{"guid": "ae04dce4-2d6c-46a8-be09-fbf9d56e6e13:d95b6cf1-b144-4f81-861f-740ebbdd2512", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1323203531.1", "spisova_znacka": "2Cob/147/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/147/2024 z 28. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. októbra 2025, sp. zn. 2Cob/147/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1323203531.1", "identifikacne_cislo": "1323203531", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2025-10-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-797.odsek-4", "nazov": "§ 797 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-797.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-797"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-797", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d95b6cf1-b144-4f81-861f-740ebbdd2512", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1323203531.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1323203531.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1323203531.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/147/2024\n1323203531\n28. 10. 2025\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2025:1323203531.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: DEDÁK & Partners, s. r. o.,\nSuché mýto 1, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 735 764, zastúpený: Mgr. Natália\nGallová, advokátka, Zámocká 4948/34, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa,\na.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr.\nBaltazár Mucska, advokát, Palárikova 15, 811 04 Bratislava, v konaní o zaplatenie 15.613,35 Eur s\npríslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. 78Cb/22/2023\n- 262 zo dňa 13.6.2024 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 78Cb/22/2023 - 262 zo dňa\n13.6.2024 v napadnutých výrokoch II. a IV. p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. 78Cb/22/2023 - 262 zo dňa 13.6.2024 vo výroku I konanie\nv časti o zaplatenie sumy 660,- Eur zastavil, vo výroku II uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi\nsumu 14.953,35 Eur, vo výroku III vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom IV priznal žalobcovi voči\nžalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 64,80%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že\nžalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica\npod sp. zn. 3Up/1054/2022 zastupoval spoločnosť BENIX, s.r.o. v postavení žalovaného, ktorej bola\nplatobným rozkazom sp. zn. 3Up/1054/2022 zo dňa 2.8.2022 uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti\nMarketinger s.r.o. sumu 13.673,87 Eur s príslušenstvom a trovy konania. V mene klienta podal proti\nplatobnému rozkazu odpor, ktorý bol upomínacím súdom odmietnutý uznesením z 25.8.2022 z dôvodu,\nže nespĺňal zákonom predpísané náležitosti, nakoľko nebol podaný elektronickým formulárom určeným\npre upomínacie konanie. Sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí odporu bola zamietnutá uznesením z\n26.9.2022. Klient si voči žalobcovi uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 15.613,35 Eur, ktorú mu\nžalobca uhradil. Vznik škodovej udalosti oznámil žalovanému, ktorý odmietol poskytnúť poistné plnenie s\npoukazom na to, že zo strany žalobcu došlo k zvlášť závažnému porušeniu nutnej opatrnosti a odbornej\nspôsobilosti spočívajúcej v neznalosti zákona a právnej úpravy upomínacieho konania. Ďalej súd prvej\ninštancie uviedol, že žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Odkázal na § 26 ods. 1, ods.\n4 zákona o advokácii a uviedol, že v prípade zodpovednosti advokáta ide o objektívnu zodpovednosť,\nktorá je založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú pochybenie pri výkone advokácie, vznik\nškody a príčinná súvislosť medzi nimi. V danom prípade nie je možné spravodlivo posúdiť, či došlo k\nsúčasnému naplneniu všetkých predpokladov, pričom zo žalobcom predložených listín nevyplývajú také\npodstatné skutočnosti, ako je tvrdená výška škody, zároveň poukázal na to, že v poistnej zmluve bola\ndohodnutá spoluúčasť vo výške 5%, maximálne do výšky 660,- Eur. Podľa názoru žalovaného, žalobca\n\npri podávaní odporu nepochybne zanedbal svoju zákonnú povinnosť nedodržaním prísne stanovených\nformálnych podmienok na podanie odporu, pričom od advokáta ako profesne a technicky zdatnej osoby\nje možné legitímne očakávať, že bude dôkladne poznať obsahové aj formálne náležitosti jednotlivých\npodaní. Žalobca ani nepreukázal, že v čase podávania odporu bola na portáli ežaloby technická porucha.\n2. V priebehu konania žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 660,- Eur späť, následne v replike\nuviedol, že v danej veci je nesporné riadne uzavretie poistnej zmluvy, ktorej predmetom bolo poistenie\nzodpovednosti za škodu vzniknutej pri výkone advokátskej činnosti, že k vzniku škodovej udalosti došlo,\nkeďže žalovaný odmietnutie vyplatenia poistného plnenia neodôvodnil tým, že k škode by nedošlo\nvôbec, že k vzniku škody došlo v súvislosti s výkonom advokátskej činnosti žalobcu a práve v príčinnej\nsúvislosti s činnosťou žalobcu ako advokáta. Žalobca poukázal na § 797 ods. 4 zák. č. 40/1964 Zb.\nObčianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), v zmysle ktorého žalovaný nemôže dopĺňať ani meniť dôvod\nuvedený v oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Predmetom posúdenia tak môže byť len\nsprávnosť aplikácie výluky z poistného plnenia žalovaným. Žalovaný v duplike s aplikáciou § 797 ods.\n4 OZ žalobcom nesúhlasil, keďže podľa neho nemožno opomínať, že v civilnom sporovom konaní musí\nžalobca svoj nárok preukázať. Bez preukázania samotnej poistnej udalosti niet dôvodu zaoberať sa\naplikáciou výluky z poistného plnenia. Skutočnosť, že žalobca v podstate uznal nárok svojho klienta na\nnáhradu škody neprezumuje aj opodstatnenie nároku na poistné plnenie voči žalovanému. Výsledok\nsúdneho konania poškodeného klienta nie je vôbec zrejmý a tak nie je preukázaná ani podmienka\nprípadnej zodpovednosti za škodu, a to vznik škody a jej preukázaná výška. V konaní je potrebné\nskúmať, či by pri riadnom postupe advokáta jeho klient v následnom konaní uspel, a teda či bol\npochybením advokáta zbavený možnosti zvrátiť pre neho nepriaznivé rozhodnutie.\n3. Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 660,- Eur z dôvodu späťvzatia žaloby v\ntejto časti podľa § 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)\nvo výroku I zastavil. V zostávajúcej časti žalobou uplatneného nároku o zaplatenie istiny 14.953,35\nEur z vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový stav: Žalobca zastupoval v konaní na Okresnom\nsúde Banská Bystrica pod sp. zn. 3Up/1054/2022 spoločnosť BENIX, s.r.o., ktorej bola platobným\nrozkazom zo dňa 2.8.2022 uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti Marketinger s.r.o. sumu 13.673,87\nEur príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.920,- Eur od 25.2.2022 do\nzaplatenia, zo sumy 4.500,- Eur od 8.4.2022 do zaplatenia, zo sumy 1.268,94 Eur od 8.4.2022 do\nzaplatenia, zo sumy 2.984,93 Eur od 25.2.2022 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú\ns uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur) a náhradu trov konania vo výške 1.166,89 Eur. Žalobca\npodal v mene klienta proti platobnému rozkazu odpor, ktorý bol odmietnutý uznesením Okresného\nsúdu Banská Bystrica z 25.8.2022, sp. zn. 3Up/1054/2022 s poukazom na skutočnosť, že žalobca síce\npodal odpor elektronicky, avšak nepodal ho prostredníctvom predpísaného elektronického formulára.\nProti predmetnému uzneseniu podal žalobca v mene klienta dňa 19.9.2022 sťažnosť, ktorá bola\nzamietnutá uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 26.9.2022, sp. zn. 3Up/1054/2022. Klient\nvyzval žalobcu na náhradu škody vo výške 15.613,35 Eur, ktorú mu žalobca uhradil. Žalobca listom z\n28.10.2022 oznámil žalovanému vznik škody z poistenia zodpovednosti za škodu z hromadnej poistnej\nzmluvy č. 1548024080. Žalovaný listom z 9.12.2022 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej\nudalosti so záverom, že došlo k naplneniu výluky z poistenia, podľa ktorej sa poistenie nevzťahuje na\nzodpovednosť za škodu spôsobenú hrubou nedbanlivosťou. Zo strany žalobcu ako poisteného došlo k\nzvlášť závažnému porušeniu nutnej opatrnosti a starostlivosti spočívajúcej v neznalosti zákona a právnej\núpravy upomínacieho konania.\n4. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 788 ods. 1 až ods. 4, § 797 ods. 1 a\nods. 2, § 799 ods. 1 až ods. 3, § 822 a § 825 OZ a dospel k záveru, že postup žalovaného pri likvidácii\npoistnej udalosti nebol správny. K otázke zodpovednosti advokáta za škodu v súvislosti s výkonom\nadvokácie súd prvej inštancie poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/18/2009 z\n21.10.2010, sp. zn. 4Cdo/161/2009 z 25.11.2010, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS\n678/2015 z 22.10.2015. Na procesnú obranu žalovaného, že zo strany žalobcu nebolo preukázané,\nže svojmu klientovi skutočne spôsobil škodu, t. j. že nebyť pochybenia žalobcu by bol jeho klient v\nkonaní iniciovanom žalobou žalobcu Marketinger s.r.o. úspešný, neprihliadal, nakoľko bola produkovaná\nzo strany žalovaného prvýkrát až v súdnom konaní, nebola uvedená v oznámení o ukončení šetrenia\npoistnej udalosti z 9.12.2022. V posudzovanom spore nejde o konanie o náhradu škody iniciované\npoškodeným voči advokátovi, na strane ktorého by vystupoval ako intervenient jeho poisťovateľ, ale spor\niniciovaný žalobou advokátskej kancelárie ako poisteného voči poisťovateľovi o zaplatenie poistného\n\nplnenia, kedy je nutné zohľadňovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane § 797 ods. 4, v zmysle\nktorého poisťovateľ nemôže dodatočne dopĺňať alebo meniť dôvody, pre ktoré neposkytol poistenému\npoistné plnenie. Aj z listín predložených žalobcom v konaní je zjavné, že žalovaný mal už v procese\nlikvidácie poistnej udalosti k dispozícii všetky potrebné informácie, na základe akých skutočností si\nžalobca u neho uplatnil nárok z poistnej zmluvy, teda mal už v rámci likvidácie poistnej udalosti posúdiť,\nči sa jedná o poistnú udalosť alebo nie. Žalovaný neoznámil žalobcovi, že sa o poistnú udalosť nejedná,\nnaopak, vecne sa zaoberal tvrdeniami žalobcu, teda vyhodnotil, že pochybenie žalobcu pri poskytovaní\nprávnych služieb klientovi spadá pod poistnú udalosť krytú poistnou zmluvou, ale poistné plnenie\nneposkytol s odkazom na výluku z poistenia. Navyše znenie žalovaným uplatnenej výluky z poistenia\nhovorí o spôsobenej škode, čím si procesná obrana žalovaného vzájomne protirečí. Súd prvej inštancie\nbol toho názoru, že aplikáciou výluky z poistenia podľa čl. II. ods. 6 písm. a/ hromadnej poistnej zmluvy\nč. 1548024080 na poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti zo\n7.12.2015 žalovaný explicitne potvrdil, že žalobca klientovi v rámci advokátskej činnosti škodu spôsobil.\nHmotnoprávna koncentrácia poisťovateľa obsiahnutá v § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka dopadá\nnielen na predsúdnu komunikáciu poisteného a poisťovateľa (na proces likvidácie poistnej udalosti), ale\naj na spor o vyplatenie poistného plnenia. Súd prvej inštancie uviedol, že rozsah preukazovania nároku\nje závislý od dôvodu odmietnutia poistného plnenia, ktorý uviedol žalovaný v oznámení o ukončení\nlikvidácie z 9.12.2022. Súd prvej inštancie môže posudzovať len (ne)správnosť tohto záveru žalovaného\na pre preukázanie nároku považoval v tomto postačujúce listiny predložené žalobcom.\n5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v oznámení z 9.12.2022 odmietol vyplatiť poistné plnenie\ns odkazom na výluku podľa článku II. ods. 6 písm. a/ hromadnej poistnej zmluvy č. 1548024080 na\npoistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti zo 7.12.2015, v zmysle\nktorého sa toto poistenie nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú hrubou nedbanlivosťou.\nV posudzovanom prípade malo zavinené porušenie povinnosti na strane žalobcu spočívať v tom,\nže škoda bola spôsobená jeho vedomou nedbanlivosťou. Súd prvej inštancie predmetnú výluku z\npoistenia obsiahnutú v poistnej zmluve posúdil ako neplatné ustanovenie v rozpore s kogentným\nustanovením § 799 ods. 3 OZ, ktoré ale nespôsobuje neplatnosť celej poistnej zmluvy, keďže\npredstavuje len vedľajšie dojednanie oddeliteľné od zostávajúcej časti poistnej zmluvy a nemá vplyv na\ndojednanie o podstatných náležitostiach zmluvy. Podstatou poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone\npodnikateľskej činnosti je práve prípad krytia situácií, kedy poistený v rámci svojej profesie pochybí,\npričom takéto pochybenie je spravidla spôsobené nedbanlivostným (prípadne úmyselným) konaním\npoisteného. Úspech argumentácie žalovaného by znamenal, že žalovaný by nikdy v prípade vzniku\nškody poisteným nemusel plniť, čo vedie k záveru, že poskytuje produkt, v rámci ktorého požaduje\nplatenie poistného, avšak keď má poskytnúť plnenie tvrdí, že nemusí vôbec plniť. Takýto prístup\nžalovaného je podľa názoru súdu prvej inštancie v rozpore so zákonom, ako aj samotnou podstatou\npoistenia. Žalovaný tak uplatnil pri likvidácii posudzovaného nároku žalobcu výluku z poistenia bez\nprávneho základu, teda neoprávnene. V danom prípade žalobca nahradil poškodenému spôsobenú\nškodu, preto má nárok na vyplatenie poistného plnenia voči poisťovateľovi v rozsahu, v akom poskytol\npoškodenému plnenie po odpočítaní zmluvne dohodnutej spoluúčasti. Žalobca uhradil poškodenému\nsumu 15.613,35 Eur, preto mu vznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia po odpočítaní dohodnutej\nspoluúčasti v sume 660,- Eur v zmysle článku IV. ods. 5 hromadnej poistnej zmluvy č. 1548024080\ncelkom vo výške 14.953,35 Eur. Keďže žalovaný neoprávnene aplikoval výluku postihnutú absolútnou\nneplatnosťou pre rozpor s kogentným ustanovením § 799 ods. 3 OZ, vznikla mu povinnosť vyplatiť\nžalobcovi poistné plnenie v sume 14.953,35 Eur.