Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6CoCsp/22/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318206146 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1318206146.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: D. K., N.. XX. X. XXXX, A. T. XXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, zast. AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o zaplatenie 1.623,43 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 26. júna 2019 č. k. 17Csp/70/2018- 103, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e v napadnutom výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.323,43 eur ( výrok I. ). Žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.323,43 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 23. 4. 2015 strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500,- eur, so 17,77 %, úrokom, RPMN - 27,03 %, priemernou RPMN za úver 34,42 %, poplatok za poskytnutie úveru v sume 150,- eur a celková čiastka splatná spotrebiteľom bola dohodnutá vo výške 2.060,88 eur. Žalovaný so žalobcom uzavreli v ten istý deň aj dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok úveru. Žiadosťou zo 16. 6. 2015 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, v ktorej uviedol, že celkový dlh žalovaného k tomuto dňu predstavuje 3.141 eur a že účinnosť dohody nastáva okamihom jej predloženia zamestnávateľovi. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Súd považoval za nesporné v súlade s ust. § 151 ods. 1 CSP, že žalobca čerpal na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva") zo dňa 23. 4. 2015 úver vo výške 1.500,- eur, po odrátaní poplatku za poskytnutie úveru v sume 150,- Eur v sume 1.350,- eur a celková čiastka splatná spotrebiteľom bola dohodnutá vo výške 2.060,88 eur.“ 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Súd dospel k záveru, že Zmluva aj Dohoda z toho istého dňa uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení. V danom prípade Zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda bez časového stresu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Nemali by byť tiež žiadne pochybnosti, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Úrok z úveru je jedným z pojmových znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú a je jej podstatnou náležitosťou. Ak žalovaný ako dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve podmienky, ktoré sú v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak koná v rozpore so zákonom a takéto ustanovenia o výške úroku nemôže byť výškou úroku, ktorá môže byť súdom akceptovateľná a v nadväznosti na to aj výška RPMN, tieto sú neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Keďže túto časť Zmluvy od jej zvyšnej časti Zmluvy z uvedených dôvodov nie je možné oddeliť, je neplatná celá Zmluva pre jej rozpor so zákonom v zmysle citovaných ustanovení, čo má za následok vznik bezdôvodného obohatenia s vzájomnou reštitučnou povinnosťou strán. Súd má za to, že v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva neobsahuje správny údaj o RPMN a poskytnutý úver žalovaným je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov pre nesprávne uvedenú výšku RPMN aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Žilina 10Co/672/2014 podľa ktorého: „V hodnote RPMN za úver sú zahrnuté všetky náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom. Jednou z položiek týchto nákladov je úrok za poskytnutý úver, ktorého percentuálnym vyjadrením je úroková sadzba. Okrem úroku môžu medzi náklady úveru patriť rôzne poplatky ( napríklad za poskytnutie úveru, za správu účtu ), poistenie úveru a podobne. Vzhľadom na skutočnosť, že v hodnote RPMN nie je zohľadnený poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur, o ktorý bola znížená suma poskytnutého úveru, v Zmluve absentuje zákonná náležitosť spotrebiteľského úveru, čo má za následok zákonnú sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca čerpal celý úver vo výške 1.350,- eur a splatil žalovanému celkovo sumu 2.673,43 eur. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť rozdiel medzi týmito sumami ako bezdôvodné obohatenie vo výške 1.323,43 eur, ako je uvedené vo výroku č. I tohto rozsudku. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.323,43 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. 4. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru riešil ako predbežnú otázku vo vzťahu k žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z rovnakých dôvodov súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. 5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech a neúspech strán v spore žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.323,43 eur ( výrok I. ). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby ho v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. v odvolaní žalovaný uviedol: „Predčasnosť záverov súdu je podľa žalovaného daná tým, z rozsudku okrem všeobecných záverov nie sú zrejmé žiadne konkrétne dôvody, resp. údaje, na základe ktorých súd dospel k záveru o neplatnosti úrokovej sadzby. V čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere platilo ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.“ V tejto súvislosti žalovaný v odvolaní poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. 3. 20106 č. k. 14Co/1016/2014. Žalovaný v odvolaní napadol aj záver súdu prvej inštancie o nesprávnej hodnote RPMN z dôvodu, že pri určení RPMN nebol zohľadnený poplatok za poskytnutie úveru. Žalovaný poukázal na to, že by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zaoberal výpočtom RPMN a tiež nevysvetlil, na akom základe dospel k záveru o nesprávnej RPMN. 7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil dôvody, pre ktoré treba predmetný úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový, v dôsledku čoho došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. K otázke RPMN žalobca uviedol, že z hľadiska posudzovania správnosti jej vyčíslenia je postačujúce, že v nej nebol zahrnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur. Už táto skutočnosť spôsobuje nesprávnosť vyčíslenia RPMN. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené ( výrok I. ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 9. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo zistené, že v zmluve o predmetnom úvere z 23. 4. 2015 bolo dojednané, že žalobcovi žalovaný poskytne úver vo výške 1.500 eur. Žalovaný však žalobcovi v skutočnosti poskytol úver iba vo výške 1.350 eur, keďže suma 150 eur predstavuje poplatok za poskytnutý úver a nie úver samotný. V predmetnej úverovej zmluve je suma 150 eur uvedená dvakrát a to raz ako súčasť úveru vo výške 1.500 eur a druhýkrát je tu uvedená ako poplatok za poskytnutie úveru. Ďalej je v predmetnej zmluve uvedené, že žalovaný zaplatí za celú dobu čerpania úveru sumu spolu 2.060,88 eur. K tejto sume dospel žalovaný takto: mesačná splátka 53,08 eur x 36 mesačných splátok = 1.910,88 eur + poplatok za poskytnutie úveru 150 eur = 2.060,88 eur. Žalobca však súčasne so zmluvou o úvere v ten istý deň ( 23. 4. 2015 ) uzavrel so žalovaným aj dohodu o poskytovaní služieb k predmetnej zmluve o úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnúť služby v tejto dohode špecifikované a žalobca sa zaviazal platiť žalovanému odplatu vo výške 2,53 % zo sumy úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa uvedenej dohody tak predstavovala sumu 87,24 eur. Žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi za celú dobu čerpania úveru sumu 3.290,64 eur ( 87,24 x 36 = 3.140,64 + poplatok za úver 150 eur = 3.290,64 eur ). Možno teda urobiť záver, že v predmetnej úverovej zmluve bola nesprávne uvedená celková výška spotrebiteľského úveru ( 1.500 eur namiesto správneho údaja 1.350 eur ), v dôsledku čoho bola v zmluve nesprávne vypočítaná RPMN a celková čiastka, ktorú mal žalobca ako spotrebiteľ žalovanému zaplatiť ( § 9 ods. 2 písm. g/, k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu 23. 4. 2015 ). To spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zák. č. 129/2010 Z.z. Je preto správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca bol povinný z titulu vrátenia úveru zaplatiť žalovanému iba sumu 1.350 eur predstavujúcu skutočne poskytnutý úver žalobcovi bez úrokov a bez poplatkov. Keďže z tohto titulu žalovanému zaplatil sumu 2.673,43 eur, rozdiel vo výške 1.323,43 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný získal na úkor žalobcu a ktoré je povinný žalobcovi vydať v zmysle § 456 prvá veta Obč. zák. Ide tu o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu. 10. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v napadnutom výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.323,43 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia ( výrok I. ). Preto odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 11. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá ( výrok II. ), nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).