Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/147/2024 1323203531 28. 10. 2025 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2025:1323203531.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: DEDÁK & Partners, s. r. o., Suché mýto 1, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 735 764, zastúpený: Mgr. Natália Gallová, advokátka, Zámocká 4948/34, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Palárikova 15, 811 04 Bratislava, v konaní o zaplatenie 15.613,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. 78Cb/22/2023 - 262 zo dňa 13.6.2024 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 78Cb/22/2023 - 262 zo dňa 13.6.2024 v napadnutých výrokoch II. a IV. p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. 78Cb/22/2023 - 262 zo dňa 13.6.2024 vo výroku I konanie v časti o zaplatenie sumy 660,- Eur zastavil, vo výroku II uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.953,35 Eur, vo výroku III vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom IV priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 64,80%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 3Up/1054/2022 zastupoval spoločnosť BENIX, s.r.o. v postavení žalovaného, ktorej bola platobným rozkazom sp. zn. 3Up/1054/2022 zo dňa 2.8.2022 uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti Marketinger s.r.o. sumu 13.673,87 Eur s príslušenstvom a trovy konania. V mene klienta podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorý bol upomínacím súdom odmietnutý uznesením z 25.8.2022 z dôvodu, že nespĺňal zákonom predpísané náležitosti, nakoľko nebol podaný elektronickým formulárom určeným pre upomínacie konanie. Sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí odporu bola zamietnutá uznesením z 26.9.2022. Klient si voči žalobcovi uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 15.613,35 Eur, ktorú mu žalobca uhradil. Vznik škodovej udalosti oznámil žalovanému, ktorý odmietol poskytnúť poistné plnenie s poukazom na to, že zo strany žalobcu došlo k zvlášť závažnému porušeniu nutnej opatrnosti a odbornej spôsobilosti spočívajúcej v neznalosti zákona a právnej úpravy upomínacieho konania. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Odkázal na § 26 ods. 1, ods. 4 zákona o advokácii a uviedol, že v prípade zodpovednosti advokáta ide o objektívnu zodpovednosť, ktorá je založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú pochybenie pri výkone advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. V danom prípade nie je možné spravodlivo posúdiť, či došlo k súčasnému naplneniu všetkých predpokladov, pričom zo žalobcom predložených listín nevyplývajú také podstatné skutočnosti, ako je tvrdená výška škody, zároveň poukázal na to, že v poistnej zmluve bola dohodnutá spoluúčasť vo výške 5%, maximálne do výšky 660,- Eur. Podľa názoru žalovaného, žalobca
pri podávaní odporu nepochybne zanedbal svoju zákonnú povinnosť nedodržaním prísne stanovených formálnych podmienok na podanie odporu, pričom od advokáta ako profesne a technicky zdatnej osoby je možné legitímne očakávať, že bude dôkladne poznať obsahové aj formálne náležitosti jednotlivých podaní. Žalobca ani nepreukázal, že v čase podávania odporu bola na portáli ežaloby technická porucha. 2. V priebehu konania žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 660,- Eur späť, následne v replike uviedol, že v danej veci je nesporné riadne uzavretie poistnej zmluvy, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutej pri výkone advokátskej činnosti, že k vzniku škodovej udalosti došlo, keďže žalovaný odmietnutie vyplatenia poistného plnenia neodôvodnil tým, že k škode by nedošlo vôbec, že k vzniku škody došlo v súvislosti s výkonom advokátskej činnosti žalobcu a práve v príčinnej súvislosti s činnosťou žalobcu ako advokáta. Žalobca poukázal na § 797 ods. 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), v zmysle ktorého žalovaný nemôže dopĺňať ani meniť dôvod uvedený v oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Predmetom posúdenia tak môže byť len správnosť aplikácie výluky z poistného plnenia žalovaným. Žalovaný v duplike s aplikáciou § 797 ods. 4 OZ žalobcom nesúhlasil, keďže podľa neho nemožno opomínať, že v civilnom sporovom konaní musí žalobca svoj nárok preukázať. Bez preukázania samotnej poistnej udalosti niet dôvodu zaoberať sa aplikáciou výluky z poistného plnenia. Skutočnosť, že žalobca v podstate uznal nárok svojho klienta na náhradu škody neprezumuje aj opodstatnenie nároku na poistné plnenie voči žalovanému. Výsledok súdneho konania poškodeného klienta nie je vôbec zrejmý a tak nie je preukázaná ani podmienka prípadnej zodpovednosti za škodu, a to vznik škody a jej preukázaná výška. V konaní je potrebné skúmať, či by pri riadnom postupe advokáta jeho klient v následnom konaní uspel, a teda či bol pochybením advokáta zbavený možnosti zvrátiť pre neho nepriaznivé rozhodnutie. 3. Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 660,- Eur z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti podľa § 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vo výroku I zastavil. V zostávajúcej časti žalobou uplatneného nároku o zaplatenie istiny 14.953,35 Eur z vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový stav: Žalobca zastupoval v konaní na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 3Up/1054/2022 spoločnosť BENIX, s.r.o., ktorej bola platobným rozkazom zo dňa 2.8.2022 uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti Marketinger s.r.o. sumu 13.673,87 Eur príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.920,- Eur od 25.2.2022 do zaplatenia, zo sumy 4.500,- Eur od 8.4.2022 do zaplatenia, zo sumy 1.268,94 Eur od 8.4.2022 do zaplatenia, zo sumy 2.984,93 Eur od 25.2.2022 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur) a náhradu trov konania vo výške 1.166,89 Eur. Žalobca podal v mene klienta proti platobnému rozkazu odpor, ktorý bol odmietnutý uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 25.8.2022, sp. zn. 3Up/1054/2022 s poukazom na skutočnosť, že žalobca síce podal odpor elektronicky, avšak nepodal ho prostredníctvom predpísaného elektronického formulára. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca v mene klienta dňa 19.9.2022 sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 26.9.2022, sp. zn. 3Up/1054/2022. Klient vyzval žalobcu na náhradu škody vo výške 15.613,35 Eur, ktorú mu žalobca uhradil. Žalobca listom z 28.10.2022 oznámil žalovanému vznik škody z poistenia zodpovednosti za škodu z hromadnej poistnej zmluvy č. 1548024080. Žalovaný listom z 9.12.2022 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti so záverom, že došlo k naplneniu výluky z poistenia, podľa ktorej sa poistenie nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú hrubou nedbanlivosťou. Zo strany žalobcu ako poisteného došlo k zvlášť závažnému porušeniu nutnej opatrnosti a starostlivosti spočívajúcej v neznalosti zákona a právnej úpravy upomínacieho konania. 4. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 788 ods. 1 až ods. 4, § 797 ods. 1 a ods. 2, § 799 ods. 1 až ods. 3, § 822 a § 825 OZ a dospel k záveru, že postup žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti nebol správny. K otázke zodpovednosti advokáta za škodu v súvislosti s výkonom advokácie súd prvej inštancie poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/18/2009 z 21.10.2010, sp. zn. 4Cdo/161/2009 z 25.11.2010, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 678/2015 z 22.10.2015. Na procesnú obranu žalovaného, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že svojmu klientovi skutočne spôsobil škodu, t. j. že nebyť pochybenia žalobcu by bol jeho klient v konaní iniciovanom žalobou žalobcu Marketinger s.r.o. úspešný, neprihliadal, nakoľko bola produkovaná zo strany žalovaného prvýkrát až v súdnom konaní, nebola uvedená v oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti z 9.12.2022. V posudzovanom spore nejde o konanie o náhradu škody iniciované poškodeným voči advokátovi, na strane ktorého by vystupoval ako intervenient jeho poisťovateľ, ale spor iniciovaný žalobou advokátskej kancelárie ako poisteného voči poisťovateľovi o zaplatenie poistného
plnenia, kedy je nutné zohľadňovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane § 797 ods. 4, v zmysle ktorého poisťovateľ nemôže dodatočne dopĺňať alebo meniť dôvody, pre ktoré neposkytol poistenému poistné plnenie. Aj z listín predložených žalobcom v konaní je zjavné, že žalovaný mal už v procese likvidácie poistnej udalosti k dispozícii všetky potrebné informácie, na základe akých skutočností si žalobca u neho uplatnil nárok z poistnej zmluvy, teda mal už v rámci likvidácie poistnej udalosti posúdiť, či sa jedná o poistnú udalosť alebo nie. Žalovaný neoznámil žalobcovi, že sa o poistnú udalosť nejedná, naopak, vecne sa zaoberal tvrdeniami žalobcu, teda vyhodnotil, že pochybenie žalobcu pri poskytovaní právnych služieb klientovi spadá pod poistnú udalosť krytú poistnou zmluvou, ale poistné plnenie neposkytol s odkazom na výluku z poistenia. Navyše znenie žalovaným uplatnenej výluky z poistenia hovorí o spôsobenej škode, čím si procesná obrana žalovaného vzájomne protirečí. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že aplikáciou výluky z poistenia podľa čl. II. ods. 6 písm. a/ hromadnej poistnej zmluvy č. 1548024080 na poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti zo 7.12.2015 žalovaný explicitne potvrdil, že žalobca klientovi v rámci advokátskej činnosti škodu spôsobil. Hmotnoprávna koncentrácia poisťovateľa obsiahnutá v § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka dopadá nielen na predsúdnu komunikáciu poisteného a poisťovateľa (na proces likvidácie poistnej udalosti), ale aj na spor o vyplatenie poistného plnenia. Súd prvej inštancie uviedol, že rozsah preukazovania nároku je závislý od dôvodu odmietnutia poistného plnenia, ktorý uviedol žalovaný v oznámení o ukončení likvidácie z 9.12.2022. Súd prvej inštancie môže posudzovať len (ne)správnosť tohto záveru žalovaného a pre preukázanie nároku považoval v tomto postačujúce listiny predložené žalobcom. 5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v oznámení z 9.12.2022 odmietol vyplatiť poistné plnenie s odkazom na výluku podľa článku II. ods. 6 písm. a/ hromadnej poistnej zmluvy č. 1548024080 na poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti zo 7.12.2015, v zmysle ktorého sa toto poistenie nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú hrubou nedbanlivosťou. V posudzovanom prípade malo zavinené porušenie povinnosti na strane žalobcu spočívať v tom, že škoda bola spôsobená jeho vedomou nedbanlivosťou. Súd prvej inštancie predmetnú výluku z poistenia obsiahnutú v poistnej zmluve posúdil ako neplatné ustanovenie v rozpore s kogentným ustanovením § 799 ods. 3 OZ, ktoré ale nespôsobuje neplatnosť celej poistnej zmluvy, keďže predstavuje len vedľajšie dojednanie oddeliteľné od zostávajúcej časti poistnej zmluvy a nemá vplyv na dojednanie o podstatných náležitostiach zmluvy. Podstatou poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone podnikateľskej činnosti je práve prípad krytia situácií, kedy poistený v rámci svojej profesie pochybí, pričom takéto pochybenie je spravidla spôsobené nedbanlivostným (prípadne úmyselným) konaním poisteného. Úspech argumentácie žalovaného by znamenal, že žalovaný by nikdy v prípade vzniku škody poisteným nemusel plniť, čo vedie k záveru, že poskytuje produkt, v rámci ktorého požaduje platenie poistného, avšak keď má poskytnúť plnenie tvrdí, že nemusí vôbec plniť. Takýto prístup žalovaného je podľa názoru súdu prvej inštancie v rozpore so zákonom, ako aj samotnou podstatou poistenia. Žalovaný tak uplatnil pri likvidácii posudzovaného nároku žalobcu výluku z poistenia bez právneho základu, teda neoprávnene. V danom prípade žalobca nahradil poškodenému spôsobenú škodu, preto má nárok na vyplatenie poistného plnenia voči poisťovateľovi v rozsahu, v akom poskytol poškodenému plnenie po odpočítaní zmluvne dohodnutej spoluúčasti. Žalobca uhradil poškodenému sumu 15.613,35 Eur, preto mu vznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti v sume 660,- Eur v zmysle článku IV. ods. 5 hromadnej poistnej zmluvy č. 1548024080 celkom vo výške 14.953,35 Eur. Keďže žalovaný neoprávnene aplikoval výluku postihnutú absolútnou neplatnosťou pre rozpor s kogentným ustanovením § 799 ods. 3 OZ, vznikla mu povinnosť vyplatiť žalobcovi poistné plnenie v sume 14.953,35 Eur. 6. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, tento súd prvej inštancie zamietol s poukazom na článok 2 ods. 2 Základných princípov CSP a na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (rozsudky NS SR sp. zn. 2Cdo/122/2002 a sp. zn. 5Cdo/140/2022 a uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 596/2017 a sp. zn. IV. ÚS 447/2022, z ktorých vyplýva, že poistený má nárok na úroky z omeškania až po právoplatnosti rozhodnutia súdu priznávajúcemu voči poisťovateľovi nárok na vyplatenie poistného plnenia. Pri zohľadnení citovaných judikatórnych záverov žalobcovi doposiaľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania nevznikol, preto v prevyšujúcej časti (t. j. v časti o zaplatenie úroku z omeškania) žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z hodnoty nároku ku dňu vyhlásenia rozhodnutia 18.142,63 Eur (istina 15.613,35 Eur, úrok z omeškania 32.529,28 Eur). Za úspech žalobcu považoval sumu 14.953,35 Eur, v ktorej žalobe vyhovel, neúspech sumu 660,- Eur, v ktorej konanie zastavil a sumu 2.529,28 Eur (úrok z omeškania z istiny ku dňu vyhlásenia rozsudku), v ktorej žalobu zamietol. Žalobca bol v spore
úspešný v časti 82,40%, žalovaný 17,60% predmetu sporu, preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 64,80% (82,40% - 17,60%). 7. Proti rozsudku v rozsahu výroku II a IV podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, podľa žalovaného má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. f), nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h), má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal so zásadnými skutočnosťami vo vzťahu posúdenia rozhodných otázok týkajúcich sa predpokladov zodpovednosti advokáta (žalobcu) za škodu, vyhodnotenia a právneho posúdenia výsledku pôvodného konania, od ktorého sa odvodzuje tvrdené konanie advokáta non lege artis a aplikácie výluky z poistného plnenia. 8. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil námietku povinnosti preukazovať rozsah zákonných predpokladov vzniku nároku žalobcu na poistné plnenie, kedy túto procesnú obranu žalovaného nesprávne vyhodnotil za rozpornú s § 797 ods. 4 OZ. Žalovaný sa nestotožňuje ani so záverom, že šetrenie poistnej udalosti a aplikácia výluky z poistného plnenia s poukazom na § 797 ods. 4 OZ limitujú predmet konania a ohraničujú ho výlučne posúdením oprávnenosti aplikácie predmetnej výluky na uvádzaný skutkový stav. Žalovaný namieta, že v konaní nemenil dôvod neposkytnutia poistného plnenia, výlučne namietal, že je to práve žalobca, ktorý je povinný preukázať svoj nárok v rovine všetkých jeho predpokladov, nakoľko podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). V zmysle Článku II. „Rozsah poistenia“ ods. 1 písm. a/ poistnej zmluvy č. 1548024080: Poistenie sa vzťahuje na zodpovednosť poisteného za škodu vzniknutú poškodenému v čase trvania zmluvy v príčinnej súvislosti s výkonom advokácie..“. Samotný žalobca popisuje skutkový stav v žalobe tak, že sa nedopustil žiadneho pochybenia voči zastupujúcemu klientovi a hodnotí svoj spôsob zastupovania klienta za zákonný a správny, čo nasvedčuje tomu, že nedošlo k súčasnému naplneniu troch predpokladov, ktorými sú porušenie povinnosti pri výkone advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Splnenie zákonných predpokladov pre uplatnenie práva na poistné plnenie nemožno stotožňovať s dôvodmi, pre ktoré bolo poistné plnenie žalovaným odmietnuté. V kontexte uvádzaných skutočností má žalovaný za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalovaného a rozsudok nesie prvky arbitrárnosti. 9. Žalovaný ďalej namieta, že skutočnosť, že žalobca uznal nárok svojho klienta na náhradu škody, ešte neprezumuje aj opodstatnenie nároku na poistné plnenie voči žalovanému bez skúmania predpokladov zodpovednosti advokáta, žalobcu, za škodu. Právo žalobcu na poistné plnenie je podriadené právu na náhradu škody poškodeného, a teda posudzovaním okolností rozhodných pre prijatie záveru, či vôbec nastala poistná udalosť. Žalovaný poukázal na § 822 OZ a má za to, že súd bol povinný preskúmať všetky skutočnosti týkajúce sa vzniku práva na plnenie z poistenia tak, ako by k náhrade škody poisteným nedošlo a priznať žalobcovi nárok iba do výšky sumy, v akej by bol povinný uhradiť škodu poškodenému za poisteného žalovaný a výlučne za predpokladu preukázania danosti základu práva na poistné plnenie. V spojitosti s posudzovaním zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie je súd povinný ako predbežnú otázku skúmať, či pri riadnom postupe žalobcu (advokáta) by poškodený klient bol v pôvodnom konaní ne/úspešný. Výsledok súdneho konania poškodeného klienta nebol v konaní preukázaný, a tak nie je preukázaná ani ďalšia podmienka prípadnej zodpovednosti za škodu, a to vznik škody a jej výška. Z popísaných námietok žalovaného, ktoré sa dotýkajú vzniku a rozsahu škody je zrejmé, že v konaní boli tieto skutočnosti sporné. Konštatovanie o vzniku škody nie je podľa žalovaného možné. Súd prvej inštancie námietky žalovaného týkajúce sa nutnosti posúdenia úspechu pôvodného konania vyhodnotil ako pre konanie irelevantné, v rozpore s § 797 ods. 4 OZ a ich skúmanie nad rámec posúdenia predmetnej právnej veci, čo žalovaný považuje za nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktorého dôsledkom je nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný má za to, že hmotnoprávna zákonná koncentrácia upravená v § 797 ods. 4 OZ sa výlučne dotýka dôvodov, pre ktoré bolo poistné plnenie žalovaným odmietnuté, nie zákonných atribútov pre riadne uplatnenie práva na poistné plnenie v súdnom konaní.
