{"guid": "901b8d68-de10-46a7-ae12-46a57c28a088:8f34b15c-ee46-475e-9879-1693d150a370", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1315221395.3", "spisova_znacka": "8Co/66/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/66/2019 z 28. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. októbra 2019, sp. zn. 8Co/66/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1315221395.3", "identifikacne_cislo": "1315221395", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ján Škvarka", "sudca_id": 404, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-skvarka-404", "datum_vydania": "2019-10-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Darovacia zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-630", "nazov": "§ 630 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-630", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-630"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-630"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f34b15c-ee46-475e-9879-1693d150a370", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1315221395.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1315221395.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1315221395.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/66/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315221395
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315221395.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: J.. K. V., N.. XX.XX.XXXX, C. W. R. XX/X,
M., T. T., A. B. XX/XX, M., T. T., štátny občan SR, zastúpeného: Advokátska kancelária Consilliaris, s.r.o.,
Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 301, proti žalovanej: V.. Q. V., N.. XX.XX.XXXX, C.
W. Q. X, A., štátny občan SR, o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 27. septembra 2017, č.k. 14C/637/2015-93, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej titulom
vrátenia daru domáhal vydania dvoch osobných motorových vozidiel, a to  vozidla W. XXX E. X, Z. Č.: A. -
XXXIL, rok výroby 1995, farba: šedá metalíza a vozidla W. E. C., evidenčné číslo: A. - XXXVY, rok výroby
2003, farba: strieborná (tmavá šedá), podrobne špecifikovaných v petite žaloby.                    O trovách
konania rozhodol tak, že žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2.  Na základe zhodných vyjadrení strán a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že na základe
darovacej zmluvy uzavretej dňa 06.10.2008 a darovacej zmluvy uzavretej dňa 13.05.2009 medzi
žalobcom ako darcom a žalovanou ako obdarovanou došlo za trvania ich manželstva k darovaniu,
pričom predmetom darovania - darom boli osobné motorové vozidlá vo výlučnom vlastníctve žalobcu,
ktoré sú predmetom tohto sporu a ktoré v dôsledku darovania nadobudla žalovaná do svojho
výlučného vlastníctva. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, listom zo dňa 16.09.2015
označeným ako ,,Zánik darovacieho vzťahu - vrátenie daru\" adresovaným žalovanej a doručeným jej
dňa 18.09.2015, využil svoje právo podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka na vrátenie predmetných
vozidiel a žalovanej oznámil, že doručením tohto jeho písomného prejavu vôle do sféry jej vplyvu
došlo k zániku darovacieho vzťahu založeného vyššie uvedenými darovacími zmluvami a že sa tým
obnovuje jeho vlastnícke právo k predmetu darovania. Ako dôvody na strane žalovanej, ktorými žalovaná
napĺňa predpoklady správania sa, ktoré je možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov,
označil žalobca neplnenie povinností žalovanej, vyplývajúce jej                 z § 18 Zákona o
rodine. Mal tiež preukázané, že dňa 28.01.2015 žalovaná opustila spoločnú domácnosť, ktorú dovtedy
zdieľala so žalobcom a dňa 15.01.2015 podala návrh na rozvod manželstva. O návrhu na rozvod bolo
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.09.2016 č.k. 38P/13/2015-208, ktorým
súd manželstvo žalobcu a žalovanej rozviedol, pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že ako hlavnú
príčinu rozvratu súd ustálil diametrálne odlišnú povahovú výbavu oboch manželov, rozdielne predstavy
o manželskom spolužití, o postavení druhého manžela v partnerskom súžití ako aj o smerovaní
spoločného života, čo viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu manželov a ukončeniu spolužitia, ktorý
je sprevádzaný nezáujmom o jeho udržanie.



