{"guid": "61429d7c-7d18-4c22-9e70-d738780877e3:441cba11-dcd8-4315-82d9-f7b9de2ccac1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1021200560.3", "spisova_znacka": "1Cbi/3/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cbi/3/2021 z 28. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2024, sp. zn. 1Cbi/3/2021, ECLI:SK:KSBA:2024:1021200560.3", "identifikacne_cislo": "1021200560", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2024-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/441cba11-dcd8-4315-82d9-f7b9de2ccac1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1021200560.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1021200560.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1021200560.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1Cbi/3/2021\n1021200560\n28. 05. 2024\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2024:1021200560.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu\nJUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej, v právnej veci žalobcov: X/ H. C., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž.\nXX, XXX XX F., X/ A. C., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž. XX, XXX XX F., obaja zastúpení BIZOŇ & PARTNERS,\ns.r.o., Laurinská 4, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 833 533, proti žalovanému:\nMgr. Peter Zvara, so sídlom kancelárie Obchodná 2, 811 06 Bratislava, IČO: 42 265 746, správca úpadcu:\nVodohospodárske stavby a.s. Nitra, Cabajská cesta č. 28, 949 01 Nitra, IČO: 31 411 487, zastúpený\nZvara advokáti s. r. o., Námestie SNP č.1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 547\n878, o žalobe na obnovu konania, takto\nrozhodol:\nI. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom\nsúdu v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 z a m i e t a.\nII. Súd žalobu z a m i e t a.\nIII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu\ntrov konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.4.2021 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú vydania rozhodnutia, ktorým\nby súd povolil obnovu konania vedeného Krajským súdom\nv Bratislave pod sp. zn. 6Cbi/32/2010. Žalobu odôvodnili tým, že v pôvodnom konaní spis. zn.\n6Cbi/32/2010 sa domáhali vylúčenia vecí zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske\nstavby a.s. Nitra, Cabajská cesta č. 28, 949 01 Nitra, IČO: 31 411 487, v konkurze vedenom Krajským\nsúdom v Bratislave pod spisovou zn. 6K/105/2010, a to nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom\núzemí F., obec F., okres F., bytu č.0 na 2. podlaží stavby “Ubytovňa” so súpisným č. 1490 postavenej\nna parcele č. XXXX/X, so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 8072/59284 na spoločných častiach\na spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a k pozemku s parcelným č. XXXX/X o výmere 216\nm2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovanému na katastrálnej mape ako parcela\nregistra “C”, zapísaných v evidencii Okresného úradu F., katastrálneho odboru, na liste vlastníctva č.\nXXXX a skladu bez súpisného čísla, na parcele č.XXXX, zapísaného v evidencii Okresného úradu F.,\nkatastrálneho odboru, na liste vlastníctva č. XXXX. Krajský súd v Bratislave rozhodol v merite rozsudkom\nč.k 6Cbi/32/2010-517 zo dňa 27.3.2018, ktorým žalobu zamietol, zamietol tiež návrh na prerušenie\nkonania do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 a žalovanému\npriznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako súd odvolací rozsudkom č. k. 1Obo/9/2018 zo dňa 24.9.2019 odvolanie voči rozhodnutiu\no zamietnutí návrhu na prerušenie konania odmietol, napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému priznal\nvoči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n\n2. Žalobcovia 1/ a 2/ predmetnou žalobou na obnovu konania napádajú obe vyššie uvedené rozhodnutia\n(rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Cbi/32/2010-517 zo dňa 27.3.2018 a rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR č. k. 1Obo/9/2018 zo dňa 24.9.2019), pričom prípustnosť podanej žaloby na obnovu konania\nodvodzujú od toho, že podľa § 397 písm. a) CSP sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce\nsa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny\nnemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\n3. Dôvody obnovy konania žalobcovia 1/ a 2/ vidia v tom, že Najvyšší súd SR v konaní\no dovolaní podanom vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 uznesením\nzo dňa 25.2.2021, spis. zn. 2ObdoV/9/2020 zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky odôvodnil svoje rozhodnutie v jeho bode 43 tým,\nže:\n- platnosť zmluvy o prevode privatizovaného majetku je podmienená existenciou predchádzajúceho\nsúhlasu fondu podľa ustanovenia § 19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb.\no podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby;\n- ustanovenie § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. nepredstavuje kumulatívnu zákonnú podmienku, ktorej\nsplnenie je nevyhnutné pre platnosť prevodnej zmluvy podľa odseku 2. V ustanovení § 19a ods. 3 zákona\nč. 92/1991 Zb. je upravená osobitná zákonná povinnosť nadobúdateľa privatizovaného majetku, ktorej\nnedodržanie zakladá podľa ustanovenia § 19a ods. 3 v spojení s ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. absolútnu\nneplatnosť tých právnych úkonov, pri ktorých nadobúdateľ nakladal s finančnými prostriedkami - pôvodne\nzískanými zmluvou o prevode privatizovaného majetku uzavretou s predchádzajúcim súhlasom fondu\npodľa § 19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. - iným spôsobom ako na úhradu svojich záväzkov voči fondu;\n- porušenie povinnosti nadobúdateľa privatizovaného majetku použiť získané finančné prostriedky od\ntretej osoby na úhradu svojich záväzkov voči fondu podľa ustanovenia § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991\nZb. nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou nadobúdateľ ako predávajúci získal od tretej osoby\nako kupujúceho (pôvodne privatizovaného majetku) peňažné prostriedky a ktorá bola uzatvorená s\npredchádzajúcim súhlasom fondu podľa § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb.\n4. Žalobcovia žalobu ďalej odôvodňujú tým, že nehnuteľnosti boli (spolu s inými) ešte pred nadobudnutím\nvlastníckeho práva žalobcov prevedené z úpadcu ako predávajúceho na H. T., O. T., O.. A. A. I. E..\nD. A. ako kupujúcich zmluvou zo dňa 12.10.2000 v znení dodatku č. 1 zo dňa 21.11.2000, od ktorých\nich žalobcovia nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 24.06.2002. V pôvodnom konaní vedenom Krajským\nsúdom v Bratislave pod sp. zn. 6Cbi/32/2010 navrhli jeho prerušenie do právoplatného skončenia\nkonania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010, majúc za to, že sa v ňom rieši\nprejudiciálna otázka - platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2000 v znení jej dodatku č. 1, predmetom\nktorej boli (okrem iného) aj nehnuteľnosti - byt a sklad, vylúčenia ktorých sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali\npodanou žalobou. K prerušeniu konania však nedošlo a súd prvej inštancie si rozhodujúce otázky\nvyriešil v konaní sám, avšak nastala situácia, že prejudiciálna otázka - platnosť kúpnej zmluvy zo dňa\n12.10.2000 v znení jej dodatku č. 1, bola v konaniach vedených Krajským súdom v Bratislave pod\nsp. zn. 6Cbi/32/2010 a sp. zn. 8Cbi/27/2010 vyriešená odlišne. Súd prvej inštancie a odvolací súd v\npôvodnom konaní dospeli k záveru, že žalobcovia nie sú vlastníkmi nehnuteľností z dôvodu neplatnosti\nuvedenej kúpnej zmluvy, od ktorej zároveň odvodili aj neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 24.6.2002,\nna základe ktorej žalobcovia nadobudli vlastnícke právo. Najvyšší súd Slovenskej republiky však v\nrámci dovolania podaného v sporovom konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.\n8Cbi/27/2010 uznesením č.k. 2ObdoV/9/2020 zo dňa 25.2.2021 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom zároveň vyslovil právny názor, že neplatnosť\nspornej kúpnej zmluvy ako celku by pri aplikácii ustanovenia § 19a privatizačného zákona spôsobovala\nlen absencia predchádzajúceho súhlasu Fondu národného majetku, avšak v rozhodovanom spore bola\npodmienka podľa § 19a ods. 2 privatizačného zákona, t.j. existencia predchádzajúceho súhlasu Fondu\ns prevodom privatizovaného majetku splnená. Žalobcovia 1/a 2/ sa preto s poukazom na uvedené\nskutočnosti domnievajú, že pri uvedenom právnom posúdení veci musí odvolací súd, súc viazaný\nprávnym názorom dovolacieho súdu nevyhnutne dospieť k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 12.10.2000\nv znení jej dodatku č. 1 je platná, a preto uvádzané odchýlne vyriešenie prejudiciálnej otázky posúdenia\nplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 24.6.2002 považujú za dôvod zakladajúci prípustnosť\na dôvodnosť obnovy konania a majú za to, že ak je platná kúpna zmluva zo dňa 12.10.2000 v znení\njej dodatku č. 1, je následne platná aj na ňu nadväzujúca kúpna zmluva zo dňa 24.6.2002, v dôsledku\n\nčoho by mali byť v obnovenom konaní úspešní, nakoľko by bolo nespravodlivé a v rozpore s princípom\nprávnej istoty, aby vo viacerých skutkovo identických konaniach boli vydané protichodné rozhodnutia.\n5. Subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania podľa § 403 ods. 1 CSP žalobcovia\nodôvodňujú tým, že uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2ObdoV/9/2020 bolo vydané dňa\n25.2.2021, preto táto lehota žalobcom uplynie až dňa 25.05.2021, objektívnu lehotu tým, že napadnuté\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Obo/9/2018 zo dňa 24.9.2019 bolo žalobcom\ndoručené 03.10.2019, preto žalobcom neuplynie táto lehota skôr ako 03.10.2022.\n6. Žalovaný sa k žalobe na obnovu konania vyjadril podaním zo dňa 07.09.2022, navrhol žalobu pre\nzjavnú nedôvodnosť odmietnuť (§ 413 ods. 1 písm. e/ CSP), alebo ju rozsudkom zamietnuť (§ 414 CSP).\nUviedol, že dôvod na povolenie obnovy konania žalobca odvodzuje od uznesenia č.k. 2ObdoV/9/2020\nzo dňa 25.2.2021 vydaného v inej veci, ktorým dovolací súd v inom, aj keď obdobnom konaní sp.zn.\n8Cbi/27/2010 zrušil právoplatný (potvrdzujúci) rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/9/2018 zo\ndňa 24.9.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v predmetnej veci vedie odvolacie\nkonanie pod novou sp.zn. 2Obo/4/2021. Vec, v ktorej bolo rozhodnuté uznesením č.k. 2ObdoV/9/2020\nzo dňa 25.2.2021 nie je skončená, v nej vyslovené právne závery nie je možné považovať ani za\nustálenú súdnu prax dovolacieho súdu, rozhodnutie nie je možné považovať ani za judikát zjednocujúci\nrozhodovaciu prax najvyššieho súdu alebo súdov nižšej inštancie v iných, obdobných prebiehajúcich\nsporoch. Žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 109/2012-12 z 25.4.2012, v\nktorom ústavný súd uviedol: „Ani z pohľadu ústavného súdu nemožno judikatúru súdov (aj keby malo ísť\no ustálenú a konštantnú judikatúru) považovať za skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné požiadať\no obnovu konania. Judikatúra totiž predstavuje právny názor na výklad a aplikáciu určitej právnej normy,\na to buď vo všeobecnej polohe, alebo v nadväznosti na konkrétne skutkové okolnosti riešeného prípadu.