{"guid": "fce28d0e-65b1-40b2-adbc-4d9dd990ae31:19b1fc63-eaed-441e-9d24-630b53049b03", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1117227342.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/10/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoCsp/10/2020 z 15. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. júla 2020, sp. zn. 9CoCsp/10/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1117227342.1", "identifikacne_cislo": "1117227342", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2020-07-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy – neplatná podmienka vo výroku"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19b1fc63-eaed-441e-9d24-630b53049b03", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1117227342.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1117227342.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1117227342.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoCsp/10/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117227342
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1117227342.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: O. Z., D.. XX.X.XXXX,
H. N. G. XX, N. N.Á., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č. k. 18Csp/93/2017-62 zo dňa 26. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok  súdu prvej inštancie v napadnutých častiach    p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov  odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
807,17 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Súd priznal
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške nároku súd rozhodne samostatným
uznesením, následne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 a §
11 ods. 1 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd za preukázané, že na základe zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru Č.. XXXXXXXXX zo dňa 19.11.2014 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške
400,- €. Ďalej z úverovej zmluvy vyplýval pre žalobkyňu záväzok zaplatiť žalovanému aj náklady vo
výške 120,- € ako odplatu za poskytnutý úver, t. j. RPMN vo výške 30 % a úroky vo výške 272,- €, pričom
úroková miera predstavovala 68 % ročne, priemerná RPMN v čase uzatvorenia zmluvy bola 15,89 %.
Celková výška úveru, ktorú žalobkyňa mala žalovanému uhradiť, predstavovala 792,- €, a to v lehote
do 19.11.2015. Na základe dohody o splátkach zo dňa 19.11.2014 sa žalobkyňa zaviazala finančné
prostriedky splácať v mesačných splátkach vo výške 66,- € počnúc od 20.12.2014, RPMN uvedená v
dohode predstavovala 309,86 %. Dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.11.2014 vyjadrila žalobkyňa
predbežný súhlas s vykonávaním zrážok zo svojej mzdy zamestnávateľom v prospech žalovaného. Z
obsahu zmluvy a to časti upravujúcej „potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru“, vyplýva, že finančné
prostriedky boli poskytnuté žalobkyni inak ako prevodom na účet, t.j. v hotovosti na základe zmenky. Z
predložených potvrdení o vykonaných zrážkach zo mzdy v prospech žalovaného (výplatné pásky 7/2016
- 2/2017) mal prvoinštančný súd za preukázanú úhradu úveru vo výške 1.207,17 €.

1.2. V konaní podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné uzatvorenie zmluvy, taktiež nebolo sporné,
že právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o úvere zo dňa 19.11.2014 je vzťahom
spotrebiteľským v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pretože nepochybne ide o



spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko ide o dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov vo forme úveru. Sporná bola otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že úverové prostriedky
boli žalobkyni vyplatené v hotovosti, čomu nasvedčuje aj údaj obsiahnutý v zmluve, že úver bol
poskytnutý na základe zmenky, ako aj skutočnosť že pri vyplňovaní údajov o spotrebiteľovi nie je v
zmluve vyplnená kolónka s údajom čísla účtu spotrebiteľa, na ktorý by veriteľ poskytnutý úver previedol.
Číslo bankového účtu spotrebiteľa sa neuvádza ani v ďalších dohodách súvisiacich so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Takéto vyplácanie finančných úverových prostriedkov žalovaným je obchádzanie
§ 1 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvárania zmluvy, podľa
ktorého nemožno spotrebiteľský úver poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti, pretože veriteľ
vyplatí finančné prostriedky uvedené na zmenke priamo spotrebiteľovi pri podpise zmluvy. Obchádzanie
zákona zo strany žalovaného možno charakterizovať ako skutok, ktorý nie je v priamom rozpore  s
výslovným  zákonným  zákazom,   avšak    svojimi účinkami jeho účelu a zmyslu (ratio legis) odporuje
alebo ho obchádza. Vzhľadom na to je možné uzavrieť, že úver je bezúročný a bez poplatkov a
pokiaľ žalobkyňa poskytla žalovanému plnenie nad rámec poskytnutého spotrebiteľského bezúčelového
úveru t.j. 400 €, tak plnila bez právneho dôvodu vzhľadom k čomu na strane žalovaného došlo k
bezdôvodnému obohateniu s poukazom na § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné
obohatenie zodpovedá sume, ktorú žalobkyňa uhradila na účet žalovaného formou vykonaných zrážok
zo mzdy nad rámec poskytnutých úverových prostriedkov vo výške 400,- €, t.j. 807,17 €. Vzhľadom
k vyššie uvedenému sa súd prvej inštancie skúmaním neprijateľnosti ďalších podmienok nezaoberal,
keďže nesplnenie zákonom stanoveného spôsobu poskytovania úveru vyvolá následky spočívajúce v
tom, že sa stáva bezúročným a bez poplatkov.

