Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7CoCsp/9/2025 1423208010 07. 05. 2025 Mgr. Adela Unčovská ECLI:SK:KSBA:2025:1423208010.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpeného: Podoba Legal s.r.o., IČO: 55 839 592, so sídlom Námestie sv. Anny 3, Trenčín proti žalovanému: Dostupné bývanie 07, s.r.o., IČO: 51 892 600, so sídlom Trnavská cesta 112A, Bratislava, o zaplatenie 6 945,50 eur s príslušenstvom a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 10.1.2025, č. k. 51Csp/49/2023-81, jednomyseľne takto rozhodol: Odvolanie žalobcu proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie sa o d m i e t a. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku II. p o t v r d z u j e. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nepripustil spoločnosť QUINTELA, s.r.o., IČO: 43 966 161, so sídlom Trnavská cesta 112A, Bratislava do konania ako žalovaného 2/ (výrok I.) a zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zriadil záložné právo na obchodný podiel spoločnosti QUINTELA, s.r.o., IČO: 43 966 161, so sídlom Trnavská cesta 112 A, Bratislava, ktorý patrí spoločníkovi E. D. F. G. H. XX-XX I., G. XXXX J. K., iné IČO : HE 229322, vklad 6 639 eur, splatené 6 639 eur v prospech žalobcu na účely zabezpečenia pohľadávky žalobcu a jej príslušenstva z emisných nárokov a záložné právo na obchodný podiel spoločnosti Dostupné bývanie 07 s.r.o., IČO: 51 892 600, so sídlom Trnavská cesta 112A, Bratislava patriaci spoločníkovi QUINTELA s.r.o., IČO: 43 966 161, so sídlom Trnavská cesta 112A, Bratislava, vklad 4 250 eur, splatené 4 250 eur v prospech žalobcu na účely zabezpečenia pohľadávky žalobcu a jej príslušenstva z emisných nárokov(výrok II.). 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 79, § 343 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že žalobca sa žalobou vo veci samej doručenou dňa 16.10.2023 domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie 6 945,50 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný si nesplnil svoj záväzok z uzavretej Zmluvy o Emisii zo dňa 3.8.2020. V zmysle tejto zmluvy žalobca cez sprostredkovateľa nakúpil 12 ks dlhopisov v menovitej hodnote 500 eur za dlhopis, v celkovej výške 6 000 eur, so splatnosťou 1.12.2022. Dlhopisy boli úročené sadzbou 6,1% a teda výnosom za celé obdobie vo výške 945,50 eur. Žalovaný svoj záväzok v lehote splatnosti nesplnil a je v omeškaní, pričom na výzvu k plneniu reagoval neistou prognózou s plánom plnenia, ktorý nie je ničím zaručený. Pokiaľ ide o pristúpenie ďalšieho subjektu, žalobca podaním doručeným súdu dňa 5.11.2024 žiadal, aby súd do konania pripustil spoločnosť QUINTELA, s.r.o., ktorá mala byť v zmysle Emisných podmienok ručiteľom záväzkov emitenta, teda žalovaného. V danom prípade súd prvej inštancie pristúpenie ďalšieho subjektu do konania nepripustil, nakoľko žalobca mal a mohol, ak by k sporu pristupoval s náležitou starostlivosťou, žalovať túto spoločnosť od počiatku a riadne zdôvodniť aj jej pasívnu vecnú legitimáciu spolu s návrhom rozsudku vo vzťahu k tejto
spoločnosti, čo neurobil. Vo vzťahu k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca v návrhu síce osvedčil skutočnosť, že medzi ním a žalovaným je právny vzťah založený na Komisionárskej zmluve a tiež, že záväzok, ku ktorému sa žalovaný ako emitent dlhopisov zaviazal, nebol splnený v lehote jeho splatnosti, svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však založil na domnienkach a úvahách o nesolventnosti, nemajetnosti a dlhoch, či už žalovaného, prípadne iných spoločností z jeho portfólia. Z e-mailovej komunikácie, ktorá je obsahom spisového materiálu súd prvej inštancie zistil, že žalovaný a jemu spriaznené spoločnosti majú rozpracované developerské projekty, ktorých finalizácia sa oneskorila v dôsledku opatrení prijatých v období pandémie Covid 19. Žalobca do spisu nezaložil ani jeden dôkaz o nesolventnosti priamo žalovaného, ktorá by mohla ohroziť exekúciu jeho pohľadávky a zameral sa skôr na ostatné spoločnosti, s ktorými však právne neinteraguje. Uvedené sa vzťahuje aj na spoločnosť Quintela, s.r.o., ktorej ručiteľský záväzok vo vzťahu k žalobcovi nie je v Komisionárskej zmluve explicitne uvedený. Žalobca síce vo svojom návrhu označil dôkazy ako lustrácie OR, KN, v registri poverení na výkon exekúcie, či v súdnom registri, tieto však v prílohe návrhu absentujú a súd nie je povinný ich aktívne vyhľadávať. Žalobca neosvedčil ani primeranosť svojho peňažného nároku vo vzťahu k predmetu jeho zabezpečenia, pretože nemožno stotožňovať splatený vklad spoločníka obchodnej spoločnosti s trhovou alebo účtovnou hodnotou obchodného podielu, ktorá je nepomerne vyššia. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie (opravené podaním zo dňa 3.3.2025) z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) C.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné s nesprávne vyhodnoteným skutkovým stavom a v rozpore s princípom právnej istoty, nakoľko je rozhodovacia prax súdnych autorít odlišná. Niekoľko riadkové odôvodnenie bez objektívneho vyhodnotenia skutočností s nepresvedčivými závermi a úsudkami považoval žalobca za neprijateľné. Žalobca mal za to, že nie len osvedčil, ale aj preukázal dôvody, ktoré sú najvyššími súdnymi autoritami konštantne prijímané ako dôvody, ktoré spĺňajú dôvody pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Je totiž nepochybné, že žalovaný a jeho prepojené spoločnosti sú opakovane dlžníkom v opätovných konkurzných konaniach, sú vedení ako žalovaní o plnenie v registri súdnych konaní a sú vedení ako povinní v exekučných konaniach. Napriek tomu súd prvej inštancie poukázal na dôvod, ktorý absolútne nesúvisí s podmienkami pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to domnienka resp. predpoklad žalobcu, či sa bude mať vôbec ako uspokojiť s jeho nárokom, čo je absolútne neprípustné. Opakované konkurzné konania a hroziace nové exekučné konania sú totiž podľa názoru žalobcu z dôvodu ich pravidelnosti práve dôvodom na vyhovenie návrhu. Poukázal na to, že súd dôkazy, ktoré vyplývajú z registrov vykoná aj sám, najmä ak ide o vyhodnotenie skutkového stavu, uvedené je explicitne uvedené aj v Civilnom sporovom poriadku. Zároveň odkázal na závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.1.2024, sp.zn. 11Co/112/2023, v zmysle ktorých „Z obsahu § 343 a ani zo žiadneho ďalšieho ustanovenia C.s.p. nevyplýva záver v tom zmysle, že obava z ohrozenia budúcej exekúcie môže vzniknúť iba na základe nejakých konkrétnych úkonov žalovaného. Súd prvej inštancie celkom správne poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by bolo možné zriadiť záložné právo až po realizácii úkonov žalovaného, tak by sa inštitút zabezpečenia peňažnej pohľadávky zriadením sudcovského záložného práva minul predpokladanému účinku. Uvedené vyplýva z jednoduchej dedukcie, že v čase rozhodovania o zriadení záložného práva až po vykonaní úkonov žalovaného (napríklad predaj, darovanie, zámena a podobne) by už žalovaný nemusel byť vlastníkom príslušných vecí, čo by malo za následok nemožnosť vydania navrhovaného sudcovského záložného práva. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri posudzovaní existencie obavy ohrozenia budúcej exekúcie je potrebné v každom jednom individuálnom prípade vychádzať z celkovej aktuálnej situácie ohľadom osoby žalovaného (hospodárske výsledky, finančná situácia, úverová zaťaženosť, zaťaženie majetku, existencia ďalších súdnych sporov a podobne) a nielen z toho, či žalovaný vykonal nejaké konkrétne úkony smerujúce k znižovaniu hodnoty jeho majetku“. Žalobca dal do pozornosti, že aj Ústavný súd SR sa zaoberal otázkou, či aj prípadná nemajetnosť strany v neprospech ktorej má byť zabezpečovacie resp. neodkladné opatrenie nariadené možno subsumovať pod obavu zo zmarenia budúcej exekúcie. Ústavný súd SR sa v tomto smere vyjadril, že aj prípadnú nemajetnosť strany je potrebné v týchto intenciách skúmať ako premennú pri hodnotení obavy z ohrozenia budúcej exekúcie (Ústavný súd SR, sp. zn. III. ÚS 502/2017). Žalobca mal za to, že riadne osvedčil skutočnosti, ktoré preukazujú dôvodnosť nároku a podmienok pre vydanie opatrenia. Pokiaľ ide o ručiteľský vzťah, žalobca uviedol, že v zmysle emisných podmienok (strana druhá časť: Účel použitia prostriedkov získaných vydaním emisie dlhopisov) platí, že: „Cieľom
