{"guid": "2957065a-3fc0-4c84-913b-3e8e35290ac0:d575baf5-657d-49f2-8223-063cd0c23ec2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1510229361.4", "spisova_znacka": "14Co/6/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/6/2024 z 26. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. novembra 2024, sp. zn. 14Co/6/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1510229361.4", "identifikacne_cislo": "1510229361", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2024-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d575baf5-657d-49f2-8223-063cd0c23ec2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1510229361.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1510229361.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1510229361.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/6/2024\n1510229361\n26. 11. 2024\nJUDr. Darina Kriváňová\nECLI:SK:KSBA:2024:1510229361.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia\nsenátu: JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v právnej veci žalobkyne: O.É. H., D..\nXX.XX.XXXX, N. M. X, XXX XX W. U., zastúpenej JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom so sídlom\nRiečna 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: L.. H. N., D.. XX.XX.XXXX, N. H. XX, XXX XX N.,\nzastúpeného JUDr. Ivanou Hutňanovou, advokátkou, so sídlom Krížna 38, 811 07 Bratislava, o určenie,\nže žalobkyňa je podielovou vlastníčkou nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava IV, č.k. B5-42C/657/2010-905 zo dňa 28. júna 2023, takto\nrozhodol:\nI.\nKrajský\nsúd\nv\nBratislave\nrozsudok\nMestského\nB5-42C/657/2010-905 zo dňa 28.6.2023 p o t v r d z u j e .\n\nsúdu\n\nBratislava\n\nIV\n\nč.k.\n\nII. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti\nrodinného domu so súpisným č. XXX na A.. Č.. XXX/X o výmere 113 m2, druh pozemku Zastavené\nplochy a nádvoria a pozemku s parcelou č. XXX/X o výmere 435 m2, druh pozemku záhrady, v\nkatastrálnom území M., P. N., O..Č.. - M., P. N. S., zapísanej na LV č. XXX, vedenom Katastrálnym\núradom Bratislava, Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu v spoluvlastníckom podiele o\nveľkosti 1/2.\n2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že pôvodne so žalovaným tvorili pár, spoznali v roku 2001. V\nroku 2005 uzatvorili spolu manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozhodnutím súdu dňa 07.10.2009. Počas\ntrvania vzťahu sa dohodli, že budú spolu stavať dom. Bolo to v roku 2002, na pozemku, ktorý bol vo\nvýlučnom vlastníctve žalovaného. Dohodli sa na tom, že si neurčia spoločné podiely k domu, ale budú\nneskôr určené podľa výkonov, prác, investícií a pod. Žalobkyňa sa podieľala na stavbe domu finančne,\na to konkrétne sumou čo sa týka iba domu, ďalej sa podieľala prácami a výkonmi a administratívnou\nčinnosťou ohľadne vybavovania dokladov súvisiacich s výstavbou rodinného domu a tiež sa podieľali\nna výstavbe domu jej rodinní príslušníci. Žalovaný si zobral úver na dom vo výške 1.010.000,- Sk s tým,\nže len on bude dlžníkom. Žalobkyňa mala záujem tiež byť dlžníčka úveru, čo môže potvrdiť pracovníčka\nSlovenskej sporiteľne, a.s. Bolo to v roku 2002. V roku 2005 bol žalovaný v Číne na obdobie 3-5 rokov.\nVzhľadom k tomu, že mali byť dokončené stavebné práce dohodli sa so žalovaným, že ona dokončí\ndom a administratívne náležitosti ohľadne domu a potom príde za ním do Číny. Pýtala sa žalovaného,\nkedy sa bude konať zápis jej osoby ako spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti po formálnej stránke,\na keďže žalovaný bol v zahraničí, neskôr zase mal zdravotné problémy - psychického charakteru, stále\nsa to odďaľovalo. V júli 2005 po uzatvorení manželstva jej žalovaný zaslal prísľub e-mailom, kde bolo\n\ndeklarované, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, a že sa podieľala finančne na\nvýstavbe rodinného domu v Jarovciach, a preto len z technických príčin, z dôvodu zahraničnej služby v\nŠanghaji nie je uvedené jej meno v liste vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. To by mohla potvrdiť jej\nkolegyňa, ktorá spolu s ňou sedela v kancelárii a rozprávali sa o tom. Z dôvodu, že žalovaný mal vzťah\ns inou ženou, ich manželstvo účastníkov skončilo rozvodom v roku 2009. Spolu rokovali ako vyporiadať\nvzájomné majetkové nároky, ale žalovaný neprejavoval záujem o uzavretie nejakej dohody. Pretože\nneexistovala dohoda o výške spoluvlastníckych podielov predmetnej nehnuteľnosti, tak podiely oboch\nboli rovnaké. Naliehavý právny záujem odôvodňovala tým, že bez tohto určenia by bolo právo žalobkyne\nohrozené, alebo by sa bez tohto určenia stalo postavenie právne neistým, pretože jej vzťah k rodinnému\ndomu nie je zapísaný v Katastri nehnuteľností. Dňa 16.02.2017 podala návrh na rozšírenie žaloby o\nurčenie spoluvlastníckeho práva a žiadala, aby súd pripustil rozšírenie žaloby o určenie, že žalobkyňa\nje podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 drobných stavieb, ktoré boli postavené v súvislosti s\nvýstavbou rodinného domu a to studne a vonkajších úprav, tak ako sú uvedené v znaleckom posudku\nL.. M. R. č. 207/2006 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu zo dňa 13.09.2006,\nako aj oplotenia, záhradného domčeka a plotu bočného, keď toto príslušenstvo sa nezaznamenáva do\nkatastra nehnuteľností a bez určenia spoluvlastníckeho vzťahu aj k týmto veciam by bolo jej postavenie\nneisté, najmä v budúcnosti v prípade možného zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k\nnehnuteľnosti. Súd pripustil zmenu žaloby uznesením zo dňa 17.02.2017.\n3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a tvrdil, že medzi stranami sporu nikdy nedošlo k\nuzavretiu dohody o budúcom spoluvlastníctve k nehnuteľnosti, tak ako to deklaruje žalobkyňa. Žalovaný\nstavbu rodinného domu začal uskutočňovať s úmyslom mať ju pre seba. Nadobudol pozemky, na ktorých\nje postavený rodinný dom na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva\npodľa V-5963/99 zo dňa 03.09.1999 do výlučného vlastníctva. Už v čase po nadobudnutí pozemkov do\nvlastníctva sa rozhodol stavať rodinný dom a mal v úmysle stavbu nadobudnúť do svojho vlastníctva\na všetky jeho následné úkony v tom čase smerovali k tomu, aby novopostavený dom nadobudol\ndo výlučného vlastníctva. V novembri 2002 si dal vypracovať dokumentáciu stavby (projektový plán\nrodinného domu JUNIOR 54), na ktorej je uvedený ako investor spolu s položkovým rozpočtom stavby.\nŽiadosťou zo dňa 22.11.2002 požiadal o poskytnutie hypotekárneho úveru na výstavbu rodinného domu\na zmluva bola podpísaná dňa 20.12.2002 na sumu 1.010.000,- Sk. Dňa 07.04.2005 požiadal o vydanie\nkolaudačného rozhodnutia na stavbu „Rodinný dom JUNIOR 54“ a rozhodnutie, ktorým bolo povolené\nstavbu užívať bolo vydané dňa 21.06.2005. Rozhodnutím číslo 798/2005 zo dňa 01.07.2005 bolo určené\npre stavbu rodinného domu súpisné číslo a orientačné číslo. Žalovaný tvrdil, že samotná účasť žalobkyne\nna stavbe rodinného domu by na vznik spoluvlastníckeho vzťahu nestačila, a to aj keby prípadne\nposkytla značné materiálové alebo finančné prostriedky, či vlastnú prácu, ak nebola pred začatím stavby\nrodinného domu uzavretá medzi ňou a žalovaným dohoda pred začatím stavby rodinného domu o\nspoločnej výstavbe rodinného domu, a teda aj dohoda o založení podielového spoluvlastníctva musí\nbyť preukázaná. Poukázal na to, že v inom súdnom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia\nvystupovala žalobkyňa ako nevlastník predmetnej nehnuteľnosti, čo sa javí tak, že žalobkyňa podľa\npotreby je vlastníčkou a podľa potreby nie je vlastníčkou. V tomto konaní je nevyhnutné, aby žalobkyňa\nbola v pozícii spoluvlastníka nehnuteľnosti od samotného začiatku výstavby rodinného domu, čo bolo v\npodstate vyvrátené tvrdením jej samotnej, že je nevlastník. Okrem toho nepreukázala naliehavý právny\nzáujem na určení spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nepreukázala žiadny hmotnoprávny základ\npre takého určenie. Preto navrhol žalobu zamietnuť.\n4. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 136, ods. 1, 2, § 137 ods. 1, 2, v spojení s § 34, § 35 a\n§ 132 Občianskeho zákonníka. Podľa § 137 CSP súd najskôr skúmal existenciu naliehavého právneho\nzáujmu žalobkyne na určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti.\n5. V predmetnej právnej veci je postavenie žalobkyne ohľadne jej spoluvlastníckeho práva právne neisté,\nkeďže jej vzťah k rodinnému domu nie je zapísaný v Katastri nehnuteľností. Naliehavý právny záujem\nna určení, či tu právo je alebo nie je, je teda daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené\nprávo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak sa žalobkyňa\ndomáha určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, pri ktorých je v katastri nehnuteľností\nzapísaný ako vlastník niekto iný (v tomto prípade žalovaný), má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne\nnaliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva\nv katastri nehnuteľností a na jeho právne účinky, je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobkyne\nje za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jej právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne\n\nrozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v\nkatastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na\nodstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch, medzi žalobkyňou a žalovaným.\n6. V prejednávanej veci mala žalobkyňa bremeno tvrdenia, že spolu so žalovaným uzatvorili dohodu\no spoluvlastníctve a za splnenia akých podmienok sa dohodli na vzniku spoluvlastníctva k rodinnému\ndomu.\n7. Žalobkyňa sa na pojednávaní dňa 22.03.2023 vyjadrila a uviedla, že so žalovaným sa zoznámila v\nroku 2001 na jar. Vždy na Valentína oslavovali výročie. Tým, že bola vdova a on bol tiež sám, tak sa začali\nstretávať a po nejakých týždňoch začali spolu bývať. Nemali partnerov a preto to pociťovali tak, že je to\nsprávne. Zo začiatku bývali u nej v byte na A., kde mal žalovaný skriňu, v nej mal osobné veci. Bývala\ns nimi ešte jej neplnoletá dcéra U. H.. Nakupovali spolu, spolu upratovali, varili, navštevovali rôznych\nznámych, zúčastňovali sa rodinných osláv a rôznych pracovných akcií z jeho alebo z jej strany. Keď\nzačali stavať rodinný dom, tak prespávali aj na jeho byte na N. X., pretože to mali bližšie do M.. Fungovali\nako spoločná domácnosť. Žalovaný nemal tú domácnosť tak vybavenú, pretože býval sám, fungovali\nväčšinou u nej v byte a všetky tie potrebné veci k domácnosti zariaďovali spoločne. Už v tom období\nchodievali na ten pozemok do M., vtedy tam bola len záhrada. Boli tam stromy, oberali ovocie. Potom sa\nrozhodli, že na tom pozemku si chcú postaviť domček, ona to celé len uvítala, pretože tiež žila na dedine.\nV lete 2002 začali pozerať rôzne domčeky, začali rozmýšľať, aký domček si postavia. Chodili po dedinách\na niekedy sa stalo, že zazvonili na nejaký rodinný dom, ktorý sa im páčil, či by sa nedal pozrieť aj z\nvnútra. Neskôr si vybrali typ domu v EUROLINE, to znamená projekt rodinného domu aj z rozpočtom, tak\nsa dohodli, že budú ten dom stavať spoločne. Túto dohodu urobili v lete 2002, že budú spolu stavať, bola\nto ústna dohoda. Nemali presné pravidlá, akou mierou sa kto pričiní (prácou, financiami, vybavovaním),\ntak potom sa určí podiel na dome. O tejto stavbe vedeli aj ich známy aj rodinní príslušníci. Začali chodiť\nokolo toho, začali zisťovať a vybavovať jednotlivé veci. Boli nadšení z toho, že idú stavať a zároveň\nzačali riešiť stavebné povolenie a úver v banke, kde oslovili ich známu pani O., ona ich informovala, čo a\nako. O stavebné povolenie požiadal len žalovaný, pretože on vlastnil ten pozemok. Ona v tom nevidela\nžiadny problém. Aj o stavebný úver žiadal len on, aj keď ona bola ochotná sa na tom tiež podieľať.\nStavebný úver si zobral len on aj z toho dôvodu, že založil svoj byt na N. X. a má taký dojem, že založil\naj byt svojej mamy (on už bol vlastníkom aj spolu s bratom). Žalovaný si teda zobral úver a ostatné sa\nmalo financovať z ich úspor a platov, čo potvrdila aj svedkyňa O.. Po zhotovení hrubej stavby, keď už\nsa dalo preložiť záložné právo z jeho bytu na ten dom, už vtedy chcela byť spoludlžníčkou, aby nebol\nzaťažený jeho byt. To sa nakoniec neuskutočnilo, takže tam zostal len on sám ako dlžník, čo potvrdila aj\npani O. ako svedkyňa. Neskôr hľadali firmu, ktorá by tento dom postavila, našli spoločnosť TITAN-RAŠ,\ns. r. o. a na základe cenovej ponuky sa podpísala zmluva o dielo, predtým museli pripraviť ten pozemok\nna stavbu, to znamená zlikvidovať tú záhradu, vyrúbať stromy, pripraviť ten pozemok na stavbu, na čom\nsa podieľali aj pán O. a aj jej syn. Bola pri každej jednej činnosti, ktorá sa tam uskutočnila, aj pri tom ako\nžalovaný podpísal zmluvu o dielo s pánom Š., ktorý bol konateľom firmy TITAN-RAŠ. Pri podpise zmluvy\no dielo sa začala hrubá stavba, finančne sa hrubá stavba realizovala z tohto hypotekárneho úveru (časť\ntejto hrubej stavby). Ona medzitým zabezpečovala iné organizačné veci, komunikovala s pani Š.I., ktorá\nrobila účtovníctvo spoločnosti TITAN-RAŠ. Pripravovala nejakú kávu a nápoje na stavbu. Stavba sa\nzačala realizovať 22.07.2003, chodili spolu so žalovaným na stavbu pozerať ako sa to vyvíja. Boli tam\nčasto a medzitým sa pripravovali iné veci. Po nejakých nezhodách sa zmluva o dielo so spoločnosťou\nTITAN- RAŠ ukončila a medzitým sa zabezpečovali napr. tehly na stavbu. Ona vybavovala objednávky,\nzároveň robila aj sekretárske práce, realizovala stretnutia. Keď sa začala stavba 22.07.2003, založila\naj spolu so žalovaným tzv. stavebný denník, kde mali napísané kontakty na jednotlivých dodávateľov a\nrôzne iné kontakty aj na živnostníkov. Žalovaný sám písal vlastnou rukou do tohto denníka, boli to úvodné\nstrany a neskôr písala všetko ona až po koniec stavby. Má poznámku aj z obdobia, keď odchádzala za\nžalovaným do Činy v auguste 2005, ešte vybavovala elektronické hodiny ako aj žiadosť ku kolaudácii v\nM. aj k zápisu stavby na G. ulici. Tento jej stavebný denník je vlastne prierezom celej tej stavebnej činnosti\na jej účasti na tej stavbe. Žalovaný mnohokrát ani nepoznal tých ľudí, s ktorými ona komunikovala.\nV jeho výpovediach mnohokrát spochybnil tie mená, že ich nepozná alebo že nepracovali, ale ona si\nvšetkých vybavuje a tieto tvrdenia žalovaného vyvrátila. Hrubá stavba sa robila na základe zmluvy o\ndielo tou spoločnosťou TITAN-RAŠ a neskôr svojpomocne. Táto zmluva bola predčasne ukončená, to\nznamená, že sa urobili len obvodové mury a priečky, a neskôr nastúpili živnostníci, ktorí následne robili\ninžinierske siete, krov, strechu aj pokrytie, tieto robila jedna firma REPOSTAV. Už v septembri 2003\nnastúpili na tieto práce živnostníci. 24.09. sa zabezpečovalo drevo na krov, potom sa zabezpečovalo\n\npokrytie krovu a ona dňa 24.09. aj urobila úhradu za celú strechu, o čom predložila aj dôkaz; výpis z účtu\naj potvrdenie o prevzatí peňazí: 64.000,- Sk. Aj keď nebola spoludlžníčkou úveru, aj tak sa podieľala\nna hrubej stavbe. Po hrubej stavbe nasledovali ďalšie veci, ktoré sa robili, ako výkopové práce, ako\ntrativod, prívod vody do domu, kopala sa studňa, na čom sa podieľali rodinní príslušníci, čo aj potvrdili\nsvedeckými výpoveďami a neskôr živnostníci, napr. pán O., ktorý robil elektroinštaláciu a doťahovala s\nním neskôr aj elektrické hodiny. Pán Š., ktorý robil kúrenie a vodu. Ďalej pán Č., ktorý robil podlahy a\nmaľovku, ktorý tiež vydal prehlásenie, že spolu vyberali materiály. Ďalej pán R., ktorý robil bezpečnostné\nzariadenie na dome, s týmito ľuďmi bola v dennodennom kontakte a komunikovala s nimi. Tá stavba, to\nbol proces, ktorý trval od leta 2003, až kým neodišli do Činy. Zároveň sa dohodli so žalovaným, že budú\nrekonštruovať jeho byt, ktorý bol v jeho vlastníctve na N. ulici, pretože rodinný dom v Jarovciach chceli\ndať do prenájmu diplomatickému zboru a preto začali rekonštrukciu toho bytu, aby mali kde bývať, keď\nprídu na dovolenku na Slovensko. V tomto závere, keď sa už chystala odísť do Činy, tak ešte vybavovala\nrealitných maklérov, ktorí prichádzali do rodinného domu na obhliadky, ešte sa robili ukončovacie práce:\nplot, chodníky, dlažba a zároveň sa rekonštruoval ten byt a nával týchto povinností prispel k tomu, že\nnebola zapísaná na LV ako spoluvlastník. Žalovaný bol v tej dobe už v Číne a ona to bez neho nechcela\nriešiť. On ju ubezpečoval, že to vybavia, keď sa vrátia na Slovensko a v súvislosti s tým poslal aj e-mail,\n„že sa podieľala finančne na výstavbe rodinného domu, ale z technických príčin (zahraničná služobná\ncesta v Šanghaji) nie je uvedené meno mojej zákonitej manželky O. na LV uvedenej nehnuteľnosti“.\n8. Svedkyňa C. N., F.. C., matka žalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 1981 kúpili jej rodičia\nzáhradu. V roku 1999 prikúpil žalovaný čiastku k tej záhrade a plánoval tam stavať rodinný dom pre\nseba a svoje deti. Na to si zobral hypotéku. V roku 2003 začal stavať dom a založil svoj a bratov byt.\nHrubú stavbu vyplácal sám on z hypotéky. Ostatné vyberal z vkladnej knižky. Hrubú stavbu rodinného\ndomu stavala firma. Ostatné vo vnútri robili ďalší robotníci a väčšinou jej rodina a nevedela uviesť či\ntam robila i žalobkyňa. Robil tam i žalobkynin syn a okrem toho jej rodina. Bol tam napr. jej vnuk, syn\njeden, druhý syn, švagor, brat a synovec. Ona tam prítomná nebola, ale vie to od rodiny, že tam boli.\nJej vnuk žalovaného syn je v Prahe už asi 10 a viac rokov a žalovaného dcéra I. chodila do školy, čiže\noni na stavbe nepomáhali.\n9. Svedkyňa L.. M.. U. U. H., dcéra žalobkyne vypovedala, že bývala so žalobkyňou v byte, keď sa\nzoznámila so žalovaným. Neskôr bola súčasťou ich domácnosti. Vie, ako prebiehala celá výstavba\nohľadne domu. Mama z práce utekala do M., dvíhala telefóny, ohľadne jednotlivých prác, lebo žalovaný\nmal v tej dobe psychické problémy. Od začiatku to bolo jasné, že to mal byť ich spoločný dom. Vždy sa\nhovorilo ideme do nášho domu, vždy sa hovorilo o našom dome. Všade chodili žalobkyňa so žalovaným\nspolu, čo sa týka vybavovania a vyberania do domu. Žalovaný nechcel sám chodiť, niekedy s ním\nchodievala ona, napr. vyberať škridlu mimo Bratislavy. Keď žalovaný odcestoval do Číny ona chodila\nspolu so žalobkyňou. Chodievali napr. na stavbu kontrolovať robotníkov. Taktiež sa robila rekonštrukcia\nbytu žalovaného. Žalobkyňa bola na miestnom úrade v M. ohľadne pridelenia súpisného a orientačného\nčísla a pracovníčka z úradu, ktorá ju tam poznala a vedela, že chodí na stavbu sa jej pýtala, prečo nie\nje zapísaná aj ona ako spoluvlastník. Vtedy jej žalobkyňa telefonovala, že čo má urobiť, lebo nemali\npresne dohodnuté podiely na dome a ona je povedala, aby sa tam zapísala, lebo neskôr môžu byť s\ntým problémy. Predtým ako odišiel žalovaný do Číny udelil plnú moc žalobkyni a jej na všetky právne\núkony súvisiace s domom aj s bytom, čiže ak by nemohla ísť žalobkyňa mala ísť ona. Počas výstavby\nrodinného domu aj potom bolo všetko na žalobkyni. Ona žalovanému napr. išla vybrať jeho lieky k jeho\npsychiatrovi, neposlal jeho dcéru ani jeho matku, ale ju, čiže to svedčí o tom, že mal v nich dôveru.\nŽalobkyňa sa podieľala na výstavbe rodinného domu napr. výkopovými prácami. Potom boli jednotlivé\ndodávateľské práca, ktoré už robili živnostníci. Neskôr upratovala dom, napr. po robení parkiet, po\nmaľovke, vždy tam fyzicky pracovala. Žalovaný si obviazal ruku a tvrdil, že ho bolí z tenisu a že už\nnemôže robiť. Dispozičné riešenie domu a interiér chodili vyberať spolu strany sporu, ale žalovaný to\nprevažne nechával na žalobkyňu, čo si vyberie. Žalobkyňa a žalovaný začali tvoriť pár v roku 2001, vie to\npretože v septembri 2001 už bol žalovaný na bratovej svadbe. Zoznámili sa niekedy na jar 2001. Bývali\nstriedavo na N. V. na A. ul. Ich vzťah bol dosť intenzívny. Ona sa zúčastňovala spolu s jej vtedajším\npriateľom, ktorý je teraz jej manželom fyzických prác, napr. odstraňovali tapety trojvrstvové, bola to\ndosť namáhavá práca. Rekonštrukcie bytu sa zúčastňovala preto, lebo v tom čase žalobkyňa spolu so\nžalovaným ako mali odísť do Číny chceli prenajať rodinný dom, ktorý postavili a keďže z Číny sa mali\nvracať 1x za rok na dlhšie obdobie za tým účelom sa robila rekonštrukcia bytu žalovaného, aby mali\nkde bývať.\n\n10. Svedok O.. A. H., syn žalobkyne vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobkyňa so žalovaným sa poznali\nod roku 2001 a tvorili spolu pár. Vedel to preto, lebo v 2001 sa ženil a už boli na jeho svadbe. Riešili\nsvoju budúcnosť. Na pozemku, ktorý vlastnil žalovaný stavali dom. On im tam tiež pomáhal, keď mu\nžalobkyňa zavolala, že treba niečo pomôcť, také skôr pomocné práce, niekedy zavolal aj kamarátov\na išiel. O tomto spore vie toľko, že žalovaný dlží žalobkyni peniaze. On sám povedal, keď boli spolu\nna stretnutí, že si je vedomí toho, že dlží nejaké peniaze, ale že chce so žalobkyňou žiť v spoločnej\ndomácnosti a ona bude po ňom dediť, aby to ďalej neriešili. Žalobkyňa bola stále na stavbe rodinného\ndomu a on v prípade, že bolo treba niečo pomôcť. Pamätal si napr., že vykladali kusy dreva na krov,\nalebo nejaké pomocné práce. Žalobkyňa a žalovaný stavali dom spoločne a chceli v ňom spolu bývať a\nspolu ho mať. Žalobkyňa investovala finančné prostriedky do domu aj do bytu. Vyberala peniaze z účtu\njednak menšie, niekedy aj väčšie čiastky a investovala ich. Svedok uviedol, že vie o e-maily, ktorý písal\nžalovaný žalobkyni, vždy to bolo tak, že spolu stavali ten dom a majú byť spoluvlastníci.\n11. Svedok S. C., strýko žalovaného uviedol, že vie o tom, že žalovaný staval rodinný dom. Tento rodinný\ndom staval pre seba a pre svoje deti. Mali tam záhradu pri pozemku žalovaného a chodieval mu pomáhať\nna túto stavbu. Žalovaný ho oslovil, že či by som mu neprišiel pomôcť na stavbu. On o tom nikdy nepočul,\nže by mala polovica domu patriť žalobkyni, aspoň pred ním sa o tom nikdy nerozprávali. Žalobkyňu\nnikdy nevidel na stavbe pracovať, videl iba ako varila kávu, alebo zohrievala párky. Jediný krát videl na\nstavbe pracovať jej syna. Žalobkyňa mu volala až pri dokončovacích prácach, keď sa robili chodníky\nokolo domu, aby išiel do Prievozu pre stroje na rezanie dlaždíc a vecí ohľadne toho, ale predtým mu\nnevolala. Nemal vedomosť o tom, že by žalobkyňa finančne prispievala na dom.\n12. Svedkyňa L.. I. O., priateľka žalobkyne vypovedala, že žalobkyňa sa so žalovaným zoznámila v roku\n2001, začali spolu žiť a robiť si plány a začali spolu stavať dom s tým, že budú dom spoločne užívať.\nAko vybavovali a stavali dom žalovaný si začal vybavovať cestu do Číny. Všetky veci a vybavovanie\nrobotníkov ohľadne domu riešila žalobkyňa. V čase výstavby rodinného domu sa so žalobkyňou aj menej\nstretávali, lebo mala menej času, vzhľadom k tomu, že stavali rodinný dom a bývala často na tejto stavbe.\nŽalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti. Ona v tom čase robila hypo poradcu v Slovenskej\nsporiteľni a chodili sa za ňou pýtať ohľadne hypotéky. Na stretnutia chodili spolu a žalovaný sa rozhodol,\nvzhľadom k tomu, že mal dosť vysoký príjem, že on bude výlučným dlžníkom a zakladal iba svoje\nvlastné nehnuteľnosti ako záloh. Keď sa vrátili z Číny v roku 2006/2007 chceli urobiť zmenu predmetu\nzabezpečenia. Dovtedy bol zálohom byt, ktorý vlastnil pravdepodobne žalovaný so svojim bratom a po\nnávrate z Číny urobili zmenu zálohu, pričom zálohom na hypoúver bol rodinný dom v Jarovciach. V\ntej dobe žalovaný nechcel, aby žalobkyňa vstúpila do úverového vzťahu. Úver bol splácaný zo strany\nžalovaného a nechcel, aby sa aj žalobkyňa stala spoludlžníčkou. V rodinnom dome v Jarovciach mali\nbývať spoločne aj s dcérou žalobkyne. Žalobkyňa vždy, keď spolu telefonovali vždy niečo hľadala\nnakupovala a vie o tom, že vyberala aj z účtu a mala aj svoje úspory, z ktorých niečo hradila. Svedkyňa\nuviedla, že vedela o tom, že v lete 2002 bola uzavretá ústna dohoda o spoluvlastníctve k rodinnému\ndomu v M..\n13. Svedkyňa L.. H. O., bývalá kolegyňa žalobkyne, uviedla, že sedela so žalobkyňou v jednej kancelárii\ntak to s ňou prežívala. Stavať začali ešte skôr ako boli manželia, neskôr sa stali manželmi. Po tom to\ndopadlo tak ako to dopadlo, neskôr som sa dozvedela, že majú spor ohľadne majetku, keďže žalobkyňa\ntam vložila nemalé finančné prostriedky. Neskôr bol žalovaný v Číne a bremeno dokončovania celej\nstavby bolo na žalobkyni. Keď sa vrátili z Číny istú dobu im to fungovalo, potom nastali problémy,\nale o kým sa nevedela bližšie vyjadriť. Žalobkyňa vychovala dve deti bez muža nakoľko ovdovela.\nPredstavovala si, že žalovaný je muž, ktorého si našla na celý život. Dosť ju prekvapilo ako sa zachoval\nžalovaný, keďže sa hrdil aký je veľký kresťan a chodí do kostola. Nehnuteľnosť v M. stavala žalobkyňa\nspolu so žalovaným. Stavali to spoločne, len ju upozorňovala na to, aby si to dali po právnej stránke\ndo poriadku, keďže do toho vložila nemalé finančné prostriedky. Žili v spoločnej domácnosti, chodili\nspolu nakupovať. Keďže sedeli v spoločnej kancelárii bavili sa o stavbe každý deň. Vždy jej rozprávala\nčo vybavovala, aké veci ohľadne domu. Na niektorých veciach, na ktorých chceli ušetriť pracoval syn\nžalobkyne. Vie, že niektoré veci na dome aj financovala. Okrem domu v Jarovciach robili aj prestavbu\nbytu na N. S. N.. Svedkyňa uviedla, že vie o e-maily, ktorý písal žalovaný žalobkyni. Bolo to tak, že ona\nišla zapísať na kataster vlastnícke právo ohľadne rodinného domu v M. a ako vlastníka zapísala iba\nžalovaného. Ona sa jej pýtala, prečo nezapísala ako vlastníka aj seba a ona odpovedala, že nechcela\nto urobiť bez vedomia žalovaného. Potom jej asi vnukla nejaké podozrenie, následne na to volala\nalebo písala žalovanému a on ju týmto e-mailom uistil, že všetko bude v poriadku. Tento e-mail videla\n\nukazovala jej ho na monitore. Keď sa vrátili z Číny začali normálne fungovať ako rodina. Žalobkyňa\nnechcela naliehať na žalovaného so zápisom jej vlastníckeho práva k rodinnému domu, pretože tvrdila,\nže žalovaný nebol na tom dobre zdravotne po psychickej stránke. Ona jej medzi rečou spomínala, aby\nsi to dala do poriadku a taktiež na ňu naliehala i jej rodina a potom to vyústilo do rozvodu. Svedkyňa\nuviedla, že mala vedomosť o tom, že bola uzavretá ústna dohoda medzi žalobkyňou a žalovaným o\nzaložení spoluvlastníctva k rodinnému domu.\n14. Svedok L.. M. U., zať žalobkyne vypovedal, že žalobkyňa a žalovaný pred uzatvorením manželstva\nzačali spolu stavať dom. Mali medzi sebou určitú dohodu. Potom ako tento dom postavili, žalovaný\nodmietol splniť túto dohodu a dom dal zapísať iba na seba. Žalobkyňa i žalovaný spolu bývali, spolu žili\na odkedy ich poznal žili spolu v jednej domácnosti. Keď sa on dostal do ich rodiny výstavba rodinného\ndomu v M. už bola v plnom prúde. Keď boli niekde so známymi bavili sa len o tej výstavbe. Bolo to 10\nalebo 11 rokov dozadu. Žalobkyňa pri výstavbe riešila väčšinu vecí, objednávala, zariaďovala a zháňala\nmateriál. Žalovanému sa veľmi nechcelo to veľmi vybavovať, nechával to na žalobkyňu. Potom prišla\npre žalovaného pracovná ponuka so Šanghaja a potom sa to celé skomplikovalo, všetky veci ohľadne\ndomu nechal dovybavovať žalobkyni a žalobkyňa nakoniec odišla za žalovaným do Šanghaja. Keď\nsa vrátili nasťahovali sa do tohto domu o niekoľko mesiacov a podokončovali všetky veci. Žalobkyňa\nvypomáhala aj on vypomáhal. Žalobkyňa napr. vyberala materiál a interiéry. Spolu so žalobkyňou riešili\nvonkajšie úpravy okolo domu, to bolo v období, keď už žalovaný bol odcestovaný v Šanghaji. Vie o tom,\nže žalobkyňa minimálne trikrát robila väčšie výbery hotovosti. Vyplatila robotníkov. Boli niekoľkokrát v\nBaumaxe a tam platila za tie exteriérové veci okolo domu. Nevie presne uviesť o aké sumy pri tých\nväčších výberoch sa jednalo, ale vie, že jeho manželka jej to vyčítala, že prečo všetko platí. Na to jej\nžalobkyňa odpovedala, že majú so žalovaným dohodu, že on si zobral úver, z ktorého financoval prvú\nčasť výstavby a že zvyšnú časť bude financovať ona zo svojich úspor. Čo sa týka stavby domu stavali\nho oni dvaja spolu a bývali tam oni dvaja. V období keď boli odcestovaný v Šanghaji plánovali tento\ndom prenajať, ale nakoniec toto sa neuskutočnilo, pretože sa predčasne vrátili zo Šanghaja a opäť tam\nbývali oni dvaja. Mali dohodu, že vlastnícke podiely si určia podľa toho, kto sa akou mierou podieľal\nna výstavbe rodinného domu. E-mailový prísľub žalovaný posielal z Číny ako nejaké ubezpečenie. To\nvšetci riešili ako veľkú kauzu. Žalovaný odišiel do Číny a žalobkyňa všetko dovybavovala a keď prišlo na\nzapisovanie vlastníkov k rodinnému domu do katastra úradníčka sa jej spýtala, koho ma zapísať na LV.\nŽalobkyňa sa jej pýtala čo má robiť, že nemá presne vyšpecifikovaný podiel k rodinnému domu. Často\ntelefonovala so žalovaným, ktorý jej povedal, že najskôr sa má určiť podiel k rodinnému domu a potom\nsa to dá zapísať. Potom ako žalovaný odišiel do Číny pomáhal žalobkyni pri exteriérových prácach,\nfyzicky nie, ale tým, že priviezol materiál, napr. dlažbu, pomáhal ju vykladať. Pomáhal na rekonštrukcii\nbytu žalovaného, tam tiež pomáhal odnášať nejaké veci a prinášali sanitu, dlažbu.\n15. Svedkyňa A.. V. S., bývalá kolegyňa žalobkyne vypovedala, že v novembri 2004 nastúpila pracovať\ndo Slovnaftu, pričom žalobkyňa sa stala jej kolegyňou. Sedeli spolu v jednom priestore ešte s ďalšom\nkolegyňou a pomaly sa dostávala do obrazu, že žalobkyňa má partnera a že spolu stavajú rodinný dom\nv Jarovciach. V roku 2005 v prvej polovici sa viacej dozvedela o tempe a spôsobe výstavby a stavania.\nŽalobkyni volali viacerí robotníci, ktorí robili na stavbe aj ona im volávala naspäť. Často sa s nimi radila,\naký obklad, alebo dlažbu, plot, zábradlie má vybrať a taktiež ohľadom dokončovania stavby. Na internete\nsi prezerali kuchyne a kuchynské vybavenia. Vybavovala a chodila veľa robiť. Chodila veľmi skoro do\npráce, pretože mali pretože mali pružnú pracovnú dobu a skoro odchádzala, aby mohla ísť na stavbu.\nČasto nakupovala potraviny a chodila variť pre robotníkov na stavbu. Žalovaný často chodieval za ňou\ndo zamestnania, niekedy prišiel už na obed a zostal až do konca pracovnej doby. Stávalo sa, že sa\nspolu so žalovaným bavila o výstavbe rodinného domu a on povedal, že O. to vie lepšie ako on. S\nkolegyňou boli na kolaudácii domu. Žalobkyňa chodila ustarostená do práce a videla, že má zničené ruky\nod roboty. Pýtala sa žalobkyne či majú vysporiadané spoluvlastníctvo k tomu rodinnému domu a ona jej\nodpovedala, že sú dohodnutí so žalovaným na podieloch, podľa výšky príspevku, každý svojím dielom.\nPotom žalobkyňa so žalovaným uzatvorili manželstvo, ale stále nemali vyriešené spoluvlastníctvo k\nrodinnému domu, a žalobkyňa sa vyjadrila v tom zmysle, že nemal na to čas. Upozorňovala ju na to, že\nnech si to dajú do poriadku a jedného dňa im víťazoslávne ukázala monitor, na ktorom bola správa o\nspoluvlastníctve k majetku. Ako archivárka vedela, že toto nestačí, ale ona to považovala za dostatočný\ndôkaz. Potom odišla za žalovaným do Číny a keď sa vrátili začali problémy. Žalobkyňa často niečo\nvyberala, chodila po turniketoch v našej práci máme bankomaty, z ktorých vyberala peniaze a spomínala,\nže ide platiť to a to. Jedenkrát sa stalo, že nevedela poslať platbu cez internetbanking a ona jej pri tom\npomáhala, bola to platba za obklady, dlažbu a omietky. Vie, že to bola vyššia suma, ale presnú sumu\n\nsi nepamätala, to bolo ešte v Slovenských korunách. Svedkyňa sa vyjadrila, že videla e-mail, v ktorom\njej žalovaný prisľúbil polovicu domu, žalobkyňa bola spokojná a šťastná, že môže veriť svojmu už vtedy\nmanželovi.\n16. Svedok U. O., bývalý sused žalobkyne vo svojej výpovedi uviedol, že sa často s účastníkmi stretávali\nako rodiny. Zo začiatku to bolo každé 3 týždne, neskôr to bolo vo frekvenciách 1; 1,5 mesiaca. Spolu sa\nstretávali aj na nejakých svadbách. On je technicky zdatný človek a veľmi sa rozprávali o stavbe domu.\nDozvedel sa o tom, že chcú stavať dom a od začiatku to chápal tak, že ho budú stavať spolu. Boli u\nnich za manželkou, rozprávali sa o hypotéke, žalovaný tvrdil, že si zoberie na hrubú stavbu hypotéku a\nže ostatné budú financovať spolu. V prípravnom konaní výstavby sa zúčastnil aj on brigády a matne si\npamätal, že sa pripravoval terén k výstavbe a žalobkyňa tam v nejakej šope vzadu varila kávu. Vzťah\nmedzi žalobkyňou a žalovaným chápal ako veľmi intenzívny a dôverný. Po hrubej stavbe zostali ostatné\nveci na starosti hlavne žalobkyni. Ona bola hlavnou aktérkou, je to organizačný typ. Žalovaný sa viackrát\nvyjadril, že bez O. by to nezvládol. Sťažoval sa, že mu nikto z rodiny nepomáha a že všetko je veľmi\ndrahé. Vie o tom, že napr. plyn mu robil pán C. (strýko), ale výkopy musela zorganizovať žalobkyňa.\nŽalovaný chcel odísť pracovať do zahraničia. Pripravoval sa na to, ale niekto z ministerstva mu nechcel\ndať súhlas k tomu, aby odišiel. Nakoniec mu ten súhlas dal, ale žalovaný mal obavy, pretože nevedel\ndobre jazyk a nevedel pracovať s počítačom. Nevedel napríklad k obyčajnému e-mailu pripojiť ani prílohu\n(vie o tom, že U. - dcéra žalobkyne i žalobkyňa mu pomáhali s dokumentmi do práce, prostredníctvom\npočítača). V tomto období prerábali ešte i byt na N. ul., ktorý patril žalovanému a dohodli sa tak, že\ntento byt na N. dokončia a žalobkyňa odíde za odporcom do Číny. Žalobkyňa bola vdova a poberala\nvdovský dôchodok. Žalovaný žalobkyňu prehovoril, aby sa za neho vydala a tak vlastne prišla o tento\nvdovský dôchodok. Žalovaný sa z Číny vrátil veľmi skoro, nebol tam žiadne 4 roky. Tu chodil po lekároch,\nlebo mal depresiu, triasol sa, bral lieky. V tom období sa veľmi málo stretávali. Dali ho v práci na nižšiu\nfunkciu a neskôr z ministerstva zahraničných vecí odišiel na ministerstvo dopravy a medzi žalobkyňou a\nžalovaným to začalo škrípať. Podľa jeho názoru ten dom stavali spolu a mali tam aj bývať spolu. Hrubú\nstavbu financoval žalovaný cez hypotekárny úver a viem, že žalobkyňa znášala celú domácnosť a réžiu\ndvoch bytov a podieľala sa finančne i na nákupe niektorých vecí. V Slovnafte mala dobrý príjem a mala\naj vdovský dôchodok a viem, že všetky financie išli na výstavbu rodinného domu.\n17. Svedkyňa O. J., bývalá starostka v obci M. v rámci svojej výpovede uviedla, že plnila iba úlohy v\nrámci kompetencií stavebného úradu. O predmete tohto sporu nevedela nič. Miestny úrad plnil aj úlohu\nstavebného úradu, išlo napr. o žiadosti o stavebné povolenia, o kolaudačné rozhodnutia a podobne.\nObec M. mala v tej dobe asi 1.200 obyvateľov. Každý tam o každom vedel. Už i z toho dôvodu, že vyrastali\nspoločne od malička. Ona ako starostka mala taký zvyk, že si každé ráno obehla dedinu a vedela, čo\nsa kde deje. Nikdy do detailov nezisťovala, kto sa na stavbách nachádza, ale v prípade predmetného\ndomu sa na dome vždy nachádzali dvaja kľúčoví pracovníci a to pán C. V. A. O., ktorý bol murárom. Boli\ntam aj iní, ale ona nezisťovala kto je kto. Žalovaného pozná asi 30 rokov a doklady k rodinnému domu\nvybavoval iba žalovaný, lebo sa zastavil na kus rečí, tak ako každý iný. Žalobkyňu nikdy nevidela, nikdy\njej nebola ani predstavená. Na stavbe ju nikdy nevidela. Ona so žalobkyňou nič neriešila.\n18. Svedok L.. S. O., kamarát žalovaného vypovedal, že má oprávnenie vykonávať stavebné dozory\nna stavbe. V roku 2002 začal žalovaný uvažovať o stavbe rodinného domu. On mu vysvetlil, že\nstavebný dozor bude potrebovať vtedy, keď dom bude stavať svojpomocne, ale keďže on dom staval\nprostredníctvom dodávateľskej firmy, tak stavebný dozor nepotrebuje, ale dohodli sa, že mu bude\npomáhať ako priateľ. Kontroloval napr. kvalitu stavby, jednotlivé rozpočty aj platenia, to ako bude celá\nstavba vyzerať od základov. Musel poznať projektovú dokumentáciu a pamätá si, že stavebné povolenie\nbolo vydané na meno žalovaného. Boli tam nejaké problémy ohľadom stavebných základov, s ktorými\nžalovanému pomáhal. Boli aj ďalšie problémy, najmä čo sa týka komína a krbu. Boli väčšie chyby pri\nstavbe strechy, kde došlo k najväčšej hádke medzi stavebnou firmou a objednávateľom - žalovaným.\nNa kolaudačnom konaní nebol pozvaný. Ešte raz bol u žalovaného, keď robili plot. Svedok uviedol, že\nžalobkyňu nepozná. Všetky výkopové práce boli zadané firme, ktorá ich vykonávala. Nevie o tom, že by\nto robil niekto iný a je nelogické, aby tieto práce robil niekto iný, keď už boli zaplatené príslušnej firme.\nOn bral za vlastnícka rodinného domu žalovaného.\n19. Svedok V. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že bol oslovený žalobkyňou, ktorá sa s ním chcela stretnúť a\nkeďže stavba rodinného domu v M. sa realizovala pred viac ako 10 rokmi nevedel o čo sa jedná a o koho\nsa jedná. Dohodli sa, že sa stretnú v jeho firme, kde ho žalobkyňa oboznámila so skutočnosťami, ktoré\n\nsa týkali výstavby rodinného domu v Jarovciach. Chcela od neho, aby jej napísal čestné prehlásenie,\nže sa zúčastňovala výstavby rodinného domu v M.. Asi po pol hodine sa rozišli. Na to prišiel domov a\ntam mu manželka hovorila, že volala žalobkyňa a chcela na neho telefonický kontakt. Na to sa so ženou\ndoma pohádali a mal z toho niekoľko dní tichú domácnosť. Za 1 - 2 týždne žalobkyňa volala znova, že\nsa chce stretnúť. On jej povedal, že sa s ňou nemá o čom baviť. V ten deň, alebo na druhý deň volala\nžalobkynina dcéra, že keď sa nechce stretnúť so žalobkyňou nech sa stretne aspoň s ňou. Na to mu jej\nprávna zástupkyňa poslala list a chcela, aby dal prehlásenie, že sa zúčastňovala na stavbe rodinného\ndomu. On si žalobkyňu vôbec nepamätal. Výstavbu rodinného domu v M. robil na základe zmluvy o dielo\nuzatvorenej so žalovaným a rokoval ohľadne tejto stavby so žalovaným. On chodil na stavbu, videl tam\naj žalobkyňu, ktorá doniesla minerálku alebo kávu.