\n6. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, tento súd prvej inštancie zamietol s poukazom na článok 2\nods. 2 Základných princípov CSP a na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (rozsudky\nNS SR sp. zn. 2Cdo/122/2002 a sp. zn. 5Cdo/140/2022 a uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS\n596/2017 a sp. zn. IV. ÚS 447/2022, z ktorých vyplýva, že poistený má nárok na úroky z omeškania až\npo právoplatnosti rozhodnutia súdu priznávajúcemu voči poisťovateľovi nárok na vyplatenie poistného\nplnenia. Pri zohľadnení citovaných judikatórnych záverov žalobcovi doposiaľ nárok na zaplatenie úroku\nz omeškania nevznikol, preto v prevyšujúcej časti (t. j. v časti o zaplatenie úroku z omeškania) žalobu\nzamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 a\n§ 262 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z hodnoty nároku ku dňu vyhlásenia rozhodnutia 18.142,63 Eur\n(istina 15.613,35 Eur, úrok z omeškania 32.529,28 Eur). Za úspech žalobcu považoval sumu 14.953,35\nEur, v ktorej žalobe vyhovel, neúspech sumu 660,- Eur, v ktorej konanie zastavil a sumu 2.529,28 Eur\n(úrok z omeškania z istiny ku dňu vyhlásenia rozsudku), v ktorej žalobu zamietol. Žalobca bol v spore\n\núspešný v časti 82,40%, žalovaný 17,60% predmetu sporu, preto priznal žalobcovi voči žalovanému\nnárok na náhradu trov konania vo výške 64,80% (82,40% - 17,60%).\n7. Proti rozsudku v rozsahu výroku II a IV podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa\n§ 365 ods. 1 písm. d) CSP, podľa žalovaného má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. f), nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h), má za to,\nže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému voči\nžalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie sa\nnesprávne vysporiadal so zásadnými skutočnosťami vo vzťahu posúdenia rozhodných otázok týkajúcich\nsa predpokladov zodpovednosti advokáta (žalobcu) za škodu, vyhodnotenia a právneho posúdenia\nvýsledku pôvodného konania, od ktorého sa odvodzuje tvrdené konanie advokáta non lege artis a\naplikácie výluky z poistného plnenia.\n8. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil námietku povinnosti preukazovať\nrozsah zákonných predpokladov vzniku nároku žalobcu na poistné plnenie, kedy túto procesnú obranu\nžalovaného nesprávne vyhodnotil za rozpornú s § 797 ods. 4 OZ. Žalovaný sa nestotožňuje ani so\nzáverom, že šetrenie poistnej udalosti a aplikácia výluky z poistného plnenia s poukazom na § 797 ods.\n4 OZ limitujú predmet konania a ohraničujú ho výlučne posúdením oprávnenosti aplikácie predmetnej\nvýluky na uvádzaný skutkový stav. Žalovaný namieta, že v konaní nemenil dôvod neposkytnutia\npoistného plnenia, výlučne namietal, že je to práve žalobca, ktorý je povinný preukázať svoj nárok\nv rovine všetkých jeho predpokladov, nakoľko podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak\nnastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). V zmysle\nČlánku II. „Rozsah poistenia“ ods. 1 písm. a/ poistnej zmluvy č. 1548024080: Poistenie sa vzťahuje na\nzodpovednosť poisteného za škodu vzniknutú poškodenému v čase trvania zmluvy v príčinnej súvislosti\ns výkonom advokácie..“. Samotný žalobca popisuje skutkový stav v žalobe tak, že sa nedopustil\nžiadneho pochybenia voči zastupujúcemu klientovi a hodnotí svoj spôsob zastupovania klienta za\nzákonný a správny, čo nasvedčuje tomu, že nedošlo k súčasnému naplneniu troch predpokladov, ktorými\nsú porušenie povinnosti pri výkone advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Splnenie\nzákonných predpokladov pre uplatnenie práva na poistné plnenie nemožno stotožňovať s dôvodmi, pre\nktoré bolo poistné plnenie žalovaným odmietnuté. V kontexte uvádzaných skutočností má žalovaný za\nto, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalovaného a rozsudok nesie\nprvky arbitrárnosti.\n9. Žalovaný ďalej namieta, že skutočnosť, že žalobca uznal nárok svojho klienta na náhradu škody, ešte\nneprezumuje aj opodstatnenie nároku na poistné plnenie voči žalovanému bez skúmania predpokladov\nzodpovednosti advokáta, žalobcu, za škodu. Právo žalobcu na poistné plnenie je podriadené právu na\nnáhradu škody poškodeného, a teda posudzovaním okolností rozhodných pre prijatie záveru, či vôbec\nnastala poistná udalosť. Žalovaný poukázal na § 822 OZ a má za to, že súd bol povinný preskúmať\nvšetky skutočnosti týkajúce sa vzniku práva na plnenie z poistenia tak, ako by k náhrade škody poisteným\nnedošlo a priznať žalobcovi nárok iba do výšky sumy, v akej by bol povinný uhradiť škodu poškodenému\nza poisteného žalovaný a výlučne za predpokladu preukázania danosti základu práva na poistné plnenie.\nV spojitosti s posudzovaním zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom\nadvokácie je súd povinný ako predbežnú otázku skúmať, či pri riadnom postupe žalobcu (advokáta) by\npoškodený klient bol v pôvodnom konaní ne/úspešný. Výsledok súdneho konania poškodeného klienta\nnebol v konaní preukázaný, a tak nie je preukázaná ani ďalšia podmienka prípadnej zodpovednosti za\nškodu, a to vznik škody a jej výška. Z popísaných námietok žalovaného, ktoré sa dotýkajú vzniku a\nrozsahu škody je zrejmé, že v konaní boli tieto skutočnosti sporné. Konštatovanie o vzniku škody nie\nje podľa žalovaného možné. Súd prvej inštancie námietky žalovaného týkajúce sa nutnosti posúdenia\núspechu pôvodného konania vyhodnotil ako pre konanie irelevantné, v rozpore s § 797 ods. 4 OZ a\nich skúmanie nad rámec posúdenia predmetnej právnej veci, čo žalovaný považuje za nedostatočné\nzistenie skutkového stavu, ktorého dôsledkom je nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný má za to,\nže hmotnoprávna zákonná koncentrácia upravená v § 797 ods. 4 OZ sa výlučne dotýka dôvodov, pre\nktoré bolo poistné plnenie žalovaným odmietnuté, nie zákonných atribútov pre riadne uplatnenie práva\nna poistné plnenie v súdnom konaní.\n\n10. Žalovaný sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvej inštancie v súvislosti s úpravou výluky v zmysle\nčlánku II. ods. 6 písm. a) poistnej zmluvy č. 1548024080, podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na\nzodpovednosť za škodu spôsobenú hrubou nedbanlivosťou, ako aj úmyselného konania poisteného.