Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/66/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315221395 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315221395.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: J.. K. V., N.. XX.XX.XXXX, C. W. R. XX/X, M., T. T., A. B. XX/XX, M., T. T., štátny občan SR, zastúpeného: Advokátska kancelária Consilliaris, s.r.o., Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 301, proti žalovanej: V.. Q. V., N.. XX.XX.XXXX, C. W. Q. X, A., štátny občan SR, o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27. septembra 2017, č.k. 14C/637/2015-93, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej titulom vrátenia daru domáhal vydania dvoch osobných motorových vozidiel, a to vozidla W. XXX E. X, Z. Č.: A. - XXXIL, rok výroby 1995, farba: šedá metalíza a vozidla W. E. C., evidenčné číslo: A. - XXXVY, rok výroby 2003, farba: strieborná (tmavá šedá), podrobne špecifikovaných v petite žaloby. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Na základe zhodných vyjadrení strán a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 06.10.2008 a darovacej zmluvy uzavretej dňa 13.05.2009 medzi žalobcom ako darcom a žalovanou ako obdarovanou došlo za trvania ich manželstva k darovaniu, pričom predmetom darovania - darom boli osobné motorové vozidlá vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktoré sú predmetom tohto sporu a ktoré v dôsledku darovania nadobudla žalovaná do svojho výlučného vlastníctva. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, listom zo dňa 16.09.2015 označeným ako ,,Zánik darovacieho vzťahu - vrátenie daru" adresovaným žalovanej a doručeným jej dňa 18.09.2015, využil svoje právo podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka na vrátenie predmetných vozidiel a žalovanej oznámil, že doručením tohto jeho písomného prejavu vôle do sféry jej vplyvu došlo k zániku darovacieho vzťahu založeného vyššie uvedenými darovacími zmluvami a že sa tým obnovuje jeho vlastnícke právo k predmetu darovania. Ako dôvody na strane žalovanej, ktorými žalovaná napĺňa predpoklady správania sa, ktoré je možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, označil žalobca neplnenie povinností žalovanej, vyplývajúce jej z § 18 Zákona o rodine. Mal tiež preukázané, že dňa 28.01.2015 žalovaná opustila spoločnú domácnosť, ktorú dovtedy zdieľala so žalobcom a dňa 15.01.2015 podala návrh na rozvod manželstva. O návrhu na rozvod bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.09.2016 č.k. 38P/13/2015-208, ktorým súd manželstvo žalobcu a žalovanej rozviedol, pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že ako hlavnú príčinu rozvratu súd ustálil diametrálne odlišnú povahovú výbavu oboch manželov, rozdielne predstavy o manželskom spolužití, o postavení druhého manžela v partnerskom súžití ako aj o smerovaní spoločného života, čo viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu manželov a ukončeniu spolužitia, ktorý je sprevádzaný nezáujmom o jeho udržanie. 3. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 39, § 126 ods. 1, § 143 § 628 ods. 1, 2 a § 630 Občianskeho zákonníka, § 18, § 19 ods. 1,3 Zákona o rodine, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Zdôraznil, že ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka je špecifickou právnou normou, ktorá priznáva právne dôsledky spojené s požiadavkou určitého správania obdarovaného, a to o vzťahu k darcovi a členom jeho rodiny, ktorý získal majetkový prospech bezplatne. Zákon spája právne dôsledky v podobe možnosti žiadať vrátenie daru so splnením zákonných predpokladov uvedených v § 630 Občianskeho zákonníka. K zániku grantového vzťahu dochádza na základe dvoch právnych skutočností: (a) hrubé porušenie dobrých mravov správaním obdarovaného voči darcovi, a (b) jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému smerujúci k vráteniu daru, pričom obsahom žiadosti musí byť aj dôvod jeho