Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/17/2024 1521204318 18. 02. 2025 JUDr. Monika Holická ECLI:SK:KSBA:2025:1521204318.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: Slovenská republika Univerzitná nemocnica Bratislava, správca majetku štátu, so sídlom Pažítková 4, 821 01 Bratislava, IČO: 31 813 861, proti žalovanému: D.. F. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XX, B., o zaplatenie 10 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.03.2023 č.k. 60C/88/2021-41 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10€ s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 03.07.2021 do zaplatenia; žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému podanou žalobou zaplatenia sumy 10€ so zákonnými úrokmi z omeškania titulom nezaplatenia zákonom stanoveného poplatku za poskytnutie zdravotnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby. Žalovaný v konaní uviedol, že predmetný spor o poplatok je založený na časovom rámci návštevy pohotovosti z dôvodu úrazu malíčka na pravej dolnej končatine, pričom tvrdil, že pohotovostnú ambulanciu navštívil bezprostredne po úraze a že hneď ako to bolo možné, sa vybral na pohotovosť a svoju návštevu na pohotovosti dňa 26.05.2021 považoval za opodstatnenú a za oslobodenú od uvedeného poplatku v súlade s § 38 ods. 3 písm. c) zákona č. 577/2004 Z.z., podľa ktorého je od poplatku oslobodený poistenec, ak mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v rámci bodu 2. „ústavnej pohotovostnej služby v súvislosti s úrazom bezprostredne po jeho vzniku; to neplatí, ak úraz vznikol preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu, inej návykovej látky alebo lieku užitého iným spôsobom, ako bolo odporučené lekárom“. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním posúdil podľa § 38 ods. 3 písm. c), ods. 8 písm. c) bod 2., § 38 a ods. 6 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný v celom rozsahu. Uviedol, že nespornou skutočnosťou v konaní bolo, že žalovanému bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v rámci ústavnej pohotovostnej služby dňa 26.05.2021 v ranných hodinách; podľa lekárskej správy bolo vyšetrenie ukončené o 8:20hod., pričom k úrazu došlo „včera v noci“. Podľa vyjadrenia žalovaného na pojednávaní k úrazu došlo medzi 23:00-24:00hod., teda dňa 25.05.2021 a preto časové ohraničenie vzniku úrazu uvedené v lekárskej správe ako „včera v noci“ plne zodpovedá uvedenej skutočnosti s ohľadom na to, že rovnako sám žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa na pohotovosť dostavil okolo 06:00-07:00hod. rannej dňa 26.05.2021. Keďže k vyšetreniu na pohotovosti došlo ráno dňa 26.05.2021 a úraz sa stal predchádzajúci
deň = včera (t.j. 25.05.2021) medzi 23:00 hod. a polnocou= v noci (v nočných hodinách), je zrejmé, že od vzniku úrazu ubehol určitý dlhší časový úsek, kým sa žalovaný dostavil na ošetrenie na pohotovosť. Dospel k záveru, že s ohľadom na uplynutie približne 6 hodín medzitým, kedy došlo k úrazu a následnému vyšetreniu na pohotovosti, nie je možné hovoriť o tom, že k vyšetreniu v rámci pohotovostnej služby došlo v súvislosti s úrazom bezprostredne po jeho vzniku, čo by za iných okolností kvalifikovalo žalovaného na uplatnenie oslobodenia od poplatku vo výške 10€. Poukázal na to, že žalovaný býva v Petržalke, úraz sa mu stal doma a dostavil sa na pohotovosť do ÚNB-pracovisko tiež v Petržalke, z čoho je zrejmé, že nemusel cestovať ďaleko. Ak by sa žalovaný dostavil na pohotovosť do 1 až 2 hodín po vzniku úrazu, bolo by to možné označiť za vyšetrenie bezprostredne po vzniku úrazu. Žalovaný sa však dostavil približne po 6 hodinách od vzniku úrazu, čo nezodpovedá významu slova bezprostredne po vzniku úrazu. V konaní nebolo zistené, že by mu v tom bránila nejaká prekážka. Uviedol, že žalovaný predložil fotografiu správy poslanej dňa 26.05.2021 cez aplikáciu N. z ktorej je zrejmý časový údaj odoslania správy o 7:58 hod., pričom tam je uvedený text „Od siedmej ráno“, z čoho vyplýva, že približne od 7 ráno žalovaný čakal na ošetrenie na pohotovosti, teda 7-8 hodín po úraze. Prihliadol aj na samotnú lekársku správu zo dňa 26.05.2021, na ktorej je otlačená pečiatka „poplatok v zmysle zákona 257/2017, 10€“. To znamená, že za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rámci pohotovostnej služby bol žalovaný povinný uhradiť poplatok 10€, čo neurobil. Stotožnil sa aj s argumentom žalobcu, že žalovaný už mohol v ranných hodinách (6:00-7:00) počkať a navštíviť