Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/151/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113206334 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1113206334.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom Ul. 29. augusta 1/A, Bratislava, IČO: 31 338 976, proti žalovanému: Z.. J. X., nar. XX.X.XXXX, bytom U. X, U., právne zastúpenému: JUDr. Eva Klemová, advokátka, so sídlom M. R. Štefánika 1, Pezinok, o zaplatenie 1 659,70 €, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 7C/262/2015-189 zo dňa 5. októbra 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobu zamieta. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 659,70 €. Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania, o výške ktorej mal rozhodnúť po nadobudnutí právoplatnosti meritórneho rozhodnutia samostatným uznesením. 1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 99 ods. 1, ods. 3 písm. b/ a i/ a ods. 8, § 105 ods. 5 a § 164a ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení účinnom do 29.12.2010 (ďalej len ako „zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch“) a § 261 ods. 6 písm. c/, § 387 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil a to z Dodatku č. 3 k Cenníku Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. zo dňa 10.1.2008, že v zmysle čl. VI. sa pôvodné znenie bodu 1. Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. zo dňa 10.1.2008 nahradilo nasledujúcim textom: Tabuľka č. 5, vrátane DPH (kód CD-55 - Vedenie účtu majiteľa): poplatok za vedenie účtu majiteľa je nasledovný: objem cenných papierov na účte majiteľa v € (Sk): 0 - 200 000, poplatok 0 Sk; objem cenných papierov na účte majiteľa v € (Sk): 200 001 - 300 000, poplatok 300 Sk; objem cenných papierov na účte majiteľa v € (Sk): 300 001 - 1 000 000, poplatok 1 000 Sk; objem cenných papierov na účte majiteľa v € (Sk): 1 000 001 - 10 000 000, poplatok 10 000 Sk; objem cenných papierov na účte majiteľa v € (Sk): 10 000 001 a viac, poplatok 25 000 Sk. Dodatok č. 3 k cenníku nadobudol platnosť jeho schválením Dozornou radou CDCP dňa 8.1.2008 a účinnosť dňa 10.1.2008. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2009 splatnej dňa 15.2.2010 vyplynulo, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému poplatok za vedenie účtu - O. XX v sume 829,85 € s DPH. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2008, splatnej dňa 28.2.2009 vyplynulo, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému poplatok za vedenie účtu - CD 55 v sume 829,85 € s DPH. Z Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. zo dňa 15.12.2008, vyplynulo, že v zmysle čl. VI. Vedenie účtov cenných papierov cena za vedenie účtu majiteľa zriadeného podľa § 105 alebo § 164a zákona je podľa tabuľky č. 5 vrátane DPH (kód CD-55-Vedenie účtu majiteľa), nasledovná: objem cenných papierov na účte majiteľa v € (Sk): 0 - 6 634 €, poplatok 0 €; objem cenných papierov na účte majiteľa v € (Sk): 6 634,01 € - 9 958 €, poplatok 9,96 €; objem cenných papierov na účte majiteľa v € (Sk): 9 958,01 € - 33 194 €, poplatok 33,19 €; objem cenných papierov na účte majiteľa v € (Sk): 33 194,01 € - 331 939 €, poplatok 331,94 €; objem cenných papierov na účte majiteľa v € (Sk): 331 939,01 € a viac, poplatok 829,85 €. Z výpisu z účtu majiteľa (žalovaného) č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 18.5.2015 vyplynulo, že žalovaný je majiteľom účtu č. XXXXXXXXXXXX, na ktorom ku dňu 18.5.2015 mal vo vlastníctve cenné papiere: cenný papier č. 1: ISIN: O., kmeňová akcia, na doručiteľa, v menovitej hodnote 1 000,- Sk (33,19 €), údaje emitenta: OSP DANUBIUS a.s., IČO: 31 412 637; cenný papier č. 2: ISIN: XXXXXXXXXXXX, kmeňová akcia, na meno, v menovitej hodnote 100 000,- Sk (3 319,39 €), údaje emitenta: I.W.F.C., a.s., IČO: 35 703 342; cenný papier č. 3: ISIN: XXXXXXXXXXXX, kmeňová akcia, na meno, v menovitej hodnote 100 000,- Sk (3 319,39 €), údaje emitenta: XABAX, a.s., IČO: 35 703 318; cenný papier č. 4: ISIN: XXXXXXXXXXXX, kmeňová akcia, na meno, v menovitej hodnote 100 000,- Sk (3 319,39 €), údaje emitenta: F.L.J., a.s., IČO: 35 703 211. Z výpisom z databázy žalobcu k účtu majiteľa (žalovaného) č. XXXXXXXXXXXX, vyplynulo, že žalovaný bol žalobcom registrovaný ako majiteľ účtu č. XXXXXXXXXXXX, dátum registrácie: 25.4.1993. Z výpisu z účtu majiteľa cenných papierov (žalovaného), č. účtu: XXXXXXXXXXXX, zo dňa 14.4.1993, vyplynulo, že žalovaný je vlastníkom cenného papiera: ISIN: O., kmeňová akcia, na doručiteľa, v menovitej hodnote 1 000,- Sk (33,19 €), údaje emitenta: OSP DANUBIUS a.s., IČO: 31 412 637. Zo stavového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov, č. účtu: XXXXXXXXXXXX ku dňu 31.12.1998, vyplynulo, že žalovaný bol k uvedenému dňu vlastníkom nasledovných cenných papierov (akcií) vedených na predmetnom účte, a to: cenný papier č. 1: ISIN: O., kmeňová akcia, na doručiteľa, v menovitej hodnote 1 000,- Sk (33,19 €), údaje emitenta: OSP DANUBIUS a.s., IČO: 31 412 637; cenný papier č. 2: ISIN: XXXXXXXXXXXX, akcia (bližšie nešpecifikovaná), v menovitej hodnote 10 000,- Sk (331,93 €), údaje emitenta: Fond národného majetku Slovenskej republiky, IČO: 17 333 768; cenný papier č. 3: ISIN: XXXXXXXXXXXX, kmeňová akcia, na meno, v menovitej hodnote 100 000,- Sk (3.319,39 €), údaje emitenta: I.W.F.C., a.s., IČO: 35 703 342; cenný papier č. 4: ISIN: XXXXXXXXXXXX, kmeňová akcia, na meno, v menovitej hodnote 100 000,- Sk (3 319,39 €), údaje emitenta: XABAX, a.s., IČO: 35 703 318; cenný papier č. 5: ISIN: XXXXXXXXXXXX, kmeňová akcia, na meno, v menovitej hodnote 100 000 Sk (3 319,39 €), údaje emitenta: F.L.J., a.s., IČO: 35 703 211. Z listu zo dňa 11.6.2009 označeného ako Zriadenie účtu majiteľa č. XXXXXXXXXXXX, mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný bol žalobcom registrovaný ako majiteľ účtu č. XXXXXXXXXXXX; dátum registrácie: 11.6.2009; názov evidenta účtu: SEVISBROKERS FINANCE o.c.p., a.s. Zo zmenového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov (žalovaného) - č. účtu: XXXXXXXXXXXX, vystaveného ku dňu 12.6.2009, vyplynulo, že žalovaný bol k uvedenému dňu vlastníkom nasledovných cenných papierov (akcií) vedených na predmetnom účte, a to: cenný papier č. 1: ISIN: O., kmeňová akcia, na doručiteľa, v menovitej hodnote 1 000,- Sk (33,19 €), údaje emitenta: OSP DANUBIUS a.s., IČO: 31 412 637; cenný papier č. 2: ISIN: XXXXXXXXXXXX, kmeňová akcia, na meno, v menovitej hodnote 100 000,- Sk (3.319,39 €), údaje emitenta: I.W.F.C., a.s., IČO: 35 703 342; cenný papier č. 3: ISIN: XXXXXXXXXXXX, kmeňová akcia, na meno, v menovitej hodnote 100 000,- Sk (3 319,39 €), údaje emitenta: XABAX, a.s., IČO: 35 703 318; cenný papier č. 4: ISIN: XXXXXXXXXXXX, kmeňová akcia, na meno, v menovitej hodnote 100 000 Sk (3 319,39 €), údaje emitenta: F.L.J., a.s., IČO: 35 703 211. 1.2. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný je majiteľom zaknihovaných cenných papierov na základe privatizácie, pričom Stredisko cenných papierov, ktoré viedlo evidenciu zaknihovaných cenných papierov na účtoch majiteľov cenných papierov v súlade s § 58 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov zriadilo dňa 25.4.1993 účet majiteľa pre žalovaného - číslo účtu: XXXXXXXXXXXX vedený na meno žalovaného. V roku 2004 Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. (ďalej len „CDCP“) nadviazal na činnosť predošlého Strediska cenných papierov (ďalej len „SCP“) v zmysle zákona o cenných papieroch. CDCP v zmysle § 164a ods. 4 zákona o cenných papieroch aj bez žiadosti zriadil majiteľovi účtu - žalovanému účet majiteľa podľa § 105 zákona o cenných papieroch a presunul cenné papiere z účtu č. XXXXXXXXXXXX zriadeného podľa doterajších predpisov (zákon č. 600/1992 Zb.) na účet majiteľa č. XXXXXXXXXXXX zriadeného podľa § 105 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca vedie účet majiteľa - žalovaného, č. XXXXXXXXXXXX, ktorý v zmysle § 99 ods. 8 zákona o cenných papieroch je jednou z platených činností špecifikovaných v § 99 ods. 4 písm. h/ zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch. Podľa Cenníka CDCP zo dňa 1.8.2008, konkrétne čl. IV „Vedenie účtov cenných papierov“, bod 1, 2 cena, vrátane DPH - poplatok za vedenie účtu majiteľa, zriadeného podľa § 105 alebo § 164a zákona o cenných papieroch je diferencovaný podľa objemu cenných papierov na účte majiteľa v menovitej hodnote, pričom sa vypočíta na základe objemu cenných papierov v menovitej hodnote na účte k 31.12. bežného roka. Podľa čl. VI., bod 1 Dodatku č. 3 k Cenníku CDCP zo dňa 1.8.2008, poplatok za vedenie účtu, vrátane DPH - služba CD-55 vedenie účtu majiteľa, pri objeme cenných papierov v menovitej hodnote 10 000 001 Sk a viac bol stanovený pre rok 2008 v sume 25 000,- Sk (829,85 €). Rovnaký poplatok vo výške 829,85 € bol stanovený pre rok 2009 za predmetnú službu CD-55 Vedenie účtu majiteľa aj podľa čl. VI., bod 1 Cenníka CDCP zo dňa 15.12.2008. Žalobca cenu poskytnutej služby CD-55 Vedenie účtu majiteľa za rok 2008 vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2008, splatnou dňa 28.2.2009 na sumu 829,85 € a cenu poskytnutej služby CD-55 Vedenie účtu majiteľa za rok 2009 faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2009, splatnou dňa 15.2.2010 na sumu 829,85 €. Žalovaný splatné faktúry č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX žalobcovi doposiaľ neuhradil. 1.3. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu s poukazom na § 261 ods. 6, písm. c/ Obchodného zákonníka mal jednoznačne preukázané, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvnými stranami v súvislosti s vedením účtu majiteľa cenných papierov - žalovaného, je obchodno-záväzkovým vzťahom, pričom tento obchodno-záväzkový vzťah v zmysle § 105 ods. 5 zákona o cenných papieroch sa spravuje zákonom o cenných papieroch a v otázkach neupravených zákonom o cenných papieroch sa tento obchodno-záväzkových vzťah spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že premlčacia lehota v zmysle § 397 Obchodného zákonníka na premlčanie nároku na plnenie z tohto obchodno-záväzkového vzťahu zmluvných strán je štvorročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, pričom žalobcom vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX za vedenie účtu majiteľa cenných papierov - žalovaného, za rok 2008 sa stala splatnou dňa 28.2.2009 a faktúra č. XXXXXXXXXX za rok 2009 sa stala splatnou dňa 15.2.2010, a žaloba, ktorou si žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie dlžných súm z neuhradených splatných faktúr č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX bola podaná na Okresný súd Bratislava I dňa 25.2.2013, bolo nesporné, že žalobca si uplatnil svoj nárok voči žalovanému na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 1 659,70 €, titulom neuhradených faktúr č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX včas, t.j. pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby. Nakoľko žalovaný na základe vystavených splatných faktúr č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX doposiaľ žalobcovi neuhradil cenu poskytnutej služby CD-55 vedenie účtu majiteľa za roky 2008, 2009, predstavujúcu dlžnú sumu v celkovej výške 1 659,70 €, pričom žalobcovi v zmysle § 99 ods. 8 zákona o cenných papieroch nesporne vznikol voči žalovanému nárok na uhradenie tejto dlžnej sumy, pričom výšku sumy žalovaný v konaní nenamietal, prvoinštančný súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného a vec právne posúdil ako nárok na zaplatenie poplatku za zmenu menovitej hodnoty cenných papierov podľa časti V.A. bod 4.8 Prevádzkového poriadku CDCP, ktorý je v zmysle § 103 ods. 6 zákona o cenných papieroch záväzný nielen pre CDCP, ale aj eminentov cenných papierov. Keďže eminent (žalovaný) preukázateľne nedoplnil oznámenie premeny slovenskej meny na eurá pri majetkových cenných papieroch do 31.12.2009, bol povinný uzatvoriť s CDCP dodatok č. 1 k zmluve o vedení zoznamu akcionárov, bol teda povinný zaplatiť faktúru vystavenú žalobcom v rámci právnych predpisov, a ktorá suma je predmetom žaloby. 1.4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., a v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní ako nesprávne označil skutkové zistenia, podľa ktorých člen žalobcu - SEVISBROKERS FINANCE o.c.p., a.s., vedie žalovaného účet majiteľa od 12.9.2009, správny dátum je 12.6.2009. Odosielateľom listov zo dňa 21.11.2008 a 2.2.2009 bola spoločnosť SEVISBROKERS FINANCE o.c.p., a.s., ich adresátom bol žalovaný a žalobca s týmito listinami nemá nič spoločné. Výpisy z účtu majiteľa č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 18.5.2015 sú výpismi k spätnému dátumu (čo je zrejmé z ich pomenovania: „Výpis z účtu so všetkými právami spojenými s CP k spätnému dátumu“); tieto sú síce zo dňa 18.5.2015, ale je to výpis k dátumu: 1.1.2009, resp. výpis k dátumu 1.1.2008. Žalovaný rozporoval tiež jednotlivé stavy na jeho účte. Žalobcom žalovaný nebol žiadnym spôsobom registrovaný ako majiteľ účtu č. XXXXXXXXXXXX; žalobca nemá s predmetným účtom nič spoločné; snáď iba to, že tento účet bol k danému dňu zriadený členom žalobcu - spoločnosťou SEVISBROKERS FINANCE o.c.p. Žalovaný je nielen majiteľom zaknihovaných cenných papierov na základe privatizácie, popri týchto (získaných v 1. a 2. vlne kupónovej privatizácie) je aj majiteľom cenných papierov (akcii) nadobudnutých od tretích osôb na základe zmlúv. Žalobca mu viedol účet č. XXXXXXXXXXXX iba do 11.6.2009. Poukázal tiež na to, že dňa 25.2.2013 bola na Okresný súd Bratislava I podaná iba žaloba, ktorou si žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy z neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXXX; nárok na zaplatenie dlžnej sumy z neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXXX bol uplatnený dňa 11.11.2013. 