Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/118/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201397 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201397.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Z. K., L. Š. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený advokátskou kanceláriou Legium s.r.o., so sídlom Bukurešťská 3, 811 04 Bratislava, IČO: 36 867 870, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680030408/2017/CI zo dňa 19.06.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Colný úrad Bratislava ako príslušný orgán podľa § 9 ods. 3 písm. b) zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 6 a § 7 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „DP“) a § 3 zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.106/2004 Z.z.“) vydal rozhodnutie č. 680062655/2016 zo dňa 12.12.2016, v zmysle § 42 ods. 1 DP o prepadnutí veci: 1. YESMOKE 0,8 červené v počte 59 500 ks s kontrolnou známkou A08001 2. YESMOKE 0,8 biele v počte 15 000 ks s kontrolnou známkou A08001 (ďalej len „spotrebiteľské balenia cigariet“), ktorá bola zabezpečená žalobcovi rozhodnutím Colného úradu Bratislava zn. 9005284/1/16290/2013 zo dňa 12.01.2013 (ďalej len „rozhodnutie o zabezpečení veci“), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.05.2013, nakoľko žalobca ako účastník konania v zmysle § 42 ods. 1 DP v lehote do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, keďže spôsob nadobudnutia spotrebiteľských balení cigariet nemožno považovať za riadne preukázaný a finančné povinnosti v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom nemožno považovať za riadne usporiadané, ak ide o držbu a predaj spotrebiteľských balení cigariet, ktoré boli do daňového voľného obehu uvedené nezákonným spôsobom a nebola za ne preukázateľne zaplatená spotrebná daň. 2. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom žalovaný vydal rozhodnutie č. 680030408/2017/CI zo dňa 19.06.2017, ktorým napadnuté rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba. 3. V zákonnej lehote žalobou zo 16.08.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.08.2017 sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 680030408/2017/CI zo dňa 19.06.2017, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. 680062655/2016 zo dňa 12.12.2016, ktoré žiada zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. Podľa názoru žalobcu, predmetné rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistený skutkový stav je nedostačujúci na posúdenie veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, celé konanie trpí takými vadami, ktoré majú vplyv na ich zákonnosť a samotné rozhodnutie o prepadnutí veci bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol oprávnený. 4. Žalobca namieta vo vzťahu ku konaniu a postupu Colného úradu Bratislava, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia o prepadnutí veci, že toto rozhodnutie vydal Colný úrad Bratislava v rozpore s § 6 DP ako vecne nepríslušný orgán, preto rozhodnutie o prepadnutí veci treba považovať za nulitné podľa § 64 ods. 2 písm. a) DP. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že pod sp.zn. 20S/18/2015 dňa 01.03.2016 bol vydaný rozsudok Krajského súdu v Trnave, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.06.2016 a vykonateľnosť dňa 09.04.2016, ktorým súd vyhovel žalobe žalobcu a zrušil skoršie rozhodnutie žalovaného č. 1100902/485334/2014CI zo dňa 30.12.2014 ako aj rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 1095238/1/381000/2014. Colným úradom Bratislava nebolo žalobcovi doručené žiadne oznámenie podľa § 65 ods. 3 DP, t.j. bol nečinný, preto podľa § 66 DP „ Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. l a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán .“ V zmysle uvedeného, podľa názoru žalobcu, na základe § 66 DP prešla v rámci zákonných opatrení proti nečinnosti, vecná príslušnosť podľa § 6 ods. 1 DP na žalovaného, t.zn. žalovaný sa priamo zo zákona stal vecne príslušným orgánom na rozhodnutie o tovare ako zabezpečenej veci podľa § 40 a nasl. DP. 5. Žalobca namieta použitie dôkazu získaného v inom daňovom konaní vedenom voči inému daňovému subjektu. Uvedená námietka sa vzťahuje k Zápisnici o ústnom pojednávaní s K. J., zo dňa 23.12.2013, v rámci výkonu správy dane u daňového subjektu O. U., R..K..S.., pod zn. 1095238/1/612240/2013, z ktorej boli použité citácie. Ak Colný úrad vedel, že určitá osoba má vedomosť o skutočnostiach, ktoré sú predmetom dokazovania, podľa § 24 DP, bolo povinnosťou úradu takúto osobu predvolať ako svedka a žalobcovi mala byť daná možnosť postupom podľa § 25 ods. 4 DP byť prítomný a klásť svedkovi otázky. Preto rozpory vo výpovediach toho istého subjektu, nie je možné odstraňovať nezákonným dôkazom (nezákonný dôkaz z pohľadu práva neexistuje a nie je možné naň odkazovať). 6. Žalobca namieta použitie Zápisnice o výsluchu svedka vyhotovenej v trestnom konaní pod ČVS: KÚFS-19/7026-V-2013 zo dňa 28.11.2013, v ktorej sa mal K. J. podľa názoru Colného úradu „opätovne" vyjadriť, že za nadobudnutie tovaru mu žalobca nezaplatil. Žalobca je názoru, že dôkaz zabezpečený v trestnom konaní, t.j. Zápisnica o výsluchu svedka, nie je použiteľný v daňovom konaní. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že svedok K. J. pri výsluchu v postavení svedka v trestnom konaní, zrejme nebol poučený o svojich právach podľa § 25 ods. 2 DP. Preto za uvedených okolností možno konštatovať, že predmetný dôkaz použitý v daňovom konaní je dôkazom získaným v rozpore s § 25 ods. 2 a ods. 4 DP a nie je možné takýto dôkaz v predmetnom daňovom konaní použiť. Bez ohľadu na uvedené, podľa názoru žalobcu je neprípustné porovnávanie výpovedí svedka K. J. v daňovom konaní a v trestnom konaní. Informácie, ktoré správca dane zistí v rámci výsluchu svedka v trestnom konaní môžu byt' maximálne podnetom na výsluch takejto osoby ako svedka v daňovom konaní. V tejto súvislosti žalobca konštatoval, že zistenia z výpovede svedka K. J. v trestnom konaní, mu neboli Colným úradom predložené na vyjadrenie, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 2 DP. Žalobca taktiež uviedol, že pri niekoľkých nahliadnutiach do spisu mu bola predložená vždy len jeho časť, pričom nikdy neboli jej súčasťou zápisnice z úkonov trestného prebiehajúceho konania. 7. Žalobca namieta výpoveď svedka K. J. dňa 21.05.2014 (zabezpečená v tomto konaní), z ktorej je vyhotovená zápisnica pod zn. 1095238/1/236993/2014, nakoľko na tento úkon žalobca a ani jeho právny zástupca neboli o výsluchu svedka včas vyrozumení, čím bolo zmarené právo žalobcu podľa § 25 ods. 4 DP, preto tento dôkaz v tomto konaní nemôže byt' použitý. Vzhľadom na uvedené, závery Colného úradu ako aj žalovaného o rozpore výpovedí K. J. ako svedka v trestnom konaní a daňovom konaní vo vzťahu k otázke prijatia peňazí v hotovosti za tovar, možno podľa názoru žalobcu považovať za irelevantné a navyše nie sú žiadnym spôsobom zdôvodnené (prečo tento rozpor vyhodnotili v neprospech žalobcu a prikláňajú sa k záveru, že cena z jeho strany za tovar zaplatená nebola, prečo považujú za vierohodnú osamotenú výpoveď K. J. z trestného konania, ktorá nie je použiteľná ako dôkaz v daňovom konaní, ...). 