ je žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa náhrady škody\nod konateľov, ktorú konatelia spôsobili porušením svojich povinností pri výkone svojej pôsobnosti. V\ndanom prípade bola teda podľa názoru súdu daná aktívna legitimácia žalobcu ako aj pasívna legitimácia\nžalovaných.\nSúd konštatoval, že v danom prípade je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaných\nkonať s odbornou starostlivosťou a vznikom škody na strane žalobcu, spočívajúcej v nákladoch žalobcu,\nktoré tento musel vynaložiť za poskytnuté právne služby v súvislosti so žalobou podanou v konaní sp. zn.\n8C/5/2019, respektíve spojené s poplatkovou povinnosťou a náhradou trov konania, kde výšku škody a\njej reálny vznik žalobca preukázal jednotlivými faktúrami vystavenými advokátskou kanceláriou, ako aj\n\nvýpismi z účtu, z ktorých tiež vyplýva zaplatenie týchto faktúr, teda z nich vyplýva reálna výška škody,\npretože uvedené finančné prostriedky znamenajú pre žalobcu reálny úbytok v jeho majetkovej sfére. K\nnámietke žalovaného v 2. rade k tomu, že sa všetky položky nevzťahujú k tomuto sporu, súd uviedol,\nže túto skutočnosť namietol až na nariadenom pojednávaní, čo v zmysle § 153 ods. 2 CSP predstavuje\nprostriedok procesnej obrany, ktorý nie je uplatnený včas, pričom žalovaný v 2. rade ani nekonkretizoval,\nktoré položky má na mysli. Súd dodal, že všetky žalobcom uvádzané položky sú rozčlenené a podľa\npredložených výkazov prác, ktoré boli pripojené k faktúram, sa týkajú iba žaloby na ochranu dobrej\npovesti.\nZ vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, pričom súd tiež\nžalobcovi priznal úroky z omeškania v zákonnej výške, nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania so\nzaplatením nároku žalobcu na náhradu škody, keď ich tento podľa nesporného skutkového tvrdenia\nvyzýval na zaplatenie náhrady škody, k čomu doložil aj výzvy zo dňa 08.04.2021 a zo dňa 22.11.2021.\nPokiaľ išlo o úrok z omeškania zo sumy 1 676,83 eura, tento súd priznal až od 28.08.2021 (nie od\n20.08.2021), keďže mal súd za to, že pri spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti oboch žalovaných\nna zaplatenie náhrady škody je potrebné, aby mali obaja žalovaní vedomosť o tom, že si tento nárok\nžalobca uplatňuje, čo bolo splnené dňa 27.08.2021, keď bolo rozšírenie žaloby žalobcu doručené aj\nžalovanému v 2. rade. V časti požadovaných úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 676,83\neura za obdobie od 20.08.2021 do 27.08.2021 súd žalobu zamietol.\n4. Proti napadnutému rozsudku podali žalovaní v 1. rade a 2. rade dňa 13.06.2022 v zákonnej lehote\nvoči výroku I. a III. odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.\nŽalovaní namietali posudzovanie sporu podľa § 420 OZ s tým, že v danom prípade ide o vzťah medzi\nobchodnou spoločnosťou a štatutárnym orgánom, a preto spor by sa mal posudzovať podľa ObZ, vrátane\nposúdenia nároku na náhradu škody podľa § 373 ObZ v spojení s § 757 ObZ.\nZároveň namietali odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 31., v ktorom súd prvej inštancie\npoukázal na to, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej\npovinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a\nzavinenie, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Dôvodili, že zodpovednosť\nkonateľa za škodu spôsobenú spoločnosti porušením povinností v súvislosti s výkonom funkcie je v\nzmysle § 373 ObZ objektívna bez ohľadu na zavinenie.\nĎalej žalovaní namietali, že súd prvej inštancie neuviedol, v čom vidí porušenie právnej povinnosti\nžalovaných ako konateľov, či toto porušenie zakladá nárok žalobcu na náhradu škody a zároveň\nneuviedol, kde vidí príčinnú súvislosť medzi vznikom údajnej škody (úhrada nákladov za poskytnuté\nprávne služby vo veci pod sp. zn. 8C/5/2019 vo výške 15 702 eur, náhrada trov konania vo výške 1\n676,83 eura a úhrada súdneho poplatku za podanie žaloby vo výške 999,50 eura) a porušením právnej\npovinnosti.\nŽalovaní namietali, že súd prvej inštancie nesprávne a svojvoľne vyhodnotil súdny spor pod sp. zn.\n8C/5/2019, keď uviedol, že primárnym cieľom nebolo uplatňovanie alebo bránenie práv zákonnými\nprostriedkami, ale primáme smeroval k obmedzeniu žalovaných konateľov vykonávať svoju pôsobnosť\na poukazovať na neoprávnené a nezákonné prijímanie smerníc v spoločnosti Plastcom, spol. s r o..\nDôvodili, že nemohli porušiť svoje povinnosti konateľov, len na základe toho, že konali za spoločnosť\nPlastcom, spol. s r.o., ktorú v súdnom spore zastupovala advokátska kancelária ktorá po právnej analýze\npodala žalobu na súd. Zároveň uviedli, že ak sa Ing. T. B. dopustila nejakého pochybenia, tak určite\nnie ako konateľka spoločnosti, ale ako „riaditeľka pre kvalitu“, na základe pracovnej zmluvy tak, ako to\nvyplýva z bodu 14. rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/5/2019. V tejto súvislosti súd\nprvej inštancie nijako nezisťoval, či v spore sp.zn. 8C/5/2019 mali porušiť povinnosti ako konatelia alebo\nako zamestnanci spoločnosti Plastcom, spol. s r.o.. Taktiež za porušenie povinnosti konateľov sa podľa\nžalovaných nemôžu považovať zlé vzťahy medzi konateľmi spoločnosti navzájom, a to ani v kontexte\npodania uvedenej žaloby.\nŽalovaní namietali, že nemajú právnické vzdelanie, t.z. že vypracovanie žaloby a konať pred súdom\nby sami nezvládli, preto sa obrátili so zastupovaním spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. na advokátsku\n\nkanceláriu. Tejto predložili podklady a všetky relevantné dokumenty a to aj tie, ktoré si advokátska\nkancelária vyžiadala. Advokátska kancelária vykonala právnu analýzu a po jej vykonaní podpísala so\nspoločnosťou dohodu o splnomocnení. Argumentovali s tým, že vzhľadom k tomu, že si v spore sp.\nzn. 8C/5/2019 ako konajúci za spoločnosť objednali od advokátskej kancelárie vypracovanie právnej\nanalýzy preukazuje to, že konali s odbornou starostlivosťou. Namietali tvrdenia súdu prvej inštancie v\nnapadnutom rozsudku, v ktorom sa zmienil o nejakých pokynoch advokátskej kancelárii na podanie\nžaloby, nakoľko nemajú vedomosť o žiadnych pokynoch, ktoré by išli nad rámec dohody klienta s\nadvokátskou kanceláriou, teda podanie žaloby na súd a zastupovanie v konaní pred súdom. Uviedli,\nže poskytli advokátskej kancelárii materiály, ktoré mali k dispozícii a po ich vyhodnotení zo strany\nadvokátskej kancelárii, táto podala žalobu na súd. O podaní žaloby z ich strany za každú cenu a tvrdenie\nsúdu prvej inštancie o minimálnej šance na reálny úspech, nemôže obstáť v kontexte porušenia ich\npovinností, pričom mali za to, že tieto skutočnosti vyplývajú z dôkazu, ktorý sa nachádza v spise,\nkonkrétne z e-mailovej komunikácie zo dňa 24.04.2018 a dňa 02.05.2018 medzi Ing. Q. S. a advokátskou\nkanceláriou. Žalovaní namietali, že o porušenie povinnosti žalovaného v 2. rade nemôže ísť, pretože na\npojednávaní konanom dňa 06.05.2022 vysvetlil, že pod minimálnym predpokladom úspechu vo veci sp.\nzn. 8C/5/2019 považoval 51 % úspech vo veci.\nŽalovaní tvrdili, že v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019 neporušili žiadne povinnosti, pričom za porušenie\npovinnosti nemožno považovať výsledok súdneho konania, pretože by to bolo v rozpore s judikatúrou\nÚstavného súdu Slovenskej republiky. Skutočnosť, že Okresný sud Bratislava IV rozsudkom sp. zn.\n8C/5/2019 žalobu podanú žalobcom v celom rozsahu zamietol, ešte automaticky neznamená, že v tomto\nspore porušili svoje povinnosti. Zdôraznili, že základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46\nods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom a\nnemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v občianskoprávnom spore. Zároveň\ndodali, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/5/2019 bol v konečnom dôsledku zo strany\nspoločnosti, za ktorú konali akceptovaný a odvolanie nepodala.\nŽalovaní poukázali na § 150 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že strany majú povinnosť pravdivo a\núplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Dôvodili, že z rozsudku\nOkresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/5/2019 nevyplýva, že žalobca ako strana sporu, nepostupovala\nv medziach tohto ustanovenia.\nŽalovaní namietali, že súd prvej inštancie sa s existenciou vzniku škody zaoberá len minimalisticky v\nbode 34. napadnutého rozsudku bez akéhokoľvek náležitého zdôvodnenia. Jeho odôvodnenie spočíva\nv tom, že v danom prípade je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaných konať s\nodbornou starostlivosťou a vznikom škody na strane žalobcu, spočívajúcej v nákladoch žalobcu, ktoré\ntento musel vynaložiť za poskytnuté právne služby v súvislosti so žalobou podanou v konaní pod sp.\nzn. 8C/5/2019, respektíve spojené s poplatkovou povinnosťou a náhradou trov konania. Z týchto jeho\nzáverov možno len dedukovať, že podľa súdu škoda vznikla, ktorá predstavuje náklady žalobcu v spojení\ns konaním pod sp. zn. 8C/5/2019, ktoré tento musel vynaložiť za poskytnuté právne služby v súvislosti\ns podanou žalobou, spojené s poplatkovou povinnosťou a náhradou trov konania.\nŽalovaní namietali, že žalovaná istina predstavuje vynaložené náklady žalobcu v konaní pod sp.\nzn. 8C/5/2019, ktoré boli uhradené za poskytnuté právne služby v súvislosti s podanou žalobou a\nzastupovaním žalobcu v konaní a spojené aj s poplatkovou povinnosťou za podanie žaloby a náhradou\ntrov konania na základe rozhodnutia súdu, a preto nemožno hovoriť o vzniku škody. Jednotlivé faktúry\nboli vystavené advokátskou kanceláriou a uhradené žalobcom na základe dohody v zmysle čl. V\nmandátnej zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že za poskytnutie právnych služieb sa použijú\nhodinové sadzby od 40 do 150 eur. Za finančné prostriedky, ktoré boli zo strany žalobcu uhradené,\nvykonala advokátska kancelária protihodnotu vo forme poskytovania právnych služieb, preto podľa ich\nnázoru nemožno hovoriť o vzniku škody.\nŽalovaní namietali, že vo vyjadrení k žalobe a k rozšíreniu žaloby zo dňa 31.08.2021 sa vyjadrovali\nk existencii vzniku škody, avšak súd prvej inštancie im nedal na tieto ich tvrdenia žiadnu relevantnú\nodpoveď, resp. sa s nimi vôbec nezaoberal. Ide o vyjadrenie z nasledovným obsahom: Z čl. 46 ods.\n1 ústavy vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky. Taktiež toto právo vyplýva z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\nslobôd (ďalej len ako ,,dohovor“). Ústavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce\nz čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym)\nsúdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v občianskoprávnom spore.