vrátenia; žiadosť o vrátanie daru má dôsledky odstúpenia od zmluvy a doručením obdarovanému má za následok zrušenie darovacej zmluvy od počiatku (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Absencia uvedenia dôvodu má za následok neurčitosť uplatnenia práva, a teda jeho absolútnu neplatnosť. V žiadosti musia byť uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí darca hrubé porušenie dobrých mravov - len tak, pri súčasnom splnení predpokladov podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka nastanú zamýšľané účinky jednostranného úkonu darcu. K obnoveniu pôvodného stavu dochádza už prejavom darcu doručeného obdarovanému, z ktorého je zrejmé, že uplatňuje vrátenie daru. Ak bol prejav darcu doručený, ruší sa darovacia zmluva a obnovuje sa pôvodný vzťah, t.j. obnoví sa vlastníctvo darcu s účinkami ex nunc (okamihom, kedy jeho prejav došiel obdarovanému, pričom obnovenie nie je závislé na uplatnení nároku na súde), a obdarovaný, ktorý sa stal neoprávneným držiteľom je povinný vec vydať (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného (R 88/1998). Rovnako znaky skutkovej podstaty vrátenia daru podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka nenapĺňa iba nevďak, ojedinelý exces v správaní obdarovaného, prípadne reakcie na nevhodné správanie darcu. Musí ísť o také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ust. § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania - súhrn určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie, hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotnému darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme zreteľ tiež na správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva, alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny (rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/2018/2010). Pokiaľ ide o právny dôvod podanej žaloby na vrátenie daru, zákonný pojem hrubé porušenie dobrých mravov predstavuje kvalifikované správanie sa obdarovaného, ktoré je dôvodom na vrátanie daru v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Preto v konaní skúmal, či je splnený tento predpoklad preto, aby si žalobca úspešne uplatnil svoje právo na vrátenie daru v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca uvádzal ako dôvod uplatnenia svojho práva na vrátenie daru skutočnosť, že žalovaná si neplnila povinnosti, ktoré jej ako jeho manželke priamo vyplývali z ust. § 18 Zákona o rodine, a že opustila spoločnú domácnosť a podala návrh na rozvod manželstva, dospel k záveru, že uvedené skutočnosti v žiadnom prípade samé osebe nenapĺňajú zákonný pojem hrubého porušenia dobrých mravov. Možnosť zrušenia manželstva rozvodom je právnym poriadkom Slovenskej republiky aprobovaná, teda samotný rozvod manželstva v žiadnom prípade nepredstavuje porušenie všeobecne platných noriem morálky. V zmysle ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine podmienkou pre rozvod manželstva je skutočnosť, že došlo ku kvalifikovanému rozvratu vzťahov medzi manželmi, keď manželstvo viac neplní svoj spoločenský účel. Je nepochybné, že žalovaná 28.01.2015 opustila spoločnú domácnosť so žalobcom a k zrušeniu manželstva rozvodom došlo rozsudkom zo dňa 27.09.2016. Na základe uvedeného konštatoval, že vzájomné citové odcudzenie medzi manželmi, ktorého následkom došlo k rozvodu manželstva a opusteniu spoločnej domácnosti, nepredstavuje zo strany žalovanej také konanie, ktorým by hrubo porušila dobré mravy voči žalobcovi. Opustenie spoločnej domácnosti a rozvod za situácie, že vzťahy medzi manželmi (stranami tohto konania) boli dlhodobo narušené a rozvrátené, nevykazuje znaky správania hrubo porušujúceho dobré mravy a nie je právne relevantné podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti prihliadol aj na vyššie uvedený princíp vzájomnosti, keď je možné konštatovať, že jedným (i keď možno nie jediným) z dôvodov opustenia spoločnej domácnosti a podania návrhu na rozvod