Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 78Cb/22/2023 1323203531 13. 06. 2024 JUDr. Milan Krajči ECLI:SK:MSBA3:2024:1323203531.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: DEDÁK & Partners, s. r. o., so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 735 764, zastúpeného advokátkou Mgr. Natáliou Gallovou, so sídlom Zámocká 34, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 15.613,35 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 660,-- eur zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 14.953,35 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Vo zvyšku žalobu zamieta. IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 64,80 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou z 20. júla 2023 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 15.613,35 eur s príslušenstvom. 2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 3Up/1054/2022 zastupoval spoločnosť BENIX, s.r.o. vystupujúcu v postavení žalovaného (ďalej v texte aj „klient“), ktorej bola platobným rozkazom z 2. augusta 2022, sp. zn. 3Up/1054/2022 uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti Marketinger s. r. o. sumu 13.673,87 eur s príslušenstvom a trovy konania. Žalobca podal v mene klienta odpor proti platobnému rozkazu, ktorý bol odmietnutý uznesením z 25. augusta 2022 z dôvodu, že žalobca nepodal odpor proti platobnému rozkazu elektronickým formulárom určeným pre upomínacie konanie, a preto odpor nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. Sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí odporu bola zamietnutá uznesením z 26. septembra 2022. 2.1. Klient si voči žalobcovi uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 15.613,35 eur, ktorý žalobca svojmu klientovi uhradil. Vznik škodovej udalosti oznámil žalobca žalovanému, ktorý žalobcovi odmietol poskytnúť plnenie s poukazom na to, že zo strany žalobcu došlo k zvlášť závažnému porušeniu nutnej opatrnosti a odbornej spôsobilosti spočívajúcej v neznalosti zákona a právnej úpravy upomínacieho konania. 2.2. Žalobca k žalobe pripojil poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti uzavretú medzi žalovaným a Slovenskou advokátskou komorou, uplatnenie nároku žalobcu na poistné plnenie z 28. októbra 2022, uplatnenie nároku na náhradu škody klientom voči žalobcovi z 25. októbra 2022, oznámenie žalovaného o ukončení šetrenia škodovej udalosti
z 9. decembra 2022, potvrdenie o úhrade sumy 15.613,35 eur žalobcom klientovi, platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica z 2. augusta 2022, sp. zn. 3Up/1054/2022, návrh na začatie upomínacieho konania spoločnosti Marketinger s. r. o., odpor spísaný žalobcom zo 17. augusta 2022, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 25. augusta 2022, sp. zn. 3Up/1054/2022, sťažnosť z 19. septembra 2022 a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 26. septembra 2022, sp. zn. 3Up/1054/2022. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 20. decembra 2023 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Žalovaný odkázal na ustanovenie § 26 ods. 1 a ods. 4 zákona o advokácii a uviedol, že ide o objektívnu zodpovednosť, ktorá je založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú pochybenie pri výkone advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. V danom prípade nie je možné spravodlivo posúdiť, či došlo k súčasnému naplneniu všetkých predpokladov, pričom zo žalobcom predložených listín vôbec nevyplývajú také podstatné skutočnosti, ako je tvrdená výška skutočnej škody. 4.1. Zároveň žalovaný poukázal na to, že v poistnej zmluve bola dohodnutá spoluúčasť vo výške 5 %, maximálne do výšky 660,-- eur. Podľa názoru žalovaného žalobca pri podávaní odporu nepochybne zanedbal svoju zákonnú povinnosť nedodržaním prísne stanovených a vyžadovaných formálnych podmienok na podanie odporu, pričom od advokáta ako profesne a technicky zdatnej osoby je možné legitímne očakávať, že bude dôkladne poznať obsahové aj formálne náležitosti jednotlivých podaní. Žalobca ani nepreukázal, že v čase podávania odporu bola na portáli ezaloby technická porucha. 