\nZjednodušene povedané to znamená, že s ohľadom na súdnu prax v iných veciach môže účastník\nkonania vo svojej právnej veci argumentovať v prospech pre neho priaznivého výkladu a aplikácie\npráva s poukazom na rozhodnutia vydané v iných obdobných prípadoch. Preto pokiaľ bola sťažovateľka\npresvedčená o nesprávnosti právneho posúdenia jej veci (čoho dôkazom v jej očiach bolo aj dovolacie\nrozhodnutie najvyššieho súdu v inej obdobnej veci), mohla a mala sa pokúsiť svoj odlišný právny názor\npresadiť v rámci dovolania, prípadne podnetom na podanie mimoriadneho dovolania. Napokon mohla\npodať aj sťažnosť ústavnému súdu. Nie je však možné namiesto uvedených prostriedkov nápravy\nprávoplatných rozhodnutí použiť inštitút obnovy konania, ktorý je mimoriadnym opravným prostriedkom\nnajmä na nápravu pochybení pri zisťovaní skutkového stavu, nie teda na naprávanie chybných právnych\nnázorov..“ Žalovaný poukázal na to, že žalobcovia sa obnovou konania domáhajú nového rozhodnutia\nv už právoplatne skončenej veci, v ktorej Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 6Cbi/32/2010-517\nzo dňa 27.3.2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 1Obo/9/2018 zo dňa\n24.9.2019 žalobu o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu zamietol. Dovolací súd\nuznesením č. k. 1ObdoV/1/2021 zo dňa 2.12.2021 dovolanie žalobcov odmietol a Ústavný súd SR\nuznesením sp. zn. IV. ÚS/244/2022 zo dňa 10.5.2022 rovnako odmietol sťažnosť, ktorou sa žalobca\nako sťažovateľ domáhal vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne\nkonanie v súdenej veci. Podľa žalovaného nie je možné pripustiť obnovu konania z dôvodu, že po\nprávoplatnom rozhodnutí v pôvodnom konaní súd v inom konaní konkrétnu právnu normu a jej aplikáciu\nna podobný skutkový stav posúdi inak. Rozhodnutie v inej veci by tak pôsobilo fakticky retroaktívne na už\nprávoplatne skončenú vec a došlo by k hrubému porušeniu princípu právnej istoty. Výklad §19a zákona\nč. 92/1991 Zb., ktorý aplikoval dovolací súd v uznesení, ktoré by malo byť dôvodom na pripustenie\nobnovy konania, je zásadne odlišný od spôsobu, akým bol aplikovaný na všetky s majetkom úpadcu\nsúvisiace spory prejednávané sudcami a senátmi Krajského súdu Bratislave v základom konaní, ako aj\nsudcami Najvyššieho súdu SR v odvolacích alebo dovolacích konaniach, práve rozhodnutie spis. zn.\n2ObdoV/9/2020 vážnym spôsobom zasiahlo do ustálenej interpretácie gramatického, systematického,\nlogického a v konečnom dôsledku aj teleologického výkladu §19a zákona. Iné právne posúdenie\nrovnakej otázky v právoplatne neskončenom inom konaní nie je rozhodnutím iného orgánu, ktoré môže\nprivodiť právne relevantný dôvod na obnovu konania.\n7. Podaním doručeným súdu dňa 5.12.2022 žalovaný predložil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 1ObdoV/5/2021 zo dňa 19.10.2022, ktorým Najvyšší súd SR o dovolaní žalovaného voči rozsudku\nNajvyššieho súdu SR č.k. 3Obo/8/2021-175 zo dňa 24.06.2021 rozhodol tak, že rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR č.k. 3Obo/8/2021-175 zo dňa 24.06.2021 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.\n2Cbi/1/2015-103 zo dňa 11.03.2020 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný\n\nuviedol, že dôvodnosť žaloby na obnovu konania opierajú žalobcovia o uznesenie č. k. 2ObdoV/9/2020,\nv ktorom sa (v obdobnej veci) dovolací súd zaoberal výkladom §19a zákona. V predloženom rozhodnutí\nč.k. 1ObdoV/5/2021 zo dňa 19.10.2022 najvyšší súd s výkladom §19a vyššie citovaným uznesením\nnesúhlasil a s odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax krajských súdov, ako aj trojčlenných odvolacích\nsenátov Najvyššieho súdu SR vyslovil na rovnakú právnu otázku odlišný právny záver, ktorý aj dôsledne\nodôvodnil.\n8. K vyjadreniu žalovaného k žalobe doručili žalobcovia repliku zo dňa 03.03.2024, zdôraznili, že\nuplatneným dôvodom obnovy konania je, že tá istá právna otázka\ns identickým skutkovým stavom (ktorá bola prejudiciálnou otázkou v pôvodnom konaní) bola v inom\nkonaní vyriešená inak. Presne takýto prípad Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa\n25.4.2012, sp. zn. II. ÚS 109/2012 neposudzoval. Žalobcovia sú toho názoru, že uznesenie sp. zn.\n2ObdoV/9/2020 gramaticky spadá pod dôvod obnovy konania v zmysle § 397 písm. a) CSP, nakoľko\nsa jedná o rozhodnutie týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania a žalobcovia ho bez svojej\nviny nemohli použiť v pôvodnom konaní, pretože súd ich návrh na prerušenie konania zamietol. Zároveň\ntoto môže privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pretože ak je v poradí prvá kúpna zmluva\nplatná (ako bolo rozhodnuté uznesením sp. zn. 2ObdoV/9/2020), platná je aj druhá kúpna zmluva, ktorou\nžalobcovia nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobcovia sú si vedomí, že\nuznesenie zo dňa 25.2.2021, sp. zn. 2ObdoV/9/2020 nie je konečným rozhodnutím vo veci, avšak boli\nlimitovaní zákonnou lehotou pre podanie žaloby na obnovu konania. Žalobcovia zároveň navrhli, aby súd\ntunajšie konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave\npod spis. zn. 8Cbi/27/2010. Zároveň žalobcovia z opatrnosti navrhujú, aby v prípade ak súd dospeje k\nzáveru o nedôvodnosti žaloby, nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Návrh odôvodňujú\ntým, že v jeho prípade dochádza\nk účelovému navyšovaniu trov právneho zastúpenia, keďže právny zástupca žalovaného je\njednoosobová spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný a ten má z titulu\nvýkonu svojej funkcie správcu konkurznej podstaty nárok na odmenu. Podľa žalobcov ak si žalovaný\nchce uplatňovať aj náhradu trov právneho zastúpenia, bol by platený duplicitne. Žalobcovia analogicky\npoukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 10.5.2005, sp. zn. 29Odo 560/2004\na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.5.2023, sp. zn. III. ÚS 113/2023.