žalovanou bolo správanie žalobcu jednak v rozpore s ust. § 18 Zákona o rodine a ust. § 19 ods. 3 Zákona o rodine. Ako sám žalobca v konaní o rozvod pripustil, v manželstve boli prítomné konflikty a nedorozumenia. Súd ako hlavnú príčinu rozvratu v konaní o rozvod manželstva ustálil diametrálne odlišnú povahovú výbavu oboch manželov, rozdielne predstavy o manželskom spolužití, o postavení druhého manžela v partnerskom súžití ako aj o smerovaní spoločného života, čo viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu manželov a ukončeniu spolužitia, ktorý je sprevádzaný nezáujmom o jeho udržanie. Tomuto záveru súdu v konaní o rozvode zodpovedá aj vyjadrenie žalovanej v tomto konaní ohľadne toho, že žalobca požadoval, aby sa táto venovala len aktivitám, ktoré boli v jeho záujme a nemala priestor na vlastnú realizáciu. Z tohto dôvodu prihliadol na to, že dôvodom správania žalovanej (opustenie spoločnej domácnosti) boli konflikty so žalobcom, teda aj správanie žalobcu voči žalovanej, a preto reakciu žalovanej na nevhodné správanie darcu nemožno považovať za naplnenie hmotnoprávnych predpokladov skutkovej podstaty vrátenia daru tak, ako to má na mysli ust. § 630 Občianskeho zákonníka. K neskôr uvedenému dôvodu, v ktorom žalobca vidí hrubé porušenie dobrých mravov žalovanej voči žalobcovi, a to neposkytnutie pomoci žalovanou žalobcovi v zdravotných komplikáciách v rozhodnom období, zdôraznil, že žalobca takéto správanie žalovanej žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, pričom nepreukázal ani tú skutočnosť, že ho postihovali zdravotné komplikácie, a ak áno, v akom rozhodnom období a ani to, že by preukázateľne požadoval pomoc od žalovanej a táto ju odmietla žalobcovi poskytnúť. Obmedzenie komunikácie žalovanej so žalobcom v období začatia rozvodového konania, alebo bezprostredne po jeho začatí a v období vyvrcholenia konfliktov medzi manželmi, ktoré vyústili do rozvodu manželstva, nespĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov, a to ani z hľadiska intenzity ani z hľadiska sústavnosti. Preukázanie týchto skutočností by nezabezpečilo ani vykonanie právnym zástupcom žalobcu navrhovaného dôkazu, spočívajúceho vo vyžiadaní výpisu hovorov za rozhodné obdobie od 01.01.2015-18.09.2015, ktoré právny zástupca žalobcu navrhoval za účelom preukázania toho, že žalobca sa pokúšal žiadať od žalovanej pomoc v čase zhoršenia zdravotného stavu a táto buď telefón nezdvíhala, alebo mala číslo zablokované. Ani keby bolo preukázané, že sa žalobca pokúšal kontaktovať žalovanú, tak ani početnosť, ani frekvencia či rozhodné obdobie realizácie hovorov alebo naopak, nemožnosť realizovať hovor v tomto období, by nepreukazovali, že žalobca bol postihnutý zdravotnými komplikáciami, že žiadal alebo chcel žiadať od žalovanej pomoc a že žalovaná žalobcovi pomoc odmietla poskytnúť. Kedy došlo k zablokovaniu telefónneho čísla žalobcu žalovanou nebolo sporné (september 2015). Z tohto dôvodu uznesením v súlade s ust. § 185 ods. 1 C.s.p. na pojednávaní dňa 13.09.2017 zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na vykonanie takéhoto dôkazu. Neskôr na opakované otázky súdu, strany sporu zhodne uviedli, že ďalšie návrhy na doplnenia dokazovania (a iné prostriedky procesného útoku a obrany) nemajú. K okolnostiam, ktoré predchádzali darovaniu alebo ktoré boli dôvodom darovania a k tvrdeniu žalobcu, že spolužitie žalovanej so žalobcom bolo z jej strany účelové a brala ho ako "odplatnú činnosť", uviedol, že žalobca ako darca sa ako dôvodu vrátenia daru nemôže dovolávať skutkových okolností, ktoré nastali alebo existovali v čase pred darovaním, prípadne okolností, za ktorých bol právny úkon urobený a o ktorých obe strany vedeli, pričom posudzovanie dôvodov, pre ktoré ten-ktorý z manželov zotrvával v manželstve, ktoré trvalo viac ako 13 rokov, nie je pre posúdenie skutočnosti, či správanie žalovanej napĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov voči