Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/4/2019 z 21. 1. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. januára 2020, sp. zn. 2S/4/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1019200043.1 Krajský súd Bratislava | 2S/4/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1019200043.1 | 2020-01-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/50e542e3-8c00-408f-b607-5e102ddc82ab Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019200043.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/4/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200043
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200043.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: L.. X.
L., LL.M., narodený X.X.XXXX, bytom v U., P. 5, zastúpeného advokátom Mgr. Pavlom Balážom, IČO:
50119303, so sídlom v Bratislave, Pribinova 4, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, IČO: 00166073, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 48563/2018-42-II zo dňa 13.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č.
48563/2018-42-II zo dňa 13.12.2018 spolu s rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 583/2018-142-I zo dňa 16.11.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca dňa 6.11.2018 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o sprístupnenie informácie podľa
zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.), a to:
- či Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, požiadala v konaní vedenom
na Európskom súde pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) pod č. 46092/06 (Kormoš v. SR) na základe
pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP o akékoľvek obmedzenie k prístupu k dokumentom, ktoré v
tomto konaní Slovenská republika zaslala ESĽP,
- či Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, požiadala v konaní vedenom na
ESĽP pod č. 33809/08 (Labsi v. SR) na základe pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP o akékoľvek
obmedzenie k prístupu k dokumentom, ktoré v tomto konaní Slovenská republika zaslala ESĽP,
- či Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, požiadala v konaní vedenom na
ESĽP pod č. 7711/06 (Žúbor v. SR) na základe pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP o akékoľvek
obmedzenie k prístupu k dokumentom, ktoré v tomto konaní Slovenská republika zaslala ESĽP,
- či Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, požiadala v konaní vedenom na
ESĽP pod č. 7510/04 (Kontrová v. SR) na základe pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP o akékoľvek
obmedzenie k prístupu k dokumentom, ktoré v tomto konaní Slovenská republika zaslala ESĽP,
- či Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, požiadala v konaní vedenom na
ESĽP pod č. 18968/07 (V.C. v. SR) na základe pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP o akékoľvek
obmedzenie k prístupu k dokumentom, ktoré v tomto konaní Slovenská republika zaslala ESĽP,



- či Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, požiadala v konaní vedenom na
ESĽP pod č. 30189/07 (Ištván a Ištvánová v. SR) na základe pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP
o akékoľvek obmedzenie k prístupu k dokumentom, ktoré v tomto konaní Slovenská republika zaslala
ESĽP,
- či Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, požiadala v konaní vedenom na
ESĽP pod č. 36997/05 (Černák v. SR) na základe pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP o akékoľvek
obmedzenie k prístupu k dokumentom, ktoré v tomto konaní Slovenská republika zaslala ESĽP,
- či Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, požiadala v konaní vedenom na
ESĽP pod č. 11867/09 (Soltész v. SR) na základe pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP o akékoľvek
obmedzenie k prístupu k dokumentom, ktoré v tomto konaní Slovenská republika zaslala ESĽP.

Orgán verejnej správy prvého stupňa argumentoval tým, že ide o informácie, ktoré sa týkajú
rozhodovacej činnosti medzinárodného súdneho orgánu a § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000
Z.z. určuje obmedzenie ich sprístupnenia, resp. ich nesprístupnenie, pokiaľ nejde o informácie, ktoré sa
sprístupňujú podľa osobitných predpisov (§ 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a § 55m ods. 5 zákona č. 153/2001 Z.z. o
prokuratúre v znení zákona č. 220/2011 Z.z.).

Pod pojmom informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu sa rozumejú informácie súvisiace s
rozhodovaním súdu, postupom súdu a jeho úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu veci, úkony
účastníkov konania voči súdu ako aj ostatným účastníkom konania a úkony súdu voči účastníkom
konania (obmedzenie je nevyhnutné aplikovať vo vzťahu k listinám a informáciám obsiahnutým v
súdnom spise). Uvedený záver podporuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR (porovnaj napr.
rozsudok sp. zn. 3Sži/8/2009 zo dňa 18.2.2010 a rozsudok sp. zn. 5Sži/1/2011 zo dňa 15.12.2011).
Takúto povahu má aj informácia, ktorú požaduje žalobca, nakoľko sa priamo dotýka súdneho konania.

