Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/71/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417213861 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1417213861.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti o maloleté deti M.: Y., narodený XX.XX.XXXX a C., narodený 28.03.2011, obaja trvale bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - G.. P. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, P., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., so sídlom: Dunajská 6, Bratislava, a otec - P.. F. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom: Na O. XX, W., zastúpený: JUDr. Lucia Danišovičová, advokátka, so sídlom: Drieňová 1/D, Bratislava, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, so sídlom: Vajnorská 1317/47, Bratislava a Úradu komisára pre deti, so sídlom: Odborárske námestie 3, Bratislava, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 21. októbra 2019, č. k. 13P/265/2017-759, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 21. októbra 2019, č. k. 13P/265/2017-759, vo výrokoch I. až VI. mení tak, že : Maloletý Y. M., narodený dňa XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matke a maloletý C. M., narodený dňa XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca. Obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Y. M., narodeného dňa XX.XX.XXXX sumou 250,- eur mesačne počnúc dňom 24.04.2017 a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otec je povinný uhradiť zročné výživné za obdobie od 24.04.2017 do 30.06.2021 vo výške 420,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého C. M., narodeného dňa XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Matka má právo stretávať sa s maloletým C. M., narodeným dňa XX.XX.XXXX každý párny týždeň od piatka 17.00 hod do nedele 18.00 hod., a každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod do 18.00 hod s tým, že matka si prevezme a odovzdá maloletého C. v mieste jeho bydliska. Otec má právo stretávať sa s maloletým Y. narodeným dňa XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň od piatka 17.00 hod do nedele 18.00 hod, a každý párny týždeň v stredu od 15.00 hod do 18.00 hod s tým, že otec si prevezme a odovzdá maloletého Y. v mieste jeho bydliska. II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 21. októbra 2019, č. k. 13P/265/2017-759, vo výrokoch VII. a VIII. o trovách znaleckého dokazovania potvrdzuje. III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 15P/286/2012-251 zo dňa 14.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/374/2014-356 zo dňa 14.04.2015. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho a prvoinštančného konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 21.10.2019, č. k. 13P/265/2017-759, zveril maloleté deti M. do osobnej starostlivosti matky, obom rodičom ponechal právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a určil otcovi výživné na každého z maloletých detí v sume po 250,- eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk otca upravil tak, že s maloletým C. je otec oprávnený stretávať sa každý párny víkend v mesiaci vždy od 17.00 hod. v piatok do 17.00 hod. v nasledujúcu nedeľu a s maloletým Y. každý párny víkend v mesiaci vždy od 10.00 hod. v sobotu do 17.00 hod. v sobotu a v nepárnom týždni s oboma maloletými vždy v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. Zároveň súd prvej inštancie zaviazal matku a otca na úhradu trov znaleckého dokazovania každého z rodičov v rozsahu 920,31 Eur. Týmto rozsudkom sa zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 15P 286/2012-251 zo dňa 14.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/374/2014-356 zo dňa 14.04.2015. O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiadnemu z účastníkov nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa domáhala zmeny posledného súdneho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že navrhla maloleté deti zveriť do jej starostlivosti s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať, zároveň navrhla upraviť právo otca stretávať sa pravidelne s maloletými každú stredu a v každom párnom kalendárnom týždni od piatka poobede do nedele 17.00 hod. Výživné navrhla určiť otcovi na každé maloleté dieťa 200 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že aktuálna úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nekorešponduje so záujmom maloletých detí, nakoľko medzi rodičmi absolútne nefunguje komunikácia a to, že sú maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvom rodičom, nie je v žiadnom prípade v záujme maloletých detí. Otec od právoplatnosti rozhodnutia súdne rozhodnutie nerešpektuje, deti si riadne a včas od matky nepreberá, rovnako riadne a včas otec deti matke neodovzdáva. Okrem iného uviedla, že otec má o deti iba formálny záujem a už v roku 2012 jej navrhol, aby si deti rozdelili, s čím ona nesúhlasila. Situácia sa vyhrotila 02.04.2017, kedy si otec prišiel pre deti, ktoré s ním nechceli odísť. Y. ušiel do domu a tak sa otec pokúšal aspoň C. posadiť do auta násilím a fyzicky pri tom napadol aj matku. Otec odišiel bez detí. Následne si otec deti vyzdvihol z MŠ 06.04.2017, odovzdať ich mal matke 09.04.2017, ale SMS správou jej oznámil, že deti ostávajú u neho. V nedeľu 16.04.2017, kedy bola matka už po niekoľký krát pri bydlisku otca, maloletý Y. ušiel za ňou cez plot, C. otec za matkou už nepustil. Do dňa podania návrhu matka maloletého C. nevidela, s výnimkou krátkeho rozhovoru cez plot. Otec porušuje súdne rozhodnutie, napriek tomu sa dňa 16.04.2017 dostavil k bydlisku matky a žiadal za prítomnosti ním privolanej hliadky PZ, aby maloletý Y. odišiel s ním. Maloletý Y. odmietol odísť s otcom a odvtedy je v starostlivosti matky. Matka vyslovila názor, že maloleté deti pre svoj optimálny psychosociálny vývoj potrebujú aktuálne jedno stabilné a bezpečné miesto, kde by znova získali pocit istoty a bezpečia a striedanie prostredí sa nejaví byť pre maloleté deti vhodné. Zároveň matka navrhla vydať neodkladné opatrenie, podľa ktorého sa maloleté deti zveria do jej starostlivosti a dočasne sa upraví styk otca s maloletými v jej prítomnosti. Súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 3. Otec navrhol návrh matky vo veci samej aj vo veci nariadenia neodkladného opatrenia zamietnuť ako neodôvodnený. Uviedol, že maloletým deťom striedavá osobná starostlivosť vyhovuje a podotkol, že táto bola nariadená na základe jeho návrhu a že túto formu starostlivosti matka od začiatku spochybňovala a nikdy sa s ňou nestotožnila. Podľa otca striedavá osobná starostlivosť prebieha podľa súdneho rozhodnutia a on nijakým spôsobom nezapríčinil to, aby dochádzalo k nerealizácii striedavej osobnej starostlivosti, či narúšaniu komunikácie medzi rodičmi. Práve naopak, matka odlákala Y. k sebe a zabraňuje deťom vo vzájomnom kontakte. Považuje za absurdný návrh matky, aby sa on s deťmi stretával v tak oklieštenom styku, ako to navrhuje matka. V rámci tohto konania otec navrhol, aby súd obidve maloleté deti zveril do jeho starostlivosti, styk s matkou aby bol upravený za jeho prítomnosti v rozsahu návrhu matky. 4. Dňa 02.06.2017 podala matka návrh na nariadenie ďalšieho neodkladného opatrenia, ktorým navrhla maloleté deti zveriť do jej starostlivosti s tým, že otec je povinný odovzdať jej maloletého C., navrhla upraviť styk otca s deťmi podľa predchádzajúceho návrhu a navrhla, aby otec mohol s deťmi vycestovať do zahraničia len s jej súhlasom. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 25P/100/2017-152 zo dňa 19.06.2017, právoplatným dňa 21.08.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/360/2017-220 zo dňa 04.08.2017, nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého sa maloleté deti zverili matke, otcovi sa uložila povinnosť odovzdať maloletého C. matke, a zároveň sa upravil kontakt otca s maloletými deťmi každý týždeň od stredy do štvrtka a každý párny víkend od piatku do nedele. 5. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 25 ods. 3, § 26, § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine a obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky za súčasnej úpravy styku otca s maloletými a určením vyživovacej povinnosti otcovi maloletých detí. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil, že rodičia maloletých detí sa od roku 2012 o maloleté deti súdia, nepretržite 3 roky prebiehalo ich rozvodové konanie. Na čas po rozvode manželstva, boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. V priebehu rokov 2012-2019 bolo nariadených niekoľko neodkladných opatrení, z ktorých v podstate rodičia žiadne riadne nerešpektujú. Matka pasívne a otec aktívne. V predchádzajúcom období, kedy boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, mali rodičia možnosť maloleté deti zastabilizovať, kým začnú navštevovať školu tak, aby sa deti zžili s danou situáciou, aby spolu vyrastali a boli v kontakte s obidvomi rodičmi. Naopak, rodičia v tomto konaní zvolili agresívnejšiu formu, keďže deti majú od apríla 2017 definitívne rozdelené. Podľa súdu prvej inštancie otec sebecky pristupuje k plneniu rodičovských povinností, keďže rozdelil deti - dvojičky tým najkrutejším spôsobom a bráni im vyrastať spolu. Otec bráni maloletému C. v kontakte s matkou, neuvedomujúc si, že je to najzákladnejšie právo dieťaťa a zároveň mu už 3 roky bráni byť žiakom ZŠ. Matka maloletého Y. k výsluchu na súd prvej inštancie priviedla bez problémov, pričom otec maloletého C. ani na opakovanú výzvu súdu maloletého C. k výsluchu nepriviedol. Otec na svoju obhajobu založil do spisu úradný záznam, spísaný kolíznou opatrovníčkou na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a znalecké posudky od troch psychológov (PhDr. Fortis, PhDr. Martinková, PhDr. Kleimann), ktorí ale nevyšetrili matku ani maloletého Y. a napriek tomu došli k záveru, že nie je v záujme maloletého C., aby bol nasilu odobratý otcovi. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky zdôvodnil tým, že na rozdiel od otca matka dáva súdu záruku ďalšej riadnej výchovy a starostlivosti o deti a je predpoklad, že matka nebude deťom brániť, aby boli spolu, aby spolu vyrastali, spoločne si užívali život, na ktorý majú deti právo. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že otec nedáva záruku, že má eminentný záujem na tom, aby dvojičky spolu žili. Nestačí o tom hovoriť, že chce Y. do svojej starostlivosti. Od júla 2017 dvojičkám bráni, aby sa vôbec spolu stretli. Za Y. nechodí, nedomáha sa toho, aby sa s C. aspoň občas videli. Nepriviedol C. na súd ani vtedy, keď vedel, že Y. bude prítomný na pojednávaní. Súd prvej inštancie zdôraznil, že otec nerešpektuje prirodzený vývoj maloletých, nerešpektuje záver znaleckého vyšetrenia, nerešpektuje súdne rozhodnutia, nerešpektuje názor súdu, kolízneho opatrovníka maloletých detí, Okresnej prokuratúry, ani Úradu komisára pre deti a týmto postojom oberá deti o dôležitú fázu vývoja ich vzájomného citového vzťahu. 6. Zároveň rozhodol o úprave styku otca s maloletými a to v súlade so záverom znaleckého dokazovania tak, že otec sa bude stretávať s maloletým C. každý párny víkend a s maloletým Y. v tom istom víkende celú sobotu. Zohľadnil skutočnosť, že maloletý C. je v starostlivosti otca 2,5 roka a má k nemu vytvorený iný vzťah ako Y., ktorý zase v starostlivosti otca 2,5 roka nebol. Súd prvej inštancie rešpektoval tiež záujem detí na kontakt s otcom a upravil ich právo stretávať sa aj počas nepárneho týždňa vždy v stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod. Mal za to, že pravidelnosť takéhoto kontaktu je predpokladom na ďalšie, širšie stretávanie sa otca s deťmi v budúcnosti. 7. Pretože maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, súd prvej inštancie zároveň rozhodol o výživnom zo strany otca v sume po 250 eur mesačne na každého z maloletých, keď mal za preukázané, že maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Mal za to, že je v zárobkových schopnostiach a možnostiach otca prispieť na mesačné výdavky detí uvedenými sumami výživného, pričom jeho životná úroveň týmto nebude ohrozená. Vychádzal zo zistenia, že otec pracuje ako tlmočník pre Európsku komisiu v Bruseli, v roku 2017 mal vyplatenú sumu 73.217,66,- eur, v roku 2018 sumu 59.753,89,- eur a v roku 2019 (obdobie január - august) mal vyplatenú sumu 34.908,07,- eur. Matka má priemerný mesačný zárobok 850,- eur netto. 8. Keďže štátu vznikli trovy v sume 2.768,90,- eur za vypracovanie znaleckého posudku (každý z rodičov zaplatil 500,- eur preddavok) a suma 71,71,- eur za výsluch znalca, spolu vznikli trovy štátu vo výške 1.840,61,- eur, ktoré súd prvej inštancie rozdelil rovnako obidvom rodičom a uložil tak povinnosť každému z rodičov zaplatiť trovy znaleckého dokazovania v sume po 920,31 eur, matke do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, otcovi do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 9. Proti tomuto rozhodnutiu v rozsahu výrokov I., III., IV., V., VI., VIII. a IX. podal otec maloletých odvolanie, z dôvodov podľa § 62 ods. 1 CMP, § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie rozsudok v napadnutej časti zmenil, výrok VIII. zrušil, a súčasne s poukazom na ust. § 389 ods. 2 CSP zrušil aj uznesenie č.k. 13P/265/2017-529 zo dňa 12.03.2019 o priznaní znalečného, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo a vrátil ho na ďalšie konanie a rozhodnutie súdnemu úradníkovi. Otec v odvolaní namietol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá zákonom požadovaným kritériám v zmysle § 220 ods. 2 CSP, keď absentuje vlastné posúdenie skutkových tvrdení strán a súd prvej inštancie neuviedol, ktoré z tvrdení strán považuje za dokázané, ktoré sa mu javia ako pravdepodobné, ktoré si osvojil a v súvislosti s ďalšími nedostatkami v dokazovaní prostredníctvom ostatných dôkazných prostriedkov tak ani nemohol dospieť k relevantným záverom. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie, ako dospel k svojmu rozhodnutiu. Podľa otca je absolútne zarážajúce, keď súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že otec mal maloleté deti oddeliť tým najkrutejším spôsobom. Otec v tejto súvislosti uviedol, že z vyjadrení oboch účastníkov je nesporné, že k rozdeleniu oboch maloletých detí a tým aj k skončeniu realizácie striedavej osobnej starostlivosti došlo aktívnym krokom zo strany matky, ktorá realizáciu striedavej osobnej starostlivosti maloletému Y. a C. už ďalej neumožnila a napriek právoplatnému uzneseniu súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletým Y. žiaden styk maloletému Y. s otcom neumožnila. Otec namieta ďalej, že napadnutému rozsudku chýba akékoľvek odôvodnenie, ako súd prvej inštancie posúdil najpodstatnejšie právne argumenty otca, a ako sa vysporiadal s ním predloženými písomnými dôkazmi, ktoré podporovali jeho tvrdenia. Otec v priebehu konania predložil súkromný znalecký posudok PhDr. Mgr. Eleny Fortis vypracovaný na posúdenie psychického stavu mal. C., na posúdenie osobnostných vlastností otca, na posúdenie vzťahov medzi mal. C. a otcom. Podaním zo dňa 20.03.2018 navrhol otec doplnenie dokazovania v tom smere, aby súd prvej inštancie podľa § 210 CSP uložil aj matke aj maloletému Y. dostaviť sa k tejto znalkyni za účelom dopracovania znaleckého posudku. O tomto návrhu súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodol, návrh otca na doplnenie dokazovania ani len nezamietol, v napadnutom rozsudku nie je ani len zmienka, ako sa s týmto návrhom otca súd prvej inštancie procesne vyporiadal. Neskôr však nariadil znalecké dokazovanie znalcom Mgr. Martinom Balkom. Otec znalecký posudok Mgr. Balka po právnej stránke napadol. Namietal, že znalec Mgr. Balko nie je zapísaný v príslušnom odvetví, ktoré by mu umožňovalo vypracovať znalecký posudok v poručenskom konaní. Súd prvej inštancie sa s námietkami otca voči osobe znalca v súvislosti s odvetvím, v ktorom je zapísaný, v odôvodnení napadnutého rozsudku nijako nevysporiadal, hoci je z odôvodnenia zrejmé, že sa s jeho závermi stotožňuje a dokonca vytýka otcovi, že takýto znalecký posudok nerešpektuje. Otec napadol znalecký posudok Mgr. Balka aj po jeho odbornej stránke kontrolného znaleckého posudku vypracovaného Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s.r.o. Otec namieta, že bolo úlohou súdu prvej inštancie vysvetliť, ako sa vysporiadal s námietkami otca o kvalite a hodnovernosti znaleckého posudku vo svetle záverov kontrolného znaleckého posudku znaleckým ústavom v SR. Ohľadom dokazovania otec ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že nemá vedomosť, že by bol v konaní vykonaný dôkaz znaleckým posudkom PhDr. Kleinmana a už vôbec nie, že by takýto posudok sám do spisu zakladal, nie je preto zrejmé, z akého dôvodu ho súd prvej inštancie uvádza v odôvodnení (bod 31. str. 9). Rovnako otec nemá vedomosť o tom, že by predložil znalecký posudok PhDr. Jaroslavy Martínkovej tak, ako to súd v odôvodnení svojho rozsudku uvádza. Predkladal len jej psychologické správy. Absenciu pôsobenia súdu prvej inštancie vedúceho k zmierovému vyriešeniu sporu považuje otec za nesprávny procesný postup vyúsťujúci do porušenia práva na spravodlivý súdny proces a za naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Nevyhodnotenie kooperatívneho prístupu otca pred podaním návrhu matky na začatie konania zase za nesprávne právne posúdenie veci v otázke výberu rodiča na zabezpečenie ďalšej starostlivosti o maloleté deti, a teda v spojitosti s ďalšími skutočnosťami uvádzanými v tomto odvolaní za naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s riadnym zastupovaním maloletých detí prostredníctvom procesného opatrovníka. Podľa otca odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 20., podľa ktorého súd návrh otca na zmenu procesného opatrovníka neakceptoval, je nepravdivé, nakoľko súd prvej inštancie nerozhodol žiadnym procesným rozhodnutím a bez rozhodnutia o návrhu otca na zmenu procesného opatrovníka, súd nemal vykonávať žiadne ďalšie úkony v konaní. Otec má ďalej za to, že sú naplnené aj odvolacie dôvody, týkajúce sa nesprávneho a neúplného zistenia skutočného stavu veci, a že prostredníctvom dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie nezisťoval objektívnym a dostatočným spôsobom, čo je