2.1. Ďalej v odvolaní pokračoval tým, že v priebehu dokazovania súd prvej inštancie nikdy nevyslovil, že má v úmysle vec právne posúdiť ako nárok na zaplatenie poplatku za zmenu menovitej hodnoty cenných papierov podľa časti V.A bod 4.8 Prevádzkového poriadku CDCP. Takýmto procesným postupom súd žalovanému odňal právo argumentovať, že nie je emitentom cenných papierov vedených v r. 2008, 2009 na jeho účte majiteľa č. XXXXXXXXXXXX, nakoľko týmto boli akciové spoločnosti OSP DANUBIUS a.s., F.L.J., a.s., XABAX, a.s., I.W.F.C., a.s.; povinnosť oznámiť premenu slovenskej meny na eurá pri majetkových cenných papieroch do 31.12.2009 bola povinnosťou emitenta, nie žalovaného; so žalobcom nemal uzavretú žiadnu zmluvu o vedení zoznamu akcionárov, a teda mu nemohla vzniknúť povinnosť uzatvoriť k nej dodatok č. 1; povinnosť uzatvoriť dodatok č. 1 vznikla emitentovi až na základe časti Va bod 4.8 Prevádzkového poriadku v znení zmeny zo dňa 30.11.2009, t.j. v čase, keď žalovaný u žalobcu nemal vedený žiadny účet majiteľa cenných papierov; poplatok za zmenu menovitej hodnoty cenných papierov (ktorý však súd žiadnym spôsobom špecifikoval položkou z cenníka žalobcu) mohol byť nárokom žalobcu výlučne voči emitentom (akciovým spoločnostiam) a nie voči žalovanému ako akcionárovi. Ako novotu v odvolacom konaní v tejto súvislosti žalovaný predložil: zmenu v Prevádzkovom poriadku žalobcu zo dňa 17.7.2008 (str. 1,13 - 18, 22); zmenu Prevádzkového poriadku žalobcu zo dňa 30.1.2009; zmenu Prevádzkového poriadku žalobcu zo dňa 30.11.2009 (str. 1,3,4). Uvedené listiny predložil až v odvolacom konaní z dôvodu, že tieto listiny neboli predmetom dokazovania na súde prvej inštancie a napriek tomu súd odkazujúc na časť Va bod 4.8 Prevádzkového poriadku rozhodol. 2.2. Žalovaný naďalej zotrval na svojom stanovisku, že na jeho vzťah so žalobcom je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu absencie zákonného ustanovenia, na základe ktorého by bolo možné tento vzťah podriadiť Obchodnému zákonníku. Poukázal na § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 a 2 a § 4 Obchodného zákonníka. Je nesporné, že majiteľom cenných papierov - akcii, vedených na účte majiteľa cenných papierov č. XXXXXXXXXXXX u žalobcu, žalovaný nie je (ani nikdy nebol) ako podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Taktiež, z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že samotná majetková účasť určitej osoby ako spoločníka v spoločnosti s ručeným obmedzeným (a obdobne aj akcionára v akciovej spoločnosti) nie je vykonávaním jej vlastnej podnikateľskej činnosti, ale je len určitou formou dispozície s vlastným majetkom, oprávňujúcou ju podieľať sa na výkone práv a povinností vyplývajúcich z jej kapitálovej účasti na spoločnosti. Vykonávaním, resp. prevádzkovaním podnikateľskej činnosti právnickou osobou treba rozumieť aktívnu činnosť samotnej právnickej osoby smerujúcu k dosiahnutiu zisku. Z povahy činností, ktoré patria do pôsobnosti predstavenstva, vyplýva, že toto je výkonným a riadiacim orgánom spoločnosti. Jeho členovia však nie sú z titulu ich funkcie podnikateľmi, keďže nekonajú vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, ale priamo vykonávajú konkrétne úlohy podnikateľskej činnosti spoločnosti ako právnickej osoby za účelom dosiahnutia zisku právnickej osoby a nie zisku vlastného. Záväzok žalovaného ako nepodnikateľa voči žalobcovi nie je záväzkom zo vzťahu, ktorý by ustanovoval Obchodný zákonník alebo osobitný zákon. Takýmto ustanovením nie je ani § 261 ods. 6 písm. c/ Obchodného zákonníka, a to aj napriek tomu, že medzi stranami existoval záväzkový vzťah upravený zákonom o cenných papieroch. Išlo o vzťah, ktorý vznikol zo zákona a nie o vzťah, ktorý by vznikol na základe odplatných zmlúv, ktoré sú ako zmluvy definované v § 30 a nasl. zákona o cenných papieroch alebo na základe žiadosti podľa § 105 ods. 3 zákona o cenných papieroch (ktorú bolo možné posudzovať ako žalovaného návrh na uzavretie odplatnej zmluvy týkajúcej sa cenných papierov a následné zriadenie účtu majiteľa ako akceptáciu takého návrhu žalobcom). Preto je neprijateľný záver, že medzi stranami ide o absolútny obchod zo záväzkového vzťahu z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov. Podľa § 105 ods. 5 zákona o cenných papieroch právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený, centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom. Toto ustanovenie odkazuje na Obchodný zákonník len v prípade vzťahov medzi členom (ktorým žalovaný nie je) a centrálnym depozitárom (žalobcom) a vzťahov medzi členom (ktorým žalobca nie je) a majiteľom účtu. Vzťah medzi centrálnym depozitárom (žalobcom) a majiteľom účtu (žalovaným) nie je možné pod úpravu Obchodného zákonníka podriaďovať, nakoľko zo zákona o cenných papieroch nijak nevyplýva. Bez ohľadu na to, či sa odvolací súd stotožní s názorom žalovaného o tom, že na právny vzťah strán sporu je potrebné aplikovať Občiansky zákonník, alebo ustáli, že tento sa spravuje Obchodným zákonníkom, žalovaný naďalej zotrval aj na tvrdení, že právo žalobcu na zaplatenie odplaty za vedenie môjho účtu majiteľa cenných papierov je premlčané, a to tak podľa Občianskeho zákonníka, ako aj podľa Obchodného zákonníka. 3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol priamo na základe zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch. Nie na základe zmluvy, keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v zmysle § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň tento zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v § 58 ods. 5 definuje tento vzťah explicitne ako obchodnoprávny. Žalobca poukázal na prechodné ustanovenia § 161 a § 164a ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch. Na ich základe sa účty majiteľov vedené bezplatne podľa zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch transformovali na účty vedené podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, ktorý CDCP oprávňoval viesť predmetné účty odplatne. Túto skutočnosť potvrdzuje aj nasledovné ustanovenie, ktoré oprávňuje CDCP spoplatňovať všetky činnosti uvedené v povolení. Činnosti CDCP uvedené v povolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára vykonáva centrálny depozitár za odplatu (§ 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). Činnosti CDCP sú definované v ust. § 99 ods. 3 a 4 8 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch. Jednou z platených činností je vedenie účtu majiteľa (§ 99 ods. 3 písm, b/, c/, d/). Prevádzkový poriadok CDCP v zmysle vyššie cit. právnych noriem upravuje postup a spôsob pri vykonávaní činností CDCP, medzi ktoré patrí aj vedenie účtu majiteľov. 3.1. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že vzťah medzi CDCP a majiteľmi účtov cenných papierov pri vedení účtu majiteľa cenných papierov je spotrebiteľský. Argumentoval tým, že vzťah medzi CDCP a majiteľmi účtov cenných papierov nevznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy, ale zo zákona, žalovaný a majitelia účtov cenných papierov nenapĺňajú legálnu definíciu dodávateľa a spotrebiteľa, a že zákon, na základe ktorého predmetný vzťah vznikol ho definoval ako obchodnoprávny, čo priamo vylučuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Majitelia účtov v danom prípade nenadobudli veci bežnej spotreby, ale rozhodli sa zhodnocovať svoje finančne prostriedky investíciou na kapitálovom trhu nadobudnutím cenných papierov. Takéto investície dávajú nadobúdateľovi možnosť spolupôsobiť na správe spoločnosti, resp. inej zákonom určenej osobe v zmysle osobitných predpisov, čo samo osebe vylučuje postavenie spotrebiteľa. Táto skutočnosť bola zároveň preukázaná v konaní, keďže žalovaný vystupuje zároveň aj ako člen štatutárnych orgánov vlastniacich spoločností. Odplatu za vykonávanie činností centrálnym depozitárom je CDCP oprávnený stanoviť prevádzkovým poriadkom, resp. na základe tam uvedeného splnomocňovacieho ustanovenia v osobitnom dokumente. Cena služby vedenie účtu majiteľa je vypočítavaná v zmysle platného a riadne schváleného Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR v znení neskorších dodatkov. Výška poplatku bola stanovená v závislosti od objemu cenných papierov (súčet súčinov menovitá hodnota × počet kusov cenných papierov pre každú emisiu) evidovaných na učte majiteľa v rozhodnom období. Cenník je vyhotovovaný v zmysle platných stanov a postupom podľa Prevádzkového poriadku schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“) právoplatným rozhodnutím, pretože výlučne NBS je v súlade so zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch orgánom dohľadu nad činnosťou CDCP. CDCP pri stanovení výšky poplatkov postupní je v súlade §103 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a pod dohľadom NBS. NBS je ako orgán dohľadu pozývaná na zasadnutia predstavenstva a dozornej rady CDCP. Napriek tomu, že cena služby nie je určovaná dohodou účastníkov záväzkového vzťahu, táto sa považuje za záväznú, keďže bola určená zákonom predpokladaným spôsobom. Postup podľa zákona nemôže byť v jeho rozpore. 3.2. V súvislosti s namietaným premlčaním žalobca uviedol, že v zmysle § 73 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý upravuje tvorbu a náležitostí faktúr, žalobca vystavil vždy k 31.12. daného roka predmetnú faktúru za službu vedenie úctu majiteľa cenných papierov za daný kalendárny rok. Žalobca pri dodržaní §340a Obchodného zákonníka o maximálnej lehote určenia plnenia peňažného záväzku určil splatnosť najstaršieho záväzku na 28.2.2009, pričom vzhľadom na to, že išlo o ročný poplatok, poskytol žalovanému primeraný čas na splnenie záväzku. V zmysle § 340 Obchodného zákonníka je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď, avšak toto oprávnenie nevylučuje právo stanoviť splatnosť záväzku aj na iný termín, pri dodržaní § 340a o maximálnej lehote. Podľa § 391 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, čo v predmetnom prípade vzhľadom na splatnosť najstaršej faktúry 28.2.2009 je 1.3.2009, odkedy je potrebné počítať premlčaciu lehotu. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola doručená na Okresný súd Bratislava I dňa 25.2.2013, žalobca týmto preukázal dodržanie 4-ročnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na súde. 4. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný repliku. Nemal vedomosť o svojom tvrdení o definovaní jeho záväzkového vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľského. Z uvedeného dôvodu k danému bodu vyjadrenia žalobcu neuviedol nič a právne posúdenie v tomto smere (či ide o spotrebiteľský vzťah) ponechal na odvolací súd. Poukázal uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo 42/2015 z 8. júna 2016, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 7/2017 pod č. R 55/2017, ktoré vyplynulo z posúdenia obdobného skutkového stavu, ako v tomto spore, a v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil právny názor: „Ustanovenie § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách u o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov presne určuje okruh vzťahov, ktoré sa subsidiárne podriaďujú Obchodnému zákonníku. Analogické použitie takéhoto odkazu na iné vzťahy, ktoré v ňom uvedené zákonné podmienky nespĺňajú, je neprípustné. Pokiaľ neexistuje v zákone o cenných papieroch ako osobitnom predpise (lex specialis) pre určitý okruh vzťahov priamy odkaz na Obchodný zákonník (ako je to v ust. § 105 zákona o cenných papieroch), je potrebné subsidiárne aplikovať všeobecný predpis občianskeho práva, ak je majiteľom účtu cenných papierov fyzická osoba nepodnikateľ.“ Ďalej tiež v tejto súvislosti poukázal na aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 10. novembra 2017, č. k. II. ÚS 677/2017-25. 5. K replike žalovaného podal svoju dupliku žalobca. K súdnym rozhodnutiam, na ktoré žalovaný poukazoval, žalobca uviedol, že vzťah medzi žalobcom a majiteľmi účtov cenných papierov mohol vzniknúť na základe dvoch právnych základov: 1) V dôsledku účasti majiteľa účtu cenných papierov na kupónovej privatizácii - vtedy vzťah vznikol priamo zo zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch aplikáciou § 58 ods. 1, ktorý ustanovil, že žalobca zriadi účet majiteľa cenných papierov každému, kto sa stane majiteľom zaknihovaného cenného papiera v dôsledku kupónovej privatizácie. Uvedený vzťah vznikol teda priamo zo zákona (bez uzatvorenia zmluvy), pričom § 58 ods. 5 tohto zákona explicitne ustanovil, že tento vzťah je obchodnoprávny. 2) Na základe zmluvného vzťahu podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch na základe žiadosti podľa § 105 ods. 3 tohto zákona. V závislosti od toho, na akom právnom základe je vzťah medzi majiteľom účtu a žalobcom založený, sa odvíjajú súdne rozhodnutia v tejto veci. Ak je vzťah založený podľa zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, súdy ho zhodne definujú v zmysle § 58 ods. 5 tohto zákona ako obchodnoprávny. Uvedené ustanovenie totiž aj napriek nahradeniu tohto zákona zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch zostalo účinné v dôsledku aplikácie § 161 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch. V prípade, že ide o vzťah založený na základe zmluvy podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v tomto prípade niektoré súdy argumentujúc, že ustanovenie §105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch je nejednoznačné, definujú tento vzťah ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda ako občianskoprávny. Uvedené sa týka prípadov rozhodnutí súdov, na ktoré vo svojom vyjadrení poukazoval žalovaný. Nakoľko vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, ktorý v § 58 ods. 5 jednoznačne určil, že ide o obchodnoprávny vzťah, v tomto prípade je zrejmé, že v otázke premlčania záväzku je nevyhnutné aplikovať Obchodný zákonník. Na podporu svojich tvrdení žalobca priložil dve rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktoré potvrdzujú tieto závery. Išlo o rozsudok č. k. 12C/2/2016-302 zo dňa 21. novembra 2017 a uznesenie č. k 8Co 18/2017-81 zo dňa 28. februára 2018. 6. Žalovaný reagoval na dupliku žalobcu triplikou, v ktorej v súvislosti s argumentáciu žalobcu o použití Obchodného zákonníka na posúdenie premlčania poukázal na to, že v podaní zo dňa 18.5.2015, doručenom súdu dňa 19.5.2015, žalobca uviedol, že povinnosť danú mu ustanovením § 173g zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch („Spôsob vedenia účtov majiteľa je centrálny depozitár povinný upraviť do 1. novembra 2007 podľa § 164 v znení účinnom od 1. mája 2007.“) si splnil tak, že sa rozhodol postupovať podľa § 164a ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch („Centrálny depozitár je oprávnený, z dôvodu potreby vykonania úprav v systéme pre technické spracovanie údajov centrálneho depozitára, zriadiť majiteľovi účtu zriadeného podľa doterajších predpisov účet majiteľa podľa § 105 a presunúť cenné papiere z účtu zriadeného podľa doterajších predpisov na účet majiteľa podľa § 105 aj bez žiadosti, pričom je povinný vykonať túto činnosť bezodplatne. Túto činnosť je centrálny depozitár oprávnený vykonať, len ak je spôsob a postup tejto činnosti upravený v prevádzkovom poriadku.