Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/315/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202750 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016202750.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: H.. H. A., advokát so sídlom advokátskej kancelárie D. rG. XXX XX U., Z.: XX XXX XXX, zastúpený: LOWY & LOWY, s.r.o., so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava, IČO: 47 236 230, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3427/2016 - 420, č. záznamu: 28034/2016 zo dňa 20.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 3427/2016-420, č. záznamu: 28034/2016 zo dňa 20.10.2016 a rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. spisu 611/2016-120, č. záznamu: 21287/2016 zo dňa 22.08.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1.Žalobca podal dňa 18.05.2016 elektronicky a aj písomne žiadosť o poskytnutie informácie a to poskytnutie kópie faktúry (vystavovateľ faktúry - dodávateľ služby, č. dodávateľa: XXXXXXXXXX G., s.r.o., platcom faktúry - objednávateľ : Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky), č. faktúry: XXXXX (dátum doručenia faktúry: 11.04.2016, dátum úhrady faktúry: 12.05.2016, vystavená na sumu 5.760,- eur s DPH, predmet - odmena za právne služby), vrátane rozúčtovania - rozpisu služieb/úkonov, ak to neobsahuje samotná faktúra, resp. ak je to osobitná príloha k faktúre. 2. Žalovaný, ako povinná osoba čiastočne sprístupnil informáciu a to poskytnutie kópie faktúry č. 92016. Uvedenou faktúrou Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vyfaktúrovalo G. kancelárii G., s.r.o. odmenu za poskytnuté právne služby v právnej veci navrhovateľa: Z.. T. Z.-G., proti odporcovi: Slovenská republika - J. pN. vedenej na K. pod sp.zn. XXCb/X/XXXX v zmysle Zmluvy o poskytovaní právnych služieb č. 17/2016-420/MPRVSR zo dňa 26.02.2016. 3. Žalovaný následne rozhodnutím č. 14078/2016 zo dňa 27.05.2016 sčasti nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácie žiadateľa a to v časti rozúčtovania - rozpisu služieb/úkonov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. spisu: 2650/2016-420, č. záznamu: 21200/2016 zo dňa 08.08.2016 tak, že rozkladu vyhovel a prvostupňové rozhodnutie ministerstva zo dňa 27.05.2016 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 4. Následne žalovaný rozhodnutím zo dňa 22.08.2016 č.spisu: 611/2016-120, č. záznamu: 21287/2016 žiadosti žiadateľa sčasti nevyhovel podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií a to v časti týkajúcej sa rozúčtovania - rozpisu služieb/úkonov právnej služby, za ktoré bola faktúrou č. 92016 poskytnutá odmena vo výške 5.760,- eur s DPH. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. spisu: 3427/2016-420, č. záznamu: 28034/2016 zo dňa 20.10.2016 tak, že rozklad zamietol a rozhodnutie ministerstva zo dňa 22.08.2016 potvrdil. 6. Žalovaný vychádzal z právneho názoru, že požadované informácie sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu, konkrétne základného konania vedeného na K. a teda súvisia a týkajú sa rozhodovacej činnosti súdu v označenom súdnom konaní, ktoré doposiaľ nie je ukončené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Žalovaný je názoru, že sprístupnenie požadovaných informácií odporuje aj verejnému záujmu, keďže zoznam úkonov právnych služieb naznačuje stratégiu žalovaného v danom konaní. II. Žaloba 7. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.12.2016 domáhal preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č.spisu: 3427/2016-420, č. záznamu: 28034/2016 zo dňa 20.10.2016, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 611/2016-120, č. záznamu: 21287/2016 zo dňa 22.08.2016, ktorým sčasti nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií. 8. Podľa názoru žalobcu žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií. Uviedol, že ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií sa týka situácie, keď napríklad prebieha doposiaľ právoplatne neskončené súdne konanie. Tretia osoba by žiadala súd o poskytnutie informácie podľa infozákona, napríklad obsah žaloby, písomných podaní na súde, nemeritórnych rozhodnutí súdu a podobne. V tomto prípade by sa nepoužil zákon o slobode informácií, keďže sa aplikuje osobitný predpis - Civilný sporový poriadok. 9. Poukázal na znenie ust. § 97 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého strany a ich zástupcovia majú právo nahliadať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie, alebo požiadať súd o vyhotovenie kópií za náhradu vecných nákladov. Inej osobe, ako osobe uvedenej v odseku 1, môže súd povoliť nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú na to vážne dôvody a práva strany tým nemôžu byť dotknuté. Žalobca však od žalovaného nikdy nepovažoval samotné úkony - podania na súde, ale požadoval len samotnú faktúru (čo žalovaný aj poskytol) a k tomu rozúčtovanie - rozpis služieb/úkonov, ak to neobsahuje samotná faktúra, resp. ak je to osobitná príloha k faktúre (nie samotný obsah úkonov - čo žalovaný odmietol poskytnúť). Argumentácia žalovaného je nesprávna i z dôvodu, že žalobca nepožadoval samotný obsah úkonov, ale len ich rozpis - rozúčtovanie. 