špecializovanú chirurgickú ambulanciu, keďže 26.05.2021 bola streda, teda riadny pracovný deň. Dospel preto k záveru, že žalovaný sa dostavil k žalobcovi na vyšetrenie v rámci ústavnej pohotovostnej služby, za čo mu bol vyrubený poplatok 10€, ktorý bol povinný uhradiť, keďže sa na neho nevzťahoval žiadny z prípadov oslobodenia od povinnosti uhradiť tento poplatok v zmysle cit. zákona. O výške úrokov z omeškania rozhodol v zmysle cit. ustanovení s tým, že v čase vzniku omeškania dňa 03.07.2021, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, boli úroky z meškania vo výške 5% ročne. O náhrade trov konania rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 a čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho a neúplného zistenia skutkového stavu veci. Poukázal na § 38 ods. 3 písm. c) bod 2. zákona č. 577/2004 Z.z. a namietal, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že tvrdenie žalobcu o tom, že ústavnú pohotovosť navštívil viac ako 24 hodín po vzniku úrazu, na základe ktorého mu bola vystavená faktúra za ošetrenie, je v rozpore s názorom súdu prvej inštancie, ktorý potvrdil, že úraz sa mu stal len niekoľko hodín pred vyšetrením. Predmetom sporu však nebola skutočnosť, že ústavnú pohotovosť navštívil v skorých ranných hodinách, ale to, že ju navštívil až po viac ako 24 hodinách, pričom v danom čase mohol navštíviť špecializovanú ambulanciu. Namietal aj nesprávnosť názoru súdu prvej inštancie o tom, aký časový rámec považuje za dostatočný na kvalifikáciu uplatnenia výnimky podľa § 38 ods. 3 písm. c) citovaného zákona, keď tento časový úsek posudzoval bez toho, aby zistil skutočnosti ohľadom pobytu a prípadného časového úseku potrebného na dostavenie sa na pracovisko ústavnej pohotovosti. Uvedené posudzoval pravdepodobne podľa adresy trvalého pobytu, ktorú má uvedenú stále u rodičov, keďže býva v podnájme a nemá možnosť zmeniť si trvalý pobyt. To mu však neumožnilo absolvovať vyšetrenie na najbližšom pracovisku ústavnej pohotovosti, kde mu bolo oznámené, že nejde o život ohrozujúci stav a musí absolvovať cestu na pracovisko v pôsobnosti kde má trvalý pobyt. Tým, že nejde o život ohrozujúci stav, aj samotné čakanie na vyšetrenie podľa triediacej normy môže trvať viac ako osem hodín. K vyjadreniu súdu prvej inštancie, že mohol počkať a navštíviť špecializovanú chirurgickú ambulanciu, uviedol, že by to bolo v rozpore s podmienkou stanovenou v § 38 ods. 3 písm. c) a poukázal na to, že na jednej strane súd prvej inštancie uviedol, že sa nedostavil na ošetrenie včas a na druhej strane vyjadril názor, že mal počkať a navštíviť špecializovanú chirurgickú ambulanciu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že prišiel až po viac ako 24 hodinách tak mohol navštíviť špecializovanú ambulanciu v bežný pracovný čas, toto je v rozpore s tvrdením súdu prvej inštancie, že mohol počkať a následne navštíviť špecializovanú ambulanciu. Namietal, že na základe vykonaných dôkazov je zrejmé, že postupoval podľa zákona, nečakal a dostavil sa na vyšetrenie v najkratšom možnom čase, bolo preto v konaní dostatočne preukázané splnenie podmienok na oslobodenie od poplatku za poskytnutú ústavnú starostlivosť. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súhlasí s predmetným rozsudkom; súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, tie správne právne posúdil a rozhodol tak, ako mu ukladajú právne
predpisy a ustálená judikatúra. S poukazom na bod 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku namietal, že žalovaný nesplnil zákonnú podmienku na oslobodenie od poplatku v súvislosti s ošetrením na ústavnej pohotovostnej službe. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom odvolaní a námietkach v ňom uvedených. Ďalej uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení vychádza z nesprávneho záveru súdu prvej inštancie a neberie zreteľ na skutočnosti, ktoré k tomu uviedol. Žalobca tiež mení svoje tvrdenia a to, že navštívil ústavnú pohotovosť až po 24 hodinách a že mohol navštíviť špecializovanú ambulanciu v normálnom pracovnom čase. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že vzhľadom na to, že už poskytol argumenty pre ktoré súhlasí so znením napadnutého rozsudku, nebude sa už duplicitne vyjadrovať a pridržiava sa všetkých písomných a ústnych podaní v konaní. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, v medziach dôkazných návrhov strán, na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 10,- eur s príslušenstvom titulom poplatku za poskytnutie zdravotnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby; výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 CSP v spojení s § 191 CSP), keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo a jeho skutkové zistenia tak majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré aj správne vyložil a dospel k správnemu záveru, že žalovaný bol povinný uhradiť poplatok, ktorý mu bol vyrubený za vyšetrenie v rámci ústavnej pohotovostnej služby, keďže sa na neho nevzťahoval žiadny z prípadov oslobodenia od povinnosti uhradiť tento poplatok v zmysle citovaného zákona. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel, aj riadne odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil po skutkovej aj po právnej stránke a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 8. Žalovaný vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti zotrval na svojich tvrdeniach, zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje námietky a argumenty prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa však s nimi v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci. Odvolací súd považoval skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa stotožnil aj s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 2 CSP a v podrobnostiach na ne odkazuje. 9. Predmetom konania bolo zaplatenie poplatku za poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobcom žalovanému v rámci ústavnej pohotovostnej služby na pracovisku UNB - Nemocnica sv. Cyrila a Metoda v Petržalke dňa 26.05.2021, ktorý poplatok žalovaný nezaplatil z dôvodu, že podľa jeho názoru spĺňal zákonom stanovené podmienky pre oslobodenie od úhrady tohto poplatku podľa § 38 ods. 8 písm. c) bod 2. citovaného zákona. Nedôvodne žalovaný vo svojom odvolaní namieta, že predmetom sporu bola skutočnosť, že ústavnú pohotovosť navštívil až po viac ako 24 hodinách, pričom poukázal na názor súdu prvej inštancie, ktorý potvrdil, že úraz sa mu stal len niekoľko hodín pred vyšetrením. V zmysle § 38 ods. 8 písm. c) bod 2. citovaného zákona, je podmienkou pre uplatnenie výnimky z povinnosti úhrady predmetného poplatku v sume 10,- eur, že zdravotná starostlivosť v rámci ústavnej pohotovostnej služby bola poistencovi poskytnutá v súvislosti s úrazom bezprostredne po jeho vzniku. Odvolací súd sa stotožnil s výkladom predmetného ustanovenia a najmä v ňom obsiahnutého pojmu „bezprostredne po vzniku úrazu“ súdom prvej inštancie, podľa ktorého pod týmto pojmom treba rozumieť veľmi malú
časovú súvislosť medzi vznikom úrazu a poskytnutím zdravotnej starostlivosti v súvislosti s ním, za ktorú nemožno považovať rozpätie sedem až osem hodín po úraze, kedy sa v danom prípade žalovaný po úraze dostavil na pohotovosť. Súd prvej inštancie pri výklade tohto termínu vychádzal aj z významu jeho synonymov, z ktorých tento záver aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva. Správne tiež súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalovaný približne od siedmej ráno čakal na ošetrenie na pohotovosti, pričom vychádzal z ním predloženej fotografie správy odoslanej dňa 26.5.2021 o 7:58 hod. v súvislosti s jeho návštevou pohotovosti, v ktorej sám uviedol text ,,Od siedmej ráno“. 10. Pokiaľ žalovaný namietal v odvolaní, že v prípade, ak nejde o život ohrozujúci stav aj samotné čakanie na vyšetrenie podľa triediacej normy môže trvať viac ako osem hodín, pričom uviedol, že adresa trvalého pobytu vedená stále u jeho rodičov mu neumožnila absolvovať vyšetrenie na najbližšom pracovisku ústavnej pohotovosti od jeho bydliska v podnájme, tieto skutočnosti v prvoinštančnom konaní neuviedol, ale až v odvolacom konaní a keďže nepreukázal splnenie podmienok uvedených v § 366 pod písmenom a) až d) CSP, za splnenia ktorých možno použiť novoty v odvolacom konaní, nemôže odvolací súd na tieto ním tvrdené skutočnosti v odvolaní prihliadať. Okrem toho žalovaný žiadnym spôsobom tieto svoje tvrdenia nepreukázal a ani neuviedol, ktoré konkrétne pracovisko pohotovosti v blízkosti jeho bydliska navštívil pred návštevou pracoviska, na ktorom bol ošetrený. 11. Odvolací súd preto posúdil ako nedôvodné námietky žalovaného týkajúce sa posúdenia časového rámca za nedostatočného na kvalifikáciu uplatnenia predmetnej výnimky z ustanovenia § 38 ods. 3 písm. c) citovaného zákona súdom prvej inštancie. 12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu trovy v odvolacom konaní nevznikli. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).