“), pričom tento postup mal upravený v Prevádzkovom poriadku v znení zmeny zo dňa 30.10.2007, schválenej rozhodnutím NBS č. K.-XXXX/XXXX-R. zo dňa 18.12.2007, právoplatným a vykonateľným dňa 18.12.2007. Postupom žalobcu nastal nasledovný právny stav: a) koncom roka 2007 žalobca bez žiadosti žalovaného zriadil účet majiteľa č. XXXXXXXXXXXX podľa § 105 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a presunul naň všetky cenné papiere evidované na účte majiteľa č. XXXXXXXXXXXX, zriadeného podľa zák. č. 600/1992 Zb.; b) žalovaného účet majiteľa č. XXXXXXXXXXXX, zriadený podľa zákona č. 600/1992 Zb. zanikol podľa § 164a ods. 5 zákona o cenných papieroch („Na činnosť uvedenú v odseku 4 sa nevzťahujú ustanovenia § 18 až 27. Po presunutí cenných papierov z účtu zriadeného podľa doterajších predpisov na účet majiteľa podľa § 105, účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov zaniká.“), tzn. zanikol aj právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, definovaný v ustanovení § 58 ods. 5 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch ako vzťah obchodnoprávny; c) medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe zákona, ustanovenia § 173g v spojení s § 164a ods. 4 zákona o cenných papieroch koncom roka 2007 nový právny vzťah, ktorý nie je možné právne posúdiť ako vzťah obchodnoprávny, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obdo/42/2015 zo dňa 8. júna 2016 (publikované pod č. R 55/2017 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 7/2017, vydanej dňa 15.12.2017); d) posúdenie predmetu tohto konania podľa zákona č. 600/1992 Zb. v zmysle ustanovenia § 161 zákona o cenných papieroch, neprichádza v tomto prípade do úvahy z dôvodu, že predmetom konania nie je posúdenie vzniku právneho vzťahu vzniknutého pred nadobudnutím účinnosti zákona o cenných papieroch (pred 1. 1.2002), ani posúdenie nárokov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona o cenných papieroch z právneho vzťahu vzniknutého pred nadobudnutím účinnosti zákona o cenných papieroch; predmetom konania je posúdenie nárokov vzniknutých po 1.1.2002 z právneho vzťahu vzniknutého po 1.1.2002 zriadením účtu majiteľa č. XXXXXXXXXXXX koncom roku 2007. Vo vzťahu k žalobcom predloženému rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. novembra 2017, č. k. 12C/2/2016-302, žalovaný uviedol, že tento bol vyhlásený pred dňom vydania Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 7/2017. Vo vzťahu k žalobcom predloženému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. februára 2018, č. k. 8Co/18/2017-81, uviedol, že rovnaký senát Krajského súdu v Bratislave (tzn. senát v zložení H.. H. T., H.. K. X. a H.. J. F.) v neskoršom rozsudku zo dňa 25. septembra 2018, sp. zn. 8Co/323/2015, posúdil obdobný právny vzťah ako je predmetom tohto konania a otázku premlčania uplatneného nároku podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, odkazujúc na vyššie uvedené publikované rozhodnutie R 55/2017. 7. Žalobca sa k triplike žalovaného vyjadril kvadruplikou, uviedol, že v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch zákonom ustanovenou evidenciou zaknihovaných cenných papierov štát poveruje stredisko cenných papierov, ktoré v zmysle § 55 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch zriaďuje dňa 12.11.1992 Ministerstvo financií SR pod obchodným menom „Stredisko cenných papierov SR Bratislava, a.s.“ (SCP). Účet majiteľa mohlo SCP zriadiť dvoma spôsobmi, a to buď: a) Typ 1: podľa § 58 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, podľa ktorého bolo SCP povinné zriadiť účet majiteľa cenných papierov každému, kto sa stal majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe kupónovej privatizácie, pričom písomné uzatvorenie zmluvy o zriadení účtu zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch nevyžadoval, teda právny vzťah vznikol priamo zo zákona; alebo b) Typ 2: podľa § 58 ods. 2 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, podľa ktorého ostatným osobám zriadi SCP účet majiteľa na ich žiadosť, čiže právny vzťah vznikol na základe uzatvorenej zmluvy. Okrem zriadenia účtu zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch SCP v zmysle § 56 ods. 1 písm. a/ ukladal povinnosť evidovať zaknihované cenné papiere na účtoch majiteľoch cenných papierov v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Zároveň tento zákon v § 58 ods. 5 definuje právny vzťah medzi SCP a majiteľmi účtov ako obchodnoprávny. Uvedené ustanovenie považoval žalobca za kľúčové k pochopeniu rozdielnych rozhodnutí súdov v tejto veci. 7.1. Nový zákon o cenných papieroch priniesol do vedenia účtov majiteľov rozsiahle zmeny čo vyústilo do pomerne komplikovanej právnej úpravy. Účelom novej právnej úpravy totiž okrem iného bolo, aby sa služba vedenie účtu majiteľa cenných papierov stala bežnou komerčnou službou za odplatu, ktorú budú poskytovať najmä členovia CDCP, ktorými sa mali stať najmä banky a obchodníci s cennými papiermi. Z tohto dôvodu zákon o cenných papieroch zaviedol nové možnosti týkajúce sa zriadenia vedenia účtu majiteľa, a to: a) Typ 3: účet majiteľa zriadený podľa § 105 ods. 2 zákona o cenných papieroch, podľa ktorého CDCP zriadi účet majiteľa pre každého člena, ktorému udelí členstvo + štátnemu orgánu alebo Fondu národného majetku, alebo b) Typ 4: účet majiteľa zriadený podľa § 105 ods. 3 zákona o cenných papieroch, podľa ktorého člen CDCP môže na základe žiadosti zriadiť účet majiteľa FO alebo PO. Aj zákon o cenných papieroch č. 566/2001 Z. z. v § 105 ods. 5 jednoznačne určil, že aj pre tieto nové „typy“ účtov majiteľov (Typ 3 a Typ 4) platí, že sa budú posudzovať podľa Obchodného zákonníka, bez ohľadu na druh subjektov. O § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch súdy často krát opierajú svoje stanoviská týkajúce sa občianskoprávnej povahy veci s odôvodnením, že nakoľko v tomto ustanovení nie je explicitne stanovené, že obchodnoprávna povaha sa týka aj vzťahov medzi CDCP a majiteľmi účtov (Typ 1 a Typ 2) nie je možné analogické použitie takéhoto odkazu na iné právne vzťahy. Žalobca s týmto záverom súdov súhlasil, nakoľko predmetné ustanovenie rieši právny režim účtov Typu 3 a Typu 4, avšak nesúhlasil s druhou časťou argumentácie súdov, že neexistuje priamy odkaz, ktorý by účty Typu 1 a Typu 2 definoval ako obchodnoprávne. Zákon o cenných papieroch sa totiž okrem zavedenia nových typov účtov (Typ 3 a Typ 4) musel vysporiadať s úpravou vzťahov vzniknutých pred účinnosťou tohto zákona, teda s účtami Typu 1 a Typu 2 vzniknutých podľa zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch. Zákon o cenných papieroch v prvom rade v § 161 určil, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; pričom však vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov, teda zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon o cenných papieroch zároveň v § 164 určil, že účet majiteľa zriadený podľa zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch vedie CDCP aj naďalej a považuje sa za evidenciu podľa § 99 ods. 3 zákona o cenných papieroch. Z uvedeného je zrejmé, že účty Typu 1 a Typu 2 nezanikli a ich vznik a povahu je nutné posudzovať podľa zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, ktorý v § 58 ods. 5 jednoznačne definoval ich obchodnoprávny charakter. 