Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/234/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201922 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201922.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Palisády 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/32/2016, Správne konania č. 320/SKO/2016 zo dňa 05.09.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Rady pre vysielanie a retransmisiu č. RP/32/2016, Správne konania č. 320/SKO/2016 zo dňa 05.09.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Zo súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že listom zo dňa 29.01.2016, doručeným dňa 08.02.2016, žalovaný (ďalej aj ako „Rada“) žalobcovi doručila výzvu na zaslanie záznamu z vysielania. Dňa 11.02.2016 bolo žalovanému doručené doloženie záznamov. Dňa 02.05.2016 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písmeno l) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov ( ďalej aj " zákon o vysielaní a retransmisii alebo zákon č. 308/2000 Z.z."). Rada začala konanie v súvislosti dôvodným podozrením že mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písmeno l) zákona o vysielaní a retransmisii tým, že záznam, ktorý poskytol žalobca žalovanému a ktorý bol označený ako vyžiadaný záznam, teda záznam vysielania programu Profesionáli odvysielaného na programovej službe JOJ PLUS dňa 22.01.2016 v skutočnosti obsahoval záznam vysielania programu Profesionáli zo dňa 21.01.2016. Vyžiadaný záznam vysielania nebol Rade doručený. Zároveň žalovaný požiadal žalobcu, aby sa k predmetu správneho konania vyjadril, zaslal svoje stanovisko, prípade navrhol dôkazy v súlade s § 32 v nadväznosti na § 33 a § 34 zákona číslo 71/1967 Zb. (Správny poriadok). 2. Nakoľko sa v stanovenej lehote žalobca k veci nevyjadril, bola mu dňa 07.07.2016 doručená opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie. 3. Dňa 05.09. 2016 prebehlo hlasovanie Rady o uvedenom možnom porušení zákona o vysielaní a retransmisii. Priebeh hlasovania zachytila zápisnica o hlasovaní Rady. Rada prijala uznesenie že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že nedodal Rade na jej vyžiadanie súvislý záznam vysielania programu Profesionáli odvysielaného na programovej službe JOJ PLUS dňa 22.10.2016 v čase o cca 19:45 hod. do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti Rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania, začo mu Rada uložila podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 2.000 Eur. 4. Následne vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie č. RP/32/2016 Správne konania č. 320/SKO/2016 zo dňa 05.09.2016 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie"), ktoré žalobcovi bolo doručené dňa 30. 09. 2016, ktorým ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) postupom podľa ustanovenia § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. rozhodol, že žalobca ako účastník správneho konania č. 409-PLO/O-5920/2013 porušil povinnosť ustanovenú §16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že nedodal Rade na jej vyžiadanie súvislý záznam vysielania programu Profesionáli odvysielaného na programovej službe JOJ PLUS dňa 22.10.2016 v čase o cca 19:45 hod. do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti Rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania, za čo mu bola uložená podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankcia - pokuta, určená podľa § 67 ods. 2 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 2.000 Eur. 5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný vo vzťahu k porušeniu povinnosti uviedol, že podľa § 5 ods. 1 písmeno m) zákona č. 308/2000 Z. z., do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí: žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby. Uviedol, že § 16 ods. 3 písmeno l) citovaného zákona ukladá vysielateľovi uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; záznam vysielania je vysielateľ povinný poskytnúť Rade do pätnástich dní od doručenia žiadosti Rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania, na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí Rada v licencii po dohode s vysielateľom. Rada si dňa 29. 01. 2016 listom č. 423/2016/O vyžiadala od vysielateľa MAC TV s.r.o. záznam vysielania programu Profesionáli odvysielaného na programovej službe JOJ PLUS dňa 22.01.2016 v čase o cca 19:45 hod.. Predmetný záznam vysielania mal byť dodaný do 15 dní odo dňa doručenia predmetného vyžiadania. Vysielateľ podľa žalovaného list prevzal dňa 08. 