vydania dlhopisov je získanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytnú prostredníctvom pôžičky/úveru spoločnosti QUINTELA, s.r.o. so sídlom Trnavská cesta 112 A, Bratislava – mestská časť Ružinov 821 01, IČO: 43 966 161 (ďalej aj ako „Ručiteľ“), ktorá je materskou spoločnosťou emitenta, v ktorej má podiel materská spoločnosť emitenta. Uvedené finančné prostriedky budú využité na nákup pozemkov v okresoch Bratislava, Šamorín, Dunajská streda v rámci developerskej činnosti.“ Poukázal na stranu druhá časť: Spôsob splatenia, v zmysle ktorej v prípade, ak majiteľ dlhopisu predloží emitentovi dlhopis až po dátume splatnosti dlhopisu podľa týchto emisných podmienok alebo až po dátume predčasnej splatnosti dlhopisu, emitent splatí celú menovitú hodnotu dlhopisu jednorazovo bankovým prevodom na účet majiteľa dlhopisu uvedený v zozname majiteľov dlhopisov vedenom emitentom, a to do tridsiatich (30) pracovných dní po predložení dlhopisu. Tieto podmienky sa primerane vzťahujú aj na úhradu záväzkov zo strany spoločnosti QUINTELA, s.r.o. so sídlom Trnavská cesta 112 A, Bratislava – mestská časť Ružinov 821 01, IČO: 43 966 161. Pokiaľ ide o stranu piatu časť: Spôsob zabezpečenia ručiteľským vyhlásením ručiteľa, uviedol, že ručiteľské prehlásenie nadobudne účinnosť ku dňu spustenia emisie. Ručiteľ sa bezpodmienečne a neodvolateľne zaväzuje každému majiteľovi dlhopisov, že keď emitent z akéhokoľvek dôvodu nesplní akýkoľvek svoj peňažný záväzok z dlhopisov v deň jeho splatnosti a takéto nesplnenie záväzku bude trvať viac ako 14 (slovom štrnásť) pracovných dní, potom Ručiteľ na písomnú výzvu majiteľa dlhopisov zaplatí túto čiastku do 14 (slovom štrnásť) pracovných dní. Rovnopis ručiteľského vyhlásenia je k dispozícii k nahliadnutiu majiteľom dlhopisov na internetovej stránke ručiteľa www.quintela.sk/ruc.vyh/westdeveloper. Podľa názoru žalobcu je teda nepochybné právne postavenie spoločnosti QUINTELA, s.r.o., IČO : 43 966 161, so sídlom Trnavská cesta 112A, Bratislava ako žalovaného 2/, čím je daná jeho pasívna legitimácia. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vo veci sám rozhodol a návrhu vyhovel alebo, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 4. Žalovaný sa k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k odvolaniu žalobcu nevyjadril po tom, čo mu to umožnil odvolací súd podľa § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p. 5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v časti nie je dôvodné a v časti je potrebné ho odmietnuť. 6. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 11. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej sumy (pohľadávky) za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale zabránenie zhoršeniu jeho pozície. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. 14. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a/ návrh na jeho nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ okolnosť, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 15. V prejednávanej veci žalobca podal dňa 16.10.2023 žalobu proti spoločnosti Dostupné bývanie 07, s.r.o., ktorou sa domáhal zaplatenia pohľadávky vo výške 6 945,50 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že uzavrel so žalovaným (ako emitentom) dňa 3.8.2020 zmluvu o emisii, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako emitenta odovzdať žalobcovi ako majiteľovi dlhopis a súčasne záväzok odplaty žalobcu voči žalovanému, ktorú povinnosť si žalovaný v lehote splatnosti nesplnil, a to ani na výzvu žalobcu. Následne návrhom doručeným súdu dňa 5.11.2024 žalobca navrhol, aby súd pripustil účasť spoločnosti QUINTELA, s.r.o. do konania ako žalovaného 2/ a zároveň žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriadi záložné právo na obchodný podiel spoločnosti QUINTELA, s.r.o., ktorý patrí spoločníkovi QUINTELA