5. Žalobca v replike zo 6. februára 2024 vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 660,-- eur späť. Následne v replike žalobca uviedol, že v danej veci je nesporné riadne uzavretie poistnej zmluvy, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutej pri výkone advokátskej činnosti, že k vzniku škodovej udalosti došlo, keďže žalovaný odmietnutie vyplatenia poistného plnenia neodôvodnil tým, že k škode by nedošlo vôbec a že k vzniku škody došlo v súvislosti s výkonom advokátskej činnosti žalobcu a práve v príčinnej súvislosti s činnosťou žalobcu ako advokáta. Žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého žalovaný nemôže dopĺňať a ani meniť dôvod uvedený v oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Predmetom konania tak môže byť len posúdenie správnosti aplikácie výluky z poistného plnenia zo strany žalovaného. Žalobca má za to, že žalovaný nepostupoval správne. 6. Žalovaný v duplike z 22. februára 2024 uviedol, že nesúhlasí s odkazom žalobcu na znenie ustanovenia § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď nemožno opomínať tú skutočnosť, že v civilnom sporovom konaní musí žalobca svoj nárok preukázať. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný popísal okruhy rozhodných otázok týkajúcich sa predmetu sporu, ktorými je potrebné sa pre spravodlivé rozhodnutie vo veci zaoberať. Bez preukázania samotnej poistnej udalosti niet dôvodu zaoberať sa v konečnom dôsledku aplikáciou výluky z poistného plnenia. Skutočnosť, že žalobca v podstate uznal nárok svojho klienta na náhradu škody, ešte neprezumuje aj opodstatnenie nároku na poistné plnenie voči žalovanému v tomto konaní. Výsledok súdneho konania poškodeného klienta nie je vôbec zrejmý a tak nie je preukázaná ani podmienka prípadnej zodpovednosti za škodu, a to vznik škody a jej preukázaná výška. V konaní je potrebné skúmať, či by pri riadnom postupe advokáta jeho klient v následnom konaní uspel, a teda či bol pochybením advokáta zbavený možnosti zvrátiť pre neho nepriaznivé rozhodnutie. 7. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 13. júna 2024 o 11:00 hod. (po uskutočnení skoršieho pojednávania dňa 30. apríla 2024), ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu. 8. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: 8.1. Žalobca zastupoval v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 3Up/1054/2022 spoločnosť BENIX, s.r.o. (ako svojho klienta), ktorej bola platobným rozkazom 2. augusta 2022 uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti Marketinger s. r. o. sumu 13.673,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.920,-- eur od 25. februára 2022 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.500,-- eur od 8. apríla 2022 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.268,94 eur od 8. apríla 2022 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.984,93 eur od 25. februára 2022 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur a náhradu trov
konania vo výške 1.166,89 eur. Žalobca podal v mene klienta odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 2. augusta 2022, sp. zn. 3Up/1054/2022, ktorý bol odmietnutý uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 25. augusta 2022, sp. zn. 3Up/1054/2022 s poukazom na skutočnosť, že žalobca síce podal v mene klienta odpor elektronicky, avšak ho nepodal prostredníctvom predpísaného elektronického formulára. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca v mene klienta dňa 19. septembra 2022 sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 26. septembra 2022, sp. zn. 3Up/1054/2022. 