1.3. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania súd prvej inštancie
žalobu zamietol, nakoľko žalobkyňa neuviedla výšku úrokovej miery, a i napriek tomu, že spotrebiteľský
spor je sporom s ochranou slabšej vrstvy podľa § 290 C.s.p., výška úrokovej miery je hmotnoprávny
nárok, ohľadom ktorého súd nemá poučovaciu povinnosť.

1.4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa zásady úspechu
v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené a v časti náhrady trov konania  podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho  rozhodnutie  vychádza  z   nesprávneho
právneho   posúdenia veci. Uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na prednej
strane je uvedené nasledovné: Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 792,-€ ak nie je
dohodnuté inak do 19.11.2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli,
že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín poslednej splátky spotrebiteľského úveru
nastane dňa 19.11.2015. Následne žalobkyňa so žalovaným uzavreli Dohodu o plnení v splátkach, kde
sa v bode 2. veriteľ so spotrebiteľom dohodli, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 19.11.2014 sa mení nasledovne: „Spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 792,-
€ v 12 pravidelných  mesačných   splátkach   vo výške 66,- € vždy k 20 kalendárnemu dňu v mesiaci,
počnúc  dňom 20.12.2014.“   Z vyššie   uvedeného   vyplýva,   že  nemožno  hovoriť o absencii výšky,
počtu a termínu splátok istiny, úrokov a  iných poplatkov.   Dlžník sa zmluvou o   spotrebiteľskom   úvere
zaviazal k  úhrade 12   pravidelných    mesačných splátok, vzhľadom k uvedenému nemožno hovoriť o
absencií výšky, počte a termíne splátok nakoľko tá je jasne, určito a zrozumiteľne uvedená.

2.1. Čo sa týka nesprávne uvedenej výšky RPMN, žalobkyňa nesie dôkazné bremeno a jej úlohou je
preukázať, v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje a je vypočítaná
v zmysle platných právnych predpisov, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť
zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle
prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia
zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Dlžník bol dostatočne informovaný
o RPMN. Údaj RPMN je uvedený jednak na prednej strane zmluvy a zároveň na samostatnej listine, s
ktorou bol žalobca oboznámený, a ktorá mu bola spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere odovzdaná.
Žalovaný mal ďalej za to, že si splnil svoje informačné povinnosti k predmetnej zmluve o spotrebiteľskom



úvere, nakoľko žalobkyňa potvrdila prevzatie formuláru o Štandardných európskych informáciách o
spotrebiteľskom úvere ako aj informácie o RPMN  a skutočnosti, že sa s tlačivom oboznámila. Priemerná
výška RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je vo výške 15,89 %, pričom na základe nariadenia
odplata nesmie prevýšiť dvojnásobok hodnoty RPMN, čo v danom prípade je 31,78 % (15,89 % × 2)
pričom RPMN dohodnutá v zmluve bola vo výške 30 %, a teda neprekročila zákonom stanovený limit. V
zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobkyňa zobrala na vedomie, že výška RPMN v predmetnej zmluve
sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 30%, teda celkovo 120,- €. V zmluve
o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý
spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 15,89 %.
Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v
súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej
ročnej RPMN.