7.2. Rozhodnutia niektorých súdov obsahujú odôvodnenia, ktoré sa nestotožňujú s uvedenými závermi a uvádzajú, že účty zriadené podľa zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch zanikli a je nutné ich posudzovať podľa § 105 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, pričom tým, že v § 105 ods. 5 chýba zmienka o tom, že obchodnoprávna povaha sa vzťahuje aj na tieto účty, je potrebné subsidiárne aplikovať všeobecný predpis Občianskeho zákonníka. Bez ohľadu na skutočnosť, že uvedený záver je v rozpore s výkladom § 161 a § 164, žalobca bol toho názoru, že aj v tomto prípade je nutné posudzovať takýto vzťah ako obchodnoprávny vychádzajúc z ústavného princípu rovnosti a použitého výkladu. Materiálna rovnosť predstavuje opak rovnosti formálnej. Zatiaľ čo formálna spravodlivosť kladie požiadavku na rovnosť v okamžiku aplikácie normy, materiálna rovnosť sa naproti tomu snaží o individuálne zhodnotenie situácie, berúc na okolnosť rôzne situácie ako hodnotiace kritériá a zaujíma sa rovnako o výsledný dopad. To nám umožňuje dosiahnuť reálnu rovnosť tam, kde táto kvôli formálnym medzerám chýba. V prípade, že pripustíme skutočnosť, že § 105 ods. 5 je jediným platným ustanovením, ktoré upravuje obchodnoprávnu povahu vzťahu vedenia účtu majiteľa, je namieste otázka, prečo zákonodarca do predmetného ustanovenia nezahrnul aj vzťah medzi CDCP a majiteľmi účtov Typu 1 a Typu 2, keď aj v pôvodnom zákone č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch bol tento vzťah definovaný ako obchodnoprávny. V tomto prípade totiž dochádza k situácii, kedy pri tom istom predmete vzťahu, ktorým je účet majiteľa cenných papierov a tom istom okruhu subjektov vzťahu, ktorými sú na jednej strane PO (členovia CDCP alebo CDCP) na strane druhej majitelia účtov (PO alebo FO) dochádzalo k rozdielnemu hodnoteniu týchto vzťahov a nárokov z nich vzniknutých, kedy v prípade vzťahu člen CDCP vs. majiteľ účtu (Typ 4) ide v zmysle § 105 ods. 5 o obchodnoprávny vzťah a v prípade CDCP vs. majiteľ účtu (Typ 1 a 2) vďaka chýbajúcemu ustanoveniu o občianskoprávny vzťah. Je teda zrejmé, že v tomto prípade by došlo k zásadnému narušeniu princípu materiálnej rovnosti pred zákonom, čo určite nebolo zámerom zákonodarcu. V prípadoch, kedy z právneho predpisu nie je možné jednoznačne vyčítať, aké právne normy sa na danú skutkovú podstatu majú aplikovať na pochopenie daného kontextu, je nutné použiť niektorú z výkladových metód, v tomto prípade analogický a teleologický výklad ustanovenia § 105 ods. 5. Analogický výklad nahrádza chýbajúcu alebo nejasnú explicitnú úpravu na základe úpravy obsiahnutej v inom právnom predpise. Je zrejmé, že ak rovnaký právny vzťah ako vzťah medzi CDCP a majiteľmi účtov (Typ 1 a Typ 2) čo do predmetu a obsahu upravuje § 105 ods. 5, je namieste ho použiť. Teleologický výklad skúma, aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel predmetnej právnej normy. Je nepochybné, že zákonodarca či už v starom zákone č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch (§ 58 ods. 5) alebo v novom zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch (§ 105 ods. 5) v súvislosti s vedením účtu majiteľa uvažoval vždy len o obchodnoprávnej povahe tohto vzťahu. Uvedená skutočnosť súvisí s povahou cenných papierov, kedy neexistuje iné ako obchodnoprávne využitie cenných papierov. Cenné papiere disponujú dvomi základnými funkciami, a to ekonomickou a právnou. Z ekonomického hľadiska je najvýznamnejšou funkciou cenných papierov funkcia akumulácie kapitálu a tvorby zdrojov financovania potrieb podnikateľskej sféry, verejného sektora a štátu. Druhou zásadnou funkciou cenných papierov je funkcia právna, ktorej súčasť tvorí prevodová funkcia. Prostredníctvom prevodovej funkcie cenné papiere podstatne uľahčujú obeh práva a obchod s nimi. Je zrejmé, že majiteľ cenného papiera ním disponuje za účelom dosiahnutia zisku, a teda zvyšovania svojho majetku. Cenný papier teda nie je vec bežnej spotreby, ale slúži na zhodnocovanie finančných prostriedkov investíciou na kapitálovom trhu nadobudnutím cenných papierov. Takéto investície dávajú nadobúdateľovi možnosť spolupôsobiť na správe a riadení spoločnosti, resp. inej zákonom určenej osobe v zmysle osobitných predpisov. Skutočnosť, že cenné papiere na seba viažu obchodnoprávne využitie bez ohľadu na povahu subjektov potvrdzuje aj skutočnosť, že odplatné zmluvy týkajúce sa cenných papierov je nutné v zmysle § 261 ods. 6 písm. c/ Obchodného zákonníka považovať za absolútne obchody. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade použitia analogického a teleologického výkladu § 105 ods. 5 možno toto ustanovenie rozšíriť aj na právne vzťahy týkajúce sa vedenia účtu majiteľa medzi CDCP a majiteľmi účtov. Žalobca záverom na podporu svojho názoru poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co 7/2019-117 zo dňa 21. mája 2019. 8. Kvadripliku žalobcu odvolací súd žalovanému nedoručoval, nakoľko to v zmysle § 374 ods. 3 C.s.p. nepovažoval za potrebné na zachovanie práva na spravodlivý proces. 9. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. (t. j. v celom rozsahu) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 C.s.p.. 11. Podľa § 99 ods. 3 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch Centrálny depozitár eviduje majiteľov zaknihovaných cenných papierov na účtoch majiteľov a údaje o cenných papieroch na klientskych účtoch členov v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. 11.1. Podľa § 103 ods. 1 zákona o cenných papieroch prevádzkový poriadok upravuje postup a spôsob pri vykonávaní činností podľa § 99 ods. 3 a 4 a obsahuje zoznam poskytovaných služieb, ktoré má centrálny depozitár uvedené v povolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára. 11.2. Podľa § 103 ods. 2 písm. b/ zákona o cenných papieroch prevádzkový poriadok obsahuje najmä pravidlá založenia, vedenia a zrušenia účtov majiteľov vedených centrálnym depozitárom a klientskych účtov členov a pravidlá pre poskytovanie s tým súvisiacich služieb vrátane spôsobu odovzdávania výpisu z účtu podľa § 105 ods. 7. 11.3. Podľa § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený, a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom. 11.4. Podľa § 161 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. 11.5. Podľa § 164 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov sa pokladá za evidenciu podľa § 99 ods. 3. Účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov vedie centrálny depozitár. 11.6. Podľa § 164a ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch Centrálny depozitár je oprávnený, z dôvodu potreby vykonania úprav v systéme pre technické spracovanie údajov centrálneho depozitára, zriadiť majiteľovi účtu zriadeného podľa doterajších predpisov účet majiteľa podľa § 105 a presunúť cenné papiere z účtu zriadeného podľa doterajších predpisov na účet majiteľa podľa § 105 aj bez žiadosti, pričom je povinný vykonať túto činnosť bezodplatne. Túto činnosť je centrálny depozitár oprávnený vykonať, len ak je spôsob a postup tejto činnosti upravený v prevádzkovom poriadku. 