3.  Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 39, § 126 ods. 1, § 143 §
628 ods. 1, 2 a § 630 Občianskeho zákonníka, § 18, § 19 ods. 1,3 Zákona o rodine,               a
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Zdôraznil, že ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka
je špecifickou právnou normou, ktorá priznáva právne dôsledky spojené                   s požiadavkou
určitého správania obdarovaného, a to o vzťahu k darcovi a členom jeho rodiny, ktorý získal majetkový
prospech bezplatne. Zákon spája právne dôsledky v podobe možnosti žiadať vrátenie daru so splnením
zákonných predpokladov uvedených v § 630 Občianskeho zákonníka. K zániku grantového vzťahu
dochádza na základe dvoch právnych skutočností: (a) hrubé porušenie dobrých mravov správaním
obdarovaného voči darcovi, a (b) jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému smerujúci
k vráteniu daru, pričom obsahom žiadosti musí byť aj dôvod jeho vrátenia; žiadosť o vrátanie daru má
dôsledky odstúpenia od zmluvy a doručením obdarovanému má za následok zrušenie darovacej zmluvy
od počiatku (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Absencia uvedenia dôvodu má za následok neurčitosť
uplatnenia práva, a teda jeho absolútnu neplatnosť. V žiadosti musia byť uvedené konkrétne skutočnosti,
v ktorých vidí darca hrubé porušenie dobrých mravov - len tak, pri súčasnom splnení predpokladov
podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka nastanú zamýšľané účinky jednostranného úkonu darcu. K
obnoveniu pôvodného stavu dochádza už prejavom darcu doručeného obdarovanému, z ktorého je
zrejmé, že uplatňuje vrátenie daru. Ak bol prejav darcu doručený, ruší sa darovacia zmluva a obnovuje
sa pôvodný vzťah, t.j. obnoví sa vlastníctvo darcu s účinkami ex nunc (okamihom, kedy jeho prejav došiel
obdarovanému, pričom obnovenie nie je závislé na uplatnení nároku na súde), a obdarovaný, ktorý sa
stal neoprávneným držiteľom je povinný vec vydať (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právo darcu
domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej
významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného (R 88/1998). Rovnako znaky skutkovej
podstaty vrátenia daru podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka nenapĺňa iba nevďak, ojedinelý exces v
správaní obdarovaného, prípadne reakcie na nevhodné správanie darcu. Musí ísť o také správanie, ktoré
s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Ust. § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych
pravidiel správania - súhrn určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných
noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje
obdarovaného za jeho správanie, hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené právo darcu na
vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká
pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov
obdarovaným. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré
vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie
dobrých mravov. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len
také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny
pocit                  a úsudok darcu (R 61/1997). Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do
úvahy                a hodnotiť i správanie sa samotnému darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je
príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu
vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky
hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme zreteľ tiež na správanie darcu za účelom posúdenia,
či on sám sa nespráva, alebo nesprával voči obdarovanému                      v rozpore s dobrými
mravmi, a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo
členom jeho rodiny (rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/2018/2010). Pokiaľ
ide o právny dôvod podanej žaloby na vrátenie daru, zákonný pojem hrubé porušenie dobrých mravov
predstavuje kvalifikované správanie sa obdarovaného, ktoré je dôvodom na vrátanie daru v zmysle ust.