8. Žalobca namieta tendenčné a účelové interpretovanie písomnej výpovede svedka M. B. zo dňa 20.02.2014 a svedeckej výpovede K. J. v trestnom konaní Colným úradom ako aj žalovaným, v rozpore s § 3 ods. 3 DP. Žalobca poukázal, že odôvodnenie rozhodnutí Colného úradu ako aj žalovaného sa vzťahujú ku konaniu a plneniu povinností iného daňového subjektu a nie žalobcu. Správne orgány poukazujú na nezaplatenie spotrebnej dane zo strany spoločnosti O. U., R..K..S.. a prehliadajú skutočnosť, že tovar, ktorý je zabezpečený, je vo vlastníctve žalobcu. Správne orgány spochybňujú doklady a dôkazy, ktoré žalobca v priebehu konania predložil s tým, že sú len formálnymi dokladmi, a na druhej strane konštatujú, že predložené doklady sú správne, obsahujú všetky náležitosti daňového dokladu a je na nich uvedené, že tovar bol nadobudnutý s daňou. Žalobca zdôraznil, že v rámci preukázania pôvodu a spôsobu nadobudnutia tovaru, predložil jednotlivé faktúry, doklady o úhrade kúpnej ceny vo forme pokladničných dokladov a ďalšie súvisiace doklady. Na každej faktúre vystavenej spoločnosťou O. U., R..K..S.. je jasne a jednoznačne uvedené, že cena obsahuje spotrebnú daň na tabakové výrobky podľa zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a pokladničné doklady vystavené spoločnosťou O. U., R..K..S.. korešpondujú s jednotlivými faktúrami. Spoločnosťou O. U., R..K..S.. bola doručená Colnému úradu notárska zápisnica N 43/2013, ktorou spoločnosť potvrdzuje, že dodala žalovanému tovar, za tovar bola zaplatená cena vrátane spotrebnej dane, pričom jej prílohami sú účtovné doklady spoločnosti vrátane denných uzávierok, ktoré korešpondujú s dokladmi žalobcu. Žalobca zdôraznil, že zákon č. 106/2004 Z.z. neukladá žiadne povinnosti a ani neupravuje zodpovednosť pre osobu, ktorá nadobudla tabakové výrobky v daňovom voľnom obehu, od prevádzkovateľa daňového skladu a ktorá tieto nadobudla za cenu vrátane spotrebnej dane. Žalobcovi nie je jasné z akého dôvodu žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán požadujú od žalobcu dôkaz o zaplatení a odvedení spotrebnej dane do štátneho rozpočtu, a prečo zabezpečenie tovaru v jeho vlastníctve je používané na vynútenie splnenia daňových povinností tretieho subjektu, keď podľa § 20 zákona č. 106/2004 Z.z. by mala mat' spoločnosť O. U., R..K..S.. zloženú zábezpeku na daň, bez čoho jej Colný úrad nemohol vydať povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, pričom Colný úrad je oprávnený použiť zloženú zábezpeku na úhradu nezaplatenej dane. Žalobca tiež uviedol, že pred uvedením spotrebiteľských balení cigariet do daňového voľného obehu je zo strany prevádzkovateľa daňového skladu potrebné splniť niekoľko zákonných povinností, z ktorých vyplýva, že nielen colný úrad, ale aj finančné riaditeľstvo je informované a disponuje údajmi o zamýšľanom uvedení konkrétnych spotrebiteľských balení cigariet do daňového voľného obehu. Z uvedeného preto možno skonštatovať, že pôvod spotrebiteľských balení cigariet je známy Colnému úradu ako aj žalovanému a nie je potrebné v ďalšom konaní požadovať od iných subjektov preukazovanie pôvodu spotrebiteľských balení cigariet (pôvod spotrebiteľských balení cigariet by bol potrebný preukazovať za predpokladu, ak by napr. spotrebiteľské balenia cigariet boli označené nesprávnou, falošnou kontrolnou známkou alebo ak by boli bez označenia kontrolnou známkou. V prípade žalobcu však nevznikla žiadna pochybnosť o pravosti kontrolných známok. 9. V ďalšom sa žalobca venoval podmienkam prepravy tabakových výrobkov upravených v § 21 a v § 22 zákona č. 106/2004 Z.z. a zloženiu zábezpeky upravenej v § 20 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z.z. všetko v prepojení s tým, aby nedochádzalo k postihu nadobúdateľov v dobrej viere s odkazom na § 50 ods. 1 DP. V zmysle uvedeného potom žalobca konštatoval, že Colný úrad ako aj žalovaný, napriek všetkým informáciám ktoré mali, svoju nečinnosť nahradili tým, že zabezpečili tovar žalobcovi, ktorému daňová povinnosť nevznikla. V právnom štáte je takýto postup neakceptovateľný a v rozpore s právnymi predpismi. Správne orgány sú povinné chrániť záujmy štátu a jednotlivcov tým, že v čas a v súlade so zákonom prijmú také opatrenia, ktoré smerujú voči tomu, kto porušuje právne predpisy a nie voči tomu, kto v dobrej viere nadobudne nejaké vlastníctvo. V tomto prípade mal správca dane všetky potrebné informácie na to, aby včas chránil nielen záujmy štátu v riadnom a včasnom odvedení dane ale aj záujmy jednotlivcov, spočívajúce v tom, že ich ochráni pred nadobudnutím tovaru, pri ktorom nebola odvedená spotrebná daň. 10. Žalobca s poukazom na citáciu ustanovení § 11 ods. 1 písm. a), § 12 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 2 prvá veta zákona č. 106/2004 Z.z., ktoré určujú okamih vzniku daňovej povinnosti, dlžníka, ktorý je povinný zaplatiť spotrebnú daň, ako aj lehotu v akej je potrebné uskutočniť úhradu dane, poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci daňová povinnosť vznikla v momente vydania tovaru z daňového skladu, tzn. vydania tabakových výrobkov z režimu pozastavenia dane, pričom je zrejmé akému daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť, t.j. prevádzkovateľ daňového skladu, teda subjekt, ktorý požiadal správcu dane o vydanie poukazu na odber kontrolných známok, pričom správca dane disponoval aj informáciou o množstve spotrebiteľských balení cigariet. To znamená, že okrem prevádzkovateľa daňového skladu, žiadny nadobúdateľ spotrebiteľských balení cigariet nie je a ani nemôže byt' osobou povinnou platiť daň. V tejto súvislosti žalobca upriamil pozornosť na lehotu splatnosti dane vo vzťahu k momentu zabezpečenia tovaru spotrebiteľských balení cigariet, keď posledným dňom kedy mohlo, resp. malo dôjsť k úhrade daňovej povinnosti bol 25. január 2013, t.zn. 12 dní po zabezpečení spotrebiteľských balení cigariet. Z uvedeného vyplýva, že správca dane uskutočnil zabezpečovací úkon skôr ako zo zákona vznikla povinnosť uhradiť spotrebnú daň. K zdaneniu určitého druhu tovaru dochádza za predpokladu, že bude spotrebovaný. V predmetnom prípade k spotrebe tovaru spotrebiteľských balení cigariet nedošlo z dôvodu, že správca dane ešte pred uplynutím zákonnej lehoty na úhradu spotrebnej dani zabezpečil tovar podliehajúci spotrebnej dani, t.zn. svojím konaním znemožnil jeho spotrebovanie. Pokiaľ ide o preukazovanie pôvodu spotrebiteľských balení cigariet, podľa názoru žalobcu, v uvedenom prípade je táto skutočnosť irelevantná, nakoľko správca dane disponuje informáciami o skutočnom pôvode spotrebiteľských balení cigariet, ktoré mal ešte pred prijatím spotrebiteľských balení cigariet prevádzkovateľom daňového skladu. Preto je absurdné požadovať od žalobcu preukázanie skutočnosti, ktorá je známa správcovi dane. 11. V závere žalobca konštatoval, že postup správcu dane a žalovaného v zmysle vyššie uvedených žalobných dôvodov, je potrebné považovať za nesprávny, spôsobilý privodiť žalobcovi značnú finančnú ujmu. Správca dane pochybil pri výkone svojich povinností súvisiacich s daňovým dozorom pri prijatí spotrebiteľských balení cigariet v daňovom sklade, pri uvádzaní spotrebiteľských cigariet do daňového voľného obehu. DP oprávňuje a zaväzuje colný úrad konať tak, aby nevznikla škoda štátu, ani iným osobám. Oprávnenie zabezpečiť spotrebiteľské balenie cigariet daňovému subjektu v daňovom voľnom obehu možno len za predpokladu, ak colný úrad vyčerpal všetky zákonné možnosti daňového dozoru nad prevádzkovateľom daňového skladu. Preto ak dôjde k zanedbaniu daňového dozoru nad primárnym daňovým subjektom je ďalší postup colného úradu nesprávny a spôsobujúci finančnú škodu daňovému subjektu, ktorý neporušil žiadny právny predpis a predkladal všetky relevantné doklady, ktoré mal k dispozícii. Žalobca sa konkrétne dôvody resp. pochybnosti, ktoré viedli správcu dane k zabezpečeniu tovaru dozvedel až v rozhodnutí o odvolaní. K dokazovaniu v daňovom konaní, k dôkaznému bremenu a prenášania povinností správcu dane na daňový subjekt, žalobca poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej, rozsudok sp. zn. 3Sžf 1/2010, podľa ktorého „Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu je na správcovi dane resp. Orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov.“, rozsudok sp. zn. 3Sžf 1/2011, podľa ktorého „Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.“ a v ďalšom z odôvodnenia predmetného rozhodnutia „Skutočnosti vymedzené v §49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočnosti daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.“ Ďalej je to rozsudok sp. zn. 7Sž 124/01, 7Sž 131 - 137/ 01, podľa ktorého „ Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemožno totiž podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu.“ III. Vyjadrenie žalovaného. 12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo 06.11.