\n20. Zo záznamu o zistených skutkových okolnostiach spísaných dňa 12.11.2013 s I. O., dcérou\nžalovaného súd zistil, že si pamätá, len toľko, že žalovaný chcel stavať rodinný dom a mal našetrené\nnejaké peniaze. Na stavbe bola niekoľko krát stále s tým, že dom stavia jej otec a že tento dom bude\npatriť jej a jej bratovi. Otec nikdy nevravel, že dom stavia spolu s pani H., ktorá vtedy nebola ani jeho\nmanželkou (č.l. 170 ).\n21. Zo záznamu o zistených skutkových okolnostiach spísaných dňa 08.11.2013 s H. N., synom\nžalovaného súd zistil, že mu otec nikdy nehovoril, že rodinný dom stavia spolu s A. H., teda, že aj ona by\nmala byť vlastníkom rodinného domu. Podľa jeho vedomostí rodinný dom stavala nejaká firma a otcovi\npri stavbe pomáhala otcova rodina, najviac strýko S. C. a otcovi známi. On o žiadnej dohode, ktorú mal\nuzatvoriť jeho otec s pani H. P. tom, že rodinný dom budú vlastniť spolu nikdy nepočul a ani otec sa mu\no takejto dohode nikdy nezmienil.\n22. Z čestného prehlásenia Z. O. zo dňa 15.04.2015 súd zistil, že realizoval elektroinštaláciu v interiéri\nako aj v exteriéri rodinného domu S. M.iach na základe objednávok žalobkyne, ktorá s ním komunikovala\nohľadne prác a materiálu a uskutočňovala aj finančnú úhradu za predmetné práce a materiál .\n23. Z čestného prehlásenia Z. Č.oša zo dňa 08.10.2015 súd zistil, že realizoval maliarske a pokladacie\npráce v priebehu mesiaca marec 2005 v rodinnom dome v M. a objednávateľom týchto práca a materiálu\nbola žalobkyňa, ktorá s ním ohľadne toho aj komunikovala a bola prítomná aj pri realizácii prác.\n24. Z čestného prehlásenia F. R. zo dňa 24.06.2015 súd zistil, že realizoval rôzne pomocné práce\nv rodinnom dome v M. na H. X.. Č.. XX, žalobkyňa s ním ohľadne týchto prác komunikovala a bola\nprítomná pri výkone týchto prác .\n25. Z vyhlásenia S. Š. zo dňa 16.12.2015 súd zistil, že osobne rokoval so žalovaným na dodávke a\ndovoze materiálu na stavbu rodinného domu konkrétne materiálu na zastrešenie jeho stavby, nepozná\nmeno H., ani sa s týmto menom pri objednávke pre rodinný dom žalovaného nestretol.\n26. Z čestného prehlásenia L.. F. B. zo dňa 15.12.2015 súd zistil, že žalovaný je jeho dlhoročný kamarát\na keď začal stavať rodinný dom dal mu cenové ponuky na niektoré práce. Vybavil mu dobrú cenu aj\nmontáž plastových okien. Všetky stretnutia a rokovania absolvoval so žalovaným, nepozná meno H. a\nnikdy sa s ňou v súvislosti so stavbou rodinného domu nestretol.\n27. Zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenou medzi žalovaným a Slovenskou\nsporiteľnou, a.s. dňa 20.12.2002 súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý hypotekárny úver vo výške\n1.010,000,- Sk.\n28. Zo zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnych zmlúv uzatvorených medzi\nžalovaným a Slovenskou sporiteľnou, a.s. dňa 20.12.2002 a 20.10.2006 súd zistil, že bola uzatvorená\ndohoda o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcu v prospech záložného veriteľa na\nzabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa.\n29. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi\nžalovaným, jeho bratom Ing. Jaroslavom Brezovským a Slovenskou sporiteľnou, a.s. dňa 30.12.2002\nsúd zistil, že bola uzatvorená dohoda o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcov v prospech\nzáložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa.\n\n30. Z rozhodnutia Mestskej časti N. -M., Č.. X. Z. XXX-H.-S.-XX zo dňa 21.06.2005 mal súd preukázané\npovolenie užívania stavby: rodinného domu JUNIOR 54, pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie tým\nistým úradom č. rozhodnutia X. XXXX-T.-S.-XX dňa 05.07.2003.\n31. Dňa 13.06.2005 žalovaný splnomocnil žalobkyňu na všetky právne úkony najmä preberanie\ndoporučenej pošty, uzatváranie nájomnej zmluvy na nehnuteľnosť .\nDňa 13.06.2005 žalovaný splnomocnil dcéru žalobkyne na všetky právne úkony najmä preberanie\ndoporučenej pošty, uzatváranie nájomnej zmluvy na nehnuteľnosť.\n32. V znaleckom posudku č. 207/2006 znalec L.. M. R. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty\nrodinného domu súp. č. 433 s príslušenstvom, H. XX V. A. na A.. Č.. XXX/X, XXX/X, katastrálne územie\nM. určil všeobecnú hodnotu stavieb sumou 5.286.586,17,- Sk a všeobecnú hodnotu pozemkov sumou\n1.709.760,00,- Sk.\n33. Z odborného stanoviska č. X/XXXXX vypracovaného L.. A. N., znalcom zapísaným v odbore\nstavebníctvo, odvetvie statika stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností vypracovaným dňa 05.09.2017 súd\nzistil, že všeobecná hodnota drobných stavieb tvoriacich príslušenstvo rodinného domu v Bratislave na\nparcele číslo XXX/X, S. G.Á. Ú. M., P. N.- O.. Č.. M., P. N. S.. M. konkrétne oplotenie pozemku a záhradný\nprístrešok je 11.300,00 eur.\n34. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie prehratím jednotlivých statí z priloženého DVD zo svadby\nsyna žalobkyne A. H., ktorá sa konala dňa 29.09.2001. Z tohto záznamu (napr. z DVD č.1, minúta\n3:02), mal súd preukázané, že na tejto svadbe bol žalovaný medzi najbližšími ľuďmi ( jednalo sa o\nodobierku), ďalej v 53:49 minúte na DVD č.1, v 19:20 minúte na DVD č. 2. Žalovaný žiadnym spôsobom\nsúd nepreukázal a nevyvrátil tvrdenia žalobkyne o tom, že už v tej dobe spolu tvorili partnerskú dvojicu\na ani jeho tvrdenie o tom, že bol na svadbe iba ako šofér.\n35. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavoval, svoju neúčasť opakovane ospravedlňoval nepriaznivým\nzdravotným stavom, súd preto konal a rozhodol podľa § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalovaného.\n36. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov a listinnými dôkazmi založenými\nv súdnom spise a to:\n- rozsudkom OS BA V zo dňa 07.10.2009, č.k. 8C/140/2009-22,\n- mailom zo dňa 14.07.2005, z mailovej adresy žalovaného /H..N..Y.,\n- výpisom z účtu žalobkyne z VÚB ku dňu 13.05.2005,\n- výpisom z LV č. XXX,\n- zmluvou o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2002,\n- odpoveďou so súhlasom projektovej dokumentácie z 14.10.2003,\n- žiadosťou žalovaného o vyjadrenie k povoleniu stavby zo dňa 27.05.2003,\n- rozhodnutím o povolení užívania stavby zo dňa 21.06.2005,\n- rozhodnutím o určení súpisného čísla zo dňa 01.07.2005,\n- výpisom z účtu žalovaného zo SLSP k dátumu 31.03.2005,\n- fotokópiou poznámkového bloku s poznámkami o výstavbe rodinného domu a o jednotlivých kontaktoch\nna robotníkov a dodávateľov,\n- fotokópiou - ZP č. XXX/XXXX vypracovaným znalcom L.. M. R. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty\nrodinného domu - záver znaleckého posudku na rodinný dom v Jarovciach súp. č. 433 na Trnkovej ul. 10,\n- záznamami o zistených skutkových okolnostiach (spísané podľa § 7 ods. 1 advokát. poriadku) s H.\nN.O., D.. XX.XX.XXXX, Z. odporcu V. Z. I. O., F. N., D.. XX.XX.XXXX, W. odporcu,\n- zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na byt odporcu na BX. X.. Č.. XX S. N. zo\ndňa 20.12.2002 a\n- zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na byt na D.. C. Č.. XX, Z.. Č.. XXXX, ktorý\nje v spoluvlastníctve odporcu a jeho brata L.. M. N.,\n- notárskou zápisnicou zo dňa 25.03.2003 spísanú notárom JUDr. Miroslavom Pavlovičom o zriadení\nzáložného práva a súhlasu s exekúciou v zmysle exekučného poriadku na základe tejto notárskej\nzápisnice ako exekučného titulu,\n- zápisom o napustení plynu a odvzdušnení plynovodu spoločnosťou MONTOPLYN - Valachovič,\n\n- žiadosťou na zrealizovanie prípojky a montáže meradla adresovanú SPP BA, a.s. dňa 26.07.2004,\n- technickou správou projektu plynofikácie s dátumom 07/2004, kde je uvedený ako investor L.. H. N.,\n- vyjadrením BVS k plynovodnej prípojke zo dňa 29.09.2003,\n- žiadosťou o predĺženie garáže na projekte JUNIOR 54Z na zadnú hranicu domu zo dňa 11.04.2003,\n- žiadosťou o povolenie plynového kotla ústredného vykurovania - stanovisko zo dňa 26.02.2003\n(adresovaná Magistrátu Hl. m. SR BA odd. živ. prostredia),\n- technickou správou (architektúra) k stavbe rodinného domu JUNIOR 54 (pristavaná garáž) s dátumom\n11/2002,\n- projektom rodinného domu - označenie projektu s investorom L.. H. N. s dátumom 11/2002,\n- povolením na napustenie plynu do odberného plynového zariadenia (OPZ) zo strany SPP, a.s. zo dňa\n18.11.2004, kde je uvedený ako odberateľ L.. H. N.Ý.,\n- montážnym listom meradla na odber plynu zo strany SPP, a.s. zo dňa 18.11.2004 s uvedením\nodberateľa L.. H. N.,\n- potvrdením o preskúšaní komína zo dňa 26.04.2005 vydané Okres. úradom BA V pod č. X.-T.-S. s\nuvedením fyzickej osoby H. N.,\n- žiadosťou o vyjadrenie k povoleniu stavby zo dňa 27.05.2003 adresovaná BVS s názvom investora\nL.. H. N.,\n- technickou správou zo dňa 07.03.2003 na zameranie polohopisného a výškopisného plánu v kat. území\nM. A..Č.. XXX/X zo dňa 07.03.2003, kde je uvedený investor L.. H. N.,\n- dôkazom o tom, že žalobkyňa používala a odosielala e-mailové správy z e-mailovej adresy odporcu\n(H..N..Y.),\n- zmluvou o dielo zo dňa 19.05.2005,\n- zmluvou o dielo č. K 21/05 zo dňa 18.02.2005,\n- žiadosťou o zavedenie el. prípojky zo dňa 18.08.2005,\n- žiadosťou o zápis stavby do LV zo dňa 08.07.2005,\n- žiadosťou o pridelenie súpisného a orientačného čísla zo dňa 29.06.2005,\n- žiadosťou o povolenie prevádzkovania plynového kotla ústredného vykurovania - stanovisko zo dňa\n27.06.2005,\n- čestným prehlásením Z. O. zo dňa 15.04.2005 (zhotoviteľ elektroinštalácie v celom dome),\n- čestným prehlásením Z. Č. (zhotoviteľ maliarských a pokladačských prác v celom dome) zo dňa\n15.04.2005,\n- čestným prehlásením F. R. (zhotoviteľ zabezpečovacieho systému v dome) zo dňa 15.04.2005,\n- prepisom súkromného stavebného denníka.\n- zmluvou o dielo č. 19/07/2003 zo dňa 19.07.2003 uzavretou medzi žalovaným a zhotoviteľom spoločnosťou TITAN - RAŠ, s.r.o.,\n- fotografiami žalobkyne a žalovaného s dátumom 2001, 2002, jún 2004, jún 2006, august 2007, október\n2007,\n- Vyhlásenie S. Š. /konateľ spoločnosti Tondach Slovensko/ zo dňa 16.12.2015,\n- čestným prehlásením L.. F. B. zo dňa 15.12.2015,\n- čestným prehlásením L.. M. M. zo dňa 21.12.2015,\n- potvrdením Z. Č. zo dňa 29.01.2005,\n- zmluvou o dielo č. XXXXX zo dňa 24.09.2005, uzatvorená so žalovaným a dodávateľom KOVO TRADE\nSlovakia, s.r.o.,\n- príjmovým pokladničným dokladom zo spoločnosti KOVO TRADE,\n- dokladmi k úhradám žalobkyne od septembra 2003 do novembra 2004 /prehľad rodinný dom, výbery\nv hotovosti od 9/2003 - 11/2004\n- výpismi z účtu žalobkyne od 9/2003 - 11/2004,\n- potvrdením o predaji akcií spoločnosti Slovnaft zo dňa 07.01.2004,\n- potvrdením o výplate medziúveru z prvej stavebnej zo dňa 17.05.2004 na účet žalobkyne a výpis z\núčtu PSS, a.s.\n- protokolom o výmene akcií na meno v nominálnej hodnote 100,- Sk za jeden kus akcie v hodnote\n50.000,- Sk,\n- rozhodnutím valného zhromaždenia spol. Slovintegra, a.s. o výplate dividendy za rok 2003 a 2004\n- žiadosťou o zasielanie dividend na bankový účet žalobkyne,\n- potvrdením M. G. zo dňa 24.09.2003 o prevzatí 61.000,- Sk o žalovaného,\n- potvrdením od Z. O. na sumu 44.000,- Sk,\n- dokladmi k úhradám žalobkyne /výpis z jej účtu ku dňu 14.04.2005/, kde je uvedená suma 18.000,Sk za doplatenie schodov,\n\n- dokladmi k úhradám žalobkyne /výpis z jej účtu ku dňu 14.02.2005/, kde je uvedená suma 36.700,- Sk\nzo dňa 15.02.2005 a suma 37.000,- Sk zo dňa 22.02.2005 - obe platba za schody,\n- dokladmi k úhradám žalobkyne /výpis z jej účtu ku dňu 13.05.2005/, kde je uvedená suma 17.000,Sk - doplatok za okná,\n- výpisom z účtu žalobkyne ku dňu 14.2.2005 s uvedením sumu 263.173,- Sk ako výplata za pracovné\nvýsledky u zamestnávateľa Slovnaft, a.s.,\n- potvrdením o platbe 17.674,- Sk spoločnosti PRESPOR /malta + dlažba/,\n- potvrdením o platbe 12.168,- Sk spoločnosti PRESPOR /dlažba/,\n- potvrdením o platbe 162,50 Sk spoločnosti PRESPOR /ytong/,\n- potvrdením o platbe 1.339,- Sk spoločnosti PRESPOR /plotová doska/,\n- potvrdením o platbe 26.514,- Sk spoločnosti PRESPOR /vymývaná dlažba a záhradný obrubník/,\n- potvrdením o platbe 4.720,- Sk spoločnosti PRESPOR /tvárnice/,\n- potvrdením o platbe 4.694,50 Sk spoločnosti PRESPOR /tvárnice/,\n- potvrdením o platbe 792,- Sk spoločnosti PRESPOR /tvárnice okrové/,\n- potvrdením o platbe 2.730,- Sk spoločnosti PRESPOR /vymývaná dlažba/,\n- potvrdením o platbe 7.371- Sk spoločnosti PRESPOR /plotová doska/,\n- dokladom o úhrade sumy 957,- Sk spoločnosti STAVENA /stavebné lepidlo/,\n- dokladom o úhrade sumy 572,- Sk spoločnosti BAUMAX / stavebné lepidlo/,\n- výpisom z účtu žalobkyne ku dňu 13.05.2005,\n- výpisom účtu žalobkyne ku dňu 14.02.2005 s uvedením sumy 31.000,- Sk zo dňa 30.6.2005 / záloha\nza plot Roloplast/ - čl. 499\n- Výpis účtu žalobkyne ku dňu 14.02.2005 ku dňu 14.07.2005 s uvedením sumy 31.047,- Sk dňa\n19.07.2005, /doplatok za plot Roloplast/ - č.l. 500\n- výpisom z účtu žalobkyne zo dňa 14.06.2005 na sumu 18.440,- Sk/ platba za žalúzie/ - č.l. 504\n- faktúrou č. XXXXXXXXXX za zapojenie stavebnej prípojky na sumu 5.340,- Sk, spolu s potvrdenkou\no úhrade tejto sumy z účtu žalobkyne - č.l. 506,\n- výpisom z účtu ku dňu 31.08.2005 na sumu 5.340,- Sk /elektrická prípojka M./,\n- faktúrou č. XXXXXXXXX na sumu 4.747,50 Sk za bezpečnostný zámok\n- výpisom z účtu žalobkyne k 14.06.2005 /poistka na dom vo výške 3.622,- Sk a suma 8.995,- Sk - daň\nzo stavby/ č.l. 511,\n- plnomocenstvom na zastupovanie žalovaného žalobkyňou zo dňa 13.06.2005,\n- plnomocenstvom na zastupovanie žalovaného dcérou žalobkyne /U. H./ zo dňa 13.06.2005,\n- fotografiami záhrady /plastový plot, murovaný plot, dvojkrídlová brána, vymývateľná dlažba, pergola\n+ veľký drevený kvetináč/\n- výpismi z účtu žalovaného preukazujúce čerpanie hypoúveru žalovaným - č.l. 560 - 563,\n- daňovým dokladom - faktúry za financovanie hrubej stavby domu spoločnosti TITAN - RAŠ, s.r.o.,\n- správou zo spoločnosti Slovnaft, z odd. IT o tom, že dňa 14.7.2005 došiel na mailovú adresu žalobkyne\nmail,\n- odborným stanoviskom k hodnote drobných stavieb tvoriacich príslušenstvo rodinného domu č. 5/2017.\n- DVD zo svadby syna žalobkyne - A. H.\n37. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili manželstvo dňa\n03.06.2005 na Miestnom úrade v Bratislave- Podunajské Biskupice. Manželstvo zaniklo rozvodom\n(rozsudok Okresného súdu Bratislava V., č.k. 8C/140/2009 zo dňa 07.10.2009). Žalobkyňa sa so\nžalovaným spoznala v roku 2001 a spolu začali žiť. Žalobkyňa pred uzatvorením manželstva so\nžalovaným od konca roku 2004 z peňažných prostriedkov vo svojom výlučnom vlastníctve investovala\ndo výstavby nehnuteľnosti: (rodinného domu, súpisné číslo XXX v katastrálnom území M., P. N. - m.č.\nM., P. N. S.. a 3- izbového bytu číslo 49, na 2. poschodí bytového domu na N. X. Č. XX, Z. Č. W.\nXXXX S. G. Ú. A., P. N. S., P. N. - O..Č.. A.). V konaní nebolo sporné, že žalovaný nadobudol pozemky,\nna ktorých je postavený rodinný dom v M., na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva podľa V-5963/99 zo dňa 03.09.1999 a to do svojho výlučného vlastníctva. Taktiež\nnebolo sporné, že žalovaný si dal v novembri 2002 vypracovať dokumentáciu stavby (projektový plán\nrodinného domu JUNIOR 54), na ktorej je uvedený žalovaný ako investor spolu s položkovým rozpočtom\nstavby a podal žiadosť zo dňa 22.11.2002 o poskytnutie hypotekárneho úveru na výstavbu rodinného\ndomu, pričom zmluva číslo XXXXXXXXXX bola podpísaná dňa 20.12.2002 na výšku úveru 1.010.000,Sk. V konaní nebolo sporné ani to, že hrubú stavbu rodinného domu stavala stavebná spoločnosť\nTITAN RAŠ, s.r.o, .a to na základe zmluvy o zhotovení diela „rodinného domu Junior 54 Hrubá stavba\n+ priečky a prípojka inžinierskych sietí so začiatkom stavby 22.07.2003 a ukončením hrubej stavby\n\ndňa 30.09.2003, pričom v tomto termíne bola hrubá stavba zhotoviteľom zhotovená. Dňa 07.04.2005\nžalovaný požiadal o vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Rodinný dom JUNIOR 54“, pričom\nrozhodnutie, ktorým bolo povolené stavbu užívať bolo vydané dňa 21.06.2005 pod číslom X.-H.-S.-XX.\nRozhodnutím číslo XXX/XXXX zo dňa 01.07.2005 bolo určené pre stavbu rodinného domu súpisné číslo /\norientačné číslo. Sporným v konaní zostala otázka dohody o vzniku spoluvlastníctva k rodinnému domu.\nNa stavbe domu sa podieľali obe strany sporu a to finančnými investíciami do domu, jednak fyzickou\nprácou a administratívnym vybavovaním. To, že sa žalobkyňa podieľala na výstavbe aj finančne mal súd\npreukázané listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný nerozporoval a to prevodmi z jej účtu na účty zhotoviteľov\nalebo dodávateľov stavby, pričom tieto peniaze boli použité na výstavbu rodinného domu:\n- dňa 22.02.2005 platby za schody vo výške 37.000 Sk- č.l. 483,\n- dňa 03.05.2005 doplatenie za schody vo výške 18.000 Sk- č.l. 482,\n- dňa 25.05.2005 doplatok za okná vo výške 17.000 Sk- č.l. 486,\n- dňa 30.06.2005 záloha za plot Roloplast vo výške 31.000 Sk - č.l. 499,\n- dňa 19.07.2005 doplatok za plot vo výške 31.047 Sk - č.l. 500,\n- dňa 10.06.2005 zaplatenie žalúzií vo výške 18.440 Sk - č.l. 504,\n- dňa 12.09.2005 platba za elektrickú prípojku Jarovce vo výške 5.340 Sk - č.l. 507,\n- dňa 17.06.2005 platby za poistku za dom vo výške 3.622 Sk - č.l. 511,\n- dňa 17.06.2005 platba za daň zo stavby vo výške 8.995 Sk - č.l. 511,\n- platby za stavebný materiál v spoločnosti PRESPOR v celkovej výške 66.671 Sk- č.l. 489 až 494,\n- dňa 04.06.2005 platba za stavebný materiál v Baumaxe vo výške 572 Sk - č.l. 496,).\n38. Žalobkyňa preukázala, že dostala dňa 10.03.2005 finančné prostriedky zo spoločnosti SLOVNAFT\na.s. (jej zamestnávateľ) vo výške 263.173 Sk - č.l. 488. Žalobkyňa taktiež preukázala, že komunikovala\ns dodávateľmi ohľadne výstavby domu napr. s pánom F. R. - ohľadne montáže bezpečnostného\nzariadenia do domu (č.l. 164), s pánom Č., ktorý robil podlahy a maľovku v dome, s pánom O., ktorý\nrobil elektroinštaláciu, uzatvárala zmluvu o dielo so spoločnosťou EXCELENT dňa 19.05.2005, ktorej\npredmetom bolo vyhotovenie veci a vykonanie služby - č.l. 297. Svedok L.. M. U. potvrdil, že žalobkyňa\nvyberala materiály a interiéry a minimálne tri krát robila väčšie výbery hotovosti, na výplatu robotníkov\na na nákup vecí do exteriéru okolo domu (v Baumaxe).\n39. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vlastníkom novovzniknutej resp. vytvorenej stavby je jej\nstavebník v občianskoprávnom zmysle teda osoba, ktorá mala v úmysle stavbu nadobudnúť do svojho\nvlastníctva (NS SR 3MCdo/4/2013, NS SR 22/Cdo1174/2001). Stavebník, v tomto prípade žalobkyňa,\nnemusí byť totožný so stavebníkom v zmysle správneho práva. Ak je stavebníkov v občianskoprávnom\nzmysle viac, stáva sa takto vzniknutá stavba predmetom ich spoluvlastníctva. Dohoda o tom nemusí\nbyť v písomnej forme.\n40. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo\nk dohode o založení podielového spoluvlastníctva ešte pred začiatkom výstavby rodinného domu.\nŽalobkyňa a žalovaný ešte pred vznikom stavby žili spolu ako partneri, čo mal súd preukázané zo\nsvedeckých výpovedí svedkov (svedkyne U. U. H.Á., O.. A. H., L.. I. O., L.. H. O., L.. M. U., U. O.)\nV. V. R. S. R. R. Z. Z. Ž. A. H. (Č..U..XXX), z ktorého mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný\ntvorili partnerskú dvojicu už v roku 2001. Žalobkyňa preukázala, že spolu so žalovaným tvorila dvojicu\naj spoločnými fotografiami vyhotovenými pri príležitosti rôznych akcii a spoločenských podujatí, ako\nnapr. golfový turnaj v lete 2001, zo svadby dcéry rodinných známych v októbri 2002, z oslavy 50-tych\nnarodením rodinného známeho v júni 2004, kde sa spolu so žalobkyňou držia za ruky, oslava promócií\ndcéry žalobkyne v júni 2006, oslava 50-tých narodenín žalovaného v auguste 2007, oslava 50-tych\nnarodenín žalobkyne v októbri 2007 (č.l. 339 až 348). Tieto fotografie zachytávajú spoločné momenty zo\nživota žalobkyne a žalovaného ako dvojice v určitom období, pričom žalobkyňa nimi preukazuje svoje\ntvrdenie, že spolu so žalovaným tvorili partnerskú dvojicu už od roku 2001. Tento dôkazný materiál jasne\na bez akýchkoľvek pochýb preukazuje tvrdenie žalobkyne, že spolu žili ako partneri. Svedkovia dohody\no založení podielového spoluvlastníctva, ktorí by to vedeli priamo preukázať neboli a ani nemohli byť,\nkeďže žalobkyňa uvádzala, že sa dohodli sami dvaja, bez svedkov. Avšak spoločné konanie žalobkyne\na žalovaného smerujúce k výstavbe a kolaudácii rodinného domu v Jarovciach jasne dokazuje ich\nspoločnú vôľu, ktorou bola výstavba rodinného domu a následne ich spoločné bývanie v tomto dome,\nčo sa aj uskutočnilo. Z dokazovania vyplynulo, že stavbu vykonávali strany sporu spoločne, svedeckými\nvýpoveďami bolo potvrdené, že žalobkyňa sa aktívne podieľala na výstavbe rodinného domu, jednak\nfinančne, jednak vlastnou prácou či už fyzickou alebo vybavovaním administratívnych vecí (svedkovia:\n\nU. U. H., O.. A. H., L.. I. O. L.. H. O., L.. M. U., U. O.). Zároveň mal súd svedeckými výpoveďami\npotvrdené, že na stavbe sa aktívne fyzickými prácami zúčastňovali aj rodinný príslušníci žalobkyne\n(svedkovia C. N., S. C., O.. A. H.). I napriek tomu, že žalovaný nevedel presne ustáliť výšku investícii\nžalobkyne, potvrdil že sa finančne podieľala na výstavbe rodinného domu a rekonštrukcii jeho bytu (viď\nč.l. 136 a pojednávanie zo dňa 17.10.2017), kde uviedol, že žalobkyňa investovala do rodinného domu\nokolo 100.000,- Sk a do bytu na N. cca.10.000 eur. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa investovala\nfinančné prostriedky aj do bytu žalovaného na N.G. X.. Č.. XX, Č. N. XX S. N.. Nebolo preukázané,\nže by žalovaný vystupoval sám ako stavebník, práve naopak žalobkyňa preukázala, že sa aktívne\npodieľala na výstavbe rodinného domu. Počas konania žalovaný menil výpovede, vypovedal účelovo,\nnejednoznačne až vyhýbavo, dokonca tvrdil, že so žalobkyňou pred uzatvorením manželstva ani netvorili\npár, uvádzal, že nevedel prečo žalobkyňa investovala finančné prostriedky do výstavby domu a do\nrekonštrukcie jeho bytu. Zároveň spochybňoval jej vnesené financie ako aj jej prácu na dome a prácu jej\nrodinných príslušníkov na dome. Snažil sa presvedčiť súd, že na stavbe domu robili okrem hrubej stavby\n(ktorú realizovala stavebná spoločnosť) len jeho rodinní príslušníci a zároveň spochybňoval svedecké\nvýpovede svedkov navrhnutých žalobkyňou s odôvodnením, že to je predsa jej rodina a ako taký sú\nnedôveryhodní.\nDokazovaním nebolo preukázané, že by sa strany sporu dohodli, že žalobkyňa pomôže žalovanému so\nstavbou, prácami i finančne a preto bude môcť stavbu iba užívať. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného,\nže spolu so žalobkyňou netvorili partnerskú dvojicu už pred uzatvorením manželstva a že nevedel,\nprečo žalobkyňa investovala finančné prostriedky do rodinného domu a bytu na N. X. S. N.e. Tvrdenia\nžalobkyne o tom, že spolu žili už od roku 2001 a spolu realizovali výstavbu rodinného domu boli\npresvedčivé, konzistentné, podložené jednotlivými dôkazmi a svedeckými výpoveďami. Pre súd bolo\nnaopak veľmi ťažké uveriť teórii žalovaného o tom, že nevie prečo investovala žalobkyňa finančné\nprostriedky, svoj čas a námahu do výstavby rodinného domu a rekonštrukcie bytu.\n41. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a navrhol odvolaciemu\nsúdu rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. V podanom\nodvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1, písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku.\nV odvolaní poukázal na to, že predchádzajúci rozsudok, teda prvý, ktorým súd prvej inštancie vo veci\nrozhodol a v celom rozsahu žalobe vyhovel a proti tomuto rozsudku podal odvolanie, na základe ktorého\nodvolací súd rozsudok zrušil z dôvodu, že je nedostatočne odôvodnený, nepreskúmateľný, vydaný\npredčasne, bez náležitého zistenia a ustálenia skutkového stavu, bez uvedenia aplikovaných právnych\npredpisov a v rozpore s § 220 ods. 2 CSP, ktorým postupom súd prvej inštancie obmedzil strany sporu\nv ich práve na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru a článku 46 ods. 1\nÚstavy SR a zároveň im odňal možnosť konať pred súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný\nv odvolaní dôvodne namietal nedostatočné odôvodnenie a právne posúdenie na základe zisteného\nskutkového stavu vo veci. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vykonať dokazovanie\nv dostatočnom rozsahu, zhodnotiť zistený skutkový stav a na základe právneho posúdenia veci znovu\nrozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP.\n42. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom opätovne\nurčil žalobkyňu za spoluvlastníčku rodinného domu a rozhodnutie odôvodnil v celku identicky ako prvý\nrozsudok, a to i napriek vážnym a početným výtkam odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí v\nsúvislosti s porušením práva na spravodlivý proces a odňatie možnosti konať pred súdom. Podľa názoru\nžalovaného súd nerešpektoval závery odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí a napadnutý rozsudok\nje tak znovu čo do skutkového a právneho základu pre určenie spoluvlastníctva žalobkyne arbitrárny a\nnepreskúmateľný, pričom jeho odôvodnenie je v rozpore s § 220 ods. 2 a 3 CSP.\n43. Súd prvej inštancie, nerešpektujúc závery odvolacieho súdu vyplývajúce zo zrušujúceho\nrozhodnutia, vec opätovne právne neposúdil, keď neuviedol na základe akej relevantnej právnej úpravy\nurčil spoluvlastníctvo žalobkyne k rodinnému domu a svoje rozhodnutie taktiež opätovne neodôvodnil\nv súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby bolo preskúmateľné v prípadnom odvolacom konaní. Súd prvej\ninštancie rovnako ani v poradí druhom rozsudku vydanom vo veci nereagoval, čo i len jednou vetou,\nna zásadné argumenty žalovaného týkajúce sa spôsobu nadobudnutia jeho výlučného vlastníctva k\nrodinnému domu. I keď súd prvej inštancie vymedzil skutkový stav nespornými skutočnosťami, na takto\nzistený stav už neaplikoval príslušnú hmotnoprávnu normu.\n\n44. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní po vrátení veci odvolacím súdom len zopakoval dokazovanie\nvýsluchom žalobkyne a prehratím DVD zo svadby jej syna v roku 2001 (bod 9 Napadnutého rozsudku).\nListinné dôkazy a svedecké výpovede, ktorými súd vo veci vykonal dokazovanie (bod 11, prvá veta\nNapadnutého rozsudku) ostali oproti Prvému rozsudku celkom nezmenené (v bode 11 označené listinné\ndôkazy a v bodoch 15 až 26 označené svedecké výpovede sú identické ako v Prvom rozsudku).\nSúd prvej inštancie nedoplnil dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, resp. nevykonal žiadne ďalšie\ndokazovanie, z ktorého by vyplynuli nové skutočnosti spôsobilé založiť náležité ustálenie skutkového\nstavu pre vyslovenie záveru o vzniku podielového spoluvlastníctva žalobkyne k rodinnému domu. Naproti\ntomu súd prvej inštancie vymedzil skutkový stav nespornými skutočnosťami svedčiacimi záveru o\nvýlučnom vlastníctve žalovaného, avšak na základe takto zisteného a ustáleného skutkového stavu súd\nnepochopiteľne dospel presne k opačnému záveru.\n45. Žalovaný v konaní skutkovo a právne tvrdil a dôkazmi preukazoval svoje výlučné, originálnym\nspôsobom (ex lege) nadobudnuté vlastníctvo rodinného domu, opierajúc sa pritom o výlučné vlastníctvo\npozemku, na ktorom bol rodinný dom postavený a o písomnú Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola\nvýstavba rodinného domu, uzavretú dňa 19.07.2003 podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka medzi\nním ako objednávateľom a TITAN RAŠ, obchodno-stavebná spoločnosť spol. s r.o. ako zhotoviteľom\n(ďalej len „zmluva o dielo“), so zahájením stavby dňa 22.07.2003 a ukončením hrubej stavby dňa\n30.09.2003 s tým, že hrubá stavba bola v tomto termíne zhotoviteľom aj zhotovená. Žalovaný na\nzáklade týchto skutočností, s poukazom na § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka (podporne aj na § 651\nObčianskeho zákonníka) i súvisiacu judikatúru (R 16/1974, rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 22Cdo/349/2004)\nvyvodil, že vlastníkom zhotovenej hrubej stavby rodinného domu sa mohol stať výlučne len on ako\nobjednávateľ zo zmluvy o dielo (ktorá ohľadom vlastníctva k zhotovovanej stavbe neurčovala nič iné),\nkeď okamihom vzniku stavby ako nehnuteľnej veci v právnom slova zmysle, nadobudol k stavbe\nRodinného domu originálnym spôsobom, priamo zo zákona, výlučné vlastnícke právo.\n46. I keď súd prvej inštancie vymedzil skutkový stav uvedenými nespornými skutočnosťami, ktoré svedčili\nvýlučnému vlastníctvu žalovaného ako objednávateľa zo zmluvy o dielo, tento skutkový stav žiadnym\nspôsobom nezhodnotil a právne neposúdil, keď na vec neaplikoval tomu zodpovedajúcu hmotnoprávnu\nnormu, práve naopak, v rozpore s ním a bez uvedenia relevantnej právnej úpravy rozhodol, že žalobkyňa\nje spoluvlastníkom rodinného domu. Prvoinštančný súd tak pritom urobil opätovne bez toho, aby v\nrozsudku (v súlade § 220 ods. 2 CSP) čo i len jednou vetou uviedol, ako posúdil zásadné argumenty\nžalovaného tvoriace jeho procesnú obranu v konaní spočívajúcu v tom, že za situácie, ak bola stavba\nrealizovaná na základe zmluvy o dielo, podľa § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka (podporne aj podľa\n§ 651 Občianskeho zákonníka), i súvisiacej judikatúry je vlastníkom zhotovenej stavby, a to od začiatku\nvýstavby, subjekt v právnej pozícii objednávateľa zo zmluvy o dielo - v danej veci žalovaný. Uvedeným\npostupom prvoinštančného súdu tak opäť došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako i k\nnesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a tým k naplneniu odvolacích dôvodov daných v § 365 ods.\n1 písm. b) a písm. h) CSP.\n47. Žalovaný v rámci procesnej obrany v konaní prezentoval skutkové tvrdenia, právne argumenty a\ndôkazy svedčiace jeho výlučnému vlastníckemu právu k rodinnému domu a tým zároveň vyvracajúce\nžalobkyňou tvrdené spoluvlastnícke právo.\n48. Žalovaný vyvodzoval svoje výlučné vlastnícke právo k rodinnému domu z vlastníctva pozemku\n(v konaní nesporná skutočnosť) ako aj písomnej zmluvy o dielo uzavretej (podľa § 536 a nasl.\nObchodného zákonníka) so stavebnou spoločnosťou TITAN RAŠ na výstavbu hrubej stavby rodinného\ndomu v termíne od 22.07.2003 do 30.09.2003 s tým, že v tomto termíne bola hrubá stavba stavebnou\nspoločnosťou aj zhotovená (v konaní taktiež nesporná skutočnosť) a tomu zodpovedajúcej relevantnej\nprávnej úpravy. Nakoľko zmluva o dielo bola uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka,\nžalovaný sa odvolal na jeho § 542 ods. 1, v zmysle ktorého, ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa,\nna jeho pozemku, nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci znáša objednávateľ a je jej vlastníkom,\nak zmluva neurčuje niečo iné (pozn. zmluva o dielo neurčovala v tomto smere nič iné) a zároveň poukázal\nna komentované znenie tohto ustanovenia1, z ktorého vyplýva, že ak sa činnosť smerujúca k zhotoveniu\nnovej veci (najčastejšie stavby), vykonáva na pozemku objednávateľa, k zhotovovanému predmetu\ndiela má vlastnícke právo objednávateľ; v prípade, ak objednávateľ poskytuje za dielo preddavky,\nfinancuje tým vlastnú vec, pričom objednávateľ ako vlastník je v právnom postavení, kedy jeho status\nz absolútneho práva pôsobí voči všetkým. Žalovaný podporne poukázal aj na to, že identický záver\n\n(objednávateľ ako vlastník zhotovovanej stavby) platí aj v prípade aplikácie Občianskeho zákonníka,\nz ktorého komentovaného znenia (v časti ustanovení § 631 až § 656 - zmluva o dielo) autorky JUDr.\nAndrey Moravčíkovej, PhD. (sudkyne Najvyššieho súdu SR), vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho\npráva k veci zhotovovanej na zákazku pre objednávateľa (čo v prípade stavby je vždy zhotovenie veci\nna zákazku), je konštatované, že podporne z § 651 vyplýva, že vlastníkom takto zhotovovanej stavby je\nobjednávateľ, pričom sa tu predpokladá, že stavebné povolenie je zvyčajne viazané na objednávateľa,\nktorý je obvykle aj vlastníkom pozemku alebo ho obstaral na uskutočnenie výstavby. V tejto súvislosti\nsa zároveň v komentári odkazuje na judikatúru, a to na rozhodnutie R 16/1974: „Ak je predmetom diela\nzhotovenie stavby, je zhotovovaná vec od počiatku stavby a v jej priebehu vo vlastníctve objednávateľa.“\n49. Žalovaný tiež poukázal na rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 22Cdo/349/2004 (odôvodnenie ktorého\nobsahuje aj odkaz na rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 22Cdo/1174/2001, na ktoré sa odvoláva súd prvej\ninštancie v bodoch 71 a 72 napadnutého rozsudku). V rozhodnutí 22Cdo/349/2004 (obdobne ako\naj v rozhodnutí 22Cdo/1174/2001) sa síce judikuje, že vlastníctvo k stavbe nadobúda stavebník v\nobčianskoprávnom zmysle, teda ten, kto stavbu uskutočnil s právne relevantným prejaveným úmyslom\nmať ju pre seba, pričom pri posúdení vlastníckych a iných právnych vzťahov k stavbe vzniknutej\nspoločnou činnosťou viacerých osôb treba vychádzať z obsahu dohody uzavretej medzi týmito osobami\na pokiaľ stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, a\nz okolností nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb, nemožno\nvylúčiť, že stavebníkmi sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi, súčasne\nsa však judikuje, že tieto pravidlá vzniku podielového spoluvlastníctva sú modifikované vtedy, ak\núčastníci nestavali stavbu svojpomocne, ale uzavreli so stavebným podnikom zmluvu o zhotovení\nveci na zákazku, ktorá je jedným z prípadov zmluvy o dielo, kedy vlastníkom zhotovovanej stavby je\nobjednávateľ, a to od počiatku výstavby. Ak je objednávateľov viac, stávajú sa títo spoluvlastníkmi stavby,\nak nebolo dohodnuté niečo iné.\n50. Žalovaný tvrdil, že predpokladom pre posúdenie vzniku vlastníckeho práva k akejkoľvek\nnovozhotovenej stavbe je prioritou zistenie, či stavba bola postavená svojpomocne alebo na základe\nzmluvy o dielo. Zo skutočností v konaní nesporných (žalovaný ako výlučný vlastník pozemku pod\nrodinným domom; žalovaný ako objednávateľ zo zmluvy o dielo a zhotovenie hrubej stavby stavebnou\nspoločnosťou na základe tejto zmluvy v termíne do 30.09.2003) a aplikáciou relevantnej právnej úpravy,\ns poukazom i na súvisiacu judikatúru, tak nebolo možné urobiť iný právny záver ako ten, že len žalovaný\nbol od samotného počiatku výstavby rodinného domu jeho výlučným vlastníkom, keď okamihom vzniku\nstavby ako nehnuteľnej veci v právnom slova zmysle, nadobudol k stavbe originálnym spôsobom výlučné\nvlastnícke právo.\n51. Žalovaný tvrdil, že svoj prejav vôle nadobudnúť stavbu rodinného domu do výlučného vlastníctva\nimplementoval do písomnej zmluvy o dielo a obsah takto jeho výslovne prejavenej vôle, zachytený v\nzmluve, nie je možné vykladať inak ako tak, že na jeho strane žiadna vôľa založiť spolu so žalobkyňou\npodielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu neexistovala; ak by v okamihu uzatvárania zmluvy o dielo\nmal vôľu založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe spolu so žalobkyňou, zahrnul by žalobkyňu ako\nstranu do zmluvy o dielo; keďže takto nepostupoval, ním uzavretá zmluva o dielo ako objednávateľom\nvyvracia žalobkyňou tvrdenú dohodu o založení spoluvlastníctva k zhotovovanému Rodinnému domu.\nUzavretie zmluvy o dielo na realizáciu hrubej stavby je len jedným z prejavov vôle žalovaného\nnavonok. Žalovaný bol v prejavoch svojej vôle konzistentný a jeho vôli zodpovedala obsahovo aj celá\nséria na seba nadväzujúcich faktických a právnych úkonov realizovaných pred, či počas výstavby;\nžalovaný vždy právne relevantným spôsobom (vlastníctvo pozemku, žiadosť o stavebné povolenie,\nzadanie vypracovania projektovej dokumentácie a technickej správy na zameranie polohopisného a\nvýškopisného plánu, žiadosť o predĺženie garáže, žiadosť o vyjadrenie k povoleniu stavby, žiadosť o\nvyjadrenie k plynovodnej prípojke, žiadosť o povolenie plynového kotla, žiadosť o hypotekárny úver,\nuzavretie písomnej zmluvy o dielo, objednávky jednotlivých prác), ako aj fakticky (absencia akejkoľvek\nzmienky o žalobkyni ako spoluvlastníčke alebo spoluzhotoviteľke stavby) prejavoval svoj úmysel\nuskutočniť stavbu rodinného domu výlučne sám a nikdy nedemonštroval vo vzťahu k tretím osobám vôľu\npostaviť rodinný dom spoločne so žalobkyňou. Na uzatvorenie dohody je potrebné minimálne dvoch\nso zhodným prejavom vôle. Z vykonaného dokazovania však takúto vôľu žalovaného nebolo možné\nvyvodiť, keďže žalovaný nikdy neprejavil vôľu založiť dohodou spoluvlastníctvo žalobkyne ku rodinnému\ndomu, ktorý mal zámer postaviť. Žalovaný poukazoval na svedecké výpovede, z ktorých jednoznačne\nvyplývali skutočnosti svedčiace v jeho prospech. Svedkovia S. C.Á., L.. S. O., V. Š. V. O. J., ktorí boli\n\npravidelne prítomní od začiatku pri výstavbe domu potvrdili, že ako jeho vlastník vystupoval vždy len\nžalovaný.