\nNesúhlasí s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie v ods. 13.1 odôvodnenia, podľa ktorého\nje článok II. ods. 6 písm. a) v rozpore s kogentným ustanovením § 799 ods. 3 OZ, ktoré umožňuje\npoisťovateľovi poistné plnenie znížiť v situácii, ak vedomé (t. j. nedbanlivostné a aj úmyselné) porušenie\npovinností poisteným malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu\nnásledkov poistnej udalosti, neumožňuje mu však odmietnuť vyplatenie poistného plnenia v celom\nrozsahu. Uplatnená výluka nepojednáva o dôvode, s ktorým zákon spája dôvod pre zníženie poistného\nplnenia, ale ide o prípad, kedy sa vznik škody nepovažuje za náhodnú udalosť, ako to predpokladá\nzákon v § 788 ods. 1 OZ, resp. článok II.\n11. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nerešpektoval princíp autonómie zmluvných strán a\nnad rámec svojej právomoci rozhodol vo veci subjektívne a svojvoľne bez rešpektovania zmluvných\ndojednaní dohodnutých medzi rovnocennými obchodnoprávnymi subjektami. Žalovaný poukazuje na §\n788 ods. 1 OZ a § 792 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 13 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve, z ktorých\nexplicitne vyplýva, že poistná zmluva je zmluvou adhéznou, ktorú je možné prijať ako celok a predmetom\ntejto zmluvy je poistný produkt kreovaný poistiteľom. Pre tvorbu poistného produktu je záväzné kogentné\nustanovenie § 4 ods. 13 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov. Z uvádzaných ustanovení vyplýva, že poistné krytie a teda nárok na poistné plnenie z\nuzatvorenej poistnej zmluvy vyplýva iba v prípadoch vzniku náhodnej udalosti určenej v poistnej zmluve,\npričom poistiteľovi je zákonom umožnené korigovať poistné riziko prostredníctvom postupov určených\nzákonom o poisťovníctve. Výluky z poistného plnenia pritom predstavujú štandardný nástroj finančného\ntrhu na manažovanie poistného rizika, zároveň zabezpečujú, aby bol dosiahnutý základný zákonný prvok\npoistenia, a to náhodnosť. Žalovaný sa nestotožňuje s konštatovaním, že výluka z poistenia predstavuje\npodľa § 39 OZ absolútne neplatné zmluvné dojednanie pre jeho rozpor s kogentným ustanovením § 799\nods. 3 OZ. Súd prvej inštancie podľa žalovaného subjektívnym spôsobom hodnotí uplatnenú výluku za\nv rozpore aj so samotnou podstatou poistenia, nakoľko podľa jeho úsudku je aplikovateľná na každú\npoistnú udalosť, čo bez ďalšieho nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný poukazuje primárne\nna zmluvnú voľnosť strán v obchodných vzťahoch pri kreovaní vzájomných práv a povinností, t.j. aj\nprípadných výnimiek z poskytnutia poistného plnenia.\n12. Žalovaný pri posudzovaní miery nedbanlivosti advokáta poukazuje na právnu teóriu, ktorá\nvychádza z predpokladu, že advokát, ktorý svoje povolanie vykonáva starostlivo a svedomito má\nkvalitatívnu úroveň priemerného advokáta. Inými slovami povedané, klient je oprávnený očakávať\nod svojho advokáta plnenie povinností, ktoré dosahuje aspoň priemernú úroveň, tzv. odborný\nštandard starostlivosti, zanedbanie ktorého nie je ospravedlniteľné subjektívnymi dôvodmi. Objektívne\nhľadisko pri posudzovaní požadovanej starostlivosti advokáta neznamená úplné prehliadnutie okolností\nkonkrétneho prípadu, prirodzene totiž existuje celý rad situácií, ktoré môžu mať za následok porušenie\npovinnosti advokáta, resp. nedodržanie štandardu starostlivosti, napr. ochorenie advokáta, prípady\njeho indispozície z iných dôvodov, či vadné zastupovanie v prípade jeho neprítomnosti. Všeobecným\nhľadiskom pri posudzovaní týchto situácií je podľa právnej teórie kritérium predvídateľnosti, v tom\nzmysle, že „Len indispozície náhleho nepredvídateľného charakteru môžu byť považované za\nospravedlniteľné a ovplyvňujúce odchýlku od štandardu starostlivosti.“ (Balarin, J. in Tichý, L./ed./\nOdpovědnost advokáta za škodu, 1. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2013 s. 144). Vo svetle právnou\nteóriou aprobovaného kritéria predvídateľnosti nemôže obstáť žiaden z dôvodov, ktorými žalobca\nospravedlňuje porušenie povinností pri poskytovaní právnych služieb. Týmito kritériami, okolnosťami\npredmetnej právnej veci a ich posúdením v kontexte uplatnenej výluky sa konajúci súd bez náležitého\nodôvodnenia nezaoberal. V nadväznosti na špecifiká právnej úpravy upomínacieho konania možno\nkonanie žalobcu považovať za také, ktorým zvlášť závažne porušil nutnú opatrnosť, starostlivosť pri\nvýkone jeho advokátskej činnosti, čím napĺňa znaky hrubej nedbanlivosti. Žalovaný v tomto smere\npoukázal najmä na odôvodnenie Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Up/1054/2022\nzo dňa 26.9.2022, s ktorým sa konajúci súd bližšie nezaoberal.\n13. Žalovaný napokon namieta existenciu inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, a to odňatie možnosti konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia.\nZastáva názor, že prvostupňový súd v rozpore s § 220 CSP neuviedol aké skutočnosti považoval\nza preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami\n\nsa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie je podľa žalovaného nepreskúmateľné. Vada konania\nspočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry vo svojej podstate\nporušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach\nprávneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. zákona č. 460/2001 Ústavy SR\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Podľa žalobcu v prípade napadnutého rozhodnutia nejde\no nesprávne, či zmätočné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého právnymi závermi sa odvolateľ\nnestotožňuje. Žalobca považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, pričom súd prvej inštancie\nposkytol vyčerpávajúce odôvodnenie svojho rozhodnutia. Žalovaný v podanom odvolaní opakovane\nuvádza to, čo už bolo predmetom skúmania na súde prvého stupňa, pričom prvostupňový súd riadne\nvysvetlil, prečo argumenty žalovaného nepovažoval za dostatočné.\n15. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že konajúci súd nesprávne posúdil jeho námietku týkajúcu sa povinnosti\npreukazovať rozsah zákonných predpokladov vzniku nároku na poistné plnenie, kedy túto procesnú\nobranu nesprávne vyhodnotil za uplatnenú v rozpore s § 797 ods. 4 OZ. Žalobca poukazuje na to,\nže súd prvej inštancie sa s uvedenou námietkou žalovaného riadne vysporiadal v bode 13 rozsudku.\nŽalovaný odmietol vyplatenie poistného plnenia z dôvodu, že uzavreté poistenie sa nevzťahuje na\nzodpovednosť za škodu spôsobenú hrubou nedbanlivosťou, ako aj v dôsledku úmyselného konania\npoisteného. Vo vyrozumení ako dôvod odmietnutia poistného plnenia neuviedol, že (i) škoda nevznikla,\nani to že (ii) žalobca neporušil svoju povinnosť ani to, že (iii) nebola preukázaná príčinná súvislosť\nmedzi škodou a porušením povinnosti žalobcom, ale že sa na tento prípad vzťahuje výluka z poistného\nplnenia. Žalovaný v podstate sám potvrdil, že škoda síce vznikla, spôsobil ju žalobca ale keďže na\nstrane žalobcu údajne došlo k závažnému porušeniu nutnej opatrnosti a starostlivosti spočívajúcej\nz neznalosti zákona a právnej úpravy upomínacieho konania, uplatnil výluku z poistného plnenia.