10. Žalovaný sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvej inštancie v súvislosti s úpravou výluky v zmysle článku II. ods. 6 písm. a) poistnej zmluvy č. 1548024080, podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú hrubou nedbanlivosťou, ako aj úmyselného konania poisteného. Nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie v ods. 13.1 odôvodnenia, podľa ktorého je článok II. ods. 6 písm. a) v rozpore s kogentným ustanovením § 799 ods. 3 OZ, ktoré umožňuje poisťovateľovi poistné plnenie znížiť v situácii, ak vedomé (t. j. nedbanlivostné a aj úmyselné) porušenie povinností poisteným malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, neumožňuje mu však odmietnuť vyplatenie poistného plnenia v celom rozsahu. Uplatnená výluka nepojednáva o dôvode, s ktorým zákon spája dôvod pre zníženie poistného plnenia, ale ide o prípad, kedy sa vznik škody nepovažuje za náhodnú udalosť, ako to predpokladá zákon v § 788 ods. 1 OZ, resp. článok II. 11. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nerešpektoval princíp autonómie zmluvných strán a nad rámec svojej právomoci rozhodol vo veci subjektívne a svojvoľne bez rešpektovania zmluvných dojednaní dohodnutých medzi rovnocennými obchodnoprávnymi subjektami. Žalovaný poukazuje na § 788 ods. 1 OZ a § 792 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 13 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve, z ktorých explicitne vyplýva, že poistná zmluva je zmluvou adhéznou, ktorú je možné prijať ako celok a predmetom tejto zmluvy je poistný produkt kreovaný poistiteľom. Pre tvorbu poistného produktu je záväzné kogentné ustanovenie § 4 ods. 13 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvádzaných ustanovení vyplýva, že poistné krytie a teda nárok na poistné plnenie z uzatvorenej poistnej zmluvy vyplýva iba v prípadoch vzniku náhodnej udalosti určenej v poistnej zmluve, pričom poistiteľovi je zákonom umožnené korigovať poistné riziko prostredníctvom postupov určených zákonom o poisťovníctve. Výluky z poistného plnenia pritom predstavujú štandardný nástroj finančného trhu na manažovanie poistného rizika, zároveň zabezpečujú, aby bol dosiahnutý základný zákonný prvok poistenia, a to náhodnosť. Žalovaný sa nestotožňuje s konštatovaním, že výluka z poistenia predstavuje podľa § 39 OZ absolútne neplatné zmluvné dojednanie pre jeho rozpor s kogentným ustanovením § 799 ods. 3 OZ. Súd prvej inštancie podľa žalovaného subjektívnym spôsobom hodnotí uplatnenú výluku za v rozpore aj so samotnou podstatou poistenia, nakoľko podľa jeho úsudku je aplikovateľná na každú poistnú udalosť, čo bez ďalšieho nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný poukazuje primárne na zmluvnú voľnosť strán v obchodných vzťahoch pri kreovaní vzájomných práv a povinností, t.j. aj prípadných výnimiek z poskytnutia poistného plnenia. 12. Žalovaný pri posudzovaní miery nedbanlivosti advokáta poukazuje na právnu teóriu, ktorá vychádza z predpokladu, že advokát, ktorý svoje povolanie vykonáva starostlivo a svedomito má kvalitatívnu úroveň priemerného advokáta. Inými slovami povedané, klient je oprávnený očakávať od svojho advokáta plnenie povinností, ktoré dosahuje aspoň priemernú úroveň, tzv. odborný štandard starostlivosti, zanedbanie ktorého nie je ospravedlniteľné subjektívnymi dôvodmi. Objektívne hľadisko pri posudzovaní požadovanej starostlivosti advokáta neznamená úplné prehliadnutie okolností konkrétneho prípadu, prirodzene totiž existuje celý rad situácií, ktoré môžu mať za následok porušenie povinnosti advokáta, resp. nedodržanie štandardu starostlivosti, napr. ochorenie advokáta, prípady jeho indispozície z iných dôvodov, či vadné zastupovanie v prípade jeho neprítomnosti. Všeobecným hľadiskom pri posudzovaní týchto situácií je podľa právnej teórie kritérium predvídateľnosti, v tom zmysle, že „Len indispozície náhleho nepredvídateľného charakteru môžu byť považované za ospravedlniteľné a ovplyvňujúce odchýlku od štandardu starostlivosti.“ (Balarin, J. in Tichý, L./ed./ Odpovědnost advokáta za škodu, 1. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2013 s. 144). Vo svetle právnou teóriou aprobovaného kritéria predvídateľnosti nemôže obstáť žiaden z dôvodov, ktorými žalobca ospravedlňuje porušenie povinností pri poskytovaní právnych služieb. Týmito kritériami, okolnosťami predmetnej právnej veci a ich posúdením v kontexte uplatnenej výluky sa konajúci súd bez náležitého odôvodnenia nezaoberal. V nadväznosti na špecifiká právnej úpravy upomínacieho konania možno konanie žalobcu považovať za také, ktorým zvlášť závažne porušil nutnú opatrnosť, starostlivosť pri výkone jeho advokátskej činnosti, čím napĺňa znaky hrubej nedbanlivosti. Žalovaný v tomto smere poukázal najmä na odôvodnenie Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Up/1054/2022 zo dňa 26.9.2022, s ktorým sa konajúci súd bližšie nezaoberal. 13. Žalovaný napokon namieta existenciu inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie možnosti konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia. Zastáva názor, že prvostupňový súd v rozpore s § 220 CSP neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie je podľa žalovaného nepreskúmateľné. Vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. zákona č. 460/2001 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Podľa žalobcu v prípade napadnutého rozhodnutia nejde o nesprávne, či zmätočné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého právnymi závermi sa odvolateľ nestotožňuje. Žalobca považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, pričom súd prvej inštancie poskytol vyčerpávajúce odôvodnenie svojho rozhodnutia. Žalovaný v podanom odvolaní opakovane uvádza to, čo už bolo predmetom skúmania na súde prvého stupňa, pričom prvostupňový súd riadne vysvetlil, prečo argumenty žalovaného nepovažoval za dostatočné. 15. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že konajúci súd nesprávne posúdil jeho námietku týkajúcu sa povinnosti preukazovať rozsah zákonných predpokladov vzniku nároku na poistné plnenie, kedy túto procesnú obranu nesprávne vyhodnotil za uplatnenú v rozpore s § 797 ods. 4 OZ. Žalobca poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa s uvedenou námietkou žalovaného riadne vysporiadal v bode 13 rozsudku. Žalovaný odmietol vyplatenie poistného plnenia z dôvodu, že uzavreté poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú hrubou nedbanlivosťou, ako aj v dôsledku úmyselného konania poisteného. Vo vyrozumení ako dôvod odmietnutia poistného plnenia neuviedol, že (i) škoda nevznikla, ani to že (ii) žalobca neporušil svoju povinnosť ani to, že (iii) nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti žalobcom, ale že sa na tento prípad vzťahuje výluka z poistného plnenia. Žalovaný v podstate sám potvrdil, že škoda síce vznikla, spôsobil ju žalobca ale keďže na strane žalobcu údajne došlo k závažnému porušeniu nutnej opatrnosti a starostlivosti spočívajúcej z neznalosti zákona a právnej úpravy upomínacieho konania, uplatnil výluku z poistného plnenia. Predmetom konania tak nebolo preukázanie predpokladov zodpovednosti advokáta za škodu. Žalovaný mal v priebehu rozhodovania o vyplatení či nevyplatení poistného plnenia rovnaké podklady, aké boli dokladané do súdneho konania. Až v súdnom konaní však začal tvrdiť, že v konaní nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, že postup žalobcu pri zastupovaní klienta bol nesprávny. Súd preto správne konštatoval, že spôsob (a kvalita) likvidácie poistnej udalosti žalovaným ako poisťovateľom do značnej miery predznamenáva aj výsledok následného sporu o vyplatenie poistného plnenia. Ak žalovaný (jeho likvidátor) „odflákne“ likvidáciu poistnej udalosti a uvedie nesprávny dôvod pre nevyplatenie poistného plnenia, nie je možné tento nedostatok zhojiť v súdnom konaní, ale je nutné ho pripísať na ťarchu žalovaného. To, že žalobca nespôsobil škodu, resp. že k škode nedošlo, je samostatným dôvodom na odmietnutie vyplatenia poistného. Takýto dôvod však žalovaný vo vyrozumení neuviedol. V zmysle kogentného ustanovenia § 797 ods. 4 OZ nie je možné uvedené dôvody nepriznania poistného plnenia dodatočne dopĺňať či meniť, preto predmetom konania tak mohlo byť len posúdenie správnosti aplikácie výluky z poistného plnenia. 16. Žalovaný sa vo svojom odvolaní ďalej nestotožňuje s konštatovaním konajúceho súdu, že výluka z poistenia predstavuje podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné zmluvné dojednanie pre jeho rozpor s kogentným ustanovením § 799 ods. 3 OZ. Žalobca v priebehu konania poukazoval na to, že v zmysle Vyrozumenia a vyjadrení žalovaného je zrejmé, že akékoľvek spôsobenie škody advokátom by bolo možné označiť za hrubú nedbanlivosť s poukazom na zvlášť závažné porušenie nutnej opatrnosti a starostlivosti s ohľadom na postavenie advokáta. Žalobca ako advokát by v podstate pri výkone svojho povolania nemohol nikdy pochybiť, resp., každé pochybenie, ktorého by sa dopustil pri výkone svojej činnosti by spadalo pod výluku z poistného plnenia. Jedná sa pritom o poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone advokácie, a nie je možné preto prikladať žalobcovi na ťarchu jeho postavenie advokáta. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že predmetná výluka z poistenia je v rozpore s kogentným ustanovením § 799 ods. 3 OZ, ktoré umožňuje poisťovateľovi poistné plnenie znížiť v situácii, ak vedomé (t. j. nedbanlivostné a aj úmyselné) porušenie povinností poisteným malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, neumožňuje však poisťovateľovi odmietnuť vyplatenie poistného plnenia v celom rozsahu. Podľa žalobcu, žalovaný neuviedol žiaden relevantný odvolací dôvod, ktorý by mohol viesť k zmene alebo zrušeniu napadnutého rozsudku a považuje podané odvolanie za nedôvodné. 17. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom odvolania (výroky II a IV) a dôvodmi odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 14.10.2025. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že na prejednanie odvolania nie je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím, odvolaním žalovaného a vyjadrením žalobcu v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je vecne správne. 20. Odvolací súd sa najskôr zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný namieta existenciu inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie možnosti konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia. Zastáva názor, že prvostupňový súd v rozpore s § 220 CSP neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie je podľa žalovaného nepreskúmateľné. Vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. zákona č. 460/2001 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 21. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo vyššie uvedenej právnej úprave. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a závery, ktoré z dokazovania súdu vyplynuli, z obsahu odôvodnenia vyplývajú. Podľa záverov zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016 „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 V Cdo/2/2017 z 19. apríla 2017). V danom prípade odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva podklad pre uplatnenie druhej vety Stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Niet pochýb ani o tom, že len subjektívny názor strany sporu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny procesný postup súdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do toho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu k takej žalovaným namietanej vade nedošlo. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (k tomu pozri napr. III. ÚS 209/04). Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil, súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vykonal, ktoré nevykonal a prečo, ako vykonané dôkazy zhodnotil a v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. To, že sa odvolateľ nestotožnil so samotným
meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu súdu a v danom prípade ani inú vadu konania, ktorá by mala za následok vecne nesprávne rozhodnutie vo veci. 22. Žalovaný v merite považuje za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že šetrenie poistnej udalosti a aplikácia výluky z poistného plnenia s poukazom na § 797 ods. 4 OZ limitujú predmet konania, ohraničujú ho iba posúdením oprávnenosti aplikácie predmetnej výluky na uvádzaný skutkový stav a procesnú obranu žalovaného nesprávne vyhodnotil za rozpornú s § 797 ods. 4 OZ. Odvolací súd sa so žalovaným nestotožňuje. Ustanovenie § 797 v ods. 4 je právnou normou kogentného charakteru a účelom jej prijatia bola ochrana poisteného (alebo inej oprávnenej osoby) pred svojvoľným postupom poisťovateľa. Z citovaného ustanovenia vyplýva jednak kogentný príkaz pre poisťovateľa v prípade odmietnutia plnenia (čo i len sčasti) uviesť poistenému dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia a súčasne kogentný zákaz ním uvedený dôvod dodatočne dopĺňať alebo meniť. Odvolací súd súhlasí so žalovaným, že právo žalobcu na poistné plnenie je podriadené právu na náhradu škody poškodeného, a teda v tejto súvislosti s posudzovaním okolností rozhodných pre prijatie záveru, či vôbec nastala poistná udalosť, avšak plne sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalovaný uviedol ako dôvod odmietnutia poistného plnenia v prípade predmetnej poistnej udalosti aplikáciu výluky z poistného plnenia, nemôže dodatočne tvrdiť, že skutkový dej, ktorý preskúmaval, nie je poistnou udalosťou. Dodatočnou zmenou alebo dodatočným doplnením dôvodov neplnenia alebo zníženia poistného plnenia je potrebné rozumieť akúkoľvek zmenu dôvodov neplnenia alebo zníženia poistného plnenia uplatnenú poisťovateľom po okamihu oznámenia dôvodov neplnenia alebo zníženia poistného plnenia poistníkovi, bez ohľadu na to, či tak poisťovateľ činí v konaní pred súdom alebo mimosúdne. Z vykonaného dokazovania napokon ani podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné dospieť k záveru, že neprišlo k poistnej udalosti. Subjektívny hodnotiaci úsudok žalobcu uvedený v žalobe, že považuje svoj spôsob zastupovania klienta za zákonný a správny, na ktorý poukazuje odvolateľ, nie je možné stotožniť s tým, že objektívne k porušeniu povinností pri výkone advokácie prišlo, čo vyplýva aj zo skutkového stavu opísaného žalobcom v texte žaloby. Žalovaný v odvolaní skutkový stav opísaný žalobcom v žalobe tak interpretuje účelovou skratkou. Žalovaný v odvolaní správne uvádza, že skutočnosť, že žalobca uznal nárok klienta na náhradu škody ešte neprezumuje aj opodstatnenie nároku na poistné plnenie bez skúmania predpokladov zodpovednosti advokáta za škodu, avšak z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by súd prvej inštancie naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalobcu neskúmal. Napokon z obsahu spisu nevyplýva, že by naplnenie týchto predpokladov neskúmal v rámci šetrenia poistnej udalosti samotný žalovaný, keďže dospel k záveru o odmietnutí poistného plnenia dôvodiac výlukou. Záver o výluke môže poisťovateľ kvalifikovane prijať len v prípade, keď po vykonanom šetrení dospeje k záveru, že škoda nie je krytá poistením, nakoľko poisťovňa z dôvodov v osobitnej klauzule nie je povinná poskytnúť poistné plnenie, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Pokiaľ žalovaný namieta, že žalobca je povinný preukázať „predpoklady nároku na poistné plnenie, a to porušenie povinnosti pri výkone advokácie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi“, odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že v posudzovanom spore nejde o konanie o náhradu škody iniciované poškodeným voči advokátovi a žalovaný v prejednávanej veci nevystupuje ako intervenient na strane žalovaného advokáta, ale spor o vyplatenie poistného plnenia, kedy je nutné zohľadňovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane § 797 ods. 4, ako odvolací súd vysvetlil vyššie v odôvodnení. 23. Závery súdu prvej inštancie je potrebné primerane aplikovať aj vo vzťahu k námietke nesprávneho vyhodnotenia výsledku pôvodného konania, od ktorého sa odvodzuje tvrdené konanie advokáta non lege artis. Žalovaný v odvolaní namieta, že konštatovanie o vzniku škody nie je možné, nakoľko výsledok súdneho konania poškodeného klienta nebol v konaní preukázaný, a tak nie je preukázaná ani ďalšia podmienka zodpovednosti za škodu a to vznik škody a jej výška. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že žalovaný neodmietol plniť z dôvodu, že škoda pri výkone advokácie nevznikla, ale z dôvodu, že sa na žalobcom uplatnené poistné plnenie vzťahuje výluka. 24. Odvolací súd však v súvislosti s touto námietkou žalovaného (že výsledok súdneho konania poškodeného klienta nebol v konaní preukázaný, preto nie je možné konštatovať vznik škody) zdôrazňuje, že predpokladom vzniku nároku klienta na náhradu škody voči advokátovi je zistenie, že pochybenie advokáta je rozhodujúcou príčinou vzniknutej majetkovej ujmy. Záver o príčinnej súvislosti medzi pochybením advokáta a tým, že klient vo veci nebol úspešný, je síce možné urobiť iba v prípade, že právo klienta skutočne existovalo, teda nešlo o zjavne nedôvodnú procesnú obranu klienta, avšak nie je úlohou súdu v spore advokáta o vyplatenie poistného plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu
pri výkone advokácie, aj prejudikovať výsledok konania. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd je povinný ako predbežnú otázku skúmať, či pri riadnom postupe žalobcu (advokáta) by poškodený klient bol v pôvodnom konaní ne/úspešný, podľa názoru odvolacieho súdu bolo v danej veci prejudiciálne objektívne možné skúmať výlučne to, či v pôvodnom konaní nešlo o zjavne bezdôvodné bránenie práva a za úspech považovať len predpokladané zrušenie platobného rozkazu. Akýkoľvek iný záver o možnom výsledku pôvodného konania by bol len špekulatívnou úvahou, nakoľko v pôvodnom konaní sa vec sama neprejednala meritórne, bola skončená platobným rozkazom práve z dôvodu formálneho pochybenia advokáta pri podaní odporu. Výsledok pôvodného sporu nie je možné ustáliť ani prejudikovať vzhľadom na skutočnosť, že v danom štádiu konania neprišlo odmietnutím odporu nielen k prejednaniu veci, ale ani len k písomnej fáze konania a ku konfrontácii medzi podaniami sporových strán. Na otázku, či pri riadnom postupe žalobcu (advokáta) by poškodený klient bol v pôvodnom konaní úspešný, je v rozsahu prejednávanej veci potrebné odpovedať kladne - podaním odporu na predpísanom formulári by došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Avšak špekulácie o prípadnom úspechu alebo neúspechu klienta žalobcu v pôvodnom konaní, v ktorom nie je známe, či vôbec a aké prostriedky procesného útoku by voči obrane žalovaného žalobca v pôvodnom konaní uplatnil, sú pre rozhodnutie v danej veci irelevantné a predovšetkým v rozpore s § 797 ods. 4 OZ, ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Pochybenie advokáta, ktoré bolo dôvodom odmietnutia odporu jeho klienta proti platobnému rozkazu vydanému v pôvodnom konaní, je v prejednávanej veci nepochybne rozhodujúcou príčinou vzniknutej majetkovej ujmy jeho klienta. 