\n52. Svedok L.. S. O., ktorý vykonával stavebný dozor ako priateľskú výpomoc pre žalovaného a na\nstavbe bol skoro každý deň, resp. každý druhý deň, žalobkyňu nepoznal. Z jeho výpovede vyplynulo,\nže žalovaný ho kontaktoval a radil sa s ním v súvislosti s technickou a administratívnou dokumentáciou\npotrebnou ku výstavbe domu, prechádzali spolu cenové ponuky (rozpočty) a pred zazmluvnením\nstavebnej firmy si zabezpečoval záležitosti ohľadne stavby žalovaný sám. Svedok ako kvalifikovaný\nodborník v stavebníctve vylúčil tvrdenia žalobkyne o tom, že realizovala výkopové práce; vypovedal, že\ntieto robila poverená firma, resp. robotníci poverenej firmy, a že tejto firme boli práce aj zaplatené; že ide\no kvalifikované práce, ktoré nemôže robiť hocikto. Svedok potvrdil, že na stavbe boli prítomní robotníci a\np. C. ktorý tam pomáhal a robil všetko, čo bolo treba. Spolu so svedkom tam bol vždy prítomný žalovaný.\nZa vlastníka považoval žalovaného. Záležitosti ohľadne domu prejednával so žalovaným.\nSvedkyňa O.Á. J., ako starostka P. M. do roku 2006 (obec ako stavebný úrad), žalobkyňu nikdy nevidela\na nikdy o nej nepočula, aj keď na 99,9 % mala vedomosť o každej stavebnej činnosti v obci. Na\nstavbe často videla p. C.R. V. A.. O. (miestny murár) a prípadne iných pracovníkov. Žalobkyňu nepozná\na nikdy sa s ňou nestretla a dokonca poprela vôbec možnosť, aby niektorá zamestnankyňa úradu\nstarostky nabádala žalobkyňu nechať sa zapísať na list vlastníctva ako spoluvlastníčka, pretože žiadosti\no stavebné povolenie alebo kolaudáciu stavby boli podávané do podateľne úradu a následne odvezené\ndo Petržalky (situovaný miestny úrad), kde sa vyhotovili rozhodnutia a tieto rozhodnutia boli doručené\nstarostke na podpis. Podľa svedkyne tak neexistoval priestor, aby referentky popísaným spôsobom\nkomunikovali s rôznymi stránkami v uvedených veciach. Svedkyňa uviedla, že všetky žiadosti k domu\nvybavoval výlučne žalovaný, výlučne žalovaný chodieval na stavebný úrad, vybavoval doklady, bol\nprítomný ako vlastník pri kolaudácii domu a priebežne so svedkyňou ako starostkou komunikoval o tom\nako napreduje stavba. Keď žalovaný komunikoval ohľadom stavby vždy to bolo v kontexte jeho osoby\nako výlučného vlastníka a svedkyňa nikdy nenadobudla z jeho komunikácie dojem, že by vlastníkom\nstavby mohla byť okrem žalovaného aj iná osoba (konkrétne žalobkyňa).\nSvedok S. C. uviedol, že pomáhal žalovanému so stavbou domu (čím potvrdil výpoveď L.. O.)\na zabezpečoval prípojky, kúrenie a remeselníkov. Žalobkyňa s ním komunikovala ohľadom stavby\nrodinného domu až pri dokončovacích prácach v exteriéri domu. Fyzicky pracovať pri výstavbe rodinného\ndomu svedok žalobkyňu nevidel a nikdy nepočul, že by mala polovica domu patriť žalobkyni.\nSvedok V. Š., spoločník a konateľ stavebnej spol. TITAN RAŠ, zhotoviteľa hrubej stavby, uviedol, že sa na\nžalobkyňu vôbec nerozpamätal. Žalobkyňa ho kontaktovala a vyvíjala na neho, a to aj prostredníctvom\nsvojej dcéry (tiež svedkyne) nátlak, aby potvrdil v rozpore s realitou, že sa zúčastnila na stavbe rodinného\ndomu. Svedok potvrdil, že realizoval výstavbu rodinného domu v M. na základe zmluvy o dielo; že\nbol v obchodnom vzťahu so žalovaným, a že ohľadne stavby rokoval len so žalovaným. Žalobkyňa pri\ntýchto stretnutiach, tak ako to uviedol svedok, prítomná nebola. Menovaný vypovedal, že bol oslovený\naj písomne právnou zástupkyňou žalobkyne, list odovzdal svedok súdu, pričom v tomto liste (list na č.l.\n353 spisu - prílohová obálka), bol výslovne žiadaný, aby potvrdil, že sa žalobkyňa aktívne zúčastňovala\nna výstavbe rodinného domu - prácami, komunikovaním s dodávateľmi a financiami a v liste bol pri tom\nnavodzovaný stav, že tieto skutočnosti sú aj tak už v súdnom konaní preukázané listinnými dôkazmi\na svedectvami viacerých dodávateľov stavebných prác. Okrem toho, že v liste bola osoba žalovaného\nvykreslená ako podvodník a klamár a osoba žalobkyne ako slušný človek, bol menovaný svedok žiadaný,\naby potvrdil, že žalobkyňa komunikovala konkrétne s ním, resp. zástupcami jeho firmy.\n53. Z obsahu vyššie označených svedeckých výpovedí, ako aj z listinných dokladov predložených\nžalovaným do konania vyplývalo, že úkony technického, administratívneho a právneho charakteru\npredchádzajúce samotnej realizácii výstavby domu, ako aj realizácia výstavby domu boli vo výlučnej\ndispozícii žalovaného. Svedkovia p. J., L.. O., V. V. A.. Š., ktorí nie sú príbuznými žalovaného, zhodne\ntvrdili, že o žalobkyni ako stavebníčke, budúcej spoluvlastníčke alebo osobe, ktorá by mala nejakým\nspôsobom participovať na stavbe domu nemajú žiadnu vedomosť. Naopak, z ich svedeckých výpovedí\nvyplynulo, že žalovaný žalobkyňu nespomínal vôbec a v kontexte stavby domu s ňou nepočítal, pretože\nako stavebník a vlastník vystupoval vo vzťahu ku uvedeným svedkom výlučne žalovaný a prezentoval\nsa ako výlučný vlastník stavby rodinného domu. Ide pritom o svedkov, ktorí boli prítomní pri príprave\npovolení pre stavbu a tiež svedkov, ktorí priebežne pôsobili počas celej realizácie výstavby rodinného\ndomu alebo jeho podstatnej časti (hrubej stavby). Matka žalovaného C. N. vo svojej výpovedi a deti\nžalovaného, I. O. V. H. N. v písomných vyhláseniach zhodne potvrdili, že žalovaný plánoval stavať\n\nrodinný dom už koncom 90. rokov, nikdy nepočuli o žiadnej dohode medzi žalovaným a žalobkyňou, a\nani o tom, že by žalobkyňa mala byť spoluvlastníčkou domu.\n54. Žalovaný predložil do konania listinné dôkazy vzťahujúce sa k rodinnému domu, kde na všetkých\nlistinách bolo uvedené výlučne jeho meno ako investora, žiadateľa, stavebníka, pričom ani na jednej\nlistine neboli uvedené spoločne mená strán sporu, resp. len meno žalobkyne. Žalovaný poukázal na to,\nže do všetkých zmluvných vzťahov a správnych, či iných konaní týkajúcich sa výstavby rodinného domu\nvstupoval ako zmluvná strana, resp. ako účastník výlučne len on sám (stavebné povolenie, projektová\ndokumentácia, zmeny projektovej dokumentácie, technická správa na zameranie polohopisného a\nvýškopisného plánu, povolenie na predĺženie garáže, žiadosť o vyjadrenie k povoleniu stavby, žiadosť\no vyjadrenie k plynovodnej prípojke, žiadosť o povolenie plynového kotla, žiadosť o hypotekárny úver\n+ zmluva o hypotekárnom úver, písomná zmluvy o dielo, plynofikácia, záložná zmluva k bytu na\nzabezpečenie pohľadávky z hypotekárneho úveru, kolaudačné rozhodnutie, pridelenie orientačného a\nsúpisného čísla, a ďalšie) a v žiadnom nevystupovali so žalobkyňou ako rovnocenní účastníci.\n55. Žalovaný tvrdil, že tak ako sa súd prvej inštancie nevyporiadal s procesnou obranou a argumentáciou\nžalovaného prezentovanou v konaní a dôkazmi svedčiacimi v jeho prospech (zhrnutou v bode 8\ntohto odvolania), v Prvom rozsudku, rovnako sa s ňou žiadnym spôsobom nevyporiadal ani v poradí\ndruhom rozsudku. Poukázal na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého bol súd prvej inštancie\npovinný v odôvodnení Napadnutého rozsudku uviesť ako posúdil skutkové tvrdenia žalovaného a jeho\nprávne argumenty, t.j. bol povinný vyporiadať sa s argumentačnou obranou žalovaného, a ak túto\nodmietol (keďže rozhodol v prospech žalobkyne), bolo jeho povinnosťou uviesť jasné, zrozumiteľné a\ndostatočne konkrétne argumenty smerujúce k vyvráteniu a/alebo spochybneniu argumentov žalovaného\nzakladajúce jeho obranu. V napadnutom rozsudku úplne absentuje odôvodnenie, ktorým by na základe\nrelevantnej skutkovej a právnej úvahy poskytol súd prvej inštancie náležité konfrontačné stanovisko\nvyvracajúce zásadné tvrdenia žalovaného. Súd takýmto postupom opäť obmedzil žalovaného vecne\nsa odvolať proti jeho rozhodnutiu, keďže žalovaný nemá objektívne možnosť polemizovať s právnymi\nzávermi a úvahami súdu k jeho argumentácii, keďže súd žiadne právne závery a úvahy v tomto smere\nv rozsudku neuviedol.\n56. Žalovaný poukázal na to, ak žalobkyňa v inom súdnom konaní vystupovala ako nevlastník\nrodinného domu, bolo to nesporne významnou skutočnosťou, pretože podstata určovacieho sporu a\ndeklaratórny charakter prípadného súdneho rozhodnutia si vyžaduje, aby sa osoba domáhajúca sa\nurčenia (spolu)vlastníckeho práva považovala za (spolu)vlastníka domu od samého začiatku, nie až po\ntom, čo neuspeje v inom súdnom konaní.\n57. Súd prvej inštancie sa rozhodnutím v prospech žalobkyne odklonil od právnych noriem ako\naj od súvisiacej judikatúry, pričom sa ani čo i len jednou vetou nezmienil, z akého dôvodu, ak je\nžalovaný vlastník pozemku a hrubá stavba rodinného domu bola zhotovená stavebnou spoločnosťou\nna základe písomnej zmluvy o dielo uzavretej žalovaným ako objednávateľom, táto zmluva o dielo\nnevyvolala na strane žalovaného právne následky, ktoré zákon a judikatúra s takouto zmluvou spájajú,\nt.j. prečo zákonom (§ 542 ods. 1 Obchodného zákonníka) predpokladané skutočnosti (zhotovenie stavby\nzhotoviteľom - stavebnou spoločnosťou na pozemku objednávateľa - žalovaného) nespôsobili na strane\nžalovaného vznik jeho výlučného vlastníctva k zhotovovanému dielu (stavbe). Súd bol povinný sa\nargumentačne (kvalifikovaným a jasným spôsobom) vyrovnať s touto právnou situáciou a dostatočným\na presvedčivým spôsobom uviesť, prečo sa žalovaný za daných okolností nestal výlučným vlastníkom\nzhotovenej stavby, keď zákon, i judikatúra jednoznačne vyslovujú, že vlastníkom zhotovovaného diela\nje objednávateľ, a to od samotného počiatku.\n58. Súd prvej inštancie taktiež žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo sa rozhodnutie R 16/1974 „Ak\nje predmetom diela zhotovenie stavby, je zhotovovaná vec od počiatku stavby a v jej priebehu vo\nvlastníctve objednávateľa.“ (pôvodné znenie rozhodnutia R 16/1974 je: „Ak došlo medzi občanom a\nstavebnou organizáciou k zmluve o postavení stavby, potom tu organizácia zhotovuje vec, ktorá už v\npriebehu realizácie stavby patrí občanovi, a nie vec patriacu stavebnej organizácii, ktorú by po dokončení\nstavby ešte len na občana prevádzala, sp. zn. 6Co/387/1973), na ktoré sa aj v súčasnej dobe odkazuje\nv komentároch príslušných zákonov a v súvisiacich súdnych rozhodnutiach, a teda ktoré nebolo do\ndnešného dňa nahradené iným právnym názorom, nevzťahuje na právne postavenie žalovaného. Súd\nprvej inštancie sa v podstate odklonil od existujúcej judikatúry bez toho, aby tento odklon akýmkoľvek\n\nspôsobom odôvodnil. Súd pritom bol v zmysle § 220 ods. 3 CSP povinný tento odklon od ustálenej\nrozhodovacej praxe dôkladne odôvodniť.\n59. Argument žalovaného, že je výlučným vlastníkom rodinného domu, je bez akýchkoľvek pochybností\nargumentom, ktorý bol pre rozhodnutie súdu prvej inštancie rozhodujúci. Okrem toho, že bol žalovaným\nformulovaný presne, jasne a konkrétne, bol to podstatný protiargument, ktorým žalovaný popieral nárok\nuplatnený žalobou, a ktorým žalovaný vyvracal vznik podielového spoluvlastníctva na strane žalobkyne.\nŽalovaný netvrdil len to, že žalobkyňa nie je podielová spoluvlastníčka rodinného domu, ale zároveň\nuviedol, prečo ňou ani nemôže byť. Rodinný dom vznikol ako vec v právnom slova zmysle výstavbou\nna základe zmluvy o dielo uzatvorenej žalovaným ako objednávateľom a stavebnou spoločnosťou\nako zhotoviteľom, a preto sa v zmysle § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka stal vlastníkom stavby\nrodinného domu žalovaný. Keďže uvedeným spôsobom vzniklo k rodinnému domu výlučné vlastnícke\nprávo žalovanému, nemohlo zároveň k tomu istému rodinnému domu vzniknúť spoluvlastnícke právo\nžalobkyni. Súd prvej inštancie bol teda povinný zaoberať sa tak tvrdeným spoluvlastníctvom žalobkyne,\nako aj tvrdeným výlučným vlastníctvom žalovaného, ktoré bolo právne významným a podstatným\nargumentom, pretože ak by ho súd vyhodnotil ako relevantný (vecne správny), malo by to vplyv na\nrozhodnutie vo veci, t.j. súd by musel žalobu zamietnuť.\n60. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé vyhodnotenie v ňom označených dôkazov. Listinné dôkazy\npredložené žalovaným a výpovede svedkov navrhnutých žalovaným, ktoré boli pred súdom prvej\ninštancie riadne vykonané, neboli v odôvodnení Napadnutého rozsudku, či už pozitívne alebo negatívne,\nvôbec zohľadnené, súd tieto nepodrobil žiadnemu porovnaniu a posúdeniu ich výpovednej hodnoty. V\nodôvodnení Napadnutého rozsudku nie je ani zmienka o tom, ako sa súd vyporiadal s navzájom si\nodporujúcimi dôkazmi, teda takými, ktoré vyznievali v prospech žalovaného a v neprospech žalobkyne\n(svedecké výpovede, listinné dôkazy), ako tieto konfrontoval, ako sa vyporiadal s jednotlivými dôkazmi,\nz ktorých vyplývali rozporné skutočnosti a ako vyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n61. Žalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h)\nCSP) súdom prvej inštancie. Odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje právne posúdenie veci,\naj napriek tomu, že odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí túto skutočnosť súdu prvej inštancie výslovne\nvytkol, keď v bode 17 uviedol, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akými ustanoveniami právnych\npredpisov sa súd pri rozhodovaní v merite veci riadil a nie je možné ani zistiť úvahu súdu pri aplikácii\nzisteného skutkového stavu na relevantnú právnu úpravu a zároveň keď v bode 18 uviedol, že odkaz\nna § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý všeobecne definuje možnosti nadobúdania vlastníckeho\npráva k veciam, prípadne na § 137 ods. 1, 2 OZ, nie je v danom prípade dostatočný.\n62. Súd prvej inštancie síce v bodoch 45 až 53 napadnutého rozsudku cituje (identicky ako v Prvom\nrozsudku) hmotnoprávne normy Občianskeho zákonníka (§ 34, § 35 ods. 1 a ods. 3, § 132 ods. 1 a\nods. 2, § 136 ods. 1 a ods. 2, § 137 ods. 1 a ods. 2), avšak opätovne nie je možné zistiť, ako tieto\nprávne normy súd aplikoval na túto konkrétnu právnu vec a podľa akej právnej normy malo vzniknúť\nspoluvlastníctvo žalobkyne k rodinnému domu. Súd uvádza ustanovenie § 132 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, podľa ktorého zákonného ustanovenia je možné nadobudnúť vlastníctvo spôsobmi, ktoré sú\nv tomto ustanovení vymenované, avšak súd už neuvádza, ktorým z týchto zákonných spôsobov podľa\n§ 132 ods. 1 OZ malo vzniknúť podielové spoluvlastníctvo žalobkyne (samotný odkaz na § 132 ods. 1\nodvolací súd označil za nedostatočný).\n63. Žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď súd na zistený\nskutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu. Súd prvej inštancie mal na skutkový stav\nvymedzený nespornými skutočnosťami (bližšie v bode 7 odvolania) aplikovať § 542 ods. 1 Obchodného\nzákonníka v spojení s § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože je nepochybné, že ak na\npozemku vlastnícky patriacom žalovanému bola na základe zmluvy o dielo uzavretej podľa § 536 a\nnasl. Obchodného zákonníka medzi žalovaným ako objednávateľom a stavebnou spoločnosťou ako\nzhotoviteľom zhotovená stavba Rodinného domu, a zmluva o dielo neurčovala v tomto smere nič iné, stal\nsa v zmysle § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka výlučným vlastníkom zhotovenej stavby Rodinného\ndomu žalovaný ako objednávateľ a bol ním od samotného počiatku výstavby, ako aj v jej priebehu.\n64. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou\nalebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností\n\nustanovených zákonom. Z komentovaného znenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že „iné právne\nskutočnosti ustanovené zákonom“, na základe ktorých možno nadobudnúť vlastníctvo, nemusia byť\nnormatívne upravené len v Občianskom zákonníku, ale môžu vyplývať aj z osobitných právnych\npredpisov. Spoločné pre všetky tieto osobitné prípady nadobudnutia vlastníctva je však to, že zákon\nmusí expressis verbis nadobudnutie vlastníctva predpokladať. Zmluva o dielo, na základe ktorej bola\nzhotovená stavba rodinného domu, bola uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Z\nkomentovaného znenia Obchodného zákonníka vyplýva, že § 536 ods. 2 upravuje činnosti, ktorých\nvýsledok sa týka stavby, t.j. zhotovenie stavby sa ex lege považuje za dielo. Pri stavbách pevne\nspojených so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 OZ), bude predmetom diela a výsledkom\nčinnosti zhotoviteľa, nehnuteľná vec. Záväzok vykonať dielo je predstavovaný realizovaním činností,\nv dôsledku ktorých sa postupne „zhmotňuje“, t.j. vzniká predmet diela (§ 537 ods. 3 ObZ). Podľa §\n542 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku,\nnebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci znáša objednávateľ a je jej vlastníkom, ak zmluva\nneurčuje niečo iné. Ustanovenie § 542 Obchodného zákonníka je osobitnou úpravou toho, kto je\noriginálnym nadobúdateľom vlastníctva k zhotovovanej veci vo väzbe na miesto, kde sa vec zhotovuje.\nDispozitívny charakter ustanovenia umožňuje modifikáciu, ktorá zmluvná strana nadobudne vlastníctvo\nk novovytvorenej veci. Ak v zmluve nie je dohodnuté inak, vlastníkom novozhotovenej stavby sa stáva\nobjednávateľ.\n65. Zhotovenie (vytvorenie) novej veci výstavbou je inou skutočnosťou ustanovenou zákonom s\nkonštitutívnymi účinkami (§ 132 ods. 1 OZ), ktorým spôsobom sa vlastníctvo nadobúda originálne\n(pôvodne). Rozlišovanie originálneho a derivatívneho (odvodeného) nadobúdania vlastníctva sa\npremieta v právnej úprave nadobúdania veci vo vzťahu k času, kedy k nadobudnutiu vlastníctva\ndochádza. Z hľadiska vymedzenia stavby ako veci v právnom zmysle je preto dôležitý moment vzniku\nstavby, pričom tento moment nemožno spájať s jej stavebnou dokončenosťou. Konštantná judikatúra v\ntomto smere vyvodila, že pre posúdenie, kedy dochádza k vzniku stavby je rozhodný okamih, v ktorom\nje stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné práce\nsmerujú už k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci - týmto minimálnym okamihom\nje u nadzemných stavieb stav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň\ndispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. V tomto okamihu vznikne i vlastnícke právo k stavbe.\nIba do doby, časovo i kvalitatívne tomuto okamihu predchádzajúcej, možno hovoriť o originálnom\nspôsobe nadobudnutia vlastníctva k stavbe vytvorením veci. Ak je však stavba ako vec v zmysle\npráva už druhovo a individuálne určená, potom dokončovacie práce sa na už vytvorených vlastníckych\nvzťahoch nijako nepremietnu. Všetko, čo takto k pôvodnej stavbe v dôsledku jej dostavby prirastie,\nstáva sa jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu jej vzniku\n(rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 29Cdo/221/2000; PR 7/1995 - rozsudok Vrchného súdu v Prahe z\n31.05.1995, sp.zn. 3Cz/57/1992).7 Tento záver je konzistentný aj s platnou právnou úpravou (podľa §\n46 ods. 3 Katastrálneho zákona sa rozostavanou stavbou spôsobilou na zápis v katastri nehnuteľností\nrozumie stavba aspoň v takom stupni rozostavanosti, pri ktorej je zrejmé stavebnotechnické a funkčné\nusporiadanie jej prvého nadzemného podlažia). Ak stavba nedosiahla stupeň rozostavanosti podľa §\n46 ods. 3 katastrálneho zákona, nejedná sa o stavbu ako nehnuteľnú vec, ale o stavebné dielo, ktoré\nje v občianskoprávnej rovine súčasťou pozemku, na ktorom sa nachádza, a preto samotné nemôže\nbyť predmetom nakladania, resp. občianskoprávnych vzťahov. Ak stavebné dielo (súbor stavebného\nmateriálu) dosiahlo dostatočný stupeň rozostavanosti, nadobudlo tým status stavby v právnom slova\nzmysle a stavba vznikla ako nehnuteľná vec, ktorú je možné evidovať v katastri nehnuteľností, pričom k\ntomuto okamihu dochádza k nadobudnutiu vlastníctva k stavbe. Potom ako zhotovované dielo nadobudlo\ncharakter stavby v právnom zmysle, akékoľvek ďalšie práce smerujú už len k dokončeniu veci, ktorá\nuž vznikla, niekomu vlastnícky patrí a je spôsobilým predmetom právnych vzťahov. Pre takto vytvorenú\noblasť vlastníckych vzťahov sú preto všetky ďalšie stavebné práce bezvýznamné, aj keby náklady na\nne mnohonásobne prevýšili už vynaložené náklady. Všetko, čo v dôsledku dokončovacích prác prirastie\nku stavbe, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho\nvzniku. Vznik stavby nie je totožný s jej stavebným dokončením. (napr. rozsudok NS ČR z 20.06.2005,\nsp.zn. 22Cdo/1135/2005; rozsudok NS ČR z 05.02.2002, sp.zn. 22Cdo/2534/2000; rozsudok NS ČR zo\n16.07.2008, 22Cdo/5515/2007; rozsudok NS ČR z 30.10.1998, sp. zn. 33Cdo/111/1998).\n66. Hrubú stavbu rodinného domu postavila stavebná spoločnosť TITAN RAŠ na základe zmluvy o dielo\nuzavretej so žalovaným ako objednávateľom v termíne 22.07.2003 - 30.09.2003 (v konaní nesporná\nskutočnosť). Hrubá stavba Rodinného domu, t.j. prvky dlhodobej životnosti ako sú obvodové a nosné\n\nmúry, zvislé, kompletné a vodorovné konštrukčné prvky, priečky, nosná konštrukcia schodiska bola\nzhotovená v auguste - septembri 2003, čo vyplýva z listinného dôkazu (na č. l. 518-539) - krycí list\nrozpočtu vystavený zhotoviteľom hrubej stavby, podľa ktorého už 22.08.2003 boli zhotoviteľom tieto\npoložky vyčíslené a z listinného dôkazu (na č.l. 476) - potvrdenie zo dňa 24.09.2003, ktorým p. M. G.\npotvrdzuje prevzatie sumy 61.000,- Sk od žalovaného, z ktorého potvrdenia vyplýva, že už k tomuto dňu\nbol na rodinnom dome zrealizovaný krov a položené škridle na streche rodinného domu. Vybudovaním\nobvodových múrov prvého nadzemného podlažia, kedy bolo zjavné jeho dispozičné riešenie, sa stavba\nrodinného domu stala nehnuteľnou vecou v právnom slova zmysle a takýto charakter (rozostavanej\nstavby) získala ako výsledok výstavby realizovanej stavebnou spoločnosťou ako zhotoviteľom na\nzáklade zmluvy o dielo. V okamihu (august 2003, najneskôr september 2003), keď stavba rodinného\ndomu vznikla ako nehnuteľná vec v právnom slova zmysle a stala sa spôsobilou byť predmetom práv\na povinností, nadobudol k stavbe rodinného domu originálnym spôsobom, ex lege, výlučné vlastnícke\nprávo žalovaný v právnej pozícii objednávateľa zo zmluvy o dielo (§ 542 ods. 1 Obchodného zákonníka\nv spojení s § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Napadnutý rozsudok je ústavne neudržateľný nakoľko\nje nepochybné, že žalovaný riadne, na základe platného práva nadobudol k rodinnému domu výlučné\nvlastnícke právo a súd prvej inštancie tak nemohol deklarovať opak a určiť žalobkyňu za podielového\nspoluvlastníka rodinného domu.\n67. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom napriek nesporným skutočnostiam svedčiacim\nvýlučnému vlastníctvu žalovaného, opätovne určil žalobkyňu za spoluvlastníčku rodinného domu a\nopätovne toto svoje rozhodnutie skutkovo a právne neodôvodnil. Súd prvej inštancie len zopakoval\nzávery z prvého rozsudku, ktorý bol odvolacím súdom zrušený pre nepreskúmateľnosť a nedostatočné\nodôvodnenie. Z vyššie uvedených skutočností však vyplýva, že žalobkyňa sa nemohla stať podielovou\nspoluvlastníčkou rodinného domu, a ani sa ňou nestala, keďže žiadnym zákonom predvídateľným\nspôsobom spoluvlastnícke právo k stavbe rodinného domu nadobudnúť nemohla. Odpoveď na to,\nakým spôsobom žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícke právo k rodinnému domu, a kedy došlo k jeho\nnadobudnutiu, však napadnutý rozsudok nedáva, aj keď určovací výrok súdu je len deklaratórny. Z\nkomentovaného znenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri nadobúdaní vlastníctva k novovytvorenej\nveci treba za jej vlastníka považovať toho, kto ju vytvoril, ak zo zmluvy nevyplýva, že vec bola\nvytváraná od počiatku pre iného. Pri postavení novej stavby sa predpokladá, že vlastníkom je stavebník,\nteda ten, kto vec stavia na základe stavebných predpisov. Vlastníctvo k novej stavbe zo strany inej\nosoby sa môže pritom preukázať zmluvou o dielo (536 OBZ). Takáto zmluva však nemá charakter\ntitulu nadobudnutia vlastníctva, ale je len dokladom, že daná stavba bola od počiatku zhotoviteľom\n(stavebníkom) realizovaná pre objednávateľa (§ 644 OZ, § 542 OBZ). Nakladanie s vlastníctvom k\nstavebnotechnicky nedokončenej stavby sa v ničom neodlišuje od nakladania s inou nehnuteľnou vecou.\nZmluvné získanie vlastníctva takejto rozostavanej stavby, preto už nebude mať povahu originálneho\nnadobudnutia vlastníctva formou vytvorenia novej veci, a to aj keď prevažnú časť stavebných prác\nnásledne zrealizuje nový nadobúdateľ.\nPredpokladom pre posúdenie vzniku vlastníckeho práva k akejkoľvek novozhotovenej (novovytvorenej)\nstavbe je prioritným zistenie, či stavba bola postavená svojpomocne alebo na základe zmluvy o dielo.\nKeďže zo skutočností v konaní nesporných vyplýva, že stavba Rodinného domu ako nehnuteľná\nvec v právnom slova zmysle bola postavená na základe zmluvy o dielo zhotoviteľom - stavebnou\nspoločnosťou, je nepochybné, že stavba Rodinného domu nevznikla svojpomocne, ale bola postavená\ndodávateľskou formou a vznikla vo faktickom a právnom režime založenom zmluvou o dielo. Od\npočiatku výstavby bol vlastníkom zhotovovanej stavby rodinného domu žalovaný ako objednávateľ\nzo zmluvy o dielo a výlučné vlastnícke právo k stavbe nadobudol okamihom vzniku stavby ako\nnehnuteľnej veci v právnom slova zmysle. Potom čo sa stavba rodinného domu stala nehnuteľnou\nvecou v právnom slova zmysle (rozostavaná stavba) a žalovaný k nej nadobudol originálnym spôsobom\nvlastnícke právo, už žiadna finančná investícia do Rodinného domu, žiadne dokončovacie práce na\nRodinnom dome, či organizácia dokončovacích prác v exteriéri pozemku, nemohli predstavovať spôsob\nnadobudnutia spoluvlastníctva k rodinnému domu žalobkyňou. Žalobkyňa mohla už len následne\nnadobudnúť vlastníctvo alebo spoluvlastníctvo stavby, ale nie na základe (žalovaným popieranej)\nústnej dohody o založení podielového spoluvlastníctva (viažucej sa len na svojpomocnú výstavbu), ale\niným predvídateľným derivatívnym spôsobom (§ 132 ods. 1 OZ). Takáto zmluva (dohoda) by medzi\nžalobkyňou a žalovaným musela byť uzatvorená v písomnej forme a vnesená do katastra nehnuteľností.\nK takémuto nadobudnutiu spoluvlastníctva k Rodinnému domu však nikdy neprišlo, a ani nebolo\nžalobkyňou tvrdené. Žalobkyňa nebola zmluvnou stranou zmluvy o dielo, zmluva o dielo bola uzavretá\nna strane objednávateľa výlučne žalovaným. Neexistovala ani žiadna dohoda (zmluva) uzavretá medzi\n\nžalobkyňou a zhotoviteľom stavby rodinného domu (stavebnou spoločnosťou TITAN RAŠ). Svedok\nV. Š., konateľ a spoločník stavebnej spoločnosti, ktorá zhotovila stavbu Rodinného domu vo svojej\nvýpovedi výslovne potvrdil, že realizoval výstavbu rodinného domu v Jarovciach na základe zmluvy o\ndielo; že bol v obchodnom vzťahu so žalovaným, a že ohľadne stavby rokoval len so žalovaným. V\nkonaní nebolo preukázané, ani nevyšlo najavo, že by žalovaný zákonom predvídateľným spôsobom\nnadobudnuté vlastnícke právo „stratil“. V žiadnom okamihu tak žalobkyňa nemohla nadobudnúť k\nzhotovenej stavbe Rodinného domu originálnym spôsobom spoluvlastnícke právo a derivatívnym\nspôsobom ho od žalovaného nenadobudla. Keďže žalobkyňa žiadnym zo spôsobom podľa § 132 ods. 1\nOZ nemohla nadobudnúť spoluvlastníctvo k rodinnému domu, preto súd v Napadnutom rozsudku žiaden\nzákonný spôsob jeho nadobudnutia ani neuvádza.\nLen ak je stavba postavená svojpomocne - spoločnou stavebnou činnosťou viacerých osôb,\nusporiadanie vlastníckych vzťahov k takto vzniknutej stavbe sa riadi dohodou medzi týmito osobami\n(uzavretou pred začatím výstavby) o založení podielového spoluvlastníctva k takto vzniknutej stavbe\nalebo o výlučnom vlastníctve niektorej z týchto osôb. V danej veci stavba Rodinného domu nebola\npostavená svojpomocne sporovými stranami, ale bola postavená stavebnou spoločnosťou na základe\nzmluvy o dielo (v konaní nesporná skutočnosť). Stavebníkom v občianskoprávnom význame, teda\nosobou ktorá dom stavala na základe stavebných predpisov, bola stavebná spoločnosť. Usporiadanie\nvlastníckych práv k zhotovovanej stavbe tak bolo výlučne v dispozícii zmluvných strán - žalovaného ako\nobjednávateľa a stavebnej spoločnosti ako zhotoviteľa. Ak by si objednávateľ so zhotoviteľom dohodli\nv zmluve o dielo tzv. výhradu vlastníckeho práva, vlastníkom zhotovenej stavby by bol zhotoviteľ (napr.\naž do zaplatenia ceny za dielo). Keďže v zmluve o dielo nebolo o vlastníctve k stavbe dohodnuté nič\nosobitné, vlastníkom sa stal žalovaný ako objednávateľ (§ 542 ods. 1 ObZ). Nadobudnutie vlastníctva k\nstavbe Rodinného domu sa teda riadilo právnym režimom podľa uzavretej zmluvy o dielo a usporiadanie\nvlastníckych práv k stavbe Rodinného domu nebolo v dispozícii žalobkyne. Žalobkyňa tak v žiadnom\nokamihu vzniku stavby Rodinného domu ako nehnuteľnej veci nemohla nadobudnúť k stavbe vlastnícke\nprávo, pretože to mohol nadobudnúť len žalovaný ako objednávateľ alebo stavebná spoločnosť ako\nzhotoviteľ.\nOdvolávajúc sa na predchádzajúce body, niet žiadnych racionálnych pochýb, že skutočnosti uvedené\nsúdom prvej inštancie v bodoch 67-68 napadnutého rozsudku nemohli založiť spoluvlastníctvo\nžalobkyne k rodinnému domu. Závery súdu v bodoch 67 až 73, ktoré by mali tvoriť skutkový a právny\nzáklad určenia spoluvlastníctva žalobkyne sú čo do podstaty identické so závermi v prvom rozsudku,\nktorý bol odvolacím súdom zrušený pre jeho nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť.\n68. Súd prvej inštancie v bode 67 vyslovil záver: „Stavebník, v tomto prípade žalobkyňa, nemusí byť\ntotožný so stavebníkom v zmysle správneho práva. Ak je stavebníkov v občianskoprávnom zmysle viac,\nstáva sa takto vzniknutá stavba predmetom ich spoluvlastníctva.“ Čo do znenia identické konštatovanie\nuviedol súd prvej inštancie už v zrušenom Prvom rozsudku (v bode 49). Takýto záver je však v\núplnom rozpore so skutkovým stavom, ktorý samotný súd vymedzil nespornými skutočnosťami (bod\n11 Napadnutého rozsudku - str. 7), a to tými, že hrubá stavba Rodinného domu bola postavená\nstavebnou spoločnosťou TITAN RAŠ na základe zmluvy o dielo na pozemku žalovaného. Stavebníkom\nv občianskoprávnom zmysle, teda tým, kto stavbu zhotovil (postavil), kto vykonával faktickú stavebnú\nčinnosť a zrealizoval stavebné práce podľa stavebných predpisov, kto spracovaním stavebného\nmateriálu vytvoril novú vec a zároveň nehnuteľnú vec v právnom slova zmysle ako jedinečný výsledok\nsvojej stavebnej činnosti, bola stavebná spoločnosť TITAN RAŠ, nie žalobkyňa.\n69. Súd prvej inštancie v bodoch 67 a 68 vyslovil: „Medzi stranami sporu došlo k dohode o založení\npodielového spoluvlastníctva ešte pred začiatkom výstavby rodinného domu. Priami svedkovia dohody\no založení podielového spoluvlastníctva neboli a ani nemohli byť, keďže žalobkyňa tvrdila, že sa dohodli\nsami dvaja, bez svedkov“. Čo do znenia identické závery uviedol súd prvej inštancie už v zrušenom\nrozsudku (v bode 49). Z odôvodnenia rozsudku nie je opätovne možné žiadnymi spôsobmi, výkladmi,\nani interpretáciami zistiť, z čoho súd takýto záver vyvodil. Súd opätovne neoznačil žiaden dôkaz a\nneurobil žiadne skutkové zistenie (bod 11) v tomto smere, aj napriek tomu vyslovil, že k uzavretiu dohody\npred začiatkom výstavby došlo. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní po vrátení veci len zopakoval\ndokazovanie výsluchom žalobkyne a prehratím DVD videa zo svadby syna žalobkyne v roku 2001 (DVD\nsa nachádzalo v súdnom spise už od roku 2015 a súd na DVD ako dôkaz odkazoval už v Prvom\nrozsudku), dôkazná situácia sa tým nezmenila, takže nie je zrejmé, na základe čoho mal súd opätovne\nza preukázané uzavretie dohody pred začiatkom výstavby.\n\nŽalobkyňa v konaní tvrdila ústnu dohodu so žalovaným o založení podielového spoluvlastníctva a\nžalovaný uzavretie a existenciu takejto ústnej dohody so žalobkyňou od začiatku konania výslovne\npopieral. Keďže žalovaný ani nevedel, kedy mal túto dohodu údajne so žalobkyňou uzavrieť a s akým\nobsahom ju mal uzavrieť, nemohol sa ani bližšie k dohode tvrdenej žalobkyňou v konaní vyjadrovať.\nŽalobkyňa na existenciu dohody nepredložila žiaden listinný dôkaz, a ani žiaden svedok nepotvrdil\nuzavretie takejto dohody (samotný súd prvej inštancie konštatuje, že priami svedkovia dohody neboli\na ani nemohli byť). Pokiaľ však súd (a to opakovane) vyslovil záver, že k uzavretiu dohody medzi\nstranami sporu pred začiatkom výstavby došlo, bol povinný skutkovo a právne jasným, presvedčivým\na dostatočným spôsobom prijatie takéhoto záveru zdôvodniť. Súdom vyslovený identický strohý záver\nvyjadrený v dvoch vetách, že „k uzavretiu dohody pred začiatkom výstavby došlo“, a „že svedkovia\nneboli, a ani nemohli byť, keďže žalobkyňa tvrdila, že sa dohodli sami dvaja, bez svedkov“, preto\npovažujeme v kontexte prejednávanej veci a vzhľadom na zrušenie prvého rozsudku odvolacím súdom\npre jeho nepreskúmateľnosť, za prejav svojvôle súdu. V tomto smere dodávame, že súd nemá v\nodôvodnení svojho rozhodnutia uvádzať, ktoré dôkazy neboli a prečo nemohli byť, ale má uvádzať, ktoré\ndôkazy vykonané boli, a či z nich vyplynulo to, čo súd prevzal do svojho právneho záveru. Súd takýmto\n(opakovaným) postupom úplne popiera zmysel a obsah práva na spravodlivý súdny proces.\nV týchto súvislostiach je však potrebné uviesť, že ak z nesporných skutočností v konaní vyplýva, že\nstavbu Rodinného domu zhotovila stavebná spoločnosť TITAN RAŠ na základe zmluvy o dielo, t.j. nie\nstrany sporu svojpomocne, ústna dohoda tvrdená žalobkyňou, aj keby bola preukázaná (čo nebola),\nby nevyvolala žiadne právne účinky, a už vôbec nie premietnuté do vzniku spoluvlastníctva žalobkyne\nk stavbe Rodinného domu zhotoveného stavebnou spoločnosťou, pretože nadobudnutie vlastníckeho\npráva k stavbe sa riadilo právnym režimom zmluvy o dielo, t.j. vlastníkom stavby sa stal žalovaný ako\nobjednávateľ (§ 542 ods. 1 ObZ).\n70. Súd prvej inštancie v bodoch 67 a 68 vyslovil, že žalobkyňa a žalovaný ešte pred vznikom stavby žili\nspolu ako partneri, či ako partnerská dvojica a uvádza, z čoho to mal za preukázané. Konštatovanie v\ntomto smere uviedol súd prvej inštancie už v zrušenom Prvom rozsudku a rovnako sa pritom odvolával\nna svedecké výpovede, DVD zo svadby a fotografie (v bode 49). Súd prvej inštancie síce opätovne\nkonštatuje, že strany sporu žili ako partneri, či partnerská dvojica ešte pred vznikom stavby, avšak\nprávne úvahy nadväzujúce na toto konštatovanie súd ani tentokrát žiadne neuvádza. Opäť tak nie je\nzistiteľné, čo tieto pojmy v kontexte odôvodnenia napadnutého rozsudku znamenajú (pojmy „partneri“\nalebo „dvojica“ slovenský právny poriadok neupravuje a nedefinuje ho, nespája s týmito pojmami\nžiadne právne následky, ani žiadnym spôsobom nerieši vzťah „partnerov“) a nie je tak zrejmé, aké\nprávne postavenie súd priznal stranám sporu, keď ich označil za „partnerov“, či „za dvojicu“ a aké\nprávne následky s týmto ich označením spojil. Súd prvej inštancie taktiež vôbec bližšie nevysvetľuje a\nneobjasňuje, čo znamená „začali spolu žiť“ a ako sa táto skutočnosť objektívne prejavovala. Žalovaný\nrovnako opätovne namieta, že nie je jeho povinnosťou dešifrovať a dohadovať sa, aké boli myšlienkové\npostupy súdu prvej inštancie. Je povinnosťou súdu uviesť, v akých súvislostiach sa v odôvodnení\nNapadnutého rozsudku takéto konštatovania nachádzajú.\n71. Súd prvej inštancie v bode 68 vyslovil záver: „Avšak spoločné konanie žalobkyne a žalovaného\nsmerujúce k výstavbe a kolaudácii rodinného domu v Jarovciach dokazuje ich spoločnú vôľu, ktorou\nbola výstavba rodinného domu a následne ich spoločné bývanie v tomto dome, čo sa aj uskutočnilo.\nZ dokazovania vyplynulo, že stavbu vykonávali strany sporu spoločne, svedeckými výpoveďami bolo\npotvrdené, že žalobkyňa sa aktívne podieľala na výstavbe rodinného domu, jednak finančne, jednak\nvlastnou prácou či už fyzickou alebo vybavovaním administratívnych vec (svedkovia: U. U. H., O.. A. H.,\nL.. I. O., L.. H. O., L.. M. U., U. O.). Zároveň mal svedeckými výpoveďami potvrdené, že na stavbe sa\naktívne fyzickými prácami zúčastňovali aj rodinní príslušníci žalobkyne.\nČo do znenia identické závery uviedol súd prvej inštancie už v zrušenom Prvom rozsudku (v bode 49).\nSúd prvej inštancie (rovnako ako v Prvom rozsudku) vyslovuje závery, v ktorých konštatuje „spoločné\nkonanie žalobkyne a žalovaného smerujúce k výstavbe“, ako aj to, „že stavbu vykonávali strany sporu\nspoločne“ a nakoniec aj to, „že žalobkyňa sa aktívne podieľala na výstavbe domu, finančne, vlastnou\nfyzickou prácou a vybavovaním administratívnych vecí“, a to všetko opäť bez toho, aby súd akýmkoľvek\nspôsobom konkretizoval a špecifikoval, v čom spočívalo spoločné konanie smerujúce k výstavbe, v\nktorých konkrétnych faktických a právnych úkonoch malo spočívať spoločné vykonávanie stavby, čo\nkonkrétne vykonala žalobkyňa, že to bolo súdom kvalifikované ako spolupodieľanie sa vlastnou, fyzickou\nprácou a administratívnym vybavovaním na výstavbe rodinného domu. Súd neuvádza, aké konkrétne\nfyzické práce vykonávané žalobkyňou na stavbe domu a aké konkrétne administratívne vybavovanie\n\nžalobkyňou zistil, v čom tieto práce skutkovo spočívali a kedy boli vykonané. Súd opäť vyslovuje\nvšeobecné, nepreskúmateľné závery, bez akejkoľvek konkretizácie a bez toho, aby „naplnil“ tieto pojmy\nhodnotovým obsahom s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti veci. Za danej situácie (rovnako ako\nv Prvom rozsudku) ide zase čisto len o všeobecné a neurčité výrazy, ktoré nemajú konkrétny obsah a\nje nezistiteľné, čo v merite veci tieto všeobecné pojmy znamenajú. Súd rovnako neuvádza, konkrétne z\nktorého dokazovania malo vyplynúť, že stavbu vykonávali strany sporu spoločne. Svedecké výpovede,\nna ktoré súd na tomto mieste odkazuje, by mali potvrdzovať konkrétne skutočnosti, z odôvodnenia však\nnie je zrejmé, čo konkrétne mal z uvedených svedeckých výpovedí súd za preukázané.