Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoCsp/22/2020 z 25. 8. 2020
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. augusta 2020, sp. zn. 6CoCsp/22/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1318206146.1
Krajský súd Bratislava | 6CoCsp/22/2020 | ECLI:SK:KSBA:2020:1318206146.1 | 2020-08-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0414fd27-e7f9-4df9-bc15-cf6200e0861c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1318206146.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoCsp/22/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318206146
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1318206146.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: D. K., N.. XX. X. XXXX, A.
T. XXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava,
zast. AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy a o zaplatenie 1.623,43 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III z 26. júna 2019 č. k. 17Csp/70/2018- 103, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e  v napadnutom výroku, ktorým bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.323,43 eur ( výrok I. ).

Žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.323,43
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

2.  Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 23. 4. 2015 strany uzavreli zmluvu
o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobcovi úver vo výške 1.500,- eur, so 17,77 %, úrokom, RPMN - 27,03 %, priemernou RPMN za úver
34,42 %, poplatok za poskytnutie úveru v sume 150,- eur a celková čiastka splatná spotrebiteľom bola
dohodnutá vo výške 2.060,88 eur. Žalovaný so žalobcom uzavreli v ten istý deň aj dohodu o zrážkach zo
mzdy ako zabezpečovací prostriedok úveru. Žiadosťou zo 16. 6. 2015 žalovaný požiadal zamestnávateľa
žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, v ktorej uviedol, že celkový dlh žalovaného k tomuto dňu
predstavuje 3.141 eur a že účinnosť dohody nastáva okamihom jej predloženia zamestnávateľovi. Ďalej
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Súd považoval za nesporné v súlade s
ust. § 151 ods. 1 CSP, že žalobca čerpal na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu
č. XXXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva") zo dňa 23. 4. 2015 úver vo výške 1.500,- eur, po odrátaní poplatku
za poskytnutie úveru v sume 150,- Eur v sume 1.350,- eur a celková čiastka splatná spotrebiteľom bola
dohodnutá vo výške 2.060,88 eur.“

3.  Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Súd dospel k záveru, že Zmluva aj Dohoda z
toho istého dňa uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených
zákonných ustanovení. V danom prípade Zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a má
podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch
a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď



prijme podmienky  zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda bez časového stresu podľa svojej
predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Nemali by byť tiež žiadne pochybnosti, že
za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou
zmluvného vzťahu. Úrok z úveru je jedným z pojmových znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú a je jej
podstatnou náležitosťou. Ak žalovaný ako dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve podmienky,
ktoré sú v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak koná v rozpore so zákonom a
takéto ustanovenia o výške úroku nemôže byť výškou úroku, ktorá môže byť súdom akceptovateľná
a v nadväznosti na to aj výška RPMN, tieto sú neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Keďže túto časť Zmluvy od jej zvyšnej časti
Zmluvy z uvedených dôvodov nie je možné oddeliť, je neplatná celá Zmluva pre jej rozpor so zákonom
v zmysle citovaných ustanovení, čo má za následok vznik bezdôvodného obohatenia s vzájomnou
reštitučnou povinnosťou strán. Súd má za to, že v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010
Z. z. Zmluva neobsahuje správny údaj o RPMN a poskytnutý úver žalovaným je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov pre nesprávne uvedenú výšku RPMN aj s poukazom na rozhodnutie
Krajského súdu Žilina 10Co/672/2014 podľa ktorého: „V hodnote RPMN za úver sú zahrnuté všetky
náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom. Jednou z položiek týchto nákladov je úrok
za poskytnutý úver, ktorého percentuálnym vyjadrením je úroková sadzba. Okrem úroku môžu medzi
náklady úveru patriť rôzne poplatky ( napríklad za poskytnutie úveru, za správu účtu ), poistenie úveru
a podobne. Vzhľadom na skutočnosť, že v hodnote RPMN nie je zohľadnený poplatok za poskytnutie
úveru 150,- eur, o ktorý bola znížená suma poskytnutého úveru, v Zmluve absentuje zákonná náležitosť
spotrebiteľského úveru, čo má za následok zákonnú sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca čerpal celý úver vo výške
1.350,- eur a splatil žalovanému celkovo sumu 2.673,43 eur. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť
rozdiel medzi týmito sumami ako bezdôvodné obohatenie vo výške 1.323,43 eur, ako je uvedené vo
výroku č. I tohto rozsudku. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.323,43 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

4.  V časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, súd
prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru riešil
ako predbežnú otázku vo vzťahu k žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z rovnakých dôvodov
súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy.