Ministerstvo poukázalo aj na skutočnosť, že Rokovací poriadok ESĽP predstavuje procesný predpis pre
konanie pred ESĽP, pričom samotné pravidlo 33 je situované v časti II Konanie, Kapitola 1 Všeobecné
pravidlá. Z predmetného je zrejmé, že rokovací poriadok predstavuje procesný predpis upravujúci okrem
iného samotné konanie pred ESĽP, pričom pravidlo 33 rokovacieho poriadku obsahuje postup ESĽP
ohľadom nakladania s dokumentmi predloženými ESĽP. Prípadný úkon strany podľa pravidla 33, teda
žiadosť o utajenie podľa pravidla 33 odsek 1, je možné považovať za úkon strany v konaní, a to i s
ohľadom na systematické zaradenie pravidla 33 rokovacieho poriadku. Akékoľvek podanie, resp. úkon
SR, za ktorú koná ministerstvo, v súvislosti s konaním vedenom ESĽP predstavuje úkon účastníka
konania voči ESĽP a takáto informácia sa jednoznačne týka rozhodovacej činnosti súdu.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 48563/2018-42-II zo dňa 13.12.2018 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie č. 583/2018-142-I zo dňa 16.11.2018 ako vecne a právne správne. Stotožnil
sa s argumentmi orgánu verejnej správy prvého stupňa, že žalobca požadoval informáciu, ktorá podlieha
obmedzeniu podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. Informáciami, ktoré sa
sprístupňujú podľa osobitných predpisov, sú vždy rozhodnutia (§ 85a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z.,
§ 55m ods. 5 zákona č. 153/2001 Z.z.). Ani v jednom prípade osobitné predpisy nepredpokladajú
sprístupňovanie iných listín zo spisu. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle zabezpečiť širokej verejnosti
prístup k týmto informáciám na základe žiadosti, boli príslušné zákonné ustanovenia formulované inak.
Prístup verejnosti k informáciám o súdnom konaní nie je zaručený výlučne zákonom č. 211/2000 Z.z.,
ale aj prostredníctvom účasti verejnosti na verejných pojednávaniach.

Poukázal na to, že čl. 40 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
Dohovor) upravuje prístup k dokumentom v Kancelárii ESĽP a v zmysle čl. 154c ods. 1 Ústavy SR
nemá prednosť pred zákonom č. 211/2000 Z.z. Uvedené ustanovenie Dohovoru má procesný charakter
a upravuje konanie pred ESĽP. Keďže nejde o hmotnoprávne ustanovenie medzinárodnej zmluvy
o ľudských právach a základných slobodách zabezpečujúci väčší rozsah práv, nespĺňa podmienku
prednosti pred zákonom podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR. Tento záver sa vzťahuje aj na Rokovací
poriadok ESĽP ktorý je procesným predpisom upravujúcim konanie pred týmto medzinárodným súdnym
orgánom. Akékoľvek podanie alebo úkon SR, za ktorú koná ministerstvo spravodlivosti, v súvislosti
s konaním vedeným ESĽP predstavuje úkon účastníka konania voči ESĽP a takáto informácia sa
jednoznačne týka rozhodovacej činnosti súdu.



II. Žaloba

3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 48563/2018-42-II zo dňa 13.12.2018, uloženia povinnosti žalovanému sprístupniť požadované
informácie, alternatívne zrušenia napadnutého druhostupňového rozhodnutia spolu s prvostupňovým
rozhodnutím č. 583/2018-142-I zo dňa 16.11.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie dostatočne
neodôvodnil, a preto je nepreskúmateľné; podľa jeho názoru v konaní došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

4. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný nevysporiadal s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Sži/28/2013, sp. zn. 3 Sži/10/2014, sp. zn. 8Sži/3/2014 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
2S/176/2016. Neskúmal materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám, čím nerešpektoval
nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/2018 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/105/2015.
Evidenčné informácie z vnútroštátnych registrov o prebiehajúcich konaniach sa majú sprístupňovať.
Požadované informácie mali charakter evidenčných informácií z právoplatne ukončených konaní a boli
dostupné v súdnom registri ESĽP už počas prebiehajúceho konania, čo vyplýva z čl. 40 ods. 2 Dohovoru
a pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP. Samotné podania uvedené v infožiadosti nepožadoval
sprístupniť, len to, či presne špecifikované podanie bolo doručené ESĽP alebo nie.