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.11.2017 s tým, že považuje žalobu za nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Konštatoval, že žalobca v žalobe uvádza skutočnosti totožné, resp. obdobné s námietkami podanými v konaniach pred colným úradom, resp. žalovaným. 13. K námietke, že v zmysle § 66 DP nebol colný úrad vecne príslušný na vydanie rozhodnutia, že jeho rozhodnutie je nulitné keď príslušným na vydanie rozhodnutia sa stal samotný žalovaný, žalovaný uviedol, že ustanovenie § 66 DP atrahuje vecnú príslušnosť na druhostupňový orgán len za existencie výnimočných okolností, po kumulatívnom splnení troch podmienok (nečinnosť orgánu, nemožnosť dosiahnutia nápravy inak a povaha veci zmenu vecnej príslušnosti nevylučuje). Je zrejmé, že ani jedna z kumulatívnych podmienok nebola splnená, keďže colný úrad počas 60-dňovej lehoty (§ 65 ods. 1 DP) vykonával a vyhodnocoval dokazovanie v záujme zistenia objektívneho skutkového stavu. Vzhľadom na obsahovú a časovú náročnosť, požiadal colný úrad žalovaného listom zn. 826491/2016 zo dňa 19.05.2016 o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o prepadnutí veci v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu veci. Žalovaný listom pod zn. 1100900/900822/2016 zo dňa 27.05.2016 žiadosti vyhovel a lehotu na rozhodnutie predĺžil o 60 dní. Následne colný úrad zaslal žalobcovi oznámenie pod zn. 680034467/2016 zo dňa 27.06.2016, v ktorom žalobcu v zmysle § 65 ods. 3 DP upovedomil, že s ohľadom na zložitosť veci a v záujme riadneho zistenia skutkového stavu, nebolo možné v predmetnej veci rozhodnúť v lehote do 60 dní. Colný úrad vydal rozhodnutie o prepadnutí veci pod zn. 680062655/2016 dňa 12.12.2016. Žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že rozhodnutie nebolo objektívne možné vydať skôr z dôvodu, že termín výsluchu svedka na deň 29.06.2016 bol odročený z dôvodov na strane svedka K. J. (colný úrad bol viazaný právnym názorom súdu a nemohol vydať rozhodnutie pred uskutočnením výsluchu svedka). Keďže sa žalobca výsluchu svedka K. J. vytýčený na 18.08.2016 osobne nezúčastnil, bolo nutné žalobcu samostatne predvolať za účelom prejednania veci vytýčené na 28.09.2016, ktoré však bolo opätovne odročené z dôvodov na strane žalobcu na 16.11.2016. Na základe uvedených skutočností nie je možné tvrdiť, že bol colný úrad v konaní nečinný, t.zn. neexistovala nečinnosť, ktorú by bolo potrebné naprávať druhostupňovým orgánom. Následne colný úrad bezodkladne po komplexnom zistení objektívneho stavu pristúpil k vydaniu rozhodnutia o prepadnutí veci dňa 12.12.2016. 14. K námietke, že colný úrad nemohol v konaní použiť dôkazy (výpovede, listiny, zápisnice) získané v inom daňovom, či trestnom konaní, žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s tým, že by colný úrad v rozpore s § 25 ods. 2 a ods. 4 DP nezákonne použil dôkaz (zápisnicu o ústnom pojednávaní s K. J. pod zn. 1095238/1/612240/2013 zo dňa 23.12.2013). V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v konaní je potrebné rozlišovať konštatovanie skutkových okolností, resp. konštatovanie vykonania dôkazov a použitie skutočností z vykonaných dôkazov ako dôkazu pre účely merita veci. Colný úrad na 6. strane svojho rozhodnutia konštatuje, že predmetnú výpoveď v zápisnici o ústnom pojednávaní nebude hodnotiť ako dôkaz a údajné nezákonné použitie tohto dôkazu nevyplýva ani zo žiadnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Vo vyjadrení žalovaný poukázal na výpoveď K. J., ktorý sám v svojej výpovedi dňa 21.05.2014 do zápisnice v daňovom konaní zn. 1095238/1/236993/2014, ako aj v notárskej zápisnici N 157/2014, NZ 11491/2014 zo dňa 25.03.2014, odkazuje práve na obsah zápisnice zo dňa 23.12.2013, čím obsah jeho výpovede zo dňa 23.12.2013 bol inkorporovaný do neskorších vyjadrení. Preto ak by sa zápisnica colného úradu zo dňa 23.12.2013, v zmysle názoru žalobcu, nemala brať ako dôkaz, ani ako skutočnosť, ktorá sa udiala, teda by sa jej existencia (obsah) nemohla v rozhodnutí colného úradu ani skonštatovať, ad - absurdum by výpovede žalobcu a K. J. odkazujúce na predmetnú výpoveď zo zápisnice zo dňa 23.12.2013, nemohli byť použité ako dôkaz v konaní, resp. aby sa ani žalovaný ako odvolací orgán nemohol vysporiadať s námietkami žalobcu v odvolacom konaní. Žalovaný sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že DP nepripúšťa použitie dôkazu získaného v inom daňovom konaní vedenom voči inému daňovému subjektu, a citoval ustanovenia § 3 ods. 3, § 24 ods. 2 a ods. 4 DP, v zmysle ktorých je daná voľnosť správcovi dane pri získavaní, vykonávaní, posudzovaní a hodnotení dôkazov v daňovom konaní. Jediným obmedzením je, aby dôkazy neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane tak v daňovom konaní môže použiť napr. dôkazy iného orgánu štátnej správy, dôkazy získané orgánmi činnými v trestnom konaní, dôkazy iného príslušného správcu dane, či dôkaz získaný konkrétnym správcom v inom daňovom konaní. Obdobne žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že odkaz colného úradu v rozhodnutí na zápisnicu o výsluchu svedka vyhotovenú v trestnom konaní pod ČVS: KÚFS - 19/7026 - V - 2013, je dôkazom v rozpore s § 24 ods. 4 DP. V predmetnej trestnej veci nezaplatenia dane právnickou osobou O. U. R..K..S.., má colný úrad postavenie poškodeného a v zmysle ustanovení trestného poriadku nazrel do vyšetrovacieho spisu a v súlade s § 69 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok, si vyhotovil kópiu zápisnice o výsluchu svedka pod ČVS: KÚFS-19/7026-V-2013 zo dňa 28.11.2013 K. J.. Keďže v zápisnici vyhotovenej v rámci trestného konania je zaznamenaná výpoveď svedka o skutočnostiach, ktoré bezprostredne súvisia s predmetom daňového konania vedeného colným úradom, colný úrad bol oprávnený v zmysle § 24 ods. 4 DP, túto zápisnicu použiť ako dôkaz v daňovom konaní a v zmysle zásady materiálnej pravdy v dokazovaní zakotvenej § 24 ods. 2 DP, bol povinný obsah predmetnej zápisnice vyhodnotiť. 15. S námietkou žalobcu, že mu nebola doručená zápisnica o výsluchu svedka ČVS: KÚFS-19/7026- V-2013 zo dňa 28.11.2013 K. J. v trestnom konaní, čím bolo porušené právo v zmysle § 3 ods. 8 DP a takýto postup je v rozpore s § 3 ods. 2 DP, žalovaný nesúhlasí. S uvedenou námietkou by bolo možné súhlasiť za predpokladu, že ku skutočnostiam, ktoré vyplývajú z uvedenej zápisnice (nezaplatenie kúpnej ceny žalobcom za nadobudnuté SBC) a ktoré použil colný úrad ako jeden z dôkazov, by sa nemal možnosť žalobca v priebehu celého daňového konania vyjadriť. Žalobca sa v priebehu daňového konania k skutočnostiam nezaplatenia kúpnej ceny, t.j. k skutočnostiam tvoriacim obsah zápisnice trestného konania, viackrát vyjadroval a predkladal dôkazy (podania zo dňa 25.03.2014 a 23.05.2014), preto nebolo dôvodné oboznamovať žalobcu so zápisnicou z trestného konania jej zaslaním žalobcovi. 16. K námietke, v zmysle ktorej žalobca ani jeho zástupca neboli prítomní pri výsluchu svedka K. J., o výpovedi ktorého bola vyhotovená zápisnica zn. 1095238/1/236993/2014 zo dňa 21.05.2014, žalovaný uviedol, že je bezpredmetná, vytrhnutá z kontextu. Je prirodzené, že žalobca ani jeho zástupca neboli na predmetnom výsluchu svedka K. J., keďže žalobca nebol účastníkom konania, v ktorom bol svedok vypočutý. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že Krajský súd v Trnave v svojom rozhodnutí sp. zn. 20S/18/2015 zo dňa 01.03.2016, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj colného úradu z dôvodu nevypočutia svedka K. J. za prítomnosti odvolateľa, vysloveným právnym názorom nevylúčil použitie ostatných dôkazov zákonne získaných v daňovom či trestnom konaní, ale vyslovil názor, že je namieste, aby colný úrad posúdil dôkazy (z hľadiska spôsobu ich získania) v rovnováhe, t.j. osvojil si skutkové závery z dôkazov získaných nielen sprostredkovane - v trestných a iných daňových konaniach, ale aby vychádzal aj z dôkazov získaných priamo v daňovom konaní - z výsluchu svedka K. J.a za účasti odvolateľa. 