\nTeleologickým výkladom § 135a ObZ dospejeme k záveru, že zákon nepožaduje od konateľov odbornosť\nv zmysle kvalifikačných predpokladov, napríklad v oblasti práva, ekonómie alebo výroby, ale vyžaduje\nod nich profesionalitu pri výkone funkcie člena štatutárneho orgánu z objektívneho hľadiska. Z povahy\nveci je jasné, že nepôjde o bežnú či priemernú starostlivosť konateľa. Naopak, konateľ je povinný pri\nplnení svojej funkcie využívať svoje odborné znalosti, prípadne ak takýmito znalosťami sám nedisponuje,\npoveriť na výkon činnosti inú osobu. V takomto prípade je konateľ povinný zachovať predpoklad odbornej\nstarostlivosti pri výbere kvalifikovanej osoby. Ak by sa ukázalo, že konateľ zanedbal pri výbere tejto osoby\nodbornú starostlivosť, zodpovedal by taktiež za škodu, ktorú by táto tretia osoba spôsobila obchodnej\nspoločnosti. Žalovaní tvrdili, že ako konatelia konali s odbornou starostlivosťou keďže v oblasti práva sú\nlaici a nedisponujú odbornými znalosťami, oslovili zo svojimi poznatkami o veci a dôkazmi advokátsku\nkanceláriu s dlhoročnými právnymi skúsenosťami. Žalovaní uviedli, že boli presvedčení o tom, že\nadvokátska kancelária pri výkone advokácie bude postupovať s odbornou starostlivosťou, nastolenej\nprávnej problematike sa rozumie a bude konať čestne a svedomito. Pritom bude dbať na účelnosť a\nhospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Žalovaní uviedli, že zákonná úprava zmierňuje striktnosť\nzodpovednosti konateľa za škodu pri zásade lojality tým, že postačuje aspoň konateľova dobrá viera,\nže koná v záujme spoločnosti. Dobrá viera je definovaná ako „nezavinená nevedomosť o právnych\nnedostatkoch určitého právneho stavu“ a ide v zásade o objektivizovaný stav nevedomosti konajúcej\nosoby. Zo zákonného znenia § 135a ods. 3 ObZ vyplýva, že nestačí len konateľova nevedomosť, ale\nvyžaduje sa pozitívne presvedčenie konateľa, že koná v záujme obchodnej spoločnosti.\nŽalobca v zastúpení advokátskou kanceláriou podal žalobu, ktorou sa domáhal, aby sa žalovaní Ing.\nQ. K. a Ing. C. Q. zdržali šírenia nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií, ktorými by mohla\nutrpieť dobrá povesť spoločnosti. Žalovaní mali za to, že v tomto prípade konali jednoznačne v záujme\nspoločnosti Plastcom, spol. s r.o.. Dôvodili, že z obsahu žaloby vyplýva, že neuprednostňovali pred\nzáujmami spoločnosti svoje vlastné záujmy, záujmy jednotlivých spoločníkov, či dokonca záujmy tretích\nosôb.\nŽalovaní namietali, že spochybnili vo svojom vyjadrení aj existenciu škody, čiže vrátane aj jej výšky.\nZo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 06.05.2022 vyplýva, že žalovaní v 2. rade uviedol, že\nnamieta uplatnenú DPH, ktorú si žalobca uplatňuje a položky, ktoré sú žalobcom uvádzané, nie všetky\nsa vzťahujú k tomuto sporu. Dôvodili, že nárok na náhradu škody nepodlieha režimu zdanenia podľa\nzákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZoDPH“),\nnakoľko nárok na náhradu škody nie je tovarom a ani službou a teda nemôže byť predmetom dane v\nzmysle § 2 ZoDPH. Mali za to, že súd prvej inštancie mal v tejto súvislosti postupovať podľa ZoDPH, a\npreto neobstojí argument, že ide o skutkové tvrdenie, ktoré bolo uplatnené oneskorene až na nariadenom\npojednávaní.\nŽalovaní namietali, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania vo výške 1\n676,83 eura a náhradu súdneho poplatku zaplateného za podanú žalobu vo výške 999,50 eura v konaní\npod sp. zn. 8C/5/2019. Argumentovali, že súdny poplatok za podanú žalobu bol uhradený žalobcom na\nzáklade rozhodnutia súdu v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov v platnom znení. Zároveň trovy konania vo výške 1 676,83 eura uhradil žalobca na\nzáklade uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/5/2019-941 podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.\n2 CSP. V oboch prípadoch sa jednalo o rozhodnutie štátneho orgánu v zmysle zákona. Argumentovali,\nže v spore pod sp. zn. 8C/5/2019 išlo zo strany žalobcu, za ktorého konali ako konatelia o uplatňovanie\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj v zmysle z čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda nemožno v žiadnom\nprípade hovoriť o vzniku škody, ktorá mala vzniknúť úhradou trov konania a súdneho poplatku za podanie\nžaloby. Žalovaní mali za to, že ani úhrada finančných prostriedkov zo strany žalobcu v spore pod\nsp. zn. 8C/5/2019 za poskytnuté a vykonané právne služby advokátskou kanceláriou, ktorá v konaní\nzastupovala žalobcu na základe dohody o splnomocnení, nemôže byť v žiadnom prípade považovaná\nza škodu. Argumentovali, že advokátska kancelária vykonala vyúčtované práce a preto spoločnosť\nPlastcom, spol. s r.o. bola povinná faktúry uhradiť, nakoľko ich neuhradením by sa vystavila súdnemu\nsporu s advokátskou kanceláriou.\n\nŽalovaní namietali, že súd prvej inštancie náležite neobjasnil, kto so žalovaných sa podieľal na\neventuálnej existencii škody a jej výške tak, ako mu to vyplýva zo zákona, pretože existencia škody a\nvýška škody musí byť bezpečne preukázaná, čo sa ale v tomto prípade nestalo. Zároveň namietali, že\nsúd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal detailnejšie príčinnou súvislosťou medzi porušením právnej\npovinnosti a vznikom škody. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne\npreukázaná, pričom bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorého tvrdenie\nmá byť preukázané teda poškodeného.\nNa základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. a\nIII. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných vyjadril podaním zo dňa 17.06.2022. Uviedol, že nikde v\nrozsudku sa neuvádza, že by súd posudzoval spor v zmysle § 420 OZ. Súd v bode 30. napadnutého\nrozsudku uviedol všeobecné ustanovenia OZ vrátanie ustanovenia § 420, ale súčasne citoval osobitné\nustanovenia ObZ, a to § 135a ods. 1, ods. 2 a ods. 3. V zmysle uvedeného je tak zrejmé, že súd\nposudzoval spor o náhradu škody v zmysle § 135a ObZ, čo vyplýva i z následného odôvodnenia\nrozsudku, kde posudzuje zodpovednosť žalovaných za škodu ako konateľov obchodnej spoločnosti\nPlastcom, spol. s r.o.. Uviedol, že súd nemohol zodpovednosť za škodu posudzovať podľa § 373 ObZ,\nako tvrdia žalovaní, pretože § 135a ObZ ako osobitné ustanovenie o zodpovednosti konateľov za škodu,\nktorú spôsobili spoločnosti tým, že porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti je špeciálnou\nprávnou úpravou, ktorá má prednosť pred všeobecnou úpravou zakotvenou v § 373 ObZ, a preto súd\nprvej inštancie správne aplikoval túto špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu.\nŽalobca poukázal, že súd v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, v čom vidí\nporušenie právnej povinnosti žalovaných konať s odbornou starostlivosťou a v bode 34. napadnutého\nrozsudku uviedol príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaných konať s odbornou\nstarostlivosťou a vznikom škody. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie jasne vyplýva, že\nporušenie povinnosti žalovaných ako konateľov spočíva v podaní žaloby, ktorá bola založená na\nnepravdivých skutkových tvrdeniach. Súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodnutí nielen z\nodôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/5/2019, ale aj z ďalších 97 písomných\ndôkazov. Žalobca poukázal napr. na podstatnú e-mailovú komunikáciu vo veci neoprávneného postupu\nžalovanej v 1. rade od roku 2015 do roku 2019, právne stanovisko advokátskej kancelárie BÁNOS,\ns.r.o. o neoprávnenom konaní žalovanej v 1. rade, ako aj ďalšie dôkazy z ktorých vyplynulo, že žaloba\npodaná na konateľov Ing. Q. K. a Ing. C. Q. v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019 bola preukázateľne\nzaložená na nepravdivých skutkových tvrdeniach, o čom mali obaja žalovaní konatelia vedomosť z\ntakejto komunikácie ako i z predloženého právneho stanoviska.\nK tvrdeniu žalovaných, že pred podaním žaloby bola najskôr vypracovaná advokátskou kanceláriu\nprávna analýza a až potom bola podaná žaloba v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019, čo má preukazovať\nich konanie s odbornou starostlivosťou, žalobca uviedol, že žiadna takáto právna analýza nebola v\ntomto konaní predložená. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní žiadnu právnu analýzu súdu prvej\ninštancii nikdy nepredložili je preto v zmysle § 366 písm. d/ CSP ich súčasná procesná obrana absolútne\nnedôvodná a právne irelevantná.\nŽalobca uviedol, že pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že nemajú právnické vzdelanie a že\nvypracovanie žaloby a konať pred súdom by sami nezvládli, tak táto skutočnosť im nebránila\nnerešpektovať a ignorovať predložené odborné právne stanoviská advokátskych kancelárii a robiť\nvlastný právny výklad prispôsobený tomu ako im to v konkrétnom momente vyhovovalo.\nŽalobca poukázal, že zjavným konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou je aj postup žalovaných,\nktorým advokátskej kancelárii zadali pokyn na vypracovanie žaloby aj keď je minimálny predpoklad\núspechu. Dôvodil, že je vec všeobecne známa, ktorú netreba dokazovať, že slovné vyjadrenie\n„minimálny predpoklad úspechu“ v bežnej reči úplne jednoznačne znamená, že šanca uspieť je úplne\nminimálna.\nSkutkové tvrdenia na základe ktorých bola podaná žaloba boli advokátskej kancelárii poskytnuté\nžalovanými konateľmi, keďže táto skutkové tvrdenia pri vypracovaní žaloby môže čerpať výlučne od\n\nsvojho klienta, teda od žalovaných ako konateľov žalobcu, ktorí ju poverili vypracovaním žaloby. Žalovaní\npritom ich nepravdivé tvrdenia nevedeli podložiť nijakým dôkazom.\nZ rozsudku súdu prvej inštancie jasne vyplýva, že škodu pre spoločnosť predstavujú náklady na vedenie\nsúdneho sporu, t.j. aj výdavky na právne služby. Vo svojej podstate bola žaloba na konateľov Ing. Q.\nK. a Ing. C. Q. podaná za to, že si v internej e-mailovej komunikácii dovolili poukázať na protiprávne\nkonanie žalovanej v 1. rade pri neoprávnenom zmenovaní smerníc a požadovali od nej uskutočnenie\nnápravy, pričom žalovaní v žalobe nepravdivo tvrdili, že žalovaná v 1. rade je oprávnená uskutočňovať\nzmenu smerníc a že interná e-mailová komunikácia mala byť spôsobilá poškodiť dobré meno žalobcu.\nInterná e-mailová komunikácia konateľov pritom predstavuje výkon konateľskej pôsobnosti konateľov\ndo vnútra spoločnosti, takže žalovaní sa takouto žalobou evidentne snažili zamedziť oprávnenému\nvýkonu konateľských práv a povinností Ing. Q. K. a Ing. C. Q.. Ak by žalovaní takúto žalobu založenú\nna nepravdivých skutkových tvrdeniach nepodali, tak by spoločnosti nevznikli žiadne náklady na súdny\nspor, ktorý bol pre svoju nedôvodnosť zamietnutý a preto takéto náklady predstavujú pre spoločnosť\nškodu, ktorú je v zmysle § 135a ObZ oprávnený vymáhať na konateľoch, ktorí za vznik takejto škody\nzodpovedajú.\nĎalej žalobca uviedol, že k vzniknutej škode žiadnu ďalšiu DPH nepripočítal a existujúca DPH bola vo\nfaktúrach vyúčtovaná v súlade s § 2 ZoDPH. Podľa § 379 ObZ sa nahrádza skutočná škoda a ušlý\nzisk, pričom skutočnú škodu v prípade uhradených právnych služieb predstavujú sumy, ktoré žalobca\nskutočne uhradil v zmysle vystavených faktúr. Škodu vždy predstavuje skutočne zaplatená suma, bez\nohľadu na to, či je poškodený platcom DPH alebo nie. V prípade ak je žalobca ako poškodený platcom\nDPH, a teda súčasne podnikateľským subjektom, tak následne po priznaní a uhradení spôsobenej škody\nje povinný príslušnú DPH odviesť (vrátiť) štátu a takúto skutočnosť zaevidovať vo svojom účtovníctve.