Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cbi/3/2021 1021200560 28. 05. 2024 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2024:1021200560.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej, v právnej veci žalobcov: X/ H. C., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž. XX, XXX XX F., X/ A. C., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž. XX, XXX XX F., obaja zastúpení BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Laurinská 4, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Mgr. Peter Zvara, so sídlom kancelárie Obchodná 2, 811 06 Bratislava, IČO: 42 265 746, správca úpadcu: Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, Cabajská cesta č. 28, 949 01 Nitra, IČO: 31 411 487, zastúpený Zvara advokáti s. r. o., Námestie SNP č.1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 547 878, o žalobe na obnovu konania, takto rozhodol: I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súdu v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 z a m i e t a. II. Súd žalobu z a m i e t a. III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.4.2021 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú vydania rozhodnutia, ktorým by súd povolil obnovu konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6Cbi/32/2010. Žalobu odôvodnili tým, že v pôvodnom konaní spis. zn. 6Cbi/32/2010 sa domáhali vylúčenia vecí zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, Cabajská cesta č. 28, 949 01 Nitra, IČO: 31 411 487, v konkurze vedenom Krajským súdom v Bratislave pod spisovou zn. 6K/105/2010, a to nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., obec F., okres F., bytu č.0 na 2. podlaží stavby “Ubytovňa” so súpisným č. 1490 postavenej na parcele č. XXXX/X, so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 8072/59284 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a k pozemku s parcelným č. XXXX/X o výmere 216 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovanému na katastrálnej mape ako parcela registra “C”, zapísaných v evidencii Okresného úradu F., katastrálneho odboru, na liste vlastníctva č. XXXX a skladu bez súpisného čísla, na parcele č.XXXX, zapísaného v evidencii Okresného úradu F., katastrálneho odboru, na liste vlastníctva č. XXXX. Krajský súd v Bratislave rozhodol v merite rozsudkom č.k 6Cbi/32/2010-517 zo dňa 27.3.2018, ktorým žalobu zamietol, zamietol tiež návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 a žalovanému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom č. k. 1Obo/9/2018 zo dňa 24.9.2019 odvolanie voči rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odmietol, napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
2. Žalobcovia 1/ a 2/ predmetnou žalobou na obnovu konania napádajú obe vyššie uvedené rozhodnutia (rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Cbi/32/2010-517 zo dňa 27.3.2018 a rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 1Obo/9/2018 zo dňa 24.9.2019), pričom prípustnosť podanej žaloby na obnovu konania odvodzujú od toho, že podľa § 397 písm. a) CSP sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 3. Dôvody obnovy konania žalobcovia 1/ a 2/ vidia v tom, že Najvyšší súd SR v konaní o dovolaní podanom vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 uznesením zo dňa 25.2.2021, spis. zn. 2ObdoV/9/2020 zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky odôvodnil svoje rozhodnutie v jeho bode 43 tým, že: - platnosť zmluvy o prevode privatizovaného majetku je podmienená existenciou predchádzajúceho súhlasu fondu podľa ustanovenia § 19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby; - ustanovenie § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. nepredstavuje kumulatívnu zákonnú podmienku, ktorej splnenie je nevyhnutné pre platnosť prevodnej zmluvy podľa odseku 2. V ustanovení § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. je upravená osobitná zákonná povinnosť nadobúdateľa privatizovaného majetku, ktorej nedodržanie zakladá podľa ustanovenia § 19a ods. 3 v spojení s ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. absolútnu neplatnosť tých právnych úkonov, pri ktorých nadobúdateľ nakladal s finančnými prostriedkami - pôvodne získanými zmluvou o prevode privatizovaného majetku uzavretou s predchádzajúcim súhlasom fondu podľa § 19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. - iným spôsobom ako na úhradu svojich záväzkov voči fondu; - porušenie povinnosti nadobúdateľa privatizovaného majetku použiť získané finančné prostriedky od tretej osoby na úhradu svojich záväzkov voči fondu podľa ustanovenia § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou nadobúdateľ ako predávajúci získal od tretej osoby ako kupujúceho (pôvodne privatizovaného majetku) peňažné prostriedky a ktorá bola uzatvorená s predchádzajúcim súhlasom fondu podľa § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. 