Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/210/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118214761 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1118214761.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu Metrostav Slovakia a.s., Mlynské Nivy 68, Bratislava, IČO: 47 144 190, práv. zast. Tomášek & partners, s.r.o., Rožňavská 2, Bratislava, IČO: 36 858 811, proti žalovanému v 1/ develop BS s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 44 871 210, žalovanému 2/ Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, práv. zast. AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., P.O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036 o návrhoch na nariadenie zabezpečovacích opatrení, alt. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 39Cb/96/2018-453 zo dňa 9.10.2018, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 39Cb/96/2018-453 zo dňa 9.10.2018 p o t v r d z u j e. Žalovanému 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 7.9.2018 a čiastočne zmeneným podaním doručeným súdu dňa 2.10.2018, ktorým sa žalobca domáhal - nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi v prospech žalobcu záložné právo k pohľadávkam žalovaného 1/ zo všetkých bankových účtov žalovaného 1/ vedených u žalovaného 2/, a to na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/ vo výške 1.000.013,81 EUR s príslušenstvom, ktorá vznikla na základe zmluvy o dielo č. 55/0/1380/2015 v znení jej dodatkov („návrh 1“); - alternatívne, ak by zriadenie záložného práva k pohľadávkam žalovaného 1/ nebolo možné, žalobca navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému 1/ nakladať s peňažnými prostriedkami na bankových účtoch žalovaného 1/ vedených u žalovaného 2/ až do výšky 1.000.013,81 EUR a žalovanému 2/ uloží povinnosť zablokovať peňažné prostriedky na bankových účtoch žalovaného 1/ vedených u žalovaného 2/ až do výšky 1.000.013,81 EUR („návrh 2“); - alternatívne, ak by mal súd za to, že účelnejšie je zabezpečiť pohľadávku žalobcu zriadením záložného práva k nehnuteľnému majetku vo vlastníctve žalovaného 1/, navrhol žalobca nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na stavbe súpisné číslo č. XXXX (bytový dom) postavenej na pozemkoch: parc. č. XXXX/ XX, parcela registra C, evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2, parc. číslo XXXX/XXX, parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 719 m2, parc. číslo XXXX/XXX, parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2 a evidovanými na LV č. XXXX, k.ú. W. ako: Byt č. 3 na 1. poschodí bytového domu a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 2657/538592; Byt č. 5 na 1. poschodí bytového domu a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 3818/538592; Byt č. 6 na 1. poschodí bytového domu a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 3818/538592; Byt č. 7 na 1. poschodí bytového domu a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 3818/538592; Byt č. 9 na 1. poschodí bytového domu a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 4087/538592; Byt č. 16 na 2. poschodí bytového domu a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 4202/538592; Byt č. 50 na 7. poschodí bytového domu a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 5671/538592; Byt č. 54 na 8. poschodí bytového domu a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 2711/538592; Byt č. 55 na 8. poschodí bytového domu a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 10561/538592; Byt č. 58 na 8. poschodí bytového domu a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 9512/538592; Byt č. 63 na 9. poschodí bytového domu a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 3137/538592; Byt č. 66 na 10. poschodí bytového domu a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 2719/538592; Byt č. 73 na 11. poschodí bytového domu a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 3163/538592; Nebytový priestor č. 12 - 1 na prízemí bytového domu a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 5198/538592, a to na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/ vo výške 1.000.013,81 EUR s príslušenstvom, ktorá vznikla na základe zmluvy o dielo č. 55/0/1380/2015 v znení jej dodatkov („návrh 3“). 