Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/6/2024 z 26. 11. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 14Co/6/2024 1510229361 26. 11. 2024 JUDr. Darina Kriváňová ECLI:SK:KSBA:2024:1510229361.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v právnej veci žalobkyne: O.É. H., D.. XX.XX.XXXX, N. M. X, XXX XX W. U., zastúpenej JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: L.. H. N., D.. XX.XX.XXXX, N. H. XX, XXX XX N., zastúpeného JUDr. Ivanou Hutňanovou, advokátkou, so sídlom Krížna 38, 811 07 Bratislava, o určenie, že žalobkyňa je podielovou vlastníčkou nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B5-42C/657/2010-905 zo dňa 28. júna 2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského B5-42C/657/2010-905 zo dňa 28.6.2023 p o t v r d z u j e .

súdu

Bratislava

IV

č.k.

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti rodinného domu so súpisným č. XXX na A.. Č.. XXX/X o výmere 113 m2, druh pozemku Zastavené plochy a nádvoria a pozemku s parcelou č. XXX/X o výmere 435 m2, druh pozemku záhrady, v katastrálnom území M., P. N., O..Č.. - M., P. N. S., zapísanej na LV č. XXX, vedenom Katastrálnym úradom Bratislava, Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2. 2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že pôvodne so žalovaným tvorili pár, spoznali v roku 2001. V roku 2005 uzatvorili spolu manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozhodnutím súdu dňa 07.10.2009. Počas trvania vzťahu sa dohodli, že budú spolu stavať dom. Bolo to v roku 2002, na pozemku, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Dohodli sa na tom, že si neurčia spoločné podiely k domu, ale budú neskôr určené podľa výkonov, prác, investícií a pod. Žalobkyňa sa podieľala na stavbe domu finančne, a to konkrétne sumou čo sa týka iba domu, ďalej sa podieľala prácami a výkonmi a administratívnou činnosťou ohľadne vybavovania dokladov súvisiacich s výstavbou rodinného domu a tiež sa podieľali na výstavbe domu jej rodinní príslušníci. Žalovaný si zobral úver na dom vo výške 1.010.000,- Sk s tým, že len on bude dlžníkom. Žalobkyňa mala záujem tiež byť dlžníčka úveru, čo môže potvrdiť pracovníčka Slovenskej sporiteľne, a.s. Bolo to v roku 2002. V roku 2005 bol žalovaný v Číne na obdobie 3-5 rokov. Vzhľadom k tomu, že mali byť dokončené stavebné práce dohodli sa so žalovaným, že ona dokončí dom a administratívne náležitosti ohľadne domu a potom príde za ním do Číny. Pýtala sa žalovaného, kedy sa bude konať zápis jej osoby ako spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti po formálnej stránke, a keďže žalovaný bol v zahraničí, neskôr zase mal zdravotné problémy - psychického charakteru, stále sa to odďaľovalo. V júli 2005 po uzatvorení manželstva jej žalovaný zaslal prísľub e-mailom, kde bolo

deklarované, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, a že sa podieľala finančne na výstavbe rodinného domu v Jarovciach, a preto len z technických príčin, z dôvodu zahraničnej služby v Šanghaji nie je uvedené jej meno v liste vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. To by mohla potvrdiť jej kolegyňa, ktorá spolu s ňou sedela v kancelárii a rozprávali sa o tom. Z dôvodu, že žalovaný mal vzťah s inou ženou, ich manželstvo účastníkov skončilo rozvodom v roku 2009. Spolu rokovali ako vyporiadať vzájomné majetkové nároky, ale žalovaný neprejavoval záujem o uzavretie nejakej dohody. Pretože neexistovala dohoda o výške spoluvlastníckych podielov predmetnej nehnuteľnosti, tak podiely oboch boli rovnaké. Naliehavý právny záujem odôvodňovala tým, že bez tohto určenia by bolo právo žalobkyne ohrozené, alebo by sa bez tohto určenia stalo postavenie právne neistým, pretože jej vzťah k rodinnému domu nie je zapísaný v Katastri nehnuteľností. Dňa 16.02.2017 podala návrh na rozšírenie žaloby o určenie spoluvlastníckeho práva a žiadala, aby súd pripustil rozšírenie žaloby o určenie, že žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 drobných stavieb, ktoré boli postavené v súvislosti s výstavbou rodinného domu a to studne a vonkajších úprav, tak ako sú uvedené v znaleckom posudku L.. M. R. č. 207/2006 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu zo dňa 13.09.2006, ako aj oplotenia, záhradného domčeka a plotu bočného, keď toto príslušenstvo sa nezaznamenáva do katastra nehnuteľností a bez určenia spoluvlastníckeho vzťahu aj k týmto veciam by bolo jej postavenie neisté, najmä v budúcnosti v prípade možného zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Súd pripustil zmenu žaloby uznesením zo dňa 17.02.2017. 3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a tvrdil, že medzi stranami sporu nikdy nedošlo k uzavretiu dohody o budúcom spoluvlastníctve k nehnuteľnosti, tak ako to deklaruje žalobkyňa. Žalovaný stavbu rodinného domu začal uskutočňovať s úmyslom mať ju pre seba. Nadobudol pozemky, na ktorých je postavený rodinný dom na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa V-5963/99 zo dňa 03.09.1999 do výlučného vlastníctva. Už v čase po nadobudnutí pozemkov do vlastníctva sa rozhodol stavať rodinný dom a mal v úmysle stavbu nadobudnúť do svojho vlastníctva a všetky jeho následné úkony v tom čase smerovali k tomu, aby novopostavený dom nadobudol do výlučného vlastníctva. V novembri 2002 si dal vypracovať dokumentáciu stavby (projektový plán rodinného domu JUNIOR 54), na ktorej je uvedený ako investor spolu s položkovým rozpočtom stavby. Žiadosťou zo dňa 22.11.2002 požiadal o poskytnutie hypotekárneho úveru na výstavbu rodinného domu a zmluva bola podpísaná dňa 20.12.2002 na sumu 1.010.000,- Sk. Dňa 07.04.2005 požiadal o vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Rodinný dom JUNIOR 54“ a rozhodnutie, ktorým bolo povolené stavbu užívať bolo vydané dňa 21.06.2005. Rozhodnutím číslo 798/2005 zo dňa 01.07.2005 bolo určené pre stavbu rodinného domu súpisné číslo a orientačné číslo. Žalovaný tvrdil, že samotná účasť žalobkyne na stavbe rodinného domu by na vznik spoluvlastníckeho vzťahu nestačila, a to aj keby prípadne poskytla značné materiálové alebo finančné prostriedky, či vlastnú prácu, ak nebola pred začatím stavby rodinného domu uzavretá medzi ňou a žalovaným dohoda pred začatím stavby rodinného domu o spoločnej výstavbe rodinného domu, a teda aj dohoda o založení podielového spoluvlastníctva musí byť preukázaná. Poukázal na to, že v inom súdnom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vystupovala žalobkyňa ako nevlastník predmetnej nehnuteľnosti, čo sa javí tak, že žalobkyňa podľa potreby je vlastníčkou a podľa potreby nie je vlastníčkou. V tomto konaní je nevyhnutné, aby žalobkyňa bola v pozícii spoluvlastníka nehnuteľnosti od samotného začiatku výstavby rodinného domu, čo bolo v podstate vyvrátené tvrdením jej samotnej, že je nevlastník. Okrem toho nepreukázala naliehavý právny záujem na určení spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nepreukázala žiadny hmotnoprávny základ pre takého určenie. Preto navrhol žalobu zamietnuť. 4. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 136, ods. 1, 2, § 137 ods. 1, 2, v spojení s § 34, § 35 a § 132 Občianskeho zákonníka. Podľa § 137 CSP súd najskôr skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti. 5. V predmetnej právnej veci je postavenie žalobkyne ohľadne jej spoluvlastníckeho práva právne neisté, keďže jej vzťah k rodinnému domu nie je zapísaný v Katastri nehnuteľností. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je teda daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak sa žalobkyňa domáha určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, pri ktorých je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný (v tomto prípade žalovaný), má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a na jeho právne účinky, je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobkyne je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jej právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne

rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch, medzi žalobkyňou a žalovaným. 6. V prejednávanej veci mala žalobkyňa bremeno tvrdenia, že spolu so žalovaným uzatvorili dohodu o spoluvlastníctve a za splnenia akých podmienok sa dohodli na vzniku spoluvlastníctva k rodinnému domu. 7. Žalobkyňa sa na pojednávaní dňa 22.03.2023 vyjadrila a uviedla, že so žalovaným sa zoznámila v roku 2001 na jar. Vždy na Valentína oslavovali výročie. Tým, že bola vdova a on bol tiež sám, tak sa začali stretávať a po nejakých týždňoch začali spolu bývať. Nemali partnerov a preto to pociťovali tak, že je to správne. Zo začiatku bývali u nej v byte na A., kde mal žalovaný skriňu, v nej mal osobné veci. Bývala s nimi ešte jej neplnoletá dcéra U. H.. Nakupovali spolu, spolu upratovali, varili, navštevovali rôznych známych, zúčastňovali sa rodinných osláv a rôznych pracovných akcií z jeho alebo z jej strany. Keď začali stavať rodinný dom, tak prespávali aj na jeho byte na N. X., pretože to mali bližšie do M.. Fungovali ako spoločná domácnosť. Žalovaný nemal tú domácnosť tak vybavenú, pretože býval sám, fungovali väčšinou u nej v byte a všetky tie potrebné veci k domácnosti zariaďovali spoločne. Už v tom období chodievali na ten pozemok do M., vtedy tam bola len záhrada. Boli tam stromy, oberali ovocie. Potom sa rozhodli, že na tom pozemku si chcú postaviť domček, ona to celé len uvítala, pretože tiež žila na dedine. V lete 2002 začali pozerať rôzne domčeky, začali rozmýšľať, aký domček si postavia. Chodili po dedinách a niekedy sa stalo, že zazvonili na nejaký rodinný dom, ktorý sa im páčil, či by sa nedal pozrieť aj z vnútra. Neskôr si vybrali typ domu v EUROLINE, to znamená projekt rodinného domu aj z rozpočtom, tak sa dohodli, že budú ten dom stavať spoločne. Túto dohodu urobili v lete 2002, že budú spolu stavať, bola to ústna dohoda. Nemali presné pravidlá, akou mierou sa kto pričiní (prácou, financiami, vybavovaním), tak potom sa určí podiel na dome. O tejto stavbe vedeli aj ich známy aj rodinní príslušníci. Začali chodiť okolo toho, začali zisťovať a vybavovať jednotlivé veci. Boli nadšení z toho, že idú stavať a zároveň začali riešiť stavebné povolenie a úver v banke, kde oslovili ich známu pani O., ona ich informovala, čo a ako. O stavebné povolenie požiadal len žalovaný, pretože on vlastnil ten pozemok. Ona v tom nevidela žiadny problém. Aj o stavebný úver žiadal len on, aj keď ona bola ochotná sa na tom tiež podieľať. Stavebný úver si zobral len on aj z toho dôvodu, že založil svoj byt na N. X. a má taký dojem, že založil aj byt svojej mamy (on už bol vlastníkom aj spolu s bratom). Žalovaný si teda zobral úver a ostatné sa malo financovať z ich úspor a platov, čo potvrdila aj svedkyňa O.. Po zhotovení hrubej stavby, keď už sa dalo preložiť záložné právo z jeho bytu na ten dom, už vtedy chcela byť spoludlžníčkou, aby nebol zaťažený jeho byt. To sa nakoniec neuskutočnilo, takže tam zostal len on sám ako dlžník, čo potvrdila aj pani O. ako svedkyňa. Neskôr hľadali firmu, ktorá by tento dom postavila, našli spoločnosť TITAN-RAŠ, s. r. o. a na základe cenovej ponuky sa podpísala zmluva o dielo, predtým museli pripraviť ten pozemok na stavbu, to znamená zlikvidovať tú záhradu, vyrúbať stromy, pripraviť ten pozemok na stavbu, na čom sa podieľali aj pán O. a aj jej syn. Bola pri každej jednej činnosti, ktorá sa tam uskutočnila, aj pri tom ako žalovaný podpísal zmluvu o dielo s pánom Š., ktorý bol konateľom firmy TITAN-RAŠ. Pri podpise zmluvy o dielo sa začala hrubá stavba, finančne sa hrubá stavba realizovala z tohto hypotekárneho úveru (časť tejto hrubej stavby). Ona medzitým zabezpečovala iné organizačné veci, komunikovala s pani Š.I., ktorá robila účtovníctvo spoločnosti TITAN-RAŠ. Pripravovala nejakú kávu a nápoje na stavbu. Stavba sa začala realizovať 22.07.2003, chodili spolu so žalovaným na stavbu pozerať ako sa to vyvíja. Boli tam často a medzitým sa pripravovali iné veci. Po nejakých nezhodách sa zmluva o dielo so spoločnosťou TITAN- RAŠ ukončila a medzitým sa zabezpečovali napr. tehly na stavbu. Ona vybavovala objednávky, zároveň robila aj sekretárske práce, realizovala stretnutia. Keď sa začala stavba 22.07.2003, založila aj spolu so žalovaným tzv. stavebný denník, kde mali napísané kontakty na jednotlivých dodávateľov a rôzne iné kontakty aj na živnostníkov. Žalovaný sám písal vlastnou rukou do tohto denníka, boli to úvodné strany a neskôr písala všetko ona až po koniec stavby. Má poznámku aj z obdobia, keď odchádzala za žalovaným do Činy v auguste 2005, ešte vybavovala elektronické hodiny ako aj žiadosť ku kolaudácii v M. aj k zápisu stavby na G. ulici. Tento jej stavebný denník je vlastne prierezom celej tej stavebnej činnosti a jej účasti na tej stavbe. Žalovaný mnohokrát ani nepoznal tých ľudí, s ktorými ona komunikovala. V jeho výpovediach mnohokrát spochybnil tie mená, že ich nepozná alebo že nepracovali, ale ona si všetkých vybavuje a tieto tvrdenia žalovaného vyvrátila. Hrubá stavba sa robila na základe zmluvy o dielo tou spoločnosťou TITAN-RAŠ a neskôr svojpomocne. Táto zmluva bola predčasne ukončená, to znamená, že sa urobili len obvodové mury a priečky, a neskôr nastúpili živnostníci, ktorí následne robili inžinierske siete, krov, strechu aj pokrytie, tieto robila jedna firma REPOSTAV. Už v septembri 2003 nastúpili na tieto práce živnostníci. 24.09. sa zabezpečovalo drevo na krov, potom sa zabezpečovalo

pokrytie krovu a ona dňa 24.09. aj urobila úhradu za celú strechu, o čom predložila aj dôkaz; výpis z účtu aj potvrdenie o prevzatí peňazí: 64.000,- Sk. Aj keď nebola spoludlžníčkou úveru, aj tak sa podieľala na hrubej stavbe. Po hrubej stavbe nasledovali ďalšie veci, ktoré sa robili, ako výkopové práce, ako trativod, prívod vody do domu, kopala sa studňa, na čom sa podieľali rodinní príslušníci, čo aj potvrdili svedeckými výpoveďami a neskôr živnostníci, napr. pán O., ktorý robil elektroinštaláciu a doťahovala s ním neskôr aj elektrické hodiny. Pán Š., ktorý robil kúrenie a vodu. Ďalej pán Č., ktorý robil podlahy a maľovku, ktorý tiež vydal prehlásenie, že spolu vyberali materiály. Ďalej pán R., ktorý robil bezpečnostné zariadenie na dome, s týmito ľuďmi bola v dennodennom kontakte a komunikovala s nimi. Tá stavba, to bol proces, ktorý trval od leta 2003, až kým neodišli do Činy. Zároveň sa dohodli so žalovaným, že budú rekonštruovať jeho byt, ktorý bol v jeho vlastníctve na N. ulici, pretože rodinný dom v Jarovciach chceli dať do prenájmu diplomatickému zboru a preto začali rekonštrukciu toho bytu, aby mali kde bývať, keď prídu na dovolenku na Slovensko. V tomto závere, keď sa už chystala odísť do Činy, tak ešte vybavovala realitných maklérov, ktorí prichádzali do rodinného domu na obhliadky, ešte sa robili ukončovacie práce: plot, chodníky, dlažba a zároveň sa rekonštruoval ten byt a nával týchto povinností prispel k tomu, že nebola zapísaná na LV ako spoluvlastník. Žalovaný bol v tej dobe už v Číne a ona to bez neho nechcela riešiť. On ju ubezpečoval, že to vybavia, keď sa vrátia na Slovensko a v súvislosti s tým poslal aj e-mail, „že sa podieľala finančne na výstavbe rodinného domu, ale z technických príčin (zahraničná služobná cesta v Šanghaji) nie je uvedené meno mojej zákonitej manželky O. na LV uvedenej nehnuteľnosti“. 8. Svedkyňa C. N., F.. C., matka žalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 1981 kúpili jej rodičia záhradu. V roku 1999 prikúpil žalovaný čiastku k tej záhrade a plánoval tam stavať rodinný dom pre seba a svoje deti. Na to si zobral hypotéku. V roku 2003 začal stavať dom a založil svoj a bratov byt. Hrubú stavbu vyplácal sám on z hypotéky. Ostatné vyberal z vkladnej knižky. Hrubú stavbu rodinného domu stavala firma. Ostatné vo vnútri robili ďalší robotníci a väčšinou jej rodina a nevedela uviesť či tam robila i žalobkyňa. Robil tam i žalobkynin syn a okrem toho jej rodina. Bol tam napr. jej vnuk, syn jeden, druhý syn, švagor, brat a synovec. Ona tam prítomná nebola, ale vie to od rodiny, že tam boli. Jej vnuk žalovaného syn je v Prahe už asi 10 a viac rokov a žalovaného dcéra I. chodila do školy, čiže oni na stavbe nepomáhali. 9. Svedkyňa L.. M.. U. U. H., dcéra žalobkyne vypovedala, že bývala so žalobkyňou v byte, keď sa zoznámila so žalovaným. Neskôr bola súčasťou ich domácnosti. Vie, ako prebiehala celá výstavba ohľadne domu. Mama z práce utekala do M., dvíhala telefóny, ohľadne jednotlivých prác, lebo žalovaný mal v tej dobe psychické problémy. Od začiatku to bolo jasné, že to mal byť ich spoločný dom. Vždy sa hovorilo ideme do nášho domu, vždy sa hovorilo o našom dome. Všade chodili žalobkyňa so žalovaným spolu, čo sa týka vybavovania a vyberania do domu. Žalovaný nechcel sám chodiť, niekedy s ním chodievala ona, napr. vyberať škridlu mimo Bratislavy. Keď žalovaný odcestoval do Číny ona chodila spolu so žalobkyňou. Chodievali napr. na stavbu kontrolovať robotníkov. Taktiež sa robila rekonštrukcia bytu žalovaného. Žalobkyňa bola na miestnom úrade v M. ohľadne pridelenia súpisného a orientačného čísla a pracovníčka z úradu, ktorá ju tam poznala a vedela, že chodí na stavbu sa jej pýtala, prečo nie je zapísaná aj ona ako spoluvlastník. Vtedy jej žalobkyňa telefonovala, že čo má urobiť, lebo nemali presne dohodnuté podiely na dome a ona je povedala, aby sa tam zapísala, lebo neskôr môžu byť s tým problémy. Predtým ako odišiel žalovaný do Číny udelil plnú moc žalobkyni a jej na všetky právne úkony súvisiace s domom aj s bytom, čiže ak by nemohla ísť žalobkyňa mala ísť ona. Počas výstavby rodinného domu aj potom bolo všetko na žalobkyni. Ona žalovanému napr. išla vybrať jeho lieky k jeho psychiatrovi, neposlal jeho dcéru ani jeho matku, ale ju, čiže to svedčí o tom, že mal v nich dôveru. Žalobkyňa sa podieľala na výstavbe rodinného domu napr. výkopovými prácami. Potom boli jednotlivé dodávateľské práca, ktoré už robili živnostníci. Neskôr upratovala dom, napr. po robení parkiet, po maľovke, vždy tam fyzicky pracovala. Žalovaný si obviazal ruku a tvrdil, že ho bolí z tenisu a že už nemôže robiť. Dispozičné riešenie domu a interiér chodili vyberať spolu strany sporu, ale žalovaný to prevažne nechával na žalobkyňu, čo si vyberie. Žalobkyňa a žalovaný začali tvoriť pár v roku 2001, vie to pretože v septembri 2001 už bol žalovaný na bratovej svadbe. Zoznámili sa niekedy na jar 2001. Bývali striedavo na N. V. na A. ul. Ich vzťah bol dosť intenzívny. Ona sa zúčastňovala spolu s jej vtedajším priateľom, ktorý je teraz jej manželom fyzických prác, napr. odstraňovali tapety trojvrstvové, bola to dosť namáhavá práca. Rekonštrukcie bytu sa zúčastňovala preto, lebo v tom čase žalobkyňa spolu so žalovaným ako mali odísť do Číny chceli prenajať rodinný dom, ktorý postavili a keďže z Číny sa mali vracať 1x za rok na dlhšie obdobie za tým účelom sa robila rekonštrukcia bytu žalovaného, aby mali kde bývať.

10. Svedok O.. A. H., syn žalobkyne vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobkyňa so žalovaným sa poznali od roku 2001 a tvorili spolu pár. Vedel to preto, lebo v 2001 sa ženil a už boli na jeho svadbe. Riešili svoju budúcnosť. Na pozemku, ktorý vlastnil žalovaný stavali dom. On im tam tiež pomáhal, keď mu žalobkyňa zavolala, že treba niečo pomôcť, také skôr pomocné práce, niekedy zavolal aj kamarátov a išiel. O tomto spore vie toľko, že žalovaný dlží žalobkyni peniaze. On sám povedal, keď boli spolu na stretnutí, že si je vedomí toho, že dlží nejaké peniaze, ale že chce so žalobkyňou žiť v spoločnej domácnosti a ona bude po ňom dediť, aby to ďalej neriešili. Žalobkyňa bola stále na stavbe rodinného domu a on v prípade, že bolo treba niečo pomôcť. Pamätal si napr., že vykladali kusy dreva na krov, alebo nejaké pomocné práce. Žalobkyňa a žalovaný stavali dom spoločne a chceli v ňom spolu bývať a spolu ho mať. Žalobkyňa investovala finančné prostriedky do domu aj do bytu. Vyberala peniaze z účtu jednak menšie, niekedy aj väčšie čiastky a investovala ich. Svedok uviedol, že vie o e-maily, ktorý písal žalovaný žalobkyni, vždy to bolo tak, že spolu stavali ten dom a majú byť spoluvlastníci. 11. Svedok S. C., strýko žalovaného uviedol, že vie o tom, že žalovaný staval rodinný dom. Tento rodinný dom staval pre seba a pre svoje deti. Mali tam záhradu pri pozemku žalovaného a chodieval mu pomáhať na túto stavbu. Žalovaný ho oslovil, že či by som mu neprišiel pomôcť na stavbu. On o tom nikdy nepočul, že by mala polovica domu patriť žalobkyni, aspoň pred ním sa o tom nikdy nerozprávali. Žalobkyňu nikdy nevidel na stavbe pracovať, videl iba ako varila kávu, alebo zohrievala párky. Jediný krát videl na stavbe pracovať jej syna. Žalobkyňa mu volala až pri dokončovacích prácach, keď sa robili chodníky okolo domu, aby išiel do Prievozu pre stroje na rezanie dlaždíc a vecí ohľadne toho, ale predtým mu nevolala. Nemal vedomosť o tom, že by žalobkyňa finančne prispievala na dom. 12. Svedkyňa L.. I. O., priateľka žalobkyne vypovedala, že žalobkyňa sa so žalovaným zoznámila v roku 2001, začali spolu žiť a robiť si plány a začali spolu stavať dom s tým, že budú dom spoločne užívať. Ako vybavovali a stavali dom žalovaný si začal vybavovať cestu do Číny. Všetky veci a vybavovanie robotníkov ohľadne domu riešila žalobkyňa. V čase výstavby rodinného domu sa so žalobkyňou aj menej stretávali, lebo mala menej času, vzhľadom k tomu, že stavali rodinný dom a bývala často na tejto stavbe. Žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti. Ona v tom čase robila hypo poradcu v Slovenskej sporiteľni a chodili sa za ňou pýtať ohľadne hypotéky. Na stretnutia chodili spolu a žalovaný sa rozhodol, vzhľadom k tomu, že mal dosť vysoký príjem, že on bude výlučným dlžníkom a zakladal iba svoje vlastné nehnuteľnosti ako záloh. Keď sa vrátili z Číny v roku 2006/2007 chceli urobiť zmenu predmetu zabezpečenia. Dovtedy bol zálohom byt, ktorý vlastnil pravdepodobne žalovaný so svojim bratom a po návrate z Číny urobili zmenu zálohu, pričom zálohom na hypoúver bol rodinný dom v Jarovciach. V tej dobe žalovaný nechcel, aby žalobkyňa vstúpila do úverového vzťahu. Úver bol splácaný zo strany žalovaného a nechcel, aby sa aj žalobkyňa stala spoludlžníčkou. V rodinnom dome v Jarovciach mali bývať spoločne aj s dcérou žalobkyne. Žalobkyňa vždy, keď spolu telefonovali vždy niečo hľadala nakupovala a vie o tom, že vyberala aj z účtu a mala aj svoje úspory, z ktorých niečo hradila. Svedkyňa uviedla, že vedela o tom, že v lete 2002 bola uzavretá ústna dohoda o spoluvlastníctve k rodinnému domu v M.. 13. Svedkyňa L.. H. O., bývalá kolegyňa žalobkyne, uviedla, že sedela so žalobkyňou v jednej kancelárii tak to s ňou prežívala. Stavať začali ešte skôr ako boli manželia, neskôr sa stali manželmi. Po tom to dopadlo tak ako to dopadlo, neskôr som sa dozvedela, že majú spor ohľadne majetku, keďže žalobkyňa tam vložila nemalé finančné prostriedky. Neskôr bol žalovaný v Číne a bremeno dokončovania celej stavby bolo na žalobkyni. Keď sa vrátili z Číny istú dobu im to fungovalo, potom nastali problémy, ale o kým sa nevedela bližšie vyjadriť. Žalobkyňa vychovala dve deti bez muža nakoľko ovdovela. Predstavovala si, že žalovaný je muž, ktorého si našla na celý život. Dosť ju prekvapilo ako sa zachoval žalovaný, keďže sa hrdil aký je veľký kresťan a chodí do kostola. Nehnuteľnosť v M. stavala žalobkyňa spolu so žalovaným. Stavali to spoločne, len ju upozorňovala na to, aby si to dali po právnej stránke do poriadku, keďže do toho vložila nemalé finančné prostriedky. Žili v spoločnej domácnosti, chodili spolu nakupovať. Keďže sedeli v spoločnej kancelárii bavili sa o stavbe každý deň. Vždy jej rozprávala čo vybavovala, aké veci ohľadne domu. Na niektorých veciach, na ktorých chceli ušetriť pracoval syn žalobkyne. Vie, že niektoré veci na dome aj financovala. Okrem domu v Jarovciach robili aj prestavbu bytu na N. S. N.. Svedkyňa uviedla, že vie o e-maily, ktorý písal žalovaný žalobkyni. Bolo to tak, že ona išla zapísať na kataster vlastnícke právo ohľadne rodinného domu v M. a ako vlastníka zapísala iba žalovaného. Ona sa jej pýtala, prečo nezapísala ako vlastníka aj seba a ona odpovedala, že nechcela to urobiť bez vedomia žalovaného. Potom jej asi vnukla nejaké podozrenie, následne na to volala alebo písala žalovanému a on ju týmto e-mailom uistil, že všetko bude v poriadku. Tento e-mail videla

ukazovala jej ho na monitore. Keď sa vrátili z Číny začali normálne fungovať ako rodina. Žalobkyňa nechcela naliehať na žalovaného so zápisom jej vlastníckeho práva k rodinnému domu, pretože tvrdila, že žalovaný nebol na tom dobre zdravotne po psychickej stránke. Ona jej medzi rečou spomínala, aby si to dala do poriadku a taktiež na ňu naliehala i jej rodina a potom to vyústilo do rozvodu. Svedkyňa uviedla, že mala vedomosť o tom, že bola uzavretá ústna dohoda medzi žalobkyňou a žalovaným o založení spoluvlastníctva k rodinnému domu. 14. Svedok L.. M. U., zať žalobkyne vypovedal, že žalobkyňa a žalovaný pred uzatvorením manželstva začali spolu stavať dom. Mali medzi sebou určitú dohodu. Potom ako tento dom postavili, žalovaný odmietol splniť túto dohodu a dom dal zapísať iba na seba. Žalobkyňa i žalovaný spolu bývali, spolu žili a odkedy ich poznal žili spolu v jednej domácnosti. Keď sa on dostal do ich rodiny výstavba rodinného domu v M. už bola v plnom prúde. Keď boli niekde so známymi bavili sa len o tej výstavbe. Bolo to 10 alebo 11 rokov dozadu. Žalobkyňa pri výstavbe riešila väčšinu vecí, objednávala, zariaďovala a zháňala materiál. Žalovanému sa veľmi nechcelo to veľmi vybavovať, nechával to na žalobkyňu. Potom prišla pre žalovaného pracovná ponuka so Šanghaja a potom sa to celé skomplikovalo, všetky veci ohľadne domu nechal dovybavovať žalobkyni a žalobkyňa nakoniec odišla za žalovaným do Šanghaja. Keď sa vrátili nasťahovali sa do tohto domu o niekoľko mesiacov a podokončovali všetky veci. Žalobkyňa vypomáhala aj on vypomáhal. Žalobkyňa napr. vyberala materiál a interiéry. Spolu so žalobkyňou riešili vonkajšie úpravy okolo domu, to bolo v období, keď už žalovaný bol odcestovaný v Šanghaji. Vie o tom, že žalobkyňa minimálne trikrát robila väčšie výbery hotovosti. Vyplatila robotníkov. Boli niekoľkokrát v Baumaxe a tam platila za tie exteriérové veci okolo domu. Nevie presne uviesť o aké sumy pri tých väčších výberoch sa jednalo, ale vie, že jeho manželka jej to vyčítala, že prečo všetko platí. Na to jej žalobkyňa odpovedala, že majú so žalovaným dohodu, že on si zobral úver, z ktorého financoval prvú časť výstavby a že zvyšnú časť bude financovať ona zo svojich úspor. Čo sa týka stavby domu stavali ho oni dvaja spolu a bývali tam oni dvaja. V období keď boli odcestovaný v Šanghaji plánovali tento dom prenajať, ale nakoniec toto sa neuskutočnilo, pretože sa predčasne vrátili zo Šanghaja a opäť tam bývali oni dvaja. Mali dohodu, že vlastnícke podiely si určia podľa toho, kto sa akou mierou podieľal na výstavbe rodinného domu. E-mailový prísľub žalovaný posielal z Číny ako nejaké ubezpečenie. To všetci riešili ako veľkú kauzu. Žalovaný odišiel do Číny a žalobkyňa všetko dovybavovala a keď prišlo na zapisovanie vlastníkov k rodinnému domu do katastra úradníčka sa jej spýtala, koho ma zapísať na LV. Žalobkyňa sa jej pýtala čo má robiť, že nemá presne vyšpecifikovaný podiel k rodinnému domu. Často telefonovala so žalovaným, ktorý jej povedal, že najskôr sa má určiť podiel k rodinnému domu a potom sa to dá zapísať. Potom ako žalovaný odišiel do Číny pomáhal žalobkyni pri exteriérových prácach, fyzicky nie, ale tým, že priviezol materiál, napr. dlažbu, pomáhal ju vykladať. Pomáhal na rekonštrukcii bytu žalovaného, tam tiež pomáhal odnášať nejaké veci a prinášali sanitu, dlažbu. 15. Svedkyňa A.. V. S., bývalá kolegyňa žalobkyne vypovedala, že v novembri 2004 nastúpila pracovať do Slovnaftu, pričom žalobkyňa sa stala jej kolegyňou. Sedeli spolu v jednom priestore ešte s ďalšom kolegyňou a pomaly sa dostávala do obrazu, že žalobkyňa má partnera a že spolu stavajú rodinný dom v Jarovciach. V roku 2005 v prvej polovici sa viacej dozvedela o tempe a spôsobe výstavby a stavania. Žalobkyni volali viacerí robotníci, ktorí robili na stavbe aj ona im volávala naspäť. Často sa s nimi radila, aký obklad, alebo dlažbu, plot, zábradlie má vybrať a taktiež ohľadom dokončovania stavby. Na internete si prezerali kuchyne a kuchynské vybavenia. Vybavovala a chodila veľa robiť. Chodila veľmi skoro do práce, pretože mali pretože mali pružnú pracovnú dobu a skoro odchádzala, aby mohla ísť na stavbu. Často nakupovala potraviny a chodila variť pre robotníkov na stavbu. Žalovaný často chodieval za ňou do zamestnania, niekedy prišiel už na obed a zostal až do konca pracovnej doby. Stávalo sa, že sa spolu so žalovaným bavila o výstavbe rodinného domu a on povedal, že O. to vie lepšie ako on. S kolegyňou boli na kolaudácii domu. Žalobkyňa chodila ustarostená do práce a videla, že má zničené ruky od roboty. Pýtala sa žalobkyne či majú vysporiadané spoluvlastníctvo k tomu rodinnému domu a ona jej odpovedala, že sú dohodnutí so žalovaným na podieloch, podľa výšky príspevku, každý svojím dielom. Potom žalobkyňa so žalovaným uzatvorili manželstvo, ale stále nemali vyriešené spoluvlastníctvo k rodinnému domu, a žalobkyňa sa vyjadrila v tom zmysle, že nemal na to čas. Upozorňovala ju na to, že nech si to dajú do poriadku a jedného dňa im víťazoslávne ukázala monitor, na ktorom bola správa o spoluvlastníctve k majetku. Ako archivárka vedela, že toto nestačí, ale ona to považovala za dostatočný dôkaz. Potom odišla za žalovaným do Číny a keď sa vrátili začali problémy. Žalobkyňa často niečo vyberala, chodila po turniketoch v našej práci máme bankomaty, z ktorých vyberala peniaze a spomínala, že ide platiť to a to. Jedenkrát sa stalo, že nevedela poslať platbu cez internetbanking a ona jej pri tom pomáhala, bola to platba za obklady, dlažbu a omietky. Vie, že to bola vyššia suma, ale presnú sumu

si nepamätala, to bolo ešte v Slovenských korunách. Svedkyňa sa vyjadrila, že videla e-mail, v ktorom jej žalovaný prisľúbil polovicu domu, žalobkyňa bola spokojná a šťastná, že môže veriť svojmu už vtedy manželovi. 16. Svedok U. O., bývalý sused žalobkyne vo svojej výpovedi uviedol, že sa často s účastníkmi stretávali ako rodiny. Zo začiatku to bolo každé 3 týždne, neskôr to bolo vo frekvenciách 1; 1,5 mesiaca. Spolu sa stretávali aj na nejakých svadbách. On je technicky zdatný človek a veľmi sa rozprávali o stavbe domu. Dozvedel sa o tom, že chcú stavať dom a od začiatku to chápal tak, že ho budú stavať spolu. Boli u nich za manželkou, rozprávali sa o hypotéke, žalovaný tvrdil, že si zoberie na hrubú stavbu hypotéku a že ostatné budú financovať spolu. V prípravnom konaní výstavby sa zúčastnil aj on brigády a matne si pamätal, že sa pripravoval terén k výstavbe a žalobkyňa tam v nejakej šope vzadu varila kávu. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným chápal ako veľmi intenzívny a dôverný. Po hrubej stavbe zostali ostatné veci na starosti hlavne žalobkyni. Ona bola hlavnou aktérkou, je to organizačný typ. Žalovaný sa viackrát vyjadril, že bez O. by to nezvládol. Sťažoval sa, že mu nikto z rodiny nepomáha a že všetko je veľmi drahé. Vie o tom, že napr. plyn mu robil pán C. (strýko), ale výkopy musela zorganizovať žalobkyňa. Žalovaný chcel odísť pracovať do zahraničia. Pripravoval sa na to, ale niekto z ministerstva mu nechcel dať súhlas k tomu, aby odišiel. Nakoniec mu ten súhlas dal, ale žalovaný mal obavy, pretože nevedel dobre jazyk a nevedel pracovať s počítačom. Nevedel napríklad k obyčajnému e-mailu pripojiť ani prílohu (vie o tom, že U. - dcéra žalobkyne i žalobkyňa mu pomáhali s dokumentmi do práce, prostredníctvom počítača). V tomto období prerábali ešte i byt na N. ul., ktorý patril žalovanému a dohodli sa tak, že tento byt na N. dokončia a žalobkyňa odíde za odporcom do Číny. Žalobkyňa bola vdova a poberala vdovský dôchodok. Žalovaný žalobkyňu prehovoril, aby sa za neho vydala a tak vlastne prišla o tento vdovský dôchodok. Žalovaný sa z Číny vrátil veľmi skoro, nebol tam žiadne 4 roky. Tu chodil po lekároch, lebo mal depresiu, triasol sa, bral lieky. V tom období sa veľmi málo stretávali. Dali ho v práci na nižšiu funkciu a neskôr z ministerstva zahraničných vecí odišiel na ministerstvo dopravy a medzi žalobkyňou a žalovaným to začalo škrípať. Podľa jeho názoru ten dom stavali spolu a mali tam aj bývať spolu. Hrubú stavbu financoval žalovaný cez hypotekárny úver a viem, že žalobkyňa znášala celú domácnosť a réžiu dvoch bytov a podieľala sa finančne i na nákupe niektorých vecí. V Slovnafte mala dobrý príjem a mala aj vdovský dôchodok a viem, že všetky financie išli na výstavbu rodinného domu. 17. Svedkyňa O. J., bývalá starostka v obci M. v rámci svojej výpovede uviedla, že plnila iba úlohy v rámci kompetencií stavebného úradu. O predmete tohto sporu nevedela nič. Miestny úrad plnil aj úlohu stavebného úradu, išlo napr. o žiadosti o stavebné povolenia, o kolaudačné rozhodnutia a podobne. Obec M. mala v tej dobe asi 1.200 obyvateľov. Každý tam o každom vedel. Už i z toho dôvodu, že vyrastali spoločne od malička. Ona ako starostka mala taký zvyk, že si každé ráno obehla dedinu a vedela, čo sa kde deje. Nikdy do detailov nezisťovala, kto sa na stavbách nachádza, ale v prípade predmetného domu sa na dome vždy nachádzali dvaja kľúčoví pracovníci a to pán C. V. A. O., ktorý bol murárom. Boli tam aj iní, ale ona nezisťovala kto je kto. Žalovaného pozná asi 30 rokov a doklady k rodinnému domu vybavoval iba žalovaný, lebo sa zastavil na kus rečí, tak ako každý iný. Žalobkyňu nikdy nevidela, nikdy jej nebola ani predstavená. Na stavbe ju nikdy nevidela. Ona so žalobkyňou nič neriešila. 18. Svedok L.. S. O., kamarát žalovaného vypovedal, že má oprávnenie vykonávať stavebné dozory na stavbe. V roku 2002 začal žalovaný uvažovať o stavbe rodinného domu. On mu vysvetlil, že stavebný dozor bude potrebovať vtedy, keď dom bude stavať svojpomocne, ale keďže on dom staval prostredníctvom dodávateľskej firmy, tak stavebný dozor nepotrebuje, ale dohodli sa, že mu bude pomáhať ako priateľ. Kontroloval napr. kvalitu stavby, jednotlivé rozpočty aj platenia, to ako bude celá stavba vyzerať od základov. Musel poznať projektovú dokumentáciu a pamätá si, že stavebné povolenie bolo vydané na meno žalovaného. Boli tam nejaké problémy ohľadom stavebných základov, s ktorými žalovanému pomáhal. Boli aj ďalšie problémy, najmä čo sa týka komína a krbu. Boli väčšie chyby pri stavbe strechy, kde došlo k najväčšej hádke medzi stavebnou firmou a objednávateľom - žalovaným. Na kolaudačnom konaní nebol pozvaný. Ešte raz bol u žalovaného, keď robili plot. Svedok uviedol, že žalobkyňu nepozná. Všetky výkopové práce boli zadané firme, ktorá ich vykonávala. Nevie o tom, že by to robil niekto iný a je nelogické, aby tieto práce robil niekto iný, keď už boli zaplatené príslušnej firme. On bral za vlastnícka rodinného domu žalovaného. 19. Svedok V. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že bol oslovený žalobkyňou, ktorá sa s ním chcela stretnúť a keďže stavba rodinného domu v M. sa realizovala pred viac ako 10 rokmi nevedel o čo sa jedná a o koho sa jedná. Dohodli sa, že sa stretnú v jeho firme, kde ho žalobkyňa oboznámila so skutočnosťami, ktoré

sa týkali výstavby rodinného domu v Jarovciach. Chcela od neho, aby jej napísal čestné prehlásenie, že sa zúčastňovala výstavby rodinného domu v M.. Asi po pol hodine sa rozišli. Na to prišiel domov a tam mu manželka hovorila, že volala žalobkyňa a chcela na neho telefonický kontakt. Na to sa so ženou doma pohádali a mal z toho niekoľko dní tichú domácnosť. Za 1 - 2 týždne žalobkyňa volala znova, že sa chce stretnúť. On jej povedal, že sa s ňou nemá o čom baviť. V ten deň, alebo na druhý deň volala žalobkynina dcéra, že keď sa nechce stretnúť so žalobkyňou nech sa stretne aspoň s ňou. Na to mu jej právna zástupkyňa poslala list a chcela, aby dal prehlásenie, že sa zúčastňovala na stavbe rodinného domu. On si žalobkyňu vôbec nepamätal. Výstavbu rodinného domu v M. robil na základe zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným a rokoval ohľadne tejto stavby so žalovaným. On chodil na stavbu, videl tam aj žalobkyňu, ktorá doniesla minerálku alebo kávu. 20. Zo záznamu o zistených skutkových okolnostiach spísaných dňa 12.11.2013 s I. O., dcérou žalovaného súd zistil, že si pamätá, len toľko, že žalovaný chcel stavať rodinný dom a mal našetrené nejaké peniaze. Na stavbe bola niekoľko krát stále s tým, že dom stavia jej otec a že tento dom bude patriť jej a jej bratovi. Otec nikdy nevravel, že dom stavia spolu s pani H., ktorá vtedy nebola ani jeho manželkou (č.l. 170 ). 21. Zo záznamu o zistených skutkových okolnostiach spísaných dňa 08.11.2013 s H. N., synom žalovaného súd zistil, že mu otec nikdy nehovoril, že rodinný dom stavia spolu s A. H., teda, že aj ona by mala byť vlastníkom rodinného domu. Podľa jeho vedomostí rodinný dom stavala nejaká firma a otcovi pri stavbe pomáhala otcova rodina, najviac strýko S. C. a otcovi známi. On o žiadnej dohode, ktorú mal uzatvoriť jeho otec s pani H. P. tom, že rodinný dom budú vlastniť spolu nikdy nepočul a ani otec sa mu o takejto dohode nikdy nezmienil. 22. Z čestného prehlásenia Z. O. zo dňa 15.04.2015 súd zistil, že realizoval elektroinštaláciu v interiéri ako aj v exteriéri rodinného domu S. M.iach na základe objednávok žalobkyne, ktorá s ním komunikovala ohľadne prác a materiálu a uskutočňovala aj finančnú úhradu za predmetné práce a materiál . 23. Z čestného prehlásenia Z. Č.oša zo dňa 08.10.2015 súd zistil, že realizoval maliarske a pokladacie práce v priebehu mesiaca marec 2005 v rodinnom dome v M. a objednávateľom týchto práca a materiálu bola žalobkyňa, ktorá s ním ohľadne toho aj komunikovala a bola prítomná aj pri realizácii prác. 24. Z čestného prehlásenia F. R. zo dňa 24.06.2015 súd zistil, že realizoval rôzne pomocné práce v rodinnom dome v M. na H. X.. Č.. XX, žalobkyňa s ním ohľadne týchto prác komunikovala a bola prítomná pri výkone týchto prác . 25. Z vyhlásenia S. Š. zo dňa 16.12.2015 súd zistil, že osobne rokoval so žalovaným na dodávke a dovoze materiálu na stavbu rodinného domu konkrétne materiálu na zastrešenie jeho stavby, nepozná meno H., ani sa s týmto menom pri objednávke pre rodinný dom žalovaného nestretol. 26. Z čestného prehlásenia L.. F. B. zo dňa 15.12.2015 súd zistil, že žalovaný je jeho dlhoročný kamarát a keď začal stavať rodinný dom dal mu cenové ponuky na niektoré práce. Vybavil mu dobrú cenu aj montáž plastových okien. Všetky stretnutia a rokovania absolvoval so žalovaným, nepozná meno H. a nikdy sa s ňou v súvislosti so stavbou rodinného domu nestretol. 27. Zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenou medzi žalovaným a Slovenskou sporiteľnou, a.s. dňa 20.12.2002 súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý hypotekárny úver vo výške 1.010,000,- Sk. 28. Zo zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnych zmlúv uzatvorených medzi žalovaným a Slovenskou sporiteľnou, a.s. dňa 20.12.2002 a 20.10.2006 súd zistil, že bola uzatvorená dohoda o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcu v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa. 29. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným, jeho bratom Ing. Jaroslavom Brezovským a Slovenskou sporiteľnou, a.s. dňa 30.12.2002 súd zistil, že bola uzatvorená dohoda o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcov v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa.

