Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9CoCsp/10/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117227342 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1117227342.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: O. Z., D.. XX.X.XXXX, H. N. G. XX, N. N.Á., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 18Csp/93/2017-62 zo dňa 26. novembra 2019, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 807,17 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške nároku súd rozhodne samostatným uznesením, následne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd za preukázané, že na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Č.. XXXXXXXXX zo dňa 19.11.2014 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 400,- €. Ďalej z úverovej zmluvy vyplýval pre žalobkyňu záväzok zaplatiť žalovanému aj náklady vo výške 120,- € ako odplatu za poskytnutý úver, t. j. RPMN vo výške 30 % a úroky vo výške 272,- €, pričom úroková miera predstavovala 68 % ročne, priemerná RPMN v čase uzatvorenia zmluvy bola 15,89 %. Celková výška úveru, ktorú žalobkyňa mala žalovanému uhradiť, predstavovala 792,- €, a to v lehote do 19.11.2015. Na základe dohody o splátkach zo dňa 19.11.2014 sa žalobkyňa zaviazala finančné prostriedky splácať v mesačných splátkach vo výške 66,- € počnúc od 20.12.2014, RPMN uvedená v dohode predstavovala 309,86 %. Dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.11.2014 vyjadrila žalobkyňa predbežný súhlas s vykonávaním zrážok zo svojej mzdy zamestnávateľom v prospech žalovaného. Z obsahu zmluvy a to časti upravujúcej „potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru“, vyplýva, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalobkyni inak ako prevodom na účet, t.j. v hotovosti na základe zmenky. Z predložených potvrdení o vykonaných zrážkach zo mzdy v prospech žalovaného (výplatné pásky 7/2016 - 2/2017) mal prvoinštančný súd za preukázanú úhradu úveru vo výške 1.207,17 €. 1.2. V konaní podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné uzatvorenie zmluvy, taktiež nebolo sporné, že právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o úvere zo dňa 19.11.2014 je vzťahom spotrebiteľským v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pretože nepochybne ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru. Sporná bola otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že úverové prostriedky boli žalobkyni vyplatené v hotovosti, čomu nasvedčuje aj údaj obsiahnutý v zmluve, že úver bol poskytnutý na základe zmenky, ako aj skutočnosť že pri vyplňovaní údajov o spotrebiteľovi nie je v zmluve vyplnená kolónka s údajom čísla účtu spotrebiteľa, na ktorý by veriteľ poskytnutý úver previedol. Číslo bankového účtu spotrebiteľa sa neuvádza ani v ďalších dohodách súvisiacich so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Takéto vyplácanie finančných úverových prostriedkov žalovaným je obchádzanie § 1 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvárania zmluvy, podľa ktorého nemožno spotrebiteľský úver poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti, pretože veriteľ vyplatí finančné prostriedky uvedené na zmenke priamo spotrebiteľovi pri podpise zmluvy. Obchádzanie zákona zo strany žalovaného možno charakterizovať ako skutok, ktorý nie je v priamom rozpore s výslovným zákonným zákazom, avšak svojimi účinkami jeho účelu a zmyslu (ratio legis) odporuje alebo ho obchádza. Vzhľadom na to je možné uzavrieť, že úver je bezúročný a bez poplatkov a pokiaľ žalobkyňa poskytla žalovanému plnenie nad rámec poskytnutého spotrebiteľského bezúčelového úveru t.j. 400 €, tak plnila bez právneho dôvodu vzhľadom k čomu na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu s poukazom na § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie zodpovedá sume, ktorú žalobkyňa uhradila na účet žalovaného formou vykonaných zrážok zo mzdy nad rámec poskytnutých úverových prostriedkov vo výške 400,- €, t.j. 807,17 €. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa súd prvej inštancie skúmaním neprijateľnosti ďalších podmienok nezaoberal, keďže nesplnenie zákonom stanoveného spôsobu poskytovania úveru vyvolá následky spočívajúce v tom, že sa stáva bezúročným a bez poplatkov. 1.3. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania súd prvej inštancie žalobu zamietol, nakoľko žalobkyňa neuviedla výšku úrokovej miery, a i napriek tomu, že spotrebiteľský spor je sporom s ochranou slabšej vrstvy podľa § 290 C.s.p., výška úrokovej miery je hmotnoprávny nárok, ohľadom ktorého súd nemá poučovaciu povinnosť. 