2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný 1/ uzatvorili dňa 21.2.2013 zmluvu o dielo č. 46/0/1130/2013 v znení jej dodatkov, na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného 1/ ako objednávateľa vykonať dielo - Stavbu Villa Cosmopolitan v Karlovej Vsi. Osobitnou dohodou k zmluve o dielo I v znení jej dodatkov sa žalovaný 1/ zaviazal zriadiť v prospech žalobcu záložné právo k bytom č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX v Stavbe Villa Cosmopolitan, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu na vyplatenie časti ceny diela (ďalej ako „Osobitná dohoda k zmluve I“)Žalobca uviedol, že žalovaný 1/ toto záložné právo v prospech žalobcu nikdy nezriadil a žalobcovi nezaplatil časť ceny za dielo vo výške 702.105,28 EUR (ďalej ako „Pohľadávka zo zmluvy I“). Po vykonaní diela žalobcom a jeho odovzdaní žalovanému 1/ v období od októbra 2014 do februára 2015 žalovaný 1/ postupne previedol vlastníckej právo k jednotlivým bytovým a nebytovým priestorom v stavbe na tretie osoby, za čo mal podľa žalobcu žalovaný 1/ obdržať finančné prostriedky vo výške 2.610.092,- EUR s DPH. Žalobca poukázal na to, že hoci žalovaný 1/ získal z predaja bytov dostatok finančných prostriedkov a splatil úver voči financujúcej banke, žalobcovi nezaplatil pohľadávku zo zmluvy I a ani v jeho prospech nezriadil dohodnuté záložné právo, ale získané finančné prostriedky použil ako investíciu do svojho ďalšieho developerského projektu - na výstavbu Stavby Bytový dom Čapajevova. Žalovaný 1/ sa zbavil akéhokoľvek svojho majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku zo zmluvy I, žalobca pristúpil na ďalšiu spoluprácu so žalovaným 1/ a dňa 21.10.2015 uzatvorili so žalovaným 1/ zmluvu o dielo č. 55/0/1380/2015 v znení jej dodatkov (ďalej ako „Zmluva o dielo II“), predmetom ktorej bola výstavba - Stavby Bytový dom Čapajevova. Spolu so zmluvou o dielo II uzatvorili strany aj Osobitnú dohodu k zmluve o dielo II (ďalej ako „Osobitná dohoda k zmluve II“). Zmluvou o dielo II a Osobitnou dohodou k zmluve II sa zmluvné strany dohodli, že časť ceny za dielo podľa Zmluvy o dielo II vo výške 1.000.013,81 EUR žalovaný 1/ zaplatí žalobcovi až po úplnom splatení pohľadávky banky financujúcej výstavbu Stavby Bytový dom Čapajevova, t. j. pohľadávky žalovaného 2/ voči žalovanému 1/ so Zmluvy o úvere č. 830/CC/16 (ďalej ako „Zmluva o úvere“). Žalobca uviedol, že dôvodom odloženia splatnosti časti ceny za dielo vo výške 1.000.013,81 EUR bez DPH bolo, že žalovaný 1/ nedisponoval dostatočnými vlastnými finančnými prostriedkami na to, aby mu žalovaný 2/ poskytol úver v požadovanej výške. Žalobca tým de facto mal poskytnúť žalovanému 1/ sumu 1.000.013,81 EUR na rozbeh výstavby. Žalobca má za to, že jeho celková finančná angažovanosť na výstavbe Stavby Bytový dom Čapajevova je ešte vyššia, nakoľko okrem sumy 1.000.013,81 EUR sa žalobca mal na financovaní podieľať aj sumou 702.105,28 EUR. Podľa názoru žalobcu sa teda na financovaní developerského projektu žalovaného 1/ podieľal sumou v celkovej výške 1.702.119,09 EUR, a preto považoval ochranu žalobcu formou navrhovaných opatrení za dôvodnú a primeranú. Žalovaný 1/ sa v Osobitnej dohode k zmluve II zaviazal zabezpečiť, aby v zmysle Zmluvy o úvere uzatvorenej so žalovaným 2/, bola suma 1.000.013,81 EUR (po úplnom splatení pohľadávky žalovaného 2/ voči žalovanému 1/) automaticky a bez potreby akéhokoľvek pokynu žalovaného 1/ prevedená na účet žalobcu. Dňa 21.10.2015 sa žalobca a žalovaný 1/ tiež dohodli o pohľadávke zo zmluvy I. Na základe dohody žalobcu, žalovaného 1/ a spoločnosti BS investments, a.s., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 45 844 127 (ďalej ako „spoločnosť BS investments“), záväzok žalovaného 1/ na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy I prevzala spoločnosť BS investments a zaviazala sa ho splniť najneskôr do 30.6.2017 a žalovaný 1/ sa zároveň zaručil za splnenie záväzku spoločnosti BS investments. Žalobca poukázal na to, že spoločnosť BS investments, ani žalovaný 1/ ako ručiteľ si uvedené povinnosti nesplnili. Dňa 21.10.2015 žalobca a žalovaný 1/ ďalej uzatvorili Zmluvy o budúcom zriadení záložného práva k bytom č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX v Stavbe Bytový dom Čapajevova v prospech žalobcu, ktorými sa žalovaný 1/ zaviazal vyzvať žalobcu na uzatvorenie záložných zmlúv do 60 dní po tom, čo bude možné záložné právo zapísať do katastra nehnuteľností a uzatvoriť ku každému z bytov samostatnú záložnú zmluvu najneskôr do 30.6.2017. Dňa 13.12.2016 žalobca dokončil hrubú stavbu a Stavba Bytový dom Čapajevova sa stala zapísateľnou do katastra nehnuteľností ako rozostavaná stavba. Žalovaný 1/ predložil žalobcovi vyhlásenie žalovaného 2/ zo dňa 1.12.2017, ktorým žalovaný 2/ nepotvrdzuje, že by mal priamu povinnosť platby voči žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol, že v dôsledku nesplnenia povinností žalovaného 1/, uzatvorili žalobca a žalovaný 1/ pri odovzdaní Stavby Bytový dom Čapajevova zmluvy o prevode vlastníctva bytov č. X, XX, XX, XX, XX, XX. Byty sú však v súčasnosti zaťažené záložným právom žalovaného 2/ zabezpečujúcim jeho pohľadávku zo Zmluvy o úvere a žalobca nedisponuje informáciou, či už žalovaný 1/ splatil túto pohľadávku žalovaného 2/, resp. kedy je povinný tak urobiť. V súčasnosti je dielo II právoplatne skolaudované (rozhodnutie č. 162S/2018/10-UKSP/Vč.22 nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2018) a na liste vlastníctva č. XXXX je zapísané ako bytový dom so súpisným číslom XXXX s bytmi a nebytovými priestormi. V súčasnosti žalovaný 1/ ako vlastník Stavby Bytový dom Čapajevova, v rámci svojej developerskej činnosti, prevádza vlastnícke právo k jednotlivým nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v stavbe na tretie osoby a teda aj čerpá finančné prostriedky za predaj týchto nehnuteľností, ktoré sa hromadia na účte vedenom u žalovaného 2/. 3. Žalobca uviedol, že v súčasnosti sú jediným majetkom žalovaného 1/ nehnuteľnosti v Stavbe Bytový dom Čapajevova evidované na LV č. XXXX a tieto žalovaný 1/ postupne predáva. Na základe výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv mal žalobca zároveň osvedčenú existenciu bankových účtov žalovaného 1/ u žalovaného 2/. Z LV č. XXXX tiež vyplýva, že žalovaný 2/ má prednostné záložné právo k Stavbe Bytový dom Čapajevova a všetkým nehnuteľnostiam k nej. Žalobca mal vzhľadom na uvedené za to, že navrhovanými opatreniami na zabezpečenie pohľadávky žalobcu sa zabezpečenie žalovaného 2/ a jeho postavenie žiadnym spôsobom nezmenia, ani neutrpia, nakoľko žalovaný 2/ bude vždy uspokojený ako prvý z veriteľov žalovaného 1/, vždy pred žalobcom, a preto žalobca považoval navrhované opatrenia za primerané vo vzťahu k žalovanému 2/. Obavu z ohrozenia budúcej exekúcie videl žalobca v tom, že existuje dôvodná obava, že po predaji bytov a splatení pohľadávky žalovaného 2/ zo Zmluvy o úvere, dôjde zo strany žalovaného 1/ k voľnému nakladaniu so zvyšnými peňažnými prostriedkami takým spôsobom, že ich nebude možné postihnúť v exekúcii, t. j. že dôjde k odstráneniu tohto majetku žalovaného 1/, čím vzhľadom na celkový majetok a ekonomickú situáciu žalovaného 1/, je takmer isté, že dôjde k zmareniu pohľadávky žalobcu. Túto hrozbu žalobca považoval za reálnu, aj vzhľadom na správanie žalovaného 1/ v minulosti a opakované nesplnenie povinností žalovaným 1/ vo vzťahu ku žalobcovi. Navrhované opatrenia žalobca považoval za primerané, nakoľko sa podieľal na financovaní výstavby Stavby Bytový dom Čapajevova svojimi prostriedkami vo výške 1.702.119,09 EUR, stavbu postavil a odovzdal žalovanému 1/ do užívania, vzniklo mu právo na zaplatenie ceny za dielo, pričom žalovaný 1/ postupne predáva nehnuteľnosti v stavbe a získava finančné prostriedky, pričom pohľadávka žalobcu je stále neuhradená a po skúsenostiach z minulosti má žalobca obavu, že mu žalovaný 1/ časť ceny za dielo opäť nezaplatí. 4. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný 1/ v najbližšej dobe prevedie vlastnícke právo k ďalším 10 bytom na Mestskú časť Bratislava - Petržalka, čo podľa žalobcu vyplýva zo Zmluvy o budúcej zmluve č. 08-10-2014, v zmysle ktorej žalovaný 1/ prevedie na Mestskú časť Bratislava - Petržalka vlastníctvo 10 bytov v Stavbe Bytový dom Čapajevova za kúpnu cenu 1,- EUR, pričom v zmysle zmluvy k realizácii prevodu má dôjsť do 1 mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia a kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3.2018. Žalobca mal za to, že týmto v podstate bezodplatným prevodom sa hodnota majetku žalovaného 1/ v podstatnom rozsahu zníži. 5. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia preskúmal a posúdil v súlade s § 324 až § 343 C.s.p. a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobcom dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie zabezpečovacie opatrenie je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda žalobca musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku, žalobca musí osvedčiť i to, že bez nariadenia opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Súd prvej inštancie sa s dôvodmi a argumentáciou žalobcu nestotožnil. Súd prvej inštancie mal za to, že z návrhu ani z predložených listinných dôkazov nemožno dospieť k záveru, že žalobca osvedčil také konanie žalovaného 1/, z ktorého by vyplývalo zbavovanie sa majetku na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. Súd sa tiež nestotožnil s názorom žalobcu, že prevodmi bytov v Stavbe na tretie osoby znižuje vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu, nakoľko vzhľadom na charakter developerského projektu ide o bežný postup v danom segmente podnikania a žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, že by žalovaný 1/ nehnuteľnosti v Stavbe Bytový dom Čapajevova odpredával pod ich skutočnú trhovú hodnotu. Súd rovnako nesúhlasil s argumentom žalobcu, že prevodom 10 bytov na Mestskú časť Bratislava - Petržalka za kúpnu cenu 1,- EUR znižuje žalovaný 1/ svoj majetok, nakoľko v danom prípade ide o plnenie si zmluvných povinností vo vzťahu k dotknutej mestskej časti, čo podľa názoru súdu nie je možné považovať za úmyselné zbavovanie sa majetku žalovaného 1/ s úmyslom ohroziť budúcu exekúciu pohľadávky žalobcu. Súd dospel k záveru, že z konania žalovaného 1/ nijakým spôsobom nevyplýva, že by prípadný výkon rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že z listu vlastníctva č. 5070 vyplýva, že žalovaný 1/ previedol na žalobcu vlastnícke právo k bytom č. 1, 17, 24, 47, 52, a 71 nachádzajúcim sa v Stavbe Bytový dom Čapajevova, čiže uvedený zmluvný záväzok si voči žalobcovi splnil. Súd zároveň poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi osvedčením hrozby zmarenia výkonu rozhodnutia a obavy žalobcu, že žalovaný použije získané finančné prostriedky z predaja bytov a nebytových priestorov v Stavbe Bytový dom Čapajevova ako investíciu do nového projektu a neuspokojí pohľadávku žalobcu zo Zmluvy o dielo II. Súd mal za to, že ani argument, že žalovaný 1/ už v minulosti takto postupoval neobstojí, nakoľko nie sú osvedčené žiadne skutočnosti odôvodňujúce obavu, že žalovaný 1/ bude rovnako postupovať aj v predmetnom prípade. Zároveň súd konštatuje, že na účely posudzovania dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo dôvodnosti nároku na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné posudzovať hrozbu zmarenia exekúcie, ktorá existuje alebo bezprostredne hrozí, a teda vyplýva z aktuálneho konania dlžníka. Samotné úvahy žalobcu o možných zámeroch žalovaného 1/ vložiť získané finančné prostriedky z predaja nehnuteľností do nového projektu nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia v tejto veci. Súd prvej inštancie mal ďalej z predložených listinných dôkazov za to, že žalobca preukázal existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/, ktorý vznikol na základe Zmluvy o dielo č. 55/0/1380/2015. V zmysle Zmluvy o dielo č. 55/0/1380/2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným 1/ ako objednávateľom dňa 21.10.2015 v znení Dodatku č. 1 je objednávateľ povinný platiť časť ceny za dielo vo výške 1.000.013,81 EUR (bez DPH), ktorá zodpovedá cene rozsahu prác a dodávok zhotoviteľom vykonaných od začatia vykonávania diela do dosiahnutia prestavanosti diela v hodnote 1.000.013,81 EUR, po úplnom splatení pohľadávky banky voči objednávateľovi zo Zmluvy o úvere. Z uvedeného zmluvného ustanovenia vyplýva, že časť ceny diela vo výške 1.000.013,81 EUR je žalovaný 1/ povinný zaplatiť žalobcovi až po tom, ako bude splatená pohľadávka žalovaného 2/ zo Zmluvy o úvere. Je zrejmé, že žalobca pre žalovaného 1/ dielo vykonal a odovzdal, na základe čoho mohol žalovaný 1/ začať prevádzať vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom v Stavbe na nových vlastníkov. Z návrhu žalobcu ako aj z predložených listinných dôkazov zároveň vyplýva, že žalovaný 1/ v