Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/88/2024 6123452388 15. 10. 2024 JUDr. Dana Šiffalovič ECLI:SK:KSBA:2024:6123452388.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v spore žalobcu: PATROL SLOVAKIA, s. r. o., Lamač 6766, 841 03 Bratislava, IČO: 47 240 351, zast. Sidor a partneri, s. r. o., Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: BENZINOL SLOVAKIA s. r. o., Mliekárenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 44 820 704, o zaplatenie 22.286,40 eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 66Cb/11/2024-196 zo dňa 26. marca 2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 66Cb/11/2024-196 zo dňa 26. marca 2024 potvrdzuje. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) I. výrokom zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 01.03.2024 v celom rozsahu a II. výrokom rozhodol, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 7 ods. 1 písm. b), § 11 ods. 1 a 6 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoHS), § 61c ods. 1 a 2, § 61d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 01.03.2024 domáhal voči žalovanému vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadi, že: „I. Žalovanému súd ukladá povinnosť zložiť do úschovy Mestského súdu Bratislava III peňažnú sumu 25.930,36 EUR, a to do 3 dní od doručenia tohto uznesenia, všetko až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 66Cb/11/2024, v rámci ktorého sa žalobca domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 22.430,40,- EUR s prísl. titulom odplaty žalobcu voči žalovanému za dodané služby na základe Zmluvy o poskytovaní služieb ochrany objektu 01/09/SRP/2018 zo dňa 30.08.2018 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ako aj pohľadávok z titulu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a náhrady trov konania žalobcovi vzniknutých v súdnom konaní sp. zn. 66Cb/11/2024. II. Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania žalobcu v rozsahu 100 %.“ 3. Súd prvej inštancie preskúmal splnenie jednotlivých podmienok nariadenia neodkladného opatrenia, a to na základe navrhovateľom uvedených skutočností v návrhu, z obsahu ktorého vyplýva, že podmienky neodkladného opatrenia navrhovateľ vo vzťahu k žalovanému formuloval ako obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Ku skutočnostiam prevodu čerpacích staníc žalovaného a následného schvaľovania (kontroly) zo strany Protimonopolného úradu uviedol, že celý proces prevodu predmetných čerpacích staníc podlieha schvaľovaciemu procesu Protimonopolného úradu v zmysle zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Pretože tento prevod podlieha schváleniu, nie je isté, akým spôsobom rozhodne Protimonopolný úrad, teda či povolí prevod časti žalovaného alebo nepovolí podľa § 11 ZoHS. V tomto zmysle mal za to, že ide iba o budúcu domnienku žalobcu, akým spôsobom rozhodne Protimonopolný úrad, čo nemožno vyhodnotiť ako potrebu bezodkladne upraviť pomery strán, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, pretože majetkom stále disponuje žalovaný. Nariadiť neodkladné opatrenie možno v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Súd konštatoval, že na základe uvedených skutočnosti ide skôr o abstraktnú (pravdepodobnú) možnosť ohrozenia práv účastníka. Aj napriek uvedeným skutočnostiam súd konštatoval, že nejde o bezodplatný prevod, takže žalovaný by po predaji čerpacích staníc disponoval finančnými prostriedkami. 4. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný má vedených niekoľko exekúcií, súd poukázal na ust. § 61c a § 61d Exekučného poriadku. Podľa dôkazov doručených súdu s návrhom, bolo vydaných voči žalovanému ako povinnému, 8 poverení na vykonanie exekúcie pre príslušného súdneho exekútora, čím začala voči žalovanému exekúcia. Prvým úkonom súdneho exekútora voči žalovanému/povinnému je doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, čím sa obmedzuje jeho nakladanie s majetkom iba so súhlasom súdneho exekútora. Žalovaný teda nemôže so svojim majetkom nakladať svojvoľne, ale všetky prevody majetku by podliehali schvaľovaniu súdneho exekútora, čo zabráni zmareniu exekúcie. Argument žalobcu o obave z ohrozenia budúcej exekúcie je bezpredmetný, pretože žalovaný má v súčasnosti obmedzenú svoju činnosť na uskutočňovanie bežných právnych úkonov, teda právnych úkonov, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností a ktoré sú predmetom jeho činnosti alebo podnikania. 5. K námietke žalobcu, že žalovaný je v zlej finančnej situácií, pričom argumentoval rozhodovacou praxou Okresného súdu Poprad, sp. zn. 16Cb/267/2016 a uznesenia Krajského súdu v Prešove z 07. júna 2017, č.k. 1Cob/43/2017-256 súd uviedol, že v danom prípade ide o odlišný skutkový stav, kde titulom zloženia úschovy bol nájom, ktorý nemožno aplikovať, pre rozdielnosť riešených právnych otázok. 6. Súd prvej inštancie prešetroval majetkové pomery žalovaného, pričom zistil, že nie je v likvidácii, v konkurze a ani reštrukturalizácii, čo by priamo a bezprostredne ohrozovalo budúce vymoženie spornej pohľadávky a bolo by nutné bezodkladne upraviť pomery sporových strán. Zároveň mal za to, že treba zvážiť aj fakt, že v prípade predaja čerpacích staníc tretej osobe by nešlo o bezodplatný úkon, teda majetok žalovaného by sa iba speňažil, čo je smerodajné vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky v konaní. 7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal plný úspech žalovaný, avšak nakoľko žalovanému trovy konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uznesenie považoval za nepreskúmateľné v celom rozsahu, pretože súd síce citoval relevantné právne normy, avšak z obsahu uznesenia nevyplýva, akým konkrétnym spôsobom v spojení so žalobcom predloženými dôkazmi a tvrdeniami tieto normy na prejednávanú vec aplikoval a ani to prečo (v spojení so zákonnými predpokladmi) návrhu žalobcu nevyhovel (ktoré zo zákonných predpokladov žalobcom osvedčené neboli). 9. Namietal, že pokiaľ súd v tomto konaní od neho požadoval osvedčenie, že exekúcia bude ohrozená s istotou, potom celkom bez pochybností postupoval v rozpore s platnou právnou úpravou i judikatúrou najvyšších súdnych autorít v otázke splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Bol toho názoru, že všetky podmienky v zmysle relevantnej právnej úpravy § 324 a nasl. CSP splnil a preukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy danému právu žalobcu a potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Mal za to, že je daný princíp opodstatnenosti nariadenia daného neodkladného opatrenia. Existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami bola žalobcom preukázaná a žalovaným fakticky nepopretá. Žalobca tiež preukázal, že žalovaný (ešte v predsporovej komunikácii)
súhlasil s uznaním pohľadávky uplatnenej v tomto konaní čo do výšky a dôvodu, ako aj so zabezpečením tejto pohľadávky do doby jej zaplatenia. 10. Vyslovil názor, že taktiež bol naplnený princíp efektívnosti. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva opis (a v možnej a vhodnej miere i preukázanie) majetkových pomerov žalovaného žalobcom, z ktorého je daný jednoznačný záver o tom, že (aj) z údajov Finstat.sk jasne vyplýva, že v minulom roku, t.j. roku 2023 sa hospodárska situácia žalovaného dramaticky zhoršila, nakoľko zaznamenal nečakaný a vysoký prepad hospodárskeho výsledku. Zo zisku na úrovni 1,4 milióna eur sa spoločnosť žalovaného prepadla do straty zhruba 660-tisíc eur. Žalovaný zaznamenal tiež vyšší nárast krátkodobých záväzkov o 2,76 milióna eur, pričom medziročne znížil počet zamestnancov o 90. 