Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/62/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201065 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201065.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: Mgr. C. A. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX T., zastúpená Mgr. Martinom P a š k a l o m, advokátom, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. júna 2020 a rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01. apríla 2020 o priznanie starobného dôchodku, takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. júna 2020 a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01. apríla 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žiadosťou spísanou dňa 02.03.2020 si žalobkyňa uplatnila nárok na starobný dôchodok, o priznanie ktorého požiadala od 01.01.2020, resp. odo dňa vzniku nároku na starobný dôchodok a uviedla, že od 16.07.2008 je podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, poberateľkou výsluhového dôchodku. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „MV SR“) č. SPOU-OSZ-41998-6/2020-VZ zo dňa 16.01.2020, vykonávala službu príslušníčky Hasičského a záchranného zboru (ďalej aj „policajtka" podľa zák.č. 328/2002 Z.z., § 1 ods. 3 z.č. 461/2003 Z.z.) bez označenia kategórie, v rozsahu 30 rokov a 266 dní. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.04.2020 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) zamietla žiadosť žalobkyne zo dňa 02.03.2020 o priznanie starobného dôchodku podľa ust. § 65 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) a konštatovala, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov veku a s odvolaním sa na ust. § 274 zák.č. 461/2003 Z. z. doplnila, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Nakoľko však služobný pomer v Hasičskom a Záchrannom zbore žalobkyňa nemala zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, ust. § 274 ZSP sa na ňu nevzťahuje. Podľa ust. § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a k ZSP, dôchodkový vek dosiahla dovŕšením 59 rokov a šesť kalendárnych mesiacov, dňa 13.07.2013. Ku dňu 01.01.2020, od ktorého požiadala o priznanie starobného dôchodku, získala 5 274 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 14 rokov a 164 dní, rozpis ktorého je v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia k rozhodnutiu (ďalej aj „OLDP“). Keďže však k 01.01.2020 nezískala obdobie dôchodkového poistenia (ďalej aj „ODP“) v rozsahu 15 rokov, nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto bola jej žiadosť zamietnutá. 3. Sociálna poisťovňa v prvostupňovom konaní poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa má podľa zák.č. 328/2002 Z.z. od 16.07.2008 priznaný výsluhový dôchodok a pre vznik nároku naň jej bola podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-41998-6/2020-VZ zo dňa 16.01.2020 zhodnotená doba služby od 01.10.1975 do 15.12.1978 a od 16.01.1979 do 15.07.2008, t.j. 32 rokov a 266 dní, v ktorej nemala výkon služby zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií. Nezapočítanie doby služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok odôvodnila odkazom na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP a konštatovaním, že doba služby získaná v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok sa podľa citovaných ustanovení nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a žalobkyňa potom k 01.01.2020 nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 15 rokov a nárok na starobný dôchodok jej nevznikol. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 4. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.04.2020, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne. V rozhodnutí zopakoval odvolacie dôvody žalobkyne, t.j. žiadosť o započítanie doby služobného pomeru v Hasičskom a Záchrannom zbore pre nárok na starobný dôchodok, poukaz na vydanie prvostupňového rozhodnutia v rozpore s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej aj „Dohovor č. 128“), tiež s judikatúrou NS SR, s odvolaním sa na niektoré rozsudky NS SR, napr. sp.zn. 7So/138/2011, sp.zn. 9So/138/2011, sp.zn. 10So/138/2011, súvisiace nálezy Ústavného súdu SR a aj s poukazom na prechodné ust. § 293eo ZSP, ktoré podľa novely ZSP, vykonanej zákonom č. 466/2019 Z.z., účinnej od 01.01.2020, vo vzťahu k bývalým príslušníkom Hasičského a Záchranného zboru, ktorých sociálne zabezpečenie bolo do 31.12.2007 vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia ustanovuje, že § 293be ods. 1 a 2 ZSP sa s účinnosťou od 0l. januára 2020 nepoužije. Odvolací orgán sa stotožnil a zopakoval argumentáciu z prvostupňového rozhodnutia a rovnako konštatoval, že žalobkyňa podľa ust. § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a k ZSP dovŕšila dôchodkový vek dňa 13.07.2013 a k 01.01.2020, odkedy žiadala priznať starobný dôchodok, získala 5 274 dní, t.j. 14 rokov a 164 dní obdobia dôchodkového poistenia (ust. § 60 ods. 10 ZSP). Keďže nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, tzn. v rozsahu najmenej 15 rokov, nesplnila jednu z podmienok kladených na nárok na starobný dôchodok. V súlade s ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP sa doba služby, ktorú získala v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z. a ktorý jej bol aj priznaný, nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto jej nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená. 5. Odvolaciu námietku žalobkyne, týkajúcu sa nehodnotenia doby jej služobného pomeru príslušníčky Hasičského a záchranného zboru na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia označil za nedôvodnú, keďže: · táto doba bola žalobkyni, ako príslušníčke Hasičského a záchranného zboru zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a nebola zaradená do I. resp. II. kategórie funkcií, preto sa na ňu ust. § 274 ZSP nevzťahuje · obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobkyni založilo nárok na výsluhový dôchodok nie je podľa ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, obdobím dôchodkového poistenia a nemožno ho hodnotiť aj na nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia · rozsudok NS SR sp.zn. 7So/138/2011, na ktorý žalobkyňa v odvolaní poukázala, nerieši skutkovo obdobnú vec a nie je preto možné v tejto veci podľa neho postupovať · postup prvostupňového orgánu pri posúdení nároku žalobkyne na starobný dôchodok bol správny, rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 196 ods. 7 ZSP a ďalšími dotknutými ustanoveniami a odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. II. Žaloba 6. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 17.08.2020, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 29.06.2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 01.04.2020, ktorými bolo porušené jej právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, garantované čl. 39 ods. 1 Ústavy SR a čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Rozhodnutia označila za nezákonné, pretože splnila obidve zákonné podmienky (§ 65 ZSP) pre priznanie starobného dôchodku, t.j. dňa 13.07.2013 dovŕšila dôchodkový vek, nepretržite dôchodkovo poistená bola viac ako 15 rokov, z toho vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia v rozsahu 14 rokov a 164 dní a v osobitnom systéme dôchodkového poistenia získala 32 rokov a 266 dní služby a túto dobu, hodnotenú jej pre priznanie výsluhového dôchodku podľa zák.č. 328/2002 Z.z., ktorého je poberateľkou, jej žalovaná pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok do celkovej doby dôchodkového poistenia nezahrnula. Zdôraznila, že žalovaná jej mala správne na vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa ZSP zhodnotiť služobný pomer minimálne do 31.12.2007, keďže dovtedy sociálne zabezpečenie príslušníkov Hasičského a Záchranného zboru bolo vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, kam boli odvádzané aj príslušné dávky na dôchodkové poistenie. 7. Tiež jej vytkla, že pri posudzovaní veci nepostupovala v súlade na vec sa vzťahujúcimi ustanoveniami ZSP a ustálenou judikatúrou NS SR, zverejnenou v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011 a právnym názorom vysloveným v ďalších rozhodnutiach NS SR, napr. sp.zn. 9So/138/2011, sp.zn. 9So/74/2014, sp.zn. 10So/21/2015, ale vo svojej argumentácii sa odvolala na nedosiahnutie potrebnej zákonnej doby jej dôchodkového poistenia (viac ako 15 rokov), kladenej ust. § 65 ZSP a ňou uvedenú judikatúru NS SR (napr. rozsudok sp.zn. 7So/138/2011) odmietla ako na jej prípad sa nevzťahujúcu, keďže ona nemá dobu služby zaradenú do I. resp. II. kategórie funkcií a ňou uvedená judikatúra NS SR rieši práve takúto skutkovú a právnu situáciu. 8. Pri takomto posudzovaní jej nároku na starobný dôchodok neakceptovala ani článok 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, Ústavu SR (čl. 1 a 39) a ustálenú judikatúru NS SR, pretože na účely nároku na starobný dôchodok mala prihliadnuť k tejto dobe služby a následne jej starobný dôchodok vypočítať krátením vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Poukázala aj na to, že vo svojej žiadosti o starobný dôchodok sa nedomáhala jeho priznania vo zvýhodnenom dôchodkovom veku z titulu zvýhodnenej kategórie funkcií (I. resp. II.), ale podľa ust. § 65 ZSP, keďže v čase podávania žiadosti dovŕšila dôchodkový vek a mala poistnú dobu minimálne 15 rokov. Napadnuté rozhodnutia žiadala zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania v plnej výške. III. Vyjadrenie žalovanej 9. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.09.2020 žiadala žalovaná žalobu ako nedôvodnú, podľa ust. § 190 SSP zamietnuť, zopakovala závery z odôvodnenia napadnutého i prvostupňového rozhodnutia a poukázala na totožnosť žalobných a odvolacích námietok žalobkyne. Uviedla, že podľa evidencie v spisovom materiáli, mala žalobkyňa pre nárok na výsluhový dôchodok zhodnotenú službu príslušníčky Hasičského a Záchranného zboru v rozsahu 32 rokov a 266 dní, doba služobného pomeru jej nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie a tak sa na ňu nevzťahuje ust. § 274 ods. 1 ZSP. Ako na poberateľku výsluhového dôchodku sa na ňu vzťahuje ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, podľa ktorých sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto jej nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená. Rozsudok NS SR sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, na ktorý žalobkyňa poukázala, sa týka skutkovo odlišnej veci. Vzhľadom k uvedeným skutkovým a právnym dôvodom, nemožno žalobkyni uplatnený nárok uznať. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 10. Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne-ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu, ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov. Rozhodnutie žalovanej preto podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP zrušil podľa ust. § 191 ods. 4 prvá veta SSP. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť, v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. 11. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 13. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, s oznámením údajov odboru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR na účely konania o dôchodkovej dávke č. SPOU- OSZ-41998-6/2020-VZ, zo dňa 16.01.2020, podľa ktorého bol žalobkyni od 16.07.2008 priznaný výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z., na ktorý jej bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 32 rokov a 266 dní. Oboznámil sa aj s príslušnou judikatúrou NS SR, napr. rozhodnutiami uverejnenými v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod Rč. 55/2011, Rč. 53/2011 (sp.zn. 9So 62/2009), sp. zn.7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 publikovaným v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2013 (pod Rč. 83/2013) a ďalšími rozhodnutiami NS SR sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp.zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, sp.zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017, sp.zn. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013, sp.zn. 7So/16/2016 zo dňa 28.06.2017, sp.zn. 7So/19/2016 zo dňa 04.07.2017, sp.zn. 9So/50/2015 zo dňa 25.01.2017, sp.zn. 7So/16/2016 zo dňa 28.06.2017, sp.zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019 a tiež s judikatúrou Ústavného súdu SR, napr. rozhodnutím ÚS SR I. ÚS 87/93, PL,ÚS 16/95 a ÚS SR II. ÚS 243/05. Relevantné ust. ZSP a právne predpisy 14. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej aj "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej aj "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 16. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 17. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zák.č. 252/2012 Z.z. je dôchodkový vek 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v ods. 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. 18. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 19. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zák.č. 140/2015 Z. z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 20. V zmysle citovaného ustanovenia je potrebné dôchodkový vek posudzovať aj podľa ustanovení predchádzajúceho právneho predpisu o sociálnom zabezpečení, v danom prípade podľa zákona č. 100/1988 Zb. 21. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (účinného do 31.12.2003), nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa zachovávajú. 22. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť, alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku (ČSSR bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11. januára 1991). 23. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. V súvislosti s týmto ústavným právom súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 v obdobnej veci, podľa ktorého primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 24. Žiadosťou spísanou dňa 02.03.2020 požiadala žalobkyňa z dôvodu dosiahnutia dôchodkového veku o priznanie starobného dôchodku odo dňa 01.01.2020 a uviedla, že poberá výsluhový dôchodok. Štátnu službu príslušníčky Hasičského a záchranného zboru, vykonávala so zaradením do III., nie do zvýhodnenej I. resp. II. kategórie funkcií a nárok na starobný dôchodok v zníženom dôchodkovom veku si v žiadosti ani neuplatňovala. Z osobného listu dôchodkového poistenia, ako prílohy právoplatného prvostupňového rozhodnutia zo dňa 01.04.2020 vyplýva, že Sociálna poisťovňa vylúčila resp. do celkovej doby dôchodkového poistenia jej dobu výkonu služobného pomeru hasiča v rozsahu 32 rokov a 266 dní (zaradeného v III. kategórii), ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok, priznaný jej od 16.07.2008 nezapočítala a pre nárok starobného dôchodku nehodnotila. Zhodnotila jej iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 14 rokov a 164 dní, získané ku dňu 01.01.2020 vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, na základe čoho uzavrela, že žalobkyňa nesplnila druhú zákonnú podmienku pre nárok na starobný dôchodok a to najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (§ 65 ods. 1 ZSP). 25. Spornou medzi účastníkmi bola otázka započítania doby 32 rokov a 266 dní, zhodnotenej žalobkyni pre účely výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia pre účely nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia v zmysle ust. § 65 ods. 1 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. 26. Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a podľa ktorých správny súd pri preskúmavaní tejto veci postupoval. 27. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 28. Z dôvodovej správy k zákonu č. 222/2003 Z.z. vyplýva, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 zák. č. 328/2002 Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). 29. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 9So 50/2015 zo dňa 25.01.2017 konštatoval: „Len výkladom relevantných predpisov, spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný dôchodok v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia započítať navrhovateľovi dobu služby v Policajnom zbore.