súčasnosti predáva nehnuteľnosti v Stavbe, a že ešte nedošlo k splateniu (alebo úplnému splateniu) pohľadávky žalovaného 2/ zo Zmluvy o úvere. V nadväznosti na uvedené, možno konštatovať, že pohľadávku žalobcu na zaplatenie časti ceny diela vo výške 1.000.013,81 EUR ešte nie je možné považovať za splatnú, a preto ani skutočnosť, že žalovaný 1/ doposiaľ neuskutočnil všetky kroky vyžadované bankou na priame zaplatenie časti ceny diela žalobcovi, podľa názoru súdu neosvedčujú obavu, že žalovaný 1/ nemá záujem splniť svoj záväzok voči žalobcovi. Súd prvej inštancie teda na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako ani existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia môže byť ohrozená. V konaní teda neboli rozhodujúce skutočnosti osvedčené žalobcom dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva k pohľadávkam žalovaného 1/ zo všetkých bankových účtov žalovaného 1/ vedených u žalovaného 2/, resp. spočívajúceho v zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného 1/ špecifikovaných v návrhu na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 1.000.013,81 EUR. 6. Nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to tak v zmysle návrhu č. 1 ako aj eventuálneho návrhu č. 3 nie je dôvodný, s poukazom na znenie § 324 ods. 3 CSP posúdil aj eventuálny návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému 1/ zakázal nakladať s peňažnými prostriedkami na bankových účtoch vedených u žalovaného 2/ až do výšky 1.000.013,81 EUR a žalovanému 2/ uložil povinnosť zablokovať peňažné prostriedky na bankových účtoch žalovaného 1/ vedených u žalovaného 2/ až do výšky 1.000.013,81 EUR. Súd v danom prípade, rovnako ako pri návrhoch na nariadenie zabezpečovacích opatrení, dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a to z dôvodu nesplnenia podmienok na jeho nariadenie, t. j. neosvedčenie potreby bezodkladne upraviť pomery, resp. neosvedčenie ohrozenia exekúcie. Odkazujúc na vyššie uvedené odôvodnenie, súd pri posudzovaní eventuálneho návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia mal za to, že žalobca nepreukázal ani neosvedčil, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery strán, resp., že existuje dôvodná obava, že by prípadný výkon budúceho rozhodnutia mohol byť ohrozený. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia môže byť iba také konanie dlžníka, prípadne iné skutočnosti, ktoré opodstatňujú potrebu bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný budúci výkon exekúcie bol ohrozený. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd žalovanému 1/ zakázal nakladať s peňažnými prostriedkami až do výšky 1.000.013,81 EUR, nakoľko žalobca mal z už vyššie uvedených dôvodov obavu, že budúca exekúcia bude ohrozená. Aj v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí súd konštatovať, že žalobca neosvedčil existenciu takého konania alebo takých úkonov žalovaného 1/, ktoré by mohli mať za následok ohrozenie budúcej exekúcie pohľadávky žalobcu alebo predstavovali existujúcu alebo bezprostredne hroziacu ujmu vyžadujúcu bezodkladnú úpravu pomerov strán. Na základe uvedeného, nakoľko žalobca ani v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by vyžadovala okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, súd z dôvodu neosvedčenia zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobcu, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 7. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Súd prvej inštancie porušil právo Žalobcu na spravodlivý proces (ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, (ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP). Žalobca uviedol, že samotný prevod bytov na tretie osoby v rámci developerskej činnosti by bol v poriadku, avšak v spojení s ostatnými úkonmi a správaním sa žalovaného 1/, žalobca neodôvodnil Návrh len samotným predajom bytov na tretie osoby, ale tým, že po tomto predaji bytov a po uspokojení pohľadávky Banky z ich predaja, bude môcť žalovaný 1/ absolútne voľne nakladať so zostávajúcimi peňažnými prostriedkami na bankových na účtoch, a ako nasvedčuje konanie žalovaného 1/ (opísané v Návrhu a v Podaní zo dňa 1.10.2018), existuje odôvodnená obava, že žalovaný 1/ po tomto uvoľnení peňažných prostriedkov, namiesto splnenia svojho nesporného záväzku voči