žalobcovi, právne relevantné. Je možné dôvodiť, že podmienky, za akých toto manželstvo fungovalo, boli obom manželom celý čas známe, boli predmetom konsenzu oboch manželov a v prípade, ak došlo k darovaniu, nie je dôvodné toto slobodné rozhodnutie žalobcu spochybňovať a dovolávať sa okolností, za ktorých k tomu darovaniu došlo ako dôvodu vrátenia daru. Žalobca, okrem dôvodu opustenia spoločnej domácnosti, ani v žiadosti na vrátanie daru, ani neskôr v konaní, neuviedol presne konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov žalovanou voči nemu, čo je základnou požiadavkou na určitosť takéhoto jednostranného úkonu darcu. Z uvedených dôvodov nebolo možné podanej žalobe vyhovieť. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a tento nárok priznal úspešnej žalovanej v celom rozsahu. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadnutý rozsudok žiadal zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Uviedol, že naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e) a g) C.s.p. vidí v tom, že súd predovšetkým nevykonal dôkaz navrhnutý na pojednávaní dňa 13.09.2017 v podobe zabezpečenia výpisu jeho hovorov za rozhodné obdobie od 01.01.2015 - 18.09.2015. Týmito údajmi nedisponuje, nakoľko podľa § 8 zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov ide o telekomunikačné tajomstvo a v záujme nespochybniteľnosti predkladanej informácie vyžiadať nemôže. Navyše nemal možnosť túto skutočnosť preukázať ani iným spôsobom ako dôkazom, o ktorého vykonanie požiadal súd, nakoľko aj ním používané telefónne číslo bolo v období od 01.01.2015 - 18.09.2015 registrované na advokátsku kanceláriu žalovanej a bez jej súhlasu mu mobilný operátor výpis hovorov z telefónneho čísla neposkytne. Ak by súd vyššie uvedený navrhnutý dôkaz vykonal, došlo by k preukázaniu tvrdených skutočností, konkrétne tých, že naozaj v rozhodnom období 01.01.2015 - 18.09.2015 žiadal viackrát prostredníctvom pokusov o uskutočnenie telefonických spojení z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu o pomoc žalovanú, ktoré pokusy o telefonické spojenie však boli neúspešné z dôvodu odmietnutia prijať hovor žalovanou, resp. z dôvodu zablokovania jeho telefónneho čísla žalovanou, ktorú skutočnosť potvrdila i sama žalovaná. V nadväznosti na takto zabezpečený dôkazný prostriedok bol do konania pripravený predložiť lekársku správu vyžiadanú z Kliniky stereotaktickej rádiochirurgie, ktorá potvrdzuje, že bol v roku 2015 viackrát ošetrovaný v akútnom stave na ambulancii Kliniky s diagnostickým záverom ,,Poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou," na ktorú diagnózu sa lieči od roku 2013. Uvedenými dôkazmi by preukázal ním tvrdený zdravotný stav a tiež jeho viacnásobné snahy o žiadosti o pomoc od žalovanej ako svojej vtedajšej manželky, ktoré mu však vyššie uvedeným necitlivým a predovšetkým spôsobom v rozpore s ustanovením § 18 Zákona o rodine odmietla poskytnúť. Z procesnej opatrnosti nebola preto lekárska správa z Kliniky do konania dosiaľ predložená a preto ju v prílohe predložil spolu s odvolaním. Nakoľko mu žalovaná vyššie uvedeným spôsobom odmietla poskytnúť pomoc, bol nútený obrátiť sa so žiadosťami o pomoc na jemu spriaznené, avšak cudzie osoby, ktoré ho viackrát v roku 2015 v stave akútneho zhoršenia zdravotného stavu odviezli na Kliniku a absolvovali s ním i následné vyšetrenia a kontroly. Uvedenú skutočnosť tieto osoby kedykoľvek prednesú a predložil aj čestné vyhlásenia osôb, ktoré ním tvrdené skutočnosti potvrdzujú. Konštatoval, že pre posúdenie dôvodnosti žaloby boli vyššie uvedené skutočnosti rozhodné, pričom súd prvej inštancie tým, že navrhnutý dôkaz v podobe zabezpečenia výpisu hovorov za rozhodné obdobie od 01.01.2015 - 18.09.2015 nevykonal, zistil skutkový stav, ktorý pre záver o nedôvodnosti žaloby neobstojí, čím spôsobil vady rozhodnutia, ktoré mali za následok jeho nesprávne rozhodnutie o zamietnutí žaloby. Zdôraznil, že vzhľadom na vyššie uvedené