\nK námietkam žalovaných, že náhrada trov konania vo výške 1 676,83 eura a súdny poplatok vo výške\n999,50 eura boli uhradené spoločnosťou na základe rozhodnutia súdu, a preto by nemali pre spoločnosť\npredstavovať škodu, žalobca uviedol, že žalovaní preukázateľne ako konatelia svojim protiprávnym\nkonaním zavinili na strane spoločnosti úbytok majetku a takýto úbytok majetku predstavuje pre ňu\nškodu, pričom je nepodstatné či tento úbytok majetku vznikol na základe úhrad faktúr alebo na základe\nrozhodnutia štátneho orgánu. Podstatné je, že všetky tieto náklady na strane spoločnosti vznikli výlučne\nna základe protiprávneho konania žalovaných a keby takéhoto protiprávneho konania nebolo, tak by\nnedošlo ani k úbytku majetku spoločnosti a teda vzniku škody. Protiprávne konanie konateľa je pritom v\nzmysle § 135a ObZ každé konanie konateľa, ktoré je v rozpore s odbornou starostlivosťou.\nNa základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdil a priznal mu voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\n6. Žalovaní sa k veci vyjadrili podaním zo dňa 29.06.2022 s tým, že zotrvali na doposiaľ v konaní\nuvedených argumentoch, pričom k žalobcom uplatnenej DPH uviedli, že spoločnosť si uplatnila odpočet\nDPH z jednotlivých faktúr, na základe ktorých sa plnilo advokátskej kancelárii. Zo strany štátu bola\npredmetná DPH zaplatená spoločnosti. V čase podania žaloby, resp. v priebehu konania mal žalobca\nna účte od štátu vyúčtovanú DPH. Pokiaľ si žalobca uplatnil žalobou celú sumu aj s DPH, s ktorou už\ndisponoval na účte, je jeho nárok na DPH neoprávnený, a to bez ohľadu na to, či po priznaní a uhradení\nspôsobenej škody príslušnú DPH štátu odvedie.\n7. Žalobcovi bolo prostredníctvom právneho zástupcu doručené vyjadrenie žalovaných k veci dňa\n01.07.2022, ten sa však k nemu nevyjadril.\n8. Dňa 31.07.2024 žalovaní doručili súdu podanie, ktorým poukázali na uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 69/2015, ktoré bolo doručené dňa 09.04.2025 na vedomie žalobcovi.\nĎalšie vyjadrenia strán súdu doručené neboli.\n9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po\noboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v\nmedziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k\n\nzáveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo\nvýroku tohto rozhodnutia.\n10. Podľa § 1 ods. 1 ObZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,\nako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.\n11. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.\nAk niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho\npráva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak\nich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.\n12. Podľa § 134 ObZ, na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti\nkonateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.\n13. Podľa § 135a ods. 1 ObZ, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou\nstarostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní\nzaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,\nzachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám\nby mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone\nsvojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy\ntretích osôb pred záujmami spoločnosti.\n14. Podľa § 135a ods. 2 ObZ, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti,\nsú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní\nnahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a/ poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto\nzákonom, b/ nadobudli majetok v rozpore s § 59a.\n15. Podľa § 135a ods. 3 ObZ, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone\nsvojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia\nnezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného\nzhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi,\nspoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.\nAk má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná\nrada schválila.\n16. Podľa § 261 ods. 6 ObZ, treťou časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov\nzáväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou\nspoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti,\nako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo\nčlenom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi\nspoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy\nmedzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.\n17. Podľa § 757 ObZ, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto\nzákonom platia obdobne ustanovenie § 373 a nasl..\n18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n19. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd zistené, že žalobca/obchodná spoločnosť Plastcom, spol.\ns r.o. má štyroch konateľov, ktorými sú Ing. Q. K., Ing. Q. S., Ing. C. Q. a Ing. T. B., pričom v mene\nspoločnosti konajú vždy dvaja konatelia spoločne (viď výpis z obchodného registra žalobcu č.l. 10, 190 s.\nsp.). Z organizačnej štruktúry vedenia spoločnosti žalobcu vyplýva, že všetci štyria konatelia sú zároveň\nzamestnancami žalobcu na riadiacich pozíciách. Ing. Q. K. je obchodno-ekonomický riaditeľ, Ing. Q. S.\nje technický riaditeľ, Ing. C. Q. je výrobný riaditeľ a Ing. T. B. je riaditeľom spoločnosti pre kvalitu (viď\nč.l. 12 s. sp.).\n\nJednotliví konatelia žalobcu iniciovali viacero súdnych konaní týkajúcich sa predovšetkým riadenia a\nčinnosti žalobcu, kde sú konatelia žalobcu v rôznom procesnom postavení (viď č.l. 17, 24, 28, 30, 43, 52,\n61, 65, 67, 75 s. sp.), pričom jednou zo sporných otázok v súvislosti s postupom spoločnosti Plastcom,\nspol. s r.o. v rámci jej riadenia medzi konateľmi Ing. Q. K. a Ing. C. Q. na jednej strane a Ing. Q. S. a Ing.\nT. B. na druhej strane bola otázka oprávnenosti, resp. neoprávnenosti postupu Ing. T. B. pri schvaľovaní\nvnútorných smerníc s pôsobnosťou pre celú spoločnosť Plastcom, spol. s r.o..\nDňa 30.01.2014 doručil Ing. Q. K. okrem iných osôb aj žalovanému v 1. rade a v 2. rade e-mailom\n(viď č.l. 180 s. sp.) listinu ,,Právne stanovisko ku kompetenciám“ zo dňa 17.01.2014, vypracovanú\nadvokátom Mgr. Oliverom Kristom, z ktorej vyplýva, že pod pojmom obchodné vedenie spoločnosti sa\nv zásade rozumie rozhodovanie akéhokoľvek druhu o vnútorných veciach a záležitostiach spoločnosti,\nokrem vystupovania a zastupovania spoločnosti navonok s tým, že hlavným rozdielom medzi konaním\nnavonok a rozhodovaním o obchodnom vedení spoločnosti je skutočnosť, že pri takomto rozhodovaní\no obchodnom vedení sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, čo v prípade spoločnosti Plastcom, spol. s\nr.o. znamená, že obchodnom vedení musia rozhodnúť traja konatelia (viď č.l. 182 s. sp.).\nZ listiny ,,Stanovisko k otázke splnenia povinnosti zamestnancom, ktorý je zároveň v postavení\nkonateľa spoločnosti“ zo dňa 05.12.2018, vypracovanej advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o. a podľa\nnesporného skutkového tvrdenia žalobcu zaslaného všetkým konateľom žalobcu (viď č.l. 171 s. sp.)\nvyplýva, že interné predpisy, za ktorých vyhotovenie a udržiavanie zodpovedá z pozície zmocnenca pre\nkvalitu Ing. T. B. boli na základe predložených dokladov v minulosti schvaľované riaditeľom spoločnosti,\navšak táto funkcia už viac ako štyri roky nie je v spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. obsadená. Ďalej\nzo stanoviska vyplýva, že pokiaľ teda právomoc schvaľovať interné smernice spoločnosti nie je daná\ninej osobe, táto potom patrí do právomoci konateľov spoločnosti. Smernice upravujúce vnútornú\norganizáciu spoločnosti, popisujúce procesy riadenia a zodpovednosť, predstavujú dokumentáciu\nurčujúcu spôsob obchodného vedenia spoločnosti, jej schválenie preto nepochybne podlieha väčšine\nkonateľov spoločnosti v súlade s § 134 ObZ (viď č.l. 279 s. sp.).\nDňa 21.08.2015 zaslal žalovaný v 2. rade e-mailovú správu všetkým konateľom žalobcu s tým, že ak by\naj smernicu podpísali dvaja konatelia, tak to podľa § 134 ObZ na schválenie pre spoločnosť Plastcom,\nspol. s r.o. nestačí (viď č.l. 284 s. sp.).\nDňa 20.09.2017 žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade za žalobcu uzatvorili so spoločnosťou Dvořák\nHager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o. mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytovanie\nprávnych služieb žalobcovi (viď č.l. 155 s. sp.).\nDňa 24.04.2018 zaslal žalovaný v 2. rade e-mailovú správu advokátskej kancelárii s tým, že si\nobjednávajú vypracovanie žaloby dvoch konateľov (Ing. Q. S. a Ing. T. B.) proti konateľovi Ing. Q. K., ak\nje aj minimálny predpoklad úspechu. Dňa 02.05.2018 zaslala advokátska kancelária žalovanému v 1. a\n2. rade cenovú ponuku na právne služby za hodinovú sadzbu v sume 130 eur bez DPH (viď č.l. 42 s. sp.).\nDňa 09.07.2018 splnomocnil žalobca/spoločnosť Plastcom, spol. s r.o., za ktorého konali žalovaný\nv 1. a 2. rade, advokátsku kanceláriu na jeho zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch a vo\nvšetkých konaniach vo veci ochrany dobrej povesti spoločnosti pred neoprávnenými zásahmi konateľov\nspoločnosti Ing. Q. K. a Ing. C. Q. (viď č.l. 83 s. sp.).\nAdvokátska kancelária vypracovala a podala dňa 21.01.2019 žalobu proti neoprávnenému zásahu do\ndobrej povesti právnickej osoby na Okresný súd Bratislava IV (vedenej pod sp. zn. 8C/5/2019, viď č.l. 75\ns. sp.) s odôvodnením, že žalovaní - Ing. Q. K. a Ing. C. Q. dlhodobo neoprávnene zasahujú do dobrej\npovesti spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. tým, že rozširujú nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané\nhodnotiace úsudky, ktoré sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti spoločnosti a spôsobiť jej\ntakýmto konaním ujmu. Ing. Q. K. a Ing. C. Q. zastávajú názor, že zmena dokumentácie SMK podlieha\nrežimu schvaľovania obchodným vedením, a preto pri neobsadení funkcie riaditeľa spoločnosti, ktorý má\nv kompetencii túto činnosť, sa na zmenu príručky kvality ako aj prijatie a zmenu ostatných smerníc SMK\nvyžaduje súhlas troch konateľov spoločnosti. Takýto súhlas však nebol daný, preto žalovaní považujú\ndokumentáciu SMK v znení zmien po 01.01.2014 za neschválenú, a teda za neplatnú. Žalobca, za\nktorého pri podaní žaloby konali konatelia Ing. Q. S. a Ing. T. B., tvrdil že otázka schvaľovania zmien\n\na prijímania nových smerníc a inej dokumentácie SMK, nespadá pod obchodné vedenie, ale je v\npôsobnosti príslušných zamestnancov žalobcu.\nŽalobca na výzvu Okresného súdu Bratislava IV uhradil súdny poplatok za žalobu v právnej veci sp. zn.\n8C/5/2019 v sume 999,50 eura dňa 18.02.2019 (viď č.l. 117, 118 s. sp.).\nOkresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 8C/5/2019-923 zo dňa 16.12.2020, právoplatným dňa\n16.03.2021 (viď č.l. 84, 92 s. sp.) v právnej veci žalobcu: Plastcom, spol. s r.o., so sídlom Hattalova 4,\n831 03 A., IČO: 17 318 378 proti žalovanému v 1. rade: Ing. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, A.\na žalovanému v 2. rade: Ing. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, o žalobe proti neoprávnenému\nzásahu do dobrej povesti právnickej osoby a o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 15 000\neur, konanie zastavil v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 15 000 eur (výrok I.),\nžalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému v 1. rade a 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu (výrok III.). V odôvodnení súd uviedol, že ,,žalovaní svoje skutkové tvrdenia o\nneplatnosti časti dokumentácie spoločnosti žalobcu nepredniesli verejne, to aj voči tretím osobám, teda\nnemohli objektívne týmito tvrdeniami zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, a preto súd žalobu posúdil ako\nnedôvodnú. Súd taktiež uviedol, že ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného\nzásahu sa zbaví občianskoprávnej sankcie, ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé. V prejednávanom\nprípade skutkové tvrdenia žalovaných o neoprávnenosti postupu spoločnosti žalobcu, najmä tvrdenia o\nneoprávnenom postupe Ing. T. B. pri prijímaní smerníc z celospoločenskou pôsobnosťou boli pravdivé,\na upozornenia na nedodržanie procesu schvaľovania oprávnené, rovnako ako žiadosť o nápravu tohto\nstavu. Schvaľovateľom uvedených smerníc je podľa vnútorných pravidiel spoločnosti žalobcu riaditeľ\nspoločnosti. Pozícia riaditeľa spoločnosti však nie je od 01.01.2014 obsadená, preto o schválení\nsmerníc celospoločenskou pôsobnosťou rozhoduje vedenie spoločnosti žalobcu, to je väčšina konateľov\nspoločnosti žalobcu v súlade s § 134 ObZ. V konaní nebolo tvrdené, ani preukázané, že by právomoc\nschvaľovať smernice s pôsobnosťou pre celú spoločnosť, ako zavŕšenie procesu ich tvorby, delegovala\nspoločnosť žalobcu na iného zamestnanca v období od 01.01.2014, t.j. odkedy nie je funkcia riaditeľa\nspoločnosti obsadená. Ing. T. B. je oprávnená a zároveň podľa pracovnej zmluvy povinná zabezpečiť\nnávrhy nových smerníc s celospoločenskou pôsobnosťou týkajúcich sa oblastí, za ktorú zodpovedá\n(systém kvality), avšak pri neobsadení funkcie riaditeľa spoločnosti žalobcu, do ktorého pôsobnosti\npatrí schváliť tieto dokumenty, nie je oprávnená ako podriadený pracovník riaditeľa spoločnosti, ňou\nnavrhované/zmenované smernice schvaľovať. Tento proces preto spoločnosti žalobcu nie je vykonávaný\nv súlade s vnútornými pravidlami spoločnosti, ani v súlade s § 134 ObZ tak, ako správne namietajú\nžalovaní vo svojich vyjadreniach.“ .\nOkresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 8C/5/2019-941 zo dňa 01.06.2021 uložil povinnosť žalobcovi\n(spoločnosti Plastcom, spol. s r.o.) zaplatiť úspešným žalovaným v 1. a 2. rade (Ing. Q. K. a Ing. C. Q.)\nnáhradu trov konania vo výške 1 676,83 eura, a to k rukám právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2.\nrade, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (viď č.l. 137 s. sp.).\nAdvokátska kancelária vyúčtovala žalobcovi cenu za poskytnuté právne služby, a to faktúrami s\npoložkovitým rozpisom uvedeným na zadnej strane (viď č.l. 93 až 113 s. sp.):\n- č. 960/2018 zo dňa 14.12.2018 v sume 936 eur, uhradená žalobcom 02.01.2019\n- č. 1102/2018 zo dňa 15.01.2019 v sume 1 599 eur, uhradená žalobcom dňa 01.02.2019\n- č. 0040/2019 zo dňa 15.02.2019 v sume 3 463,20 eura, uhradená žalobcom dňa 05.03.2019\n- č. 0144/2019 zo dňa 15.03.2019 v sume 2 542,80 eura, uhradená žalobcom dňa 11.04.2019\n- č. 0172/2019 zo dňa 15.04.2019 v sume 1 015 eur, uhradená žalobcom dňa 02.05.2019\n- č. 0313/2019 zo dňa 15.05.2019 v sume 4 368 eur, uhradená žalobcu dňa 04.06.2019\n- č. 0482/2019 zo dňa 15.07.2019 v sume 483,60 eura, uhradená žalobcom dňa 30.07.2019\n- č. 0570/2019 zo dňa 15.08.2019 v sume 2 511,60 eura, uhradená žalobcom dňa 30.08.2019\n- č. 0681/2019 zo dňa 13.09.2019 v sume 421,20 eura, uhradená žalobcom dňa 30.09.2019\n- č. 0939/2019 zo dňa 13.12.2019 v sume 999,40 eura, uhradená žalobcom dňa 30.12.2019\n- č. 0025/2020 zo dňa 14.02.2020 v sume 1 201,20 eura, uhradená žalobcom dňa 03.03.2020 v sume\n979,20 eura a dňa 05.03.2020 v sume 222 eur\n- č. 0322/2020 zo dňa 15.04.2020 v sume 1 154,40 eura, uhradená žalobcom dňa 04.05.2020\n- č. 0369/2020 zo dňa 15.05.2020 v sume 46,80 eura, uhradená žalobcom dňa 01.06.2020\n- č. 0173/2020 zo dňa 13.03.2020 v sume 2 839,20 eura, uhradená žalobcom dňa 30.03.2020.\n\nUvedenými faktúrami boli vyúčtované poskytnuté právne služby, ktoré sa týkali viacerých súdnych\nkonaní.\nKonania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 sa týkali úhrady za úkony\nprávnej služby v sume vo výške 13 034,80 eura (viď č.l. 116 s. sp.), a to z faktúr:\n- č. 0040/2019 zo dňa 15.02.2019 v sume 3 463,20 eura - uplatnená suma 2 589,60 eura\n- č. 0144/2019 zo dňa 15.03.2019 v sume 2 542,80 eura - uplatnená suma 764,40 eura\n- č. 0172/2019 zo dňa 15.04.2019 v sume 1 015 eur - uplatnená suma 93,60 eura\n- č. 0313/2019 zo dňa 15.05.2019 v sume 4 368 eur - uplatnená suma 3 073,20 eura\n- č. 0482/2019 zo dňa 15.07.2019 v sume 483,60 eura - uplatnená suma 468 eur\n- č. 0570/2019 zo dňa 15.08.2019 v sume 2 511,60 eura - uplatnená suma 1 310,40 eura\n- č. 0681/2019 zo dňa 13.09.2019 v sume 421,20 eura - uplatnená suma 421,20 eura\n- č. 0939/2019 zo dňa 13.12.2019 v sume 999,40 eura - uplatnená suma 999,40 eura\n- č. 0025/2020 zo dňa 14.02.2020 v sume 1 201,20 eura - uplatnená suma 936 eur\n- č. 0322/2020 zo dňa 15.04.2020 v sume 1 154,40 eura - uplatnená suma 1 029,60 eura\n- č. 0369/2020 zo dňa 15.05.2020 v sume 46,80 eura - uplatnená suma 46,80 eura\n- č. 960/2018 zo dňa 14.12.2018 v sume 936 eur - uplatnená suma 936 eur\n- č. 1102/2018 zo dňa 15.01.2019 v sume 1 599 eur - uplatnená suma 117 eur\n- č. 0173/2020 zo dňa 13.03.2020 v sume 2 839,20 eura - uplatnená suma 249,60 eura.\n20. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu\nspôsobenú žalobcovi žalovanými ako konateľmi spoločnosti.\nŽalobca si v predmetnom konaní uplatnil ako náhradu škody náklady vynaložené na poskytnuté\nprávne služby v súvislosti so súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.\n8C/5/2019 v sume 13 034,40 eura a náklady vzniknuté žalobcovi v spojení s povinnosťou zaplatiť súdny\npoplatok za podanú žalobu v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019 v sume 999,50 eura. Žalobca sa domáhal\nžalobou doručenou súdu dňa 13.04.2021 voči žalovaným zaplatenia sumy vo výške 14 033,90 eura s\npríslušenstvom (13 034,40 eura + 999,50 eura) titulom náhrady škody.\nPodaním zo dňa 28.06.2021 žalobca rozšíril predmetnú žalobu o zaplatenie istiny 14 033,90 eura s\npríslušenstvom o zaplatenie sumy 1 676,83 eura (viď č.l. 135 s. sp.), ktorá suma predstavuje náhradu trov\nkonania, na ktorú bol žalobca zviazaný uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/5/2019-941 zo\ndňa 01.06.2021 (viď č.l. 137 s. sp.) voči konateľom žalobcu - Ing. Q. K. a Ing. C. Q., ktorú žalobca uhradil\nk rukám ich právneho zástupcu dňa 25.06.2021 (viď bod 27. napadnutého rozhodnutia, č.l. 140 s. sp.).\nŽalobca podaním zo dňa 25.11.2021 rozšíril žalobu o zaplatenie sumy 2 667,60 eura za ďalšie uhradené\nfaktúry advokátskej kancelárii dňa 12.11.2021 v súvislosti so súdnym konaním v právnej veci vedenej\nna Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 (viď č.l. 357, 359 až 366, 373 s. sp.), a to:\n- č. 0602/2020 zo dňa 15.07.2020 v sume 1 341,60 eura - uplatnená suma 1 341,60 eura\n- č. 0675/2020 zo dňa 05.08.2020 v sume 62,40 eura - uplatnená suma 62,40 eura\n- č. 0870/2020 zo dňa 15.10.2020 v sume 655,20 eura - uplatnená suma 655,20 eura\n- č. 1004/2020 zo dňa 13.11.2020 v sume 109,20 eura - uplatnená suma 109,20 eura\n- č. 1109/2020 zo dňa 15.12.2020 v sume 93,60 eura - uplatnená suma 93,60 eura\n- č. 1188/2020 zo dňa 15.01.2021 v sume 1 918,80 eura - uplatnená suma 358,80 eura\n- č. 0054/2021 zo dňa 15.02.2021 v sume 530,40 eura - uplatnená suma 46,80 eura.\nŽalobca si uplatnil v predmetnom konaní náklady vynaložené v súvislosti s konaním vedeným na\nOkresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 spolu v sume 18 378,33 eura s príslušenstvom (13\n034,40 eura + 999,50 eura + 1 676,83 eura + 2 667,60 eura) titulom nároku na náhradu škody.\n21. V konaní nebolo sporné, že v spojení s iniciovaním a vedením súdneho konania na Okresnom súde\nBratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 žalobcovi vznikli náklady vo výške 18 378,33 eura, pozostávajúce z\nnákladov na právne služby v sume 15 702 eur (13 034,40 eura + 2 667,60 eura), zaplateného súdneho\npoplatku za podanú žalobu v sume 999,50 eura a náhrady trov konania protistrany v sume 1 676,83 eura.\n\n22. V konaní bolo sporné, či v danom prípade boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti konateľov\nžalobcu - žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade za škodu spôsobenú spoločnosti Plastcom, spol.\ns r.o./žalobcovi pri výkone svojej funkcie podľa § 135a ObZ a teda, či je žalobou uplatňovaný nárok na\nnáhradu škody vzniknutej žalobcovi v spojení s iniciovaním a priebehom súdneho konania na Okresnom\nsúde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 voči žalovaným dôvodný.\n23. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej\ninštancie, ktorým žalobe o náhradu škody v sume 18 378,33 eura s príslušenstvom voči žalovaným (po\npripustení zmeny žaloby) v celom rozsahu vyhovel. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích\nnámietok uvedených v odvolaní podanom žalovanými voči napadnutému rozsudku a dospel k záveru,\nže odvolanie žalovaných je nedôvodné.\n24. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo\nveci.\n25. K odvolacej námietke žalovaných, že súd prvej inštancie posudzoval spor podľa § 420 OZ a\nmal ho posudzovať podľa ObZ, vrátane § 373 ObZ v spojení s § 757 ObZ, a že v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku v bode 31. súd prvej inštancie poukázal na to, že základnými predpokladmi\nvzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť\nmedzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom všetky tieto predpoklady musia byť\nsplnené súčasne, avšak zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti porušením povinností\nv súvislosti s výkonom funkcie konateľa je v zmysle § 373 ObZ objektívna bez ohľadu na zavinenie\nodvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v rámci vymenovaných zákonných ustanovení v bode 30.\nnapadnutého rozsudku uviedol aj všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu, a to § 420 a\nnasl. OZ a v bode 31. všeobecnú teóriu vzniku zodpovednosti za škodu, avšak v uvedenom bode 30.\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol na vec sa vzťahujúce špeciálne ustanovenie § 135a\nObZ, upravujúce konkrétne zodpovednosť konateľov za škodu, ktorá vznikla spoločnosti porušením\npovinnosti pri výkone ich pôsobnosti a podľa ktorého predmetnú vec následne vyhodnotil a právne\nposúdil vrátane liberačných dôvodov uvedených v bode 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku.\nOdvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú.\n26. K odvolacej námietke žalovaných, že súd prvej inštancie neuviedol, v čom vidí porušenie právnej\npovinnosti žalovaných ako konateľov, či toto porušenie zakladá nárok žalobcu na náhradu škody a\nzároveň neuviedol, kde vidí príčinnú súvislosť medzi vznikom údajnej škody a porušením právnej\npovinnosti, že v ich vyjadrení k žalobe a k rozšíreniu žaloby zo dňa 31.08.2021 sa vyjadrovali k existencii\nvzniku škody, avšak súd prvej inštancie im nedal na tieto ich tvrdenia žiadnu relevantnú odpoveď odvolací\nsúd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že konatelia žalobcu mali okrem iného rozdielny názor na\npostup pri schvaľovaní vnútorných smerníc s pôsobnosťou pre celú spoločnosť Plastcom, spol. s r.o..