žalobcovi tieto peňažné prostriedky prevedie zo svojich bankových účtov mimo svojho majetku. „Developerský“ predaj bytov, by sám o sebe nebol problematický ale v prípade prevodu 10 bytov za 1,- EUR ide už o očividné a bezprecedentné znižovanie hodnoty majetku žalovaného 1/. Hodnota týchto bytov je cca 780.000,- EUR. V dôsledku prevodu týchto bytov bez akejkoľvek protihodnoty sa totiž podstatným a nenávratným spôsobom zníži majetok žalovaného 1/, ktorý by bolo možné postihnúť v exekúcii. Na posúdenie, či ide o znižovanie majetku nie je teda podstatné to, či ide o prevod majetku prostredníctvom právneho úkonu, ale to, že tento majetok v dôsledku tohto prevodu nebude možné postihnúť v exekúcii, ktorá tak bude objektívne ohrozená. To celkom zjavne aj prípad vyššie opísaného prevodu 10 bytov žalovaného 1/ za 1,- EUR. Prevodom 6 bytov mal žalovaný 1/ podľa dohody so žalobcom uspokojiť inú pohľadávku žalobcu, a to pohľadávku žalobcu vo výške 702.105,28 EUR, ktorú mal voči žalobcovi ešte na základe Zmluvy o dielo č. 46/0/1130/2013 (projekt Villa Cosmopolitan v Karlovej Vsi). Túto pohľadávku žalovaný 1/ žalobcovi v lehote splatnosti neuhradil a namiesto toho sa zbavil všetkého svojho majetku, z ktorého mohla byť uspokojená táto pohľadávka žalobcu. V dôsledku nevymáhateľnosti tejto pohľadávky potom žalobca musel pristúpiť na ďalšiu spoluprácu so žalovaným 1/ a dňa 21.10.2015 s ním uzatvoril Zmluvu o dielo č. 55/0/1380/2015, predmetom ktorej bola výstavba diela - Stavby Bytový dom Čapajevova, aby tak získal aspoň nádej, že táto pohľadávka vo výške 702.105,28 EUR bude uspokojená z výťažku z tohto nového projektu. V deň uzatvorenia Zmluvy o dielo č. 55/0/1380/2015 (projekt Bytový dom Čapajevova) a Dohody o prevzatí záväzku (21.10.2015) uzatvorili žalobca a žalovaný 1/ tiež Zmluvy o budúcom zriadení záložného práva k vyššie uvedeným 6 bytom v Stavbe Bytový dom Čapajevova. Týmito zmluvami sa žalovaný 1/ zaviazal uzatvoriť so žalobcom záložné zmluvy k týmto bytom do 60 dní po tom, čo bude možné záložné právo zapísať do katastra nehnuteľností a uzatvoriť ku každému z bytov samostatnú záložnú zmluvu, najneskôr však do 30.06.2017. Ani túto povinnosť si však žalovaný 1/ nesplnil, neuzatvoril so žalobcom vkladushopné záložné zmluvy a ani nezriadil v prospech žalobcu záložné právo k týmto bytom. Žalobca a žalovaný 1/ pri odovzdaní Stavby Bytový dom Čapajevova za účelom uspokojenia pohľadávky vo výške 702.105,28 EUR uzavreli zmluvy o prevode vlastníctva týchto 6 bytov ( č. 1, 17, 24, 47, 52, 71) s tým, že žalovaný 1/ je povinný na základe týchto kúpnych zmlúv previesť za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu vo výške 702.105,28 EUR na žalobcu vlastníctvo k týmto 6 bytom nezaťažené akýmkoľvek záložným právom. Žalovaný 1/ si však ani túto povinnosť nesplnil a nepreviedol na žalobcu tieto byty nezaťažené záložným právom, pretože tieto byty sú v súčasnosti stále zaťažené záložným právom žalovaného 2/ zabezpečujúcim jeho pohľadávku zo Zmluvy o úvere, čo vyplýva aj z katastra nehnuteľností, v ktorom je toto právo stále zapísané, aj napriek tomu, že ako vlastník je v katastri nehnuteľností evidovaný žalobca. Pohľadávka žalobcu vo výške 702.105,28 EUR je tak po viac ako 15 mesiacoch od predĺženej splatnosti a po viac ako 4 rokoch od pôvodnej splatnosti ešte stále neuspokojená. Samozrejme, stále neuspokojená je tiež pohľadávka žalobcu vo výške 1.000.013,81 EUR, ktorej zabezpečenia sa žalobca domáha návrhom. K argumentácii súdu prvej inštancie, že pohľadávky žalobcu na zaplatenie časti ceny diela vo výške 1.000.013,81 EUR ešte nie je splatná žalobca uviedol, že žalovaný 1/ mal povinnosť zabezpečiť pohľadávku žalobcu na zaplatenie 1.000.013,81 EUR tým, že Banka zaplatí túto sumu žalobcovi automaticky bez potreby akéhokoľvek úkonu z účtu žalovaného 1/ v Banke a to ihneď po uspokojení pohľadávky Banky zo Zmluvy o úvere. Z uvedené dôvodu sa žalovaný 1/ v Osobitnej dohode k Zmluve o dielo zaviazal zabezpečiť, aby v zmysle Zmluvy o úvere s Bankou bola suma 1.000.013,81 EUR (po úplnom splatení pohľadávky zo Zmluvy o úvere) automaticky a bez potreby akéhokoľvek pokynu žalovaného 1/ prevedená a účet žalobcu. Hoci sa žalovaný 1/ k tejto povinnosti zaviazal, nikdy túto svoju kľúčovú povinnosť nesplnil a toto automatické zabezpečenie zaplatenie pohľadávky žalobcu vo výške 1.000.013,81 EUR nezabezpečil. Žalobca žiada, aby odvolací súd Uznesenie zmenil tak, že Návrhu po jeho čiastočnej zmene vykonanej podaním zo dňa 1.10.2018 v celom rozsahu vyhovie. 