Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/88/2023 2121200199 19. 03. 2025 JUDr. Paulína Pacherová ECLI:SK:KSBA:2025:2121200199.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: P.N.G. s.r.o., so sídlom náměstí 14. října 1307/2, 150 00 Praha, Česká republika, IČ: 274 46 379, proti žalovanému: Ing. Miriam Šefčíková, PhD., so sídlom Podjavorinskej 37/1, 917 01 Trnava, IČO: 45 014 159, správca úpadcu: B.N.L., s.r.o. „v konkurze", so sídlom Winterova 62, 921 01 Piešťany, IČO: 35 834 315, o určenie popretej pohľadávky a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cbi/1/2021-164 zo dňa 18.08.2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 36Cbi/1/2021-177 zo dňa 06.10.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 36Cbi/1/2021-164 zo dňa 18.08.2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 36Cbi/1/2021-177 zo dňa 06.10.2022 potvrdzuje. II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 9 ods. 1, § 31 ods. 3, § 32 ods. 2 - ods. 6, ods. 9, ods. 16, § 95 ods. 3, § 123 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“), § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 31 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z., § 67j ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky, ktorá bola uplatnená dňa 24.08.2020 prihláškou pohľadávky zo dňa 21.08.2020 vo výške 20.700,00 Eur v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/5/2019 voči úpadcovi B.N.L. s.r.o., IČO: 35 834 315, zapísaná do zoznamu pohľadávok pod číslom položky 5/P/001 ku dňu 31.08.2020 čo do výšky, poradia, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Zároveň súd prvej inštancie výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči úpadcovi v rozsahu 100 %. S poukazom na § 224 CSP súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie, ktorým opravil záhlavie rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 13.01.2021 doručenou súdu dňa 14.01.2021 domáhal určenia, že je veriteľom správcom popretej pohľadávky v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/5/2019 voči úpadcovi čo do jej výšky, poradia, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Prihláška žalobcu bola doručená do kancelárie správcu dňa 24.08.2020 a táto skutočnosť bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 207/2020 dňa 27.10.2020. Pohľadávka žalobcu bola zapísaná do zoznamu pohľadávok ku dňu 31.08.2020 pod číslom položky 5/P/001. Žalovaný oznámil žalobcovi popretie pohľadávok písomným potvrdením zo
dňa 07.12.2020 doručeným do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu dňa 10.12.2020. Potvrdenie bolo prevzaté právnym zástupcom žalobcu dňa 15.12.2020. V potvrdení žalovaný oznámil žalobcovi, že poprel pohľadávky žalobcu čo do výšky, poradia, právneho dôvodu a vymáhateľnosti, a to ku dňu 28.10.2020 z dôvodu: „Vrátenie vkladu spoločníka, ktorý sa zakazuje v zmysle § 67j zákona č. 513/1991 Zb. a transformácia vlastného kapitálu úpadcu na záväzok voči spriaznenej osobe spoločníka (a konateľa) úpadcu za účelom zvýhodneného postavenia tejto spriaznenej osoby v neprospech ostatných veriteľov úpadcu“. Dôvod popretia pohľadávky žalobcu čo do poradia bol nasledovný: „spriaznená osoba ust. § 9 ods. 1 písm. d/ ZKR“. Právnymi titulom, na základe ktorého si žalobca prihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania úpadcu je Zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca dňa 03.10.2017 poskytol úpadcovi prvú časť pôžičky vo výške zodpovedajúcej sume 25.000,00 Eur a na základe ktorej dňa 04.10.2017 poskytol úpadcovi druhú časť pôžičky vo výške zodpovedajúcej sume 10.000,00 Eur, t.j. spolu vo výške 35.000,00 Eur. Túto pôžičku v celkovej sume 35.000,00 Eur úpadca splácal postupne v postupných platbách zodpovedajúcich spravidla výške splátky 350,00 Eur tak, ako je zachytené v Hlavnej účtovnej knihe žalobcu. Na základe postupných platieb uskutočnených zo strany úpadcu odo dňa 02.11.2018 do 05.02.2019 splnil dlžník svoj záväzok z poskytnutej pôžičky v celkovej výške 14.300,00 Eur. Ku dňu vyhlásenia konkurzu tak žalobca evidoval voči úpadcovi pohľadávku v celkovej výške 20.700,00 Eur. Nakoľko peňažná pôžička vo výške 20.700,00 Eur nebola zo strany úpadcu splatená riadne a včas v dohodnutej lehote, prihlásil si žalobca svoju pohľadávku do konkurzného konania úpadcu. 3. Žalobca má za to, že žalovaný zmeškal zákonom určenú lehotu na popretie pohľadávky (30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky). Podľa žalobcu z priebehu konania, akým žalovaný postupoval je preukázané, že posledným dňom lehoty na popretie pohľadávky bola lehota 27.11.2020 (doručenie prihlášky zverejnené v Obchodnom vestníku č. 207/2020 dňa 27.10.2020) + 30 dní = do 26.11.2020. Žalovaný lehotu na popretie pohľadávky 26.11.2020 zjavne zmeškal, čo potvrdzuje práve skutočnosť, že oznámenie žalovaného o popretí pohľadávky bolo vyhotovené až dňa 07.12.2020, pričom toto potvrdenie o popretí žalovaný zaslal do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu až dňa 10.12.2020. Nie je právne účinné popretie pohľadávky, kedy žalovaný po uplynutí 30 dňovej lehoty konštatuje, že popiera pohľadávku prihlásenú do konkurzného konania so spätnou účinnosťou, a to ku dňu nasledujúcemu po zverejnení zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku. Žalovaný sa tak snaží vytvoriť domnienku, že pohľadávku poprel už ku dňu 28.10.2020, avšak potvrdenie o tomto údajnom popretí zaslal právnemu zástupcovi žalobcu až po uplynutí 43 dní. Ak by bola pravda, že žalovaný poprel pohľadávku ku dňu 28.10.2020, bolo povinnosťou žalovaného žalobcu ako veriteľa o tejto skutočnosti bezodkladne informovať a túto skutočnosť zapísať do zoznamu pohľadávok. 4. Žalovaný v konaní nesúhlasí so záverom žalobcu o nedodržaní lehoty na popretie pohľadávok. Žalovaný preukázateľne dodržal lehotu na popretie pohľadávok tak, ako to ustanovuje samotný zákon. Zapísanie dotknutých pohľadávok žalobcu do zoznamu pohľadávok bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 207/2020, ktorý bol vydaný dňa 27.10.2020. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaný bol oprávnený poprieť pohľadávky kedykoľvek až do uplynutia lehoty 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, t.j. do 27.11.2020. K popretiu pohľadávok došlo dňa 28.10.2020. Žalovaný poukázal na § 32 ods. 6 ZoKR. Podľa žalovaného zákon nestanovuje presnú lehotu, v rámci ktorej má byť veriteľovi písomne oznámené popretie pohľadávok. Ani ustanovenie § 31 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia ZoKR (ďalej aj „vyhláška MS SR“) neurčuje takúto lehotu, hoci žalobca sa snaží klamlivo vyvolať dojem, že k takémuto oznámeniu má dôjsť v lehote 3 dní. Žalovaný teda riadne a včas poprel pohľadávky. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo doručené žalobcovi ako veriteľovi bez zbytočného odkladu, a to s prihliadnutím na vtedajšiu nepriaznivú situáciu spôsobenú globálnym šírením ochorenia COVID-19. Je nepochybné, že žalobca si zamieňa lehotu na popretie pohľadávky s lehotou, v rámci ktorej má dôjsť k oznámeniu popretia pohľadávok, nakoľko uvedené zamieňa a tvrdí, že k oznámeniu popretia pohľadávky malo dôjsť do 26.11.2020. Žalovaný zotrval tiež na svojom odôvodnení popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti pohľadávky tak, ako boli ňou uvedené. Aj samotný žalobca potvrdzuje, že dôvod ako taký bol popísaný dostatočne, aby bolo zrejmé, z akého dôvodu dochádza k popretiu sumy, právneho dôvodu a vymáhateľnosti pohľadávky. Ak by aj došlo k nesprávnemu formálnemu označeniu zákonného ustanovenia (chyba v písaní), nemá to vplyv na určitosť a zrozumiteľnosť dôvodu popretia. Žalovaný zároveň poprel aj poradie pohľadávok, nakoľko žalobca si pohľadávky prihlásil ako tzv. iné pohľadávky, a to aj napriek skutočnosti, že je spriaznenou osobou spoločnosti B.N.L. s.r.o. Žalobca ako právnická
osoba, v ktorej je jediným konateľom a jediným spoločníkom manželka štatutára a jediného spoločníka spoločnosti B.N.L. s.r.o., je jednoznačne spriaznenou osobou podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. d/ ZoKR v spojení s § 9 ods. 1 písm. e/ ZoKR. 5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nedodržal lehotu stanovenú v ustanovení § 32 ods. 3 ZoKR na popretie pohľadávok, keď poprel pohľadávku veriteľa - žalobcu po uplynutí zákonnej lehoty na popieranie pohľadávok, t.j. po dátume 27.11.2020, v dôsledku čoho neoznámil veriteľovi popretie pohľadávok bez zbytočného odkladu tak, ako to vyžaduje zákon (§ 32 ods. 6 ZoKR). Pohľadávky, ktorých určenia sa žalobca v tomto konaní domáhal, sa tak v zmysle ustanovenia § 32 ods. 16 ZKR považujú za zistené. Žalovaný nepreukázal, a ani neuviedol, žiadne relevantné skutkové tvrdenia, ktoré by preukazovali, že z jeho strany bola označená pohľadávka popretá včas. Zo žiadneho skutkového tvrdenia, a ani dôkazu, nevyplýva, že žalovaný poprel pohľadávku včas, ani že žalovaný bez zbytočného odkladu popretie pohľadávky zapísal do zoznamu pohľadávok a písomne to oznámil veriteľovi (žalobcovi). Žalovaný síce tvrdí, že pohľadávku poprel už ku dňu 28.10.2020, avšak oznámenie tejto skutočnosti veriteľovi až podaním datovaným dňa 07.12.2020, zaslaným mu dňa 10.12.2020, nemožno považovať (teda obdobie niekoľkých týždňov) za konanie ,,bez zbytočného odkladu“. Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú (§ 32 ods. 16 ZoKR). Súd vo veci nevykonal žiadne ďalšie dôkazy, nakoľko skutkový stav mal za dostatočne preukázaný z už predložených dôkazov a vykonávanie žalovaným navrhnutých výsluchov označených osôb (účtovníčky úpadcu, konateľa úpadcu, manželky konateľa úpadcu a zároveň konateľky žalobcu) by bolo nehospodárne. Zaslanie oznámenia o popretí pohľadávky celých 43 dní po popretí pohľadávky nemožno pokladať za zaslanie bez zbytočného odkladu, pričom takýto výrazný časový odstup nemá logické zdôvodnenie. Žalovaný v priebehu konania nevysvetlil, prečo došlo k takému výraznému časovému odstupu medzi údajným popretím pohľadávky žalobcu a oznámením tohto popretia žalobcovi (veriteľovi). Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom oznámenia popretia pohľadávky veriteľovi bez zbytočného odkladu. Neunesenie dôkazného bremena v otázke oznámenia popretia pohľadávky žalobcovi bez zbytočného odkladu vyvoláva pochybnosti o včasnosti popretia pohľadávky žalovaným. Podľa súdu žalovaný zároveň nepreukázal, že označenú pohľadávku veriteľa poprel dňa 28.10.2020 alebo v ktorýkoľvek iný deň lehoty určenej na popieranie oneskorene prihlásenej pohľadávky. Súd na základe informácií z pripojeného konkurzného spisu sp. zn. 36K/5/2019 zistil, že správca úpadcu úplné znenie zoznamu pohľadávok resp. jeho aktualizáciu ku dňu 28.10.2020 doručil súdu až dňa 17.12.2020, čím celkom zjavne nedodržal lehotu maximálne troch dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok (od 27.11.2020) v zmysle § 32 ods. 3 písm. b/ ZoKR na doručenie zoznamu súdu v zmysle vyššie uvedeného. Vzhľadom na nenáročnosť úkonu, akým je oznámenie veriteľovi o popretí jeho pohľadávky, pričom údaje o popretí pohľadávky sú totožné s údajmi o popretí pohľadávky uvedenými v zozname pohľadávok, súd pokladal uvedený časový odstup (43 dní) za príliš dlhý, ktorý v tomto konkrétnom prípade nemôže byť nijako stotožňovaný s pojmom ,,bez zbytočného odkladu“. K tvrdeniu žalovaného, že oznámenie o popretí pohľadávky bolo doručené žalobcovi ako veriteľovi bez zbytočného odkladu so zreteľom na vtedajšiu nepriaznivú situáciu spôsobenú globálnym šírením ochorenia COVID-19, súd uviedol, že žalovaný problematickosť zaslania oznámenia z dôvodu pretrvávajúcej pandémie nijako nekonkretizoval. Zaslanie veriteľovi mohol realizovať elektronicky - zaslaním do elektronickej schránky veriteľa, čo by nepredstavovalo pre správcu žiadne známe riziko alebo listinne - podaním na poštovú prepravu, pričom v rozhodnom období neboli pobočky pošty zatvorené. Na vyhovenie žalobe postačuje preukázanie toho, že popretie pohľadávky nie je právne účinné. Súd, ktorý v spore o určenie výšky, poradia, právneho dôvodu a vymáhateľnosti pohľadávky v konkurze zistí, že pohľadávka bola popretá oneskorene (čím sa pohľadávka, ktorej určenia sa žalobca v tomto konaní domáhal v zmysle ustanovenia § 32 ods. 16 ZoKR považuje za zistenú), žalobe vyhovie, bez toho aby vykonával dokazovanie o niečom inom než o skutočnostiach, z ktorých vyplýva záver o oneskorenosti popretia pohľadávky.
6. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie ďalej k žalobcom tvrdenej nedôvodnosti popretia pohľadávky čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a poradia súd v krátkosti uviedol, že žalovaný ani v rámci svojho popieracieho prejavu a ani neskôr - v dôsledku spochybnenia popretia pohľadávky žalobcom nepreukázal, že dôvod popretia sumy, právneho dôvodu a vymáhateľnosti uvedený správcom sa vzťahuje na predmetnú pohľadávku. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany nijako neodôvodnil
ani nedoplnil potrebné skutkové tvrdenia za účelom preukázania dôvodnosti aplikácie § 67j ObZ. V neposlednom rade súd konštatoval, že žalobca - právnická osoba, nie je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle § 9 ods. 1 písm. d/ ZoKR. Dôvod popretia poradia pohľadávok tak nebol daný. 7. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalovaný v celom rozsahu, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu, že oznámenie o popretí pohľadávky nebolo zo strany žalovaného vykonané bez zbytočného odkladu. Záver súdu je nesprávny a žalovaný má za to, že s ohľadom na nepriaznivú pandemickú situáciu bolo oznámenie o popretí zaslané bez zbytočného odkladu, pričom bolo vykonané včas, riadne a v súlade so zákonom. Ďalej žalovaný uviedol, že § 32 ods. 6 ZoKR ani § 31 ods. 2 vyhlášky MS SR neustanovujú presný počet dní zodpovedajúci pojmu „bez zbytočného odkladu“. Tento pojem nie je zákonom definovaný, a preto ho treba posudzovať s ohľadom na okolnosti jednotlivého prípadu. Podstatným je, že žalovaný oznámenie o popretí zaslal v lehote 13 dní od skončenia lehoty na popieranie. Pohľadávku žalobcu poprel hneď na druhý deň po uverejnení oznámenia o podaní prihlášky. Žalovaný sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvej inštancie, že sa nejedná o pohľadávku spriaznenej osoby, preto bol správca nútený poprieť aj poradie. Súd tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a vydané rozhodnutie je v celom rozsahu nesprávne, nespravodlivé a neakceptovateľné. Žalovaný naďalej trvá na to, že pohľadávku poprel riadne a včas a oznámenie o popretí doručil s ohľadom na vtedajšiu pandemickú situáciu bez zbytočného odkladu. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a trvá na tom, že žalovaný nedodržal lehotu podľa § 32 ods. 3 písm. b/ ZoKR na popretie pohľadávok, v dôsledku čoho neoznámil veriteľovi popretie bez zbytočného odkladu tak, ako to vyžaduje § 32 ods. 6 ZoKR. Pohľadávky, ktorých určenia sa žalobca v tomto konaní domáha, sa tak v zmysle § 32 ods. 16 ZoKR považujú v celom rozsahu za zistené. Doručenie oznámenia o popretí viac ako šesť týždňov od údajného popretia, nie je možné považovať za úkon vykonaný bez zbytočného odkladu. Žalobca súhlasí so záverom súdu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný sa snaží navodiť zdanie, že pohľadávku poprel v lehote. Žalobca naďalej trvá aj na nedôvodnosti popretia pohľadávky, keď správca nevysvetlil a neuviedol dôvodnosť aplikácie § 67j ObZ. Nakoľko však žalovaný nepoprel pohľadávku včas, tak aj právne dôvody uvádzané v oneskorenom popretí, sú právne irelevantné. Žalobca preto navrhuje odvolanie zamietnuť a rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
9. Ďalšie vyjadrenia strán v konaní neboli podané. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 196a ZoKR), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávky pozostávajúcej z istiny vo výške 20.700,- Eur. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako podanú dôvodne, nakoľko mal za to, že správca nepreukázal včasnosť popretia pohľadávky a včasnosť oznámenia o popretí pohľadávky veriteľovi. Za daných okolností, keď popretie bolo oneskorené, sa pohľadávka s ohľadom na § 32 ods. 16 ZoKR podľa súdu prvej inštancie považovala za zistenú. V prípade nároku na náhradu trov konania tento priznal žalobcovi ako úspešnému v konaní v rozsahu 100 %. 12. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca podal prihlášku svojej pohľadávky u správcu dňa 21.08.2020 (č.l. 8 spisu). Správca v Obchodnom vestníku č. 207/2020 dňa 27.10.2020 (č.l. 9 spisu) zverejnil oznam o podaní prihlášky po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty a týmto oznámením bola pohľadávka žalobcu zapísaná do zoznamu pohľadávok. Dňa 07.12.2020 správca vypracoval oznámenie o popretí pohľadávky, ktoré žalobcovi odoslal dňa 10.12.2020 a k jeho doručeniu došlo dňa 15.12.2020.
13. Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 19.07.2022 (č.l. 154 spisu) pripustil zmenu žaloby, ktorou došlo iba k spresneniu prihlášky, resp. pohľadávky, ktorej určenia sa žalobca domáha. Návrhom na zmenu žaloby sa tak žalobca nedomáhal iného nároku ani kvalitatívne a ani kvantitatívne. Predmetné uznesenie bolo vyhlásené, stručne odôvodnené a bolo dané poučenie o opravnom prostriedku. Na pojednávaní boli prítomní právni zástupcovia oboch strán sporu a súd prvej inštancie preto predmetné rozhodnutie písomne nevypracovával. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP <., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 387 ods. 2 CSP <., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné. 17. Z podaní, ktoré boli doručené správcovi a ktorými veritelia prihlásili pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou, správca priebežne vytvára zoznam pohľadávok, do ktorého sa zapisujú všetky podstatné údaje, ktoré veritelia uviedli v prihláškach. Pohľadávky je správca povinný zapisovať do zoznamu pohľadávok priebežne, čo znamená, že tieto musia byť zapísané do zoznamu pohľadávok bezodkladne po tom, ako to objektívne okolnosti umožnia. Zoznam pohľadávok je dokument vyhotovovaný správcom, obsahujúci vymedzenie okruhu účastníkov konkurzného konania z radov veriteľov prihlásených pohľadávok, jednotlivé výšky nimi prihlásených pohľadávok, výšky správcom zistených pohľadávok a mieru uspokojenia týchto pohľadávok. Zoznam pohľadávok správca vyhotovuje v konkurznom konaní (§ 31 ZoKR) aj v reštrukturalizačnom konaní (§ 123 ZoKR). Obsahové náležitosti zoznamu pohľadávok podrobne upravuje vykonávací predpis. 18. Zapísaním pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca uznáva, že na veriteľom urobené podanie, ktorým prihlásil svoju pohľadávku, sa prihliada ako na prihlášku. Obsah zoznamu pohľadávok je určujúci pre určenie práv jednotlivých veriteľov v konkurze, t.j. veriteľ nadobudne alebo stratí výkon práva spojeného s prihlásenou pohľadávkou momentom zápisu rozhodných skutočností do zoznamu pohľadávok. Správca do zoznamu pohľadávok musí zapísať aj tie pohľadávky, pri ktorých má za to, že sú sporné, prípadne že nimi uplatnená pohľadávka voči úpadcovi, resp. dlžníkovi, neexistuje. 19. Zoznam pohľadávok je potrebné považovať za dokument, ktorý podlieha od svojho zostavenia počas celého trvania konkurzu, príp. reštrukturalizácie neustálym zmenám. Zmeny v zozname pohľadávok môžu byť spôsobené prihlasovaním ďalších pohľadávok po tom, čo bol zoznam pohľadávok zostavený, popieraním pohľadávok (či už správcom, alebo veriteľmi), zmenami v zložení veriteľov, uspokojovaním jednotlivých zistených pohľadávok, ako aj ďalšími zmenami. Správca je povinný zoznam pohľadávok priebežne aktualizovať tak, aby sa ním deklarovaný právny stav v ktoromkoľvek okamihu konkurzného či reštrukturalizačného konania čo možno najviac zhodoval so skutočným stavom. Po doručení zostaveného zoznamu pohľadávok súdu je preto povinnosťou správcu oznamovať príslušnému súdu, ktorý vedie dané konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie, všetky následné zmeny zoznamu pohľadávok, a to až do zrušenia konkurzu (§ 102 ods. 5 ZoKR) alebo skončenia reštrukturalizácie (§ 156 ZoKR). Zmeny v zozname pohľadávok je správca v konkurze povinný oznamovať súdu predložením úplného znenia zoznamu pohľadávok s uvedením dátumu vyhotovenia zmeneného a aktualizovaného zoznamu pohľadávok (§ 31 ods. 3 ZoKR). 