\nZ vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že konatelia Ing. Q. K. a Ing. C. Q. zastávali\nnázor, že zmena dokumentácie SMK (systém manažérstva kvality) podlieha režimu schvaľovania\nobchodným vedením, a preto pri neobsadení funkcie riaditeľa spoločnosti, ktorý má v kompetencii túto\nčinnosť, sa na zmenu príručky kvality ako aj prijatie a zmenu ostatných smerníc SMK vyžaduje súhlas\ntroch konateľov spoločnosti, ktorý však nebol daný, a preto považovali dokumentáciu SMK v znení zmien\npo 01.01.2014 za neschválenú, a teda za neplatnú. Na podporu tohto názoru doručil Ing. Q. K. dňa\n30.01.2014 žalovanému v 1. rade a v 2. rade e-mailom listinu ,,Právne stanovisko ku kompetenciám“ zo\ndňa 17.01.2014, vypracovanú advokátom Mgr. Oliverom Kristom (viď č.l. 182 s. sp.) a listinu ,,Stanovisko\nk otázke splnenia povinnosti zamestnancom, ktorý je zároveň v postavení konateľa spoločnosti“ zo\ndňa 05.12.2018, vypracovanú advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o. (č.l. 279 s. sp.). Uvedený názor\nzároveň opakovane prezentovali v rámci internej e-mailovej komunikácie spoločnosti žalobcu (viď bod\n27., 32., 33. napadnutého rozhodnutia, č.l. 177, 178, 180, 286, 287, 288 až 307 s. sp.).\nTaktiež zo zaslaného e-mailu zo dňa 21.08.2015 žalovaným v 2. rade všetkým konateľom žalobcu\nvyplýva, že ak by aj smernicu podpísali dvaja konatelia, tak to podľa § 134 ObZ na schválenie pre\nspoločnosť Plastcom, spol. s r.o. nestačí (viď č.l. 284 s. sp.). V rozpore s vyššie uvedeným právnym\nnázorom konateľov Ing. Q. K. a Ing. C. Q., predloženými právnymi stanoviskami ako aj v rozpore s\nnázorom samotného žalovaného v 2. rade, uvedeného v jeho e-maili zo dňa 21.08.2015, konatelia\n\nIng. Q. S. a Ing. T. B. prezentovali, že otázka schvaľovania zmien a prijímania nových smerníc a\ninej dokumentácie SMK, nespadá pod obchodné vedenie žalobcu, ale je v pôsobnosti príslušných\nzamestnancov žalobcu. Dňa 24.04.2018 zaslal žalovaný v 2. rade e-mailovú správu advokátskej\nkancelárii, že si objednávajú vypracovanie žaloby dvoch konateľov (Ing. Q. S. a Ing. T. B.) proti konateľovi\nIng. Q. K., aj keby bol minimálny predpoklad úspechu (viď č.l. 42 s. sp.). Advokátska kancelária\nvypracovala a podala na Okresnom súde Bratislava IV dňa 21.01.2019 žalobu proti konateľovi Ing. Q.\nK. a Ing. C. Q..\nOkresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 8C/5/2019-923 zo dňa 16.12.2020 žalobu proti\nneoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby v časti zamietol (výrok II.) s odôvodnením,\nže skutkové tvrdenia žalovaných (Ing. Q. K. a Ing. C. Q.) o neoprávnenosti postupu spoločnosti\nžalobcu, najmä tvrdenia o neoprávnenom postupe Ing. T. B. pri prijímaní smerníc s celospoločenskou\npôsobnosťou boli pravdivé, a upozornenia na nedodržanie procesu schvaľovania oprávnené, rovnako\nako žiadosť o nápravu tohto stavu.\nOdvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dostatočným a zrozumiteľným spôsobom v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia vysporiadal so vznikom zodpovednosti žalovaných konateľov za škodu\nspôsobenú žalobcovi a stotožňuje sa s jeho názorom, že konanie žalovaných ako konateľov je možné\npovažovať za porušenie povinnosti postupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou,\nkeďže žalobu podali s vedomím aj minimálneho predpokladu úspechu vo veci, hoci obaja žalovaní boli\nopakovane upozorňovaní Ing. Q. K. a Ing. C. Q. na potrebu zákonného postupu pri prijímaní smerníc\nspoločnosti s konkretizáciou konkrétneho ustanovenia zákona a na dodržiavanie interných predpisov\nprostredníctvom e-mailov, prostredníctvom odborných stanovísk, čo zároveň vylučuje nezavinenú\nnevedomosť o týchto právnych názoroch a dobrú vieru žalovaných pri samotnom podaní žaloby\n(viď bod 33. napadnutého rozsudku), ktoré sú kumulatívnymi liberačnými dôvodmi pri objektívnej\nzodpovednosti konateľov v zmysle § 135a ods. 3 ObZ. V danom prípade bola daná príčinná súvislosť\nmedzi porušením povinnosti žalovaných konať s odbornou starostlivosťou a vznikom škody na strane\nžalobcu, spočívajúcej v nákladoch žalobcu, ktoré tento musel vynaložiť za poskytnuté právne služby v\nsúvislosti so žalobou podanou v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019, spojené s poplatkovou povinnosťou za\npodanú žalobu a náhradou trov konania, ktoré by neboli vznikli, ak by žalovaní nepodali túto žalobu.\nVýšku škody a jej reálny vznik žalobca preukázal predloženými faktúrami za poskytnuté právne služby,\npredpisom týkajúcim sa súdneho poplatku za žalobu ako aj uznesením Okresného súdu Bratislava IV\nč.k. 8C/5/2019-941 zo dňa 01.06.2021, ktorým bol zaviazaný na náhradu trov konania a výpismi z účtu\no ich zaplatení, pričom uvedené vynaložené finančné prostriedky znamenali pre žalobcu reálny úbytok\nv jeho majetkovej sfére (viď bod 28., 33., 34. napadnutého rozsudku).\nOdvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú.\n27. K odvolacej námietke žalovaných, že nemajú právnické vzdelanie, a preto sa obrátili so\nzastupovaním spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. na advokátsku kanceláriu s tým, že objednanie\nvypracovania právnej analýzy preukazuje, že konali s odbornou starostlivosťou odvolací súd uvádza,\nže zákon nepožaduje od konateľov odbornosť v zmysle kvalifikačných predpokladov, napríklad v oblasti\npráva, ekonómie alebo výroby, ale vyžaduje od nich profesionalitu pri výkone funkcie člena štatutárneho\norgánu z objektívneho hľadiska. Konateľ je povinný pri plnení svojej funkcie využívať svoje odborné\nznalosti, prípadne ak takýmito znalosťami sám nedisponuje, poveriť na výkon činnosti inú osobu, pričom\npri jej výbere je povinný postupovať starostlivo a zároveň zvážiť, či je potrebný takýto postup. V takomto\nprípade je konateľ povinný zachovať predpoklad odbornej starostlivosti pri výbere kvalifikovanej osoby.\nZároveň treba zdôrazniť, že splnomocnenie advokátskej kancelárie na podanie žaloby samo osebe\nnie je postačujúce na preukázanie toho, že konatelia konali s odbornou starostlivosťou v zmysle §\n135a ObZ. Súčasťou konania s odbornou starostlivosťou je nielen udelenie plnej moci osobe, ktorá\ndisponuje kvalifikačnými predpokladmi pre právne zastúpenie spoločnosti, ale aj zohľadnenie právne\nrelevantných informácií od takejto osoby k danej právnej veci. Žalovaní konatelia, ktorí sú zároveň v\nriadiacej pozícii žalobcu v konaní nepreukázali, že pri vynaložení primeranej starostlivosti (pri využití\ndostupných informačných zdrojov) konali s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti, a že pri\nsvojom rozhodovaní o podaní predmetnej žaloby zohľadnili všetky dostupné informácie, a ani že mali\nk dispozícii k spornej otázke medzi konateľmi dostatok relevantných informácií na to, aby bol aspoň\npredpoklad úspešnosti v tomto spore, t.j. žaloby vedenej pod sp. zn. 8C/5/2019. Vzhľadom na uvedené\nnemožno prenášať zodpovednosť za rozhodnutie konateľov na advokátsku kanceláriu s odôvodnením,\n\nže žalovaní boli presvedčení, že táto bude dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych\nslužieb, nakoľko táto konala na základe udeleného mandátu na zastupovanie v danej veci s vedomím,\nže akceptovaný je aj predpoklad minimálneho úspechu vo veci, nedbajúc na vznik nákladov na trovy\nprávneho zastúpenia ako aj úhradu súdneho poplatku za podanie žaloby, čím bolo preukázané, že\nžalovaní nekonali v súlade s ustanovením § 135a ods. 1 ObZ. Odvolací súd preto považuje uvedenú\nodvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú.\n28. K odvolacej námietke žalovaných, že sa žalovaná v 1. rade žiadnym spôsobom nepodieľala na\núhradách faktúr za poskytnuté právne služby odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k predmetu tohto\nkonania je uvedené právne irelevantné. Rozhodnutie splnomocniť advokátsku kanceláriu na všetky\nprávne úkony vrátane podania žaloby za žalobcu v právnej veci vedenej pod sp. zn. 8C/5/2019 urobili\nobaja žalovaní konatelia, a preto sú vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 135a ods. 2 ObZ povinní\nspoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu v podobe finančných nákladov vynaložených\nv spojení s iniciovaním a vedením tohto konania. Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu\nnámietku žalovaných za nedôvodnú.\n29. K odvolacej námietke žalovaných, že o porušenie povinnosti žalovaného v 2. rade nemôže ísť,\npretože na pojednávaní konanom dňa 06.05.2022 vysvetlil, že pod minimálnym predpokladom úspechu\nv právnej veci sp. zn. 8C/5/2019 považoval 51 % úspech vo veci, pričom mali za to, že tieto skutočnosti\nvyplývajú z dôkazu, ktorý sa nachádza v spise, konkrétne z e-mailovej komunikácie zo dňa 24.04.2018\na zo dňa 02.05.2018 medzi Ing. Q. S. a advokátskou kanceláriou odvolací súd uvádza, že v konaní\nbolo preukázané, že žalovaní v mene žalobcu splnomocnili advokátsku kanceláriu na podanie žaloby\nproti dvom konateľom, aj pri minimálnom predpoklade úspechu, teda minimálnej dôvodnosti žaloby.\nSúd vykonával a hodnotil dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol na všetky\nskutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie\nvykonal v tomto smere rozsiahle dokazovanie so záverom, že žalovaní konali v rozpore s ustanovením §\n135a ods. 1 ObZ (k tomu viď bližšie uvedené v bode 27. tohto rozsudku) a to aj s ohľadom na preukázané\nnaštrbené vzťahy s ostatnými konateľmi.\nDo obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (viď sp. zn. I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (viď sp. zn. II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03) (viď\nuznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/218/2010 zo dňa 23.11.2010).\nOdvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú.\n30. K odvolacej námietke žalovaných, že skutočnosť, že Okresný sud Bratislava IV rozsudkom sp.\nzn. 8C/5/2019 žalobu podanú žalobcom v celom rozsahu zamietol, ešte automaticky neznamená, že\nv tomto spore porušili svoje povinnosti. Zdôraznili, že základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce\nz čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym)\nsúdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v občianskoprávnom spore\nodvolací súd uvádza, že konateľ zodpovedá za riadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou a nie za\nvýsledok svojej činnosti (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/106/2020\nzo dňa 19.05.2022), tak ako advokát nie je automaticky hmotne zodpovedný za neúspech svojho\nklienta v spore (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 69/2015-17 zo dňa\n11.02.2015). Konatelia teda zodpovedajú za porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, t.j.