17. K námietke vyhodnotenia výpovede svedkov J.Z. C. B. vo vzťahu k otázke prijatia peňazí v hotovosti, že v rozhodnutiach colného úradu a žalovaného nie je žiadnym spôsobom zdôvodnené, prečo rozpor medzi tvrdeniami B. a tvrdeniami J. boli vyhodnotené v neprospech žalobcu, žalovaný uviedol, že takého vyhodnotenie výpovede svedkov vyplynulo porovnávaním výpovedí svedkov so zápisnicou v trestnom konaní, a vyplynulo to i jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti v kontexte rozporov všetkých výpovedí svedkov a žalobcu prezentovaných v samotnom daňovom konaní (písomná výpoveď svedka M. B. zo dňa 20.02.2014 „Pri nákupe tovaru dňa 15. a 17.12.2012 som bol vždy prítomný spolu s p. Z. K.. Videl som, ako Z. K. za tovar vždy zaplatil kúpnu cenu v plnej výške v hotovosti, ktorú odovzdal do rúk p. K. J. ako konateľa spoločnosti O. U., R..K..S...“.; pri výsluchu svedok J. uviedol tak, ako je uvedené v Zápisnici o výsluchu svedka ČVS: KÚFS - 19/7026 - V - 2013 zo dňa 28.11.2013 „...do daňového skladu K. prišiel sám a takisto aj M. B. do skladu prišiel sám, nikdy neprišli spolu.“ 18. K námietke, že nie je dôvodné žalobcovi zabezpečením a prepadnutím spotrebiteľských balení cigariet ukladať povinnosti/zodpovednosť za konanie tretej osoby, od ktorej uvedené SBC kúpil, žalovaný uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že daňová povinnosť vznikla spoločnosti O. U., R..K..S.., ktorá bola podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z. osobou povinnou platiť daň. Avšak v predmetnej veci colný úrad nerozhodoval o vzniku daňovej povinnosti daňového subjektu a vyrubení dane, ale predmetom konania bolo prepadnutie veci v prospech štátu v dôsledku neodstránenia pochybností, ktoré viedli k jej zabezpečeniu a to pochybností týkajúcich sa preukázania riadneho spôsobu nadobudnutia prepadnutej veci a riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s nákupom prepadnutej veci. Keďže preukázateľne pri uvedení prepadnutej veci do daňového voľného obehu nebola spoločnosťou O. U. R..K..S.. uhradená spotrebná daň z týchto tabakových výrobkov, žalovaný má za to, že nemožno preukázať usporiadanie finančných povinností (nadobudnutie za cenu s daňou), ak táto daň reálne nebola uhradená, z dôrazom ak je vykonaným dokazovaním spochybnené zaplatenie kúpnej ceny za spotrebiteľské balenia cigariet, ktorá mala v sebe zahŕňať aj spotrebnú daň. Preto v súlade s § 40 ods. 1 DP, ktorý chráni fiškálne záujmy štátu a oprávňuje správcu dane preventívne zabezpečiť spotrebiteľské balenia cigariet, u ktorých nie je preukázané vysporiadanie finančných povinností v súvislosti s ich nákupom, nemožno tvrdiť, že pri kúpe spotrebiteľských balení cigariet by sa tento stav mal konvalidovať a finančné povinnosti by sa mali vysporiadať momentom ich kúpy. Druhým dôvodom na zabezpečenie spotrebiteľských balení cigariet bola skutočnosť, že v zmysle § 40 ods. 1 DP, v danom prípade chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci, pričom správcu dane duch zákona oprávňuje pristúpiť k zabezpečeniu tovaru alebo vecí už v prípade existencie relevantných pochybností o riadnom preukázaní spôsobu nadobudnutia tovaru a riadneho spôsobu usporiadania finančných povinností v súvislosti s nákupom tovaru. V danej veci je nepochybné, že množstvo dôkazov získaných/vykonaných správcom dane, tvrdenia žalobcu a predkladané listiny, o údajnom nákupe spotrebiteľských balení cigariet od spoločnosti O. U. R..K..S.. spochybňujú, ak nie vylučujú. Pre účely preukazovania nakladania s tabakovými výrobkami, preukázania spôsobu ich nadobudnutia a riadneho usporiadania finančných povinností v zmysle § 40 ods. 1 DP sa vychádza zo skutočného objektívneho stavu na základe všetkých dostupných dôkazných prostriedkov, za použitia logických premís objektívneho dokazovania. Takže preukazovanie tvrdených skutočností je postavené na objektívnom stave zistených faktov a nie na posudzovaní formálneho listinného stavu dokumentov predkladaných žalobcom v daňovom konaní. Uvedené listiny v kontexte ďalších skutočností môžu predstavovať jeden z podporných dôkazov spôsobu nadobudnutia spotrebiteľských balení cigariet, avšak nemajú povahu absolútneho dôkazu, závery o objektívnych skutočnostiach odporujúce listinám nebudú prispôsobované (vykladané, prijímané) formálnemu stavu listín, ale naopak, budú dané listiny spochybňovať. Takže ak sú v daňovom konaní predložené za účelom odstránenia pochybností vedúcich k zabezpečeniu spotrebiteľských balení cigariet doklady, z ktorých má vyplývať, že boli nadobudnuté kúpou za finančné prostriedky v hotovosti a kúpna cena, ktorá bola zaplatená, zahŕňa aj spotrebnú daň, avšak vykonaným dokazovaním bol takýto spôsob nadobudnutia a tiež usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich nákupom (nadobudnutie za cenu s daňou) vyhodnotený ako nepravdivý, tak doklady obsahujúce údaj, ktorý nie je pravdivý (zaplatenie kúpnej ceny a spotrebná daň zahrnutá v kúpnej cene), nemôžu byť vierohodné a tým spôsobilé odstrániť pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu spotrebiteľských balení cigariet. 19. S námietkou žalobcu, že colný úrad vlastne požaduje od žalobcu dôkaz o zaplatení a odvedení dane do štátneho rozpočtu a zabezpečenie tovaru používa ako nástroj na vynútenie splnenia daňových povinností tretieho subjektu, žalovaný nesúhlasí. Prepadnutie tovaru je zákonným následkom neodstránenia pochybností, ktoré viedli k jeho zabezpečeniu, pričom colný úrad ako aj žalovaný v svojich rozhodnutiach zdôvodňujú, prečo pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu spotrebiteľských balení cigariet, neboli odstránené. Colný úrad od žalobcu nepožadoval dôkaz o zaplatení a odvedení dane do štátneho rozpočtu, nakoľko skutočnosť, že k zaplateniu spotrebnej dane na zabezpečené spotrebiteľské balenia cigariet nedošlo, má preukázanú z vlastnej činnosti. Colný úrad zabezpečil žalobcovi spotrebiteľské balenia cigariet a následne rozhodol o ich prepadnutí na základe dvoch popri sebe stojacich právnych tituloch, a to na základe § 40 zákona č. 563/2009 Z.z. z dôvodu nepreukázania riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom, a na základe § 41a ods. 2 písm. c) zákona č. 106/2004 Z.z. z dôvodu nepreukázania ich pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia v súlade so zákonom. Inak povedané, žalobcovi neboli zabezpečené spotrebiteľské balenia cigariet z dôvodu nepreukázania ich pôvodu (odkiaľ boli dovezené), ale z dôvodu nepreukázania riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom a z dôvodu riadne preukázaného zákonného spôsobu (nie pôvodu) ich nadobudnutia (že údajný obchodný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou O. U. R..K..S.. bol len zastieracím fiktívnym úkonom). 20. K tvrdeniam žalobcu o podmienkach zloženia zábezpeky prevádzkovateľa daňového skladu, keď colný úrad disponoval dostatočnými informáciami na to, aby v prípade prepravy väčšieho množstva spotrebiteľského balenia cigariet, ktoré by nebolo kryté zloženou zábezpekou, by reagoval formou zvýšenia zábezpeky voči spoločnosti O. U. R..K..S.. alebo by uplatnil niektorú z foriem predbežného opatrenia, žalovaný uviedol, že zloženie zábezpeky podľa § 20 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z.z. je postavené výlučne na ukazovateľoch predchádzajúceho obchodného obratu prevádzkovateľa daňového skladu, t.j. na priemernom mesačnom množstve tabakových výrobkov, ktoré prevádzkovateľ daňového skladu uviedol do daňového voľného obehu za obdobie predchádzajúcich 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Spoločnosť O. U. R..K..S.. ako prevádzkovateľ daňového skladu pred obdobím prepravy spotrebiteľského balenia cigariet od talianskeho výrobcu v decembri 2012 dlhodobo vykazovala nulový, resp. minimálny obrat s nakladaním spotrebiteľského balenia cigariet vo vzťahu k následnej preprave miliónov spotrebiteľského balenia cigariet a ich uvedeniu do daňového voľného obehu so vznikom daňovej povinnosti vo výške X.XXX.XXX,XX EUR. V momente získania informácie o preprave spotrebiteľského balenia cigariet z elektronického dokumentu, colný úrad síce mal vedomosť o tejto