Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/9/2023 1117220076 30. 10. 2024 JUDr. Mariana Harvancová ECLI:SK:KSBA:2024:1117220076.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: AGRO MERNÍK, s.r.o., IČO: 36 497 908, 179 Merník, 094 23 Merník, zast. Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., IČO: 47 240 482, so sídlom Kupeckého 320/33, 040 01 Košice, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, IČO: 00156621, Dobrovičova 116/12, 811 09 Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.10.2022, č.k. 23C/47/2017-532, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa II. Žalovanej sa proti žalobcovi
p o t v r d z u j e.
n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 1 ods. 1 písm. d), § 2 ods. 1, § 2 ods. 3, § 2 ods. 6, § 2 ods. 12, § 32 ods. 1, § 36 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z.z. ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka ( ďalej len „nariadenie č. 75/2015 Z.z.“), § 1, §7 ods. 1 a 2 zákona č. 189/2009 Z.z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe ( ďalej len „zákon č. 189/2009 Z.z.“), § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka ( ďalej len „zákon č. 543/2007 Z.z.“), § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 43c ods. 2 prvá veta, § 44 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ Občiansky zákonník, alt. OZ“), § 2 písm. a), § 3 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, § 9 ods. 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z."). Vecne zamietajúce rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal splnenie prvej z troch kumulatívne stanovených zákonných podmienok pre založenie objektívnej zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to existenciu nesprávneho úradného postupu odškodniteľného v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.. Žalobca nesprávny úradný postup žalovanej v podobe iného nezákonného zásahu do práv a právom chránených záujmov odvodzoval od nesprávne riešenej kolízie medzi zák. č. 189/2009 Z.z. ako predpisu vyššej právnej sily a nar. vl. č. 75/2015 Z.z. ako predpisu nižšej právnej sily, podľa ktorého postupovala Pôdohospodárska platobná agentúru (ďalej len „PPA“) pri rozhodovaní o jeho žiadosti zo dňa 14.05.2015 o zaradenie do opatrenia platby na ekologické poľnohospodárstvo, a ktorý podľa žalobcu v rozpore s princípmi právneho štátu pôsobí retroaktívne, to všetko za situácie, kedy
zmluvu o kontrolnej činnosti s inšpekčnou organizáciou uzavrel v lehote určenej zák. č. 189/2009 Z.z.. Vychádzajúc zo skutočnosti, že zmluva medzi žalobcom a inšpekčnou kontrolnou organizáciou nebola uzatvorená do 01. marca 2015, čo predstavuje jednu z podmienok pre priznanie požadovanej dotácie podľa § 32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Z.z., PPA žiadosti žalobcu nevyhovela. Predmetný postup PPA vyhodnotilo ako správny aj MPaRV, a to v liste zo dňa 28.01.2016 a následne aj v odpovedi na žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.05.2017 a zo dňa 29.07.2019. Vo veci samej sa súd prvej inštancie nestotožnil so záverom žalobcu o nesprávnom úradnom postupe pri rozhodovaní o jeho žiadosti, majúc za to, že PPA pri rozhodovaní o žiadosti konala a rozhodovala podľa na vec sa vzťahujúceho právneho predpisu v znení účinnom v čase podávania žiadosti, ktorým je nar. vl. č. 75/2015 Z.z. ustanovujúce pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka (§ 1 predmetného nariadenia). Nariadenie vlády č. 75/2015 Z.z. v zmysle § 32 ods. 1 písm. a) oprávňuje na podanie žiadosti o zaradenie do opatrenia platby na ekologické poľnohospodárstvo len subjekt, ktorý je zaregistrovaný v registri ekologickej poľnohospodárskej výroby počas celého trvania záväzku, a to najneskôr do 31. januára prvého roku trvania záväzku za súčasného splnenia podmienky uzatvorenia zmluvy s inšpekčnou organizáciou počas trvania záväzku, v prvom roku najneskôr do 1. marca. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetná zmluva bola inšpekčnou organizáciou Naturalis SK, s.r.o. podpísaná dňa 26.02.2015 a podľa predloženého výpisu z elektronickej poštovej knihy kontrolnej organizácie bola v tento deň aj odoslaná na podpis žalobcovi. Kvalifikovaný návrh na uzatvorenie zmluvy (§ 43a ods. 1 OZ) žalobca prijal dňa 03.03.2015, t. j. preukázateľne po dátume rozhodnom z hľadiska podmienok stanovených nar. vl. č. 75/2015 Z.z.. Ako nedôvodné vyhodnotil súd tvrdenia žalobcu týkajúce sa vzájomného prepojenia právnych úprav, majúc za to, že zákon č. 189/2009 Z.z. upravuje podmienky vykonávania ekologickej poľnohospodárskej výroby, a to bez ohľadu na to, či si subjekt vykonávajúci ekologickú poľnohospodársku výrobu uplatní alebo neuplatní podporu alebo dotáciu v zmysle aproximačného vládneho nar. č. 75/2015 Z.z.. Podmienky pre poskytnutie finančnej podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka upravuje výlučne nar. vl. č. 75/2015 Z.z.. Rozdielny vecný rozsah pôsobnosti namietaných právnych predpisov vyplýva nielen z predmetu a účelu právnej úpravy vymedzeného v úvodných ustanoveniach, ale aj z rozdielneho okruhu oprávnených subjektov, rozdielnej terminológie či sankčných mechanizmov. Skutočnosť, že žalobca postupoval v súlade so zák. č. 189/2009 Z.z. preto bez ďalšieho nezakladá jeho právny nárok na poskytnutie dotácie podľa nar. vl. č. 75/2015 Z.z.. Z neexistujúceho vzťahu vzájomnej súvislosti a prepojenosti nemožno vyvodiť ani záver o derogovaní zák. č. 189/2009 Z.z. neskôr