25. Žalovaný sa napokon nestotožnil ani s právnym posúdením výluky v článku II. ods. 6 písm. a) poistnej zmluvy č. 1548024080 súdom prvej inštancie ako ustanovením v rozpore s kogentným ustanovením § 799 ods. 3 OZ, ktoré podľa názoru súdu prvej inštancie umožňuje poisťovateľovi poistné plnenie znížiť v situácii, ak vedomé (t. j. nedbanlivostné a aj úmyselné) porušenie povinností poisteným malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, neumožňuje však poisťovateľovi odmietnuť vyplatenie poistného plnenia v celom rozsahu. Súd prvej inštancie výluku z poistenia posúdil podľa § 39 OZ ako absolútne neplatné zmluvné dojednanie pre jeho rozpor s kogentným ustanovením § 799 ods. 3 OZ. Odvolací súd sa s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie stotožňuje, čiastočne však vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného aj z iných dôvodov (k tomu v ods. 30 a 31 odôvodnenia nižšie). 26. Ako ustálil súd prvej inštancie, z oznámenia žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo dňa 9.12.2022 vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu, že prišlo k naplneniu výluky z poistenia, podľa ktorej sa poistenie nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú hrubou nedbanlivosťou, čo malo byť naplnené tým, že zo strany žalobcu ako poisteného došlo k zvlášť závažnému porušeniu nutnej opatrnosti a starostlivosti spočívajúcej v neznalosti zákona a právnej úpravy upomínacieho konania. Je preto potrebné konštatovať, že žalovaný v oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo dňa 9.12.2022 neuviedol ako dôvod odmietnutia poskytnutia poistného plnenia, že by škoda klientovi žalobcu nevznikla, ani že nevznikla v príčinnej súvislosti s pochybením advokáta pri výkone advokácie a napokon ani že nevznikla v uplatnenej výške. Žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že sa na žalobcom uplatnené poistné plnenie vzťahuje výluka. Článok II. ods. 6 písm. a) poistnej zmluvy č. 1548024080 upravuje, že sa poistenie nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú hrubou nedbanlivosťou, ako aj úmyselného konania poisteného. V danej veci teda podľa žalovaného išlo o hrubú nedbanlivosť žalobcu, ktorá mala spočívať v zvlášť závažnom porušení nutnej opatrnosti a starostlivosti spočívajúcej v neznalosti zákona a právnej úpravy upomínacieho konania. 27. Odvolací súd konštatuje, že Občiansky zákonník ani všeobecne záväzné právne predpisy na úseku poisťovníctva pri úprave zodpovednosti za škodu ani poistných zmlúv neobsahujú legálnu definíciu obsahu pojmu „hrubá nedbanlivosť“ a neupravujú rozlíšenie nedbanlivosti aj podľa jej intenzity na nedbanlivosť ľahkú, resp. bežnú a hrubú. V slovenskom právnom poriadku sa zaviedol koncept hrubej nedbanlivosti v trestnom práve, v novele účinnej od 01.08.2025 ako vyššiu formu vedomej nedbanlivosti, ktorá na strane jednej hraničí s nepriamym úmyslom a na strane druhej s vedomou nedbanlivosťou („hrubou nedbanlivosťou“ sa podľa § 16 ods. 2 novelizovaného Trestného zákona rozumie obzvlášť ľahostajné alebo hrubé porušenie obvyklej opatrnosti, starostlivosti alebo povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného týmto zákonom).
28. Výklad pojmu „hrubá nedbanlivosť“ či aspoň príkladmo demonštratívnym spôsobom uvedené osobitné okolnosti konania alebo opomenutia advokáta, na ktorých sa strany dohodli, že majú napĺňať pojem „hrubá nedbanlivosť“ nevyplývajú ani z predloženej poistnej zmluvy, táto v čl. VIII. písm. k) len všeobecnou formuláciou za hrubú nedbanlivosť považuje „zvlášť závažné porušenie potrebnej opatrnosti, prípadne starostlivosti, vyplývajúcej z výkonu objednanej činnosti alebo priamo zo zákona“. Je potom zjavné, že aplikácia výluky z dôvodu „hrubej nedbanlivosti“ v prípade poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone advokácie je tak v praxi nepredvídateľná a výlučne na jednostrannom posúdení poisťovateľa. Právna teória a judikatúra síce považuje za „hrubú nedbanlivosť“ prejav vyššieho stupňa neopatrnosti alebo ľahostajnosti v porovnaní s bežnou (ľahkou) nedbanlivosťou, avšak vzhľadom na predmet poistnej zmluvy by potom výkladom žalovaného bolo z poistného plnenia titulom výluky možné vylúčiť každé pochybenie advokáta v príčinnej súvislosti s výkonom advokácie. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvné dojednanie so záverom, že v prípade svojvoľného úsudku žalovaného je takto všeobecne formulovaná výluka aplikovateľná na každú poistnú udalosť v prípade tejto zodpovednosti za škodu. 29. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nerešpektoval princíp autonómie zmluvných strán a rozhodol bez rešpektovania zmluvných dojednaní dohodnutých medzi rovnocennými obchodnoprávnymi subjektami, odvolací súd uvádza, že práve žalovaný bez opory v zákone alebo zmluve aplikuje neurčité zmluvné dojednanie jednostranne vo svoj prospech. Odvolacia argumentácia žalovaného, že poistiteľovi je zákonom umožnené korigovať poistné riziko prostredníctvom postupov určených zákonom o poisťovníctve neznamená oprávnenie poisťovateľa „korigovať“ zmluvné dojednanie, ktoré má charakter abstraktnej hypotézy, vlastným jednostranným výkladom. Žalovaný ďalej pri posudzovaní miery nedbanlivosti advokáta poukazuje na právnu teóriu, ktorá vychádza z predpokladu, že advokát, ktorý svoje povolanie vykonáva starostlivo a svedomito, má kvalitatívnu úroveň priemerného advokáta. T.j. klient je oprávnený očakávať od svojho advokáta plnenie povinností, ktoré dosahuje aspoň priemernú úroveň - tzv. odborný štandard starostlivosti, zanedbanie ktorého nie je ospravedlniteľné subjektívnymi dôvodmi. Odvolací súd konštatuje že vzhľadom na špecifický predmet poistenia je potom správne stanovisko súdu prvej inštancie, že takáto úvaha žalovaného jednoznačne smeruje k chybnému a nereálnemu predpokladu neomylnosti advokáta a poisťovateľ tak nikdy nemusí poskytnúť poistné plnenie. Odvolací súd tu považuje za potrebné konštatovať absenciu kritéria predvídateľnosti pri aplikácii výluky v znení ako je dojednaná. Zhodne so žalobcom odvolací súd uvádza, že žalovaný ako poisťovateľ nesprávne na ťarchu žalobcu hodnotí jeho postavenie advokáta v poistnom vzťahu, kde je poistným rizikom zodpovednosť za škodu spôsobenú práve pri výkone advokácie. 