2.2. Žalovaný bol toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného
obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá
nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o
úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech
získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný poukázal na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a uviedol, že vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou ,,neznalosť práva neospravedlňuje“.
Znalosť práva sa nevyvrátiteľne predpokladá a inak tomu nemôže byť ani v prípade posudzovania
jeho znalosti ako východiska pre vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Vedomosť o tom, že zmluva
o úvere neobsahuje údaje v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné viazať k okamihu
podpisu zmluvy o úvere. Podpis subjektu predstavuje prejav súhlasu s písomným právnym úkonom. Ako
prejav súhlasu teda logicky zahŕňa i prejav znalosti obsahu. Ohľadne otázky znalosti práva v zásade
nemožno túto znalosť podrobiť skúmaniu z hľadiska skutočnej vedomosti, ale vždy je odpovedaná
nevyvrátiteľnou právnou domnienkou, že znalosť práva je u každého daná. Pokiaľ sa s uvedeným
princípom spojí i vyššie uvedená jednoznačnosť znalosti o obsahu zmluvy o úvere preukázaná jej
podpisom a jednoznačnosť znalosti o vlastnom konaní, v tomto prípade o úhrade platby, nemožno
prijať iný záver ako ten, že vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom  v platbách  na
úroky a   poplatky úveru,    ktorý     bol bezúročný a bez poplatkov v dôsledku   sankcie  zakotvenej
v právnej úprave   spotrebiteľských   úverov,   vzniká   v zásade v okamihu   platby dlžníka   nad
rámec   poskytnutej   istiny.   Tento   právny názor si súd osvojil i v prípade   rozhodnutí sp. zn.
17Co/372/2015 zo dňa 27.4.2016, ako aj sp. zn. 17Co/315/2017 zo dňa 6.9.2017.  Krajský súd v
Trenčíne   sa v    zmysle   svojho   odôvodnenia    nestotožňuje s rozhodnutiami   súdov,    ktoré
sú založené   na vzniku     vedomosti o bezdôvodnom obohatení v okamihu porady žalobcu so
svojim právnym zástupcom (advokátom). K úmyselnému bezdôvodnému obohateniu žalovaný uviedol,
že Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje a z toho dôvodu sa pri skúmaní
úmyslu konania osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia v trestnom práve. Zavinenie je budované na
dvoch zložkách a to vedomostnej a vôľovej a podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy a
nepriamy. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné
tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere, ale bolo by nutné v každom
jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzatvorenia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v
čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol
uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Je potrebné zároveň poukázať na fakt, že nároky z
titulu bezdôvodného obohatenia nie sú spotrebiteľským vzťahom a z toho dôvodu je prístup zohľadňujúci
záujem slabšej strany nežiaduci, ale potrebné je zachovávať rovnosť strán. Žalovaný so žalobkyňou
uzatvoril zmluvu o úvere, pričom veriteľ sa zaviazal, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vráti a zaplatí
dohodnuté úroky. Žalovaný skutočne požadoval za poskytnutie peňažných prostriedkov odplatu vo forme
úrokov za poskytnutý úver, keďže je to činnosť, ktorou sa žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv o úvere
zaoberal a na ktorú mal oprávnenie, nakoľko žalovaný mal v predmete podnikania aj poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Táto skutočnosť, avšak, nedokazuje
úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv o úvere nemohol
mať vedomosť, ani predpokladať to, že o niekoľko rokov neskôr môže byť predmetná zmluva o úvere
posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch.



3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený
podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,
pretože súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne
po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.),
pričom námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné.

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

6.1.  Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

6.2.  Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

6.3.  Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

6.4.  Podľa § 11 ods. 1 písm. e/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak veriteľ
spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

6.5.  Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

6.6.  Podľa § 152 C.s.p. hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

6.7.  Podľa § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6.8.  Podľa § 296 C.s.p. spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

6.9.  Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.



7. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa
ako dlžník uzatvorili dňa 19.11.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX (ďalej   ako
„zmluva o úvere“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 400,- €, ktorý sa
žalobkyňa zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok vo výške
392,- €, teda celkovo zaplatiť sumu 792,- €, a to do 19.11.2015. Ďalej bolo v zmluve špecifikované, že
odplata pri poskytnutí finančných prostriedkov je vo výške 120,- €, čo predstavuje RPMN 30 % a úrok
je vo výške 68 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 272,- €. Doba trvania
zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru boli stanovené na 19.11.2015. V záverečnej časti zmluvy
bolo uvedené ustanovenie označené ako Potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru, kde bola vyznačená
možnosť, že spotrebiteľ svojim vlastnoručným podpisom potvrdzuje, že úver žiada poskytnúť zmenkou
(v prípade poskytnutia zmenkou spotrebiteľ zároveň svojim podpisom potvrdzuje prevzatie zmenky). Na
pojednávaní dňa 26.11.2019 žalobkyňa uviedla, že úver jej bol poskytnutý v hotovosti. Dňa 19.11.2014,
teda v rovnaký deň, v aký bola uzavretá zmluva o úvere, bola medzi stranami sporu uzavretá dohoda
o plnení v splátkach. Predmetná dohoda zmenila zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 106801135 zo dňa
19.11.2014 tak, že žalobkyňa sa zaviazala uhradiť celkovú čiastku 792,- € v dvanástich pravidelných
mesačných splátkach vo výške 66,- € vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc 20.12.2014. Hodnota RPMN bola
uvedená vo výške 309,86 %. Strany sporu súčasne dňa 19.11.2014 uzavreli i dohodu o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov na zabezpečenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 106801135 zo dňa 19.11.2014.
Podľa žalobkyňou predložených výplatných pások žalobkyňa formou zrážok zo mzdy uhradila žalobcovi
sumu 1 207,17 €.

8. Súd prvej inštancie vzťah medzi stranami sporu správne právne posúdil ako spotrebiteľský v súlade s
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež je nutné súhlasiť s jeho záverom, že zmluva uzavretá medzi
stranami je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch.
Správny bol i postup súdu prvej inštancie, ktorý sa zameral na skúmanie otázky formy poskytnutia
úveru vzhľadom na zákonný zákaz poskytnúť spotrebiteľský úver finančnými prostriedkami v hotovosti
(§ 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch) a s jeho porušením spojenú sankciu bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch).

9. Vo formulárovej zmluve o úvere bola vyčlenená osobitná časť formulára s názvom Potvrdenie
o spôsobe poskytnutia úveru. Vyznačená bola možnosť „zmenkou“ (v prípade poskytnutia zmenkou
spotrebiteľ zároveň svojim podpisom potvrdzuje prevzatie zmenky). Zo zmluvy, ďalších častí zmluvnej
dokumentácie, ani vyjadrení žalovaného nevyplýva, bližšia špecifikácia toho, čo znamená poskytnutie
úveru zmenkou. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že úver jej bol vyplatený v hotovosti. Odvolací
súd podotýka, že pojmovou podstatou zmluvy o úvere je poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom
dlžníkovi (§ 497 Obchodného zákonníka). Záväzok veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky teda nemôže
byť splnený vystavením vlastnej či cudzej zmenky v prospech dlžníka, na základe ktorej následne
veriteľ alebo zmenečník zaplatí dlžníkovi zo zmluvy o úvere. K splneniu záväzku veriteľa zo zmluvy o
úvere dôjde až zaplatením peňažných prostriedkov tvoriacich istinu úveru dlžníkovi, a to bez ohľadu
na prípadný medzikrok v podobe zmenky, ktorej reálne vystavenie ani nebolo v konaní preukázané.
Takáto zmluvná konštrukcia môže mať jediný účel, a to snahu o obchádzanie zákazu poskytnutia
spotrebiteľského úveru v hotovosti. Z vyššie uvedených dôvodov je aj takúto formu poskytnutia úveru
potrebné považovať za jeho poskytnutie finančnými prostriedkami v hotovosti, čím došlo zo strany
žalovaného k porušeniu § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok, že úver sa v
zmysle § 11 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov,
k čomu dospel i súd prvej inštancie.