prijatým nar. vl. č. 75/2015 Z.z. za účelom úpravy poskytovania dotácií. Súd prvej inštancie tak mal za to, že úradný postup PPA a MPaRV, ktorí sa nepriklonili k subjektívnemu a účelovo motivovanému výkladu nar. vl. č. 75/2015 Z.z., preto nemožno hodnotiť ako nesprávny ani v zmysle postupu priečiaceho sa účelu právnej normy. Pokiaľ žalobca nespochybnil skutočnosť, že zmluvu podpísal až 03.03.2015, ale mal za to, že nar. vl. č. 75/2015 Z.z. sa dostalo do rozporu so zák. č. 189/2009 Z.z., z uvedeného možno vyvodiť, že tvrdená škoda mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnou podzákonnou právnou úpravou, za ktorú však žalovaná v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. nezodpovedá. Poukázal na ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého nesprávny úradný postup nie je postup alebo výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy SR (rozhodovanie v zbore o nariadeniach vlády). Z režimu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je tak vyňatá legislatívna právomoc nielen parlamentu, ale aj vlády SR. Pokiaľ žalovaná postupovala striktne podľa nar. vl. č. 75/2015 Z.z. jednoznačne a zrozumiteľne formulovaných podmienok, nemohla sa dopustiť nesprávneho úradného postupu, a to aj v spojení s vyššie opísaným účelom napádanej právnej normy. Uvedeného si bol vedomý aj samotný žalobca pri podávaní žiadosti o zaradenie do opatrenia platby na ekologické poľnohospodárstvo, kedy bolo predmetné nariadenie vlády platné a účinné, a teda aj všeobecne známe. Ako nedôvodný vyhodnotil súd aj poukaz žalobcu na splnenie podmienok podľa § 7 písm. a) zák. č. 189/2009 Z.z. žalobcom a prisvedčil žalovanej, že do vecnej pôsobnosti tohto zákona nepatrí regulácia podmienok pre poskytnutie dotácie, ale stanovenie podmienok ekologickej poľnohospodárskej výroby. Vychádzajúc z uvedeného súd zhodne zo žalovanou neidentifikoval žiadny rozpor zákona s nariadením riešiteľný podľa zásady „lex superior derogat legi inferiori“. Zdôraznil, že aj v prípade konfliktu označených právnych úprav, by postup žalovanej bez toho, aby Ústavný súd SR vyslovil rozpor predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily, nemohol byť iný. Vo vzťahu k namietanej retroaktivite nar. vl. č. 75/2015 Z.z. súd prvej inštancie uviedol, že nar. vl. č. 75/2015 Z.z. nemení obsah práv a povinností, ktoré vznikli a boli priznané právnou úpravou v minulosti, len zohľadňuje podmienky pre budúci záväzok od predchádzajúcich skutočností, ktoré zákonodarca označil pro futuro pre priznanie dotácie za rozhodujúce. V danom prípade zákon č. 189/2009 Z.z., ktorý predchádzal prijatiu nar. vl. č. 75/2015
Z.z. nekreoval žalobcovi právo na poskytnutie dotácie, a preto stanovenie podmienok predmetným nariadením objektívne žiadnym spôsobom nezasahuje do práv priznaných predchádzajúcou právnou úpravou, len využitím legislatívnej právomoci precizuje podmienky odvíjajúce sa od minulých skutočností s následkami pro futuro. Irelevantná je preto aj skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy s kontrolnou inšpekčnou organizáciou nebolo účinné nar. vl. č. 75/2015 Z.z., nakoľko spôsob akým žalovaná nastaví pravidlá a podmienky pre poskytnutie finančných podpôr patrilo plne do kompetencie vlády. Nakoľko žalobca nepreukázal splnenie prvej z troch kumulatívne stanovených zákonných podmienok pre založenie objektívnej zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, súd sa ako nadbytočným nezaoberal splnením ďalších dvoch zákonných podmienok (vznik škody a existencia príčinnej súvislosti), ktorých danosť by nemohla viesť k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol § 255 ods. 1 , § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“). Nakoľko žalovanej, v konaní plne úspešnej, žiadne trovy v konaní nevznikli, súd jej nárok na ich náhradu nepriznal. Prihliadnuc k tomu, že rozhodnutím o nepriznaní nároku žalovanej na náhradu trov konania zároveň odpadá potreba samostatného rozhodnutia o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018). 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, dôvodiac naplnením odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Namietal, že v prejednávanej veci došlo ku kolízii medzi ustanovením zákona (konkrétne § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 189/2009 Z.z.) a podzákonnej právnej úpravy (konkrétne § 32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Z.z.). Uviedol, že spĺňal podmienky stanovené v zákone, pričom PPA a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej len „MPaRV“ ) sa práve pri vzájomnom výklade a aplikácii týchto právnych predpisov dopustili nesprávneho úradného postupu. V zmysle článku 125 ods. 1 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, nariadenie vlády SR nesporne je podzákonným právnym predpisom, ktorý musí byť v súlade s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi. Zároveň v zmysle článku 120 ods. 1 a 2 Ústavy SR, vláda SR vydáva nariadenia vlády SR na vykonanie zákona v jeho medziach. Vláda SR taktiež vydáva nariadenia vlády SR na vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2, ak tak ustanoví zákon. V zmysle vyššie uvedeného, vláda SR pri vydávaní aproximačného nar. vl. č. 75/2015 Z.z. podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 19/2002 Z.z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z.z., bola povinná uvedené nariadenie vydať tak, aby bolo v súlade so zákonmi SR. Preto neobstojí argumentácia žalovanej, ktorú prevzal aj súd prvej inštancie v zamietajúcom rozsudku, že neexistuje žiadny rozpor zákona s nariadením riešiteľný podľa zásady „lex superior derogat legi inferiori.