5. Požadované verejne dostupné informácie je potrebné sprístupniť, pretože na ich nesprístupnení
neexistuje aspoň jeden z legitímnych cieľov taxatívne uvedených v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, ich
nesprístupnenie nie je nevyhnutné, obmedzenie nesleduje podstatu a zmysel obmedzenia základného
práva podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, a je v priamom rozpore so základným princípom zákona č. 211/2000
Z.z.

6. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že na základe § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. sa majú
sprístupňovať len rozhodnutia. Citovaný zákon nemôže vylúčiť pri jeho ústavne konformnom výklade
sprístupňovanie aj iných informácií týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov ako rozhodnutí vo veci
samej, pretože by to bolo v rozpore s Ústavou SR.

7. Trvá na tom, že čl. 40 ods. 2 Dohovoru má prednosť pred zákonom č. 211/2000 Z.z., pretože základné
právo na informácie upravuje širšie ako zákon č. 211/2000 Z.z.

III. Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.
3Sžo/105/2015 rozhodoval o inom type informácie ako v predmetnej veci. Jeho závery nemožno
zovšeobecňovať a bez ďalšieho aplikovať na akúkoľvek písomnosť týkajúcu sa súdneho konania.
Žiadosť o utajenie (obmedzenie prístupu k dokumentom, ktoré do konania strana predložila) podľa
pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP je možné považovať za úkon strany v konaní. Nejde výlučne
o evidenčné informácie, týkajú sa v celom rozsahu rozhodovacej činnosti medzinárodného súdneho
orgánu a ani skončením konania sa na obmedzení prístupu k vyjadreniam a prednesom účastníkov nič
nemení. Rovnako na vec nemožno aplikovať nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/2018, pretože
sa týka iného skutkového stavu (opatrenia súdnej rady zabezpečiť priebeh svojho zasadnutia tak, že
dokáže garantovať schopnosť prijímať rozhodnutia v rámci jej kompetencií).

9. Verejná kontrola výkonu (aj súdnej) moci je zabezpečená povinným zverejňovaním informácií o
výsledku rozhodovacej činnosti - konečných rozhodnutí.

10. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že informácie bolo potrebné sprístupniť, pretože neexistoval žiaden z
legitímnych cieľov uvedených v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Existenciu dôvodu nesprístupnenia požadovanej
informácie upravuje zákon č. 211/2000 Z.z. Sprístupnením žalobcom požadovanej informácie by
žalovaný obchádzal zákon č. 211/2000 Z.z. a konal by v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.



11. K otázke prednosti čl. 40 ods. 2 Dohovoru poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
Dodal, že predseda ESĽP môže rozhodnúť aj o nesprístupnení konkrétnych spisov verejnosti.
Podrobnejšie je táto problematika upravená v pravidle 33 Rokovacieho poriadku ESĽP. Informácie
obsiahnuté v spise ESĽP teda bez ďalšieho nie sú voľne prístupné, pretože ich sprístupnenie možno
realizovať až na žiadosť a podlieha preskúmaniu predsedu komory, či nie je daný dôvod na obmedzenie
prístupu k ním. Z uvedeného dôvodu neobstojí tvrdenie žalobcu, že mu žalovaný odmietol sprístupniť
už verejne dostupné informácie.

IV. Replika žalobcu

12. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného trval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe.

13. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

V. Pojednávanie

14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci
na pojednávaní dňa 22.1.2020 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobcu, jeho právneho
zástupcu a povereného zástupcu žalovaného.

