Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/29/2023 1119207607 18. 03. 2025 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2025:1119207607.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: StartUp Europe, s. r. o., so sídlom Lermontovova 3, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 236 506, zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s. r. o., so sídlom Vretenová 4, 841 04 Bratislava, IČO: 46 606 122, v konaní o zaplatenie 5.868,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/55/2019 - 350 zo dňa 18.10.2022 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/55/2019 - 350 zo dňa 18.10.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/55/2019 - 376 zo dňa 03.01.2023 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 36Cb/55/2019 - 350 zo dňa 18.10.2022 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.868,82 Eur, - úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 4.083,09 Eur odo dňa 28.01.2017 do zaplatenia, - úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 32,00 Eur odo dňa 09.05.2017 do zaplatenia, - úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 1.753,73 Eur odo dňa 27.06.2017 do zaplatenia, - paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.05.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.868,82 Eur spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania, titulom uzatvorenej Zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 9100292157. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca uzatvoril dňa 30.01.2016 so žalovaným Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie dodávok elektriny žalovanému v zmysle ustanovení zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov. Podľa zmluvy sa pri vzťahoch, ktoré nie sú zmluvou výslovne upravené, primerane použijú ustanovenia zákona č. 251/2012 Z.z., Obchodné podmienky a Obchodný zákonník. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté odbery elektriny cenu stanovenú v zmluve a dodržiavať ostatné podmienky v zmysle zmluvy. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky elektriny a za súvisiace
vykonané služby v súlade s platným cenníkom. Žalobca vystavil žalovanému nasledujúce faktúry č. 3202198111 vo výške 4.083,09 Eur dňa 27.01.2017, č. 1300082639 vo výške 32,- Eur dňa 08.05.2017, č. 3202198112 vo výške 1.753,73 Eur dňa 26.06.2017. 3. Súd prvej inštancie po preskúmaní a vyhodnotení dôkazov, ako aj právnom posúdení veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Mal za to, že žalobca právne kvalifikoval svoj nárok na zaplatenie ceny odobranej elektrickej energie a služieb s tým spojených vyplývajúcej zo zmluvy o združenej dodávke elektriny uzatvorenej medzi zmluvnými stranami dňa 30.01.2016. Súd považoval za nesporné, že nehnuteľnosť s odberným miestom 3202198, H. XX, N. s EIC 24ZSS3202198 000S bola vo vlastníctve žalovaného, čo prehlásil jeho právny zástupca na pojednávaní konanom dňa 10.08.2021 (č. l. 274). Sporným nebolo ani to, že do predmetného odberného miesta žalobca dodával a distribuoval elektrinu v množstve vyúčtovanom faktúrami č. 9170223168, 9173159265. Z nepopretých tvrdení žalobcu rovnako tak vyplýva, že žalovaný k predmetnému odbernému miestu uhradil štyri preddavkové platby v celkovej sume 400,- Eur dňa 15.02.2016, 10.03.2016, 08.04.2016, 10.05.2016 (pozri aj výpis z účtu žalobcu č. l. 278 a nasl.). Vzhľadom na nedoplatok na neuhradených faktúrach za dodávku a distribúciu elektriny bolo predmetné odberné miesto odpojené, za čo vznikol náklad žalobcovi v sume 32,- Eur, vyúčtovaný faktúrou č. 4132046561. Sporným nebol cenník služieb žalobcu a splatnosť tej-ktorej faktúry. 4. Sporným podľa súdu prvej inštancie bola pasívna vecná legitimácia, keď žalovaný tvrdil, že nebol osobou, ktorá využívala dodávky a služby poskytnuté zo strany žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný tvrdil, že predmetnú zmluvu so žalobcom neuzavrel a podpis na zmluve nie je jeho, a preto je táto zmluva neplatná. Rozhodujúcim pre posúdenie tohto sporu bola otázka uzatvorenia Zmluvy o združenej dodávke elektriny, s ktorou súvisí aj námietka žalovaného o tom, že služby žalobcu nevyužíval, elektrinu neodoberal, a preto nie je daná pasívne vecná legitimácia žalovaného v konaní. 5. Súd prvej inštancie konštatoval, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). 