“ Oba sporné predpisy totiž definujú právne vzťahy vznikajúce pri vykonávaní ekologickej poľnohospodárskej výroby. Zákon ustanovuje niektoré pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby, výkon štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, práva a povinnosti osôb vykonávajúcich ekologickú poľnohospodársku výrobu a ďalšie. Nariadenie vlády SR okrem iného ustanovuje pravidlá poskytovania podpory podľa osobitného predpisu formou platby na ekologické poľnohospodárstvo. Oba posudzované právne predpisy je žalobca povinný dodržiavať, pokiaľ chce vykonávať ekologické poľnohospodárstvo a pokiaľ chce navyše aj poberať podporu formou platby na ekologické poľnohospodárstvo. Je pravdou, ako uvádza súd prvej inštancie (v bode 59 odôvodnenia rozsudku), že výlučne nariadenie vlády SR definuje aj podmienky pre poskytnutie finančnej podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka. Avšak tieto podmienky nesmú byť definované nad rámec a prísnejšie, ako sú stanovené v zákone v rámci pravidiel ekologickej poľnohospodárskej výroby. Z ustanovení § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 189/2009 Z.z. a § 32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Z.z. vyplýva, že nariadenie vlády SR definuje podmienky pre subjekty vykonávajúce ekologické poľnohospodárstvo prísnejšie, ako to stanovuje zákon. Ak zákon poľnohospodárovi ukladá povinnosť uzavrieť písomnú zmluvu s inšpekčnou organizáciou do 30 dní od doručenia oznámenia o registrácii, tak podzákonný predpis (nariadenie vlády SR), ktoré totožnú povinnosť ukladá v kratšej lehote, je v rozpore so zákonom a nie je možné ho aplikovať pri výkone verejnej moci či už v správnom konaní alebo v súdnom konaní. Pokiaľ súd prvej inštancie k otázke kolízie právnych noriem navyše uviedol: „Na tomto mieste je tiež potrebné zdôrazniť, že aj v prípade konfliktu označených právnych úprav, by postup žalovanej bez toho, aby Ústavný súd SR vyslovil rozpor
predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily, nemohol byť iný,“ (bod 60 posledná veta odôvodnenia rozsudku), tento názor nie je správny, nakoľko aj bez zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR o rozpore právnych predpisov, sú všetky orgány verenej moci povinné pri aplikácii právnych predpisov postupovať v súlade s Ústavou SR a sú povinné uprednostňovať tzv. ústavne konformný výklad právnych predpisov. V prejednávanej veci orgány verejnej moci, konkrétne PPA a MPaRV, nevykonali ústavne konformnú aplikáciu vyššie citovaných právnych predpisov, čím došlo v ich konaní k nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko nesprávne dospeli k záveru, že žalobca nesplnil podmienky pre poskytnutie podpory formou platby na ekologické poľnohospodárstvo. Nakoľko výsledkom tejto činnosti nebolo vydanie rozhodnutia, tak zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nie je daná nezákonným rozhodnutím, ale nesprávnym úradným postupom. Na tomto mieste je potrebné doplniť, že zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje pojem „nezákonné rozhodnutie," ani výslovne nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup.“ V zmysle dôvodovej správy, právnej teórie aj súdnej praxe je tomu tak preto, že zákonodarca zámerne uvedené pojmy výslovne nedefinoval v snahe postihnúť čo možno najväčší okruh pochybení orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci. Tým zákonodarca pre definovanie predmetných pojmov ponechal priestor právnej vede a judikatúre. Pri výklade pojmu „nezákonné rozhodnutie“ pre potreby posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Ústavný súd SR v náleze sp. zn. IV. ÚS 159/2012 zo dňa 3.7.2012 poukázal na to, že prílišný formalizmus pri výklade uvedeného pojmu je v rozpore s Ústavou SR, a to konkrétne: „Podľa názoru ústavného súdu sú podstata a zmysel základného práva v zmysle čl. 46 ods. 3 ústavy popreté takým výkladom ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý vyžaduje, aby zrušujúce rozhodnutie súdu vydané na základe mimoriadneho opravného prostriedku výslovne konštatovalo nezákonnosť zrušeného právoplatného rozhodnutia (či už vo výroku, alebo v odôvodnení), ak na takéto konštatovanie nedávajú procesné pravidlá občianskeho súdneho konania tomuto súdu žiadny priestor a ak sa má v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci takéto posúdenie uskutočniť na základe zohľadnenia okolností konkrétneho prípadu. Nezákonnosť zrušeného rozhodnutia je preto materiálnou vlastnosťou zrušeného rozhodnutia, a nie formálnou vlastnosťou zrušujúceho rozhodnutia, hoci dôvod zrušenia musí z tohto zrušujúceho rozhodnutia nepochybne vyplývať (v tomto zmysle pozri aj rozhodnutie vo veci sp. zn. II. ÚS 25/2011).