8. Podaním zo dňa 11.12.2018 žalobca oznámil súdu, že od vydania napadnutého uznesenia došlo k podstatnej zmene tejto skutkovej okolnosti v tom zmysle, že žalobca bol emailom zo dňa 20.11., resp. zo dňa 21.11.2018 upovedomený zo strany zamestnankyne žalovaného 2/, že odklad splatnosti záväzku žalovaného 1/ voči žalovanému 2/ zanikol už dňa 3.8.2018. Splnenie záväzku žalovaného 1/ voči žalovanému 2/ preukazuje tiež návrh zo dňa 26.11.2018 na výmaz záložného práva na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa bytovom dome „Čapajevova“, ktoré zabezpečovalo záväzok žalovaného 1/ voči žalovanému 2/ zo Zmluvy o úvere. Nehnuteľný majetok žalovaného 1/ pôvodne pozostáva z bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome „Čapajevova“; išlo konkrétne o 75 bytov a 2 nebytové priestory. Žalovaný 1/ previedol tieto nehnuteľnosti na tretie osoby v rámci svojej developerskej činnosti, pričom v prevažnej väčšine prípadov išlo o odplatné prevody. Žalovaný 1/ však peňažné prostriedky, ktoré obdržal za prevod týchto nehnuteľností nepoužil (a to ani len čiastočne) na splnenie záväzku voči žalobcovi, s ktorého splnením je už viac ako 4 mesiace v omeškaní. Zvyšných 10 bytov, nachádzajúcich sa v bytovom dome „Čapajevova“, previedol žalovaný 1/ na mestskú časť Bratislava - Petržalka za kúpnu cenu 1,- EUR, t. j. v podstate bezodplatne. Tento bezodplatný prevod na Mestskú časť Bratislava - Petržalka vyplýva zo Zmluvy o budúcej zmluve č. 08-10-2014 ako aj z Kúpnej zmluvy zo dňa 26.11.2018 uzatvorenej medzi Mestskou časťou Bratislava - Petržalka a žalovaným 1/. 9. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadril v tom zmysle, že napadnuté uznesenie je správne, spravodlivé a za riadne odôvodnené. Súd prvej inštancie správne zistil a posúdil, že vzhľadom na charakter developerského projektu ide o bežný postup v danom segmente podnikania, že žalovaný 1/ ako developer prevádza (predáva) byty v stavbe (bytového domu), ktorú pre žalovaného 1/ ako developera zhotovil žalobca ako zhotoviteľ, pričom predmetný developerský projekt financoval žalovaný 2/. Ohľadom prevodu 10 bytov za 1,- EUR na Mestskú časť Bratislava - Petržalka uviedol, že nie je možné považovať takýto prevod za úmyselné zbavovanie sa majetku žalovaného 1/ s úmyslom ohroziť budúcu existenciu pohľadávky žalobcu. zmluva medzi žalobcom a M.č. Bratislavy - Petržalkou je z roku 2014, a teda bola zverejnená na stránke dotknutej mestskej časti od roku 2014, pričom ktokoľvek vrátane žalobcu sa s ňou mohol oboznámiť, a ani to nebránilo žalobcovi uzavrieť so žalovaným 1/ Zmluvu o dielo č. 55/0/1380/2015 dňa 21.10.2015, ktorú uzavreli žalovaný 1/ ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného 1/ dielo, a to okrem iného vykonanie stavby bytového domu na Čapajevovej ulici v Bratislave - Petržalke. Žalobca o zmluve medzi žalovaným 1/ a M.č.Bratislavy-Petržalky vedel pred uzavretím zmluvy o dielo so žalovaným 1/. Žalobca si splnil svoju povinnosť voči žalovanému 1/ a to prevodom šiestich bytov na žalobcu. Žalobca účelovo interpretoval túto skutočnosť v neprospech žalovaného 1/, avšak samotná táto skutočnosť popiera dôvodnosť návrhov žalobcu a preukazuje nedôvodnosť návrhov žalobcu. Podstatné je, že žalovaný 1/ splatil úver banke a pohľadávka, ktorú zabezpečovalo záložné právo banky k bytom, zanikla, čím zo zákona zaniklo aj záložné právo. Výmaz záložného práva je preto len formalitou a návrh na výmaz bol podaný. Žalovaný 1/ previedol na žalobcu šesť bytov v predmetnej stavbe v súlade s dohodou medzi žalobcom a žalovaným 1/ a splatil pohľadávku záložného veriteľa. Splatnosť predmetnej pohľadávky bola dohodou odložená až na záver developerského projektu. Pohľadávka 1.000.013,81 EUR sčasti zanikla ešte v novembri 2018, čo žalobca sám potvrdil žalovanému 1/ a žalobca to zamlčal súdu. Ku dňu tohto vyjadrenia však už neexistuje ani zvyšná časť pohľadávky. Žalobca nemá žiadnu pohľadávku voči žalovanému 1/. Naopak, žalovaný 1/ eviduje voči žalobcovi nároky, resp. pohľadávku na náhradu škody v značnej výške. Žalovaný 1/ eviduje voči žalobcovi