4. Žalobcovia žalobu ďalej odôvodňujú tým, že nehnuteľnosti boli (spolu s inými) ešte pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcov prevedené z úpadcu ako predávajúceho na H. T., O. T., O.. A. A. I. E.. D. A. ako kupujúcich zmluvou zo dňa 12.10.2000 v znení dodatku č. 1 zo dňa 21.11.2000, od ktorých ich žalobcovia nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 24.06.2002. V pôvodnom konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6Cbi/32/2010 navrhli jeho prerušenie do právoplatného skončenia konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010, majúc za to, že sa v ňom rieši prejudiciálna otázka - platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2000 v znení jej dodatku č. 1, predmetom ktorej boli (okrem iného) aj nehnuteľnosti - byt a sklad, vylúčenia ktorých sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali podanou žalobou. K prerušeniu konania však nedošlo a súd prvej inštancie si rozhodujúce otázky vyriešil v konaní sám, avšak nastala situácia, že prejudiciálna otázka - platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2000 v znení jej dodatku č. 1, bola v konaniach vedených Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6Cbi/32/2010 a sp. zn. 8Cbi/27/2010 vyriešená odlišne. Súd prvej inštancie a odvolací súd v pôvodnom konaní dospeli k záveru, že žalobcovia nie sú vlastníkmi nehnuteľností z dôvodu neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy, od ktorej zároveň odvodili aj neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 24.6.2002, na základe ktorej žalobcovia nadobudli vlastnícke právo. Najvyšší súd Slovenskej republiky však v rámci dovolania podaného v sporovom konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 uznesením č.k. 2ObdoV/9/2020 zo dňa 25.2.2021 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom zároveň vyslovil právny názor, že neplatnosť spornej kúpnej zmluvy ako celku by pri aplikácii ustanovenia § 19a privatizačného zákona spôsobovala len absencia predchádzajúceho súhlasu Fondu národného majetku, avšak v rozhodovanom spore bola podmienka podľa § 19a ods. 2 privatizačného zákona, t.j. existencia predchádzajúceho súhlasu Fondu s prevodom privatizovaného majetku splnená. Žalobcovia 1/a 2/ sa preto s poukazom na uvedené skutočnosti domnievajú, že pri uvedenom právnom posúdení veci musí odvolací súd, súc viazaný právnym názorom dovolacieho súdu nevyhnutne dospieť k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 12.10.2000 v znení jej dodatku č. 1 je platná, a preto uvádzané odchýlne vyriešenie prejudiciálnej otázky posúdenia platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 24.6.2002 považujú za dôvod zakladajúci prípustnosť a dôvodnosť obnovy konania a majú za to, že ak je platná kúpna zmluva zo dňa 12.10.2000 v znení jej dodatku č. 1, je následne platná aj na ňu nadväzujúca kúpna zmluva zo dňa 24.6.2002, v dôsledku
čoho by mali byť v obnovenom konaní úspešní, nakoľko by bolo nespravodlivé a v rozpore s princípom právnej istoty, aby vo viacerých skutkovo identických konaniach boli vydané protichodné rozhodnutia. 5. Subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania podľa § 403 ods. 1 CSP žalobcovia odôvodňujú tým, že uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2ObdoV/9/2020 bolo vydané dňa 25.2.2021, preto táto lehota žalobcom uplynie až dňa 25.05.2021, objektívnu lehotu tým, že napadnuté rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Obo/9/2018 zo dňa 24.9.2019 bolo žalobcom doručené 03.10.2019, preto žalobcom neuplynie táto lehota skôr ako 03.10.2022. 6. Žalovaný sa k žalobe na obnovu konania vyjadril podaním zo dňa 07.09.2022, navrhol žalobu pre zjavnú nedôvodnosť odmietnuť (§ 413 ods. 1 písm. e/ CSP), alebo ju rozsudkom zamietnuť (§ 414 CSP). Uviedol, že dôvod na povolenie obnovy konania žalobca odvodzuje od uznesenia č.k. 2ObdoV/9/2020 zo dňa 25.2.2021 vydaného v inej veci, ktorým dovolací súd v inom, aj keď obdobnom konaní sp.zn. 8Cbi/27/2010 zrušil právoplatný (potvrdzujúci) rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/9/2018 zo dňa 24.9.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v predmetnej veci vedie odvolacie konanie pod novou sp.zn. 2Obo/4/2021. Vec, v ktorej bolo rozhodnuté uznesením č.k. 2ObdoV/9/2020 zo dňa 25.2.2021 nie je skončená, v nej vyslovené právne závery nie je možné považovať ani za ustálenú súdnu prax dovolacieho súdu, rozhodnutie nie je možné považovať ani za judikát zjednocujúci rozhodovaciu prax najvyššieho súdu alebo súdov nižšej inštancie v iných, obdobných prebiehajúcich sporoch. Žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 109/2012-12 z 25.4.2012, v ktorom ústavný súd uviedol: „Ani z pohľadu ústavného súdu nemožno judikatúru súdov (aj keby malo ísť o ustálenú a konštantnú judikatúru) považovať za skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné požiadať o obnovu konania. Judikatúra totiž predstavuje právny názor na výklad a aplikáciu určitej právnej normy, a to buď vo všeobecnej polohe, alebo v nadväznosti na konkrétne skutkové okolnosti riešeného prípadu. Zjednodušene povedané to znamená, že s ohľadom