30. Z rozhodnutia Mestskej časti N. -M., Č.. X. Z. XXX-H.-S.-XX zo dňa 21.06.2005 mal súd preukázané povolenie užívania stavby: rodinného domu JUNIOR 54, pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie tým istým úradom č. rozhodnutia X. XXXX-T.-S.-XX dňa 05.07.2003. 31. Dňa 13.06.2005 žalovaný splnomocnil žalobkyňu na všetky právne úkony najmä preberanie doporučenej pošty, uzatváranie nájomnej zmluvy na nehnuteľnosť . Dňa 13.06.2005 žalovaný splnomocnil dcéru žalobkyne na všetky právne úkony najmä preberanie doporučenej pošty, uzatváranie nájomnej zmluvy na nehnuteľnosť. 32. V znaleckom posudku č. 207/2006 znalec L.. M. R. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu súp. č. 433 s príslušenstvom, H. XX V. A. na A.. Č.. XXX/X, XXX/X, katastrálne územie M. určil všeobecnú hodnotu stavieb sumou 5.286.586,17,- Sk a všeobecnú hodnotu pozemkov sumou 1.709.760,00,- Sk. 33. Z odborného stanoviska č. X/XXXXX vypracovaného L.. A. N., znalcom zapísaným v odbore stavebníctvo, odvetvie statika stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností vypracovaným dňa 05.09.2017 súd zistil, že všeobecná hodnota drobných stavieb tvoriacich príslušenstvo rodinného domu v Bratislave na parcele číslo XXX/X, S. G.Á. Ú. M., P. N.- O.. Č.. M., P. N. S.. M. konkrétne oplotenie pozemku a záhradný prístrešok je 11.300,00 eur. 34. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie prehratím jednotlivých statí z priloženého DVD zo svadby syna žalobkyne A. H., ktorá sa konala dňa 29.09.2001. Z tohto záznamu (napr. z DVD č.1, minúta 3:02), mal súd preukázané, že na tejto svadbe bol žalovaný medzi najbližšími ľuďmi ( jednalo sa o odobierku), ďalej v 53:49 minúte na DVD č.1, v 19:20 minúte na DVD č. 2. Žalovaný žiadnym spôsobom súd nepreukázal a nevyvrátil tvrdenia žalobkyne o tom, že už v tej dobe spolu tvorili partnerskú dvojicu a ani jeho tvrdenie o tom, že bol na svadbe iba ako šofér. 35. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavoval, svoju neúčasť opakovane ospravedlňoval nepriaznivým zdravotným stavom, súd preto konal a rozhodol podľa § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalovaného. 36. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov a listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to: - rozsudkom OS BA V zo dňa 07.10.2009, č.k. 8C/140/2009-22, - mailom zo dňa 14.07.2005, z mailovej adresy žalovaného /H..N..Y., - výpisom z účtu žalobkyne z VÚB ku dňu 13.05.2005, - výpisom z LV č. XXX, - zmluvou o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2002, - odpoveďou so súhlasom projektovej dokumentácie z 14.10.2003, - žiadosťou žalovaného o vyjadrenie k povoleniu stavby zo dňa 27.05.2003, - rozhodnutím o povolení užívania stavby zo dňa 21.06.2005, - rozhodnutím o určení súpisného čísla zo dňa 01.07.2005, - výpisom z účtu žalovaného zo SLSP k dátumu 31.03.2005, - fotokópiou poznámkového bloku s poznámkami o výstavbe rodinného domu a o jednotlivých kontaktoch na robotníkov a dodávateľov, - fotokópiou - ZP č. XXX/XXXX vypracovaným znalcom L.. M. R. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu - záver znaleckého posudku na rodinný dom v Jarovciach súp. č. 433 na Trnkovej ul. 10, - záznamami o zistených skutkových okolnostiach (spísané podľa § 7 ods. 1 advokát. poriadku) s H. N.O., D.. XX.XX.XXXX, Z. odporcu V. Z. I. O., F. N., D.. XX.XX.XXXX, W. odporcu, - zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na byt odporcu na BX. X.. Č.. XX S. N. zo dňa 20.12.2002 a - zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na byt na D.. C. Č.. XX, Z.. Č.. XXXX, ktorý je v spoluvlastníctve odporcu a jeho brata L.. M. N., - notárskou zápisnicou zo dňa 25.03.2003 spísanú notárom JUDr. Miroslavom Pavlovičom o zriadení záložného práva a súhlasu s exekúciou v zmysle exekučného poriadku na základe tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu, - zápisom o napustení plynu a odvzdušnení plynovodu spoločnosťou MONTOPLYN - Valachovič,

- žiadosťou na zrealizovanie prípojky a montáže meradla adresovanú SPP BA, a.s. dňa 26.07.2004, - technickou správou projektu plynofikácie s dátumom 07/2004, kde je uvedený ako investor L.. H. N., - vyjadrením BVS k plynovodnej prípojke zo dňa 29.09.2003, - žiadosťou o predĺženie garáže na projekte JUNIOR 54Z na zadnú hranicu domu zo dňa 11.04.2003, - žiadosťou o povolenie plynového kotla ústredného vykurovania - stanovisko zo dňa 26.02.2003 (adresovaná Magistrátu Hl. m. SR BA odd. živ. prostredia), - technickou správou (architektúra) k stavbe rodinného domu JUNIOR 54 (pristavaná garáž) s dátumom 11/2002, - projektom rodinného domu - označenie projektu s investorom L.. H. N. s dátumom 11/2002, - povolením na napustenie plynu do odberného plynového zariadenia (OPZ) zo strany SPP, a.s. zo dňa 18.11.2004, kde je uvedený ako odberateľ L.. H. N.Ý., - montážnym listom meradla na odber plynu zo strany SPP, a.s. zo dňa 18.11.2004 s uvedením odberateľa L.. H. N., - potvrdením o preskúšaní komína zo dňa 26.04.2005 vydané Okres. úradom BA V pod č. X.-T.-S. s uvedením fyzickej osoby H. N., - žiadosťou o vyjadrenie k povoleniu stavby zo dňa 27.05.2003 adresovaná BVS s názvom investora L.. H. N., - technickou správou zo dňa 07.03.2003 na zameranie polohopisného a výškopisného plánu v kat. území M. A..Č.. XXX/X zo dňa 07.03.2003, kde je uvedený investor L.. H. N., - dôkazom o tom, že žalobkyňa používala a odosielala e-mailové správy z e-mailovej adresy odporcu (H..N..Y.), - zmluvou o dielo zo dňa 19.05.2005, - zmluvou o dielo č. K 21/05 zo dňa 18.02.2005, - žiadosťou o zavedenie el. prípojky zo dňa 18.08.2005, - žiadosťou o zápis stavby do LV zo dňa 08.07.2005, - žiadosťou o pridelenie súpisného a orientačného čísla zo dňa 29.06.2005, - žiadosťou o povolenie prevádzkovania plynového kotla ústredného vykurovania - stanovisko zo dňa 27.06.2005, - čestným prehlásením Z. O. zo dňa 15.04.2005 (zhotoviteľ elektroinštalácie v celom dome), - čestným prehlásením Z. Č. (zhotoviteľ maliarských a pokladačských prác v celom dome) zo dňa 15.04.2005, - čestným prehlásením F. R. (zhotoviteľ zabezpečovacieho systému v dome) zo dňa 15.04.2005, - prepisom súkromného stavebného denníka. - zmluvou o dielo č. 19/07/2003 zo dňa 19.07.2003 uzavretou medzi žalovaným a zhotoviteľom spoločnosťou TITAN - RAŠ, s.r.o., - fotografiami žalobkyne a žalovaného s dátumom 2001, 2002, jún 2004, jún 2006, august 2007, október 2007, - Vyhlásenie S. Š. /konateľ spoločnosti Tondach Slovensko/ zo dňa 16.12.2015, - čestným prehlásením L.. F. B. zo dňa 15.12.2015, - čestným prehlásením L.. M. M. zo dňa 21.12.2015, - potvrdením Z. Č. zo dňa 29.01.2005, - zmluvou o dielo č. XXXXX zo dňa 24.09.2005, uzatvorená so žalovaným a dodávateľom KOVO TRADE Slovakia, s.r.o., - príjmovým pokladničným dokladom zo spoločnosti KOVO TRADE, - dokladmi k úhradám žalobkyne od septembra 2003 do novembra 2004 /prehľad rodinný dom, výbery v hotovosti od 9/2003 - 11/2004 - výpismi z účtu žalobkyne od 9/2003 - 11/2004, - potvrdením o predaji akcií spoločnosti Slovnaft zo dňa 07.01.2004, - potvrdením o výplate medziúveru z prvej stavebnej zo dňa 17.05.2004 na účet žalobkyne a výpis z účtu PSS, a.s. - protokolom o výmene akcií na meno v nominálnej hodnote 100,- Sk za jeden kus akcie v hodnote 50.000,- Sk, - rozhodnutím valného zhromaždenia spol. Slovintegra, a.s. o výplate dividendy za rok 2003 a 2004 - žiadosťou o zasielanie dividend na bankový účet žalobkyne, - potvrdením M. G. zo dňa 24.09.2003 o prevzatí 61.000,- Sk o žalovaného, - potvrdením od Z. O. na sumu 44.000,- Sk, - dokladmi k úhradám žalobkyne /výpis z jej účtu ku dňu 14.04.2005/, kde je uvedená suma 18.000,Sk za doplatenie schodov,

- dokladmi k úhradám žalobkyne /výpis z jej účtu ku dňu 14.02.2005/, kde je uvedená suma 36.700,- Sk zo dňa 15.02.2005 a suma 37.000,- Sk zo dňa 22.02.2005 - obe platba za schody, - dokladmi k úhradám žalobkyne /výpis z jej účtu ku dňu 13.05.2005/, kde je uvedená suma 17.000,Sk - doplatok za okná, - výpisom z účtu žalobkyne ku dňu 14.2.2005 s uvedením sumu 263.173,- Sk ako výplata za pracovné výsledky u zamestnávateľa Slovnaft, a.s., - potvrdením o platbe 17.674,- Sk spoločnosti PRESPOR /malta + dlažba/, - potvrdením o platbe 12.168,- Sk spoločnosti PRESPOR /dlažba/, - potvrdením o platbe 162,50 Sk spoločnosti PRESPOR /ytong/, - potvrdením o platbe 1.339,- Sk spoločnosti PRESPOR /plotová doska/, - potvrdením o platbe 26.514,- Sk spoločnosti PRESPOR /vymývaná dlažba a záhradný obrubník/, - potvrdením o platbe 4.720,- Sk spoločnosti PRESPOR /tvárnice/, - potvrdením o platbe 4.694,50 Sk spoločnosti PRESPOR /tvárnice/, - potvrdením o platbe 792,- Sk spoločnosti PRESPOR /tvárnice okrové/, - potvrdením o platbe 2.730,- Sk spoločnosti PRESPOR /vymývaná dlažba/, - potvrdením o platbe 7.371- Sk spoločnosti PRESPOR /plotová doska/, - dokladom o úhrade sumy 957,- Sk spoločnosti STAVENA /stavebné lepidlo/, - dokladom o úhrade sumy 572,- Sk spoločnosti BAUMAX / stavebné lepidlo/, - výpisom z účtu žalobkyne ku dňu 13.05.2005, - výpisom účtu žalobkyne ku dňu 14.02.2005 s uvedením sumy 31.000,- Sk zo dňa 30.6.2005 / záloha za plot Roloplast/ - čl. 499 - Výpis účtu žalobkyne ku dňu 14.02.2005 ku dňu 14.07.2005 s uvedením sumy 31.047,- Sk dňa 19.07.2005, /doplatok za plot Roloplast/ - č.l. 500 - výpisom z účtu žalobkyne zo dňa 14.06.2005 na sumu 18.440,- Sk/ platba za žalúzie/ - č.l. 504 - faktúrou č. XXXXXXXXXX za zapojenie stavebnej prípojky na sumu 5.340,- Sk, spolu s potvrdenkou o úhrade tejto sumy z účtu žalobkyne - č.l. 506, - výpisom z účtu ku dňu 31.08.2005 na sumu 5.340,- Sk /elektrická prípojka M./, - faktúrou č. XXXXXXXXX na sumu 4.747,50 Sk za bezpečnostný zámok - výpisom z účtu žalobkyne k 14.06.2005 /poistka na dom vo výške 3.622,- Sk a suma 8.995,- Sk - daň zo stavby/ č.l. 511, - plnomocenstvom na zastupovanie žalovaného žalobkyňou zo dňa 13.06.2005, - plnomocenstvom na zastupovanie žalovaného dcérou žalobkyne /U. H./ zo dňa 13.06.2005, - fotografiami záhrady /plastový plot, murovaný plot, dvojkrídlová brána, vymývateľná dlažba, pergola + veľký drevený kvetináč/ - výpismi z účtu žalovaného preukazujúce čerpanie hypoúveru žalovaným - č.l. 560 - 563, - daňovým dokladom - faktúry za financovanie hrubej stavby domu spoločnosti TITAN - RAŠ, s.r.o., - správou zo spoločnosti Slovnaft, z odd. IT o tom, že dňa 14.7.2005 došiel na mailovú adresu žalobkyne mail, - odborným stanoviskom k hodnote drobných stavieb tvoriacich príslušenstvo rodinného domu č. 5/2017. - DVD zo svadby syna žalobkyne - A. H. 37. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili manželstvo dňa 03.06.2005 na Miestnom úrade v Bratislave- Podunajské Biskupice. Manželstvo zaniklo rozvodom (rozsudok Okresného súdu Bratislava V., č.k. 8C/140/2009 zo dňa 07.10.2009). Žalobkyňa sa so žalovaným spoznala v roku 2001 a spolu začali žiť. Žalobkyňa pred uzatvorením manželstva so žalovaným od konca roku 2004 z peňažných prostriedkov vo svojom výlučnom vlastníctve investovala do výstavby nehnuteľnosti: (rodinného domu, súpisné číslo XXX v katastrálnom území M., P. N. - m.č. M., P. N. S.. a 3- izbového bytu číslo 49, na 2. poschodí bytového domu na N. X. Č. XX, Z. Č. W. XXXX S. G. Ú. A., P. N. S., P. N. - O..Č.. A.). V konaní nebolo sporné, že žalovaný nadobudol pozemky, na ktorých je postavený rodinný dom v M., na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa V-5963/99 zo dňa 03.09.1999 a to do svojho výlučného vlastníctva. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný si dal v novembri 2002 vypracovať dokumentáciu stavby (projektový plán rodinného domu JUNIOR 54), na ktorej je uvedený žalovaný ako investor spolu s položkovým rozpočtom stavby a podal žiadosť zo dňa 22.11.2002 o poskytnutie hypotekárneho úveru na výstavbu rodinného domu, pričom zmluva číslo XXXXXXXXXX bola podpísaná dňa 20.12.2002 na výšku úveru 1.010.000,Sk. V konaní nebolo sporné ani to, že hrubú stavbu rodinného domu stavala stavebná spoločnosť TITAN RAŠ, s.r.o, .a to na základe zmluvy o zhotovení diela „rodinného domu Junior 54 Hrubá stavba + priečky a prípojka inžinierskych sietí so začiatkom stavby 22.07.2003 a ukončením hrubej stavby

dňa 30.09.2003, pričom v tomto termíne bola hrubá stavba zhotoviteľom zhotovená. Dňa 07.04.2005 žalovaný požiadal o vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Rodinný dom JUNIOR 54“, pričom rozhodnutie, ktorým bolo povolené stavbu užívať bolo vydané dňa 21.06.2005 pod číslom X.-H.-S.-XX. Rozhodnutím číslo XXX/XXXX zo dňa 01.07.2005 bolo určené pre stavbu rodinného domu súpisné číslo / orientačné číslo. Sporným v konaní zostala otázka dohody o vzniku spoluvlastníctva k rodinnému domu. Na stavbe domu sa podieľali obe strany sporu a to finančnými investíciami do domu, jednak fyzickou prácou a administratívnym vybavovaním. To, že sa žalobkyňa podieľala na výstavbe aj finančne mal súd preukázané listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný nerozporoval a to prevodmi z jej účtu na účty zhotoviteľov alebo dodávateľov stavby, pričom tieto peniaze boli použité na výstavbu rodinného domu: - dňa 22.02.2005 platby za schody vo výške 37.000 Sk- č.l. 483, - dňa 03.05.2005 doplatenie za schody vo výške 18.000 Sk- č.l. 482, - dňa 25.05.2005 doplatok za okná vo výške 17.000 Sk- č.l. 486, - dňa 30.06.2005 záloha za plot Roloplast vo výške 31.000 Sk - č.l. 499, - dňa 19.07.2005 doplatok za plot vo výške 31.047 Sk - č.l. 500, - dňa 10.06.2005 zaplatenie žalúzií vo výške 18.440 Sk - č.l. 504, - dňa 12.09.2005 platba za elektrickú prípojku Jarovce vo výške 5.340 Sk - č.l. 507, - dňa 17.06.2005 platby za poistku za dom vo výške 3.622 Sk - č.l. 511, - dňa 17.06.2005 platba za daň zo stavby vo výške 8.995 Sk - č.l. 511, - platby za stavebný materiál v spoločnosti PRESPOR v celkovej výške 66.671 Sk- č.l. 489 až 494, - dňa 04.06.2005 platba za stavebný materiál v Baumaxe vo výške 572 Sk - č.l. 496,). 38. Žalobkyňa preukázala, že dostala dňa 10.03.2005 finančné prostriedky zo spoločnosti SLOVNAFT a.s. (jej zamestnávateľ) vo výške 263.173 Sk - č.l. 488. Žalobkyňa taktiež preukázala, že komunikovala s dodávateľmi ohľadne výstavby domu napr. s pánom F. R. - ohľadne montáže bezpečnostného zariadenia do domu (č.l. 164), s pánom Č., ktorý robil podlahy a maľovku v dome, s pánom O., ktorý robil elektroinštaláciu, uzatvárala zmluvu o dielo so spoločnosťou EXCELENT dňa 19.05.2005, ktorej predmetom bolo vyhotovenie veci a vykonanie služby - č.l. 297. Svedok L.. M. U. potvrdil, že žalobkyňa vyberala materiály a interiéry a minimálne tri krát robila väčšie výbery hotovosti, na výplatu robotníkov a na nákup vecí do exteriéru okolo domu (v Baumaxe). 39. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vlastníkom novovzniknutej resp. vytvorenej stavby je jej stavebník v občianskoprávnom zmysle teda osoba, ktorá mala v úmysle stavbu nadobudnúť do svojho vlastníctva (NS SR 3MCdo/4/2013, NS SR 22/Cdo1174/2001). Stavebník, v tomto prípade žalobkyňa, nemusí byť totožný so stavebníkom v zmysle správneho práva. Ak je stavebníkov v občianskoprávnom zmysle viac, stáva sa takto vzniknutá stavba predmetom ich spoluvlastníctva. Dohoda o tom nemusí byť v písomnej forme. 40. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k dohode o založení podielového spoluvlastníctva ešte pred začiatkom výstavby rodinného domu. Žalobkyňa a žalovaný ešte pred vznikom stavby žili spolu ako partneri, čo mal súd preukázané zo svedeckých výpovedí svedkov (svedkyne U. U. H.Á., O.. A. H., L.. I. O., L.. H. O., L.. M. U., U. O.) V. V. R. S. R. R. Z. Z. Ž. A. H. (Č..U..XXX), z ktorého mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný tvorili partnerskú dvojicu už v roku 2001. Žalobkyňa preukázala, že spolu so žalovaným tvorila dvojicu aj spoločnými fotografiami vyhotovenými pri príležitosti rôznych akcii a spoločenských podujatí, ako napr. golfový turnaj v lete 2001, zo svadby dcéry rodinných známych v októbri 2002, z oslavy 50-tych narodením rodinného známeho v júni 2004, kde sa spolu so žalobkyňou držia za ruky, oslava promócií dcéry žalobkyne v júni 2006, oslava 50-tých narodenín žalovaného v auguste 2007, oslava 50-tych narodenín žalobkyne v októbri 2007 (č.l. 339 až 348). Tieto fotografie zachytávajú spoločné momenty zo života žalobkyne a žalovaného ako dvojice v určitom období, pričom žalobkyňa nimi preukazuje svoje tvrdenie, že spolu so žalovaným tvorili partnerskú dvojicu už od roku 2001. Tento dôkazný materiál jasne a bez akýchkoľvek pochýb preukazuje tvrdenie žalobkyne, že spolu žili ako partneri. Svedkovia dohody o založení podielového spoluvlastníctva, ktorí by to vedeli priamo preukázať neboli a ani nemohli byť, keďže žalobkyňa uvádzala, že sa dohodli sami dvaja, bez svedkov. Avšak spoločné konanie žalobkyne a žalovaného smerujúce k výstavbe a kolaudácii rodinného domu v Jarovciach jasne dokazuje ich spoločnú vôľu, ktorou bola výstavba rodinného domu a následne ich spoločné bývanie v tomto dome, čo sa aj uskutočnilo. Z dokazovania vyplynulo, že stavbu vykonávali strany sporu spoločne, svedeckými výpoveďami bolo potvrdené, že žalobkyňa sa aktívne podieľala na výstavbe rodinného domu, jednak finančne, jednak vlastnou prácou či už fyzickou alebo vybavovaním administratívnych vecí (svedkovia:

U. U. H., O.. A. H., L.. I. O. L.. H. O., L.. M. U., U. O.). Zároveň mal súd svedeckými výpoveďami potvrdené, že na stavbe sa aktívne fyzickými prácami zúčastňovali aj rodinný príslušníci žalobkyne (svedkovia C. N., S. C., O.. A. H.). I napriek tomu, že žalovaný nevedel presne ustáliť výšku investícii žalobkyne, potvrdil že sa finančne podieľala na výstavbe rodinného domu a rekonštrukcii jeho bytu (viď č.l. 136 a pojednávanie zo dňa 17.10.2017), kde uviedol, že žalobkyňa investovala do rodinného domu okolo 100.000,- Sk a do bytu na N. cca.10.000 eur. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa investovala finančné prostriedky aj do bytu žalovaného na N.G. X.. Č.. XX, Č. N. XX S. N.. Nebolo preukázané, že by žalovaný vystupoval sám ako stavebník, práve naopak žalobkyňa preukázala, že sa aktívne podieľala na výstavbe rodinného domu. Počas konania žalovaný menil výpovede, vypovedal účelovo, nejednoznačne až vyhýbavo, dokonca tvrdil, že so žalobkyňou pred uzatvorením manželstva ani netvorili pár, uvádzal, že nevedel prečo žalobkyňa investovala finančné prostriedky do výstavby domu a do rekonštrukcie jeho bytu. Zároveň spochybňoval jej vnesené financie ako aj jej prácu na dome a prácu jej rodinných príslušníkov na dome. Snažil sa presvedčiť súd, že na stavbe domu robili okrem hrubej stavby (ktorú realizovala stavebná spoločnosť) len jeho rodinní príslušníci a zároveň spochybňoval svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalobkyňou s odôvodnením, že to je predsa jej rodina a ako taký sú nedôveryhodní. Dokazovaním nebolo preukázané, že by sa strany sporu dohodli, že žalobkyňa pomôže žalovanému so stavbou, prácami i finančne a preto bude môcť stavbu iba užívať. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, že spolu so žalobkyňou netvorili partnerskú dvojicu už pred uzatvorením manželstva a že nevedel, prečo žalobkyňa investovala finančné prostriedky do rodinného domu a bytu na N. X. S. N.e. Tvrdenia žalobkyne o tom, že spolu žili už od roku 2001 a spolu realizovali výstavbu rodinného domu boli presvedčivé, konzistentné, podložené jednotlivými dôkazmi a svedeckými výpoveďami. Pre súd bolo naopak veľmi ťažké uveriť teórii žalovaného o tom, že nevie prečo investovala žalobkyňa finančné prostriedky, svoj čas a námahu do výstavby rodinného domu a rekonštrukcie bytu. 41. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. V podanom odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1, písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní poukázal na to, že predchádzajúci rozsudok, teda prvý, ktorým súd prvej inštancie vo veci rozhodol a v celom rozsahu žalobe vyhovel a proti tomuto rozsudku podal odvolanie, na základe ktorého odvolací súd rozsudok zrušil z dôvodu, že je nedostatočne odôvodnený, nepreskúmateľný, vydaný predčasne, bez náležitého zistenia a ustálenia skutkového stavu, bez uvedenia aplikovaných právnych predpisov a v rozpore s § 220 ods. 2 CSP, ktorým postupom súd prvej inštancie obmedzil strany sporu v ich práve na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru a článku 46 ods. 1 Ústavy SR a zároveň im odňal možnosť konať pred súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný v odvolaní dôvodne namietal nedostatočné odôvodnenie a právne posúdenie na základe zisteného skutkového stavu vo veci. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vykonať dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zhodnotiť zistený skutkový stav a na základe právneho posúdenia veci znovu rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 42. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom opätovne určil žalobkyňu za spoluvlastníčku rodinného domu a rozhodnutie odôvodnil v celku identicky ako prvý rozsudok, a to i napriek vážnym a početným výtkam odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí v súvislosti s porušením práva na spravodlivý proces a odňatie možnosti konať pred súdom. Podľa názoru žalovaného súd nerešpektoval závery odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí a napadnutý rozsudok je tak znovu čo do skutkového a právneho základu pre určenie spoluvlastníctva žalobkyne arbitrárny a nepreskúmateľný, pričom jeho odôvodnenie je v rozpore s § 220 ods. 2 a 3 CSP. 43. Súd prvej inštancie, nerešpektujúc závery odvolacieho súdu vyplývajúce zo zrušujúceho rozhodnutia, vec opätovne právne neposúdil, keď neuviedol na základe akej relevantnej právnej úpravy určil spoluvlastníctvo žalobkyne k rodinnému domu a svoje rozhodnutie taktiež opätovne neodôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby bolo preskúmateľné v prípadnom odvolacom konaní. Súd prvej inštancie rovnako ani v poradí druhom rozsudku vydanom vo veci nereagoval, čo i len jednou vetou, na zásadné argumenty žalovaného týkajúce sa spôsobu nadobudnutia jeho výlučného vlastníctva k rodinnému domu. I keď súd prvej inštancie vymedzil skutkový stav nespornými skutočnosťami, na takto zistený stav už neaplikoval príslušnú hmotnoprávnu normu.

44. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní po vrátení veci odvolacím súdom len zopakoval dokazovanie výsluchom žalobkyne a prehratím DVD zo svadby jej syna v roku 2001 (bod 9 Napadnutého rozsudku). Listinné dôkazy a svedecké výpovede, ktorými súd vo veci vykonal dokazovanie (bod 11, prvá veta Napadnutého rozsudku) ostali oproti Prvému rozsudku celkom nezmenené (v bode 11 označené listinné dôkazy a v bodoch 15 až 26 označené svedecké výpovede sú identické ako v Prvom rozsudku). Súd prvej inštancie nedoplnil dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, resp. nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, z ktorého by vyplynuli nové skutočnosti spôsobilé založiť náležité ustálenie skutkového stavu pre vyslovenie záveru o vzniku podielového spoluvlastníctva žalobkyne k rodinnému domu. Naproti tomu súd prvej inštancie vymedzil skutkový stav nespornými skutočnosťami svedčiacimi záveru o výlučnom vlastníctve žalovaného, avšak na základe takto zisteného a ustáleného skutkového stavu súd nepochopiteľne dospel presne k opačnému záveru. 45. Žalovaný v konaní skutkovo a právne tvrdil a dôkazmi preukazoval svoje výlučné, originálnym spôsobom (ex lege) nadobudnuté vlastníctvo rodinného domu, opierajúc sa pritom o výlučné vlastníctvo pozemku, na ktorom bol rodinný dom postavený a o písomnú Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba rodinného domu, uzavretú dňa 19.07.2003 podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka medzi ním ako objednávateľom a TITAN RAŠ, obchodno-stavebná spoločnosť spol. s r.o. ako zhotoviteľom (ďalej len „zmluva o dielo“), so zahájením stavby dňa 22.07.2003 a ukončením hrubej stavby dňa 30.09.2003 s tým, že hrubá stavba bola v tomto termíne zhotoviteľom aj zhotovená. Žalovaný na základe týchto skutočností, s poukazom na § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka (podporne aj na § 651 Občianskeho zákonníka) i súvisiacu judikatúru (R 16/1974, rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 22Cdo/349/2004) vyvodil, že vlastníkom zhotovenej hrubej stavby rodinného domu sa mohol stať výlučne len on ako objednávateľ zo zmluvy o dielo (ktorá ohľadom vlastníctva k zhotovovanej stavbe neurčovala nič iné), keď okamihom vzniku stavby ako nehnuteľnej veci v právnom slova zmysle, nadobudol k stavbe Rodinného domu originálnym spôsobom, priamo zo zákona, výlučné vlastnícke právo. 46. I keď súd prvej inštancie vymedzil skutkový stav uvedenými nespornými skutočnosťami, ktoré svedčili výlučnému vlastníctvu žalovaného ako objednávateľa zo zmluvy o dielo, tento skutkový stav žiadnym spôsobom nezhodnotil a právne neposúdil, keď na vec neaplikoval tomu zodpovedajúcu hmotnoprávnu normu, práve naopak, v rozpore s ním a bez uvedenia relevantnej právnej úpravy rozhodol, že žalobkyňa je spoluvlastníkom rodinného domu. Prvoinštančný súd tak pritom urobil opätovne bez toho, aby v rozsudku (v súlade § 220 ods. 2 CSP) čo i len jednou vetou uviedol, ako posúdil zásadné argumenty žalovaného tvoriace jeho procesnú obranu v konaní spočívajúcu v tom, že za situácie, ak bola stavba realizovaná na základe zmluvy o dielo, podľa § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka (podporne aj podľa § 651 Občianskeho zákonníka), i súvisiacej judikatúry je vlastníkom zhotovenej stavby, a to od začiatku výstavby, subjekt v právnej pozícii objednávateľa zo zmluvy o dielo - v danej veci žalovaný. Uvedeným postupom prvoinštančného súdu tak opäť došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako i k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a tým k naplneniu odvolacích dôvodov daných v § 365 ods. 1 písm. b) a písm. h) CSP. 47. Žalovaný v rámci procesnej obrany v konaní prezentoval skutkové tvrdenia, právne argumenty a dôkazy svedčiace jeho výlučnému vlastníckemu právu k rodinnému domu a tým zároveň vyvracajúce žalobkyňou tvrdené spoluvlastnícke právo. 48. Žalovaný vyvodzoval svoje výlučné vlastnícke právo k rodinnému domu z vlastníctva pozemku (v konaní nesporná skutočnosť) ako aj písomnej zmluvy o dielo uzavretej (podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka) so stavebnou spoločnosťou TITAN RAŠ na výstavbu hrubej stavby rodinného domu v termíne od 22.07.2003 do 30.09.2003 s tým, že v tomto termíne bola hrubá stavba stavebnou spoločnosťou aj zhotovená (v konaní taktiež nesporná skutočnosť) a tomu zodpovedajúcej relevantnej právnej úpravy. Nakoľko zmluva o dielo bola uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, žalovaný sa odvolal na jeho § 542 ods. 1, v zmysle ktorého, ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku, nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci znáša objednávateľ a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné (pozn. zmluva o dielo neurčovala v tomto smere nič iné) a zároveň poukázal na komentované znenie tohto ustanovenia1, z ktorého vyplýva, že ak sa činnosť smerujúca k zhotoveniu novej veci (najčastejšie stavby), vykonáva na pozemku objednávateľa, k zhotovovanému predmetu diela má vlastnícke právo objednávateľ; v prípade, ak objednávateľ poskytuje za dielo preddavky, financuje tým vlastnú vec, pričom objednávateľ ako vlastník je v právnom postavení, kedy jeho status z absolútneho práva pôsobí voči všetkým. Žalovaný podporne poukázal aj na to, že identický záver