\n9. Žalovaný v duplike zo dňa 7.5.2024 zdôraznil, že rozsudok č.k. 6Cbi/32/2010-517 zo dňa 27.3.2018\nnadobudol právoplatnosť dňa 4.10.2019, teda oveľa skôr, ako dovolací súd v inej veci použil iný výklad\n§19a. Žalovaný zastáva názor, že žalobcovia využili všetky dostupné právne prostriedky na ochranu\nsvojich práv, ktoré im poskytuje platný právny poriadok, pričom v dovolacom konaní ani v sťažnosti\nÚstavnému súdu SR na porušenie práva na spravodlivé súdne konanie neboli úspešní. Uznesenie, o\nktoré žalobcovia opierajú žalobu na obnovu konania, nemá pre tento spor charakter záväznosti súdu\nnižšej inštancie právnym názorom súdu vyššej inštancie, zároveň nemá charakter judikátu, na ktorý by\nbolo nevyhnutné prihliadať. Žalovaný tiež dal do pozornosti súdu, že vo veci návrhu na obnovu konania\nsp.zn. 1Cbi/4/2021, v ktorej sa domáhala obnovy konania žalobkyňa E. B. a vecne má tento spor rovnaký\nzáklad ako spor žalobcov, súd rozsudkom č. k. 1Cbi/4/2021-143 zo dňa 27.9.2023 žalobu zamietol.\nK návrhu na rozhodnutie o trovách žalovaný uviedol, že vec posudzovaná Ústavným súdom SR je\nskutkovo úplne odlišná a žalobcovia zjavne účelovo citujú len z bodu 15. nálezu č.k. III.ÚS 113/2023 z\n11.5.2023. Žalovaný ako správca úpadcu okrem toho, že vykonáva funkciu správcu v desiatke ďalších\nkonkurzov, vykonáva aktívne aj advokátsku prax, pri riešení sporovej agendy v konkurzoch, v ktorých\nje ako fyzická osoba ustanovený za správcu, využíva odborný a administratívny potenciál vlastnej\nadvokátskej kancelárie. Správca úpadcu má právo dať sa zastúpiť advokátom, pričom nie je možné\nrozlišovať, či zvolí externú advokátsku kanceláriu alebo kanceláriu, v ktorej je správca sám advokát,\nspoločník a konateľ. Z uvedených dôvodov aj túto námietku považuje žalovaný za nesprávnu.\n10. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak:\na) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré\nten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu\nprivodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;\nb) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu\npriaznivejšie rozhodnutie vo veci;\nc) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo\ninej osoby zúčastnenej na konaní;\n\nd) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím\nsúdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany\na závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením;\ne) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré\nje pre strany záväzné, alebo\nf) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom\nrozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.\n11. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané.\n12. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy\nsa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď\nho mohol uplatniť.\n13. Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od\nprávoplatnosti rozhodnutia.\n14. Podľa § 409 CSP, na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o\nkonaní pred súdom prvej inštancie.\n15. Podľa § 410 CSP, žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.\n16. Podľa § 411 ods. 1 CSP, rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.\n17. Podľa § 411 ods. 2 CSP, súd nie je viazaný rozsahom žaloby, ak odvolací súd nie je viazaný rozsahom\nodvolania.\n18. Podľa § 412 ods. 2 CSP, ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, môže súd na návrh\nodložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je\ndotknuté.\n19. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná\noneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je\nprípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/\n> alebo e) je zjavne nedôvodná.\n20. Podľa § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu\nkonania povolí alebo zamietne.\n21. Súd primárne skúmal splnenie podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania,\na to osobu oprávnenú na podanie žaloby, dodržanie zákonnej lehoty na podanie žaloby na obnovu\nkonania, predpísané náležitosti žaloby, prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy\nkonania a dospel k záveru, že tieto boli splnené.\n22. Podaná žaloba spĺňa všetky formálne náležitosti žaloby. Žalobcovia sa žalobou domáhajú povolenia\nobnovu konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6Cbi/32/2010, v ktorom boli stranou,\nv ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, sú teda oprávnenými subjektami podľa § 400 CSP na\npodanie žaloby na obnovu konania.\n23. Podmienku včasnosti podania žaloby podľa § 403 ods. 1, ods. 2 CSP posúdil rovnako za splnenú.