5.  O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a vzhľadom
na čiastočný úspech a neúspech strán v spore žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

6.  Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým mu bola uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.323,43 eur ( výrok I. ). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby ho v napadnutom výroku
zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. v odvolaní žalovaný uviedol:
„Predčasnosť záverov súdu je podľa žalovaného daná tým, z rozsudku okrem všeobecných záverov nie
sú zrejmé žiadne konkrétne dôvody, resp. údaje, na základe ktorých súd dospel k záveru o neplatnosti
úrokovej sadzby. V čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere platilo ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú  na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.“ V tejto súvislosti žalovaný v odvolaní poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 30. 3. 20106 č. k. 14Co/1016/2014. Žalovaný v odvolaní napadol aj záver súdu
prvej inštancie o nesprávnej hodnote RPMN z dôvodu, že pri určení RPMN nebol zohľadnený poplatok
za poskytnutie úveru. Žalovaný poukázal na to, že by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
zaoberal výpočtom RPMN a tiež nevysvetlil, na akom základe dospel k záveru o nesprávnej RPMN.

7.  Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku potvrdil. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
vysvetlil dôvody, pre ktoré treba predmetný úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový, v dôsledku
čoho došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. K otázke RPMN žalobca
uviedol, že z hľadiska posudzovania správnosti jej vyčíslenia je postačujúce, že v nej nebol zahrnutý



poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur. Už táto skutočnosť spôsobuje nesprávnosť vyčíslenia
RPMN.

8.  Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené ( výrok I. ) a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9.  Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo zistené, že v zmluve o predmetnom úvere z
23. 4. 2015 bolo dojednané, že žalobcovi žalovaný poskytne úver vo výške 1.500 eur. Žalovaný však
žalobcovi v skutočnosti poskytol úver iba vo výške 1.350 eur, keďže suma 150 eur predstavuje poplatok
za poskytnutý úver a nie úver samotný. V predmetnej úverovej zmluve je suma 150 eur uvedená dvakrát
a to raz ako súčasť úveru vo výške 1.500 eur a druhýkrát je tu uvedená ako poplatok za poskytnutie
úveru. Ďalej je v predmetnej zmluve uvedené, že žalovaný zaplatí za celú dobu čerpania úveru sumu
spolu 2.060,88 eur. K tejto sume dospel žalovaný takto: mesačná splátka 53,08 eur x 36 mesačných
splátok = 1.910,88 eur + poplatok za poskytnutie úveru 150 eur = 2.060,88 eur. Žalobca však súčasne
so zmluvou o úvere v ten istý deň ( 23. 4. 2015 ) uzavrel so žalovaným aj dohodu o poskytovaní služieb
k predmetnej zmluve o úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnúť služby v tejto
dohode špecifikované a žalobca sa zaviazal platiť žalovanému odplatu vo výške 2,53 % zo sumy úveru
zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa uvedenej
dohody tak predstavovala sumu 87,24 eur. Žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi za
celú dobu čerpania úveru sumu 3.290,64 eur ( 87,24 x 36 = 3.140,64 + poplatok za úver 150 eur =
3.290,64 eur ). Možno teda urobiť záver, že v predmetnej úverovej zmluve bola nesprávne uvedená
celková výška spotrebiteľského úveru ( 1.500 eur namiesto správneho údaja 1.350 eur ), v dôsledku
čoho bola v zmluve nesprávne vypočítaná RPMN a celková čiastka, ktorú mal žalobca ako spotrebiteľ
žalovanému zaplatiť ( § 9 ods. 2 písm. g/, k/  zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu 23. 4. 2015 ).
To spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zák.
č. 129/2010 Z.z. Je preto správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca bol povinný z titulu vrátenia
úveru zaplatiť žalovanému iba sumu 1.350 eur predstavujúcu skutočne poskytnutý úver žalobcovi bez
úrokov a bez poplatkov.  Keďže z tohto titulu žalovanému zaplatil sumu 2.673,43 eur, rozdiel vo výške
1.323,43 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný získal na úkor žalobcu a ktoré je
povinný žalobcovi vydať v zmysle § 456 prvá veta Obč. zák. Ide tu o skutkovú podstatu bezdôvodného
obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu.

10.  Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v napadnutom výroku,
ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.323,43 eur z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia ( výrok I. ). Preto odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

11.  Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá ( výrok II. ), nebol napadnutý
odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

12.  O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

13.  Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej    alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,



c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§   424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia     odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta  C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).