§ 630 Občianskeho zákonníka. Preto v konaní skúmal, či je splnený tento predpoklad preto, aby si
žalobca úspešne uplatnil svoje právo na vrátenie daru v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ žalobca uvádzal ako dôvod uplatnenia svojho práva na vrátenie daru skutočnosť, že žalovaná si
neplnila povinnosti, ktoré jej ako jeho manželke priamo vyplývali z ust. § 18 Zákona o rodine, a že opustila
spoločnú domácnosť a podala návrh na rozvod manželstva, dospel k záveru, že uvedené skutočnosti v
žiadnom prípade samé osebe nenapĺňajú zákonný pojem hrubého porušenia dobrých mravov. Možnosť
zrušenia manželstva rozvodom je právnym poriadkom Slovenskej republiky aprobovaná, teda samotný
rozvod manželstva                   v žiadnom prípade nepredstavuje porušenie všeobecne platných
noriem morálky. V zmysle ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine podmienkou pre rozvod manželstva
je skutočnosť, že došlo ku kvalifikovanému rozvratu vzťahov medzi manželmi, keď manželstvo viac
neplní svoj spoločenský účel. Je nepochybné, že žalovaná 28.01.2015 opustila spoločnú domácnosť
so žalobcom a k zrušeniu manželstva rozvodom došlo rozsudkom zo dňa 27.09.2016. Na základe
uvedeného konštatoval, že vzájomné citové odcudzenie medzi manželmi, ktorého následkom došlo k



rozvodu manželstva a opusteniu spoločnej domácnosti, nepredstavuje zo strany žalovanej také konanie,
ktorým by hrubo porušila dobré mravy voči žalobcovi. Opustenie spoločnej domácnosti a rozvod za
situácie, že vzťahy medzi manželmi (stranami tohto konania) boli dlhodobo narušené a rozvrátené,
nevykazuje znaky správania hrubo porušujúceho dobré mravy a nie je právne relevantné podľa ust. §
630 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti prihliadol aj na vyššie uvedený princíp vzájomnosti, keď
je možné konštatovať, že jedným (i keď možno nie jediným) z dôvodov opustenia spoločnej domácnosti
a podania návrhu na rozvod žalovanou bolo správanie žalobcu jednak v rozpore                 s ust.
§ 18 Zákona o rodine a ust. § 19 ods. 3 Zákona o rodine. Ako sám žalobca v konaní                  o
rozvod pripustil, v manželstve boli prítomné konflikty a nedorozumenia. Súd ako hlavnú príčinu rozvratu
v konaní o rozvod manželstva ustálil diametrálne odlišnú povahovú výbavu oboch manželov, rozdielne
predstavy o manželskom spolužití, o postavení druhého manžela    v partnerskom súžití ako aj o
smerovaní spoločného života, čo viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu manželov a ukončeniu
spolužitia, ktorý je sprevádzaný nezáujmom               o jeho udržanie. Tomuto záveru súdu v konaní
o rozvode zodpovedá aj vyjadrenie žalovanej    v tomto konaní ohľadne toho, že žalobca požadoval,
aby sa táto venovala len aktivitám, ktoré boli v jeho záujme a nemala priestor na vlastnú realizáciu. Z
tohto dôvodu prihliadol na to, že dôvodom správania žalovanej (opustenie spoločnej domácnosti) boli
konflikty so žalobcom, teda aj správanie žalobcu voči žalovanej, a preto reakciu žalovanej na nevhodné
správanie darcu nemožno považovať za naplnenie hmotnoprávnych predpokladov skutkovej podstaty
vrátenia daru tak, ako to má na mysli ust. § 630 Občianskeho zákonníka. K neskôr uvedenému dôvodu,
v ktorom žalobca vidí hrubé porušenie dobrých mravov žalovanej voči žalobcovi, a to neposkytnutie
pomoci žalovanou žalobcovi v zdravotných komplikáciách                    v rozhodnom období,
zdôraznil, že žalobca takéto správanie žalovanej žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, pričom
nepreukázal ani tú skutočnosť, že ho postihovali zdravotné komplikácie, a ak áno, v akom rozhodnom
období a ani to, že by preukázateľne požadoval pomoc od žalovanej a táto ju odmietla žalobcovi
poskytnúť. Obmedzenie komunikácie žalovanej so žalobcom v období začatia rozvodového konania,
alebo bezprostredne po jeho začatí a v období vyvrcholenia konfliktov medzi manželmi, ktoré vyústili
do rozvodu manželstva, nespĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov, a to ani z hľadiska intenzity
ani z hľadiska sústavnosti. Preukázanie týchto skutočností by nezabezpečilo ani vykonanie právnym
zástupcom žalobcu navrhovaného dôkazu, spočívajúceho vo vyžiadaní výpisu hovorov za rozhodné