11.7. Podľa § 164a ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch na činnosť uvedenú v odseku 4 sa nevzťahujú ustanovenia § 18 až 27. Po presunutí cenných papierov z účtu zriadeného podľa doterajších predpisov účet majiteľa podľa § 105, účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov zaniká. 11.8. Podľa § 173g ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch spôsob vedenia účtov majiteľa je centrálny depozitár povinný upraviť do 1. novembra 2007 podľa § 164 v znení účinnom od 1. mája 2007. 12. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 12.1. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. 12.2. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 12.3. Podľa § 261 ods. 6 písm. c/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov 13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 13.1. Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 14. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal nielen voči právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, ale aj voči jeho nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaným vytýkané nezrovnalosti v skutkových zisteniach sa však týkajú iba hodnotenia dôkazov, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu nebolo pre rozhodnutie v posudzovanej veci potrebné vykonať. Prvoinštančný súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci totiž vykonal dokazovanie v rozsahu, ktorý by pri správnom právnom posúdení nebol nevyhnutný. 15. Súd prvej inštancie správne zistil, že žalovaný bol majiteľom účtu cenných papierov č. XXXXXXXXXXXX zriadeného dňa 28.3.1993, ktorý bol vedený vtedajším SCP. Predmetný účet bol zriadený podľa vtedy účinného zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch. Z tohto zákona tiež vyplývalo, že právny vzťah, ktorý existoval medzi SCP a žalovaným ako majiteľom účtu sa v zmysle § 58 ods. 5 zákona spravoval zákonom č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch a Obchodným zákonníkom. 16. Zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch bol v prevažnej časti zrušený novým predpisom, zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch účinným od 1.1.2002. V zmysle jeho prechodného ustanovenia § 161 sa ustanoveniami tohto neskoršieho predpisu spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím jeho účinnosti, avšak vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Od 1.1.2002 bolo preto potrebné nahliadať na účet cenných papierov č. XXXXXXXXXXXX ako na účet vedený podľa zákona č. 566/2001 Z. z., jeho vznik však bolo potrebné naďalej posudzovať podľa zákona č. č. 600/1992 Zb. S účinnosťou od 1.1.2005 bolo pridaním odseku 3 do § 164 ďalej precizované, že účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov sa pokladá za evidenciu podľa § 99 ods. 3. Ani týmto doplnením zákona sa nič nezmenilo na tom, že vznik predmetného účtu sa spravoval skoršou právnou úpravou. 17. Samotný žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 18.5.2015 uviedol, že si v súvislosti s účtom žalovaného č. XXXXXXXXXXXX splnil povinnosť podľa § 173g zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch účinného od 1.5.2007. Žalobca si podľa vlastného vyjadrenia z dvoch možností, ktoré mu zákon ponúkal, zvolil možnosť ustanovenú v § 164a ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v znení účinnom od 1.5.2007, a aj bez žiadosti zriadil majiteľovi účtu zriadeného podľa doterajších predpisov účet majiteľa podľa § 105 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a presunul cenné papiere z účtu zriadeného podľa doterajších predpisov na účet majiteľa podľa § 105. Pritom platilo, že túto činnosť je centrálny depozitár oprávnený vykonať, len ak je spôsob a postup tejto činnosti upravený v prevádzkovom poriadku. Novému účtu priradil žalobca i nové číslo postupom podľa § 164a ods. 6 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch. Táto zmena bola schválená rozhodnutím NBS č. OPK-3137/2007-PLP zo dňa 18.12.2007 a umožňoval ju i prevádzkový poriadok žalobcu. Skutočnosť, že k tejto zmene došlo, nebola v konaní sporná a vychádzal z nej pri svojej argumentácií i žalovaný. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 164a ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch po presunutí cenných papierov z účtu zriadeného podľa doterajších predpisov na účet majiteľa podľa § 105, účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov zanikol. Dôkazom preukazujúcim tento postup sú spätné výpisy z účtu majiteľa č. XXXXXXXXXXXX k 1.1.2008 a 1.1.2009 zo dňa 18.5.2015 predložené žalobcom, ako aj faktúry č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, ktorými žalobca fakturoval žalovanému poplatky za vedenie účtu majiteľa č. XXXXXXXXXXXX (t.j. nie staršieho účtu č. XXXXXXXXXXXX) za rok 2008 vo výške 829,85 € a za rok 2009 rovnako vo výške 829,85 €. Tieto dôkazy súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu správne vykonal, dospel však na ich základe k nesprávnym právnym záverom. 18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom konania sú poplatky za vedenie účtu majiteľa cenných papierov č. XXXXXXXXXXXX za roky 2008 a 2009. Dotknutý účet predstavuje účet majiteľa cenných papierov zriadený podľa § 105 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch postupom podľa § 164a ods. 4 v spojení s § 173g zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch špecifikovaným vyššie. Právna argumentácia žalobcu, ktorý poukazoval na prechodné ustanovenie § 161 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, podľa ktorého sa vznik účtu žalobcu spravoval skorším zákonom č. 600/1992 Zb., je teda vo vzťahu k účtu majiteľa č. XXXXXXXXXXXX neopodstatnená, relevantná by bola iba vo vzťahu k staršiemu zaniknutému účtu č. XXXXXXXXXXXX. Účet majiteľa č. XXXXXXXXXXXX vznikol v čase účinnosti a podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch ako novozriadený účet a je potrebné naň nahliadať ako na účet podľa § 105 tohto zákona. 19. Nemožnosť aplikovať právny režim Obchodného zákonníka na vzťahy medzi CDCP (žalobcom) a majiteľom cenných papierov (žalovaným) vyplýva z § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch (argumentum a contrario). Odvolací súd v tejto súvislosti v plnej miere poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo 42/2015 z 8. júna 2016, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2017: „Ustanovenie § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov presne určuje okruh vzťahov, ktoré sa subsidiárne podriaďujú Obchodnému zákonníku. Analogické použitie takéhoto odkazu na iné vzťahy, ktoré v ňom uvedené zákonné podmienky nespĺňajú, je neprípustné. Pokiaľ neexistuje v ZoCP ako osobitnom predpise (lex specialis) pre určitý okruh vzťahov priamy odkaz na Obchodný zákonník (ako je to v ust. § 105 ZoCP), je potrebné subsidiárne aplikovať všeobecný predpis občianskeho práva, ak je majiteľom účtu cenných papierov fyzická osoba nepodnikateľ.