10. Podľa žalobcu verejnosť má právo na informáciu, ako ministerstvo nakladá s verejnými prostriedkami, a preto právnu interpretáciu žalovaného, že poskytnutie takejto informácie by odporovalo aj verejnému záujmu, považoval za nesprávnu. Naopak, je legitímnym záujmom verejnosti, či nejde o netransparentné a nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi, resp. plytvaním s prostriedkami daňových poplatníkov s vážnym podozrením zo spáchania viacerých trestných činov. 11. V súvislosti s odvolávaním sa žalovaného vo svojom rozhodnutí na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sži/1/2011, sp.zn. 3Sži/8/2009, sp.zn. 2Sži/8/2012, sp.zn. 5Sži/3/2013 žalobca uviedol, že § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona a vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sú v danej veci právne irelevantné, pretože žalovaný ako povinná osoba nie je súdom, ani medzinárodným súdnym orgánom, ani orgánom činným v trestnom konaní. Judikatúru, na ktorú sa žalovaný odvoláva, by mohol použiť napríklad Okresný súd Bratislava I., ak by nejaká tretia osoba požadovala od súdu nejaké podania - informácie podľa zákona o slobode informácií zo „živého“ spisu. V danom prípade ust. § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona je na žalovaného ako povinnú osobu neaplikovateľné. 12. Ďalej žalobca namietal, že uvedené rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov neposkytnutia informácie podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. d) správneho súdneho poriadku. 13. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca súčasne požiadal súd, aby uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcom neposkytnuté informácie v zmysle žalobcovej žiadosti zo dňa 18.05.2016 a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.04.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27.05.2009, v zmysle ktorého oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona o informáciách. Taktiež sa pridržiava svojej právnej argumentácie a podporných judikátov Najvyššieho súdu SR uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 15. V prípade neúspechu žalovaný navrhol súdu, aby žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 257 v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko za osobitný zreteľ považuje skutočnosť, že žalobca sa v konaní nechal právne zastúpiť advokátkou napriek tomu, že v súdnom konaní vystupuje ako advokát, ktorý o informácie od orgánu verejnej správy bez právneho zastúpenia sám žiadal. Poukázal, že žalobca pôsobí ako advokát s dlhoročnou právnou praxou, pričom je nepochybne sám dostatočne erudovane spôsobilý obhajovať svoje práva v súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a preto by nemal v zmysle § 251 Civilného sporového poriadku neúčelne umelo navyšovať trovy súdneho konania o trovy právnych služieb advokátky. IV. Replika žalobcu 16. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 10.05.2017 zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe a dodal, že žalovaný vo vyjadrení cituje rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/190/2008, ktorý podľa žalobcu nie je aplikovateľný na daný prípad, nakoľko žalobca nežiadal informáciu o neznámych skutočnostiach, resp. o údaj, ktorý by povinná osoba nemala k dispozícii. Žalobca má podozrenie z nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami žalovaným, ako aj z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Žalobca podanej žalobe žiadal vyhovieť aj z dôvodu verejnej kontroly, aby nedochádzalo k plytvaniu prostriedkov daňových poplatníkov. Súčasne poukázal, že ak sa žalobca zastupoval v administratívnom konaní sám, neznamená to, že si nemôže zvoliť advokáta pred súdom. Súčasne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Mcdo/30/2012, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 104/2008, nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 84/2014, sp.zn. III.ÚS 457/2014, sp.zn. I.ÚS 264/2016. V. Právne posúdenie veci 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 22. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 23. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktoré sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy 5. dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon, alebo, ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 24. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192 (§ 120 SSP). 25. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 26. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a na pojednávaní konanom dňa 11.4.2019 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 27. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 3427/2016-420, č. záznamu 28034/2016 zo dňa 20.10.2016, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy č. spisu 611/2016-120, č. záznamu: 212 87/2016 zo dňa 22.08.2016. 28. Súd po preskúmaní súdneho a administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie vrátane prvostupňového rozhodnutia bolo potrebné zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu z nesprávneho právneho posúdenia veci. 29. V danom prípade žalobca požadoval informácie: poskytnutie kópie faktúry č. XXXXX. vrátane rozúčtovania - rozpisu služieb/úkonov, ak to neobsahuje samotná faktúra, resp. ak je to osobitná príloha k faktúre. Žalobcovi však rozpis a špecifikácia právnych úkonov týkajúcich sa vyfakturovanej odmeny za poskytnuté právne služby vo vzťahu k uvedenej faktúre poskytnuté neboli a jeho žiadosti v tejto časti vyhovené nebolo z dôvodu, že podľa názoru žalovaného žalobcom žiadané informácie v tejto časti podliehajú obmedzeniu sprístupnenia podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, nakoľko tieto žalobcom žiadané informácie sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu. 30. Vzhľadom na pretrvávajúci rozpor medzi účastníkmi konania ohľadom aplikácie ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií žalovaným vo vzťahu k požadovanej informácii žalobcom bolo úlohou súdu v prejednávanej veci posúdiť, či informácia požadovaná žalobcom a týkajúca sa rozúčtovania, rozpisu služieb/úkonov vo vzťahu k vyfakturovanej odmene žalovaným za poskytnuté právne služby advokátskej kancelárii G., spadá pod zákonné obmedzenie sprístupnenia informácie v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona o slobode informácií, a teda, či žalobcom požadovaná informácia sa týka rozhodovacej činnosti súdu. 31. Ústava SR v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná, viď nález Ústavného súdu SR, sp. zn. 1. ÚS 236/06-59 zo dňa 28.07.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine objektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v ods. 5 cit. článku ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1,5). Podľa čl. 13 ods. 2,3,4 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2,3,4 Ústavy) alebo osobitných vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody. Rozhodnutie ústavodarcu neustanoviť osobitné dôvody obmedzenia, vzťahujúce sa na právo na prijímanie informácií (čl. 26 ods. 4 ústavy obsahuje podmienky obmedzenia pre slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie), nemožno považovať za absolútne vylúčenie možnosti jeho obmedzenia, aj v tomto prípade je nevyhnutné otázku prípustnosti zásahu do základného práva posudzovať z hľadiska účelu, ktorý tento zásah sleduje, teda, či tento zásah možno odôvodniť ústavne relevantným spôsobom (Nález Ústavného súdu sp. zn. PL.ÚS 1/09-34 zo dňa 19.01.2011). 32. Ustanovenie § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. upravuje obmedzenia prístupu k informáciám, a teda skutočnosti alebo informácie, ktoré odôvodňujú nesprístupnenie informácie ako takej alebo len jej časti (napríklad jednej vety v dokumente). Ustanovenie § 11 zákona č. 211/2000 Z. z. sa aplikuje na prípady pasívneho aj aktívneho sprístupňovania informácií. Z praktického hľadiska je nevyhnutné vždy posúdiť aplikabilitu každého jedného obmedzenia na vyžiadanú informáciu. 33. Zákonná úprava vyplývajúca z § 11 ods. 1 písm. d) cit. zákona umožňuje obmedziť prístup k informáciám, týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdu, vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní, okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon, alebo, ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 34. Správny súd pri výklade pojmu rozhodovacia činnosť dospel k záveru, že rozhodovacou činnosťou je potrebné v širšom slova zmysle rozumieť kompetenciu súdnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní, konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 Ústavy SR), rovnako aj kompetenciu ústavného súdu rozhodovať vo veciach podľa príslušných článkov Ústavy SR. V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní rozumie konanie a rozhodovanie súdu a orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej právnej veci, t. j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony alebo procesné rozhodnutia vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia vo veci samej v konkrétnej právnej veci. 35. Právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov či orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania [do procesu v jeho priebehu, ako aj vstup do vlastného rozhodovania (napr. porada a hlasovanie senátu)], a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci. Tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod. 36. Iná situácia je v prípade konečných rozhodnutí súdu v danej veci (či už meritórnych alebo procesných rozhodnutí, ktorými sa konanie pred súdom končí). V týchto prípadoch nie je daný dôvod na obmedzenie ich prístupu za podmienky, že nebudú obsahovať