(objednávateľ ako vlastník zhotovovanej stavby) platí aj v prípade aplikácie Občianskeho zákonníka, z ktorého komentovaného znenia (v časti ustanovení § 631 až § 656 - zmluva o dielo) autorky JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. (sudkyne Najvyššieho súdu SR), vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k veci zhotovovanej na zákazku pre objednávateľa (čo v prípade stavby je vždy zhotovenie veci na zákazku), je konštatované, že podporne z § 651 vyplýva, že vlastníkom takto zhotovovanej stavby je objednávateľ, pričom sa tu predpokladá, že stavebné povolenie je zvyčajne viazané na objednávateľa, ktorý je obvykle aj vlastníkom pozemku alebo ho obstaral na uskutočnenie výstavby. V tejto súvislosti sa zároveň v komentári odkazuje na judikatúru, a to na rozhodnutie R 16/1974: „Ak je predmetom diela zhotovenie stavby, je zhotovovaná vec od počiatku stavby a v jej priebehu vo vlastníctve objednávateľa.“ 49. Žalovaný tiež poukázal na rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 22Cdo/349/2004 (odôvodnenie ktorého obsahuje aj odkaz na rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 22Cdo/1174/2001, na ktoré sa odvoláva súd prvej inštancie v bodoch 71 a 72 napadnutého rozsudku). V rozhodnutí 22Cdo/349/2004 (obdobne ako aj v rozhodnutí 22Cdo/1174/2001) sa síce judikuje, že vlastníctvo k stavbe nadobúda stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda ten, kto stavbu uskutočnil s právne relevantným prejaveným úmyslom mať ju pre seba, pričom pri posúdení vlastníckych a iných právnych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb treba vychádzať z obsahu dohody uzavretej medzi týmito osobami a pokiaľ stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, a z okolností nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb, nemožno vylúčiť, že stavebníkmi sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi, súčasne sa však judikuje, že tieto pravidlá vzniku podielového spoluvlastníctva sú modifikované vtedy, ak účastníci nestavali stavbu svojpomocne, ale uzavreli so stavebným podnikom zmluvu o zhotovení veci na zákazku, ktorá je jedným z prípadov zmluvy o dielo, kedy vlastníkom zhotovovanej stavby je objednávateľ, a to od počiatku výstavby. Ak je objednávateľov viac, stávajú sa títo spoluvlastníkmi stavby, ak nebolo dohodnuté niečo iné. 50. Žalovaný tvrdil, že predpokladom pre posúdenie vzniku vlastníckeho práva k akejkoľvek novozhotovenej stavbe je prioritou zistenie, či stavba bola postavená svojpomocne alebo na základe zmluvy o dielo. Zo skutočností v konaní nesporných (žalovaný ako výlučný vlastník pozemku pod rodinným domom; žalovaný ako objednávateľ zo zmluvy o dielo a zhotovenie hrubej stavby stavebnou spoločnosťou na základe tejto zmluvy v termíne do 30.09.2003) a aplikáciou relevantnej právnej úpravy, s poukazom i na súvisiacu judikatúru, tak nebolo možné urobiť iný právny záver ako ten, že len žalovaný bol od samotného počiatku výstavby rodinného domu jeho výlučným vlastníkom, keď okamihom vzniku stavby ako nehnuteľnej veci v právnom slova zmysle, nadobudol k stavbe originálnym spôsobom výlučné vlastnícke právo. 51. Žalovaný tvrdil, že svoj prejav vôle nadobudnúť stavbu rodinného domu do výlučného vlastníctva implementoval do písomnej zmluvy o dielo a obsah takto jeho výslovne prejavenej vôle, zachytený v zmluve, nie je možné vykladať inak ako tak, že na jeho strane žiadna vôľa založiť spolu so žalobkyňou podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu neexistovala; ak by v okamihu uzatvárania zmluvy o dielo mal vôľu založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe spolu so žalobkyňou, zahrnul by žalobkyňu ako stranu do zmluvy o dielo; keďže takto nepostupoval, ním uzavretá zmluva o dielo ako objednávateľom vyvracia žalobkyňou tvrdenú dohodu o založení spoluvlastníctva k zhotovovanému Rodinnému domu. Uzavretie zmluvy o dielo na realizáciu hrubej stavby je len jedným z prejavov vôle žalovaného navonok. Žalovaný bol v prejavoch svojej vôle konzistentný a jeho vôli zodpovedala obsahovo aj celá séria na seba nadväzujúcich faktických a právnych úkonov realizovaných pred, či počas výstavby; žalovaný vždy právne relevantným spôsobom (vlastníctvo pozemku, žiadosť o stavebné povolenie, zadanie vypracovania projektovej dokumentácie a technickej správy na zameranie polohopisného a výškopisného plánu, žiadosť o predĺženie garáže, žiadosť o vyjadrenie k povoleniu stavby, žiadosť o vyjadrenie k plynovodnej prípojke, žiadosť o povolenie plynového kotla, žiadosť o hypotekárny úver, uzavretie písomnej zmluvy o dielo, objednávky jednotlivých prác), ako aj fakticky (absencia akejkoľvek zmienky o žalobkyni ako spoluvlastníčke alebo spoluzhotoviteľke stavby) prejavoval svoj úmysel uskutočniť stavbu rodinného domu výlučne sám a nikdy nedemonštroval vo vzťahu k tretím osobám vôľu postaviť rodinný dom spoločne so žalobkyňou. Na uzatvorenie dohody je potrebné minimálne dvoch so zhodným prejavom vôle. Z vykonaného dokazovania však takúto vôľu žalovaného nebolo možné vyvodiť, keďže žalovaný nikdy neprejavil vôľu založiť dohodou spoluvlastníctvo žalobkyne ku rodinnému domu, ktorý mal zámer postaviť. Žalovaný poukazoval na svedecké výpovede, z ktorých jednoznačne vyplývali skutočnosti svedčiace v jeho prospech. Svedkovia S. C.Á., L.. S. O., V. Š. V. O. J., ktorí boli

pravidelne prítomní od začiatku pri výstavbe domu potvrdili, že ako jeho vlastník vystupoval vždy len žalovaný. 52. Svedok L.. S. O., ktorý vykonával stavebný dozor ako priateľskú výpomoc pre žalovaného a na stavbe bol skoro každý deň, resp. každý druhý deň, žalobkyňu nepoznal. Z jeho výpovede vyplynulo, že žalovaný ho kontaktoval a radil sa s ním v súvislosti s technickou a administratívnou dokumentáciou potrebnou ku výstavbe domu, prechádzali spolu cenové ponuky (rozpočty) a pred zazmluvnením stavebnej firmy si zabezpečoval záležitosti ohľadne stavby žalovaný sám. Svedok ako kvalifikovaný odborník v stavebníctve vylúčil tvrdenia žalobkyne o tom, že realizovala výkopové práce; vypovedal, že tieto robila poverená firma, resp. robotníci poverenej firmy, a že tejto firme boli práce aj zaplatené; že ide o kvalifikované práce, ktoré nemôže robiť hocikto. Svedok potvrdil, že na stavbe boli prítomní robotníci a p. C. ktorý tam pomáhal a robil všetko, čo bolo treba. Spolu so svedkom tam bol vždy prítomný žalovaný. Za vlastníka považoval žalovaného. Záležitosti ohľadne domu prejednával so žalovaným. Svedkyňa O.Á. J., ako starostka P. M. do roku 2006 (obec ako stavebný úrad), žalobkyňu nikdy nevidela a nikdy o nej nepočula, aj keď na 99,9 % mala vedomosť o každej stavebnej činnosti v obci. Na stavbe často videla p. C.R. V. A.. O. (miestny murár) a prípadne iných pracovníkov. Žalobkyňu nepozná a nikdy sa s ňou nestretla a dokonca poprela vôbec možnosť, aby niektorá zamestnankyňa úradu starostky nabádala žalobkyňu nechať sa zapísať na list vlastníctva ako spoluvlastníčka, pretože žiadosti o stavebné povolenie alebo kolaudáciu stavby boli podávané do podateľne úradu a následne odvezené do Petržalky (situovaný miestny úrad), kde sa vyhotovili rozhodnutia a tieto rozhodnutia boli doručené starostke na podpis. Podľa svedkyne tak neexistoval priestor, aby referentky popísaným spôsobom komunikovali s rôznymi stránkami v uvedených veciach. Svedkyňa uviedla, že všetky žiadosti k domu vybavoval výlučne žalovaný, výlučne žalovaný chodieval na stavebný úrad, vybavoval doklady, bol prítomný ako vlastník pri kolaudácii domu a priebežne so svedkyňou ako starostkou komunikoval o tom ako napreduje stavba. Keď žalovaný komunikoval ohľadom stavby vždy to bolo v kontexte jeho osoby ako výlučného vlastníka a svedkyňa nikdy nenadobudla z jeho komunikácie dojem, že by vlastníkom stavby mohla byť okrem žalovaného aj iná osoba (konkrétne žalobkyňa). Svedok S. C. uviedol, že pomáhal žalovanému so stavbou domu (čím potvrdil výpoveď L.. O.) a zabezpečoval prípojky, kúrenie a remeselníkov. Žalobkyňa s ním komunikovala ohľadom stavby rodinného domu až pri dokončovacích prácach v exteriéri domu. Fyzicky pracovať pri výstavbe rodinného domu svedok žalobkyňu nevidel a nikdy nepočul, že by mala polovica domu patriť žalobkyni. Svedok V. Š., spoločník a konateľ stavebnej spol. TITAN RAŠ, zhotoviteľa hrubej stavby, uviedol, že sa na žalobkyňu vôbec nerozpamätal. Žalobkyňa ho kontaktovala a vyvíjala na neho, a to aj prostredníctvom svojej dcéry (tiež svedkyne) nátlak, aby potvrdil v rozpore s realitou, že sa zúčastnila na stavbe rodinného domu. Svedok potvrdil, že realizoval výstavbu rodinného domu v M. na základe zmluvy o dielo; že bol v obchodnom vzťahu so žalovaným, a že ohľadne stavby rokoval len so žalovaným. Žalobkyňa pri týchto stretnutiach, tak ako to uviedol svedok, prítomná nebola. Menovaný vypovedal, že bol oslovený aj písomne právnou zástupkyňou žalobkyne, list odovzdal svedok súdu, pričom v tomto liste (list na č.l. 353 spisu - prílohová obálka), bol výslovne žiadaný, aby potvrdil, že sa žalobkyňa aktívne zúčastňovala na výstavbe rodinného domu - prácami, komunikovaním s dodávateľmi a financiami a v liste bol pri tom navodzovaný stav, že tieto skutočnosti sú aj tak už v súdnom konaní preukázané listinnými dôkazmi a svedectvami viacerých dodávateľov stavebných prác. Okrem toho, že v liste bola osoba žalovaného vykreslená ako podvodník a klamár a osoba žalobkyne ako slušný človek, bol menovaný svedok žiadaný, aby potvrdil, že žalobkyňa komunikovala konkrétne s ním, resp. zástupcami jeho firmy. 53. Z obsahu vyššie označených svedeckých výpovedí, ako aj z listinných dokladov predložených žalovaným do konania vyplývalo, že úkony technického, administratívneho a právneho charakteru predchádzajúce samotnej realizácii výstavby domu, ako aj realizácia výstavby domu boli vo výlučnej dispozícii žalovaného. Svedkovia p. J., L.. O., V. V. A.. Š., ktorí nie sú príbuznými žalovaného, zhodne tvrdili, že o žalobkyni ako stavebníčke, budúcej spoluvlastníčke alebo osobe, ktorá by mala nejakým spôsobom participovať na stavbe domu nemajú žiadnu vedomosť. Naopak, z ich svedeckých výpovedí vyplynulo, že žalovaný žalobkyňu nespomínal vôbec a v kontexte stavby domu s ňou nepočítal, pretože ako stavebník a vlastník vystupoval vo vzťahu ku uvedeným svedkom výlučne žalovaný a prezentoval sa ako výlučný vlastník stavby rodinného domu. Ide pritom o svedkov, ktorí boli prítomní pri príprave povolení pre stavbu a tiež svedkov, ktorí priebežne pôsobili počas celej realizácie výstavby rodinného domu alebo jeho podstatnej časti (hrubej stavby). Matka žalovaného C. N. vo svojej výpovedi a deti žalovaného, I. O. V. H. N. v písomných vyhláseniach zhodne potvrdili, že žalovaný plánoval stavať

rodinný dom už koncom 90. rokov, nikdy nepočuli o žiadnej dohode medzi žalovaným a žalobkyňou, a ani o tom, že by žalobkyňa mala byť spoluvlastníčkou domu. 54. Žalovaný predložil do konania listinné dôkazy vzťahujúce sa k rodinnému domu, kde na všetkých listinách bolo uvedené výlučne jeho meno ako investora, žiadateľa, stavebníka, pričom ani na jednej listine neboli uvedené spoločne mená strán sporu, resp. len meno žalobkyne. Žalovaný poukázal na to, že do všetkých zmluvných vzťahov a správnych, či iných konaní týkajúcich sa výstavby rodinného domu vstupoval ako zmluvná strana, resp. ako účastník výlučne len on sám (stavebné povolenie, projektová dokumentácia, zmeny projektovej dokumentácie, technická správa na zameranie polohopisného a výškopisného plánu, povolenie na predĺženie garáže, žiadosť o vyjadrenie k povoleniu stavby, žiadosť o vyjadrenie k plynovodnej prípojke, žiadosť o povolenie plynového kotla, žiadosť o hypotekárny úver + zmluva o hypotekárnom úver, písomná zmluvy o dielo, plynofikácia, záložná zmluva k bytu na zabezpečenie pohľadávky z hypotekárneho úveru, kolaudačné rozhodnutie, pridelenie orientačného a súpisného čísla, a ďalšie) a v žiadnom nevystupovali so žalobkyňou ako rovnocenní účastníci. 55. Žalovaný tvrdil, že tak ako sa súd prvej inštancie nevyporiadal s procesnou obranou a argumentáciou žalovaného prezentovanou v konaní a dôkazmi svedčiacimi v jeho prospech (zhrnutou v bode 8 tohto odvolania), v Prvom rozsudku, rovnako sa s ňou žiadnym spôsobom nevyporiadal ani v poradí druhom rozsudku. Poukázal na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého bol súd prvej inštancie povinný v odôvodnení Napadnutého rozsudku uviesť ako posúdil skutkové tvrdenia žalovaného a jeho právne argumenty, t.j. bol povinný vyporiadať sa s argumentačnou obranou žalovaného, a ak túto odmietol (keďže rozhodol v prospech žalobkyne), bolo jeho povinnosťou uviesť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne argumenty smerujúce k vyvráteniu a/alebo spochybneniu argumentov žalovaného zakladajúce jeho obranu. V napadnutom rozsudku úplne absentuje odôvodnenie, ktorým by na základe relevantnej skutkovej a právnej úvahy poskytol súd prvej inštancie náležité konfrontačné stanovisko vyvracajúce zásadné tvrdenia žalovaného. Súd takýmto postupom opäť obmedzil žalovaného vecne sa odvolať proti jeho rozhodnutiu, keďže žalovaný nemá objektívne možnosť polemizovať s právnymi závermi a úvahami súdu k jeho argumentácii, keďže súd žiadne právne závery a úvahy v tomto smere v rozsudku neuviedol. 56. Žalovaný poukázal na to, ak žalobkyňa v inom súdnom konaní vystupovala ako nevlastník rodinného domu, bolo to nesporne významnou skutočnosťou, pretože podstata určovacieho sporu a deklaratórny charakter prípadného súdneho rozhodnutia si vyžaduje, aby sa osoba domáhajúca sa určenia (spolu)vlastníckeho práva považovala za (spolu)vlastníka domu od samého začiatku, nie až po tom, čo neuspeje v inom súdnom konaní. 57. Súd prvej inštancie sa rozhodnutím v prospech žalobkyne odklonil od právnych noriem ako aj od súvisiacej judikatúry, pričom sa ani čo i len jednou vetou nezmienil, z akého dôvodu, ak je žalovaný vlastník pozemku a hrubá stavba rodinného domu bola zhotovená stavebnou spoločnosťou na základe písomnej zmluvy o dielo uzavretej žalovaným ako objednávateľom, táto zmluva o dielo nevyvolala na strane žalovaného právne následky, ktoré zákon a judikatúra s takouto zmluvou spájajú, t.j. prečo zákonom (§ 542 ods. 1 Obchodného zákonníka) predpokladané skutočnosti (zhotovenie stavby zhotoviteľom - stavebnou spoločnosťou na pozemku objednávateľa - žalovaného) nespôsobili na strane žalovaného vznik jeho výlučného vlastníctva k zhotovovanému dielu (stavbe). Súd bol povinný sa argumentačne (kvalifikovaným a jasným spôsobom) vyrovnať s touto právnou situáciou a dostatočným a presvedčivým spôsobom uviesť, prečo sa žalovaný za daných okolností nestal výlučným vlastníkom zhotovenej stavby, keď zákon, i judikatúra jednoznačne vyslovujú, že vlastníkom zhotovovaného diela je objednávateľ, a to od samotného počiatku. 58. Súd prvej inštancie taktiež žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo sa rozhodnutie R 16/1974 „Ak je predmetom diela zhotovenie stavby, je zhotovovaná vec od počiatku stavby a v jej priebehu vo vlastníctve objednávateľa.“ (pôvodné znenie rozhodnutia R 16/1974 je: „Ak došlo medzi občanom a stavebnou organizáciou k zmluve o postavení stavby, potom tu organizácia zhotovuje vec, ktorá už v priebehu realizácie stavby patrí občanovi, a nie vec patriacu stavebnej organizácii, ktorú by po dokončení stavby ešte len na občana prevádzala, sp. zn. 6Co/387/1973), na ktoré sa aj v súčasnej dobe odkazuje v komentároch príslušných zákonov a v súvisiacich súdnych rozhodnutiach, a teda ktoré nebolo do dnešného dňa nahradené iným právnym názorom, nevzťahuje na právne postavenie žalovaného. Súd prvej inštancie sa v podstate odklonil od existujúcej judikatúry bez toho, aby tento odklon akýmkoľvek

spôsobom odôvodnil. Súd pritom bol v zmysle § 220 ods. 3 CSP povinný tento odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dôkladne odôvodniť. 59. Argument žalovaného, že je výlučným vlastníkom rodinného domu, je bez akýchkoľvek pochybností argumentom, ktorý bol pre rozhodnutie súdu prvej inštancie rozhodujúci. Okrem toho, že bol žalovaným formulovaný presne, jasne a konkrétne, bol to podstatný protiargument, ktorým žalovaný popieral nárok uplatnený žalobou, a ktorým žalovaný vyvracal vznik podielového spoluvlastníctva na strane žalobkyne. Žalovaný netvrdil len to, že žalobkyňa nie je podielová spoluvlastníčka rodinného domu, ale zároveň uviedol, prečo ňou ani nemôže byť. Rodinný dom vznikol ako vec v právnom slova zmysle výstavbou na základe zmluvy o dielo uzatvorenej žalovaným ako objednávateľom a stavebnou spoločnosťou ako zhotoviteľom, a preto sa v zmysle § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka stal vlastníkom stavby rodinného domu žalovaný. Keďže uvedeným spôsobom vzniklo k rodinnému domu výlučné vlastnícke právo žalovanému, nemohlo zároveň k tomu istému rodinnému domu vzniknúť spoluvlastnícke právo žalobkyni. Súd prvej inštancie bol teda povinný zaoberať sa tak tvrdeným spoluvlastníctvom žalobkyne, ako aj tvrdeným výlučným vlastníctvom žalovaného, ktoré bolo právne významným a podstatným argumentom, pretože ak by ho súd vyhodnotil ako relevantný (vecne správny), malo by to vplyv na rozhodnutie vo veci, t.j. súd by musel žalobu zamietnuť. 60. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé vyhodnotenie v ňom označených dôkazov. Listinné dôkazy predložené žalovaným a výpovede svedkov navrhnutých žalovaným, ktoré boli pred súdom prvej inštancie riadne vykonané, neboli v odôvodnení Napadnutého rozsudku, či už pozitívne alebo negatívne, vôbec zohľadnené, súd tieto nepodrobil žiadnemu porovnaniu a posúdeniu ich výpovednej hodnoty. V odôvodnení Napadnutého rozsudku nie je ani zmienka o tom, ako sa súd vyporiadal s navzájom si odporujúcimi dôkazmi, teda takými, ktoré vyznievali v prospech žalovaného a v neprospech žalobkyne (svedecké výpovede, listinné dôkazy), ako tieto konfrontoval, ako sa vyporiadal s jednotlivými dôkazmi, z ktorých vyplývali rozporné skutočnosti a ako vyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 61. Žalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP) súdom prvej inštancie. Odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje právne posúdenie veci, aj napriek tomu, že odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí túto skutočnosť súdu prvej inštancie výslovne vytkol, keď v bode 17 uviedol, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akými ustanoveniami právnych predpisov sa súd pri rozhodovaní v merite veci riadil a nie je možné ani zistiť úvahu súdu pri aplikácii zisteného skutkového stavu na relevantnú právnu úpravu a zároveň keď v bode 18 uviedol, že odkaz na § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý všeobecne definuje možnosti nadobúdania vlastníckeho práva k veciam, prípadne na § 137 ods. 1, 2 OZ, nie je v danom prípade dostatočný. 62. Súd prvej inštancie síce v bodoch 45 až 53 napadnutého rozsudku cituje (identicky ako v Prvom rozsudku) hmotnoprávne normy Občianskeho zákonníka (§ 34, § 35 ods. 1 a ods. 3, § 132 ods. 1 a ods. 2, § 136 ods. 1 a ods. 2, § 137 ods. 1 a ods. 2), avšak opätovne nie je možné zistiť, ako tieto právne normy súd aplikoval na túto konkrétnu právnu vec a podľa akej právnej normy malo vzniknúť spoluvlastníctvo žalobkyne k rodinnému domu. Súd uvádza ustanovenie § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zákonného ustanovenia je možné nadobudnúť vlastníctvo spôsobmi, ktoré sú v tomto ustanovení vymenované, avšak súd už neuvádza, ktorým z týchto zákonných spôsobov podľa § 132 ods. 1 OZ malo vzniknúť podielové spoluvlastníctvo žalobkyne (samotný odkaz na § 132 ods. 1 odvolací súd označil za nedostatočný). 63. Žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď súd na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu. Súd prvej inštancie mal na skutkový stav vymedzený nespornými skutočnosťami (bližšie v bode 7 odvolania) aplikovať § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože je nepochybné, že ak na pozemku vlastnícky patriacom žalovanému bola na základe zmluvy o dielo uzavretej podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka medzi žalovaným ako objednávateľom a stavebnou spoločnosťou ako zhotoviteľom zhotovená stavba Rodinného domu, a zmluva o dielo neurčovala v tomto smere nič iné, stal sa v zmysle § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka výlučným vlastníkom zhotovenej stavby Rodinného domu žalovaný ako objednávateľ a bol ním od samotného počiatku výstavby, ako aj v jej priebehu. 64. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom. Z komentovaného znenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že „iné právne skutočnosti ustanovené zákonom“, na základe ktorých možno nadobudnúť vlastníctvo, nemusia byť normatívne upravené len v Občianskom zákonníku, ale môžu vyplývať aj z osobitných právnych predpisov. Spoločné pre všetky tieto osobitné prípady nadobudnutia vlastníctva je však to, že zákon musí expressis verbis nadobudnutie vlastníctva predpokladať. Zmluva o dielo, na základe ktorej bola zhotovená stavba rodinného domu, bola uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Z komentovaného znenia Obchodného zákonníka vyplýva, že § 536 ods. 2 upravuje činnosti, ktorých výsledok sa týka stavby, t.j. zhotovenie stavby sa ex lege považuje za dielo. Pri stavbách pevne spojených so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 OZ), bude predmetom diela a výsledkom činnosti zhotoviteľa, nehnuteľná vec. Záväzok vykonať dielo je predstavovaný realizovaním činností, v dôsledku ktorých sa postupne „zhmotňuje“, t.j. vzniká predmet diela (§ 537 ods. 3 ObZ). Podľa § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku, nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci znáša objednávateľ a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné. Ustanovenie § 542 Obchodného zákonníka je osobitnou úpravou toho, kto je originálnym nadobúdateľom vlastníctva k zhotovovanej veci vo väzbe na miesto, kde sa vec zhotovuje. Dispozitívny charakter ustanovenia umožňuje modifikáciu, ktorá zmluvná strana nadobudne vlastníctvo k novovytvorenej veci. Ak v zmluve nie je dohodnuté inak, vlastníkom novozhotovenej stavby sa stáva objednávateľ. 65. Zhotovenie (vytvorenie) novej veci výstavbou je inou skutočnosťou ustanovenou zákonom s konštitutívnymi účinkami (§ 132 ods. 1 OZ), ktorým spôsobom sa vlastníctvo nadobúda originálne (pôvodne). Rozlišovanie originálneho a derivatívneho (odvodeného) nadobúdania vlastníctva sa premieta v právnej úprave nadobúdania veci vo vzťahu k času, kedy k nadobudnutiu vlastníctva dochádza. Z hľadiska vymedzenia stavby ako veci v právnom zmysle je preto dôležitý moment vzniku stavby, pričom tento moment nemožno spájať s jej stavebnou dokončenosťou. Konštantná judikatúra v tomto smere vyvodila, že pre posúdenie, kedy dochádza k vzniku stavby je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci - týmto minimálnym okamihom je u nadzemných stavieb stav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. V tomto okamihu vznikne i vlastnícke právo k stavbe. Iba do doby, časovo i kvalitatívne tomuto okamihu predchádzajúcej, možno hovoriť o originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníctva k stavbe vytvorením veci. Ak je však stavba ako vec v zmysle práva už druhovo a individuálne určená, potom dokončovacie práce sa na už vytvorených vlastníckych vzťahoch nijako nepremietnu. Všetko, čo takto k pôvodnej stavbe v dôsledku jej dostavby prirastie, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu jej vzniku (rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 29Cdo/221/2000; PR 7/1995 - rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 31.05.1995, sp.zn. 3Cz/57/1992).7 Tento záver je konzistentný aj s platnou právnou úpravou (podľa § 46 ods. 3 Katastrálneho zákona sa rozostavanou stavbou spôsobilou na zápis v katastri nehnuteľností rozumie stavba aspoň v takom stupni rozostavanosti, pri ktorej je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia). Ak stavba nedosiahla stupeň rozostavanosti podľa § 46 ods. 3 katastrálneho zákona, nejedná sa o stavbu ako nehnuteľnú vec, ale o stavebné dielo, ktoré je v občianskoprávnej rovine súčasťou pozemku, na ktorom sa nachádza, a preto samotné nemôže byť predmetom nakladania, resp. občianskoprávnych vzťahov. Ak stavebné dielo (súbor stavebného materiálu) dosiahlo dostatočný stupeň rozostavanosti, nadobudlo tým status stavby v právnom slova zmysle a stavba vznikla ako nehnuteľná vec, ktorú je možné evidovať v katastri nehnuteľností, pričom k tomuto okamihu dochádza k nadobudnutiu vlastníctva k stavbe. Potom ako zhotovované dielo nadobudlo charakter stavby v právnom zmysle, akékoľvek ďalšie práce smerujú už len k dokončeniu veci, ktorá už vznikla, niekomu vlastnícky patrí a je spôsobilým predmetom právnych vzťahov. Pre takto vytvorenú oblasť vlastníckych vzťahov sú preto všetky ďalšie stavebné práce bezvýznamné, aj keby náklady na ne mnohonásobne prevýšili už vynaložené náklady. Všetko, čo v dôsledku dokončovacích prác prirastie ku stavbe, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho vzniku. Vznik stavby nie je totožný s jej stavebným dokončením. (napr. rozsudok NS ČR z 20.06.2005, sp.zn. 22Cdo/1135/2005; rozsudok NS ČR z 05.02.2002, sp.zn. 22Cdo/2534/2000; rozsudok NS ČR zo 16.07.2008, 22Cdo/5515/2007; rozsudok NS ČR z 30.10.1998, sp. zn. 33Cdo/111/1998). 66. Hrubú stavbu rodinného domu postavila stavebná spoločnosť TITAN RAŠ na základe zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným ako objednávateľom v termíne 22.07.2003 - 30.09.2003 (v konaní nesporná skutočnosť). Hrubá stavba Rodinného domu, t.j. prvky dlhodobej životnosti ako sú obvodové a nosné

múry, zvislé, kompletné a vodorovné konštrukčné prvky, priečky, nosná konštrukcia schodiska bola zhotovená v auguste - septembri 2003, čo vyplýva z listinného dôkazu (na č. l. 518-539) - krycí list rozpočtu vystavený zhotoviteľom hrubej stavby, podľa ktorého už 22.08.2003 boli zhotoviteľom tieto položky vyčíslené a z listinného dôkazu (na č.l. 476) - potvrdenie zo dňa 24.09.2003, ktorým p. M. G. potvrdzuje prevzatie sumy 61.000,- Sk od žalovaného, z ktorého potvrdenia vyplýva, že už k tomuto dňu bol na rodinnom dome zrealizovaný krov a položené škridle na streche rodinného domu. Vybudovaním obvodových múrov prvého nadzemného podlažia, kedy bolo zjavné jeho dispozičné riešenie, sa stavba rodinného domu stala nehnuteľnou vecou v právnom slova zmysle a takýto charakter (rozostavanej stavby) získala ako výsledok výstavby realizovanej stavebnou spoločnosťou ako zhotoviteľom na základe zmluvy o dielo. V okamihu (august 2003, najneskôr september 2003), keď stavba rodinného domu vznikla ako nehnuteľná vec v právnom slova zmysle a stala sa spôsobilou byť predmetom práv a povinností, nadobudol k stavbe rodinného domu originálnym spôsobom, ex lege, výlučné vlastnícke právo žalovaný v právnej pozícii objednávateľa zo zmluvy o dielo (§ 542 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Napadnutý rozsudok je ústavne neudržateľný nakoľko je nepochybné, že žalovaný riadne, na základe platného práva nadobudol k rodinnému domu výlučné vlastnícke právo a súd prvej inštancie tak nemohol deklarovať opak a určiť žalobkyňu za podielového spoluvlastníka rodinného domu. 67. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom napriek nesporným skutočnostiam svedčiacim výlučnému vlastníctvu žalovaného, opätovne určil žalobkyňu za spoluvlastníčku rodinného domu a opätovne toto svoje rozhodnutie skutkovo a právne neodôvodnil. Súd prvej inštancie len zopakoval závery z prvého rozsudku, ktorý bol odvolacím súdom zrušený pre nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie. Z vyššie uvedených skutočností však vyplýva, že žalobkyňa sa nemohla stať podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, a ani sa ňou nestala, keďže žiadnym zákonom predvídateľným spôsobom spoluvlastnícke právo k stavbe rodinného domu nadobudnúť nemohla. Odpoveď na to, akým spôsobom žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícke právo k rodinnému domu, a kedy došlo k jeho nadobudnutiu, však napadnutý rozsudok nedáva, aj keď určovací výrok súdu je len deklaratórny. Z komentovaného znenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri nadobúdaní vlastníctva k novovytvorenej veci treba za jej vlastníka považovať toho, kto ju vytvoril, ak zo zmluvy nevyplýva, že vec bola vytváraná od počiatku pre iného. Pri postavení novej stavby sa predpokladá, že vlastníkom je stavebník, teda ten, kto vec stavia na základe stavebných predpisov. Vlastníctvo k novej stavbe zo strany inej osoby sa môže pritom preukázať zmluvou o dielo (536 OBZ). Takáto zmluva však nemá charakter titulu nadobudnutia vlastníctva, ale je len dokladom, že daná stavba bola od počiatku zhotoviteľom (stavebníkom) realizovaná pre objednávateľa (§ 644 OZ, § 542 OBZ). Nakladanie s vlastníctvom k stavebnotechnicky nedokončenej stavby sa v ničom neodlišuje od nakladania s inou nehnuteľnou vecou. Zmluvné získanie vlastníctva takejto rozostavanej stavby, preto už nebude mať povahu originálneho nadobudnutia vlastníctva formou vytvorenia novej veci, a to aj keď prevažnú časť stavebných prác následne zrealizuje nový nadobúdateľ. Predpokladom pre posúdenie vzniku vlastníckeho práva k akejkoľvek novozhotovenej (novovytvorenej) stavbe je prioritným zistenie, či stavba bola postavená svojpomocne alebo na základe zmluvy o dielo. Keďže zo skutočností v konaní nesporných vyplýva, že stavba Rodinného domu ako nehnuteľná vec v právnom slova zmysle bola postavená na základe zmluvy o dielo zhotoviteľom - stavebnou spoločnosťou, je nepochybné, že stavba Rodinného domu nevznikla svojpomocne, ale bola postavená dodávateľskou formou a vznikla vo faktickom a právnom režime založenom zmluvou o dielo. Od počiatku výstavby bol vlastníkom zhotovovanej stavby rodinného domu žalovaný ako objednávateľ zo zmluvy o dielo a výlučné vlastnícke právo k stavbe nadobudol okamihom vzniku stavby ako nehnuteľnej veci v právnom slova zmysle. Potom čo sa stavba rodinného domu stala nehnuteľnou vecou v právnom slova zmysle (rozostavaná stavba) a žalovaný k nej nadobudol originálnym spôsobom vlastnícke právo, už žiadna finančná investícia do Rodinného domu, žiadne dokončovacie práce na Rodinnom dome, či organizácia dokončovacích prác v exteriéri pozemku, nemohli predstavovať spôsob nadobudnutia spoluvlastníctva k rodinnému domu žalobkyňou. Žalobkyňa mohla už len následne nadobudnúť vlastníctvo alebo spoluvlastníctvo stavby, ale nie na základe (žalovaným popieranej) ústnej dohody o založení podielového spoluvlastníctva (viažucej sa len na svojpomocnú výstavbu), ale iným predvídateľným derivatívnym spôsobom (§ 132 ods. 1 OZ). Takáto zmluva (dohoda) by medzi žalobkyňou a žalovaným musela byť uzatvorená v písomnej forme a vnesená do katastra nehnuteľností. K takémuto nadobudnutiu spoluvlastníctva k Rodinnému domu však nikdy neprišlo, a ani nebolo žalobkyňou tvrdené. Žalobkyňa nebola zmluvnou stranou zmluvy o dielo, zmluva o dielo bola uzavretá na strane objednávateľa výlučne žalovaným. Neexistovala ani žiadna dohoda (zmluva) uzavretá medzi

žalobkyňou a zhotoviteľom stavby rodinného domu (stavebnou spoločnosťou TITAN RAŠ). Svedok V. Š., konateľ a spoločník stavebnej spoločnosti, ktorá zhotovila stavbu Rodinného domu vo svojej výpovedi výslovne potvrdil, že realizoval výstavbu rodinného domu v Jarovciach na základe zmluvy o dielo; že bol v obchodnom vzťahu so žalovaným, a že ohľadne stavby rokoval len so žalovaným. V konaní nebolo preukázané, ani nevyšlo najavo, že by žalovaný zákonom predvídateľným spôsobom nadobudnuté vlastnícke právo „stratil“. V žiadnom okamihu tak žalobkyňa nemohla nadobudnúť k zhotovenej stavbe Rodinného domu originálnym spôsobom spoluvlastnícke právo a derivatívnym spôsobom ho od žalovaného nenadobudla. Keďže žalobkyňa žiadnym zo spôsobom podľa § 132 ods. 1 OZ nemohla nadobudnúť spoluvlastníctvo k rodinnému domu, preto súd v Napadnutom rozsudku žiaden zákonný spôsob jeho nadobudnutia ani neuvádza. Len ak je stavba postavená svojpomocne - spoločnou stavebnou činnosťou viacerých osôb, usporiadanie vlastníckych vzťahov k takto vzniknutej stavbe sa riadi dohodou medzi týmito osobami (uzavretou pred začatím výstavby) o založení podielového spoluvlastníctva k takto vzniknutej stavbe alebo o výlučnom vlastníctve niektorej z týchto osôb. V danej veci stavba Rodinného domu nebola postavená svojpomocne sporovými stranami, ale bola postavená stavebnou spoločnosťou na základe zmluvy o dielo (v konaní nesporná skutočnosť). Stavebníkom v občianskoprávnom význame, teda osobou ktorá dom stavala na základe stavebných predpisov, bola stavebná spoločnosť. Usporiadanie vlastníckych práv k zhotovovanej stavbe tak bolo výlučne v dispozícii zmluvných strán - žalovaného ako objednávateľa a stavebnej spoločnosti ako zhotoviteľa. Ak by si objednávateľ so zhotoviteľom dohodli v zmluve o dielo tzv. výhradu vlastníckeho práva, vlastníkom zhotovenej stavby by bol zhotoviteľ (napr. až do zaplatenia ceny za dielo). Keďže v zmluve o dielo nebolo o vlastníctve k stavbe dohodnuté nič osobitné, vlastníkom sa stal žalovaný ako objednávateľ (§ 542 ods. 1 ObZ). Nadobudnutie vlastníctva k stavbe Rodinného domu sa teda riadilo právnym režimom podľa uzavretej zmluvy o dielo a usporiadanie vlastníckych práv k stavbe Rodinného domu nebolo v dispozícii žalobkyne. Žalobkyňa tak v žiadnom okamihu vzniku stavby Rodinného domu ako nehnuteľnej veci nemohla nadobudnúť k stavbe vlastnícke právo, pretože to mohol nadobudnúť len žalovaný ako objednávateľ alebo stavebná spoločnosť ako zhotoviteľ. Odvolávajúc sa na predchádzajúce body, niet žiadnych racionálnych pochýb, že skutočnosti uvedené súdom prvej inštancie v bodoch 67-68 napadnutého rozsudku nemohli založiť spoluvlastníctvo žalobkyne k rodinnému domu. Závery súdu v bodoch 67 až 73, ktoré by mali tvoriť skutkový a právny základ určenia spoluvlastníctva žalobkyne sú čo do podstaty identické so závermi v prvom rozsudku, ktorý bol odvolacím súdom zrušený pre jeho nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť. 68. Súd prvej inštancie v bode 67 vyslovil záver: „Stavebník, v tomto prípade žalobkyňa, nemusí byť totožný so stavebníkom v zmysle správneho práva. Ak je stavebníkov v občianskoprávnom zmysle viac, stáva sa takto vzniknutá stavba predmetom ich spoluvlastníctva.“ Čo do znenia identické konštatovanie uviedol súd prvej inštancie už v zrušenom Prvom rozsudku (v bode 49). Takýto záver je však v úplnom rozpore so skutkovým stavom, ktorý samotný súd vymedzil nespornými skutočnosťami (bod 11 Napadnutého rozsudku - str. 7), a to tými, že hrubá stavba Rodinného domu bola postavená stavebnou spoločnosťou TITAN RAŠ na základe zmluvy o dielo na pozemku žalovaného. Stavebníkom v občianskoprávnom zmysle, teda tým, kto stavbu zhotovil (postavil), kto vykonával faktickú stavebnú činnosť a zrealizoval stavebné práce podľa stavebných predpisov, kto spracovaním stavebného materiálu vytvoril novú vec a zároveň nehnuteľnú vec v právnom slova zmysle ako jedinečný výsledok svojej stavebnej činnosti, bola stavebná spoločnosť TITAN RAŠ, nie žalobkyňa. 69. Súd prvej inštancie v bodoch 67 a 68 vyslovil: „Medzi stranami sporu došlo k dohode o založení podielového spoluvlastníctva ešte pred začiatkom výstavby rodinného domu. Priami svedkovia dohody o založení podielového spoluvlastníctva neboli a ani nemohli byť, keďže žalobkyňa tvrdila, že sa dohodli sami dvaja, bez svedkov“. Čo do znenia identické závery uviedol súd prvej inštancie už v zrušenom rozsudku (v bode 49). Z odôvodnenia rozsudku nie je opätovne možné žiadnymi spôsobmi, výkladmi, ani interpretáciami zistiť, z čoho súd takýto záver vyvodil. Súd opätovne neoznačil žiaden dôkaz a neurobil žiadne skutkové zistenie (bod 11) v tomto smere, aj napriek tomu vyslovil, že k uzavretiu dohody pred začiatkom výstavby došlo. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní po vrátení veci len zopakoval dokazovanie výsluchom žalobkyne a prehratím DVD videa zo svadby syna žalobkyne v roku 2001 (DVD sa nachádzalo v súdnom spise už od roku 2015 a súd na DVD ako dôkaz odkazoval už v Prvom rozsudku), dôkazná situácia sa tým nezmenila, takže nie je zrejmé, na základe čoho mal súd opätovne za preukázané uzavretie dohody pred začiatkom výstavby.