\nCivilný sporový poriadok stanovuje na podanie žaloby na obnovu konania subjektívnu a objektívnu\nlehotu. Subjektívna lehota na podanie žaloby je trojmesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten,\nkto žalobu na obnovu konania podáva, mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod\nobnovy uplatniť po prvý krát na príslušnom súde. Objektívna lehota na podanie žaloby je trojročná\na začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Obe\nlehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť a ani\nodpustiť ich zmeškanie. Subjektívna lehota však môže plynúť len v rámci objektívnej lehoty a musí\n\nbyť vždy dodržaná, pričom preukázanie skutočnosti, že bola zachovaná, zaťažuje toho, kto žalobu\nna obnovu konania podáva. Žalobcovia sa žalobou domáhajú povolenia obnovy konania vedeného\nKrajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6Cbi/32/2010. Žalobcovia plynutie objektívnej lehoty na podanie\nžaloby nesprávne odvodzujú od doručenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 1Obo/9/2018 zo dňa\n24.9.2019 dňa 03.10.2019. Objektívna lehota na podanie žaloby tri roky v zmysle § 403 ods. 2 CSP\nzačína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalobcovia\ndoručili žalobu na obnovu konania súdu dňa 23.04.2021. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.3.2018, č. k. 6Cbi/32/2010-517 v spojení s rozsudkom\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 24.9.2019, sp. zn. 1Obo/9/2018 nadobudol právoplatnosť 4.10.2019,\nžalobcovia preto (napriek nesprávnemu posúdeniu začiatku plynutia lehoty) podali žalobu v lehote\ntroch rokov od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 403 ods. 2 CSP. Subjektívna lehota tri mesiace\nod kedy sa o dôvode obnovy konania dozvedel podľa § 403 ods. 1 CSP bola rovnako splnená, keď\nuznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2ObdoV/9/2020, ktoré považujú žalobcovia za dôvod pre\nobnovu pôvodného konania, bolo vydané dňa 25.2.2021.\n24. Ako prípustný, súd vyhodnotil predmet obnovy konania (právoplatný rozsudok, pričom nejde o\nrozsudok o vyslovení, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ani rozsudok, ktorého\nzmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak). Rovnako vyhodnotil ako prípustný aj uplatnený dôvod\nobnovy konania označený žalobcami, ktorým dôvodom má byť rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis.\nzn. 2ObdoV/9/2020 zo dňa 25.01.2021, vydané až po právoplatnom skončení konania, teda je splnená\npodmienka, že ho žalobcovia nepredložili v pôvodnom konaní bez svojej viny. Pre záver, či je splnená\npodmienka pre podanie žaloby na obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP, a to existencia nových\nskutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo\nveci, bude v štádiu skúmania splnenia podmienok pre podanie žaloby postačovať aj pravdepodobnosť\ntohto záveru. Z uvedeného dôvodu súd nedospel ani k záveru o jej celkom zjavnej nedôvodnosti.\n25. Súd prvej inštancie potom nepostupoval podľa § 413 ods. 1 CSP odmietnutím žaloby na obnovu\nkonania a dôvodnosť žaloby meritórne posúdil. V prejednávanej veci súd podľa § 409 v spojení s\n177 ods. 1 CSP nariadil na prejednanie veci, oboznámil sa s obsahom spisu, obsahom pripojeného\nspisu spis zn. 6Cbi/32/2010 (pôvodné konanie, ktorého obnovy sa žalobcovia žalobou domáhajú),\nvykonal dokazovanie listinnými dôkazmi označenými stranami, ktoré boli obsahom spisu, z ktorých zistil\nnasledovný skutkový a právny stav:\n26. Z obsahu spisu sp. zn. 6Cbi/32/2010 vyplýva, že Krajský súd v Bratislave ako súd prvej inštancie\nrozsudkom zo dňa 27.3.2018, č. k. 6Cbi/32/2010-517 zamietol návrh na prerušenie konania do\nskončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod spis zn. 8Cbi/27/2010, žalobu o vylúčenie\nvecí zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s., IČO: 31 411 487\nzamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Najvyšší\nsúd SR rozsudkom zo dňa 24.9.2019, sp. zn. 1Obo/9/2018 odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí\nnávrhu na prerušenie konania odmietol, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Cbi/32/2010-517 zo\ndňa 27.3.2018 potvrdil a priznal žalovanému proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 4.10.2019. V ďalšom postupe Najvyšší súd\nSR Uznesením č.k. 1ObdoV/2/2021 zo dňa 02.12.2021 dovolanie žalobcov 1/ a 2/ voči rozsudku\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 24.9.2019 sp. zn. 1Obo/9/2018 odmietol a priznal žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania. Ústavný súd SR uznesením č.k. IV ÚS 244/2022-12 zo dňa 10.05.2022 ústavnú\nsťažnosť voči rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.9.2019 sp. zn. 1Obo/9/2018 a Uzneseniu\nNajvyššieho súdu SR č.k. 1ObdoV/2/2021 zo dňa 02.12.2021 odmietol.\n27. Žaloba na obnovu konania je právnym inštitútom, pomocou ktorého je možné dosiahnuť nápravy vo\nveci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Ide o mimoriadny\nopravný prostriedok, ktorý je spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia a ktorý\npredstavuje zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť\nprávoplatných rozhodnutí. Inštitút obnovy konania však nie je generálne použiteľný a možno ju povoliť\nlen vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vždy vychádza z\ntoho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné\nlen výnimočne. Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je umožniť strane\nsporu nové konanie s novým rozhodnutím v takej veci, v ktorej sa konanie už skončilo právoplatným\nrozhodnutím. Obnova konania má takto umožniť, aby došlo k náprave skutkových omylov, z ktorých sa\n\npri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Žalobou na obnovu konania sa však nemožno domáhať\nnápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo procesnoprávnych vád.