v skutočnom najlepšom záujme maloletých detí, keď závery z dôkazov vykonávaných v konaní boli rozporné a tento rozpor nijako nepokúšal odstrániť. Nezisťoval žiadne z príčin, pre ktoré matka žiadala realizáciu striedavej osobnej starostlivosti zrušiť a obe maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Podľa názoru otca mal. deťom striedavá starostlivosť plne vyhovovala. PhDr. Martinková nenašla nič, čo by spochybňovalo zverenie mal. C. do striedavej osobnej starostlivosti, ktorú považovala za najoptimálnejšiu formu konzumácie vzťahu maloletého C. k rodičom. Matka nepredložila jediný relevantný, objektívny dôkaz, podľa ktorého by striedavá starostlivosť bola v rozpore so záujmami maloletých detí. Otec v tejto súvislosti tiež poukazuje na súkromný znalecký posudok č. 20/2018 vypracovaný na žiadosť otca PhDr. Mgr. Fortis, znalkyňa uviedla, že odlúčenie C. od otca by malo na neho vysoko negatívny frustrujúci vplyv s rizikovým dopadom na jeho psychiku a to nielen aktuálne, ale aj na jeho ďalší vývin do budúcnosti. Znalecký posudok PhDr. Fortis senát odvolacieho súdu vyhodnotil tak, že uskutočnenie výkonu rozhodnutia - výroku o odovzdaní maloletého C. matke, odložil až do riadneho prešetrenia týchto tvrdení, hoci súd prvej inštancie v konaní sp.zn. 25P/265/2017 sa znaleckému posudku rozhodol nevenovať žiadnu pozornosť a závery z neho ignorovať z dôvodov, ktoré sa v odôvodnení napadnutého rozsudku ani len nepokúsil relevantne vysvetliť. Otec tiež poukázal na skutočnosť, že tri psychologičky prostredníctvom vypracovaných stanovísk a znaleckého posudku boli jednotné, pokiaľ ide o citovú inklináciu maloletého C. k otcovi. Jediný odlišný názor na psychický stav maloletého C. a vhodnosť budúceho usporiadania jeho rodinných pomerov vyjadril súdom ustanovený znalec Mgr. Martin Balko. Napadnutému rozsudku podľa názoru otca chýba zhodnotenie dôkazov v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP), keď závery znaleckého posudku Mgr. Balka sú rozporné s predchádzajúcimi vykonanými dôkazmi. Pokiaľ znalecký posudok Mgr. Balka prezentoval, že najlepším záujmom maloletých detí je zverenie do osobnej starostlivosti matky, a oproti tomu stojí znalecký posudok PhDr. Mgr. Fortis so záverom, že odlúčenie maloletého C. od otca by malo vysoko negatívny frustrujúci vplyv na dieťa s rizikovým dopadom na jeho psychiku aktuálne aj do budúcnosti, pričom závery Mgr. Fortis podporujú aj pravidelné správy PhDr. Martínkovej, bolo potom samotnou povinnosťou súdu prvej inštancie pochybovať o zistených záveroch znalca Mgr. Balka a nariadiť ďalšie dokazovanie a to aj vo forme kontrolného znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie sa v časti hodnotenia znaleckého posudku Mgr. Balka a kontrolného znaleckého posudku znaleckým ústavom dopustil podľa názoru otca nesprávneho skutkového posúdenia veci, ale aj nesprávneho právneho posúdenia veci, keď celkom zreteľne prisúdil znaleckému posudku Mgr. Balka jedinečnú právnu váhu v rozpore s pravidlami hodnotenia dôkazov. Otec ďalej v odvolaní vytýka, že úlohou súdu bolo skúmať vhodné podmienky na strane rodičov (osobné, osobnostné, bytové, materiálne) a na strane maloletých detí a to vo vzájomnej súvislosti ako jeden celok, pričom otázka, či majú maloleté deti vyrastať spolu v jednom rodinnom prostredí, je len jednou z otázok, ktoré v rámci celku skúma. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa javí, že súd sa koncentroval len na ňu. Napadnutý rozsudok sa vôbec nevenuje skúmaniu osobnostnej stránky rodičov, ako keby súd rozhodoval o spolužití maloletých detí v určitom prostredí, ale nie o tom, do akého prostredia by deti mali byť umiestnené. Súd je povinný skúmať záujmy každého jedného dieťaťa a nie len záujmy súrodencov ako skupiny osôb v domnení, že táto skupina má rovnaký záujem. Ak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý Y. má bližšiu citovú väzbu k matke, nemožno nútiť maloletého C., aby sa záujmu maloletého Y. plne podriadil a sledoval bratov záujem na úkor svojho, len preto, lebo sú súrodenci. Takýto postup by bol hrubo porušujúci záujmy maloletého C.. Súd prvej inštancie tiež nijako nezdôvodňuje, prečo by malo byť pre dieťa dôležitejšie vyrastať so súrodencom, ako s otcom, ktorý sa o neho dlhodobo riadne stará, v ktorého bydlisku a spoločnosti má dlhodobo vytvárané citové a sociálne väzby, ktorý pre neho predstavuje zdroj istoty a bezpečnosti, keď navyše samo opakovane vyjadruje vôľu u otca bývať. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa javí, že súd prvej inštancie záujem maloletého C. nezhodnotil dostatočne, keď sa pri rozhodovaní o tom, čo je v jeho najlepšom záujme, koncentroval najmä na zachovanie súrodeneckých väzieb. V časti otázky, ktorý rodič je vhodnejší na zabezpečenie ďalšej starostlivosti o deti, súd prvej inštancie ďalej nedostatočne a nesprávne vyhodnotil aj ďalšie zistené skutočnosti. Nevenoval pozornosť bytovým pomerom matky, že zdrojom jej príjmu je 825,- eur mesačne netto, z ktorej sumy celkom objektívne nemôže byť spôsobilá ani pri výživnom od otca uspokojovať riadne potreby seba a svojich dvoch maloletých detí. Nezaoberal sa jej psychickou spôsobilosťou, keď bolo v konaní písomnou lekárskou správou preukázané, že matka sa v minulosti pokúsila o samovraždu. Otec v odvolaní ďalej namieta nedodržanie predpísaného procesného postupu pri realizácii výsluchu maloletého Y. na pojednávaní dňa 03.06.2019, kedy bol vypočutý bez toho, aby bol z jeho výsluchu vyhotovený zvukový záznam. Nevyhotovenie záznamu o výsluchu maloletého Y. zasiahlo do práva otca vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, ale je spôsobilé narušiť aj možnosti prieskumnej činnosti odvolacím súdom, o to viac, že z výsluchu maloletého Y. mali vyplynúť skutočnosti, ktoré sú v rozpore so znaleckým posudkom Mgr. Balka, ktorého závery si súd v plnom rozsahu až nekriticky osvojil. V rámci odvolania voči výroku o určení výživného otec osobitne namieta, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol v odôvodnení, že otcovi bolo za rok 2017 vyplatené 73.217,66,- eur, za rok 2018, 59.753,89,- eur, za rok 2019 (01-08/2019) 34.908,07,- eur. Súd prvej inštancie však neuvádza, že tieto sumy nie sú čistým príjmom otca, ale predstavujú celkové náklady vynaložené Európskou komisiou na zmluvné výkony otca (vrátane cestovných nákladov, ubytovania, odvodov, poistenia, dane z príjmu a pod.). Z dokladov predložených otcom sú tieto skutočnosti jednoznačne zreteľné a otec na ne opakovane upozorňoval. Ak súd zároveň uvádza príjem matky, ako jej netto príjem, javí sa byť potom na mieste, aby aj v prípade otca v odôvodnení rozsudku uviedol jeho netto príjem, ktorý, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, za rok 2017 bol 34.596,07,- eur, za rok 2018 bol 28.834,95,- eur, za rok 2019 (01-08/2019) bol 18.502,79,- eur. Rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti otca, ktorým navyše súd prvej inštancie prekročil návrh matky, preto považuje otec za predčasné s výškou výživného nesúhlasí. Otec ďalej namieta v plnom rozsahu výroky o úprave styku. Pokiaľ ide o výrok o úprave styku maloletého C. s otcom, takto oklieštený styk, vo svetle doterajšej plnej osobnej starostlivosti otca o dieťa, zďaleka nemôže postačovať pre naplnenie práva maloletého C. na rozvoj vzťahových väzieb s otcom a pôsobí skôr ako súdom priamo zamýšľaná deštrukcia doterajšieho naplneného vzťahu otca a dieťaťa. Úprava styku otca s maloletým Y. počas niekoľkých hodín párnej soboty nevhodným spôsobom zasahuje do realizácie akéhokoľvek programu otca s maloletým C., ktorému je upravený styk nepretržite od nepárneho piatku do nedele, čo bude mať priamy vplyv na kvalitu času maloletého C. s otcom. Pokiaľ ide o výrok o úprave styku maloletého Y. s otcom, tento je bez akéhokoľvek odôvodnenia v rozpore so znaleckým posudkom Mgr. Balka (hoc v súlade s návrhom matky).Bolo povinnosťou súdu riadne sa vysporiadať s tým, prečo sa nestotožnil so závermi znaleckého posudku Mgr. Balka, ktorý na str. 47 posudku odporúčal v stabilizačnej fáze styk maloletého Y. s otcom v štandardný víkend a zároveň v priebehu jedného týždňa jeden krát a v nasledujúci týždeň dva krát. Otec zároveň namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil právo maloletých detí na úpravu styku aj počas školských prázdnin či sviatkov, a to osobitne u maloletého C. zvyknutého s otcom aktívne tráviť všetok svoj voľný čas. Otec je zároveň toho názoru, že výroky IV. a V. sú nevykonateľné, keď súd prvej inštancie opomenul upraviť miesto odovzdania a preberania maloletých detí otcom, keď toto miesto je upravené len vo výroku VI. a len v súvislosti s výrokom VI. bez akejkoľvek väzby na výrok IV. a výrok V. Ako nesprávny namieta otec aj výrok VIII. o uložení povinnosti otca zaplatiť na účet súdu trovy znaleckého dokazovania. Výrok rozsudku o náhrade trov konania priamo súvisí s uznesením Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 13P/265/2017-529 zo dňa 12.03.2019, ktorým súd prostredníctvom zákonnej sudkyne rozhodol o priznaní znalečného znalcovi vo výške 2.768,90 Eur, ktorá suma má byť vyplatená zo štátnych rozpočtových