obdobie od 01.01.2015-18.09.2015, ktoré právny zástupca žalobcu navrhoval za účelom preukázania
toho, že žalobca sa pokúšal žiadať od žalovanej pomoc                 v čase zhoršenia zdravotného stavu
a táto buď telefón nezdvíhala, alebo mala číslo zablokované. Ani keby bolo preukázané, že sa žalobca
pokúšal kontaktovať žalovanú, tak ani početnosť, ani frekvencia či rozhodné obdobie realizácie hovorov
alebo naopak, nemožnosť realizovať hovor v tomto období, by nepreukazovali, že žalobca bol postihnutý
zdravotnými komplikáciami, že žiadal alebo chcel žiadať od žalovanej pomoc a že žalovaná žalobcovi
pomoc odmietla poskytnúť. Kedy došlo k zablokovaniu telefónneho čísla žalobcu žalovanou nebolo
sporné (september 2015). Z tohto dôvodu uznesením v súlade s ust. § 185 ods. 1 C.s.p. na pojednávaní
dňa 13.09.2017 zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na vykonanie takéhoto dôkazu. Neskôr na
opakované otázky súdu, strany sporu zhodne uviedli, že ďalšie návrhy na doplnenia dokazovania (a iné
prostriedky procesného útoku a obrany) nemajú.                K okolnostiam, ktoré predchádzali darovaniu
alebo ktoré boli dôvodom darovania                        a k tvrdeniu žalobcu, že spolužitie žalovanej so
žalobcom bolo z jej strany účelové a brala ho ako \"odplatnú činnosť\", uviedol, že žalobca ako darca sa
ako dôvodu vrátenia daru nemôže dovolávať skutkových okolností, ktoré nastali alebo existovali v čase
pred darovaním, prípadne okolností, za ktorých bol právny úkon urobený a o ktorých obe strany vedeli,
pričom posudzovanie dôvodov, pre ktoré ten-ktorý z manželov zotrvával v manželstve, ktoré trvalo viac
ako 13 rokov, nie je pre posúdenie skutočnosti, či správanie žalovanej napĺňa znaky hrubého porušenia
dobrých mravov voči žalobcovi, právne relevantné. Je možné dôvodiť, že podmienky, za akých toto
manželstvo fungovalo, boli obom manželom celý čas známe, boli predmetom konsenzu oboch manželov
a v prípade, ak došlo k darovaniu, nie je dôvodné toto slobodné rozhodnutie žalobcu spochybňovať a
dovolávať sa okolností, za ktorých k tomu darovaniu došlo ako dôvodu vrátenia daru. Žalobca, okrem
dôvodu opustenia spoločnej domácnosti, ani v žiadosti na vrátanie daru, ani neskôr v konaní, neuviedol
presne konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov žalovanou voči nemu,
čo je základnou požiadavkou na určitosť takéhoto jednostranného úkonu darcu. Z uvedených dôvodov
nebolo možné podanej žalobe vyhovieť. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 C.s.p. a tento nárok priznal úspešnej žalovanej v celom rozsahu.
4.  Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadnutý
rozsudok žiadal zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok



nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Uviedol, že
naplnenie odvolacích dôvodov podľa               § 365 ods. 1 písm. d), e) a g) C.s.p. vidí v tom, že
súd predovšetkým nevykonal dôkaz navrhnutý na pojednávaní dňa 13.09.2017 v podobe zabezpečenia
výpisu jeho hovorov za rozhodné obdobie od 01.01.2015 - 18.09.2015. Týmito údajmi nedisponuje,
nakoľko podľa              § 8 zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších
predpisov ide                        o telekomunikačné tajomstvo a v záujme nespochybniteľnosti
predkladanej informácie vyžiadať nemôže. Navyše nemal možnosť túto skutočnosť preukázať ani iným
spôsobom ako dôkazom, o ktorého vykonanie požiadal súd, nakoľko aj ním používané telefónne číslo
bolo                v období od 01.01.2015 - 18.09.2015 registrované na advokátsku kanceláriu žalovanej
a bez jej súhlasu mu mobilný operátor výpis hovorov z telefónneho čísla neposkytne. Ak by súd vyššie
uvedený navrhnutý dôkaz vykonal, došlo by k preukázaniu tvrdených skutočností, konkrétne tých,
že naozaj v rozhodnom období 01.01.2015 - 18.09.2015 žiadal viackrát prostredníctvom pokusov o
uskutočnenie  telefonických spojení z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu o pomoc žalovanú, ktoré
pokusy o telefonické spojenie však boli neúspešné z dôvodu odmietnutia prijať hovor žalovanou, resp.
z dôvodu zablokovania jeho telefónneho čísla žalovanou, ktorú skutočnosť potvrdila i sama žalovaná.