na súdnu prax v iných veciach môže účastník konania vo svojej právnej veci argumentovať v prospech pre neho priaznivého výkladu a aplikácie práva s poukazom na rozhodnutia vydané v iných obdobných prípadoch. Preto pokiaľ bola sťažovateľka presvedčená o nesprávnosti právneho posúdenia jej veci (čoho dôkazom v jej očiach bolo aj dovolacie rozhodnutie najvyššieho súdu v inej obdobnej veci), mohla a mala sa pokúsiť svoj odlišný právny názor presadiť v rámci dovolania, prípadne podnetom na podanie mimoriadneho dovolania. Napokon mohla podať aj sťažnosť ústavnému súdu. Nie je však možné namiesto uvedených prostriedkov nápravy právoplatných rozhodnutí použiť inštitút obnovy konania, ktorý je mimoriadnym opravným prostriedkom najmä na nápravu pochybení pri zisťovaní skutkového stavu, nie teda na naprávanie chybných právnych názorov..“ Žalovaný poukázal na to, že žalobcovia sa obnovou konania domáhajú nového rozhodnutia v už právoplatne skončenej veci, v ktorej Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 6Cbi/32/2010-517 zo dňa 27.3.2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 1Obo/9/2018 zo dňa 24.9.2019 žalobu o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu zamietol. Dovolací súd uznesením č. k. 1ObdoV/1/2021 zo dňa 2.12.2021 dovolanie žalobcov odmietol a Ústavný súd SR uznesením sp. zn. IV. ÚS/244/2022 zo dňa 10.5.2022 rovnako odmietol sťažnosť, ktorou sa žalobca ako sťažovateľ domáhal vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie v súdenej veci. Podľa žalovaného nie je možné pripustiť obnovu konania z dôvodu, že po právoplatnom rozhodnutí v pôvodnom konaní súd v inom konaní konkrétnu právnu normu a jej aplikáciu na podobný skutkový stav posúdi inak. Rozhodnutie v inej veci by tak pôsobilo fakticky retroaktívne na už právoplatne skončenú vec a došlo by k hrubému porušeniu princípu právnej istoty. Výklad §19a zákona č. 92/1991 Zb., ktorý aplikoval dovolací súd v uznesení, ktoré by malo byť dôvodom na pripustenie obnovy konania, je zásadne odlišný od spôsobu, akým bol aplikovaný na všetky s majetkom úpadcu súvisiace spory prejednávané sudcami a senátmi Krajského súdu Bratislave v základom konaní, ako aj sudcami Najvyššieho súdu SR v odvolacích alebo dovolacích konaniach, práve rozhodnutie spis. zn. 2ObdoV/9/2020 vážnym spôsobom zasiahlo do ustálenej interpretácie gramatického, systematického, logického a v konečnom dôsledku aj teleologického výkladu §19a zákona. Iné právne posúdenie rovnakej otázky v právoplatne neskončenom inom konaní nie je rozhodnutím iného orgánu, ktoré môže privodiť právne relevantný dôvod na obnovu konania. 7. Podaním doručeným súdu dňa 5.12.2022 žalovaný predložil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/5/2021 zo dňa 19.10.2022, ktorým Najvyšší súd SR o dovolaní žalovaného voči rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 3Obo/8/2021-175 zo dňa 24.06.2021 rozhodol tak, že rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3Obo/8/2021-175 zo dňa 24.06.2021 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cbi/1/2015-103 zo dňa 11.03.2020 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný
uviedol, že dôvodnosť žaloby na obnovu konania opierajú žalobcovia o uznesenie č. k. 2ObdoV/9/2020, v ktorom sa (v obdobnej veci) dovolací súd zaoberal výkladom §19a zákona. V predloženom rozhodnutí č.k. 1ObdoV/5/2021 zo dňa 19.10.2022 najvyšší súd s výkladom §19a vyššie citovaným uznesením nesúhlasil a s odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax krajských súdov, ako aj trojčlenných odvolacích senátov Najvyššieho súdu SR vyslovil na rovnakú právnu otázku odlišný právny záver, ktorý aj dôsledne odôvodnil. 8. K vyjadreniu žalovaného k žalobe doručili žalobcovia repliku zo dňa 03.03.2024, zdôraznili, že uplatneným dôvodom obnovy konania je, že tá istá právna otázka s identickým skutkovým stavom (ktorá bola prejudiciálnou otázkou v pôvodnom konaní) bola v inom konaní vyriešená inak. Presne takýto prípad Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012, sp. zn. II. ÚS 109/2012 neposudzoval. Žalobcovia sú toho názoru, že uznesenie sp. zn. 2ObdoV/9/2020 gramaticky spadá pod dôvod obnovy konania v zmysle § 397 písm. a) CSP, nakoľko sa jedná o rozhodnutie týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania a žalobcovia ho bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní, pretože súd ich návrh na prerušenie konania zamietol. Zároveň toto môže privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pretože ak je v poradí prvá kúpna zmluva platná (ako bolo rozhodnuté uznesením sp. zn. 2ObdoV/9/2020), platná je aj druhá kúpna zmluva, ktorou žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobcovia sú si vedomí, že uznesenie zo dňa 25.2.2021, sp. zn. 2ObdoV/9/2020 nie je konečným rozhodnutím vo veci, avšak boli limitovaní zákonnou lehotou pre podanie žaloby na obnovu konania. Žalobcovia zároveň navrhli, aby súd tunajšie konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod spis. zn. 8Cbi/27/2010. Zároveň žalobcovia z opatrnosti navrhujú, aby v prípade ak súd dospeje k záveru o nedôvodnosti žaloby, nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Návrh odôvodňujú tým, že v jeho prípade dochádza k účelovému navyšovaniu trov právneho zastúpenia, keďže právny zástupca žalovaného je jednoosobová spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný a ten má z titulu výkonu svojej funkcie správcu konkurznej podstaty nárok na odmenu. Podľa žalobcov ak si žalovaný chce uplatňovať aj náhradu trov právneho zastúpenia, bol by platený duplicitne. Žalobcovia analogicky poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 10.5.2005, sp. zn. 29Odo 560/2004 a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.5.2023, sp. zn. III. ÚS 113/2023. 