prostriedkov vzhľadom k tomu, že preddavky na znalečné zložené účastníkmi konania nepostačovali. Voči tomuto uzneseniu o priznaní znalečného zákon nepripúšťa odvolanie (§ 420 CSP), čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie v poučení tohto uznesenia. Sudkyňou vydané uznesenie tak vytvorilo situáciu, že súd uložil účastníkovi konania povinnosti, ktoré ho finančne zaťažujú a to bez toho, aby mu dal možnosť účinnej obrany, čo je podľa názoru otca stav, ktorý nie je ústavne udržateľný. Súd prvej inštancie v danom prípade postupoval nesprávne. Výrok VIII. rozsudku vychádza z právoplatného uznesenia, ktoré má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP - spočívajúcu v tom, že uznesenie bolo vydané bez splnenia procesných podmienok, v rozpore so zákonom sudcom a nie súdnym úradníkom, pričom táto vada má priamy vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Takýto postup súdu napĺňa odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 2 CSP. Otec navrhuje, aby tento výrok VIII. odvolací súd zrušil a zároveň podľa ust. § 389 ods. 2 CSP zrušil aj právoplatné uznesenie č.k. 13P/265/2017-529 zo dňa 12.03.2019. V rámci odvolania sa domáha, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 13P/265/2017-759 zo dňa 21.10.2019 v napadnutých výrokoch zmenil tak, že maloleté deti zverí do osobnej starostlivosti otca, matku zaviaže plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým v sume 150,- eur mesačne na každého, voči mal. C. v sume 150 Eur mesačne, zároveň zaviaže matku na úhradu zročného výživného voči maloletému C. odo dňa 17.04.2017; styk matky s maloletými deťmi ponechá bez úpravy; výrok o povinnosti otca na náhradu trov znaleckého dokazovania zruší spolu s uznesením, ktoré mu prechádzalo a vráti vec na ďalšie konanie. Alternatívne sa otec domáha, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že maloletého Y. zverí do osobnej starostlivosti matky a maloletého C. do osobnej starostlivosť otca, ktorého zároveň zaviaže plniť si vyživovaciu povinnosť na maloletého Y. v sume 200,- eur mesačne do rúk matky, matku zaviaže plniť si vyživovaciu povinnosť na maloletého C. v sume 200,- eur mesačne do rúk otca, zároveň zaviaže matku na úhradu zročného výživného voči maloletému C. odo dňa 17.04.2017; styk rodičov s maloletými deťmi ponechá bez úpravy; výrok o povinnosti otca na náhradu trov znaleckého dokazovania zruší spolu s uznesením, ktoré mu prechádzalo a vráti vec na ďalšie konanie. 10. Matka na odvolanie otca uviedla, že s dôvodmi odvolania otca sa matka nestotožňuje, skutočnosti uvádzané otcom maloletých detí považuje z jeho strany za značne dezinterpretované, skresľujúce reálny priebeh udalostí. Matka poukazuje na fakt, že k rovnakým záverom vyjadreným súdom prvej inštancie v rozsudku dospel aj samotný kolízny opatrovník maloletých detí, okresný prokurátor, ako aj komisár pre deti, ktorí zhodne navrhli zveriť maloleté deti do starostlivosti matky a upraviť ich styk s otcom. V rovnakom zmysle sa vyjadril aj krajský súd pri odôvodňovaní rozhodnutí v konaniach o nariadenie neodkladných opatrení. Ďalej na odvolanie uviedla, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku náležíte vysporiadal so skutkovými tvrdeniami strán, ako aj s aplikáciou príslušných právnych predpisov, jednoznačne vysvetľuje, na základe čoho dospel k svojmu rozhodnutiu, preto aj otcovi maloletých detí musí byť zrejmé, čo súd prvej inštancie v jeho konaní posúdil ako negatívne vo vzťahu k maloletým deťom. Otec maloletých detí zavádza svojím tvrdením, že k ukončeniu realizácie striedavej osobnej starostlivosti došlo zo strany matky maloletých detí. Pred incidentom, ktorý viedol k dlhodobému odlúčeniu maloletých detí to bol práve otec, ktorý opakovane porušoval striedavú osobnú starostlivosť, nerešpektoval potreby maloletých detí, riadne nekomunikoval s matkou maloletých detí, maloleté deti odovzdával neskoro alebo sa jednostranne rozhodol, že ich neodovzdá matke. Maloletý Y. po viacerých skúsenostiach nechcel ísť k otcovi, navyše, keď už pred incidentom v apríli 2017 bol do striedavej osobnej starostlivosti v podstate nepriamo nútený. Počas nasledujúcich rokov otec konal spôsobom, aby obmedzil všetky možnosti, kedy by sa maloletý C. mohol stretnúť so svojím súrodencom či matkou, čo viedlo až do takého extrému, že C. už tretí rok nenavštevuje školu. Prvoinštančný súd podľa matky nepochybil ani pri vysporiadaní sa s návrhom otca na doplnenie dokazovania, keď matke s maloletým Y. nenariadil dostaviť sa k znalkyni PhDr. Mgr. Fortis, za účelom dopracovania súkromného znaleckého posudku vyžiadaného otcom. Matka považuje za správne, že súd nariadil nezávislý znalecký posudok, pričom pre potreby jeho vypracovania matka s maloletým Y. poskytla súčinnosť. Matka poukazuje tiež na skutočnosť, že napriek tomu, že znalecký posudok PhDr. Mgr. Fortis neposúdil všetky vzájomné vzťahy v rodine a obsahoval závažné rozpory, otec opakovane poukazuje na jeho výsledky a ich dôležitosť pre celé konanie, ale na druhej strane nedokáže akceptovať výsledky znaleckého dokazovania Mgr. Balka, ktorý bol vybratý nestranným súdom a mal možnosť vyšetriť oboch rodičov aj obe maloleté deti. Pokiaľ otec maloletých detí poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie neviedol rodičov k zmierlivému riešeniu vzniknutého stavu, matka uviedla, že uvedené nie je pravdivé tvrdenie. Súd prvej inštancie v tomto konaní viackrát strany vyzýval na zmierlivé riešenie, preto matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj niekoľkokrát oslovila otca, pričom z jeho strany nebola zaslaná konštruktívna odpoveď. Súd mal rovnako vedomosť o tom, že rodičia sa zúčastnili mediácie iniciovanej zo strany ÚPSVaR u PhDr. Petra Fischera, pričom rodičia absolvovali spolu 8 hodín mediačných sedení, na ktorých sa nepodarilo mediáciu úspešne ukončiť. Z vyššie uvedeného bolo zrejmé, že akékoľvek ďalšie zmierovacie konanie medzi rodičmi nedosiahne svoj účel a išlo by len o ďalšie predlžovanie konania. K ďalším námietkam otca uviedla, že na zmenu kolízneho opatrovníka nebol daný počas konania dôvod. Otec maloletých detí mal počas celého konania výhrady k tým zúčastneným osobám, ktoré nepodporovali jeho návrh, resp. sa vyjadrili negatívne pri posudzovaní jeho konania vo vzťahu k maloletým deťom, a to či už so znalcom, kolíznym opatrovníkom, mediátorom alebo zákonnou sudkyňou. Zarážajúcou skutočnosťou je, že otec maloletých detí má v podstate záujem na ďalšom predlžovaní konania a udržiavaní stavu, ktorý je pre maloleté deti neprijateľný a v rozpore s ich potrebami. Z pohľadu matky neobstojí ani argumentácia otca o nesprávnom a neúplnom zistení skutkového stavu a nesprávnych skutkových zisteniach. Počas konania súd prvej inštancie obsiahlo zisťoval skutkový stav a strany aktívne uvádzali skutkové tvrdenia, ktoré preukazovali príslušnými dôkazmi. Matke nie je zrejmé, akým ďalším spôsobom mal súd pristúpiť k zisťovaniu skutkového stavu a do akého ďalšieho rozsahu. Otec dokonca na poslednom pojednávaní uviedol do zápisnice, že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie, skutkový stav bol všetkým známy, nakoľko sa od apríla 2017 prakticky nemenil. Preto je možné skonštatovať, že skutkový stav bol zistený dôsledne a obsiahlo. K námietke otca voči konajúcemu súdu, že nenariadil kontrolný znalecký posudok, matka uviedla, že súd mal k dispozícii objektívny a kompletný znalecky posudok vyhotovený na základe žiadosti súdu Mgr. Balkom a v podstate nekompletný znalecký posudok vyhotovený na žiadosť otca od PhDr. Mgr. Fortis, pri ktorého vyhotovovaní nebol prítomný Y. ani matka, ale napriek tomu boli v obsahu vyjadrenia smerujúce aj voči nim. Prvoinštančný súd pochopiteľne hodnotil ako vierohodnejší a presnejší záver znaleckého posudku Mgr. Balka a pravdepodobne na základe tohto ani nedospel k záveru o nutnosti kontrolného posudku. Obdobne to platí aj pre predložené psychologické správy. Zo zistení znaleckého posudku vyplýva, že zo spontánnych reakcií maloletého C. bolo zjavné, že k matke stále prechováva pozitívne emócie, a to napriek jeho verbalizovaniu strachu z matky, ktorý prebral od otca, a na ktorý neustále poukazuje. Zároveň je zreteľná rozporuplnosť medzi prejavmi maloletého, ktoré sú nevedomé a pri ktorých práve pozitívne reaguje na matku a medzi prejavmi vedomými, ktoré možno charakterizovať ako naučené a prebraté od otca. Je nepochybné, že samotné deti si napriek odlúčeniu udržali pozitívnu väzbu, a preto je potrebné na tomto základe stavať a umožniť im vyrastať spolu a súrodeneckú väzbu ďalej upevňovať. Samotný znalec Mgr. Balko na pojednávaní dňa 3.6.2019 sa vyjadril, že ak by dospel k záveru, že by zverenie C. do starostlivosti matky bolo kontraproduktívne, takýto model by nenavrhol. Matka ďalej uviedla, že nie je pravdou ani tvrdenie otca, že súd sa nezameral na posudzovanie všetkých predpokladov pre zhodnotenie najlepšej formy starostlivosti o maloleté deti a sústredil sa len na právo maloletých detí ako súrodencov vyrastať spolu. Súd zobral do úvahy aj právo maloletých detí na oboch rodičov, ktoré otec C. odopiera rovnako, ako mu odopiera právo na adekvátne vzdelanie. Vo všeobecnosti sa v poručenských veciach upravuje forma starostlivosti, či nastavenie styku s druhým rodičom s prihliadnutím na zachovanie súrodeneckého vzťahu, a to aj pri súrodencoch, čo nie sú dvojičky. Narušenie tohto vzťahu a separovaná výchova nemôže byť považovaná za konanie v ich prospech. Zároveň je v nadväznosti na doteraz uvedené konanie prirodzené, že súd uprednostnil upevniť súrodenecký vzťah a nadviazať na pôvodný, ešte existujúci vzťah C. a matky, keď otec maloletého bol ten, ktorý pôsobil na tieto vzťahy zásadne deštrukčné. Matka nemá predstavu, ako chce otec osobne zabezpečiť starostlivosť o dve školopovinné deti pri jeho pracovnej vyťaženosti a častému cestovaniu do zahraničia. Otec trávi cca polovicu mesiaca v zahraničí a on sám si musí byť vedomý, že v čase, kedy nie je na Slovensku nemá ako zabezpečiť starostlivosť o deti. Pokiaľ je predstava otca taká, že svoju starostlivosť prenesie na iné osoby, s tým matka nemôže súhlasiť. K ďalším vyjadreniam otca v odvolaní matka uviedla, že príjem matky vo výške 850,-eur/mesačne súd uviedol síce chybne, pretože nešlo o netto príjem, ale príjem brutto. Napriek tomu je aktuálny príjem matky netto cca 650,- eur a nie 450,- eur, čo súdu relevantne preukázala. Aj v tomto prípade má matka za to, že nie možné rozhodnúť o zabezpečení vhodnejšej starostlivosti o maloleté deti len na základe výšky príjmu rodičov. K dnešnému dňu nakoniec nebolo preukázané, že by matka nedokázala plnohodnotne zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti, a to či už v čase realizácie striedavej osobnej starostlivosti, alebo v čase zabezpečovania starostlivosti o maloletého Y.. Otec súd zavádzal, že maloletý C. chodí do školy, čo nakoniec maloletý sám niekoľkokrát poprel (zachytené dokonca v psychologickým správach predložených otcom!), súdu napriek výzve nepredložil potvrdenie, že by mal maloletý schválený individuálny študijný plán, odmietol súdu uviesť, kam maloletý C. chodí do školy, dokonca ani len v tomto odvolaní nebol otec schopný uviesť, do ktorej školy má maloletý C. chodiť, len že nechodí do ZŠ Marianka. Matka bola zároveň zo strany ÚPSVaRu upovedomená, že v trestnej veci vedenej proti otcovi maloletých detí bol vydaný trestný rozkaz, kde bol otec uznaný vinným z prečinu ohrozovania mravnej výchovy. K námietke otca na procesný postup súdu pri vykonaní výsluchu maloletého Y., keďže výsluch maloletého Y. bol vykonaný bez jeho zachytenia zvukovým záznamom a bol zapísaný len do zápisnice z pojednávania, matka uviedla, že pri výsluchu maloletého Y. bola aj kolízna opatrovníčka, a teda pokiaľ otec namietal takýto postup súdu a mal pochybnosti o zaznamenaní výpovede Y., mohol navrhnúť jej výsluch, resp. mohol v čase konaní na prvom stupni navrhnúť odstrániť tento nedostatok a navrhnúť opätovné vykonanie výsluchu. Ak by súd aj pripustil nemožnosť použitia výsluchu maloletého Y. na predmetnom pojednávaní, je potrebné vziať do úvahy, že svoj názor na usporiadanie vzťahov prejavil Y. už niekoľko krát, napr. aj pri vyšetrovaní za účelom vyhotovenia znaleckého posudku. Y. prezentovaný názor v tomto smere korešpondoval s jeho názorom zachyteným v zápisnici z pojednávania, ktorá má všetky zákonom stanovené náležitosti. Matka ďalej rozhodnutie súdu o výške výživného považuje za správne, súd pri rozhodovaní vychádzal zo správnych skutkových zistení. Aj keď by súd prihliadol na funkčné pôžitky ako využitie firemného automobilu, či mobilného telefónu, stále medzi rodičmi ostáva zásadný nepomer v príjmoch, ktorý tvorí rozdiel cca 1.750,- eur. Je preto nepochybné, že otec dokáže maloletým deťom zabezpečiť vyššiu životnú úroveň, na ktorej zdieľanie majú maloleté detí nárok. Nakoľko otec namieta pri zverení maloletých detí do starostlivosti matky výšku výživného určenú na sumu 250,- eur mesačne, tu si matka dovoľuje poukázať na to, že v prípade Y. určené výživné nedosahuje ani polovicu matkou vyčíslených odôvodnených nákladov, a to napriek tomu, že pri forme osobnej starostlivosti jedného z rodičov by sa mal rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené podieľať na nákladoch vo vyššej miere ako osobnú starostlivosť zabezpečujúci rodič, navyše pokiaľ mu to jeho príjem dovoľuje. Pokiaľ otec namieta úpravu súdom určeného styku, ktorú považuje za nedostatočný, matka má za to, že úprava styku Y. s otcom je v súčasnom stave dostatočná a poskytuje možnosť zlepšiť vzájomné vzťahy bez vyvíjania nátlaku na maloletého Y. a bez zhoršenia jeho psychického stavu. Y. bude mať dostatočný priestor na nadobudnutie dôvery v konanie otca. Nakoľko bolo povinnosťou súdu vychádzať z aktuálneho skutkového stavu, zohľadnil súčasné nastavenie maloletého Y. vo vzťahu k otcovi. Námietka otca, že takto nastavený styk s Y. bude narúšať jeho program s C. nie je relevantná, nakoľko otec má mnoho možností ako tráviť s maloletými deťmi čas tak, aby vedel zabezpečiť prebratie a odovzdanie Y. bez zásahu do pripraveného programu s C.. Zároveň nič nevylučuje možnosť, že po zastabilizovaní vzťahov bude chcieť sám Y. u otca zostať na dlhšie časové obdobie, čomu by nakoniec matka ani nebránila, ak by takú vôľu vyjadril sám Y.. Osobitnú úpravu styku počas prázdnin a sviatkov nenavrhoval ani jeden z rodičov, preto námietka otca v tomto smere neobstojí. Matke ďalej nie je zrejmé, ani akým spôsobom by vada uznesenia o priznaní znalečného mala mať priamy vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Z pohľadu matky aj táto otcom vznesená námietka slúži na odvrátenie pozornosti od skutkových okolností zásadných pre rozhodnutie vo veci. Otec počas konania nenamietal priznanie znalečného, ani sa nevyjadril, že by bolo podľa jeho názoru sporné. Matka rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne po vecnej aj právnej stránke a pre dosiahnutie najlepšieho záujmu maloletých detí je potrebné, čo možno najskôr právoplatne ukončiť prejednávanú vec, pretože aktuálny stav je alarmujúci a pre maloleté deti absolútne nevyhovujúci. Napriek rozhodnutiu súdu, ktorý nevyhovel matke v rozsahu styku maloletých detí s ich otcom a určil ho v širšom rozsahu než bol jej návrh, sa matka rozhodla v záujme zastabilizovania situácie a vzťahov ďalej neodvolávať a prijala záver súdu. Aj dané konanie matky svedčí o tom, že nemá záujem brániť maloletým deťom v styku s otcom, a že jej na deťoch a ich zdravom vývine záleží. Matka navrhuje, aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/265/2017-759 zo dňa 21.10.2019. 11. Okresná prokurátorka vo svojom vyjadrení na obvolanie otca uviedla, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 13P/265/2017-759 zo dňa 21.10.2019 považuje za zákonný a riadne odôvodnený. Stav dlhodobej vzájomnej izolácie maloletých detí - dvojičiek v tak rozsiahlom časovom horizonte, s akým sa ich prokuratúra doposiaľ nestretla, je podľa názoru prokurátorky v príkrom rozpore s najlepším záujmom maloletých detí, ako najvyšším princípom, ktorý musí súd musí pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom prioritne zohľadňovať. Je plne v súlade s najlepším záujmom maloletých detí, aby tieto vyrastali spolu a mali plnú možnosť rozvíjať svoje vzájomné vzťahy. Vzťah maloletých, hoci nevyhnutne ovplyvnený vzájomnou dlhodobou izoláciu, nie je narušený, čo vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Mgr. Martinom Balkom. Obe maloleté deti na seba pri psychologickom vyšetrení reagovali výrazne pozitívne, pričom bolo vidieť, že sa tešia zo spoločného stretnutia, a že prežívajú deficit vzájomného kontaktu. Ani táto skutočnosť však neprimäla otca zmeniť svoj majetnícky postoj k maloletému C. a umožniť mu plnohodnotný kontakt (nie len) so svojím dvojčaťom, ale aj matkou napriek tomu, že sa jedná o to najzákladnejšie právo dieťaťa neuvedomujúc si, aké fatálne dôsledky na ďalší vývoj vzájomných vzťahov maloletých detí bude mať jeho konanie. Pri zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky mal súd prvej inštancie preukázané, že je to práve matka, ktorá dáva súdu záruku ďalšej riadnej výchovy a starostlivosti o deti. V prospech zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky sa v rámci svojich záverečných návrhov priklonili aj zástupcovia Úradu komisára pre deti, kolízneho opatrovníka, ako aj intervenujúci prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV. Pokiaľ otec v podanom odvolaní poukazoval na závery znaleckého posudku PhDr. Mgr. Eleny Fortis, konštatujúce inklináciu maloletého C. k otcovi, či dokonca hrozbu negatívneho zásahu do psychického vývoja maloletého v prípade jeho zverenia matke možno konštatovať, že je úplne prirodzené, pokiaľ maloletý C. v dôsledku trvalého odlúčenia od matky inklinuje k otcovi. Rovnako tak je prirodzená inklinácia maloletého Y. k matke. Pokiaľ zároveň otec poukazuje v tejto súvislosti na zhoršenie sa vzťahov maloletého C. s matkou, toto je výsledkom dlhodobého výchovného vplyvu otca na maloletého, ktorý je vo vzťahu k matke nastavený krajne nepriateľsky. Je zrejmé, že otcom predostreté obavy maloletého C. vo vzťahu k matke sa odvíjajú od prezentácie osoby matky a jej správania otcom. Maloletým vyslovené obavy napr. z možnej krádeže jeho osoby matkou sú len reprodukciu otcových myšlienok, ktoré otec maloletému dlhodobo vštepuje. Maloleté dieťa, ktoré je od svojich šiestich rokov umelo izolované od jedného z rodičov, nie je schopné objektívne posúdiť jeho charakterové vlastnosti, pričom navonok prezentovaný postoj takého dieťaťa vo vzťahu k nerezidenčnému rodičovi je len subjektívnym prevzatím postoja, ktoré vo vzťahu k tomuto rodičovi prejavuje preferenčný rodič. Pokiaľ ide o spôsob úpravy styku otca s maloletými deťmi, v tejto časti dáva prokuratúra odvolaciemu súdu na zváženie možnosť úpravy styku otca s maloletými tak, aby bol tento realizovaný v rovnakom rozsahu, so súčasným zohľadnením osobitnej úpravy styku v čase školských prázdnin, Vianoc, či Veľkej noci. K otázke určeného výživného otca na maloleté deti sa vyjadrovala, nakoľko v tejto časti tunajšia prokuratúra do konania nevstúpila. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu navrhuje, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 13P/265/2017-759 zo dňa 21.10.2019, ako vecne správny potvrdil, alternatívne, aby tento v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi zmenil tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým Y. v rovnakom rozsahu ako s maloletým C., za súčasnej osobitnej úpravy styku otca s maloletými deťmi v čase školských prázdnin, Vianoc, či Veľkej noci. 12. Komisárka pre deti sa vyjadrila k odvolaniu, tak, že zotrváva na vyjadrení, ktoré je uvedené v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV vydanom dňa 21. 10. 2019 v konaní sp.zn. 13P/265/2017. 13. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), na prejednanie veci nariadil pojednávanie, nakoľko považoval za potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie. Odvolací súd dospel k záveru v prejednávanej veci, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. 14. Odvolací súd sa s námietkou otca, že maloletí neboli v konaní riadne zastúpení, nakoľko súd prvej inštancie nerozhodol, respektíve sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s návrhom otca zo dňa 30.05.2019 (č.l. 614) na zmenu kolízneho opatrovníka, ktorým otec žiadal namiesto kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava ustanoviť za kolízneho opatrovníka občianske združenie Radu pre práva detí, sa nestotožňuje. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ust. § 67 CMP, podľa ktorého na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a jednak poukazuje i na to, že aj v prípade vydania uznesenia, ktorým by súd prvej inštancie návrhu otca na zmenu kolízneho opatrovníka nevyhovel, nebolo by voči takémuto uzneseniu možné podať odvolanie, teda išlo by len o rozhodnutie formálne. Navyše odvolací súd má za to, že maloletí boli počas celého konania riadne zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, na záujem maloletých v konaní dohliadal aj zástupca prokuratúry a Komisár pre deti, ktorí vstúpili do konania. Skutočnosť, že súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o návrhu otca na zmenu kolízneho opatrovníka, neznamenalo, že maloletí neboli riadne v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom a opomenutie rozhodnúť o takomto návrhu v danom prípade je možné vyhodnotiť ako vadu konania, ktorá nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd na ňu neprihliada. Taktiež vytýkanie súdu prvej inštancie, že sa nepokúsil o zmierne riešenie veci nie je relevantné a nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu spisu navyše vyplýva, že bola snaha o zmierne riešenie pred mediátorom, z ktorého záverečnej správy (č.l. 471) vyplynulo, že dohoda medzi rodičmi nie je možná. Ďalšou namietanou vecou, je že súd prvej inštancie výsluch maloletého Y. na pojednávaní dňa 03.06.2019 nenahral, ale zaznamenal len v listinnej forme, čím sa dopustil vady konania v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP. Odvolací súd nie je názoru, že sa musí každý výsluch maloletého dieťaťa nahrávať, maloleté dieťa má právo odmietnuť nahrávanie úkonu a navyše, aj keby maloletý nebol dotazovaný, či súhlasí s nahrávaním ide zase len v danom prípade o vadu, ktorá nemala za následok nesprávne rozhodnutie. Navyše názor maloletého Y. bol zisťovaný aj cestou odborníka, znalca. To, že súd prihliada aj na názor maloletých, respektíve, že maloleté deti majú právo vyjadriť svoj názor v konaní, ktoré sa ich týka, neznamená, že tento názor musí byť zisťovaný priamo sudcom. Pre zistenie názoru môže slúžiť aj odborný znalecký posudok, zvlášť v konaniach, kde sú vzťahy medzi rodičmi veľmi vyhrotené a negatívne, ktoré sa prenášajú na prežívanie detí, je viac ako žiaduce, aby názor maloletých bol zistený zo strany odborníka, psychológa. 15. Otec v odvolaní napáda najmä znalecký posudok č. 10/2019 vyhotovený znalcom Mgr. Martinom Balkom, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých (č.l. 480). Otec vytýka, že znalecký posudok vyhotovil znalec z odvetvia klinická psychológia, avšak v zmysle vyhlášky č. 228/2018 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a prílohy k nej vyplýva, že znalec z odvetvia klinická psychológia je oprávnený vyhotoviť posudok len v trestnom konaní. Poukázal na to, že pre občianske konanie je vytvorené odvetvie poradenská psychológia. Ďalej vytýkal položené otázky znalcovi, ktoré považoval za nie odborné, ale právne, na ktoré znalec mal odmietnuť odpovedať. Otec predložil kontrolný súkromný posudok Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o., ktorý má podľa otca preukazovať, že posudok znalca Mgr. Martina Balka vykazuje také nedostatky, že nie je v konaní použiteľný. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkami otca voči znaleckému posudku č. 10/2019 vyhotovený znalcom Mgr. Martinom Balkom, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých. Odvolací súd má za to, že aj znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých je spôsobilý vykonať posudok v občianskom konaní. V prílohe ku vyhláške č. 228/2018 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je stanovené pri odvetví Klinická psychológia detí, že v trestnoprávnom konaní sa zaoberá posudzovaním faktorov psychického vývinu, porúch psychického vývinu, porúch správania a vplyvmi výchovného prostredia na vyvíjajúcu sa osobnosť dieťaťa. Skúma motiváciu konania dieťaťa, vierohodnosť jeho výpovedí, ako svedka alebo poškodeného, ako aj rozsah psychickej ujmy, ak je obeťou trestnej činnosti. K uvedeným aspektom psychického vývinu dieťaťa sa vyjadruje aj v občianskoprávnych konaniach. Pri odvetví klinická psychológia dospelých je stanovené, že sa uplatňuje sa najmä v trestnoprávnych prípadoch, v rámci ktorých sa vyžaduje posúdenie intelektovej úrovne, osobnosti, motivácie konania páchateľa, posúdenie perspektívy resocializácie a v neposlednom rade aj vyjadrenie sa k prípadnej prítomnosti psychopatológie, ktorá by mohla mať vplyv na konanie páchateľa trestnej činnosti. Znalci tohto odvetvia sa uplatňujú aj pri posudzovaní vierohodnosti výpovede svedkov či poškodených, aj páchateľov trestnej činnosti a pri zhodnotení účasti obvineného na vyšetrovacích úkonoch a súdnom konaní. Uplatňuje sa tiež v občianskoprávnych konaniach, najmä vo vzťahu k spôsobilosti na právne úkony a posúdenia miery sťaženého spoločenského uplatnenia. Je stanovené pri odvetví kKlinická psychológia detí, že v trestnoprávnom konaní sa zaoberá posudzovaním faktorov psychického vývinu, porúch psychického vývinu, porúch správania a vplyvmi výchovného prostredia na vyvíjajúcu sa osobnosť dieťaťa. Skúma motiváciu konania dieťaťa, vierohodnosť jeho výpovedí ako svedka alebo poškodeného, ako aj rozsah psychickej ujmy, ak je obeťou trestnej činnosti. K uvedeným aspektom psychického vývinu dieťaťa sa vyjadruje aj v občianskoprávnych konaniach. Pri odvetví poradenská psychológia je stanovené, že ide o odvetvie, ktoré bolo vytvorené pre znalecké posudzovanie v občianskoprávnych konaniach, najmä vo vzťahu k rozvodovým konaniam, úpravy styku dieťaťa s rodičmi a k problémom ohľadne zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Poradenská psychológia sa uplatňuje aj pri posudzovaní osobných a osobnostných predpokladov rodičov na výchovu a starostlivosť o dieťa, ako aj pri indikácii právnych opatrení v záujme dieťaťa. Z vyššie uvedeného nevyplýva, že by znalec z odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých nebol spôsobilý na výkon znaleckého úkonu v občianskom konaní. Pri klinickej psychológii detí je uvedené, že k uvedeným aspektom psychického vývinu dieťaťa sa vyjadruje aj v občianskoprávnych vzťahoch, a pri odvetví klinická psychológia dospelých je uvedené uplatňuje sa najmä v trestnoprávnych aspektoch. Slovo najmä neznamená, že len v trestnoprávnych aspektoch. Taktiež kontrolný posudok Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. nevytýkal, že by posudok vypracoval znalec z odvetvia, ktorý nebol na vypracovanie takého posudku spôsobilý. Odvolací súd upozorňuje i na to, že námietky vznesené otcom, že posudok robí znalec z odvetvia, ktorý na to nie je spôsobilý a položené otázky, na ktoré mal odpovedať nie sú správne formulované, boli otcovi známe už doručením mu uznesenia o ustanovené znalca a mohol tieto námietky uplatniť ešte pred samotným výkonom znaleckej činnosti. Otec však tieto námietky vzniesol až po vykonaní úkonu, keď mal za to, že posudok nekorešponduje s jeho návrhom úpravy rodičovských práv a povinností. Potom je namieste aj otázka, či tieto výhrady otca nie sú potom účelové, keď ich mohol uplatniť ešte pred samotným začatím realizácie úkonu. Čo sa týka kontrolného posudku predloženého otcom, tento kontrolný posudok nespochybňuje posudok znalca ako celok, sú tam uvedené výhrady, avšak nie také, že by celý posudok bol spochybnený. Taktiež kontrolný posudok obsahuje aj výhrady voči súkromnému posudku PhDr. Mgr. Eleny Fortis, ktorý si dal vypracovať otec. Taktiež odvolací súd nemá za to, že otázky, ktoré znalec zodpovedal by neboli vhodné, či také, na ktoré znalec nemá kompetenciu odpovedať, lebo sú čisto otázkami právnymi. V prípade, kde je potrebné odborné posúdenie, dochádza k prelínaniu odborného posúdenia s právnym. Tieto dve veci sa nedajú úplne oddeliť a znalec môže na základe odborného posúdenia vzťahov v rodine, osobností rodičov, prežívania maloletých detí, dať z jeho odborného(psychologického) hľadiska odporučenie konkrétnej realizácie rodičovských práv a povinností. Je potom na sudcovi, aby závery znaleckého posudku a odporúčania znalca, vyhodnotil v súlade s právnymi predpismi, najmä zákonom o rodine, Dohovorom o právach dieťaťa, Ústavou SR. Otcom predkladané rozhodnutia iných krajských súdov nie sú judikatúrou, ako ju označuje, nie sú záväzné pre rozhodnutie v danej veci. Odvolací súd zdôrazňuje aj, že znalecký posudok nie je jediným dôkazom vykonaným v konaní. Súdom prvej inštancie bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a všetky dôkazy v konaní vyhodnotil jednotlivo, ak aj v ich vzájomnej súvislosti. Teda rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádzalo len zo znaleckého posudku, ktorý otec spochybňuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení vysvetlil, prečo posudok predložený otcom nebol dostatočný, a to najmä z dôvodu, že posudok PhDr. Mgr. Eleny Fortis, č. 20/2018 (č.l. 321) bol vypracovaný len na základe vyšetrenia otca a maloletého C.. Otec namieta, že súd prvej inštancie nedal vyhotoviť kontrolný znalecký posudok, a že nevysvetlil v odôvodnení, prečo sa nezaoberal návrhom otca na vypracovanie kontrolného posudku. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie ozrejmil, že posudok vypracovaný znalcom určeným súdom považoval za dostatočný a nemal dôvod nariaďovať kontrolné, či ďalšie znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie ozrejmil aj, z akého dôvodu súkromný posudok predložený otcom neakceptoval. Odvolací súd má za to, že znalecký posudok vykonaný v konaní je použiteľný ako dôkaz, avšak zdôrazňuje, že ide o jeden z množstva dôkazov, ktoré treba vyhodnotiť aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, ako napríklad kontrolným posudkom znaleckého ústavu, správami psychologičky PhDr. Martínkovej. Odvolací súd musel zohľadniť a vychádzať pri rozhodovaní aj z aktuálnej predloženej správy zo dňa 01.04.2021 od poradenskej psychologičky PhDr. Jaroslavy Martínkovej, ktorá má maloletého C. v sporadickej psychologickej starostlivosti od roku 2017. Psychologička v závere uvádza, že: „Aktuálny psychický stav mal. C. je značne stigmatizovaný vývojom posledných udalostí, kedy bol konfrontovaný s faktom núteného premiestnenia k matke, čo v ňom vyvolalo úzkostné stavy, obavy a strachy. Aktuálne je pre C. dominantným a jediným zdrojom istoty, porozumenia a radosti jeho otec. Tu je emocionálne zakotvený a tu má svoje bazálne istoty. Celú jeho životnú situáciu aktuálne zhoršuje reálna hrozba jeho násilného odňatia z prostredia otca, s ktorým štyri roky žije. Rodič, s ktorým dieťa žije je pre neho nepochybne mienkotvornou osobou, ale neidentifikovala som žiadne znaky manipulácie dieťaťa, ktoré už jednoznačne vychádza zo svojich skúsenosti a pocitov. Celá situácia nielen vo vzťahu k matke, ale aj jeho psychického stavu sa zhoršila aj v dôsledku toho, že dieťa je aktuálne konfrontované s reálnou hrozbou jeho odňatia z prostredia otca, ktoré pre neho predstavuje základný pocit bezpečia. Separácia a tým skôr násilná separácia, predstavuje pre C. traumu takého charakteru, že prinajmenšom by vyvolala masívne neurotické ťažkosti, keďže už v súčasnosti somatizuje (bolesti hlavy, nechutenstvo, poruchy spánku...). C. je na otca fixovaný a súčasné premiestnenia z donútenia k matke, ku ktorej má aktuálne masívne problematický vzťah, môže spôsobiť disadaptačné problémy vo forme útekov od matky, ako aj neraparabilnú ujmu na jeho psychickom zdraví. Vývojom udalostí sa vzťah C. k matke len ďalej problematizuje a zhoršuje. Viní ju za svoj psychický diskomfort, čo prehlbuje jeho až hostilný postoj k nej. Už vo svojej správe z augusta r. 2019 som naznačila, že šanca na prípadnú reparáciu vzťahu C. s matkou je možná len za asistencie skúseného odborníka formou láskavého prístupu a postupnými krokmi. Akékoľvek násilné riešenie, bude mat len kontraproduktívny efekt a nepovedie k očakávanej optimalizácii vzťahu k matke. Len na trvalo poškodí nielen vzťah k matke, ale aj psychický stav dieťaťa. Existuje nepochybne menej traumatizujúca cesta k reparácii vzťahu detí k rodičom.“ Základom rozhodovania vecí týkajúcich sa maloletých detí, je zásada sledovania najlepšieho záujmu dieťaťa v zmysle článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom oznámenia 104/1991). Zásada najlepšieho záujmu dieťaťa musí byť prispôsobená a definovaná individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa nachádza dieťa, ktorého sa súdne konanie týka, pričom pozornosť má byť venovaná jeho osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený z pohľadu špecifických okolností konkrétneho dieťaťa a najlepší záujem dieťaťa môže byť aj v konflikte s oprávnenými záujmami ostatných osôb. Je vždy nutné najlepší záujem dieťaťa vyvažovať s ostatnými oprávnenými záujmami, ale najlepší záujem dieťaťa má pri vyvažovaní vysokú prioritu. Záujem dieťaťa je potrebné vždy posúdiť z objektívnych hľadísk, nie zo subjektívneho hodnotenia výhodnosti alebo naopak nevýhodnosti pozície toho ktorého z obidvoch rodičov, či iných rodinných príslušníkov. Záujmom maloletého dieťaťa definovaným aj v čl. 5 Zákona o rodine je nie len rozvíjať vzťah s rodičmi, súrodencami, ale aj zdravotný stav dieťaťa. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že nie je v jej záujme maloletého C. jeho zverenie do osobnej starostlivosti matke, a to z dôvodu ochrany jeho psychického zdravia. Z vykonaného dokazovania a aktuálnej správy psychologičky PhDr. Jaroslavy Martínkovej vyplýva, že zverenie C. do osobnej starostlivosti matky toho času má reálny potenciál psychické zdravie maloletého zhoršiť. Určite je všeobecne v najlepšom záujme maloletých detí, ktoré sú navyše aj dvojičkami, aby vyrastali a žili spolu. Avšak je dôležité si uvedomiť, že v danom prípade to tak už dlhšiu dobu nefunguje, čo sa zákonite odrazilo na psychickom prežívaní detí. Stav, ktorý tu je toho času, keď sa súrodenci vôbec navzájom ani nestýkajú a nemajú kontakt ani s druhým rodičom, je patologický a je nevyhnutné ho napraviť. Náprava musí byť postupná a musí zohľadňovať aktuálny zdravotný stav maloletých detí. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ten, kto viac porušoval pravidlá je otec. Matke neodovzdal deti podľa rozhodnutia o striedavej starostlivosti, maloletého C. neodovzdal matke, hoci bolo nariadené v roku 2018 súdom neodkladné opatrenie, podľa ktorého mal uloženú povinnosť maloletého C. matke odovzdať. Otec nerešpektoval ani rozhodnutie súdu o nahradení jeho súhlasu so zápisom do školy maloletého C., a tento na plnenie povinnej školskej dochádzky nenastúpil. Otec ani neoznámil, kde si maloletý plní povinnú školskú dochádzku, maloletému zakázal o tomto hovoriť pred kolíznym opatrovníkom. Konanie otca vyústilo do jeho trestného stíhania za ohrozenie mravnej výchovy. Na druhej strane musíme vziať zreteľ na to, že deti sú obete nevhodného a nezodpovedného správania rodičov a nemôžeme ich znovu vystavovať radikálnym zmenám, ale je potrebné napraviť nežiaduci stav v rodine postupne. Stav, ktorý je v rodine maloletých, nie je v záujme maloletých detí, nie je možné akceptovať, že súrodenci nevyrastajú spolu, nie je možné akceptovať, že sa ani nestretávajú s rodičmi navzájom. Je nevyhnutné zo strany súdu tento nevhodný a so zákonom o rodine nekorešpondujúci stav v rodine maloletých napraviť. Osobná striedavá starostlivosť bola znalcom vylúčená a k danému zisteniu nemal výhrady ani posudzovateľ, ktorý vypracoval kontrolný znalecký posudok Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s.r.o. Podľa odvolacieho súdu, však nie je správne obe maloleté deti zveriť matke, a otcovi určiť obmedzený styk s nimi, nakoľko takáto úprava je spôsobilá zhoršiť zdravotný stav najmä maloletého C.. Odvolací súd dodáva, že aj v správe PhDr. Martínkovej zo dňa 05.08.2019 sa uvádza, že: „Tak ako je zo psychologického hľadiska extrémny fakt, že C. žije len v izolácii s otcom, tak podobne extrémnym by bolo riešenie odovzdať ho násilne matke a pripraviť ho o dôležité istoty, ktoré pre neho otec prezentuje. Extrémnym faktom je nepochybne podľa psychologičky aj skutočnosť, že maloletý Y. žije v izolácii od brata a otca. Nepochybne je to zodpovednosť jedného aj druhého rodiča. Je zrejmé, že stav ktorý tu je, je extrémny, nie je vhodné, aby boli deti oddelené a nevyrastali spolu.“ Odvolací súd podotýka vo vzťahu ku znaleckému posudku vypracovanom znalcom Mgr. Martinom Balkom, že práve skutočnosť, že sa znalec nevenoval zdravotnému stavu maloletého C., bolo posudku vytknuté v kontrolnom znaleckom posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s.r.o., na čo odvolací súd prihliadol. Odvolací súd po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností má za to, že najlepším riešením je toho času ponechať maloletého Y. v osobnej starostlivosti matky a maloletého C. v starostlivosti otca, avšak nevyhnutne s tým, že sa okamžite obnoví stretávanie sa všetkých navzájom, zatiaľ aspoň cez víkendy. Takáto úprava nepredstavuje pre maloletého Filipa ohrozenie jeho zdravotného stavu. Takáto úprava korešponduje aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vo veci odkladu výkonu rozhodnutia o neodkladnom opatrení, kde sa pri odklade výkonu vychádzalo práve zo zdravotného stavu maloletého C.. Odvolací súd zdôrazňuje, že je len a len na rodičoch, ako sa postavia k výkonu rozhodnutia, ktoré ak sa bude realizovať bez zbytočných hádok medzi rodičmi a s pozitívnym prístupom oboch rodičov, je určite spôsobilé postupne vzťahy v rodine napraviť. Odvolací súd je toho názoru, že pri zodpovednom postavení sa rodičov k výkonu rozhodnutia, sa deti rýchlo nastavia a adaptujú na novú úpravu. Rodičia si musia uvedomiť, že stav, ktorý tu je toho času je extrémny a patologický. Rozhodnutie súdu je prospešné pre maloletého C., ako aj maloletého Y., je v ich záujme, vychádza z čl. 5 Zákona o rodine, v ktorom je záujem maloletých definovaný. Je však dôležité, aby rodičia rešpektovali rozhodnutie a toto dodržiavali. Postupne, keď si zvyknú jeden na druhého, nie je vylúčené dohodnúť sa na iných intervaloch styku. Odvolací súd má za to, že úprava styku je zatiaľ dostatočná a nie je vhodné počas prázdnin ju upravovať inak. Je v prvom rade potrebné nabehnúť na novú úpravu, zastabilizovať pomery, a následne, keď prebehne adaptácia maloletých na túto úpravu, je na mieste uvažovať aj o širšom styku počas prázdnin, na ktorom sa môžu a mali by v prvom rade dohodnúť potom rodičia spolu s maloletými. 16. Otec podal odvolanie aj do výrokov, ktorými súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť platiť výživné v sume po 250,- eur mesačne na každé dieťa. Odvolací súd tým, že zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že jedného maloletého ponechal v starostlivosti matky a druhého v starostlivosti otca musel uložiť povinnosť prispievať obom rodičom na výživné. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie na zistenie pomerov rodičov, riadne posúdil ich možnosti a schopnosti a taktiež správne ustálil náklady na maloletých. Odvolací súd vzhľadom na lepšie majetkové pomery otca a jeho vyšší príjem oproti matke má za to, že je dôvodné určiť, aby otec prispieval na maloletého Y. sumou 250,- eur mesačne a matka na maloletého C. sumou 150,- eur mesačne, i keď ide o rovnako staré deti. Čistý príjem otca za rok 2007 bol 34.596,07 eur, za rok 2018, 28.834,95 eur a za január až august 2019, 18.502,79 eur. Aj z čistého príjmu otca je zrejmé, že je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť súdom stanovenú vo výške 250,- eur. Matka mala za rok 2017 príjem cca 480,- eur v čistom, za rok 2018 a 2019 cca 600- 650,- eur. Matka je vysokoškolsky vzdelaná, s ohľadom aj na jej možnosti a schopnosti a aj s ohľadom na možnosti a schopnosti otca, ako aj jeho dosahovaný príjem, je adekvátnou sumou na uspokojenie potrieb maloletého C. potom suma 150,- eur mesačne. Otcom uvedená námietka, že matka môže vzhľadom na svoje vzdelania dosahovať vyšší príjem nie je relevantná. Aj v prípade, že by matka príjem dosahovala vyšší, výživné otcovi sa stanovuje na základe jeho životnej úrovne a možností a schopností, teda inými slovami, aj keby matka mala príjem vyšší neznamenalo by to opodstatnenosť určiť otcovi nižšie výživné. Odvolací súd má za to, že rodičia sú schopní plniť vyživovaciu povinnosť tak, ako určil odvolací súd a určené sumy zodpovedajú oprávneným nákladom na maloletých. 17. Vzhľadom na určenie výživného otcovi od podania návrhu na súd, určil odvolací súd otcovi zaplatiť aj zročné výživné. Bolo zistené a potvrdené oboma rodičmi, že otec platil k rukám matky výživné v sume 240,- eur mesačne, ktorú sumu matka spotrebovávala na potreby maloletého Y.. Odvolací súd zohľadnil pri výpočte zročného výživného platenie sumy 240,- eur mesačne zo strany otca. Nakoľko však odvolací súd určil otcovi výživné vo výške 250,- eur, zročné výživné za obdobie od 24.04.2017 do 30.06.2021 tvorí suma 420,- eur (42 mesiacov krát 10 eur). Matka výživné na maloletého C. síce neplatila, ale odvolací súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu vyhodnotil, že je dôvodné určiť matke platiť výživné na C. až právoplatnosťou tohto rozhodnutia, ktorým sa zveruje maloletý C. do starostlivosti otca. Ako bolo už vyššie uvedené v odôvodnení rozsudku, otec sa javí tým rodičom, ktorý nedodržiaval pravidlá, čo viedlo k tomu, že maloletí žili oddelene jeden od druhého. Napriek rozhodnutiu súdu o neodkladnom zverení maloletých do osobnej starostlivosti matke sa dané rozhodnutie nikdy nevykonalo. Nevykonalo sa nakoniec síce z dôvodu zdravotného na strane maloletého C., ktorého psychický stav by nezvládol okamžitý prechod do osobnej starostlivosti matky, avšak za takýto psychický stav maloletého nesie zodpovednosť vo väčšej miere práve otec. Otcove majetkové pomery sú na vyššej úrovni ako matky, a maloletý za celú dobu, čo je v starostlivosti otca, hoci mal byť podľa vykonateľného neodkladného opatrenia v starostlivosti matky, nijako nepostrádal, všetky jeho potreby boli zabezpečené. Odvolaciemu súdu príde nie v záujme maloletých detí, aby matka bola neprimerane finančne zaťažená vysokým zročným výživným, keď za nežiaduci stav, ktorý tu je toho času nesie väčšiu zodpovednosť otec. V prvom rade je toho času nevyhnutné, aby sa sústredili obaja rodičia na obnovenie vzájomnej komunikácie a obnovenie stretávania sa s deťmi a detí navzájom. 18. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím v prospech otca, ale je rozhodnutím v prospech a v záujme maloletých detí, čo je prvoradé hľadisko, ktorým sa odvolací súd riadil pri rozhodovaní v danej veci. V neposlednom rade odvolací súd musí apelovať na rodičov, aby sa naučili spolu komunikovať ohľadom potrieb detí. Je absolútne v neprospech detí, aby sa stali rukojemníkmi narušeného vzťahu rodičov, aby si rodičia cez ne riešili svoje nezhody. Takéto správanie rodičov má potom nenapraviteľné následky na duševnom zdraví ich detí. Je len a len na rodičoch, ako sa postavia k danému rozhodnutiu a zdarný výkon rozhodnutia je v prvom rade na ich zodpovednosti. 19. Otec namieta, aj že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o trovách štátu, keď o výške trov sa rozhoduje samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne pri rozhodnutí o trovách konania štátu a to v zmysle príslušných ustanovení § 57 a § 58 Civilného mimosporového poriadku (CMP). Dané konanie sa v prvom rade riadi ustanoveniami CMP a v zmysle ust. § 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Civilný mimosporový poriadok má samostatné ustanovenia o trovách konania. Podľa ust. § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh a podľa ust. § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z týchto ustanovení vyplýva, že tak o nároku trov štátu, ako aj ich výške rozhoduje súd aj bez návrhu a to v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie, v danom prípade v rozsudku. Odvolací súd poukazuje i na tú skutočnosť, že v konaniach o úpravu rodičovských práv a povinností sa uplatňuje v dokazovaní zásada vyšetrovacia teda, že súd je povinný vykonať potrebné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci, aj keď účastníci dokazovanie nenavrhnú. Pri vykonaní znaleckého dokazovania, s ktorým sú spojené trovy spočívajúce v znalečnom, aj keď účastník nezloží preddavok na trovy konania, je súd povinný dokazovanie znalecké vykonať, keď je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Môže nastať situácia, že účastníci zložia preddavok, avšak znalečné je vyššie ako zložené preddavky, ako je tomu v danom prípade. Potom sa časť znalečného, ktoré nie je kryté preddavkom musí vyplatiť zo štátnych prostriedkov znalcovi a táto suma sa stáva trovami štátu. Bolo preto správne, že súd prvej inštancie o trovách štátu, ako o nároku, tak aj ich výške, rozhodol v rozsudku. Je aj spravodlivé, nakoľko bolo znalecké dokazovanie vykonané v záujme maloletých detí, aby sa na nákladoch na znalecké dokazovanie podieľali obaja rodičia rovným dielom. 20. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).