\n72. Súd prvej inštancie síce uvádza, že mal potvrdené, že na stavbe sa aktívne fyzickými prácami\nzúčastňovali aj rodinní príslušníci žalobkyne, avšak už nekonkretizuje, ktorí rodinní príslušníci žalobkyne\nto boli, akými konkrétnymi prácami a kedy sa tak malo stať a rovnako súd neuvádza, čo z tohto vo vzťahu\nk predmetu sporu právne vyvodil.\nV týchto súvislostiach je však najpodstatnejší fakt, že hrubá stavba Rodinného domu bola postavená\nstavebnou spoločnosťou TITAN RAŠ na základe zmluvy o dielo (v konaní nesporná skutočnosť), z čoho\nrezultuje, že Rodinný dom ako nehnuteľná vec v právnom slova zmysle vznikla ako výsledok stavebnej\nčinnosti stavebnej spoločnosti, nie ako výsledok svojpomocnej stavebnej činnosti strán sporu.\n73. Súd prvej inštancie zároveň konštatuje, že žalobkyňa sa podieľala na výstavbe rodinného domu aj\nfinančne, a že to mal za preukázané listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný nerozporoval, a to prevodmi\nz jej účtu na účty zhotoviteľov alebo dodávateľov stavby v období od 22.02.2005 do 12.09.2005 (bod\n11 Napadnutého rozsudku - str. 8). V prvom rade žalovaný považuje za potrebné uviesť, že tieto\nplatby rozporoval, a to v tom význame, že platbami v roku 2005 sa nemohla žalobkyňa podieľať na\nvýstavbe domu, ktorého hrubá stavba bolo zhotovená najneskôr v septembri 2003. Keďže v konaní bolo\nnesporným, že hrubá stavba Rodinného domu bola zhotovená v termíne 22.07.2003 - 30.09.2003, a teda\nstavba ako nehnuteľná vec vznikla v auguste 2003, najneskôr v septembri 2003, ku ktorému okamihu\nk stavbe Rodinného domu nadobudol výlučné vlastnícke právo žalovaný, platby v roku 2005 v celkovej\nsume 237.687,- Sk = 7.889,76 €, nemohli žalobkyni založiť spoluvlastníctvo k Rodinnému domu, pretože\nv tom čase už bol výlučným vlastníkom Rodinného domu žalovaný (akékoľvek práce vykonávané na\nstavbe a financovanie stavby po tom, ako sa stavba stala vecou v právnom zmysle, nemajú na vlastnícke\nvzťahy založené k okamihu vzniku stavby ako nehnuteľnej veci žiaden vplyv; investície do existujúcej\nnehnuteľnosti nezakladajú k tejto nehnuteľnosti žiadne vecné práva).\nRovnako žalobkyni nemohli založiť spoluvlastníctvo domu ani skutočnosti konštatované súdom prvej\ninštancie v bode 11 Napadnutého rozsudku (str. 8), že žalobkyňa komunikovala s dodávateľmi ohľadne\nvýstavby domu, s p. F. R. (montáž bezpečnostného zariadenia do domu - č.l. 164), s p. Č. (podlahy\na maľovka v dome) s p. O. (elektroinštalácia), uzatvárala zmluvu o dielo so spol. EXCELENT dňa\n19.05.2005 (č.l. 297). Z listinných dôkazov k tomu sa vzťahujúcich vyplýva, že práce sa realizovali v\nroku 2005 a na už existujúce vlastnícke právo žalovaného k Rodinnému domu nemali žiaden vplyv, a\nuž vôbec nemohli žalobkyni založiť spoluvlastnícke právo k Rodinnému domu.\n74. Súd prvej inštancie v bode 68 vyslovil: „I keď žalovaný nevedel presne ustáliť výšku investícií\nžalobkyne, ale potvrdil, že sa finančne podieľala na výstavbe.“\nIdentický záver uviedol súd prvej inštancie už v zrušenom Prvom rozsudku (v bode 49). Uvedený záver\nsúdu opätovne považujeme za svojvoľný a absurdný, keďže žalovaný nie je osobou, ktorá v spore mala\npreukazovať a ustaľovať výšku investícií žalobkyne. Súd prvej inštancie týmto záverom popiera základné\npovinnosti strán v spore, a to povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať. K záveru súdu, že žalovaný\npotvrdil finančné podieľanie sa žalobkyne na výstavbe podotýkame, že žalovaný sa na pojednávaní\nvyjadril, že to čo investovala, si aj pri odchode z domu 10 až 20 násobne vzala, pričom za žiadnych\nokolností tým žalovaný nepotvrdzoval, že sa finančne podieľala na „výstavbe“ domu, t.j. do vzniku stavby\nRodinného domu ako veci v právnom slova zmysle.\n75. Súd prvej inštancie v bode 67 (str. 20) vyslovil: „V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa investovala\nfinančné prostriedky aj do bytu žalovaného na BX. X.. Č.. XX, Č. N. XX S. N..“ Identický záver uviedol\nsúd prvej inštancie už v zrušenom prvom rozsudku (v bode 49). V súvislosti s týmto konštatovaním súdu,\nnie je možné z celého odôvodnenia napadnutého rozsudku zistiť, z akého dôvodu sa táto izolovaná\nveta, nenadväzujúca na žiadne iné závery súdu, nachádza v odôvodnení napadnutého rozsudku a\naký význam mala táto skutočnosť pre rozhodnutie súdu premietnuté do výroku napadnutého rozsudku.\nInvestície do rekonštrukcie bytu boli žalobkyňou tvrdené a žalovaný namietal, že tieto nesúvisia s\n\nprejednávanou vecou, a že ide navyše o ničím nepodložené investície. Súd prvej inštancie v bode 68\nvyslovil: „Nebolo preukázané, že by žalovaný vystupoval sám ako stavebník, práve naopak žalobkyňa\npreukázala, že sa aktívne podieľala na výstavbe rodinného domu.\nStavebníkom bola stavebná spoločnosť, ktorá zhotovila hrubú stavbu rodinného domu (nesporná\nskutočnosť). Žalovaný, ktorý stavbu nezhotovil, preto ani netvrdil, ani nepreukazoval, že bol stavebníkom\nv tomto význame on.\n76. Súd prvej inštancie v bode 68 a 69 vyslovil: „Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, že spolu so\nžalobkyňou netvorili pár a že nevedel, prečo žalobkyňa investovala finančné prostriedky do rodinného\ndomu a bytu na N. X. S. N.. Je pre súd veľmi ťažké uveriť teórii o tom, že žalovaný nevie prečo investovala\nžalobkyňa finančné prostriedky, čas a svoju námahu do výstavby rodinného domu a opravy bytu.\nIdentický záver uviedol súd prvej inštancie už v zrušenom Prvom rozsudku (v bode 49).\n77. Súd prvej inštancie týmito závermi v podstate vyslovil nedôveryhodnosť osoby žalovaného, aj keď je\núplne irelevantné, čo žalovaný vie alebo nevie, rozhodujúce je to, či súd mal z vykonaného dokazovania\npreukázané, že žalobkyňa nadobudla k domu spoluvlastnícke právo. Síce svedok V. Š., spoločník a\nkonateľ stavebnej spoločnosti, ktorá zhotovila hrubú stavbu rodinného domu, pred súdom vypovedal,\nže sa ho žalobkyňa snažila ovplyvniť, aby v rozpore s realitou potvrdil, že sa zúčastňovala na stavbe\nrodinného domu, avšak táto skutočnosť, aj keď v konaní vyšla najavo, a netvrdil ju žalovaný, ale priamo\nsvedok, nemala vôbec žiaden vplyv na vierohodnosť žalobkyne, nevierohodný je len žalovaný.\n78. Súd prvej inštancie v bode 69 vyslovil: „Dokazovaním nebolo preukázané, že by sa strany sporu\ndohodli, že žalobkyňa pomôže žalovanému so stavbou, prácami i finančne a preto bude môcť stavbu\niba užívať. Uvedená skutočnosť nebola preukázaná preto, lebo to v konaní nikto netvrdil, nikto to v\nkonaní nepreukazoval a táto okolnosť nebola predmetom dokazovania. Žalovaný od začiatku konania\ntvrdil, že je výlučným vlastníkom rodinného domu a nikdy netvrdil, že boli dohodnutí so žalobkyňou na\nvýpomoci s výstavbou domu, aby tento mohli následne užívať, takže za danej situácie to žalovaný súdu\nlogicky ani nepreukazoval. Užívanie domu žalobkyňou od septembra 2005 do roku 2009 vyplynulo z jej\nmanželského vzťahu so žalovaným, nie z jej spoluvlastníctva k rodinnému domu, alebo z akejkoľvek\ninej dohody so žalovaným v tomto smere.\n79. Súd prvej inštancie v bode 72 vyslovil: „Skutočnosť, že stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie\nbolo vydané iba na meno žalovaného nezakladá výlučné vlastníctvo v zmysle občianskoprávnom,\nvlastníkom vytvorenej stavby je jej stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda osoba, ktorá mala v\númysle stavbu nadobudnúť do svojho vlastníctva. Stavebník v tomto zmysle nemusí byť totožný so\nstavebníkom v zmysle správneho práva, resp. s účastníkom stavebného konania (rozhodnutie NS sp.\nzn. 22Cdo/1171/2001). Súd na tomto mieste konštatuje závery, ktoré sú pre odôvodnenie jeho výroku\nbezvýznamné, pretože žalovaný v konaní nikdy netvrdil, že preto je výlučným vlastníkom rodinného\ndomu, lebo je uvedený na stavebnom povolení a/alebo na kolaudačnom rozhodnutí, ale svoje výlučné\nvlastníctvo opieral o zákonné ustanovenia a judikatúru, k čomu však súd prvej inštancie už žiadny postoj\nnezaujal.\n80. Ku konštatovaniu súdu v bode 68, že žalovaný spochybňoval žalobkyňou vnesené financie ako aj\njej prácu na dome a prácu jej rodinných príslušníkov na dome a snažil sa presvedčiť súd, že na stavbe\ndomu robili okrem hrubej stavby (ktorú realizovala stavebná spoločnosť) len jeho rodinní príslušníci,\nžalovaný považuje za potrebné uviesť, že odhliadnuc od toho, že zo strany súdu ide o mimoriadne\nzjednodušenú interpretáciu toho, čo žalovaný v konaní tvrdil a preukazoval, súd takýmito vyjadreniami\núplne popiera zmysel a účel kontradiktórnosti konania, spočívajúcej v tom, že strany sporu v konaní tvrdia\na zároveň vyvracajú alebo spochybňujú tvrdenia protistrany. Ak súd prvej inštancie vyčíta žalovanému,\nže postupoval v súlade s touto zásadou, a ešte tým aj odôvodňuje rozsudok, takýto postup súdu už nie\nje nestranný a nezaujatý, a je len ďalším z prejavov svojvôle súdu v tomto konaní. Žalovaný v konaní\ntoho tvrdil omnoho viac, ale súd sa „opomenul“ zákonným spôsobom s tým vyporiadať.\n81. Záverom považujeme za potrebné uviesť, že žalovaný mal výstavbu svojho rodinného domu\nzdokumentovanú (vlastnil pozemok, mal stavebné povolenie, vypracovaný projekt stavby, technické\nsprávy, povolenia, písomnou zmluvou o dielo mal zazmluvnené zhotovenie stavby stavebnou\nspoločnosťou a jej financovanie hypotekárnym úverom), aj napriek tomu to nestačilo, aby tým preukázal\nsvoje výlučné vlastníctvo k domu (prečo to však nestačilo, sme sa už z rozsudku nedozvedeli).\n\nNaproti tomu žalobkyňa stavbu nezhotovila, ani ju nefinancovala, tvrdila len ústnu dohodu o založení\nspoluvlastníctva so žalovaným, a predsa to stačilo, aby ju súd určil za spoluvlastníčku rodinného domu v\nJarovciach (na akom skutkovom a právnom základe ju súd určil za spoluvlastníčku, sme sa z rozsudku\nuž tiež nedozvedeli). Súd prvej inštancie pritom v bode 11 napadnutého rozsudku vymedzil skutkový\nstav nespornými skutočnosťami spočívajúcimi v tom, že hrubá stavba rodinného domu bola zhotovená\nna pozemku žalovaného, stavebnou spoločnosťou na základe zmluvy o dielo v termíne 22.07.2003\n- 30.09.2003, takže jej výlučným vlastníkom sa ex lege stal žalovaný. Odpoveď na to, prečo sa ním\nžalovaný nestal, súd v napadnutom rozsudku nedáva. Určenie spoluvlastníctva žalobkyne za takýchto\nokolností, a to bez akéhokoľvek skutkového a právneho odôvodnenia, akým spôsobom mala žalobkyňa\ntoto spoluvlastnícke právo nadobudnúť, je prejav absolútnej svojvôle súdu a za daných okolností\nbezprecedentné.\nNapadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Jeho odôvodnenie postráda akékoľvek skutkovo a právne\nopodstatnené argumentačné tvrdenia, ktoré by dávali odpoveď na to, čo viedlo súd prvej inštancie k\nprijatiu rozhodnutia, že žalobkyňa sa stala spoluvlastníčkou rodinného domu. Keďže súd prvej inštancie\nsa žiadnym spôsobom nevyporiadal s argumentáciou žalovaného a čo do určenia spoluvlastníctva\nžalobkyne odôvodnil napadnutý rozsudok vcelku identicky ako prvý rozsudok, ktorý bol odvolacím\nsúdom pre jeho nepreskúmateľnosť a porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces zrušený, je\nnapadnutý rozsudok možné opätovne označiť za zjavne neodôvodnený, nepresvedčivý, svojvoľný a\nústavne nekonformný. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nasvedčuje tomu, že súd nerozhodoval vo\nveci nestranne a nezaujato. Po prečítaní odôvodnenia Napadnutého rozsudku je opäť nemožné zistiť,\nz akého dôvodu bola žalobkyňa už druhýkrát určená súdom za „polovičnú“ podielovú spoluvlastníčku\nRodinného domu v Jarovciach.\nŽalovaný s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 227/2018 z 15. augusta 2018 navrhuje,\naby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v súlade s § 390 vo veci rozhodol a napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému voči žalobkyni náhradu trov\nprvostupňového ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n82. K odvolaniu žalovaného sa podaním zo dňa 13.09.2023 vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla napadnutý\nrozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,\npretože súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie a keďže žiadny z účastníkov už\nnenavrhol vykonanie ďalších dôkazov, okrem návrhu žalobkyne na výsluch žalovaného, ktorý sa\nnakoniec neuskutočnil, z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa je možné náležite zistiť\nskutkový stav veci.\n83. Žalobkyňa uviedla, že nespornou skutočnosťou, od ktorej žalovaný odvodzuje svoje výlučné\nvlastnícke právo k rodinnému domu, a to Zmluvou o dielo so spoločnosťou TITAN RAŠ, s.r.o. (\"Zmluva o\ndielo\"), bola zhotovená len hrubá stavba rodinného domu (bez konštrukcie strechy, prípravných zemných\nprác ako aj dodávok materiálu potrebných na vznik stavby v právnom zmysle slova). Avšak realizáciu\nkonštrukcie strechy (krovu) a pokládku škridiel realizovala firma REPOSTAV s.r.o. - pán M. G. mimo\nZmluvu o dielo, čo taktiež nie je medzi stranami sporné a na ktoré (potvrdenie o úhrade p. G. za\nrealizáciu krovu a pokládku škridiel) sa žalovaný sám odvoláva pri ustálení dátumu vzniku stavby. Medzi\nstranami nie je sporné, a žalovaný v súlade s právnou teóriou odkazuje na definíciu stavby v právnom\nzmysle slova, keď sú vybudované prvky dlhodobej životnosti ako sú obvodové a nosné múry, zvislé,\nkompletné a vodorovné konštrukčné prvky, priečky, nosná konštrukcia schodiska, a konštrukcia strechy.\nOd takejto definície odvodzujú a v konaní odvodzovali obaja účastníci dátum vzniku stavby rodinného\ndomu v právnom zmysle slova, a to z krycieho listu rozpočtu vystaveného zhotoviteľom hrubej stavby\nk 22.08.2003 a jednak z potvrdenia zo dňa 24.09.2003, ktorým p. M. G. (REPOSTAV s.r.o.) prevzal\nhotovosť za zrealizovaný krov a položené škridle.\nUvedené vyvracia hlavný argument žalovaného uvedený v bode 16.3 odvolania (a nesie sa celým\nodvolaním), že rodinný dom ako stavba v právnom zmysle slova vznikla ako výsledok stavebnej činnosti\nstavebnej spoločnosti, s ktorou žalovaný ako objednávateľ uzatvoril Zmluvu o dielo a stal sa tak výlučným\nvlastníkom rodinného domu.\nNa základe vyššie uvedených skutočností, ktoré nie sú medzi stranami sporné, je možné jednoznačne\nuzavrieť, že hoci hrubá stavba rodinného domu bola zhotovená stavebnou firmou TITAN RAŠ, s.r.o. na\nzáklade Zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným ako objednávateľom, tak stavba rodinného domu v\nprávnom zmysle slova nebola zhotovená touto stavebnou firmou na základe Zmluvy o dielo, a preto\nprávny záver žalovaného, že zo Zmluvy o dielo so stavebnou firmou TITAN RAŠ, s.r.o odvodzuje svoje\nvýlučné vlastnícke právo a neexistenciu spoluvlastníckeho práva žalobkyne, je nesprávny.\n\nVýsledky vykonaného dokazovania v logických a časových súvislostiach jednoznačne preukazujú\nskutkový stav veci (priebeh skutkového deja) tak, ako ho opísala žalobkyňa. Súd prvého stupňa mal\nza preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dohodu o založení spoluvlastníctva. Účastníci\nkonania tvorili od roku 2001 spoločnú domácnosť a plánovali spoločnú budúcnosť, čo sa prejavilo\nuzavretím manželstva v roku 2005 a niekoľkoročným spolužitím v predmetnom rodinnom dome. V\nlete roku 2002 sa žalobkyňa s žalovaným dohodla, že začnú spolu stavať rodinný dom na pozemku\nžalovaného. Ďalšie konanie a správanie účastníkov konania pred začatím ako aj počas výstavby\nrodinného domu aj po jeho ukončení bolo už len samotnou realizáciou tejto dohody.\nV konaní bolo preukázané, že žalobkyňa ešte pred vznikom stavby v právnom zmysle slova (dokonca\nešte pred začatím samotnej výstavby) zabezpečovala všetky potrebné a nevyhnutné záležitosti\nsúvisiace so stavbou rodinného domu - fyzické práce žalobkyne, jej syna a rodinných známych,\nobjednávok prác, materiálu a zariadení do rodinného domu a komunikácia s dodávateľmi a úradmi (bod\n5. a 6. tohto vyjadrenia). Zároveň ešte do vzniku stavby v právnom zmysle slova (hneď po uskutočnení\nčasti hrubej stavby financovanej z hypotekárneho úveru žalovaného resp. paralelne s ňou) sa začala\naj finančne podieľať.\n84. Vzájomnú dohodu účastníkov konania o spoluvlastníctve už len potvrdzuje emailové prehlásenie\nžalovaného zo dňa 14.07.2005, že žalobkyňa je polovičnou spoluvlastníčkou rodinného domu (a nie je\nzapísaná na liste vlastníctva len z technických príčin, a to z dôvodu dlhodobého pracovného pobytu\nžalovaného v Číne) ako aj následné niekoľkoročné spoločné bývanie a užívanie novovytvoreného\nrodinného domu.\nV zmysle ustálenej judikatúry vyplýva, že ak by aj dohoda medzi účastníkmi konania o vzniku\nspoluvlastníctva k rodinnému domu nebola dostatočne preukázaná (čo bola), z okolností prípadu\njednoznačne vyplýva, že nemalo ísť o stavbu len vo vlastníctve žalovaného a že obaja účastníci konania\nsa na výstavbe predmetného rodinného domu podieľali ako stavebníci v občianskoprávnom zmysle.\nZ rozsahu a charakteru prác a osobnej angažovanosti žalobkyne pri výstavbe rodinného domu, z\nrozsahu jej financovania ako aj charakteru ich vtedajšieho vzťahu so žalovaným, ktorý viedol k uzavretiu\nmanželstva, je vylúčené a bolo by až absurdné považovať faktické podieľanie sa žalobkyne na zhotovení\nstavby za priateľskú pomoc žalovanému pri stavbe jeho rodinného domu.\nV zmysle ustálenej judikatúry vyvodzujú súdy spoločné uskutočňovanie stavby zo skutočnosti, že v čase\nvzniku stavby v právnom zmysle slova žili účastníci konania ako partneri a plánovali spoločnú budúcnosť.\nV takomto prípade nejde len o priateľskú pomoc priateľovi - partnerovi, a pri zohľadnení všetkých\nokolností by nemalo ísť len o stavbu vo vlastníctve jedného z nich, lebo faktickými stavebníkmi boli obaja,\npričom k vzťahu medzi účastníkom pristupujú súdy komplexne a ani nevyžadujú nutne, aby sa podieľal\ndruhý účastník finančne alebo fyzickou prácou na výstavbe. V prípade vedenia spoločnej domácnosti\ndvoch ľudí, s plánovaním a aj realizáciou spoločnej budúcnosti, títo totiž aj spoločne vytvárajú nové\nhodnoty a predpokladá sa implicitne, že spoločne aj zriaďujú stavbu, ktorú plánujú spoločne aj užívať.\nSúd prvého stupňa sa neodklonil od právnych noriem a ustálenej judikatúry (rozsiahlo uvedená a\ncitovaná nižšie vo vyjadrení), preto jeho záver o určení spoluvlastníckeho práva žalobkyne k rodinnému\ndomu považujeme za právne správny.\n85. Žalovaný v odvolaní namietal, že v ďalšom konaní po vrátení veci odvolacím súdom nevykonal žiadne\nďalšie dokazovanie, z ktorého by vyplynuli nové skutočnosti. Na prvom pojednávaní po vrátení veci\nodvolacím súdom, vyzval strany na predloženie návrhu na vykonanie dokazovania, pričom žalovaný\nprostredníctvom právnej zástupkyne nenavrhol vykonať žiaden ďalší dôkaz. Žalobkyňa uviedla, že\ndokazovanie pred súdom prvej inštancie bolo vykonané rozsiahlo a podrobne a boli zo strany žalobkyne\npredložené všetky relevantné listinné dôkazy. Žalobkyňa však navrhla prehratie záznamu zo svadby\nsyna žalobkyne na preukázanie nepravdivosti tvrdenia žalovaného (že so žalobkyňou pred uzavretím\nmanželstva neboli partnermi) a skutočnosti, že už v septembri 2001 (dlhú dobu pred začatím výstavby\nrodinného domu 22.07.2003) boli účastníci konania životnými partnermi (v právnej teórii používaný\npojem druh a družka) a tvorili spoločnú domácnosť. Žalobkyňa ďalej navrhla opakovaný výsluch\nžalobkyne ako aj žalovaného, aby mal súd prvej inštancie možnosť upresniť, preveriť a ustáliť stranami\ntvrdené skutočnosti podstatné pre náležité zistenie skutkového stavu a za účelom možnosti žalobkyne\nopätovne konfrontovať žalovaného s rozpormi v jeho tvrdeniach, ktoré uviedla žalobkyňa vo svojom\nzáverečnom vyjadrení adresovanom súdu prvej inštancie zo dňa 05.10.2017, ako aj vo vyjadrení zo\ndňa 25.02.2018 k odvolaniu žalovaného proti v poradí prvému rozsudku súdu prvej inštancie (č.k.\n42C/657/2010-717 zo dňa 17.10.2017) („vyjadrenie zo dňa 25.02.2018\") ako aj vo vyjadrení k replike\nžalovaného zo dňa 19.04.2018 („vyjadrenie k replike 1“).\n\nŽalobkyňou navrhovaný výsluch žalovaného však nebolo možné uskutočniť, keďže pojednávania boli\nodročované z dôvodov na strane žalovaného a jeho právnej zástupkyne (09.02.2022 - podozrenie na\ncovid; 21.06.2022 - žalovaný sa nedostavil a právna zástupkyňa žalovaného tvrdila, že sa jej nepodarilo\nskontaktovať so žalovaným a nevie, prečo sa nedostavil; 26.10.2022 - ospravedlnenie neúčasti na\npojednávaní žalovaného a jeho právnej zástupkyne z dôvodu zdravotnej indispozície žalovaného,\navšak bez predloženia potvrdenia o práceneschopnosti) (viď zápisnice z pojednávaní a ospravedlnenia\nžalovaného). Právna zástupkyňa žalovaného predložila lekársku správu zo zdravotníckeho zariadenia\n- psychiatrického stacionára s uvedením, že zdravotný stav neumožňuje žalovanému účasť na\npojednávaní. Všetky následné pojednávania boli v neprítomnosti žalovaného.\nŽalobkyňa informovala súd prvej inštancie, že návrhy na odročenie pojednávania z dôvodu neprítomnosti\nžalovaného a jeho právnej zástupkyne, považuje jednoznačne za účelové predlžovanie súdneho\nkonania a proti princípu procesnej ekonómie, zvyšujúce najmä náklady právneho zastúpenia žalobkyne\nako aj nepriaznivo pôsobiace na jej psychiku. Žalobkyňa ďalej informovala súd (zápisnica z 13.12.2022\nstr. 2), že v deň pojednávania 21.06.2022 kontaktoval žalovaný (napriek potvrdeniu o nemožnosti\njeho účasti na pojednávaní) bývalú manželku syna žalobkyne a aj syna žalobkyne, aby si vyžiadal\ntelefónne číslo na žalobkyňu a následne ju kontaktoval. Žalovaný presne vedel o priebehu pojednávania\na tvrdil žalobkyni, že už sa súdnych pojednávaní nechce a nebude zúčastňovať a chce sa mimosúdne\ndohodnúť. Žalobkyňa uviedla, že je možné súd ukončiť len, ak uzná jej žalobný nárok na súde a\nmôžu sa hneď dohodnúť na vyporiadaní spoluvlastníctva za vopred dohodnutú sumu. Žalovaným\nnavrhovaná mimosúdna dohoda by nezodpovedala skutočnosti, že je spoluvlastníkom rodinného domu\na mala by pre žalobkyňu neopodstatnené daňové následky. Po stretnutí, príprave podkladov a viacerých\ntelefonátoch sa žalovaný opäť odmlčal a následne uviedol, že už stratil záujem o dohodu. Napriek\nneprítomnosti žalovaného na pojednávaní, žalovaný opäť v deň pojednávania (13.12.2022) kontaktoval\nžalobkyňu za účelom mimosúdnej dohody. Napriek tomu, že žalovaný výslovne žiadal, aby sa vec\nriešila mimo právnych zástupcov, žalobkyňa trvala na pre oboch účastníkov právne najvhodnejšom\nriešení - chrániaceho záujmy oboch účastníkov konania, a to uznaním nároku na súde a súčasným\npodpísaním dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ako aj bezpodielového spoluvlastníctva.\nZa týmto účelom boli pripravené podklady na podpis s uvedením stranami dohodnutej sumy vyporiadania\n140.000 eur (uvedenú sumu navrhol žalovaný a žalobkyňa s uvedenou sumou súhlasila, aj keď\npôvodne požadovala vyššiu sumu) a zaslané žalovanému emailom s podrobným vysvetlením postupu,\nktorý by chránil záujmy oboch strán, so žiadosťou o preposlanie aj právnej zástupkyni žalovaného.\nDňa 17.12.2022 žalovaný odpovedal, že pošlú stanovisko a podotkol, že žalovaný mal predstavu o\nmimosúdnej dohode/stiahnutí žalôb a následnom finančnom vyporiadaní, nie uznaní spoluvlastníctva.\nEmailovú komunikáciu s uvedením navrhovaného postupu chrániaceho záujmy oboch účastníkov a\npodkladov pripravených na podpis žalobkyňa predložila súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa\n22.03.2023, pričom právna zástupkyňa žalovaného na predmetnom pojednávaní vyhlásila, že žalovaný\nuž nemá záujem uzavrieť mimosúdnu dohodu. Napriek tomuto vyhláseniu sa žalovaný opätovne ozval\nžalobkyni niekoľko týždňov pred záverečným pojednávaním, opätovne žiadal o ukončenie súdneho\nsporu a súhlasil aj s uznaním nároku, a následne sa opätovne odmlčal. Máme za to, že uvedené\nsprávanie žalovaného potvrdzuje, že žalovaný považuje nárok žalobkyne uplatnený v tomto súdnom\nkonaní za dôvodný (navrhol vyššie uvedenú sumu), avšak mal záujem o ukončenie súdneho sporu z\nprávneho formálneho hľadiska iným spôsobom.\n86. Vzhľadom na vyššie uvedené opakované kontaktovanie žalobkyne zo strany žalovaného,\nospravedlnenia neúčasti žalovaného na pojednávaniach ako aj na základe vyjadrenia právnej\nzástupkyne žalovaného v zápisnici dňa 13.12.2022 o preferovaní písomného vyjadrenia namiesto\nvýsluchu žalovaného, má žalobkyňa za to, že žalovaný sa účelovo vyhýbal výsluchu, keďže práve\njeho tvrdenia z predchádzajúcich výsluchov, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k\nchovaniu pri výsluchu (nepresvedčivosť, neplynulosť výpovede, neochota odpovedať na otázky a pod.)\na k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov, sa ukázali nesúladné a v rozpore\ns inými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré mal súd za preukázané. Žalovaný nevedel na rozdiel od\nžalobkyne plynulo popísať priebeh výstavby rodinného domu a uviesť rozhodujúce skutočnosti, jeho\nvýpoveď nebola ucelená, ale len odpoveďami na otázky, odpovede boli nekonzistentné, vzájomne si\nodporujúce ako sme v konaní preukázali. Výsledky vykonaného dokazovania v logických a časových\nsúvislostiach nepreukazujú skutkový stav veci (priebeh skutkového deja) tak, ako ho opísal žalovaný,\nale naopak svedčia v prospech skutkového deja opísaného žalobkyňou. Súčasťou riadneho hodnotenia\ndôkazov je aj ich vyhodnocovanie z hľadiska pravdivosti a hodnovernosti - takéto hodnotenie nevyhnutne\nzahŕňa, aby nositelia súdnej právomoci hodnotiaci dôkazy nesledovali určitý dôkaz len z hľadiska jeho\n\nobsahu, ale aj z hľadiska spôsobu akým bol prevedený, t.j. ako sa správala vypočúvaná osoba (či\nuž v postavení svedka, žalovaného alebo žalobcu) pokiaľˇ ide o presvedčivosťˇ jej výpovede, ako sa\nsprávali vypočúvané osoby v rámci konfrontácie, aký bol ich celkový prejav, mimika, tón hlasu, výrazy\ntváre, prejavené emócie a pod. - to sú skutočnosti, ktoré sa nedajú vyčítaťˇ iba zo zápisníc a zvukových\nzáznamov z pojednávania. Súd prvej inštancie v rozsudku výslovne uvádza, že \"počas konania žalovaný\nmenil výpovede, vypovedal účelovo, nejednoznačne až vyhýbavo.\nJednoznačne bola listinnými dôkazmi ako aj inými tvrdeniami žalovaného preukázaná nepravdivosť a\nrozpornosť mnohých tvrdení žalovaného, ktoré vyplynuli z jeho výsluchu ako aj písomných vyjadrení\na práve nekonzistentnosť, rozpornosť a nesúlad s inými oboma stranami predloženými dôkazmi boli\naj dôvodom návrhu žalobkyne na opätovný výsluch žalovaného (napr. popretie udelenia plnej moci\nžalobkyni a žalobkyninej dcére, partnerský vzťah účastníkov pred uzavretím manželstva, psychické\nproblémy žalovaného, rozpory k účasti žalobkyne na výstavbe rodinného domu, písmo žalovaného v\nsúkromnom stavebnom denníku žalobkyne, predčasné ukončenie Zmluvy o dielo s TITAN RAŠ, s.r.o.).\nĎalej chce žalobkyňa uviesť, že vyššie uvedené konanie žalovaného voči žalobkyni (opakované\nkontaktovanie, prehováranie, sľuby, odmlka, zmena názoru) zodpovedá aj správaniu žalovaného počas\nich spolužitia ako partnerov a manželov (ako ho opisovala žalobkyňa počas celého konania). Výlučne v\nsúvislosti s predložením lekárskej správy z psychiatrického stacionára na pojednávaní dňa 21.06.2022\na následne potvrdenia od O.. Č., psychiatra o psychickom stave žalovaného na pojednávaní dňa\n22.03.2023 (ospravedlnenia neúčasti žalovaného na pojednávaniach) odkazuje na tvrdenia žalobkyne\nuvedené už v žalobe zo dňa 15.12.2010, v jej výpovedi, ako aj výpovediach svedkov (U.. U. H.,\nU.. O., H.. O.), že práve psychické problémy žalovaného boli aj jedným z hlavných dôvodov prečo\nžalobkyňa nie je zapísaná ako spoluvlastník rodinného domu v katastri nehnuteľností. V tomto konaní\npoukazovala žalobkyňa na psychické problémy žalovaného súvisiace s mániodepresívnou poruchou z\ndôvodu ich významu pre posúdenie sporu, keďže mali vplyv na vybavovanie záležitostí ohľadne zápisu\nstavby rodinného domu na list vlastníctva a na vytvorenie celkového obrazu, pochopenie súvislostí\na na vysvetlenie okolností, ktoré viedli k tomu, že žalobkyňa nie je zapísaná na liste vlastníctva ako\nspoluvlastník. Žalovaný tvrdenia žalobkyne v konaní o jeho psychických problémoch vždy poprel a\npreukazoval opak (potvrdenie od všeobecného lekára, že nemá psychické problémy). Práve žalovaným\npredložená lekárska správa z psychiatrického stacionára a potvrdenia od O.. Č., psychiatra o psychickom\nstave žalovaného preukazujú pravdivosť vyššie uvedených tvrdení žalobkyne. Naviac práve potvrdenie\nod O.. Č. preukazuje aj pravdivosť výpovede dcéry žalobkyne, U. U. H., ktorá vo svojej výpovedi počas\nkonania výslovne označila O.. Č. ako lekára, u ktorého sa žalovaný liečil a u ktorého bola vyzdvihnúť\npsychiatrické lieky pre žalovaného, ktorý sa v tom čase už nachádzal v Číne, aby mu ich žalobkyňa\ndoniesla, keď sa za ním bude sťahovať. Dcéra žalobkyne disponovala v tom čase plnou mocou od\nžalovaného, na základe ktorej tieto lieky aj vyzdvihla (ktorú žalovaný tiež opakovane popieral, hoci bola\npredložená ako listinný dôkaz). Žalobkyňa v záverečnej reči na pojednávaní dňa 28.06.2023 už len\nzhrnula, že jedným z hlavných dôvodov prečo nie je zapísaná na liste vlastníctva ako spoluvlastník\nbol práve zlý psychický stav žalovaného z dôvodu jeho psychickej poruchy, ktorý sa zhoršil práve, keď\nžalovaný odišiel do Číny bez potrebných liekov (ktoré je potrebné pravidelne užívať, aby sa reguloval\npsychický stav pacienta) a mala ho tam nasledovať aj žalobkyňa, ktorá ostala na Slovensku ešte\ndokončiť záležitosti ohľadne rodinného domu (viď aj záverečné vyjadrenie žalobkyne - str. 5 a 6, a bod\nVI. vyjadrenia z 25.02.2018). U žalovaného sa totiž táto psychická porucha prejavovala fázami mánie,\nkedy mal zjednodušene povedané nerealistický pocit, že dokáže všetko a fázami depresie, kedy sa\nsnažil vyhýbať kontaktu a komunikácii s cudzími ľuďmi. Aj počas výstavby rodinného domu táto porucha\novplyvňovala záležitosti pri vybavovaní a komunikácii s dodávateľmi jednotlivých prác a materiálov, keď\nžalovaný nechcel väčšinu záležitostí vybavovať sám). Zároveň však týmto psychickým stavom vedel\nžalovaný žalobkyňu \"citovo manipulovať (vydierať)\", tak ako sa to stalo aj pri zápise rodinného domu\nna list vlastníctva a následne po ich predčasnom návrate z Číny (po niekoľkých týždňoch namiesto\nplánovaných 3-5 rokov) práve z dôvodu psychických problémov žalovaného. Čo sa týka zápisu na list\nvlastníctva, žalobkyňu upozornila úradníčka miestneho úradu p. Žideková v Jarovciach, ktorá vedela,\nže dom stavala spoločne so žalovaným (keďže účastníci často vybavovali záležitosti na miestnom\núrade v súvislosti so stavbou rodinného domu), na skutočnosť, že na žiadosti o pridelenie orientačného\na súpisného čísla, z ktorého sa následne vychádza pri zápise na list vlastníctva, nie je uvedená aj\nžalobkyňa. Následne žalovaný žalobkyňu v telefonickom rozhovore z Číny ubezpečil a presvedčil, že\nich dohoda o spoluvlastníctve platí a počas ich najbližšej dovolenky na Slovensku zabezpečí jej zápis\ndo katastra nehnuteľností. Požiadal ju, aby veci nekomplikovala a nezdržovala, a nech čím skôr príde\nza ním do Číny, veď sa ešte nedohodli na presnej veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na\nrodinnom dome a na ostatných povoleniach je uvedený len odporca ako stavebník, tak zatiaľ nech\n\npodá žalobkyňa žiadosť o pridelenie orientačného a súpisného čísla a návrh na vklad do katastra\nvýlučne na meno žalovaného. Žalobkyňa na uvedené pristúpila, keďže žalovaný bol v tom čase už\nvo veľmi zlom psychickom stave a citovo tlačil na žalobkyňu, nech čím skôr dokončí potrebné veci\nna Slovensku, odíde za ním do Číny a donesie mu aj potrebné psychiatrické lieky, ktoré vyzdvihla\ndcéra žalobkyne. Navrhovateľka túto situáciu rozoberala so svojou rodinou a so známymi. V zhone pred\nodchodom na dlhodobý pobyt do zahraničia (dokončovanie prác na rodinnom dome - spevnené plochy,\nploty, exteriér a v jeho okolí - kontrola vykonaných prác, operatívne riešenie vzniknutých situácií pri\nvykonávaných prácach a pod., obhliadky domu s potenciálnymi uchádzačmi o prenájom, dokončovanie a\nzabezpečovanie všetkých podkladov potrebných ku zápisu na vklad do katastra - pripojenie na elektrinu,\npovolenie na prevádzkovanie plynového kotla, rekonštrukcia bytu žalovaného, dočasné ukončenie\n(prerušenie) pracovného pomeru žalobkyne (neplatené voľno), lekárske prehliadky, psychologické\nvyšetrenie, zabezpečenie nezaopatrenej dcéry), bez jasnej dohody so žalovaným ako stavebníkom o\nvýške spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome, urgenciách žalovaného, na základe ubezpečení\nžalovaného a s dôverou svojmu manželovi, a tiež s ohľadom na nepriaznivý psychický stav žalovaného,\nostal v žiadosti o pridelenie orientačného a súpisného čísla (zo dňa 29.6.2005) a následne aj v žiadosti o\nzápis stavby na list vlastníctva (13.07.2005) uvedený ako výlučný vlastník rodinného domu len žalovaný.\nV nadväznosti na uvedené ako potvrdenie dohody účastníkov konania o spoluvlastníctve zaslal odporca\nz Číny žalobkyni na Slovensko dňa 14.07.2005 (deň po podaní žiadosti o zápis stavby na list vlastníctva)\nemailovú správu, v ktorej prehlásil, že žalobkyňa sa finančne podieľala na výstavbe rodinného domu a že\nje polovičným spoluvlastníkom rodinného domu a nie je zapísaná na liste vlastníctva len z technických\npríčin (jeho vyslanie do zahraničia). Uvedená emailová správa bola preukázaná listinnými dôkazmi ako\naj svedeckými výpoveďami (H.. O., V.. S., U.. U.Á. H., M.. U.). Týmto odporca žalobkyňu ubezpečil, že\nhoci je v katastri nehnuteľností zapísaný len on, ich dohoda o spoluvlastníctve platí a tieto záležitosti\nsa vyriešia, keď prídu na najbližšiu dovolenku na Slovensko. Po predčasnom návrate (po niekoľkých\ntýždňoch pobytu - september 2005) účastníkov z Číny z dôvodu psychických ťažkostí žalovaného však\nnikdy nedošlo k naplneniu predmetného prehlásenia žalovaného. Preto sa žalobkyňa ako neprávnik\ndomáhala u žalovaného ešte počas manželstva prevodu spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome,\nčo potvrdil vo svojej výpovedi aj odporca ako aj viacerí svedkovia. A opätovne najmä kvôli psychickému\nstavu žalovaného (po návrate z Číny bol dlhodobo v depresiách), ktorý žalobkyňu týmto stavom citovo\nmanipuloval, k jej zápisu do katastra nedošlo. V súlade s výsledkami vykonaného dokazovania je\npotrebné snahu navrhovateľky o prevod spoluvlastníckeho podielu ešte počas manželstva chápať ako\nsnahu zabezpečiť vymožiteľnosť svojich práv k nehnuteľnosti za situácie, keď ako vlastník bol zapísaný\nna liste vlastníctva len odporca, a iná možnosť nebola. Uvedené potvrdzuje pôvodný zámer žalobkyne\nbyť spoluvlastníkom a nič nehovorí o tom, že by sa žalobkyňa necítila ako spoluvlastník po celý čas\ntrvania výstavby ako aj po skončení výstavby a zápise do katastra nehnuteľností. Práve naopak, to že\nsa žalobkyňa hneď po návrate z Číny snažila riešiť situáciu a domáhala sa svojho spoluvlastníckeho\npodielu (ako uvádzajú viacerí svedkovia vrátane žalovaného), a nie finančného vyrovnania, svedčí o\nexistencii už skôr uzavretej dohody o založení podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu (viď aj\nKS Bratislava 5Co/135/2014).\n87. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k ústnej dohode o založení\npodielového spoluvlastníctva a spoločnej výstavbe rodinného domu ešte pred začiatkom výstavby\nrodinného domu a tomto skutkovom zistení založil svoje rozhodnutie. V sporoch podobného druhu ako\nje tento, je právna úprava, ktorá by tieto spory mala riešiť, uvedená v § 136 ods. 1 a § 137 ods. 2\nObčianskeho zákonníka. Pretože táto právna úprava nie je dostatočne určitá a nestanovuje konkrétne\npredpoklady, pravidlá alebo hľadiská pre vznik podielového spoluvlastníctva stavebníkov, záleží potom\nlen na súde, ako sám rozhodnú hypotézu v súlade s ustálenou judikatúrou vymedzí. Vlastníctvo k novej\nzhotovenej veci nadobúda originárnym spôsobom ten, kto vec zhotovil. Pokiaľ ide o stavbu, nadobúda k\nnej takto vlastníctvo stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom\nmať ju pre seba. Nie je rozhodujúce komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Pri\nposudzovaní vlastníckych a iných právnych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých\nosôb, je treba vychádzať z obsahu dohody uzavretej medzi týmito osobami. Takáto dohoda, ktorá nemusí\nbyť písomná, založí spoluvlastníctvo, ak je z jej obsahu, prípadne s prihliadnutím k ďalším zisteným\nskutočnostiam zrejmé, že účastníci dohody chceli založiť spoluvlastnícky vzťah. Nie je potrebné, aby sa\núčastníci dohodli o výške podielov. Taktiež vzhľadom k tomu, že stavba nie je súčasťou pozemku, nie\nje pre nadobudnutie vlastníctva k stavbe rozhodujúce vlastníctvo pozemku, na ktorom je umiestnená.\nPokiaľ však stavbu zhotovuje viacej osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu,\npričom z okolností vecí nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb\n\n(napríklad keď ostatné osoby na stavbe len vypomáhali ako rodina, či susedská´ výpomoc, alebo sa\nna stavbe podieľali plniac si svoj záväzok zo zmluvy so stavebníkom - napríklad stavebná´ firma, s\nktorou stavebník uzatvoril zmluvu o dielo na výstavbu stavby), nemožno vylúčiť záver, že stavebníkmi\nv občianskoprávnom zmysle sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby.\nTak tomu bude spravidla vtedy, pokiaľ viacej osôb bez dohody o vlastníctve k stavbe zhotoví stavbu\nza účelom jej spoločného užívania a podieľali sa na jej vzniku vlastnou prácou i dodaním materiálu, ak\nnevyplýva z okolností veci ohľadom vlastníckych vzťahov ku stavbe niečo iné. Samotná skutočnosť, že\nsa stavebníci dohodli len o spoločnom užívaní, bez toho, aby čokoľvek dojednali o vlastníctve ku stavbe,\nešte nevylučuje vznik ich spoluvlastníctva. Pri posudzovaní takýchto prípadov je treba vždy prihliadať\nku všetkým okolnostiam veci. Uvedené zodpovedá konštantnej judikatúre súdov.\nŽalovaný v odvolaní v bode 14.2 opätovne zavádza, ak tvrdí, že žiaden svedok nepotvrdil uzavretie\ntakejto dohody. Existencia dohody o spoluvlastníctve a spoločnej výstavbe rodinného domu bola\npreukázaná nielen výpoveďou žalobkyne, ktorá od začiatku konania tvrdí, že so žalovaným uzatvorila\nústnu dohodu o založení spoluvlastníctva, ale aj výpoveďami svedkov, ktorí uzavretie dohody priamo\nalebo nepriamo potvrdili v zmysle ako to vnímali, že rodinný dom stavajú účastníci konania spoločne ako\nich spoločný dom a budú v ňom aj spoločne bývať (svedkovia U.. U. H., A.. H., I.. O., U.. O., M.. U., H..\nO., V.. S.). Keďže dohodu účastníci uzatvorili ústne a sami bez prítomnosti svedkov, je zrejmé, že môžu\nexistovať len nepriami svedkovia dohody. Svedkovia boli vypočutí súdom prvej inštancie, a je zrejmé,\nže v súvislosti s priamym kontaktom so svedkami súd nemal pochybnosti o pravdivosti ich výpovedí.\nPráve naopak možno konštatovať, že sa jedná o osoby, ktoré v dôsledku bližšieho vzťahu so žalobkyňou\nmali vedomosť o vzťahoch medzi stranami sporu, a o okolnostiach súvisiacich so stavbou rodinného\ndomu. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že žalovaný pri svojom odchode do Číny udelil plnú moc\nza jeho zastupovanie práve žalobkyni a dcére žalobkyne, a nie svojim rodinným príslušníkom, ktorí\nvzťah žalovaného so žalobkyňou nepodporovali. Žalovaný sa zo svojimi deťmi o záležitostiach výstavby\ndomu zjavne ani nerozprával, keďže nemajú žiadne informácie a vedomosti k výstavbe rodinného domu.\nUvedené potvrdzuje aj výpoveď matky žalovaného, že syn žalovaného žil dlhodobo v Prahe a dcéra ešte\nchodila do školy a na stavbe nepomáhali. Uvedenému nasvedčujú ďalej aj vyjadrenia detí žalovaného\n(Záznam o skutkových okolnostiach - H.. N. O., I. O.). Upozorňujeme na rozpor vo vnímaní stavby\nrodinného domu žalovaným a jeho deťmi, keď obidve deti zhodne vyhlasujú, že žalovaný staval dom\npre nich, t.j. pre svoje deti a že žalovaný sa nikdy nezmienil ani nepočuli resp. nemajú vedomosť o tom,\nže rodinný dom stavia so žalobkyňou a že by mal patriť (byť vlastníkom) aj žalobkyni. Uvedené tvrdenia\ndetí žalovaného sú nepravdivé a účelové. Na rozdiel od tvrdenia svojich detí, žalovaný v celom konaní\nuvádza, že rodinný dom staval s úmyslom mať ho pre seba a svoje deti v tomto úmysle ani v žiadnom\nďalšom vyjadrení nespomína.\nÚčastníci konania tvorili od roku 2001 spoločnú domácnosť a plánovali spoločnú budúcnosť, čo sa\nprejavilo uzavretím manželstva v roku 2005, spoločným pobytom v zahraničí z dôvodu pracovného\nvyslania žalovaného a niekoľkoročným spolužitím v spornom rodinnom dome. V lete roku 2002 sa\nžalobkyňa so žalovaným ústne dohodla, že začnú spolu stavať rodinný dom na pozemku žalovaného.\nĎalšie konanie a správanie účastníkov konania pred začatím výstavby rodinného domu, počas ako aj\npo jeho ukončení bolo samotnou realizáciou tejto dohody.\nUstálenie konkrétneho dňa (dátumu) uzatvorenia dohody, ktoré žalovaný vytýka v odvolaní, nie je pre\nrozhodnutie vo veci podstatný, vzhľadom na to, že táto skutočnosť nastala pred viac ako 15 rokmi (resp.\n8 rokmi, ak berieme do úvahy začiatok konania) a vzhľadom na preukázanie skutočností dostatočne\nodôvodňujúcich záver, že dohoda strán o založení spoluvlastníctva k stavbe rodinného domu bola\nuzavretá pred začatím výstavby (nesporný dátum začatia hrubej stavby 22.07.2003) (viď aj Najvyšší súd\nSR 7Cdo/12/2017, Krajský súd Bratislava 3Co/151/2014).\nÚstna dohoda účastníkov o založení spoluvlastníctva bola potvrdená samotným konkludentným\nkonaním oboch účastníkov. Ich konanie nevzbudzovalo pochybnosti o tom, že ich vôľou je spoločná\nstavba a spoločné žitie v rodinnom dome, taktiež spoločné financovanie stavby potvrdené následne\naj reálnym spoločným bývaním a spolužitím v rodinnom dome. Žalobkyňa aj iní svedkovia uviedli, že\nžalovaný aj výslovne v priebehu výstavby odkazoval na dohodu o spoluvlastníctve so žalobkyňou.\nAvšak z preukázateľnej faktickej účasti žalobkyne na výstavbe sa dá vyvodiť, že žalovaný (minimálne)\nkonkludentne prejavil súhlas (vôľu) spočívajúci v ich spoločnej činnosti pri výstavbe domu. Súd uviedol,\nže i keď priami svedkovia dohody o založení spoluvlastníctva neboli, spoločné konanie žalobkyne\na žalovaného smerujúce k výstavbe rodinného domu jasne dokazuje ich spoločnú vôľu, ktorou bola\nvýstavba rodinného domu a následne ich spoločné bývanie v tomto dome, čo sa aj uskutočnilo.\nDohodu o založení spoluvlastníctva ako následné spoločné zriaďovanie stavby nepriamo preukazuje\naj tzv. súkromný stavebný denník žalobkyne (poznámkový blok) s podrobnými vlastnoručne písanými\n\npoznámkami žalobkyne („zošit“ alebo \"súkromný stavebný denník\"), pričom v úvode zošita na str. 1 je\nvlastnoručne žalovaným napísaný dátum založenia zošita 23.07.2003 (čiže v čase samotného začiatku\nrealizácie hrubej stavby v zmysle Zmluvy o dielo - 22.07.2003) a vlastnoručne žalovaným napísané úlohy,\nktoré na začiatku výstavby zadal žalobkyni v súvislosti s výstavbou rodinného domu. Keďže žalovaný\nnepoprel, že ide o jeho písmo, hoci žalobkyňa viackrát vo svojich vyjadreniach žiadala, nech sa žalovaný\nvyjadrí k tomu, či ide o jeho písmo, je uvedené skutkové tvrdenie nesporné.\nVzájomnú dohodu účastníkov konania o spoluvlastníctve už len potvrdzuje emailové prehlásenie\nžalovaného zo dňa 14.07.2005, že žalobkyňa je polovičnou spoluvlastníčkou rodinného domu (a nie je\nzapísaná na liste vlastníctva len z technických príčin, a to z dôvodu zahraničnej služby žalovaného v\nČíne).\nExistenciu ústnej dohody ako aj spoločnú výstavbu domu účastníkmi preukazuje ďalej aj tá skutočnosť,\nže účastníci konania v novovytvorenej stavbe následne aj spoločne žili takmer 4 roky ako manželia (bod\nI. vyjadrenia z 25.02.2018).\nAk by aj podľa súdu nebola ústna dohoda o spoluvlastníctve dostatočne preukázaná (čo ale bola),\npodľa ustálenej rozhodovacej praxe (napr. NS ČR 22Cdo/3610/2014, NS ČR 22Cdo/3201/2017, KS\nBratislava 3Co/158/2017), to, že účastníci spolu zriaďujú stavbu, ktorú plánujú spoločne užívať, je\nspravidla dôkazom o existencii konkludentnej (mlčky, nevýslovne uzavretej) dohody o spoluvlastníctve\nstavby, ak nevyplýva z okolností veci niečo iné. Existenciu takejto dohody preukazuje aj tá skutočnosť,\nže účastníci konania v novovytvorenej stavbe následne aj spoločne žili. Záver o existencii takejto dohody\nmožno podľa konkrétnych okolností prípadu urobiť aj s ohľadom na správanie účastníkov po dokončení\nstavby, napríklad čestné vyhlásenie o spoluvlastníctve stavby.\nSpoločným zriaďovaním stavby sa rozumie, ak sa dve alebo viac osôb významným spôsobom podieľajú\nna vybudovaní stavby, najmä vykonávaním prác, dodávaním materiálu, financovaním stavby. V celkom\nšpecifických prípadoch, ktorý vyplýva z povahy a intenzity vzájomného vzťahu účastníkov (napr. vzťah\ndruha a družky), môže ísť aj o vytvorenie priestoru na to, aby sa iný rodinný príslušník mohol výstavbe\nvenovať. Ak ohľadne právneho osudu stavby, ani ohľadne právneho dôvodu účasti viacerých osôb na\nstavbe tieto neprejavili právne významnú vôľu a súčasne zo všetkých okolností veci jasne nevyplýva,\nže stavebníkom je iba niektorá z nich, stavba je v podielovom spoluvlastníctve osôb, ktoré spoločne\nzriaďovali stavbu (KS Bratislava 3Co/158/2017).\n88. Z uvedeného vyplýva, že súdy okrem skúmania existencie dohody o vzniku spoluvlastníctva pred\nsamotným začatím výstavby, musia preskúmať a prihliadnuť na všetky okolnosti veci (pred, počas\nvýstavby aj po vzniku stavby v právnom zmysle slova), ktoré môžu byť významné z hľadiska dokazovania\nexistencie tejto dohody, ktoré môžu predstavovať faktické plnenie dohody o spoluvlastníctve a/alebo\nokolnosti významné z hľadiska spoločného zriaďovania stavby a spoločného užívania stavby.\nSúdna prax tiež pripúšťa, že spoluvlastníctvo k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb\nmôže vzniknúť aj v prípade, ak takéto osoby neuzavreli o vlastníctve k novovybudovanej veci žiadnu\ndohodu. Je tomu tak preto, že vlastníctvo k novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil\ns právne relevantne prejaveným úmyslom mať ju pre seba (stavebník), pričom nie je rozhodujúce, komu\nbolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení.\nV zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR, ustálenej rozhodovacej praxe slovenských súdov a rozsiahlej\nustálenej judikatúry Najvyššieho súdu ČR (bližšie bod II. vyjadrenia z 25.02.2018), ak viac osôb bez\ndohody o vlastníctve k stavbe zriadi stavbu za účelom jej spoločného užívania a podieľa sa na jej vzniku\nvlastnou prácou aj dodaním materiálu, stali sa všetky osoby zúčastňujúce sa na spoločnej výstavbe\nspoluvlastníkmi. Vždy treba prihliadať na všetky okolnosti veci. Podieľanie sa na výstavbe potom môže\nmať viac podôb, najmä prácou, dodaním materiálu a iným financovaním stavby či vytvorením priestoru,\naby sa iný rodinný príslušník mohol výstavbe venovať (napríklad varenie a starostlivosť o ďalšie rodinné\nzáležitosti).Ak stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu,\nresp. sa jej uzavretie nepodarilo stavebníkmi v konaní preukázať, podielovými spoluvlastníkmi stavby\nsa tieto osoby stávajú všetky tieto osoby, ak z okolností veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo\nvlastníctve len niektorej z týchto osôb - napr. susedská alebo priateľská výpomoc, vykonávanie prác na\nzáklade zmluvy o dielo a pod. (napr. rozsudok NS ČR 22Cdo/1174/2001, NS ČR 22Cdo/2258/2007, NS\nČR 22Cdo/4127/2017, NS ČR 22Cdo/2117/2015).\n89. Z uvedeného vyplýva, že ak by aj dohoda (v akejkoľvek podobe) medzi účastníkmi konania o\nvzniku spoluvlastníctva k rodinnému domu nebola dostatočne preukázaná (čo podľa nášho názoru aj\nnázoru súdu prvého stupňa bola), z okolností prípadu jednoznačne vyplýva, že nemalo ísť o stavbu\nlen vo vlastníctve žalovaného a že obaja účastníci konania sa na výstavbe predmetného rodinného\n\ndomu podieľali ako stavebníci v občianskoprávnom zmysle. Z v konaní preukázaného rozsahu a\ncharakteru prác a osobnej angažovanosti žalobkyne pri výstavbe rodinného domu, z jej znalosti všetkých\npodrobností výstavby rodinného domu, z rozsahu jej financovania ako aj charakteru ich vtedajšieho\nvzťahu so žalovaným, ktorý viedol k uzavretiu manželstva, je vylúčené a bolo by až absurdné a\nzavrhnutiahodné považovať faktické podieľanie sa žalobkyne na zhotovení stavby za priateľskú pomoc\nžalovanému pri stavbe jeho rodinného domu bez nároku na spoluvlastnícky podiel.\nV tomto prípade z jednoznačne preukázanej účasti žalobkyne na výstavbe rodinného domu, je zrejmé,\nže žalovaný preukázal minimálne konkludentne (i keď žalobkyňa aj viacerí svedkovia tvrdia, že to prejavil\naj ústne) svoju vôľu uskutočniť so žalobkyňou spoločnú výstavbu rodinného domu. Ako inak by bolo\nmožné vysvetliť, že žalobkyňa venovala svoj čas, námahu, vlastnú prácu a prácu svojich blízkych a svoje\nfinancie, dokonca za situácie, že sama bola vdovou s jedným nezaopatreným dieťaťom, do výstavby\nrodinného domu a rekonštrukcie bytu žalovaného, bez toho, aby si robila nárok na spoluvlastnícky podiel.\n90. Súd mal za preukázané bez akýchkoľvek pochýb, že účastníci ešte pred vznikom stavby v právnom\nzmysle slova žili spolu ako partneri. Uvedené v konaní žalobkyňa preukazovala vzhľadom na ustálenú\njudikatúru uvedenú nižšie.\nŽalovaný vytýka súdu prvého stupňa, že používa vo vyslovených právnych záveroch všeobecne pojmy\nako „partneri“ a „spolu žiť“. Avšak ustálená súdna prax ako aj rozhodnutia všeobecných súdov používajú\nna označenie účastníkov konania tieto pojmy ako aj pojmy \"druh a družka\", hoci v súčasnosti právne\npredpisy takýto vzťah nedefinujú a neupravujú. Vzťah druh - družka je v súčasnosti preto len faktickým\nvzťahom.\nÚčasť žalobkyne, ktorá sa na stavbe podieľala jednak finančne, organizačne, fyzickými prácami a\nprostredníctvom prác svojich známych a rodiny, ako aj skutočnosť, že pred začatím stavby aj v čase\njej vzniku účastníci boli partnerskom vzťahu a žili v spoločnej domácnosti, svedčí o tom, že stavbu\nrodinného domu začali realizovať s úmyslom postaviť si rodinný dom spoločne a tento spoločne užívať.\nÚčastníci konania v čase pred začatím stavby (od jari 2001), v čase výstavby (t.j. aj v čase vzniku\nstavby v právnom zmysle slova) neudržovali len voľný partnerský vzťah, ale spolu trvale žili v spoločnej\ndomácnosti a plánovali spoločnú budúcnosť, čo viedlo ešte pred právoplatnou kolaudáciou stavby k\nuzavretiu manželstva a po dokončení rodinného domu niekoľkoročnému spolužitiu v rodinnom dome.\nÚčastníci konania viedli spoločnú domácnosť od roku 2001 (presnejšie od jari 2001). Zoznámili sa vo\nfebruári 2001 a po pár týždňoch začali spolu bývať.\nŽalovaný poprel, že by so žalobkyňou tvoril spoločnú domácnosť pred aj počas výstavby rodinného\ndomu. Zároveň aj poprel, že by tvorili pár (boli partnermi) pred uzavretím manželstva. Žalovaný vo\nsvojej výpovedi zo dňa 18.07.2013 tvrdí, že nevie, kedy sa so žalobkyňou zoznámil a pred manželstvom\nuzatvoreným dňa 03.06.2005 netvorili spolu pár. Nepravdivosť tvrdenia odporcu o neexistencii vedenia\nspoločnej domácnosti so žalobkyňou sa dá odvodiť aj od nepravdivosti a absurdnosti tvrdenia\nžalovaného, keď popiera vôbec partnerský vzťah so žalobkyňou pred uzavretím manželstva v júni\n2005, a v ďalšom svojom vyjadrení sa výslovne odvoláva práve na vtedajší vzťah so žalobkyňou,\nkeď vysvetľuje účasť žalobkyne a jej syna na prácach pri výstavbe rodinného domu (v písomnom\nvyjadrení zo dňa 20.05.2011 (str. 4, ods. 3 posledná veta). Účastníci konania ešte pred kolaudáciou\nrodinného domu uzavreli manželstvo. Ak by tvrdenie žalovaného o neexistencii partnerského vzťahu\nbolo pravdivé, tak by si žalovaný vzal za manželku v podstate neznámu ženu bez predchádzajúceho\npartnerského vzťahu a zotrval s ňou manželstve a býval v spoločnom rodinnom dome takmer 4 roky.\nUvedené iba preukazuje zrejmú účelovosť tvrdenia žalovaného, keď popiera ich partnerský vzťah a\nžitie v spoločnej domácnosti so žalobkyňou. Aký iný dôvod by mohol žalovaný mať na popretie ich\npartnerského vzťahu pred uzavretím manželstva ako ten, že spoločná domácnosť, dôvernosť vzťahu\npartnerov s plánovaním a aj realizáciou spoločnej budúcnosti (títo totiž aj spoločne vytvárajú nové\nhodnoty) predpokladá implicitne, že spoločne aj zriaďujú stavbu, ktorú plánujú spoločne aj užívať ako o\ntom uvažuje aj rozhodovacia prax súdov. Absurdnosť a nepravdivosť tvrdenia žalovaného o neexistencii\npartnerského vzťahu pred uzavretím manželstva žalobkyňa v konaní jednoznačne preukázala a súd\nprvého stupňa mal uvedenú skutočnosť za preukázanú. Žalobkyňa zároveň v súdnom konaní preukázala\nexistenciu spoločnej domácnosti so žalovaným od roku 2001, a to nielen svojou výpoveďou, fotkami,\nvideozáznamom zo svadby svojho syna ale aj svedeckými výpoveďami. Uvedenému svedčí aj následné\nuzavretie manželstva v júni 2005 a pokračovanie vo vedení spoločnej domácnosti v spoločnom rodinnom\ndome.\n91. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu ČR (22Cdo/2258/2007, 22Cdo/5071/2009, NS\nČR 33Cdo/4042/2015), na ktorú sa odvolávajú viaceré rozsudky slovenských súdov (Krajský súd\n\nBratislava 5Co/135/2014, (viď bod III. vyjadrenia z 25.02.2018) vyvodzujú súdy spoločné uskutočňovanie\nstavby zo skutočnosti, že v čase vzniku stavby v právnom zmysle slova žili účastníci konania ako\npartneri (druh a družka) resp. v spoločnej domácnosti, spoločne hradili náklady na svoje potreby a\nplánovali spoločnú budúcnosť. V takomto prípade nejde len o priateľskú pomoc priateľovi - partnerovi,\na pri zohľadnení všetkých okolností by nemalo ísť len o stavbu vo vlastníctve jedného z nich, lebo\nfaktickými stavebníkmi boli obaja, pričom k vzťahu medzi účastníkom pristupujú súdy komplexne a\nani nevyžadujú nevyhnutne, aby podieľal druhý účastník finančne alebo fyzickou prácou na výstavbe.\nVždy pri posudzovaní originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe je nutné prihliadať ku\nvšetkým okolnostiam prípadu, okrem iného že obaja účastníci spoločne žili ako druh i družka, spoločne\nhospodárili a z toho plynúci záver, že stavba bola zriadená za účelom jej spoločného užívania oboma\núčastníkmi konania.\nSúdna prax Najvyššieho súdu ČR (NS ČR 22Cdo/2117/2015, 22Cdo/2258/2007, 22Cdo/5071/2009)\nsúčasne ohľadom preukázania existencie dohody o založení spoluvlastníckych vzťahov považuje za\nrozhodujúce skutkové zistenia, že strany spolu žili ako partneri, plánovali spoločnú budúcnosť a spoločné\nbývanie. Vo viacerých uvedených súdnych konaniach súdy nepovažovali za potrebné preukázať vedenie\nspoločnej domácnosti a vychádzali len zo spolužitia účastníkov (ako druh a družka) ako aj z ostatných\nokolností prípadu.\nZ ustálenej judikatúry NS ČR ohľadom zohľadnenia partnerského vzťahu pre posúdenie vzniku\nspoluvlastníctva k novovytvorenej stavbe a ako skutočnosti, od ktorej je možné odvodzovať vznik\nplatne uzatvorenej dohody o založení spoluvlastníckych vzťahov vychádzajú a odvolávajú sa na ňu aj\nrozhodnutia slovenských súdov, napr. Najvyšší súd SR 4 Cdo 58/2021, Najvyšší súd SR 7Cdo/12/2017,\nKrajský súd Bratislava 3Co/158/2017, Krajský súd Bratislava 5Co/135/2014, Krajský súd Bratislava\nCo/151/2014, Krajský súd Trenčín 4Co/370/2017, Krajský súd Trenčín 5Co/753/2015, Krajský súd\nTrenčín 5Co/627/2014 , Okresný súd Trenčín 28C/36/2005, Krajský súd Prešov 6Co/179/2015.\n92. Žalovaný v písomnou vyjadrení k návrhu uviedol, že samotná účasť žalobkyne na stavbe rodinného\ndomu by na vznik spoluvlastníckeho vzťahu nestačila, a to aj keby prípadne poskytla značné materiálové\nalebo finančné prostriedky či vlastnú prácu, ak nebola pred začatím stavby rodinného domu uzavretá\nmedzi ňou a žalovaným dohoda o spoločnej výstavbe. V inom svojom vyjadrení zase uviedol, že aby\nžalobkyňou tvrdená dohoda o založení spoluvlastníctva vyvolala aj právne následky premietnuté do\nvzniku podielového spoluvlastníctva, musela by sa následne po uzavretí tejto dohody uskutočniť reálna\nspoločná výstavba rodinného domu žalobkyňou a žalovaným, na ktorej sa žalobkyňa mala podieľať\nvlastnou stavebnou činnosťou a finančnými investíciami. S týmto názorom žalovaného žalobkyňa\nsúhlasí a preto žalobkyňa v celom konaní preukazuje práve jednotlivé faktické a právne úkony jej účasti\nna spoločnej výstavbe rodinného domu. Sám žalovaný vo svojej výpovedi dňa 18.07.2013 uviedol, že\nžalobkyňa sa finančne podieľala na stavbe rodinného domu. Rovnako výslovne potvrdil, že žalobkyňa\ninvestovala do rekonštrukcie jeho bytu na N. X. - tieto investície sa mali na základe dohody účastníkov\nkonania započítať na spoluvlastnícky podiel žalobkyne na rodinnom dome (zvýšiť spoluvlastnícky\npodiel). Sám žalovaný výslovne vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.05.2011 uviedol, že žalobkyňa\npomáhala niektorými úkonmi pri výstavbe rodinného domu a že táto dobrovoľná výpomoc bola založená\nna vtedajšom vzťahu so žalovaným. Podieľanie sa syna žalobkyne, A.. H. na stavbe rodinného domu\nfyzickou prácou výslovne potvrdil žalovaný. Práve účasť rodiny žalobkyne (najmä syna) ako aj rodinných\nznámych (p. O., A.. O.) na fyzických prácach na rodinnom dome (dokonca aj pri prípravných prácach\nna pozemku pred začatím výstavby, upratovanie a pod.), ktoré uskutočňovali títo ľudia pre ich vzťah k\nžalobkyni a ako pomoc žalobkyni, je jednoznačným dôkazom, že žalobkyňa stavala dom s úmyslom mať\nho pre seba (spoločne so žalovaným). Žalovaný sa vo vzťahu k tejto účasti odvoláva na svoj vtedajší\nvzťah so žalobkyňou, pričom v ďalšej svojej výpovedi vzťah so žalobkyňou poprel a tvrdil, že pred\nsvadbou v roku 2005 spolu netvorili pár. Z okolností prípadu jednoznačne vyplýva, že nemalo ísť o stavbu\nlen vo vlastníctve žalovaného a že obaja účastníci konania sa na výstavbe predmetného rodinného\ndomu podieľali ako stavebníci v občianskoprávnom zmysle.\n93. Žalobkyňa poukázala aj na jej osobnú situáciu v čase výstavby rodinného domu (2003-2005).\nŽalobkyňa bola v tom čase vdova (od roku 1994) a sama vychovávala dve deti (dcéra v tom čase ešte\nnezaopatrené dieťa). Zo zdravého rozumu vyplýva, že tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa uskutočnila\nv tom čase značné sumy preukázaných finančných úhrad do rodinného domu v celkovej výške cca\n34.115 eur (1.027.750,- Sk) a do rekonštrukcie bytu žalovaného vo výške cca 10.780 eur (324.733,- Sk),\nspolu celkovo cca 44.895 eur (1.352.506,- Sk) len ako dobrovoľnú priateľskú výpomoc bez nároku na\nspoluvlastnícky podiel je absurdné a nelogické. Aj v zmysle ustálenej judikatúry nie je možné predmetné\n\nfinančné investície žalobkyne chápať ako priateľskú finančnú výpomoc, keďže žalobkyňa neposkytla\nfinančné prostriedky žalovanému ako pôžičku alebo dar, či už prevodom na účet alebo v hotovosti, ale\nžalobkyňa reálne a priamo uhrádzala konkrétne položky prác, materiálu, tovaru a zariadenia rodinného\ndom a významné je to, že ide o peňažné sumy v rokoch 2003-2005.\n94. Žalovaný tvrdí, že financoval stavbu rodinného domu z hypoúveru a z jeho úspor (zápisnica\n18.07.2013), pričom na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne úspor neoznačil a nepredložil žiadny\nrelevantný dôkaz, nepreukázal svoje úspory v čase výstavby rodinného domu, svoj príjem pred a v\nčase výstavby rodinného domu. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, z akých zdrojov financoval\nvýstavbu rodinného domu nad rámec poskytnutého úveru, keďže časť nepokrytá hypotekárnym úverom\npredstavuje cca 2/3 (64%) rozpočtovaných nákladov na hrubú stavbu domu s inštaláciami (v zmysle\nzmluvy o dielo) a približne 80% celkových nákladov na výstavbu rodinného domu spolu so zariadením.\nŽalovaný pôsobil v čase výstavby rodinného domu a aj dlhšiu dobu pred začatím výstavby rodinného\ndomu ako štátny zamestnanec s preukázateľným príjmom, z ktorého je zrejmé, že nemohol dosiahnuť\núspory postačujúce na to, aby sám financoval výstavbu rodinného domu. Žalovaný až na predposlednom\npojednávaní v júni 2017 predložil nečitateľný výpis z Devín banky z roku 1997 o stave na účte (irelevantné\nvzhľadom na veľký časový odstup od začatia stavby) a potvrdenie z Dexia banka, a.s. zo dňa 18.06.2004\no vklade hotovosti vo výške 477.589,50 Sk (t.j. 15.853 eur - až po vzniku stavby v právnom zmysle slova),\nčo spolu aj s čerpaným hypoúverom predstavuje len približne polovicu rozpočtovaných nákladov na\nhrubú stavbu (a ide obdobie po vzniku stavby v právnom zmysle slova, keď tá bola ukončená najneskôr\nkoncom roka 2003) a približne 30% celkových predpokladaných nákladov na výstavbu rodinného domu\nspolu so zariadením. Žalovaný nepredložil ani jeden celý výpis zo svojho účtu za niektorý z mesiacov\nrozhodného obdobia, len niekoľko skopírovaných jednotlivých položiek v rámci výpisu. Je zrejmé, že\nžalovaný asi vedome nechce preukázať aký bol stav prostriedkov na jeho účte, aké mal príjmy a čo\nuhrádzal.\nNa rozdiel od žalovaného žalobkyňa v konaní predložila celý rad listinných dôkazov preukazujúcich\njej stav na účte v jednotlivých obdobiach výstavby rodinného domu a výpisy z účtu za celé rozhodné\nobdobie, zdroje dodatočného financovania nad rámec úspor a bežných príjmov. V zmysle platných\nprávnych predpisov je žalovaný povinný, ak neuzná uplatnený nárok, uviesť rozhodujúce skutočnosti na\nsvoju obranu na pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\nFinančné úhrady žalobkyňa priamo za jednotlivé položky prác, materiálu a zariadení rodinného domu\npreukázala konkrétnymi výbermi hotovosti, potvrdeniami o prevzatí hotovosti od dodávateľov prác\na materiálov, dokladmi o kúpe materiálu a tovaru k výstavbe alebo zariadeniu rodinného domu\ns vysvetlením ich vecnej a časovej súvislosti. Žalobkyňa si odkladala doklady k položkám, ktoré\nvybavovala a/alebo uhrádzala zo svojich výlučných finančných prostriedkov, čo preukázala predložením\nlistinných dôkazov - doklady o kúpe, faktúry, objednávky, cenové ponuky, potvrdenia o prevzatí hotovosti,\nprevody z internetbankingu. Žalobkyňa buď priamo uhrádzala hodnotu nadobúdaných vecí alebo\nodovzdala žalovanému finančné prostriedky na ich úhradu v hotovosti a následne si odkladala doklady\no ich kúpe.\n95. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa podaním zo dňa 20.10.2023 vyjadril žalovaný,\nktorý uviedol že žalobkyňa vo vyjadrení klame a účelovo dezinterpretuje tvrdenia žalovaného v odvolaní,\nso snahou navodiť dojem, že žalovaný definoval stavbu v právnom slova zmysle, keď sú vybudované\nprvky dlhodobej životnosti ako obvodové a nosné múry, zvislé, kompletné a vodorovné konštrukčné\nprvky, priečky, nosná konštrukcia schodiska a konštrukcia strechy, a že z tejto definície žalovaný\nvyvodzoval vznik stavby rodinného domu v právnom zmysle slova. Žalobkyňa vo vyjadrení ďalej\nzavádza, že žalovaný v odvolaní odvodzuje okamih vzniku stavby rodinného domu od potvrdenia\nzo dňa 24.09.2003 o prevzatí hotovosti p. M. G. za zrealizovaný krov a pokládku škridiel. Z týchto\ndezinterpretácií žalobkyňa následne vyvodzuje, že medzi stranami nie je sporné a je možné jednoznačne\nuzavrieť, že hoci hrubá stavba rodinného domu bola zhotovená stavebnou firmou TITAN RAŠ na\nzáklade zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným ako objednávateľom, tak stavba rodinného domu v\nprávnom slova zmysle nebola zhotovená touto stavebnou firmou na základe zmluvy o dielo. Žalobkyňa\ntakýmto priamym zavádzaním súdu a podsúvaním vedome nepravdivých tvrdení, ktoré sú jednoducho\nvyvrátiteľné samotným obsahom podaného odvolania, nahrádza vecné argumenty. Žalovaný totiž na\nžiadnom mieste v odvolaní vznik stavby rodinného domu ako nehnuteľnej veci, tak ako to interpretuje\nžalobkyňa nedefinoval, a ani okamih vzniku stavby rodinného domu žalovaný nevyvodzoval od\npotvrdenia o prevzatí hotovosti p. G. za zrealizovaný krov a položené škridle, tak ako to tvrdí žalobkyňa.\n\n96. Žalovaný v odvolaní celkom jasne a preukázateľne tvrdí, že z hľadiska vymedzenia stavby ako\nveci v právnom slova zmysle je dôležitý moment vzniku stavby, ktorý nemožno spájať s jej stavebnou\ndokončenosťou, a pre posúdenie ktorého konštantná judikatúra vyvodila ako rozhodný ten okamih, v\nktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné\npráce smerujú už k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci - týmto minimálnym okamihom\nje u nadzemných stavieb stav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň\ndispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, v ktorom okamihu vznikne k stavbe i vlastnícke\nprávo. Žalovaný v tomto bode odvolania rovnako tvrdí, že tento záver je konzistentný aj s platnou\nprávnou úpravou, keď podľa § 46 ods. 3 (predtým § 6 ods. 1, § 3 ods. 15) Katastrálneho zákona\nsa rozostavanou stavbou spôsobilou na zápis v katastri nehnuteľností rozumie stavba aspoň v takom\nstupni rozostavanosti, pri ktorom je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého\nnadzemného podlažia, čím stavba nadobúda status stavby v právnom slova zmysle a vzniká ako\nnehnuteľná vec, ktorú je možné evidovať v katastri nehnuteľností, pričom k tomuto okamihu dochádza\nk nadobudnutiu vlastníctva k stavbe. Žalovaný na podporu svojich tvrdení poukazuje aj na Uznesenie\nÚstavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 71/2019 z 10. apríla 2019 (bod 36), v ktorom ústavný súd vymedzil\nsamotný pojem rozostavanej stavby odkazom na § 3 ods. 15 Katastrálneho zákona (§ 3 ods. 15 rozostavaná stavba na evidovanie v katastri je stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie\na pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom rozostavanosti, že už z predloženého znaleckého posudku\nje zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia). Ústavný súd\nv tomto bode uznesenia ďalej konštatuje, že podstata uvedenej definície rozostavanej stavby podľa\nkatastrálneho zákona nachádza svoje vyjadrenie aj v ustálenej judikatúre všeobecných súdov (napr.\nrozhodnutie najvyššieho súdu 4Cdo/319/2008, 1Cdo/93/2010, rozhodnutia najvyššieho súdu Českej\nrepubliky 20Cdo/931/1999, 20Cdo/2679/1999, 22Cdo/2534/2000), v zmysle ktorej sa za kritérium stavby\nako samostatného predmetu právnych vzťahov považuje vytvorenie stavu, keď je už jednoznačne a\nnezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia.\nŽalovaný v odvolaní tvrdil, že z listinného dôkazu (na č.l. 518-539) - krycieho listu rozpočtu vystaveného\nzhotoviteľom hrubej stavby spol. TITAN RAŠ vyplýva, že už dňa 22.08.2003 boli zhotoviteľom vyčíslené\npoložky predstavujúce prvky dlhodobej životnosti ako sú obvodové a nosné múry, zvislé, kompletné a\nvodorovné konštrukčné prvky, priečky, nosná konštrukcia schodiska, a že z ďalšieho listinného dôkazu\n(na č.l. 476) - potvrdenia zo dňa 24.09.2003 o prevzatí sumy 61.000,- Sk p. M. G. od žalovaného vyplýva,\nže už k tomuto dňu bol zrealizovaný krov a položené škridle na streche rodinného domu, čím žalovaný\nčasovo vymedzil obdobie, v ktorom stavba rodinného domu vznikla ako nehnuteľná vec v právnom slova\nzmysle a tá vznikla (ako žalovaný ďalej v tomto bode odvolania aj uviedol), vybudovaním obvodových\nmúrov prvého nadzemného podlažia, kedy bolo zjavné jeho dispozičné riešenie, pričom takýto charakter\n(rozostavanej stavby) získala ako výsledok výstavby realizovanej stavebnou spoločnosťou TITAN RAŠ\nako zhotoviteľom na základe zmluvy o dielo, a v ktorom okamihu k tejto rozostavanej stavbe rodinného\ndomu nadobudol originálnym spôsobom, ex lege, výlučné vlastnícke právo žalovaný v právnej pozícii\nobjednávateľa zo zmluvy o dielo (§ 542 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 132 ods. 1\nObčianskeho zákonníka).\nNiet preto žiadnych pochýb ako žalovaný v odvolaní definoval vznik stavby rodinného domu ako\nnehnuteľnej veci v právnom slova zmysle (rozostavanej stavby) vrátane vymedzenia okamihu jej vzniku\n(ako rozhodujúcich a kľúčových skutočností pre meritum tohto sporu) a určite to nebolo tak, ako\nto manipulatívne podsúva súdu žalobkyňa. Stavba rodinného domu vznikla ako nehnuteľná vec v\nprávnom slova zmysle vybudovaním obvodových múrov, kedy bolo zrejmé dispozičné riešenie jej prvého\nnadzemného podlažia (pozn.: v praxi sa tým rozumie postavenie múrov prvého nadzemného podlažia\naspoň do úrovne jedného metra nad zemou), čím sa stala „rozostavanou stavbou“ spôsobilou na zápis\ndo katastra nehnuteľností a v tomto okamihu sa jej vlastníkom stal žalovaný. Rozostavaná stavba\nrodinného domu tak vznikla časovo skôr ako hrubá stavba rodinného domu a stala sa neskôr súčasťou\ntejto hrubej stavby, pričom zhotovenie hrubej stavby rodinného domu stavebnou spoločnosťou TITAN\nRAŠ na základe zmluvy o dielo nebolo v konaní sporné (bod 11 Napadnutého rozsudku + vyjadrenie\nžalobkyne, že táto skutočnosť nie je medzi stranami sporná). Keďže v konaní nebolo sporné, že\nhrubú stavbu rodinného domu zhotovila stavebná spoločnosť TITAN RAŠ, logicky tak musela stavebná\nspoločnosť zhotoviť aj rozostavanú stavbu rodinného domu (stavbu v právnom slova zmysle). Nakoľko\nstavba rodinného domu v právnom slova zmysle (rozostavaná stavba) časovo predchádzala hrubej\nstavbe rodinného domu, je mimo racionálneho úsudku nezmyselné tvrdenie žalobkyne, že „hrubú stavbu\nrodinného domu síce zhotovila stavebná firma TITAN RAŠ na základe zmluvy o dielo, ale stavba\nrodinného domu v právnom zmysle slova nebola zhotovená stavebnou firmou na základe zmluvy o dielo“,\na preto akákoľvek argumentácia žalobkyne opierajúca sa o toto východisko, je právne bezvýznamná.\n\nŽalovaný rovnako zotrváva aj na svojej, v merite veci významnej odvolacej argumentácii (bod 10.5\nodvolania), že potom ako zhotovované dielo nadobudne charakter rozostavanej stavby a stavba ako\nnehnuteľná vec v právnom slova zmysle je tak už druhovo a individuálne určená, akékoľvek ďalšie\npráce smerujú už len k dokončeniu veci, ktorá už vznikla, niekomu vlastnícky patrí a je spôsobilým\npredmetom právnych vzťahov, pričom dokončovacie práce sa už na vytvorených vlastníckych vzťahoch\nnijako nepremietnu. Pre takto vytvorenú oblasť vlastníckych vzťahov sú preto všetky ďalšie stavebné\npráce, a to bez ohľadu na rozsah týchto prác, bezvýznamné, aj keby náklady na ne mnohonásobne\nprevýšili už vynaložené náklady. Všetko, čo v dôsledku dokončovacích prác prirastie k rozostavanej\nstavbe, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho\nvzniku, pretože vznik stavby nie je totožný s jej stavebným dokončením. Z uvedeného je tak možné\nnepochybne vyvodiť, že potom, čo sa stavba rodinného domu stala nehnuteľnou vecou v právnom\nslova zmysle (rozostavanou stavbou) a žalovaný k nej nadobudol originálnym spôsobom vlastnícke\nprávo, už žiadna finančná investícia do rodinného domu, žiadne dokončovacie práce na rodinnom dome,\nžiadna organizácia dokončovacích prác v exteriéri pozemku, ani žiadne iné obdobné skutočnosti, t.j.\nžiadne neskoršie stavebné dokončenie rozostavanej stavby, nemohli mať na vzniknuté vlastnícke právo\nžalovaného žiadne účinky.\n97. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného opätovne tvrdí existenciu spoločnej domácnosti\nso žalovaným od roku 2001, v čase pred vznikom stavby, ako aj v čase výstavby (t.j. v čase vzniku\nstavby v právnom zmysle slova). Pojem „domácnosť“ je normovaný v ustanovení § 115 Občianskeho\nzákonníka (OZ). Podľa tohto ustanovenia je pojmovým znakom domácnosti trvalé spolužitie osôb (v\njednom obytnom priestore) a spoločná úhrada nákladov ich potrieb, teda spoločné hospodárenie s ich\npríjmami, čo je zákonnou podmienkou toho, aby spolužitie dvoch osôb mohlo byť kvalifikované ako\n„domácnosť“. Súd prvej inštancie pojem „spoločná domácnosť“ v napadnutom rozsudku nepoužil ani\nraz a neurobil ani žiadne skutkové zistenie o existencii spoločnej domácnosti strán sporu v zmysle § 115\nOZ. Existencia spoločnej domácnosti v zmysle § 115 OZ nebola predmetom dokazovania, žalobkyňa\nsúdu nenavrhla žiaden dôkaz na preukázanie existencie spoločnej domácnosti v zmysle § 115 OZ,\na ani súdu nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by mala so žalovaným od roku 2001 tvoriť spoločnú\ndomácnosť, spoločne hospodáriť so svojimi príjmami a spoločne hradiť náklady na svoje potreby.\nŽalobkyňa aj napriek tomu tvrdí, že existenciu spoločnej domácnosti v konaní preukázala, a to svojou\nvýpoveďou, fotkami, videozáznamom zo svadby svojho syna a svedeckými výpoveďami. Dôkazy, ktoré\nžalobkyňa označuje ako dôkazy, ktoré majú existenciu spoločnej domácnosti so žalovaným preukazovať,\nsú však v tomto smere právne bezvýznamné. Z fotiek a videozáznamu nie je objektívne a reálne možné\nzistiť existenciu spoločnej domácnosti, spoločné hospodárenie a spoločné uhrádzanie nákladov, čo je\nzákonnou podmienkou, aby spolužitie dvoch osôb mohlo byť kvalifikované ako „domácnosť“ v zmysle\n§ 115 OZ. Taktiež žiaden svedok nevypovedal, že strany sporu viedli spoločnú domácnosť tak, že žili v\njednom obytnom priestore, a že spolu hospodárili a uhrádzali svoje náklady, a už vôbec nie, že tomu tak\nbolo od roku 2001, ako tvrdí žalobkyňa. Žalovaný existenciu spoločnej domácnosti so žalobkyňou od\nroku 2001, v čase pred výstavbou rodinného domu, či počas jeho výstavby, výslovne poprel (žalovaný\nžil vo svojom byte na N. X.. S. N. a žalobkyňa vo svojom byte na A. X.. S. N., čo bolo v konaní nesporné,\nkeď aj samotná žalobkyňa tvrdila, že bývali v dvoch bytoch), a už vôbec žalovaný so žalobkyňou\nspoločne nehospodárili, ani spoločne neznášali úhrady nákladov svojich potrieb (žalovaný nemal žiadnu\npredstavu o príjmoch a nákladoch žalobkyne, tak ako žalobkyňa nemala žiadnu predstavu o príjmoch\na nákladoch žalovaného; žalovaný nikdy nehospodáril s príjmami žalobkyne a rovnako žalobkyňa nikdy\nnehospodárila s príjmami žalovaného), pričom opak žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, práve\nnaopak, sama žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.07.2013 uviedla, že so žalovaným\n„sme nemali spoločnú kasu“. Bez preukázania spoločného hospodárenia strán sporu pred uzavretím\nmanželstva nie je možné o existencii spoločnej domácnosti strán sporu ani len uvažovať. Akékoľvek\ntvrdenia žalobkyne opierajúce sa o existenciu spoločnej domácnosti so žalovaným od roku 2001 vrátane\nobdobia výstavby domu, sú preto právne bezvýznamné.\n98. Žalovaný v odvolaní (bod 8.9) poukázal na to, že v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia\n(BO), časovo predchádzajúcom tomuto konaniu, vystupovala žalobkyňa ako nevlastník rodinného domu\ntvrdiac, že finančne investovala do cudzích nehnuteľností (do rodinného domu a bytu vo výlučnom\nvlastníctve žalovaného) a žiadala investície vrátiť. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu tvrdí, že v\nprípade návrhu na vydanie BO išlo o nesprávnu právnu kvalifikáciu daného skutkového stavu, a preto\nna základe rovnakého skutkového stavu podala návrh na určenie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti,\npretože rozhodujúce sú skutkové okolnosti a nie právna kvalifikácia uskutočnená navrhovateľom. Sama\n\nžalobkyňa však v konaní o vydanie o BO skutkovo (nie právne) tvrdila, že od konca roku 2004\nfinančne investovala do cudzích nehnuteľností (rodinného domu a bytu, oboje vo výlučnom vlastníctve\nžalovaného), a to na základe prísľubu žalovaného, že na ňu prevedie podiel na rodinnom dome, k\nčomu nedošlo. Tvrdiť v konaní o vydanie BO investície do cudzieho rodinného domu a následne v\nurčovacom spore tvrdiť, že cudzí rodinný dom jej vlastne spoluvlastnícky patrí, nie je predsa vecou\nprávnej kvalifikácie. Žalovaný zotrváva na tom, že skutkové tvrdenia v tomto určovacom spore sú\nžalobkyňou cielene vyfabulované a (doposiaľ) účelovo prispôsobované charakteru tohto sporu, čomu\nnepochybne nasvedčujú aj v tomto konaní vymyslené finančné investície do rodinného domu už v roku\n2003, ktoré však z nepochopiteľných dôvodov žalobkyňa v konaní o vydanie BO ani len netvrdila, a\nnežiadala ich vrátiť.\n99. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (bod 11) skonštatoval, že žalobkyňa sa podieľala na\nvýstavbe rodinného domu finančne spolu sumou 237.687,- Sk = 7.889,76 eur, čo mal súd za preukázané\nlistinnými dôkazmi, a to prevodmi z jej účtu na účty zhotoviteľov alebo dodávateľov stavby v období od\n22.02.2005 do 12.09.2005. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného aj napriek tomu tvrdí, že\npreukázala finančné úhrady do rodinného domu v sume 34.115 eur s tým, že k financovaniu výstavby\npristúpila na jeseň 2003 (v žalobe tvrdila financovanie od konca roku 2004), a že súd prvého stupňa v\nodôvodnení rozsudku nesprávne uviedol odkedy sa začala finančne podieľať na zriaďovaní stavby, keď\nuviedol, že od konca roku 2004.\nŽalovaný v tomto smere uvádza, že žalobkyňa v konaní tvrdila rôzne peňažné sumy, ktorými sa mala\npodieľať na financovaní stavby domu - v žalobe tvrdila investície do domu od konca roku 2004 v sume\ncca 6.900 eur; následne to bola suma investícií do domu 10.575 eur a suma 10.872 eur, ďalej navýšená o\nsumu 12.381 eur za obdobie 09/2003 - 11/2004, až na konečnú sumu 34.115 eur, ktoré sumy žalobkyňa\nsama menila a zvyšovala podľa potreby, avšak žiadnym spôsobom ich už nepreukazovala.\nŽalobkyňa od podania žaloby v roku 2010 až do februára 2017 tvrdila, že sa začala spolupodieľať\nna financovaní domu koncom roku 2004, keď sa na dome robili interiérové úpravy. Žalobkyňa vo\nfebruári 2017, po siedmich (7) rokoch trvania sporu, zrazu začala tvrdiť svoju finančnú účasť na stavbe\nuž od roku 2003, hneď po realizácii hrubej stavby, údajnými novoobjavenými investíciami. Žalobkyňa\ntvrdila, že po intenzívnom hľadaní našla výpisy zo svojho vlastného bankového účtu za roky 2003 a\n2004 a spomenula si, že financovala výstavbu rodinného domu už vlastne v roku 2003 a 2004 sumou\n12.381 eur (čo bola suma dokonca vyššia ako dovtedy žalobkyňou tvrdená suma cca 10.000 eur), a to\nhotovostnými úhradami v období 09/2003 - 11/2004, na ktoré použila prostriedky z predaja akcií Slovnaft,\nzo stavebného medziúveru, z výplaty dividend či iných odmien (žalobkyňa uvedené tvrdí aj vo svojom\nvyjadrení k odvolaniu žalovaného). Žalovaný tieto tvrdenia žalobkyne už počas konania namietal ako\nničím nepodložené a vymyslené s tým, že ak by žalobkyňa reálne uhradila už v rokoch 2003 a 2004\ntvrdenú hotovostnú sumu 12.381 eur, tak „nájdením“ bankových výpisov to zistiť nemohla, keďže malo\nísť údajne o „hotovostné“ úhrady, a nie o úhrady priamo z účtu. Odhliadnuc od toho, že neexistuje\njediný dôkaz preukazujúci peňažné platby žalobkyne v období 09/2003 - 11/2004 (ani súd prvej inštancie\ntaké peňažné platby nezistil), nikto s racionálnym úsudkom ani nemôže uveriť tomu, že žalobkyňa\núdajne investuje sumu 12.381 eura spomenie si na to po 7 rokoch trvania sporu. Žalovaný označil tieto\ntvrdenia žalobkyne za výslovné klamstvo, ktorým sa chce žalobkyňa neoprávnene domôcť polovice jeho\nrodinného domu a stráca pri tom už akékoľvek zábrany.\nV týchto súvislostiach žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného taktiež opakuje, že potvrdenia o\nhotovostných platbách dodávateľom prác a materiálov si dokonca niekedy písala sama na počítači, ale\n„väčšinou“ sa tam nechal uviesť ako odovzdávajúci žalovaný, avšak to, že na niektorom potvrdení o\nhotovostnej úhrade je uvedený žalovaný neznamená, že žalobkyňa žalovanému finančnú hotovosť na\ntento účel neodovzdala a tieto práce/materiál nehradila. Aj tieto tvrdenia žalovaný už v konaní výslovne\npoprel a namietal ich ako špekulatívne klamstvá a výmysly. Žalobkyňa v konaní tvrdila (a tvrdí to aj\nvo vyjadrení k odvolaniu žalovaného), že takto bola napríklad uhradená hotovostná platba v sume\n61.000,- Sk p. M. G.G. za realizáciu krovu a položenie škridiel dňa 24.09.2003 s tým, že síce na\npotvrdení je uvedené, že p. G. prevzal peňažnú sumu od žalovaného Tibora Brezovského, ale peniaze\nna úhradu dala žalovanému predtým žalobkyňa, ktorá údajne dňa 23.09.2003 urobila hotovostný výber\nv sume 64.000,- Sk. Žalovaný aj toto tvrdenie v konaní odmietol ako absurdné a zároveň poukázal\nna to, že hotovostný výber sumy 64.000,- Sk dňa 23.09.2003 ani nevyplýva zo žiadneho žalobkyňou\npredloženého bankového výpisu (súvisiace tvrdenie žalobkyne, že nemá druhú stranu výpisu, ale vraj\nzostatky preukazujú tento výber, označil žalovaný rovnako len za účelovú špekuláciu).\nK tvrdeniam žalobkyne, ktorými spochybňuje financovanie stavby rodinného domu žalovaným, žalovaný\ntvrdil, že preukázal financovanie hrubej stavby prostredníctvom hypotekárneho úveru, preukázal\n\nhotovostné platby jednotlivým živnostníkom, a taktiež preukázal svoje úspory výpisom z účtu, takže\ntvrdenia žalobkyne v tomto smere sú právne bezvýznamné, o to viac, že do momentu vzniku\nrozostavanej stavby (stavby v právnom slova zmysle), kedy k stavbe nadobudol vlastnícke právo\nžalovaný, bola táto financovaná z hypotekárneho úveru, z ktorého jediným dlžníkom bol žalovaný, a\nnásledné financovanie je v merite veci nepodstatné, keďže je bez akéhokoľvek vplyvu na už existujúce\nvlastnícke právo žalovaného. Žalovaný dodáva, že žiadne platby žalobkyne realizované v roku 2005,\nnemohli žalobkyni založiť spoluvlastnícke právo k rodinnému domu, pretože v tom čase už bol výlučným\nvlastníkom rodinného domu žalovaný a akékoľvek platby po tom, ako sa stavba stala vecou v právnom\nslova zmysle, nemajú na vlastnícke vzťahy založené k okamihu vzniku stavby ako nehnuteľnej veci\nžiaden vplyv; investície do existujúcej nehnuteľnosti nezakladajú k tejto nehnuteľnosti žiadne vecné\npráva. Priamo uzavretie dohody nepotvrdil ani jeden jediný svedok, čo skonštatoval aj súd prvej inštancie\n(aj napriek tomu súd vyslovil záver, že k uzavretiu dohody došlo). Ak sa svedkovia žalobkyne vyjadrovali\nk existencii ústnej dohody, tak interpretovali len to, čo im o údajnej dohode povedala samotná žalobkyňa\na vypovedali o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli od žalobkyne. Ide teda o svedectvo z počutia, naviac\nnie z počutia od tretej nezainteresovanej osoby, ale z počutia od žalobkyne.\n100. Žalovaný uzavretie a existenciu akejkoľvek dohody so žalobkyňou o založení spoluvlastníctva k\nrodinnému domu od začiatku sporu výslovne popieral a na tomto tvrdení aj naďalej zotrváva. Žalovaný\nnikdy v minulosti takúto vôľu neprejavil a žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala opak, keďže\nokrem jej tvrdení, táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho prejavu žalovaného, zo žiadneho jeho\nfaktického ani právneho úkonu, zo žiadneho listinného dôkazu, ani zo žiadnej inej skutočnosti. Navyše\nani súd prvej inštancie neuviedol žiaden dôkaz, o ktorý oprel svoj záver, že dohoda medzi stranami\nbola uzavretá a existenciu dohody súd prvej inštancie vyriešil v napadnutom, v poradí druhom rozsudku\n(identicky ako aj v poradí prvom rozsudku) dvomi vetami, cit.: „Medzi stranami sporu došlo k dohode o\nzaložení podielového spoluvlastníctva ešte pred začiatkom výstavby rodinného domu. Priami svedkovia\ndohody o založení podielového spoluvlastníctva neboli a ani nemohli byť, keďže žalobkyňa tvrdila, že\nsa dohodli sami dvaja, bez svedkov“.\nŽalovaný prejavil vôľu vlastniť dom ako výlučný vlastník a táto jeho vôľa bola premietnutá do jeho\nprávnych a faktických úkonov. Žalovaný nikdy nedemonštroval vo vzťahu k tretím osobám vôľu\npostaviť rodinný dom spoločne so žalobkyňou. Žalovaný prejavil právne významnú vôľu byť výlučný\nvlastník uzavretím zmluvy o dielo, na základe ktorej si dal pre seba postaviť rodinný dom stavebnou\nspoločnosťou. Ak by chcel so žalobkyňou založiť podielové spoluvlastníctvo, uzavrel by zmluvu o dielo\naj s ňou. Žalovaný svoj prejav vôle nadobudnúť stavbu rodinného domu do výlučného vlastníctva\nimplementoval do písomnej zmluvy o dielo a obsah takto prejavenej vôle preto vylučuje úmysel\nžalovaného založiť so žalobkyňou k tej istej stavbe rodinného domu podielové spoluvlastníctvo.\nKeďže v konaní bola nespornou skutočnosť, že hrubú stavbu rodinného domu zhotovila stavebná\nspoločnosť TITAN RAŠ na základe zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným ako objednávateľom, sú\ntvrdenia žalobkyne o vzniku stavby ako nehnuteľnej veci v právnom slova zmysle svojpomocou, alogické\na právne bezvýznamné. Uvedená nesporná skutočnosť sama osebe vylučuje vznik rozostavanej stavby\n(kedy k nej nadobudol vlastnícke právo žalovaný) svojpomocou, čo znamená, že žalobkyňa, ani žalovaný\nžiadnu faktickú výstavbu nerealizovali, nespracovávali stavebný materiál, nepoužili ho na vytvorenie\nnovej veci, nepodieľali sa na zriadení stavby stavebnou činnosťou, ani žiadnymi stavebnými prácami.\nRovnako neexistovala ani žiadna súčinnosť žalobkyne na vzniku stavby, ktorú by žalovaný konkludentne\nuznával ako prejav údajnej ústnej dohody o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe rodinného\ndomu.\nSvedkovia, ktorí boli vypočutí na návrh žalobkyne (L.. O., L.. U., L.. O., A.. S., L.. O.), sa k výstavbe\nhrubej stavby rodinného domu nevedeli v podstate vôbec vyjadriť, vyjadrovali sa len všeobecne,\nnepoznali žiadne fakty a nemali elementárne informácie týkajúce sa vzniku stavby. Aj napriek tomu,\nže hrubú stavbu rodinného domu zhotovila stavebná spoločnosť TITAN RAŠ (v konaní nesporná\nskutočnosť) a menovaní svedkovia neboli priamymi svedkami uzavretia údajnej dohody o založení\nspoluvlastníctva k domu, ani neboli priamymi (očitými) svedkami vykonávania prác žalobkyňou na\nstavbe, ani neboli priamymi (očitými) svedkami financovania výstavby žalobkyňou, resp. odovzdávania\npeňazí žalobkyňou tretím osobám za práce, či materiály v súvislosti so stavbou, všetci zhodne tvrdili,\nže žalobkyňa sa podieľala na výstavbe domu aj prácami, aj financiami, a mala so žalovaným dohodu,\nže budú spoluvlastníci domu. Menovaní svedkovia zjavne len reprodukovali pred súdom jednostranné\ninformácie, ktoré im sprostredkovala žalobkyňa.\nSkutkové tvrdenia žalobkyne o jej účasti na úkonoch pri vzniku stavby, ako prípravné výkopové (zemné)\npráce na pozemku, zmluva o dielo, statika stavby, zabezpečenie tehál, dreva na krov, strešnej krytiny a\n\npokládky škridiel, sú preukázateľne nepravdivé. Zemné práce určite nevykonávala žalobkyňa, ani strany\nsporu spoločne, ani žiadni príbuzní a rodinní známi. Zemné práce realizovala stavebná spoločnosť\nTITAN RAŠ (zhotoviteľ stavby) ako to vyplýva z krycieho listu rozpočtu vystaveného zhotoviteľom stavby\n(na č.l. 518-539 spisu). Tvrdená účasť žalobkyne na každom stretnutí s konateľom stavebnej spoločnosti\nTITAN RAŠ (zhotoviteľom stavby) p. V. Š., kde boli údajne preberané cenové ponuky a rozsah prác, bola\nvyvrátená samotným konateľom, ktorý ako svedok vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 05.02.2016\npotvrdil, že realizoval výstavbu rodinného domu v Jarovciach na základe zmluvy o dielo, že bol v\nobchodnom vzťahu so žalovaným, a že ohľadne stavby rokoval len so žalovaným a ako svedok uviedol,\nžalobkyňa na stretnutiach prítomná nebola. Je však až zvrátené, že napriek tomu, že svedok V. Š. vo\nsvojej výpovedi výslovne uviedol, že bol manipulovaný žalobkyňou, jej dcérou (tiež svedkyňou v konaní)\na jej právnou zástupkyňou, a že rokoval len so žalovaným, pričom na stretnutiach žalobkyňa prítomná\nnebola, žalobkyňa aj naďalej tvrdí, že bola na každom stretnutí s ním, že bola v kontakte takmer každý\ndeň s prideleným stavebným dozorom V. Š. a ohľadne faktúr s p. Š., O. V. Š.. Tehly z Pezinských\ntehelní, ich dodávku a úhradu zabezpečila stavebná spoločnosť TITAN RAŠ (zhotoviteľ stavby), o čom\nsvedčia listinné dôkazy - faktúry vystavené dodávateľom Pezinské tehelne - Paneláreň, a.s. v auguste\n2003 na odberateľa TITAN - RAŠ a výpisy z bankového účtu Pezinských tehelní, z ktorých je zrejmá\núhrada faktúr zhotoviteľom stavby, spoločnosťou TITAN RAŠ (faktúry + výpisy založené v súdnom\nspise). Drevo na krov zabezpečil žalovaný prostredníctvom L.. M. M., o čom svedčí čestné prehlásenie\nmenovaného svedka zo dňa 21.12.2015 (na č.l. 356 spisu). Zastrešenie stavby zabezpečoval žalovaný\nprostredníctvom spol. TONDACH SLOVENSKO, s.r.o., o čom svedčí čestné prehlásenie konateľa spol.\nS. Š. zo dňa 16.12.2015 (na č.l. 354 spisu). Pokládku škridiel zabezpečoval žalovaný prostredníctvom p.\nM. G., o čom svedčí listinný dôkaz (na č.l. 476 spisu). Ničím nepodložené tvrdenia žalobkyne o tom, že\nsa aj ona zúčastňovala na týchto úkonoch sú vyvrátené listinnými dôkazmi a svedeckou výpoveďou V.\nŠ.. Žalovaný v tejto súvislosti dodáva, že žalobkyňa v konaní síce uvádza rôzne skutkové tvrdenia, avšak\ntieto sú vo výraznej miere len v rovine všeobecných, nekonkrétnych, ničím nepodložených a objektívne\nneoveriteľných tvrdení, naviac z väčšej časti bez akýchkoľvek časových súvislostí.\nK tvrdeniu žalobkyne, že snaha žalovaného ukončiť spor mimosúdne znamená, že žalovaný tým uznal\njej nárok uplatnený v tomto konaní uviedol, že žalovaný z dôvodu nepriaznivého psychického stavu a\nzo zúfalstva, že sa nedožije konca súdnych konaní so žalobkyňou (tento súdny spor trvá už 13 rokov),\nchcel ukončiť toto konanie spolu s konaním o vyporiadanie BSM, avšak spoluvlastníctvo žalobkyne k\ndomu uznať nikdy nechcel, lebo to nie je pravda.\n101. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 05.11.2023 vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že\nžalovaný neuviedol žiadne nové argumenty na podporu svojich tvrdení alebo preukázanie nepravdivosti\ntvrdení žalobkyne. Naopak uvádza opakovane rovnaké argumenty a nepravdivé tvrdenia, ktoré už boli\npred súdom prvej inštancie resp. v prvom odvolacom konaní preukázateľne a jednoznačne vyvrátené.\nAbsenciu použiteľných argumentov žalovaný vypĺňa invektívami voči žalobkyni.\nŽalovaný napáda žalobkyňu, že klame a účelovo dezinterpretuje tvrdenia žalovaného v odvolaní k\nokamihu vzniku stavby rodinného domu v právnom zmysle slova. Naopak žalovaný manipuluje a\nzavádza súd, keďže jeho tvrdenia sú overiteľné priamo v podaní - v odvolaní, odvolacej replike ako aj\nvo vyjadreniach žalovaného v prvom odvolacom konaní ako poukazujeme nižšie.\nV bode 10.6 odvolania (rovnako ako v bode 3. prvého odvolania) žalovaný uvádza, že hrubú stavbu\nrodinného domu postavila stavebná spoločnosť TITAN RAŠ na základe Zmluvy o dielo so zahájením\nstavby dňa 22.07.2003 a ukončením hrubej stavby dňa 30.09.2003, pričom hrubá stavba bola aj\nv tomto termíne zhotovená. Hrubá stavba rodinného domu, t.j. prvky dlhodobej životnosti ako sú\nobvodové a nosné múry, zvislé, kompletné a vodorovné konštrukčné prvky, priečky, nosná konštrukcia\nschodiska bola zhotovená v auguste-septembri 2003, čo vyplýva z krycieho listu rozpočtu vystaveného\nzhotoviteľom hrubej stavby, podľa ktorého už 22.08.2003 boli zhotoviteľom tieto položky vyčíslené a z\nlistinného dôkazu - potvrdenie zo dňa 24.09.2003, ktorým p. G. potvrdzuje prevzatie sumy 61.000,- Sk\nod žalovaného, z ktorého potvrdenia vyplýva, že k tomuto dňu bol na rodinnom dome zrealizovaný aj\nkrov a položené škridle na streche rodinného domu. Ďalej žalovaný v tomto bode výslovne uvádza, že\nv tomto okamihu (august 2003, najneskôr september 2003), keď stavba rodinného domu vznikla ako\nnehnuteľná vec v právnom zmysle slova, nadobudol k stavbe rodinného domu originárnym spôsobom,\nex lege, výlučné vlastnícke právo žalovaný v právnej pozícii objednávateľa zo zmluvy o dielo. Rovnako\nv bode 4. odvolacej repliky žalovaný s odkazom na bod 10.6 odvolania tvrdil, že \"z listinného dôkazu\nkrycieho listu rozpočtu vystaveného zhotoviteľom hrubej stavby, podľa ktorého už dňa 22.08.2003 boli\nzhotoviteľom vyčíslené položky predstavujúce prvky dlhodobej životnosti ako sú obvodové a nosné múry,\nzvislé, kompletné a vodorovné konštrukčné prvky, priečky, nosná konštrukcia schodiska a z ďalšieho\n\nlistinného dôkazu - potvrdenie zo dňa 24.09.2003, ktorým p. G. potvrdzuje prevzatie sumy 61.000,- Sk\nod žalovaného, z ktorého potvrdenia vyplýva, že k tomuto dňu bol na rodinnom dome zrealizovaný aj\nkrov a položené škridle na streche rodinného domu, čím žalovaný časovo vymedzil obdobie, v ktorom\nstavba rodinného domu vznikla ako nehnuteľná vec v právnom zmysle slova\".\nŽalovaný vymedzuje časové obdobie, v ktorom vznikla stavba v právnom zmysle slova, práve s odkazom\nna vybudovanie prvkov dlhodobej životnosti, vrátane krovu strechy a položenia škridiel na rodinnom\ndome, keď sa odvoláva na potvrdenie od p. G.. Toto potvrdenie o prevzatí hotovosti predložila v\nsúdnom konaní práve žalobkyňa na preukázanie jej úhrady predmetnej sumy v hotovosti na základe\nvýberu hotovosti preukázaného výpisom z bankového účtu. O niekoľko viet ďalej odvodzuje žalovaný\nsvoje výlučné vlastnícke právo zo Zmluvy o dielo s TITAN RAŠ, keďže podľa jeho tvrdenia stavba\nrodinného domu získala charakter stavby v právnom zmysle slova ako výsledok výstavby realizovanej\nspoločnosťou TITAN RAŠ ako zhotoviteľom na základe Zmluvy o dielo. Týmto si však žalovaný\nodporuje svojím vlastným tvrdeniam, keďže realizácia krovu ani položenie škridiel nebolo realizované\nspoločnosťou TITAN RAŠ, ale spoločnosťou REPOSTAV p. G.. Žalovaný v bode 3. odvolacej repliky a\nv odvolaní (bod 10.5) uvádza, že z hľadiska vymedzenia stavby ako veci v právnom slova zmysle je\ndôležitý moment vzniku stavby, ktorý nemožno spájať s jej stavebnou dokončenosťou, a pre posúdenie\nktorého konštantná judikatúra vyvodila ako rozhodný ten okamih, v ktorom je stavba vybudovaná\nminimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu\ntakto druhovo a individuálne určenej veci a týmto minimálnym okamihom je u nadzemných stavieb je\nstav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého\nnadzemného podlažia, v ktorom okamihu vznikne k stavbe i vlastnícke právo. Žalovaný uvádza odkaz\nna judikatúru NS ČR ako aj Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 71/2019 z 10. apríla 2019\n(bod 36), v ktorom Ústavný súd vymedzil samotný pojem rozostavanej stavby odkazom na § 3 ods.\n15 Katastrálneho zákona. Ústavný súd v predmetnom uznesení riešil zápis rozostavanej stavby do\nkatastra a právny význam zápisu do katastra nehnuteľnosti a judikáty NS SR, na ktoré Ústavný súd\nodkazuje, sa týkajú prevodu vlastníckeho práva k rozostavaným stavbám bytového domu s garážami a\nk novostavbám (náhrada škody z dôvodu nižšej ceny kvôli vytopeniu kanalizáciou), čiže o spory úplne\niného charakteru. Žalovaný však účelovo neuvádza základnú právnu vetu, z ktorej ustálená slovenská\njudikatúra pri okamihu vzniku stavby v právnom zmysle slova vychádza a dôvetok, že zjavnosť aspoň\ndispozičného riešenia prvého nadzemného podlažia je len jednou z viacerých okolností (v žiadnom\nprípade nejde o jediné kritérium), na základe ktorých sa posudzuje vznik stavby v zmysle práva.\nZákladný judikát týkajúci sa vzniku stavby v právnom zmysle slova, z ktorého vychádza ustálená\njudikatúra slovenských súdov, je rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/201/96, ktorý jednoznačne a výslovne\nv právnej vete uvádza: \"Keď neboli v čase, keď došlo k uzatvoreniu manželstva, ešte vybudované na\nstavbe - rodinnom dome - prvky dlhodobej životnosti (hlavne zvislé a vodorovné konštrukčné prvky,\nkonštrukcia strechy a schodište) a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú\nako vec v právnom slova zmysle, možno z toho spravidla vyvodiť, že do uzavretia manželstva\nnemohla vzniknúť vec, ktorá nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak bola potom\ndokončená za trvania manželstva. Z tohto hľadiska nie je rozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné\na kolaudačné rozhodnutie.\" Ďalej sa v texte rozsudku NS SR uvádza: \"Za tento okamih, v ktorom sa\n(rozostavaná) stavba stáva vecou v zmysle práva, spôsobilou byť predmetom právnych vzťahov, je pokiaľ ovšem nejde o niektorú z tzv. špeciálnych stavieb, ako sú hlavne stavby podzemné, stavby pre\nenergetiku a dopravu, niektoré stavby pre skladovanie, banské diela či stavby pre vodné hospodárstvo pokladaný ten kvalitatívny stav, v ktorom je stavba dobudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého\npočínajúce všetky ďalšie stavebné práce smerujúce len na dokončenie takto druhovo i individuálne už\nnezameniteľne určenej veci. S výnimkou stavieb, príkladmo vymenovaných zhora, je týmto minimálnym\nokamihom stav, kedy je už jednoznačne individualizované a nepochybne známe aspoň dispozičné\nriešenie prvého nadzemného podlažia.\"\nUstálená slovenská judikatúra vychádza z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/201/96 (napr. Krajský\nsúd Prešov 6Co/24/2022, Krajský súd Nitra 5Co/22/2021, Krajský súd Trenčín 27Co/85/2018, Krajský\nsúd Trnava 11Co/208/2018, Krajský súd Banská Bystrica 16Co/658/2013) a za rozhodujúce pre vznik\nstavby v právnom zmysle slova považuje zistenie, či boli na stavbe rodinného domu vybudované prvky\ndlhodobej životnosti, najmä zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište,\npríp. väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle. Ďalej\nsúdy v spomínaných rozhodnutiach konštatujú, že za okamih, v ktorom sa rozostavaná stavba stáva\nvecou v zmysle práva spôsobilou byť predmetom právnych vzťahov, je pokladaný ten kvalitatívny stav,\nv ktorom je stavba dobudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počínajúce všetky ďalšie\nstavebné práce smerujú len na dokončenie takto druhovo a individuálne už nezameniteľne určenej\n\nveci. Jednoznačne konštatujú, že dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia je preto len jednou\nz viacerých okolností (v žiadnom prípade nejde o jediné kritérium), na základe ktorých sa posudzuje\nvznik stavby v zmysle práva. V nadväznosti na uvedené, súdy v rámci konania výslovne zisťovali\ndátum dokončenia krovu a strechy (Krajský súd Banská Bystrica 16Co/658/2013, Krajský súd Nitra\n5Co/22/2021, Krajský súd Trenčín 27Co/85/2018) a od týchto skutočností odvodzovali vznik stavby v\nprávnom zmysle slova. Krajský súd Banská Bystrica 16Co/658/2013 jednoznačne uzavrel, že keďže\nv čase uzavretia manželstva neboli na rodinnom dome vybudované všetky prvky dlhodobej životnosti,\nkonkrétne strecha, a už vzhľadom k tomu, že nebol rodinný dom v danom okamihu zastrešený je\nzrejmé, že nebol vecou v právnom slova zmysle. Obdobne v judikátoch, na ktoré odkazuje žalovaný v\nodvolaní (bod 10.5) sa vznik stavby odvodzuje od vybudovania prvkov dlhodobej životnosti a funkčné\na technické riešenie prvého nadzemného podložia je len jedným z ďalších kritérií, a to konkrétne: NS\nČR 29Cdo/221/2000 odkazuje na okamih vzniku stavby a výslovne uvádza, že \"v okamžiku odstoupení\nbyla stavba dokončena až po krov, tj. byla dokončena hrubá stavba včetně nadzemního podlaží a bylo\npatrno stavebně technické a funkční uspořádání prvního nadzemního podlaží podle původního projektu\"\na NS ČR 22Cdo/139/2006 \"předmětný dům byl postaven s prvky dlouhodobé životnosti až po uzavření\nmanželství\".\nSme toho názoru, že dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia môže byť relevantným kritériom\npri niektorých špecifických nadzemných stavbách (ako napr. je uvedené v judikátoch spomínaných aj\nžalovaným v bode 10.5 odvolania - NS ČR 22Cdo/2534/2000 - stavba haly píly, NS ČR 22Cdo/5515/2007\n- stavba bytového domu), avšak nie pri stavbe viacpodlažného rodinného domu.\n102. Žalobkyňa poukázala na to, že ustálená rozhodovacia prax slovenských aj českých súdov vychádza\nz toho, že aj v prípade stavby zhotovenej výlučne na základe zmluvy o dielo, kde objednávateľom\nbol len jeden alebo aj obaja účastníci konania, súd vždy skúmal aj ďalšie okolnosti, t.j. či bola\nuzatvorená (aj len ústna alebo konkludentná) dohoda o vzniku spoluvlastníctva mimo tejto zmluvy\no dielo a kto bol stavebníkom v občianskoprávnom zmysle, t.j. kto sa na stavbe podieľal vlastnou\nprácou, dodaním materiálu, zariaďovaním záležitostí týkajúcich sa stavby alebo financovaním resp. či\núčastníci dohodli na spoločnom užívaní stavby. Viaceré slovenské súdy sa v obdobných prípadoch vôbec\nosobitne nezaoberali otázkou, či stavby boli postavené svojpomocne alebo na základe zmluvy o dielo\n(len konštatujú, že stavba bola realizovaná stavebnou firmou), ale spoluvlastníctvo resp. vlastníctvo\nstavby riešia s prihliadnutím na všetky okolnosti veci a skúmajú, najmä existenciu dohody o založení\nspoluvlastníctva, zriaďovanie stavby spoločnou činnosťou a partnerský vzťah účastníkov, a do úvahy\nnebrali len vykonávanie samotných stavebných prác, ale aj organizačné a finančné zabezpečenie stavby\nako aj manuálnu prácu, prípadne pomocné práce (upratovanie, varenie a pod.).\n103. V konaní žalobkyňa jednoznačne preukázala, že ešte pred vznikom stavby v právnom zmysle\nslova (dokonca ešte pred začatím samotnej výstavby) zabezpečovala potrebné a nevyhnutné záležitosti\nsúvisiace so stavbou rodinného domu - fyzické práce žalobkyne, jej syna a rodinných známych pri\npríprave pozemku, objednávky prác a materiálu do rodinného domu a komunikácia s dodávateľmi a\núradmi. Zároveň ešte do vzniku stavby v právnom zmysle slova (hneď po uskutočnení časti hrubej stavby\nfinancovanej z hypotekárneho úveru žalovaného resp. paralelne s ňou) sa začala aj finančne podieľať\n(bod 7. vyjadrenia k odvolaniu). V zmysle posúdenia komplexnosti celého prípadu z hľadiska ustálenej\nrozhodovacej praxe žalobkyňa bližšie uviedla aj jej úkony pri uskutočňovaní stavby aj po vzniku stavby\nv právnom zmysle slova.\nV bode 5. odvolacej repliky žalovaný účelovo podsúva súdu a zavádza, že keďže zhotovenie hrubej\nstavby rodinného domu spoločnosťou TITAN RAŠ v konaní nie je sporné a podľa konštrukcie vymyslenej\nžalovaným, že stavba v právnom zmysle slova (žalovaný ju nazval rozostavaná stavba) vznikla časovo\nskôr ako hrubá stavba a stala sa súčasťou hrubej stavby, tak logicky musela spoločnosť TITAN RAŠ\nzhotoviť aj stavbu v právnom zmysle slova. Ako žalobkyňa uviedla vo svojom vyjadrení k odvolaniu\n(bod 4.) pojem hrubá stavba nie je legálnou definíciou, avšak vyjadrila súhlas pre účely konania so\nzadefinovaním hrubej stavby žalovaným v bode 10.6 odvolania ako stavby, ktorá má prvky dlhodobej\nživotnosti ako sú obvodové a nosné múry, zvislé, kompletné a vodorovné konštrukčné prvky, priečky,\nnosná konštrukcia schodiska bez konštrukcie strechy. Tým pádom bolo možné skonštatovať, že hrubú\nstavbu rodinného domu zhotovila spoločnosť TITAN RAŠ. V žiadnom prípade však žalobkyňa nesúhlasí,\nže stavba v právnom zmysle slova vznikla časovo skôr ako hrubá stavba rodinného domu a toto tvrdenie\nžalovaného je vyvrátené aj ustálenou judikatúrou ako žalobkyňa uvádza v bode 3. tohto vyjadrenia,\nkeďže stavba v právnom zmysle slova musí mať vybudované všetky prvky dlhodobej životnosti vrátane\nkrovu a strechy.\n\nV bode 7. odvolacej repliky žalovaný opätovne zavádza, keď tvrdí, že žalobkyňa nenavrhla ani\nnepredložila súdu žiaden dôkaz o tom, že by mala so žalovaným od roku 2001 tvoriť spoločnú\ndomácnosť. Ďalej vytýka žalobkyni, že spoločnú domácnosť nemohli o.i. viesť, keďže nežili v jednom\nobytnom priestore. K uvedenému sa už žalobkyňa niekoľkokrát aj písomne vyjadrila. Účastníci konania\nv čase pred začatím stavby (od jari 2001), v čase výstavby (t.j. aj v čase vzniku stavby v právnom\nzmysle slova) neudržovali len voľný partnerský vzťah, ale spolu trvale žili ako životní partneri v\nspoločnej domácnosti a plánovali spoločnú budúcnosť, čo viedlo ešte pred právoplatnou kolaudáciou\nstavby k uzavretiu manželstva a po zariadení rodinného domu po predčasnom návrate účastníkov\nz Číny k niekoľkoročnému spolužitiu v rodinnom dome. Žalovaný poprel, že by so žalobkyňou tvoril\nspoločnú domácnosť pred aj počas výstavby rodinného domu. Zároveň aj poprel, že by tvorili pár\n(boli partnermi) pred uzavretím manželstva (zápisnica z 18.07.2013, str. 2, odpoveď na 3.otázku PZN).\nNepravdivosť tvrdenia žalovaného o neexistencii vedenia spoločnej domácnosti so žalobkyňou sa dá\nodvodiť aj od nepravdivosti a absurdnosti tvrdenia žalovaného, keď popiera vôbec partnerský vzťah so\nžalobkyňou pred uzavretím manželstva v júni 2005, a v ďalšom svojom vyjadrení sa výslovne odvoláva\npráve na vtedajší vzťah so žalobkyňou, keď vysvetľuje účasť žalobkyne a jej syna na prácach pri\nvýstavbe rodinného domu (pri prípravných prácach na pozemku v roku 2003, pred začatím výstavby).\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.05.2011, str. 4, ods. 3 posl. veta, uvádza, že\nžalobkyňa žalovanému pomáhala s niektorými úkonmi pri výstavbe rodinného domu a že táto dobrovoľná\nvýpomoc bola založená na vtedajšom vzťahu so žalovaným. Ak by tvrdenie žalovaného o neexistencii\npartnerského vzťahu bolo pravdivé, tak by si žalovaný vzal za manželku v podstate neznámu ženu\nbez predchádzajúceho partnerského vzťahu a zotrval s ňou manželstve a býval v spoločnom rodinnom\ndome takmer 4 roky. Uvedené iba preukazuje zrejmú účelovosť tvrdenia žalovaného, keď popiera ich\npartnerský vzťah a žitie v spoločnej domácnosti so žalobkyňou. Uvedenému svedčí aj následné uzavretie\nmanželstva v júni 2005 a pokračovanie vo vedení spoločnej domácnosti v spoločnom rodinnom dome.\nV zmysle ustálenej judikatúry (NS ČR 21Cdo/683/2006, NS ČR 21Cdo/2336/2006, NS ČR\n21Cdo/292/2013) spoločná domácnosť spravidla predpokladá spoločné bývanie v jednom alebo\nviacerých bytoch. V dnešnej dobe nie je neobvyklé, že partneri alebo dokonca manželia vlastnia viac\nnehnuteľností a spoločne v nich bývajú, t.j. spoločne bývajú striedavo raz v jednej a raz v druhej (napr.\nv závislosti od ročného obdobia tzv. letné sídlo, potreby starostlivosti o záhradu na jar a v lete a pod.) V\nzmysle uvedeného aj účastníci konania viedli spoločnú domácnosť v dvoch bytoch (na A. X. V. na N. X..),\ni keď hlavnou spoločnou domácnosťou bol byt žalobkyne a bývali v ňom väčšinu času, keďže žalobkyňa\nsa starala ešte o nezaopatrenú dcéru (v čase začatia ich partnerského vzťahu mala 18 rokov) a z dôvodu,\nže žalovaný ako rozvedený muž nemal plne zariadenú domácnosť, napr. na varenie. Žalovaný v byte\nžalovanej trvalo žil, mal v byte žalovanej veci osobnej potreby, odchádzal a prichádzal tam z práce.\nUvedené potvrdili viacerí svedkovi (U. U. H., I. O., U. O.). Občas len prespali u žalovaného byte na N.\nX., najmä keď prišli neskoro večer zo stavby rodinného domu - do Petržalky to mali z miesta výstavby\nv M. bližšie. Takýto spôsob fungovania spoločnej domácnosti vyplýval z ich aktuálnej situácie, keďže\nv čase zoznámenia sa účastníkov konania a začatia ich vzťahu bol žalovaný rozvedený a žil sám vo\nsvojom byte vo výlučnom vlastníctve a žalobkyňa bola vdova a žila so svojou nezaopatrenou dcérou v\njej byte vo výlučnom vlastníctve, s tým že jednu spoločnú domácnosť plánovali v stavanom spoločnom\nrodinnom dome.\nĎalej s ohľadom na existujúcu judikatúru zaoberajúcu sa výkladom pojmu trvalého žitia (v spoločnej\ndomácnosti), treba brať do úvahy časové hľadisko, aspekt trvalosti a posúdenie vôle resp. spoločnej\nvôle účastníkov k trvalému žitiu v spoločnej domácnosti, teda či existujú objektívne zistiteľné okolnosti\nsvedčiace o úmysle založiť a viesť takéto spolužitie trvale, a nielen na prechodnú dobu. Trvalosť\nspolužitia sa totiž nemusí zakladať len na tom, že dotyční ľudia spolu už dlho žili v minulosti, ale je možné\nju vyvodiť aj z úmyslu týchto ľudí do budúcnosti (NS ČR 21Cdo/683/2006, NS ČR 5 Azs 162/2015).\nSpolužitie sa považuje právom za trvalé, ak sú objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia o úmysle\nviesť také spoločenstvo trvale, nielen na prechodnú dobu. (R 34/1982). Aj z tohto hľadiska účastníci\nkonania napĺňajú pojmový znak trvalého žitia, keďže aj spoločná stavba rodinného domu je fakt, z\nktorého možno dovodiť úmysel žiť trvalo spolu aj v budúcnosti a nakoniec tento úmysel aj pretavili\ndo skutočnosti, keď ešte pred právoplatnou kolaudáciou stavby uzatvorili manželstvo a pokračovali v\ntrvalom spolužití v spornom rodinnom dome. Ich partnerský vzťah a vedenie spoločnej domácnosti\nbolo zároveň predpokladom pre vznik manželstva účastníkov konania. Druhým pojmovým znakom\ndomácnosti je spoločné uhrádzanie nákladov na svoje potreby. Staraním sa o spoločnú domácnosť môže\nbyť akékoľvek prispievanie (finančné, vecné, vykonávanie domácich prác a pod.) k chodu domácnosti. V\npredmetnom prípade žalobkyňa zabezpečovala riadny chod domácnosti, varila, prala, žehlila a starala sa\no čistotu ich domácnosti. Spoločne so žalovaným zabezpečovali nákupy (strava, oblečenie, spotrebiče),\n\ni keď prevažná ťarcha financovania bežnej domácnosti bola na žalobkyni, keďže žalovaný tvrdil, že on\nplatí úver a takýmto spôsobom má prispievať žalobkyňa. Žalovaný vypomáhal s niektorými domácimi\nprácami, zabezpečoval dopravu autom účastníkov konania (v prípade nákupov, výletov), spoločne platili\nbenzín na auto. Žalobkyňa a žalovaný spoločne navštevovali kultúrne, pracovné a iné podujatia, rodinné\npodujatia a oslavy, svadby, absolvovali výlety a spoločne uhrádzali náklady s tým spojené (ako potvrdili\nsvedkovia S.. C., U.. O.).\n104. Súd prvej inštancie mal za preukázané bez akýchkoľvek pochýb, že účastníci ešte pred vznikom\nstavby v právnom zmysle slova žili spolu ako partneri. Žalobkyňa vždy mala úmysel byť spoluvlastníkom\nrodinného domu - dom stavali so zámerom spoločnej výstavby, spoluvlastníctva a spoločného bývania.\nSúd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že mal preukázané, že sa žalobkyňa podieľala na\nvýstavbe rodinného domu finančne a uviedol všetky listinné dôkazy, z ktorých to mal preukázané. Súd\nvšak pri financovaní, ako čiastkovej okolnosti, ktorú bral do úvahy pri zohľadnení spoločnej činnosti\núčastníkov konania pri realizovaní stavby rodinného domu, v Napadnutom rozhodnutí omylom uviedol,\nod kedy sa žalobkyňa začala finančne podieľala na zriaďovaní stavby (uviedol od konca roka 2004).\nUvedené súvisí s tým, že do roku 2016 vedela žalobkyňa listinnými dôkazmi preukázať len financovanie\nvýstavby rodinného domu od konca roka 2004. Ku koncu výstavby rodinného domu kvôli plánovanému\nodchodu do Číny a potom opätovne potom ako ju žalovaný psychickým nátlakom donútil odísť z\nrodinného domu, sa žalobkyňa niekoľkokrát sťahovala súkromne a aj pracovne (zmenila kanceláriu).\nV práci (vo svojej pôvodnej kancelárii) až v roku 2016 našla šanón s viacerými dokladmi týkajúcimi sa\njej účasti na výstavbe rodinného domu spolu s bankovými výpismi z účtu, o ktorých si myslela, že sú\nstratené. Žalobkyňa našla nielen staré výpisy z účtu z roku 2003 a 2004 ale aj viaceré ďalšie doklady k\nvýstavbe rodinného domu (cenové ponuky, faktúry, a pod.), ktoré predložila súdu.\n105. Z vyššie uvedeného dôvodu predložila žalobkyňa v konaní najprv len listinné dôkazy preukazujúce\njej financovanie od konca roka 2004 do uzavretia manželstva. Následne až po nájdení šanónu s\ndokladmi dodatočne súdu ako Prílohu č. 18 Doplnenia dôkazov z 08.02.2017 predložila prehľad výberov\nhotovosti z účtu žalobkyne a hotovostné úhrady spolu s výpismi z účtu žalobkyne od septembra 2003\n(od ukončenia časti hrubej stavby zhotoviteľom TITAN RAŠ financovanej z hypoúveru) do novembra\n2004. Ide o listinné dôkazy, o ktorých pravdivosti niet pochýb bez ohľadu na dátum predloženia. Prehľad\nfinančných úhrad preukazuje časté výbery hotovosti žalobkyne, jednak z bankomatu v tom čase v\nmaximálne povolenej výške výberu z bankomatu 5.000,- Sk (166 eur) a jednak priamo na pobočke\ns dodatočným poplatkom. Uvedené hotovostné výbery (po odpočítaní približnej sumy na živobytie,\npričom základné položky živobytia sú mimo tejto sumy, keďže inkaso za byt, telefón, elektrinu uhrádzala\nžalobkyňa priamo z účtu a aj pravidelné nákupy potravín (Billa) - viď mesačné výpisy z účtu) v celkovej\nvýške cca 12.381 eur (373.000,- Sk) slúžili na úhradu hotovostných platieb dodávateľom materiálu a prác\npri výstavbe rodinného domu. V rámci Doplnenia dôkazov zo dňa 08.02.2017 žalobkyňa vydokladovala\nďalej položky, ktoré hradila žalobkyňa v najbližších týždňoch po uzavretí manželstva zo svojich výlučných\nprostriedkov. Žalobkyňa bola názoru, že uvedené položky by mali byť zohľadnené v rámci konania o\nurčenie spoluvlastníctva z dôvodu, že tieto položky sa stali pevnou súčasťou rodinného domu alebo\npozemku, na ktorom je rodinný dom postavený a/alebo príslušenstvom rodinného domu (uličný plot\n(murovaný a plastová brána); vonkajšie úpravy - spevnená plocha z vymývateľnej dlažby). Celková suma\núhrad za položky uvedené v predchádzajúcej vete po uzavretí manželstva dosiahla výšku cca 10.863\neur (327.259,- Sk). Z uvedeného dôvodu žalobkyňa podala návrh na rozšírenie žalobného návrhu a súd\nuznesením č.k. 42C/657/2010-554 pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu na rozšírenie.