Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/4/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200043 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200043.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: L.. X. L., LL.M., narodený X.X.XXXX, bytom v U., P. 5, zastúpeného advokátom Mgr. Pavlom Balážom, IČO: 50119303, so sídlom v Bratislave, Pribinova 4, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00166073, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48563/2018-42-II zo dňa 13.12.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 48563/2018-42-II zo dňa 13.12.2018 spolu s rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 583/2018-142-I zo dňa 16.11.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca dňa 6.11.2018 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.), a to: - či Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, požiadala v konaní vedenom na Európskom súde pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) pod č. 46092/06 (Kormoš v. SR) na základe pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP o akékoľvek obmedzenie k prístupu k dokumentom, ktoré v tomto konaní Slovenská republika zaslala ESĽP, - či Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, požiadala v konaní vedenom na ESĽP pod č. 33809/08 (Labsi v. SR) na základe pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP o akékoľvek obmedzenie k prístupu k dokumentom, ktoré v tomto konaní Slovenská republika zaslala ESĽP, - či Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, požiadala v konaní vedenom na ESĽP pod č. 7711/06 (Žúbor v. SR) na základe pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP o akékoľvek obmedzenie k prístupu k dokumentom, ktoré v tomto konaní Slovenská republika zaslala ESĽP, - či Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, požiadala v konaní vedenom na ESĽP pod č. 7510/04 (Kontrová v. SR) na základe pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP o akékoľvek obmedzenie k prístupu k dokumentom, ktoré v tomto konaní Slovenská republika zaslala ESĽP, - či Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, požiadala v konaní vedenom na ESĽP pod č. 18968/07 (V.C. v. SR) na základe pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP o akékoľvek obmedzenie k prístupu k dokumentom, ktoré v tomto konaní Slovenská republika zaslala ESĽP, - či Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, požiadala v konaní vedenom na ESĽP pod č. 30189/07 (Ištván a Ištvánová v. SR) na základe pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP o akékoľvek obmedzenie k prístupu k dokumentom, ktoré v tomto konaní Slovenská republika zaslala ESĽP, - či Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, požiadala v konaní vedenom na ESĽP pod č. 36997/05 (Černák v. SR) na základe pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP o akékoľvek obmedzenie k prístupu k dokumentom, ktoré v tomto konaní Slovenská republika zaslala ESĽP, - či Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, požiadala v konaní vedenom na ESĽP pod č. 11867/09 (Soltész v. SR) na základe pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP o akékoľvek obmedzenie k prístupu k dokumentom, ktoré v tomto konaní Slovenská republika zaslala ESĽP. Orgán verejnej správy prvého stupňa argumentoval tým, že ide o informácie, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti medzinárodného súdneho orgánu a § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. určuje obmedzenie ich sprístupnenia, resp. ich nesprístupnenie, pokiaľ nejde o informácie, ktoré sa sprístupňujú podľa osobitných predpisov (§ 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a § 55m ods. 5 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení zákona č. 220/2011 Z.z.). Pod pojmom informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu sa rozumejú informácie súvisiace s rozhodovaním súdu, postupom súdu a jeho úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu veci, úkony účastníkov konania voči súdu ako aj ostatným účastníkom konania a úkony súdu voči účastníkom konania (obmedzenie je nevyhnutné aplikovať vo vzťahu k listinám a informáciám obsiahnutým v súdnom spise). Uvedený záver podporuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR (porovnaj napr. rozsudok sp. zn. 3Sži/8/2009 zo dňa 18.2.2010 a rozsudok sp. zn. 5Sži/1/2011 zo dňa 15.12.2011). Takúto povahu má aj informácia, ktorú požaduje žalobca, nakoľko sa priamo dotýka súdneho konania. Ministerstvo poukázalo aj na skutočnosť, že Rokovací poriadok ESĽP predstavuje procesný predpis pre konanie pred ESĽP, pričom samotné pravidlo 33 je situované v časti II Konanie, Kapitola 1 Všeobecné pravidlá. Z predmetného je zrejmé, že rokovací poriadok predstavuje procesný predpis upravujúci okrem iného samotné konanie pred ESĽP, pričom pravidlo 33 rokovacieho poriadku obsahuje postup ESĽP ohľadom nakladania s dokumentmi predloženými ESĽP. Prípadný úkon strany podľa pravidla 33, teda žiadosť o utajenie podľa pravidla 33 odsek 1, je možné považovať za úkon strany v konaní, a to i s ohľadom na systematické zaradenie pravidla 33 rokovacieho poriadku. Akékoľvek podanie, resp. úkon SR, za ktorú koná ministerstvo, v súvislosti s konaním vedenom ESĽP predstavuje úkon účastníka konania voči ESĽP a takáto informácia sa jednoznačne týka rozhodovacej činnosti súdu. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 48563/2018-42-II zo dňa 13.12.2018 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 583/2018-142-I zo dňa 16.11.2018 ako vecne a právne správne. Stotožnil sa s argumentmi orgánu verejnej správy prvého stupňa, že žalobca požadoval informáciu, ktorá podlieha obmedzeniu podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. Informáciami, ktoré sa sprístupňujú podľa osobitných predpisov, sú vždy rozhodnutia (§ 85a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z., § 55m ods. 5 zákona č. 153/2001 Z.z.). Ani v jednom prípade osobitné predpisy nepredpokladajú sprístupňovanie iných listín zo spisu. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle zabezpečiť širokej verejnosti prístup k týmto informáciám na základe žiadosti, boli príslušné zákonné ustanovenia formulované inak. Prístup verejnosti k informáciám o súdnom konaní nie je zaručený výlučne zákonom č. 211/2000 Z.z., ale aj prostredníctvom účasti verejnosti na verejných pojednávaniach. Poukázal na to, že čl. 40 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) upravuje prístup k dokumentom v Kancelárii ESĽP a v zmysle čl. 154c ods. 1 Ústavy SR nemá prednosť pred zákonom č. 211/2000 Z.z. Uvedené ustanovenie Dohovoru má procesný charakter a upravuje konanie pred ESĽP. Keďže nejde o hmotnoprávne ustanovenie medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách zabezpečujúci väčší rozsah práv, nespĺňa podmienku prednosti pred zákonom podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR. Tento záver sa vzťahuje aj na Rokovací poriadok ESĽP ktorý je procesným predpisom upravujúcim konanie pred týmto medzinárodným súdnym orgánom. Akékoľvek podanie alebo úkon SR, za ktorú koná ministerstvo spravodlivosti, v súvislosti s konaním vedeným ESĽP predstavuje úkon účastníka konania voči ESĽP a takáto informácia sa jednoznačne týka rozhodovacej činnosti súdu. II. Žaloba 3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48563/2018-42-II zo dňa 13.12.2018, uloženia povinnosti žalovanému sprístupniť požadované informácie, alternatívne zrušenia napadnutého druhostupňového rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 583/2018-142-I zo dňa 16.11.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, a preto je nepreskúmateľné; podľa jeho názoru v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. 4. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný nevysporiadal s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/28/2013, sp. zn. 3 Sži/10/2014, sp. zn. 8Sži/3/2014 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/176/2016. Neskúmal materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám, čím nerešpektoval nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/2018 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/105/2015. Evidenčné informácie z vnútroštátnych registrov o prebiehajúcich konaniach sa majú sprístupňovať. Požadované informácie mali charakter evidenčných informácií z právoplatne ukončených konaní a boli dostupné v súdnom registri ESĽP už počas prebiehajúceho konania, čo vyplýva z čl. 40 ods. 2 Dohovoru a pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP. Samotné podania uvedené v infožiadosti nepožadoval sprístupniť, len to, či presne špecifikované podanie bolo doručené ESĽP alebo nie. 5. Požadované verejne dostupné informácie je potrebné sprístupniť, pretože na ich nesprístupnení neexistuje aspoň jeden z legitímnych cieľov taxatívne uvedených v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, ich nesprístupnenie nie je nevyhnutné, obmedzenie nesleduje podstatu a zmysel obmedzenia základného práva podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, a je v priamom rozpore so základným princípom zákona č. 211/2000 Z.z. 6. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že na základe § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. sa majú sprístupňovať len rozhodnutia. Citovaný zákon nemôže vylúčiť pri jeho ústavne konformnom výklade sprístupňovanie aj iných informácií týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov ako rozhodnutí vo veci samej, pretože by to bolo v rozpore s Ústavou SR. 7. Trvá na tom, že čl. 40 ods. 2 Dohovoru má prednosť pred zákonom č. 211/2000 Z.z., pretože základné právo na informácie upravuje širšie ako zákon č. 211/2000 Z.z. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžo/105/2015 rozhodoval o inom type informácie ako v predmetnej veci. Jeho závery nemožno zovšeobecňovať a bez ďalšieho aplikovať na akúkoľvek písomnosť týkajúcu sa súdneho konania. Žiadosť o utajenie (obmedzenie prístupu k dokumentom, ktoré do konania strana predložila) podľa pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP je možné považovať za úkon strany v konaní. Nejde výlučne o evidenčné informácie, týkajú sa v celom rozsahu rozhodovacej činnosti medzinárodného súdneho orgánu a ani skončením konania sa na obmedzení prístupu k vyjadreniam a prednesom účastníkov nič nemení. Rovnako na vec nemožno aplikovať nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/2018, pretože sa týka iného skutkového stavu (opatrenia súdnej rady zabezpečiť priebeh svojho zasadnutia tak, že dokáže garantovať schopnosť prijímať rozhodnutia v rámci jej kompetencií). 9. Verejná kontrola výkonu (aj súdnej) moci je zabezpečená povinným zverejňovaním informácií o výsledku rozhodovacej činnosti - konečných rozhodnutí. 10. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že informácie bolo potrebné sprístupniť, pretože neexistoval žiaden z legitímnych cieľov uvedených v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Existenciu dôvodu nesprístupnenia požadovanej informácie upravuje zákon č. 211/2000 Z.z. Sprístupnením žalobcom požadovanej informácie by žalovaný obchádzal zákon č. 211/2000 Z.z. a konal by v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. 11. K otázke prednosti čl. 40 ods. 2 Dohovoru poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Dodal, že predseda ESĽP môže rozhodnúť aj o nesprístupnení konkrétnych spisov verejnosti. Podrobnejšie je táto problematika upravená v pravidle 33 Rokovacieho poriadku ESĽP. Informácie obsiahnuté v spise ESĽP teda bez ďalšieho nie sú voľne prístupné, pretože ich sprístupnenie možno realizovať až na žiadosť a podlieha preskúmaniu predsedu komory, či nie je daný dôvod na obmedzenie prístupu k ním. Z uvedeného dôvodu neobstojí tvrdenie žalobcu, že mu žalovaný odmietol sprístupniť už verejne dostupné informácie. IV. Replika žalobcu 12. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného trval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe. 13. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Pojednávanie 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 22.1.2020 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a povereného zástupcu žalovaného. VI. Relevantné právne predpisy 15. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 16. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 17. Podľa čl. 10 Dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam (ods. 1). Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci (ods. 2). 18. Podľa čl. 40 ods. 2 Dohovoru spisy uložené u tajomníka súdu sú prístupné verejnosti, ak predseda súdu nerozhodne inak. 19. Podľa pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP všetky dokumenty, ktoré Kancelárii predložia strany alebo intervenujúca strana v súvislosti so sťažnosťou, s výnimkou dokumentov predložených v rámci konania o zmieri podľa pravidla 62 sú prístupné verejnosti v súlade s opatreniami určenými tajomníkom, pokiaľ predseda komory z dôvodov uvedených v odseku 2 tohto pravidla, z vlastného podnetu alebo na základe žiadosti niektorej zo strán alebo ktorejkoľvek dotknutej osoby nerozhodne inak (ods. 1). Prístup verejnosti k dokumentom alebo ich častiam môže byť obmedzený v záujme morálky, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo ak je to v záujme maloletých alebo ochrany súkromného života strán, alebo v rozsahu nevyhnutnom podľa názoru predsedu v osobitných prípadoch, kedy by zverejnenie mohlo byť na ujmu spravodlivosti (ods. 2). Každá žiadosť o utajenie podľa odseku 1 tohto pravidla musí obsahovať dôvody a vymedzenie, či verejnosti nie sú prístupné všetky alebo len časť dokumentov (ods. 3). Rozhodnutia a rozsudky vydané komorou sú verejnosti prístupné. Súd pravidelne zverejňuje všeobecné informácie o rozhodnutiach prijatých výbormi podľa pravidla 53 ods. 2 (ods. 4). 20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 21. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 22. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 23. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. VII. Posúdenie veci správnym súdom 24. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného o nesprístupnení informácií žalobcovi - či žalovaný požiadal o akékoľvek obmedzenie prístupu k dokumentom podľa pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP v konkrétne označených veciach vedených na ESĽP. Medzi účastníkmi je spornou otázka, či požadované informácie sú rozhodovacou činnosťou medzinárodného súdneho orgánu a ako také podliehajú ustanoveniu § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. 25. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie však nie je absolútne a možno ho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ a ich rozsah. 26. Právo na informácie podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na rozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v čl. 26 Ústavy SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovaná osobitnými predpismi). Súčasťou režimu práva na informácie je výslovne uložená povinnosť orgánov verejnej moci zverejniť (sprístupniť) informácie, ktoré sa zaručujú prostredníctvom práva na informácie. 