V nadväznosti na takto zabezpečený dôkazný prostriedok bol do konania pripravený predložiť lekársku
správu vyžiadanú z Kliniky stereotaktickej rádiochirurgie, ktorá potvrdzuje, že bol v roku 2015 viackrát
ošetrovaný v akútnom stave na ambulancii Kliniky s diagnostickým záverom ,,Poškodenie driekových a
iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou,\" na ktorú diagnózu sa lieči od roku 2013. Uvedenými
dôkazmi by preukázal ním tvrdený zdravotný stav a tiež jeho viacnásobné snahy o žiadosti o pomoc
od žalovanej ako svojej vtedajšej manželky, ktoré mu však vyššie uvedeným necitlivým a predovšetkým
spôsobom v rozpore                              s ustanovením § 18 Zákona o rodine odmietla poskytnúť.
Z procesnej opatrnosti nebola preto lekárska správa z Kliniky do konania dosiaľ predložená a preto ju
v prílohe predložil spolu                s odvolaním. Nakoľko mu žalovaná vyššie uvedeným spôsobom
odmietla poskytnúť pomoc, bol nútený obrátiť sa so žiadosťami o pomoc na jemu spriaznené, avšak
cudzie osoby, ktoré ho viackrát v roku 2015 v stave akútneho zhoršenia zdravotného stavu odviezli
na Kliniku                 a absolvovali s ním i následné vyšetrenia a kontroly. Uvedenú skutočnosť
tieto osoby kedykoľvek prednesú a predložil aj čestné vyhlásenia osôb, ktoré ním tvrdené skutočnosti
potvrdzujú. Konštatoval, že pre posúdenie dôvodnosti žaloby boli vyššie uvedené skutočnosti rozhodné,
pričom súd prvej inštancie tým, že navrhnutý dôkaz v podobe zabezpečenia výpisu hovorov za rozhodné
obdobie od 01.01.2015 - 18.09.2015 nevykonal, zistil skutkový stav, ktorý pre záver o nedôvodnosti
žaloby neobstojí, čím spôsobil vady rozhodnutia, ktoré mali za následok jeho nesprávne rozhodnutie o
zamietnutí žaloby. Zdôraznil, že vzhľadom na vyššie uvedené preukázal všetky zákonné predpoklady
pre naplnenie znakov skutkovej podstaty hrubého porušenia dobrých mravov žalovanou, ktorého sa
žalovaná voči nemu dopustila tým, že mu v období od 01.01.2015 - 18.09.2015 neposkytla požadovanú
pomoc pri zhoršení zdravotného stavu, na základe čoho adresoval žalovanej list zo dňa 16.09.2015
označený ako ,,Zánik darovacieho vzťahu\", čím vyvolal účinky zániku darovacieho vzťahu medzi ním ako
darcom a žalovanou ako obdarovanou vo vzťahu k darovaným hnuteľným veciam - motorovým vozidlám.
Predmetný list bol žalovanej doručený dňa 18.09.2015 v dôsledku čoho došlo k zániku darovacieho
vzťahu a podanú žalobu o vydanie hnuteľných vecí preto považuje za dôvodnú.