\nza konanie, ktoré predchádza samotnému úkonu, ktorý v mene spoločnosti vykonávajú. Pre posúdenie,\nči rozhodnutie, ktoré konateľ prijal pri výkone svojej funkcie bolo vykonané v súlade s požiadavkou\nodbornej starostlivosti, tak nie je významné, k akým následkom toto rozhodnutie viedlo. Odvolací súd\nzdôrazňuje, že skutočnosť, že žalovaní uplatnili svoje právo na súdnu ochranu, ale v konečnom dôsledku\nboli neúspešní v iniciovanom konaní, nebola dôvodom vzniku ich zodpovednosti na škodu, nakoľko súd\nprvej inštancie posudzoval ich konanie s odbornou starostlivosťou. Zároveň odvolací súd dodáva, že\nnapriek tomu, že disponovali určitými právnymi analýzami protistrany spochybňujúcimi ich právny názor,\nžalovaní nepreukázali, aké iné informácie ohľadom spornej otázky ich presvedčili urobiť rozhodnutie\no podaní žaloby voči dvom konateľom, s ktorým bolo spojené rozhodnutie o vynaložení značných\nfinančných prostriedkov žalobcu za poskytnutie právnych služieb, ktoré boli následne objektívne\n\núbytkom v jeho majetkovej sfére, a možno ho vyhodnotiť ako rozhodnutie, ktoré prijali bez primeraného\núsilia na získanie potrebných informácií k nemu, zvážení rizík, výhod a nevýhod, ktoré v čase vykonania\nrozhodnutia smerovali bez rozumných pochybností k záveru konateľov o prospechu daného úkonu\npre obchodnú spoločnosť. Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za\nnedôvodnú.\n31. K odvolacej námietke žalovaných, že súd prvej inštancie sa s existenciou vzniku škody zaoberá\nlen minimalisticky v bode 34. napadnutého rozsudku bez akéhokoľvek náležitého zdôvodnenia, a že\nžalobcom uhradené finančné prostriedky boli protihodnotou za poskytnuté právne služby, a že súd\npriznal žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania a náhradu súdneho poplatku zaplateného za podanú\nžalobu v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/5/2019, ktoré však boli zaplatené na základe rozhodnutia\nsúdu odvolací súd uvádza, že žalovaní v priebehu prvoinštančného konania nenamietali výšku skutočne\nvynaložených finančných prostriedkov žalobcom v spojení s konaním vedeným na Okresnom súde\nBratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 v sume 18 378,33 eura (13 034,40 eura + 999,50 eura + 1 676,83\neura + 2 667,60 eura), a to tak ako boli uplatnené v žalobe s prílohami v sume 14 033,90 eura s\npríslušenstvom, ktoré predstavovali náklady vynaložené na poskytnuté právne služby v sume 13 034,40\neura a náklady vzniknuté žalobcovi v spojení s povinnosťou zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu,\nnásledne v rozšírení žaloby zo dňa 28.06.2021 o zaplatenie sumy 1 676,83 eura (viď č.l. 135 s. sp.),\nktorá suma predstavovala náhradu trov konania, na ktorú bol žalobca zviazaný uznesením Okresného\nsúdu Bratislava IV č.k. 8C/5/2019-941 zo dňa 01.06.2021 (viď č.l. 137 s. sp.) voči konateľom žalobcu\nIng. Q. K. a Ing. C. Q., ako aj v druhom rozšírení žaloby zo dňa 25.11.2021 o ďalšie uhradené faktúry\nžalobcom advokátskej kancelárii za poskytnuté právne služby v sume 2 667,60 eura (viď č.l. 357 s. sp.),\nktoré podania žalobcu boli žalovaným riadne doručené (č.l. 148, 378 s. sp.). Vzhľadom k uvedenému a k\nprocesnej obrane žalovaných v prvoinštančnom konaní súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia dostatočne odôvodnil existenciu vzniku škody tým, že spočívala vo finančných nákladoch\nžalobcu, ktoré tento musel vynaložiť za poskytnuté právne služby v súvislosti s podanou žalobou v\nkonaní vedenom pod sp. zn. 8C/5/2019, v súvislosti s poplatkovou povinnosťou a náhradou trov konania,\nkde výšku škody a jej reálny vznik žalobca preukázal jednotlivými faktúrami vystavenými advokátskou\nkanceláriou, predpisom týkajúcim sa súdneho poplatku, uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k.\n8C/5/2019-941 zo dňa 01.06.2021 týkajúcim sa náhrady trov konania, ako aj výpismi z účtu, z ktorých\nvyplýva zaplatenie týchto finančných prostriedkov (viď bod 27., 28. a 34. odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia).\nŽalovaní namietali v konaní pred súdom prvej inštancie tú skutočnosť, že vynaložené náklady nie je\nmožné považovať za škodu, ale za protihodnotu poskytnutých právnych služieb, teda namietali základ\nuplatneného nároku. Odvolací súd konštatuje, že v priamom spojení s iniciovaním a vedením súdneho\nkonania na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 žalobcovi vznikli náklady vo výške\n18 378,33 eura, pozostávajúce z nákladov na právne služby v sume 15 702 eur (13 034,40 eura + 2\n667,60 eura), zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 999,50 eura a náhrady trov\nkonania úspešnej protistrany v sume 1 676,83 eura (viď bližšie v bode 19. a 20. tohto rozhodnutia). Tieto\nvynaložené finančné prostriedky znamenajú pre žalobcu reálny úbytok v jeho majetkovej sfére, pričom\nje irelevantné, či ich uhradil na základe faktúry vystavenej za poskytnuté právne služby alebo na základe\nsúdneho rozhodnutia, nakoľko všetky finančné prostriedky boli vynaložené v súvislosti s konaním, ktoré\nvyvolali na základe ich konateľského rozhodnutia podať žalobu proti neoprávnenému zásahu do dobrej\npovesti žalobcu. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi. V\ndanom prípade škoda žalobcu spočívala vo finančných nákladoch v sume v celkovej výške 18 378,33\neura, ktoré musel vynaložiť na úhradu za poskytnuté právne služby advokátskou kanceláriou v súvislosti\nso zastupovaním v tomto konaní, a na úhradu súdneho poplatku za podanie žaloby v konaní vedenom\npod sp. zn. 8C/5/2019, ako aj na náhradu trov konania úspešnej protistrany, ktorá by nebola vznikla,\nak by žalovaní nepodali túto žalobu, a ktorej vznik preukázal žalobca výpismi z účtu o zaplatení týchto\nfinančných prostriedkov.\nOdvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaných preto považuje za nedôvodnú.\n32. K odvolacej námietke žalovaných, že spochybnili aj existenciu škody, čiže vrátane aj jej výšky, že zo\nzápisnice o pojednávaní konanom dňa 06.05.2022 vyplýva, že žalovaný v 2. rade uviedol, že namietal\nžalobcom uplatnenú DPH a položky, ktoré sú žalobcom uvádzané, nie všetky sa vzťahujú k tomuto sporu,\na že súd mal postupovať podľa ZoDPH, a preto neobstojí jeho argument o oneskorene uplatnených\n\nskutkových tvrdeniach odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vyzval žalovaných uznesením č.k.\n31Cb/41/2021-146 zo dňa 05.08.2021, doručeným žalovanému v 1. rade dňa 19.08.2021 a žalovanému\nv 2. rade dňa 27.08.2021, na vyjadrenie sa k žalobe zo dňa 13.04.2021, s tým aby uviedli rozhodujúce\nskutočnosti na svoju obranu a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to v lehote 15 dní, ktorá\nžalovanému v 1. rade uplynula dňom 03.09.2021 a žalovanému v 2. rade uplynula dňom 13.09.2021\n(viď č.l. 146 až 148 s. sp.). Žalovaný v 2. rade uviedol tieto skutkové tvrdenia až na pojednávaní\nkonanom dňa 06.05.2022, vzhľadom k čomu súd prvej inštancie posúdil tento prostriedok procesnej\nobrany v zmysle § 153 ods. 2 CSP ako neuplatnený včas. Zároveň v napadnutom rozhodnutí súd prvej\ninštancie dodal, že žalovaný v 2. rade ani nekonkretizoval, ktoré položky má na mysli, pričom všetky\nžalobcom uvádzané položky boli rozčlenené a podľa predložených výkazov prác, ktoré boli pripojené k\nfaktúram, sa týkajú iba žaloby na ochranu dobrej povesti. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k\nzáveru, že súd prvej inštancie správne uplatnil sudcovskú koncentráciu konania v súlade s § 153 ods.\n2 CSP, keď na prostriedky procesnej obrany, a to skutkové tvrdenia žalovaného v 2. rade uplatnené až\nna nariadenom pojednávaní konanom dňa 06.05.2022 neprihliadol. Tieto skutkové tvrdenia a dôkazy,\nneboli súčasťou podaného vyjadrenia žalovaných zo dňa 31.08.2021 a dňa 18.10.2021, ani predložené\nv súdom stanovenej lehote do dňa 13.09.2021. Pod sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie\npovinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (medzi ktoré patrí aj\nnámietka výšky uplatnenej škody) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas,\nak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť\nkonania. Odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že si žalobca uplatnil v rámci náhrady škody aj zaplatenú\nDPH vyplývala už z podanej žaloby a jej príloh (č.l. 93 až 116 s. sp.), ako aj uplatnené jednotlivé položky\nza poskytnuté právne služby v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. 8C/5/2019, ktoré mu boli\ndoručené dňa 27.08.2021 (viď č.l. 116, 148 s. sp.), a žalovanému v 2. rade nič nebránilo uplatniť tieto\nprostriedky procesnej obrany už spolu s podaným vyjadrením k žalobe zo dňa 31.08.2021, prípadne v\nlehote stanovenej súdom do 13.09.2021, resp. ohľadom posledného rozšírenia žaloby doručeného mu\ndňa 26.02.2022 (viď č.l. 357 až 366, 378 s. sp.) spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania zo dňa\n27.02.2022, a nie až na nariadenom pojednávaní dňa 06.05.2022. Vzhľadom na to, že išlo o prostriedky\nprocesnej obrany, ktoré žalovaný v 2. rade neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie včas, a na\nktoré z vyššie uvedeného dôvodu súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 2 CSP uplatnil sudcovskú\nkoncentráciu konania, preto na ne odvolací súd neprihliadal.\nNad rámec zákonnej povinnosti odvolací súd dodáva, že škoda sa uhrádza skutočná, vo výške v\nktorej poškodenému vznikla. DPH je daňovou veličinou, ide o vzťah medzi obchodnou spoločnosťou\na štátom, ktorý možno riešiť výlučne v rámci verejného práva. Do tohto vzťahu teda nie je súd\nv rámci civilného konania oprávnený zasahovať: „Súd v rámci prejednávanej veci nemá oprávnenie,\nprávomoc zasahovať do otázky daní, riešiť otázky vyplývajúce z verejného práva (daňových predpisov),\nposudzovať a rozhodovať vzťah/povinnosť medzi daňovým subjektom a štátom, ide o oblasť verejného\npráva. Rozhodovanie o daňových veciach (otázka vyrubenia dane, vrátenia dane, ich konkrétna výška,\npodanie dodatočne daňového priznania) prináleží daňovému úradu (orgánom finančnej správy), súdom\nv rámci správneho súdnictva a nie súdu v rámci konania o civilnej žalobe podľa CSP, podľa ktorého\nsúdy rozhodujú súkromnoprávne spory.“ (viď napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n5Cob/178/2023 zo dňa 27.11.2024).\nOdvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaných preto považuje za nedôvodnú.\n33. K odvolacej námietke žalovaných, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené odvolací\nsúd uvádza, že po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom dospel k záveru, že v ňom neabsentuje\nzásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom\nnapadnutý rozsudok odôvodnil, keď sa v jeho odôvodnení vysporiadal so všetkými skutočnosťami\npodstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý\nmyšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd\nprvej inštancie v bodoch 28. a 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol skutkový stav ním zistený\nvykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi podrobne uvedenými v bode 27. napadnutého rozhodnutia,\npričom v bodoch 32. až 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd stručne ale jasne a zrozumiteľne\nuviedol, z akých dôvodov a akými myšlienkovými postupmi sa riadil, keď dospel k záveru, že žalobou\nuplatnený nárok je dôvodný a žalobca tak preukázal nárok na náhradu škody voči žalovanému v 1.