27. Zákon č. 211/2000 Z.z. samotné sprístupnenie až nesprístupnenie informácií odstupňováva tak, že: a. požadovaná informácia sa sprístupní; ak informáciu nemožno v celom jej rozsahu sprístupniť, potom: b. sprístupnenie požadovanej informácie sa obmedzí; ak zákon výslovne určuje, že takúto informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom: c. požadovaná informácia sa nesprístupní. 28. Vo všeobecnosti teda platí, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (písmeno a. predchádzajúceho odseku). S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej osoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné v ďalšom štádiu skúmať, či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu podľa § 9, § 11 a § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. (písmeno b. predchádzajúceho odseku). Ak informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná osoba informáciu nesprístupní podľa § 8, § 10, § 11 (písmeno c. predchádzajúceho odseku). Spoločným menovateľom pre čiastočné alebo úplné obmedzenie práva na informácie je, že sú odôvodnené v súlade so zákonom (test legality) a s cieľom sledovaným zákonom (test legitimity) za súčasného zohľadnenia podstaty a zmyslu práva na informácie. Všeobecnými cieľmi sú opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR) a ďalšie ciele vymedzené v § 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z.z. 29. Správny súd sa bude v predmetnej právnej veci zaoberať len cieľom (limitačnou klauzulou) uvedeným v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý je v predmetnej veci sporný, teda čo treba chápať pod pojmom „rozhodovacia činnosť súdu“. 30. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 31. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou povinnej osoby je najskôr posúdiť, či požadovaná informácia súvisí s rozhodovacou činnosťou súdu alebo medzinárodného súdneho orgánu. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR rozhodovacou činnosťou súdu je potrebné v širšom slova zmysle rozumieť kompetenciu súdnych orgánov konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdu rozumie konanie a rozhodovanie súdu v konkrétnej právnej veci, t.j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony účastníkov konania alebo procesné rozhodnutia, vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia súdu v konkrétnej právnej veci. Za uvedené procesné úkony alebo procesné rozhodnutia možno považovať napríklad vyjadrenie účastníkov konania, ustanovenie tlmočníka, znalca, opatrovníka, rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorých spoločným znakom je, že nejde o rozhodnutia konečné, ale po ich vydaní konanie pred súdom pokračuje (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/7/2009 zo dňa 8.10.2009, sp. zn. 3Sži/8/2009 zo dňa 18.2.2010, sp. zn. 5Sži/1/2011 zo dňa 15.12.2011). 32. Podľa názoru správneho súdu sa požadované informácie netýkajú vlastnej rozhodovacej činnosti ESĽP, a to ani v užšom či širšom slova zmysle. Informácie sa týkajú už skôr požadovaných vyjadrení žalovaného vo veciach vedených na ESĽP a pomenovaných v infožiadosti, ktoré žalovaný žalobcovi nesprístupnil. Pri žiadosti o sprístupnenie vyjadrení žalovaného v konkrétnych veciach vedených na ESĽP by bolo možné skúmať podmienku obmedzenia alebo nesprístupnenia informácií podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. z dôvodu rozhodovacej činnosti medzinárodného súdneho orgánu, no pri žiadostiach podaných podľa čl. 33 Rokovacieho poriadku ESĽP už o meritórnu rozhodovaciu činnosť ESĽP nejde. Tieto informácie však treba od seba diferencovať z hľadiska rozlišovacieho kritéria „rozhodovacia činnosť súdu alebo medzinárodného súdneho orgánu“ vymedzeného v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. V požadovanej informácii ide o úkon administratívneho konania, nie však na účely meritórneho rozhodovania ESĽP, ale na účely zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý nemá žiaden vplyv na rozhodnutie ESĽP vo veci samej, len predchádza sprístupneniu alebo nesprístupneniu inej, už skôr žiadanej informácie - vyjadrenia žalovaného v konkrétnej veci vedenej na ESĽP. Z uvedeného dôvodu nemožno aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. a informáciu žalobcovi nesprístupniť. Odpoveď na požadované informácie pritom môže byť veľmi jednoduchá a jednoslovná; nejde ani o informácie, ktorými by žalovaný v čase podania infožiadosti nedisponoval (a žalovaný to ani netvrdil). 33. Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry súdov SR správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nesprávne na vec aplikovali ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2011 Z.z. Uvedená vada má za následok zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 34. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej správy prvého stupňa zameria na správne právne posúdenie veci podľa § 3 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. v intenciách záverov tohto rozsudku a požadované informácie žalobcovi sprístupní. 35. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).