8.2. Klient vyzval žalobcu na náhradu škody vo výške 15.613,35 eur. Túto sumu uhradil konateľ žalobcu, A. B., v zmysle potvrdenia o platbe v C. C., D. s poznámkou E. F. + G. XXX/XXXX/XXXX. 8.3. Listom z 28. októbra 2022 oznámil žalobca žalovanému vznik škody z poistenia zodpovednosti za škodu z hromadnej poistnej zmluvy č. 1548024080, v ktorom žalobca označil svojho klienta ako poškodeného a v ktorom popis vzniku škody bol vymedzený tým spôsobom, že proti klientovi bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému bol podaný odpor, ktorý bol uznesením súdu odmietnutý z dôvodu, že odpor bol podaný na nesprávnom elektronickom tlačive. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a klient žalobcu musel druhej strane uhradiť žalovanú sumu, pričom súd vôbec neskúmal skutkové okolnosti uvádzané v odpore, ale poukázal len formálny nedostatok v nesprávnom tlačive. Žalovaný listom z 9. decembra 2022 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti s tvrdením, že došlo k naplneniu výluky z poistenia, podľa ktorej sa poistenie nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú hrubou nedbanlivosťou. Zo strany žalobcu ako poisteného došlo k zvlášť závažnému porušeniu nutnej opatrnosti a starostlivosti spočívajúcej v neznalosti zákona a právnej úpravy upomínacieho konania. 9. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 9.1. Poistná zmluva obsahuje najmä a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c/ poistnú dobu, d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia (ods. 2). 9.2. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené (ods. 3). 9.3. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného (ods. 4). 9.4. Podľa ustanovenia § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 9.5. Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť) [ods. 2]. 9.6. Podľa ustanovenia § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. 9.7. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti (ods. 2). 9.8. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené (ods. 3). 9.9. Podľa ustanovenia § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
9.10. Podľa ustanovenia § 825 Občianskeho zákonníka, poistiteľ nemá právo znížiť podľa ustanovenia § 799 ods. 3 náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškodenému; sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol svoje plnenie znížiť, je povinný mu uhradiť poistený. 10. Keďže žalobca vzal podaním zo 6. februára 2024 žalobu v časti o zaplatenie sumy 660,-- eur späť, súd konanie v tejto časti podľa ustanovenia § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil (výrok I.). 11. V zostávajúcej časti žalobou uplatneného nároku o zaplatenie istiny 14.953,35 eur súd uvádza, že jeho úlohou bolo posúdiť, či bol postup žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti správny, pričom dospel k negatívnemu záveru. 12. Úvodom k procesnej obrane žalovaného, ktorá sa týkala toho, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že žalobca svojmu klientovi skutočne spôsobil škodu, t. j. že nebyť pochybenia žalobcu by bol jeho klient v konaní iniciovanom žalobou žalobcu Marketinger s. r . o. úspešný, súd nemohol na predmetnú procesnú obranu žalovaného prihliadať. 12.1. Pri zohľadnení zákona o advokácii a Obchodného zákonníka síce vo všeobecnosti platí, že pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie [k tomu viď aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 21. októbra 2010, sp. zn. 3MCdo/18/2009 a z 25. novembra 2010, sp. zn. 4Cdo/161/2009, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 678/2015]. Zároveň však nemôže súd opomínať tú skutočnosť, že v posudzovanom spore nejde o konanie o náhradu škody iniciované poškodeným voči advokátovi, na strane ktorého by vystupoval ako intervenient jeho poisťovateľ, ale ide o spor iniciovaný žalobou advokátskej kancelárie ako poisteného voči poisťovateľovi o vyplatenie poistného plnenia, kedy je nutné zohľadňovať jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane ustanovenia § 797 ods. 4, v zmysle ktorého poisťovateľ nemôže dodatočne dopĺňať alebo meniť dôvody, pre ktoré neposkytol poistenému poistné plnenie. 