transakcii, aj o výške zloženej zábezpeky, avšak preprava od talianskeho výrobcu do momentu ich dovozu do daňového skladu spoločnosti O. U. R..K..S.., nepredstavovala napriek výške zloženej zábezpeky žiadny protiprávny stav a colný úrad nemohol žiadnymi preventívnymi zákonnými prostriedkami zakročiť voči uvedenej preprave (zamedziť dovoz do daňového skladu). Preprava sa uskutočňovala v pozastavení dane, a spoločnosťou O. U. R..K..S.. bolo deklarované uskladnenie spotrebiteľského balenia cigariet v daňovom sklade, takže v súvislosti s ich dovozom nevznikla žiadna daňová povinnosť. Colný úrad nemohol voči spoločnosti O. U. R..K..S.. požadovať zvýšenie zábezpeky, keďže k takémuto postupu by mohlo dôjsť až nasledujúci mesiac po uvedení spotrebiteľského balenia cigariet do daňového voľného obehu v zmysle § 20 ods. 6 písm. b) zákona č. 106/2004 Z.z. V súvislosti s neúmerným dovozom spotrebiteľského balenia cigariet vo vzťahu k výške zloženej zábezpeky nebolo objektívne možné využiť ani inštitút predbežného opatrenia v zmysle § 50 ods. 1 DP, vzhľadom na zásadnú skutočnosť, že spotrebiteľské balenia cigariet, ktoré spoločnosť O. U. R..K..S.. prepravila do daňového skladu, neboli reálne v sklade uskladnené, fyzicky v ňom zotrvali nanajvýš niekoľko hodín a boli z daňového skladu O. U. R..K..S.. v Malackách uvedené do daňového voľného obehu - prevezené do skladu v Galante. Vzhľadom na skutočnosť, že od momentu prepravy spotrebiteľských balení cigariet na daňové územie, do uvedenia do daňového voľného obehu (vyskladnenia z daňového skladu spoločnosti O. U. R..K..S..) uplynulo len niekoľko hodín, nebolo objektívne možné zo strany colného úradu sumarizovať a podložiť skutkové zistenia čo i len pre účely vydania predbežného opatrenia. V konečnom dôsledku ani moment vyskladnenia z daňového skladu spoločnosti O. U. R..K..S.., nemohol predstavovať skutkový titul na okamžité preventívne zakročenie správcu dane, keďže momentom uvedenia spotrebiteľských balení cigariet do daňového voľného obehu spoločnosti O. U. R..K..S.. vznikla daňová povinnosť, avšak spotrebná daň bola podľa § 13 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z. z. splatná až do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla spoločnosti O. U. R..K..S.. daňová povinnosť. 21. K samotnému dokazovaniu žalovaný uviedol, že v rámci zásady materiálnej pravdy, pre účely zistenia objektívneho stavu veci, má správca dane povinnosť vykonávať dokazovanie v daňovom konaní, avšak táto povinnosť nie je absolútna, je limitovaná postavením správcu dane ako oprávneného viesť a usmerňovať dokazovanie v zmysle § 24 ods. 2 DP. Zároveň žalovaný zdôraznil, že v daňovom konaní je dôkazným bremenom zaťažený dotknutý daňový subjekt, pretože v daňovom konaní, v ktorom sa kladie dôraz na záujem štátu, teda na záujem verejný, platí zásada prejednávacia na rozdiel od zásady vyhľadávacej uplatňovanej vo všeobecnom správnom konaní. Uvedená dôkazná povinnosť daňového subjektu je expressis verbis zakotvená v § 24 ods. 1 alebo aj v § 41 DP. K rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR na ktorú odkázal žalobca citovanými rozsudkami, žalovaný uviedol, že túto nie je možné stotožniť s predmetným konaním. 22. V závere žalovaný poukázal, že colný úrad, ako aj žalovaný v svojich rozhodnutiach konštatovali podstatné rozpory svedkov J., B. a žalobcu k tvrdeniam o spôsobe údajnej úhrady kúpnej ceny žalobcom spoločnosti O. U. R..K..S.., a to v súvislosti s údajnou prítomnosťou zainteresovaných osôb, či balenia odovzdávanej hotovosti. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca figuruje na príslušných, ním predložených účtovných dokladoch (faktúrach, dodacích listoch) ako súkromná fyzická osoba (bez uvedenia IČO, s uvedením č. OP, resp. rodného čísla na Zmluve o dodaní tovaru), čím mal nadobudnúť spotrebiteľské balenia cigariet ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Žalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť, že k úhrade kúpnej ceny fyzickou osobu, v mimoriadne vysokých sumách malo dôjsť v hotovosti, v dňoch 15.12.2012 a 17.12.2012, teda cca dva týždne pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý platby v hotovosti obmedzuje. Ďalej zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca nakupoval spotrebiteľské balenia cigariet za cenu X,XX EUR za 1 ks (jedna krabička cigariet) za cenu nižšiu ako je cena uvedená na kontrolných známkach, ktorá je X,XX EUR. Žalobca však v rámci kúpno - predajného zmluvného vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ mohol nakupovať spotrebiteľské balenia cigariet len na konečnú spotrebu, pričom v zmysle § 10 ods. 1 písm. e) zákona č. 106/2004 Z.z., sa zakazuje predaj cigariet na konečnú spotrebu za cenu nižšiu, ako je cena na kontrolnej známke. V zmysle uvedeného, došlo k predaju v rozpore so zákonom č. 106/2004 Z.z.. V zmysle predložených účtovných dokladov mal žalobca ako fyzická osoba od spoločnosti O. U. R..K..S.. kúpiť spotrebiteľské balenia cigariet v množstve 360.000, t.j. 7.200.000 cigariet (zabezpečených celkovo 74.500, t.j. 1.480.000 cigariet) za sumu XXX.XXX,- EUR, pričom žalovaný považuje za vylúčené, aby žalobca vzhľadom na jeho materiálne pomery bol vlastníkom takmer H.Ó. EUR. Žalobca sa síce snažil preukázať, že sumu vo výške XXX.XXX,- EUR si požičal od spoločnosti J. V., R..K..S.. dňa 15.12.2012 (výdavkový pokladničný doklad č. VPD00001 zo dňa 15.12.2012), avšak už dňa 07.01.2013 mal údajne spoločnosti J. V., R..K..S.. vrátiť z uvedenej pôžičky sumu XXX.XXX,- EUR (príjmový pokladničný doklad č. PPD00001 zo dňa 07.01.2013). Takúto sumu by však mohol žalobca svojmu veriteľovi vrátiť, iba ak by časť spotrebiteľských balení cigariet (mimo zabezpečených) ako fyzická osoba, v rozpore so zákonom č. 106/2004 Z.z., predal (čo je nepravdepodobné), vzhľadom na to, že ako fyzická osoba nepodnikateľ mohol kúpiť spotrebiteľské balenia cigariet len na konečnú spotrebu, t.zn. nemohol ich ďalej predávať a ešte k tomu so ziskom. Ak by správca dane vychádzal z tvrdení žalobcu, tak v období od 17.12.2012 do 10.01.2013 (do dňa ich zabezpečenia) žalobca dokázal predať 285.000 spotrebiteľských balení cigariet (rozdiel medzi údajne zakúpenými a ktoré boli zabezpečené), čo by znamenalo, že žalobca za 24 dní (vrátane vianočných sviatkov, silvestra a nového roka) ponúkaním „kade - tade“ predal 285.000 spotrebiteľských balení cigariet, čo predstavuje objem 11.875 spotrebiteľských balení cigariet denne alebo 594 kartónov v balení po 10 ks. Predaj takéhoto množstva za okolností a spôsobom uvádzaným žalobcom nie je podľa názoru žalovaného možný. Ak mal žalobca údajne časť pôžičky vo výške XXX.XXX,- EUR vrátiť spoločnosti J. V., R..K..S.. dňa 07.01.2013 v hotovosti, tak takáto platba je v rozpore s § 4 zákona č. 394/2014 Z.z.. V ďalšom žalovaný uviedol, že spoločnosť J. V., R..K..S.., ktorá mala požičať finančné prostriedky žalobcovi, si tieto podľa údajnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.12.2012 mala za účelom zakúpenia spotrebiteľských balení cigariet zapožičať od spoločnosti W. P. Z. R. R. na R. S., prevzatím hotovosti v Budapešti (Maďarsku). V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v paralelne vedenom konaní so spoločnosťou J. V., R..K..S.., o prepadnutí spotrebiteľských balení cigariet, v súlade s § 74 ods. 3 DP, vykonal dokazovanie dožiadaním z Centrálneho úradu Národnej daňovej a colnej správy Maďarskej republiky, o zaslanie informácie týkajúcej sa registrácie peňažných prostriedkov spoločnosťou W. P. Z., ktoré v hotovosti vstupovali alebo vystupovali z územia Spoločenstva tak, ako to umožňuje nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1889/2005 z 26.10.2005 o kontrole peňažných prostriedkov, ktoré vstupujú do spoločenstva alebo vystupujú zo spoločenstva. Dňa 02.10.2014 bola žalovanému doručená odpoveď z ktorej vyplýva, že v preverovanom období od 01.01.2009 do 10.12.2012 subjekt W. P. Z. nebol v databáze vyhlásení nájdený, ani nie je evidované vyhlásenie o peňažných prostriedkoch v hotovosti vo výške X.XXX.XXX,- EUR. IV. Administratívne konanie. 23. Z administratívneho spisu súd zistil, že pracovníci colného úradu vykonali dňa 11.01.2013 miestne zisťovanie v motorovom vozidle zn. FIAT DUCATO bielej farby, EČV: G. U., VIN:B. (ďalej len „dopravný prostriedok“), registrované na právnickú osobu F.-K.-Y., R..K..S.., H. X, G. R., nachádzajúce sa v priemyselnom areáli na adrese Ul. XX C. XXXX/X, D., ktoré mal prenajaté žalobca. V dopravnom prostriedku boli zistené spotrebiteľské balenia cigariet (ďalej len „SBC“): 1. -YESMOKE 0,8 červené v počte 59 500 ks s kontrolnou známkou č. A08001 2.-YESMOKE 0,8 biele v počte 15 000 ks s kontrolnou známkou č. A08001. Colný úrad v zmysle § 41a ods. 2 písm. c) zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov v spojení s § 40 ods. 1 a ods. 3 DP, predmetné spotrebiteľské balenia cigariet ako aj dopravný prostriedok zabezpečil rozhodnutím o zabezpečení veci zn. 9005238/1/16290/2013 zo dňa 12.01.2013 s odôvodnením, že počas miestneho zisťovania dňa 11.01.2013 nebol riadne preukázaný spôsob nadobudnutia zistených spotrebiteľských balení cigariet, ani riadne usporiadanie finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. 24. Dňa 12.02.2013 bola na colný úrad od spoločnosti O. U. R..K..S.., IČO: 36 741 639, doručené Prehlásenie vo veci č. k. 9005284/1/22201/2013 zo dňa 08.02.2013 (zaevidované na Colnom úrade Bratislava pod zn. 9005238/1/70941/2013 dňa 12.02.2013), prílohu ktorého boli listiny: • notárska zápisnica zn. N 43/2013 Nz 3880/2013, NCRIs 4076/2013 zo dňa 06.02.2013, ktorou K. J. čestne prehlásil skutočnosti ohľadom uskutočňovania obchodov medzi spoločnosťou O. U. R..K..S.. a žalobcom, • zmluva na dodanie tovaru zo dňa 05.12.2012 s cenníkom, uzatvorená medzi dodávateľom O. U. R..K..S.. a žalobcom, • objednávka zo dňa 10.12.2012 medzi žalobcom a dodávateľom O. U. R..K..S.., • Faktúra a dodací list č. 002122012 zo dňa 15.12.2012, • Faktúra a dodací list č. 012122012 zo dňa 17.12.2012, • Denná finančná uzávierka z elektronickej registračnej pokladnice č. 4 zo dňa 15.12.2012. • Denná finančná uzávierka z elektronickej registračnej pokladnice č. 6 zo dňa 17.12.2012, ktorými konateľ spoločnosti O. U. R..K..S.. K. J. objasňuje skutočnosti predaja predmetných spotrebiteľských balení cigariet žalobcovi a zároveň preukazuje ich nadobudnutie za cenu, v ktorej bola zahrnutá aj spotrebná daň. 25. Rozhodnutie o zabezpečení veci bolo colným úradom zaslané žalobcovi na adresu ktorú žalobca uviedol v Zápisnici o miestnom zisťovaní, ktoré však bolo dňa 22.01.2013 colnému úradu vrátené s poznámkou adresát neznámy, preto colný úrad opätovne zaslal žalobcovi rozhodnutie o zabezpečení veci na adresu Š. XXXX/XX, Č.. L..X, D. (zistenú na základe spolupráce colného úradu s Kriminálnym úradom FS). Rozhodnutie o zabezpečení SBC nadobudlo právoplatnosť dňom 15.05.2013. 26. Colný úrad dňa 09.04.2013 zaslal spoločnosti F.-K.-Y., R..K..S.., výzvu na predloženie dokladov preukazujúcich vlastníctvo dopravného prostriedku zabezpečeného rozhodnutím a tiež žiadosť o vydanie súhlasu/nesúhlasu s vydaním dopravného prostriedku spoločnosti J. V. R..K..S... Spoločnosť F.-K.-Y., R..K..S.. listom zo dňa 16.04.2013 preukázala vlastníctvo k dopravnému prostriedku a súčasne udelila súhlas na vydanie dopravného prostriedku spoločnosti J. V. R..K..S... Vzhľadom na uvedené, colný úrad zaslal žalobcovi rozhodnutie o čiastočnom zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci zn. 9005238/1/206404/2013 zo dňa 02.05.2013, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 22.05.2013. Rozhodnutie v časti o zabezpečení veci SBC zostalo nezmenené. 27. Na rozhodnutie colného úradu o zabezpečení veci žalobca nereagoval, nepreukázal v zákonom stanovenej lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci, spôsob nadobudnutia spotrebiteľských balení cigariet a taktiež nepreukázal riadne usporiadanie finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom, najmä, že povinnosť vo vzťahu k colnému úradu zaplatiť zo spotrebiteľských balení cigariet spotrebnú daň z tabakových výrobkov bola splnená. Vzhľadom na uvedené, colný úrad vydal v zmysle § 42 ods. 1 DP rozhodnutie o prepadnutí veci zn. 9005238/1/332513/2013 zo dňa 11.07.2013, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 02.08.2013. Proti predmetnému rozhodnutiu, v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 72 ods. 3 DP (podané na poštovú prepravu dňa 08.08.2013), podal žalobca odvolanie, ktoré doplnil osobne dňa 14.08.2013. Colný úrad postúpil listom zn. 9005231/1/429418/2013 zo dňa 09.09.2013 odvolanie žalovanému, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 28. Dňa 23.12.2013 bolo vykonané ústne pojednávanie s K. J. o čom bola spísaná Zápisnica zn. 1095238/1/612240/2013 dňa 23.12.2013. 29. Dňa 15.05.2014 bola na colný úrad doručená notárska zápisnica zn. N 157/2014, NZ 11491/2014, NCRIs 11699/2014 zo dňa 25.03.2014, v ktorej K. J. poprel svoju výpoveď uvedenú v Zápisnici o ústnom pojednávaní zn. 1095238/1/612240/2013 zo dňa 23.12.2013 s tým, „Moje vyjadrenie, že za cigarety zn. YESMOKE nebola zaplatená kúpna cena, je dezinterpretáciou toho, čo som povedal...", popretie predchádzajúcej výpovede odôvodnil nátlakom zo strany vypočúvajúcich colníkov. 30. Na základe telefonickej a e-mailovej komunikácie sa dňa 21.05.2014 o 10:03 hod. osobne dostavil na colný úrad K. J., aby vypovedal ako svedok k obchodnej činnosti spoločnosti O. U. R..K..S.. a k obchodným vzťahom medzi spoločnosťou O. U. R..K..S.. a spoločnosťou J. V. R..K..S... Z výpovede bola spísaná Zápisnica pod zn. 1095238/1/236993/2014 dňa 21.05.2014. Tohto úkonu sa zúčastnil aj právny zástupca žalobcu a splnomocnená zástupkyňa K. J.. 31. Dňa 13.06.2014 bolo na colný úrad doručené právoplatné rozhodnutie žalovaného zn. 1100902/434001/2013 zo dňa 26.05.2014, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie o prepadnutí veci zn. 9005238/1/332513/2013 zo dňa 11.07.2013 zrušené a vec vrátená colnému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie s odôvodnením, že úrad sa s dôkazmi predloženými žalobcom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako nevysporiadal, rozhodnutie je preto nepreskúmateľné a v ďalšom konaní uložil colnému úradu opätovne sa zaoberať zmluvou o dodaní tovaru, predloženými faktúrami a ostatnými dokladmi, z hľadiska ich pravosti a vierohodnosti vo vzťahu k preukázaniu spôsobu nadobudnutia predmetných SBC v súlade so zákonom č. 106/2004 Z.z. a pre prípad potreby nariadil vykonať dokazovanie tak, aby boli skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní zistené čo najúplnejšie. Nariadil doplniť dokazovanie o pokladničné doklady č. 002122012 zo dňa 15.12.2012 a č. 012122012 zo dňa 17.12.2012, majú tiež preukazovať spôsob nadobudnutia spotrebiteľských balení cigariet. 32. Colný úrad postupujúc v intenciách druhostupňového rozhodnutia FR SR vydal dňa 25.08. 2014 rozhodnutie o prepadnutí veci č. 1095238/1/381000/2014, ktorým podľa § 42 ods. 1 DP rozhodol o prepadnutí spotrebiteľských balení cigariet, konkrétne: - SBC obchodnej značky YESMOKE 0,8 červené, v množstve 59 500 ks (20 ks cigariet v spotrebiteľskom balení) - SBC obchodnej značky YESMOKE 0.8 biele, v množstve 15 000 ks (20 ks cigariet v spotrebiteľskom balení), ktoré colný úrad zabezpečil odvolateľovi právoplatným rozhodnutím o zabezpečení veci č. 9005284/1/16290/2013 zo dňa 12.01.2013. Colný úrad rozhodol o prepadnutí veci z dôvodu, že odvolateľ v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci, neodstránil pochybnosti, pre ktoré mu colný úrad predmetné veci zabezpečil, nakoľko spôsob nadobudnutia spotrebiteľských balení cigariet nemožno v danej veci považovať za riadne preukázaný a taktiež finančné povinnosti v súvislosti s dovozom spotrebiteľských balení cigariet alebo ich nákupom nemožno považovať za riadne usporiadané. 33. Proti uvedenému rozhodnutiu colného úradu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 24.09.2014, o ktorom žalovaný vydal rozhodnutie č. 1100902/485334/2014/CI zo dňa 30.12.2014, ktorým napadnuté rozhodnutie colného úradu zn. 1095238/1/381000/2014 zo dňa 25.08.2014 potvrdil. 34. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného pod č. 1100902/485334/2014/CI zo dňa 30.12.2014 žalobu o preskúmanie o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave pod sp. zn. 20S/18/2015 zo dňa 01.03.2015 tak, že napadnuté rozhodnutie č. 1100902/485334/2014/CI zo dňa 30.12.2014 v spojení s rozhodnutím colného úradu č. 1095238/1/381000/2014 zo dňa 25.08.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd v svojom rozhodnutí vyslovil právny názor „Práve z dôvodu rozporov, ktoré zo zápisníc vyplývali, mali colné úrady vykonať minimálne výsluch svedka K. J. za účasti žalobcu s možnou konfrontáciou, čím by sa jednoznačne odstránil nedostatok spočívajúci v tom, že žalobca nemal možnosť zúčastniť sa svedeckej výpovede K. J. a klásť mu otázky.“ 35. Následne colný úrad viazaný právnym názorom súdu, vypočul dňa 18.08.2016 na ústnom pojednávaní svedka K. J. za prítomnosti jeho právnej zástupkyne E.. A. B. a za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu H.. C. Š. (žalobca, ktorému bol výsluch svedka K. J.Á. doručené dňa 26.07.2016, sa výsluchu svedka nezúčastnil). O svedeckej výpovedi vyhotovil colný úrad Zápisnicu o výpovedi svedka č. 680041325/2016 zo dňa 18.08.2016. Dňa 16.11.2016 colný úrad vykonal pojednávanie za účelom vyjadrenia sa žalobcu k veci, o čom vyhotovil zápisnicu pod zn. 680057314/2016. 36. Dňa 12.12.2016 vydal colný úrad rozhodnutie č. 680062655/2016, ktorým podľa § 42 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. rozhodol o prepadnutí spotrebiteľských balení cigariet, zabezpečených právoplatným rozhodnutím colného úradu pod č. 9005284/1/16290/2013 zo dňa 12.01.2013. 37. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 13.01.2017, doručené colnému úradu dňa 16.01.2017. Obsah odvolania je identický s námietkami, ktoré sú predmetom tohto súdneho prieskumu. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 680030408/2017/CI zo dňa 19.06.2017, ktorým napadnuté rozhodnutie potvrdil. V. Právne posúdenie žaloby. 38. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a napadnuté rozhodnutia v medziach žaloby boli vydané v súlade so zákonom. 39. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 42. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 43. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 44. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 45. Podľa §24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 46. Podľa §24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 47. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť vec nevyhnutne potrebnú na preukázanie skutočností pri správe daní. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Daňový úrad alebo colný úrad môže zabezpečiť tovar podnikateľovi, ktorý predáva tovar na území Slovenskej republiky a nemá na predajnom mieste elektronickú registračnú pokladnicu podľa osobitného predpisu. 48. Podľa § 42 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o prepadnutí veci okrem dopravného prostriedku zabezpečeného podľa § 40 ods. 3, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci. Ak sú pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, odstránené len čiastočne, správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o prepadnutí veci, pri ktorej neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, pričom vec, pri ktorej boli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis pripúšťa, o čom sa spíše zápisnica. 49. Podľa § 64 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané. 50. Podľa § 64 ods. 2 písm. a) zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný. 51. Podľa § 65 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt. 52. Podľa § 66 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. 1 a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán. VI. Závery správneho súdu. 53. Úlohou správneho súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia Colného úradu Bratislava č. 680062655/2016 zo dňa 12.12.2016 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 680030408/2017/CI zo dňa 19.06.2017, v zmysle ktorých došlo podľa § 42 ods. 1 DP k prepadnutiu veci (spotrebiteľské balenia cigariet). Prepadnutá vec bola Colným úradom Bratislava zabezpečená žalobcovi, rozhodnutím o zabezpečení veci. A nakoľko žalobca v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu spotrebiteľských balení cigariet, t.zn. žalobcom nebol na základe predložených dôkazov riadne preukázaný spôsob ich nadobudnutia a nebolo preukázané riadne usporiadanie finančných povinností v súvislosti s ich nákupom, Colný úrad vydal rozhodnutie o prepadnutí veci. 54. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 4. tohto rozhodnutia, že Colný úrad Bratislava vydal rozhodnutie v rozpore s § 6 DP ako vecne nepríslušný orgán a preto rozhodnutie o prepadnutí veci treba považovať za nulitné podľa § 64 ods. 2 písm. a) DP, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Príslušnosť colného úradu na rozhodnutie vo veci vyplýva z § 9 ods. 3 písm. b) zák. č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve. A pokiaľ ide o žalobcom namietanú nečinnosť správcu dane, správny súd s odkazom na 66 DP, podľa ktorého, ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. 1 a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán, správny súd jednoznačne uzatvára, že v zmysle úkonov správcu dane ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, nemožno konštatovať nečinnosť tak, ako má na mysli citované zákonné ustanovenie. Prechod vecnej príslušnosti na druhostupňový orgán prichádza do úvahy len za existencie výnimočných okolností, pri kumulatívnom splnení troch podmienok (nečinnosť orgánu, nemožnosť dosiahnutia nápravy inak a povaha veci, ktorá zmenu vecnej príslušnosti nevylučuje) tak, ako uviedol žalovaný. Z administratívneho spisu vyplýva, že colný úrad vo veci konal, vykonával dokazovanie a v konečnom dôsledku požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, žiadosti bolo vyhovené. Preto podmienky na prechod príslušnosti na druhostupňový orgán splnené neboli. Na tomto mieste súd poznamenáva, že rovnaká otázka bola riešená v skutkovo rovnakej veci vedenej na Krajskom súde Trnava pod sp.zn. 20S/10/2015 zo dňa 17.05.2016, ktoré bolo potvrdené kasačným súdom v rozhodnutí NS SR sp.zn 6Sžf/34/2016 zo dňa 23.11.2017. 55. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 5. tohto rozhodnutia, keď žalobca namieta použitie dôkazu získaného v inom daňovom konaní vedenom voči inému daňovému subjektu, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že správca dane pri svojom rozhodnutí vychádzal z citovaných zápisníc, ktoré mali byť použité ako dôkaz. Z obsahu odôvodnení vyplýva, že správca dane len poukázal na predmetné zápisnice ako skutočnosť, nakoľko obsahujú informácie ktoré sú priamo uvedené svedkami. V konečnom dôsledku výsluch svedka K. J., správca dane zabezpečil v predmetnom administratívnom konaní v súlade s DP a za prítomnosti žalobcu resp. jeho právneho zástupcu, čím bola odstránená procesná vada, ktorá bola vytknutá správcovi dane rozsudkom Krajského súdu Trnava sp.zn 20S/18/2015 zo dňa 01.03.2016. V konečnom dôsledku podľa názoru súdu nemožno ani konštatovať, že by DP nepripúšťal použitie dôkazu získaného v inom daňovom konaní voči inému daňovému subjektu. Takýto postup je súladný s § 3 ods. 3 DP a nie je v rozpore s § 24 DP, kedy je správca dane oprávnený v neskoršie vedenom konaní (v inom) použiť i dôkaz získaný v inom daňovom konaní, ak bol získaný a vykonaný v súlade so zákonom. 