“ 19.1. Aplikáciu Obchodného zákonníka nemožno v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR odvodiť ani z § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako tvrdil žalobca, nakoľko žalovaný ako fyzická osoba nepodnikateľ, ktorá vlastní cenné papiere, nemá len z tohto dôvodu postavenie podnikateľa. Vlastníctvo cenných papierov, hoci ide o akcie, ktoré predstavujú formu majetkovej účasti na právnickej osobe (akciovej spoločnosti), ktorá sa spravidla venuje podnikateľskej činnosti, v žiadnom prípade samé o sebe nepredstavuje podnikateľskú činnosť. Podnikateľom je iba samotná právnická osoba, nie jej vlastníci. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že akcionár v tomto prípade má i postavenie člena štatutárneho orgánu akciovej spoločnosti, nakoľko členstvo v štatutárnom orgáne opätovne neznamená, že jeho člen je podnikateľ (koná v menej spoločnosti, nie vo vlastnom), ale predovšetkým tento status žalovaného nemá žiaden súvis s právnym vzťahom medzi ním a žalobcom. V posudzovanej veci nejde ani o odplatnú zmluvu týkajúcu sa cenných papierov podľa § 261 ods. 6 písm. c/ Obchodného zákonníka, nakoľko predmetom vzťahu medzi stranami sporu nie je odplatná dispozícia cennými papiermi, ale ich zákonná evidencia. 19.2. Analogické použitie § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch je podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vylúčené. Žalobca sa domáhal použitia § 105 ods. 5 aj na vzťah medzi CDCP a majiteľom účtu podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch s poukazom na ústavnú zásadu rovnosti. Podľa žalobcu neexistuje dôvod, pre ktorý by mal byť vzťah medzi majiteľom účtu a členom CDCP a v podstate rovnaký vzťah medzi majiteľom účtu a CDCP posudzovaný podľa odlišných právnych predpisov. Poukazoval pritom i na účel zákona. Odvolací súd v zásade súhlasí so žalobcom, že nie je zrejmý dôvod, pre ktorý by mali byť tieto obsahovo takmer totožné právne vzťahy v odlišnom právnom režime; vzhľadom na komplikovaný historický vývoj dotknutej právnej úpravy sa nedá dokonca vylúčiť ani možnosť, že zákonodarca sa dopustil legislatívnej chyby, keď mu unikol chýbajúci ekvivalent ustanovenia § 105 ods. 5 pre právne vzťahy vzniknuté v súvislosti so zriadením nových účtov majiteľov postupom podľa § 164a zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch. Ústavný princíp rovnosti sa v tomto prípade však dostáva do stretu s rovnocenným ústavným princípom právnej istoty, ktorej súčasťou je i princíp ochrany legitímnych očakávaní. Žalobca sa domáha toho, aby súd vykladal zákon contra legem a pripustil aplikáciu Obchodného zákonníka i na právny vzťah, ktorý nie je žiadnym predpisom podriadený Obchodnému zákonníku. Takýto výklad zákona žiada žalobca uplatniť napriek tomu, že text zákona je v tomto prípade úplne jasný a jeho interpretácia bola potvrdená i rozhodnutím Najvyššieho súdu SR ako jednej z najvyšších súdnych autorít, ktoré pre svoje zásadný význam bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Za týchto okolností by výkladom zákona contra legem a uprednostnením princípu rovnosti došlo k hrubému porušeniu princípu právnej istoty a princípu ochrany legitímnych očakávaní na strane žalovaného, ktorý by nedosiahol úspech v spore napriek tomu, že v jeho prospech znie jasný text zákona i jeho Najvyšším súdom SR potvrdená interpretácia. Oproti žalovanému pritom v konaní stojí žalobca, ktorého predmetom činnosti je činnosť centrálneho depozitára podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, a ktorý pri plnení si svojich povinností musí postupovať s odbornou starostlivosťou a prirodzene zvlášť pozorne sledovať najmä legislatívny vývoj právnej úpravy cenných papierov. Dôvodom, pre ktorý sa žalobca domáha podriadeniu právneho vzťahu so žalobcom Obchodnému zákonníku je výlučne zanedbanie vlastných záujmov pri správe svojich pohľadávok, keď žalovanú pohľadávku uplatnil až po uplynutí premlčacej lehoty podľa Občianskeho zákonníka. 19.3. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia iných odvolacích senátov v obdobných veciach, odvolací súd uvádza, že nie je vo svojej rozhodovacej činnosti viazaný rozhodnutiami iných súdov v obdobných veciach, resp. právnym názorom vysloveným iným odvolacím senátom v obdobnej veci. Odvolací súd môže rovnako poukázať na rozhodnutia iných odvolacích senátov Krajského súdu v Bratislave, ktoré posúdili rovnaký právny vzťah, ako v posudzovanej veci, ako vzťah občianskoprávny (2Co/52/2017, 4Co/332/2017, 7Co/294/2016 10Co/214/2017), najmä ale správnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom vyplýva z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2017. 20. Nakoľko teda medzi stranami sporu nejde o vzťah medzi členom CDCP, ktorému bol účet majiteľa zriadený a CDCP, ani o právny vzťah medzi členom CDCP a majiteľom takéhoto účtu, v prípade ktorých uvedené ustanovenie § 105 ods. 5 výslovne ustanovuje, že sa spravujú Obchodným zákonnom, ale o vzťah CDCP a majiteľa účtu, pre ktorý zo žiadneho predpisu nemožno vyvodiť, že by sa spravoval Obchodným zákonníkom, je potrebné vzťah strán sporu posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, a to i pri vysporiadaní sa so žalovaným vznesenou námietkou premlčania. 20.1. Premlčaním sa rozumie kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (jeho súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné námietku premlčania vznesenú žalovaným pokladať za dôvodnú. Ako už odvolací súd uviedol, premlčanie pohľadávky žalobcu voči žalovanému sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V zmysle § 101 je všeobecná premlčacia lehota trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 829,85 € bola žalobcom vystavená dňa 31.12.2008 a splatná bola dňa 28.2.2009. Premlčacia lehota teda začala plynúť dňa 1.3.2009 a uplynula dňa 1.3.2012. Žaloba o zaplatenie sumy 829,85 € vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXXXXX bola podaná dňa 25.2.2013, teda zjavne po uplynutí premlčacej lehoty. Faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 829,85 € bola žalobcom vystavená dňa 31.12.2009 a splatná bola dňa 15.2.2010. Premlčacia lehota teda začala plynúť dňa 16.2.2010 a uplynula dňa 16.2.2013. Žaloba bola rozšírená o zaplatenie sumy 829,85 € vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXXXXX dňa 11.11.2013, teda i v tomto prípade zjavne po uplynutí premlčacej lehoty. Práva žalobcu uplatnené v tomto konaní preto treba považovať v celom rozsahu za premlčané a jeho žalobu bolo z tohto dôvodu potrebné zamietnuť. 21. Pokiaľ išlo o novoty v odvolacom konaní, ktoré uplatnil žalovaný v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, tieto nemali vzhľadom na právne posúdenie veci odvolacím súdom pre rozhodnutie vo veci žiaden význam, preto odvolací súd žalobcom navrhnuté dôkazy (zmenu v Prevádzkovom poriadku žalobcu zo dňa 17.7.2008 (str. 1, 13 - 18, 22), zmenu Prevádzkového poriadku žalobcu zo dňa 30.1.2009 a zmenu Prevádzkového poriadku žalobcu zo dňa 30.11.2009 (str. 1, 3, 4) nevykonal. 22. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. 23. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).