12.2. Predmetná argumentácia produkovaná zo strany žalovaného prvýkrát až v súdnom konaní nebola uvedená v oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti z 9. decembra 2022, a preto ju súd považuje za neprípustné dopĺňanie nových dôvodov zo strany žalovaného, pre ktoré nechce vyplatiť žalobcovi poistné plnenie. Preto rešpektujúc hmotnoprávnu úpravu (predovšetkým ustanovenie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka) na ňu nemohol súd pri svojom rozhodovaní reflektovať (a následne ju posudzovať). Žalovaný mohol a mal už v rámci likvidácie poistnej udalosti uviesť okolnosti smerujúce k tomu, že klientovi žalobcu škoda nevznikla (t. j. že nemá ísť o poistnú udalosť), a preto predmetná procesná obrana žalovaného v spore bola uplatnená v rozpore s ustanovením § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Aj z listín predložených žalobcom v konaní je zjavné, že žalovaný mal už v procese likvidácie poistnej udalosti k dispozícii všetky potrebné informácie, na základe akých skutočností si žalobca u neho uplatnil nárok z poistnej zmluvy. Žalovaný mal už v rámci likvidácie poistnej udalosti posúdiť, či z tvrdení uvádzaných žalobcom ako poisteného sa jedná o poistnú udalosť alebo nie. Tým, že žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti neoznámil žalobcovi, že sa o poistnú udalosť nejedná, ale naopak sa vecne zaoberal tvrdeniami žalobcu, samotný žalovaný si vyhodnotil, že pochybenie žalobcu pri poskytovaní právnych služieb klientovi spadá pod poistnú udalosť krytú poistnou zmluvou, ale poistné plnenie neposkytol s odkazom na výluku z poistenia. Následné spochybňovanie žalovaného v súdnom konaní, že sa o poistnú udalosť nejedná (resp. nemusí jednať), keď nie je preukázaný vznik škody na strane klienta žalobcu, nie je možné podrobiť meritórnemu prieskumu. Navyše znenie žalovaným uplatnenej výluky z poistenia hovorí o spôsobenej škode, čím si procesná obrana žalovaného vzájomne protirečí. Súd je toho názoru, že aplikáciou výluky z poistenia podľa článku II. ods. 6 písm. a/ hromadnej poistnej zmluvy č. 1548024080 na poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti zo 7. decembra 2015 žalovaný explicitne potvrdil, že žalobca svojmu klientovi v rámci advokátskej činnosti škodu spôsobil. 12.3. Ak žalovaný výslovne apeloval na to, že súd sa má v záujme spravodlivého rozhodnutia vo veci jeho argumentáciou zaoberať, tak tomuto apelu nebolo možné vyhovieť. Hmotnoprávna koncentrácia poisťovateľa obsiahnutá v ustanovení § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka dopadá nielen na predsúdnu komunikáciu poisteného a poisťovateľa (na proces likvidácie poistnej udalosti), ale aj na spor o vyplatenie poistného plnenia. Spôsob (a kvalita) likvidácie poistnej udalosti žalovaným ako poisťovateľom do značnej miery predznamenáva aj výsledok následného sporu o vyplatenie poistného
plnenia. Ak žalovaný (jeho likvidátor) „odflákne“ likvidáciu poistnej udalosti a uvedie nesprávny dôvod pre nevyplatenie poistného plnenia, nie je možné tento nedostatok zhojiť v súdnom konaní, ale je nutné ho pripísať na ťarchu žalovaného. Inými slovami povedané, ak likvidátor žalovaného nesprávne šetrí poistnú udalosť a ako dôvod odmietnutia poistného plnenia uvedie záver, ktorý nemá oporu v zákone a v poistnej zmluve, hoci by iný dôvod pre neplnenie z jeho srany mohol byť daný, avšak tento nie je obsiahnutý v oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti, v tomto okamihu už žalovaný prehral prípadný následný súdny spor o vyplatenie poistného plnenia. Súd má za to, že každý likvidátor žalovaného by mal ovládať právnu úpravu poistných zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku, vrátane ustanovenia § 797 ods. 4, samozrejme aj dôsledkov, ktoré sa s touto právnou úpravou spájajú. Ak žalovaný túto právnu úpravu pri likvidácii poistnej udalosti nerešpektoval, je zrejmé, že konal pri likvidácii poistnej udalosti s hrubou nedbanlivosťou a s neznalosťou zákona, a preto musí sám znášať negatívne dôsledky s tým spojené, vrátane neúspechu v spore o vyplatenie poistného plnenia. 