“ Analogicky pri výklade pojmu „nesprávny úradný postup,“ nie je nevyhnutné, aby nesprávnosť postupu orgánu verejnej moci (v našom prípade PPA alebo MPaRV) bola osobitne konštatovaná. Judikatúra nesporne stanovuje, že otázku, či určité konanie alebo nečinnosť orgánu štátu možno subsumovať pod zodpovednostný vzťah podľa § 9 (resp. § 14) zákona č. 514/2003 Z.z., sa bude vždy posudzovať so zreteľom na všetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu. Osobitne k pojmu „nesprávny úradný postup“ zaujal Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku z dňa 13. novembra 2013, sp. zn. 17Co/76/2012. V prejednávanej veci je v rozpore so základnými právnymi princípmi, pokiaľ PPA a MPaRV uprednostnilo pri aplikácii právnych predpisov nariadenie vlády SR pred zákonom, ako právnym predpisom vyššej právnej sily. Ani PPA a ani MPaRV nie sú oprávnené rozhodnúť o tom, že nariadenie vlády SR je v rozpore so zákonom. Uvedená právomoc patrí výlučne Ústavnému súdu SR podľa článku 125 odsek 1 písm. b) Ústavy SR. Avšak PPA aj MPaRV, ako orgány verejnej moci, sú povinné pri výkone verejnej moci postupovať v súlade so zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Okrem iného sú orgány verejnej moci povinné uplatňovať výklad právnej normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo je základným predpokladom pre ústavne konformnú aplikáciu právnej normy na zistený skutkový stav veci. V prejednávanej veci PPA a ani MPaRV nevykonali ústavne konformný výklad ustanovení § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 189/2009 Z.z. a § 32 ods. 1 písm. a) nariadenie vlády SR č. 75/2015 Z.z., keď PPA a MPaRV rozhodovali o jednotnej žiadosti žalobcu o platbu na ekologické poľnohospodárstvo na roky 2015, 2016 a 2017. Z uvedeného dôvodu je daný a preukázaný nesprávny úradný postup štátu, ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda vo forme ušlého zisku, a to nevyplatením platby na ekologické poľnohospodárstvo za roky 2015, 2016 a 2017. V zmysle vyššie uvedeného mal za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Neobstojí ani argumentácia súdu prvej inštancie, že štát nezodpovedá za škodu s poukazom na ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého nesprávny úradný postup nie je postup alebo výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy SR (rozhodovanie v zbore o nariadeniach vlády). V predmetnej sporovej veci žalobcovi nebola škoda spôsobená prijatím zákona č. 189/2009 Z.z., ani prijatím nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z.z.. Ku škode došlo až následne, konaním PPA a MPaRV, ktoré pri posudzovaní žalobcovej jednotnej žiadosti o platbu, nesprávne vykladali a aplikoval tieto právne predpisy. Nakoľko tento výklad a aplikácia právnych predpisov je v rozpore s Ústavou SR, v rozpore so zásadami výkonu verejnej
moci a základnými právnymi princípmi, tak uvedené konanie PPA a MPaRV je možné definovať ako „nesprávny úradný postup“ podľa § 14 zákona č. 514/2003 Z.z.. Uvedené závery potvrdzuje aj vyššie citovaná judikatúra Ústavného súdu SR a všeobecných súdov SR. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci neexistuje žiadny rozpor zákona s nariadením vlády SR riešiteľný podľa zásady „lex superior derogat legi inferiori,“ mal za to, že v danom prípade je podaná žaloba v časti 66,66% žalovanej istiny dôvodná. Vyššie prezentované otázky týkajúce sa kolízie ust. § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 189/2009 Z.z. a § 32 ods. 1 písm. a) nariadenie vlády SR č. 75/2015 Z.z. sú v konečnom dôsledku rozhodujúce iba pre prvý rok, v ktorom žalobca žiadal o poskytnutie podpory formou platby na ekologické poľnohospodárstvo, teda pre rok 2015. Výhrada PPA, resp. výhrada MPaRV, že žalobca nespĺňal podmienku podľa ust. § 32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Z.z. je zo skutkového hľadiska relevantná iba pre rok 2015, kedy žalobca podal žiadosť do opatrenia ekologické poľnohospodárstvo prvý krát. Súd prvej inštancie dospel ku skutkovému záveru, že zmluva s inšpekčnou organizáciou bola zo strany žalobcu podpísaná dňa 03.03.2015, teda následne bola doručovaná inšpekčnej organizácii až po uvedenom termíne. Tento záver je však relevantný iba pre nárok žalobcu uplatnený žalobou doručenou súdu dňa 01.08.2017, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 141.961,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 141.961,80 eur od 26.05.2017 do zaplatenia, titulom ušlého zisku, ktorý žalobcovi vznikol nevyplatením platby na ekologické poľnohospodárstvo za rok 2015. Avšak pre nárok žalobcu uplatnený žalobou doručenou dňa 21.08.2019, teda konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 20C/49/2019, nie je rozhodujúci stav počas prvého roku, t.j. počas roku 2015. Žalobou doručenou súdu dňa 21.08.2019 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 283.923,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 283.923,60 eur od 02.08.2019 do zaplatenia, titulom ušlého zisku, ktorý žalobcovi vznikol nevyplatením platby na ekologické poľnohospodárstvo za roky 2016 a 2017. Počas uvedených rokov a pri posudzovaní jednotných žiadostí o platbu na roky 2016 a 2017, totiž už počas celého sledovaného obdobia bola splnená podmienka, že žalobca mal počas trvania záväzku uzatvorenú zmluvu s inšpekčnou organizáciou. Teda počas celého obdobia za ktoré žalobca požadoval vyplatenie platby na ekologické poľnohospodárstvo, od 01.01.2016 do 31.12.2017, mal žalobca preukázateľne uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou podľa osobitného predpisu. Uvedené skutočnosti boli preukázané a potvrdené kontrolnou činnosťou PPA, o čom sme súdu prvej inštancie predložili listinné dôkazy. V zmysle bodu 67. odôvodnenia rozsudku, však súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie správami z kontroly na mieste predloženými žalobcom, nakoľko to súd považoval za nadbytočné a nepotrebné pre meritórne rozhodnutie. Avšak uvedené záznamy z kontroly potvrdzujú (hoci to žalovaná nikdy nepopierala), že žalobca mal počas rokov 2016 a 2017 riadne a platne uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou. Teda za uvedené obdobie neboli žiadne pochybnosti o tom, že žalobca spĺňal všetky zákonom a nar. vl. č.75/2015 Z.z. stanovené podmienky pre poskytnutie platby na ekologické poľnohospodárstvo. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu PPA a MPaRV, však uvedené platby na roky 2016 a 2017 neboli žalobcovi priznané a vyplatené. Takýto postup orgánov verejnej moci je v rozpore s uvedenými právnymi predpismi, a preto je daný nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci minimálne vo vzťahu k nevyplateným platbám za roky 2016 a 2017, t.j. vo výške 283.923,60 eur s úrokom z omeškania, ako si žalobca uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 21.08.2019. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil alternatívne, aby doplnil dokazovanie a vo veci rozhodol alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k novej argumentácii odvolateľa uviedla, že hoci odvolateľ mal počas rokov 2016 a 2017 riadne a platne uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou, nespĺňal podmienku ustanovenú v § 59 ods. 4 nar. vl. č. 75/2015 Z.z., (t.j., že podmienky ustanovené v § 32 ods. 1 písm. a) na účely záväzku plynúceho od 1. januára 2015 spĺňa ten žiadateľ o podporu, ktorý bol najneskôr do 31. januára 2015 zaregistrovaný v registri ekologickej poľnohospodárskej výroby a ktorý mal najneskôr do 1. marca 2015 uzatvorenú zmluve o výkone kontroly s inšpekčnou organizáciou), nakoľko: a) odvolateľ podpísal zmluvu s inšpekčnou organizáciou až 3. marca 2015 a následne ju doručil inšpekčnej organizácii po uvedenom termíne, neplnil podmienku ustanovenú v § 59 ods. 4 nar. vl. č. 75/2015 Z.z., t. j. mať najneskôr do 1. marca 2015 uzatvorenú zmluvu o výkone kontroly s inšpekčnou organizáciou, b) vzhľadom na uvedenú skutočnosť PPA nemohla žalobcu na základe jeho žiadosti zaradiť v roku 2015 do opatrenia Ekologické poľnohospodárstvo, t. j. nemohla ho zaradiť do 5-ročného záväzku na roky 2015 až 2020. Pokiaľ odvolateľ tvrdil, že nevyplatením platby na opatrenie Ekologické poľnohospodárstvo za roky 2016 a 2017 mu vznikol ušlý zisk, nakoľko počas rokov 2016 a 2017 mal uzatvorenú zmluvu s inšpekčnou organizáciou, doplnila, že odvolateľ opomenul, že v roku 2015 nebol
zaradený do 5-ročného záväzku, pretože nespĺňal podmienku pre jeho zaradenie do 5-ročného záväzku na celé obdobie, t. j. na roky 2015 až 2020. Odvolateľ podal žiadosť pre celé obdobie, nie iba na rok 2015. Nemohol mu vzniknúť ani nárok na platby v roku 2016 a 2017 a ani v ďalších rokoch Programu 2014-2020, nakoľko PPA v týchto rokoch nevyhlásila žiadnu ďalšiu výzvu na podávanie žiadostí o podporu pre opatrenie Ekologické poľnohospodárstvo. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj vzhľadom na skutočnosti, uvedené v predchádzajúcich vyjadreniach k tejto veci, navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že oba posudzované právne predpisy je žalobca povinný dodržiavať, pokiaľ chce vykonávať ekologické poľnohospodárstvo a pokiaľ chce navyše aj poberať podporu formou platby na ekologické poľnohospodárstvo. Z ustanovení § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 189/2009 Z.z. a § 32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Z.z. vyplýva, že nariadenie vlády SR definuje podmienky pre subjekty vykonávajúce ekologické poľnohospodárstvo prísnejšie, ako to stanovuje zákon. Ak zákon poľnohospodárovi ukladá povinnosť uzavrieť písomnú zmluvu s inšpekčnou organizáciou do 30 dní od doručenia oznámenia o registrácii, tak podzákonný predpis (nariadenie vlády SR), ktoré totožnú povinnosť ukladá v kratšej lehote, je v rozpore so zákonom a nie je možné ho aplikovať pri výkone verenej moci či už v správnom konaní alebo v súdnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že zákon č. 189/2009 Z.z. a tiež nar. vl. č. 75/2015 Z.z. spoločne súvisia, nakoľko predmetné nariadenie bližšie upravuje a definuje podmienky, stanovené v zákone č. 189/2009 Z.z.. Nie je teda správny záver súdu I. inštancie, ktorý si osvojila aj žalovaná, že tieto právne predpisy spoločne nesúvisia. Všetky orgány verenej moci sú povinné pri aplikácii právnych predpisov postupovať v súlade s Ústavou SR a sú povinné uprednostňovať tzv. ústavne konformný výklad právnych predpisov. V zmysle uvedeného musí byť dodržaný súlad právnych predpisov nižšej právnej sily s právnymi predpismi vyššej právnej sily - nariadenie vlády musí byť v súlade so zákonom. V prejednávanej veci orgány verejnej moci, konkrétne PPA a MPaRV, nevykonali ústavne konformnú aplikáciu vyššie citovaných právnych predpisov, čím došlo v ich konaní k nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko nesprávne dospeli k záveru, že žalobca nesplnil podmienky pre poskytnutie podpory formou platby na ekologické poľnohospodárstvo. Nakoľko výsledkom tejto činnosti nebolo vydanie rozhodnutia, tak zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nie je daná nezákonným rozhodnutím, ale nesprávnym úradným postupom. Poukázal na to, že pri podávaní jednotných žiadostí za roky 2016 a 2017 už nepochybne mal platne uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou počas celého trvania daných rokov, bez ohľadu na to, aký výklad by súd v prejednávanom spore akceptoval. Počas uvedených rokov a pri posudzovaní jednotných žiadostí o platbu na roky 2016 a 2017, totiž už počas celého sledovaného obdobia bola splnená podmienka, že žalobca mal počas trvania záväzku