preukázal všetky zákonné predpoklady pre naplnenie znakov skutkovej podstaty hrubého porušenia dobrých mravov žalovanou, ktorého sa žalovaná voči nemu dopustila tým, že mu v období od 01.01.2015 - 18.09.2015 neposkytla požadovanú pomoc pri zhoršení zdravotného stavu, na základe čoho adresoval žalovanej list zo dňa 16.09.2015 označený ako ,,Zánik darovacieho vzťahu", čím vyvolal účinky zániku darovacieho vzťahu medzi ním ako darcom a žalovanou ako obdarovanou vo vzťahu k darovaným hnuteľným veciam - motorovým vozidlám. Predmetný list bol žalovanej doručený dňa 18.09.2015 v dôsledku čoho došlo k zániku darovacieho vzťahu a podanú žalobu o vydanie hnuteľných vecí preto považuje za dôvodnú. 5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že súhlasí nielen s rozsudkom - rozhodnutím vo veci samej, ale i jeho odôvodnením ako i s dôvodom, prečo súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom na pojednávaní dňa 13.9.2017, teda vyžiadanie výpisu hovorov za rozhodné obdobie od 1.1.2015 do 18.9.2015, ktorým mal žalobca v úmysle "preukázať" jeho údajné snahy o žiadosti o pomoc, ktoré mu mala údajne necitlivým spôsobom a v rozpore s ust. § 18 zák. o rodine odmietnuť poskytnúť. V tejto súvislosti sa plne stotožnila s názorom súdu, podľa ktorého preukázanie toho, že žalobca sa pokúšal ju žiadať o pomoc v čase zhoršenia zdravotného stavu a ona buď nedvíhala alebo mala číslo zablokované, by nezabezpečilo vykonanie ním navrhovaného dôkazu - vyžiadanie výpisu hovorov za rozhodné obdobie, nakoľko ani frekvencia, ani dĺžka, ani početnosť, ani možnosť či nemožnosť realizácie hovoru v tomto období by nepreukazovali, že žalobca bol postihnutý zdravotnými komplikáciami, že žiadal v dôsledku zdravotných komplikácií pomoc od nej a ona pomoc odmietla poskytnúť, nakoľko z výpisu hovorov sa nedá zistiť ani obsah hovoru, ani subjektívna motivácia volajúceho, či jeho zámer. Teda nemožno ani vylúčiť, že nebolo zámerom volajúceho (žalobcu) žiadať o pomoc v zdravotných ťažkostiach, ale naopak opakovane a systematicky vyvolať zlý psychický stav u volaného (žalovanej), z dôvodu prebiehajúceho rozvodového konania, tak ako už v konaní uviedla. Žalobca mohol počas dva roky trvajúceho konania iným spôsobom ako výpisom hovorov preukázať, že mal v rozhodnom období zdravotné ťažkosti, ale ani to neurobil. V konaní pred súdom nepredložil jeden jediný dôkaz, ktorý by uvádzal a potvrdzoval jeho zdravotné ťažkosti, skutočnosti, že by ju o pomoc žiadal, ani žiadny dôkaz o tom, že by mu mala požadovanú pomoc odmietnuť. Na pojednávaní 13.9.2017 nemal žalobca žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania ani pred zamietnutím jeho návrhu o zabezpečenie výpisu z hovorov za rozhodné obdobie od 01.01.2015-18.9.2015 a potvrdenie operátora o zablokovaní telefónneho čísla, ani po zamietnutí a ani po poučení strán súdom podľa § 154 C.s.p. Naopak uviedol, že si neuplatňuje ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Preto nevidí žiadny právny dôvod, prečo by mal odvolací súd na ním predloženú lekársku správu vystavenú 31.10.2017 a čestné prehlásenia W. J., K. T. P. V. X. prihliadať, keď všetky tieto listiny mohli byť predložené v konaní pred súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti tiež poukázala na to, že v období od 1.1.2015 do 18.9.2015 si so žalobcom vymenili stovky emailov a ani v jednom z nich nie je zmienka o tom, že by vzhľadom na svoj zdravotný stav potreboval jej pomoc alebo ju o ňu žiadal, nehovoril ani o zdravotných problémoch, ktoré by si vyžadovali jej pomoc a nezmienil sa o nich ani v telefonických rozhovoroch, alebo prostredníctvom SMS. Ak ju teda žalovaný o pomoc nežiadal, nemohla ju ani poskytnúť alebo odmietnuť. O tom, že by ju žiadal o poskytnutie pomoci, ktorú by mu odmieta sa nezmieňuje ani v samotnej žiadosti o vrátenie daru zo dňa 16.9.2015, ktorá vyznieva ako účelová reakcia na septembrové pojednávanie (2015) súdu vo veci rozvodu, ktoré žalobca