1.4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa zásady úspechu v konaní. 2. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené a v časti náhrady trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na prednej strane je uvedené nasledovné: Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 792,-€ ak nie je dohodnuté inak do 19.11.2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín poslednej splátky spotrebiteľského úveru nastane dňa 19.11.2015. Následne žalobkyňa so žalovaným uzavreli Dohodu o plnení v splátkach, kde sa v bode 2. veriteľ so spotrebiteľom dohodli, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.11.2014 sa mení nasledovne: „Spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 792,- € v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 66,- € vždy k 20 kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.12.2014.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade 12 pravidelných mesačných splátok, vzhľadom k uvedenému nemožno hovoriť o absencií výšky, počte a termíne splátok nakoľko tá je jasne, určito a zrozumiteľne uvedená. 2.1. Čo sa týka nesprávne uvedenej výšky RPMN, žalobkyňa nesie dôkazné bremeno a jej úlohou je preukázať, v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje a je vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Dlžník bol dostatočne informovaný o RPMN. Údaj RPMN je uvedený jednak na prednej strane zmluvy a zároveň na samostatnej listine, s ktorou bol žalobca oboznámený, a ktorá mu bola spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere odovzdaná. Žalovaný mal ďalej za to, že si splnil svoje informačné povinnosti k predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, nakoľko žalobkyňa potvrdila prevzatie formuláru o Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere ako aj informácie o RPMN a skutočnosti, že sa s tlačivom oboznámila. Priemerná výška RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je vo výške 15,89 %, pričom na základe nariadenia odplata nesmie prevýšiť dvojnásobok hodnoty RPMN, čo v danom prípade je 31,78 % (15,89 % × 2) pričom RPMN dohodnutá v zmluve bola vo výške 30 %, a teda neprekročila zákonom stanovený limit. V zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobkyňa zobrala na vedomie, že výška RPMN v predmetnej zmluve sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 30%, teda celkovo 120,- €. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 15,89 %. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. 2.2. Žalovaný bol toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný poukázal na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou ,,neznalosť práva neospravedlňuje“. Znalosť práva sa nevyvrátiteľne predpokladá a inak tomu nemôže byť ani v prípade posudzovania jeho znalosti ako východiska pre vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Vedomosť o tom, že zmluva o úvere neobsahuje údaje v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné viazať k okamihu podpisu zmluvy o úvere. Podpis subjektu predstavuje prejav súhlasu s písomným právnym úkonom. Ako prejav súhlasu teda logicky zahŕňa i prejav znalosti obsahu. Ohľadne otázky znalosti práva v zásade nemožno túto znalosť podrobiť skúmaniu z hľadiska skutočnej vedomosti, ale vždy je odpovedaná nevyvrátiteľnou právnou domnienkou, že znalosť práva je u každého daná. Pokiaľ sa s uvedeným princípom spojí i vyššie uvedená jednoznačnosť znalosti o obsahu zmluvy o úvere preukázaná jej podpisom a jednoznačnosť znalosti o vlastnom konaní, v tomto prípade o úhrade platby, nemožno prijať iný záver ako ten, že vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov, vzniká v zásade v okamihu platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Tento právny názor si súd osvojil i v prípade rozhodnutí sp. zn. 17Co/372/2015 zo dňa 27.4.2016, ako aj sp. zn. 17Co/315/2017 zo dňa 6.9.2017. Krajský súd v Trenčíne sa v zmysle svojho odôvodnenia nestotožňuje s rozhodnutiami súdov, ktoré sú založené na vzniku vedomosti o bezdôvodnom obohatení v okamihu porady žalobcu so svojim právnym zástupcom (advokátom). K úmyselnému bezdôvodnému obohateniu žalovaný uviedol, že Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje a z toho dôvodu sa pri skúmaní úmyslu konania osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia v trestnom práve. Zavinenie je budované na dvoch zložkách a to vedomostnej a vôľovej a podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy a nepriamy. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere, ale bolo by nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzatvorenia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Je potrebné zároveň poukázať na fakt, že nároky z titulu bezdôvodného obohatenia nie sú spotrebiteľským vzťahom a z toho dôvodu je prístup zohľadňujúci záujem slabšej strany nežiaduci, ale potrebné je zachovávať rovnosť strán. Žalovaný so žalobkyňou uzatvoril zmluvu o úvere, pričom veriteľ sa zaviazal, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vráti a zaplatí dohodnuté úroky. Žalovaný skutočne požadoval za poskytnutie peňažných prostriedkov odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, keďže je to činnosť, ktorou sa žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv o úvere zaoberal a na ktorú mal oprávnenie, nakoľko žalovaný mal v predmete podnikania aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Táto skutočnosť, avšak, nedokazuje úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv o úvere nemohol mať vedomosť, ani predpokladať to, že o niekoľko rokov neskôr môže byť predmetná zmluva o úvere posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. 3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.), pričom námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné. 6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 6.1. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 6.2. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 6.3. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 6.4. Podľa § 11 ods. 1 písm. e/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. 6.5. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 6.6. Podľa § 152 C.s.p. hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. 6.7. Podľa § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. 6.8. Podľa § 296 C.s.p. spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. 6.9. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 7. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 19.11.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX (ďalej ako „zmluva o úvere“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 400,- €, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok vo výške 392,- €, teda celkovo zaplatiť sumu 792,- €, a to do 19.11.2015. Ďalej bolo v zmluve špecifikované, že odplata pri poskytnutí finančných prostriedkov je vo výške 120,- €, čo predstavuje RPMN 30 % a úrok je vo výške 68 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 272,- €. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru boli stanovené na 19.11.2015. V záverečnej časti zmluvy bolo uvedené ustanovenie označené ako Potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru, kde bola vyznačená možnosť, že spotrebiteľ svojim vlastnoručným podpisom potvrdzuje, že úver žiada poskytnúť zmenkou (v prípade poskytnutia zmenkou spotrebiteľ zároveň svojim podpisom potvrdzuje prevzatie zmenky). Na pojednávaní dňa 26.11.2019 žalobkyňa uviedla, že úver jej bol poskytnutý v hotovosti. Dňa 19.11.2014, teda v rovnaký deň, v aký bola uzavretá zmluva o úvere, bola medzi stranami sporu uzavretá dohoda o plnení v splátkach. Predmetná dohoda zmenila zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 106801135 zo dňa 19.11.2014 tak, že žalobkyňa sa zaviazala uhradiť celkovú čiastku 792,- € v dvanástich pravidelných mesačných splátkach vo výške 66,- € vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc 20.12.2014. Hodnota RPMN bola uvedená vo výške 309,86 %. Strany sporu súčasne dňa 19.11.2014 uzavreli i dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov na zabezpečenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 106801135 zo dňa 19.11.2014. Podľa žalobkyňou predložených výplatných pások žalobkyňa formou zrážok zo mzdy uhradila žalobcovi sumu 1 207,17 €. 8. Súd prvej inštancie vzťah medzi stranami sporu správne právne posúdil ako spotrebiteľský v súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež je nutné súhlasiť s jeho záverom, že zmluva uzavretá medzi stranami je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Správny bol i postup súdu prvej inštancie, ktorý sa zameral na skúmanie otázky formy poskytnutia úveru vzhľadom na zákonný zákaz poskytnúť spotrebiteľský úver finančnými prostriedkami v hotovosti (§ 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch) a s jeho porušením spojenú sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch). 