osobné údaje chránené zákonom. Z logického a systematického výkladu ustanovenia zákona č. 211/2000 Z. z. vyplýva, že pojmom "informácie o rozhodnutí" sa rozumejú informácie o rozhodnutí vo veci. Cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu (a orgánov činných v trestnom konaní) a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve. 37. Tým, že povinné osoby (súdy, orgány činné v trestnom konaní) nesprístupňujú informácie o prebiehajúcich konaniach pred konečným rozhodnutím vo veci, je vylúčená verejná diskusia, ktorá by mohla ovplyvniť sudcov alebo orgány činné v trestnom konaní pri ich rozhodovaní (ide napríklad o informácie o postupe vyšetrovania, o úkonoch a rozhodnutiach v trestnom konaní). Táto výnimka zo sprístupňovania informácií má teda chrániť nezávislosť a nestrannosť dotknutých osôb. Naopak, povinné osoby sprístupňujú informáciu o výsledku ich rozhodovacej činnosti, čím je zachovaná verejná kontrola. V súčasnosti prevláda výklad, že výsledkom rozhodovacej činnosti sa myslí konečné rozhodnutie vo veci, a teda procesné alebo meritórne rozhodnutie, ktoré má za následok koniec konania. 38. V posudzovanom prípade žalovaný odmietol sprístupniť žalobcom požadovanú informáciu v časti rozúčtovania - rozpisu služieb/úkonov týkajúcich sa vyfakturovanej odmeny za poskytnuté právne služby vo vzťahu k faktúre č. XXXXX z dôvodu, že podľa názoru žalovaného žalobcom žiadané informácie v tejto časti podliehajú obmedzeniu sprístupnenia podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, nakoľko tieto žalobcom žiadané informácie sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu, konkrétne konania na K. súde U. Z. sp. zn. XXCb/X/XXXX. 39. Podľa názoru súdu požadované informácie, ktoré žalovaným sprístupnené neboli, však nie sú výsledkom rozhodovacej činnosti súdov a ani orgánov činných v trestnom konaní a ani nesúvisia s konaním vo veci samej. Týkajú sa vykonaných úkonov právnej služby, ktoré však s meritom veci, o ktorej sa pred súdom koná, vôbec nesúvisia, a preto nepodliehajú obmedzeniu sprístupnenia požadovanej informácie podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií. Špecifikácia úkonov poskytnutej právnej služby, za ktorú bola vyfakturovaná advokátskej kancelárii ako právnemu zástupcovi odmena, sa v žiadnom prípade nemôže týkať procesnej obrany žalovaného v súdnom konaní, hoci toto nie je právoplatne skončené. Žalovaný je povinnou osobou, ktorá je povinná sprístupniť informácie v rozsahu svojej rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1 zákona o slobode informácií) bez ohľadu na účel použitia získanej informácie oprávnenou osobou a otázka účelu použitia získanej informácie nemôže byť ani dôvodom na odmietnutie poskytnutia informácie. 40. Z administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že rozpis a špecifikácia právnych úkonov neboli uvedené na faktúre č. XXXXX, kópiu ktorej žalobcovi poskytol. Súd je preto názoru, že ak prvostupňový orgán verejnej správy sprístupnil požadovanú faktúru za právne služby a nemyslel si, že táto spadá pod obmedzenie sprístupnenia informácie podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, tak mal sprístupniť aj rozpis a špecifikáciu právnych úkonov, z ktorých pozostávala poskytnutá právna služba a za ktorú bola žalovaným vyfakturovaná odmena advokátskej kancelárii AX.. 41. Správny súd má za to, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne aplikoval ust. § 11 ods. 1 písmeno d) citovaného zákona, nakoľko žalobca sa nezaujímal o priebeh konania a ani o výsledok konania, čiže nepožadoval informácie v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 211/2000 Z.z., ale požadoval rozpis právnych úkonov, ak to neobsahuje požadovaná faktúra. Súd sa preto ďalšou námietkou žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov neposkytnutia informácie nezaoberal, vzhľadom na vyššie uvedený charakter dôvodov zrušenia preskúmavaných rozhodnutí. 42. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 43. V ďalšom konaní žalovaný vec opätovne prejedná a rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán v zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR advokát, ktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku vyplývajúceho ako z jeho podnikateľskej činnosti, tak i zo súkromnoprávneho vzťahu a teda je účastníkom konania, má právo sa dať v konaní zastupovať zástupcom (advokátom), ktorého si zvolí (K uvedenému pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR 3MCdo 30/2012). A preto, ak sa žalobca v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného pred správnym súdom dal zastupovať iným advokátom, nie je toto dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 167 ods. 3 písm. a) SSP, ktorý zakladá dôvod na nepriznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti. 45. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením v súlade s § 175 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.