Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/627/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809214741 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3809214741.4 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky Q.. Q. W., štátnej občianky W. republiky, bytom P. č. XXX/XX, Z., v konaní zastúpenej Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom J. Kráľa č. 7, Banská Bystrica a JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou, so sídlom J. Kráľa č. 7, Banská Bystrica proti odporcom 1/ X. W., štátnemu občanovi W. republiky, bytom ul. XX. augusta č. XX/XX, Z., 2/ I. W., štátnej občianke W. republiky, bytom ul. XX. augusta č. XX/XX, Z. a 3/ Y. W., štátnemu občanovi W. republiky, bytom P. č. XXX/XX, Z., všetci v konaní zastúpení JUDr. Jánom Holotom, advokátom, so sídlom Komenského č. 2791/35, Snina, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 7C/220/2009-617 zo dňa 27. mája 2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : I. Zmena návrhu navrhovateľky na začatie konania o určenie, že popri navrhovateľke sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti odporcovia 1/ a 2/ a to každý vo výške spoluvlastníckeho podielu 1 v pomere k celku s a n e p r i p ú š ť a. II. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . III. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil voči odporcom v 1., 2. a 3. rade, že navrhovateľka je vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku nehnuteľnosti, a to rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla, k. ú. Handlová, zapísanej na LV č. 6063 Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, postavenej na pozemku parc. registra „C“ č. 599/2, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 106 m2; návrh voči odporcom v 1., 2. a 3. rade o určenie, že odporca v 3. rade je vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku nehnuteľnosti, a to rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla, k. ú. Handlová, zapísanej na LV č. 6063 Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, postavenej na pozemku parc. registra „C“ č. 599/2, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 106 m2 zamietol a nakoniec rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 80 písm. c/ O.s.p., § 35 ods. 2, § 37 ods. 1 a 2, § 39, § 41, § 132 ods. 1, § 136 ods. 1 a 2, § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 46 ods. 4 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení platnom ku dňu 25.1.2002 a uviedol, že navrhovateľka v návrhu na začatie konania zo dňa 23.11.2009 skutkový dej, od ktorého odvodzovala svoje právo, že je vlastníkom predmetnej rozostavanej stavby rodinného domu v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku opísala tak, že darovacou zmluvou zo dňa 25.1.2002 jej odporca v 3. rade, ako darca bezplatne prenechal ideálnu polovicu nehnuteľností zapísaných na LV č. 1505, k. ú. Handlová pozemok parc. č. 599 zastavané plochy a nádvoria o výmere 357 m2, rodinný dom č. s. 518, postavený na parc. č. 599, pričom v čase uzavretia tohto právneho úkonu rodinný dom č. s. 518 neexistoval, na parc. č. 599 bol postavený rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla, a z ktorého polovica spoluvlastníckeho podielu v skutočnosti bola predmetom darovania. Pokiaľ darovacou zmluvou zo dňa 1.11.2006 odporca v 3. rade bezplatne previedol vlastnícke právo k rozostavanej stavbe rodinného domu, postaveného na parc. č. 599 na odporcov v 1. a 2. rade ako obdarovaných u každého v polovici, tak previedol viac práv ako sám mal, pričom poškodil aj záujmy oprávneného subjektu z exekučného konania č. EX 965/2007, preto darovacia zmluva zo dňa 1.11.2006 je v celosti absolútne neplatným právnym úkonom a nastupuje stav pred povolením vkladu vlastníckeho práva pod č. V 4513/2009. Na pojednávaní dňa 10.1.2014 navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne navrhla, aby súd pripustil zmenu návrhu a to o rozšírenie skutkového základu tak, že sa domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, a to rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla, postavenej na pozemku parc. č. 599/2, k. ú. Handlová, zapísanej na LV č. 6063 v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku a odporca v 3. rade v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku, eventuálne i na tom skutkovom základe, že jej a odporcu v 3. rade spoločnou činnosťou došlo k vytvoreniu novej veci - rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla. Súd zmenu návrhu na pojednávaní dňa 10.1.2014 uznesením pripustil, lebo výsledky dovtedajšieho konania umožňovali konať o zmenenom návrhu. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v konaní o určenie existencie, či neexistencie práva alebo právneho vzťahu, je vyriešenie otázky existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa voči označenému odporcovi (odporcom) na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď na takúto otázku, poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej. Navrhovateľka naliehavý právny záujem voči odporcom v 1. až 3. rade na určení, že je vlastníkom rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla, postavenej na parc. č. 599/2 v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku preukazovala tým, že jej postavenie je neisté, lebo názor účastníkov konania na existenciu jej vlastníckeho práva je rozdielny, že bez požadovaného určenia na Okresnom úrade Prievidza, odbor katastra nemôže dôjsť k zmene vlastníka. Podľa výpisu LV č. 6063, k. ú. Handlová ako podieloví spoluvlastníci rozostavaného rodinného domu, postaveného na parc. č. 599/2, sú zapísaní odporcovia v 1. a 2. rade. V zmysle § 70 zák. č. 162/1995 Z. z. sú údaje katastra, medzi ktoré patria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Uvedené ustanovenie vyjadruje právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Súd ju má preto za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a na jeho právne účinky, je odôvodnený záver, že právne postavenie navrhovateľky je za tejto situácie (údaj vo výpise z LV č. 6063, k. ú. Handlová), neisté. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch v katastri nehnuteľností. Navrhovateľka má voči odporcom v 1. a 2. rade (popierajúcim jej vlastnícke právo) naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla postavenej na parc. č. 599/2 v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku. Bez takéhoto určenia nemôže byť zapísaná (v prípade preukázania tvrdených skutočností) ako spoluvlastník podielu v polovici v katastri nehnuteľností, realizovať svoje vlastnícke oprávnenia. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplývajúci z ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. je teda daný jej požiadavkou zosúladenia stavu faktického so stavom právnym. Odporca v 3. rade nie je v čase rozhodovania súdu vo veci samej, zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník, resp. spoluvlastník rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla, postavanej na parc. č. 599/2. Predpokladom úspechu návrhu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie (určovacia žaloba), sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení, ako to už bolo uvedené, je naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O. s. p. by nebol daný, ak by návrh nesmeroval proti všetkým účastníkom právneho vzťahu, resp. právneho úkonu, ktorý je premetom konania o určovacej žalobe, a ktorého otázku platnosti (právneho úkonu) alebo originálneho spôsobu nadobudnutia práva k veci (vytvorením) je potrebné riešiť ako otázku predbežnú. Žaloba navrhovateľky, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku, smerovala aj voči odporcovi v 3. rade. Pri posudzovaní v uvedených súvislostiach má aj voči nemu naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ako pokračoval v odôvodnení svojho napadnutého rozsudku súd prvého stupňa spoluvlastníctvo vzniká na základe tých istých právnych skutočností ako vlastníctvo. Jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva k veci je i vytvorenie novej veci. Ide o originálny spôsob nadobudnutia tohto práva, ktorý spočíva v tom, že právo vlastníka (spoluvlastníka) sa neodvodzuje od žiadneho právneho predchodcu. Vlastníkom (spoluvlastníkom) stavby môže byť i osoba odlišná od vlastníka pozemku. Tiež ak vznikla stavba na mieste pôvodnej stavby, táto situácia bez ďalšieho nezahŕňa vlastnícke pomery k novej stavbe. Vlastníctvo k novopostavenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba (stavebník, resp. stavebníci v zmysle občianskeho práva). Nie je pritom rozhodujúce, komu bolo vydané stavebné povolenie, lebo toto nezakladá vlastnícke právo, ak sa preukáže opak. Pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci je rozhodujúci okamih, v ktorom je stavba vybudovaná do takého štádia, od ktorého všetky ďalšie práce smerujú už len k jej dokončeniu. U stavieb nad zemou k tomu dochádza, keď je jednoznačne a nezameniteľným spôsobom viditeľné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Procesným dokazovaním súd zisťoval, či predmetný rozostavaný rodinný dom postavil odporca v 3. rade sám a zo strany navrhovateľky išlo len o občiansku výpomoc, alebo či išlo o stavbu vytvorenú spoločnou činnosťou (výstavbou) s navrhovateľkou, a či (ne) uzavreli dohodu o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe. Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že pred vznikom stavby s odporcom v 3. rade neuzavreli dohodu o vlastníctve k nej. Odporca v 3. rade tiež netvrdil, že by takáto dohoda bola uzavretá. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.1.1999 s predávajúcim Mgr. X. W., odporca v 3. rade nadobudol do vlastníctva rodinný dom č. s. 518, a pozemok parc. č. 599 zastavané plochy o výmere 357 m2, k. ú. Handlová, pričom dňa 7.2.2000 podal na Okresný úrad v Prievidzi, odbor životného prostredia, stále pracovisko Handlová žiadosť o vydanie povolenia na odstránenie stavby situovanej na parc. č. 599 a dňa 8.3.2000 žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Okresný úrad v Prievidzi, odbor životného prostredia, stále pracovisko Handlová rozhodnutiami zo dňa 17.3.2000, ktoré zneli na meno, priezvisko odporcu v 3. rade povolil odstránenie stavby a tiež stavbu: Rodinný dom - rekonštrukcia a prístavba, elektrická, vodovodná, plynová prípojka na pozemku parc. č. 599, k. ú. Handlová, v rozsahu realizácie nového rodinného domu na mieste pôvodného. Z výsluchu navrhovateľky, svedkov X. Z. a U. Z. vyplýva, že navrhovateľka sa s odporcom v 3. rade zoznámila v roku 1999, a o krátky čas na to s ním začala spoločne u nich bývať. Podľa výpovede U. Z., v januári 2000 už mali zásnuby. Odporca v 3. rade si nepamätal, kedy nadviazal vzťah s navrhovateľkou, ani či sa už poznali v čase realizácie búracích prác. V účastníckej výpovedi tvrdil, že v domácnosti rodičov začali spoločne bývať až po uzavretí manželstva. Z jeho výpovede zo dňa 22.1.2010 v konaní ČVS: ORP-173/OEK-PD-2010 však vyplýva, že sa s ňou zoznámil v tom istom roku, ako uzavrel kúpnu zmluvu zo dňa 19.1.1999 (rovnako sa vyjadrila navrhovateľka a jej rodičia) a potom začas bývali u jej rodičov. Nevyjadroval sa v tom zmysle, že by to bolo až po uzavretí manželstva. Obdobie, keď s navrhovateľkou začali spolu bývať u jej rodičov v kontexte uvedených jeho slov, spájal s obdobím trvania predmanželského vzťahu. S poukazom na uvedené zistenia je možné vyvodiť, že odporca v 3. rade s navrhovateľkou v domácnosti jej rodičov bývali už v čase pred začatím búracích prác, realizovaných na dome č. s. 518, k. ú. Handlová. Navrhovateľka tvrdila, že s odporcom v 3. rade plánovali spoločnú budúcnosť a užívanie rodinného domu, ktorý postavia. Odporca v 3. rade tvrdil, že jeho úmyslom bolo stavať len pre seba. Za rozhodujúci dôkaz považoval stavebné povolenie vydané na jeho meno a ďalej zmluvu o úvere na 1.000.000,- Sk, z ktorého stavbu financoval. Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, navrhovateľka s odporcom v 3. rade pred začatím búracích prác spolu žili, bývali, a to ako partneri. Navrhovateľka sa dostavila na miesto, kde bol situovaný starý rodinný dom, v súvislosti s ktorým sa zaujímala, aký je názor J. S. na jeho technický stav. Zúčastnila sa aj konzultácie u Ing. X. C. vo veci vyhotovenia projektovej dokumentácie na stavbu rodinného domu. Odporca v 3. rade popieral, že by sa navrhovateľka k uvedenému projektantovi dostavila. W. J. S. však jej prítomnosť u projektanta potvrdil s tým, že aj ona prezentovala svoje predstavy o dome. Ing. X. C. vo vyjadrení z 5.11.2013 síce uviedol, že v písomných poznámkach nemá údaje o konzultáciách o spracovaní projektu, ani o zúčastnených osobách, avšak po tom, ako mal možnosť na pojednávaní navrhovateľku vidieť si spomenul, že sa zúčastnila minimálne jedenkrát na rokovaní vo veci projektu v sídle jeho firmy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že práce na stavbe vykonávali okrem odborných prác príbuzní navrhovateľky a ich známi, a tiež odporcu v 3. rade. X. Z. v čase realizácie výstavby domu bol nezamestnaný, na stavbu za účelom výkonu prác prichádzal každý deň. Pred J. S. sa vyjadril, že vo veci stavby urobí všetko, čo bude v jeho silách. Jeho aktivity spočívali v zabezpečení osôb, ktoré mu pri prácach pomáhali, objednal bager, nákladné vozidlá od pána I., ktorý pracoval na lesoch, zabezpečil aj časť materiálu potrebného na stavbu. Uvažoval tiež nad tým, kto by stavbu najlacnejšie vymuroval, a v tejto súvislosti oslovil bývalého spolužiaka X. G.. O výkone prác X. Z. na stavbe svedčia aj predložené fotografie, z ktorých vyplýva, že na č. 1 ide o práce pri stavbe oporného múru, ktoré vtedy vykonával s kmotrom, ďalej s X. G., s bratom, na č. 2 ide o dokončovanie hrubej stavby, keď už boli postavené hlavné obvodové múry, ktoré práce vtedy vykonával s kmotrom, s X. G. a jeho spolupracovníkmi, na č. 3 ide o výstavbu oporného múru zo strany od činžiaku, na ktorom vykonával práce. Svedok X. Z. práce na stavbe vykonával s tým, že dom sa stavia pre navrhovateľku a odporcu v 3. rade, ktorí ho mali spoločne užívať, a že aj okolie to takto vnímalo. V opačnom prípade by tam toľko času netrávil. Uvedené potvrdila aj U. Z., ktorej úlohou bolo pripraviť pre osoby, ktoré na stavbe pracovali, jedlo. V jeseni 2000, keď navrhovateľka s odporcom v 3. rade boli na dovolenke, U. Z. s manželom natierali dosky, potrebné na zhotovenie krovu. Svedok J. S. na stavbu počas jej realizácie prichádzal. Potvrdil, že videl X. Z. práce vykonávať, pričom tento s ním aj konzultoval zmenu, ku ktorej došlo oproti projektu. Z výsluchu J. S. vyplýva, že keď bola položená základová doska, odporca v 3. rade mu povedal, že plánuje s navrhovateľkou svadbu a budú bývať v postavenom dome. Z výsluchu svedka Štefana Z., ktorý vykonal práce na streche súd zistil, že X. Z. mu povedal, že ide o strechu na dome navrhovateľky, v ktorom bude bývať aj s odporcom v 3. rade. Práce na stavbe vykonával aj X. W., ktorý sa k ich výkonu sám ponúkol X. Z.. Podľa toho ako vnímal navrhovateľku a odporcu v 3. rade, vychádzal z toho, že dom sa stavia pre nich oboch. V tomto zmysle sa pred ním vyjadril