VI. Relevantné právne predpisy

15. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

16. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

17. Podľa čl. 10 Dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať
názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez
ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým,
televíznym alebo filmovým spoločnostiam (ods. 1). Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti
aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám,
ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo
morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania
autority a nestrannosti súdnej moci (ods. 2).

18. Podľa čl. 40 ods. 2 Dohovoru spisy uložené u tajomníka súdu sú prístupné verejnosti, ak predseda
súdu nerozhodne inak.

19. Podľa pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP všetky dokumenty, ktoré Kancelárii predložia strany
alebo intervenujúca strana v súvislosti so sťažnosťou, s výnimkou dokumentov predložených v rámci
konania o zmieri podľa pravidla 62 sú prístupné verejnosti v súlade s opatreniami určenými tajomníkom,
pokiaľ predseda komory z dôvodov uvedených v odseku 2 tohto pravidla, z vlastného podnetu alebo na
základe žiadosti niektorej zo strán alebo ktorejkoľvek dotknutej osoby nerozhodne inak (ods. 1).
Prístup verejnosti k dokumentom alebo ich častiam môže byť obmedzený v záujme morálky, verejného
poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo ak je to v záujme maloletých
alebo ochrany súkromného života strán, alebo v rozsahu nevyhnutnom podľa názoru predsedu v
osobitných prípadoch, kedy by zverejnenie mohlo byť na ujmu spravodlivosti (ods. 2). Každá žiadosť
o utajenie podľa odseku 1 tohto pravidla musí obsahovať dôvody a vymedzenie, či verejnosti nie sú
prístupné všetky alebo len časť dokumentov (ods. 3). Rozhodnutia a rozsudky vydané komorou sú
verejnosti prístupné. Súd pravidelne zverejňuje všeobecné informácie o rozhodnutiach prijatých výbormi
podľa pravidla 53 ods. 2 (ods. 4).

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.



21. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie
alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych
orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa
osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho
dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie
nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

22. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba
tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií,
pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým
trvá dôvod nesprístupnenia.

23. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

24. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného o nesprístupnení informácií žalobcovi -
či žalovaný požiadal o akékoľvek obmedzenie prístupu k dokumentom podľa pravidla 33 Rokovacieho
poriadku ESĽP v konkrétne označených veciach vedených na ESĽP. Medzi účastníkmi je spornou
otázka, či požadované informácie sú rozhodovacou činnosťou medzinárodného súdneho orgánu a ako
také podliehajú ustanoveniu § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z.

25. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu
garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie však nie je absolútne a možno
ho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26
ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie
čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich
podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ a ich rozsah.

26. Právo na informácie podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na
rozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v čl. 26 Ústavy SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovaná
osobitnými predpismi). Súčasťou režimu práva na informácie je výslovne uložená povinnosť orgánov
verejnej moci zverejniť (sprístupniť) informácie, ktoré sa zaručujú prostredníctvom práva na informácie.

27. Zákon č. 211/2000 Z.z. samotné sprístupnenie až nesprístupnenie informácií odstupňováva tak, že:

a. požadovaná informácia sa sprístupní; ak informáciu nemožno v celom jej rozsahu sprístupniť, potom:
b. sprístupnenie požadovanej informácie sa obmedzí; ak zákon výslovne určuje, že takúto informáciu
nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom:
c. požadovaná informácia sa nesprístupní.

28. Vo všeobecnosti teda platí, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sa sprístupňujú všetky
informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (písmeno a. predchádzajúceho odseku). S cieľom
zachovania informačnej povinnosti povinnej osoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby
je nevyhnutné v ďalšom štádiu skúmať, či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu
podľa § 9, § 11 a § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. (písmeno b. predchádzajúceho odseku). Ak informáciu
nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná osoba informáciu nesprístupní podľa
§ 8, § 10, § 11 (písmeno c. predchádzajúceho odseku). Spoločným menovateľom pre čiastočné alebo
úplné obmedzenie práva na informácie je, že sú odôvodnené v súlade so zákonom (test legality) a s
cieľom sledovaným zákonom (test legitimity) za súčasného zohľadnenia podstaty a zmyslu práva na
informácie. Všeobecnými cieľmi sú opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv



a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26
ods. 4 Ústavy SR) a ďalšie ciele vymedzené v § 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z.z.