\n28. Žalobcovia žalobu na obnovu konania vedeného pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.\n6Cbi/32/2010 a na Najvyššom súdu SR pod sp. zn. 1Obo/9/2018 odôvodnili tým, že Najvyšší súd\nSR v konaní o dovolaní v inej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010\nuznesením sp. zn. 2ObdoV/9/2020 zo dňa 25.2.2021 zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v odôvodnení uznesenia skonštatoval, že porušenie\npovinnosti nadobúdateľa privatizovaného majetku použiť získané finančné prostriedky od tretej osoby na\núhradu svojich záväzkov voči fondu podľa ustanovenia § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Z.z. nespôsobuje\nneplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou nadobúdateľ ako predávajúci získal od tretej osoby ako kupujúceho\n(pôvodne privatizovaného majetku) peňažné prostriedky a ktorá bola uzavretá s predchádzajúcim\nsúhlasom fondu podľa § 19a ods. 2 zákona. Podľa názoru žalobcov sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo\ndôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobcovia bez svojej viny nemohli\npoužiť v pôvodnom konaní, ktoré môžu privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci, čo považujú\nza dôvod na povolenie obnovy konania podľa § 397 pís. a) CSP.\n29. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že dôvodom obnovy konania ako tvrdia\nžalobcovia je existencia rozhodnutia - uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.2.2021, sp. zn.\n2ObdoV/9/2020, ktoré riešilo otázku, ktorej vyriešenie môže mať dopad na pôvodné konanie a ktoré\nžalobcovia bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní, ak môže privodiť priaznivejšie rozhodnutie\nvo veci. Z pripojeného spisu spis. zn. 6Cbi/32/2010 vyplýva, že predmetom pôvodného konania bola\nžaloba na vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske\nstavby a. s. v konkurze, IČO: 31 411 487, v konkurze spis. zn. 6K/105/2010 vedenom Krajským\nsúdom v Bratislave, ide o nehnuteľnosti v katastrálnom území F., Z. F., okres F., zapísané na liste\nvlastníctva č. XXXX ako byt č. 0 na 2. podlaží stavby “Ubytovňa” so súpisným č. 1490 postavenej\nna parcele č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 8072/59284 k celku na spoločných častiach,\nspoločných zariadeniach domu a príslušenstve a k pozemku parcela registra “C” č. XXXX/X o výmere\n216 m2, zastavaná plocha a nádvorie a skladu bez súpisného čísla, postaveného na parcele č. XXXX,\nzapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. V konaní o vylúčenie nehnuteľností zapísaných do súpisu\nmajetku konkurznej podstaty súd vždy ako prejudiciálnu otázku rieši otázku, komu svedčí vlastnícke\nprávo k nehnuteľnostiam. V pôvodnom konaní (6Cbi/32/2010) súd dospel k záveru, že kúpna zmluva zo\ndňa 12.10.2000 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 21.11.2000 a kúpna zmluva zo dňa 24.6.2002 sú v súlade\ns §19a zákona č. 92/1991 Zb. neplatné a neplatné sú preto aj všetky ďalšie prevody nehnuteľností.\nJe nesporné, že prejudiciálne posúdenie platnosti nadobudnutia nehnuteľností je v právomoci súdu,\nktorý rozhoduje o žalobe o vylúčenie veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty. V tejto súvislosti\npoukazuje súd prvej inštancie na nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 109/2012-12 zo dňa 25.4.2012,\nv ktorom ústavný súd uviedol, že: „existencia odlišného právneho názoru vyslovená v inom súdnom\nkonaní riešiacom skutkovo i právne analogickú problematiku nie je dôvodom na obnovu konania ...\nAni z pohľadu ústavného súdu nemožno judikatúru súdov (aj keby malo ísť o ustálenú a konštantnú\njudikatúru) považovať za skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné požiadať o obnovu konania.“\nZávery Ústavného súdu SR vyjadrené v citovanom náleze súd považuje za plne aplikovateľné aj v\nposudzovanej veci a stotožňuje sa s nimi.\n30. Rovnaký právny názor k výkladu § 397 písm. a) CSP bol publikovaný aj v odbornej literatúre, ak by\ndôvodom obnovy konania mala byť existencia rozhodnutia, týkajúceho sa strán a predmetu pôvodného\nkonania: „Pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude dôvodom obnovy konania, pôjde o dve skupiny\nrozhodnutí. Jednak to budú rozhodnutia, ktoré strana bez svojej procesnej viny nemohla použiť v\npôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali, a jednak rozhodnutia nové, také, ktoré boli prijaté\naž po právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad predstavuje neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej\notázke, ktorú si súd v pôvodnom konaní posúdil inak. Ak súd prejudiciálne posúdi otázku, o ktorej nemôže\nsám rozhodovať, a po právoplatnom skončení tohto konania si orgán, do ktorého právomoci prejudiciálna\notázka patrí, túto otázku posúdi odchylne, pôjde o typický prípad dôvodu obnovy konania podľa § 397\npísm. a).“ (Civilný sporový poriadok, komentár, doc. JUDr. M. Števček, PhD. A kolektív, Nakladateľstvo\nC.H.Beck, 2. vydanie, 2022, s. 1498 - 1503).\n31. V prejednávanej veci žalobcovia dôvodia existenciou rozhodnutia, v ktorom bola prejudiciálna otázka\nposúdená inak, čo by podľa ich názoru mohlo byť pre nich priaznivé. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho\n\nsúdu SR je konajúcemu súdu známe, že posúdenie platnosti právnych úkonov aplikáciou § 19a zák. č.