Žalobkyňa v konaní tvrdila ústnu dohodu so žalovaným o založení podielového spoluvlastníctva a žalovaný uzavretie a existenciu takejto ústnej dohody so žalobkyňou od začiatku konania výslovne popieral. Keďže žalovaný ani nevedel, kedy mal túto dohodu údajne so žalobkyňou uzavrieť a s akým obsahom ju mal uzavrieť, nemohol sa ani bližšie k dohode tvrdenej žalobkyňou v konaní vyjadrovať. Žalobkyňa na existenciu dohody nepredložila žiaden listinný dôkaz, a ani žiaden svedok nepotvrdil uzavretie takejto dohody (samotný súd prvej inštancie konštatuje, že priami svedkovia dohody neboli a ani nemohli byť). Pokiaľ však súd (a to opakovane) vyslovil záver, že k uzavretiu dohody medzi stranami sporu pred začiatkom výstavby došlo, bol povinný skutkovo a právne jasným, presvedčivým a dostatočným spôsobom prijatie takéhoto záveru zdôvodniť. Súdom vyslovený identický strohý záver vyjadrený v dvoch vetách, že „k uzavretiu dohody pred začiatkom výstavby došlo“, a „že svedkovia neboli, a ani nemohli byť, keďže žalobkyňa tvrdila, že sa dohodli sami dvaja, bez svedkov“, preto považujeme v kontexte prejednávanej veci a vzhľadom na zrušenie prvého rozsudku odvolacím súdom pre jeho nepreskúmateľnosť, za prejav svojvôle súdu. V tomto smere dodávame, že súd nemá v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzať, ktoré dôkazy neboli a prečo nemohli byť, ale má uvádzať, ktoré dôkazy vykonané boli, a či z nich vyplynulo to, čo súd prevzal do svojho právneho záveru. Súd takýmto (opakovaným) postupom úplne popiera zmysel a obsah práva na spravodlivý súdny proces. V týchto súvislostiach je však potrebné uviesť, že ak z nesporných skutočností v konaní vyplýva, že stavbu Rodinného domu zhotovila stavebná spoločnosť TITAN RAŠ na základe zmluvy o dielo, t.j. nie strany sporu svojpomocne, ústna dohoda tvrdená žalobkyňou, aj keby bola preukázaná (čo nebola), by nevyvolala žiadne právne účinky, a už vôbec nie premietnuté do vzniku spoluvlastníctva žalobkyne k stavbe Rodinného domu zhotoveného stavebnou spoločnosťou, pretože nadobudnutie vlastníckeho práva k stavbe sa riadilo právnym režimom zmluvy o dielo, t.j. vlastníkom stavby sa stal žalovaný ako objednávateľ (§ 542 ods. 1 ObZ). 70. Súd prvej inštancie v bodoch 67 a 68 vyslovil, že žalobkyňa a žalovaný ešte pred vznikom stavby žili spolu ako partneri, či ako partnerská dvojica a uvádza, z čoho to mal za preukázané. Konštatovanie v tomto smere uviedol súd prvej inštancie už v zrušenom Prvom rozsudku a rovnako sa pritom odvolával na svedecké výpovede, DVD zo svadby a fotografie (v bode 49). Súd prvej inštancie síce opätovne konštatuje, že strany sporu žili ako partneri, či partnerská dvojica ešte pred vznikom stavby, avšak právne úvahy nadväzujúce na toto konštatovanie súd ani tentokrát žiadne neuvádza. Opäť tak nie je zistiteľné, čo tieto pojmy v kontexte odôvodnenia napadnutého rozsudku znamenajú (pojmy „partneri“ alebo „dvojica“ slovenský právny poriadok neupravuje a nedefinuje ho, nespája s týmito pojmami žiadne právne následky, ani žiadnym spôsobom nerieši vzťah „partnerov“) a nie je tak zrejmé, aké právne postavenie súd priznal stranám sporu, keď ich označil za „partnerov“, či „za dvojicu“ a aké právne následky s týmto ich označením spojil. Súd prvej inštancie taktiež vôbec bližšie nevysvetľuje a neobjasňuje, čo znamená „začali spolu žiť“ a ako sa táto skutočnosť objektívne prejavovala. Žalovaný rovnako opätovne namieta, že nie je jeho povinnosťou dešifrovať a dohadovať sa, aké boli myšlienkové postupy súdu prvej inštancie. Je povinnosťou súdu uviesť, v akých súvislostiach sa v odôvodnení Napadnutého rozsudku takéto konštatovania nachádzajú. 71. Súd prvej inštancie v bode 68 vyslovil záver: „Avšak spoločné konanie žalobkyne a žalovaného smerujúce k výstavbe a kolaudácii rodinného domu v Jarovciach dokazuje ich spoločnú vôľu, ktorou bola výstavba rodinného domu a následne ich spoločné bývanie v tomto dome, čo sa aj uskutočnilo. Z dokazovania vyplynulo, že stavbu vykonávali strany sporu spoločne, svedeckými výpoveďami bolo potvrdené, že žalobkyňa sa aktívne podieľala na výstavbe rodinného domu, jednak finančne, jednak vlastnou prácou či už fyzickou alebo vybavovaním administratívnych vec (svedkovia: U. U. H., O.. A. H., L.. I. O., L.. H. O., L.. M. U., U. O.). Zároveň mal svedeckými výpoveďami potvrdené, že na stavbe sa aktívne fyzickými prácami zúčastňovali aj rodinní príslušníci žalobkyne. Čo do znenia identické závery uviedol súd prvej inštancie už v zrušenom Prvom rozsudku (v bode 49). Súd prvej inštancie (rovnako ako v Prvom rozsudku) vyslovuje závery, v ktorých konštatuje „spoločné konanie žalobkyne a žalovaného smerujúce k výstavbe“, ako aj to, „že stavbu vykonávali strany sporu spoločne“ a nakoniec aj to, „že žalobkyňa sa aktívne podieľala na výstavbe domu, finančne, vlastnou fyzickou prácou a vybavovaním administratívnych vecí“, a to všetko opäť bez toho, aby súd akýmkoľvek spôsobom konkretizoval a špecifikoval, v čom spočívalo spoločné konanie smerujúce k výstavbe, v ktorých konkrétnych faktických a právnych úkonoch malo spočívať spoločné vykonávanie stavby, čo konkrétne vykonala žalobkyňa, že to bolo súdom kvalifikované ako spolupodieľanie sa vlastnou, fyzickou prácou a administratívnym vybavovaním na výstavbe rodinného domu. Súd neuvádza, aké konkrétne fyzické práce vykonávané žalobkyňou na stavbe domu a aké konkrétne administratívne vybavovanie

žalobkyňou zistil, v čom tieto práce skutkovo spočívali a kedy boli vykonané. Súd opäť vyslovuje všeobecné, nepreskúmateľné závery, bez akejkoľvek konkretizácie a bez toho, aby „naplnil“ tieto pojmy hodnotovým obsahom s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti veci. Za danej situácie (rovnako ako v Prvom rozsudku) ide zase čisto len o všeobecné a neurčité výrazy, ktoré nemajú konkrétny obsah a je nezistiteľné, čo v merite veci tieto všeobecné pojmy znamenajú. Súd rovnako neuvádza, konkrétne z ktorého dokazovania malo vyplynúť, že stavbu vykonávali strany sporu spoločne. Svedecké výpovede, na ktoré súd na tomto mieste odkazuje, by mali potvrdzovať konkrétne skutočnosti, z odôvodnenia však nie je zrejmé, čo konkrétne mal z uvedených svedeckých výpovedí súd za preukázané. 72. Súd prvej inštancie síce uvádza, že mal potvrdené, že na stavbe sa aktívne fyzickými prácami zúčastňovali aj rodinní príslušníci žalobkyne, avšak už nekonkretizuje, ktorí rodinní príslušníci žalobkyne to boli, akými konkrétnymi prácami a kedy sa tak malo stať a rovnako súd neuvádza, čo z tohto vo vzťahu k predmetu sporu právne vyvodil. V týchto súvislostiach je však najpodstatnejší fakt, že hrubá stavba Rodinného domu bola postavená stavebnou spoločnosťou TITAN RAŠ na základe zmluvy o dielo (v konaní nesporná skutočnosť), z čoho rezultuje, že Rodinný dom ako nehnuteľná vec v právnom slova zmysle vznikla ako výsledok stavebnej činnosti stavebnej spoločnosti, nie ako výsledok svojpomocnej stavebnej činnosti strán sporu. 73. Súd prvej inštancie zároveň konštatuje, že žalobkyňa sa podieľala na výstavbe rodinného domu aj finančne, a že to mal za preukázané listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný nerozporoval, a to prevodmi z jej účtu na účty zhotoviteľov alebo dodávateľov stavby v období od 22.02.2005 do 12.09.2005 (bod 11 Napadnutého rozsudku - str. 8). V prvom rade žalovaný považuje za potrebné uviesť, že tieto platby rozporoval, a to v tom význame, že platbami v roku 2005 sa nemohla žalobkyňa podieľať na výstavbe domu, ktorého hrubá stavba bolo zhotovená najneskôr v septembri 2003. Keďže v konaní bolo nesporným, že hrubá stavba Rodinného domu bola zhotovená v termíne 22.07.2003 - 30.09.2003, a teda stavba ako nehnuteľná vec vznikla v auguste 2003, najneskôr v septembri 2003, ku ktorému okamihu k stavbe Rodinného domu nadobudol výlučné vlastnícke právo žalovaný, platby v roku 2005 v celkovej sume 237.687,- Sk = 7.889,76 €, nemohli žalobkyni založiť spoluvlastníctvo k Rodinnému domu, pretože v tom čase už bol výlučným vlastníkom Rodinného domu žalovaný (akékoľvek práce vykonávané na stavbe a financovanie stavby po tom, ako sa stavba stala vecou v právnom zmysle, nemajú na vlastnícke vzťahy založené k okamihu vzniku stavby ako nehnuteľnej veci žiaden vplyv; investície do existujúcej nehnuteľnosti nezakladajú k tejto nehnuteľnosti žiadne vecné práva). Rovnako žalobkyni nemohli založiť spoluvlastníctvo domu ani skutočnosti konštatované súdom prvej inštancie v bode 11 Napadnutého rozsudku (str. 8), že žalobkyňa komunikovala s dodávateľmi ohľadne výstavby domu, s p. F. R. (montáž bezpečnostného zariadenia do domu - č.l. 164), s p. Č. (podlahy a maľovka v dome) s p. O. (elektroinštalácia), uzatvárala zmluvu o dielo so spol. EXCELENT dňa 19.05.2005 (č.l. 297). Z listinných dôkazov k tomu sa vzťahujúcich vyplýva, že práce sa realizovali v roku 2005 a na už existujúce vlastnícke právo žalovaného k Rodinnému domu nemali žiaden vplyv, a už vôbec nemohli žalobkyni založiť spoluvlastnícke právo k Rodinnému domu. 74. Súd prvej inštancie v bode 68 vyslovil: „I keď žalovaný nevedel presne ustáliť výšku investícií žalobkyne, ale potvrdil, že sa finančne podieľala na výstavbe.“ Identický záver uviedol súd prvej inštancie už v zrušenom Prvom rozsudku (v bode 49). Uvedený záver súdu opätovne považujeme za svojvoľný a absurdný, keďže žalovaný nie je osobou, ktorá v spore mala preukazovať a ustaľovať výšku investícií žalobkyne. Súd prvej inštancie týmto záverom popiera základné povinnosti strán v spore, a to povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať. K záveru súdu, že žalovaný potvrdil finančné podieľanie sa žalobkyne na výstavbe podotýkame, že žalovaný sa na pojednávaní vyjadril, že to čo investovala, si aj pri odchode z domu 10 až 20 násobne vzala, pričom za žiadnych okolností tým žalovaný nepotvrdzoval, že sa finančne podieľala na „výstavbe“ domu, t.j. do vzniku stavby Rodinného domu ako veci v právnom slova zmysle. 75. Súd prvej inštancie v bode 67 (str. 20) vyslovil: „V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa investovala finančné prostriedky aj do bytu žalovaného na BX. X.. Č.. XX, Č. N. XX S. N..“ Identický záver uviedol súd prvej inštancie už v zrušenom prvom rozsudku (v bode 49). V súvislosti s týmto konštatovaním súdu, nie je možné z celého odôvodnenia napadnutého rozsudku zistiť, z akého dôvodu sa táto izolovaná veta, nenadväzujúca na žiadne iné závery súdu, nachádza v odôvodnení napadnutého rozsudku a aký význam mala táto skutočnosť pre rozhodnutie súdu premietnuté do výroku napadnutého rozsudku. Investície do rekonštrukcie bytu boli žalobkyňou tvrdené a žalovaný namietal, že tieto nesúvisia s

prejednávanou vecou, a že ide navyše o ničím nepodložené investície. Súd prvej inštancie v bode 68 vyslovil: „Nebolo preukázané, že by žalovaný vystupoval sám ako stavebník, práve naopak žalobkyňa preukázala, že sa aktívne podieľala na výstavbe rodinného domu. Stavebníkom bola stavebná spoločnosť, ktorá zhotovila hrubú stavbu rodinného domu (nesporná skutočnosť). Žalovaný, ktorý stavbu nezhotovil, preto ani netvrdil, ani nepreukazoval, že bol stavebníkom v tomto význame on. 76. Súd prvej inštancie v bode 68 a 69 vyslovil: „Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, že spolu so žalobkyňou netvorili pár a že nevedel, prečo žalobkyňa investovala finančné prostriedky do rodinného domu a bytu na N. X. S. N.. Je pre súd veľmi ťažké uveriť teórii o tom, že žalovaný nevie prečo investovala žalobkyňa finančné prostriedky, čas a svoju námahu do výstavby rodinného domu a opravy bytu. Identický záver uviedol súd prvej inštancie už v zrušenom Prvom rozsudku (v bode 49). 77. Súd prvej inštancie týmito závermi v podstate vyslovil nedôveryhodnosť osoby žalovaného, aj keď je úplne irelevantné, čo žalovaný vie alebo nevie, rozhodujúce je to, či súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa nadobudla k domu spoluvlastnícke právo. Síce svedok V. Š., spoločník a konateľ stavebnej spoločnosti, ktorá zhotovila hrubú stavbu rodinného domu, pred súdom vypovedal, že sa ho žalobkyňa snažila ovplyvniť, aby v rozpore s realitou potvrdil, že sa zúčastňovala na stavbe rodinného domu, avšak táto skutočnosť, aj keď v konaní vyšla najavo, a netvrdil ju žalovaný, ale priamo svedok, nemala vôbec žiaden vplyv na vierohodnosť žalobkyne, nevierohodný je len žalovaný. 78. Súd prvej inštancie v bode 69 vyslovil: „Dokazovaním nebolo preukázané, že by sa strany sporu dohodli, že žalobkyňa pomôže žalovanému so stavbou, prácami i finančne a preto bude môcť stavbu iba užívať. Uvedená skutočnosť nebola preukázaná preto, lebo to v konaní nikto netvrdil, nikto to v konaní nepreukazoval a táto okolnosť nebola predmetom dokazovania. Žalovaný od začiatku konania tvrdil, že je výlučným vlastníkom rodinného domu a nikdy netvrdil, že boli dohodnutí so žalobkyňou na výpomoci s výstavbou domu, aby tento mohli následne užívať, takže za danej situácie to žalovaný súdu logicky ani nepreukazoval. Užívanie domu žalobkyňou od septembra 2005 do roku 2009 vyplynulo z jej manželského vzťahu so žalovaným, nie z jej spoluvlastníctva k rodinnému domu, alebo z akejkoľvek inej dohody so žalovaným v tomto smere. 79. Súd prvej inštancie v bode 72 vyslovil: „Skutočnosť, že stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie bolo vydané iba na meno žalovaného nezakladá výlučné vlastníctvo v zmysle občianskoprávnom, vlastníkom vytvorenej stavby je jej stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda osoba, ktorá mala v úmysle stavbu nadobudnúť do svojho vlastníctva. Stavebník v tomto zmysle nemusí byť totožný so stavebníkom v zmysle správneho práva, resp. s účastníkom stavebného konania (rozhodnutie NS sp. zn. 22Cdo/1171/2001). Súd na tomto mieste konštatuje závery, ktoré sú pre odôvodnenie jeho výroku bezvýznamné, pretože žalovaný v konaní nikdy netvrdil, že preto je výlučným vlastníkom rodinného domu, lebo je uvedený na stavebnom povolení a/alebo na kolaudačnom rozhodnutí, ale svoje výlučné vlastníctvo opieral o zákonné ustanovenia a judikatúru, k čomu však súd prvej inštancie už žiadny postoj nezaujal. 80. Ku konštatovaniu súdu v bode 68, že žalovaný spochybňoval žalobkyňou vnesené financie ako aj jej prácu na dome a prácu jej rodinných príslušníkov na dome a snažil sa presvedčiť súd, že na stavbe domu robili okrem hrubej stavby (ktorú realizovala stavebná spoločnosť) len jeho rodinní príslušníci, žalovaný považuje za potrebné uviesť, že odhliadnuc od toho, že zo strany súdu ide o mimoriadne zjednodušenú interpretáciu toho, čo žalovaný v konaní tvrdil a preukazoval, súd takýmito vyjadreniami úplne popiera zmysel a účel kontradiktórnosti konania, spočívajúcej v tom, že strany sporu v konaní tvrdia a zároveň vyvracajú alebo spochybňujú tvrdenia protistrany. Ak súd prvej inštancie vyčíta žalovanému, že postupoval v súlade s touto zásadou, a ešte tým aj odôvodňuje rozsudok, takýto postup súdu už nie je nestranný a nezaujatý, a je len ďalším z prejavov svojvôle súdu v tomto konaní. Žalovaný v konaní toho tvrdil omnoho viac, ale súd sa „opomenul“ zákonným spôsobom s tým vyporiadať. 81. Záverom považujeme za potrebné uviesť, že žalovaný mal výstavbu svojho rodinného domu zdokumentovanú (vlastnil pozemok, mal stavebné povolenie, vypracovaný projekt stavby, technické správy, povolenia, písomnou zmluvou o dielo mal zazmluvnené zhotovenie stavby stavebnou spoločnosťou a jej financovanie hypotekárnym úverom), aj napriek tomu to nestačilo, aby tým preukázal svoje výlučné vlastníctvo k domu (prečo to však nestačilo, sme sa už z rozsudku nedozvedeli).

Naproti tomu žalobkyňa stavbu nezhotovila, ani ju nefinancovala, tvrdila len ústnu dohodu o založení spoluvlastníctva so žalovaným, a predsa to stačilo, aby ju súd určil za spoluvlastníčku rodinného domu v Jarovciach (na akom skutkovom a právnom základe ju súd určil za spoluvlastníčku, sme sa z rozsudku už tiež nedozvedeli). Súd prvej inštancie pritom v bode 11 napadnutého rozsudku vymedzil skutkový stav nespornými skutočnosťami spočívajúcimi v tom, že hrubá stavba rodinného domu bola zhotovená na pozemku žalovaného, stavebnou spoločnosťou na základe zmluvy o dielo v termíne 22.07.2003 - 30.09.2003, takže jej výlučným vlastníkom sa ex lege stal žalovaný. Odpoveď na to, prečo sa ním žalovaný nestal, súd v napadnutom rozsudku nedáva. Určenie spoluvlastníctva žalobkyne za takýchto okolností, a to bez akéhokoľvek skutkového a právneho odôvodnenia, akým spôsobom mala žalobkyňa toto spoluvlastnícke právo nadobudnúť, je prejav absolútnej svojvôle súdu a za daných okolností bezprecedentné. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Jeho odôvodnenie postráda akékoľvek skutkovo a právne opodstatnené argumentačné tvrdenia, ktoré by dávali odpoveď na to, čo viedlo súd prvej inštancie k prijatiu rozhodnutia, že žalobkyňa sa stala spoluvlastníčkou rodinného domu. Keďže súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s argumentáciou žalovaného a čo do určenia spoluvlastníctva žalobkyne odôvodnil napadnutý rozsudok vcelku identicky ako prvý rozsudok, ktorý bol odvolacím súdom pre jeho nepreskúmateľnosť a porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces zrušený, je napadnutý rozsudok možné opätovne označiť za zjavne neodôvodnený, nepresvedčivý, svojvoľný a ústavne nekonformný. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nasvedčuje tomu, že súd nerozhodoval vo veci nestranne a nezaujato. Po prečítaní odôvodnenia Napadnutého rozsudku je opäť nemožné zistiť, z akého dôvodu bola žalobkyňa už druhýkrát určená súdom za „polovičnú“ podielovú spoluvlastníčku Rodinného domu v Jarovciach. Žalovaný s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 227/2018 z 15. augusta 2018 navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v súlade s § 390 vo veci rozhodol a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému voči žalobkyni náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. 82. K odvolaniu žalovaného sa podaním zo dňa 13.09.2023 vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie a keďže žiadny z účastníkov už nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov, okrem návrhu žalobkyne na výsluch žalovaného, ktorý sa nakoniec neuskutočnil, z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa je možné náležite zistiť skutkový stav veci. 83. Žalobkyňa uviedla, že nespornou skutočnosťou, od ktorej žalovaný odvodzuje svoje výlučné vlastnícke právo k rodinnému domu, a to Zmluvou o dielo so spoločnosťou TITAN RAŠ, s.r.o. ("Zmluva o dielo"), bola zhotovená len hrubá stavba rodinného domu (bez konštrukcie strechy, prípravných zemných prác ako aj dodávok materiálu potrebných na vznik stavby v právnom zmysle slova). Avšak realizáciu konštrukcie strechy (krovu) a pokládku škridiel realizovala firma REPOSTAV s.r.o. - pán M. G. mimo Zmluvu o dielo, čo taktiež nie je medzi stranami sporné a na ktoré (potvrdenie o úhrade p. G. za realizáciu krovu a pokládku škridiel) sa žalovaný sám odvoláva pri ustálení dátumu vzniku stavby. Medzi stranami nie je sporné, a žalovaný v súlade s právnou teóriou odkazuje na definíciu stavby v právnom zmysle slova, keď sú vybudované prvky dlhodobej životnosti ako sú obvodové a nosné múry, zvislé, kompletné a vodorovné konštrukčné prvky, priečky, nosná konštrukcia schodiska, a konštrukcia strechy. Od takejto definície odvodzujú a v konaní odvodzovali obaja účastníci dátum vzniku stavby rodinného domu v právnom zmysle slova, a to z krycieho listu rozpočtu vystaveného zhotoviteľom hrubej stavby k 22.08.2003 a jednak z potvrdenia zo dňa 24.09.2003, ktorým p. M. G. (REPOSTAV s.r.o.) prevzal hotovosť za zrealizovaný krov a položené škridle. Uvedené vyvracia hlavný argument žalovaného uvedený v bode 16.3 odvolania (a nesie sa celým odvolaním), že rodinný dom ako stavba v právnom zmysle slova vznikla ako výsledok stavebnej činnosti stavebnej spoločnosti, s ktorou žalovaný ako objednávateľ uzatvoril Zmluvu o dielo a stal sa tak výlučným vlastníkom rodinného domu. Na základe vyššie uvedených skutočností, ktoré nie sú medzi stranami sporné, je možné jednoznačne uzavrieť, že hoci hrubá stavba rodinného domu bola zhotovená stavebnou firmou TITAN RAŠ, s.r.o. na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným ako objednávateľom, tak stavba rodinného domu v právnom zmysle slova nebola zhotovená touto stavebnou firmou na základe Zmluvy o dielo, a preto právny záver žalovaného, že zo Zmluvy o dielo so stavebnou firmou TITAN RAŠ, s.r.o odvodzuje svoje výlučné vlastnícke právo a neexistenciu spoluvlastníckeho práva žalobkyne, je nesprávny.

Výsledky vykonaného dokazovania v logických a časových súvislostiach jednoznačne preukazujú skutkový stav veci (priebeh skutkového deja) tak, ako ho opísala žalobkyňa. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dohodu o založení spoluvlastníctva. Účastníci konania tvorili od roku 2001 spoločnú domácnosť a plánovali spoločnú budúcnosť, čo sa prejavilo uzavretím manželstva v roku 2005 a niekoľkoročným spolužitím v predmetnom rodinnom dome. V lete roku 2002 sa žalobkyňa s žalovaným dohodla, že začnú spolu stavať rodinný dom na pozemku žalovaného. Ďalšie konanie a správanie účastníkov konania pred začatím ako aj počas výstavby rodinného domu aj po jeho ukončení bolo už len samotnou realizáciou tejto dohody. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa ešte pred vznikom stavby v právnom zmysle slova (dokonca ešte pred začatím samotnej výstavby) zabezpečovala všetky potrebné a nevyhnutné záležitosti súvisiace so stavbou rodinného domu - fyzické práce žalobkyne, jej syna a rodinných známych, objednávok prác, materiálu a zariadení do rodinného domu a komunikácia s dodávateľmi a úradmi (bod 5. a 6. tohto vyjadrenia). Zároveň ešte do vzniku stavby v právnom zmysle slova (hneď po uskutočnení časti hrubej stavby financovanej z hypotekárneho úveru žalovaného resp. paralelne s ňou) sa začala aj finančne podieľať. 84. Vzájomnú dohodu účastníkov konania o spoluvlastníctve už len potvrdzuje emailové prehlásenie žalovaného zo dňa 14.07.2005, že žalobkyňa je polovičnou spoluvlastníčkou rodinného domu (a nie je zapísaná na liste vlastníctva len z technických príčin, a to z dôvodu dlhodobého pracovného pobytu žalovaného v Číne) ako aj následné niekoľkoročné spoločné bývanie a užívanie novovytvoreného rodinného domu. V zmysle ustálenej judikatúry vyplýva, že ak by aj dohoda medzi účastníkmi konania o vzniku spoluvlastníctva k rodinnému domu nebola dostatočne preukázaná (čo bola), z okolností prípadu jednoznačne vyplýva, že nemalo ísť o stavbu len vo vlastníctve žalovaného a že obaja účastníci konania sa na výstavbe predmetného rodinného domu podieľali ako stavebníci v občianskoprávnom zmysle. Z rozsahu a charakteru prác a osobnej angažovanosti žalobkyne pri výstavbe rodinného domu, z rozsahu jej financovania ako aj charakteru ich vtedajšieho vzťahu so žalovaným, ktorý viedol k uzavretiu manželstva, je vylúčené a bolo by až absurdné považovať faktické podieľanie sa žalobkyne na zhotovení stavby za priateľskú pomoc žalovanému pri stavbe jeho rodinného domu. V zmysle ustálenej judikatúry vyvodzujú súdy spoločné uskutočňovanie stavby zo skutočnosti, že v čase vzniku stavby v právnom zmysle slova žili účastníci konania ako partneri a plánovali spoločnú budúcnosť. V takomto prípade nejde len o priateľskú pomoc priateľovi - partnerovi, a pri zohľadnení všetkých okolností by nemalo ísť len o stavbu vo vlastníctve jedného z nich, lebo faktickými stavebníkmi boli obaja, pričom k vzťahu medzi účastníkom pristupujú súdy komplexne a ani nevyžadujú nutne, aby sa podieľal druhý účastník finančne alebo fyzickou prácou na výstavbe. V prípade vedenia spoločnej domácnosti dvoch ľudí, s plánovaním a aj realizáciou spoločnej budúcnosti, títo totiž aj spoločne vytvárajú nové hodnoty a predpokladá sa implicitne, že spoločne aj zriaďujú stavbu, ktorú plánujú spoločne aj užívať. Súd prvého stupňa sa neodklonil od právnych noriem a ustálenej judikatúry (rozsiahlo uvedená a citovaná nižšie vo vyjadrení), preto jeho záver o určení spoluvlastníckeho práva žalobkyne k rodinnému domu považujeme za právne správny. 85. Žalovaný v odvolaní namietal, že v ďalšom konaní po vrátení veci odvolacím súdom nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, z ktorého by vyplynuli nové skutočnosti. Na prvom pojednávaní po vrátení veci odvolacím súdom, vyzval strany na predloženie návrhu na vykonanie dokazovania, pričom žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne nenavrhol vykonať žiaden ďalší dôkaz. Žalobkyňa uviedla, že dokazovanie pred súdom prvej inštancie bolo vykonané rozsiahlo a podrobne a boli zo strany žalobkyne predložené všetky relevantné listinné dôkazy. Žalobkyňa však navrhla prehratie záznamu zo svadby syna žalobkyne na preukázanie nepravdivosti tvrdenia žalovaného (že so žalobkyňou pred uzavretím manželstva neboli partnermi) a skutočnosti, že už v septembri 2001 (dlhú dobu pred začatím výstavby rodinného domu 22.07.2003) boli účastníci konania životnými partnermi (v právnej teórii používaný pojem druh a družka) a tvorili spoločnú domácnosť. Žalobkyňa ďalej navrhla opakovaný výsluch žalobkyne ako aj žalovaného, aby mal súd prvej inštancie možnosť upresniť, preveriť a ustáliť stranami tvrdené skutočnosti podstatné pre náležité zistenie skutkového stavu a za účelom možnosti žalobkyne opätovne konfrontovať žalovaného s rozpormi v jeho tvrdeniach, ktoré uviedla žalobkyňa vo svojom záverečnom vyjadrení adresovanom súdu prvej inštancie zo dňa 05.10.2017, ako aj vo vyjadrení zo dňa 25.02.2018 k odvolaniu žalovaného proti v poradí prvému rozsudku súdu prvej inštancie (č.k. 42C/657/2010-717 zo dňa 17.10.2017) („vyjadrenie zo dňa 25.02.2018") ako aj vo vyjadrení k replike žalovaného zo dňa 19.04.2018 („vyjadrenie k replike 1“).

Žalobkyňou navrhovaný výsluch žalovaného však nebolo možné uskutočniť, keďže pojednávania boli odročované z dôvodov na strane žalovaného a jeho právnej zástupkyne (09.02.2022 - podozrenie na covid; 21.06.2022 - žalovaný sa nedostavil a právna zástupkyňa žalovaného tvrdila, že sa jej nepodarilo skontaktovať so žalovaným a nevie, prečo sa nedostavil; 26.10.2022 - ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní žalovaného a jeho právnej zástupkyne z dôvodu zdravotnej indispozície žalovaného, avšak bez predloženia potvrdenia o práceneschopnosti) (viď zápisnice z pojednávaní a ospravedlnenia žalovaného). Právna zástupkyňa žalovaného predložila lekársku správu zo zdravotníckeho zariadenia - psychiatrického stacionára s uvedením, že zdravotný stav neumožňuje žalovanému účasť na pojednávaní. Všetky následné pojednávania boli v neprítomnosti žalovaného. Žalobkyňa informovala súd prvej inštancie, že návrhy na odročenie pojednávania z dôvodu neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne, považuje jednoznačne za účelové predlžovanie súdneho konania a proti princípu procesnej ekonómie, zvyšujúce najmä náklady právneho zastúpenia žalobkyne ako aj nepriaznivo pôsobiace na jej psychiku. Žalobkyňa ďalej informovala súd (zápisnica z 13.12.2022 str. 2), že v deň pojednávania 21.06.2022 kontaktoval žalovaný (napriek potvrdeniu o nemožnosti jeho účasti na pojednávaní) bývalú manželku syna žalobkyne a aj syna žalobkyne, aby si vyžiadal telefónne číslo na žalobkyňu a následne ju kontaktoval. Žalovaný presne vedel o priebehu pojednávania a tvrdil žalobkyni, že už sa súdnych pojednávaní nechce a nebude zúčastňovať a chce sa mimosúdne dohodnúť. Žalobkyňa uviedla, že je možné súd ukončiť len, ak uzná jej žalobný nárok na súde a môžu sa hneď dohodnúť na vyporiadaní spoluvlastníctva za vopred dohodnutú sumu. Žalovaným navrhovaná mimosúdna dohoda by nezodpovedala skutočnosti, že je spoluvlastníkom rodinného domu a mala by pre žalobkyňu neopodstatnené daňové následky. Po stretnutí, príprave podkladov a viacerých telefonátoch sa žalovaný opäť odmlčal a následne uviedol, že už stratil záujem o dohodu. Napriek neprítomnosti žalovaného na pojednávaní, žalovaný opäť v deň pojednávania (13.12.2022) kontaktoval žalobkyňu za účelom mimosúdnej dohody. Napriek tomu, že žalovaný výslovne žiadal, aby sa vec riešila mimo právnych zástupcov, žalobkyňa trvala na pre oboch účastníkov právne najvhodnejšom riešení - chrániaceho záujmy oboch účastníkov konania, a to uznaním nároku na súde a súčasným podpísaním dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ako aj bezpodielového spoluvlastníctva. Za týmto účelom boli pripravené podklady na podpis s uvedením stranami dohodnutej sumy vyporiadania 140.000 eur (uvedenú sumu navrhol žalovaný a žalobkyňa s uvedenou sumou súhlasila, aj keď pôvodne požadovala vyššiu sumu) a zaslané žalovanému emailom s podrobným vysvetlením postupu, ktorý by chránil záujmy oboch strán, so žiadosťou o preposlanie aj právnej zástupkyni žalovaného. Dňa 17.12.2022 žalovaný odpovedal, že pošlú stanovisko a podotkol, že žalovaný mal predstavu o mimosúdnej dohode/stiahnutí žalôb a následnom finančnom vyporiadaní, nie uznaní spoluvlastníctva. Emailovú komunikáciu s uvedením navrhovaného postupu chrániaceho záujmy oboch účastníkov a podkladov pripravených na podpis žalobkyňa predložila súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 22.03.2023, pričom právna zástupkyňa žalovaného na predmetnom pojednávaní vyhlásila, že žalovaný už nemá záujem uzavrieť mimosúdnu dohodu. Napriek tomuto vyhláseniu sa žalovaný opätovne ozval žalobkyni niekoľko týždňov pred záverečným pojednávaním, opätovne žiadal o ukončenie súdneho sporu a súhlasil aj s uznaním nároku, a následne sa opätovne odmlčal. Máme za to, že uvedené správanie žalovaného potvrdzuje, že žalovaný považuje nárok žalobkyne uplatnený v tomto súdnom konaní za dôvodný (navrhol vyššie uvedenú sumu), avšak mal záujem o ukončenie súdneho sporu z právneho formálneho hľadiska iným spôsobom. 86. Vzhľadom na vyššie uvedené opakované kontaktovanie žalobkyne zo strany žalovaného, ospravedlnenia neúčasti žalovaného na pojednávaniach ako aj na základe vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného v zápisnici dňa 13.12.2022 o preferovaní písomného vyjadrenia namiesto výsluchu žalovaného, má žalobkyňa za to, že žalovaný sa účelovo vyhýbal výsluchu, keďže práve jeho tvrdenia z predchádzajúcich výsluchov, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k chovaniu pri výsluchu (nepresvedčivosť, neplynulosť výpovede, neochota odpovedať na otázky a pod.) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov, sa ukázali nesúladné a v rozpore s inými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré mal súd za preukázané. Žalovaný nevedel na rozdiel od žalobkyne plynulo popísať priebeh výstavby rodinného domu a uviesť rozhodujúce skutočnosti, jeho výpoveď nebola ucelená, ale len odpoveďami na otázky, odpovede boli nekonzistentné, vzájomne si odporujúce ako sme v konaní preukázali. Výsledky vykonaného dokazovania v logických a časových súvislostiach nepreukazujú skutkový stav veci (priebeh skutkového deja) tak, ako ho opísal žalovaný, ale naopak svedčia v prospech skutkového deja opísaného žalobkyňou. Súčasťou riadneho hodnotenia dôkazov je aj ich vyhodnocovanie z hľadiska pravdivosti a hodnovernosti - takéto hodnotenie nevyhnutne zahŕňa, aby nositelia súdnej právomoci hodnotiaci dôkazy nesledovali určitý dôkaz len z hľadiska jeho

obsahu, ale aj z hľadiska spôsobu akým bol prevedený, t.j. ako sa správala vypočúvaná osoba (či už v postavení svedka, žalovaného alebo žalobcu) pokiaľˇ ide o presvedčivosťˇ jej výpovede, ako sa správali vypočúvané osoby v rámci konfrontácie, aký bol ich celkový prejav, mimika, tón hlasu, výrazy tváre, prejavené emócie a pod. - to sú skutočnosti, ktoré sa nedajú vyčítaťˇ iba zo zápisníc a zvukových záznamov z pojednávania. Súd prvej inštancie v rozsudku výslovne uvádza, že "počas konania žalovaný menil výpovede, vypovedal účelovo, nejednoznačne až vyhýbavo. Jednoznačne bola listinnými dôkazmi ako aj inými tvrdeniami žalovaného preukázaná nepravdivosť a rozpornosť mnohých tvrdení žalovaného, ktoré vyplynuli z jeho výsluchu ako aj písomných vyjadrení a práve nekonzistentnosť, rozpornosť a nesúlad s inými oboma stranami predloženými dôkazmi boli aj dôvodom návrhu žalobkyne na opätovný výsluch žalovaného (napr. popretie udelenia plnej moci žalobkyni a žalobkyninej dcére, partnerský vzťah účastníkov pred uzavretím manželstva, psychické problémy žalovaného, rozpory k účasti žalobkyne na výstavbe rodinného domu, písmo žalovaného v súkromnom stavebnom denníku žalobkyne, predčasné ukončenie Zmluvy o dielo s TITAN RAŠ, s.r.o.). Ďalej chce žalobkyňa uviesť, že vyššie uvedené konanie žalovaného voči žalobkyni (opakované kontaktovanie, prehováranie, sľuby, odmlka, zmena názoru) zodpovedá aj správaniu žalovaného počas ich spolužitia ako partnerov a manželov (ako ho opisovala žalobkyňa počas celého konania). Výlučne v súvislosti s predložením lekárskej správy z psychiatrického stacionára na pojednávaní dňa 21.06.2022 a následne potvrdenia od O.. Č., psychiatra o psychickom stave žalovaného na pojednávaní dňa 22.03.2023 (ospravedlnenia neúčasti žalovaného na pojednávaniach) odkazuje na tvrdenia žalobkyne uvedené už v žalobe zo dňa 15.12.2010, v jej výpovedi, ako aj výpovediach svedkov (U.. U. H., U.. O., H.. O.), že práve psychické problémy žalovaného boli aj jedným z hlavných dôvodov prečo žalobkyňa nie je zapísaná ako spoluvlastník rodinného domu v katastri nehnuteľností. V tomto konaní poukazovala žalobkyňa na psychické problémy žalovaného súvisiace s mániodepresívnou poruchou z dôvodu ich významu pre posúdenie sporu, keďže mali vplyv na vybavovanie záležitostí ohľadne zápisu stavby rodinného domu na list vlastníctva a na vytvorenie celkového obrazu, pochopenie súvislostí a na vysvetlenie okolností, ktoré viedli k tomu, že žalobkyňa nie je zapísaná na liste vlastníctva ako spoluvlastník. Žalovaný tvrdenia žalobkyne v konaní o jeho psychických problémoch vždy poprel a preukazoval opak (potvrdenie od všeobecného lekára, že nemá psychické problémy). Práve žalovaným predložená lekárska správa z psychiatrického stacionára a potvrdenia od O.. Č., psychiatra o psychickom stave žalovaného preukazujú pravdivosť vyššie uvedených tvrdení žalobkyne. Naviac práve potvrdenie od O.. Č. preukazuje aj pravdivosť výpovede dcéry žalobkyne, U. U. H., ktorá vo svojej výpovedi počas konania výslovne označila O.. Č. ako lekára, u ktorého sa žalovaný liečil a u ktorého bola vyzdvihnúť psychiatrické lieky pre žalovaného, ktorý sa v tom čase už nachádzal v Číne, aby mu ich žalobkyňa doniesla, keď sa za ním bude sťahovať. Dcéra žalobkyne disponovala v tom čase plnou mocou od žalovaného, na základe ktorej tieto lieky aj vyzdvihla (ktorú žalovaný tiež opakovane popieral, hoci bola predložená ako listinný dôkaz). Žalobkyňa v záverečnej reči na pojednávaní dňa 28.06.2023 už len zhrnula, že jedným z hlavných dôvodov prečo nie je zapísaná na liste vlastníctva ako spoluvlastník bol práve zlý psychický stav žalovaného z dôvodu jeho psychickej poruchy, ktorý sa zhoršil práve, keď žalovaný odišiel do Číny bez potrebných liekov (ktoré je potrebné pravidelne užívať, aby sa reguloval psychický stav pacienta) a mala ho tam nasledovať aj žalobkyňa, ktorá ostala na Slovensku ešte dokončiť záležitosti ohľadne rodinného domu (viď aj záverečné vyjadrenie žalobkyne - str. 5 a 6, a bod VI. vyjadrenia z 25.02.2018). U žalovaného sa totiž táto psychická porucha prejavovala fázami mánie, kedy mal zjednodušene povedané nerealistický pocit, že dokáže všetko a fázami depresie, kedy sa snažil vyhýbať kontaktu a komunikácii s cudzími ľuďmi. Aj počas výstavby rodinného domu táto porucha ovplyvňovala záležitosti pri vybavovaní a komunikácii s dodávateľmi jednotlivých prác a materiálov, keď žalovaný nechcel väčšinu záležitostí vybavovať sám). Zároveň však týmto psychickým stavom vedel žalovaný žalobkyňu "citovo manipulovať (vydierať)", tak ako sa to stalo aj pri zápise rodinného domu na list vlastníctva a následne po ich predčasnom návrate z Číny (po niekoľkých týždňoch namiesto plánovaných 3-5 rokov) práve z dôvodu psychických problémov žalovaného. Čo sa týka zápisu na list vlastníctva, žalobkyňu upozornila úradníčka miestneho úradu p. Žideková v Jarovciach, ktorá vedela, že dom stavala spoločne so žalovaným (keďže účastníci často vybavovali záležitosti na miestnom úrade v súvislosti so stavbou rodinného domu), na skutočnosť, že na žiadosti o pridelenie orientačného a súpisného čísla, z ktorého sa následne vychádza pri zápise na list vlastníctva, nie je uvedená aj žalobkyňa. Následne žalovaný žalobkyňu v telefonickom rozhovore z Číny ubezpečil a presvedčil, že ich dohoda o spoluvlastníctve platí a počas ich najbližšej dovolenky na Slovensku zabezpečí jej zápis do katastra nehnuteľností. Požiadal ju, aby veci nekomplikovala a nezdržovala, a nech čím skôr príde za ním do Číny, veď sa ešte nedohodli na presnej veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na rodinnom dome a na ostatných povoleniach je uvedený len odporca ako stavebník, tak zatiaľ nech

podá žalobkyňa žiadosť o pridelenie orientačného a súpisného čísla a návrh na vklad do katastra výlučne na meno žalovaného. Žalobkyňa na uvedené pristúpila, keďže žalovaný bol v tom čase už vo veľmi zlom psychickom stave a citovo tlačil na žalobkyňu, nech čím skôr dokončí potrebné veci na Slovensku, odíde za ním do Číny a donesie mu aj potrebné psychiatrické lieky, ktoré vyzdvihla dcéra žalobkyne. Navrhovateľka túto situáciu rozoberala so svojou rodinou a so známymi. V zhone pred odchodom na dlhodobý pobyt do zahraničia (dokončovanie prác na rodinnom dome - spevnené plochy, ploty, exteriér a v jeho okolí - kontrola vykonaných prác, operatívne riešenie vzniknutých situácií pri vykonávaných prácach a pod., obhliadky domu s potenciálnymi uchádzačmi o prenájom, dokončovanie a zabezpečovanie všetkých podkladov potrebných ku zápisu na vklad do katastra - pripojenie na elektrinu, povolenie na prevádzkovanie plynového kotla, rekonštrukcia bytu žalovaného, dočasné ukončenie (prerušenie) pracovného pomeru žalobkyne (neplatené voľno), lekárske prehliadky, psychologické vyšetrenie, zabezpečenie nezaopatrenej dcéry), bez jasnej dohody so žalovaným ako stavebníkom o výške spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome, urgenciách žalovaného, na základe ubezpečení žalovaného a s dôverou svojmu manželovi, a tiež s ohľadom na nepriaznivý psychický stav žalovaného, ostal v žiadosti o pridelenie orientačného a súpisného čísla (zo dňa 29.6.2005) a následne aj v žiadosti o zápis stavby na list vlastníctva (13.07.2005) uvedený ako výlučný vlastník rodinného domu len žalovaný. V nadväznosti na uvedené ako potvrdenie dohody účastníkov konania o spoluvlastníctve zaslal odporca z Číny žalobkyni na Slovensko dňa 14.07.2005 (deň po podaní žiadosti o zápis stavby na list vlastníctva) emailovú správu, v ktorej prehlásil, že žalobkyňa sa finančne podieľala na výstavbe rodinného domu a že je polovičným spoluvlastníkom rodinného domu a nie je zapísaná na liste vlastníctva len z technických príčin (jeho vyslanie do zahraničia). Uvedená emailová správa bola preukázaná listinnými dôkazmi ako aj svedeckými výpoveďami (H.. O., V.. S., U.. U.Á. H., M.. U.). Týmto odporca žalobkyňu ubezpečil, že hoci je v katastri nehnuteľností zapísaný len on, ich dohoda o spoluvlastníctve platí a tieto záležitosti sa vyriešia, keď prídu na najbližšiu dovolenku na Slovensko. Po predčasnom návrate (po niekoľkých týždňoch pobytu - september 2005) účastníkov z Číny z dôvodu psychických ťažkostí žalovaného však nikdy nedošlo k naplneniu predmetného prehlásenia žalovaného. Preto sa žalobkyňa ako neprávnik domáhala u žalovaného ešte počas manželstva prevodu spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj odporca ako aj viacerí svedkovia. A opätovne najmä kvôli psychickému stavu žalovaného (po návrate z Číny bol dlhodobo v depresiách), ktorý žalobkyňu týmto stavom citovo manipuloval, k jej zápisu do katastra nedošlo. V súlade s výsledkami vykonaného dokazovania je potrebné snahu navrhovateľky o prevod spoluvlastníckeho podielu ešte počas manželstva chápať ako snahu zabezpečiť vymožiteľnosť svojich práv k nehnuteľnosti za situácie, keď ako vlastník bol zapísaný na liste vlastníctva len odporca, a iná možnosť nebola. Uvedené potvrdzuje pôvodný zámer žalobkyne byť spoluvlastníkom a nič nehovorí o tom, že by sa žalobkyňa necítila ako spoluvlastník po celý čas trvania výstavby ako aj po skončení výstavby a zápise do katastra nehnuteľností. Práve naopak, to že sa žalobkyňa hneď po návrate z Číny snažila riešiť situáciu a domáhala sa svojho spoluvlastníckeho podielu (ako uvádzajú viacerí svedkovia vrátane žalovaného), a nie finančného vyrovnania, svedčí o existencii už skôr uzavretej dohody o založení podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu (viď aj KS Bratislava 5Co/135/2014). 87. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k ústnej dohode o založení podielového spoluvlastníctva a spoločnej výstavbe rodinného domu ešte pred začiatkom výstavby rodinného domu a tomto skutkovom zistení založil svoje rozhodnutie. V sporoch podobného druhu ako je tento, je právna úprava, ktorá by tieto spory mala riešiť, uvedená v § 136 ods. 1 a § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pretože táto právna úprava nie je dostatočne určitá a nestanovuje konkrétne predpoklady, pravidlá alebo hľadiská pre vznik podielového spoluvlastníctva stavebníkov, záleží potom len na súde, ako sám rozhodnú hypotézu v súlade s ustálenou judikatúrou vymedzí. Vlastníctvo k novej zhotovenej veci nadobúda originárnym spôsobom ten, kto vec zhotovil. Pokiaľ ide o stavbu, nadobúda k nej takto vlastníctvo stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Nie je rozhodujúce komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Pri posudzovaní vlastníckych a iných právnych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb, je treba vychádzať z obsahu dohody uzavretej medzi týmito osobami. Takáto dohoda, ktorá nemusí byť písomná, založí spoluvlastníctvo, ak je z jej obsahu, prípadne s prihliadnutím k ďalším zisteným skutočnostiam zrejmé, že účastníci dohody chceli založiť spoluvlastnícky vzťah. Nie je potrebné, aby sa účastníci dohodli o výške podielov. Taktiež vzhľadom k tomu, že stavba nie je súčasťou pozemku, nie je pre nadobudnutie vlastníctva k stavbe rozhodujúce vlastníctvo pozemku, na ktorom je umiestnená. Pokiaľ však stavbu zhotovuje viacej osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, pričom z okolností vecí nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb

(napríklad keď ostatné osoby na stavbe len vypomáhali ako rodina, či susedská´ výpomoc, alebo sa na stavbe podieľali plniac si svoj záväzok zo zmluvy so stavebníkom - napríklad stavebná´ firma, s ktorou stavebník uzatvoril zmluvu o dielo na výstavbu stavby), nemožno vylúčiť záver, že stavebníkmi v občianskoprávnom zmysle sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby. Tak tomu bude spravidla vtedy, pokiaľ viacej osôb bez dohody o vlastníctve k stavbe zhotoví stavbu za účelom jej spoločného užívania a podieľali sa na jej vzniku vlastnou prácou i dodaním materiálu, ak nevyplýva z okolností veci ohľadom vlastníckych vzťahov ku stavbe niečo iné. Samotná skutočnosť, že sa stavebníci dohodli len o spoločnom užívaní, bez toho, aby čokoľvek dojednali o vlastníctve ku stavbe, ešte nevylučuje vznik ich spoluvlastníctva. Pri posudzovaní takýchto prípadov je treba vždy prihliadať ku všetkým okolnostiam veci. Uvedené zodpovedá konštantnej judikatúre súdov. Žalovaný v odvolaní v bode 14.2 opätovne zavádza, ak tvrdí, že žiaden svedok nepotvrdil uzavretie takejto dohody. Existencia dohody o spoluvlastníctve a spoločnej výstavbe rodinného domu bola preukázaná nielen výpoveďou žalobkyne, ktorá od začiatku konania tvrdí, že so žalovaným uzatvorila ústnu dohodu o založení spoluvlastníctva, ale aj výpoveďami svedkov, ktorí uzavretie dohody priamo alebo nepriamo potvrdili v zmysle ako to vnímali, že rodinný dom stavajú účastníci konania spoločne ako ich spoločný dom a budú v ňom aj spoločne bývať (svedkovia U.. U. H., A.. H., I.. O., U.. O., M.. U., H.. O., V.. S.). Keďže dohodu účastníci uzatvorili ústne a sami bez prítomnosti svedkov, je zrejmé, že môžu existovať len nepriami svedkovia dohody. Svedkovia boli vypočutí súdom prvej inštancie, a je zrejmé, že v súvislosti s priamym kontaktom so svedkami súd nemal pochybnosti o pravdivosti ich výpovedí. Práve naopak možno konštatovať, že sa jedná o osoby, ktoré v dôsledku bližšieho vzťahu so žalobkyňou mali vedomosť o vzťahoch medzi stranami sporu, a o okolnostiach súvisiacich so stavbou rodinného domu. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že žalovaný pri svojom odchode do Číny udelil plnú moc za jeho zastupovanie práve žalobkyni a dcére žalobkyne, a nie svojim rodinným príslušníkom, ktorí vzťah žalovaného so žalobkyňou nepodporovali. Žalovaný sa zo svojimi deťmi o záležitostiach výstavby domu zjavne ani nerozprával, keďže nemajú žiadne informácie a vedomosti k výstavbe rodinného domu. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď matky žalovaného, že syn žalovaného žil dlhodobo v Prahe a dcéra ešte chodila do školy a na stavbe nepomáhali. Uvedenému nasvedčujú ďalej aj vyjadrenia detí žalovaného (Záznam o skutkových okolnostiach - H.. N. O., I. O.). Upozorňujeme na rozpor vo vnímaní stavby rodinného domu žalovaným a jeho deťmi, keď obidve deti zhodne vyhlasujú, že žalovaný staval dom pre nich, t.j. pre svoje deti a že žalovaný sa nikdy nezmienil ani nepočuli resp. nemajú vedomosť o tom, že rodinný dom stavia so žalobkyňou a že by mal patriť (byť vlastníkom) aj žalobkyni. Uvedené tvrdenia detí žalovaného sú nepravdivé a účelové. Na rozdiel od tvrdenia svojich detí, žalovaný v celom konaní uvádza, že rodinný dom staval s úmyslom mať ho pre seba a svoje deti v tomto úmysle ani v žiadnom ďalšom vyjadrení nespomína. Účastníci konania tvorili od roku 2001 spoločnú domácnosť a plánovali spoločnú budúcnosť, čo sa prejavilo uzavretím manželstva v roku 2005, spoločným pobytom v zahraničí z dôvodu pracovného vyslania žalovaného a niekoľkoročným spolužitím v spornom rodinnom dome. V lete roku 2002 sa žalobkyňa so žalovaným ústne dohodla, že začnú spolu stavať rodinný dom na pozemku žalovaného. Ďalšie konanie a správanie účastníkov konania pred začatím výstavby rodinného domu, počas ako aj po jeho ukončení bolo samotnou realizáciou tejto dohody. Ustálenie konkrétneho dňa (dátumu) uzatvorenia dohody, ktoré žalovaný vytýka v odvolaní, nie je pre rozhodnutie vo veci podstatný, vzhľadom na to, že táto skutočnosť nastala pred viac ako 15 rokmi (resp. 8 rokmi, ak berieme do úvahy začiatok konania) a vzhľadom na preukázanie skutočností dostatočne odôvodňujúcich záver, že dohoda strán o založení spoluvlastníctva k stavbe rodinného domu bola uzavretá pred začatím výstavby (nesporný dátum začatia hrubej stavby 22.07.2003) (viď aj Najvyšší súd SR 7Cdo/12/2017, Krajský súd Bratislava 3Co/151/2014). Ústna dohoda účastníkov o založení spoluvlastníctva bola potvrdená samotným konkludentným konaním oboch účastníkov. Ich konanie nevzbudzovalo pochybnosti o tom, že ich vôľou je spoločná stavba a spoločné žitie v rodinnom dome, taktiež spoločné financovanie stavby potvrdené následne aj reálnym spoločným bývaním a spolužitím v rodinnom dome. Žalobkyňa aj iní svedkovia uviedli, že žalovaný aj výslovne v priebehu výstavby odkazoval na dohodu o spoluvlastníctve so žalobkyňou. Avšak z preukázateľnej faktickej účasti žalobkyne na výstavbe sa dá vyvodiť, že žalovaný (minimálne) konkludentne prejavil súhlas (vôľu) spočívajúci v ich spoločnej činnosti pri výstavbe domu. Súd uviedol, že i keď priami svedkovia dohody o založení spoluvlastníctva neboli, spoločné konanie žalobkyne a žalovaného smerujúce k výstavbe rodinného domu jasne dokazuje ich spoločnú vôľu, ktorou bola výstavba rodinného domu a následne ich spoločné bývanie v tomto dome, čo sa aj uskutočnilo. Dohodu o založení spoluvlastníctva ako následné spoločné zriaďovanie stavby nepriamo preukazuje aj tzv. súkromný stavebný denník žalobkyne (poznámkový blok) s podrobnými vlastnoručne písanými

poznámkami žalobkyne („zošit“ alebo "súkromný stavebný denník"), pričom v úvode zošita na str. 1 je vlastnoručne žalovaným napísaný dátum založenia zošita 23.07.2003 (čiže v čase samotného začiatku realizácie hrubej stavby v zmysle Zmluvy o dielo - 22.07.2003) a vlastnoručne žalovaným napísané úlohy, ktoré na začiatku výstavby zadal žalobkyni v súvislosti s výstavbou rodinného domu. Keďže žalovaný nepoprel, že ide o jeho písmo, hoci žalobkyňa viackrát vo svojich vyjadreniach žiadala, nech sa žalovaný vyjadrí k tomu, či ide o jeho písmo, je uvedené skutkové tvrdenie nesporné. Vzájomnú dohodu účastníkov konania o spoluvlastníctve už len potvrdzuje emailové prehlásenie žalovaného zo dňa 14.07.2005, že žalobkyňa je polovičnou spoluvlastníčkou rodinného domu (a nie je zapísaná na liste vlastníctva len z technických príčin, a to z dôvodu zahraničnej služby žalovaného v Číne). Existenciu ústnej dohody ako aj spoločnú výstavbu domu účastníkmi preukazuje ďalej aj tá skutočnosť, že účastníci konania v novovytvorenej stavbe následne aj spoločne žili takmer 4 roky ako manželia (bod I. vyjadrenia z 25.02.2018). Ak by aj podľa súdu nebola ústna dohoda o spoluvlastníctve dostatočne preukázaná (čo ale bola), podľa ustálenej rozhodovacej praxe (napr. NS ČR 22Cdo/3610/2014, NS ČR 22Cdo/3201/2017, KS Bratislava 3Co/158/2017), to, že účastníci spolu zriaďujú stavbu, ktorú plánujú spoločne užívať, je spravidla dôkazom o existencii konkludentnej (mlčky, nevýslovne uzavretej) dohody o spoluvlastníctve stavby, ak nevyplýva z okolností veci niečo iné. Existenciu takejto dohody preukazuje aj tá skutočnosť, že účastníci konania v novovytvorenej stavbe následne aj spoločne žili. Záver o existencii takejto dohody možno podľa konkrétnych okolností prípadu urobiť aj s ohľadom na správanie účastníkov po dokončení stavby, napríklad čestné vyhlásenie o spoluvlastníctve stavby. Spoločným zriaďovaním stavby sa rozumie, ak sa dve alebo viac osôb významným spôsobom podieľajú na vybudovaní stavby, najmä vykonávaním prác, dodávaním materiálu, financovaním stavby. V celkom špecifických prípadoch, ktorý vyplýva z povahy a intenzity vzájomného vzťahu účastníkov (napr. vzťah druha a družky), môže ísť aj o vytvorenie priestoru na to, aby sa iný rodinný príslušník mohol výstavbe venovať. Ak ohľadne právneho osudu stavby, ani ohľadne právneho dôvodu účasti viacerých osôb na stavbe tieto neprejavili právne významnú vôľu a súčasne zo všetkých okolností veci jasne nevyplýva, že stavebníkom je iba niektorá z nich, stavba je v podielovom spoluvlastníctve osôb, ktoré spoločne zriaďovali stavbu (KS Bratislava 3Co/158/2017). 88. Z uvedeného vyplýva, že súdy okrem skúmania existencie dohody o vzniku spoluvlastníctva pred samotným začatím výstavby, musia preskúmať a prihliadnuť na všetky okolnosti veci (pred, počas výstavby aj po vzniku stavby v právnom zmysle slova), ktoré môžu byť významné z hľadiska dokazovania existencie tejto dohody, ktoré môžu predstavovať faktické plnenie dohody o spoluvlastníctve a/alebo okolnosti významné z hľadiska spoločného zriaďovania stavby a spoločného užívania stavby. Súdna prax tiež pripúšťa, že spoluvlastníctvo k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb môže vzniknúť aj v prípade, ak takéto osoby neuzavreli o vlastníctve k novovybudovanej veci žiadnu dohodu. Je tomu tak preto, že vlastníctvo k novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s právne relevantne prejaveným úmyslom mať ju pre seba (stavebník), pričom nie je rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR, ustálenej rozhodovacej praxe slovenských súdov a rozsiahlej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu ČR (bližšie bod II. vyjadrenia z 25.02.2018), ak viac osôb bez dohody o vlastníctve k stavbe zriadi stavbu za účelom jej spoločného užívania a podieľa sa na jej vzniku vlastnou prácou aj dodaním materiálu, stali sa všetky osoby zúčastňujúce sa na spoločnej výstavbe spoluvlastníkmi. Vždy treba prihliadať na všetky okolnosti veci. Podieľanie sa na výstavbe potom môže mať viac podôb, najmä prácou, dodaním materiálu a iným financovaním stavby či vytvorením priestoru, aby sa iný rodinný príslušník mohol výstavbe venovať (napríklad varenie a starostlivosť o ďalšie rodinné záležitosti).Ak stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, resp. sa jej uzavretie nepodarilo stavebníkmi v konaní preukázať, podielovými spoluvlastníkmi stavby sa tieto osoby stávajú všetky tieto osoby, ak z okolností veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorej z týchto osôb - napr. susedská alebo priateľská výpomoc, vykonávanie prác na základe zmluvy o dielo a pod. (napr. rozsudok NS ČR 22Cdo/1174/2001, NS ČR 22Cdo/2258/2007, NS ČR 22Cdo/4127/2017, NS ČR 22Cdo/2117/2015). 89. Z uvedeného vyplýva, že ak by aj dohoda (v akejkoľvek podobe) medzi účastníkmi konania o vzniku spoluvlastníctva k rodinnému domu nebola dostatočne preukázaná (čo podľa nášho názoru aj názoru súdu prvého stupňa bola), z okolností prípadu jednoznačne vyplýva, že nemalo ísť o stavbu len vo vlastníctve žalovaného a že obaja účastníci konania sa na výstavbe predmetného rodinného

domu podieľali ako stavebníci v občianskoprávnom zmysle. Z v konaní preukázaného rozsahu a charakteru prác a osobnej angažovanosti žalobkyne pri výstavbe rodinného domu, z jej znalosti všetkých podrobností výstavby rodinného domu, z rozsahu jej financovania ako aj charakteru ich vtedajšieho vzťahu so žalovaným, ktorý viedol k uzavretiu manželstva, je vylúčené a bolo by až absurdné a zavrhnutiahodné považovať faktické podieľanie sa žalobkyne na zhotovení stavby za priateľskú pomoc žalovanému pri stavbe jeho rodinného domu bez nároku na spoluvlastnícky podiel. V tomto prípade z jednoznačne preukázanej účasti žalobkyne na výstavbe rodinného domu, je zrejmé, že žalovaný preukázal minimálne konkludentne (i keď žalobkyňa aj viacerí svedkovia tvrdia, že to prejavil aj ústne) svoju vôľu uskutočniť so žalobkyňou spoločnú výstavbu rodinného domu. Ako inak by bolo možné vysvetliť, že žalobkyňa venovala svoj čas, námahu, vlastnú prácu a prácu svojich blízkych a svoje financie, dokonca za situácie, že sama bola vdovou s jedným nezaopatreným dieťaťom, do výstavby rodinného domu a rekonštrukcie bytu žalovaného, bez toho, aby si robila nárok na spoluvlastnícky podiel. 90. Súd mal za preukázané bez akýchkoľvek pochýb, že účastníci ešte pred vznikom stavby v právnom zmysle slova žili spolu ako partneri. Uvedené v konaní žalobkyňa preukazovala vzhľadom na ustálenú judikatúru uvedenú nižšie. Žalovaný vytýka súdu prvého stupňa, že používa vo vyslovených právnych záveroch všeobecne pojmy ako „partneri“ a „spolu žiť“. Avšak ustálená súdna prax ako aj rozhodnutia všeobecných súdov používajú na označenie účastníkov konania tieto pojmy ako aj pojmy "druh a družka", hoci v súčasnosti právne predpisy takýto vzťah nedefinujú a neupravujú. Vzťah druh - družka je v súčasnosti preto len faktickým vzťahom. Účasť žalobkyne, ktorá sa na stavbe podieľala jednak finančne, organizačne, fyzickými prácami a prostredníctvom prác svojich známych a rodiny, ako aj skutočnosť, že pred začatím stavby aj v čase jej vzniku účastníci boli partnerskom vzťahu a žili v spoločnej domácnosti, svedčí o tom, že stavbu rodinného domu začali realizovať s úmyslom postaviť si rodinný dom spoločne a tento spoločne užívať. Účastníci konania v čase pred začatím stavby (od jari 2001), v čase výstavby (t.j. aj v čase vzniku stavby v právnom zmysle slova) neudržovali len voľný partnerský vzťah, ale spolu trvale žili v spoločnej domácnosti a plánovali spoločnú budúcnosť, čo viedlo ešte pred právoplatnou kolaudáciou stavby k uzavretiu manželstva a po dokončení rodinného domu niekoľkoročnému spolužitiu v rodinnom dome. Účastníci konania viedli spoločnú domácnosť od roku 2001 (presnejšie od jari 2001). Zoznámili sa vo februári 2001 a po pár týždňoch začali spolu bývať. Žalovaný poprel, že by so žalobkyňou tvoril spoločnú domácnosť pred aj počas výstavby rodinného domu. Zároveň aj poprel, že by tvorili pár (boli partnermi) pred uzavretím manželstva. Žalovaný vo svojej výpovedi zo dňa 18.07.2013 tvrdí, že nevie, kedy sa so žalobkyňou zoznámil a pred manželstvom uzatvoreným dňa 03.06.2005 netvorili spolu pár. Nepravdivosť tvrdenia odporcu o neexistencii vedenia spoločnej domácnosti so žalobkyňou sa dá odvodiť aj od nepravdivosti a absurdnosti tvrdenia žalovaného, keď popiera vôbec partnerský vzťah so žalobkyňou pred uzavretím manželstva v júni 2005, a v ďalšom svojom vyjadrení sa výslovne odvoláva práve na vtedajší vzťah so žalobkyňou, keď vysvetľuje účasť žalobkyne a jej syna na prácach pri výstavbe rodinného domu (v písomnom vyjadrení zo dňa 20.05.2011 (str. 4, ods. 3 posledná veta). Účastníci konania ešte pred kolaudáciou rodinného domu uzavreli manželstvo. Ak by tvrdenie žalovaného o neexistencii partnerského vzťahu bolo pravdivé, tak by si žalovaný vzal za manželku v podstate neznámu ženu bez predchádzajúceho partnerského vzťahu a zotrval s ňou manželstve a býval v spoločnom rodinnom dome takmer 4 roky. Uvedené iba preukazuje zrejmú účelovosť tvrdenia žalovaného, keď popiera ich partnerský vzťah a žitie v spoločnej domácnosti so žalobkyňou. Aký iný dôvod by mohol žalovaný mať na popretie ich partnerského vzťahu pred uzavretím manželstva ako ten, že spoločná domácnosť, dôvernosť vzťahu partnerov s plánovaním a aj realizáciou spoločnej budúcnosti (títo totiž aj spoločne vytvárajú nové hodnoty) predpokladá implicitne, že spoločne aj zriaďujú stavbu, ktorú plánujú spoločne aj užívať ako o tom uvažuje aj rozhodovacia prax súdov. Absurdnosť a nepravdivosť tvrdenia žalovaného o neexistencii partnerského vzťahu pred uzavretím manželstva žalobkyňa v konaní jednoznačne preukázala a súd prvého stupňa mal uvedenú skutočnosť za preukázanú. Žalobkyňa zároveň v súdnom konaní preukázala existenciu spoločnej domácnosti so žalovaným od roku 2001, a to nielen svojou výpoveďou, fotkami, videozáznamom zo svadby svojho syna ale aj svedeckými výpoveďami. Uvedenému svedčí aj následné uzavretie manželstva v júni 2005 a pokračovanie vo vedení spoločnej domácnosti v spoločnom rodinnom dome. 91. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu ČR (22Cdo/2258/2007, 22Cdo/5071/2009, NS ČR 33Cdo/4042/2015), na ktorú sa odvolávajú viaceré rozsudky slovenských súdov (Krajský súd

Bratislava 5Co/135/2014, (viď bod III. vyjadrenia z 25.02.2018) vyvodzujú súdy spoločné uskutočňovanie stavby zo skutočnosti, že v čase vzniku stavby v právnom zmysle slova žili účastníci konania ako partneri (druh a družka) resp. v spoločnej domácnosti, spoločne hradili náklady na svoje potreby a plánovali spoločnú budúcnosť. V takomto prípade nejde len o priateľskú pomoc priateľovi - partnerovi, a pri zohľadnení všetkých okolností by nemalo ísť len o stavbu vo vlastníctve jedného z nich, lebo faktickými stavebníkmi boli obaja, pričom k vzťahu medzi účastníkom pristupujú súdy komplexne a ani nevyžadujú nevyhnutne, aby podieľal druhý účastník finančne alebo fyzickou prácou na výstavbe. Vždy pri posudzovaní originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam prípadu, okrem iného že obaja účastníci spoločne žili ako druh i družka, spoločne hospodárili a z toho plynúci záver, že stavba bola zriadená za účelom jej spoločného užívania oboma účastníkmi konania. Súdna prax Najvyššieho súdu ČR (NS ČR 22Cdo/2117/2015, 22Cdo/2258/2007, 22Cdo/5071/2009) súčasne ohľadom preukázania existencie dohody o založení spoluvlastníckych vzťahov považuje za rozhodujúce skutkové zistenia, že strany spolu žili ako partneri, plánovali spoločnú budúcnosť a spoločné bývanie. Vo viacerých uvedených súdnych konaniach súdy nepovažovali za potrebné preukázať vedenie spoločnej domácnosti a vychádzali len zo spolužitia účastníkov (ako druh a družka) ako aj z ostatných okolností prípadu. Z ustálenej judikatúry NS ČR ohľadom zohľadnenia partnerského vzťahu pre posúdenie vzniku spoluvlastníctva k novovytvorenej stavbe a ako skutočnosti, od ktorej je možné odvodzovať vznik platne uzatvorenej dohody o založení spoluvlastníckych vzťahov vychádzajú a odvolávajú sa na ňu aj rozhodnutia slovenských súdov, napr. Najvyšší súd SR 4 Cdo 58/2021, Najvyšší súd SR 7Cdo/12/2017, Krajský súd Bratislava 3Co/158/2017, Krajský súd Bratislava 5Co/135/2014, Krajský súd Bratislava Co/151/2014, Krajský súd Trenčín 4Co/370/2017, Krajský súd Trenčín 5Co/753/2015, Krajský súd Trenčín 5Co/627/2014 , Okresný súd Trenčín 28C/36/2005, Krajský súd Prešov 6Co/179/2015. 92. Žalovaný v písomnou vyjadrení k návrhu uviedol, že samotná účasť žalobkyne na stavbe rodinného domu by na vznik spoluvlastníckeho vzťahu nestačila, a to aj keby prípadne poskytla značné materiálové alebo finančné prostriedky či vlastnú prácu, ak nebola pred začatím stavby rodinného domu uzavretá medzi ňou a žalovaným dohoda o spoločnej výstavbe. V inom svojom vyjadrení zase uviedol, že aby žalobkyňou tvrdená dohoda o založení spoluvlastníctva vyvolala aj právne následky premietnuté do vzniku podielového spoluvlastníctva, musela by sa následne po uzavretí tejto dohody uskutočniť reálna spoločná výstavba rodinného domu žalobkyňou a žalovaným, na ktorej sa žalobkyňa mala podieľať vlastnou stavebnou činnosťou a finančnými investíciami. S týmto názorom žalovaného žalobkyňa súhlasí a preto žalobkyňa v celom konaní preukazuje práve jednotlivé faktické a právne úkony jej účasti na spoločnej výstavbe rodinného domu. Sám žalovaný vo svojej výpovedi dňa 18.07.2013 uviedol, že žalobkyňa sa finančne podieľala na stavbe rodinného domu. Rovnako výslovne potvrdil, že žalobkyňa investovala do rekonštrukcie jeho bytu na N. X. - tieto investície sa mali na základe dohody účastníkov konania započítať na spoluvlastnícky podiel žalobkyne na rodinnom dome (zvýšiť spoluvlastnícky podiel). Sám žalovaný výslovne vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.05.2011 uviedol, že žalobkyňa pomáhala niektorými úkonmi pri výstavbe rodinného domu a že táto dobrovoľná výpomoc bola založená na vtedajšom vzťahu so žalovaným. Podieľanie sa syna žalobkyne, A.. H. na stavbe rodinného domu fyzickou prácou výslovne potvrdil žalovaný. Práve účasť rodiny žalobkyne (najmä syna) ako aj rodinných známych (p. O., A.. O.) na fyzických prácach na rodinnom dome (dokonca aj pri prípravných prácach na pozemku pred začatím výstavby, upratovanie a pod.), ktoré uskutočňovali títo ľudia pre ich vzťah k žalobkyni a ako pomoc žalobkyni, je jednoznačným dôkazom, že žalobkyňa stavala dom s úmyslom mať ho pre seba (spoločne so žalovaným). Žalovaný sa vo vzťahu k tejto účasti odvoláva na svoj vtedajší vzťah so žalobkyňou, pričom v ďalšej svojej výpovedi vzťah so žalobkyňou poprel a tvrdil, že pred svadbou v roku 2005 spolu netvorili pár. Z okolností prípadu jednoznačne vyplýva, že nemalo ísť o stavbu len vo vlastníctve žalovaného a že obaja účastníci konania sa na výstavbe predmetného rodinného domu podieľali ako stavebníci v občianskoprávnom zmysle. 93. Žalobkyňa poukázala aj na jej osobnú situáciu v čase výstavby rodinného domu (2003-2005). Žalobkyňa bola v tom čase vdova (od roku 1994) a sama vychovávala dve deti (dcéra v tom čase ešte nezaopatrené dieťa). Zo zdravého rozumu vyplýva, že tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa uskutočnila v tom čase značné sumy preukázaných finančných úhrad do rodinného domu v celkovej výške cca 34.115 eur (1.027.750,- Sk) a do rekonštrukcie bytu žalovaného vo výške cca 10.780 eur (324.733,- Sk), spolu celkovo cca 44.895 eur (1.352.506,- Sk) len ako dobrovoľnú priateľskú výpomoc bez nároku na spoluvlastnícky podiel je absurdné a nelogické. Aj v zmysle ustálenej judikatúry nie je možné predmetné

finančné investície žalobkyne chápať ako priateľskú finančnú výpomoc, keďže žalobkyňa neposkytla finančné prostriedky žalovanému ako pôžičku alebo dar, či už prevodom na účet alebo v hotovosti, ale žalobkyňa reálne a priamo uhrádzala konkrétne položky prác, materiálu, tovaru a zariadenia rodinného dom a významné je to, že ide o peňažné sumy v rokoch 2003-2005. 94. Žalovaný tvrdí, že financoval stavbu rodinného domu z hypoúveru a z jeho úspor (zápisnica 18.07.2013), pričom na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne úspor neoznačil a nepredložil žiadny relevantný dôkaz, nepreukázal svoje úspory v čase výstavby rodinného domu, svoj príjem pred a v čase výstavby rodinného domu. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, z akých zdrojov financoval výstavbu rodinného domu nad rámec poskytnutého úveru, keďže časť nepokrytá hypotekárnym úverom predstavuje cca 2/3 (64%) rozpočtovaných nákladov na hrubú stavbu domu s inštaláciami (v zmysle zmluvy o dielo) a približne 80% celkových nákladov na výstavbu rodinného domu spolu so zariadením. Žalovaný pôsobil v čase výstavby rodinného domu a aj dlhšiu dobu pred začatím výstavby rodinného domu ako štátny zamestnanec s preukázateľným príjmom, z ktorého je zrejmé, že nemohol dosiahnuť úspory postačujúce na to, aby sám financoval výstavbu rodinného domu. Žalovaný až na predposlednom pojednávaní v júni 2017 predložil nečitateľný výpis z Devín banky z roku 1997 o stave na účte (irelevantné vzhľadom na veľký časový odstup od začatia stavby) a potvrdenie z Dexia banka, a.s. zo dňa 18.06.2004 o vklade hotovosti vo výške 477.589,50 Sk (t.j. 15.853 eur - až po vzniku stavby v právnom zmysle slova), čo spolu aj s čerpaným hypoúverom predstavuje len približne polovicu rozpočtovaných nákladov na hrubú stavbu (a ide obdobie po vzniku stavby v právnom zmysle slova, keď tá bola ukončená najneskôr koncom roka 2003) a približne 30% celkových predpokladaných nákladov na výstavbu rodinného domu spolu so zariadením. Žalovaný nepredložil ani jeden celý výpis zo svojho účtu za niektorý z mesiacov rozhodného obdobia, len niekoľko skopírovaných jednotlivých položiek v rámci výpisu. Je zrejmé, že žalovaný asi vedome nechce preukázať aký bol stav prostriedkov na jeho účte, aké mal príjmy a čo uhrádzal. Na rozdiel od žalovaného žalobkyňa v konaní predložila celý rad listinných dôkazov preukazujúcich jej stav na účte v jednotlivých obdobiach výstavby rodinného domu a výpisy z účtu za celé rozhodné obdobie, zdroje dodatočného financovania nad rámec úspor a bežných príjmov. V zmysle platných právnych predpisov je žalovaný povinný, ak neuzná uplatnený nárok, uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu na pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Finančné úhrady žalobkyňa priamo za jednotlivé položky prác, materiálu a zariadení rodinného domu preukázala konkrétnymi výbermi hotovosti, potvrdeniami o prevzatí hotovosti od dodávateľov prác a materiálov, dokladmi o kúpe materiálu a tovaru k výstavbe alebo zariadeniu rodinného domu s vysvetlením ich vecnej a časovej súvislosti. Žalobkyňa si odkladala doklady k položkám, ktoré vybavovala a/alebo uhrádzala zo svojich výlučných finančných prostriedkov, čo preukázala predložením listinných dôkazov - doklady o kúpe, faktúry, objednávky, cenové ponuky, potvrdenia o prevzatí hotovosti, prevody z internetbankingu. Žalobkyňa buď priamo uhrádzala hodnotu nadobúdaných vecí alebo odovzdala žalovanému finančné prostriedky na ich úhradu v hotovosti a následne si odkladala doklady o ich kúpe. 95. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa podaním zo dňa 20.10.2023 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol že žalobkyňa vo vyjadrení klame a účelovo dezinterpretuje tvrdenia žalovaného v odvolaní, so snahou navodiť dojem, že žalovaný definoval stavbu v právnom slova zmysle, keď sú vybudované prvky dlhodobej životnosti ako obvodové a nosné múry, zvislé, kompletné a vodorovné konštrukčné prvky, priečky, nosná konštrukcia schodiska a konštrukcia strechy, a že z tejto definície žalovaný vyvodzoval vznik stavby rodinného domu v právnom zmysle slova. Žalobkyňa vo vyjadrení ďalej zavádza, že žalovaný v odvolaní odvodzuje okamih vzniku stavby rodinného domu od potvrdenia zo dňa 24.09.2003 o prevzatí hotovosti p. M. G. za zrealizovaný krov a pokládku škridiel. Z týchto dezinterpretácií žalobkyňa následne vyvodzuje, že medzi stranami nie je sporné a je možné jednoznačne uzavrieť, že hoci hrubá stavba rodinného domu bola zhotovená stavebnou firmou TITAN RAŠ na základe zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným ako objednávateľom, tak stavba rodinného domu v právnom slova zmysle nebola zhotovená touto stavebnou firmou na základe zmluvy o dielo. Žalobkyňa takýmto priamym zavádzaním súdu a podsúvaním vedome nepravdivých tvrdení, ktoré sú jednoducho vyvrátiteľné samotným obsahom podaného odvolania, nahrádza vecné argumenty. Žalovaný totiž na žiadnom mieste v odvolaní vznik stavby rodinného domu ako nehnuteľnej veci, tak ako to interpretuje žalobkyňa nedefinoval, a ani okamih vzniku stavby rodinného domu žalovaný nevyvodzoval od potvrdenia o prevzatí hotovosti p. G. za zrealizovaný krov a položené škridle, tak ako to tvrdí žalobkyňa.

96. Žalovaný v odvolaní celkom jasne a preukázateľne tvrdí, že z hľadiska vymedzenia stavby ako veci v právnom slova zmysle je dôležitý moment vzniku stavby, ktorý nemožno spájať s jej stavebnou dokončenosťou, a pre posúdenie ktorého konštantná judikatúra vyvodila ako rozhodný ten okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci - týmto minimálnym okamihom je u nadzemných stavieb stav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, v ktorom okamihu vznikne k stavbe i vlastnícke právo. Žalovaný v tomto bode odvolania rovnako tvrdí, že tento záver je konzistentný aj s platnou právnou úpravou, keď podľa § 46 ods. 3 (predtým § 6 ods. 1, § 3 ods. 15) Katastrálneho zákona sa rozostavanou stavbou spôsobilou na zápis v katastri nehnuteľností rozumie stavba aspoň v takom stupni rozostavanosti, pri ktorom je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia, čím stavba nadobúda status stavby v právnom slova zmysle a vzniká ako nehnuteľná vec, ktorú je možné evidovať v katastri nehnuteľností, pričom k tomuto okamihu dochádza k nadobudnutiu vlastníctva k stavbe. Žalovaný na podporu svojich tvrdení poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 71/2019 z 10. apríla 2019 (bod 36), v ktorom ústavný súd vymedzil samotný pojem rozostavanej stavby odkazom na § 3 ods. 15 Katastrálneho zákona (§ 3 ods. 15 rozostavaná stavba na evidovanie v katastri je stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom rozostavanosti, že už z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia). Ústavný súd v tomto bode uznesenia ďalej konštatuje, že podstata uvedenej definície rozostavanej stavby podľa katastrálneho zákona nachádza svoje vyjadrenie aj v ustálenej judikatúre všeobecných súdov (napr. rozhodnutie najvyššieho súdu 4Cdo/319/2008, 1Cdo/93/2010, rozhodnutia najvyššieho súdu Českej republiky 20Cdo/931/1999, 20Cdo/2679/1999, 22Cdo/2534/2000), v zmysle ktorej sa za kritérium stavby ako samostatného predmetu právnych vzťahov považuje vytvorenie stavu, keď je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že z listinného dôkazu (na č.l. 518-539) - krycieho listu rozpočtu vystaveného zhotoviteľom hrubej stavby spol. TITAN RAŠ vyplýva, že už dňa 22.08.2003 boli zhotoviteľom vyčíslené položky predstavujúce prvky dlhodobej životnosti ako sú obvodové a nosné múry, zvislé, kompletné a vodorovné konštrukčné prvky, priečky, nosná konštrukcia schodiska, a že z ďalšieho listinného dôkazu (na č.l. 476) - potvrdenia zo dňa 24.09.2003 o prevzatí sumy 61.000,- Sk p. M. G. od žalovaného vyplýva, že už k tomuto dňu bol zrealizovaný krov a položené škridle na streche rodinného domu, čím žalovaný časovo vymedzil obdobie, v ktorom stavba rodinného domu vznikla ako nehnuteľná vec v právnom slova zmysle a tá vznikla (ako žalovaný ďalej v tomto bode odvolania aj uviedol), vybudovaním obvodových múrov prvého nadzemného podlažia, kedy bolo zjavné jeho dispozičné riešenie, pričom takýto charakter (rozostavanej stavby) získala ako výsledok výstavby realizovanej stavebnou spoločnosťou TITAN RAŠ ako zhotoviteľom na základe zmluvy o dielo, a v ktorom okamihu k tejto rozostavanej stavbe rodinného domu nadobudol originálnym spôsobom, ex lege, výlučné vlastnícke právo žalovaný v právnej pozícii objednávateľa zo zmluvy o dielo (§ 542 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Niet preto žiadnych pochýb ako žalovaný v odvolaní definoval vznik stavby rodinného domu ako nehnuteľnej veci v právnom slova zmysle (rozostavanej stavby) vrátane vymedzenia okamihu jej vzniku (ako rozhodujúcich a kľúčových skutočností pre meritum tohto sporu) a určite to nebolo tak, ako to manipulatívne podsúva súdu žalobkyňa. Stavba rodinného domu vznikla ako nehnuteľná vec v právnom slova zmysle vybudovaním obvodových múrov, kedy bolo zrejmé dispozičné riešenie jej prvého nadzemného podlažia (pozn.: v praxi sa tým rozumie postavenie múrov prvého nadzemného podlažia aspoň do úrovne jedného metra nad zemou), čím sa stala „rozostavanou stavbou“ spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností a v tomto okamihu sa jej vlastníkom stal žalovaný. Rozostavaná stavba rodinného domu tak vznikla časovo skôr ako hrubá stavba rodinného domu a stala sa neskôr súčasťou tejto hrubej stavby, pričom zhotovenie hrubej stavby rodinného domu stavebnou spoločnosťou TITAN RAŠ na základe zmluvy o dielo nebolo v konaní sporné (bod 11 Napadnutého rozsudku + vyjadrenie žalobkyne, že táto skutočnosť nie je medzi stranami sporná). Keďže v konaní nebolo sporné, že hrubú stavbu rodinného domu zhotovila stavebná spoločnosť TITAN RAŠ, logicky tak musela stavebná spoločnosť zhotoviť aj rozostavanú stavbu rodinného domu (stavbu v právnom slova zmysle). Nakoľko stavba rodinného domu v právnom slova zmysle (rozostavaná stavba) časovo predchádzala hrubej stavbe rodinného domu, je mimo racionálneho úsudku nezmyselné tvrdenie žalobkyne, že „hrubú stavbu rodinného domu síce zhotovila stavebná firma TITAN RAŠ na základe zmluvy o dielo, ale stavba rodinného domu v právnom zmysle slova nebola zhotovená stavebnou firmou na základe zmluvy o dielo“, a preto akákoľvek argumentácia žalobkyne opierajúca sa o toto východisko, je právne bezvýznamná.