“ 30. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta, bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. 31. Pod pojmom „policajt“ sa podľa § 1 ods. 3 ZSP rozumie aj príslušník Hasičského a záchranného zboru, ktorého príslušníčkou bola aj žalobkyňa. 32. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku. 33. Označovanie použiteľnosti citovaných rozsudkov NS SR Sociálnou poisťovňou len u výsluhových dôchodcov so službou zaradenou do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie, považuje správny súd za nesprávne a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch systémoch. NS SR v rozsudku sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“ „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“ „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z.“ 34. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na ust. § 274 ZSP v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) s nárokom na zníženie dôchodkového veku, so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR, na ktoré žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala. Pre posúdenie nároku žalobkyne na starobný dôchodok a určenie jeho výšky je potrebné zohľadniť celé obdobie jej dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahla a v prípade, že je poberateľkou výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku, primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategória) nemá žiadnu súvislosť so zistením celkového obdobia dôchodkového poistenia. 35. Zdôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, je nesprávne a nezákonné a takým je aj postup žalovanej, odôvodňujúcej svoje rozhodnutie odkazom na ust. § 255 a § 60 ods. 2 ZSP, pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobkyne z obdobia dôchodkového poistenia, hodnoteného pre nárok na starobný dôchodok, podľa § 65 ods. 1 ZSP. 36. Možno teda skonštatovať, že výklad a aplikácia ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., z čoho vyplynula aj nesprávna úvaha a záver žalovanej, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nebude žalobkyni na účely starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia zhodnotená, je nesprávny. Žalovaná totiž opomenula vziať do úvahy poslednú vetu ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 ZSP - „a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ Žalobkyňa nemá priznaný žiaden z druhov invalidného dôchodku, uvedených v citovaných ustanoveniach, výkladom ktorých vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší súd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a určenie jeho výšky. 37. Správny súd zdôrazňuje, že zo záverov citovaných rozhodnutí NS SR, na čo poukázala aj žalobkyňa, vyplýva, že pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP, jej mala Sociálna poisťovňa zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala posúdiť nárok na starobný dôchodok a následne po vzniku nároku vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by jej patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku mala podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by jej patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý jej bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Nárok na starobný dôchodok by jej potom vznikol vo výške zistenej rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by jej vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získala len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky. Najviac sa určená teoretická výška starobného dôchodku kráti vo výške výsluhovej dávky. 38. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobkyne na starobný dôchodok a jeho výšku podľa Zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jej poistenia, ktoré získala v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že jej nebolo zachované ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jej dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 39. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku žalobkyne na starobný dôchodok a určenie jeho sumy, je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, vrátane vymeriavacích základov, a až po takom určení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky. 40. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa nepostupovala správne, ak žalobkyni pre účely nároku na starobný dôchodok vylúčila obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, t.j. 32 rokov a 266 dní štátnej služby. Žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 29.06.2020, vrátane prvostupňového zo dňa 01.04.2020, tak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo bol dôvod na ich zrušenie a vrátenie veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, v ktorom opätovne posúdi a zistí celkovú dobu dôchodkového poistenia pre účely nároku žalobkyne na starobný dôchodok a zohľadní jej celé získané obdobie dôchodkového poistenia v oboch systémoch sociálneho poistenia. Žalovaná bude vychádzať z právneho názoru súdu v tomto rozhodnutí, ktorý je v súlade s právnym názorom NS SR v prezentovanej judikatúre, z ktorej správny súd pri preskúmavaní veci vychádzal. 41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP). Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).