10. Žalovaný odôvodnil svoje odvolanie tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Tieto uplatnené odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd
viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.) rozviedol ďalej argumentáciou, ktorou tvrdil, že nemožno hovoriť o absencii
výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a o nesprávne uvedenej výške RPMN v
zmluve o úvere, teda spotrebiteľský úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaným
uvedené odvolacie dôvody však nemali žiaden súvis s dôvodmi, na ktorých bolo založené rozhodnutie
súdu prvej inštancie, teda že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože bol
poskytnutý v hotovosti. Skutkové tvrdenie žalobkyne o poskytnutí úveru v hotovosti žalovaný v konaní



vôbec nepoprel, a to ani v odvolacom konaní, preto je potrebné považovať ho za nesporné (§ 151 ods.
1 C.s.p.).

11. Pokiaľ žalovaný namietal, že nedošlo k naplneniu žiadnej skutkovej podstaty bezdôvodného
obohatenia, toto jeho tvrdenie zjavne nemôže obstáť. Pokiaľ dlžník na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere plní veriteľovi nad rámec výšky poskytnutého úveru (istiny), prevyšujúce   plnenie   je bez
akýchkoľvek pochybností plnením bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

12. Žalovaný v odvolaní napokon tiež uplatnil ako prostriedok procesnej obrany hmotnoprávnu námietku
premlčania. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom všetkých podaní žalovaného, tvoriacich obsah
spisu, odvolací súd dospel k zisteniu, že žalovaný námietku premlčania do vyhlásenia uznesenia súdu
prvej inštancie, ktorým sa dokazovanie skončilo (§ 154 C.s.p.), neuplatnil. Prvýkrát bol tento prostriedok
procesnej obrany žalovaným uplatnený až v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, pričom
žalovaný neuviedol žiadnu skutočnosť, pre ktorú by bez svojej viny nemohol tento prostriedok procesnej
obrany uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Hmotnoprávnu námietku premlčania vznesenú
žalovaným preto odvolací súd nemôže hodnotiť inak ako novotu v odvolacom konaní (§ 366 C.s.p.). Na
použitie tohto prostriedku procesnej obrany žalovaný nebol oprávnený a preto je s poukazom na princíp
zákonnej koncentrácie  konania neúčinný. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že zo zmyslu a účelu
§ 296 C.s.p. v spotrebiteľskom spore iba spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti
a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a iba v
prípade spotrebiteľa sa ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania
nepoužijú. Na dodávateľa uvedené ustanovenie nemožno v spotrebiteľskom spore aplikovať.

13. Možno uzavrieť, že odvolanie žalovaného nebolo svojim obsahom spôsobilé akokoľvek spochybniť
správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387
ods. 1, 2 C.s.p.) vrátane výroku o náhrade trov konania , o ktorom súd prvej inštancie správne rozhodol
v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške  náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,



b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§  421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Csp/93/2017", "guid": "2be8e258-f9b2-4172-8357-79cb42f41ee8:be38e399-41e1-413e-ae6e-efe6bc3a65ea", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "3c87f9d5-3ed9-41c3-b5fa-4a6cf488ab0e:64c337a2-54e0-471f-88b9-85d9efb093b7", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3713216527.2", "spisova_znacka": "17Co/372/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/372/2015 z 26. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3713216527.2"}, {"guid": "5dc6ebe3-3d31-4b08-84ba-8c5e9801abe1:3c9df54d-d293-4881-84c2-736c2d4d825b", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Csp/93/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 18Csp/93/2017 z 16. 6. 2017", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2017-06-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5dc6ebe3-3d31-4b08-84ba-8c5e9801abe1:3c9df54d-d293-4881-84c2-736c2d4d825b"}], "citovane_v": [{"guid": "fce28d0e-65b1-40b2-adbc-4d9dd990ae31:6323e52b-c2bc-4437-8e72-f58a9d301913", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1117227342.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/10/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoCsp/10/2020 z 15. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1117227342.1"}]}