\n92/1991 Zb. sa menilo a ani aktuálne nie je možné hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho\nsúdu SR. V konaní spis. zn. 6Cbi/32/2010 bolo právomocou súdu posúdiť platnosť nadobúdacích titulov,\nprávomoc nepatrí inému orgánu a odlišný právny názor vyjadrený Najvyšším súdom SR v uznesení\nzo dňa 25.2.2021, spis. zn. 2ObdoV/9/2020 nemôže byť dôvodom pre povolenie obnovy konania spis\nzn. 6Cbi/32/2010, a to aj s poukazom na názor vyslovený Ústavným súdom SR v náleze sp. zn. II. ÚS\n109/2012-12. Ako už súd uviedol vyššie, žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy\nani prípadných pochybení pri právnom posúdení veci. Naviac, žalobcovia využili možnosť nápravy tak\ndovolaním, ako aj ústavnou sťažnosťou, kde neboli úspešní. Súd však uvádza, že žaloba na obnovu\nkonania nie je inštitútom zvrátenia neúspechu strany v spore opakovaným prejednávaním tej istej veci\nlen z dôvodu jej iného právneho posúdenia. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu na obnovu konania\nako nedôvodnú zamietol.\n32. Žalobcovia zároveň v podaní zo dňa 03.03.2024 navrhli, aby súd tunajšie konanie prerušil do\nprávoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod spis. zn. 8Cbi/27/2010.\nSúd konštatuje, že žalobcovia návrh na prerušenie konania v zásade ničím neodôvodnili, uviedli len, že\nsú si vedomí, že uznesenie zo dňa 25.02.2021, spis. zn. 2ObdoV/9/2020, nie je konečným rozhodnutím\nvo veci, ale boli limitovaní zákonnou lehotou, v ktorej musela podať žalobu na obnovu konania, pričom\nodpustenie zmeškania tejto lehoty nie je prípustné a ak by čakali až do právoplatného skončenia konania\nsp. zn. 8Cbi/27/2010, na podanie žaloby o obnovu konania by už bolo neskoro. Podľa § 164 CSP, ak\nsúd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie,\nv ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také\nkonanie podnet. Konajúci súd dospel k záveru, že prerušenie konania by bolo v danej veci zjavne bez\nvýznamu, nakoľko v konaní spis. zn. 8Cbi/27/2010 sa nerieši žiadna otázka, ktorú by si súd nemohol v\nprejednávanej veci - žalobe o obnovu konania - posúdiť sám. Z uvedeného dôvodu návrh na prerušenie\nkonania do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.\n8Cbi/27/2010 výrokom I. zamietol.\n33. Z rovnakého dôvodu súd tiež nevykonal dokazovanie pripojením spisu Krajského súdu v Bratislave,\nsp. zn. 8Cbi/27/2010 (ktorý sa v čase rozhodovania vo veci nachádzal na Najvyššom súde SR).\nŽalobcovia ani v návrhu neuviedli, aké konkrétne skutočnosti by z obsahu tohto spisu mali pre súd\nvyplývať, ktoré by mali mať význam pre rozhodnutie o žalobe.\n34. Podaním doručeným súdu dňa 23.03.2023 žalobcovia 1/ a 2/ navrhli odložiť právoplatnosť\nnapadnutého rozhodnutia, návrh odôvodnili tým, sa v konaní vo veci domáhajú povolenia obnovy\npôvodného konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod spis. zn. 6Cbi/32/2010 a na Najvyššom\nsúde SR pod spis. zn. 1Obo/9/2018. Žalobcovia návrh odôvodnili tým, že žalovaný donedávna\nrešpektoval podanú žalobu a nehnuteľnosti nepredával, začal si vynucovať mimosúdnu dohodu, na\nktorú ak žalobcovia nepristúpia, je oprávnený pristúpiť k speňažovaniu majetku. Žalobcovia na dohodu\npristúpiť nechcú, pretože sú toho názoru, že rozsudky vydané v pôvodnom konaní sú neudržateľné a za\nnajspravodlivejšie považujú počkať s predajom majetku až na rozhodnutie tunajšieho súdu. Žalobcovia\npreto navrhli, aby súd podľa § 412 ods. 2 CSP odložil právoplatnosť napadnutého rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 1Obo/9/2018, v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 27.03.2018, č. k. 6Cbi/32/2010-517, do právoplatného skončenia konania o\nžalobe na obnovu konania. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považujú to, že predaj v konkurze je\nnezvratný proces, ak by boli v spore úspešní a žalovaný by nehnuteľnosti medzičasom predal, nikdy\nby sa nedomohli späť svojho vlastníckeho práva. Zároveň žalovaný nebude odložením právoplatnosti\nneprimerane obmedzený, pretože je všeobecne známa skutočnosť, že hodnota nehnuteľností plynutím\nčasu narastá.\n35. Súd nevzhliadol v dôvodoch uvádzaných žalobcami žiadne dôvody osobitného zreteľa pre\nsuspendovanie účinkov právoplatného rozhodnutia. Sama skutočnosť, že žalovaný oslovil žalobcov\ns návrhom na mimosúdnu dohodu a deklaruje oprávnenie speňažiť majetok v konkurze vyplýva z\nprávneho stavu vyplývajúceho z právoplatného súdneho rozhodnutia v pôvodnom konaní, v priebehu\nktorého žalobcovia vyčerpali všetky procesne dostupné prostriedky pre jeho zmenu, vrátane ústavnej\nsťažnosti. Len samo presvedčenie žalobcov, že rozsudky vydané v pôvodnom konaní sú neudržateľné,\nnemôže byť dôvodom do tak vážneho zásahu do stavu právnej istoty, akým je odklad právoplatnosti\nrozsúdenej veci. Výsledky doterajšieho konania na súdoch všetkých inštancií, ako aj záver súdu v konaní\n\no povolenie obnovy konania, neosvedčujú predpoklad zrejmej úspešnosti žaloby o obnovu konania, ktorý\nby zakladal dôvodnosť odkladu vykonateľnosti. Pri komparácii prípadnej ujmy žalobcov a žalovaného sa\nsúd nestotožnil s argumentáciou „všeobecne známou skutočnosťou, že hodnota nehnuteľností plynutím\nčasu narastá“, preto žalovanému nehrozí odložením právoplatnosti žiadna ujma. Predpoklad narastania\nhodnoty nehnuteľností plynutím času môže byť mylný alebo nesprávny, keď hodnota nehnuteľností je\ndaná aj inými okolnosťami, nielen plynutím času (realitný trh, technický stav nehnuteľnosti, a pod.) a\nokolnosti na strane žalovaného ako správcu je nutné posudzovať nielen z hľadiska hodnoty majetku,\nale aj z hľadiska jeho zodpovednosti ako správcu voči konkurzným veriteľom, keď speňaženie majetku\nje jeho zákonnou povinnosťou.