5.  Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že súhlasí nielen s rozsudkom - rozhodnutím vo veci samej, ale i jeho odôvodnením
ako i s dôvodom, prečo súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom na pojednávaní dňa 13.9.2017, teda
vyžiadanie výpisu hovorov za rozhodné obdobie od 1.1.2015 do 18.9.2015, ktorým mal žalobca v úmysle
\"preukázať\" jeho údajné snahy o žiadosti                      o pomoc, ktoré mu mala údajne necitlivým spôsobom
a v rozpore s ust. § 18 zák. o rodine odmietnuť poskytnúť. V tejto súvislosti sa plne stotožnila s názorom
súdu, podľa ktorého preukázanie toho, že žalobca sa pokúšal ju žiadať o pomoc v čase zhoršenia
zdravotného stavu a ona buď nedvíhala alebo mala číslo zablokované, by nezabezpečilo vykonanie ním
navrhovaného dôkazu - vyžiadanie výpisu hovorov za rozhodné obdobie, nakoľko ani frekvencia, ani
dĺžka, ani početnosť, ani možnosť či nemožnosť realizácie hovoru v tomto období by nepreukazovali,
že žalobca bol postihnutý zdravotnými komplikáciami, že žiadal              v dôsledku zdravotných
komplikácií pomoc od nej a ona pomoc odmietla poskytnúť, nakoľko z výpisu hovorov sa nedá zistiť
ani obsah hovoru, ani subjektívna motivácia volajúceho, či jeho zámer. Teda nemožno ani vylúčiť, že
nebolo zámerom volajúceho (žalobcu) žiadať                  o pomoc v zdravotných ťažkostiach, ale naopak
opakovane a systematicky vyvolať zlý psychický stav u volaného (žalovanej), z dôvodu prebiehajúceho
rozvodového konania, tak ako už v konaní uviedla. Žalobca mohol počas dva roky trvajúceho konania



iným spôsobom ako výpisom hovorov preukázať, že mal v rozhodnom období zdravotné ťažkosti, ale
ani to neurobil. V konaní pred súdom nepredložil jeden jediný dôkaz, ktorý by uvádzal                             a
potvrdzoval jeho zdravotné ťažkosti, skutočnosti, že by ju o pomoc žiadal, ani žiadny dôkaz o tom, že by
mu mala požadovanú pomoc odmietnuť. Na pojednávaní 13.9.2017 nemal žalobca žiadne ďalšie návrhy
na vykonanie dokazovania ani pred zamietnutím jeho návrhu                o zabezpečenie výpisu z hovorov
za rozhodné obdobie od 01.01.2015-18.9.2015 a potvrdenie operátora o zablokovaní telefónneho čísla,
ani po zamietnutí a ani po poučení strán súdom podľa § 154 C.s.p. Naopak uviedol, že si neuplatňuje
ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Preto nevidí žiadny právny dôvod, prečo by
mal odvolací súd na ním predloženú lekársku správu vystavenú 31.10.2017 a čestné prehlásenia W. J.,
K. T. P. V. X. prihliadať, keď všetky tieto listiny mohli byť predložené v konaní pred súdom prvej inštancie.
V tejto súvislosti tiež poukázala na to, že                v období od 1.1.2015 do 18.9.2015 si so žalobcom
vymenili stovky emailov a ani v jednom               z nich nie je zmienka o tom, že by vzhľadom na svoj
zdravotný stav potreboval jej pomoc alebo ju o ňu žiadal, nehovoril ani o zdravotných problémoch, ktoré
by si vyžadovali jej pomoc a nezmienil sa o nich ani v telefonických rozhovoroch, alebo prostredníctvom
SMS. Ak ju teda žalovaný o pomoc nežiadal, nemohla ju ani poskytnúť alebo odmietnuť. O tom, že by ju
žiadal o poskytnutie pomoci, ktorú by mu odmieta sa nezmieňuje ani v samotnej žiadosti o vrátenie daru
zo dňa 16.9.2015, ktorá vyznieva ako účelová reakcia na septembrové pojednávanie (2015) súdu vo veci
rozvodu, ktoré žalobca zmaril, aby sa prioritne mohol venovať majetkovým záležitostiam, pričom v tejto
listine žalobca nijakým spôsobom nekonkretizuje, v čom vidí porušenie dobrých mravov, okrem sterilnej
citácie ustanovení zákona. Napriek tomu, že konanie na súde prvej inštancie trvalo takmer dva roky,
žalobca nepredložil jediný konkrétny dôkaz o tom, že by jej pomoc potreboval, že by ju o ňu žiadal                a
že by ju odmietla. Napokon poukázala na to, že ak by sa žalobcovi na základe dodatočne vyfabulovaných
dôkazov aj podarilo formálne preukázať splnenie hrubého porušenia dobrých mravov  (nakoľko reálne
k porušeniu dobrých mravov neposkytnutím pomoci žalovanej žalovanému nikdy nedošlo), absentuje
určitosť jednostranného úkonu žalobcu, čo má za následok jeho neplatnosť. Preto, ak by aj súd prvej
inštancie vykonal navrhovaný dôkaz alebo aj iný dôkaz s cieľom preukázať hrubé porušenie dobrých
mravov, nemohol by žalobe vyhovieť, nakoľko nedošlo naplneniu druhej zákonnej podmienky v zmysle
ust. § 630 Občianskeho zákonníka.
6.  Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §
378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7.  V preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie, vychádzajúc dôsledne                           z rozhodujúcich
skutočností opísaných žalobcom v podanej žalobe a v ďalšom priebehu konania dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie opodstatnenosti
žaloby o vydanie dvoch osobných motorových vozidiel (W. XXX E. X P. W. E. C.), podrobne
špecifikovaných v petite žaloby, titulom vrátenia daru. Po správnom vyhodnotení výsledkov vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správne
právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka, ktoré
aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou praxou                 a judikatúrou, a svoje dôvody
vedúce k zamietnutiu žaloby aj dostatočne objasnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok
účastníkov súvisiacich                s predmetom konania, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v
tomto smere za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery
súdu prvej inštancie  za správne a v celom rozsahu sa  stotožňuje s dôvodmi uvedenými                            v
odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v
celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie,
ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok
vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Stotožňujúc sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie, na zdôraznenie jeho správnosti poukazuje odvolací súd na nasledovné právne
významné aspekty prípadu                         z hľadiska odvolacích námietok žalobcu.
8.  Žalobca v tomto spore riadne v žalobe opísal rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera dôvodnosť
podanej žaloby. Splnenie zákonom stanovených predpokladov pre vrátenie daru    (§ 630 Občianskeho
zákonníka) odvodzuje v tomto spore od skutočnosti, že hoci u neho došlo v roku 2015 k výraznému
zhoršeniu zdravotného stavu, žalovaná mu napriek jeho viacnásobným snahám a žiadostiam o pomoc
necitlivým a predovšetkým v rozpore                           s ustanovením § 18 Zákona o rodine odmietla
poskytnúť pomoc. Osobitne však treba zdôrazniť, že v liste zo dňa 16.09.2015 označenom ako ,,Zánik
darovacieho vzťahu - vrátenie daru\" adresovanom žalovanej a doručenom jej dňa 18.09.2015, vyzval



žalovanú podľa ust.                 § 630 Občianskeho zákonníka na vrátenie predmetných vozidiel (daru) a
ako dôvod pre vrátenie daru označil iba neplnenie povinností žalovanej ako manželky, vyplývajúce jej z
§ 18 Zákona o rodine. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd                    v
konaní nie je viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku, avšak je (striktne) viazaný (limitovaný)
vymedzením rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu, o ktoré tento opiera uplatnené nároky.
9.  K zániku darovacieho vzťahu v zmysle citovaného ustanovenia dochádza na základe dvoch právnych
skutočností, ktorými sú hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovaného k darcovi alebo
členom jeho rodiny a zároveň jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému, ktorým sa
darca domáha vrátenia daru.
10.  Darovanie, a teda ani aplikácia inštitútu vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, nie je
vylúčená ani v prípade darovania medzi manželmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu
na vrátenie daru však nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného manžela (porušenie dobrých
mravov), ale iba také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.