uzatvorenú zmluvu s inšpekčnou organizáciou. Teda počas celého obdobia za ktoré žalobca požadoval vyplatenie platby na ekologické poľnohospodárstvo, od 1.1.2016 do 31.12.2017, mal žalobca preukázateľne uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou podľa osobitného predpisu. Uvedené skutočnosti boli preukázané a potvrdené kontrolnou činnosťou PPA, o čom sme súdu prvej inštancie predložili listinné dôkazy, na ktoré však súd I. inštancie vôbec neprihliadal. Už od prvého roku 2015 spĺňal podmienky pre poskytnutie platby na ekologické poľnohospodárstvo. Lenže táto platba nebola žalobcovi vyplatená z dôvodu nesprávneho úradného postupu Pôdohospodárskej platobnej agentúry a následne aj Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Pokiaľ by orgány verejnej moci správne uprednostnili aplikáciu zákona pred aplikáciou nariadenia vlády SR, tak by následne bola vyplatená platba aj za roky 2016 a 2017, za ktoré žalobca opätovne podal jednotnú žiadosť, v ktorej si okrem iného uplatnil aj nárok na platbu na ekologické poľnohospodárstvo. Mal za to, že splnil podmienku včasného uzavretia zmluvy s inšpekčnou organizáciou v zmysle zákona č. 189/2009 Z. z.. 7. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že žalobca sa však opätovne mýli, keď uvádza „Žalobca pri podávaní jednotných žiadostí za roky 2016 a 2017 už nepochybne mal platne uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou počas celého trvania daných rokov, bez ohľadu na to, aký výklad by súd v prejednávanom spore akceptoval. Počas uvedených rokov a pri posudzovaní jednotných žiadostí o platbu na roky 2016 a 2017, totiž už počas celého sledovaného obdobia bola splnená podmienka, že žalobca mal počas trvania záväzku uzatvorenú zmluvu s inšpekčnou organizáciou. Teda počas celého obdobia za ktoré žalobca požadoval vyplatenie platby na ekologické poľnohospodárstvo, od 1.1.2016 do 31.12.2017, mal žalobca preukázateľne uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou podľa osobitného predpisu.“. Žalobca totiž zbytočne žiada úhrady za roky 2016 a 2017 (ako aj neskôr za roky 2018 a 2019), nakoľko nebol už na začiatku v roku 2015 zaradený ako oprávnený žiadateľ do 5 ročného záväzku na
roky 2015-2020. Jeho žiadosti nemohli byť vybavené kladne. Podmienka uzavretia zmluvy s inšpekčnou organizáciou do 01.03.2015 sa vzťahovala na celé 5 ročné obdobie a nie iba na rok 2015. Ako už uviedla, odvolateľovi (žalobcovi) nemohol vzniknúť ani nárok na platby v roku 2016 a 2017 a ani v ďalších rokoch Programu 2014-2020, nakoľko PPA v týchto rokoch nevyhlásila žiadnu ďalšiu výzvu na podávanie žiadostí o podporu pre opatrenie EP. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 CSP). O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP). 10. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 11. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 12. Podľa § 1 ods. 1 písm. d) nar. vl. č. 75/2015 Z.z., toto nariadenie vlády ustanovuje pravidlá poskytovania podpory podľa osobitného predpisu formou platby na ekologické poľnohospodárstvo. 13. Podľa § 2 ods. 1 nar. vl. č. 75/2015 Z.z., žiadateľ o poskytnutie podpory podľa § 1 ods. 1 písm. c), d) a f) sa zaväzuje plniť podmienky poskytnutia podpory počas piatich rokov odo dňa začiatku plynutia záväzku. Trvanie záväzku možno predĺžiť podľa osobitného predpisu. 14. Podľa § 2 ods. 3 nar. vl. č. 75/2015 Z.z., záväzok vzniká zaradením do niektorého z opatrení podľa § 1 ods. 1 písm. a) až g) na základe žiadosti žiadateľa o poskytnutie podpory a po doručení záväzného vyhlásenia žiadateľa o tom, že bude plniť všetky podmienky na poskytnutie podpory. Žiadosť o poskytnutie podpory a platby sa podáva Pôdohospodárskej platobnej agentúre (ďalej len „platobná agentúra“). 15. Podľa § 2 ods. 12 nar. vl. č. 75/2015 Z.z., platbu podľa § 1 ods. 1 písm. a), d) a e) možno poskytnúť len žiadateľovi, ktorý spĺňa požiadavky aktívneho poľnohospodára. 16. Podľa § 32 ods. 1 nar. vl. č. 75/2015 Z.z., žiadosť o poskytnutie podpory podľa § 1 ods. 1 písm. d) môže podať žiadateľ, ktorý sa zaviaže plniť podmienky opatrenia a a) je zaregistrovaný v registri ekologickej poľnohospodárskej výroby počas celého trvania záväzku; žiadateľ musí byť zaregistrovaný najneskôr do 31. januára prvého roku trvania záväzku a mať počas trvania záväzku uzatvorenú zmluvu s inšpekčnou organizáciou, pričom v prvom roku najneskôr do 1. marca, b) vykonáva poľnohospodársku činnosť podľa § 35 na ploche poľnohospodárskej pôdy s výmerou najmenej 1 ha, c) má v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby registrovanú najmenej 51 % výmery poľnohospodárskej pôdy v registri ekologickej poľnohospodárskej výroby, ak zároveň hospodári aj neekologickým spôsobom. 17. Podľa § 36 ods. 1 nar. vl. č. 75/2015 Z.z. žiadosť o platbu podľa § 31 sa každoročne podáva do termínu určeného vo výzve zverejnenej platobnou agentúrou na jej webovom sídle, najneskôr do 15. mája príslušného roka, formou jednotnej žiadosti podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 189/2009 Z.z., prevádzkovateľ je povinný na účely overovania výkonu svojej činnosti podľa podmienok ustanovených týmto zákonom a podľa osobitných predpisov a) uzavrieť písomnú zmluvu s inšpekčnou organizáciou oprávnenou na výkon kontroly podľa § 4 písm. c), vedenou v registri podľa § 4 písm. b) druhého bodu , do 30 dní od doručenia oznámenia o registrácii, b) písomne informovať kontrolný ústav o uzavretí zmluvy s inšpekčnou organizáciou podľa písmena a) do 30 dní odo dňa nadobudnutia jej účinnosti. 