20. Pohľadávku, ktorá bola prihlásená po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, správca zapíše do zoznamu pohľadávok, pričom jej zapísanie do zoznamu pohľadávok zverejní v Obchodnom vestníku, aby sa veritelia ostatných prihlásených pohľadávok mohli dozvedieť o tejto skutočnosti. Obsah zverejnenia zákon redukuje na označenie veriteľa a uvedenie celkovej prihlásenej sumy, čo sú rozhodujúce informácie pre ostatných veriteľov, aby zvážili, či takúto pohľadávku preskúmajú a prípadne poprú. Pohľadávku môže správca alebo veriteľ poprieť iba v zákonom ustanovenej lehote, ktorá sa počíta osobitne v prípade pohľadávok prihlásených počas základnej prihlasovacej lehoty a osobitne
v prípade pohľadávok prihlásených neskôr. V prípade pohľadávky, ktorá bola prihlásená neskôr, túto možno poprieť v lehote 30 dní odo dňa, kedy bol v Obchodnom vestníku zverejnený oznam o jej zapísaní do zoznamu pohľadávok. 21. Popretie pohľadávky bez ohľadu na to, kto pohľadávku poprel (či správca, alebo veriteľ), správca vyznačí v zozname pohľadávok takým spôsobom, aby zo zoznamu pohľadávok bolo nesporné, v akom rozsahu bola prihlásená pohľadávka popretá vrátane všetkých dôvodov, pre ktoré bola v uvedenom rozsahu popretá. 22. Ak bola pohľadávka veriteľa popretá, správca je povinný o tom upovedomiť popretého veriteľa písomne, a to bez ohľadu na skutočnosť, či pohľadávka bola popretá správcom, alebo iným veriteľom. V písomnom upovedomení správca uvedie najmä, kto pohľadávku poprel a v akom rozsahu, prípadne k upovedomeniu pripojí aj kópiu tlačiva, na ktorom veriteľ poprel pohľadávku iného veriteľa. Pokiaľ popretie pohľadávky veriteľa nespĺňa niektorú zákonnú náležitosť, t.j. ide o neúčinné popretie, o takomto popretí správca nie je povinný veriteľa notifikovať. 23. Správca popiera pohľadávku vyznačením popretia v zozname pohľadávok na rozdiel od veriteľa, ktorý môže poprieť pohľadávku iného veriteľa len písomným podaním u správcu, a to na predpísanom tlačive, ktorého vzor tvorí prílohu č. 7 (§ 31 vyhlášky MS SR). Na popretie pohľadávok správcom (či už v konkurze, alebo reštrukturalizácii) sa vzor tlačiva na popieranie pohľadávok tvoriaci prílohu vyhlášky nepoužije. 24. Prihlásená pohľadávka sa v konkurze považuje za zistenú, t.j. za nespornú, ak: a/ došlo k márnemu uplynutiu lehoty na popretie pohľadávky, a to v rozsahu, v akom nebola popretá; b/ nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie v incidenčnom konaní, a to v rozsahu, v akom to vyplynie z takto právoplatne skončenej veci a c/ správca uznal popretú pohľadávku, a to v uznanom rozsahu. V prípade márneho uplynutia lehoty na popretie pohľadávky nastupuje v konkurze nevyvrátiteľná zákonná domnienka, v dôsledku ktorej už pohľadávku nie je možné v rámci konkurzu spochybniť. 25. S ohľadom na uvedené skutočnosti, obsah spisu, vyjadrenia strán a príslušné ustanovenia ZoKR upravujúce popieranie pohľadávok v konkurze, sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný (správca) nepreukázal včasnosť popretia pohľadávky žalobcu (veriteľa). Žalovaný správca v konaní tvrdil, že k popretiu došlo dňa 28.10.2020, však toto svoje tvrdenie nepreukázal, pričom nielen že nepreukázal, že by pohľadávku veriteľa poprel dňa 28.10.2020, ale ako správne uviedol súd prvej inštancie, správca nepreukázal popretie ani v ktorýkoľvek iný deň lehoty určenej na popieranie oneskorene prihlásenej pohľadávky. Ak správca tvrdí, že pohľadávku poprel