29. Správny súd sa bude v predmetnej právnej veci zaoberať len cieľom (limitačnou klauzulou)
uvedeným v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý je v predmetnej veci sporný, teda čo
treba chápať pod pojmom „rozhodovacia činnosť súdu“.

30. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie
alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych
orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa
osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho
dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie
nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

31. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou povinnej osoby je najskôr posúdiť, či požadovaná informácia
súvisí s rozhodovacou činnosťou súdu alebo medzinárodného súdneho orgánu. V zmysle ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu SR rozhodovacou činnosťou súdu je potrebné v širšom slova zmysle
rozumieť kompetenciu súdnych orgánov konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych
veciach, v správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a
zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon
(čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou
súdu rozumie konanie a rozhodovanie súdu v konkrétnej právnej veci, t.j. od začatia konania (na
základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia,
až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné
úkony účastníkov konania alebo procesné rozhodnutia, vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia súdu v konkrétnej právnej veci. Za uvedené
procesné úkony alebo procesné rozhodnutia možno považovať napríklad vyjadrenie účastníkov konania,
ustanovenie tlmočníka, znalca, opatrovníka, rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorých spoločným
znakom je, že nejde o rozhodnutia konečné, ale po ich vydaní konanie pred súdom pokračuje (rozsudky
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/7/2009 zo dňa 8.10.2009, sp. zn. 3Sži/8/2009 zo dňa 18.2.2010, sp.
zn. 5Sži/1/2011 zo dňa 15.12.2011).

32. Podľa názoru správneho súdu sa požadované informácie netýkajú vlastnej rozhodovacej činnosti
ESĽP, a to ani v užšom či širšom slova zmysle. Informácie sa týkajú už skôr požadovaných
vyjadrení žalovaného vo veciach vedených na ESĽP a pomenovaných v infožiadosti, ktoré žalovaný
žalobcovi nesprístupnil. Pri žiadosti o sprístupnenie vyjadrení žalovaného v konkrétnych veciach
vedených na ESĽP by bolo možné skúmať podmienku obmedzenia alebo nesprístupnenia informácií
podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. z dôvodu rozhodovacej činnosti
medzinárodného súdneho orgánu, no pri žiadostiach podaných podľa čl. 33 Rokovacieho poriadku ESĽP
už o meritórnu rozhodovaciu činnosť ESĽP nejde. Tieto informácie však treba od seba diferencovať z
hľadiska rozlišovacieho kritéria „rozhodovacia činnosť súdu alebo medzinárodného súdneho orgánu“
vymedzeného v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. V požadovanej informácii
ide o úkon administratívneho konania, nie však na účely meritórneho rozhodovania ESĽP, ale na účely
zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý nemá žiaden vplyv na rozhodnutie ESĽP vo veci samej, len predchádza
sprístupneniu alebo nesprístupneniu inej, už skôr žiadanej informácie - vyjadrenia žalovaného v
konkrétnej veci vedenej na ESĽP. Z uvedeného dôvodu nemožno aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm.
d/ zákona č. 211/2000 Z.z. a informáciu žalobcovi nesprístupniť. Odpoveď na požadované informácie
pritom môže byť veľmi jednoduchá a jednoslovná; nejde ani o informácie, ktorými by žalovaný v čase
podania infožiadosti nedisponoval (a žalovaný to ani netvrdil).

33. Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry súdov SR správny
súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu trpia vadou
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nesprávne na vec aplikovali ustanovenie § 11 ods. 1 písm.
d/ zákona č. 211/2011 Z.z. Uvedená vada má za následok zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy
oboch stupňov podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie.



34. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej
správy prvého stupňa zameria na správne právne posúdenie veci podľa § 3 ods. 1 a § 11
ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. v intenciách záverov tohto rozsudku a požadované informácie
žalobcovi sprístupní.

35. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).