30. Žalovaný potom v odvolaní dodáva, že objektívne hľadisko pri posudzovaní požadovanej starostlivosti advokáta neznamená úplné prehliadnutie okolností konkrétneho prípadu a pripúšťa, že existuje celý rad situácií, ktoré môžu mať za následok porušenie povinnosti advokáta, resp. nedodržanie štandardu starostlivosti (ochorenie advokáta, prípady jeho indispozície z iných dôvodov, či vadné zastupovanie v prípade jeho neprítomnosti). Všeobecným hľadiskom pri posudzovaní týchto situácií je podľa právnej teórie kritérium predvídateľnosti, v tom zmysle, že „Len indispozície náhleho nepredvídateľného charakteru môžu byť považované za ospravedlniteľné a ovplyvňujúce odchýlku od štandardu starostlivosti.“ (Balarin, J. in Tichý, L./ed./ Odpovědnost advokáta za škodu, 1. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2013 s. 144). Odvolací súd k námietke žalovaného uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie takúto obranu neuplatnil, netvrdil žiadne konkrétne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť akékoľvek iné „okolnosti posudzovanej veci“ ako tvrdil žalobca. Pokiaľ bolo dôvodom odmietnutia plnenia uplatnenie výluky, dôkazné bremeno existencie zmluvnej úpravy a splnenia podmienok pre výluku zaťažovalo žalovaného, nie žalobcu. 31. Odvolací súd pri hodnotení tejto odvolacej argumentácie žalovaného poukazuje vo svojej východiskovej úvahe o obsahu pojmu „hrubá nedbanlivosť“ v civilnom práve na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu ČR, ktorý konštatoval, že „hrubá nedbanlivosť“ je nedbanlivosť najvyššej intenzity, ktorá svedčí o ľahkovážnom prístupe škodcu k plneniu svojich povinností, pri ktorom je potreba náležitej opatrnosti zanedbaná v takej miere, že je prejavom zrejmej bezohľadnosti škodcu k záujmu iných osôb. Je pravdou, že právna úprava českého civilného kódexu na rozdiel od Občianskeho zákonníka SR obsahuje legálnu definíciu pojmu „hrubá nedbanlivosť“ (v § 2971 OZ ČR), ktorá je postavená na úroveň úmyselného spôsobenia škody z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky. S takouto východiskovou úvahou sa aj odvolací súd stotožňuje. V prejednávanej veci formálne pochybenie advokáta pri podaní odporu nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné právne posúdiť ako hrubú nedbanlivosť, ktorá by mala
svedčiť o ľahkovážnom prístupe advokáta k plneniu svojich povinností, pri ktorom zanedbal náležitú opatrnosť v takej kvalifikovanej miere, že je prejavom zrejmej bezohľadnosti k záujmu klienta. Odvolací súd tu poukazuje na to, že dôkazné bremeno existencie osobitných kvalifikovaných okolností zaťažovalo žalovaného. Zároveň zdôrazňuje, že nie každé profesné pochybenie advokáta (resp. jeho koncipienta alebo zamestnanca, za ktoré rovnako zodpovedá), je možné považovať za hrubú nedbanlivosť. V sumáre preto odvolací súd konštatuje, že tak ako je úprava výluky z poistenia z dôvodu „hrubej nedbanlivosti“ v poistnej zmluve, je možné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvného dojednania z dôvodu podľa § 39 OZ pre rozpor s § 797 ods. 3 OZ, keď by žalovaný mohol v súlade s kogentným ustanovením § 797 ods. 3 OZ len znížiť poistné plnenie z ním uvedeného dôvodu. Sám žalovaný aplikoval výluku (t.j. právne posúdil vec tak, že sa na danú poistnú udalosť poistenie nevzťahuje) tak, že zo strany žalobcu ako poisteného došlo k zvlášť závažnému porušeniu nutnej opatrnosti a starostlivosti spočívajúcej v neznalosti zákona a právnej úpravy upomínacieho konania. Odvolací súd potom ale nevidí rozdiel medzi obsahom bežnej nedbanlivosti spočívajúcej v omyle resp. pochybení pri aplikovaní formálnych náležitostí odporu (nepodanie odporu na elektronickom formulári) a „hrubou“ nedbanlivosťou, ktorá by mohla byť podľa názoru odvolacieho súdu, za absencie určitej a zrozumiteľnej zmluvnej úpravy, naplnená len kvalifikovaným konaním advokáta, t.j. príkladmo ak by žalobca vedome nepodal odpor za svojho klienta elektronickým formulárom určeným pre upomínacie konanie, čo však nebolo v konaní preukázané. 32. Argumentácia žalovaného, že z § 788 ods. 1 OZ a § 792 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 13 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve, explicitne vyplýva, že poistná zmluva je zmluvou adhéznou, ktorú je možné prijať ako celok a predmetom tejto zmluvy je poistný produkt kreovaný poistiteľom, je vo vzťahu k posúdeniu platnosti jednotlivých zmluvných podmienok právne irelevantná. Rovnako odvolaciemu súdu nie je jasné, ako žalovaným uvádzané ustanovenie § 4 ods. 13 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súvisí s meritom prejednávanej veci („Poisťovacou činnosťou je podnikateľská činnosť podľa tohto zákona, ktorou je preberanie poistných rizík od osôb ohrozených rovnakým alebo podobným rizikom, vytváranie a organizovanie poistného kmeňa, vytváranie technických rezerv na všetky záväzky voči oprávneným osobám z poistných zmlúv a plnenie týchto záväzkov za odplatu, ktorá sa určí s použitím poistnej matematiky a štatistiky). 33. Odvolací súd po posúdení odvolania žalovaného nevzhliadol naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov § 365 ods. 1 písm. d), h) ani f) CSP, teda existenciu žiadnej vytýkanej vady konania, ktorá by mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vecne správne potvrdil. 34. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 38. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).