dňa 28.10.2020, bolo na ňom, aby túto skutočnosť súdu preukázal, keďže dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti ťažilo práve správcu. Správca je jedinou osobou, ktorá vykonáva zmeny v zozname pohľadávok. Bolo tak vyslovene na žalovanom, aby súdu predložil dôkaz, z ktorého by bol jednoznačne a nepochybne zrejmý deň skutočného popretia pohľadávky žalobcu. Takýto dôkaz však v konaní nebol žalovaným ani označený, ani predložený. Ak správca len v oznámení o popretí uvádza, že k popretiu malo dôjsť dňa 28.10.2020, uvedené nie je hodnoverným preukázaním skutočnosti, že dňa 28.10.2020 naozaj došlo k popretiu pohľadávky žalobcu. A to navyše za situácie, že oznámenie o popretí správca vypracoval až dňa 07.12.2020 a toto nebolo žalobcovi ako veriteľovi zaslané bezodkladne po popretí, ale oznámenie správca žalobcovi zasielal až dňa 10.12.2020, t.j. 43 dní po údajnom popretí pohľadávky žalobcu. Je dôležité tiež uviesť, že popretie pohľadávky je zmenou, ktorá sa musí vyznačiť v zozname pohľadávok a musí byť uvedená aj v Registri úpadcov. Správca bol povinný zoznam pohľadávok aktualizovať a tento do troch dní od uplynutia lehoty na popieranie zaslať konkurznému súdu. Súd prvej inštancie však z pripojeného konkurzného spisu zistil, že aktualizovaný zoznam bol konkurznému súdu doručený až dňa 17.12.2020, t.j. 17 dní po zákonom určenej lehote. Záver súdu prvej inštancie o oneskorenom popretí tak absolútne zodpovedá skutkovému stavu zistenému z predložených a vykonaných dôkazov, resp. zo žiadneho z predložených dôkazov nebolo možné konštatovať včasnosť popretia. 26. Zároveň sa odvolací súd stotožnil aj s prijatým záverom súdu prvej inštancie, že odoslanie oznámenia o popretí 43 dní od správcom tvrdeného popretia, nie je možné vyhodnotiť ako oznámenie popretia bez zbytočného odkladu ako to ukladá zákon. Obrana žalovaného, že oneskorené odoslanie tohto oznámenia súvisí s pandemickou situáciu COVID-19, je nepresvedčivá a nemá ani logické opodstatnenie, nakoľko elektronické doručovanie, ako aj doručovanie poštových zásielok nebolo
vplyvom pandémie znemožnené. Je nutné tiež uviesť, že správca nielen v odvolaní, ale tiež počas celého konania pred súdom prvej inštancie, iba vo všeobecnosti poukazoval na vtedy prebiehajúcu pandémiu a žiadnym spôsobom nešpecifikoval, ako konkrétne daná situácia spôsobila oneskorené odoslanie oznámenia o popretí. Odvolací súd preto v zhode so závermi súdu prvej inštancie popretie pohľadávky vyhodnotil ako oneskorené, čo má za následok zistenie pohľadávky podľa § 32 ods. 16 ZoKR ako rovnako správne konštatoval aj súd prvej inštancie. 27. Záverom odvolací súd uvádza, že po zistení, že došlo k oneskorenému popretiu pohľadávky (čím v konkurze nastúpila nevyvrátiteľná zákonná domnienka o tom, že pohľadávku nie je možné v rámci konkurzu spochybniť a táto je zistená), sa súd prvej inštancie nemal ďalej zaoberať dôvodmi popretia a ich relevanciou. Napriek krátkemu vyjadreniu sa k dôvodom popieracieho prejavu (ods. 44 a 45 odôvodnenia napadnutého rozsudku), táto skutočnosť nezakladá vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Z rovnakého dôvodu sa však odvolací súd nezaoberal ani odvolacími námietkami žalovaného, v rámci ktorých spochybňoval závery súdu prvej inštancie súvisiace s obsahom popieracieho prejavu správcu a jeho dôvodnosťou. 28. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokov napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).