\nrade a 2. rade a z akých dôvodov považoval procesnú obranu žalovaných za nepreukázanú. Súd prvej\n\ninštancie sa tak v odôvodnení napadnutého rozsudku so žalobou uplatneným nárokom vysporiadal v\nintenciách procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaných dostatočným spôsobom.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva\nstrany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá\nvšetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného návrhu, ako aj špecifickými námietkami strany\nsporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne\nargumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych\nopravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto považovať aj taký nedostatok\nrozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v\nodôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé\n(k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/87/2021 zo dňa\n30.09.2022). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby\nbola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami\n(sp. zn. I. ÚS 50/04).\nOdvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú.\n34. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že v prípade zodpovednosti štatutárneho orgánu za škodu,\nktorú spôsobil obchodnej spoločnosti pri výkone svojej funkcie, hovoríme o internej zodpovednosti.\nNa vznik zodpovednosti konateľa za škodu sa vyžaduje kumulatívne naplnenie troch predpokladov: 1.\nvznik škody, 2. porušenie povinnosti konateľa a 3. kauzálny nexus medzi vznikom škody a porušením\npovinnosti konateľa.\nJedným z predpokladov vzniku zodpovednosti konateľa za škodu je porušenie povinnosti konateľa.\nZákon nevymedzuje taxatívne, o aké povinnosti konateľa ide. Ustanovenie § 135a ods. 2 ObZ len\ndemonštratívne uvádza povinnosti, pri porušení ktorých konateľ zodpovedá spoločnosti za škodu. Ide\no poskytnutie plnenia spoločníkom v rozpore s ObZ a o nadobudnutie majetku v rozpore s § 59a ObZ.\nTo znamená, že zodpovednosť konateľa za škodu môže vzniknúť pri porušení akýchkoľvek povinností\nkonateľa, ktoré je povinný pri výkone svojej pôsobnosti ako štatutárny orgán dodržiavať. Vzhľadom na\nznenie § 135a ods. 1 ObZ, ide najmä o tieto základné povinnosti:\n- povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou\n- povinnosť konať v súlade so záujmami spoločnosti\n- povinnosť konať v súlade so záujmami všetkých spoločníkov\n- povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu\nrozhodnutia\n- povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie\ntretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej\nspoločníkov\n- zákaz uprednostňovania vlastných záujmov, záujmov len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích\nosôb pred záujmami spoločnosti.\nPrávna úprava zodpovednosti štatutárnych orgánov podľa § 135a ObZ je lex specialis k úprave náhrady\nškody podľa § 373 a nasl. ObZ ako lex generalis a má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou.\nPri posudzovaní vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú konaním štatutárnych orgánov sa preto\nvychádza z úpravy ich povinností uvedených vo všeobecných a aj osobitných ustanoveniach upravených\nv zákone pre jednotlivé spoločnosti, a tiež z podrobnejšej úpravy povinností štatutárnych orgánov a\nspoločníkov v interných predpisoch jednotlivých spoločností (napr. spoločenská zmluva). Podľa § 757\nObZ, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia\nobdobne ustanovenie § 373 a nasl. ObZ. Zodpovednosť za škodu pre štatutárne orgány môže preto\nvzniknúť z ich činnosti, ale aj nečinnosti v prípadoch, ak zo zákona vyplýva povinnosť konať.\nZodpovednosť za škodu je koncipovaná na základe objektívnej zodpovednosti konateľa. To znamená,\nže pri porušení povinnosti konateľa sa nevyžaduje jeho zavinenie. Interná zodpovednosť konateľa\nza škodu, ktorú spôsobil spoločnosti pri výkone svojej pôsobnosti, je teda pomerne striktná. To\n\nvšak neznamená, že zodpovedá za vznik každej škody spoločnosti, ale len v prípade, ak vznikla\nz porušenia povinnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou. Pojem\nodborná starostlivosť v zákone definovaný nie je, možno ju však charakterizovať ako najvyšší stupeň\nstarostlivosti štatutárneho orgánu, ktorý je od neho v konaní za spoločnosť možné objektívne požadovať.\nŠtatutárne orgány zodpovedajú za škodu vzniknutú spoločnosti pri výkone svojej pôsobnosti, nejde\nvšak o zodpovednosť za akýkoľvek postup, či konanie štatutárneho orgánu, ale len za také, pri\nktorom porušením povinností vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, vznikla jeho nesprávnym\npostupom/konaním spoločnosti škoda. Vznik škody a porušenie záväzku alebo inej právnej povinnosti\nkonateľom musí byť v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Problémom pri posudzovaní dodržiavania\nodbornej starostlivosti štatutárneho orgánu môže byť aj nerovnaká úroveň vedomostí, skúseností\na vzdelania jednotlivých členov. Štatutárny orgán bude napriek tomu povinný si pri svojom konaní\nzaobstarať potrebné informácie a nimi sa pri rozhodovaní o podmienkach právneho úkonu riadiť, lebo\npostačujúcim liberačným dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti za vzniknutú škodu spoločnosti,\nnemôže byť poukaz na nižší stupeň vedomostí alebo nedostatočného vzdelania, ale len dôkaz, že konal\ns odbornou starostlivosťou.\nZodpovednosť štatutárnych orgánov za výkon funkcie s odbornou starostlivosťou vzniká ustanovením\ndo funkcie bez ohľadu na to, či vzťah medzi spoločnosťou a štatutárnym orgánom je upravený zmluvou\no výkone funkcie a vyplýva priamo zo zákona (pri spoločnosti s ručením obmedzeným z § 135a ObZ). Za\nškodu spôsobenú spoločnosti zodpovedajú štatutárne orgány spoločne a nerozdielne, ak všetci konali\npri právnom úkone, ktorého porušením vznikla spoločnosti škoda. Ak konal len niektorý zo štatutárnych\norgánov, za vzniknutú škodu zodpovedá sám.\nSúd sa zaoberá jednotlivými predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením povinnosti\nkonateľov konať pri výkone svojej funkcie v mene spoločnosti s odbornou starostlivosťou podľa § 135a\nObZ (porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, vznikom škody a príčinnou súvislosťou\nmedzi porušením tejto povinnosti a vznikom uplatnenej škody), a či žalovaní preukázali, že pri\nnamietaných úkonoch v mene spoločnosti konali s odbornou starostlivosťou, teda, že vynaložili úsilie\nkonať v dobrej viere na prospech spoločnosti (či predmetné rozhodnutie bolo potrebné v danom čase a\nrozsahu v záujme spoločnosti uskutočniť), informovane, teda pri zvážení možných rizík, prípadne iných\nvýhod, či nevýhod zvažovaného rozhodnutia alebo aj iných možných riešení, ktoré im mali byť, či pri\nvynaložení primeraného úsilia mohli byť známe v čase vykonania sporných rozhodnutí.\n35. V danom prípade škoda žalobcu spočívala v tom, že uhradil za poskytnuté právne služby sumy\nfakturované advokátskou kanceláriou v súvislosti so zastupovaním v tomto konaní, poplatok za podanie\nžaloby v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019 ako aj trovy konania úspešnej protistrany, čo preukázal jednak\npredloženými faktúrami, výpismi z účtu o ich zaplatení, predpisom týkajúcim sa súdneho poplatku\nza žalobu ako aj uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/5/2019-941 zo dňa 01.06.2021,\nktorým bol zaviazaný na náhradu trov konania. Škoda ako majetková ujma vznikla uhradením nákladov\nvzniknutých v súvislosti so súdnym konaním z majetkových prostriedkov žalobcu (viď k okamihu vzniku\nškody rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/1836/2001 zo dňa 29.05.2003; k\núhradám nákladov žalobcu viď bod 27., 34. napadnutého rozhodnutia, č.l. 114 až 118, 140, 373 s. sp.).\nPri skúmaní vzniku zodpovednosti za porušenie povinnosti konateľov spoločnosti s ručením\nobmedzeným konať s odbornou starostlivosťou podľa § 135a ObZ sa súd zaoberal otázkou, či konatelia\npri výkone svojej funkcie túto vykonávali s potrebnými znalosťami, teda informovane. Informované\nkonanie znamená, že pri konkrétnom rozhodovaní konateľ využije všetky rozumne dostupné (skutkové a\nprávne) informačné zdroje a na ich základe starostlivo zváži možné výhody a nevýhody (rozpoznateľné\nriziká s cieľom ich minimalizovať) existujúcich variant konateľského rozhodnutia v prospech spoločnosti.\nŽalovaní síce v konaní tvrdili, že postupovali na základe právnej analýzy advokátskej kancelárie,\nktorá následne podala žalobu, ale v konaní ju nepredložili ani nijako inak nepreukázali, na základe\nakých konkrétnych informácii, právnych dôvodov a záverov prijali svoje rozhodnutie o potrebe podania\nžaloby, resp. o jej dôvodnosti, a to s poukazom na ich reálnu predstavu, resp. vedomosť, že s\nuvedeným rozhodnutím budú spojené nemalé finančné náklady pre spoločnosť za poskytnuté právne\nslužby advokátskou kanceláriou. Žalovaní nepreukázali v konaní, aké konkrétne argumenty a závery\ntvrdenej právnej analýzy boli natoľko závažné, resp. presvedčivé, že sa rozhodli žalobu za danej\nsituácie podať a to aj s vedomosťou a zohľadnením právnych stanovísk predložených protistranou.\nŽalovaní nepreukázali, na základe čoho starostlivo zvážili možné výhody a nevýhody ich konateľského\n\nrozhodnutia v prospech spoločnosti, nepreukázali, že by takúto odbornú analýzu v konečnom dôsledku\nzabezpečili, že by ňou disponovali, prípadne ju predložili zvyšným dvom konateľom, rokovali s nimi o\nodlišných právnych stanoviskách a až následne, keď nedospeli k názorovej zhode, resp. nepresvedčili\nzvyšných dvoch konateľov o svojom právnom názore s odkazom na nimi zabezpečené právne\nstanovisko a po zvážení výhod a nevýhod konateľského rozhodnutia (o iniciovaní súdneho konania) v\nprospech spoločnosti sa nakoniec po vynaložení primeraného úsilia, ktoré je možné od nich rozumne\nvyžadovať rozhodli pre podanie žaloby pod sp. zn. 8C/5/2019.\nS poukazom na uvedené odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade\nje daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaných konať s odbornou starostlivosťou\n(nakoľko iniciovali podaním žaloby súdne konanie bez preukázania, že tak urobili na informovanom\nzáklade ohľadne dôvodnosti tejto žaloby so zohľadnením finančnej záťaže žalobcu za poskytnuté právne\nslužby a prípadné následné trovy konania) a vznikom škody na strane žalobcu spočívajúcej v nákladoch\nžalobcu, ktoré by inak neboli vznikli, ak by žalovaní nepodali túto žalobu, a ktoré tento musel vynaložiť\nza poskytnuté právne služby v súvislosti so žalobou podanou v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019, spojené\ns poplatkovou povinnosťou a náhradou trov konania úspešnej protistrany, kde výšku škody a jej reálny\nvznik žalobca preukázal jednotlivými faktúrami vystavenými advokátskou kanceláriou, ako aj výpismi z\núčtu, z ktorých vyplýva uhradenie týchto faktúr, nakoľko zaplatené finančné prostriedky znamenali pre\nžalobcu reálny úbytok v jeho majetkovej sfére.