6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná. V prvom rade súd poukázal na to, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol v rozhodnom čase žalovaný, ktorý mal právo s predmetnou vecou nakladať, disponovať a užívať ju. Vo vzťahu k písomnej forme zmluvy o združenej dodávke, ktorú žalobca predložil, súd upozornil na znenie znaleckého posudku č. 9/2021, ktorý bol vyhotovený za účelom posúdenia pravosti podpisu U.. S. ako bývalého štatutárneho zástupcu žalovaného na Zmluve o združenej dodávke elektriny. Znalkyňa zistila, že „sporný podpis na písomnosti nevykazuje znaky, ktoré by nasvedčovali tomu, že je výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. To znamená, že sporný podpis nebol vyhotovený rukou pisateľa pomocou guľôčkového pera alebo iného druhu písacieho prostriedku. Pre potvrdenie zistených znakov, ktoré nasvedčujú tomu, že sporný podpis označený SM pravdepodobne vznikol ako otlačok pečiatky, alebo bol vyhotovený iným spôsobom“. Podľa § 40 ods. 3 OZ je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Žalovaný poprel vykonanie predmetného úkonu, a preto v spojitosti so záverom znaleckého posudku nebolo možné s určitosťou zistiť, kto opatril pečiatkou žalobcu písomný návrh na uzatvorenie zmluvy o združenej dodávke elektriny. Na základe uvedeného, preto súd dospel k záveru, že písomnú formu Zmluvy o združenej dodávke elektriny pre nedostatok jej podpisu oprávnenou osobou nie je možné považovať za platnú podľa § 40 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 7. Napriek uvedenému, z následného správania strán konania dospel súd k záveru, že zmluva o združenej dodávke elektriny bola uzatvorená, avšak ústnou formou. Uviedol, že Zmluva o združenej dodávke elektriny je zhodná s obsahom písomného návrhu na uzatvorenie zmluvy, ktorý bol žalovanému podľa § 43a ods. 1 OZ predložený na podpis a na písomné uzatvorenie predmetnej zmluvy. Žalovaný predmetný návrh prijal, čím uzatvoril ústnu formu zmluvy o združenej dodávke, čo vyplýva v zmysle § 275 ods. 4 ObZ práve tým, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti vo vzťahu k predmetnému odbernému miestu odoberal elektrickú energiu a s ňou súvisiace služby, čo je podporené vykonaným
dokazovaním z výpisu účtu žalobcu a predloženej faktúry č. 9170223168. Z týchto dôkazov vyplýva, že žalovaný krátko po predložení písomného návrhu na uzatvorenie Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 30.01.2016 uhradil 4 preddavkové platby dňa 15.02.2016, 10.03.2016, 08.04.2016, 10.05.2016. Vo vzťahu k právnemu rámcu predmetnej zmluvy, súd upozornil, že v zmysle zákona č. 215/2012 Z.z. a v súlade s pravidlami trhu bolo možné zmluvu o združenej dodávke uzatvoriť (a to až do 01.01.2019) aj ústnou formou. Medzi stranami ako podnikateľmi tak vznikol obchodnoprávny vzťah založený ústnou zmluvou o združenej dodávke elektriny, na základe ktorej žalobca ako dodávateľ elektriny dodával elektrinu a zabezpečoval distribúciu elektriny do odberného miesta odberateľa vrátane súvisiacich služieb a žalovaný ako odberateľ elektriny sa zaviazal zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu a za distribúciu elektriny a súvisiace služby v zmysle platného cenníka podľa dodaného množstva. Súd považoval vzhľadom na vyššie uvedené (úhrada preddavkových platieb a vlastníctvo nehnuteľnosti žalovaného) argument žalovaného, že nevyužíval odberné miesto a neodoberal elektrickú energiu za účelové tvrdenie v snahe vyhnúť sa splneniu zmluvných povinností. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu ceny dodanej elektriny a súvisiacich služieb v zmysle podaného návrhu. 8. K uplatnenej námietke premlčania žalovaným, súd uviedol, že strany ako podnikateľské subjekty medzi sebou uzatvorili obchodnoprávny vzťah, a preto sa v danom prípade aplikuje všeobecná štvorročná premlčacia doba podľa 397 ObZ. Nárok žalobcu preto nie je premlčaný, čo vyplýva zo vzniku predmetnej pohľadávky a podanej žaloby na súd dňa 30.05.2019. 9. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa so svojimi záväzkami dostal do omeškania, súd prvej inštncie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 369 ods. ObZ, ako aj zaplatenie sumy 40,- Eur, a to titulom nároku na paušálnu náhradu podľa § 369c ods. 1 ObZ v znení účinnom od 01.02.2013 v spojení s § 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z. 10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalovanému, keďže bol v celom rozsahu úspešný. 11. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP: súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP: rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie a má za to, že žalobca neuniesol bremeno preukázania svojich tvrdení. Žalovaný uviedol, že nikdy neprejavil súhlas s písomným návrhom zmluvy o združenej dodávke elektriny a v nej uvedenými podmienkami, absentuje prejav vôle žalovaného na vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Medzi žalobcom a žalovaným neexistuje právny vzťah. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by medzi stranami došlo k ústnej dohode, resp. uzatvoreniu zmluvy ústnou formou. Takýto záver súdu je potrebné vyhodnotiť ako svojvoľný a nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný bol v rozhodnom čase vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej bolo zriadené odberné miesto, avšak žalovaný elektrinu neodoberal, ani nežiadal žalobcu o dodávku elektriny na predmetné odberové miesto, nakoľko nehnuteľnosť dlhodobo užívala tretia osoba. 13. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania časti žalobcom uplatneného nároku, keďže v danom prípade mal pri riešení otázky premlčania aplikovať nie príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, ale § 107 Občianskeho zákonníka. Nárok žalobcu nevyplýva zo žiadneho záväzkovo - právneho vzťahu založeného podľa Obchodného zákonníka, ale v prípade ustálenia, že medzi stranami sporu existuje vzťah, ide o bezdôvodné obohatenie podľa zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka. 14. Žalovaný sa s právnymi závermi súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku nestotožňuje, považuje ich za nesprávne a dôvody, ktoré súd na ich podporu predniesol, za nedostatočné. Žalovaný sa domnieva, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s argumentmi žalovaných, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 36Cb/55/2019 - 350 zo dňa 18.10.2022 v zmysle ustanovenia § 389 v spojení s § 391 CSP zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 16. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý má za to, že v konaní bolo preukázané, že zmluva o združenej dodávke elektriny bola uzatvorená, avšak ústnou formou. Žalovaný bol v rozhodnom čase vlastníkom nehnuteľnosti, mal právo s nehnuteľnosťou nakladať a užívať ju. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že zmluvu so žalobcom neuzatvoril. Žalovaný odoberal elektrickú energiu, o zmluvnom vzťahu mal vedomosť, o čom svedčia aj uskutočnené úhrady preddavkových faktúr. Žalobca má za to, že súd v čl. 54 Rozsudku správne konštatoval, že na predmetný zmluvný vzťah je nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko strany ako podnikateľské subjekty medzi sebou uzatvorili obchodnoprávny vzťah, a preto sa v danom prípade aplikuje všeobecná štvorročná premlčacia doba podľa 397 ObZ. Nárok žalobcu preto nie je premlčaný. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v súlade s § 219 ods. 3 CSP. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť. 18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca už k podanej žalobe pripojil ako dôkaz zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 30.01.2016 ako aj splatné neuhradené faktúry. Z faktúry VS: 3202198111 vyplýva, že žalovaný uskutočnil nasledujúce preddavkové platby: dňa 15.02.2016 platbu vo výške 100,- Eur, dňa 10.03.2016 platbu vo výške 100,- Eur, dňa 08.04.2016 platbu vo výške 100,- Eur, dňa 10.05.2016 platbu vo výške 100,- Eur. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nesporné, že nehnuteľnosť s odberným miestom 3202198, Ráztoky 42, Zázrivá s EIC 24ZSS3202198 000S bola vo vlastníctve žalovaného (uvedenú skutočnosť prehlásil právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 10.08.2021). Sporným nebolo ani to, že do predmetného odberného miesta žalobca dodával a distribuoval elektrinu v množstve vyúčtovanom faktúrami č. 9170223168, 9173159265. Z nepopretých tvrdení žalobcu rovnako tak vyplýva, že žalovaný k predmetnému odbernému miestu uhradil štyri preddavkové platby. Vzhľadom na nedoplatok na neuhradených faktúrach za dodávku a distribúciu elektriny bolo predmetné odberné miesto odpojené, za čo vznikol náklad žalobcovi v sume 32,- Eur, vyúčtovaný faktúrou č. 4132046561. Sporným nebol cenník služieb žalobcu a splatnosť tej-ktorej faktúry. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že písomnú formu Zmluvy o združenej dodávke elektriny pre nedostatok jej podpisu oprávnenou osobou nie je možné považovať za platnú podľa § 40 ods. 1 OZ, v zmysle zákona č. 215/2012 Z.z. a v súlade s pravidlami trhu však bolo možné zmluvu o združenej dodávke uzatvoriť (a to až do 01.01.2019) aj ústnou formou. Súd považoval vzhľadom na úhradu preddavkových platieb a vlastníctvo nehnuteľnosti žalovaného argument žalovaného, že nevyužíval odberné miesto a neodoberal elektrickú energiu za účelové tvrdenie, v snahe vyhnúť sa splneniu zmluvných povinností. 