i X. Z., a ak by sa dom nestaval aj pre jeho dcéru, práce by nevykonával. Aj svedok Ing. B. E. tiež často videl otca navrhovateľky na stavbe, pričom na prácach sa v tom čase podieľali obe rodiny, ale viac aktívnou bola rodina navrhovateľky. S navrhovateľkou a odporcom v 3. rade si navzájom poskytovali rady o stavebných prácach. Svedok Ing. H. E., ktorý na stavbe vykonával stavebný dozor uviedol, že z hľadiska organizačného stavbu zabezpečovali aj rodičia navrhovateľky. Podľa toho, ako sa navrhovateľka s odporcom v 3. rade k sebe správali, a to keď boli obaja prítomní pri poskytovaní rád o stavbe, vychádzal z toho, že dom stavajú spoločne. Z výsluchu svedka JUDr. X. O. vyplýva, že keď v čase realizácie stavby okolo prechádzal, vždy tam videl X. Z.. Svedkovia vypočutí v konaní, a to J. S., X. G., X. W., Ing. B. E., X. Z., U. Z. potvrdili, že navrhovateľka na stavbu prichádzala, priniesla pre osoby, ktoré tam pracovali jedlo, porozprávala sa s nimi. Prítomnosť navrhovateľky je zaznamenaná aj na jednej z predložených fotografií. Z výsluchu svedka X. Z. vyplýva, že na stavbu prichádzala podľa svojich časových možností (študovala na Trnavskej univerzite), pričom vykonala práce v rozsahu, že niečo odložila, upratala, pozametala. Z uvedených zistení nie je možné podľa súdu vyvodiť, že by zo strany navrhovateľky voči odporcovi v 3. rade išlo o občiansku výpomoc, bez nároku na akýkoľvek spoluvlastnícky podiel na predmetnej stavbe. Navrhovateľka sa o stavbu zaujímala (tvrdenia odporcu v 3. rade o jej nezáujme o stavbu preukázané neboli), vyjadrovala sa k projektu, jej otec na stavbe pravidelne pracoval a aj zabezpečoval niektorý materiál a osoby, ktoré mu pomáhali. Navrhovateľka osobám, ktoré na stavbe pracovali nosila jedlo, pri príprave ktorého pomáhala svojej matke. Na samotnej výstavbe domu sa fyzicky nepodieľala. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že je obvyklé, že spoločné hospodárenie vrátane vytvárania nových hodnôt je odrazom fyzických možností a schopností partnerov. Navrhovateľka na stavbe ako to už bolo uvedené, nepravidelne vykonávala len upratovacie práce, čo u nej ako ženy zodpovedalo jej schopnostiam. Ku dátumu vstupu do manželského zväzku navrhovateľky a odporcu v 3. rade, stavba bola vybudovaná do štádia, od ktorého všetky ďalšie práce smerovali už len k jej dokončeniu. V období rokov 1998 až 2002 navrhovateľka štúdiom na vysokej škole sa pripravovala na svoje budúce zamestnanie. Popri štúdiu na základe uzavretej dohody pracovala pre Prvú stavebnú sporiteľňu, a.s., jej príjem bol nepravidelný, pričom za rok 2000 dosiahla provízie vo výške, po prepočte na eurá 1.108,82 eur, za rok 2001 1.616,88 eur. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že do obdobia vstupu do manželstva, stavba bola financovaná najmä z úveru poskytnutého odporcovi v 3. rade. Navrhovateľka tvrdila, že na účely výstavby bol použitý aj jej príjem za vykonanú prácu, v akej výške, nepreukázala. Pri posudzovaní otázky, či predmetná stavba bola postavená spoločnou činnosťou navrhovateľky a odporcu v 3. rade, pokiaľ ide o jej financovanie, súd považoval za podstatné to, že obaja trvale spolu žili, spoločne platili náklady na svoje potreby, mali prístup k svojím financiám. Bývali u rodičov navrhovateľky, ktorým z tohto titulu neplatili žiadnu sumu. Z výpovede U. Z. vyplýva, že odporca sa jej a manžela pýtal, či im má na bývanie prispievať, ona reagovala, že nie, aby si peniaze šetrili na stavbu. Tento dôvod neplatenia nákladov na bývanie, je možné tiež dať do súvislosti s tým, že stavba sa zhotovovala spoločnou činnosťou navrhovateľky a odporcu v 3. rade. Je nelogické predpokladať, že by otec navrhovateľky väčšinu svojho času trávil na stavbe s tým, že z jeho strany ide o bezplatnú občiansku výpomoc výlučne odporcovi v 3. rade za situácie, že by sa stavalo len pre neho a pri príjmoch, ktoré ako partner navrhovateľky dosahoval, by od neho X. Z., ktorý bol navyše nezamestnaný, s manželkou nepožadovali, aby sa podieľal finančne na úhrade nákladov na bývanie. Odporca nepreukázal, že dôvodom neprispievania na bývanie, by bolo financovanie štúdia navrhovateľky. Pokiaľ sa odporca v 3. rade pred J. S. chválil, že všetko financuje z pôžičky (v skutočnosti mu bol poskytnutý úver), nie je možné len na základe tohto, s poukazom na zistenia uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozhodnutia vyvodiť, že stavebníkom v občianskoprávnom zmysle teda tým, kto stavbu postavil, je len odporca v 3. rade. Uvedené nie je možné vyvodiť ani z toho, že odporcom v 1. a 2. rade povedal, že bude stavať pekný dom, ďalej, že platil odmenu za práce B. Z., ktorý si pôvodne ani žiadnu odmenu nechcel uplatniť. Vychádzal z toho, že jeho práca je občiankou výpomocou nie pre odporcu v 3. rade, ale pre navrhovateľku, ako dcéru jeho brata. X. Z. vyzval k výkonu murárskych prác X. G., ktorý sa na cene za práce dohodol s odporcom v 3. rade. K adresovaniu uvedenej výzvy došlo zo strany X. Z. z dôvodu, že stavba bola realizovaná aj pre navrhovateľku. Ako to už bolo uvedené, navrhovateľka študovala a nemala pravidelný príjem. Po vstupe do manželstva, však s odporcom v 3. rade požiadali Štátny fond rozvoja bývania Bratislava o úver 700.000,- Sk. Odporca v 3. rade tvrdil, že ho navrhovateľka použila na svoje osobné účely, čo však nepreukázal. Bez povšimnutia súd neponechal ani výpoveď odporcu v 3. rade zo dňa 22.1.2010 v konaní ČVS: ORP-173/OEK-PD-2010 v časti, v ktorej uviedol, že začali s výstavbou rodinného domu na pozemku, kde stál starý rodinný dom, a že tento zbúrali. Uvedená časť jeho výpovede nasledovala za výpoveďou, v ktorej sa vyjadroval kedy sa zoznámil s navrhovateľkou, že bývali u jej rodičov. V kontexte týchto jeho vyjadrení je potom možné vyvodiť, že pri slovnom vyjadrení „začali s výstavbou rodinného domu na pozemku“, mohlo ísť len o začatie stavby s navrhovateľkou. Až následne uvedené spochybňoval s tým, že navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu v polovici k starému rodinnému domu, ktorý však už neexistoval. V prejednávanej veci bolo teda potrebné podľa súdu posúdiť, či navrhovateľka a odporca v 3. rade v čase, keď ešte neboli manželia pred začatím stavby uzavreli dohodu (písomnú, ústnu, konkludentnú) o budúcom spoluvlastníctve k domu, a ak nebola žiadna dohoda uzavretá, bolo potrebné zvážiť, či nedošlo k vzniku spoluvlastníctva v dôsledku navrhovateľkou tvrdenej spoločnej výstavby domu (bez dohody ohľadom právnych vzťahov k vytvorenej stavbe). Medzi navrhovateľkou a odporcom v 3. rade nebolo sporné, že neuzavreli dohodu o budúcom spoluvlastníctve domu. Z okolností výstavby domu, na ktorej sa podieľala navrhovateľka, pričom jej pomáhali príbuzní (spôsobom ako je to už uvedené v odôvodnení rozhodnutia) a odporca v 3. rade, nie je nad všetky pochybnosti zrejmé, že by malo ísť výlučne o stavbu pre odporcu v 3. rade. Právna úprava uvedená v § 136 ods. 1, § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka neustanovuje konkrétne predpoklady, pravidlá, či hľadiská pre vznik podielového spoluvlastníctva stavebníkov, najmä, kto z nich a za akých podmienok môže byť považovaný za stavebníka participujúceho na vlastníctve k postavenej stavbe, ak sa vopred nedohodli na rozsahu spoluvlastníckeho podielu. Záleží potom na súde, ako prejednávanú vec v súlade s judikatúrou posúdi. V prípade, ak je stavba postavená spoločnou činnosťou viacerých osôb bez toho, aby bola medzi nimi ohľadom právnych vzťahov k vytvorenej stavbe uzavretá dohoda, nie je možné konštatovať, že spoluvlastníctvo nevzniklo, lebo by ani nebolo zrejmé, ktorá z týchto viacerých osôb, ktoré vlastnou činnosťou stavbu postavili, sa stane jej vlastníkom. Faktickými stavebníkmi predmetnej stavby v prejednávanej veci boli obaja, t. j. navrhovateľka a odporca v 3. rade, ktorí sa stali jej podielovými spoluvlastníkmi, od okamihu vzniku stavby v zmysle práva, čo je obdobie, ktoré predchádzalo ich vstupu do manželského zväzku. Stavba bola postavená ich spoločnou činnosťou. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 22Cdo 1174/2001, č. 22Cdo 5071/2009. Dňa 25.1.2002 medzi navrhovateľkou a odporcom v 3. rade bola uzavretá darovacia zmluva, v ktorej ako jej predmet sú označené nehnuteľnosti parc. č. 599 zastavaná plocha o výmere 357 m2, rodinný dom č. s. 518, postavený na parc. č. 599 v polovici, k. ú. Handlová. Ako to už bolo uvedené, pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci je rozhodujúci okamih, v ktorom je stavba vybudovaná do takého štádia, od ktorého všetky ďalšie práce smerujú už len k jej dokončeniu. U stavieb nad zemou k tomu dochádza, keď je nezmeniteľným spôsobom viditeľné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Uvedené obdobne platí aj o zániku stavby, ako veci. Stavba situovaná nad zemou zaniká a prestáva byť vecou v právnom zmysle vtedy, keď už nie je viditeľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia pôvodnej stavby. Okresný úrad Prievidza, odbor životného prostredia, stále pracovisko Handlová rozhodnutím zo dňa 17.3.2000, povolil odstránenie rodinného domu č. s. 518 na pozemku parc. č. 599, k. ú. Handlová v termíne do 31.7.2000. Ku dňu 25.1.2002 stavba rodinného domu č. s. 518 neexistovala, v roku 2000 bola zbúraná a prestala byť vecou v právnom zmysle. Vecou v zmysle práva ku dňu 25.1.2002 (a to od obdobia, ktoré predchádzalo dátumu uzavretia manželstva navrhovateľky a odporcu v 3. rade) už bola predmetná rozostavaná stavba rodinného domu, ktorá nemala pridelené súpisné číslo a nebola ani zapísaná v katastri nehnuteľností. Navrhovateľka tvrdila, že z dôvodu, aby sa dalo vlastníctvo k rozostavanému rodinnému domu „na poriadok“, na návrh odporcu v 3. rade, keďže i ona s pomocou rodiny sa podieľala na jeho výstavbe, bola uzavretá darovacia zmluva zo dňa 25.1.2002. Odporca v 3. rade v účastníckej výpovedi tvrdil, že z podnetu U. Z. s navrhovateľkou uzavrel darovaciu zmluvu, pričom v tom čase pôvodný dom už nestál. Vo výpovedi zo dňa 25.11.2008 v konaní č. 9C 34/2008 uviedol, že navrhovateľke mienil darovať to, čo bolo novopostavené, a že sa mala stať podielovou spoluvlastníčkou nového domu. S poukazom na uvedené zistenia, skutočnou vôľou odporcu v 3. rade ako darcu bolo darovať navrhovateľke polovicu spoluvlastníckeho podielu k rozostavanému rodinnému domu, a nie k rodinnému domu, ktorý už ako vec zanikol, neexistoval a skutočnou vôľou navrhovateľky bolo, uvedený dar prijať. Nevyhnutnou pojmovou zložkou právneho úkonu je prejav. Prejav sa môže stať zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý robí vôľu subjektu poznateľnou pre iné osoby. Výslovný prejav používa ako vyjadrovací prostriedok slovo, a môže byť vyjadrený aj písmom. Pre niektoré právne úkony je predpísaný výslovný prejav, najmä písomný prejav. Podľa § 46 ods. 1 prvá časť vety Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností. Vôľa navrhovateľky a odporcu v 3. rade, tak ako bola prejavená písmom v darovacej zmluve zo dňa 25.1.2002, pokiaľ ide o darovanie rodinného domu č. s. 518 nezodpovedá ich skutočnej vôli, ktorá bola iná a zostala pritom neprejavená v zákonom požadovanej písomnej forme. Navrhovateľka s odporcom v 3. rade neuzavreli písomnou formou zmluvu, ktorá by bola prejavom ich vôle a zahrňovala by určenie predmetu daru: polovicu spoluvlastníckeho podielu z predmetnej rozostavanej stavby. Bez prejavu takej vôle potom niet právneho úkonu, právny úkon neexistuje. S poukazom na uvedené zistenia, navrhovateľka na základe darovacej zmluvy zo dňa 25.1.2002 nemohla nadobudnúť do vlastníctva polovicu z rozostavaného rodinného domu. Navyše ku dňu 25.1.2002 už bola podielovou spoluvlastníčkou stavby, z titulu jej vytvorenia spoločnou činnosťou s odporcom v 3. rade. Teda, ak by aj navrhovateľka s odporcom v 3. rade uzavreli písomnou formou zmluvu, ktorá by bola prejavom ich vôle a zahrňovala by určenie predmetu daru: polovicu spoluvlastníckeho podielu z predmetnej rozostavanej stavby, nešlo by o právny úkon, ktorým by vzniklo podielové spoluvlastníctvo. S poukazom na uvedený právny názor, už súd neriešil otázku, či cena daru v darovacej zmluve z 25.1.2002 bola v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách (§ 40a Občianskeho zákonníka). Vôľu je potrebné odlišovať od pohnútky. Pohnútka síce nemá právny význam, ale zahrňuje najmä predpoklady, z ktorých konajúci vychádza pri utváraní svojej vôle. Za právne významné v súvislosti s posudzovaním uplatneného nároku navrhovateľkou, či jej a odporcu v 3. rade spoločnou činnosťou došlo k vytvoreniu veci - rozostavanej stavby rodinného domu, súd považoval predpoklady, z ktorých s poukazom na okolnosti prípadu vychádzal odporca v 3. rade pri utváraní svoje vôle (ako to už bolo uvedené, nebola však prejavená v predpísanej forme), keď darovacou zmluvou chcel previesť do vlastníctva navrhovateľky polovicu spoluvlastníckeho podielu k rozostavanej stavbe. V tejto súvislosti súd opätovne poukázal na jeho výpoveď v konaní ČVS: ORP-173/OEK-PD-2010 v časti, v ktorej uviedol, že začali s výstavbou (s navrhovateľkou) rodinného domu na pozemku, kde stál starý rodinný dom. Výsledky vykonaného dokazovania pritom nie sú podkladom pre vyvodenie záveru, že navrhovateľka s odporcom v 3. rade by so stavbou len spoločne začali, a v prácach spoločne nepokračovali. Ďalej súd poukazuje na výpoveď svedka X. Z., z ktorej vyplýva, že odporca v 3. rade sa vyjadril, že keď sa už všetci na stavbe podieľali, že s navrhovateľkou uzavreli darovaciu zmluvu, a na výpoveď svedkyne U. Z., z ktorej vyplýva, že odporca v 3. rade sa vyjadril, že z hľadiska vlastníckeho dá stavbu na poriadok, aby polovicu domu mala vo vlastníctve navrhovateľka. Uvedené zistenia tiež nasvedčujú záveru, že síce bez dohody o budúcom spoluvlastníctve, avšak spoločnou činnosťou navrhovateľka s odporcom v 3. rade (s občianskou výpomocou príbuzných, známych) postavili predmetnú stavbu, a darovacou zmluvou chcel odporca v 3. rade doriešiť vlastnícke, resp. spoluvlastnícke vzťahy, potvrdil tým, že navrhovateľka sa na výstavbe podieľala rovnakým dielom (v 1). Výsledky vykonaného dokazovania nie sú podkladom pre vyvodenie iného záveru. Odporca v 3. rade v priebehu konania tvrdil, že znenie zápisnice z konania číslo 9C 34/2008 (ale aj z konania č. 9C 147/2003, č. 11C 242/2003, č. 11C 208/2005) namietal, že nie je z nej vyhotovený zvukový záznam, že znenie je zmenené, nezodpovedá jeho vyjadreniu a že v tejto súvislosti podal na sudkyňu, ktorá vec prejednávala sťažnosť. Po zistení v registri sťažností, že odporca v 3. rade nepodal na sudkyňu JUDr. Lýdiu Mendelovú (ale ani JUDr. Ľudmilu Škvaridlovú) sťažnosť, tvrdil, že sťažnosti podával počas vedených konaní do súdnej zápisnice. Z ustanovenia § 40 ods. 1 veta prvá, § 40 ods. 3 veta druhá a tretia O.s.p. vyplýva, že o úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie, sa spisuje zápisnica, pričom predseda senátu alebo samosudca rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu, pričom každá námietka, ktorej súd nevyhovel, musí byť v zápisnici uvedená. Z obsahu zápisnice v konaní č. 9C 34/2008 (ale ani v ostatných uvedených konaniach) nevyplýva, že by odporca v 3. rade v procesnej pozícii svedka (účastníka) namietal proti jej zneniu. Potom súd ani nemohol rozhodovať o jeho námietkach, resp. uviesť, ktorej námietke nevyhovel. Jeho tvrdenie, že znenie zápisníc nezodpovedá jeho vyjadreniam, resp. že bolo zmenené súd považuje za účelové. Odporcovia v 1. a 2. rade vo vyjadrení k návrhu zo dňa 2.2.2010 tvrdili, že predmetnú nehnuteľnosť - rozostavaný rodinný dom pre nich rodičov postavil odporca v 3. rade. Tieto tvrdenia však v konaní nepreukázali. Vykonaním dôkazných prostriedkov a to výsluchom svedkov, ale ani výsluchom odporcu v 3. rade ako účastníka nebolo zistené, že by stavebné práce vykonávali s tým, že ide o stavbu pre odporcov v 1. a 2. rade. Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení svojho napadnutého rozsudku uviedol, že v občianskom súdnom konaní môže súd riešiť rôzne prejudiciálne otázky (§ 135 O.s.p.). Posúdenie otázky neplatnosti zmluvy, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nie je otázkou uvedenou v § 135 ods. 1 O.s.p., ktoré ustanovenie taxatívne vymedzuje prípady, ktoré súd nemôže v konaní riešiť ako otázky predbežné. Preto je súd oprávnený riešiť túto otázku prejudiciálne, za splnenia podmienok uvedených v § 135 ods. 2 O.s.p., t. j. za predpokladu, že o tejto otázke nebolo už vydané príslušným orgánom rozhodnutie. Nie je pritom rozhodujúce, že otázka vlastníctva môže byť riešená aj v samostatnom konaní súdu o žalobe podľa § 80 písm. c/ O.s.p.. Dňa 1.11.2006 medzi odporcom v 3. rade ako darcom a odporcami v 1. a 2. rade ako obdarovanými bola uzavretá darovacia zmluva, predmetom ktorej bola rozostavaná stavba rodinného domu, postaveného na parc. č. 599, k. ú. Handlová. V čase uzavretia uvedeného právneho úkonu odporca v 3. rade a navrhovateľka boli podielovými spoluvlastníkmi rozostavanej stavby rodinného domu každý v polovici, vlastníctvo ku ktorej nadobudli jej vytvorením (výstavbou) spoločnou činnosťou. Jednou zo základných zásad súkromného práva je zásada, že nikto nemôže previesť viac práv, než má sám. Táto zásada chráni vlastnícke právo skutočného („pravého“) vlastníka. Jej uplatnenie znamená, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z uvedenej zásady je nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka, nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov je súd toho názoru, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranu dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol (viď nález Ústavného súdu ČR č. I.ÚS 3314/11). Dobrá viera pritom musí byť hodnotená veľmi prísne. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal prípadne nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, od ktorého vec nadobúda, vlastnícke (spoluvlastnícke) právo nesvedčí. Odporca v 1. rade k priebehu prác, k financovaniu stavby rozostavaného rodinného domu sa vyjadriť nevedel. Uviedol, že pred uzavretím darovacej zmluvy zo dňa 1.11.2006 sa odporca v 3. rade pred ním a odporkyňou v 2. rade vyjadril, že im daruje predmetnú nehnuteľnosť, k dôvodu sa nevedel vyjadriť. Odporkyňa v 2. rade v účastníckej výpovedi tvrdila, že o priebeh prác na predmetnej stavbe sa nezaujímala. V roku 2006 odporca v 3. rade jej a odporcovi v 1. rade povedal, že im dom daruje. S odporcom v 1. rade platili nepravidelne splátky Štátnemu fondu rozvoja bývania a po uzavretí darovacej zmluvy platili Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. splátky z úveru, zrejmé darovacou zmluvou sa im chcel za to odvďačiť. Odporca v 3. rade tvrdil, že práce na stavbe vykonával aj odporca v 1. rade, pričom odporkyňa v 2. rade niekedy priniesla jedlo. Prítomnosť odporcov v 1. a 2. rade, resp. jedného z nich na stavbe, keď sa práce vykonávali potvrdili aj svedkovia Ing. H. E., X. Z.. V prejednávanej veci zistený skutkový stav, podľa názoru súdu, dobrú vieru odporcov v 1. a 2. rade (posudzujúc ju prísne), že odporca v 3. rade by bol v čase uzavretia darovacej zmluvy výlučným vlastníkom rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla, konštatovať neumožňuje. Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od odporcov v 1. a 2. rade požadovať, že či teda odporcovi v 3. rade (ne)svedčí právny titul, na základe ktorého je (nie je) výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, je nutné zahrnúť požiadavku aktívneho zistenia týchto skutočností. Odporcovia v 1. a 2. rade, z hľadiska kritéria priemernej obozretnosti pri uzavretí darovacej zmluvy mohli mať pochybnosti o tom, či odporca v 3. rade je výlučným vlastníkom rozostavanej stavby bez súpisného čísla, a to vzhľadom na to, že na stavbu prichádzali i keď nepravidelne (z výsledkov dokazovania vyplýva, že až po vstupe do manželstva navrhovateľky a odporcu v 3. rade sa ich vzťahy s odporcom v 3. rade narušili) a v tejto súvislosti je možné vysloviť predpoklad, že tam videli otca navrhovateľky, ktorý na stavbu, keďže bol nezamestnaný, za účelom výkonu prác, prichádzal každý deň. Za účelom ich presvedčenia v tomto smere, sa minimálne odporcu v 3. rade mali opýtať na otázku možnej participácie rodiny navrhovateľky na stavbe, či išlo o ich občiansku výpomoc výlučne odporcovi v 3. rade, či navrhovateľka (ne) môže mať spoluvlastnícky podiel na stavbe, ktorú aj spoločne s ním užívala. Z účastníckych výpovedí odporcov v 1. a 2. rade však vyplýva, že aktivitu za účelom zistenia týchto skutočností nevyvinuli. V podstate, s poukazom na obsah ich výpovede, len akceptovali návrh odporcu v 3. rade na uzavretie darovacej zmluvy, bez toho, aby sa na niečo pýtali. Po 28.7.2001, ako to vyplýva zo zisteného skutkového stavu, vzťahy medzi nimi a odporcom v 3. rade určité obdobie neboli na úrovni, ktorá by zodpovedala usporiadanému vzťahu rodičov a dieťaťa. Pri posudzovaní otázky ich dobrej viery to, že o stavbu sa nezaujímali, že vzťahy boli narušené, je nepostačujúce. To, že odporcovi v 3. rade bol poskytnutý na stavbu Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. úver 1.000.000,- Sk, pre presvedčenie o výlučnom vlastníctve odporcu v 3. rade k stavbe, je tiež nepostačujúci, lebo náklady na stavbu mohli byť a aj boli vyššie, a odporcovia v 1. a 2. rade (z ich účastníckych výpovedí to nevyplýva) nezisťovali, či na nich participovala i navrhovateľka. To, že odporcovia v 1. a 2. rade splácali úver (začali ho splácať až po uzavretí darovacej zmluvy z 1.11.2006) Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. nie je, resp. nemôže byť dôkazom o ich dobromyseľnosti. Odporcovia v 1. a 2. rade mohli mať dôvodné pochybnosti o tom, že odporca v 3. rade nie je výlučným vlastníkom predmetu daru, že tu môže byť ďalšia osoba majúca vlastnícke právo k stavbe, a že táto osoba môže byť darovacou zmluvou ukrátená na svojich právach. Preto nie je možné za uvedeného stavu zásadu „nikto nemôže previesť viac práv, než sám má“ prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa. Absencia dobromyseľnosti pri právnom úkone smerujúcom k nadobudnutiu práv, ktorým boli porušené práva tretej osoby, má za následok čiastočnú neplatnosť (§ 41 Obč. zák.) tohto právneho úkonu pre jeho rozpor s dobrými mravmi a to v časti, ktorou odporca v 3. rade darovacou zmluvou z 1.11.2006 previedol na odporcov v 1. a 2. rade polovicu spoluvlastníckeho podielu k stavbe, ktorého vlastníkom je navrhovateľka. Dobromyseľnosť je mravnou kategóriou a základným právnym princípom súkromného práva. Po vyriešení uvedených prejudiciálnych otázok súd určil voči odporcom v 1. až 3. rade, že navrhovateľka je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1 k predmetnej rozostavanej stavbe rodinného domu bez súpisného čísla. Navrhovateľka predmetom konania voči odporcom v 1. až 3. rade urobila aj nárok o určenie, že vlastníkom k rozostavanej stavbe rodinného domu bez súpisného čísla je v polovici odporca v 3. rade. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení voči ním odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu vo veci samej má význam pre prebiehajúce exekučné konanie č. EX 965/2007, že darovacou zmluvou zo dňa 1.11.2006 došlo k poškodeniu záujmov oprávnenej (MUDr. Z. B.) z uvedeného exekučného konania. Ako to už bolo uvedené, odporcovia v 1. a 2. rade nadobudli od odporcu v 3. rade do spoluvlastníctva aj jeho podiel na nehnuteľnosti v polovici. Odporca v 3. rade netvrdí, že by mal byť naďalej podielovým spoluvlastníkom rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla (nechce byť v tejto pozícii). Navrhovateľka nie je oprávnenou osobou z exekučného konania č. EX 965/2007. Pri požadovanom určení, by sa jej postavenie nezmenilo. Na určení, že odporca v 3. rade je podielovým spoluvlastníkom rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla v polovici, nemá voči odporcom v 1. až 3. rade naliehavý právny záujem. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že skutočnosť, že povinný poruší zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcií, ktorý uložil súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie (§ 47 ods. 1 Exekučného poriadku), nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného, ktorým tento zákaz porušil, ale vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu povinného a domáhať sa určenia, že ide o právny úkon, ktorý je voči oprávnenému neúčinný. Ak by totiž s porušením zákazu nakladať s majetkom mali byť spojené následky absolútnej neplatnosti právnych úkonov, potom by povinný nemohol robiť ani také úkony, ktoré by smerovali k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, čo by odporovalo samotnému zmyslu exekučného konania. Preto v tejto časti súd návrh voči odporcom v 1. až 3. rade ako neopodstatnený zamietol. Nakoniec súd prvého stupňa uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie tak navrhovateľka ako aj odporcovia 1/ až 3/. Navrhovateľka svojím odvolaním napadla rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí jej návrhu voči odporcom v 1/, 2/ a 3/ o určenie, že odporca 3/ je vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku nehnuteľnosti, a to rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla, k. ú. Handlová, zapísanej na LV č. 6063 Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, postavenej na pozemku parc. registra „C“ č. 599/2, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 106 m2. Odporcovia 1/ až 3/ podali odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo voči nim určené, že navrhovateľka je vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku nehnuteľnosti, a to rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla, k. ú. Handlová, zapísanej na LV č. 6063 Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, postavenej na pozemku parc. registra „C“ č. 599/2, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 106 m2. Navrhovateľka svoje odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. a tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Súd prvého stupňa podľa navrhovateľky zistil správne skutkový stav a tento správne právne posúdil, keď uzavrel, že navrhovateľka a odporca 3/ nadobudli vlastníctvo k rozostavanej stavbe rodinného domu jej vytvorením, výstavbou spoločnou činnosťou, každý v jednej polovici. Navrhovateľka sa však nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa pokiaľ ide o platnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 1.11.2006, ktorou odporca 3/ daroval odporcom 1/ a 2/ svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti /pri zohľadnení skutočnosti, že v čase urobenia právneho úkonu boli odporca 3/ a navrhovateľka podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti/. V tomto čase bol už totiž odporcovi 3/ doručený exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti a teda zo strany odporcu 3/ nešlo o porušenie všeobecného zákazu nakladať s majetkom v zmysle § 47 ods. 1 exekučného poriadku ale o porušenie zákazu nakladať s konkrétnym majetkom v zmysle § 134 a nasl. Exekučného poriadku. Preto je táto darovacia zmluva v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Navrhovateľka ďalej uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nevykonateľné, na jeho základe nemožno zapísať vlastnícke právo navrhovateľky do katastra nehnuteľností. Výsledok konania má vplyv na právne pomery odporcov 1/ a 2/a bude mať dopad na vymedzenie ich práv a povinností ako podielových spoluvlastníkov vo vzťahu k ich spoluvlastníckych podielov. Prvostupňový súd mal preto za použitia § 153 ods. 2 O.s.p. rozhodnúť o výške spoluvlastníckych podielov aj odporcov 1/ a 2/, ktoré sa zmenili. Keďže súd prvého stupňa darovaciu zmluvu zo dňa 1.11.2006, podpísanú 15.10.2009 posúdil za platný právny úkon v časti, v ktorej odporca 3/ ako darca previedol svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1 na odporcov 1/ a 2/, z dôvodu aby sa dosiahol účel tohto súdneho konania a to zmena zápisu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky, navrhuje navrhovateľka z opatrnosti, aby súd pripustil podľa § 95 ods. 1 O.s.p. zmenu návrhu na začatie konania - rozšírenie návrhu o určenie, že navrhovateľka a odporcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a to navrhovateľka vo výške spoluvlastníckeho podielu 1 v pomere k celku a odporcovia 1/ a 2/ každý vo výške spoluvlastníckeho podielu 1 v pomere k celku. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmenil tak, že určí, že odporcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti každý vo výške spoluvlastníckeho podielu 1 v pomere k celku, alternatívne, aby v tejto časti prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odporcovia 1/ až 3/ sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrili. Odporcovia 1/ až 3/ odôvodnili svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa tým, že podľa nich súd prvého stupňa v podstate správne zistil skutkový stav ale na tento nesprávne aplikoval ustanovenia platných právnych predpisov. V danom prípade je predmetom posúdenia súdu otázka, či navrhovateľka nadobudla, resp. nenadobudla spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti takým spôsobom, že by malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníctva vytvorením novej veci /rozostavaného rodinného domu/. Súd prvého stupňa síce podrobne zistil skutkový stav ale jeho výklad odporcami je odlišný od výkladu, ktorý zaujal súd prvého stupňa. Ten sa podľa odporcov dôsledne neriadil závermi dostupnej judikatúry, najmä, že pri hraničných prípadoch je potrebné stále prihliadať na všetky okolnosti veci. Podľa zisteného skutkového stavu sa na stavbe predmetnej nehnuteľnosti podieľali všetci príbuzní zo strany navrhovateľky, pričom v porovnaní z ich činnosťou na stavbe nehnuteľnosti bola činnosť navrhovateľky len zlomkom, pretože ona prichádzala na stavbu len sporadicky, pričom práce vykonávala len v rozsahu, že niečo odložila, upratala, pozametala. Súd prvého stupňa, pri zistení, že medzi účastníkmi neexistovala dohoda týkajúca sa spoluvlastníctva k realizovanej stavbe, vychádzal zo záverov rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/1174/2001, kde sa hovorí o spoločnom vykonávaní stavby viacerými osobami. Toto svoje stanovisko ale prvostupňový súd nedoviedol do konca a neuviedol, že stavebníkmi boli všetky osoby, ktoré sa na stavbe nehnuteľnosti podieľali a teda všetky tieto osoby by mali byť podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Prvostupňový súd nijako nevysvetlil, prečo za stavebníkov považoval len navrhovateľku a odporcu 3/ a nie ostatné osoby, ktoré sa pritom na stavbe podieľali výrazne väčšou mierou ako navrhovateľka. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy ani skutočnosti svedčiace o tom, že navrhovateľka, tak ako iné osoby, bola na stavbe len vypomáhajúcou osobou. V roku 1999, keď odporca 3/ zakúpil rodinný dom č. 518 a mal v úmysle riešiť svoju bytovú otázku, mal ešte vzťah s inou ženou, nie navrhovateľkou. S ňou sa spoznal až v júli 1999 a od augusta 1999 spolu začali bývať v dome jej rodičov. Stavebné povolenie na stavbu predmetnej nehnuteľnosti bolo vydané v marci 2000, avšak výlučne na meno odporcu 3/. Prečo nie aj na navrhovateľku nebolo zo strany súdu zisťované. Stavebný úver v máji 2000 si zobral opäť výlučne odporca 3/ a súd nezisťoval, prečo sa úverovej zmluvy nezúčastnila aj navrhovateľka, keď ako uvádza boli rozhodnutí s odporcom 3/ stavať spolu. Navrhovateľka sama počas konania nikdy neuvádzala, že by mala byť stavebníčkou rodinného domu a svoje vlastnícke právo odvodzovala výlučne len z darovacej zmluvy z 25.1.2002. O tom, že by mala byť stavebníkom domu sa prvýkrát zmienila až na pojednávaní dňa 10.1.2014, kedy došlo z jej strany k úprave žalobného petitu. Ako aj vyplynulo z vykonaného dokazovania, s návrhom na uzatvorenie darovacej zmluvy zo dňa 25.1.2002 prišiel odporca 3/, ktorý kontaktoval aj právnika. Navrhovateľka ani súd nijako nevysvetlili, prečo navrhovateľka pristúpila a súhlasila s podpisom darovacej zmluvy, keď otázka vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti mala byť už účastníkmi dávno vtedy vysporiadaná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca 3/ vykonával na stavbe predmetnej nehnuteľnosti všetko tak, ako by bol stavebníkom, ako keby túto stavbu staval výlučne pre seba. Zabezpečil pozemok, všetky doklady, počnúc projektom a končiac stavebným povolením, zabezpečil odborných pracovníkov na stavbu, zabezpečil finančné prostriedky na financovanie stavby. Žiadna iná osoba, a ani navrhovateľka, sa takýmto spôsobom na stavbe nepodieľala. Ak potom súd prvého stupňa na základe takéhoto skutkového stavu určil, že navrhovateľka by mala byť tou osobou, ktorá je stavebníkom stavby, tak takéto určenie je podľa odporcov nad rámec zistených dôkazov. Navrhujú preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcov 1/ až 3/ sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že prvostupňový súd zhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo a zároveň v ich vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti. Z takto vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľka sa spolu s odporcom 3/ stala podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ktorú vystavali spoločnou činnosťou. Odporca 3/ síce v konaní tvrdil, že stavbu realizoval s úmyslom stať sa jej výlučným vlastníkom, ale vykonané dôkazy - výsluch navrhovateľky, svedkov, zápisnice o výsluchu odporcu 3/ v iných konaniach, jednoznačne potvrdzujú úmysel tak navrhovateľky ako aj odporcu 3/ nadobudnúť budovanú stavbu do podielového spoluvlastníctva. Tvrdenie odporcov, že navrhovateľka sa až na pojednávaní dňa 10.1.2014 zmienila prvý krát o tom, že by mala byť stavebníčkou predmetnej nehnuteľnosti, sa nezakladá na pravde. Zo zápisnice z pojednávania vykonaného 13.7.2011, z 1. Účastníckej výpovede navrhovateľky vyplýva, že sa od počiatku cítila byť stavebníkom. Čo sa týka finančných prostriedkov, nezakladá sa na pravde, že navrhovateľka na stavbu finančne neprispela. Na stavbu prispievala v rámci svojich možností a schopností finančnými prostriedkami, ktoré nadobudla výkonom práce a tiež preukázala, že jej a odporcovi 3/ bol poskytnutý účelový úver na dostavbu rodinného domu zo strany štátneho fondu rozvoja bývania. Bez povšimnutie nemôže zostať ani to, že rodičia navrhovateľky umožnili navrhovateľke a odporcovi 3/ bezodplatne bývať v ich domácnosti počas výstavby predmetného domu. Navrhovateľka sa nemôže stotožniť ani s tvrdeniami odporcov, že otázka vynaložených finančných prostriedkov a otázka vydania stavebného povolenia je otázkou relevantnou a zásadnou. Takéto tvrdenia nemajú oporu v ustanoveniach právneho poriadku a sú v rozpore s doterajšou súdnou praxou. Ako správne posúdil súd prvého stupňa, pre vlastníctvo k novo zhotovenej stavbe je rozhodujúce, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Odvolací súd sa pred meritórnym posúdením veci z hľadiska odvolaní účastníkov musel vysporiadať s návrhom navrhovateľky na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania, ktorý podala vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. V zmysle § 95 veta prvá O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenu návrhu možno navrhnúť aj v odvolacom konaní, keďže § 216 ods. 1 O.s.p. /ktoré ustanovenie vylučuje možnosť pristúpenia účastníka, zámenu účastníka a vzájomnú žalobu v odvolacom konaní/ ani žiadne ďalšie ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku možnosť zmeny návrhu na začatie konania v odvolacom konaní nevylučujú. V zásade teda platí, že súd nepripustí zmenu návrhu na začatie konania len vtedy, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, prípadne ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V danom prípade, však existuje iný dôvod, pre ktorý odvolací súd nemohol pripustiť navrhovateľkou v odvolaní navrhovanú zmenu jej návrhu na začatie konania. Navrhovateľka v odvolaní navrhla pripustiť zmenu svojho návrhu na začatie konania v prípade, že by aj odvolací súd posúdil darovaciu zmluvu zo dňa 1.11.2006, podpísanú 15.10.2009 v časti, v ktorej odporca 3/ ako darca previedol svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti vo výške 1 na odporcov 1/ a 2/. Navrhovateľka teda svoj procesný úkon zmeny návrhu na začatie konania podmienila, čo pri procesných úkonoch v občianskom súdnom konaní nie je možné. Na tento procesný úkon musel odvolací súd prihliadnuť ako na nepodmienený. Navrhovateľka potom žiada pripustiť zmenu návrhu na začatie konania o určenie, že odporcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a to každý vo výške spoluvlastníckeho podielu 1 v pomere k celku za situácie, kedy je zároveň stále predmetom konania jej návrh na určenie, že podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku je odporca 3/. K rovnakému spoluvlastníckemu podielu /aj keď v jednom prípade rozdelenom medzi odporcov 1/ a 2/ a v druhom prípade v celosti vo vlastníctve odporcu 3// tak žiada určiť vlastnícke práva rozličných subjektov. Pripustením takto navrhovanej zmeny návrhu na začatie konania by sa stal návrh navrhovateľky na začatie konania vnútorne. Z tohto dôvodu preto odvolací súd navrhovateľkou v odvolaní navrhovanú zmenu návrhu na začatie konania nepripustil a ďalej pokračoval v konaní o jej pôvodnom návrhu na začatie konania /§ 95 ods. 2 O.s.p./. Krajský súd ako súd odvolací následne vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam účastníkov dodáva nasledovné: Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľky proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol zamietnutý jej návrh voči odporcom v 1., 2. a 3. rade o určenie, že odporca v 3. rade je vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku nehnuteľnosti, a to rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla, k. ú. Handlová, zapísanej na LV č. 6063 Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, postavenej