56. Námietky kumulované v odsekoch 9. a 10. tohto rozhodnutia, že žalobca bol postihnutý ako nadobúdateľ v dobrej viere, keď Colný úrad ako aj žalovaný, napriek informáciám ktorými disponovali, zabezpečili tovar žalobcovi, ktorému daňová povinnosť nevznikla, súd vyhodnotil ako nedôvodné. Na tomto mieste súd konštatuje, že v preskúmavaných rozhodnutiach boli uvedené dva dôvody prepadnutia veci (spotrebiteľských balení cigariet) a to nepreukázanie spôsobu ich nadobudnutia od dodávateľa spoločnosti O. U. R..K..S.. (že údajný obchodný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou O. U. R..K..S.. nebol len fiktívnym úkonom; že išlo o reálny obchod a výplatu kúpnej ceny finančnými prostriedkami, ktorými žalobca reálne disponoval). A druhým dôvodom bola nemožnosť považovať finančné povinnosti v súvislosti s ich nákupom za riadne usporiadané (na základe § 41a ods. 2 písm. c) zákona č. 106/2004 Z.z. z dôvodu nepreukázania ich pôvodu, resp. spôsobu nadobudnutia v súlade so zákonom, t.j. neodstránenie pochybnosti o tom, že k zaplateniu spotrebnej dane za dodané spotrebiteľské balenia cigariet nedošlo, keď na faktúre predloženej žalobcom je konštatované, že tovar bol nadobudnutý s daňou, pričom colný úrad má z vlastnej činnosti preukázanú skutočnosť, že dodávateľ spoločnosť O. U. R..K..S.. za dodané spotrebiteľské balenia cigariet spotrebnú daň do štátneho rozpočtu neodviedol, t.j. finančné povinnosti v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom splnené zjavne neboli). 57. K nepreukázaniu spôsobu nadobudnutia spotrebiteľského balenia cigariet žalobcom od dodávateľa spoločnosti O. U. R..K..S.., z obsahu administratívneho spisu súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán vykonal rozsiahle dokazovanie. V rámci dokazovania colný úrad preveroval dodávateľa spoločnosť O. U. R..K..S.., vypočul ako svedka konateľa tejto spoločnosti K. J., pričom z kontextu dokladov predložených žalobcom (faktúry, dodacie listy, pokladničné doklady, ...) vyplýva, že na základe rozpornosti výpovedí samotného svedka K. J., nie je možné konštatovať, že reálne, fakticky došlo k perfektnej obchodnej transakcii. Je potrebné uviesť, že žalobca mal ako fyzická osoba nepodnikateľ od spoločnosti O. U. R..K..S.. kúpiť množstvo 360.000 spotrebiteľských balení cigariet, t.j. 7.200.000 cigariet za sumu XXX.XXX,- EUR, pričom žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že pri nákupe takéhoto množstva cigariet si preveril dodávateľa, zvlášť keď ide o komoditu, s ktorou je spojené zvýšené riziko nelegálneho dovozu, resp. neuhradenia spotrebnej dane za tovar. Každý zodpovedný podnikateľ vždy vykoná úkony, ktoré smerujú k prevereniu dodávateľa, aby bolo správcovi dane zrejmé, že z informácií ktoré podnikateľ o svojich obchodných partnerov zistil, že sú dôveryhodní, spoľahliví, že si plnia svoje povinnosti voči štátu a pod.. V situácii, ktorá je predmetom súdneho prieskumu, by sa žiadny zodpovedný a seriózny podnikateľ neuspokojil len s konštatovaním na faktúre, že „cena obsahuje spotrebiteľskú daň na tabakové výrobky podľa zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov“. Preto o to väčšia by mala byť opatrnosť, obozretnosť žalobcu ako fyzickej osoby nepodnikateľa, ktorý si ešte na úhradu kúpnej ceny mal údajne požičať finančné prostriedky od spoločnosti J. V., R..K..S... K samotnej pôžičke sumy XXX.XXX,- EUR od spoločnosti J. V., R..K..S.., ktorú si žalobca mal požičať dňa 15.12.2012 (výdavkový pokladničný doklad č. VPD00001 zo dňa 15.12.2012), správne orgány v logických súvislostiach spochybnili predložené dôkazy a tým aj úhradu kúpnej ceny spotrebiteľských balení cigariet ako aj faktické uskutočnenie predmetného obchodu. V kontexte preskúmavaných rozhodnutí správny súd je presvedčený, že uvedené skutočnosti bez ďalšieho odôvodňujú prijatý záver o nepreukázaní spôsobu a pôvodu nadobudnutia spotrebiteľských balení cigariet žalobcom tak, ako deklaroval predloženými dokladmi. 58. K nepreukázaniu skutočnosti, že nemožno považovať finančné povinnosti v súvislosti s nákupom spotrebiteľských balení cigariet za riadne usporiadané, súd prisvedčil právnemu názoru žalovaného s tým, že je potrebné vychádzať z toho, že spotrebiteľské balenia cigariet boli do voľného daňového obehu uvedené nezákonným spôsobom, keďže nebola za ne zaplatená spotrebná daň. Z administratívneho spisu vyplýva, že spotrebiteľské balenia cigariet pochádzali od dodávateľa spoločnosti O. U. R..K..S.., (pre túto spoločnosť boli vydané kontrolné známky na predmetné spotrebiteľské balenia cigariet), ktorá po ich uvedení do daňového voľného obehu nezaplatila spotrebnú daň z tabakových výrobkov. Súd konštatuje, že zákon č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, netoleruje výskyt tabakových výrobkov v daňovom voľnom obehu bez toho, aby boli zdanené. Preto pri preukázaní skutočnosti, či možno finančné povinnosti v súvislosti s ich nákupom považovať za riadne usporiadané, upravuje priamo zákon č. 106/2004 Z.z. v § 14 ods. 3 a to tým, akým dokladom možno potvrdiť, že nadobudnutie spotrebiteľských balení cigariet je za cenu s daňou. Z administratívneho spisu a ani z preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal zabezpečiť od iného daňového subjektu (svojho dodávateľa). Na základe uvedeného potom možno uzavrieť, že colný úrad ako aj žalovaný konali v duchu a v kontexte zákona s tým, že dôkazy predložené žalobcom (faktúry, dodacie listy, pokladničné doklady, ...), v kontexte vyhodnotenia všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, možno nepochybne vyhodnotiť so záverom, že nemožno považovať finančné povinnosti v súvislosti s nákupom predmetných spotrebiteľských balení cigariet za riadne usporiadané. 59. V súvislosti so samotným preukazovaním dôvodov prepadnutia veci, správny súd zároveň uvádza, že obchod (kúpa spotrebiteľských balení cigariet), ktorého existenciu osvedčujú len formálne doklady (faktúry, dodacie listy, pokladničné doklady), nepreukazujú reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Správca dane mal právo preveriť faktickú existenciu obchodu, príp. odstrániť zistené pochybnosti, pričom nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať existenciu reálneho, faktického obchodu. Preto bolo na žalobcovi, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že došlo k faktickému uskutočneniu obchodu - nadobudnutie tovaru, ako aj faktickému usporiadaniu finančných povinností v súvislosti s nákupom spotrebiteľských balení cigariet a to, že cena obsahuje spotrebiteľskú daň z tabakových výrobkov podľa zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. 60. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí súd uzatvára, že správca dane vykonal dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu, dôkaznú povinnosť neprenášal na žalobcu, adekvátne aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov vyjadrenú v § 2 ods. 3 DP a zároveň prihliadol na povinnosť, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne posúdenie a rozhodnutie o prepadnutí veci, boli zistené čo najúplnejšie. Záver prijatý v rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s DP. 61. S poukazom na množstvo námietok súd má zato, že nemal povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami žalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Takýto postup správny súd opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/24/2013 z 18.06.2014 „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B)." Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie č. II. ÚS 175/2013-12 zo dňa 19.03.2013 „Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21552/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998/1)". 62. V závere správny súd poukazuje i na skutočnosť uvedenú žalovaným v podaní z 23.01.2018 a to rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/10/2015 zo dňa 17.05.2016, týkajúcej sa skutkovo totožnej veci, ktorým bola žaloba zamietnutá v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/34/2016 zo dňa 23.11.2017. Rozdiel je iba v subjekte žalobcu a to PK. predstierajúceho nadobudnutie spotrebiteľských balení cigariet od spoločnosti O. 63. Krajský súd v Bratislave, po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, skutkový stav po právnej stránke posúdili správne a v logických súvislostiach riadne odôvodnili. Keďže súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, žalobu podľa § 190 SSP zamietol. VII. Trovy konania. 64. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).