02. 2016. Od tohto dátumu začala plynúť zákonom stanovená 15 dňová lehota na doručenie vyžiadaných záznamov vysielania. Vysielateľ Rade dňa 11.02.2016, v prílohe listu zaevidovaného pod číslom č. 707/2016/P, doručil záznam označený ako vyžiadaný záznam vysielania. Jeho monitorovaním a porovnaním so záznamom vysielania programu Profesionáli odvysielaného na programovej službe JOJ PLUS dňa 22.01.2016 v čase o cca 19:45 hod. vyhotoveného na nahrávacom zariadení Rady sa však zistilo, že tento obsahoval záznam vysielania programu profesionáli zo dňa 21.01.2016. Vyžiadaný záznam vysielania nebol Rade doručený. Žalovaný v rozhodnutí ďalej uviedol, že podľa § 5 ods. 1 písm. m) a korešpondujúcej povinnosti vysielateľa podľa § 16 ods. 3 písm. l) je umožniť rade efektívne vykonávať v jednom zo svojich základných úloh - dohľad nad dodržiavaním povinností podľa zákona č. 308/2000 Z. z. a podľa osobitných predpisov. Prakticky výkon tejto kompetencie je z časového hľadiska náročným procesom, nakoľko je potrebné vzhliadnuť celé trvanie dodaného záznamu a zmonitorovať ho z hľadiska možného porušenia jednotlivých ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z. Aby mohla Rada túto kompetenciu vykonávať efektívne a v súlade so zásadou hospodárnosti, je potrebné, aby jej boli vyžiadané záznamy doručené včas, to je v požadovanej lehote a tiež aby bol doručený záznam v celej vyžiadanej dĺžke. Žalovaný ďalej uviedol, že úkon, ktorým Rada od vysielateľa záznam vysielania vyžiada, nie je úkonom v rámci správneho konania. Rada preto o takomto úkone nerozhoduje ako kolektívny orgán - hlasovaním, ako napríklad pri ukladaní sankcie v rámci správneho konania. Jedná sa o jednoduchý administratívny úkon bez predpísanej formy, preto forma jeho vykonania je otázkou vnútornej organizácie činnosti Rady. Podľa § 11 ods. 1) zákona č. 308/2000 Z. z., činnosť Rady koordinuje a navonok koná v jej mene predseda Rady. Z tohto ustanovenia vyplýva, že akýkoľvek úkon Rady realizovaný navonok, ktorým sa vykonávajú kompetencie Rady (v tomto prípade vyžiadania záznamu vysielania), má byť opatrený podpisom predsedu Rady ako jej štatutárneho orgánu. Nakoľko bola písomnosť, ktorou si Rada predmetný záznam vysielania vyžiadala opatrená podpisom predsedu Rady, je akákoľvek pochybnosť o autentickosti predmetného úkonu vylúčená. Z toho dôvodu je potrebné ho považovať za riadne vyžiadanie záznamov vysielania podľa ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z.. Žalovaný na podporu svojich tvrdení uvádza rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž18/2011 taktiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 564/2012-11. Ďalej žalovaný odkázal na konštantnú judikatúru NS SR, podľa ktorej je Rada oprávnená si záznam vysielania vyžiadať od vysielateľa a taktiež je oprávnená v prípade nedodania záznamu vysielania si ho vyhotoviť sama s pomocou svojho nahrávacieho zariadenia. To však nič nemení na skutočnosti, že zo znenia § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. vysielateľovi vyplýva jednoznačná povinnosť poskytnutia Rade na jej vyžiadanie súvislý záznam svojho vysielania. Ak ho vysielateľ Rade neposkytne, poruší tým predmetnú povinnosť. Najvyšší súd vo viacerých svojich rozsudkoch tiež uviedol, že táto povinnosť vysielateľa nezasahuje do jeho práv neobviňovať seba samého. Záznam vysielania, ktorý vysielateľ poskytuje Rade, nie je dôkazom usvedčujúcim ho zo spáchania správneho deliktu. Záznam vysielania je podkladom pre rozhodnutie a jeho hodnota spočíva v tom, že presne a úplne zachytáva skutkový stav. Tento svoj názor žalovaný doložil názormi NS SR a Ústavného súdu. Účelom povinností ustanovené v § 16 ods. 3 písm. l) je zabezpečiť pre Radu podmienky pre efektívne vykonávanie jej zákonnej kompetencie - dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov v oblastiach upravených zákonom. Účastník konania dodal dňa 11. 02. 2016 záznam vysielania označený ako vyžiadaný záznam vyšiel programu Profesionáli odvysielaného na programovej službe JOJ PLUS dňa 22.01.2016 v čase o cca 19:45 hod. Jeho porovnaním so záznamom vyhotoveným na nahrávacom zariadení Rady sa však zistilo, že záznam doručený účastníkom konania obsahuje záznam vysielania programu Profesionáli odvysielaného na programovej službe JOJ PLUS dňa 21.01.2016, čiže zo zlého dňa. Požadovaný záznam vysielania nebola Rade doručený. Žalovaný ďalej v rozhodnutí uvádza že povinnosť doložiť Rade na jej vyžiadanie súvislý záznam vysielania vyplýva vysielateľovi priamo zo zákona. Nakoľko účastník konania neposkytol Rade vyžiadaný záznam vysielania v zákonnej lehote 15 dní, je Rada povinná ho sankcionovať čo potvrdil aj jej NS SR, napríklad vo svojom rozsudku sp. zn. 5Sž/37/2011, rovnako ako aj Ústavný súd v uznesení sp. zn. III.