viaceré nároky, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti žalobcu ako zhotoviteľa za porušenie povinností zo zmluvy o dielo, najmä dokončenia diela riadne a včas, to však nie je predmetom tohto konania. Pre úplnosť žalovaný 1/ zdôrazňuje, že žalovaný 1/ ako objednávateľ uhrádzal žalobcovi ako zhotoviteľovi, ktorý zhotovoval dielo v zmysle predmetnej zmluvy o dielo, zhotovovanie diela v zmysle zmluvných dojednaní medzi stranami. Táto posledná pohľadávka, ktorej zabezpečenia sa žalobca domáha, zanikla riadne započítaním, nakoľko žalovaný 1/ využil svoje právo započítať svoje nároky voči žalobcovi. Návrh žalobcu vníma žalovaný 1/ dokonca ako šikanózny návrh. Vydanie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia celkom alebo sčasti podľa návrhu žalobcu by zásadným spôsobom ohrozilo podnikanie žalobcu a plnenie záväzkov žalobcu voči zvyšným zmluvným partnerom. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacích a neodkladných opatrení sú účelové a neodôvodnené v celom rozsahu. 10. Podľa ust. § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 324 ods. 1, C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1, C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 329 ods. 2, C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a dôvodnosť podaného návrhu na vydanie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu posúdil súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po skutkovej aj právnej stránke správne. Súd prvej inštancie správne posúdil dôvody a zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v súlade s § 343 C.s.p. a dospel k správnemu záveru v tom, že dôvody na jeho nariadenie nie sú dané. Odvolací súd sa stotožňuje s jasným a zrozumiteľným odôvodnením napadnutého uznesenia, ku ktorému nemá čo dodať. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním žalobcu v podaní zo dňa 11.12.2018 v tom, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je už neaktuálny, pretože nehnuteľnosti, ktorých sa malo týkať, nie sú vo vlastníctve žalovaného 1/. V prípade, že by súd navrhované zabezpečovacie opatrenie nariadil, tak takéto rozhodnutie by bolo nevykonateľné. 13. Čo sa týka navrhovaného neodkladného opatrenia, odvolací súd konštatuje správnosť skutkových a právnych dôvodov napadnutého uznesenia a na doplnenie uvádza, že žalobca v súlade s § 325 ods. 1, C.s.p. neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Zmyslom neodkladného opatrenia je aj tá skutočnosť, že v prípade jeho nariadenia sa má zabezpečiť taký stav, bez nariadenia ktorého by tento nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej. Odvolací súd dospel k názoru, že neodkladné opatrenie v znení napadnutého uznesenia nie je dôvodné. Ohľadom posúdenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, obavy ohrozenia prípadnej exekúcie ako aj nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Na doplnenie správnosti napadnutého uznesenie odvolací súd konštatuje, že samotná existencia dlhu nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovaným neodkladným opatrením sa žalobca domáhal voči žalovanému 1/ zákazu nakladať s bankovými účtami vedenými u žalovaného 2/ do sumy 1.000.013,81 EUR a žalovanému 2/ povinnosť zablokovať peňažné prostriedky na bankových účtoch žalovaného 1/ vedených u žalovaného 2/ až do výšky 1.000.013,81 EUR. Žalobca v návrhu nešpecifikoval ktorých konkrétnych účtov sa má neodkladné opatrenie týkať a preto treba vychádzať z predpokladu, že opatrením sa má uložiť navrhovaná povinnosť na všetky účty žalovaného 1/ vedené u žalovaného 2/. Podľa názoru odvolacieho súdu by navrhované neodkladné opatrenie neprimeraným spôsobom zasahovalo do majetkovej sféry žalovaného 1/ a bolo by, vzhľadom na vzájomné práva a povinnosti, neprimerané a nevyvážené. Súd prvej inštancie vecne správne posúdil skutkové a právne dôvody zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolací súd na tieto dôvody v ďalšom odkazuje. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, C.s.p. potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, C.s.p. a s poukazom na § 255 ods. 1, C.s.p., tak, že žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v celom rozsahu vzhľadom na ich procesný úspech v odvolacom konaní. 15. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.