11.  Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že žalovaná mu v času, keď ešte boli manželmi, napriek jeho
opakovaným žiadostiam neposkytla pomoc v chorobe, možno vychádzať z toho, že v harmonickom
manželstve by za špecifických (preukázaných) okolností mohlo takéto správanie naplniť znaky konania
v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ak by takýto záver odôvodňovali všetky relevantné okolnosti. To
je však nevyhnutné posudzovať vzhľadom na všetky relevantné okolnosti týkajúce sa obdarovaného,
avšak i darcu, pričom (odhliadnuc od nepreukázania tvrdeného správania žalovanej) v prípade
sporových strán je správanie žalovanej v hrubom rozpore s dobrými mravmi k žalobcovi prakticky
vylúčené. Správne                   k takémuto záveru dospel aj súd prvej inštancie vzhľadom na rozvrat
manželstva sporových strán, ktorého príčiny súd v konaní o rozvod ich manželstva ustálil na strane oboch
manželov v diametrálne odlišnej povahovej výbave oboch manželov, rozdielnej predstave                        o
manželskom spolužití, o postavení druhého manžela v partnerskom súžití ako aj                         o
smerovaní spoločného života, čo viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu a ukončeniu spolužitia,
ktoré bolo sprevádzané nezáujmom o jeho udržanie, a to naviac všetko už v období roku 2015, teda v
čase, kedy mal údajne žalobca žiadať žalovanú o poskytnutie pomoci. Za tohto stavu potom, ak by sa
aj ukázalo ako pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovanú mienil telefonicky žiadať o pomoc, avšak tá na
telefonáty nereagovala a neskôr jeho prichádzajúce hovory blokovala, nemalo by to žiadny význam pre
rozhodnutie v spore, nakoľko ani takéto správanie žalovanej by neumožňovalo kvalifikovať správanie
žalovanej ako správanie                       v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ktoré by mohlo byť dôvodov
na vrátenie daru podľa                 § 630 Občianskeho zákonníka. Správne súd prvej inštancie v tejto
súvislosti poukázal aj na to, že pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť
i správanie sa samotnému darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného
správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Z uvedeného dôvodu je neopodstatnená
i odvolacia námietka žalobcu, ktorý vytýka súdu prvej inštancie, že v spore nevykonal dôkazy, ktorými
mienil preukázať takéto správanie žalovanej, keď uvedené skutočnosti (ako už bolo uvedené) nemali
žiaden význam pre rozhodnutie v merite veci. Súd prvej inštancie tiež správne poukázal i na to, že
žalobca vo výzve na vrátenie daru na žiadne konkrétne správanie žalovanej ani len nepoukázal a vydania
predmetných motorových vozidiel sa domáhal iba so všeobecným tvrdením o porušení § 18 Zákona o
rodine.
12.  V nadväznosti na vyššie uvedené, vychádzajúc tiež z ostatných skutočností, ktoré boli ustálené
vykonaným dokazovaním, z ktorého nevyplynulo žiadne také správanie žalovanej, ktorého dôsledky
by vo vzťahu k žalobcovi bolo možné považovať za správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi,
zakladajúce jeho právo domáhať sa vrátenia daru, správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobcovi nevzniklo v súlade s ustanovením § 630 Občianskeho zákonníka právo domáhať sa proti
žalovanej vrátenia daru, resp. žalobou                       v tomto spore vydania predmetných motorových
vozidiel. Pre úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ žalobca spolu s odvolaním
predložil lekárske záznamy, na tieto už nie je možné prihliadať, nakoľko žalobca ich nepochybne mal k
dispozícii už počas konania na súde prvej inštancie, avšak ich nepredložil a nenavrhol ich vykonanie.
13.  Vzhľadom na uvedené, keď súdu prvej inštancie nemožno vytknúť žiadne procesné pochybenie,
ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ani pochybenie pri skutkovom a právnom
posúdení otázky vzniku nároku žalobcu domáhať sa podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka vrátenia
daru, za stavu, keď ani na základe podaného odvolania nebolo možné dospieť k odlišnému posúdeniu
danej otázky odvolacím súdom, pričom súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania vyporiadal
so všetkými relevantnými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie vo veci, a svoje rozhodnutie i



náležite odôvodnil; odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).
14.  O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
15.  Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/637/2015", "guid": "d13aeb8d-fc56-416e-b339-bd2e2814c971:2afdec56-cc86-4159-934f-72eae781e33c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "901b8d68-de10-46a7-ae12-46a57c28a088:ee3aef66-7c98-4aa0-9f06-5ab28aade553", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1315221395.3", "spisova_znacka": "8Co/66/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/66/2019 z 28. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1315221395.3"}], "citovane_v": []}