12.4. Osobitne ak žalovaný v duplike tvrdil, že žalobca má svoj nárok preukázať, tak súd uvádza, že rozsah preukazovania nároku je závislý od dôvodu odmietnutia vyplatenia poistného plnenia, ktorý uviedol žalovaný v oznámení o ukončení likvidácie z 9. decembra 2022. Súd môže posudzovať len (ne)správnosť tohto záveru žalovaného, a pre preukázanie nároku sú v tomto postačujúce listiny predložené žalobcom, a to poistná zmluva, doklady z konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 3Up/1054/2022, oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti z 9. decembra 2022, výzvu klienta žalobcu na náhradu škody a doklad o úhrade sumy 15.613,35 eur žalobcom vystavený bankou. 13. Pokiaľ ide o dôvod odmietnutia vyplatenia poistného plnenia, súd poukazuje na to, že žalovaný v oznámení z 9. decembra 2022 odmietol žalobcovi vyplatiť poistné plnenie s odkazom na výluku podľa článku II. ods. 6 písm. a/ hromadnej poistnej zmluvy č. 1548024080 na poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti zo 7. decembra 2015, v zmysle ktorého sa toto poistenie nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú hrubou nedbanlivosťou. Z obsahu predmetného zmluvného ustanovenia vyplýva, že žalovaný ako dôvod pre odmietnutie vyplatenia poistného plnenia (ako dôvod výluky z poistenia) v poistnej zmluve uviedol zavinené porušenie povinnosti na strane žalobcu ako poisteného, v dôsledku ktorého bola spôsobená škoda. V posudzovanom prípade malo zavinené porušenie povinnosti na strane žalobcu spočívať v tom, že škoda bola spôsobená jeho vedomou nedbanlivosťou. 13.1. Súd konštatuje, že predmetná výluka z poistenia – ktorú žalovaný aplikoval na uplatnený nárok žalobcu na vyplatenie poistného plnenia – obsiahnutá v poistnej zmluve je v rozpore s kogentným ustanovením § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje poisťovateľovi poistné plnenie znížiť v situácii, ak vedomé (t. j. nedbanlivostné a aj úmyselné) porušenie povinností poisteným malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, neumožňuje však poisťovateľovi odmietnuť vyplatenie poistného plnenia v celom rozsahu. V nadväznosti na predmetné konštatovanie považuje súd za nevyhnutné upriamiť pozornosť na to, že podstatou poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone podnikateľskej činnosti je práve prípad krytia situácií, kedy poistený v rámci svojej profesie pochybí, pričom takéto pochybenie je spravidla spôsobené nedbanlivostným (prípadne úmyselným) konaním poisteného. Výluka z poistenia obsiahnutá v článku II. ods. 6 písm. a/ hromadnej poistnej zmluvy č. 1548024080 na poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti zo 7. decembra 2015 predstavuje podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné zmluvné dojednanie pre jeho rozpor s kogentným ustanovením § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň súd uvádza, že neplatnosť zmluvy v tejto časti nespôsobuje neplatnosť celej poistnej zmluvy, keďže dojednanie o výluke z poistenia predstavuje len vedľajšie dojednanie a nemá vplyv na dojednanie o podstatných náležitostiach zmluvy (predmet poistenia, poistné, spôsob určenia poistného plnenia), a teda predmetné neplatné dojednanie o výluke z poistenia je oddeliteľné od zostávajúcej časti poistnej zmluvy (k tomu viď aj znenie ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka). 13.2. Ak by mal súd priznať úspech argumentácii žalovaného, tak by to znamenalo, že žalovaný by nikdy v prípade vzniku škody poisteným nemusel plniť, čo vedie k záveru, že žalovaný poskytuje produkt, v rámci ktorého požaduje od poistených, aby platili poistné, avšak v situácii, keď má poskytnúť plnenie v dôsledku naplnenia poistného rizika, dá ruky preč s tvrdením, že nemusí vôbec plniť. Takýto prístup žalovaného je podľa názoru v rozpore so zákonom, ako aj v rozpore so samotnou podstatou poistenia. 13.3. Žalovaný tak podľa názoru súdu uplatnil pri likvidácii posudzovaného nároku žalobcu výluku z poistenia bez právneho základu a teda neoprávnene.