19. Odvolací súd na prvom mieste konštatuje, že prvoinštančný súd postupoval pri rozhodovaní vo veci správne, keď zisťoval, či sú splnené všetky zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., teda či žalovaná ( konajúca prostredníctvom PPA) pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 14.05.2015 o zaradenie do opatrenia platby na ekologické poľnohospodárstvo ( ďalej len „EP“) postupovala podľa správneho právneho predpisu ( nar. vl. č.75/2018 Z.z.) a dospela k správnemu záveru, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na zaradenie do opatrenia platby na EP. 20. Odvolací súd s ohľadom na povahu nároku uplatňovaného žalobou (nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci) konštatuje, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. 21. Zo súdom prvej inštancie správne a úplne zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca sa domáha voči žalovanej náhrady škody v celkovej sume 425 885,40 eur spolu s príslušenstvom titulom ušlého zisku, ktorý mal žalobcovi vzniknúť nevyplatením platby na EP za roky 2015-2017 v dôsledku nesprávneho úradného postupu PPA a MPaRV, ktorí posudzujúc žiadosť žalobcu zo dňa 14.05.2015 o zaradenie do opatrenia platby na EP v zmysle nar. vl. č. 75/2015 Z.z., dospeli k záveru, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre zaradenie do opatrenia EP, keďže žalobca nedodržal ust. § 32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Zb., t. j. že musí počas trvania záväzku mať uzatvorenú zmluvu s inšpekčnou organizáciou, pričom v prvom roku najneskôr do 01. marca. 22. Pokiaľ odvolateľ nesprávnosť úradného postupu vyvodzoval z toho, že PPA a MPaRV pri rozhodovaní o Jednotnej žiadosti žalobcu o platbu na ekologické poľnohospodárstvo na rok 2015 nesprávne vyložili a aplikovali právne predpisy, uvedené námietky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. V konaní nebolo sporným, že Jednotnou žiadosťou zo dňa 14.05.2015 požiadal žalobca PPA o zaradenie do opatrenia platby na EP v súlade s nar. vl. č. 75/2015 Z.z. ( § 1 ods. 1 písm. d) nar. vl. č. 75/2015 Z.z.), ktoré nadobudlo účinnosť od 15.04.2015. Nariadením vlády č. 75/2015 Z.z. boli stanovené pravidlá poskytovania podpory podľa osobitného predpisu (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú.v. EÚ L 347 20.12.2013). Žiadosť o poskytnutie podpory na EP ( § 1 ods. 1 písm. d) nar. vl. č. 75/2015 Z.z.) mohol podať len žiadateľ ktorý spĺňal podmienky stanovené v ust. § 32 ods. 1 nar. vl. č. 75/2015 Z.z.. V čase podania žiadosti (14.05.2015) mal žalobca vedomosť, o tom, že nevyhnutnou podmienkou na podanie žiadosti na poskytnutie podpory je okrem registrácie v registri ekologickej poľnohospodárskej výroby najneskôr do 31.januára prvého roku trvania záväzku aj splnenie ďalšej podmienky, a to mať počas trvania záväzku uzatvorenú zmluvu s inšpekčnou organizáciou, pričom v prvom roku najneskôr do 1. marca (t.j. do 01.03.2015). Nakoľko žalobca uzavrel zmluvu s inšpekčnou organizáciou dňa 03.03.2015, je evidentným, že žalobca si už v čase podania žiadosti o poskytnutie podpory na EP si musel byť vedomý nespornej skutočnosti, že nespĺňa podmienku uvedenú v ust. § 32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Z.z., t.z. že v prvom roku trvania záväzku ( v roku 2015 ) nemal uzatvorenú zmluvu s inšpekčnou organizáciou najneskôr do 1. marca. 23. Pokiaľ odvolateľ argumentoval tým, že bol povinný dodržiavať oba zákony ( zákon č. 189/2009 Z.z. a nar. vl. 75/2015 Z.z.), pokiaľ chce vykonávať ekologické poľnohospodárstvo a pokiaľ chce navyše aj poberať podporu formou platby na ekologické poľnohospodárstvo, je potrebné zdôrazniť, že splnenie podmienok na vykonávanie ekologického poľnohospodárstva a splnenie podmienok na poberanie platby na ekologické poľnohospodárstvo je potrebné posudzovať samostatne. Zákonom č. 189/2009 Z.z. boli stanovené a) niektoré pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby podľa osobitných predpisov, b) výkon štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, c) práva
a povinnosti osôb vykonávajúcich ekologickú poľnohospodársku výrobu (ďalej len "prevádzkovateľ"), d) registrácia prevádzkovateľov a inšpekčných organizácií, e) podrobnosti o výkone kontroly ekologickej poľnohospodárskej výroby, f) označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, g) sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Prijatie zákona č. 189/2009 Z.z. bolo podmienené zmenou vymedzenia pojmov na nariadení Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušilo nariadenie (EHS) č. 2092/1991, zmenou registrácie fyzických a právnických osôb vykonávajúcich ekologickú poľnohospodársku výrobu po doručení všetkých náležitostí ustanovených v návrh zákona a úprava rozsahu pokút ukladaných za porušenie navrhovaného zákona, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/20054 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť dodržiavanie potravinového a krmovinového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá a nariadenia Rady (ES) č.834/2007. Cieľom prijatého zákona č. 189/2009 Z.z., účinného od 01.06.2009, bolo zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a riadneho fungovania vnútorného trhu s produktami ekologickej hospodárskej súťaže a riadneho fungovania vnútorného trhu s produktami ekologickej poľnohospodárskej výroby. Ak mal žalobca záujem vykonávať poľnohospodársku činnosť