zmaril, aby sa prioritne mohol venovať majetkovým záležitostiam, pričom v tejto listine žalobca nijakým spôsobom nekonkretizuje, v čom vidí porušenie dobrých mravov, okrem sterilnej citácie ustanovení zákona. Napriek tomu, že konanie na súde prvej inštancie trvalo takmer dva roky, žalobca nepredložil jediný konkrétny dôkaz o tom, že by jej pomoc potreboval, že by ju o ňu žiadal a že by ju odmietla. Napokon poukázala na to, že ak by sa žalobcovi na základe dodatočne vyfabulovaných dôkazov aj podarilo formálne preukázať splnenie hrubého porušenia dobrých mravov (nakoľko reálne k porušeniu dobrých mravov neposkytnutím pomoci žalovanej žalovanému nikdy nedošlo), absentuje určitosť jednostranného úkonu žalobcu, čo má za následok jeho neplatnosť. Preto, ak by aj súd prvej inštancie vykonal navrhovaný dôkaz alebo aj iný dôkaz s cieľom preukázať hrubé porušenie dobrých mravov, nemohol by žalobe vyhovieť, nakoľko nedošlo naplneniu druhej zákonnej podmienky v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. V preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie, vychádzajúc dôsledne z rozhodujúcich skutočností opísaných žalobcom v podanej žalobe a v ďalšom priebehu konania dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie opodstatnenosti žaloby o vydanie dvoch osobných motorových vozidiel (W. XXX E. X P. W. E. C.), podrobne špecifikovaných v petite žaloby, titulom vrátenia daru. Po správnom vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou praxou a judikatúrou, a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby aj dostatočne objasnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto smere za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Stotožňujúc sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na zdôraznenie jeho správnosti poukazuje odvolací súd na nasledovné právne významné aspekty prípadu z hľadiska odvolacích námietok žalobcu. 8. Žalobca v tomto spore riadne v žalobe opísal rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera dôvodnosť podanej žaloby. Splnenie zákonom stanovených predpokladov pre vrátenie daru (§ 630 Občianskeho zákonníka) odvodzuje v tomto spore od skutočnosti, že hoci u neho došlo v roku 2015 k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu, žalovaná mu napriek jeho viacnásobným snahám a žiadostiam o pomoc necitlivým a predovšetkým v rozpore s ustanovením § 18 Zákona o rodine odmietla poskytnúť pomoc. Osobitne však treba zdôrazniť, že v liste zo dňa 16.09.2015 označenom ako ,,Zánik darovacieho vzťahu - vrátenie daru" adresovanom žalovanej a doručenom jej dňa 18.09.2015, vyzval žalovanú podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka na vrátenie predmetných vozidiel (daru) a ako dôvod pre vrátenie daru označil iba neplnenie povinností žalovanej ako manželky, vyplývajúce jej z § 18 Zákona o rodine. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd v konaní nie je viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku, avšak je (striktne) viazaný (limitovaný) vymedzením rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu, o ktoré tento opiera uplatnené nároky. 9. K zániku darovacieho vzťahu v zmysle citovaného ustanovenia dochádza na základe dvoch právnych skutočností, ktorými sú hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovaného k darcovi alebo členom jeho rodiny a zároveň jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru. 10. Darovanie, a teda ani aplikácia inštitútu vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, nie je vylúčená ani v prípade darovania medzi manželmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru však nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného manžela (porušenie dobrých mravov), ale iba také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. 11. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že žalovaná mu v času, keď ešte boli manželmi, napriek jeho opakovaným žiadostiam neposkytla pomoc v chorobe, možno vychádzať z toho, že v harmonickom manželstve by za špecifických (preukázaných) okolností mohlo takéto správanie naplniť znaky konania v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ak by takýto záver odôvodňovali všetky relevantné okolnosti. To je však nevyhnutné posudzovať vzhľadom na všetky relevantné okolnosti týkajúce sa obdarovaného, avšak i darcu, pričom (odhliadnuc od nepreukázania tvrdeného správania žalovanej) v prípade sporových strán je správanie žalovanej v hrubom rozpore s dobrými mravmi k žalobcovi prakticky vylúčené. Správne k takémuto záveru dospel aj súd prvej inštancie vzhľadom na rozvrat manželstva sporových strán, ktorého príčiny súd v konaní o rozvod ich manželstva ustálil na strane oboch manželov v diametrálne odlišnej povahovej výbave oboch manželov, rozdielnej predstave o manželskom spolužití, o postavení druhého manžela v partnerskom súžití ako aj o smerovaní spoločného života, čo viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu a ukončeniu spolužitia, ktoré bolo sprevádzané nezáujmom o jeho udržanie, a to naviac všetko už v období roku 2015, teda v čase, kedy mal údajne žalobca žiadať žalovanú o poskytnutie pomoci. Za tohto stavu potom, ak by sa aj ukázalo ako pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovanú mienil telefonicky žiadať o pomoc, avšak tá na telefonáty nereagovala a neskôr jeho prichádzajúce hovory blokovala, nemalo by to žiadny význam pre rozhodnutie v spore, nakoľko ani takéto správanie žalovanej by neumožňovalo kvalifikovať správanie žalovanej ako správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ktoré by mohlo byť dôvodov na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Správne súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na to, že pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotnému darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Z uvedeného dôvodu je neopodstatnená i odvolacia námietka žalobcu, ktorý vytýka súdu prvej inštancie, že v spore nevykonal dôkazy, ktorými mienil preukázať takéto správanie žalovanej, keď uvedené skutočnosti (ako už bolo uvedené) nemali žiaden význam pre rozhodnutie v merite veci. Súd prvej inštancie tiež správne poukázal i na to, že žalobca vo výzve na vrátenie daru na žiadne konkrétne správanie žalovanej ani len nepoukázal a vydania predmetných motorových vozidiel sa domáhal iba so všeobecným tvrdením o porušení § 18 Zákona o rodine. 12. V nadväznosti na vyššie uvedené, vychádzajúc tiež z ostatných skutočností, ktoré boli ustálené vykonaným dokazovaním, z ktorého nevyplynulo žiadne také správanie žalovanej, ktorého dôsledky by vo vzťahu k žalobcovi bolo možné považovať za správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi, zakladajúce jeho právo domáhať sa vrátenia daru, správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi nevzniklo v súlade s ustanovením § 630 Občianskeho zákonníka právo domáhať sa proti žalovanej vrátenia daru, resp. žalobou v tomto spore vydania predmetných motorových vozidiel. Pre úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ žalobca spolu s odvolaním predložil lekárske záznamy, na tieto už nie je možné prihliadať, nakoľko žalobca ich nepochybne mal k dispozícii už počas konania na súde prvej inštancie, avšak ich nepredložil a nenavrhol ich vykonanie. 13. Vzhľadom na uvedené, keď súdu prvej inštancie nemožno vytknúť žiadne procesné pochybenie, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ani pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení otázky vzniku nároku žalobcu domáhať sa podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka vrátenia daru, za stavu, keď ani na základe podaného odvolania nebolo možné dospieť k odlišnému posúdeniu danej otázky odvolacím súdom, pričom súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie vo veci, a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil; odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.