\nŽalobca preukázal, že spoločnosti vznikla škoda, za ktorú nesú zodpovednosť žalovaní konatelia, a že\nvznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností pri výkone pôsobnosti konateľa. Podľa § 135a ods. 3\nObZ konateľ nezodpovedá za škodu ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou\nstarostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Zodpovednosť konateľa za škodu je\ntýmto založená objektívne nielen v zmysle § 135a ods. 3 ObZ, ale aj v zmysle ustálenej súdnej praxe\n(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/106/2020 zo dňa 19.05.2022 a sp.\nzn. 2Obdo/70/2022 zo dňa 30.11.2023). Zároveň je nutné podotknúť, že konateľ objektívne (bez ohľadu\nna zavinenie) zodpovedá za riadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou. A je to práve konateľ, ktorý\nak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že\nkoná v záujme spoločnosti, nezodpovedá za škodu (§ 135a ods. 3 ObZ). V danom prípade sa jedná teda\no objektívnu zodpovednosť konateľov, pričom bolo možné zo strany konateľov uplatniť liberačné dôvody\npodľa § 135a ods. 3 ObZ. Povinnosť konateľov konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná\nv súlade so záujmami spoločnosti, ako aj všetkých jej spoločníkov, treba v súvislosti so zodpovednosťou\nkonateľov za škodu chápať ako kumulatívne predpoklady oslobodenia sa zo zodpovednosti za škodu.\nKonateľ by teda mal s odbornou starostlivosťou, teda s vyvinutím primeraného úsilia, ktoré možno od\nneho rozumne vyžadovať, spoznať záujmy spoločnosti (informovaný základ), tieto záujmy v súvislosti so\nzamýšľaným konaním posúdiť ako súladné, aby bol v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Išlo by\nv takom prípade totiž o konanie v rámci ,,riadneho obchodného úsudku“, ktoré vylučuje zodpovednosť\nza škodu, ak štatutárny orgán pri podnikateľskom rozhodovaní mohol mať rozumne za to, že na základe\nnáležitých informácií koná v prospech spoločnosti.\nOdvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že podanie žaloby aj v prípade minimálneho\npredpokladu úspechu vo veci vylučuje odbornú starostlivosť žalovaných pri podaní tejto žaloby, ale tiež\naj konanie žalovaných v dobrej viere a to s poukazom na vedomosť o existencii odlišných právnych\nstanovísk s odkazom na príslušnú judikatúru predložených zvyšnými dvoma konateľmi - Ing. Q. K. a Ing.\nC. Q.. Obaja žalovaní boli opakovane upozorňovaní na potrebu zákonného postupu pri prijímaní smerníc\nspoločnosti s konkretizáciou konkrétneho ustanovenia zákona a na dodržiavanie interných predpisov\nprostredníctvom e-mailov, prostredníctvom odborných stanovísk, čo vylučuje nezavinenú nevedomosť\na dobrú vieru žalovaných pri samotnom podaní žaloby.\nŽalovaní nepreukázali, že pri namietaných úkonoch v mene spoločnosti (splnomocnenie advokátskej\nkancelárie na zastupovanie v konaní a poverenie vypracovaním žaloby proti neoprávnenému zásahu\ndo dobrej povesti právnickej osoby a jej podaním) konali s odbornou starostlivosťou, teda, že vynaložili\núsilie konať v dobrej viere na prospech spoločnosti, že predmetné rozhodnutie bolo potrebné v danom\nčase a rozsahu v záujme spoločnosti uskutočniť, informovane, teda pri zvážení možných rizík, prípadne\niných výhod, či nevýhod zvažovaného rozhodnutia alebo aj iných možných riešení, ktoré im mali byť,\nči pri vynaložení primeraného úsilia mohli byť známe v čase vykonania sporného rozhodnutia. Žalovaní\nv konaní nepreukázali, že sa informovali na právne posúdenie odborných stanovísk protistrany a mali\n\no tom nejaký výstup. V konaní bolo preukázané, že žalovaní v mene žalobcu splnomocnili advokátsku\nkanceláriu na podanie žaloby proti zvyšným dvom konateľom, aj pri minimálnom predpoklade úspechu,\nteda dôvodnosti žaloby, a preto odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že uvedené\nkonanie evokuje súdu podanie žaloby za každú cenu, a to aj v prípade skutočne minimálnej šance na\núspech s vedomím značných nákladov na trovy právneho zastúpenia v konaní, čo vylučuje dobrú vieru\nžalovaných, že konali v záujme spoločnosti Plastcom, spol. s r.o..\nV súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4Obdo/106/2020 zo dňa 19.05.2022 (uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na súdov SR č. 3/2022, ako rozhodnutie č. 35), podľa ktorého: „I. Požiadavka konať s odbornou\nstarostlivosťou pri výkone funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 135a ods.\n1 Obchodného zákonníka je splnená, ak konateľ vykonáva túto funkciu s potrebnými znalosťami,\nteda informovane a pri konkrétnom rozhodovaní vynaloží primerané úsilie na využitie všetkých\nrozumne dostupných informačných zdrojov a na ich základe starostlivo zváži možné výhody/nevýhody\n(rozpoznateľné riziká s cieľom ich minimalizovať) existujúcich možností konateľského rozhodnutia v\nprospech spoločnosti. Splnenie povinnosti konať informovane je nevyhnutné posudzovať z pohľadu\nex ante, t. j. s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré mu boli, mohli alebo mali byť známe v okamihu, v\nktorom rozhodnutie konateľ vykonal. II. Konateľ objektívne (bez ohľadu na zavinenie) zodpovedá za\nriadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou a nie za výsledok svojej činnosti. Ak konateľ preukáže,\nže pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v\nzáujme spoločnosti, nie je možné vyvodzovať jeho zodpovednosť za škodu ani v prípade, keby následky\ndotknutej činnosti boli pre spoločnosť negatívne alebo ak by sa jej očakávaný výsledok nedostavil. III.\nZodpovednosť konateľa za škodu je vylúčená, ak pri podnikateľskom rozhodovaní mohol mať rozumne\nza to, že na základe náležitých informácií koná v prospech spoločnosti.“.\n36. Pri uplatnení nároku na náhradu škody musí spoločnosť preukázať, že jej vznikla škoda, za ktorú\nnesie zodpovednosť konateľ, a že vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností pri výkone\npôsobnosti konateľa. Podľa § 135a ods. 3 ObZ konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že\npostupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme\nspoločnosti.\nVzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že v danom prípade je daná príčinná\nsúvislosť medzi porušením povinností žalovaných konať s odbornou starostlivosťou a vznikom škody na\nstrane žalobcu spočívajúca v nákladoch v súvislosti s iniciovaním súdneho konania vedeného pod sp.\nzn. 8C/5/2019. Žalovaní nepreukázali, že konali s odbornou starostlivosťou na informovanom základe,\npo dôkladnom zvážení všetkých predpokladaných eventualít súdneho konania a jeho následkov v súlade\ns vlastnými všeobecnými znalosťami o chode spoločnosti a skúsenosťami berúc do úvahy záujmy\nspoločnosti a záujmy všetkých spoločníkov, a preto sa nezbavili objektívnej zodpovednosti za spôsobenú\nškodu voči žalobcovi. Odvolací súd zdôrazňuje, že v súdnom konaní platí zásada kontradiktórnosti\nkonania, podľa ktorej majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie\na má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“ a rovnako žalovaný, musí vyvíjať iniciatívu\nvo forme svojej procesnej obrany. Preto bolo povinnosťou žalovaných ako strany, tvrdiť rozhodujúce\nskutkové okolnosti a procesne navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\nOdvolací súd konštatuje, že žalovaní nepreukázali skutočnosti, ktoré by spôsobovali neexistenciu\nalebo zánik ich právnej povinnosti zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok na náhradu škody. Procesnej\npovinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť\ntvrdené skutočnosti. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, súd ich vyhodnotí na základe vykonaných\ndôkazov. Odvolací súd má za to, že žalovaní v predmetnom právnom spore neuniesli bremeno tvrdenia,\nani dôkazné bremeno, čo malo za následok ich neúspech v konaní. Odvolací súd sa stotožnil s názorom\nsúdu prvej inštancie, že žalobou uplatnený nárok žalobcu bol preukázaný, teda dôvodný s tým, že\nobranu žalovaných vyhodnotil ako nepreukázanú. Žalovaní v predmetnom konaní neprodukovali žiaden\nrelevantný dôkaz, ktorým by preukazovali nimi tvrdené skutočnosti, pričom dôsledkom bolo neunesenie\ndôkazného bremena a vydanie pre stranu nepriaznivého rozhodnutia. V sporovom konaní sú strany\nsporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní\n(povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia) znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží\nzásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,\nnesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového\n\nstavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú\nzodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.\nDôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto\nskutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so\nsebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých\núčastníkom (stranou) v opačnom procesnom postavení než je účastník (strana), ktorý nesplnil alebo\nnedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Procesná pasivita sporovej strany má za následok, že\nneuniesla dôkazné bremeno.\n37. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaných odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n38. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade v podanom odvolaní\nrelevantným spôsobom nespochybnili ani nevyvrátili podstatné závery súdu premietnuté v napadnutom\nvýroku I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi,\nrozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.\n39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP\na s § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže žalobca bol v odvolacom\nkonaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto\nrozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§\n447 písm. d/ a e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31Cb/41/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:18f439e5-5c0e-484c-95b6-364c771ee474", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2015 z 11. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18f439e5-5c0e-484c-95b6-364c771ee474"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "22159e7a-d573-4348-b532-f6f9cf59cbae:e569a3b3-5ae7-4677-b425-6f09a802400c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6615200375.3", "spisova_znacka": "2Obdo/70/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/70/2022 z 30. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6615200375.3"}, {"guid": "2cab1cba-ac75-4cdd-9bc3-528c5c255df4:e3cef97e-d203-4042-89a4-62848522d105", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8516201201.1", "spisova_znacka": "4Obdo/87/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/87/2021 z 30. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-30", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8516201201.1"}, {"guid": "531b4c04-ab7b-46c3-a7a8-249c39114654:99bc15ad-e8d7-465a-bb94-9f5a349365c3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:4123201046.1", "spisova_znacka": "5Cob/178/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/178/2023 z 27. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:4123201046.1"}], "citovane_v": []}