9. Žalovaný v duplike zo dňa 7.5.2024 zdôraznil, že rozsudok č.k. 6Cbi/32/2010-517 zo dňa 27.3.2018 nadobudol právoplatnosť dňa 4.10.2019, teda oveľa skôr, ako dovolací súd v inej veci použil iný výklad §19a. Žalovaný zastáva názor, že žalobcovia využili všetky dostupné právne prostriedky na ochranu svojich práv, ktoré im poskytuje platný právny poriadok, pričom v dovolacom konaní ani v sťažnosti Ústavnému súdu SR na porušenie práva na spravodlivé súdne konanie neboli úspešní. Uznesenie, o ktoré žalobcovia opierajú žalobu na obnovu konania, nemá pre tento spor charakter záväznosti súdu nižšej inštancie právnym názorom súdu vyššej inštancie, zároveň nemá charakter judikátu, na ktorý by bolo nevyhnutné prihliadať. Žalovaný tiež dal do pozornosti súdu, že vo veci návrhu na obnovu konania sp.zn. 1Cbi/4/2021, v ktorej sa domáhala obnovy konania žalobkyňa E. B. a vecne má tento spor rovnaký základ ako spor žalobcov, súd rozsudkom č. k. 1Cbi/4/2021-143 zo dňa 27.9.2023 žalobu zamietol. K návrhu na rozhodnutie o trovách žalovaný uviedol, že vec posudzovaná Ústavným súdom SR je skutkovo úplne odlišná a žalobcovia zjavne účelovo citujú len z bodu 15. nálezu č.k. III.ÚS 113/2023 z 11.5.2023. Žalovaný ako správca úpadcu okrem toho, že vykonáva funkciu správcu v desiatke ďalších konkurzov, vykonáva aktívne aj advokátsku prax, pri riešení sporovej agendy v konkurzoch, v ktorých je ako fyzická osoba ustanovený za správcu, využíva odborný a administratívny potenciál vlastnej advokátskej kancelárie. Správca úpadcu má právo dať sa zastúpiť advokátom, pričom nie je možné rozlišovať, či zvolí externú advokátsku kanceláriu alebo kanceláriu, v ktorej je správca sám advokát, spoločník a konateľ. Z uvedených dôvodov aj túto námietku považuje žalovaný za nesprávnu. 10. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak: a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci; b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci; c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní;
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením; e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie. 11. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 12. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. 13. Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. 14. Podľa § 409 CSP, na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie. 15. Podľa § 410 CSP, žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii. 16. Podľa § 411 ods. 1 CSP, rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný. 17. Podľa § 411 ods. 2 CSP, súd nie je viazaný rozsahom žaloby, ak odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania. 18. Podľa § 412 ods. 2 CSP, ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, môže súd na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté. 19. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/ > alebo e) je zjavne nedôvodná. 20. Podľa § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne. 21. Súd primárne skúmal splnenie podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania, a to osobu oprávnenú na podanie žaloby, dodržanie zákonnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, predpísané náležitosti žaloby, prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania a dospel k záveru, že tieto boli splnené. 22. Podaná žaloba spĺňa všetky formálne náležitosti žaloby. Žalobcovia sa žalobou domáhajú povolenia obnovu konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6Cbi/32/2010, v ktorom boli stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, sú teda oprávnenými subjektami podľa § 400 CSP na podanie žaloby na obnovu konania. 23. Podmienku včasnosti podania žaloby podľa § 403 ods. 1, ods. 2 CSP posúdil rovnako za splnenú. Civilný sporový poriadok stanovuje na podanie žaloby na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie žaloby je trojmesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto žalobu na obnovu konania podáva, mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť po prvý krát na príslušnom súde. Objektívna lehota na podanie žaloby je trojročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť a ani odpustiť ich zmeškanie. Subjektívna lehota však môže plynúť len v rámci objektívnej lehoty a musí