Žalovaný rovnako zotrváva aj na svojej, v merite veci významnej odvolacej argumentácii (bod 10.5 odvolania), že potom ako zhotovované dielo nadobudne charakter rozostavanej stavby a stavba ako nehnuteľná vec v právnom slova zmysle je tak už druhovo a individuálne určená, akékoľvek ďalšie práce smerujú už len k dokončeniu veci, ktorá už vznikla, niekomu vlastnícky patrí a je spôsobilým predmetom právnych vzťahov, pričom dokončovacie práce sa už na vytvorených vlastníckych vzťahoch nijako nepremietnu. Pre takto vytvorenú oblasť vlastníckych vzťahov sú preto všetky ďalšie stavebné práce, a to bez ohľadu na rozsah týchto prác, bezvýznamné, aj keby náklady na ne mnohonásobne prevýšili už vynaložené náklady. Všetko, čo v dôsledku dokončovacích prác prirastie k rozostavanej stavbe, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho vzniku, pretože vznik stavby nie je totožný s jej stavebným dokončením. Z uvedeného je tak možné nepochybne vyvodiť, že potom, čo sa stavba rodinného domu stala nehnuteľnou vecou v právnom slova zmysle (rozostavanou stavbou) a žalovaný k nej nadobudol originálnym spôsobom vlastnícke právo, už žiadna finančná investícia do rodinného domu, žiadne dokončovacie práce na rodinnom dome, žiadna organizácia dokončovacích prác v exteriéri pozemku, ani žiadne iné obdobné skutočnosti, t.j. žiadne neskoršie stavebné dokončenie rozostavanej stavby, nemohli mať na vzniknuté vlastnícke právo žalovaného žiadne účinky. 97. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného opätovne tvrdí existenciu spoločnej domácnosti so žalovaným od roku 2001, v čase pred vznikom stavby, ako aj v čase výstavby (t.j. v čase vzniku stavby v právnom zmysle slova). Pojem „domácnosť“ je normovaný v ustanovení § 115 Občianskeho zákonníka (OZ). Podľa tohto ustanovenia je pojmovým znakom domácnosti trvalé spolužitie osôb (v jednom obytnom priestore) a spoločná úhrada nákladov ich potrieb, teda spoločné hospodárenie s ich príjmami, čo je zákonnou podmienkou toho, aby spolužitie dvoch osôb mohlo byť kvalifikované ako „domácnosť“. Súd prvej inštancie pojem „spoločná domácnosť“ v napadnutom rozsudku nepoužil ani raz a neurobil ani žiadne skutkové zistenie o existencii spoločnej domácnosti strán sporu v zmysle § 115 OZ. Existencia spoločnej domácnosti v zmysle § 115 OZ nebola predmetom dokazovania, žalobkyňa súdu nenavrhla žiaden dôkaz na preukázanie existencie spoločnej domácnosti v zmysle § 115 OZ, a ani súdu nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by mala so žalovaným od roku 2001 tvoriť spoločnú domácnosť, spoločne hospodáriť so svojimi príjmami a spoločne hradiť náklady na svoje potreby. Žalobkyňa aj napriek tomu tvrdí, že existenciu spoločnej domácnosti v konaní preukázala, a to svojou výpoveďou, fotkami, videozáznamom zo svadby svojho syna a svedeckými výpoveďami. Dôkazy, ktoré žalobkyňa označuje ako dôkazy, ktoré majú existenciu spoločnej domácnosti so žalovaným preukazovať, sú však v tomto smere právne bezvýznamné. Z fotiek a videozáznamu nie je objektívne a reálne možné zistiť existenciu spoločnej domácnosti, spoločné hospodárenie a spoločné uhrádzanie nákladov, čo je zákonnou podmienkou, aby spolužitie dvoch osôb mohlo byť kvalifikované ako „domácnosť“ v zmysle § 115 OZ. Taktiež žiaden svedok nevypovedal, že strany sporu viedli spoločnú domácnosť tak, že žili v jednom obytnom priestore, a že spolu hospodárili a uhrádzali svoje náklady, a už vôbec nie, že tomu tak bolo od roku 2001, ako tvrdí žalobkyňa. Žalovaný existenciu spoločnej domácnosti so žalobkyňou od roku 2001, v čase pred výstavbou rodinného domu, či počas jeho výstavby, výslovne poprel (žalovaný žil vo svojom byte na N. X.. S. N. a žalobkyňa vo svojom byte na A. X.. S. N., čo bolo v konaní nesporné, keď aj samotná žalobkyňa tvrdila, že bývali v dvoch bytoch), a už vôbec žalovaný so žalobkyňou spoločne nehospodárili, ani spoločne neznášali úhrady nákladov svojich potrieb (žalovaný nemal žiadnu predstavu o príjmoch a nákladoch žalobkyne, tak ako žalobkyňa nemala žiadnu predstavu o príjmoch a nákladoch žalovaného; žalovaný nikdy nehospodáril s príjmami žalobkyne a rovnako žalobkyňa nikdy nehospodárila s príjmami žalovaného), pričom opak žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, práve naopak, sama žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.07.2013 uviedla, že so žalovaným „sme nemali spoločnú kasu“. Bez preukázania spoločného hospodárenia strán sporu pred uzavretím manželstva nie je možné o existencii spoločnej domácnosti strán sporu ani len uvažovať. Akékoľvek tvrdenia žalobkyne opierajúce sa o existenciu spoločnej domácnosti so žalovaným od roku 2001 vrátane obdobia výstavby domu, sú preto právne bezvýznamné. 98. Žalovaný v odvolaní (bod 8.9) poukázal na to, že v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia (BO), časovo predchádzajúcom tomuto konaniu, vystupovala žalobkyňa ako nevlastník rodinného domu tvrdiac, že finančne investovala do cudzích nehnuteľností (do rodinného domu a bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného) a žiadala investície vrátiť. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu tvrdí, že v prípade návrhu na vydanie BO išlo o nesprávnu právnu kvalifikáciu daného skutkového stavu, a preto na základe rovnakého skutkového stavu podala návrh na určenie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, pretože rozhodujúce sú skutkové okolnosti a nie právna kvalifikácia uskutočnená navrhovateľom. Sama

žalobkyňa však v konaní o vydanie o BO skutkovo (nie právne) tvrdila, že od konca roku 2004 finančne investovala do cudzích nehnuteľností (rodinného domu a bytu, oboje vo výlučnom vlastníctve žalovaného), a to na základe prísľubu žalovaného, že na ňu prevedie podiel na rodinnom dome, k čomu nedošlo. Tvrdiť v konaní o vydanie BO investície do cudzieho rodinného domu a následne v určovacom spore tvrdiť, že cudzí rodinný dom jej vlastne spoluvlastnícky patrí, nie je predsa vecou právnej kvalifikácie. Žalovaný zotrváva na tom, že skutkové tvrdenia v tomto určovacom spore sú žalobkyňou cielene vyfabulované a (doposiaľ) účelovo prispôsobované charakteru tohto sporu, čomu nepochybne nasvedčujú aj v tomto konaní vymyslené finančné investície do rodinného domu už v roku 2003, ktoré však z nepochopiteľných dôvodov žalobkyňa v konaní o vydanie BO ani len netvrdila, a nežiadala ich vrátiť. 99. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (bod 11) skonštatoval, že žalobkyňa sa podieľala na výstavbe rodinného domu finančne spolu sumou 237.687,- Sk = 7.889,76 eur, čo mal súd za preukázané listinnými dôkazmi, a to prevodmi z jej účtu na účty zhotoviteľov alebo dodávateľov stavby v období od 22.02.2005 do 12.09.2005. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného aj napriek tomu tvrdí, že preukázala finančné úhrady do rodinného domu v sume 34.115 eur s tým, že k financovaniu výstavby pristúpila na jeseň 2003 (v žalobe tvrdila financovanie od konca roku 2004), a že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku nesprávne uviedol odkedy sa začala finančne podieľať na zriaďovaní stavby, keď uviedol, že od konca roku 2004. Žalovaný v tomto smere uvádza, že žalobkyňa v konaní tvrdila rôzne peňažné sumy, ktorými sa mala podieľať na financovaní stavby domu - v žalobe tvrdila investície do domu od konca roku 2004 v sume cca 6.900 eur; následne to bola suma investícií do domu 10.575 eur a suma 10.872 eur, ďalej navýšená o sumu 12.381 eur za obdobie 09/2003 - 11/2004, až na konečnú sumu 34.115 eur, ktoré sumy žalobkyňa sama menila a zvyšovala podľa potreby, avšak žiadnym spôsobom ich už nepreukazovala. Žalobkyňa od podania žaloby v roku 2010 až do februára 2017 tvrdila, že sa začala spolupodieľať na financovaní domu koncom roku 2004, keď sa na dome robili interiérové úpravy. Žalobkyňa vo februári 2017, po siedmich (7) rokoch trvania sporu, zrazu začala tvrdiť svoju finančnú účasť na stavbe už od roku 2003, hneď po realizácii hrubej stavby, údajnými novoobjavenými investíciami. Žalobkyňa tvrdila, že po intenzívnom hľadaní našla výpisy zo svojho vlastného bankového účtu za roky 2003 a 2004 a spomenula si, že financovala výstavbu rodinného domu už vlastne v roku 2003 a 2004 sumou 12.381 eur (čo bola suma dokonca vyššia ako dovtedy žalobkyňou tvrdená suma cca 10.000 eur), a to hotovostnými úhradami v období 09/2003 - 11/2004, na ktoré použila prostriedky z predaja akcií Slovnaft, zo stavebného medziúveru, z výplaty dividend či iných odmien (žalobkyňa uvedené tvrdí aj vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného). Žalovaný tieto tvrdenia žalobkyne už počas konania namietal ako ničím nepodložené a vymyslené s tým, že ak by žalobkyňa reálne uhradila už v rokoch 2003 a 2004 tvrdenú hotovostnú sumu 12.381 eur, tak „nájdením“ bankových výpisov to zistiť nemohla, keďže malo ísť údajne o „hotovostné“ úhrady, a nie o úhrady priamo z účtu. Odhliadnuc od toho, že neexistuje jediný dôkaz preukazujúci peňažné platby žalobkyne v období 09/2003 - 11/2004 (ani súd prvej inštancie také peňažné platby nezistil), nikto s racionálnym úsudkom ani nemôže uveriť tomu, že žalobkyňa údajne investuje sumu 12.381 eura spomenie si na to po 7 rokoch trvania sporu. Žalovaný označil tieto tvrdenia žalobkyne za výslovné klamstvo, ktorým sa chce žalobkyňa neoprávnene domôcť polovice jeho rodinného domu a stráca pri tom už akékoľvek zábrany. V týchto súvislostiach žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného taktiež opakuje, že potvrdenia o hotovostných platbách dodávateľom prác a materiálov si dokonca niekedy písala sama na počítači, ale „väčšinou“ sa tam nechal uviesť ako odovzdávajúci žalovaný, avšak to, že na niektorom potvrdení o hotovostnej úhrade je uvedený žalovaný neznamená, že žalobkyňa žalovanému finančnú hotovosť na tento účel neodovzdala a tieto práce/materiál nehradila. Aj tieto tvrdenia žalovaný už v konaní výslovne poprel a namietal ich ako špekulatívne klamstvá a výmysly. Žalobkyňa v konaní tvrdila (a tvrdí to aj vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného), že takto bola napríklad uhradená hotovostná platba v sume 61.000,- Sk p. M. G.G. za realizáciu krovu a položenie škridiel dňa 24.09.2003 s tým, že síce na potvrdení je uvedené, že p. G. prevzal peňažnú sumu od žalovaného Tibora Brezovského, ale peniaze na úhradu dala žalovanému predtým žalobkyňa, ktorá údajne dňa 23.09.2003 urobila hotovostný výber v sume 64.000,- Sk. Žalovaný aj toto tvrdenie v konaní odmietol ako absurdné a zároveň poukázal na to, že hotovostný výber sumy 64.000,- Sk dňa 23.09.2003 ani nevyplýva zo žiadneho žalobkyňou predloženého bankového výpisu (súvisiace tvrdenie žalobkyne, že nemá druhú stranu výpisu, ale vraj zostatky preukazujú tento výber, označil žalovaný rovnako len za účelovú špekuláciu). K tvrdeniam žalobkyne, ktorými spochybňuje financovanie stavby rodinného domu žalovaným, žalovaný tvrdil, že preukázal financovanie hrubej stavby prostredníctvom hypotekárneho úveru, preukázal

hotovostné platby jednotlivým živnostníkom, a taktiež preukázal svoje úspory výpisom z účtu, takže tvrdenia žalobkyne v tomto smere sú právne bezvýznamné, o to viac, že do momentu vzniku rozostavanej stavby (stavby v právnom slova zmysle), kedy k stavbe nadobudol vlastnícke právo žalovaný, bola táto financovaná z hypotekárneho úveru, z ktorého jediným dlžníkom bol žalovaný, a následné financovanie je v merite veci nepodstatné, keďže je bez akéhokoľvek vplyvu na už existujúce vlastnícke právo žalovaného. Žalovaný dodáva, že žiadne platby žalobkyne realizované v roku 2005, nemohli žalobkyni založiť spoluvlastnícke právo k rodinnému domu, pretože v tom čase už bol výlučným vlastníkom rodinného domu žalovaný a akékoľvek platby po tom, ako sa stavba stala vecou v právnom slova zmysle, nemajú na vlastnícke vzťahy založené k okamihu vzniku stavby ako nehnuteľnej veci žiaden vplyv; investície do existujúcej nehnuteľnosti nezakladajú k tejto nehnuteľnosti žiadne vecné práva. Priamo uzavretie dohody nepotvrdil ani jeden jediný svedok, čo skonštatoval aj súd prvej inštancie (aj napriek tomu súd vyslovil záver, že k uzavretiu dohody došlo). Ak sa svedkovia žalobkyne vyjadrovali k existencii ústnej dohody, tak interpretovali len to, čo im o údajnej dohode povedala samotná žalobkyňa a vypovedali o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli od žalobkyne. Ide teda o svedectvo z počutia, naviac nie z počutia od tretej nezainteresovanej osoby, ale z počutia od žalobkyne. 100. Žalovaný uzavretie a existenciu akejkoľvek dohody so žalobkyňou o založení spoluvlastníctva k rodinnému domu od začiatku sporu výslovne popieral a na tomto tvrdení aj naďalej zotrváva. Žalovaný nikdy v minulosti takúto vôľu neprejavil a žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala opak, keďže okrem jej tvrdení, táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho prejavu žalovaného, zo žiadneho jeho faktického ani právneho úkonu, zo žiadneho listinného dôkazu, ani zo žiadnej inej skutočnosti. Navyše ani súd prvej inštancie neuviedol žiaden dôkaz, o ktorý oprel svoj záver, že dohoda medzi stranami bola uzavretá a existenciu dohody súd prvej inštancie vyriešil v napadnutom, v poradí druhom rozsudku (identicky ako aj v poradí prvom rozsudku) dvomi vetami, cit.: „Medzi stranami sporu došlo k dohode o založení podielového spoluvlastníctva ešte pred začiatkom výstavby rodinného domu. Priami svedkovia dohody o založení podielového spoluvlastníctva neboli a ani nemohli byť, keďže žalobkyňa tvrdila, že sa dohodli sami dvaja, bez svedkov“. Žalovaný prejavil vôľu vlastniť dom ako výlučný vlastník a táto jeho vôľa bola premietnutá do jeho právnych a faktických úkonov. Žalovaný nikdy nedemonštroval vo vzťahu k tretím osobám vôľu postaviť rodinný dom spoločne so žalobkyňou. Žalovaný prejavil právne významnú vôľu byť výlučný vlastník uzavretím zmluvy o dielo, na základe ktorej si dal pre seba postaviť rodinný dom stavebnou spoločnosťou. Ak by chcel so žalobkyňou založiť podielové spoluvlastníctvo, uzavrel by zmluvu o dielo aj s ňou. Žalovaný svoj prejav vôle nadobudnúť stavbu rodinného domu do výlučného vlastníctva implementoval do písomnej zmluvy o dielo a obsah takto prejavenej vôle preto vylučuje úmysel žalovaného založiť so žalobkyňou k tej istej stavbe rodinného domu podielové spoluvlastníctvo. Keďže v konaní bola nespornou skutočnosť, že hrubú stavbu rodinného domu zhotovila stavebná spoločnosť TITAN RAŠ na základe zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným ako objednávateľom, sú tvrdenia žalobkyne o vzniku stavby ako nehnuteľnej veci v právnom slova zmysle svojpomocou, alogické a právne bezvýznamné. Uvedená nesporná skutočnosť sama osebe vylučuje vznik rozostavanej stavby (kedy k nej nadobudol vlastnícke právo žalovaný) svojpomocou, čo znamená, že žalobkyňa, ani žalovaný žiadnu faktickú výstavbu nerealizovali, nespracovávali stavebný materiál, nepoužili ho na vytvorenie novej veci, nepodieľali sa na zriadení stavby stavebnou činnosťou, ani žiadnymi stavebnými prácami. Rovnako neexistovala ani žiadna súčinnosť žalobkyne na vzniku stavby, ktorú by žalovaný konkludentne uznával ako prejav údajnej ústnej dohody o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe rodinného domu. Svedkovia, ktorí boli vypočutí na návrh žalobkyne (L.. O., L.. U., L.. O., A.. S., L.. O.), sa k výstavbe hrubej stavby rodinného domu nevedeli v podstate vôbec vyjadriť, vyjadrovali sa len všeobecne, nepoznali žiadne fakty a nemali elementárne informácie týkajúce sa vzniku stavby. Aj napriek tomu, že hrubú stavbu rodinného domu zhotovila stavebná spoločnosť TITAN RAŠ (v konaní nesporná skutočnosť) a menovaní svedkovia neboli priamymi svedkami uzavretia údajnej dohody o založení spoluvlastníctva k domu, ani neboli priamymi (očitými) svedkami vykonávania prác žalobkyňou na stavbe, ani neboli priamymi (očitými) svedkami financovania výstavby žalobkyňou, resp. odovzdávania peňazí žalobkyňou tretím osobám za práce, či materiály v súvislosti so stavbou, všetci zhodne tvrdili, že žalobkyňa sa podieľala na výstavbe domu aj prácami, aj financiami, a mala so žalovaným dohodu, že budú spoluvlastníci domu. Menovaní svedkovia zjavne len reprodukovali pred súdom jednostranné informácie, ktoré im sprostredkovala žalobkyňa. Skutkové tvrdenia žalobkyne o jej účasti na úkonoch pri vzniku stavby, ako prípravné výkopové (zemné) práce na pozemku, zmluva o dielo, statika stavby, zabezpečenie tehál, dreva na krov, strešnej krytiny a

pokládky škridiel, sú preukázateľne nepravdivé. Zemné práce určite nevykonávala žalobkyňa, ani strany sporu spoločne, ani žiadni príbuzní a rodinní známi. Zemné práce realizovala stavebná spoločnosť TITAN RAŠ (zhotoviteľ stavby) ako to vyplýva z krycieho listu rozpočtu vystaveného zhotoviteľom stavby (na č.l. 518-539 spisu). Tvrdená účasť žalobkyne na každom stretnutí s konateľom stavebnej spoločnosti TITAN RAŠ (zhotoviteľom stavby) p. V. Š., kde boli údajne preberané cenové ponuky a rozsah prác, bola vyvrátená samotným konateľom, ktorý ako svedok vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 05.02.2016 potvrdil, že realizoval výstavbu rodinného domu v Jarovciach na základe zmluvy o dielo, že bol v obchodnom vzťahu so žalovaným, a že ohľadne stavby rokoval len so žalovaným a ako svedok uviedol, žalobkyňa na stretnutiach prítomná nebola. Je však až zvrátené, že napriek tomu, že svedok V. Š. vo svojej výpovedi výslovne uviedol, že bol manipulovaný žalobkyňou, jej dcérou (tiež svedkyňou v konaní) a jej právnou zástupkyňou, a že rokoval len so žalovaným, pričom na stretnutiach žalobkyňa prítomná nebola, žalobkyňa aj naďalej tvrdí, že bola na každom stretnutí s ním, že bola v kontakte takmer každý deň s prideleným stavebným dozorom V. Š. a ohľadne faktúr s p. Š., O. V. Š.. Tehly z Pezinských tehelní, ich dodávku a úhradu zabezpečila stavebná spoločnosť TITAN RAŠ (zhotoviteľ stavby), o čom svedčia listinné dôkazy - faktúry vystavené dodávateľom Pezinské tehelne - Paneláreň, a.s. v auguste 2003 na odberateľa TITAN - RAŠ a výpisy z bankového účtu Pezinských tehelní, z ktorých je zrejmá úhrada faktúr zhotoviteľom stavby, spoločnosťou TITAN RAŠ (faktúry + výpisy založené v súdnom spise). Drevo na krov zabezpečil žalovaný prostredníctvom L.. M. M., o čom svedčí čestné prehlásenie menovaného svedka zo dňa 21.12.2015 (na č.l. 356 spisu). Zastrešenie stavby zabezpečoval žalovaný prostredníctvom spol. TONDACH SLOVENSKO, s.r.o., o čom svedčí čestné prehlásenie konateľa spol. S. Š. zo dňa 16.12.2015 (na č.l. 354 spisu). Pokládku škridiel zabezpečoval žalovaný prostredníctvom p. M. G., o čom svedčí listinný dôkaz (na č.l. 476 spisu). Ničím nepodložené tvrdenia žalobkyne o tom, že sa aj ona zúčastňovala na týchto úkonoch sú vyvrátené listinnými dôkazmi a svedeckou výpoveďou V. Š.. Žalovaný v tejto súvislosti dodáva, že žalobkyňa v konaní síce uvádza rôzne skutkové tvrdenia, avšak tieto sú vo výraznej miere len v rovine všeobecných, nekonkrétnych, ničím nepodložených a objektívne neoveriteľných tvrdení, naviac z väčšej časti bez akýchkoľvek časových súvislostí. K tvrdeniu žalobkyne, že snaha žalovaného ukončiť spor mimosúdne znamená, že žalovaný tým uznal jej nárok uplatnený v tomto konaní uviedol, že žalovaný z dôvodu nepriaznivého psychického stavu a zo zúfalstva, že sa nedožije konca súdnych konaní so žalobkyňou (tento súdny spor trvá už 13 rokov), chcel ukončiť toto konanie spolu s konaním o vyporiadanie BSM, avšak spoluvlastníctvo žalobkyne k domu uznať nikdy nechcel, lebo to nie je pravda. 101. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 05.11.2023 vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalovaný neuviedol žiadne nové argumenty na podporu svojich tvrdení alebo preukázanie nepravdivosti tvrdení žalobkyne. Naopak uvádza opakovane rovnaké argumenty a nepravdivé tvrdenia, ktoré už boli pred súdom prvej inštancie resp. v prvom odvolacom konaní preukázateľne a jednoznačne vyvrátené. Absenciu použiteľných argumentov žalovaný vypĺňa invektívami voči žalobkyni. Žalovaný napáda žalobkyňu, že klame a účelovo dezinterpretuje tvrdenia žalovaného v odvolaní k okamihu vzniku stavby rodinného domu v právnom zmysle slova. Naopak žalovaný manipuluje a zavádza súd, keďže jeho tvrdenia sú overiteľné priamo v podaní - v odvolaní, odvolacej replike ako aj vo vyjadreniach žalovaného v prvom odvolacom konaní ako poukazujeme nižšie. V bode 10.6 odvolania (rovnako ako v bode 3. prvého odvolania) žalovaný uvádza, že hrubú stavbu rodinného domu postavila stavebná spoločnosť TITAN RAŠ na základe Zmluvy o dielo so zahájením stavby dňa 22.07.2003 a ukončením hrubej stavby dňa 30.09.2003, pričom hrubá stavba bola aj v tomto termíne zhotovená. Hrubá stavba rodinného domu, t.j. prvky dlhodobej životnosti ako sú obvodové a nosné múry, zvislé, kompletné a vodorovné konštrukčné prvky, priečky, nosná konštrukcia schodiska bola zhotovená v auguste-septembri 2003, čo vyplýva z krycieho listu rozpočtu vystaveného zhotoviteľom hrubej stavby, podľa ktorého už 22.08.2003 boli zhotoviteľom tieto položky vyčíslené a z listinného dôkazu - potvrdenie zo dňa 24.09.2003, ktorým p. G. potvrdzuje prevzatie sumy 61.000,- Sk od žalovaného, z ktorého potvrdenia vyplýva, že k tomuto dňu bol na rodinnom dome zrealizovaný aj krov a položené škridle na streche rodinného domu. Ďalej žalovaný v tomto bode výslovne uvádza, že v tomto okamihu (august 2003, najneskôr september 2003), keď stavba rodinného domu vznikla ako nehnuteľná vec v právnom zmysle slova, nadobudol k stavbe rodinného domu originárnym spôsobom, ex lege, výlučné vlastnícke právo žalovaný v právnej pozícii objednávateľa zo zmluvy o dielo. Rovnako v bode 4. odvolacej repliky žalovaný s odkazom na bod 10.6 odvolania tvrdil, že "z listinného dôkazu krycieho listu rozpočtu vystaveného zhotoviteľom hrubej stavby, podľa ktorého už dňa 22.08.2003 boli zhotoviteľom vyčíslené položky predstavujúce prvky dlhodobej životnosti ako sú obvodové a nosné múry, zvislé, kompletné a vodorovné konštrukčné prvky, priečky, nosná konštrukcia schodiska a z ďalšieho

listinného dôkazu - potvrdenie zo dňa 24.09.2003, ktorým p. G. potvrdzuje prevzatie sumy 61.000,- Sk od žalovaného, z ktorého potvrdenia vyplýva, že k tomuto dňu bol na rodinnom dome zrealizovaný aj krov a položené škridle na streche rodinného domu, čím žalovaný časovo vymedzil obdobie, v ktorom stavba rodinného domu vznikla ako nehnuteľná vec v právnom zmysle slova". Žalovaný vymedzuje časové obdobie, v ktorom vznikla stavba v právnom zmysle slova, práve s odkazom na vybudovanie prvkov dlhodobej životnosti, vrátane krovu strechy a položenia škridiel na rodinnom dome, keď sa odvoláva na potvrdenie od p. G.. Toto potvrdenie o prevzatí hotovosti predložila v súdnom konaní práve žalobkyňa na preukázanie jej úhrady predmetnej sumy v hotovosti na základe výberu hotovosti preukázaného výpisom z bankového účtu. O niekoľko viet ďalej odvodzuje žalovaný svoje výlučné vlastnícke právo zo Zmluvy o dielo s TITAN RAŠ, keďže podľa jeho tvrdenia stavba rodinného domu získala charakter stavby v právnom zmysle slova ako výsledok výstavby realizovanej spoločnosťou TITAN RAŠ ako zhotoviteľom na základe Zmluvy o dielo. Týmto si však žalovaný odporuje svojím vlastným tvrdeniam, keďže realizácia krovu ani položenie škridiel nebolo realizované spoločnosťou TITAN RAŠ, ale spoločnosťou REPOSTAV p. G.. Žalovaný v bode 3. odvolacej repliky a v odvolaní (bod 10.5) uvádza, že z hľadiska vymedzenia stavby ako veci v právnom slova zmysle je dôležitý moment vzniku stavby, ktorý nemožno spájať s jej stavebnou dokončenosťou, a pre posúdenie ktorého konštantná judikatúra vyvodila ako rozhodný ten okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci a týmto minimálnym okamihom je u nadzemných stavieb je stav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, v ktorom okamihu vznikne k stavbe i vlastnícke právo. Žalovaný uvádza odkaz na judikatúru NS ČR ako aj Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 71/2019 z 10. apríla 2019 (bod 36), v ktorom Ústavný súd vymedzil samotný pojem rozostavanej stavby odkazom na § 3 ods. 15 Katastrálneho zákona. Ústavný súd v predmetnom uznesení riešil zápis rozostavanej stavby do katastra a právny význam zápisu do katastra nehnuteľnosti a judikáty NS SR, na ktoré Ústavný súd odkazuje, sa týkajú prevodu vlastníckeho práva k rozostavaným stavbám bytového domu s garážami a k novostavbám (náhrada škody z dôvodu nižšej ceny kvôli vytopeniu kanalizáciou), čiže o spory úplne iného charakteru. Žalovaný však účelovo neuvádza základnú právnu vetu, z ktorej ustálená slovenská judikatúra pri okamihu vzniku stavby v právnom zmysle slova vychádza a dôvetok, že zjavnosť aspoň dispozičného riešenia prvého nadzemného podlažia je len jednou z viacerých okolností (v žiadnom prípade nejde o jediné kritérium), na základe ktorých sa posudzuje vznik stavby v zmysle práva. Základný judikát týkajúci sa vzniku stavby v právnom zmysle slova, z ktorého vychádza ustálená judikatúra slovenských súdov, je rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/201/96, ktorý jednoznačne a výslovne v právnej vete uvádza: "Keď neboli v čase, keď došlo k uzatvoreniu manželstva, ešte vybudované na stavbe - rodinnom dome - prvky dlhodobej životnosti (hlavne zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište) a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle, možno z toho spravidla vyvodiť, že do uzavretia manželstva nemohla vzniknúť vec, ktorá nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak bola potom dokončená za trvania manželstva. Z tohto hľadiska nie je rozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie." Ďalej sa v texte rozsudku NS SR uvádza: "Za tento okamih, v ktorom sa (rozostavaná) stavba stáva vecou v zmysle práva, spôsobilou byť predmetom právnych vzťahov, je pokiaľ ovšem nejde o niektorú z tzv. špeciálnych stavieb, ako sú hlavne stavby podzemné, stavby pre energetiku a dopravu, niektoré stavby pre skladovanie, banské diela či stavby pre vodné hospodárstvo pokladaný ten kvalitatívny stav, v ktorom je stavba dobudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počínajúce všetky ďalšie stavebné práce smerujúce len na dokončenie takto druhovo i individuálne už nezameniteľne určenej veci. S výnimkou stavieb, príkladmo vymenovaných zhora, je týmto minimálnym okamihom stav, kedy je už jednoznačne individualizované a nepochybne známe aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia." Ustálená slovenská judikatúra vychádza z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/201/96 (napr. Krajský súd Prešov 6Co/24/2022, Krajský súd Nitra 5Co/22/2021, Krajský súd Trenčín 27Co/85/2018, Krajský súd Trnava 11Co/208/2018, Krajský súd Banská Bystrica 16Co/658/2013) a za rozhodujúce pre vznik stavby v právnom zmysle slova považuje zistenie, či boli na stavbe rodinného domu vybudované prvky dlhodobej životnosti, najmä zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište, príp. väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle. Ďalej súdy v spomínaných rozhodnutiach konštatujú, že za okamih, v ktorom sa rozostavaná stavba stáva vecou v zmysle práva spôsobilou byť predmetom právnych vzťahov, je pokladaný ten kvalitatívny stav, v ktorom je stavba dobudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počínajúce všetky ďalšie stavebné práce smerujú len na dokončenie takto druhovo a individuálne už nezameniteľne určenej

veci. Jednoznačne konštatujú, že dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia je preto len jednou z viacerých okolností (v žiadnom prípade nejde o jediné kritérium), na základe ktorých sa posudzuje vznik stavby v zmysle práva. V nadväznosti na uvedené, súdy v rámci konania výslovne zisťovali dátum dokončenia krovu a strechy (Krajský súd Banská Bystrica 16Co/658/2013, Krajský súd Nitra 5Co/22/2021, Krajský súd Trenčín 27Co/85/2018) a od týchto skutočností odvodzovali vznik stavby v právnom zmysle slova. Krajský súd Banská Bystrica 16Co/658/2013 jednoznačne uzavrel, že keďže v čase uzavretia manželstva neboli na rodinnom dome vybudované všetky prvky dlhodobej životnosti, konkrétne strecha, a už vzhľadom k tomu, že nebol rodinný dom v danom okamihu zastrešený je zrejmé, že nebol vecou v právnom slova zmysle. Obdobne v judikátoch, na ktoré odkazuje žalovaný v odvolaní (bod 10.5) sa vznik stavby odvodzuje od vybudovania prvkov dlhodobej životnosti a funkčné a technické riešenie prvého nadzemného podložia je len jedným z ďalších kritérií, a to konkrétne: NS ČR 29Cdo/221/2000 odkazuje na okamih vzniku stavby a výslovne uvádza, že "v okamžiku odstoupení byla stavba dokončena až po krov, tj. byla dokončena hrubá stavba včetně nadzemního podlaží a bylo patrno stavebně technické a funkční uspořádání prvního nadzemního podlaží podle původního projektu" a NS ČR 22Cdo/139/2006 "předmětný dům byl postaven s prvky dlouhodobé životnosti až po uzavření manželství". Sme toho názoru, že dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia môže byť relevantným kritériom pri niektorých špecifických nadzemných stavbách (ako napr. je uvedené v judikátoch spomínaných aj žalovaným v bode 10.5 odvolania - NS ČR 22Cdo/2534/2000 - stavba haly píly, NS ČR 22Cdo/5515/2007 - stavba bytového domu), avšak nie pri stavbe viacpodlažného rodinného domu. 102. Žalobkyňa poukázala na to, že ustálená rozhodovacia prax slovenských aj českých súdov vychádza z toho, že aj v prípade stavby zhotovenej výlučne na základe zmluvy o dielo, kde objednávateľom bol len jeden alebo aj obaja účastníci konania, súd vždy skúmal aj ďalšie okolnosti, t.j. či bola uzatvorená (aj len ústna alebo konkludentná) dohoda o vzniku spoluvlastníctva mimo tejto zmluvy o dielo a kto bol stavebníkom v občianskoprávnom zmysle, t.j. kto sa na stavbe podieľal vlastnou prácou, dodaním materiálu, zariaďovaním záležitostí týkajúcich sa stavby alebo financovaním resp. či účastníci dohodli na spoločnom užívaní stavby. Viaceré slovenské súdy sa v obdobných prípadoch vôbec osobitne nezaoberali otázkou, či stavby boli postavené svojpomocne alebo na základe zmluvy o dielo (len konštatujú, že stavba bola realizovaná stavebnou firmou), ale spoluvlastníctvo resp. vlastníctvo stavby riešia s prihliadnutím na všetky okolnosti veci a skúmajú, najmä existenciu dohody o založení spoluvlastníctva, zriaďovanie stavby spoločnou činnosťou a partnerský vzťah účastníkov, a do úvahy nebrali len vykonávanie samotných stavebných prác, ale aj organizačné a finančné zabezpečenie stavby ako aj manuálnu prácu, prípadne pomocné práce (upratovanie, varenie a pod.). 103. V konaní žalobkyňa jednoznačne preukázala, že ešte pred vznikom stavby v právnom zmysle slova (dokonca ešte pred začatím samotnej výstavby) zabezpečovala potrebné a nevyhnutné záležitosti súvisiace so stavbou rodinného domu - fyzické práce žalobkyne, jej syna a rodinných známych pri príprave pozemku, objednávky prác a materiálu do rodinného domu a komunikácia s dodávateľmi a úradmi. Zároveň ešte do vzniku stavby v právnom zmysle slova (hneď po uskutočnení časti hrubej stavby financovanej z hypotekárneho úveru žalovaného resp. paralelne s ňou) sa začala aj finančne podieľať (bod 7. vyjadrenia k odvolaniu). V zmysle posúdenia komplexnosti celého prípadu z hľadiska ustálenej rozhodovacej praxe žalobkyňa bližšie uviedla aj jej úkony pri uskutočňovaní stavby aj po vzniku stavby v právnom zmysle slova. V bode 5. odvolacej repliky žalovaný účelovo podsúva súdu a zavádza, že keďže zhotovenie hrubej stavby rodinného domu spoločnosťou TITAN RAŠ v konaní nie je sporné a podľa konštrukcie vymyslenej žalovaným, že stavba v právnom zmysle slova (žalovaný ju nazval rozostavaná stavba) vznikla časovo skôr ako hrubá stavba a stala sa súčasťou hrubej stavby, tak logicky musela spoločnosť TITAN RAŠ zhotoviť aj stavbu v právnom zmysle slova. Ako žalobkyňa uviedla vo svojom vyjadrení k odvolaniu (bod 4.) pojem hrubá stavba nie je legálnou definíciou, avšak vyjadrila súhlas pre účely konania so zadefinovaním hrubej stavby žalovaným v bode 10.6 odvolania ako stavby, ktorá má prvky dlhodobej životnosti ako sú obvodové a nosné múry, zvislé, kompletné a vodorovné konštrukčné prvky, priečky, nosná konštrukcia schodiska bez konštrukcie strechy. Tým pádom bolo možné skonštatovať, že hrubú stavbu rodinného domu zhotovila spoločnosť TITAN RAŠ. V žiadnom prípade však žalobkyňa nesúhlasí, že stavba v právnom zmysle slova vznikla časovo skôr ako hrubá stavba rodinného domu a toto tvrdenie žalovaného je vyvrátené aj ustálenou judikatúrou ako žalobkyňa uvádza v bode 3. tohto vyjadrenia, keďže stavba v právnom zmysle slova musí mať vybudované všetky prvky dlhodobej životnosti vrátane krovu a strechy.