14. V rámci svojho rozhodovania považuje súd za nevyhnutné zvýrazniť charakter poistenia, kedy bola poistená zodpovednosť žalobcu ako advokátskej kancelárie za škodu spôsobenú pri výkone advokácie. V zmysle predmetu poistenia a v nadväznosti na znenie ustanovenia § 822 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi ako poistenému právo, aby žalovaný za neho v súlade s poistnou zmluvou nahradil poškodenému škodu, ktorú spôsobil žalobca pri výkone advokácie. 14.1. V danom prípade žalobca ako poistený sám nahradil poškodenému spôsobenú škodu, preto má nárok na vyplatenie poistného plnenia voči poisťovateľovi v rozsahu, v akom sám poskytol poškodenému plnenie (po odpočítaní zmluvne dohodnutej spoluúčasti). Žalobca preukázateľne (z dokladu vystaveného C. C., D.) a bez toho, aby žalovaný túto skutočnosť rozporoval (t. j. jedná sa o nespornú skutočnosť – pozn. súdu), uhradil poškodenému sumu 15.613,35 eur. Z tohto dôvodu žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti v sume 660,-- eur v zmysle článku IV. ods. 5 hromadnej poistnej zmluvy č. 1548024080 na poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti zo 7. decembra 2015 (t. j. po odpočítaní sumy, v ktorej vzal žalobca žalobu čiastočne späť) celkom vo výške 14.953,35 eur. 14.2. Keďže žalovaný neoprávnene aplikoval na nárok žalobcu na vyplatenie poistného plnenia výluku postihnutú absolútnou neplatnosťou pre jej rozpor s kogentným ustanovením § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vznikla mu povinnosť vyplatiť žalobcovi poistné plnenie v sume 14.953,35 eur. Z tohto dôvodu považuje súd nárok žalobcu v časti istiny (po čiastočnom späťvzatí v sume 660,-- eur) ako opodstatnený. 15. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, tento nebolo možné žalobcovi priznať. 15.1. Súd v súlade s článkom 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorú predstavujú rozhodnutia najvyššieho súdu a ústavného súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudky najvyššieho súdu z 27. marca 2003, sp. zn. 2Cdo/122/2002 a z 26. mája 2022, sp. zn. 5Cdo/140/202 a uznesenia ústavného súdu z 28. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 596/2017 z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 447/2022, z ktorých vyplýva, že poistený má nárok na úroky z omeškania až po právoplatnosti rozhodnutia súdu priznávajúcemu voči poisťovateľovi nárok na vyplatenie poistného plnenia, resp. že poisťovateľ sa dostáva do omeškania s poskytnutím poistného plnenia až po právoplatnosti vyhovujúceho rozsudku zaväzujúceho poisťovateľa na vyplatenie poistného plnenia poistenému. 15.2. Z rozsudkov najvyššieho súdu z 27. marca 2003, sp. zn. 2Cdo/122/2002 a z 26. mája 2022, sp. zn. 5Cdo/140/2021 vyplýva, že „ustanovenie § 797 ods. 3 veta prvá Obč. zákonníka jednoznačne ustanovuje, že plnenie (rozumej poistné plnenie) je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Ak poistiteľ v uvedenej lehote poistné plnenie neposkytne, bude v omeškaní a poistenému popri poistnom plnení vznikne právo na úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka je kogentné a neumožňuje ustálenie iného času zročnosti poistného plnenia, kým vyšetrenie na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť nie je skončené, bola by žaloba o výplatu poistného plnenia predčasná. Prirodzene, ak je sporný právny základ plnenia poistiteľa (ako tomu bolo v danej veci, nie je možné ani začať vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistného plnenia poistiteľa. Právny základ práva žalobcu na poistné plnenie, aj s rozsahom tohto plnenia, bol ustálený až právoplatným rozsudkom odvolacieho súdu. Podľa dovolacieho súdu vyšetrenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť treba považovať za skončené, len čo bol so súhlasom poistiteľa alebo s jeho dodatočným schválením dohodnutý s poisteným rozsah plnenia alebo dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím. V danej veci ide o ostatne uvedený prípad skončenia vyšetrenia na zistenie rozsahu povinnosti plniť. Poistné plnenie je teda splatné do pätnásť dní od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.“ 15.3. Ústavný súd v uznesení z 28. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 596/2017 uviedol, že „doba, po ktorú môže poistiteľ vykonávať vyšetrenie, nie je zákonom ustanovená, vyšetrenie však musí byť vykonané bez zbytočného odkladu. Hoci splatnosť poistenia je stanovená pevnou 15-dňovou lehotou, jej začiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na strane poisťovateľa, ktorý vykonáva vyšetrenie, pre ktoré nie je doba predpísaná, ale jeho dĺžka závisí od konkrétnych okolností. Splatnosť poistenia sa však týka iba rozsahu plnenia poisťovateľa, keď už právny základ práva na plnenie je daný. Keďže zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne na skončenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť zo strany poisťovňou, je zrejmé, že vyšetrením poistnej udalosti sa rozumie faktický záver poisťovne o oprávnenosti nároku poisteného na poistné plnenie. Až od skončenia potrebného vyšetrovania sa poisťovateľ dostáva do pozície dlžníka, a ak neplní ani po uplynutí 15 dní, dostáva sa do omeškania. Práve z tohto dôvodu, ak nedošlo medzi poistiteľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu
plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Tieto osobitosti predpokladov vzniku omeškania poistiteľa sú dôsledkom osobitnej právnej úpravy poistenia v občianskom zákonníku a ich použitiu nebráni ani to, že poisteným je spotrebiteľ. Na druhej strane, ak poisťovateľ poruší svoje povinnosti pri vykonaní vyšetrenia, či vyšetrenie nezačne bez zbytočného odkladu a z tohto dôvodu vznikne poistenému škoda, môže sa poistený domáhať jej náhrady.“ 15.4. V uznesení z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 447/2022 ústavný súd skonštatoval, že „výklad predmetného ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri určení momentu vzniku omeškania poisťovne, na ktorý v rámci namietanej vady zmätočnosti najvyšší súd poukázal, je súladný so závermi prezentovanými ústavným súdom vo veci sp. zn. III. ÚS 596/2017, od ktorých sa ústavný súd v rámci preskúmavania ústavnosti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu nemá dôvod odkloniť.“ Ústavný súd v uznesení z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 447/2022 jednoznačne potvrdil správnosť právneho záveru vyjadreného v skoršom uznesení z 28. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 596/2017, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/122/2002 a 5Cdo/140/2021, ktorá sa týka výkladu a aplikácie ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. 15.5. Pri zohľadnení citovaných judikatórnych záverov žalobcovi doposiaľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania nevznikol, a preto neprichádzalo do úvahy priznanie úroku z omeškania žalobcovi z priznanej istiny. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.953,35 eur (výrok II.). 16.1. V prevyšujúcej časti (t. j. v časti o zaplatenie úroku z omeškania) súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok III.). 17. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, musel súd aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. 17.1. Súd poukazuje na to, že v zmysle judikatúry najvyššieho súdu prezentovanej judikátom R 34/2005 (uznesenie najvyššieho súdu z 27. apríla 2004, sp. zn. 1MCdo/1/2004) platí, že procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky nemožno v odôvodnených prípadoch považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., ale za čiastočný úspech v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p. – pozn. súdu). Predmetný judikát najvyššieho súdu nebol prekonaný neskorším judikátom najvyššieho súdu, prípadne stanoviskom príslušného kolégia najvyššieho súdu alebo rozhodnutím veľkého senátu príslušného kolégia najvyššieho súdu, preto je tento judikát najvyššieho súdu s celou svojou autoritou ipso facto naďalej záväzný. Aktuálnosť predmetného judikátu potvrdil najvyšší súd v uznesení z 27. júla 2023, sp. zn. 3Obdo/54/2022, ktorý sa k judikátu R 34/2005 prihlásil a zvýraznil, že procesný neúspech v príslušenstve pohľadávky má vplyv na pomer úspechu strany vo veci, a teda aj od rozhodnutia o príslušenstve pohľadávky závisí výrok o nároku na náhradu trov konania. 17.2. Totožný právny záver zastáva nielen judikatúra, ale aj právna doktrína, pričom súd odkazuje na komentár k Civilnému sporovému poriadku, v zmysle ktorého procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu (k tomu viď aj BARICOVÁ, J., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 925 - 926). 18. Pre určenie pomeru úspechu a neúspechu strán sporu je potrebné vychádzať z hodnoty nároku ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Celá žalobou uplatnená suma bola vo výške 18.142,63 eur (istina 15.613,35 eur a úrok z omeškania 32.529,28 eur). 18.1. Za úspech žalobcu je pre účely rozhodnutia o trovách konania považovať sumu 14.953,35 eur, v ktorej súd žalobe vyhovel, a za neúspech žalobcu sumu 660,-- eur, v ktorej súd konanie zastavil a sumu 2.529,28 eur (úrok z omeškania z istiny ku dňu vyhlásenia rozsudku), v ktorej súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca bol v spore úspešný v časti 82,40 % predmetu sporu a žalovaný v časti 17,60 % predmetu sporu. 18.2. Preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 64,80 % (82,40 % - 17,60 %) [výrok IV.].
18.3. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.]. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).