byť vždy dodržaná, pričom preukázanie skutočnosti, že bola zachovaná, zaťažuje toho, kto žalobu na obnovu konania podáva. Žalobcovia sa žalobou domáhajú povolenia obnovy konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6Cbi/32/2010. Žalobcovia plynutie objektívnej lehoty na podanie žaloby nesprávne odvodzujú od doručenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 1Obo/9/2018 zo dňa 24.9.2019 dňa 03.10.2019. Objektívna lehota na podanie žaloby tri roky v zmysle § 403 ods. 2 CSP začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalobcovia doručili žalobu na obnovu konania súdu dňa 23.04.2021. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.3.2018, č. k. 6Cbi/32/2010-517 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.9.2019, sp. zn. 1Obo/9/2018 nadobudol právoplatnosť 4.10.2019, žalobcovia preto (napriek nesprávnemu posúdeniu začiatku plynutia lehoty) podali žalobu v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 403 ods. 2 CSP. Subjektívna lehota tri mesiace od kedy sa o dôvode obnovy konania dozvedel podľa § 403 ods. 1 CSP bola rovnako splnená, keď uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2ObdoV/9/2020, ktoré považujú žalobcovia za dôvod pre obnovu pôvodného konania, bolo vydané dňa 25.2.2021. 24. Ako prípustný, súd vyhodnotil predmet obnovy konania (právoplatný rozsudok, pričom nejde o rozsudok o vyslovení, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ani rozsudok, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak). Rovnako vyhodnotil ako prípustný aj uplatnený dôvod obnovy konania označený žalobcami, ktorým dôvodom má byť rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2ObdoV/9/2020 zo dňa 25.01.2021, vydané až po právoplatnom skončení konania, teda je splnená podmienka, že ho žalobcovia nepredložili v pôvodnom konaní bez svojej viny. Pre záver, či je splnená podmienka pre podanie žaloby na obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP, a to existencia nových skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, bude v štádiu skúmania splnenia podmienok pre podanie žaloby postačovať aj pravdepodobnosť tohto záveru. Z uvedeného dôvodu súd nedospel ani k záveru o jej celkom zjavnej nedôvodnosti. 25. Súd prvej inštancie potom nepostupoval podľa § 413 ods. 1 CSP odmietnutím žaloby na obnovu konania a dôvodnosť žaloby meritórne posúdil. V prejednávanej veci súd podľa § 409 v spojení s 177 ods. 1 CSP nariadil na prejednanie veci, oboznámil sa s obsahom spisu, obsahom pripojeného spisu spis zn. 6Cbi/32/2010 (pôvodné konanie, ktorého obnovy sa žalobcovia žalobou domáhajú), vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi označenými stranami, ktoré boli obsahom spisu, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav: 26. Z obsahu spisu sp. zn. 6Cbi/32/2010 vyplýva, že Krajský súd v Bratislave ako súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 27.3.2018, č. k. 6Cbi/32/2010-517 zamietol návrh na prerušenie konania do skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod spis zn. 8Cbi/27/2010, žalobu o vylúčenie vecí zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s., IČO: 31 411 487 zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 24.9.2019, sp. zn. 1Obo/9/2018 odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odmietol, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Cbi/32/2010-517 zo dňa 27.3.2018 potvrdil a priznal žalovanému proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 4.10.2019. V ďalšom postupe Najvyšší súd SR Uznesením č.k. 1ObdoV/2/2021 zo dňa 02.12.2021 dovolanie žalobcov 1/ a 2/ voči rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.9.2019 sp. zn. 1Obo/9/2018 odmietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Ústavný súd SR uznesením č.k. IV ÚS 244/2022-12 zo dňa 10.05.2022 ústavnú sťažnosť voči rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.9.2019 sp. zn. 1Obo/9/2018 a Uzneseniu Najvyššieho súdu SR č.k. 1ObdoV/2/2021 zo dňa 02.12.2021 odmietol. 27. Žaloba na obnovu konania je právnym inštitútom, pomocou ktorého je možné dosiahnuť nápravy vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia a ktorý predstavuje zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí. Inštitút obnovy konania však nie je generálne použiteľný a možno ju povoliť len vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vždy vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len výnimočne. Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je umožniť strane sporu nové konanie s novým rozhodnutím v takej veci, v ktorej sa konanie už skončilo právoplatným rozhodnutím. Obnova konania má takto umožniť, aby došlo k náprave skutkových omylov, z ktorých sa
pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Žalobou na obnovu konania sa však nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo procesnoprávnych vád. 28. Žalobcovia žalobu na obnovu konania vedeného pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6Cbi/32/2010 a na Najvyššom súdu SR pod sp. zn. 1Obo/9/2018 odôvodnili tým, že Najvyšší súd SR v konaní o dovolaní v inej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 uznesením sp. zn. 2ObdoV/9/2020 zo dňa 25.2.2021 zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v odôvodnení uznesenia skonštatoval, že porušenie povinnosti nadobúdateľa privatizovaného majetku použiť získané finančné prostriedky od tretej osoby na úhradu svojich záväzkov voči fondu podľa ustanovenia § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Z.z. nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou nadobúdateľ ako predávajúci získal od tretej osoby ako kupujúceho (pôvodne privatizovaného majetku) peňažné prostriedky a ktorá bola uzavretá s predchádzajúcim súhlasom fondu podľa § 19a ods. 2 zákona. Podľa názoru žalobcov sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobcovia bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní, ktoré môžu privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci, čo považujú za dôvod na povolenie obnovy konania podľa § 397 pís. a) CSP. 29. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že dôvodom obnovy konania ako tvrdia žalobcovia je existencia rozhodnutia - uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.2.2021, sp. zn. 2ObdoV/9/2020, ktoré riešilo otázku, ktorej vyriešenie môže mať dopad na pôvodné konanie a ktoré žalobcovia bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní, ak môže privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z pripojeného spisu spis. zn. 6Cbi/32/2010 vyplýva, že predmetom pôvodného konania bola žaloba na vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a. s. v konkurze, IČO: 31 411 487, v konkurze spis. zn. 6K/105/2010 vedenom Krajským súdom v Bratislave, ide o nehnuteľnosti v katastrálnom území F., Z. F., okres F., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. 0 na 2. podlaží stavby “Ubytovňa” so súpisným č. 1490 postavenej na parcele č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 8072/59284 k celku na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve a k pozemku parcela registra “C” č. XXXX/X o výmere 216 m2, zastavaná plocha a nádvorie a skladu bez súpisného čísla, postaveného na parcele č. XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. V konaní o vylúčenie nehnuteľností zapísaných do súpisu majetku konkurznej podstaty súd vždy ako prejudiciálnu otázku rieši otázku, komu svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. V pôvodnom konaní (6Cbi/32/2010) súd dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 12.10.2000 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 21.11.2000 a kúpna zmluva zo dňa 24.6.2002 sú v súlade s §19a zákona č. 92/1991 Zb. neplatné a neplatné sú preto aj všetky ďalšie prevody nehnuteľností. Je nesporné, že prejudiciálne posúdenie platnosti nadobudnutia nehnuteľností je v právomoci súdu, ktorý rozhoduje o žalobe o vylúčenie veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty. V tejto súvislosti poukazuje súd prvej inštancie na nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 109/2012-12 zo dňa 25.4.2012, v ktorom ústavný súd uviedol, že: „existencia odlišného právneho názoru vyslovená v inom súdnom konaní riešiacom skutkovo i právne analogickú problematiku nie je dôvodom na obnovu konania ... Ani z pohľadu ústavného súdu nemožno judikatúru súdov (aj keby malo ísť o ustálenú a konštantnú judikatúru) považovať za skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné požiadať o obnovu konania.“ Závery Ústavného súdu SR vyjadrené v citovanom náleze súd považuje za plne aplikovateľné aj v posudzovanej veci a stotožňuje sa s nimi. 30. Rovnaký právny názor k výkladu § 397 písm. a) CSP bol publikovaný aj v odbornej literatúre, ak by dôvodom obnovy konania mala byť existencia rozhodnutia, týkajúceho sa strán a predmetu pôvodného konania: „Pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude dôvodom obnovy konania, pôjde o dve skupiny rozhodnutí. Jednak to budú rozhodnutia, ktoré strana bez svojej procesnej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali, a jednak rozhodnutia nové, také, ktoré boli prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad predstavuje neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, ktorú si súd v pôvodnom konaní posúdil inak. Ak súd prejudiciálne posúdi otázku, o ktorej nemôže sám rozhodovať, a po právoplatnom skončení tohto konania si orgán, do ktorého právomoci prejudiciálna otázka patrí, túto otázku posúdi odchylne, pôjde o typický prípad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. a).“ (Civilný sporový poriadok, komentár, doc. JUDr. M. Števček, PhD. A kolektív, Nakladateľstvo C.H.Beck, 2. vydanie, 2022, s. 1498 - 1503). 31. V prejednávanej veci žalobcovia dôvodia existenciou rozhodnutia, v ktorom bola prejudiciálna otázka posúdená inak, čo by podľa ich názoru mohlo byť pre nich priaznivé. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho
súdu SR je konajúcemu súdu známe, že posúdenie platnosti právnych úkonov aplikáciou § 19a zák. č. 92/1991 Zb. sa menilo a ani aktuálne nie je možné hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR. V konaní spis. zn. 6Cbi/32/2010 bolo právomocou súdu posúdiť platnosť nadobúdacích titulov, právomoc nepatrí inému orgánu a odlišný právny názor vyjadrený Najvyšším súdom SR v uznesení zo dňa 25.2.2021, spis. zn. 2ObdoV/9/2020 nemôže byť dôvodom pre povolenie obnovy konania spis zn. 6Cbi/32/2010, a to aj s poukazom na názor vyslovený Ústavným súdom SR v náleze sp. zn. II. ÚS 109/2012-12. Ako už súd uviedol vyššie, žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy ani prípadných pochybení pri právnom posúdení veci. Naviac, žalobcovia využili možnosť nápravy tak dovolaním, ako aj ústavnou sťažnosťou, kde neboli úspešní. Súd však uvádza, že žaloba na obnovu konania nie je inštitútom zvrátenia neúspechu strany v spore opakovaným prejednávaním tej istej veci len z dôvodu jej iného právneho posúdenia. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu na obnovu konania ako nedôvodnú zamietol. 32. Žalobcovia zároveň v podaní zo dňa 03.03.2024 navrhli, aby súd tunajšie konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod spis. zn. 8Cbi/27/2010. Súd konštatuje, že žalobcovia návrh na prerušenie konania v zásade ničím neodôvodnili, uviedli len, že sú si vedomí, že uznesenie zo dňa 25.02.2021, spis. zn. 2ObdoV/9/2020, nie je konečným rozhodnutím vo veci, ale boli limitovaní zákonnou lehotou, v ktorej musela podať žalobu na obnovu konania, pričom odpustenie zmeškania tejto lehoty nie je prípustné a ak by čakali až do právoplatného skončenia konania sp. zn. 8Cbi/27/2010, na podanie žaloby o obnovu konania by už bolo neskoro. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Konajúci súd dospel k záveru, že prerušenie konania by bolo v danej veci zjavne bez významu, nakoľko v konaní spis. zn. 8Cbi/27/2010 sa nerieši žiadna otázka, ktorú by si súd nemohol v prejednávanej veci - žalobe o obnovu konania - posúdiť sám. Z uvedeného dôvodu návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 výrokom I. zamietol. 33. Z rovnakého dôvodu súd tiež nevykonal dokazovanie pripojením spisu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Cbi/27/2010 (ktorý sa v čase rozhodovania vo veci nachádzal na Najvyššom súde SR). Žalobcovia ani v návrhu neuviedli, aké konkrétne skutočnosti by z obsahu tohto spisu mali pre súd vyplývať, ktoré by mali mať význam pre rozhodnutie o žalobe. 34. Podaním doručeným súdu dňa 23.03.2023 žalobcovia 1/ a 2/ navrhli odložiť právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, návrh odôvodnili tým, sa v konaní vo veci domáhajú povolenia obnovy pôvodného konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod spis. zn. 6Cbi/32/2010 a na Najvyššom súde SR pod spis. zn. 1Obo/9/2018. Žalobcovia návrh odôvodnili tým, že žalovaný donedávna rešpektoval podanú žalobu a nehnuteľnosti nepredával, začal si vynucovať mimosúdnu dohodu, na ktorú ak žalobcovia nepristúpia, je oprávnený pristúpiť k speňažovaniu majetku. Žalobcovia na dohodu pristúpiť nechcú, pretože sú toho názoru, že rozsudky vydané v pôvodnom konaní sú neudržateľné a za najspravodlivejšie považujú počkať s predajom majetku až na rozhodnutie tunajšieho súdu. Žalobcovia preto navrhli, aby súd podľa § 412 ods. 2 CSP odložil právoplatnosť napadnutého rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 1Obo/9/2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.03.2018, č. k. 6Cbi/32/2010-517, do právoplatného skončenia konania o žalobe na obnovu konania. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považujú to, že predaj v konkurze je nezvratný proces, ak by boli v spore úspešní a žalovaný by nehnuteľnosti medzičasom predal, nikdy by sa nedomohli späť svojho vlastníckeho práva. Zároveň žalovaný nebude odložením právoplatnosti neprimerane obmedzený, pretože je všeobecne známa skutočnosť, že hodnota nehnuteľností plynutím času narastá. 35. Súd nevzhliadol v dôvodoch uvádzaných žalobcami žiadne dôvody osobitného zreteľa pre suspendovanie účinkov právoplatného rozhodnutia. Sama skutočnosť, že žalovaný oslovil žalobcov s návrhom na mimosúdnu dohodu a deklaruje oprávnenie speňažiť majetok v konkurze vyplýva z právneho stavu vyplývajúceho z právoplatného súdneho rozhodnutia v pôvodnom konaní, v priebehu ktorého žalobcovia vyčerpali všetky procesne dostupné prostriedky pre jeho zmenu, vrátane ústavnej sťažnosti. Len samo presvedčenie žalobcov, že rozsudky vydané v pôvodnom konaní sú neudržateľné, nemôže byť dôvodom do tak vážneho zásahu do stavu právnej istoty, akým je odklad právoplatnosti rozsúdenej veci. Výsledky doterajšieho konania na súdoch všetkých inštancií, ako aj záver súdu v konaní