V bode 7. odvolacej repliky žalovaný opätovne zavádza, keď tvrdí, že žalobkyňa nenavrhla ani nepredložila súdu žiaden dôkaz o tom, že by mala so žalovaným od roku 2001 tvoriť spoločnú domácnosť. Ďalej vytýka žalobkyni, že spoločnú domácnosť nemohli o.i. viesť, keďže nežili v jednom obytnom priestore. K uvedenému sa už žalobkyňa niekoľkokrát aj písomne vyjadrila. Účastníci konania v čase pred začatím stavby (od jari 2001), v čase výstavby (t.j. aj v čase vzniku stavby v právnom zmysle slova) neudržovali len voľný partnerský vzťah, ale spolu trvale žili ako životní partneri v spoločnej domácnosti a plánovali spoločnú budúcnosť, čo viedlo ešte pred právoplatnou kolaudáciou stavby k uzavretiu manželstva a po zariadení rodinného domu po predčasnom návrate účastníkov z Číny k niekoľkoročnému spolužitiu v rodinnom dome. Žalovaný poprel, že by so žalobkyňou tvoril spoločnú domácnosť pred aj počas výstavby rodinného domu. Zároveň aj poprel, že by tvorili pár (boli partnermi) pred uzavretím manželstva (zápisnica z 18.07.2013, str. 2, odpoveď na 3.otázku PZN). Nepravdivosť tvrdenia žalovaného o neexistencii vedenia spoločnej domácnosti so žalobkyňou sa dá odvodiť aj od nepravdivosti a absurdnosti tvrdenia žalovaného, keď popiera vôbec partnerský vzťah so žalobkyňou pred uzavretím manželstva v júni 2005, a v ďalšom svojom vyjadrení sa výslovne odvoláva práve na vtedajší vzťah so žalobkyňou, keď vysvetľuje účasť žalobkyne a jej syna na prácach pri výstavbe rodinného domu (pri prípravných prácach na pozemku v roku 2003, pred začatím výstavby). Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.05.2011, str. 4, ods. 3 posl. veta, uvádza, že žalobkyňa žalovanému pomáhala s niektorými úkonmi pri výstavbe rodinného domu a že táto dobrovoľná výpomoc bola založená na vtedajšom vzťahu so žalovaným. Ak by tvrdenie žalovaného o neexistencii partnerského vzťahu bolo pravdivé, tak by si žalovaný vzal za manželku v podstate neznámu ženu bez predchádzajúceho partnerského vzťahu a zotrval s ňou manželstve a býval v spoločnom rodinnom dome takmer 4 roky. Uvedené iba preukazuje zrejmú účelovosť tvrdenia žalovaného, keď popiera ich partnerský vzťah a žitie v spoločnej domácnosti so žalobkyňou. Uvedenému svedčí aj následné uzavretie manželstva v júni 2005 a pokračovanie vo vedení spoločnej domácnosti v spoločnom rodinnom dome. V zmysle ustálenej judikatúry (NS ČR 21Cdo/683/2006, NS ČR 21Cdo/2336/2006, NS ČR 21Cdo/292/2013) spoločná domácnosť spravidla predpokladá spoločné bývanie v jednom alebo viacerých bytoch. V dnešnej dobe nie je neobvyklé, že partneri alebo dokonca manželia vlastnia viac nehnuteľností a spoločne v nich bývajú, t.j. spoločne bývajú striedavo raz v jednej a raz v druhej (napr. v závislosti od ročného obdobia tzv. letné sídlo, potreby starostlivosti o záhradu na jar a v lete a pod.) V zmysle uvedeného aj účastníci konania viedli spoločnú domácnosť v dvoch bytoch (na A. X. V. na N. X..), i keď hlavnou spoločnou domácnosťou bol byt žalobkyne a bývali v ňom väčšinu času, keďže žalobkyňa sa starala ešte o nezaopatrenú dcéru (v čase začatia ich partnerského vzťahu mala 18 rokov) a z dôvodu, že žalovaný ako rozvedený muž nemal plne zariadenú domácnosť, napr. na varenie. Žalovaný v byte žalovanej trvalo žil, mal v byte žalovanej veci osobnej potreby, odchádzal a prichádzal tam z práce. Uvedené potvrdili viacerí svedkovi (U. U. H., I. O., U. O.). Občas len prespali u žalovaného byte na N. X., najmä keď prišli neskoro večer zo stavby rodinného domu - do Petržalky to mali z miesta výstavby v M. bližšie. Takýto spôsob fungovania spoločnej domácnosti vyplýval z ich aktuálnej situácie, keďže v čase zoznámenia sa účastníkov konania a začatia ich vzťahu bol žalovaný rozvedený a žil sám vo svojom byte vo výlučnom vlastníctve a žalobkyňa bola vdova a žila so svojou nezaopatrenou dcérou v jej byte vo výlučnom vlastníctve, s tým že jednu spoločnú domácnosť plánovali v stavanom spoločnom rodinnom dome. Ďalej s ohľadom na existujúcu judikatúru zaoberajúcu sa výkladom pojmu trvalého žitia (v spoločnej domácnosti), treba brať do úvahy časové hľadisko, aspekt trvalosti a posúdenie vôle resp. spoločnej vôle účastníkov k trvalému žitiu v spoločnej domácnosti, teda či existujú objektívne zistiteľné okolnosti svedčiace o úmysle založiť a viesť takéto spolužitie trvale, a nielen na prechodnú dobu. Trvalosť spolužitia sa totiž nemusí zakladať len na tom, že dotyční ľudia spolu už dlho žili v minulosti, ale je možné ju vyvodiť aj z úmyslu týchto ľudí do budúcnosti (NS ČR 21Cdo/683/2006, NS ČR 5 Azs 162/2015). Spolužitie sa považuje právom za trvalé, ak sú objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť také spoločenstvo trvale, nielen na prechodnú dobu. (R 34/1982). Aj z tohto hľadiska účastníci konania napĺňajú pojmový znak trvalého žitia, keďže aj spoločná stavba rodinného domu je fakt, z ktorého možno dovodiť úmysel žiť trvalo spolu aj v budúcnosti a nakoniec tento úmysel aj pretavili do skutočnosti, keď ešte pred právoplatnou kolaudáciou stavby uzatvorili manželstvo a pokračovali v trvalom spolužití v spornom rodinnom dome. Ich partnerský vzťah a vedenie spoločnej domácnosti bolo zároveň predpokladom pre vznik manželstva účastníkov konania. Druhým pojmovým znakom domácnosti je spoločné uhrádzanie nákladov na svoje potreby. Staraním sa o spoločnú domácnosť môže byť akékoľvek prispievanie (finančné, vecné, vykonávanie domácich prác a pod.) k chodu domácnosti. V predmetnom prípade žalobkyňa zabezpečovala riadny chod domácnosti, varila, prala, žehlila a starala sa o čistotu ich domácnosti. Spoločne so žalovaným zabezpečovali nákupy (strava, oblečenie, spotrebiče),

i keď prevažná ťarcha financovania bežnej domácnosti bola na žalobkyni, keďže žalovaný tvrdil, že on platí úver a takýmto spôsobom má prispievať žalobkyňa. Žalovaný vypomáhal s niektorými domácimi prácami, zabezpečoval dopravu autom účastníkov konania (v prípade nákupov, výletov), spoločne platili benzín na auto. Žalobkyňa a žalovaný spoločne navštevovali kultúrne, pracovné a iné podujatia, rodinné podujatia a oslavy, svadby, absolvovali výlety a spoločne uhrádzali náklady s tým spojené (ako potvrdili svedkovia S.. C., U.. O.). 104. Súd prvej inštancie mal za preukázané bez akýchkoľvek pochýb, že účastníci ešte pred vznikom stavby v právnom zmysle slova žili spolu ako partneri. Žalobkyňa vždy mala úmysel byť spoluvlastníkom rodinného domu - dom stavali so zámerom spoločnej výstavby, spoluvlastníctva a spoločného bývania. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že mal preukázané, že sa žalobkyňa podieľala na výstavbe rodinného domu finančne a uviedol všetky listinné dôkazy, z ktorých to mal preukázané. Súd však pri financovaní, ako čiastkovej okolnosti, ktorú bral do úvahy pri zohľadnení spoločnej činnosti účastníkov konania pri realizovaní stavby rodinného domu, v Napadnutom rozhodnutí omylom uviedol, od kedy sa žalobkyňa začala finančne podieľala na zriaďovaní stavby (uviedol od konca roka 2004). Uvedené súvisí s tým, že do roku 2016 vedela žalobkyňa listinnými dôkazmi preukázať len financovanie výstavby rodinného domu od konca roka 2004. Ku koncu výstavby rodinného domu kvôli plánovanému odchodu do Číny a potom opätovne potom ako ju žalovaný psychickým nátlakom donútil odísť z rodinného domu, sa žalobkyňa niekoľkokrát sťahovala súkromne a aj pracovne (zmenila kanceláriu). V práci (vo svojej pôvodnej kancelárii) až v roku 2016 našla šanón s viacerými dokladmi týkajúcimi sa jej účasti na výstavbe rodinného domu spolu s bankovými výpismi z účtu, o ktorých si myslela, že sú stratené. Žalobkyňa našla nielen staré výpisy z účtu z roku 2003 a 2004 ale aj viaceré ďalšie doklady k výstavbe rodinného domu (cenové ponuky, faktúry, a pod.), ktoré predložila súdu. 105. Z vyššie uvedeného dôvodu predložila žalobkyňa v konaní najprv len listinné dôkazy preukazujúce jej financovanie od konca roka 2004 do uzavretia manželstva. Následne až po nájdení šanónu s dokladmi dodatočne súdu ako Prílohu č. 18 Doplnenia dôkazov z 08.02.2017 predložila prehľad výberov hotovosti z účtu žalobkyne a hotovostné úhrady spolu s výpismi z účtu žalobkyne od septembra 2003 (od ukončenia časti hrubej stavby zhotoviteľom TITAN RAŠ financovanej z hypoúveru) do novembra 2004. Ide o listinné dôkazy, o ktorých pravdivosti niet pochýb bez ohľadu na dátum predloženia. Prehľad finančných úhrad preukazuje časté výbery hotovosti žalobkyne, jednak z bankomatu v tom čase v maximálne povolenej výške výberu z bankomatu 5.000,- Sk (166 eur) a jednak priamo na pobočke s dodatočným poplatkom. Uvedené hotovostné výbery (po odpočítaní približnej sumy na živobytie, pričom základné položky živobytia sú mimo tejto sumy, keďže inkaso za byt, telefón, elektrinu uhrádzala žalobkyňa priamo z účtu a aj pravidelné nákupy potravín (Billa) - viď mesačné výpisy z účtu) v celkovej výške cca 12.381 eur (373.000,- Sk) slúžili na úhradu hotovostných platieb dodávateľom materiálu a prác pri výstavbe rodinného domu. V rámci Doplnenia dôkazov zo dňa 08.02.2017 žalobkyňa vydokladovala ďalej položky, ktoré hradila žalobkyňa v najbližších týždňoch po uzavretí manželstva zo svojich výlučných prostriedkov. Žalobkyňa bola názoru, že uvedené položky by mali byť zohľadnené v rámci konania o určenie spoluvlastníctva z dôvodu, že tieto položky sa stali pevnou súčasťou rodinného domu alebo pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený a/alebo príslušenstvom rodinného domu (uličný plot (murovaný a plastová brána); vonkajšie úpravy - spevnená plocha z vymývateľnej dlažby). Celková suma úhrad za položky uvedené v predchádzajúcej vete po uzavretí manželstva dosiahla výšku cca 10.863 eur (327.259,- Sk). Z uvedeného dôvodu žalobkyňa podala návrh na rozšírenie žalobného návrhu a súd uznesením č.k. 42C/657/2010-554 pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu na rozšírenie. I keď žalobkyňa na začiatku súdneho konania predložila len listinné dôkazy preukazujúce jej financovanie od konca roka 2004 do uzavretia manželstva, nikdy netvrdila, že to sú jediné úhrady na výstavbu rodinného domu z jej strany. Naopak žalobkyňa od začiatku konania tvrdí (v žalobe, vo všetkých vyjadreniach ako aj výpovedi), že sa podieľala od začiatku výstavby rodinného domu finančne, prácou a komunikáciou s úradmi a dodávateľmi. Aj vo svojej prvej výpovedi zo dňa 18.07.2013 výslovne uviedla, že zo začiatku sa financovala výstavba (júl-september 2003) z hypoúveru a ona pristúpila k financovaniu, keď vykonávali práce jednotliví živnostníci po skončení hrubej stavby, čo sme preukázali aj listinnými dôkazmi. Dovtedy kým sa realizovala hrubá stavba, ktorá sa financovala z hypotekárneho úveru, najmä žalobkyňa zabezpečovala bežné výdavky domácnosti so žalovaným, keďže žalovaný tvrdil, že on spláca úver (žalobkyňa preukázala výpismi z účtu - častá platba kartou v potravinách) a spoločne so žalovaným aj niektoré administratívne veci (na stavebnom úrade - sporné susedné pozemky a pod). Listinné dôkazy predložené žalobkyňou, výpisy z účtu, doklady o úhrade, potvrdenia o prevzatí hotovosti, pokladničné bločky, faktúry, cenové ponuky sú uvedené v napadnutom rozhodnutí súdu ako vykonané

dôkazy, ktoré preukazujú financovanie výstavby žalobkyňou od septembra 2003. Tvrdenia žalobkyne podložené jej výpoveďou, písomnými vyjadreniami ako aj vyššie uvedenými listinnými dôkazmi (vrátane prehľadov o výberoch z účtu, platbách a úhradách) preukazujú jasnú časovú a vecnú súvislosť medzi platbami a výbermi peňazí v hotovosti, ako aj priamo preukazujú úhrady cez internetbanking z jej bankového účtu alebo jej platobnou kartou za práce a materiál. Okrem toho je významná skutočnosť, že v čase výstavby rodinného domu (2003-2005) žalobkyňa bola v tom čase vdova (od roku 1994) a sama vychovávala dve deti (dcéra bola v tom čase ešte nezaopatrené dieťa). Zo zdravého rozumu vyplýva, že tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa uskutočnila v tom čase značné sumy preukázaných finančných investícií: - do rodinného domu v celkovej výške cca 34.115 eur (1.027.750,- Sk), z toho od septembra 2003 do novembra 2004 vo výške cca 12.381 eur (373.000,- Sk), od konca roka 2004 do uzavretia manželstva cca 10.871 eur (327.520,- Sk), po uzavretí manželstva do drobných stavieb a položiek, ktoré sa stali súčasťou resp. príslušenstvom nehnuteľnosti vo výške 10.863eur (327.259,- Sk) - investície do rekonštrukcie bytu žalovaného vo výške cca 10.780 eur (324.733,- Sk) (bližšie vysvetľujeme na str. 26 záverečného vyjadrenia z 05.10.2017) spolu celkovo cca 44.895 eur (1.352.506,- Sk) len ako dobrovoľnú priateľskú výpomoc bez nároku na spoluvlastnícky podiel je absurdné a nelogické. 106. V zmysle ustálenej judikatúry nie je možné predmetné finančné investície žalobkyne chápať ako priateľskú finančnú výpomoc, keďže žalobkyňa neposkytla finančné prostriedky žalovanému ako pôžičku alebo dar, či už prevodom na účet alebo v hotovosti, ale žalobkyňa reálne a priamo uhrádzala konkrétne položky prác, materiálu, tovaru a zariadenia rodinného domu. Rovnako je preukázané zabezpečenie osobitného financovania zo strany žalobkyne nad rámec jej bežných príjmov (predaj akcií, stavebný medziúver, čiastka za pracovné výsledky) a použitie úspor za účelom financovania výstavby rodinného domu a jeho zariadenia. 107. V bode 9.3 odvolacej repliky žalovaný opätovne napáda žalobkyňu a obviňuje ju z klamstiev a výmyslov ohľadne potvrdení o hotovostných platbách, a konkrétne uvádza potvrdenie o úhrade hotovosti p. G. za realizáciu krovu a položenie škridiel. Keď žalovaný nedokáže vecne argumentovať, uchyľuje sa k urážkam a invektívam, čo preukázal aj svojim správaním počas konania pred súdom prvej inštancie. 108. Ako už žalobkyňa opakovane uviedla, paralelne s výstavbou resp. po výstavbe časti hrubej stavby zhotoviteľom TITAN RAŠ sa do vzniku stavby v právnom zmysle slova realizovali aj ďalšie činnosti, ktoré nevykonával zhotoviteľ TITAN RAŠ a ktoré viedli k vzniku stavby v právnom zmysle slova. Ako uviedla žalobkyňa už v žalobe a ako uvádza žalobkyňa aj žalovaný vo svojej výpovedi (zápisnica 18.07.2013) išlo o dodávky materiálu a práce majstrov - živnostníkov, ktorí boli vyplácaní najmä v hotovosti, nie vždy s potvrdením o prevzatí hotovosti ako je bežné pri stavebných prácach. V písomných vyjadreniach žalobkyne (naposledy v bode 5. vyjadrenia k odvolaniu) opakovane uvádzala a preukazovala, akou formou sa na týchto činnostiach podieľala žalobkyňa. Ako už žalobkyňa opakovane uviedla a potvrdil aj žalovaný svojimi tvrdeniami k jednotlivým úkonom žalobkyne, mimo zmluvy o dielo s TITAN RAŠ sa do času vzniku stavby v právnom zmysle slova hradili o.i. drevo na krov, doprava dreva na krov, náklady na škridle, samotná realizácia krovu a pokládka škridiel. Z výšky sumy hypotekárneho úveru a celkovej uhradenej sumy za faktúry TITAN RAŠ je preukázané, že tieto položky sa nehradili z hypotekárneho úveru žalovaného, keďže banka z úveru preplácala len priamo faktúry vystavené zhotoviteľom TITAN RAŠ a jednak po úhrade faktúr zhotoviteľovi ostala nevyčerpaná len suma 40.000,- Sk (1.325 eur), ktorá by nepostačovala ani len na úhradu realizácie krovu (61.000,- Sk). Žalobkyňa uviedla, že hradila dopravu dreva na krov a realizáciu krovu a pokládku škridiel, keď v deň pred realizáciou 23.09.2003 vybrala hotovosť 64.000,- Sk, pričom úhrada za realizáciu krovu a pokládku škridiel v zmysle potvrdenia o prevzatí hotovosti zo dňa 24.09.2003 predstavovala 61.000,- Sk. Výber hotovosti v tejto výške sme preukázali výpisom z účtu žalobkyne v Prílohe č. 18 - 1,2,6 Doplnenia dôkazov zo dňa 08.02.2017 (prehľad výberov hotovosti z bankového účtu žalobkyne a hotovostné úhrady od septembra 2003 do novembra 2004 a výpisy z bankového účtu žalobkyne od septembra 2003 do novembra 2004), pričom to vyplynulo z porovnania zostatku k 10.09.2003 a k 30.09.2003 je zrejmý výber v hotovosti 68.593,- Sk, na výpise dolu uvedené výbery od 10.09.2003 do 13.10.2003 vo výške celkom: 83.710,Sk (2.778 eur). Žalovaný popiera tento dôkaz predložený žalobkyňou, ale nepredložil žiadny dôkaz na vyvrátenie tohto dôkazu, napr. svoj výpis z účtu preukazujúci výber v hotovosti. Žalovaný nepreukázal svoje úspory v čase výstavby rodinného domu, svoj príjem pred a v čase výstavby rodinného domu. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, z akých zdrojov financoval výstavbu rodinného domu nad

rámec poskytnutého hypotekárneho úveru, keďže časť nepokrytá hypotekárnym úverom predstavuje cca 2/3 (64%) rozpočtovaných nákladov na hrubú stavbu domu s inštaláciami (v zmysle zmluvy o dielo) a približne 80% celkových nákladov na výstavbu rodinného domu spolu so zariadením. Žalobkyňa poukázala tiež na to, že žalovaný pôsobil v čase výstavby rodinného domu a aj dlhšiu dobu pred začatím výstavby rodinného domu ako štátny zamestnanec s preukázateľným príjmom, z ktorého je zrejmé, že nemohol dosiahnuť úspory postačujúce na to, aby sám financoval výstavbu rodinného domu. Žalovaný až na predposlednom pojednávaní v júni 2017 predložil nečitateľný výpis z Devín banky z roku 1997 o stave na účte (irelevantné vzhľadom na veľký časový odstup od začatia stavby v roku 2003) a potvrdenie z Dexia banka, a.s. zo dňa 18.06.2004 o vklade hotovosti vo výške 477.589,50 Sk (t.j. 15.853 eur - až po vzniku stavby v právnom zmysle slova v septembri 2003), čo spolu aj s čerpaným hypotekárnym úverom predstavuje stále len približne polovicu rozpočtovaných nákladov na hrubú stavbu (a ide o obdobie po vzniku stavby v právnom zmysle slova) a približne 30% celkových predpokladaných nákladov na výstavbu rodinného domu spolu so zariadením. Žalovaný nepredložil ani jeden celý výpis zo svojho účtu za niektorý z mesiacov rozhodného obdobia, len niekoľko skopírovaných jednotlivých položiek v rámci výpisu. Je zrejmé, že žalovaný asi vedome nechce preukázať aký bol stav prostriedkov na jeho účte, aké mal príjmy a čo uhrádzal. Žalovaný tvrdí, že preukázal hotovostné platby jednotlivým živnostníkom, avšak uvedené má byť preukázané len potvrdeniami o prevzatí hotovosti (dokonca viaceré z nich, vrátane potvrdenia o úhrade p. G. za realizáciu krovu a pokládku škridiel predložila súdu žalobkyňa) bez predloženia výpisov z účtu o výbere hotovosti v danom časovom období. Na rozdiel od žalovaného žalobkyňa v konaní predložila celý rad listinných dôkazov preukazujúcich jej stav na účte v jednotlivých obdobiach výstavby rodinného domu a výpisy z účtu za celé rozhodné obdobie, zdroje dodatočného financovania nad rámec úspor a bežných príjmov, potvrdenia o prevzatí hotovosti, cenové ponuky, faktúry, zmluvy a pod. V zmysle platných právnych predpisov je žalovaný povinný, ak neuzná uplatnený nárok, uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu na pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Finančné úhrady priamo za jednotlivé položky prác, materiálu a zariadení rodinného domu žalobkyňa preukázala konkrétnymi výbermi hotovosti, výpismi z účtu, platbami kartou, prevodmi cez internetbanking, cenovými ponukami, potvrdeniami o prevzatí hotovosti od dodávateľov prác a materiálov, faktúrami, dokladmi o kúpe materiálu a tovaru k výstavbe alebo zariadeniu rodinného domu s vysvetlením ich vecnej a časovej súvislosti - bližšie uvedené v bode III. záverečného vyjadrenia z 05.10.2017. Žalobkyňa si odkladala niektoré doklady k položkám, ktoré vybavovala a/alebo uhrádzala zo svojich finančných prostriedkov, čo preukázala predložením listinných dôkazov - doklady o kúpe, faktúry, objednávky, cenové ponuky, potvrdenia o prevzatí hotovosti, prevody z internetbankingu. Žalobkyňa buď priamo uhrádzala hodnotu nadobúdaných vecí alebo odovzdala žalovanému finančné prostriedky na ich úhradu v hotovosti a následne si odkladala doklady o ich kúpe. Pri stavebných a súvisiacich prácach je obvyklé, že sa jednotlivé práce a materiály vybavujú telefonicky alebo osobne (bez písomných objednávok a zmlúv) a úhrady sa platia v hotovosti bez potvrdení, takže žalobkyňa nevie preukázať všetky platby v hotovosti potvrdeniami o prevzatí hotovosti. V rokoch 2003-2005 ani nebolo ešte úplne bežné platenie platobnou kartou a cez internetbanking. Naviac vo vzťahu, ktorý existoval v čase výstavby rodinného domu medzi žalovaným a žalobkyňou a ktorý následne viedol aj k uzavretiu manželstva, je obvyklé, že nepodpisujú partneri každý jednotlivý úkon obaja spoločne. Pri hotovostných platbách dodávateľom prác a materiálov bola väčšinou prítomná aj žalobkyňa, spoločne s žalovaným odovzdávali peniaze. Dokonca si potvrdenie niekedy písala sama na počítači, ale väčšinou sa tam nechal uviesť žalovaný ako odovzdávajúci, keďže bol stavebník. To, že na niektorom potvrdení o hotovostnej úhrade je uvedený žalovaný však neznamená, že žalobkyňa žalovanému finančnú hotovosť na tento účel neodovzdala a tieto práce/materiál nehradila - ako svedčia dátumy výberov hotovosti z účtu, požiadanie a vyplatenie stavebného medziúveru, predaj akcií a pod. Už v konaní sme preukázali, že z viacerých listinných dôkazov predložených žalobkyňou (viď str. 27-28 záverečného vyjadrenia z 05.10.2017) vyplýva, že napriek tomu, že na faktúre alebo potvrdení o prevzatí hotovosti je uvedený ako objednávateľ žalovaný, záležitosť vybavovala (uvedené telefónne číslo žalobkyne na zmluve, faktúre, cenovej ponuke, čestné vyhlásenie dodávateľov) a/alebo hradila žalobkyňa (vyberala hotovosť zo svojho účtu na ich úhradu a/alebo tieto položky aj priamo uhrádzala zo svojho bankového účtu). Žalobkyňa brala potvrdenia o prevzatí hotovosti len ako formalitu (na založenie do dokladov k domu), keďže stavala dom so svojim partnerom, s ktorým spolu žili a plánovali v rodinnom dome spolu bývať, čo nakoniec aj uskutočnili. Ako príklad na preukázanie týchto tvrdení (že hoci je ako objednávateľ uvedený žalovaný, záležitosť vybavovala a hradila žalobkyňa) predložila - napr. faktúra UNIGROUP na meno žalovaného avšak ako kontakt je tam uvedené telefónne číslo žalobkyne do práce a hradila z účtu žalobkyňa, dve cenové ponuky spoločnosti UNIGROUP v.o.s. znejú na meno p. Brezovská (t.j. žalobkyňa) a kontakt telefónne

číslo žalobkyne, cenová ponuka BEBECO - meno zákazky - H. a úhrada z účtu žalobkyne, vyhlásenie p. O. o úhrade za elektroinštaláciu, zmluva o dielo s GRANDSTONE, s.r.o., potvrdenie o prevzatí hotovosti p. G. - uvedený žalovaný, ale hradila žalobkyňa (výber hotovosti žalobkyňou), ako aj žiadosti, ktoré žalobkyňa podávala a sú uvedené v bode 6. vyjadrenia k odvolaniu - napr. žiadosť o pripojenie plynového kotla, žiadosť o pridelenie orientačného a súpisného čísla, žiadosť o zápis stavby na LV). Je úplne pochopiteľné, že žalobkyňa sa často pri vybavovaní záležitostí týkajúcich sa výstavby rodinného domu predstavovala ako pani Brezovská ešte pred uzavretím manželstva, aby jej priezvisko korešpondovalo s menom stavebníka v stavebnom konaní. Zároveň keď komunikovali s dodávateľmi obaja (žalovaný aj žalobkyňa), aby dodávatelia vedeli o koho ide, keď sa predstaví priezviskom. Rovnako svedkovia potvrdzujú, že žalobkyňa často vyberala hotovosť za účelom vyplácania robotníkov a materiálu, tovaru (V..S., H.. O., U.. O., M.. U.). 109. Žalovaný vytýka žalobkyni, že nedostatočne preukázala svoje financovanie stavby do vzniku stavby v právnom zmysle slova a že preukazuje financovanie až po tomto okamihu. Je otázkou hodnotenia súdu, či bude považovať tvrdenia a dôkazy predložené žalobkyňou ohľadom jej financovania za dostatočné. Samotný žalovaný preukázal okrem úhrady troch faktúr zo Zmluvy o dielo z hypotekárneho úveru, len niekoľko platieb, ktoré hradil on pri výstavbe rodinného domu. Každopádne by nebolo spravodlivé a odporovalo dobrým mravom, ak by žalobkyni bolo na ujmu len to, že sa účastníci dohodli na štruktúre financovania výstavby rodinného domu, kde najprv sa financovala stavba z hypoúveru prevzatého žalovaným a až následne najmä z financií žalobkyne, najmä, ak svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že žalovaný žalobkyňu odhovoril, napriek jej záujmu, aby sa stala spoludlžníčkou hypotekárneho úveru. V bode 10.4 odvolacej repliky žalovaný opätovne zavádza a manipuluje súd tým, že sa odvoláva na tvrdenia žalobkyne o vzniku stavby svojpomocou. Žalobkyňa nikdy netvrdila (čo je možné overiť priamo v jej podaniach), že stavba rodinného domu vznikla výlučne svojpomocou. V konaní preukazovala, že stavba rodinného domu (vrátane fázy vzniku rodinného domu ako stavby v právnom zmysle slova) sa realizovala jednak svojpomocne, jednak na základe Zmluvy o dielo so zhotoviteľom hrubej stavby TITAN RAŠ a jednak dodávateľsky mimo Zmluvy o dielo a preukázala svoju jednoznačnú účasť na týchto činnostiach a úhradách už v tejto fáze výstavby (bod 5. vyjadrenia k odvolaniu). Ako žalobkyňa už opakovane preukázala v písomných vyjadreniach žalobkyne (bod VI. vyjadrenia žalobkyne k prvému odvolaniu žalovaného zo dňa 25.02.2018, bod 5. vyjadrenia k odvolaniu), zhotoviteľ TITAN RAŠ nerealizoval prípravné práce na pozemku ani časť ďalších prác a dodávky materiálov pred vznikom stavby rodinného domu v právnom zmysle slova. Žalovaný sám sebe protirečí tvrdením, že stavba v právnom zmysle slova bola zhotovená len na základe Zmluvy o dielo, keď jednak vo viacerých bodoch odvolania ako aj odvolacej replike (o.i. bod 10.6 odvolacej repliky) sa odvoláva na p. G., ktorý realizoval krov a pokládku škridiel a jednak keď v nadväznosti na tvrdenia žalobkyne uvádzal v bode 8. svojho vyjadrenia z 10.04.2018 a aj opätovne v odvolacej replike bod 10.6 účasť iných dodávateľov na činnostiach do vzniku stavby v právnom zmysle slova (zabezpečenie tehál na výstavbu, dreva na krov, škridiel na strechu a samotnú realizáciu krovu a zastrešenia). K opätovným nepravdivým tvrdeniam žalovaného v bode 10.6 odvolacej repliky, že skutkové tvrdenia žalobkyne o jej účasti na úkonoch pri vzniku stavby v právnom zmysle slova sú preukázateľne nepravdivé, len v krátkosti žalobkyňa nižšie uvádza, keďže tieto tvrdenia žalovaného o nepravdivosti tvrdení žalobkyne už preukázateľne vyvrátila vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach (o.i. podrobne vo vyjadrení zo dňa 19.04.2018 v prvom odvolacom konaní). Zemné práce určite nevykonávala žalobkyňa ani strany sporu spoločne ani žiadni príbuzní a rodinní známi, keďže ich vykonávala spoločnosť TITAN RAŠ. V prvom rade treba zdôrazniť, že žalobkyňa vždy hovorila o prípravných zemných prácach, ktoré boli vykonávané svojpomocne účastníkmi konania, ich rodinnými príslušníkmi a rodinnými známymi a potvrdil ich aj sám žalovaný a jeho rodinní príslušníci. Opakovane uvádzame, že spoločnosť TITAN RAŠ realizovala len časť zemných prác ako vyplýva z krycích listov k faktúram k Zmluve o dielo (č.l. 518-539 spisu), t.j. odstraňovala ornicu, ktorú následne odviezla a hĺbila jamy pre základy. Predtým však bolo potrebné realizovať prípravné práce na pozemku. V zmysle Triednika stavebných konštrukcií a prác (zverejneného Štatistickým úradom SR, str. 21 a nasl.) sa zemné práce (kód 1) delia na viacero podskupín činností, pričom prvá podskupina s kódom položiek 11 sú Prípravné a pridružené práce, ktoré zahrňujú činnosti ako odstránenie trávy a krovov, odstránenie pňov, odstránenie spevnených plôch a rôznych konštrukcií, čistenie staveniska. Tieto činnosti, ako vyplýva z krycích listov k faktúram k Zmluve o dielo, nerealizovala firma TITAN RAŠ (nie sú vôbec uvedené). Ako je uvedené na str. 1 krycích listov k faktúram, TITAN RAŠ začala v rámci zemných prác až s činnosťami uvedenými pod skupinovým kódom položiek 12 (Odkopávky, prekopávky a vykopávky - odstránenie ornice a odkopávky), 13 (Hĺbené

vykopávky), 16 (Premiestnenie výkopu), 17 (Konštrukcie zo zemín). Uvedené dokazuje a potvrdzuje, že zhotoviteľ hrubej stavby TITAN RAŠ prípravné práce na pozemku nevykonával ako žalovaný opätovne nepravdivo tvrdil a snažil sa zaviesť súd o nepravdivosti tvrdení žalobkyne. Žalobkyňa v priebehu celého konania tvrdí, že prípravné práce na pozemku pred začatím výstavby hrubej stavby vykonávala svojpomocne ona spolu so žalovaným, ich rodinnými príslušníkmi ako aj rodinnými známymi (výpoveď žalobkyne - zápisnica zo dňa 18.07.2013, str. 7, otázka 3, bod IV. záverečného vyjadrenia z 05.10.2017). Bolo treba odstrániť stromy a krovy (vypíliť stromy, kríky a následne popíliť konáre) a vyčistiť stavenisko, keďže pozemok žalovaného, na ktorom sa mala uskutočniť výstavba, bol záhradou s mnohými ovocnými stromami a kríkmi. Z uvedeného dôvodu sa zorganizovala brigáda, ktorú spomína žalovaný aj viacerí svedkovia ako uvádzame nižšie. Takže žalovaný sa snaží opäť zmanipulovať súd o klamlivosti tvrdení žalobkyne. Pri prípravných prácach na pozemku, vykladaní dreva na krov a iných pomocných prácach a následne aj pri niektorých výkopových prácach (prípojka plynovodu, studňa, prívod vody do domu, trativod, bleskozvod, kanály k žumpe a príprava ku kanalizácii, kanále pre elektrické pripojenie) pomáhal aj syn žalobkyne, ktorý niekedy zavolal na pomoc aj svojich kamarátov (výpoveď svedka A.. H., zápisnica 18.07.2013). Fyzickú prácu a pomoc syna žalobkyne na brigáde pri príprave pozemku výslovne potvrdil aj žalovaný (zápisnica 18.7.2013, str. 3 otázka 1), ako aj ďalší svedkovia, a to strýko žalovaného S. C. (zápisnica 14.11.2013, str. 2, otázka 2.), matka žalovaného C. N. (zápisnica 18.07.2013, str. 4, dole) a dcéra žalobkyne, U. U. H. (zápisnica 18.07.2013, str. 8, dole). Ďalší svedok navrhnutý žalobkyňou p. U. O. potvrdil vo svojej výpovedi, že sa zúčastnil brigády pri príprave pozemku. Len na porovnanie zaangažovanosti rodinných príslušníkov žalobkyne a najbližšej rodiny žalovaného pri výstavbe rodinného domu uvádzame tvrdenie matky žalovaného Heleny Brezovskej, ktorá výslovne vo svojej výpovedi uviedla, že deti žalovaného pri stavbe rodinného domu nepomáhali (zápisnica 18.07.2013, str. 5 posledná odpoveď). Vzhľadom na predchádzajúci odsek, tvrdenia žalovaného v bode 10.5 odvolacej repliky sú opätovným zavádzaním súdu zo strany žalovaného, že svedkovia navrhnutí žalobkyňou sa nevedeli vyjadriť k priebehu výstavby stavby v právnom zmysle slova resp. výstavby rodinného domu ako takého. K uvedenému žalobkyňa len dodáva, že rôzni svedkovia sa vyjadrovali k rôznym súvislostiam výstavby rodinného domu resp. vzťahu účastníkov konania. Opakované rozpory v tvrdeniach žalovaného nasvedčujú účelovosti jeho tvrdení, ktorými popiera účasť žalobkyne na činnostiach pri výstavbe rodinného domu. Žalovaný výslovne poprel vo svojej výpovedi, že sa žalobkyňa podieľala na výstavbe rodinného domu fyzickou prácou, administratívnymi vybavovaniami a podobne (zápisnica 18.7.2013, str. 2 posledná veta). To je v rozpore s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 20.05.2011, kde na str. 4, ods. 3 posledná veta, uvádza, že žalobkyňa pomáhala žalovanému niektorými úkonmi pri výstavbe rodinného domu a že táto dobrovoľná výpomoc bola založená na vtedajšom vzťahu so žalovaným. Na uvedený rozpor tvrdení reagoval žalovaný (zápisnica 18.7.2013, str. 3 prvá otázka), že „ak bola nejaká brigáda, bolo tam viacej ľudí, napr. vymenoval členov jeho rodiny (o. i. strýko žalovaného, S. C.) a aj A. H. (syn navrhovateľky) a navrhovateľka bola pri tom, keďže samozrejme prišla so svojim synom“. Prítomnosť syna žalobkyne na brigáde, ktorá trvala 4-6 hodín potvrdil žalovaný v nasledujúcej odpovedi. Uvedená brigáda sa konala pred začatím hrubej stavby rodinného domu a išlo o prípravné práce na pozemku. Žalovaný sa vo vyššie uvedenom písomnom vyjadrení odvoláva na svoj vtedajší vzťah so žalobkyňou, pričom vo svojej výpovedi tento vzťah poprel, keď tvrdil, že pred svadbou v roku 2005 spolu pár netvorili (zápisnica z 18.07.2013, str. 2, odpoveď na 3.otázku PZN). Nie je pritom zrejmé, z akého dôvodu by sa na brigáde vôbec pred začatím výstavby rodinného domu zúčastnil syn žalobkyne a aj žalobkyňa spolu s rodinou žalovaného, dokonca aj rodinný známy žalobkyne p. O., ak by spolu už v tom čase nemali partnerský vzťah a nepripravovali spoločnú stavbu domu (pozn. pred svojim zoznámením v roku 2001 sa účastníci nepoznali ani nemali spoločných známych). Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.05.2011 str. 4 ods. 3 uvádza, že nie je zrejmé, aký vzťah má prípadná účasť týchto osôb na stavbe rodinného domu k vzniku spoluvlastníckeho práva žalobkyne. Práve účasť rodiny žalobkyne, (syna, dcéry, dcérinho priateľa) ako aj rodinných známych na fyzických prácach na rodinnom dome (dokonca aj pri prípravných prácach na pozemku pred začatím hrubej stavby), ktoré uskutočňovali títo ľudia pre ich vzťah k žalobkyni a ako pomoc žalobkyni pri stavbe rodinného domu, je jednoznačným dôkazom, že žalobkyňa stavala dom pre seba (spoločne aj pre žalovaného), a to na základe dohody o spoluvlastníctve so žalovaným. V opačnom prípade by títo ľudia nemali dôvod prísť pomáhať žalovanému na stavbe jeho domu, keďže k žalovanému mali vzťah len prostredníctvom žalobkyne. Uvedení ľudia totiž pomáhali žalobkyni pri stavbe jej spoločného domu so žalovaným, nie žalovanému.