ÚS 564/2012-11. Vzhľadom na uvedené, dospela Rada k záveru, že účastník konania porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. l) č. 308/2000 Z. z. tým, že nedodala rade na jej vyžiadanie súvislý záznam vysielania programu Profesionáli odvysielaného na programovej službe JOJ PLUS dňa 22.01.2016 v čase o cca 19:45 hod. do 15 dní od doručenia žiadosti Rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania. Uviedol pritom, že u právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt ). Táto zásada platí aj v prípade zákona č. 308/2000 Z. z., ako aj v prípade správneho poriadku, ktoré nevyžadujú pri preukázaní, či došlo k správnemu deliktu dokazovať zavinenie alebo dokonca úmyselné konanie. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Uloženie sankcie žalovaný odôvodnil použitím § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., podľa ktorého sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu Rady opakovane porušila povinnosť. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., pokutu Rada určí podľa závažnosti veci spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému. Z § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. vyplýva, že Rada pri opakovanom porušení povinností ustanovených v § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. uloží pokutu. Ide o kogentné ustanovenie zákona, ktoré nepripúšťa voľnosť uváženia pri rozhodovaní o druhu sankcie za porušenie tejto povinnosti. Žalovaný uviedol, že účastník konania bol za porušenie predmetnej povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. v čase spáchania predmetného správneho deliktu sankcionovaný viackrát už v minulosti. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol rozsiahly výpočet rozhodnutí vydaných Radou v súvislosti s týmito porušeniami. Žalovaný uviedol, že pri určovaní výšky pokuty vzal do úvahy mieru zavinenia, rozsah a dosah vysielania, trvania a následky porušenia povinnosti a závažnosť správneho deliktu. Spôsob porušenia povinností účastníkom konania je predmetom samotného výroku rozhodnutia ako aj jeho odôvodnenia. Žalovaný v konaní nezistil získanie bezdôvodného obohatenia, a teda uvedená skutočnosť v konečnom dôsledku nemala vplyv na určenie výšky pokuty, čo Rada vzala pri určení výšky pokuty do úvahy najmä že k samotnému porušeniu povinnosti došlo, ako aj fakt že sa jednalo o opakované porušenie tejto povinnosti, závažnosť, trvanie, mieru zavinenia a rozsah a dosah vysielania účastníka konania. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 6. Proti napadnutému rozhodnutiu podal včas žalobca žalobu, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 7. Žalobca napáda rozhodnutie žalovaného a žiadal ho zrušiť, nakoľko konanie ktoré predchádzalo jeho vydaniu, ako aj samotné napadnuté rozhodnutie sú zaťažené vadami podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) S.s.p, teda že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý orgán verejnej správy vzal za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 8. Žalobca tvrdí, že k zásahu a porušeniu práva žalobcu došlo postupom Rady, ktorá napriek skutočnosti, že žalobca doložil Rade záznamy z vysielania riadne a včas a až neskorším preskúmaním obsahu Rada zistila, že tieto nie sú úplné, tak automaticky mala zato, že žalobca nereagoval na výzvu Rady a nezaslali súvislé záznamy vysielania, čím si nemal splniť povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. 9. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sž/16/2014, podľa ktorého je zrejmé že v prípade ak zo skutkového stavu veci vyplýva, že vysielateľ dodal vyžiadaný záznam zákonnej lehote a až následne monitoringom záznamu Radou došlo k zisteniu, že tieto nie sú v požadovanej kvalite alebo že neobsahujú úplný záznam reálne požadovaného vysielania, nie je možné uvažovať o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. Žalobca uvádza, že zo skutkového stavu je zrejmé, že Rade síce dodal záznam z vysielania, ale až monitorovaním sa zistilo, že záznam obsahovo nezodpovedal vyžiadaniu Rady. V takomto prípade mala Rada podľa žalobcu vyzvať žalobcu na doloženie nových záznamov z vysielania, čo však neurobila. Žalobca považuje vyššie uvedený postup Rady za šikanózny a prehnane formálny, ktorý nespĺňa základné pravidlá konania uvedené v § 3 ods. 1 a ods. 4 Správneho poriadku, teda že Rada nepostupovala v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, nedala navrhovateľke vždy príležitosť, aby mohla svoje práva a záujmy účinne obhajovať, nepoužila najvhodnejšie prostriedky ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci, nepokúsila sa vec zmierne vybaviť a nedbala na to, aby konanie prebehlo hospodárne a vec vybaviť bez zbytočného zaťažovania žalobcu. 10. Vzhľadom na to, že ide o skutkovo takmer identickú vec, ku ktorej Najvyšší súd zaujal jednoznačný právny záver vo svojom rozsudku z 24. 02. 2015 sp. zn. 2Sž/16/2014, žalobca odkazuje na argumentáciu Najvyššieho súdu v odôvodnení predmetného rozsudku a má za to, že v prejednávanej veci sú splnené všetky podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie z identických dôvodov. Z uvedeného rozhodnutia žalobca cituje: "Najvyšší súd SR považuje vzhľadom na daný skutkový a právny stav veci za potrebné zdôrazniť, že ak má Rada pre vysielanie a retransmisiu nepochybne za preukázané, že vysielateľ jej zaslal na základe jej výzvy v zákonnej lehote príslušné záznamy vysielania a až následne monitorovaním týchto záznamov Radou došlo k zisteniu, že predmetné záznamy nie sú v požadovanej kvalite a že neobsahujú záznam reálneho vysielania, nie je možné potom vyhodnotiť túto skutočnosť tak, že vysielateľov požadované záznamy vysielania vôbec nedoručil a nesplnil tak zákonnú povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. a že došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu (§ 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.). " III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 07.12.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný stručne zhrnul priebeh konania tak ako je aj popísaný v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že povinnosť doručiť rade na jej vyžiadania súvislý záznam vysielania vyplýva vysielateľovi priamo zo zákona. V prípade ak vysielateľ nedodá Rade na jej vyžiadania súvislý záznam svojho vysielania, poruší predmetnú povinnosť. Podľa ustanovenia § 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. uloží Rada pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby ak nesplnil povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. Nakoľko účastník konania neposkytol Rade vyžiadaný záznam vysielania, je Rada povinná ho sankcionovať, čo potvrdil aj NS SR vo svojom rozsudku sp. zn. 5Sž/37/2011. Tak isto aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení vo veci III.ÚS 564/2012-11 uviedol, že pre posudzovaný prípad je rozhodujúce, že Rada má zákonom priznané oprávnenie požadovať od vysielateľa záznam vysielania (§ 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. ) a dokonca v prípade nevyhovenia tejto požiadavke je oprávnená vysielateľa sankcionovať pokutou (§ 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.). Námietka žalobcu, že ho Rada mala požiadať o súčinnosť a dodanie nových záznamov vysielania žalobca uvádza, že proces monitorovania záznamov je zdĺhavý a zaberá určitý čas, preto Rada nemôže okamžite vedieť, že doručený záznam nezodpovedá vyžiadaniu. V takom prípade však treba upozorniť na skutočnosť, že záznam vysielania mal byť Rade doručený do 15 dní odo dňa doručenia vyžiadania vysielateľovi. Akékoľvek dodatočné vyžiadanie a doručenie by nič nezmenilo na skutočnosti, že skutkový stav vzťahujúci sa k možnému správnemu deliktu bolo v momente doručenia záznamom z vysielania už nemenne daný je časovo ohraničený márnym uplynutím 15 dňovej lehoty. Pokiaľ v tomto čase požadované záznamy vysielania neboli doručené, nebola splnená povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. a teda došlo k naplneniu skutkovej podstaty podľa § 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.. Tento stav nie je možné konvalidovať neskorším konaním, nakoľko k správnemu deliktu už došlo. Žalobca tvrdí, že uvedený názor vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu a cituje z rozsudku NS SR sp. zn. 3Sž/59/2008. Žalovaný tiež poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sž/15/2011, ktorým Najvyšší súd potvrdil rozhodnutie Rady ktorým sankcionovala žalobcu za nedodanie úplného záznamu vysielania. 