LIMITED a na obchodný podiel spoločnosti Dostupné bývanie 07, s.r.o. patriaci spoločníkovi QUINTELA, s.r.o., a to v prospech žalobcu na účely zabezpečenia pohľadávky žalobcu a jej príslušenstva z emisných nárokov. Návrh odôvodnil obavou z ohrozenia exekúcie, pričom žalovaný a s ním prepojené spoločnosti (vrátane ručiteľa – spoločnosti QUINTELA, s.r.o.) pravdepodobne nemajú žiaden majetok, keďže viaceré z nich sú v postavení povinných v exekučných konaniach alebo majú záväzky po splatnosti alebo prebehlo opakované konkurzné konanie na ich majetok. Zároveň poukázal na ručiteľstvo spoločnosti QUINTELA, s.r.o. vyplývajúce z emisných podmienok, hoci ručiteľ odstránil ručiteľské vyhlásenie z verejne dostupného miesta. 16. Jedným z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je okrem iného okolnosť, že ním bude zabezpečená peňažná pohľadávka. Z uvedeného nepriamo vyplýva, že zabezpečovaná pohľadávka musí existovať, resp. jej existenciu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia osvedčiť. V prejednávanej veci možno zhodne s názorom prvoinštančného súdu konštatovať, že navrhovateľ osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky vo vzťahu k žalovanému – spoločnosti Dostupné bývanie 07, s.r.o. Vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu však bolo podstatné ustáliť, či žalobca osvedčil existenciu pohľadávky voči tým subjektom, na ktorých obchodné podiely má byť zriadené záložné právo. Žalobca sa prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia domáhal zriadenia záložného práva na obchodný podiel patriaci spoločnosti QUINTELA LIMITED ako spoločníka v spoločnosti QUINTELA, s.r.o. a na obchodný podiel patriaci spoločnosti QUINTELA, s.r.o. ako spoločníka v spoločnosti Dostupné bývanie 07, s.r.o. Z obsahu žaloby ani z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, že žalobca má pohľadávku voči spoločnosti QUINTELA LIMITED, takúto skutočnosť žalobca nielenže neosvedčil, ale ani len netvrdil. V danom prípade potom možno konštatovať, že vo vzťahu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na obchodný podiel v spoločnosti QUINTELA, s.r.o. patriaci spoločnosti QUINTELA LIMITED nebola splnená podmienka existencie zabezpečovanej pohľadávky. Uvedený záver možno konštatovať aj vo vzťahu k spoločnosti QUINTELA, s.r.o., keďže návrh smeruje na zriadenie záložného práva na jej obchodný podiel v spoločnosti Dostupné bývanie 07, s.r.o. Samotný žalobca poukázal na obsah emisných podmienok spoločnosti Dostupné bývanie 07, s.r.o., z ktorých vyplýva, že ručiteľ (spoločnosť QUINTELA, s.r.o.) sa zaväzuje majiteľovi dlhopisov v prípade nesplnenia peňažného záväzku z dlhopisov v deň jeho splatnosti, ktoré bude trvať viac ako 14 dní, na písomnú výzvu majiteľa dlhopisov zaplatiť dlžnú čiastku do 14 dní. V tomto prípade možno opätovne konštatovať, že žalobca neosvedčil, že ručiteľovi vznikol záväzok vyplývajúci mu z emisných podmienok, keďže žalobca neosvedčil (ani len netvrdil), že zaslal ručiteľovi písomnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, preto nie je možné vyvodiť existenciu zabezpečovanej pohľadávky ani vo vzťahu k tejto spoločnosti. 17. Za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky, ktorá má byť opatrením zabezpečená, nie je možné poskytnutie procesnej ochrany súdom. Z
dôvodu neosvedčenia existencie zabezpečovanej pohľadávky nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia. 18. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 19. Vo vzťahu k výroku I, ktorým súd prvej inštancie nepripustil spoločnosť QUINTELA, s.r.o. do konania ako žalovaného 2/ odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti tomuto výroku napadnutého uznesenia je potrebné odmietnuť. Napadnuté uznesenie nepatrí medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je prípustné odvolanie (§ 357 C.s.p). Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku I. napadnutého uznesenia ako neprípustné podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol. 20. O trovách konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).