na pozemku parc. registra „C“ č. 599/2, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 106 m2, tu odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne uzavrel, že na požadovanom určení navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem. Ten je v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Naliehavý právny záujem na určení existencie, či neexistencie práva alebo právneho vzťahu je v zásade daný tam, kde sa požadovaným určením odstráni stav objektívnej právnej neistoty navrhovateľa, ktorý určenie požaduje. V tejto právnej veci, v danej časti svojho návrhu, navrhovateľka naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu vo veci samej má význam pre prebiehajúce exekučné konanie č. EX 965/2007, že darovacou zmluvou zo dňa 1.11.2006 došlo k poškodeniu záujmov oprávnenej (MUDr. Z. B.) z uvedeného exekučného konania. Je zrejmé, že navrhovateľka nie je oprávnenou osobou z exekučného konania č. EX 965/2007 a jej právne postavenie z hľadiska tohto exekučného konania by sa tak požadovaným určením nijako nezmenilo. Navrhovateľka preto nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem a z tohto dôvodu preto súd prvého stupňa správne jej návrh v tejto časti zamietol. Pokiaľ ide o navrhovateľkou v odvolaní napádaný právny názor súdu prvého stupňa ohľadne porušenia zákazu nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcií, ktorý uložil súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie (§ 47 ods. 1 Exekučného poriadku) a vplyvu tohto porušenia na platnosť darovacej zmluvy zo dňa 1.11.2006, podpísanej 15.10.2009 tak tento názor súd prvého stupňa vyslovil ako obiter dictum a ako taký nemal vplyv na rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateľky v tejto časti /rozhodujúcou skutočnosťou pre zamietnutie bol nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ako je vyššie uvedené/. Odvolací súd preto nevidí žiadny dôvod sa k tejto otázke bližšie vyjadrovať. Nedôvodná bola aj odvolacia námietka navrhovateľky, že rozsudok súdu prvého stupňa o určení jej spoluvlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti bez súčasného určenia spoluvlastníckeho práva ďalších osôb /či už odporcu 3/ alebo odporcov 1/ a 2// je nevykonateľný, nezapísateľný do katastra nehnuteľností. Takáto námietka by mohla obstáť len v prípade, že by z rozhodnutia súdu, ktorým bolo určené spoluvlastnícke právo tretej osoby, tu navrhovateľky, by nebolo možné určiť, akým spôsobom sa menia spoluvlastnícke podiely doteraz zapísaných podielových spoluvlastníkov, tu odporcov 1/ a 2/, / inak povedané, ktorému z doterajších spoluvlastníkov a o koľko má byť zmenšený spoluvlastnícky podiel pri zápise navrhovateľa ako spoluvlastníka rovnakej nehnuteľnosti/. Zo skutkových a právnych záverov, ktoré súd prvého stupňa v danej veci v napadnutom rozsudku uviedol, a s ktorými závermi sa odvolací súd ako už bolo uvedené stotožňuje, vyplýva, že spoluvlastnícke podiely v katastri nehnuteľností zapísaných odporcov 1/ a 2/ sa musia pri zápise spoluvlastníckeho práva navrhovateľky do katastra nehnuteľností znížiť v rovnakom pomere. Odvolanie navrhovateľky proti rozsudku súdu prvého stupňa tak bolo podľa odvolacieho súdu nedôvodné. Ako rovnako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj odvolanie odporcov 1/ až 3/ proti rozsudku súdu prvého stupňa. Nadobudnúť vlastnícke právo je možné dvomi spôsobmi a to odvodeným spôsobom (napr. kúpou) alebo pôvodným (originárnym) spôsobom k novovzniknutej veci, ktorá doteraz nikomu nepatrila. V zmysle právnej doktríny a ustálenej súdnej praxe vlastníctvo novo vytvorenej stavby nadobúda originárnym spôsobom ten, kto stavbu vystaval s úmyslom mať ju pre seba - stavebník. Nie je pritom rozhodujúce, kto bol uvedený ako stavebník v stavebnom alebo kolaudačnom rozhodnutí. Vzhľadom k tomu, že stavba nie je súčasťou pozemku, nie je rozhodujúce ani to, komu patrí stavebný pozemok. Stavebníkom je teda osoba, ktorá sa fakticky podieľa na zhotovení stavby s úmyslom mať ju pre seba, ak len nie je z dohody alebo okolností zrejmé, že táto osoba pri stavbe len pomáha inému /napríklad remeselník, susedská alebo rodinná výpomoc a podobne/. Pri posúdení vlastníckych vzťahov k stavbe, ktorá bola vytvorená spoločnou činnosťou viacerých osôb je treba vychádzať z obsahu dohody uzatvorenej medzi týmito osobami. Takáto dohoda nemusí byť písomná. Pokiaľ stavbu vytváralo spoločnou činnosťou viacero osôb, ktoré o vlastníctve k stavbe neuzatvorili žiadnu dohodu, pričom z okolností veci nie je zrejmé, že by malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb, sú stavebníkmi všetky osoby, ktoré spoločne vytvárajú stavbu a tieto sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby. Správne preto súd prvého stupňa pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľky na určenie jej spoluvlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti zisťoval, kto bol stavebníkom predmetnej nehnuteľnosti, či takýchto osôb bolo viac a v prípade, že áno, či medzi nimi existovala dohoda o výstavbe a aký bol jej obsah. Odvolací súd sa v uvedených otázkach plne stotožňuje so skutkovými závermi, ktoré súd prvého stupňa vyvodil z vykonaného dokazovania ako aj s ich následným právnym posúdením, ktoré plne zodpovedá vyššie uvedeným ustáleným záverom právnej doktríny a súdnej praxe. Nie sú namieste odvolacie námietky odporcov, že na stavbe predmetnej nehnuteľnosti sa viaceré osoby podieľali vo väčšej miere ako navrhovateľka a teda aj tieto osoby by mali byť podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Ako už bolo vyššie uvedené je potrebné rozlišovať medzi stavebníkmi, teda osobami, ktoré sa podieľajú na výstavbe s úmyslom mať stavbu pre seba a osobami, ktoré pri stavbe len pomáhajú inému /remeselník, susedská alebo rodinná výpomoc a podobne/ a samy pritom nevyhotovujú stavbu s úmyslom mať ju pre seba. Z tohto pohľadu súd prvého stupňa správne usúdil, že stavebníkmi, teda osobami, ktoré vyhotovovali stavbu s úmyslom mať ju pre seba, boli len navrhovateľka a odporca 3/ a žiadne iné osoby sa s takýmto úmyslom na stavbe nepodieľali. Nedôvodné boli tiež odvolacie námietky odporcov, že to bol práve odporca 3/ ktorý zabezpečil stavebný pozemok a na jeho meno bolo stavebné povolenie. Ako už bolo vyššie uvedené, tieto skutočnosti sú z hľadiska originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva k novo vytvorenej stavbe bezpredmetné. Ďalšie odvolacie tvrdenia odporcov, že to bol výlučne odporca 3/, ktorý zabezpečil projekt stavby, odborných pracovníkov na stavbu a zabezpečil finančné prostriedky na financovanie stavby sú dokonca v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka sa zúčastnila sa aj konzultácie u Ing. X. C. vo veci vyhotovenia projektovej dokumentácie na stavbu rodinného domu, kde aj prezentovala svoje predstavy o dome. Pracovníkov na stavbu domu zabezpečoval podľa vykonaného dokazovania aj X. Hliva, otec navrhovateľky, ktorý zabezpečil aj časť materiálu potrebného na stavbu. Tiež financovanie stavby domu nebolo zabezpečené výlučne zo strany odporcu 3/. Dokazovaním bolo preukázané, že po vstupe do manželstva navrhovateľka s odporcom 3/ požiadali Štátny fond rozvoja bývania Bratislava o úver 700.000,- Sk a hoci odporca 3/ tvrdil, že navrhovateľka tento úver použila na svoje osobné účely, tieto tvrdenia nepreukázal. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods.2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, pretože ani jeden z nich nebol v odvolacom konaní plne úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .