Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/374/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412218460 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1412218460.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: N.. T. V., X. Š.G. XXX/XX, T., zast. JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou, AK Krížna 14, Bratislava, proti odporcovi: T.. L. V., X. X. XX, X., zast. JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou, AK Drieňová 1/D, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom V.: H. H. K., C. B.. XX.XX.XXXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 15P/286/2012-251 zo dňa 14.05.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že maloleté deti H., B.. XX.XX.XXXX H. K., B.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že v starostlivosti otca budú deti každý párny týždeň tak, že otec si deti prevezme od matky v nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni o 17.00 hod. a deti matke vráti v mieste jej bydliska v nedeľu o 17.00 hod. v párnom kalendárnom týždni. Počas mesiaca júl budú deti v starostlivosti navrhovateľky od 01.07. od 17.00 hod. do 15.07. do 17.00 hod. v každom párnom roku a počas nepárneho roku budú deti u odporcu od 01.07. od 17.00 hod. do 15.07. do 17.00 hod., po uplynutí uvedeného obdobia bude striedavá osobná starostlivosť pokračovať podľa výroku o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti. Počas vianočných sviatkov v nepárnom roku búd maloleté deti od 23.12. od 17.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod. u navrhovateľky a v párnom roku od 23.12. od 17.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod. u otca. Striedavá osobná starostlivosť po uvedenom období bude pokračovať podľa výroku o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti. V období od 01.07. do 15.07. a 23.12. do 26.12. sa preberanie a odovzdávanie detí bude realizovať v mieste bydliska matky. Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov navrhovateľky N.. T. V.W., G.. J., B.. XX.XX.XXXX H. odporcu T.. L. V., B.. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa 04.12.2010 v T., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. Na čas po rozvode zveril maloleté J. H., B.. XX.XX.XXXX H. K., B.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že v starostlivosti otca budú maloleté deti každý párny kalendárny týždeň v roku v čase od nedele od 17.00 hod. do bezprostredne nasledujúcej nedele do 17.00 hod. každého nepárneho kalendárneho týždňa, v starostlivosti matky budú maloleté deti každý nepárny kalendárny týždeň v roku v čase od nedele od 17.00 hod. do bezprostredne nasledujúcej nedele do 17.00 hod. každého párneho kalendárneho týždňa s tým, že otec maloleté deti prevezme v nedeľu v párnom kalendárnom týždni v mieste bydliska matky a matka maloleté deti prevezme v nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni v mieste bydliska otca. Výrok v bode II. neplatí počas letného a vianočného obdobia, kedy maloleté deti budú v starostlivosti matky každý párny kalendárny rok od 01.07. od 17.00 hod. nepretržite do 15.07.do 17.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 23. 12. od 17.00 hod. nepretržite do 26.12. do 17.00 hod. a v starostlivosti otca každý nepárny kalendárny rok od 01.07. od 17.00 hod. nepretržite do 15.07.do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 17.00 hod. nepretržite do 26.12. do 17.00 hod. s tým, že otec maloleté deti prevezme v určenom čase v mieste bydliska matky a matka maloleté deti prevezme v určenom čase v mieste bydliska otca. Určil, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého H. sumou XXX € mesačne a na výživu maloletého K. sumou XXX € mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho mesiaca k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že mal preukázané, že manželstvo účastníkov je rozvrátené a nie je nádej na obnovenie spolužitia. Súd prvého stupňa rozhodoval aj o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, pričom vychádzal z vykonaného dokazovania, zo znaleckého dokazovania a mal preukázané podmienky na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, keď striedavá osobná starostlivosť nie je podmienená súhlasom druhého rodiča. Nesúhlas navrhovateľky so striedavou osobnou starostlivosťou by mohol byť zohľadňovaný len vtedy, pokiaľ základom tohto nesúhlasu by boli dôvody, ktoré sú spôsobilé intenzívne negatívne zasahovať do záujmov detí. Navrhovateľka v tomto smere neprodukovala žiadne dôkazy a znalecký posudok, ako aj kolízny opatrovník, sa vyjadrili k striedavej starostlivosti pozitívne. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa potom nemohol rozhodnúť o zverení maloletých detí jednému rodičovi, pretože takýto postup by bol zásahom do základného práva rodiča vychovávať a starať sa o svoje dieťa, ako aj do základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckého posudku T.. V., ktorá konštatovala, že striedavá starostlivosť je vhodná pre maloleté deti a obaja rodičia majú predpoklady pre takúto starostlivosť o deti. Komunikácia medzi rodičmi je narušená, avšak zo záverov znaleckého posudku vyplynuli intelektuálne predpoklady pre komunikáciu medzi rodičmi, ktorá je pre striedavú starostlivosť určujúca. Navrhovateľka odôvodňovala nesúhlas so striedavou starostlivosťou zdravotnými problémami detí, tieto argumenty sa v priebehu konania ukázali ako nedôvodné. Konanie bolo začaté v novembri 2012, v tom čase boli deti v ranom veku, avšak stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, z ktorého súd musí vychádzať, bol už iný a tento argument stratil na význame. V čase rozhodnutia súdu prvého stupňa deti už dovŕšili vek troch rokov, čo je vek, kedy nastupujú do predškolského zariadenia. Deti sú vo veku, kedy sú spôsobilé separácie od rodičov a sú spôsobilé nastúpiť do materskej škôlky, a preto naviazanosť na matku v tomto veku už nie je tak výrazná. Neboli zistené žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by bránili v striedavej osobnej starostlivosti rodičov v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa sa vyporiadal aj s argumentom navrhovateľky, že nie sú schopní rodičia spolu komunikovať, pričom konštatoval, že účastníci majú vzťahy vážne narušené, avšak neschopnosť komunikovať nemôže byť na úkor maloletých detí. Súd prvého stupňa sa nestotožňuje s postojom odporcu, ktorý matku ani nepozdraví a je toho názoru, že elementárna slušnosť medzi rodičmi by mala byť pred deťmi prejavovaná, avšak táto skutočnosť nemôže byť rozhodujúca pre zverenie maloletých detí. Súd prvého stupňa vychádzal aj z toho, že záujem odporcu o maloleté deti nie je umelo prezentovaný, odporca sa o maloleté deti staral, viac menej úlohu rodičov ohľadom starostlivosti videl súd prvého stupňa ako rozdelenú. Odporca má všetky predpoklady aj schopnosti postarať sa o deti osobne, má vytvorené aj dostatočné materiálne podmienky, čo mal súd prvého stupňa preukázané aj zo správy kolízneho opatrovníka. Súd prvého stupňa zohľadnil aj stanovisko kolízneho opatrovníka k striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Pri určení výživného súd vychádzal súd prvého stupňa z ust. § 62 ods. 6 Zák. o rodine a ust. § 75 Zák. o rodine, pričom zohľadnil, že navrhovateľka bola tri roky na materskej dovolenke a nedávno ju ukončila, preto jej zaradenie do pracovného procesu bude ovplyvnené touto skutočnosťou. Príjem odporcu je výrazne vyšší, a preto je potrebné zabezpečiť deťom rovnakú životnú úroveň aj v čase, keď nebudú v osobnej starostlivosti otca. Súd prvého stupňa určil, že obidvaja rodičia budú zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, pretože obidvaja rodičia sú schopní vykonávať toto rodičovské právo, neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré jedného z rodičov bolo potrebné tohto práva zbaviť. Výživné na tvorbu úspor súd prvého stupňa zamietol vzhľadom na rozhodnutie o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 144 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka. Poukázala na to, že vo veci sa vedie aj konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva účastníkov. Oba spisy sú vzájomne prepojené viacerými dôkazmi, ktoré boli v konaní predkladané. Nesúhlasila so zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti, keď súd prvého stupňa nedostatočne zohľadnil predložené dôkazy a nedostatočne svoje rozhodnutie zdôvodnil, čím účastníkom odňal právo konať pred súdom. Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd pri rozhodovaní musí v prvom rade prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Otec počas celého konania produkoval dôkazy, ktoré znevažovali matku maloletých detí a vyzdvihovali jeho osobu. Komunikácia medzi rodičmi je dôležitá, obzvlášť v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti. Odporca sa sťažoval na postup každého v konaní, čím sa snaží vyvolať strach a obavy u osôb, ktoré sa v rámci konania vyjadrovali v otázke maloletých detí k účastníkom konania, pritom títo napokon menia svoje názory a postupy tak, aby vyhoveli odporcovi, prípadne zo strachu svedčiť odmietajú. Namietala aj postup kolízneho opatrovníka, ktorý vo svojom vyjadrení z 10.09.2013 namietal striedavú osobnú starostlivosť vzhľadom na vek detí a zlú komunikáciu medzi rodičmi, pričom za najoptimálnejšie považoval zveriť deti osobnej starostlivosti matky a upraviť dostatočne styk odporcu s maloletými deťmi. Javí sa neprijateľné, aby ten istý kolízny opatrovník v priebehu cca 7 mesiacov zmenil názor v tak dôležitej otázke, akou je zverenie 3 ročných detí do striedavej osobnej starostlivosti bez toho, aby tento svoj názor náležite odôvodnil a bez toho, aby sa podstatne v priebehu konania zmenili skutočnosti, resp. okolnosti dotýkajúce sa predmetu veci. Kolízny opatrovník síce môže v priebehu celého konania zmeniť svoje vyjadrenia a postoj k veci v závislosti od toho, ako sa menia skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním vyjdú najavo, avšak túto zmenu svojho postoja musí zdôvodniť súdu. Jedinou skutočnosťou bolo to, že deti boli medzičasom o 7 mesiacov staršie. Kolízny opatrovník neinformoval komplexne súd o podstatných skutočnostiach, preto súd nemal k dispozícii relevantné informácie pre rozhodnutie. Počas súdneho konania poukazovala na nie práve štandardnú komunikáciu medzi účastníkmi konania, pričom otec deklaroval, že komunikácia medzi rodičmi je v poriadku. Vhodnosť zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti závisí od viacerých faktorov, ktorými sú napr. osobnosť dieťaťa, vek, povahové vlastnosti, vývojové možnosti, citové väzby na rodičov, výchovné schopnosti a povahové vlastnosti rodičov, životné a materiálne pomery rodičov a úroveň komunikácie medzi rodičmi, vzdialenosť medzi oddelenými bydliskami rodičov a pod.. Zlá komunikácia medzi rodičmi sa na prvý pohľad nemusí zdať ako jeden z najdôležitejších faktorov, ktoré musia súdy brať do úvahy, pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti. Podľa jej názoru je to však jednej z najdôležitejších faktorov, ktorý má vplyv na striedavú osobnú starostlivosť. Predpokladom riadneho fungovania striedavej osobnej starostlivosti je vzájomná tolerancia rodičov, spoločná vôľa, ich schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať, čo v tomto prípade absentuje. Neschopnosť rodičov dohodnúť sa na jednotnom výchovnom postupe a podmienkach striedavej osobnej starostlivosti je podľa jej názoru prekážkou toho, aby bola striedavá osobná starostlivosť nariadená. Otec sa k deťom správa aktuálne ako mu to vyhovuje, jeho láska je podmienená tým, ktoré z detí viac spĺňa jeho požiadavky na správne dieťa. Po jej odchode z domácnosti mal záujem získať do osobnej starostlivosti iba K., ktorého násilne od matky zobral. Deťom sa snaží nahovoriť, že domov majú u otca a učí ich, že keď idú domov, tak idú k babke, deťom rozpráva, že babka alebo mama je ježibaba. Otec riadne nedodržuje režim detí, kľudový režim v čase choroby, čo sa prejavuje aj na spávaní sa detí. Namietala, že znalec si nepribral konzultanta z odvetvia, ktoré uznal za vhodné, znalec nemá kompetencie na vyšetrovanie maloletých detí. Počas konania žiadala o nariadenie výchovného opatrenia, aby sa zlepšila vzájomná komunikácia medzi rodičmi, čo súd neakceptoval. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že maloleté deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti a otcovi bude určená povinnosť prispievať na výživu detí po XXX € mesačne a styk detí s otcom bude upravený každý týždeň vo štvrtok od 15.30 hod. do 18.30 hod. a každý víkend v párnom týždni od soboty od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že opodstatnenosť striedavej osobnej starostlivosti bola dostatočným a nespochybniteľným spôsobom preukázaná a je v najlepšom záujme maloletých detí. Nebolo zistené z vykonaného dokazovania, že je lepšie pre deti ich zverenie do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako správne. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov súd dieťa zverí do výlučnej osobnej starostlivosti na čas po rozvode zohľadňuje množstvo faktorov, jednak na strane rodičov, jednak na strane dieťaťa. Vo všetkých veciach starostlivosti o maloleté deti je potrebné prihliadať na záujem maloletých detí. Záujem maloletých detí však nemožno vidieť iba v tom, že za každú cenu treba rešpektovať vytvorený faktický vzťah. Zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov rešpektuje právo dieťaťa na rovnocennú starostlivosť oboch rodičov. Striedavú osobnú starostlivosť si rodičia môžu dohodnúť alebo o nej rozhodne autoritatívne súd. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí zvažovať záujem maloletého dieťaťa, čím je pripustená možnosť, že súd nariadi striedavú starostlivosť aj proti vôli jedného z rodičov. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvého stupňa má za to, že boli splnené podmienky pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, keď obidvaja rodičia prejavili o osobnú starostlivosť o deti záujem, obidvaja rodičia sú spôsobilí deti vychovávať a striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa. Ak sú uvedené skutočnosti nesporné je potrebné uprednostniť striedavú osobnú starostlivosť pred zverením dieťaťa jednému rodičovi. Súd prvého stupňa sa s uvedenými skutočnosťami náležite vyporiadal, uvedené skutočnosti vyplynuli z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo znalecké dokazovanie, ako aj vykonané ďalšie dôkazy, šetrenie pomerov maloletých detí. Na strane odporcu bolo zistené, že má všetky predpoklady aj schopnosti postarať sa o deti aj osobne a má vytvorené aj materiálne podmienky pre starostlivosť o maloleté deti. Bolo zistené, že obidve deti majú pozitívny citový vzťah k obidvom rodičom. Súd prvého stupňa závery z vykonaného dokazovania jasne a zrozumiteľne v rozhodnutí zdôvodnil a vyporiadal sa so všetkými podstatnými námietkami účastníkov, z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil námietku navrhovateľky v odvolaní, že bolo porušené právo účastníka konania na riadny a spravodlivý proces a spravodlivé súdne konania a že bola odňatá možnosť konať pred súdom ako nedôvodnú. Nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku, že kolízny opatrovník nekonal v súlade so záujmom detí, keď v septembri 2013 striedavú osobnú starostlivosť nedoporučil a na pojednávaní dňa 29.04.2014 sa vyjadril, že navrhuje zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Tak, ako sa uvádza v rozhodnutí súdu prvého stupňa, konanie bolo začaté v novembri 2012, v tom čase boli deti v útlom veku, avšak do času rozhodnutia súdu prvého stupňa sa situácia neustále menila a kolízny opatrovník reagoval len na zmenu veku vyspelosti maloletých detí a na základe toho konštatoval, že zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov je v záujme maloletých detí. Odvolací súd venoval pozornosť nedostatku komunikácie rodičov, ktorá z obsahu spisu vyplýva. Odvolací súd k tomuto uvádza, že žiadne rozhodnutie ani opatrenie nedonúti rodičov spolu komunikovať, ak o vzájomnú komunikáciu nebudú mať záujem. Je v záujme maloletého dieťaťa aby sa rodičia naučili navzájom konštruktívne komunikovať v záležitostiach svojho dieťaťa. Odvolací súd toto považuje za povinnosť rodičov, aby spolu v záujme detí slušne a konštruktívne komunikovali. Nevraživosť medzi rodičmi nepriaznivo vplýva na malé deti. Rodičia sú povinní rešpektovať vzájomné výchovné postupy, nespochybňovať jeden druhého vo svojich výchovných postupoch a správaní sa voči deťom, pokiaľ takéto postupy a správanie sú v súlade so záujmom maloletých detí. Ak má totiž rodič zdravú osobnosť, má k dieťaťu pozitívny vzťah a má dobrý charakter, potom nebráni dieťaťu v styku s druhým rodičom nespochybňuje jeho výchovu ani v prípade, ak má voči nemu vlastné osobné výhrady. Takýto rodič totiž chápe, že realizácia styku s druhým rodičom, ako aj výchovný postup druhého rodiča je pre normálny vývoj dieťaťa a jeho celkovú životnú situáciu veľmi dôležitý. Zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti budú lepšie zaistené potreby detí, a zabezpečené právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného, rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Tu odvolací súd poukazuje na odvolací petit navrhovateľky ktorá navrhuje upraviť styk v prípade, že by boli deti zverené do jej osobnej starostlivosti v rozsahu, ktorý v žiadnom prípade nezabezpečí rovnocenný kontakt odporcu s maloletými deťmi. Za predpokladu, že maloleté deti majú pozitívny citový vzťah k obidvom rodičom, by takýto postup nebol v súlade so záujmom maloletých detí. Ak navrhovateľka neustále zvýrazňuje konfliktné vzájomné správanie sa medzi rodičmi, uvedená skutočnosť, ak nebude dobrá vôľa rodičov maloletých detí by pretrvávala aj v takomto prípade. Správne súd prvého stupňa určil aj striedanie detí v týždňových intervaloch. Tatko je zabezpečený rovnocenný kontakt detí s obidvomi rodičmi. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. len z formálnej stránky, pretože vo výroku rozhodnutia tak, ako bolo striedanie detí upravené, toto nie je správne uvedené. Za situácie, že by mali byť deti u odporcu každý párny kalendárny týždeň nemôže si odporca preberať deti v nedeľu v párnom kalendárnom týždni, pretože nasleduje nepárny týždeň, kedy podľa výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa by mala mať deti navrhovateľka. Taktiež to platí aj o navrhovateľke, ktorá ak by si deti preberala v nedeľu v nepárnom týždni, mala by deti v párnom týždni, kedy ich podľa výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa má mať odporca. Z uvedených dôvodov odvolací súd zosúladil výrok tohto rozhodnutia s rozhodnutím o striedavej osobnej starostlivosti, kedy má mať odporca deti v starostlivosti každý párny týždeň, navrhovateľka v nepárny týždeň. Odvolací súd upravil aj výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti úpravy styku počas letného a vianočného obdobia, keď tento výrok sa javí ako neurčitý a v budúcnosti by mohol vyvolávať nedorozumenia medzi rodičmi. Odvolací súd ponechal úpravu tak, ako ju vykonal súd prvého stupňa, avšak spresnil obdobie v mesiaci júli, od 01.07. do 15.07. kedy budú mať rodičia každý druhý rok deti v starostlivosti počas 2 týždňov v mesiaci júli s tým, že po ukončení tohto dvojtýždňového obdobia bude striedavá starostlivosť pokračovať tak, ako je výroku rozhodnutia. Podobne upravil odvolací súd aj výrok v časti úpravy styku počas vianočných sviatkov. Odovzdávanie a preberanie detí počas tohto obdobia sa bude uskutočňovať v mieste bydliska matky s tým, že po uplynutí uvedeného obdobia bude striedavá starostlivosť pokračovať podľa výroku rozhodnutia. Odvolací súd vo zvyšku rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. potvrdil, keď správne rozhodol súd prvého stupňa pokiaľ ide o zastupovanie a správu majetku maloletých detí. Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine uvedené rozhodnutie je súčasťou rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. V bežných veciach zásadne nemôže rozhodovať každý z rodičov samostatne, v iných než bežných veciach ( zákon v ust. § 35 nazýva podstatné veci ) sú rodičia povinní sa dohodnúť. Pokiaľ sa nedohodnú rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí obom rodičom pokiaľ sú známi, žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností musí súd rešpektovať ust. § 28, § 38 a § 39, keď podľa týchto ustanovení sú nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38, a to buď pozastavením výkonu rodičovských práv, obmedzením výkonu rodičovských práv alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností možno rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom, zachované aj na čas po rozvode. Realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne, na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rodičia rozhodovať spoločne. Správne rozhodol súd prvého stupňa aj pokiaľ ide o určenie výživného na maloleté deti, keď vychádzal z ust. § 62 ods. 6 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa prihliadol na zárobkové pomery odporcu, ktoré sú porovnaním s pomermi navrhovateľky lepšie, pričom zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka bola na rodičovskej dovolenke a zaradenie do pracovného procesu môže byť ovplyvnené touto skutočnosťou. Súd prvého stupňa zistil, že príjem odporcu je výrazne vyšší a zohľadnil kritérium životnej úrovne detí. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodiča, tým je v tomto prípade otec. Odvolací súd záverom apeluje na oboch rodičov, aby spolu v záujme detí komunikovali racionálne a slušne, jedine takýto spôsob komunikácie je v záujme detí. Ak by sa tak nestalo rodičia berú deťom emocionálne istoty a ohrozujú a brzdia ich vývoj aj keď deti majú vysoké predpoklady napredovať. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 144 O.s.p., v spojení s § 224 ods.2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.