11. Žalobca mal za to, že taktiež osvedčil, že žalovaný sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku (prevod všetkých čerpacích staníc žalovaného na tretiu osobu) a je zrejmé, že uvedeným konaním prichádza o všetok svoj hnuteľný aj nehnuteľný majetok, čo odôvodňuje záver, že je ohrozená exekúcia na prípadný nárok žalobcu. Majetkový úpadok žalovaného je zrejmý zo žalobcom predložených dôkazov, pričom na uvedenej skutočnosti nič nemení fakt, že nateraz nie je vedené voči žalovanému konkurzné, likvidačné, či reštrukturalizačné konanie. Pokiaľ aj dochádza k transformácii majetku žalovaného z nehnuteľného na peňažné prostriedky neznamená, že uvedené nemôže byť dôvodom na obavu, že exekúcia pohľadávky navrhovateľa bude ohrozená. 12. Z hore uvedeného a súdu v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia i preukázaného je tak podľa názoru žalobcu dostatočne osvedčená dôvodnosť obavy z toho, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko žalovaný dispozíciou s jediným majetkom na území SR, výkon exekúcie reálnym spôsobom ohrozuje a sťažuje. 13. Žalobca ďalej uviedol, že v tejto súvislosti nie je zrejmá ani podstata záveru súdu v bode 24. uznesenia o tom, že žalovaný aktuálne so svojím majetkom z dôvodu prebiehajúcich exekučných konaní disponovať nemôže - žalobca totiž v žiadnom zo zistených exekučných konaní nevystupuje ako oprávnený, čo je však rovnako podstatné, žiadny súdny exekútor nie je oprávnený blokovať majetok povinného nad rozsah vymáhanej pohľadávky. Inak povedané, že nakoľko žalobca nemá postavenie oprávneného a nebude disponovať žiadnou informáciou o stave exekučných konaní - je reálne, že tieto exekučné konania môžu byť ukončené uspokojením pohľadávok v nich vymáhaných, a v zostatku finančných prostriedkov žalovaný s ich manipuláciou nebude nijako obmedzený. 14. Žalobca mal za to, že bol naplnený aj princíp proporcionality, nakoľko žiadne iluzórne pohľadávky zabezpečiť nežiadal, ale len také, ktoré sú reálne dané a i preukázané, t.j. v nevyhnutnej výške a miere. 15. Taktiež bol naplnený princíp subsidiarity, nakoľko žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v čase, kedy je zrejmé, že žalovaný už odplatne svoj majetok na tretiu osobu previedol. To, že je skutočnosť prevodu posudzovaná z hľadiska kritérií sledovaných Protimonopolným úradom SR (hospodárska súťaž) je v tejto súvislosti podľa jeho názoru bez právneho významu. Práve uvedené konanie je však dôkazom o tom, že k prevodu majetku žalovaného už skutočne došlo, a to s poukazom na § 9 ods. 1 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, pretože koncentrácia by mala byť úradu oznámená predtým, ako sa začnú vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie a po (o. i.) uzavretí zmluvy. 16. S ohľadom na uvedené bol žalobca toho názoru, že nakoľko všetky podstatné skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia riadne osvedčil, žiadal, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie zmenil a navrhované neodkladné opatrenie nariadil a priznal mu voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní je sporný, žalovaný ho v celom rozsahu popiera, teda podľa žalovaného nie je dôvod na vedenie budúcej exekúcie, ktorá by mohla byť ohrozená. Žalobca žiadnym spôsobom neodsvedčil potrebu neodkladného opatrenia. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné tvrdenia a ani neoznačil žiadne relevantné dôkazy, naopak, žalovaný mal za to, že uvádzaním rôznych nepodstatných informácií sa len snaží odpútať súd od merita veci a nehospodárne predlžovať konanie.
