Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/52/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715211485 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715211485.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu Slovenská republika, zastúpená Okresný úrad Prešov, Námestie mieru 3, Prešov, proti žalovanej Z.. Z. T., nar. XX.X.XXXX, bytom E., S. X, zastúpenej JUDr. Máriou Faithovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 28, Reca, o vydanie dedičstva s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 15.12.2016 č. k. 12C/388/2015-86 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalovaná má vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že aktívna legitimácia žalobkyne na podanie žaloby vyplýva z ust. § 485 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Podľa § 487 Občianskeho zákonníka má oprávnený dedič právo voči štátu domáhať sa vydania dedičstva, ktoré mu pripadlo ako odúmrť. Dané ustanovenia rieši rovnako kolíziu medzi štátom, ktorému malo pripadnúť dedičstvo ako odúmrť a neoprávneným dedičom, ktorému bolo potvrdené dedičstvo. Zákon nerobí rozdiel z hľadiska dedičskej žaloby medzi nadobudnutím dedičstva alebo uplatnením nároku na dedičstvo štátom ako dedičom a medzi pripadnutím dedičstva štátu, pretože ho nenadobudol alebo nemohol nadobudnúť žiadny dedič. Pokiaľ ide o poručiteľku O. E., rod. K., táto zomrela dňa XX.XX. XXXX ako 90 ročná s príznakmi stareckej demencie. Aj keď po smrti svojho manžela žila určitú dobu sama, v ďalšom období nebola spôsobilou sa o seba plnohodnotne postarať. Starostlivosť o ňu začala preberať žalovaná ako vzdialený príbuzná. Postupne sa zintenzívnili väzby medzi poručiteľkou a žalovanou do vedenia spoločnej domácnosti a trvalého spolužitia. Pri dodatočnom prerokovaní dedičstva ju súdny komisár zahrnul do okruhu dedičov. Uvedené zodpovedá vykonanému dokazovania, výsluchom svedkov a predloženými listinnými dôkazmi. Žalovaná na základe dedičských rozhodnutí bola pojatá ako dedička po poručiteľoch ako osoba, ktorá mala žiť s poručiteľkou O. E. najmenej po dobu 1 roka pred smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorá sa z toho dôvodu starala o spoločnú domácnosť alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na znenie § 115 a § 474 Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím k všeobecnému vymedzeniu z použijúcich osôb súd prvej inštancie zdôraznil, že nemôže byť striktne formalistický bez individuálneho posudzovania všetkých rozmanitostí, za ktorých toto spotrebné spoločenstvo vzniká. Zdôraznil, že ak jedna strana deklaruje všestrannú pripravenosť spoločne žiť s tým, že sa stará o domácnosť, vrátane uhrádzania nákladov na domácnosť a reálne to aj robí, bolo by nespravodlivé takéto osoby vylúčiť z ochrany deklarovanej zákonom vyplývajúcej z inštitútu spoločnej domácnosti len z podružného dôvodu. Spolužitie poručiteľky a žalovanej s ohľadom na vykonané dokazovanie vykazovalo znaky spoločnej domácnosti dvoch fyzických osôb, ktoré spolu trvale žili po dobu zákonom stanovenú a uhrádzali náklady na svoje potreby, prevažne potreby poručiteľky. Žalovaná deklarovala pripravenosť spoločne žiť s poručiteľkou a tejto poskytnúť potrebnú opateru. Poručiteľku doopatrovala, vystrojila jej pohreb, stará sa o hrobové miesto rodiny E.. Skutočnosť, že podľa Zákona o rodine mala zákonnú a najmä morálnu povinnosť poskytovať starostlivosť vlastnej matke, s ktorou spolu so svojou rodinou dovtedy bývala a bola evidovaná na inej adrese, nemôže žalovanú vylúčiť z okruhu dedičov. Súd prvej inštancie preto žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania strán rozhodol podľa § 255 a § 262 C.s.p.. 2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Má za to, že súd prvej inštancie v konaní nesprávne právne posúdil vec a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa dôkazov predložených v konaní žalovaná nežila s poručiteľkou v jednej domácnosti. Žalovaná mala viesť súčasne dve domácnosti, čo je s poukazom na znenie § 115 Občianskeho zákonníka neprípustné. Uhrádzanie niektorých nákladov spojených s bývaním a stravovaním, resp. obstaranie pohrebu nemožno nazvať spoločným hospodárením, ktoré je nevyhnutne spojené s pojmom spoločná domácnosť. Skutočnosť, že žalovaná sa starala aj o svoju matku potvrdila vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 20.10.2016. Žalovaná teda sama pri svojom výsluchu potvrdila, že s poručiteľkou nezdieľala spoločnú domácnosť, ale do jej bytu chodila v prípade potreby. Žalovaná trvalo nebývala v byte poručiteľky, navštevovala ju a v prípade nutnosti u nej prespávala, čo ešte nesvedčí o tom, že spolu viedli spoločnú domácnosť. Žalovaná tak neuniesla dôkazné bremeno a predložené listinné dôkazy nepreukazujú splnenie zákonných podmienok na to, aby žalovaná prichádzala do úvahy ako dedička zo zákona podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa dané konanie, ktoré bolo preukázané považuje za účelové, nakoľko v prípade neexistencie zákonného dediča by poručiteľov majetok pripadol žalobkyni z titulu odúmrti. Žalovaná teda nepreukázala splnenie zákonných podmienok pre vznik jej dedičského nároku ako tzv. spolužijúcej osoby, v dôsledku čoho na dedičstvo, ktoré nadobudla po poručiteľke nemá právny nárok. Vzhľadom na to, že neexistujú žiadni zákonní dedičia, tak po poručiteľovi (Q. E.) a po poručiteľke (O. E., rod. K.) nárok na predmetné dedičstvo vzniká žalobkyni z titulu odúmrti. V zmysle týchto dôvodov žalobkyňa navrhla podanému odvolaniu vyhovieť. 3. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Skutočnosť, že žalovaná je prihlásená na trvalý pobyt na inej adrese, a to na S. ulici č. X v E. je irelevantná, ide len o evidenčný úkon, ktorý bez ďalšieho nie je spôsobilý preukázať existenciu domácnosti, ako aj preto, že súčasná evidencia je bezpredmetná, keďže súdne konanie sa týka času jedného roka pred smrťou poručiteľky, ktorá zomrela 28.12.1993. Tvrdenia o vedení dvoch domácností je tvrdením žalobcu. Žalovaná sa starala o poručiteľku, uhrádzala náklady na domácnosť. Žalovaná nemôže súhlasiť s vytrhnutím časti jej výpovede vyloženej podľa vôle žalobkyne, rovnako ako nemôže súhlasiť s účelovým prispôsobovaním výpovedí svedkov žalobkyňou a zohľadnením iba tých slov, ktoré žalobkyni vyhovujú bez vnímania a zohľadnenia celého významu jej výpovede. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380 a § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne dôvodné nie je. 5. Je potrebné konštatovať, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré odkazuje. 6. Podľa § 475 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej pod dobu 1 roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorí zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. 7. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. 8. Podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča. 9. Je zrejmé, že žalobkyňa v konaní uplatňuje nárok na vydanie dedičstva v zmysle ust. § 485 Občianskeho zákonníka a žalovaná rozporovala tento nárok z dôvodu, že jej zákonný titul na dedenie vychádza z druhej, resp. tretej skupiny zákonných dedičov po poručiteľke O. E., rod. K., zomrelej dňa XX.XX.XXXX bez zanechania závetu. 10. Zákonným znakom spolužijúcich osôb je spoločná domácnosť pred smrťou poručiteľa aspoň po dobu jedného roka a kumulatívne zákonná požiadavka odkázanosti na výživu poručiteľa alebo starostlivosť o spoločnú domácnosť. 11. Poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania sa aj odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že spolužitie poručiteľky O. E., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola jedinou zákonnou dedičkou po manželovi Q. E., zomrelom dňa X.X.XXXX a žalovanej, vykazovalo znaky spoločnej domácnosti dvoch fyzických osôb, ktoré spolu žili po zákonom stanovenú dobu a uhrádzali spoločne náklady na túto domácnosť. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná bola vzdialenou príbuznou poručiteľky, ktorá do roku 1991 bývala so svojim bratom A. B.. Poručiteľka bola bezdetná a po smrti brata sa zhoršil aj jej zdravotný stav. Starostlivosť o poručiteľku vtedy začala zabezpečovať žalovaná, ktorá sa starala o jej stravovanie, pranie, vedenie domácnosti, zabezpečovala dohľad nad poručiteľkou, zabezpečovala uhrádzanie poplatkov spojených s užívaním bytu a tiež prespávala v byte poručiteľky. 12. Domácnosť je historicky aj v súčasnosti spoločenstvo fyzických osôb, ktoré síce nemá právnu subjektivitu, avšak bez priznania tejto kvality právneho postavenia spôsobuje vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, práv a povinností determinovaných existenciou pomeru určitej skupiny fyzických osôb. Trvalé spolužitie spravidla predpokladá spoločné bývanie, nie je to však bezvýnimočná podmienka. V tejto spojitosti nie je zásadne rozhodujúce ani to, či člen domácnosti je v nej prihlásený na prechodný alebo trvalý pobyt. Ide totiž o administratívnu vec, ktorá nič nemení na úmysle žiť natrvalo v určitej spoločnej domácnosti. Spolužitie sa považuje právom za trvalé, ak sú objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť takéto spoločenstvo trvalo, nielen na prechodnú dobu. 13. Trvalé spolužitie predpokladané zákonom môže mať rozmanité podoby a zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol všetky rozmanitosti života. Ak jedna strana deklaruje všestrannú pripravenosť spoločne žiť tým, že sa stará o domácnosť, vrátane uhrádzania nákladov na domácnosť a reálne to aj robí, bolo by nespravodlivé takúto osobu vylúčiť z ochrany deklarovanej zákonom vyplývajúcej z inštitútu spoločnej domácnosti, len z podružného dôvodu (do pozornosti rozsudok KS Prešov sp. zn. 6Co/101/2013). S ohľadom na obsah spisu aj odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná nepochybne deklarovala pripravenosť spoločne žiť s poručiteľkou, poskytovala je potrebnú opateru, a to až do konca jej života, zabezpečila jej pohreb a stará sa o hrobové miesto rodiny E.. Všetky tieto okolnosti prejednávanej veci jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil aj súd prvej inštancie a správne uzavrel, že žalovanú nemožno vylúčiť z okruhu dedičov po vyššie spomínanej poručiteľke. 14. Odvolací súd preto rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 C.s.p.. 15. O trovách konania strán bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná mala v odvolacom konaní úspech, preto jej patrí vo vzťahu k žalobkyni náhrada trov tohto štádia konania v rozsahu 100 %. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).