\n36. Vzhľadom na to, že Civilný sporový poriadok upravuje v priebehu konania o povolenie obnovy\nkonania odloženie právoplatnosť rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní na návrh ako možnosť\nkonajúceho súdu, konajúci súd dôvody pre odklad právoplatnosti a ani dôvody povolenia obnovy konania\nnevzhliadol, o návrhu žalobcov už osobitne nerozhodoval. Konajúci súd svoj postup opiera o právny\nnázor vyslovený Ústavným súdom SR v uznesení spis. zn. II.ÚS/499/2023 zo dňa 24.10.2023, podľa\nktorého „názor, že ak súd nepovažuje návrh na odklad právoplatnosti či vykonateľnosti za dôvodný,\nnevydáva o ňom osobitné rozhodnutie, je ústavne udržateľný“ a analogicky v rozhodnutí najvyššieho\nsúdu vydanom vo veci sp. zn. 4Sž 165/95 (uverejnené v časopise Zo súdnej praxe, 1997, č. 24), na ktorý\naj Ústavný súd SR poukázal a podľa ktorého „ak nie je na odklad dôvod, nevydáva osobitné rozhodnutie\no zamietnutí návrhu na povolenie odkladu vykonateľnosti“. Túto skutočnosť poznačí v súdnom spise.\nUvedený procesný postup podľa názoru Ústavného súdu SR možno z ústavnoprávneho hľadiska preto\npovažovať za udržateľný (m. m. IV. ÚS 158/2022, II. ÚS 242/2023).\n37. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\n38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n39. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do\n60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n42. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262\nods. 1, 2 CSP. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania\nvoči žalobcom 1/ a 2/ v celom rozsahu, ktorých na ich náhradu zaviazal spoločne a nerozdielne.\n43. Žalobcovia navrhli, aby v prípade ak súd dospeje k záveru o nedôvodnosti žaloby, nepriznal\nžalovanému nárok na náhradu trov konania, čo odôvodnili účelovým navyšovaním trov právneho\nzastúpenia, keďže jediným spoločníkom a konateľom právneho zástupcu žalovaného je žalovaný a ten\nmá z titulu výkonu svojej funkcie správcu konkurznej podstaty nárok na odmenu a preto by bol platený\nduplicitne. Žalobcovia analogicky poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa\n10.5.2005, sp. zn. 29Odo 560/2004 a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.5.2023,\nsp. zn. III. ÚS 113/2023. Z obsahu podania žalobcov nie je celkom zrejmé, či sa domáhajú aplikácie §\n257 CSP a nimi uvádzané dôvody má súd posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré má\nvýnimočne nepriznať náhradu trov úspešnej strane, avšak z obsahu návrhu na rozhodnutie o trovách je\npotrebné dospieť k záveru, že žalobcovia poukazujú na neúčelnosť právneho zastúpenia žalovaného,\nv dôsledku čoho by náklady právnych služieb nemal podľa žalobcov súd žalovanému priznať, keďže §\n251 CSP za trovy konania považuje účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s\nuplatňovaním alebo bránením práva.\n44. Súd sa s argumentáciou žalobcov nestotožnil. Správcovskou činnosťou je činnosť, ktorá súčasne\nspĺňa oba nasledujúce znaky: činnosť osôb zapísaných do zoznamu správcov a zároveň činnosť v\n\nkonkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní alebo konaní o oddlžení (zák. č 8/2005 Z. z.). Nie každé\nkonanie správcu upravené zákonom o konkurze a reštrukturalizácii je možné považovať za správcovskú\nčinnosť. Podľa názoru súdu preto ani analogické použitie záverov nálezu Ústavného súdu SR zo dňa\n11.5.2023, sp. zn. III. ÚS 113/2023 nie je na mieste. Sama skutočnosť, že ustanovený správca je\njediným spoločníkom a konateľom spoločnosti, ktorá poskytuje právne služby podľa zákona o advokácii\nešte neznamená, že túto činnosť vykonáva sám len osobne, že mu s právnymi službami nevznikajú\nnáklady alebo nárok na odmenu, ktoré nie je možné hradiť ako odmenu správcu. Žalobcovia nesprávne\nstotožňujú odmenu správcu za činnosť v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní alebo konaní o\noddlžení s odmenou za právne služby za zastupovanie úpadcu v konaniach síce vyvolaných konkurzom,\nktorých náklady právnych služieb ale nie sú kryté odmenou správcu. V posudzovanej veci fakticky\nnejde o zastúpenie žalovaného samým sebou, nakoľko žalovaný sa do procesného postavenia dostal\nlen z titulu funkcie správcu, ktorý počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu,\nspeňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto\nzákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v\nsúlade s týmto zákonom. Súd preto návrh žalobcov na rozhodnutie o trovách posúdil ako nedôvodný\ntak v prípade aplikácie § 257 CSP (teda ak by dôvody uvedené žalobcami mali byť dôvodmi hodnými\nosobitného zreteľa, pre ktoré by žalovanému nemal nárok na náhradu trov priznať), ako i v prípade\nkvalifikácie tvrdených dôvodov z hľadiska námietky neúčelnosti (§ 251 CSP).\n45. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti tomuto rozsudku možno podať voči výroku II. a III. odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,\npísomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 355 ods. 1 a § 362\nods. 1 CSP).\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné\nrozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z.\n(Exekučný poriadok).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}