18. Žalovaný ďalej uviedol, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, pričom existencia tejto obavy musí byť žalobcom relevantným spôsobom osvedčená. Vyslovil názor, že tento predpoklad osvedčený nebol, čo svojím rozhodnutím potvrdil aj súd. Žalobca neuviedol žiadne relevantné konanie, ktorým by ohrozoval prípadnú budúcu exekúciu. Výsledok hospodárenia za predošlé účtovné obdobia, či nesplatené záväzky voči tretím osobám takým konaním nie je. 19. Čo sa týka konania Protimonopolného úradu SR o udelenie výnimky zo zákazu vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie, rovnako nie je osvedčením takejto hrozby, nakoľko ide o súčasť podnikania žalovaného dokonca pod dohľadom Protimonopolného úradu SR, pričom súd nemôže neodkladným opatrením obmedzovať podnikanie strany sporu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca neosvedčil existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 20. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalovaný za to, že odvolanie žalobcu je v celom rozsahu nedôvodné a jeho odvolacie dôvody absolútne neobstoja. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a skutkový stav navrhol, aby odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 66Cb/11/2024 zo dňa 26.03.2024 o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako vecne správne potvrdil. 21. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 30.08.2024 uviedol, že žalovaný zotrváva iba na všeobecných tvrdeniach, ktoré nemôžu mať a nemajú za následok účinné popretie tvrdení žalobcu o uplatnenom nároku, či jeho relevantné spochybnenie. Žalovaný ani v podanom vyjadrení (tak ako aj v odpore proti platobnému rozkazu) neuviedol žiadne právne ani vecné tvrdenia, ktoré by spochybňovali žalobcom uplatnený nárok. Naproti tomu žalobca svoj nárok riadne preukázal predloženými dôkazmi, na ktoré žalovaný dokonca ani žiadnym spôsobom nereflektoval a ani ich nepoprel. 22. Žalobca mal za to, že dostatočne a vyčerpávajúco osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, o čom súdu predložil nielen v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, rovnako doplňujúcom vyjadrení dostatok dôkazov o tom, že predpoklady splnené boli a je podľa jeho názoru zrejmé, že žalovaný popiera verejne dostupné skutočnosti a vyjadreniami zavádza. Poukázal na to, že finančná situácia na strane žalovaného je alarmujúca (a bola i v čase, keď súd rozhodoval o nariadení neodkladného opatrenia), o čom svedčí napr. aj to, že proti žalovanému bolo od počiatku roku 2024 už vydaných niekoľko právoplatných rozhodnutí, v ktorých bol zaviazaný na plnenie voči veriteľovi - inému ako je žalobca a započatých bolo 10 exekučných konaní, v ktorých má žalovaný postavenie povinného a predmetom vymáhania je peňažný nárok oprávneného. 23. Žalobca bol toho názoru, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu nezistil rozhodujúce skutkové okolnosti a tie skutkové okolnosti, ktoré zistil, na ich poklade dospel v danej veci k nesprávnemu právnemu záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 343 a § 344 CSP. 24. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť. 25. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 26. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 27. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 28. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
29. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha. 30. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 31. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 32. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 33. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 34. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 35. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: - je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, - navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, - uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, - navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, - právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri
nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 36. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie navrhovateľ. Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj druhej strane, t.j. odporcovi, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. 37. V prebiehajúcom súdnom konaní sa žalobca návrhom doručeným súdu dňa 01.03.2024 domáhal voči žalovanému vydania neodkladného opatrenia, ktorým mu uloží povinnosť zložiť do úschovy Mestského súdu Bratislava III peňažnú sumu 25.930,36 eur, v bližšie špecifikovanom znení, a to do 3 dní od doručenia uznesenia,. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zo dňa 01.03.2024 ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu. Žalobca s uvedeným názorom konajúceho súdu nesúhlasil a bol toho názoru, že všetky podstatné skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia riadne osvedčil. 38. Odvolací súd sa v danom prípade stotožňuje so skutkovým zistením, tak i s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a k odvolaniu žalobcu uvádza, že z priložených listinných dôkazov nemal ani odvolací súd za dostatočne osvedčené splnenie zákonných podmienok, ktoré by odôvodňovali nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. 39. Žalobca síce poukázal na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného a prevod majetku žalovaného na tretiu osobu, ktoré tvrdenia podložil jednak článkami v rôznych médiách a jednak údajmi z webstránky finstat.sk, ako aj informáciami vyplývajúcimi z údajov Monitoring firiem (Wolter Kluwer) a listami vlastníctva, ktoré majú preukazovať majetkové pomery žalovaného, no neopísal také konanie žalovaného, ktoré by priamo nasvedčovalo obave z ohrozenia budúcej exekúcie. Ako uviedol súd prvej inštancie v bode 17. napadnutého rozhodnutia, z obsahu návrhu vyplýva, že podmienky neodkladného opatrenia žalobca vo vzťahu k žalovanému formuloval ako obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musel v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Samotné tvrdenia žalobcu, ktorými odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazujú skutočnosť, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neposkytol súdu prvej inštancie dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Odvolací súd zastáva názor, že žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. V tomto kontexte odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júla 1997, sp. zn. 5 Obo 144/97 (zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998), v zmysle ktorého: „Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku,
ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“ 40. Odvolací súd podotýka, že existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo existencia nároku, ako aj ich osvedčenie, samo osebe ešte nevytvára zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie, pričom takéto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávneným účastníkom aj osvedčené, a to všetko za dodržania princípu proporcionality. Nie je pravdou tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie požadoval od žalobcu osvedčenie, že exekúcia bude ohrozená s istotou. Hrozba ohrozenia exekúcie, ktorá je podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, však musí byť v čo najvyššej miere objektivizovaná a nie je možné, aby bola založená len na subjektívnom vnímaní žalobcu. Osvedčenie ohrozenia prípadnej exekúcie je potrebné posudzovať aj vo vzťahu ku konaniu žalovaného, a teda či vykonáva nejaké kroky alebo sa správa, alebo postupuje tak, že tento postup môže u žalobcu vzbudiť dôvodné obavy, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená. Samotná obava žalobcu môže byť len jeho subjektívna predstava, ale bez osvedčenia konkrétnych postupov a správania sa žalovaného, ktoré takúto obavu u žalobcu vyvolalo, nie je možné považovať podmienku prípadného ohrozenia exekúcie za splnenú. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu ohľadne prevodu čerpacích staníc žalovaného na tretiu osobu súd prvej inštancie dôvodne poukázal na to, že proces prevodu predmetných čerpacích staníc podlieha schvaľovaciemu procesu protimonopolného úradu v zmysle zákona o ochrane hospodárskej súťaže a zároveň v prípade predaja čerpacích staníc tretej osobe by nešlo o bezodplatný úkon, teda majetok žalovaného by sa iba speňažil, čo je smerodajné vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky v konaní. Argumenty žalobcu ohľadom prevodu majetku žalovaného, jeho exekúciách a celkovo zlej finančnej situácii podporené článkami z internetových zdrojov, údajmi z Finstat.sk, ako aj informáciami vyplývajúcimi z údajov Monitoring firiem (Wolter Kluwer), nie je ani podľa názoru odvolacieho súdu možné vyhodnotiť ako dostatočné pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. 41. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že žalobca vzhľadom na všetky ním uvedené argumenty má obavu, že jeho pohľadávka nebude uspokojená, alebo nebude uspokojená v celosti. Je zrejmé, že všetky uvedené skutočnosti môžu u žalobcu vyvolať obavu o úspešnosti prípadnej exekúcie, avšak takáto obava bez ďalšieho nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko neosvedčil hodnoverným spôsobom také konanie žalovaného, ktoré by vzbudzovalo obavu, že žalovaný vykonáva úkony alebo sa správa tak, že účelovo smeruje k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu. Žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil, že by správanie žalovaného smerovalo k úmyselnému konaniu, ktorého výsledkom by došlo k zmenšeniu jeho majetku, a teda neosvedčil že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená. Žalobca zároveň v súlade s § 325 ods. 1 CSP neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. 42. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 43. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej a rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v takomto prípade nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP a contrario). O nároku na náhradu trov odvolacieho konania o nariadení neodkladného opatrenia, rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). 44. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).