\nPredmetom konania tak nebolo preukázanie predpokladov zodpovednosti advokáta za škodu. Žalovaný\nmal v priebehu rozhodovania o vyplatení či nevyplatení poistného plnenia rovnaké podklady, aké boli\ndokladané do súdneho konania. Až v súdnom konaní však začal tvrdiť, že v konaní nebolo možné dospieť\nk jednoznačnému záveru, že postup žalobcu pri zastupovaní klienta bol nesprávny. Súd preto správne\nkonštatoval, že spôsob (a kvalita) likvidácie poistnej udalosti žalovaným ako poisťovateľom do značnej\nmiery predznamenáva aj výsledok následného sporu o vyplatenie poistného plnenia. Ak žalovaný (jeho\nlikvidátor) „odflákne“ likvidáciu poistnej udalosti a uvedie nesprávny dôvod pre nevyplatenie poistného\nplnenia, nie je možné tento nedostatok zhojiť v súdnom konaní, ale je nutné ho pripísať na ťarchu\nžalovaného. To, že žalobca nespôsobil škodu, resp. že k škode nedošlo, je samostatným dôvodom\nna odmietnutie vyplatenia poistného. Takýto dôvod však žalovaný vo vyrozumení neuviedol. V zmysle\nkogentného ustanovenia § 797 ods. 4 OZ nie je možné uvedené dôvody nepriznania poistného plnenia\ndodatočne dopĺňať či meniť, preto predmetom konania tak mohlo byť len posúdenie správnosti aplikácie\nvýluky z poistného plnenia.\n16. Žalovaný sa vo svojom odvolaní ďalej nestotožňuje s konštatovaním konajúceho súdu, že výluka z\npoistenia predstavuje podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné zmluvné dojednanie pre\njeho rozpor s kogentným ustanovením § 799 ods. 3 OZ. Žalobca v priebehu konania poukazoval na to, že\nv zmysle Vyrozumenia a vyjadrení žalovaného je zrejmé, že akékoľvek spôsobenie škody advokátom by\nbolo možné označiť za hrubú nedbanlivosť s poukazom na zvlášť závažné porušenie nutnej opatrnosti a\nstarostlivosti s ohľadom na postavenie advokáta. Žalobca ako advokát by v podstate pri výkone svojho\npovolania nemohol nikdy pochybiť, resp., každé pochybenie, ktorého by sa dopustil pri výkone svojej\nčinnosti by spadalo pod výluku z poistného plnenia. Jedná sa pritom o poistenie zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone advokácie, a nie je možné preto prikladať žalobcovi na ťarchu jeho postavenie\nadvokáta. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že predmetná výluka z poistenia je v rozpore\ns kogentným ustanovením § 799 ods. 3 OZ, ktoré umožňuje poisťovateľovi poistné plnenie znížiť v\nsituácii, ak vedomé (t. j. nedbanlivostné a aj úmyselné) porušenie povinností poisteným malo podstatný\nvplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, neumožňuje\nvšak poisťovateľovi odmietnuť vyplatenie poistného plnenia v celom rozsahu. Podľa žalobcu, žalovaný\nneuviedol žiaden relevantný odvolací dôvod, ktorý by mohol viesť k zmene alebo zrušeniu napadnutého\nrozsudku a považuje podané odvolanie za nedôvodné.\n17. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené.\n\n18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.\n1 CSP v medziach daných rozsahom odvolania (výroky II a IV) a dôvodmi odvolania žalovaného bez\nnariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3\nCSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote\nnajmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 14.10.2025. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak,\nako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že na prejednanie odvolania nie je potrebné\nnariadiť odvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si\nnariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Po oboznámení sa\ns obsahom predloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím, odvolaním žalovaného\na vyjadrením žalobcu v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie\nje dôvodné a napadnuté rozhodnutie je vecne správne.\n20. Odvolací súd sa najskôr zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, keď\nžalovaný namieta existenciu inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to\nodňatie možnosti konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia. Zastáva názor,\nže prvostupňový súd v rozpore s § 220 CSP neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré\nza preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov\nriadil. Odôvodnenie je podľa žalovaného nepreskúmateľné. Vada konania spočívajúca v nedostatočnom\nodôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry vo svojej podstate porušením základného práva\núčastníka na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. zákona č. 460/2001 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd.\n21. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo\nvyššie uvedenej právnej úprave. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, aké skutočnosti považoval\nza preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a závery, ktoré z dokazovania súdu vyplynuli, z obsahu\nodôvodnenia vyplývajú. Podľa záverov zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky R 2/2016 „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241\nods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,\nktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny\nv právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa nedotkli\npodstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za\naktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 V Cdo/2/2017 z 19. apríla 2017). V danom prípade odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva podklad pre uplatnenie druhej vety Stanoviska\nR 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých\n(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne\nodôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik\nproti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný\nomyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Niet pochýb ani o tom, že len subjektívny názor\nstrany sporu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny procesný postup\nsúdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do\ntoho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu k takej žalovaným namietanej\nvade nedošlo. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (k tomu pozri napr. III. ÚS\n209/04). Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil, súd prvej inštancie\nv odôvodnení rozsudku dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré\ndôkazy vykonal, ktoré nevykonal a prečo, ako vykonané dôkazy zhodnotil a v akých vzájomných\nsúvislostiach. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z\nodôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový\nstav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. To, že sa odvolateľ nestotožnil so samotným\n\nmeritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu\nsúdu a v danom prípade ani inú vadu konania, ktorá by mala za následok vecne nesprávne rozhodnutie\nvo veci.\n22. Žalovaný v merite považuje za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že šetrenie poistnej udalosti\na aplikácia výluky z poistného plnenia s poukazom na § 797 ods. 4 OZ limitujú predmet konania,\nohraničujú ho iba posúdením oprávnenosti aplikácie predmetnej výluky na uvádzaný skutkový stav a\nprocesnú obranu žalovaného nesprávne vyhodnotil za rozpornú s § 797 ods. 4 OZ. Odvolací súd sa\nso žalovaným nestotožňuje. Ustanovenie § 797 v ods. 4 je právnou normou kogentného charakteru a\núčelom jej prijatia bola ochrana poisteného (alebo inej oprávnenej osoby) pred svojvoľným postupom\npoisťovateľa. Z citovaného ustanovenia vyplýva jednak kogentný príkaz pre poisťovateľa v prípade\nodmietnutia plnenia (čo i len sčasti) uviesť poistenému dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia a\nsúčasne kogentný zákaz ním uvedený dôvod dodatočne dopĺňať alebo meniť. Odvolací súd súhlasí so\nžalovaným, že právo žalobcu na poistné plnenie je podriadené právu na náhradu škody poškodeného, a\nteda v tejto súvislosti s posudzovaním okolností rozhodných pre prijatie záveru, či vôbec nastala poistná\nudalosť, avšak plne sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalovaný uviedol ako\ndôvod odmietnutia poistného plnenia v prípade predmetnej poistnej udalosti aplikáciu výluky z poistného\nplnenia, nemôže dodatočne tvrdiť, že skutkový dej, ktorý preskúmaval, nie je poistnou udalosťou.\nDodatočnou zmenou alebo dodatočným doplnením dôvodov neplnenia alebo zníženia poistného plnenia\nje potrebné rozumieť akúkoľvek zmenu dôvodov neplnenia alebo zníženia poistného plnenia uplatnenú\npoisťovateľom po okamihu oznámenia dôvodov neplnenia alebo zníženia poistného plnenia poistníkovi,\nbez ohľadu na to, či tak poisťovateľ činí v konaní pred súdom alebo mimosúdne. Z vykonaného\ndokazovania napokon ani podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné dospieť k záveru, že neprišlo\nk poistnej udalosti. Subjektívny hodnotiaci úsudok žalobcu uvedený v žalobe, že považuje svoj spôsob\nzastupovania klienta za zákonný a správny, na ktorý poukazuje odvolateľ, nie je možné stotožniť s tým,\nže objektívne k porušeniu povinností pri výkone advokácie prišlo, čo vyplýva aj zo skutkového stavu\nopísaného žalobcom v texte žaloby. Žalovaný v odvolaní skutkový stav opísaný žalobcom v žalobe\ntak interpretuje účelovou skratkou. Žalovaný v odvolaní správne uvádza, že skutočnosť, že žalobca\nuznal nárok klienta na náhradu škody ešte neprezumuje aj opodstatnenie nároku na poistné plnenie\nbez skúmania predpokladov zodpovednosti advokáta za škodu, avšak z napadnutého rozhodnutia\nnevyplýva, že by súd prvej inštancie naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalobcu neskúmal.\nNapokon z obsahu spisu nevyplýva, že by naplnenie týchto predpokladov neskúmal v rámci šetrenia\npoistnej udalosti samotný žalovaný, keďže dospel k záveru o odmietnutí poistného plnenia dôvodiac\nvýlukou. Záver o výluke môže poisťovateľ kvalifikovane prijať len v prípade, keď po vykonanom šetrení\ndospeje k záveru, že škoda nie je krytá poistením, nakoľko poisťovňa z dôvodov v osobitnej klauzule\nnie je povinná poskytnúť poistné plnenie, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Pokiaľ žalovaný namieta,\nže žalobca je povinný preukázať „predpoklady nároku na poistné plnenie, a to porušenie povinnosti pri\nvýkone advokácie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi“, odvolací súd sa stotožňuje so súdom\nprvej inštancie, že v posudzovanom spore nejde o konanie o náhradu škody iniciované poškodeným\nvoči advokátovi a žalovaný v prejednávanej veci nevystupuje ako intervenient na strane žalovaného\nadvokáta, ale spor o vyplatenie poistného plnenia, kedy je nutné zohľadňovať ustanovenia Občianskeho\nzákonníka, vrátane § 797 ods. 4, ako odvolací súd vysvetlil vyššie v odôvodnení.\n23. Závery súdu prvej inštancie je potrebné primerane aplikovať aj vo vzťahu k námietke nesprávneho\nvyhodnotenia výsledku pôvodného konania, od ktorého sa odvodzuje tvrdené konanie advokáta non\nlege artis. Žalovaný v odvolaní namieta, že konštatovanie o vzniku škody nie je možné, nakoľko\nvýsledok súdneho konania poškodeného klienta nebol v konaní preukázaný, a tak nie je preukázaná ani\nďalšia podmienka zodpovednosti za škodu a to vznik škody a jej výška. Odvolací súd zhodne so súdom\nprvej inštancie poukazuje na to, že žalovaný neodmietol plniť z dôvodu, že škoda pri výkone advokácie\nnevznikla, ale z dôvodu, že sa na žalobcom uplatnené poistné plnenie vzťahuje výluka.\n24. Odvolací súd však v súvislosti s touto námietkou žalovaného (že výsledok súdneho konania\npoškodeného klienta nebol v konaní preukázaný, preto nie je možné konštatovať vznik škody)\nzdôrazňuje, že predpokladom vzniku nároku klienta na náhradu škody voči advokátovi je zistenie, že\npochybenie advokáta je rozhodujúcou príčinou vzniknutej majetkovej ujmy. Záver o príčinnej súvislosti\nmedzi pochybením advokáta a tým, že klient vo veci nebol úspešný, je síce možné urobiť iba v prípade,\nže právo klienta skutočne existovalo, teda nešlo o zjavne nedôvodnú procesnú obranu klienta, avšak\nnie je úlohou súdu v spore advokáta o vyplatenie poistného plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu\n\npri výkone advokácie, aj prejudikovať výsledok konania. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd je povinný\nako predbežnú otázku skúmať, či pri riadnom postupe žalobcu (advokáta) by poškodený klient bol v\npôvodnom konaní ne/úspešný, podľa názoru odvolacieho súdu bolo v danej veci prejudiciálne objektívne\nmožné skúmať výlučne to, či v pôvodnom konaní nešlo o zjavne bezdôvodné bránenie práva a za\núspech považovať len predpokladané zrušenie platobného rozkazu. Akýkoľvek iný záver o možnom\nvýsledku pôvodného konania by bol len špekulatívnou úvahou, nakoľko v pôvodnom konaní sa vec sama\nneprejednala meritórne, bola skončená platobným rozkazom práve z dôvodu formálneho pochybenia\nadvokáta pri podaní odporu. Výsledok pôvodného sporu nie je možné ustáliť ani prejudikovať vzhľadom\nna skutočnosť, že v danom štádiu konania neprišlo odmietnutím odporu nielen k prejednaniu veci, ale\nani len k písomnej fáze konania a ku konfrontácii medzi podaniami sporových strán. Na otázku, či pri\nriadnom postupe žalobcu (advokáta) by poškodený klient bol v pôvodnom konaní úspešný, je v rozsahu\nprejednávanej veci potrebné odpovedať kladne - podaním odporu na predpísanom formulári by došlo k\nzrušeniu platobného rozkazu. Avšak špekulácie o prípadnom úspechu alebo neúspechu klienta žalobcu\nv pôvodnom konaní, v ktorom nie je známe, či vôbec a aké prostriedky procesného útoku by voči\nobrane žalovaného žalobca v pôvodnom konaní uplatnil, sú pre rozhodnutie v danej veci irelevantné\na predovšetkým v rozpore s § 797 ods. 4 OZ, ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Pochybenie\nadvokáta, ktoré bolo dôvodom odmietnutia odporu jeho klienta proti platobnému rozkazu vydanému v\npôvodnom konaní, je v prejednávanej veci nepochybne rozhodujúcou príčinou vzniknutej majetkovej\nujmy jeho klienta.\n25. Žalovaný sa napokon nestotožnil ani s právnym posúdením výluky v článku II. ods. 6 písm. a) poistnej\nzmluvy č. 1548024080 súdom prvej inštancie ako ustanovením v rozpore s kogentným ustanovením\n§ 799 ods. 3 OZ, ktoré podľa názoru súdu prvej inštancie umožňuje poisťovateľovi poistné plnenie\nznížiť v situácii, ak vedomé (t. j. nedbanlivostné a aj úmyselné) porušenie povinností poisteným malo\npodstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti,\nneumožňuje však poisťovateľovi odmietnuť vyplatenie poistného plnenia v celom rozsahu. Súd prvej\ninštancie výluku z poistenia posúdil podľa § 39 OZ ako absolútne neplatné zmluvné dojednanie pre\njeho rozpor s kogentným ustanovením § 799 ods. 3 OZ. Odvolací súd sa s právnym posúdením veci\nsúdom prvej inštancie stotožňuje, čiastočne však vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného aj z iných\ndôvodov (k tomu v ods. 30 a 31 odôvodnenia nižšie).\n26. Ako ustálil súd prvej inštancie, z oznámenia žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo dňa\n9.12.2022 vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia z\ndôvodu, že prišlo k naplneniu výluky z poistenia, podľa ktorej sa poistenie nevzťahuje na zodpovednosť\nza škodu spôsobenú hrubou nedbanlivosťou, čo malo byť naplnené tým, že zo strany žalobcu ako\npoisteného došlo k zvlášť závažnému porušeniu nutnej opatrnosti a starostlivosti spočívajúcej v\nneznalosti zákona a právnej úpravy upomínacieho konania. Je preto potrebné konštatovať, že žalovaný\nv oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo dňa 9.12.2022 neuviedol ako dôvod odmietnutia\nposkytnutia poistného plnenia, že by škoda klientovi žalobcu nevznikla, ani že nevznikla v príčinnej\nsúvislosti s pochybením advokáta pri výkone advokácie a napokon ani že nevznikla v uplatnenej výške.\nŽalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že sa na žalobcom uplatnené poistné plnenie\nvzťahuje výluka. Článok II. ods. 6 písm. a) poistnej zmluvy č. 1548024080 upravuje, že sa poistenie\nnevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú hrubou nedbanlivosťou, ako aj úmyselného konania\npoisteného. V danej veci teda podľa žalovaného išlo o hrubú nedbanlivosť žalobcu, ktorá mala spočívať\nv zvlášť závažnom porušení nutnej opatrnosti a starostlivosti spočívajúcej v neznalosti zákona a právnej\núpravy upomínacieho konania.\n27. Odvolací súd konštatuje, že Občiansky zákonník ani všeobecne záväzné právne predpisy na úseku\npoisťovníctva pri úprave zodpovednosti za škodu ani poistných zmlúv neobsahujú legálnu definíciu\nobsahu pojmu „hrubá nedbanlivosť“ a neupravujú rozlíšenie nedbanlivosti aj podľa jej intenzity na\nnedbanlivosť ľahkú, resp. bežnú a hrubú. V slovenskom právnom poriadku sa zaviedol koncept hrubej\nnedbanlivosti v trestnom práve, v novele účinnej od 01.08.2025 ako vyššiu formu vedomej nedbanlivosti,\nktorá na strane jednej hraničí s nepriamym úmyslom a na strane druhej s vedomou nedbanlivosťou\n(„hrubou nedbanlivosťou“ sa podľa § 16 ods. 2 novelizovaného Trestného zákona rozumie obzvlášť\nľahostajné alebo hrubé porušenie obvyklej opatrnosti, starostlivosti alebo povinnosti vyplývajúce zo\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného\ntýmto zákonom).\n\n28. Výklad pojmu „hrubá nedbanlivosť“ či aspoň príkladmo demonštratívnym spôsobom uvedené\nosobitné okolnosti konania alebo opomenutia advokáta, na ktorých sa strany dohodli, že majú napĺňať\npojem „hrubá nedbanlivosť“ nevyplývajú ani z predloženej poistnej zmluvy, táto v čl. VIII. písm. k)\nlen všeobecnou formuláciou za hrubú nedbanlivosť považuje „zvlášť závažné porušenie potrebnej\nopatrnosti, prípadne starostlivosti, vyplývajúcej z výkonu objednanej činnosti alebo priamo zo zákona“.\nJe potom zjavné, že aplikácia výluky z dôvodu „hrubej nedbanlivosti“ v prípade poistenia zodpovednosti\nza škodu pri výkone advokácie je tak v praxi nepredvídateľná a výlučne na jednostrannom posúdení\npoisťovateľa. Právna teória a judikatúra síce považuje za „hrubú nedbanlivosť“ prejav vyššieho stupňa\nneopatrnosti alebo ľahostajnosti v porovnaní s bežnou (ľahkou) nedbanlivosťou, avšak vzhľadom na\npredmet poistnej zmluvy by potom výkladom žalovaného bolo z poistného plnenia titulom výluky možné\nvylúčiť každé pochybenie advokáta v príčinnej súvislosti s výkonom advokácie. Súd prvej inštancie\nsprávne posúdil zmluvné dojednanie so záverom, že v prípade svojvoľného úsudku žalovaného je takto\nvšeobecne formulovaná výluka aplikovateľná na každú poistnú udalosť v prípade tejto zodpovednosti\nza škodu.\n29. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nerešpektoval princíp autonómie zmluvných strán a\nrozhodol bez rešpektovania zmluvných dojednaní dohodnutých medzi rovnocennými obchodnoprávnymi\nsubjektami, odvolací súd uvádza, že práve žalovaný bez opory v zákone alebo zmluve aplikuje\nneurčité zmluvné dojednanie jednostranne vo svoj prospech. Odvolacia argumentácia žalovaného,\nže poistiteľovi je zákonom umožnené korigovať poistné riziko prostredníctvom postupov určených\nzákonom o poisťovníctve neznamená oprávnenie poisťovateľa „korigovať“ zmluvné dojednanie, ktoré\nmá charakter abstraktnej hypotézy, vlastným jednostranným výkladom. Žalovaný ďalej pri posudzovaní\nmiery nedbanlivosti advokáta poukazuje na právnu teóriu, ktorá vychádza z predpokladu, že advokát,\nktorý svoje povolanie vykonáva starostlivo a svedomito, má kvalitatívnu úroveň priemerného advokáta.\nT.j. klient je oprávnený očakávať od svojho advokáta plnenie povinností, ktoré dosahuje aspoň priemernú\núroveň - tzv. odborný štandard starostlivosti, zanedbanie ktorého nie je ospravedlniteľné subjektívnymi\ndôvodmi. Odvolací súd konštatuje že vzhľadom na špecifický predmet poistenia je potom správne\nstanovisko súdu prvej inštancie, že takáto úvaha žalovaného jednoznačne smeruje k chybnému a\nnereálnemu predpokladu neomylnosti advokáta a poisťovateľ tak nikdy nemusí poskytnúť poistné\nplnenie. Odvolací súd tu považuje za potrebné konštatovať absenciu kritéria predvídateľnosti pri aplikácii\nvýluky v znení ako je dojednaná. Zhodne so žalobcom odvolací súd uvádza, že žalovaný ako poisťovateľ\nnesprávne na ťarchu žalobcu hodnotí jeho postavenie advokáta v poistnom vzťahu, kde je poistným\nrizikom zodpovednosť za škodu spôsobenú práve pri výkone advokácie.\n30. Žalovaný potom v odvolaní dodáva, že objektívne hľadisko pri posudzovaní požadovanej\nstarostlivosti advokáta neznamená úplné prehliadnutie okolností konkrétneho prípadu a pripúšťa,\nže existuje celý rad situácií, ktoré môžu mať za následok porušenie povinnosti advokáta, resp.\nnedodržanie štandardu starostlivosti (ochorenie advokáta, prípady jeho indispozície z iných dôvodov,\nči vadné zastupovanie v prípade jeho neprítomnosti). Všeobecným hľadiskom pri posudzovaní týchto\nsituácií je podľa právnej teórie kritérium predvídateľnosti, v tom zmysle, že „Len indispozície náhleho\nnepredvídateľného charakteru môžu byť považované za ospravedlniteľné a ovplyvňujúce odchýlku od\nštandardu starostlivosti.“ (Balarin, J. in Tichý, L./ed./ Odpovědnost advokáta za škodu, 1. vydanie, Praha:\nC.H.Beck, 2013 s. 144). Odvolací súd k námietke žalovaného uvádza, že v konaní pred súdom prvej\ninštancie takúto obranu neuplatnil, netvrdil žiadne konkrétne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť\nakékoľvek iné „okolnosti posudzovanej veci“ ako tvrdil žalobca. Pokiaľ bolo dôvodom odmietnutia\nplnenia uplatnenie výluky, dôkazné bremeno existencie zmluvnej úpravy a splnenia podmienok pre\nvýluku zaťažovalo žalovaného, nie žalobcu.\n31. Odvolací súd pri hodnotení tejto odvolacej argumentácie žalovaného poukazuje vo svojej\nvýchodiskovej úvahe o obsahu pojmu „hrubá nedbanlivosť“ v civilnom práve na rozhodovaciu činnosť\nNajvyššieho súdu ČR, ktorý konštatoval, že „hrubá nedbanlivosť“ je nedbanlivosť najvyššej intenzity,\nktorá svedčí o ľahkovážnom prístupe škodcu k plneniu svojich povinností, pri ktorom je potreba náležitej\nopatrnosti zanedbaná v takej miere, že je prejavom zrejmej bezohľadnosti škodcu k záujmu iných osôb.\nJe pravdou, že právna úprava českého civilného kódexu na rozdiel od Občianskeho zákonníka SR\nobsahuje legálnu definíciu pojmu „hrubá nedbanlivosť“ (v § 2971 OZ ČR), ktorá je postavená na úroveň\númyselného spôsobenia škody z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky. S takouto východiskovou úvahou\nsa aj odvolací súd stotožňuje. V prejednávanej veci formálne pochybenie advokáta pri podaní odporu\nnie je podľa názoru odvolacieho súdu možné právne posúdiť ako hrubú nedbanlivosť, ktorá by mala\n\nsvedčiť o ľahkovážnom prístupe advokáta k plneniu svojich povinností, pri ktorom zanedbal náležitú\nopatrnosť v takej kvalifikovanej miere, že je prejavom zrejmej bezohľadnosti k záujmu klienta. Odvolací\nsúd tu poukazuje na to, že dôkazné bremeno existencie osobitných kvalifikovaných okolností zaťažovalo\nžalovaného. Zároveň zdôrazňuje, že nie každé profesné pochybenie advokáta (resp. jeho koncipienta\nalebo zamestnanca, za ktoré rovnako zodpovedá), je možné považovať za hrubú nedbanlivosť. V\nsumáre preto odvolací súd konštatuje, že tak ako je úprava výluky z poistenia z dôvodu „hrubej\nnedbanlivosti“ v poistnej zmluve, je možné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti\nzmluvného dojednania z dôvodu podľa § 39 OZ pre rozpor s § 797 ods. 3 OZ, keď by žalovaný mohol v\nsúlade s kogentným ustanovením § 797 ods. 3 OZ len znížiť poistné plnenie z ním uvedeného dôvodu.\nSám žalovaný aplikoval výluku (t.j. právne posúdil vec tak, že sa na danú poistnú udalosť poistenie\nnevzťahuje) tak, že zo strany žalobcu ako poisteného došlo k zvlášť závažnému porušeniu nutnej\nopatrnosti a starostlivosti spočívajúcej v neznalosti zákona a právnej úpravy upomínacieho konania.\nOdvolací súd potom ale nevidí rozdiel medzi obsahom bežnej nedbanlivosti spočívajúcej v omyle resp.\npochybení pri aplikovaní formálnych náležitostí odporu (nepodanie odporu na elektronickom formulári)\na „hrubou“ nedbanlivosťou, ktorá by mohla byť podľa názoru odvolacieho súdu, za absencie určitej\na zrozumiteľnej zmluvnej úpravy, naplnená len kvalifikovaným konaním advokáta, t.j. príkladmo ak by\nžalobca vedome nepodal odpor za svojho klienta elektronickým formulárom určeným pre upomínacie\nkonanie, čo však nebolo v konaní preukázané.\n32. Argumentácia žalovaného, že z § 788 ods. 1 OZ a § 792 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 13\nzákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve, explicitne vyplýva, že poistná zmluva je zmluvou adhéznou,\nktorú je možné prijať ako celok a predmetom tejto zmluvy je poistný produkt kreovaný poistiteľom,\nje vo vzťahu k posúdeniu platnosti jednotlivých zmluvných podmienok právne irelevantná. Rovnako\nodvolaciemu súdu nie je jasné, ako žalovaným uvádzané ustanovenie § 4 ods. 13 zákona č. 39/2015\nZ. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súvisí s meritom prejednávanej veci\n(„Poisťovacou činnosťou je podnikateľská činnosť podľa tohto zákona, ktorou je preberanie poistných\nrizík od osôb ohrozených rovnakým alebo podobným rizikom, vytváranie a organizovanie poistného\nkmeňa, vytváranie technických rezerv na všetky záväzky voči oprávneným osobám z poistných zmlúv\na plnenie týchto záväzkov za odplatu, ktorá sa určí s použitím poistnej matematiky a štatistiky).\n33. Odvolací súd po posúdení odvolania žalovaného nevzhliadol naplnenie uplatnených odvolacích\ndôvodov § 365 ods. 1 písm. d), h) ani f) CSP, teda existenciu žiadnej vytýkanej vady konania, ktorá by\nmala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Vzhľadom na\nvyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2\nCSP, ako vecne správne potvrdil.\n34. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania\npodľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n38. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "78Cb/22/2023", "guid": "1d0081a0-5b9b-4b59-859d-eb581ced5778:3d815c72-8f8a-4a19-a64e-67161c330994", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:416f8140-c01b-488e-a2b4-d5081e830610", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.447.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 447/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 447/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.447.2022.1"}, {"guid": "ussr:5bbb6cb5-5578-450c-b53d-8f130a9d5aae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.596.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 596/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 596/2017 z 28. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-28", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.596.2017.1"}, {"guid": "ussr:76073985-e7e4-4b76-a973-8c4bd95e00e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.678.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 678/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 678/2015 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.678.2015.1"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "093c65df-6bac-433b-bd4a-dbe60f0c2a31:6e3191f7-bd84-4668-8d4a-8e0a0d753eb7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1515219006.2", "spisova_znacka": "5Cdo/140/2022", "nazov": "Opravné uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/140/2022 z 6. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1515219006.2"}], "citovane_v": []}