9. Vo formulárovej zmluve o úvere bola vyčlenená osobitná časť formulára s názvom Potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru. Vyznačená bola možnosť „zmenkou“ (v prípade poskytnutia zmenkou spotrebiteľ zároveň svojim podpisom potvrdzuje prevzatie zmenky). Zo zmluvy, ďalších častí zmluvnej dokumentácie, ani vyjadrení žalovaného nevyplýva, bližšia špecifikácia toho, čo znamená poskytnutie úveru zmenkou. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že úver jej bol vyplatený v hotovosti. Odvolací súd podotýka, že pojmovou podstatou zmluvy o úvere je poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom dlžníkovi (§ 497 Obchodného zákonníka). Záväzok veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky teda nemôže byť splnený vystavením vlastnej či cudzej zmenky v prospech dlžníka, na základe ktorej následne veriteľ alebo zmenečník zaplatí dlžníkovi zo zmluvy o úvere. K splneniu záväzku veriteľa zo zmluvy o úvere dôjde až zaplatením peňažných prostriedkov tvoriacich istinu úveru dlžníkovi, a to bez ohľadu na prípadný medzikrok v podobe zmenky, ktorej reálne vystavenie ani nebolo v konaní preukázané. Takáto zmluvná konštrukcia môže mať jediný účel, a to snahu o obchádzanie zákazu poskytnutia spotrebiteľského úveru v hotovosti. Z vyššie uvedených dôvodov je aj takúto formu poskytnutia úveru potrebné považovať za jeho poskytnutie finančnými prostriedkami v hotovosti, čím došlo zo strany žalovaného k porušeniu § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok, že úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, k čomu dospel i súd prvej inštancie. 10. Žalovaný odôvodnil svoje odvolanie tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tieto uplatnené odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.) rozviedol ďalej argumentáciou, ktorou tvrdil, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a o nesprávne uvedenej výške RPMN v zmluve o úvere, teda spotrebiteľský úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaným uvedené odvolacie dôvody však nemali žiaden súvis s dôvodmi, na ktorých bolo založené rozhodnutie súdu prvej inštancie, teda že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože bol poskytnutý v hotovosti. Skutkové tvrdenie žalobkyne o poskytnutí úveru v hotovosti žalovaný v konaní vôbec nepoprel, a to ani v odvolacom konaní, preto je potrebné považovať ho za nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.). 11. Pokiaľ žalovaný namietal, že nedošlo k naplneniu žiadnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, toto jeho tvrdenie zjavne nemôže obstáť. Pokiaľ dlžník na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere plní veriteľovi nad rámec výšky poskytnutého úveru (istiny), prevyšujúce plnenie je bez akýchkoľvek pochybností plnením bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 12. Žalovaný v odvolaní napokon tiež uplatnil ako prostriedok procesnej obrany hmotnoprávnu námietku premlčania. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom všetkých podaní žalovaného, tvoriacich obsah spisu, odvolací súd dospel k zisteniu, že žalovaný námietku premlčania do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa dokazovanie skončilo (§ 154 C.s.p.), neuplatnil. Prvýkrát bol tento prostriedok procesnej obrany žalovaným uplatnený až v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, pričom žalovaný neuviedol žiadnu skutočnosť, pre ktorú by bez svojej viny nemohol tento prostriedok procesnej obrany uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Hmotnoprávnu námietku premlčania vznesenú žalovaným preto odvolací súd nemôže hodnotiť inak ako novotu v odvolacom konaní (§ 366 C.s.p.). Na použitie tohto prostriedku procesnej obrany žalovaný nebol oprávnený a preto je s poukazom na princíp zákonnej koncentrácie konania neúčinný. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že zo zmyslu a účelu § 296 C.s.p. v spotrebiteľskom spore iba spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a iba v prípade spotrebiteľa sa ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania nepoužijú. Na dodávateľa uvedené ustanovenie nemožno v spotrebiteľskom spore aplikovať. 13. Možno uzavrieť, že odvolanie žalovaného nebolo svojim obsahom spôsobilé akokoľvek spochybniť správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.) vrátane výroku o náhrade trov konania , o ktorom súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).