\nI keď žalobkyňa na začiatku súdneho konania predložila len listinné dôkazy preukazujúce jej\nfinancovanie od konca roka 2004 do uzavretia manželstva, nikdy netvrdila, že to sú jediné úhrady na\nvýstavbu rodinného domu z jej strany. Naopak žalobkyňa od začiatku konania tvrdí (v žalobe, vo všetkých\nvyjadreniach ako aj výpovedi), že sa podieľala od začiatku výstavby rodinného domu finančne, prácou a\nkomunikáciou s úradmi a dodávateľmi. Aj vo svojej prvej výpovedi zo dňa 18.07.2013 výslovne uviedla,\nže zo začiatku sa financovala výstavba (júl-september 2003) z hypoúveru a ona pristúpila k financovaniu,\nkeď vykonávali práce jednotliví živnostníci po skončení hrubej stavby, čo sme preukázali aj listinnými\ndôkazmi. Dovtedy kým sa realizovala hrubá stavba, ktorá sa financovala z hypotekárneho úveru, najmä\nžalobkyňa zabezpečovala bežné výdavky domácnosti so žalovaným, keďže žalovaný tvrdil, že on spláca\núver (žalobkyňa preukázala výpismi z účtu - častá platba kartou v potravinách) a spoločne so žalovaným\naj niektoré administratívne veci (na stavebnom úrade - sporné susedné pozemky a pod).\nListinné dôkazy predložené žalobkyňou, výpisy z účtu, doklady o úhrade, potvrdenia o prevzatí hotovosti,\npokladničné bločky, faktúry, cenové ponuky sú uvedené v napadnutom rozhodnutí súdu ako vykonané\n\ndôkazy, ktoré preukazujú financovanie výstavby žalobkyňou od septembra 2003. Tvrdenia žalobkyne\npodložené jej výpoveďou, písomnými vyjadreniami ako aj vyššie uvedenými listinnými dôkazmi (vrátane\nprehľadov o výberoch z účtu, platbách a úhradách) preukazujú jasnú časovú a vecnú súvislosť medzi\nplatbami a výbermi peňazí v hotovosti, ako aj priamo preukazujú úhrady cez internetbanking z jej\nbankového účtu alebo jej platobnou kartou za práce a materiál.\nOkrem toho je významná skutočnosť, že v čase výstavby rodinného domu (2003-2005) žalobkyňa bola v\ntom čase vdova (od roku 1994) a sama vychovávala dve deti (dcéra bola v tom čase ešte nezaopatrené\ndieťa). Zo zdravého rozumu vyplýva, že tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa uskutočnila v tom čase\nznačné sumy preukázaných finančných investícií:\n- do rodinného domu v celkovej výške cca 34.115 eur (1.027.750,- Sk), z toho od septembra 2003 do\nnovembra 2004 vo výške cca 12.381 eur (373.000,- Sk), od konca roka 2004 do uzavretia manželstva\ncca 10.871 eur (327.520,- Sk), po uzavretí manželstva do drobných stavieb a položiek, ktoré sa stali\nsúčasťou resp. príslušenstvom nehnuteľnosti vo výške 10.863eur (327.259,- Sk)\n- investície do rekonštrukcie bytu žalovaného vo výške cca 10.780 eur (324.733,- Sk) (bližšie\nvysvetľujeme na str. 26 záverečného vyjadrenia z 05.10.2017)\nspolu celkovo cca 44.895 eur (1.352.506,- Sk) len ako dobrovoľnú priateľskú výpomoc bez nároku na\nspoluvlastnícky podiel je absurdné a nelogické.\n106. V zmysle ustálenej judikatúry nie je možné predmetné finančné investície žalobkyne chápať ako\npriateľskú finančnú výpomoc, keďže žalobkyňa neposkytla finančné prostriedky žalovanému ako pôžičku\nalebo dar, či už prevodom na účet alebo v hotovosti, ale žalobkyňa reálne a priamo uhrádzala konkrétne\npoložky prác, materiálu, tovaru a zariadenia rodinného domu. Rovnako je preukázané zabezpečenie\nosobitného financovania zo strany žalobkyne nad rámec jej bežných príjmov (predaj akcií, stavebný\nmedziúver, čiastka za pracovné výsledky) a použitie úspor za účelom financovania výstavby rodinného\ndomu a jeho zariadenia.\n107. V bode 9.3 odvolacej repliky žalovaný opätovne napáda žalobkyňu a obviňuje ju z klamstiev a\nvýmyslov ohľadne potvrdení o hotovostných platbách, a konkrétne uvádza potvrdenie o úhrade hotovosti\np. G. za realizáciu krovu a položenie škridiel. Keď žalovaný nedokáže vecne argumentovať, uchyľuje sa\nk urážkam a invektívam, čo preukázal aj svojim správaním počas konania pred súdom prvej inštancie.\n108. Ako už žalobkyňa opakovane uviedla, paralelne s výstavbou resp. po výstavbe časti hrubej stavby\nzhotoviteľom TITAN RAŠ sa do vzniku stavby v právnom zmysle slova realizovali aj ďalšie činnosti, ktoré\nnevykonával zhotoviteľ TITAN RAŠ a ktoré viedli k vzniku stavby v právnom zmysle slova. Ako uviedla\nžalobkyňa už v žalobe a ako uvádza žalobkyňa aj žalovaný vo svojej výpovedi (zápisnica 18.07.2013)\nišlo o dodávky materiálu a práce majstrov - živnostníkov, ktorí boli vyplácaní najmä v hotovosti, nie\nvždy s potvrdením o prevzatí hotovosti ako je bežné pri stavebných prácach. V písomných vyjadreniach\nžalobkyne (naposledy v bode 5. vyjadrenia k odvolaniu) opakovane uvádzala a preukazovala, akou\nformou sa na týchto činnostiach podieľala žalobkyňa. Ako už žalobkyňa opakovane uviedla a potvrdil aj\nžalovaný svojimi tvrdeniami k jednotlivým úkonom žalobkyne, mimo zmluvy o dielo s TITAN RAŠ sa do\nčasu vzniku stavby v právnom zmysle slova hradili o.i. drevo na krov, doprava dreva na krov, náklady\nna škridle, samotná realizácia krovu a pokládka škridiel. Z výšky sumy hypotekárneho úveru a celkovej\nuhradenej sumy za faktúry TITAN RAŠ je preukázané, že tieto položky sa nehradili z hypotekárneho\núveru žalovaného, keďže banka z úveru preplácala len priamo faktúry vystavené zhotoviteľom TITAN\nRAŠ a jednak po úhrade faktúr zhotoviteľovi ostala nevyčerpaná len suma 40.000,- Sk (1.325 eur),\nktorá by nepostačovala ani len na úhradu realizácie krovu (61.000,- Sk). Žalobkyňa uviedla, že hradila\ndopravu dreva na krov a realizáciu krovu a pokládku škridiel, keď v deň pred realizáciou 23.09.2003\nvybrala hotovosť 64.000,- Sk, pričom úhrada za realizáciu krovu a pokládku škridiel v zmysle potvrdenia\no prevzatí hotovosti zo dňa 24.09.2003 predstavovala 61.000,- Sk. Výber hotovosti v tejto výške sme\npreukázali výpisom z účtu žalobkyne v Prílohe č. 18 - 1,2,6 Doplnenia dôkazov zo dňa 08.02.2017\n(prehľad výberov hotovosti z bankového účtu žalobkyne a hotovostné úhrady od septembra 2003\ndo novembra 2004 a výpisy z bankového účtu žalobkyne od septembra 2003 do novembra 2004),\npričom to vyplynulo z porovnania zostatku k 10.09.2003 a k 30.09.2003 je zrejmý výber v hotovosti\n68.593,- Sk, na výpise dolu uvedené výbery od 10.09.2003 do 13.10.2003 vo výške celkom: 83.710,Sk (2.778 eur). Žalovaný popiera tento dôkaz predložený žalobkyňou, ale nepredložil žiadny dôkaz na\nvyvrátenie tohto dôkazu, napr. svoj výpis z účtu preukazujúci výber v hotovosti. Žalovaný nepreukázal\nsvoje úspory v čase výstavby rodinného domu, svoj príjem pred a v čase výstavby rodinného domu.\nŽalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, z akých zdrojov financoval výstavbu rodinného domu nad\n\nrámec poskytnutého hypotekárneho úveru, keďže časť nepokrytá hypotekárnym úverom predstavuje\ncca 2/3 (64%) rozpočtovaných nákladov na hrubú stavbu domu s inštaláciami (v zmysle zmluvy o dielo)\na približne 80% celkových nákladov na výstavbu rodinného domu spolu so zariadením.\nŽalobkyňa poukázala tiež na to, že žalovaný pôsobil v čase výstavby rodinného domu a aj dlhšiu dobu\npred začatím výstavby rodinného domu ako štátny zamestnanec s preukázateľným príjmom, z ktorého\nje zrejmé, že nemohol dosiahnuť úspory postačujúce na to, aby sám financoval výstavbu rodinného\ndomu. Žalovaný až na predposlednom pojednávaní v júni 2017 predložil nečitateľný výpis z Devín banky\nz roku 1997 o stave na účte (irelevantné vzhľadom na veľký časový odstup od začatia stavby v roku\n2003) a potvrdenie z Dexia banka, a.s. zo dňa 18.06.2004 o vklade hotovosti vo výške 477.589,50\nSk (t.j. 15.853 eur - až po vzniku stavby v právnom zmysle slova v septembri 2003), čo spolu aj s\nčerpaným hypotekárnym úverom predstavuje stále len približne polovicu rozpočtovaných nákladov na\nhrubú stavbu (a ide o obdobie po vzniku stavby v právnom zmysle slova) a približne 30% celkových\npredpokladaných nákladov na výstavbu rodinného domu spolu so zariadením. Žalovaný nepredložil ani\njeden celý výpis zo svojho účtu za niektorý z mesiacov rozhodného obdobia, len niekoľko skopírovaných\njednotlivých položiek v rámci výpisu. Je zrejmé, že žalovaný asi vedome nechce preukázať aký bol stav\nprostriedkov na jeho účte, aké mal príjmy a čo uhrádzal. Žalovaný tvrdí, že preukázal hotovostné platby\njednotlivým živnostníkom, avšak uvedené má byť preukázané len potvrdeniami o prevzatí hotovosti\n(dokonca viaceré z nich, vrátane potvrdenia o úhrade p. G. za realizáciu krovu a pokládku škridiel\npredložila súdu žalobkyňa) bez predloženia výpisov z účtu o výbere hotovosti v danom časovom období.\nNa rozdiel od žalovaného žalobkyňa v konaní predložila celý rad listinných dôkazov preukazujúcich\njej stav na účte v jednotlivých obdobiach výstavby rodinného domu a výpisy z účtu za celé rozhodné\nobdobie, zdroje dodatočného financovania nad rámec úspor a bežných príjmov, potvrdenia o prevzatí\nhotovosti, cenové ponuky, faktúry, zmluvy a pod. V zmysle platných právnych predpisov je žalovaný\npovinný, ak neuzná uplatnený nárok, uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu na pripojiť listiny,\nna ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\nFinančné úhrady priamo za jednotlivé položky prác, materiálu a zariadení rodinného domu\nžalobkyňa preukázala konkrétnymi výbermi hotovosti, výpismi z účtu, platbami kartou, prevodmi\ncez internetbanking, cenovými ponukami, potvrdeniami o prevzatí hotovosti od dodávateľov prác a\nmateriálov, faktúrami, dokladmi o kúpe materiálu a tovaru k výstavbe alebo zariadeniu rodinného domu\ns vysvetlením ich vecnej a časovej súvislosti - bližšie uvedené v bode III. záverečného vyjadrenia z\n05.10.2017. Žalobkyňa si odkladala niektoré doklady k položkám, ktoré vybavovala a/alebo uhrádzala zo\nsvojich finančných prostriedkov, čo preukázala predložením listinných dôkazov - doklady o kúpe, faktúry,\nobjednávky, cenové ponuky, potvrdenia o prevzatí hotovosti, prevody z internetbankingu. Žalobkyňa\nbuď priamo uhrádzala hodnotu nadobúdaných vecí alebo odovzdala žalovanému finančné prostriedky\nna ich úhradu v hotovosti a následne si odkladala doklady o ich kúpe. Pri stavebných a súvisiacich\nprácach je obvyklé, že sa jednotlivé práce a materiály vybavujú telefonicky alebo osobne (bez písomných\nobjednávok a zmlúv) a úhrady sa platia v hotovosti bez potvrdení, takže žalobkyňa nevie preukázať\nvšetky platby v hotovosti potvrdeniami o prevzatí hotovosti. V rokoch 2003-2005 ani nebolo ešte úplne\nbežné platenie platobnou kartou a cez internetbanking. Naviac vo vzťahu, ktorý existoval v čase výstavby\nrodinného domu medzi žalovaným a žalobkyňou a ktorý následne viedol aj k uzavretiu manželstva,\nje obvyklé, že nepodpisujú partneri každý jednotlivý úkon obaja spoločne. Pri hotovostných platbách\ndodávateľom prác a materiálov bola väčšinou prítomná aj žalobkyňa, spoločne s žalovaným odovzdávali\npeniaze. Dokonca si potvrdenie niekedy písala sama na počítači, ale väčšinou sa tam nechal uviesť\nžalovaný ako odovzdávajúci, keďže bol stavebník. To, že na niektorom potvrdení o hotovostnej úhrade\nje uvedený žalovaný však neznamená, že žalobkyňa žalovanému finančnú hotovosť na tento účel\nneodovzdala a tieto práce/materiál nehradila - ako svedčia dátumy výberov hotovosti z účtu, požiadanie\na vyplatenie stavebného medziúveru, predaj akcií a pod. Už v konaní sme preukázali, že z viacerých\nlistinných dôkazov predložených žalobkyňou (viď str. 27-28 záverečného vyjadrenia z 05.10.2017)\nvyplýva, že napriek tomu, že na faktúre alebo potvrdení o prevzatí hotovosti je uvedený ako objednávateľ\nžalovaný, záležitosť vybavovala (uvedené telefónne číslo žalobkyne na zmluve, faktúre, cenovej ponuke,\nčestné vyhlásenie dodávateľov) a/alebo hradila žalobkyňa (vyberala hotovosť zo svojho účtu na ich\núhradu a/alebo tieto položky aj priamo uhrádzala zo svojho bankového účtu). Žalobkyňa brala potvrdenia\no prevzatí hotovosti len ako formalitu (na založenie do dokladov k domu), keďže stavala dom so svojim\npartnerom, s ktorým spolu žili a plánovali v rodinnom dome spolu bývať, čo nakoniec aj uskutočnili.\nAko príklad na preukázanie týchto tvrdení (že hoci je ako objednávateľ uvedený žalovaný, záležitosť\nvybavovala a hradila žalobkyňa) predložila - napr. faktúra UNIGROUP na meno žalovaného avšak ako\nkontakt je tam uvedené telefónne číslo žalobkyne do práce a hradila z účtu žalobkyňa, dve cenové\nponuky spoločnosti UNIGROUP v.o.s. znejú na meno p. Brezovská (t.j. žalobkyňa) a kontakt telefónne\n\nčíslo žalobkyne, cenová ponuka BEBECO - meno zákazky - H. a úhrada z účtu žalobkyne, vyhlásenie p.\nO. o úhrade za elektroinštaláciu, zmluva o dielo s GRANDSTONE, s.r.o., potvrdenie o prevzatí hotovosti\np. G. - uvedený žalovaný, ale hradila žalobkyňa (výber hotovosti žalobkyňou), ako aj žiadosti, ktoré\nžalobkyňa podávala a sú uvedené v bode 6. vyjadrenia k odvolaniu - napr. žiadosť o pripojenie plynového\nkotla, žiadosť o pridelenie orientačného a súpisného čísla, žiadosť o zápis stavby na LV). Je úplne\npochopiteľné, že žalobkyňa sa často pri vybavovaní záležitostí týkajúcich sa výstavby rodinného domu\npredstavovala ako pani Brezovská ešte pred uzavretím manželstva, aby jej priezvisko korešpondovalo\ns menom stavebníka v stavebnom konaní. Zároveň keď komunikovali s dodávateľmi obaja (žalovaný\naj žalobkyňa), aby dodávatelia vedeli o koho ide, keď sa predstaví priezviskom. Rovnako svedkovia\npotvrdzujú, že žalobkyňa často vyberala hotovosť za účelom vyplácania robotníkov a materiálu, tovaru\n(V..S., H.. O., U.. O., M.. U.).\n109. Žalovaný vytýka žalobkyni, že nedostatočne preukázala svoje financovanie stavby do vzniku stavby\nv právnom zmysle slova a že preukazuje financovanie až po tomto okamihu. Je otázkou hodnotenia\nsúdu, či bude považovať tvrdenia a dôkazy predložené žalobkyňou ohľadom jej financovania za\ndostatočné. Samotný žalovaný preukázal okrem úhrady troch faktúr zo Zmluvy o dielo z hypotekárneho\núveru, len niekoľko platieb, ktoré hradil on pri výstavbe rodinného domu. Každopádne by nebolo\nspravodlivé a odporovalo dobrým mravom, ak by žalobkyni bolo na ujmu len to, že sa účastníci dohodli\nna štruktúre financovania výstavby rodinného domu, kde najprv sa financovala stavba z hypoúveru\nprevzatého žalovaným a až následne najmä z financií žalobkyne, najmä, ak svedeckými výpoveďami\nbolo preukázané, že žalovaný žalobkyňu odhovoril, napriek jej záujmu, aby sa stala spoludlžníčkou\nhypotekárneho úveru.\nV bode 10.4 odvolacej repliky žalovaný opätovne zavádza a manipuluje súd tým, že sa odvoláva na\ntvrdenia žalobkyne o vzniku stavby svojpomocou. Žalobkyňa nikdy netvrdila (čo je možné overiť priamo\nv jej podaniach), že stavba rodinného domu vznikla výlučne svojpomocou. V konaní preukazovala, že\nstavba rodinného domu (vrátane fázy vzniku rodinného domu ako stavby v právnom zmysle slova) sa\nrealizovala jednak svojpomocne, jednak na základe Zmluvy o dielo so zhotoviteľom hrubej stavby TITAN\nRAŠ a jednak dodávateľsky mimo Zmluvy o dielo a preukázala svoju jednoznačnú účasť na týchto\nčinnostiach a úhradách už v tejto fáze výstavby (bod 5. vyjadrenia k odvolaniu).\nAko žalobkyňa už opakovane preukázala v písomných vyjadreniach žalobkyne (bod VI. vyjadrenia\nžalobkyne k prvému odvolaniu žalovaného zo dňa 25.02.2018, bod 5. vyjadrenia k odvolaniu), zhotoviteľ\nTITAN RAŠ nerealizoval prípravné práce na pozemku ani časť ďalších prác a dodávky materiálov pred\nvznikom stavby rodinného domu v právnom zmysle slova. Žalovaný sám sebe protirečí tvrdením, že\nstavba v právnom zmysle slova bola zhotovená len na základe Zmluvy o dielo, keď jednak vo viacerých\nbodoch odvolania ako aj odvolacej replike (o.i. bod 10.6 odvolacej repliky) sa odvoláva na p. G., ktorý\nrealizoval krov a pokládku škridiel a jednak keď v nadväznosti na tvrdenia žalobkyne uvádzal v bode 8.\nsvojho vyjadrenia z 10.04.2018 a aj opätovne v odvolacej replike bod 10.6 účasť iných dodávateľov na\nčinnostiach do vzniku stavby v právnom zmysle slova (zabezpečenie tehál na výstavbu, dreva na krov,\nškridiel na strechu a samotnú realizáciu krovu a zastrešenia).\nK opätovným nepravdivým tvrdeniam žalovaného v bode 10.6 odvolacej repliky, že skutkové tvrdenia\nžalobkyne o jej účasti na úkonoch pri vzniku stavby v právnom zmysle slova sú preukázateľne\nnepravdivé, len v krátkosti žalobkyňa nižšie uvádza, keďže tieto tvrdenia žalovaného o nepravdivosti\ntvrdení žalobkyne už preukázateľne vyvrátila vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach (o.i. podrobne vo\nvyjadrení zo dňa 19.04.2018 v prvom odvolacom konaní). Zemné práce určite nevykonávala žalobkyňa\nani strany sporu spoločne ani žiadni príbuzní a rodinní známi, keďže ich vykonávala spoločnosť TITAN\nRAŠ. V prvom rade treba zdôrazniť, že žalobkyňa vždy hovorila o prípravných zemných prácach, ktoré\nboli vykonávané svojpomocne účastníkmi konania, ich rodinnými príslušníkmi a rodinnými známymi a\npotvrdil ich aj sám žalovaný a jeho rodinní príslušníci. Opakovane uvádzame, že spoločnosť TITAN\nRAŠ realizovala len časť zemných prác ako vyplýva z krycích listov k faktúram k Zmluve o dielo (č.l.\n518-539 spisu), t.j. odstraňovala ornicu, ktorú následne odviezla a hĺbila jamy pre základy. Predtým však\nbolo potrebné realizovať prípravné práce na pozemku. V zmysle Triednika stavebných konštrukcií a\nprác (zverejneného Štatistickým úradom SR, str. 21 a nasl.) sa zemné práce (kód 1) delia na viacero\npodskupín činností, pričom prvá podskupina s kódom položiek 11 sú Prípravné a pridružené práce, ktoré\nzahrňujú činnosti ako odstránenie trávy a krovov, odstránenie pňov, odstránenie spevnených plôch a\nrôznych konštrukcií, čistenie staveniska. Tieto činnosti, ako vyplýva z krycích listov k faktúram k Zmluve\no dielo, nerealizovala firma TITAN RAŠ (nie sú vôbec uvedené). Ako je uvedené na str. 1 krycích listov\nk faktúram, TITAN RAŠ začala v rámci zemných prác až s činnosťami uvedenými pod skupinovým\nkódom položiek 12 (Odkopávky, prekopávky a vykopávky - odstránenie ornice a odkopávky), 13 (Hĺbené\n\nvykopávky), 16 (Premiestnenie výkopu), 17 (Konštrukcie zo zemín). Uvedené dokazuje a potvrdzuje, že\nzhotoviteľ hrubej stavby TITAN RAŠ prípravné práce na pozemku nevykonával ako žalovaný opätovne\nnepravdivo tvrdil a snažil sa zaviesť súd o nepravdivosti tvrdení žalobkyne. Žalobkyňa v priebehu\ncelého konania tvrdí, že prípravné práce na pozemku pred začatím výstavby hrubej stavby vykonávala\nsvojpomocne ona spolu so žalovaným, ich rodinnými príslušníkmi ako aj rodinnými známymi (výpoveď\nžalobkyne - zápisnica zo dňa 18.07.2013, str. 7, otázka 3, bod IV. záverečného vyjadrenia z 05.10.2017).\nBolo treba odstrániť stromy a krovy (vypíliť stromy, kríky a následne popíliť konáre) a vyčistiť stavenisko,\nkeďže pozemok žalovaného, na ktorom sa mala uskutočniť výstavba, bol záhradou s mnohými ovocnými\nstromami a kríkmi. Z uvedeného dôvodu sa zorganizovala brigáda, ktorú spomína žalovaný aj viacerí\nsvedkovia ako uvádzame nižšie. Takže žalovaný sa snaží opäť zmanipulovať súd o klamlivosti tvrdení\nžalobkyne.\nPri prípravných prácach na pozemku, vykladaní dreva na krov a iných pomocných prácach a následne\naj pri niektorých výkopových prácach (prípojka plynovodu, studňa, prívod vody do domu, trativod,\nbleskozvod, kanály k žumpe a príprava ku kanalizácii, kanále pre elektrické pripojenie) pomáhal aj syn\nžalobkyne, ktorý niekedy zavolal na pomoc aj svojich kamarátov (výpoveď svedka A.. H., zápisnica\n18.07.2013). Fyzickú prácu a pomoc syna žalobkyne na brigáde pri príprave pozemku výslovne potvrdil\naj žalovaný (zápisnica 18.7.2013, str. 3 otázka 1), ako aj ďalší svedkovia, a to strýko žalovaného\nS. C. (zápisnica 14.11.2013, str. 2, otázka 2.), matka žalovaného C. N. (zápisnica 18.07.2013, str.\n4, dole) a dcéra žalobkyne, U. U. H. (zápisnica 18.07.2013, str. 8, dole). Ďalší svedok navrhnutý\nžalobkyňou p. U. O. potvrdil vo svojej výpovedi, že sa zúčastnil brigády pri príprave pozemku. Len\nna porovnanie zaangažovanosti rodinných príslušníkov žalobkyne a najbližšej rodiny žalovaného pri\nvýstavbe rodinného domu uvádzame tvrdenie matky žalovaného Heleny Brezovskej, ktorá výslovne\nvo svojej výpovedi uviedla, že deti žalovaného pri stavbe rodinného domu nepomáhali (zápisnica\n18.07.2013, str. 5 posledná odpoveď).\nVzhľadom na predchádzajúci odsek, tvrdenia žalovaného v bode 10.5 odvolacej repliky sú opätovným\nzavádzaním súdu zo strany žalovaného, že svedkovia navrhnutí žalobkyňou sa nevedeli vyjadriť k\npriebehu výstavby stavby v právnom zmysle slova resp. výstavby rodinného domu ako takého. K\nuvedenému žalobkyňa len dodáva, že rôzni svedkovia sa vyjadrovali k rôznym súvislostiam výstavby\nrodinného domu resp. vzťahu účastníkov konania.\nOpakované rozpory v tvrdeniach žalovaného nasvedčujú účelovosti jeho tvrdení, ktorými popiera účasť\nžalobkyne na činnostiach pri výstavbe rodinného domu. Žalovaný výslovne poprel vo svojej výpovedi, že\nsa žalobkyňa podieľala na výstavbe rodinného domu fyzickou prácou, administratívnymi vybavovaniami\na podobne (zápisnica 18.7.2013, str. 2 posledná veta). To je v rozpore s písomným vyjadrením\nžalovaného zo dňa 20.05.2011, kde na str. 4, ods. 3 posledná veta, uvádza, že žalobkyňa pomáhala\nžalovanému niektorými úkonmi pri výstavbe rodinného domu a že táto dobrovoľná výpomoc bola\nzaložená na vtedajšom vzťahu so žalovaným. Na uvedený rozpor tvrdení reagoval žalovaný (zápisnica\n18.7.2013, str. 3 prvá otázka), že „ak bola nejaká brigáda, bolo tam viacej ľudí, napr. vymenoval členov\njeho rodiny (o. i. strýko žalovaného, S. C.) a aj A. H. (syn navrhovateľky) a navrhovateľka bola pri tom,\nkeďže samozrejme prišla so svojim synom“. Prítomnosť syna žalobkyne na brigáde, ktorá trvala 4-6\nhodín potvrdil žalovaný v nasledujúcej odpovedi. Uvedená brigáda sa konala pred začatím hrubej stavby\nrodinného domu a išlo o prípravné práce na pozemku. Žalovaný sa vo vyššie uvedenom písomnom\nvyjadrení odvoláva na svoj vtedajší vzťah so žalobkyňou, pričom vo svojej výpovedi tento vzťah poprel,\nkeď tvrdil, že pred svadbou v roku 2005 spolu pár netvorili (zápisnica z 18.07.2013, str. 2, odpoveď na\n3.otázku PZN). Nie je pritom zrejmé, z akého dôvodu by sa na brigáde vôbec pred začatím výstavby\nrodinného domu zúčastnil syn žalobkyne a aj žalobkyňa spolu s rodinou žalovaného, dokonca aj rodinný\nznámy žalobkyne p. O., ak by spolu už v tom čase nemali partnerský vzťah a nepripravovali spoločnú\nstavbu domu (pozn. pred svojim zoznámením v roku 2001 sa účastníci nepoznali ani nemali spoločných\nznámych). Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.05.2011 str. 4 ods. 3 uvádza, že nie je zrejmé,\naký vzťah má prípadná účasť týchto osôb na stavbe rodinného domu k vzniku spoluvlastníckeho práva\nžalobkyne. Práve účasť rodiny žalobkyne, (syna, dcéry, dcérinho priateľa) ako aj rodinných známych\nna fyzických prácach na rodinnom dome (dokonca aj pri prípravných prácach na pozemku pred začatím\nhrubej stavby), ktoré uskutočňovali títo ľudia pre ich vzťah k žalobkyni a ako pomoc žalobkyni pri stavbe\nrodinného domu, je jednoznačným dôkazom, že žalobkyňa stavala dom pre seba (spoločne aj pre\nžalovaného), a to na základe dohody o spoluvlastníctve so žalovaným. V opačnom prípade by títo ľudia\nnemali dôvod prísť pomáhať žalovanému na stavbe jeho domu, keďže k žalovanému mali vzťah len\nprostredníctvom žalobkyne. Uvedení ľudia totiž pomáhali žalobkyni pri stavbe jej spoločného domu so\nžalovaným, nie žalovanému.\n\n110. Žalobkyňa ďalej už opakovane preukázala nepravdivosť a rozpory vo výpovediach svedkov, ktorí\nvypovedali v prospech žalovaného, i keď viacerých z nich navrhla vypočuť žalobkyňa v dobrej viere,\nže budú vypovedať pravdivo (napr. matka žalovaného C. N., strýko žalovaného S. C., konateľ TITAN\nRAŠ p. V. Š.). K nepravdivosti a rozporom vo výpovedi konateľa TITAN RAŠ p. V. Š. sa žalobkyňa už\nniekoľkokrát vyjadrila, naposledy vo vyjadrení k odvolaniu bod 5. str. 20-21. Z výpovede p. V. Š. je napriek\nviacerým preukázateľne nepravdivým tvrdeniam zrejmé a výslovne to uviedol aj svedok, že žalobkyňa\nbola prítomná na pozemku resp. stavenisku pri realizácii hrubej stavby. Pán Š. uviedol, že chodil na\nstavbu a videl tam aj žalobkyňu.\nV bode 10.6 odvolacej repliky sa žalovaný opätovne snaží zavádzať súd o nepravdivosti tvrdení\nžalobkyne k zabezpečovaniu tehál na stavbu rodinného domu tým, že tehly z Pezinských tehelní, ich\ndodávku a úhradu zabezpečila spoločnosť TITA RAŠ. Účasť a úkony žalobkyne aj žalovaného na\nzabezpečovaní tehál na stavbu rodinného domu podrobne uviedla žalobkyňa vo svojich písomných\nvyjadreniach - naposledy vo vyjadrení k odvolaniu bod 5. str. 17. Žalobkyňa vždy len tvrdila, že\nvybavovala stretnutie žalovaného s L.. O. z Pezinských tehelní k dohodnutiu podmienok pre objednanie\ntehál na stavbu. Žalobkyňa žalovanému bežne dohadovala takéto stretnutia, ak aj to boli jeho známi\n- v podstate pre neho robila často sekretárske práce. Pravdivosť tvrdenia žalobkyne, že podmienky\ndodania tehál a ich dodávku dojednávali účastníci konania a nie zhotoviteľ TITAN RAŠ, preukazuje\naj záznam v zošite - súkromnom stavebnom denníku žalobkyne (súd nazval tento dôkaz - fotokópia\npoznámkového bloku žalobkyne s poznámkami o výstavbe, originál mala žalobkyňa na nahliadnutie).\nKontakt na pána L.. O. z Pezinských tehelní žalobkyni vlastnoručne napísal žalovaný ako úlohu č. 3\nna prvej strane zošita - súkromného stavebného denníka žalobkyne, s telefónnym číslom p. L.. O. a\npoznámkou vybaviť termín stretnutia. V zošite nasledovali potom už žalobkyňou vlastnoručne písané\npoznámky k výstavbe rodinného domu ako žalobkyňa už uviedla viackrát v tomto konaní a ako aj\nuvádza nižšie v texte. Žalovaný nikdy v konaní nepoprel, že ide o jeho písmo na prvej strane zošita súkromného stavebného denníka žalobkyne, hoci ho žalobkyňa viackrát vo svojich vyjadreniach vyzvala,\naby sa vyjadril ako je možné, že jeho písmo je v poznámkovom bloku žalobkyne na prvej strane s ním\nvlastnoručne napísaným dátumom založenia zošita deň po oficiálnom začatí výstavby hrubej stavby, kde\nsi žalobkyňa zapisovala všetky podrobnosti k výstavbe rodinného domu. Okrem vybavenia stretnutia\ns pánom L.. O. má žalobkyňa uvedené v zošite meno pána O. z Pezinských tehelní a kontakt na\nneho (pevná linka XXX/XXXXXXX, O. XXXX XXX XXX), s ktorým priamo dohadovala objednávku tehál\n(zošit - súkromný stavebný denník str. 3 vľavo hore, bod 8 prepisu zošita), pričom obe telefónne čísla\nsú stále aktuálne ako kontakty Pezinských tehelní, avšak mobilné číslo už nemá pán O. ale pani A.,\nasistentka odbytu. Uvedené nevylučuje skutočnosť, že samotná úhrada a dovoz tehál z Pezinských\ntehelní boli v konečnom dôsledku realizované cez spoločnosť TITAN RAŠ ako zhotoviteľa hrubej stavby,\nako tvrdí žalovaný. Naviac pravdivosti tvrdenia žalobkyne, že podmienky dodania tehál a ich dodávku\ndojednávali účastníci konania a nie zhotoviteľ TITAN RAŠ, nasvedčuje aj tvrdenie žalovaného, že s L.. O.\nz Pezinských tehelní nepotreboval dohadovať stretnutie so žalobkyňou, keďže sa s ním osobne poznal.\n111. Žalovaný opakovane tvrdí, že stavbu v právnom zmysle slova zhotovila stavebná firma na základe\nZmluvy o dielo a od nej žalovaný odvodzuje svoje výlučné vlastnícke právo. Uvedené je v rozpore so\nskoršími tvrdeniami žalovaného (v bode 8. svojho vyjadrenia z 10.04.2018), kde opisoval svoju účasť na\nzabezpečovaní prác a objednávok, ktoré výslovne uviedla žalobkyňa ako práce a dodávky uskutočnené\ndo vzniku stavby v právnom zmysle slova mimo Zmluvu o dielo. Všetky osoby, ktoré uvádza žalovaný\nako osoby, s ktorými komunikoval predmetné práce a dodávky, ako aj ďalšie osoby (ktoré žalovaný\nvôbec nespomína) sú uvedené v tzv. súkromnom stavebnom denníku žalobkyne (poznámkovom bloku) s\npodrobnými vlastnoručne písanými poznámkami žalobkyne („zošit“ alebo \"súkromný stavebný denník\"),\nktorého kópiu žalobkyňa súdu predložila krátkou cestou už na pojednávaní dňa 14.11.2013. Súd uviedol\ntento dôkaz v rozsudku ako fotokópiu poznámkového bloku žalobkyne s poznámkami o výstavbe.\nKeďže žalovaný namietal neprehľadnosť zošitu, predložila žalobkyňa súdu aj prepis zošita vo Worde\nv zostručnenej forme (pojednávanie 14.10.2015). V úvode zošita na str. 1 je vlastnoručne žalovaným\nnapísaný dátum založenia zošita 23.07.2003 (čiže v čase samotného začiatku realizácie hrubej stavby\nv zmysle Zmluvy o dielo - 22.7.2003) a vlastnoručne žalovaným napísané prvé úlohy, ktoré na začiatku\nvýstavby zadal žalobkyni v súvislosti s výstavbou rodinného domu. Keďže žalovaný nepoprel, že ide o\njeho písmo, hoci žalobkyňa viackrát vo svojich vyjadreniach žiadala, nech sa žalovaný vyjadrí k tomu, či\nide o jeho písmo, sú uvedené skutkové tvrdenie za nesporné. Na ďalších stranách zošita sú už uvedené\nvlastnoručne žalobkyňou napísané kontakty na jednotlivých dodávateľov prác, materiálu, úrady a popis\nk nim v časovom slede. Práve preto, že poznámky v zošite boli písané takpovediac „za chodu“ (komu\nmá žalobkyňa zavolať a čo vybaviť často počas telefonických rozhovorov), tak sú tam mená a priezviská\n\nniektorých dodávateľov uvedené fonologicky (píš ako počuješ). Dovoľujeme si podotknúť, že práve\nzjavné chyby v písaní priezvisk dodávateľov alebo označenia materiálu (Š. D. Z., G. D. G., I. D. Z., B. D.\nB., O. D. O.) v zošite žalobkyne, pre ktoré žalovaný a jeho právna zástupkyňa spochybňujú jej poznámky\nv zošite, taktiež preukazujú autentickosť zošita a poznámok žalobkyne v ňom. Zošit a následné písomné\nvyjadrenia a výpoveď žalobkyne k tomuto zošitu dňa 14.10.2015 ( súd požiadal žalobkyňu, že nie je\npotrebné ísť do podrobností a nech opíše hlavné body), kde žalobkyňa popísala jednotlivé kontakty,\nstretnutia a práce dodávateľov so všetkými podrobnosťami k ich komunikácii a dodávkam prác a\nmateriálu, ako aj kontakty na úrady počas celej výstavby rodinného domu, vo vzájomných súvislostiach\n(hoci už odvtedy uplynulo viac ako 10 rokov), sú jednoznačným dôkazom, že žalobkyňa sa od začiatku\nvýstavby rodinného domu (dokonca aj pred samotným začiatkom) aktívne vysokou mierou podieľala na\nvšetkých činnostiach súvisiacich s výstavbou rodinného domu, keďže informácie obsiahnuté v zošite\nspolu s vysvetlením ich vzájomnej súvislosti s výstavbou nemôže mať iná ako osoba, ktorá sa sama\naktívne podieľala na jednotlivých činnostiach. Dovoľujeme si poukázať, že žalovaný nevie tak detailne\npopísať priebeh výstavby rodinného domu a jednotlivé práce dodávateľov ako žalobkyňa (viď jeho\nvýpovede a písomné vyjadrenia), keďže väčšinu záležitostí vybavovala žalobkyňa.\n112. Žalovaný sa vyjadril k jednotlivým osobám, ktoré vykonávali práce resp. dodávali materiál na stavbu\nrodinného domu pred vznikom stavby ako aj po jej vzniku v právnom zmysle slova, prvýkrát až na\npojednávaní v roku 2016 (zápisnica 05.02.2016), čiže niekoľko rokov po predložení dôkazu - zošita\na označení týchto osôb zo strany žalobkyne v zošite (súkromnom stavebnom denníku resp. v jeho\nprepise) a potom neskôr vo vyjadrení z 10.04.2018. Žalovaný sa snažil viacero záznamov v zošite\nžalobkyne (stavebnom denníku) účelovo spochybniť, že tieto osoby nepozná a vôbec sa nezúčastnili na\nprácach resp. dodávkach na stavbu rodinného domu resp. v súvislosti s výstavbou. Žalobkyňa viacerými\nlistinnými dôkazmi vyvrátila spochybnenia žalovaného k jednotlivým osobám podieľajúcim sa prácou\nalebo dodávkami na výstavbe rodinného domu a potvrdila práve zabezpečovanie týchto dodávok z jej\nstrany (bližšie str. 35-36 záverečného vyjadrenia z 05.10.2017).\nZ uvedeného vyplýva, že žalobkyňa ako prvá v konaní uviedla práce a dodávky materiálu pred vznikom\nstavby v právnom zmysle slova a osoby, ktoré ich zabezpečovali a predložila príslušné listinné dôkazy.\nŽalobkyňa sa nemala ako inak dozvedieť o jednotlivých dodávateľoch prác a materiálu na výstavbu\nrodinného domu a vedieť také detailné informácie spolu s vysvetlením ich vzájomnej súvislosti s\nvýstavbou (dokonca s podrobnosťami o spoločnej komunikácii, objednávkach a materiáli), ako tým,\nže žalobkyňa priamo a aktívne sama resp. spoločne so žalovaným dodávku týchto prác a materiálov\nvybavovala a zabezpečovala. Žalobkyňa uviedla viacero osôb, ktoré žalovaný ani nespomenul a ani sa\nnevedel vyjadriť, uviedla telefónne čísla na konkrétne osoby (mnohé dodnes pracujú v týchto firmách),\npričom k mnohým neexistujú žiadne doklady, zmluvy, faktúry (napr. doprava dreva A.. G., Z. A.. Z., škridle\n- osoby zo skladu) resp. doklady mal žalovaný (faktúra od Pezinských tehelní).\nPreto až komicky a absurdne vyznieva záverečná veta žalovaného v bode 10.5 odvolacej repliky, že\nžalobkyňa v konaní síce uvádza rôzne skutkové tvrdenia, avšak tieto sú vo výraznej miere len v rovine\nvšeobecných, nekonkrétnych a ničím nepodložených tvrdení, najmä keď žalovaný v konaní okrem\nZmluvy o dielo s TITAN RAŠ a žiadostí v rámci stavebného konania predtým ako žalobkyňa súvisle a\npodrobne opísala priebeh výstavby (v jej výpovediach ako aj písomných vyjadreniach) neuviedol žiadne\niné činnosti a dodávateľov týkajúcich sa výstavby rodinného domu. Zároveň žalobkyňa pri každom úkone\nvždy uviedla, že ktorý úkon zabezpečovala spolu so žalovaným a ako sa na danom úkone podieľal\nžalovaný. Napriek snahe žalovaného o popretie resp. preukázanie nepravdivosti tvrdení žalobkyne o jej\núčasti na jednotlivých ňou opísaných úkonoch do vzniku stavby v právnom zmysle slova, tým že žalovaný\ntvrdil len jeho výlučnú účasť na týchto úkonoch jednoznačne potvrdil, že takéto činnosti, dodávatelia a\nmateriál sa do vzniku stavby v právnom zmysle slova na výstavbe vykonávali a zúčastňovali a z ich\nsamotnej podstaty vyplýva (prípravné práce na pozemku, zabezpečovanie tehál, dreva na krov a škridiel,\nrealizácia krovu a pokládka škridiel), že sa realizovali pred vznikom stavby v právnom zmysle slova.\nProtirečivé tvrdenia žalovaného poukazujú práve na ich zrejmú účelovosť poprieť akúkoľvek účasť\nžalobkyne na výstavbe rodinného domu smerom k zachovaniu aktuálne v katastri nehnuteľností\nzapísaného výlučného vlastníckeho práva žalovaného k domu.\nZ uvedeného jednoznačne vyplýva, že do fázy vzniku rodinného domu ako stavby v právnom zmysle\nslova sa stavba realizovala jednak svojpomocne, jednak na základe Zmluvy o dielo so zhotoviteľom\nhrubej stavby TITAN RAŠ a dodávateľsky mimo Zmluvy o dielo a žalobkyňa preukázala jednoznačnú\núčasť na týchto činnostiach a úhradách už v tejto fáze výstavby.\nV bode 11. odvolacej repliky žalovaný opätovne zavádza, že dôvodom pre záujem o ukončenie konania\nmimosúdnou cestou bol jeho nepriaznivý psychický stav a zúfalstvo, že sa nedožije konca súdnych\n\nkonaní a nie uznanie nároku žalobkyne. Tak ako žalobkyňa uviedla v bode 1. vyjadrenia k odvolaniu\npsychickými ťažkosťami trpel žalovaný aj počas ich partnerského vzťahu a manželstva. Žalovaný svoju\npsychickú poruchu počas celého súdneho konania napriek tvrdeniam žalobkyne popieral. A k zúfalstvu\nžalovaného v súvislosti s dobou trvania súdneho konania žalobkyňa uvádza, že táto argumentácia zo\nstrany žalovaného ako zdôvodnenie možného mimosúdneho riešenia sporu znie absurdne, vzhľadom\nna prieťahy konania spôsobené práve žalovaným a jeho právnou zástupkyňou predkladaním účelových\na neodôvodnených ospravedlnení ich neúčasti na pojednávaniach. Naopak práve žalobkyňa by mohla\nbyť zúfalá po toľkých rokoch súdneho konania, jej aktívnej účasti na pojednávaniach, kde si opakovane\nspätne pripomínala obdobie svojho života, ktoré skončilo tým, že ju vlastný manžel psychickým nátlakom\ndonútil odísť z ich spoločného domu a popieral každú jej účasť pri výstavbe ako aj ich samotný vzťah,\nčo ju psychicky ubíjalo. Napriek tomu bola ochotná uveriť záujmu žalovanému o ukončenie sporu a\npristúpiť na ukončenie súdneho konania. I keď je vôbec otázne, či išlo o reálny alebo len predstieraný\nzáujem, keďže sa žalovaný niekoľkokrát v rámci mimosúdneho dojednávania odmlčal a znova po dlhšej\ndobe ozval, s cieľom naviesť žalobkyňu, aby svoj nárok na spoluvlastníctvo rodinného domu poprela.\nŽalobkyňa však trvala na uznaní svojho žalobného nároku zo strany žalovaného, s tým, že podklady\nboli pripravené tak, aby chránili záujmy oboch strán sporu. Pokiaľ by žalovaný mal skutočný záujem na\nskorom ukončení sporu za sumu vyrovnania, na ktorej sa účastníci konania dohodli (ako vyplýva z ich\nemailovej komunikácie predloženej súdu), pristúpil by k podpísaniu pripravených dokumentov. A ak by\nžalovaný považoval nárok žalobkyne na spoluvlastníctvo za nedôvodný, tak by nemal žiadny dôvod a\nzáujem sa dohodnúť na skoršom ukončení sporu.\n113. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380\nods.\n1 Civilného sporového poriadku, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené\nzákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie,\nnevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného\nnemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli\nstrany sporu, resp. ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219\nods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených\nzákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie\nodvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej\na právnej správnosti rozsudku súdu prvej\ninštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom\nprvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania.\n114. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel, je\nvecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§\n387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne\nskutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd\nzdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný\nrozsahom a dôvodmi odvolania.\n115. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti\nrodinného domu so súpisným č. XXX na A.. Č.. XXX/X P. S. XXX O., W. A. R. A. V. D. V. A. Z. A. Č..\nXXX/X P. S. XXX O., W. A. R., S. G. Ú. M., P. N., O..Č.. - M., P. N. S., R. na U. Č.. XXX, vedenom\nKatastrálnym úradom Bratislava, Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu v spoluvlastníckom\npodiele o veľkosti 1/2.\n116. Žalobkyňa tvrdila, že pôvodne so žalovaným tvorili pár, spoznali sa v roku 2001. V roku 2005\nuzatvorili spolu manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozhodnutím súdu dňa 07.10.2009. Počas trvania\nvzťahu sa dohodli, že budú spolu stavať dom. Bolo to v roku 2002, na pozemku, ktorý bol vo výlučnom\nvlastníctve žalovaného. Dohodli sa na tom, že si neurčia spoločné podiely k domu, ale budú neskôr\nurčené podľa výkonov, prác, investícií a pod. Žalobkyňa sa podieľala na stavbe domu finančne, a\nto konkrétne sumou čo sa týka iba domu, ďalej sa podieľala prácami a výkonmi a administratívnou\nčinnosťou ohľadne vybavovania dokladov súvisiacich s výstavbou rodinného domu a tiež sa podieľali\nna výstavbe domu jej rodinní príslušníci. Žalovaný si zobral úver na dom vo výške 1.010.000,- Sk s tým,\nže len on bude dlžníkom. Žalobkyňa mala záujem tiež byť dlžníčka úveru, čo môže potvrdiť pracovníčka\nSlovenskej sporiteľne, a.s. Bolo to v roku 2002. V roku 2005 bol žalovaný v Číne na obdobie 3-5 rokov.\nVzhľadom k tomu, že mali byť dokončené stavebné práce dohodli sa so žalovaným, že ona dokončí\ndom a administratívne záležitosti ohľadne domu a potom príde za ním do Číny. Pýtala sa žalovaného,\n\nkedy sa bude konať zápis jej osoby ako spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti po formálnej stránke,\na keďže žalovaný bol v zahraničí, neskôr zase mal zdravotné problémy - psychického charakteru, stále\nsa to odďaľovalo. V júli 2005 po uzatvorení manželstva jej žalovaný zaslal prísľub e-mailom, kde bolo\ndeklarované, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, a že sa podieľala finančne na\nvýstavbe rodinného domu v Jarovciach, a preto len z technických príčin, z dôvodu zahraničnej služby v\nŠanghaji nie je uvedené jej meno v liste vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. To by mohla potvrdiť jej\nkolegyňa, ktorá spolu s ňou sedela v kancelárii a rozprávali sa o tom. Z dôvodu, že žalovaný mal vzťah\ns inou ženou, ich manželstvo účastníkov skončilo rozvodom v roku 2009.\n117. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a tvrdil, že medzi stranami sporu nikdy nedošlo k\nuzavretiu dohody o budúcom spoluvlastníctve k nehnuteľnosti, tak ako to deklaruje žalobkyňa. Žalovaný\nstavbu rodinného domu začal uskutočňovať s úmyslom mať ju pre seba. Nadobudol pozemky, na ktorých\nje postavený rodinný dom na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva\npodľa S.-XXXX/XX zo dňa 03.09.1999 do výlučného vlastníctva. Už v čase po nadobudnutí pozemkov\ndo vlastníctva sa rozhodol stavať rodinný dom a mal v úmysle stavbu nadobudnúť do svojho vlastníctva\na všetky jeho následné úkony v tom čase smerovali k tomu, aby novopostavený dom nadobudol\ndo výlučného vlastníctva. V novembri 2002 si dal vypracovať dokumentáciu stavby (projektový plán\nrodinného domu JUNIOR 54), na ktorej je uvedený ako investor spolu s položkovým rozpočtom stavby.\nŽiadosťou zo dňa 22.11.2002 požiadal o poskytnutie hypotekárneho úveru na výstavbu rodinného\ndomu a zmluva bola podpísaná dňa 20.12.2002 na sumu 1.010.000,- Sk. Dňa 07.04.2005 požiadal o\nvydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Rodinný dom JUNIOR 54“ a rozhodnutie, ktorým bolo\npovolené stavbu užívať bolo vydané dňa 21.06.2005. Rozhodnutím číslo XXX/XXXX zo dňa 01.07.2005\nbolo určené pre stavbu rodinného domu súpisné číslo a orientačné číslo. Žalovaný tvrdil, že samotná\núčasť žalobkyne na stavbe rodinného domu by na vznik spoluvlastníckeho vzťahu nestačila, a to aj\nkeby prípadne poskytla značné materiálové alebo finančné prostriedky, či vlastnú prácu, ak nebola\npred začatím stavby rodinného domu uzavretá medzi ňou a žalovaným dohoda o spoločnej výstavbe\nrodinného domu, a teda aj dohoda o založení podielového spoluvlastníctva musí byť preukázaná. Preto\nnavrhol žalobu zamietnuť.\n118. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo\nk dohode o založení podielového spoluvlastníctva ešte pred začiatkom výstavby rodinného domu.\nŽalobkyňa a žalovaný ešte pred začatím stavby žili spolu ako partneri, čo mal súd preukázané zo\nsvedeckých výpovedí svedkov (Z. U. U. H., O.. A. H., L.. I. O., L.. H. O., L.. M. U., U. O.) ako aj\nz video záznamu zo svadby syna žalobkyne A. H., z ktorého mal súd preukázané, že žalobkyňa a\nžalovaný tvorili partnerskú dvojicu už v roku 2001. Žalobkyňa preukázala, že spolu so žalovaným tvorila\ndvojicu aj spoločnými fotografiami vyhotovenými pri príležitosti rôznych akcii a spoločenských podujatí,\nako napr. golfový turnaj v lete 2001, zo svadby dcéry rodinných známych v októbri 2002, z oslavy 50tych narodením rodinného známeho v júni 2004, kde sa spolu so žalobkyňou držia za ruky, oslava\npromócií dcéry žalobkyne v júni 2006, oslava 50- tých narodenín žalovaného v auguste 2007, oslava\n50-tych narodenín žalobkyne v októbri 2007. Tieto fotografie zachytávajú spoločné momenty zo života\nžalobkyne a žalovaného ako dvojice v určitom období, pričom žalobkyňa nimi preukazuje svoje tvrdenie,\nže spolu so žalovaným tvorili partnerskú dvojicu už od roku 2001. Tento dôkazný materiál jasne a bez\nakýchkoľvek pochýb preukazuje tvrdenie žalobkyne, že spolu žili ako partneri. Svedkovia dohody o\nzaložení podielového spoluvlastníctva, ktorí by to vedeli priamo preukázať neboli a ani nemohli byť,\nkeďže žalobkyňa uvádzala, že sa dohodli sami dvaja, bez svedkov. Avšak spoločné konanie žalobkyne\na žalovaného smerujúce k výstavbe a kolaudácii rodinného domu v Jarovciach jasne dokazuje ich\nspoločnú vôľu, ktorou bola výstavba rodinného domu a následne ich spoločné bývanie v tomto dome,\nčo sa aj uskutočnilo. Z dokazovania vyplynulo, že stavbu vykonávali strany sporu spoločne, svedeckými\nvýpoveďami bolo potvrdené, že žalobkyňa sa aktívne podieľala na výstavbe rodinného domu, jednak\nfinančne, jednak vlastnou prácou či už fyzickou alebo vybavovaním administratívnych vecí (svedkovia:\nU. U. H., O.. A. H., L.. I. O. L.. H. O., L.. M. U., U. O.). Zároveň mal súd svedeckými výpoveďami\npotvrdené, že na stavbe sa aktívne fyzickými prácami zúčastňovali aj rodinný príslušníci žalobkyne\n(svedkovia C. N., S. C., O.. A. H.). I napriek tomu, že žalovaný nevedel presne ustáliť výšku investícii\nžalobkyne, potvrdil že sa finančne podieľala na výstavbe rodinného domu a rekonštrukcii jeho bytu (viď\nč.l. 136 a pojednávanie zo dňa 17.10.2017), kde uviedol, že žalobkyňa investovala do rodinného domu\nokolo 100 000 Sk a do bytu na N. cca.10.000 Eur. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa investovala\nfinančné prostriedky aj do bytu žalovaného na N. X.. Č.. XX, Č. N. XX S. N.. Nebolo preukázané,\nže by žalovaný vystupoval sám ako stavebník, práve naopak žalobkyňa preukázala, že sa aktívne\n\npodieľala na výstavbe rodinného domu. Počas konania žalovaný menil výpovede, vypovedal účelovo,\nnejednoznačne až vyhýbavo, dokonca tvrdil, že so žalobkyňou pred uzatvorením manželstva ani netvorili\npár, uvádzal, že nevedel prečo žalobkyňa investovala finančné prostriedky do výstavby domu a do\nrekonštrukcie jeho bytu. Zároveň spochybňoval jej vnesené financie ako aj jej prácu na dome a prácu jej\nrodinných príslušníkov na dome. Snažil sa presvedčiť súd, že na stavbe domu robili okrem hrubej stavby\n(ktorú realizovala stavebná spoločnosť) len jeho rodinní príslušníci a zároveň spochybňoval svedecké\nvýpovede svedkov navrhnutých žalobkyňou s odôvodnením, že to je predsa jej rodina a ako takí sú\nnedôveryhodní.\n119. Žalovaný v podanom odvolaní k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej\ninštancie uviedol, že súd prvej inštancie síce v bodoch 45 až 53 napadnutého rozsudku cituje\nhmotnoprávne normy Občianskeho zákonníka (§ 34, § 35 ods. 1 a ods. 3, § 132 ods. 1 a ods. 2, § 136 ods.\n1 a ods. 2, § 137 ods. 1 a ods. 2), avšak opätovne nie je možné zistiť, ako tieto právne normy súd aplikoval\nna túto konkrétnu právnu vec a podľa akej právnej normy malo vzniknúť spoluvlastníctvo žalobkyne\nk rodinnému domu. Súd uvádza ustanovenie § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého\nzákonného ustanovenia je možné nadobudnúť vlastníctvo spôsobmi, ktoré sú v tomto ustanovení\nvymenované, avšak súd už neuvádza, ktorým z týchto zákonných spôsobov podľa § 132 ods. 1 OZ malo\nvzniknúť podielové spoluvlastníctvo žalobkyne (samotný odkaz na § 132 ods. 1 odvolací súd označil\nza nedostatočný).\nŽalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď súd na zistený\nskutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu. Súd prvej inštancie mal na skutkový stav vymedzený\nnespornými skutočnosťami aplikovať § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 132 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, pretože je nepochybné, že ak na pozemku vlastnícky patriacom žalovanému\nbola na základe zmluvy o dielo uzavretej podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka medzi žalovaným\nako objednávateľom a stavebnou spoločnosťou ako zhotoviteľom zhotovená stavba rodinného domu, a\nzmluva o dielo neurčovala v tomto smere nič iné, stal sa v zmysle § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka\nvýlučným vlastníkom zhotovenej stavby rodinného domu žalovaný ako objednávateľ a bol ním od\nsamotného počiatku výstavby, ako aj v jej priebehu.\n120. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou\nalebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností\nustanovených zákonom. Z komentovaného znenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že „iné právne\nskutočnosti ustanovené zákonom“, na základe ktorých možno nadobudnúť vlastníctvo, nemusia byť\nnormatívne upravené len v Občianskom zákonníku, ale môžu vyplývať aj z osobitných právnych\npredpisov. Spoločné pre všetky tieto osobitné prípady nadobudnutia vlastníctva je však to, že zákon\nmusí expressis verbis nadobudnutie vlastníctva predpokladať. Zmluva o dielo, na základe ktorej bola\nzhotovená stavba rodinného domu, bola uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Z\nkomentovaného znenia Obchodného zákonníka vyplýva, že § 536 ods. 2 upravuje činnosti, ktorých\nvýsledok sa týka stavby, t.j. zhotovenie stavby sa ex lege považuje za dielo. Pri stavbách pevne\nspojených so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 OZ), bude predmetom diela a výsledkom\nčinnosti zhotoviteľa, nehnuteľná vec. Záväzok vykonať dielo je predstavovaný realizovaním činností,\nv dôsledku ktorých sa postupne „zhmotňuje“, t.j. vzniká predmet diela (§ 537 ods. 3 ObZ). Podľa §\n542 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku,\nnebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci znáša objednávateľ a je jej vlastníkom, ak zmluva\nneurčuje niečo iné. Ustanovenie § 542 Obchodného zákonníka je osobitnou úpravou toho, kto je\noriginálnym nadobúdateľom vlastníctva k zhotovovanej veci vo väzbe na miesto, kde sa vec zhotovuje.\nDispozitívny charakter ustanovenia umožňuje modifikáciu, ktorá zmluvná strana nadobudne vlastníctvo\nk novovytvorenej veci. Ak v zmluve nie je dohodnuté inak, vlastníkom novozhotovenej stavby sa stáva\nobjednávateľ.\n121. Z uvedenej odvolacej námietky vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil,\npretože na danú vec mal aplikovať § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Odvolacia námietka\nnesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku, ale\nnie je dôvodná. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ\nvykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. V danom prípade\nZmluvu o dielo uzatvoril žalovaný s konkrétnou obchodnou spoločnosťou a touto zmluvou a ustanovením\n§ 536 Obchodného zákonníka sa spravoval právny vzťah týchto dvoch zmluvných strán a upravoval to,\nkto je vlastníkom veci, či spoločnosť ako zhotoviteľ alebo žalovaný ako objednávateľ. V danom prípade\n\nsa stal vlastníkom veci objednávateľ, ale pokiaľ nebola účastníkom Zmluvy o dielo aj žalobkyňa, nemôže\nžalovaný tvrdiť, že iba on je vlastníkom takto zhotovenej veci na základe Zmluvy o dielo, takýto názor\nje nesprávny a to najmä z toho dôvodu, že strany sporu si dohodli formu nadobudnutia rodinného domu\ndo podielového spoluvlastníctva, rodinný dom stavali spoločne a nie je zanedbateľná skutočnosť, ktorú\nopomenul žalovaný, že aj žalobkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu s inými dodávateľmi, zhotoviteľmi\ndiela, majstrami, robotníkmi, predajňami pri kúpe materiálu, tovaru, služieb a nemožno z toho urobiť\nzáver, že zmluvami, ktoré uzatvorila v súvislosti so stavbou domu žalobkyňa, nadobudla ona výlučnú\nformu vlastníctva k rodinnému domu, resp. k určitým konkrétnym čiastkovým prácam, výkonom a pod.,\npretože len ona bola v zmluvnom vzťahu s inými zhotoviteľmi diela a nadobudla výlučné vlastníctvo\nk tomu z dôvodu, že v zmluvnom vzťahu s nimi nebol žalovaný. Žalobkyňa tak mohla nadobudnúť\nvýlučné vlastníctvo napríklad k zabudovanému materiálu na základe kúpnej zmluvy. V danom prípade\nbolo preukázané vykonaným dokazovaním, že strany sporu sa dohodli budovať rodinný dom spoločne\ndo podielového spoluvlastníctva a preto právny názor žalovaného, ktorý odvodzuje svoje výlučné\nvlastníctvo zo Zmluvy o dielo, uzavretej medzi ním a zhotoviteľom diela, nie je správny a súd prvej\ninštancie nebol povinný aplikovať na daný prípad určenia podielového spoluvlastníctva ustanovenie\n§ 536 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje iba vzťah objednávateľa a zhotoviteľa na zhotovenie\nurčitej veci, resp. časti veci. Iná skutočnosť by bola v prípade, ak by žalovaný na svojom pozemku si\ndal postaviť celú nehnuteľnosť sám, bez toho, že by sa so žalobkyňou dohodli, že nehnuteľnosť budú\nstavať spoločne, ale ešte k tomu, aby bolo možné rodinný dom užívať, nestačilo len jeho zhotovenie\nzabezpečené Zmluvou o dielo žalovaným, ale k ukončeniu rodinného domu urobila ďalšie úkony,\nobstaranie materiálu, služieb a iné žalobkyňa, ktorá tiež rovnako vstupovala do zmluvného vzťahu s\ninými fyzickými a právnickými osobami, ktorých účastníkom zase nebol žalovaný.\n122. V prejednávanej veci je predmetom konania určenie podielového spoluvlastníctva žalobkyne k\nrodinnému domu. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť\nkúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných\nskutočností ustanovených zákonom.\n123. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo\nk dohode o založení podielového spoluvlastníctva ešte pred začiatkom výstavby rodinného domu.\nŽalobkyňa a žalovaný ešte pred vznikom stavby žili spolu ako partneri, čo mal súd preukázané zo\nsvedeckých výpovedí svedkov (svedkyne U. U.G. H., O.. A. H., L.. I. O., L.. H. O., L.. M. U., U. O.) ako aj\nz videozáznamu zo svadby syna žalobkyne A. H. (č.l. 353), z ktorého mal súd preukázané, že žalobkyňa\na žalovaný tvorili partnerskú dvojicu už v roku 2001. Žalobkyňa preukázala, že spolu so žalovaným tvorili\ndvojicu aj spoločnými fotografiami, vyhotovenými pri príležitosti rôznych akcii a spoločenských podujatí,\nako napr. golfový turnaj v lete 2001, zo svadby dcéry rodinných známych v októbri 2002, z oslavy 50-tych\nnarodením rodinného známeho v júni 2004, kde sa spolu so žalobkyňou držia za ruky, oslava promócií\ndcéry žalobkyne v júni 2006, oslava 50-tých narodenín žalovaného v auguste 2007, oslava 50-tych\nnarodenín žalobkyne v októbri 2007 (č.l. 339 až 348). Tieto fotografie zachytávajú spoločné momenty zo\nživota žalobkyne a žalovaného ako dvojice v určitom období, pričom žalobkyňa nimi preukazuje svoje\ntvrdenie, že spolu so žalovaným tvorili partnerskú dvojicu už od roku 2001. Tento dôkazný materiál jasne\na bez akýchkoľvek pochýb preukazuje tvrdenie žalobkyne, že spolu žili ako partneri. Svedkovia dohody\no založení podielového spoluvlastníctva, ktorí by to vedeli priamo preukázať neboli a ani nemohli byť,\nkeďže žalobkyňa uvádzala, že sa dohodli sami dvaja, bez svedkov. Avšak spoločné konanie žalobkyne\na žalovaného smerujúce k výstavbe a kolaudácii rodinného domu v Jarovciach jasne dokazuje ich\nspoločnú vôľu, ktorou bola výstavba rodinného domu a následne ich spoločné bývanie v tomto dome,\nčo sa aj uskutočnilo. Z dokazovania vyplynulo, že stavbu vykonávali strany sporu spoločne, svedeckými\nvýpoveďami bolo potvrdené, že žalobkyňa sa aktívne podieľala na výstavbe rodinného domu, jednak\nfinančne, jednak vlastnou prácou či už fyzickou alebo vybavovaním administratívnych vecí (svedkovia:\nU. U. H., O.. A. H., L.. I. O. L.. H. O., L.. M. U., U. O.). Zároveň mal súd svedeckými výpoveďami\npotvrdené, že na stavbe sa aktívne fyzickými prácami zúčastňovali aj rodinný príslušníci žalobkyne\n(svedkovia C. N., S. C., O.. A. H.). I napriek tomu, že žalovaný nevedel presne ustáliť výšku investícii\nžalobkyne, potvrdil že sa finančne podieľala na výstavbe rodinného domu a rekonštrukcii jeho bytu (viď\nč.l. 136 a pojednávanie zo dňa 17.10.2017), kde uviedol, že žalobkyňa investovala do rodinného domu\nokolo 100.000,- Sk a do bytu na N. cca. 10.000 eur. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa investovala\nfinančné prostriedky aj do bytu žalovaného na N. X.. Č.. XX, Č. N. XX S. N.. Nebolo preukázané, že by\nžalovaný vystupoval sám ako stavebník, práve naopak žalobkyňa preukázala, že sa aktívne podieľala na\nvýstavbe rodinného domu. Žalobkyňa k svojmu tvrdeniu predložila písomné dôkazy aj navrhla svedkov,\n\nna základe čoho súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, správne a dostatočne zistil skutkový\nstav a vyhodnotil a správny skutkový a právny záver, v dôsledku čoho aj správne vo veci rozhodol,\nkeď žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal aj z vyjadrenia žalovaného v čase\njeho práce v zahraničí, keď zaslal e-mail žalobkyni, ktorý videla a potvrdila jeho existenciu jej kolegyňa,\nktorá sedela s ňou v kancelárii, že „On ju ubezpečoval, že to vybavia, keď sa vrátia na Slovensko a v\nsúvislosti s tým poslal aj e-mail, „že sa podieľala finančne na výstavbe rodinného domu, ale z technických\npríčin (zahraničná služobná cesta v Šanghaji) nie je uvedené meno mojej zákonitej manželky O. na LV\nuvedenej nehnuteľnosti“.\n124. V súvislosti s predmetom konania v danej veci, odvolací súd poukazuje na rozhodnutia, v\nktorých vyslovil právny názor aj Najvyšší súd SR, v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/131/2018, zo dňa\n01.08.2020: „Pokiaľ sa viaceré osoby skôr, než sa začalo so stavbou, dohodli písomne, ústne alebo\naj len konkludentne dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom, že budúca stavba zriaďovaná ich\nspoločnou činnosťou bude v ich podielovom spoluvlastníctve, nezakladá neplatnosť takejto ich dohody,\nak jej predmetom nebola zároveň napríklad výška spoluvlastníckych podielov jednotlivých zúčastnených\nosôb alebo otázka organizačného či finančného zabezpečenia výstavby alebo budúceho spôsobu\nužívania stavby.“\nNajvyšší súd SR, sp. zn. 4Cdo/58/2021, zo dňa 25.01.2023: „Pre posúdenie vzniku podielového\nspoluvlastníctva k domu postavenému spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca ich pred\nvýstavbou (čo aj len konkludentne) uzavretá dohoda o založení spoluvlastníckych vzťahov, ktorá\nvyjadruje úmysel mať dom pre seba. Nerozhoduje, kto je vlastníkom pozemku zastavaného domom,\nako bola stavba domu realizovaná a financovaná a ani to, kto je v stavebnom (kolaudačnom) rozhodnutí\nuvedený ako stavebník.“\n125. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dohodu o založení\nspoluvlastníctva. Účastníci konania tvorili od roku 2001 spoločnú domácnosť a plánovali spoločnú\nbudúcnosť, čo sa prejavilo uzavretím manželstva v roku 2005 a niekoľkoročným spolužitím v\npredmetnom rodinnom dome. V lete roku 2002 sa žalobkyňa s žalovaným dohodla, že začnú spolu stavať\nrodinný dom na pozemku žalovaného. Ďalšie konanie a správanie účastníkov konania pred začatím ako\naj počas výstavby rodinného domu aj po jeho ukončení bolo už len samotnou realizáciou tejto dohody. V\nkonaní bolo preukázané, že žalobkyňa ešte pred vznikom stavby v právnom zmysle slova (dokonca ešte\npred začatím samotnej výstavby) zabezpečovala všetky potrebné a nevyhnutné záležitosti súvisiace so\nstavbou rodinného domu - fyzické práce žalobkyne, jej syna a rodinných známych, objednávok prác,\nmateriálu a zariadení do rodinného domu a komunikácia s dodávateľmi a úradmi (bod 5. a 6. tohto\nvyjadrenia). Zároveň ešte do vzniku stavby v právnom zmysle slova (hneď po uskutočnení časti hrubej\nstavby financovanej z hypotekárneho úveru žalovaného resp. paralelne s ňou) sa začala aj finančne\npodieľať.\n126. Žalovaný namietal tvrdenie žalobkyne a žiadal žalobu zamietnuť. Počas konania žalovaný menil\nvýpovede, vypovedal účelovo, nejednoznačne až vyhýbavo, dokonca tvrdil, že so žalobkyňou pred\nuzatvorením manželstva ani netvorili pár, uvádzal, že nevedel prečo žalobkyňa investovala finančné\nprostriedky do výstavby domu a do rekonštrukcie jeho bytu. Zároveň spochybňoval jej vnesené ako aj jej\nprácu na dome a prácu jej rodinných príslušníkov na dome. Snažil sa presvedčiť súd, že na stavbe domu\nrobili okrem hrubej stavby (ktorú realizovala stavebná spoločnosť) len jeho rodinní príslušníci a zároveň\nspochybňoval svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalobkyňou s odôvodnením, že to je predsa\njej rodina. Žalovaný predložil doklady ako žiadosť o stavebné povolenie, projektovú dokumentáciu a\niné súvisiace s povolením stavby, ktoré boli vystavené na jeho meno, ako aj súvisiace s vybavením\nhypotekárneho úveru. Nepodarilo sa mu ale preukázať, že žalobkyňa nedôvodne tvrdila, že sa dohodli\nspoločne stavať, zabezpečovať, financovať rodinný dom, ktorý bude v ich podielovom spoluvlastníctve.\n127. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ žalovaný namietal tvrdenia žalobkyne, mal možnosť počas\nkonania tvrdiť a najmä preukázať svoje tvrdenie a predložiť o tom dôkazy, ale v priebehu celého konania\ntak neurobil, aby súd jeho dôkazom vyhovel. Ak ale tvrdil, že so žalobkyňou netvoril pár pred uzavretím\nmanželstva, že nežili v spoločnej domácnosti, že sa nedohodli, že budú rodinný dom stavať spoločne a\nspoločne nadobudnú podiely na tejto nehnuteľnosti, nemožno logicky prijať danú situáciu, že žalovaný\nuzatvoril so žalobkyňou manželstvo, prijal danú situáciu, žalobkyňa od úpravy a vyčistenia terénu, kde\nmal stáť dom, až po zabezpečenie zariadenia interiéru zhotoveného domu, vynakladala svoje peniaze,\nprijímal jej prácu, starostlivosť, vybavovanie rôznych povinností ohľadne stavby domu, financovanie\n\nstavby a z vykonaného dokazovania nemožno zistiť, že aspoň raz ju vyzval, aby to nerobila, že si to\non neželá, lebo len on je výlučný vlastník nehnuteľnosti a len on sám môže zabezpečovať, všetko\nfinancovať a robiť úkony súvisiace so stavbou domu. Žalovaný tak prijímal úkony žalobkyne s tým\nsúvisiace a vôbec nenamietal, keď do nehnuteľnosti vložila sama nemalé finančné prostriedky. K tomu\niba uviedol, že on nevie, načo to žalobkyňa robila. Záverom je možné konštatovať, že žalobkyňa to preto\nrobila, lebo mala k tomu súhlas žalovaného, ktorý prejavil súhlas, aby rodinný dom stavali spoločne a\nspoločne nadobudli k nemu vlastnícke právo. Žalobkyňa v priebehu celého konania predkladala dôkazy,\nvedela sa vyjadriť ku všetkým postupom pri stavbe domu, predložila písomné doklady k stavbe, bloky,\nfaktúry a komunikáciu s dodávateľmi, službami a pod. Vložila do stavby svoje financie, pomoc svojich\npriateľov, rodinných príslušníkov, svoju prácu a žalovaný k tvrdeniu žalobkyne nepredložil svoje dôkazy\na tak nemohol byť vo veci úspešný. Súd prvej inštancie správne posúdil skutkový a právny stav na\nzáklade predložených dôkazov, výsluchu strán sporu a svedkov, ktoré odvolací súd nepovažuje za\npotrebné znovu oboznamovať. Nebola dôvodná ani odvolacia námietka podľa § 365 ods. 1 písm. b)\nCivilného sporového poriadku, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, keď namietal\nnedostatočné odôvodnenie rozsudku, jeho nepreskúmateľnosť, jeho predčasné vydanie, bez náležitého\nzistenia a ustálenia skutkového stavu, bez uvedenia aplikovaných právnych predpisov a v rozpore s §\n220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav, prihliadol aj na tvrdenie\na predložené dôkazy zo strany žalovaného, ktorý okrem toho iné dôkazy neoznačil a nepredložil, jeho\nvyjadrenia správne vyhodnotil, rozsudok je preskúmateľný, je možné z neho zistiť na základe čoho a\nprečo súd tak rozhodol, je dostatočne odôvodnený a správny. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný sa\nopakovane nedostavoval na pojednávania a svoje námietky a tvrdenia nepreukázal, bolo mu umožnené\naby v priebehu celého konania predložil svoje dôkazy proti tvrdeniu žalobkyne a tak nebola dôvodná\nnámietka, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.\n128. Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva\nna spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane\nsporu realizáciu jej práv dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené\nv kontexte celého konania. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej\ninštancie sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhovaných dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich\nskutočností, alebo\nv nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych\nskutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.).\n129. K tomu odvolací súd uvádza, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom\ntomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces\nje naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav\na po výklade a použití relevantných\nprávnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo\nprijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý\nproces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s\njej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola\nstrana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS\n50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003); porovnaj aj rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/175/2013.\n130. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že dokazovaním nebolo preukázané, že\nby sa strany sporu dohodli, že žalobkyňa pomôže žalovanému so stavbou, prácami i finančne a preto\nbude môcť stavbu iba užívať. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, že spolu so žalobkyňou netvorili\npartnerskú dvojicu už pred uzatvorením manželstva a že nevedel, prečo žalobkyňa investovala finančné\nprostriedky do rodinného domu a bytu na Bulíkovej ulici v Bratislave. Tvrdenia žalobkyne o tom, že\nspolu žili už od roku 2001 a spolu realizovali výstavbu rodinného domu boli presvedčivé, konzistentné,\npodložené jednotlivými dôkazmi a svedeckými výpoveďami. Pre súd bolo naopak veľmi ťažké uveriť teórii\nžalovaného o tom, že nevie prečo investovala žalobkyňa finančné prostriedky, svoj čas a námahu do\nvýstavby rodinného domu a rekonštrukcie bytu. Navyše aj za situácie, že žalovaný býval so žalobkyňou\npo dokončení stavby v rodinnom dome, ktorý spoločne postavili. Žalovaný tvrdil, že so žalobkyňou\n\nnebol v partnerskom vzťahu, ale nenamietal, že s ňou uzatvoril manželstvo a nevedel sa vyjadriť k\ntomu a svojimi dôkazmi vyvrátiť to, že počas niekoľko rokov odkedy sa spoznali a dohodli sa, že budú\nstavať spoločne rodinný dom, prijímal do svojho, ako tvrdil a nepreukázal, rodinného domu, v jeho\nvýlučnom vlastníctve, od žalobkyne finančné prostriedky, prácu, čas, organizáciu a zabezpečenie stavby,\nžil s ňou v manželstve a okrem toho sa starala aj o spoločnú domácnosť a jeho vyjadrenie k veci\nobsahovalo iba pochybnosti, že nevie, prečo to ona robila. Pokiaľ ale žalovaný v priebehu celého konania\nnedokázal svoje tvrdenie aj preukázať, nebolo možné jeho návrhu na rozhodnutie a to zamietnutie\nžaloby, vyhovieť, pretože všetky dôkazy vykonané v danej veci súdom prvej inštancie svedčili v prospech\nžalobkyne a na základe toho súd rozhodol správne. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali za\nnásledok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobkyňa aj žalovaný vo svojich vyjadreniach tak\nrozsiahle opísali daný skutkový stav, že súd mal dostatok dôkazov, aby mohol vo veci správne rozhodnúť.\nS týmito vyjadreniami strán sporu sa oboznámil aj odvolací súd a nezistil pochybenie pri rozhodnutí\nsúdu prvej inštancie, ktoré ako vecne správne potvrdil. Správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie\npodporuje aj vyjadrenie žalobkyne, ktorá uviedla, že žalovaný sa jej ozýva o pakovane a snaží sa s ňou\ndohodnúť, nechce v konaní ďalej pokračovať, pretože ak by žalovaný považoval nárok žalobkyne na\nspoluvlastníctvo za nedôvodný, tak by nemal žiadny dôvod a záujem sa dohodnúť na skoršom ukončení\nsporu.\n131. Dôvodná nebola ani námietka žalovaného v podanom odvolaní, že žalobkyňa v inom konaní, o\nvydanie bezdôvodného obohatenia vystupovala ako nevlastník nehnuteľnosti, pretože otázka iného\nkonania, inej veci, ktorá s touto vecou nesúvisí, nemá význam pre rozhodnutie v tejto veci, keď žalobkyňa\nmá právo podať žalobu v inej veci a domáhať sa nároku, ktorý sama označí a zdôvodní.\nOkrem toho súd prvej inštancie správne rozhodol aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania,\nvzhľadom na úspech žalobkyne vo veci, jej priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý\nvo veci úspech nemal.\n132. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti\npotrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 C.s.p. a dospel k skutkovým a\nprávnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p.\npoukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci\nskutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré\naplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným\na dostatočným spôsobom v súlade\ns ust. § 220 C.s.p. zdôvodnil. Rovnako odvolacia námietka\nnedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je opodstatnená.\n133. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny\npotvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli\nspôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za\ndôvodné, a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a podľa § 387 ods. 2\nC.s.p. sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.\n134. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým\nodvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7/Cdo/56/2011).\n135. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 255 ods.\n1, § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná,\npreto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške náhrady trov konania rozhodne\nsúd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p.\n136. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\n\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435\nC.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "42C/657/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f0134c9d-d02b-4fc6-9a7e-0048355445a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.71.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 71/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 71/2019 z 10. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.71.2019.2"}, {"guid": "ussr:babcf7bf-c2a0-4abb-8e95-32d5b25696e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.227.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 227/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 227/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.227.2018.2"}, {"guid": "b6610ca8-78f7-4c2c-8469-f65845db0918:df9548c0-65dd-4f19-9f79-e7b215d45cde", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8709212992.1", "spisova_znacka": "3MCdo/4/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/4/2013 z 30. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-30", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8709212992.1"}, {"guid": "9a2ff7e2-c4e4-430f-837e-0e330860a635:86b2c171-be1e-4c63-b5db-77e75aa53b20", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/24/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/24/2022 z 22. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2022-04-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9a2ff7e2-c4e4-430f-837e-0e330860a635:86b2c171-be1e-4c63-b5db-77e75aa53b20"}, {"guid": "cbf9ab8d-2e16-4924-a64a-9f13a73cf8de:6ff36673-63fc-4726-8087-4d070779a2df", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/22/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/22/2021 z 10. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-03-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cbf9ab8d-2e16-4924-a64a-9f13a73cf8de:6ff36673-63fc-4726-8087-4d070779a2df"}, {"guid": "86ce6b34-6913-4fb7-9600-9b6dda6707f6:db033d02-e772-430b-ba77-a9ebf2227b2a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2315214387.1", "spisova_znacka": "11Co/208/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/208/2018 z 26. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2315214387.1"}, {"guid": "dbfa0f39-0e90-4a19-945c-fe974184ec5a:e06bbaeb-a354-4292-a625-3f91411fdbf1", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3816200735.1", "spisova_znacka": "27Co/85/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/85/2018 z 25. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-03-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3816200735.1"}, {"guid": "4735050f-4179-424f-a5ed-93ef5f0a89e6:1c57e047-20d3-4076-9d1f-edd661145704", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3816208132.2", "spisova_znacka": "4Co/370/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/370/2017 z 18. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-04-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3816208132.2"}, {"guid": "f64b3ee4-7cc0-4254-a313-96a99bc08c1c:39bc94a1-f290-479d-aedf-e52884c0634a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8715206890.2", "spisova_znacka": "3Co/158/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/158/2017 z 4. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-04-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8715206890.2"}, {"guid": "b0d88c44-13b6-4dad-98a5-79a1eef8e6f1:3e96ba4e-034c-49a6-a7fd-cff377bf1599", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1711212626.2", "spisova_znacka": "3Co/151/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/151/2014 z 22. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-02-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1711212626.2"}, {"guid": "9ccdcd39-7eb6-4d6f-b4b9-600cd332868e:3c5e4321-adae-4d49-9781-1b5034cf9ab6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1611206835.2", "spisova_znacka": "6Co/179/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/179/2015 z 6. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-11-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1611206835.2"}, {"guid": "5a3681fa-da32-4d6b-843b-e020428a79fd:5a06902c-ad52-4ac2-8ba1-d84e2aa30eb6", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/753/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/753/2015 z 27. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5a3681fa-da32-4d6b-843b-e020428a79fd:5a06902c-ad52-4ac2-8ba1-d84e2aa30eb6"}, {"guid": "6b687d84-b806-41df-8202-5fad92758b3a:7a64ed0e-3445-46c9-bb29-33321378fe14", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3809214741.4", "spisova_znacka": "5Co/627/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/627/2014 z 27. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-01-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3809214741.4"}, {"guid": "ffab1802-c492-4c32-b483-8d8c6cd01534:7b8a4fb6-4fb5-4c1f-8be7-8ab5e9f329ab", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1610205592.1", "spisova_znacka": "5Co/135/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/135/2014 z 24. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-11-24", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1610205592.1"}, {"guid": "eac24566-a09d-4b4e-8c67-5a8e04622b8e:a4041391-2373-4455-9fab-c21fbc4cf441", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6912205688.1", "spisova_znacka": "16Co/658/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/658/2013 z 5. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-03-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6912205688.1"}], "citovane_v": []}