110. Žalobkyňa ďalej už opakovane preukázala nepravdivosť a rozpory vo výpovediach svedkov, ktorí vypovedali v prospech žalovaného, i keď viacerých z nich navrhla vypočuť žalobkyňa v dobrej viere, že budú vypovedať pravdivo (napr. matka žalovaného C. N., strýko žalovaného S. C., konateľ TITAN RAŠ p. V. Š.). K nepravdivosti a rozporom vo výpovedi konateľa TITAN RAŠ p. V. Š. sa žalobkyňa už niekoľkokrát vyjadrila, naposledy vo vyjadrení k odvolaniu bod 5. str. 20-21. Z výpovede p. V. Š. je napriek viacerým preukázateľne nepravdivým tvrdeniam zrejmé a výslovne to uviedol aj svedok, že žalobkyňa bola prítomná na pozemku resp. stavenisku pri realizácii hrubej stavby. Pán Š. uviedol, že chodil na stavbu a videl tam aj žalobkyňu. V bode 10.6 odvolacej repliky sa žalovaný opätovne snaží zavádzať súd o nepravdivosti tvrdení žalobkyne k zabezpečovaniu tehál na stavbu rodinného domu tým, že tehly z Pezinských tehelní, ich dodávku a úhradu zabezpečila spoločnosť TITA RAŠ. Účasť a úkony žalobkyne aj žalovaného na zabezpečovaní tehál na stavbu rodinného domu podrobne uviedla žalobkyňa vo svojich písomných vyjadreniach - naposledy vo vyjadrení k odvolaniu bod 5. str. 17. Žalobkyňa vždy len tvrdila, že vybavovala stretnutie žalovaného s L.. O. z Pezinských tehelní k dohodnutiu podmienok pre objednanie tehál na stavbu. Žalobkyňa žalovanému bežne dohadovala takéto stretnutia, ak aj to boli jeho známi - v podstate pre neho robila často sekretárske práce. Pravdivosť tvrdenia žalobkyne, že podmienky dodania tehál a ich dodávku dojednávali účastníci konania a nie zhotoviteľ TITAN RAŠ, preukazuje aj záznam v zošite - súkromnom stavebnom denníku žalobkyne (súd nazval tento dôkaz - fotokópia poznámkového bloku žalobkyne s poznámkami o výstavbe, originál mala žalobkyňa na nahliadnutie). Kontakt na pána L.. O. z Pezinských tehelní žalobkyni vlastnoručne napísal žalovaný ako úlohu č. 3 na prvej strane zošita - súkromného stavebného denníka žalobkyne, s telefónnym číslom p. L.. O. a poznámkou vybaviť termín stretnutia. V zošite nasledovali potom už žalobkyňou vlastnoručne písané poznámky k výstavbe rodinného domu ako žalobkyňa už uviedla viackrát v tomto konaní a ako aj uvádza nižšie v texte. Žalovaný nikdy v konaní nepoprel, že ide o jeho písmo na prvej strane zošita súkromného stavebného denníka žalobkyne, hoci ho žalobkyňa viackrát vo svojich vyjadreniach vyzvala, aby sa vyjadril ako je možné, že jeho písmo je v poznámkovom bloku žalobkyne na prvej strane s ním vlastnoručne napísaným dátumom založenia zošita deň po oficiálnom začatí výstavby hrubej stavby, kde si žalobkyňa zapisovala všetky podrobnosti k výstavbe rodinného domu. Okrem vybavenia stretnutia s pánom L.. O. má žalobkyňa uvedené v zošite meno pána O. z Pezinských tehelní a kontakt na neho (pevná linka XXX/XXXXXXX, O. XXXX XXX XXX), s ktorým priamo dohadovala objednávku tehál (zošit - súkromný stavebný denník str. 3 vľavo hore, bod 8 prepisu zošita), pričom obe telefónne čísla sú stále aktuálne ako kontakty Pezinských tehelní, avšak mobilné číslo už nemá pán O. ale pani A., asistentka odbytu. Uvedené nevylučuje skutočnosť, že samotná úhrada a dovoz tehál z Pezinských tehelní boli v konečnom dôsledku realizované cez spoločnosť TITAN RAŠ ako zhotoviteľa hrubej stavby, ako tvrdí žalovaný. Naviac pravdivosti tvrdenia žalobkyne, že podmienky dodania tehál a ich dodávku dojednávali účastníci konania a nie zhotoviteľ TITAN RAŠ, nasvedčuje aj tvrdenie žalovaného, že s L.. O. z Pezinských tehelní nepotreboval dohadovať stretnutie so žalobkyňou, keďže sa s ním osobne poznal. 111. Žalovaný opakovane tvrdí, že stavbu v právnom zmysle slova zhotovila stavebná firma na základe Zmluvy o dielo a od nej žalovaný odvodzuje svoje výlučné vlastnícke právo. Uvedené je v rozpore so skoršími tvrdeniami žalovaného (v bode 8. svojho vyjadrenia z 10.04.2018), kde opisoval svoju účasť na zabezpečovaní prác a objednávok, ktoré výslovne uviedla žalobkyňa ako práce a dodávky uskutočnené do vzniku stavby v právnom zmysle slova mimo Zmluvu o dielo. Všetky osoby, ktoré uvádza žalovaný ako osoby, s ktorými komunikoval predmetné práce a dodávky, ako aj ďalšie osoby (ktoré žalovaný vôbec nespomína) sú uvedené v tzv. súkromnom stavebnom denníku žalobkyne (poznámkovom bloku) s podrobnými vlastnoručne písanými poznámkami žalobkyne („zošit“ alebo "súkromný stavebný denník"), ktorého kópiu žalobkyňa súdu predložila krátkou cestou už na pojednávaní dňa 14.11.2013. Súd uviedol tento dôkaz v rozsudku ako fotokópiu poznámkového bloku žalobkyne s poznámkami o výstavbe. Keďže žalovaný namietal neprehľadnosť zošitu, predložila žalobkyňa súdu aj prepis zošita vo Worde v zostručnenej forme (pojednávanie 14.10.2015). V úvode zošita na str. 1 je vlastnoručne žalovaným napísaný dátum založenia zošita 23.07.2003 (čiže v čase samotného začiatku realizácie hrubej stavby v zmysle Zmluvy o dielo - 22.7.2003) a vlastnoručne žalovaným napísané prvé úlohy, ktoré na začiatku výstavby zadal žalobkyni v súvislosti s výstavbou rodinného domu. Keďže žalovaný nepoprel, že ide o jeho písmo, hoci žalobkyňa viackrát vo svojich vyjadreniach žiadala, nech sa žalovaný vyjadrí k tomu, či ide o jeho písmo, sú uvedené skutkové tvrdenie za nesporné. Na ďalších stranách zošita sú už uvedené vlastnoručne žalobkyňou napísané kontakty na jednotlivých dodávateľov prác, materiálu, úrady a popis k nim v časovom slede. Práve preto, že poznámky v zošite boli písané takpovediac „za chodu“ (komu má žalobkyňa zavolať a čo vybaviť často počas telefonických rozhovorov), tak sú tam mená a priezviská

niektorých dodávateľov uvedené fonologicky (píš ako počuješ). Dovoľujeme si podotknúť, že práve zjavné chyby v písaní priezvisk dodávateľov alebo označenia materiálu (Š. D. Z., G. D. G., I. D. Z., B. D. B., O. D. O.) v zošite žalobkyne, pre ktoré žalovaný a jeho právna zástupkyňa spochybňujú jej poznámky v zošite, taktiež preukazujú autentickosť zošita a poznámok žalobkyne v ňom. Zošit a následné písomné vyjadrenia a výpoveď žalobkyne k tomuto zošitu dňa 14.10.2015 ( súd požiadal žalobkyňu, že nie je potrebné ísť do podrobností a nech opíše hlavné body), kde žalobkyňa popísala jednotlivé kontakty, stretnutia a práce dodávateľov so všetkými podrobnosťami k ich komunikácii a dodávkam prác a materiálu, ako aj kontakty na úrady počas celej výstavby rodinného domu, vo vzájomných súvislostiach (hoci už odvtedy uplynulo viac ako 10 rokov), sú jednoznačným dôkazom, že žalobkyňa sa od začiatku výstavby rodinného domu (dokonca aj pred samotným začiatkom) aktívne vysokou mierou podieľala na všetkých činnostiach súvisiacich s výstavbou rodinného domu, keďže informácie obsiahnuté v zošite spolu s vysvetlením ich vzájomnej súvislosti s výstavbou nemôže mať iná ako osoba, ktorá sa sama aktívne podieľala na jednotlivých činnostiach. Dovoľujeme si poukázať, že žalovaný nevie tak detailne popísať priebeh výstavby rodinného domu a jednotlivé práce dodávateľov ako žalobkyňa (viď jeho výpovede a písomné vyjadrenia), keďže väčšinu záležitostí vybavovala žalobkyňa. 112. Žalovaný sa vyjadril k jednotlivým osobám, ktoré vykonávali práce resp. dodávali materiál na stavbu rodinného domu pred vznikom stavby ako aj po jej vzniku v právnom zmysle slova, prvýkrát až na pojednávaní v roku 2016 (zápisnica 05.02.2016), čiže niekoľko rokov po predložení dôkazu - zošita a označení týchto osôb zo strany žalobkyne v zošite (súkromnom stavebnom denníku resp. v jeho prepise) a potom neskôr vo vyjadrení z 10.04.2018. Žalovaný sa snažil viacero záznamov v zošite žalobkyne (stavebnom denníku) účelovo spochybniť, že tieto osoby nepozná a vôbec sa nezúčastnili na prácach resp. dodávkach na stavbu rodinného domu resp. v súvislosti s výstavbou. Žalobkyňa viacerými listinnými dôkazmi vyvrátila spochybnenia žalovaného k jednotlivým osobám podieľajúcim sa prácou alebo dodávkami na výstavbe rodinného domu a potvrdila práve zabezpečovanie týchto dodávok z jej strany (bližšie str. 35-36 záverečného vyjadrenia z 05.10.2017). Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa ako prvá v konaní uviedla práce a dodávky materiálu pred vznikom stavby v právnom zmysle slova a osoby, ktoré ich zabezpečovali a predložila príslušné listinné dôkazy. Žalobkyňa sa nemala ako inak dozvedieť o jednotlivých dodávateľoch prác a materiálu na výstavbu rodinného domu a vedieť také detailné informácie spolu s vysvetlením ich vzájomnej súvislosti s výstavbou (dokonca s podrobnosťami o spoločnej komunikácii, objednávkach a materiáli), ako tým, že žalobkyňa priamo a aktívne sama resp. spoločne so žalovaným dodávku týchto prác a materiálov vybavovala a zabezpečovala. Žalobkyňa uviedla viacero osôb, ktoré žalovaný ani nespomenul a ani sa nevedel vyjadriť, uviedla telefónne čísla na konkrétne osoby (mnohé dodnes pracujú v týchto firmách), pričom k mnohým neexistujú žiadne doklady, zmluvy, faktúry (napr. doprava dreva A.. G., Z. A.. Z., škridle - osoby zo skladu) resp. doklady mal žalovaný (faktúra od Pezinských tehelní). Preto až komicky a absurdne vyznieva záverečná veta žalovaného v bode 10.5 odvolacej repliky, že žalobkyňa v konaní síce uvádza rôzne skutkové tvrdenia, avšak tieto sú vo výraznej miere len v rovine všeobecných, nekonkrétnych a ničím nepodložených tvrdení, najmä keď žalovaný v konaní okrem Zmluvy o dielo s TITAN RAŠ a žiadostí v rámci stavebného konania predtým ako žalobkyňa súvisle a podrobne opísala priebeh výstavby (v jej výpovediach ako aj písomných vyjadreniach) neuviedol žiadne iné činnosti a dodávateľov týkajúcich sa výstavby rodinného domu. Zároveň žalobkyňa pri každom úkone vždy uviedla, že ktorý úkon zabezpečovala spolu so žalovaným a ako sa na danom úkone podieľal žalovaný. Napriek snahe žalovaného o popretie resp. preukázanie nepravdivosti tvrdení žalobkyne o jej účasti na jednotlivých ňou opísaných úkonoch do vzniku stavby v právnom zmysle slova, tým že žalovaný tvrdil len jeho výlučnú účasť na týchto úkonoch jednoznačne potvrdil, že takéto činnosti, dodávatelia a materiál sa do vzniku stavby v právnom zmysle slova na výstavbe vykonávali a zúčastňovali a z ich samotnej podstaty vyplýva (prípravné práce na pozemku, zabezpečovanie tehál, dreva na krov a škridiel, realizácia krovu a pokládka škridiel), že sa realizovali pred vznikom stavby v právnom zmysle slova. Protirečivé tvrdenia žalovaného poukazujú práve na ich zrejmú účelovosť poprieť akúkoľvek účasť žalobkyne na výstavbe rodinného domu smerom k zachovaniu aktuálne v katastri nehnuteľností zapísaného výlučného vlastníckeho práva žalovaného k domu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že do fázy vzniku rodinného domu ako stavby v právnom zmysle slova sa stavba realizovala jednak svojpomocne, jednak na základe Zmluvy o dielo so zhotoviteľom hrubej stavby TITAN RAŠ a dodávateľsky mimo Zmluvy o dielo a žalobkyňa preukázala jednoznačnú účasť na týchto činnostiach a úhradách už v tejto fáze výstavby. V bode 11. odvolacej repliky žalovaný opätovne zavádza, že dôvodom pre záujem o ukončenie konania mimosúdnou cestou bol jeho nepriaznivý psychický stav a zúfalstvo, že sa nedožije konca súdnych

konaní a nie uznanie nároku žalobkyne. Tak ako žalobkyňa uviedla v bode 1. vyjadrenia k odvolaniu psychickými ťažkosťami trpel žalovaný aj počas ich partnerského vzťahu a manželstva. Žalovaný svoju psychickú poruchu počas celého súdneho konania napriek tvrdeniam žalobkyne popieral. A k zúfalstvu žalovaného v súvislosti s dobou trvania súdneho konania žalobkyňa uvádza, že táto argumentácia zo strany žalovaného ako zdôvodnenie možného mimosúdneho riešenia sporu znie absurdne, vzhľadom na prieťahy konania spôsobené práve žalovaným a jeho právnou zástupkyňou predkladaním účelových a neodôvodnených ospravedlnení ich neúčasti na pojednávaniach. Naopak práve žalobkyňa by mohla byť zúfalá po toľkých rokoch súdneho konania, jej aktívnej účasti na pojednávaniach, kde si opakovane spätne pripomínala obdobie svojho života, ktoré skončilo tým, že ju vlastný manžel psychickým nátlakom donútil odísť z ich spoločného domu a popieral každú jej účasť pri výstavbe ako aj ich samotný vzťah, čo ju psychicky ubíjalo. Napriek tomu bola ochotná uveriť záujmu žalovanému o ukončenie sporu a pristúpiť na ukončenie súdneho konania. I keď je vôbec otázne, či išlo o reálny alebo len predstieraný záujem, keďže sa žalovaný niekoľkokrát v rámci mimosúdneho dojednávania odmlčal a znova po dlhšej dobe ozval, s cieľom naviesť žalobkyňu, aby svoj nárok na spoluvlastníctvo rodinného domu poprela. Žalobkyňa však trvala na uznaní svojho žalobného nároku zo strany žalovaného, s tým, že podklady boli pripravené tak, aby chránili záujmy oboch strán sporu. Pokiaľ by žalovaný mal skutočný záujem na skorom ukončení sporu za sumu vyrovnania, na ktorej sa účastníci konania dohodli (ako vyplýva z ich emailovej komunikácie predloženej súdu), pristúpil by k podpísaniu pripravených dokumentov. A ak by žalovaný považoval nárok žalobkyne na spoluvlastníctvo za nedôvodný, tak by nemal žiadny dôvod a záujem sa dohodnúť na skoršom ukončení sporu. 113. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, resp. ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania. 114. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel, je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 115. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti rodinného domu so súpisným č. XXX na A.. Č.. XXX/X P. S. XXX O., W. A. R. A. V. D. V. A. Z. A. Č.. XXX/X P. S. XXX O., W. A. R., S. G. Ú. M., P. N., O..Č.. - M., P. N. S., R. na U. Č.. XXX, vedenom Katastrálnym úradom Bratislava, Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2. 116. Žalobkyňa tvrdila, že pôvodne so žalovaným tvorili pár, spoznali sa v roku 2001. V roku 2005 uzatvorili spolu manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozhodnutím súdu dňa 07.10.2009. Počas trvania vzťahu sa dohodli, že budú spolu stavať dom. Bolo to v roku 2002, na pozemku, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Dohodli sa na tom, že si neurčia spoločné podiely k domu, ale budú neskôr určené podľa výkonov, prác, investícií a pod. Žalobkyňa sa podieľala na stavbe domu finančne, a to konkrétne sumou čo sa týka iba domu, ďalej sa podieľala prácami a výkonmi a administratívnou činnosťou ohľadne vybavovania dokladov súvisiacich s výstavbou rodinného domu a tiež sa podieľali na výstavbe domu jej rodinní príslušníci. Žalovaný si zobral úver na dom vo výške 1.010.000,- Sk s tým, že len on bude dlžníkom. Žalobkyňa mala záujem tiež byť dlžníčka úveru, čo môže potvrdiť pracovníčka Slovenskej sporiteľne, a.s. Bolo to v roku 2002. V roku 2005 bol žalovaný v Číne na obdobie 3-5 rokov. Vzhľadom k tomu, že mali byť dokončené stavebné práce dohodli sa so žalovaným, že ona dokončí dom a administratívne záležitosti ohľadne domu a potom príde za ním do Číny. Pýtala sa žalovaného,

kedy sa bude konať zápis jej osoby ako spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti po formálnej stránke, a keďže žalovaný bol v zahraničí, neskôr zase mal zdravotné problémy - psychického charakteru, stále sa to odďaľovalo. V júli 2005 po uzatvorení manželstva jej žalovaný zaslal prísľub e-mailom, kde bolo deklarované, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, a že sa podieľala finančne na výstavbe rodinného domu v Jarovciach, a preto len z technických príčin, z dôvodu zahraničnej služby v Šanghaji nie je uvedené jej meno v liste vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. To by mohla potvrdiť jej kolegyňa, ktorá spolu s ňou sedela v kancelárii a rozprávali sa o tom. Z dôvodu, že žalovaný mal vzťah s inou ženou, ich manželstvo účastníkov skončilo rozvodom v roku 2009. 117. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a tvrdil, že medzi stranami sporu nikdy nedošlo k uzavretiu dohody o budúcom spoluvlastníctve k nehnuteľnosti, tak ako to deklaruje žalobkyňa. Žalovaný stavbu rodinného domu začal uskutočňovať s úmyslom mať ju pre seba. Nadobudol pozemky, na ktorých je postavený rodinný dom na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa S.-XXXX/XX zo dňa 03.09.1999 do výlučného vlastníctva. Už v čase po nadobudnutí pozemkov do vlastníctva sa rozhodol stavať rodinný dom a mal v úmysle stavbu nadobudnúť do svojho vlastníctva a všetky jeho následné úkony v tom čase smerovali k tomu, aby novopostavený dom nadobudol do výlučného vlastníctva. V novembri 2002 si dal vypracovať dokumentáciu stavby (projektový plán rodinného domu JUNIOR 54), na ktorej je uvedený ako investor spolu s položkovým rozpočtom stavby. Žiadosťou zo dňa 22.11.2002 požiadal o poskytnutie hypotekárneho úveru na výstavbu rodinného domu a zmluva bola podpísaná dňa 20.12.2002 na sumu 1.010.000,- Sk. Dňa 07.04.2005 požiadal o vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Rodinný dom JUNIOR 54“ a rozhodnutie, ktorým bolo povolené stavbu užívať bolo vydané dňa 21.06.2005. Rozhodnutím číslo XXX/XXXX zo dňa 01.07.2005 bolo určené pre stavbu rodinného domu súpisné číslo a orientačné číslo. Žalovaný tvrdil, že samotná účasť žalobkyne na stavbe rodinného domu by na vznik spoluvlastníckeho vzťahu nestačila, a to aj keby prípadne poskytla značné materiálové alebo finančné prostriedky, či vlastnú prácu, ak nebola pred začatím stavby rodinného domu uzavretá medzi ňou a žalovaným dohoda o spoločnej výstavbe rodinného domu, a teda aj dohoda o založení podielového spoluvlastníctva musí byť preukázaná. Preto navrhol žalobu zamietnuť. 118. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k dohode o založení podielového spoluvlastníctva ešte pred začiatkom výstavby rodinného domu. Žalobkyňa a žalovaný ešte pred začatím stavby žili spolu ako partneri, čo mal súd preukázané zo svedeckých výpovedí svedkov (Z. U. U. H., O.. A. H., L.. I. O., L.. H. O., L.. M. U., U. O.) ako aj z video záznamu zo svadby syna žalobkyne A. H., z ktorého mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný tvorili partnerskú dvojicu už v roku 2001. Žalobkyňa preukázala, že spolu so žalovaným tvorila dvojicu aj spoločnými fotografiami vyhotovenými pri príležitosti rôznych akcii a spoločenských podujatí, ako napr. golfový turnaj v lete 2001, zo svadby dcéry rodinných známych v októbri 2002, z oslavy 50tych narodením rodinného známeho v júni 2004, kde sa spolu so žalobkyňou držia za ruky, oslava promócií dcéry žalobkyne v júni 2006, oslava 50- tých narodenín žalovaného v auguste 2007, oslava 50-tych narodenín žalobkyne v októbri 2007. Tieto fotografie zachytávajú spoločné momenty zo života žalobkyne a žalovaného ako dvojice v určitom období, pričom žalobkyňa nimi preukazuje svoje tvrdenie, že spolu so žalovaným tvorili partnerskú dvojicu už od roku 2001. Tento dôkazný materiál jasne a bez akýchkoľvek pochýb preukazuje tvrdenie žalobkyne, že spolu žili ako partneri. Svedkovia dohody o založení podielového spoluvlastníctva, ktorí by to vedeli priamo preukázať neboli a ani nemohli byť, keďže žalobkyňa uvádzala, že sa dohodli sami dvaja, bez svedkov. Avšak spoločné konanie žalobkyne a žalovaného smerujúce k výstavbe a kolaudácii rodinného domu v Jarovciach jasne dokazuje ich spoločnú vôľu, ktorou bola výstavba rodinného domu a následne ich spoločné bývanie v tomto dome, čo sa aj uskutočnilo. Z dokazovania vyplynulo, že stavbu vykonávali strany sporu spoločne, svedeckými výpoveďami bolo potvrdené, že žalobkyňa sa aktívne podieľala na výstavbe rodinného domu, jednak finančne, jednak vlastnou prácou či už fyzickou alebo vybavovaním administratívnych vecí (svedkovia: U. U. H., O.. A. H., L.. I. O. L.. H. O., L.. M. U., U. O.). Zároveň mal súd svedeckými výpoveďami potvrdené, že na stavbe sa aktívne fyzickými prácami zúčastňovali aj rodinný príslušníci žalobkyne (svedkovia C. N., S. C., O.. A. H.). I napriek tomu, že žalovaný nevedel presne ustáliť výšku investícii žalobkyne, potvrdil že sa finančne podieľala na výstavbe rodinného domu a rekonštrukcii jeho bytu (viď č.l. 136 a pojednávanie zo dňa 17.10.2017), kde uviedol, že žalobkyňa investovala do rodinného domu okolo 100 000 Sk a do bytu na N. cca.10.000 Eur. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa investovala finančné prostriedky aj do bytu žalovaného na N. X.. Č.. XX, Č. N. XX S. N.. Nebolo preukázané, že by žalovaný vystupoval sám ako stavebník, práve naopak žalobkyňa preukázala, že sa aktívne

podieľala na výstavbe rodinného domu. Počas konania žalovaný menil výpovede, vypovedal účelovo, nejednoznačne až vyhýbavo, dokonca tvrdil, že so žalobkyňou pred uzatvorením manželstva ani netvorili pár, uvádzal, že nevedel prečo žalobkyňa investovala finančné prostriedky do výstavby domu a do rekonštrukcie jeho bytu. Zároveň spochybňoval jej vnesené financie ako aj jej prácu na dome a prácu jej rodinných príslušníkov na dome. Snažil sa presvedčiť súd, že na stavbe domu robili okrem hrubej stavby (ktorú realizovala stavebná spoločnosť) len jeho rodinní príslušníci a zároveň spochybňoval svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalobkyňou s odôvodnením, že to je predsa jej rodina a ako takí sú nedôveryhodní. 119. Žalovaný v podanom odvolaní k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie uviedol, že súd prvej inštancie síce v bodoch 45 až 53 napadnutého rozsudku cituje hmotnoprávne normy Občianskeho zákonníka (§ 34, § 35 ods. 1 a ods. 3, § 132 ods. 1 a ods. 2, § 136 ods. 1 a ods. 2, § 137 ods. 1 a ods. 2), avšak opätovne nie je možné zistiť, ako tieto právne normy súd aplikoval na túto konkrétnu právnu vec a podľa akej právnej normy malo vzniknúť spoluvlastníctvo žalobkyne k rodinnému domu. Súd uvádza ustanovenie § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zákonného ustanovenia je možné nadobudnúť vlastníctvo spôsobmi, ktoré sú v tomto ustanovení vymenované, avšak súd už neuvádza, ktorým z týchto zákonných spôsobov podľa § 132 ods. 1 OZ malo vzniknúť podielové spoluvlastníctvo žalobkyne (samotný odkaz na § 132 ods. 1 odvolací súd označil za nedostatočný). Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď súd na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu. Súd prvej inštancie mal na skutkový stav vymedzený nespornými skutočnosťami aplikovať § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože je nepochybné, že ak na pozemku vlastnícky patriacom žalovanému bola na základe zmluvy o dielo uzavretej podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka medzi žalovaným ako objednávateľom a stavebnou spoločnosťou ako zhotoviteľom zhotovená stavba rodinného domu, a zmluva o dielo neurčovala v tomto smere nič iné, stal sa v zmysle § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka výlučným vlastníkom zhotovenej stavby rodinného domu žalovaný ako objednávateľ a bol ním od samotného počiatku výstavby, ako aj v jej priebehu. 120. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Z komentovaného znenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že „iné právne skutočnosti ustanovené zákonom“, na základe ktorých možno nadobudnúť vlastníctvo, nemusia byť normatívne upravené len v Občianskom zákonníku, ale môžu vyplývať aj z osobitných právnych predpisov. Spoločné pre všetky tieto osobitné prípady nadobudnutia vlastníctva je však to, že zákon musí expressis verbis nadobudnutie vlastníctva predpokladať. Zmluva o dielo, na základe ktorej bola zhotovená stavba rodinného domu, bola uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Z komentovaného znenia Obchodného zákonníka vyplýva, že § 536 ods. 2 upravuje činnosti, ktorých výsledok sa týka stavby, t.j. zhotovenie stavby sa ex lege považuje za dielo. Pri stavbách pevne spojených so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 OZ), bude predmetom diela a výsledkom činnosti zhotoviteľa, nehnuteľná vec. Záväzok vykonať dielo je predstavovaný realizovaním činností, v dôsledku ktorých sa postupne „zhmotňuje“, t.j. vzniká predmet diela (§ 537 ods. 3 ObZ). Podľa § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku, nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci znáša objednávateľ a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné. Ustanovenie § 542 Obchodného zákonníka je osobitnou úpravou toho, kto je originálnym nadobúdateľom vlastníctva k zhotovovanej veci vo väzbe na miesto, kde sa vec zhotovuje. Dispozitívny charakter ustanovenia umožňuje modifikáciu, ktorá zmluvná strana nadobudne vlastníctvo k novovytvorenej veci. Ak v zmluve nie je dohodnuté inak, vlastníkom novozhotovenej stavby sa stáva objednávateľ. 121. Z uvedenej odvolacej námietky vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, pretože na danú vec mal aplikovať § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Odvolacia námietka nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku, ale nie je dôvodná. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. V danom prípade Zmluvu o dielo uzatvoril žalovaný s konkrétnou obchodnou spoločnosťou a touto zmluvou a ustanovením § 536 Obchodného zákonníka sa spravoval právny vzťah týchto dvoch zmluvných strán a upravoval to, kto je vlastníkom veci, či spoločnosť ako zhotoviteľ alebo žalovaný ako objednávateľ. V danom prípade

sa stal vlastníkom veci objednávateľ, ale pokiaľ nebola účastníkom Zmluvy o dielo aj žalobkyňa, nemôže žalovaný tvrdiť, že iba on je vlastníkom takto zhotovenej veci na základe Zmluvy o dielo, takýto názor je nesprávny a to najmä z toho dôvodu, že strany sporu si dohodli formu nadobudnutia rodinného domu do podielového spoluvlastníctva, rodinný dom stavali spoločne a nie je zanedbateľná skutočnosť, ktorú opomenul žalovaný, že aj žalobkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu s inými dodávateľmi, zhotoviteľmi diela, majstrami, robotníkmi, predajňami pri kúpe materiálu, tovaru, služieb a nemožno z toho urobiť záver, že zmluvami, ktoré uzatvorila v súvislosti so stavbou domu žalobkyňa, nadobudla ona výlučnú formu vlastníctva k rodinnému domu, resp. k určitým konkrétnym čiastkovým prácam, výkonom a pod., pretože len ona bola v zmluvnom vzťahu s inými zhotoviteľmi diela a nadobudla výlučné vlastníctvo k tomu z dôvodu, že v zmluvnom vzťahu s nimi nebol žalovaný. Žalobkyňa tak mohla nadobudnúť výlučné vlastníctvo napríklad k zabudovanému materiálu na základe kúpnej zmluvy. V danom prípade bolo preukázané vykonaným dokazovaním, že strany sporu sa dohodli budovať rodinný dom spoločne do podielového spoluvlastníctva a preto právny názor žalovaného, ktorý odvodzuje svoje výlučné vlastníctvo zo Zmluvy o dielo, uzavretej medzi ním a zhotoviteľom diela, nie je správny a súd prvej inštancie nebol povinný aplikovať na daný prípad určenia podielového spoluvlastníctva ustanovenie § 536 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje iba vzťah objednávateľa a zhotoviteľa na zhotovenie určitej veci, resp. časti veci. Iná skutočnosť by bola v prípade, ak by žalovaný na svojom pozemku si dal postaviť celú nehnuteľnosť sám, bez toho, že by sa so žalobkyňou dohodli, že nehnuteľnosť budú stavať spoločne, ale ešte k tomu, aby bolo možné rodinný dom užívať, nestačilo len jeho zhotovenie zabezpečené Zmluvou o dielo žalovaným, ale k ukončeniu rodinného domu urobila ďalšie úkony, obstaranie materiálu, služieb a iné žalobkyňa, ktorá tiež rovnako vstupovala do zmluvného vzťahu s inými fyzickými a právnickými osobami, ktorých účastníkom zase nebol žalovaný. 122. V prejednávanej veci je predmetom konania určenie podielového spoluvlastníctva žalobkyne k rodinnému domu. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 123. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k dohode o založení podielového spoluvlastníctva ešte pred začiatkom výstavby rodinného domu. Žalobkyňa a žalovaný ešte pred vznikom stavby žili spolu ako partneri, čo mal súd preukázané zo svedeckých výpovedí svedkov (svedkyne U. U.G. H., O.. A. H., L.. I. O., L.. H. O., L.. M. U., U. O.) ako aj z videozáznamu zo svadby syna žalobkyne A. H. (č.l. 353), z ktorého mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný tvorili partnerskú dvojicu už v roku 2001. Žalobkyňa preukázala, že spolu so žalovaným tvorili dvojicu aj spoločnými fotografiami, vyhotovenými pri príležitosti rôznych akcii a spoločenských podujatí, ako napr. golfový turnaj v lete 2001, zo svadby dcéry rodinných známych v októbri 2002, z oslavy 50-tych narodením rodinného známeho v júni 2004, kde sa spolu so žalobkyňou držia za ruky, oslava promócií dcéry žalobkyne v júni 2006, oslava 50-tých narodenín žalovaného v auguste 2007, oslava 50-tych narodenín žalobkyne v októbri 2007 (č.l. 339 až 348). Tieto fotografie zachytávajú spoločné momenty zo života žalobkyne a žalovaného ako dvojice v určitom období, pričom žalobkyňa nimi preukazuje svoje tvrdenie, že spolu so žalovaným tvorili partnerskú dvojicu už od roku 2001. Tento dôkazný materiál jasne a bez akýchkoľvek pochýb preukazuje tvrdenie žalobkyne, že spolu žili ako partneri. Svedkovia dohody o založení podielového spoluvlastníctva, ktorí by to vedeli priamo preukázať neboli a ani nemohli byť, keďže žalobkyňa uvádzala, že sa dohodli sami dvaja, bez svedkov. Avšak spoločné konanie žalobkyne a žalovaného smerujúce k výstavbe a kolaudácii rodinného domu v Jarovciach jasne dokazuje ich spoločnú vôľu, ktorou bola výstavba rodinného domu a následne ich spoločné bývanie v tomto dome, čo sa aj uskutočnilo. Z dokazovania vyplynulo, že stavbu vykonávali strany sporu spoločne, svedeckými výpoveďami bolo potvrdené, že žalobkyňa sa aktívne podieľala na výstavbe rodinného domu, jednak finančne, jednak vlastnou prácou či už fyzickou alebo vybavovaním administratívnych vecí (svedkovia: U. U. H., O.. A. H., L.. I. O. L.. H. O., L.. M. U., U. O.). Zároveň mal súd svedeckými výpoveďami potvrdené, že na stavbe sa aktívne fyzickými prácami zúčastňovali aj rodinný príslušníci žalobkyne (svedkovia C. N., S. C., O.. A. H.). I napriek tomu, že žalovaný nevedel presne ustáliť výšku investícii žalobkyne, potvrdil že sa finančne podieľala na výstavbe rodinného domu a rekonštrukcii jeho bytu (viď č.l. 136 a pojednávanie zo dňa 17.10.2017), kde uviedol, že žalobkyňa investovala do rodinného domu okolo 100.000,- Sk a do bytu na N. cca. 10.000 eur. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa investovala finančné prostriedky aj do bytu žalovaného na N. X.. Č.. XX, Č. N. XX S. N.. Nebolo preukázané, že by žalovaný vystupoval sám ako stavebník, práve naopak žalobkyňa preukázala, že sa aktívne podieľala na výstavbe rodinného domu. Žalobkyňa k svojmu tvrdeniu predložila písomné dôkazy aj navrhla svedkov,

na základe čoho súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, správne a dostatočne zistil skutkový stav a vyhodnotil a správny skutkový a právny záver, v dôsledku čoho aj správne vo veci rozhodol, keď žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal aj z vyjadrenia žalovaného v čase jeho práce v zahraničí, keď zaslal e-mail žalobkyni, ktorý videla a potvrdila jeho existenciu jej kolegyňa, ktorá sedela s ňou v kancelárii, že „On ju ubezpečoval, že to vybavia, keď sa vrátia na Slovensko a v súvislosti s tým poslal aj e-mail, „že sa podieľala finančne na výstavbe rodinného domu, ale z technických príčin (zahraničná služobná cesta v Šanghaji) nie je uvedené meno mojej zákonitej manželky O. na LV uvedenej nehnuteľnosti“. 124. V súvislosti s predmetom konania v danej veci, odvolací súd poukazuje na rozhodnutia, v ktorých vyslovil právny názor aj Najvyšší súd SR, v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/131/2018, zo dňa 01.08.2020: „Pokiaľ sa viaceré osoby skôr, než sa začalo so stavbou, dohodli písomne, ústne alebo aj len konkludentne dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom, že budúca stavba zriaďovaná ich spoločnou činnosťou bude v ich podielovom spoluvlastníctve, nezakladá neplatnosť takejto ich dohody, ak jej predmetom nebola zároveň napríklad výška spoluvlastníckych podielov jednotlivých zúčastnených osôb alebo otázka organizačného či finančného zabezpečenia výstavby alebo budúceho spôsobu užívania stavby.“ Najvyšší súd SR, sp. zn. 4Cdo/58/2021, zo dňa 25.01.2023: „Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu postavenému spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca ich pred výstavbou (čo aj len konkludentne) uzavretá dohoda o založení spoluvlastníckych vzťahov, ktorá vyjadruje úmysel mať dom pre seba. Nerozhoduje, kto je vlastníkom pozemku zastavaného domom, ako bola stavba domu realizovaná a financovaná a ani to, kto je v stavebnom (kolaudačnom) rozhodnutí uvedený ako stavebník.“ 125. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dohodu o založení spoluvlastníctva. Účastníci konania tvorili od roku 2001 spoločnú domácnosť a plánovali spoločnú budúcnosť, čo sa prejavilo uzavretím manželstva v roku 2005 a niekoľkoročným spolužitím v predmetnom rodinnom dome. V lete roku 2002 sa žalobkyňa s žalovaným dohodla, že začnú spolu stavať rodinný dom na pozemku žalovaného. Ďalšie konanie a správanie účastníkov konania pred začatím ako aj počas výstavby rodinného domu aj po jeho ukončení bolo už len samotnou realizáciou tejto dohody. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa ešte pred vznikom stavby v právnom zmysle slova (dokonca ešte pred začatím samotnej výstavby) zabezpečovala všetky potrebné a nevyhnutné záležitosti súvisiace so stavbou rodinného domu - fyzické práce žalobkyne, jej syna a rodinných známych, objednávok prác, materiálu a zariadení do rodinného domu a komunikácia s dodávateľmi a úradmi (bod 5. a 6. tohto vyjadrenia). Zároveň ešte do vzniku stavby v právnom zmysle slova (hneď po uskutočnení časti hrubej stavby financovanej z hypotekárneho úveru žalovaného resp. paralelne s ňou) sa začala aj finančne podieľať. 126. Žalovaný namietal tvrdenie žalobkyne a žiadal žalobu zamietnuť. Počas konania žalovaný menil výpovede, vypovedal účelovo, nejednoznačne až vyhýbavo, dokonca tvrdil, že so žalobkyňou pred uzatvorením manželstva ani netvorili pár, uvádzal, že nevedel prečo žalobkyňa investovala finančné prostriedky do výstavby domu a do rekonštrukcie jeho bytu. Zároveň spochybňoval jej vnesené ako aj jej prácu na dome a prácu jej rodinných príslušníkov na dome. Snažil sa presvedčiť súd, že na stavbe domu robili okrem hrubej stavby (ktorú realizovala stavebná spoločnosť) len jeho rodinní príslušníci a zároveň spochybňoval svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalobkyňou s odôvodnením, že to je predsa jej rodina. Žalovaný predložil doklady ako žiadosť o stavebné povolenie, projektovú dokumentáciu a iné súvisiace s povolením stavby, ktoré boli vystavené na jeho meno, ako aj súvisiace s vybavením hypotekárneho úveru. Nepodarilo sa mu ale preukázať, že žalobkyňa nedôvodne tvrdila, že sa dohodli spoločne stavať, zabezpečovať, financovať rodinný dom, ktorý bude v ich podielovom spoluvlastníctve. 127. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ žalovaný namietal tvrdenia žalobkyne, mal možnosť počas konania tvrdiť a najmä preukázať svoje tvrdenie a predložiť o tom dôkazy, ale v priebehu celého konania tak neurobil, aby súd jeho dôkazom vyhovel. Ak ale tvrdil, že so žalobkyňou netvoril pár pred uzavretím manželstva, že nežili v spoločnej domácnosti, že sa nedohodli, že budú rodinný dom stavať spoločne a spoločne nadobudnú podiely na tejto nehnuteľnosti, nemožno logicky prijať danú situáciu, že žalovaný uzatvoril so žalobkyňou manželstvo, prijal danú situáciu, žalobkyňa od úpravy a vyčistenia terénu, kde mal stáť dom, až po zabezpečenie zariadenia interiéru zhotoveného domu, vynakladala svoje peniaze, prijímal jej prácu, starostlivosť, vybavovanie rôznych povinností ohľadne stavby domu, financovanie

stavby a z vykonaného dokazovania nemožno zistiť, že aspoň raz ju vyzval, aby to nerobila, že si to on neželá, lebo len on je výlučný vlastník nehnuteľnosti a len on sám môže zabezpečovať, všetko financovať a robiť úkony súvisiace so stavbou domu. Žalovaný tak prijímal úkony žalobkyne s tým súvisiace a vôbec nenamietal, keď do nehnuteľnosti vložila sama nemalé finančné prostriedky. K tomu iba uviedol, že on nevie, načo to žalobkyňa robila. Záverom je možné konštatovať, že žalobkyňa to preto robila, lebo mala k tomu súhlas žalovaného, ktorý prejavil súhlas, aby rodinný dom stavali spoločne a spoločne nadobudli k nemu vlastnícke právo. Žalobkyňa v priebehu celého konania predkladala dôkazy, vedela sa vyjadriť ku všetkým postupom pri stavbe domu, predložila písomné doklady k stavbe, bloky, faktúry a komunikáciu s dodávateľmi, službami a pod. Vložila do stavby svoje financie, pomoc svojich priateľov, rodinných príslušníkov, svoju prácu a žalovaný k tvrdeniu žalobkyne nepredložil svoje dôkazy a tak nemohol byť vo veci úspešný. Súd prvej inštancie správne posúdil skutkový a právny stav na základe predložených dôkazov, výsluchu strán sporu a svedkov, ktoré odvolací súd nepovažuje za potrebné znovu oboznamovať. Nebola dôvodná ani odvolacia námietka podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, keď namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku, jeho nepreskúmateľnosť, jeho predčasné vydanie, bez náležitého zistenia a ustálenia skutkového stavu, bez uvedenia aplikovaných právnych predpisov a v rozpore s § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav, prihliadol aj na tvrdenie a predložené dôkazy zo strany žalovaného, ktorý okrem toho iné dôkazy neoznačil a nepredložil, jeho vyjadrenia správne vyhodnotil, rozsudok je preskúmateľný, je možné z neho zistiť na základe čoho a prečo súd tak rozhodol, je dostatočne odôvodnený a správny. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný sa opakovane nedostavoval na pojednávania a svoje námietky a tvrdenia nepreukázal, bolo mu umožnené aby v priebehu celého konania predložil svoje dôkazy proti tvrdeniu žalobkyne a tak nebola dôvodná námietka, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. 128. Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhovaných dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.). 129. K tomu odvolací súd uvádza, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003); porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/175/2013. 130. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že dokazovaním nebolo preukázané, že by sa strany sporu dohodli, že žalobkyňa pomôže žalovanému so stavbou, prácami i finančne a preto bude môcť stavbu iba užívať. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, že spolu so žalobkyňou netvorili partnerskú dvojicu už pred uzatvorením manželstva a že nevedel, prečo žalobkyňa investovala finančné prostriedky do rodinného domu a bytu na Bulíkovej ulici v Bratislave. Tvrdenia žalobkyne o tom, že spolu žili už od roku 2001 a spolu realizovali výstavbu rodinného domu boli presvedčivé, konzistentné, podložené jednotlivými dôkazmi a svedeckými výpoveďami. Pre súd bolo naopak veľmi ťažké uveriť teórii žalovaného o tom, že nevie prečo investovala žalobkyňa finančné prostriedky, svoj čas a námahu do výstavby rodinného domu a rekonštrukcie bytu. Navyše aj za situácie, že žalovaný býval so žalobkyňou po dokončení stavby v rodinnom dome, ktorý spoločne postavili. Žalovaný tvrdil, že so žalobkyňou

nebol v partnerskom vzťahu, ale nenamietal, že s ňou uzatvoril manželstvo a nevedel sa vyjadriť k tomu a svojimi dôkazmi vyvrátiť to, že počas niekoľko rokov odkedy sa spoznali a dohodli sa, že budú stavať spoločne rodinný dom, prijímal do svojho, ako tvrdil a nepreukázal, rodinného domu, v jeho výlučnom vlastníctve, od žalobkyne finančné prostriedky, prácu, čas, organizáciu a zabezpečenie stavby, žil s ňou v manželstve a okrem toho sa starala aj o spoločnú domácnosť a jeho vyjadrenie k veci obsahovalo iba pochybnosti, že nevie, prečo to ona robila. Pokiaľ ale žalovaný v priebehu celého konania nedokázal svoje tvrdenie aj preukázať, nebolo možné jeho návrhu na rozhodnutie a to zamietnutie žaloby, vyhovieť, pretože všetky dôkazy vykonané v danej veci súdom prvej inštancie svedčili v prospech žalobkyne a na základe toho súd rozhodol správne. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobkyňa aj žalovaný vo svojich vyjadreniach tak rozsiahle opísali daný skutkový stav, že súd mal dostatok dôkazov, aby mohol vo veci správne rozhodnúť. S týmito vyjadreniami strán sporu sa oboznámil aj odvolací súd a nezistil pochybenie pri rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktoré ako vecne správne potvrdil. Správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie podporuje aj vyjadrenie žalobkyne, ktorá uviedla, že žalovaný sa jej ozýva o pakovane a snaží sa s ňou dohodnúť, nechce v konaní ďalej pokračovať, pretože ak by žalovaný považoval nárok žalobkyne na spoluvlastníctvo za nedôvodný, tak by nemal žiadny dôvod a záujem sa dohodnúť na skoršom ukončení sporu. 131. Dôvodná nebola ani námietka žalovaného v podanom odvolaní, že žalobkyňa v inom konaní, o vydanie bezdôvodného obohatenia vystupovala ako nevlastník nehnuteľnosti, pretože otázka iného konania, inej veci, ktorá s touto vecou nesúvisí, nemá význam pre rozhodnutie v tejto veci, keď žalobkyňa má právo podať žalobu v inej veci a domáhať sa nároku, ktorý sama označí a zdôvodní. Okrem toho súd prvej inštancie správne rozhodol aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, vzhľadom na úspech žalobkyne vo veci, jej priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. 132. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 C.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 C.s.p. zdôvodnil. Rovnako odvolacia námietka nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je opodstatnená. 133. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné, a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie. 134. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7/Cdo/56/2011). 135. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p. 136. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).