o povolenie obnovy konania, neosvedčujú predpoklad zrejmej úspešnosti žaloby o obnovu konania, ktorý by zakladal dôvodnosť odkladu vykonateľnosti. Pri komparácii prípadnej ujmy žalobcov a žalovaného sa súd nestotožnil s argumentáciou „všeobecne známou skutočnosťou, že hodnota nehnuteľností plynutím času narastá“, preto žalovanému nehrozí odložením právoplatnosti žiadna ujma. Predpoklad narastania hodnoty nehnuteľností plynutím času môže byť mylný alebo nesprávny, keď hodnota nehnuteľností je daná aj inými okolnosťami, nielen plynutím času (realitný trh, technický stav nehnuteľnosti, a pod.) a okolnosti na strane žalovaného ako správcu je nutné posudzovať nielen z hľadiska hodnoty majetku, ale aj z hľadiska jeho zodpovednosti ako správcu voči konkurzným veriteľom, keď speňaženie majetku je jeho zákonnou povinnosťou. 36. Vzhľadom na to, že Civilný sporový poriadok upravuje v priebehu konania o povolenie obnovy konania odloženie právoplatnosť rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní na návrh ako možnosť konajúceho súdu, konajúci súd dôvody pre odklad právoplatnosti a ani dôvody povolenia obnovy konania nevzhliadol, o návrhu žalobcov už osobitne nerozhodoval. Konajúci súd svoj postup opiera o právny názor vyslovený Ústavným súdom SR v uznesení spis. zn. II.ÚS/499/2023 zo dňa 24.10.2023, podľa ktorého „názor, že ak súd nepovažuje návrh na odklad právoplatnosti či vykonateľnosti za dôvodný, nevydáva o ňom osobitné rozhodnutie, je ústavne udržateľný“ a analogicky v rozhodnutí najvyššieho súdu vydanom vo veci sp. zn. 4Sž 165/95 (uverejnené v časopise Zo súdnej praxe, 1997, č. 24), na ktorý aj Ústavný súd SR poukázal a podľa ktorého „ak nie je na odklad dôvod, nevydáva osobitné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie odkladu vykonateľnosti“. Túto skutočnosť poznačí v súdnom spise. Uvedený procesný postup podľa názoru Ústavného súdu SR možno z ústavnoprávneho hľadiska preto považovať za udržateľný (m. m. IV. ÚS 158/2022, II. ÚS 242/2023). 37. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 39. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 42. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v celom rozsahu, ktorých na ich náhradu zaviazal spoločne a nerozdielne. 43. Žalobcovia navrhli, aby v prípade ak súd dospeje k záveru o nedôvodnosti žaloby, nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, čo odôvodnili účelovým navyšovaním trov právneho zastúpenia, keďže jediným spoločníkom a konateľom právneho zástupcu žalovaného je žalovaný a ten má z titulu výkonu svojej funkcie správcu konkurznej podstaty nárok na odmenu a preto by bol platený duplicitne. Žalobcovia analogicky poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 10.5.2005, sp. zn. 29Odo 560/2004 a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.5.2023, sp. zn. III. ÚS 113/2023. Z obsahu podania žalobcov nie je celkom zrejmé, či sa domáhajú aplikácie § 257 CSP a nimi uvádzané dôvody má súd posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré má výnimočne nepriznať náhradu trov úspešnej strane, avšak z obsahu návrhu na rozhodnutie o trovách je potrebné dospieť k záveru, že žalobcovia poukazujú na neúčelnosť právneho zastúpenia žalovaného, v dôsledku čoho by náklady právnych služieb nemal podľa žalobcov súd žalovanému priznať, keďže § 251 CSP za trovy konania považuje účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 44. Súd sa s argumentáciou žalobcov nestotožnil. Správcovskou činnosťou je činnosť, ktorá súčasne spĺňa oba nasledujúce znaky: činnosť osôb zapísaných do zoznamu správcov a zároveň činnosť v
konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní alebo konaní o oddlžení (zák. č 8/2005 Z. z.). Nie každé konanie správcu upravené zákonom o konkurze a reštrukturalizácii je možné považovať za správcovskú činnosť. Podľa názoru súdu preto ani analogické použitie záverov nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 11.5.2023, sp. zn. III. ÚS 113/2023 nie je na mieste. Sama skutočnosť, že ustanovený správca je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti, ktorá poskytuje právne služby podľa zákona o advokácii ešte neznamená, že túto činnosť vykonáva sám len osobne, že mu s právnymi službami nevznikajú náklady alebo nárok na odmenu, ktoré nie je možné hradiť ako odmenu správcu. Žalobcovia nesprávne stotožňujú odmenu správcu za činnosť v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní alebo konaní o oddlžení s odmenou za právne služby za zastupovanie úpadcu v konaniach síce vyvolaných konkurzom, ktorých náklady právnych služieb ale nie sú kryté odmenou správcu. V posudzovanej veci fakticky nejde o zastúpenie žalovaného samým sebou, nakoľko žalovaný sa do procesného postavenia dostal len z titulu funkcie správcu, ktorý počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom. Súd preto návrh žalobcov na rozhodnutie o trovách posúdil ako nedôvodný tak v prípade aplikácie § 257 CSP (teda ak by dôvody uvedené žalobcami mali byť dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovanému nemal nárok na náhradu trov priznať), ako i v prípade kvalifikácie tvrdených dôvodov z hľadiska námietky neúčelnosti (§ 251 CSP). 45. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozsudku možno podať voči výroku II. a III. odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).