v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby, bol povinný splniť podmienky stanovené v zákone č. 189/2009 Z.z.. Základnou podmienkou na udelenie povolenia na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby bola registrácia na kontrolnom ústave ( § 5 zákona č. 189/2009 Z.z.) Tento postup bol potrebný z dôvodu, že každý subjekt vykonávajúci činnosti v tomto systéme musí byť kontrolovaný, ako aj z dôvodu, že ekologická poľnohospodársky výroba sa určitým spôsobom odlišuje od klasickej konvenčnej poľnohospodárskej výroby. Ak žiadosť o registráciu obsahovala všetky požadované údaje a doklady kontrolný ústav vykonal zápis do registra do 30 dní odo dňa doručenia úplnej žiadosti o registráciu. Súčasne sa prevádzkovateľovi ustanovila povinnosť uzavrieť do 30 dní od doručenia oznámenia o registrácii ( registrácii prevádzkovateľa vykonávajúceho činnosti v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby) písomnú zmluvu s inšpekčnou organizáciou, ktorá je oprávnená na výkon kontroly v ekologickej poľnohospodárskej výrobe a písomne informovať o tejto skutočnosti kontrolný ústav do 30 dní od nadobudnutia účinnosti predmetnej zmluvy ( § 7 zákona č. 189/2009 Z.z.). 24. Splnenie podmienok na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti v systéme ekologickej výroby (registrácia prevádzkovateľa a uzavretie písomnej zmluvy s inšpekčnou organizáciou) priamo dotknutý subjekt nekvalifikovalo na poskytnutie podpory či už formou štátnej pomoci ( výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 660/2014-100 o poskytovaní podpory v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom hospodárstve a rybnom hospodárstve (oznámenie č. 368/2014 Z.z.) alebo na poskytnutie podpory formou platby. Z hľadiska vecného rozsahu svojej pôsobnosti, účelu ( predmetu úpravy), rozdielneho okruhu oprávnených subjektov, rozdielnej terminológie či sankčných mechanizmov, nar. vl.č. 75/2015 Z.z samostatne upravovalo podmienky pre poskytnutie podpory v poľnohospodárstve a preto tam stanovené podmienky nemenili obsah práv a povinností stanovených zákonom č. 189/2009 Z.z.. Účelom prijatia nar. vl. č. 75/2015 Z.z., prijatého na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), bolo stanoviť podmienky na poskytnutie podpory formou platby. Preto splnenie podmienky uvedenej v § 32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Z.z. (mať v prvom roku trvania záväzku uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou najneskôr do 1. marca), nemožno považovať za rozporné ( kolidujúce) s ust. § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 189/2009 Z.z.. PPA a MPaRV tak postupovali správne, keď pri rozhodovaní o Jednotnej žiadosti žalobcu zo dňa 14.05.2015 aplikovali ust. nar. vl. č. 75/2015 Z.z., preto ich konanie nemožno považovať za porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami ani za postup v rozpore s účelom zákona, úmyslom zákonodarcu či v rozpore s hmotnoprávnou logikou a základnými právnymi princípmi ako tvrdil v odvolaní žalobca. 25. Nakoľko žalobca nesplnil podmienky na poskytnutie podpory formou platby na EP na základe predloženej Jednotnej žiadosti zo dňa 14.05.2015, nebol zaradený do opatrenia Ekologické poľnohospodárstvo PRV 2014-2020, t.z. nebol zaradený do programu poskytnutia podpory počas obdobia piatich rokov. Na nezaradenie žalobcu do opatrenia EP PRV 2014-2020 nemalo vplyv, že podmienku uvedenú v ust. § 32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Z.z. ( mať v prvom roku trvania záväzku uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou najneskôr do 1. marca) už žalobca v nasledujúcich rokoch ( rok 2016 a 2017) spĺňal. Splnenie podmienok o poskytnutie podpory sa posudzovalo ku dňu podania žiadosti a žiadosť sa podávala do termínu určeného vo výzve zverejnenej PPA na jej webovom sídle.
Nakoľko v nasledujúcom období ( rokoch 2016 a 2017) PPA ani ďalšiu výzvu na podávanie žiadostí o poskytnutie podpory formou platby na EP nevyhlásila, nemohol žalobca podať ( ani netvrdil, že podal) novú Jednotnú žiadosť o poskytnutie podpory, vo vzťahu ku ktorej by PPA posudzovala, či žalobca splnil stanovené podmienky na poskytnutie podpory. Uvedené v konaní žalobca nesporoval, nakoľko svoje nároky odvodzoval výlučne od Jednotnej žiadosti zo dňa 14.05.2015, a to tak za obdobie roku 2015 ako i za obdobie rokov 2016-2017. Zo žalobcom predloženého listinného dôkazu – Rozhodnutie PPA zo dňa 31.01.2022 č. spisu XXXXXX/XXXX/XXXXX/XXXX/XXX vyplýva, že žalobca podal novú Jednotnú žiadosť až dňa 14.05.2021, predmetom ktorej bolo okrem žiadosti o poskytnutie platby formou platby na ekologické poľnohospodárstvo aj žiadosť o poskytnutie platby formou platby na agroenviromentálnoklimatické opatrenia, ktorá bola PPA schválená. Vzhliadnuc k uvedenému závery súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku i za obdobie rokov 2016 a 2017 sú vecne správne. 26. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre konanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd reagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 27. Vzhliadnuc k uvedenému mal odvolací súd za to, že obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ), ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná. Nakoľko z obsahu spisu vznik trov odvolacieho konania na strane žalovanej nevyplýval, odvolací súd v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, prihliadol na procesnú ekonómiu a rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).