19. Hlavnou odvolacou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že žalovaný nikdy neprejavil súhlas s písomným návrhom zmluvy o združenej dodávke elektriny a v nej uvedenými podmienkami, absentuje prejav vôle žalovaného na vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a medzi žalobcom a žalovaným neexistuje právny vzťah. Odvolací súd k uvedenej odvolacej námietke poukazuje na správny záver súdu prvej inštancie a to, že pre uzatvorenie zmluvného vzťahu - zmluva o združenej dodávke elektriny, písomná forma zo zákona nevyplývala. Súd preto postupoval správne, ak zameral dokazovanie na zistenie, či došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu zmluvy ústnou formou v zmysle § 43a a § 43c Občianskeho zákonníka. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh na uzavretie zmluvy ako jednostranný právny úkon musí spĺňať nasledovné zákonné znaky: 1. Prejav vôle musí smerovať k uzavretiu zmluvy. 2. Návrh musí byť adresný, t. j. musí byť určený jednej alebo viacerým konkrétnym osobám s ponukou na konsens (na účasť na zmluve). 3. Návrh musí byť určitý, t.j. obsah tohto konsensu musia tvoriť aspoň podstatné obsahové náležitosti zmluvy. 4. Z prejavu vôle navrhovateľa musí byť zrejmé, že hodlá byť návrhom (ofertou) viazaný v prípade jeho prijatia. Včasné vyhlásenie je jednostranný adresný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v celom jeho rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadu, keď
ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov (návrh na uzavretie zmluvy). Včasnému vyhláseniu je na roveň postavené aj iné včasné konanie adresáta návrhu (oferty), z ktorého možno vyvodiť súhlas s návrhom. Iným včasným konaním možno rozumieť konanie rozmanitého druhu a jeho posúdenie závisí od predmetu zmluvy, ku ktorému smeroval návrh. Zákon zdôrazňuje iné včasné konanie, z čoho možno vyvodiť, že za taký spôsob nemožno považovať opomenutie, nečinnosť alebo mlčanie, ak z povahy veci nevyplýva opak. 20. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že úhradu preddavkových platieb zo strany žalovaného, ktorý bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, možno považovať za konanie, z ktorého možno vyvodiť súhlas s uzavretím zmluvy. Ako už bolo uvedené, forma akceptácie návrhu nie je predpísaná a na roveň je mu postavené aj iné konanie adresáta, v tomto prípade žalovaného, ktorý podľa odvolacieho súdu uhradením preddavkových platieb vyjadril súhlas s uzavretím zmluvy. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný úhradu preddavkových platieb nespochybnil, bránil sa len tvrdením, že písomnú zmluvu nepodpísal. Súd prvého stupňa preto správne posúdil jeho konanie ako účelové, v snahe vyhnúť sa peňažnému plneniu. Taktiež považuje odvolací súd za irelevantné, že žalovaný prenajímal nehnuteľnosť tretej osobe. Zmluvný vzťah s treťou osobou nemá vplyv na jeho povinnosť plniť si záväzky zo zmluvy o združenej dodávke elektriny. 21. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania časti žalobcom uplatneného nároku, keďže v danom prípade mal podľa jeho názoru pri riešení otázky premlčania aplikovať nie príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, ale § 107 Občianskeho zákonníka. S uvedenou odvolacou námietkou taktiež nemožno súhlasiť, pretože na predmetný zmluvný vzťah je nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko strany ako podnikateľské subjekty medzi sebou uzatvorili obchodnoprávny vzťah. Odvolací súd nevidí dôvod na aplikáciu Občianskeho zákonníka, keďže strany sporu sú podnikateľmi a v danom prípade sa aplikuje všeobecná štvorročná premlčacia doba podľa 397 ObZ. V konaní bolo preukázané uzatvorenie obchodného záväzkového vzťahu, preto aplikácia ustanovení o bezdôvodnom obohatení je vylúčená. Naviac odvolací súd dodáva, že aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia medzi dvoma podnikateľskými subjektami, sa síce aplikujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, ale na premlčanie sa aplikujú príslušné ustanovenia Obchdného zákonníka (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 70/2018 z 20. júna 2018). 22. Odvolací súd z vyššie vysvetlených dôvodov odvolanie žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane súvisiaceho výroku o nároku na náhradu trov konania. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).