12. K námietke rozporu postupu žalovaného s § 3 ods. 2 správneho poriadku, keď je Rada povinná postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, citované ustanovenie sa podľa žalovaného vzťahuje až na samotné správne konanie, pričom v čase vyžiadania záznamov vysielania sa voči žalobcovi v súvislosti s nimi neviedlo žiadne konanie. Po jeho začatí však rada postupovala v súlade s § 3 ods. 2 Správneho poriadku a preukázateľne opakovane ho vyzvala na vyjadrenie sa k predmetu správneho konania jeho podkladom, prípadne navrhnutie dôkazov. Žalobca sa však počas celého správneho konania nijak nevyjadril ani nespochybnil tvrdenia uvádzané v oznámení o jeho začatí. Pritom podklady pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli, okrem iného, aj záznam doručený žalobcom a záznam vysielania vyhotovený na nahrávacom zariadení Rady, ktoré Rada opakovane zmonitorovala a porovnala. 13. Žalovaný uviedol, že s právnym názorom NS SR vysloveným v rozsudku sp. zn. 3Sž/16/2014 nemôže súhlasiť a to z dôvodu, že povinnosť ustanovená v § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. je koncipovaná jednoznačne, a to tak, že vysielateľ je povinný záznam vysielania poskytnúť Rade do 15 dní od doručenia žiadosti Rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania. Pritom záznamom z vysielania je to, čo bolo reálne odvysielané a čo mohli diváci na svojich televíznych prijímačoch sledovať. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, záznam doručený žalobcom neobsahoval vysielanie z vyžiadaného dňa. Preto žalovaný uviedol, že takýto záznam nie je možné považovať za záznam vysielania nakoľko neobsahuje vysielanie v takej podobe, v akej ho bolo možné vnímať na televíznom prijímači. Nie je teda možné tvrdiť, že si žalobca splnil svoju povinnosť a doručil vyžiadaný záznam vysielania. Uviedol, že žalobcom citovaný rozsudok Najvyššieho súdu je iba ojedinelý a nejedná sa o konštantnú judikatúru, pričom žalovaný poukázal na viacero rozsudkov NS SR, ako aj uznesení Ústavného súdu, ktoré závery v predmetnom rozsudku jednoznačne popierajú a vyvracajú. IV. Posúdenie veci 14. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v predmetnej časti v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (opravnom prostriedku), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 15. Podľa 16 ods. 3 písm. l) č. 308/2000 Z. z., vysielateľ je povinný uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; záznam vysielania je vysielateľ povinný poskytnúť rade do 15 dní od doručenia žiadosti rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania, na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom. 16. Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia) za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá Za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: pokutu. 17. Podľa § 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.), rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 165 eur do 6 638 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 eur do 1 659 eur, ak nesplnil povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l). 18. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia) na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní. 19. Podľa § 52 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 22. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 23. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. (v znení účinnom v čase predmetného vysielania) poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. 25. Podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona č. 308/2000 Z.z. (v znení účinnom v čase predmetného vysielania), do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby. 26. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. (v znení účinnom v čase predmetného vysielania) činnosť Rady koordinuje a navonok koná v jej mene predseda rady. 27. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 28. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 29. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 30. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 31. Podľa § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 32. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 33. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 34. V oblasti výkonu štátnej správy zákona o vysielaní a retransmisií v ustanovenie § 5 ods. 1 písm. m) v prípade potreby oprávňuje Radu vyžiadať si od vysielateľov záznamy vysielania. Vysielateľom v ustanovení § 16 ods. 3 písm. l) ukladá korešpondujúcu povinnosť uchovávať súvisiace záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite a na vyžiadanie Rady poskytnúť záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určuje Rada v licencii po dohode s vysielateľom. 35. Úlohou súdu v tomto prípade bolo posúdiť, či žalovaný postupoval správne, keď uložil žalobcovi pokutu vo výške 2000 Eur za porušenie povinností podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. 36. Súd v tejto veci poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/5/2015 zo dňa 22.06.2017 a 3Sž/16/2014 zo dňa 24.02.2015, ktoré sa týkajú obdobnej veci. 37. Najvyšší súd v uvedenom rozsudku sp. zn. 8Sž/5/2015 a sp. zn. 3Sž/16/2014 vyslovil právny názor, že podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a to Správny poriadok, okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisnice o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 a 68 Správneho poriadku. S poukazom na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. nič nebránilo Rade, s prihliadnutím na ustanovenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku, následne postupovať tak, že by svojím rozhodnutím prerušila konanie v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku a vyzvala účastníka konania v príslušnej lehote na zaslanie „nových“ záznamov vysielania, ktoré by boli v požadovanej kvalite a mohla tak vykonávať monitorovanie vysielania vysielateľa z jeho záznamov vysielania. 38. Najvyšší súd považoval vzhľadom na daný skutkový a právny stav veci za potrebné zdôrazniť, že ak má Rada nepochybne za preukázané, že vysielateľ jej zaslal na základe jej výzvy v zákonnej lehote príslušné záznamy vysielania a až následne monitorovaním týchto záznamov došlo k zisteniu, že predmetné záznamy nie sú v požadovanej kvalite, a že neobsahujú záznam reálneho vysielania, nie je možné potom vyhodnotiť túto skutočnosť tak že vysielateľ požadované záznamy z vysielania vôbec nedoručil a nesplnil tak zákonnú povinnosť (§ 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z.), a že došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu (§ 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.). V danom prípade zo súdneho a administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že vysielateľ zaslal Rade na základe jej výzvy príslušné záznamy vysielania a až následne monitorovaním týchto záznamov Radou došlo k zisteniu, že predmetné záznamy nie sú v požadovanej kvalite a že neobsahujú záznam reálneho vysielania programu Profesionáli odvysielaného na programovej službe JOJ PLUS dňa 22.01.2016 v čase o cca 19:45 hod., ale ide o záznam vysielania programu Profesionáli odvysielaného na programovej službe JOJ PLUS dňa 21.01.2016, teda z iného dňa. 39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemohla potom Rada s prihliadnutím na daný skutkový a právny stav veci mať automaticky za to, že žalobca nereagoval na výzvu Rady a nezaslal jej záznamy z vysielania, čím si nesplnil povinnosť v zmysle § 16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní, a že teda týmto konaním sa navrhovateľ dopustil príslušného správneho deliktu. Správny súd v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyhodnotil postup žalovaného ako nesprávny. Rada mala postupovať v súlade s § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., s prihliadnutím na ustanovenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku, tak, že by svojím rozhodnutím prerušila konanie v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku a vyzvala účastníka konania (žalobcu) v príslušnej lehote na zaslanie „nových“ záznamov vysielania, ktoré by boli v požadovanej kvalite a mohla tak vykonávať monitorovanie vysielania vysielateľa z jeho záznamov vysielania, a naplniť tak svoju úlohu v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. 40. Pokiaľ ide o rozsudky Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje žalovaný ako podporu svojej argumentácie, súd uvádza, že všetky rozsudky na ktoré žalovaný poukazuje - 8Sž/15/2011, 3Sž/59/2008 a 5Sž/37/2011, v rozsahu, v akom by sa mohli týkať posudzovanej otázky, sú rozhodnutiami staršieho dáta a rozsudky najvyššieho súdu, ktoré správny súd uvádza v tomto rozsudku (SR sp. zn. 8Sž/5/2015 zo dňa 22.06.2017 a 3Sž/16/2014 zo dňa 24.02.2015) sú rozsudkami neskoršími a naznačujú vývoj judikatúry v danej oblasti, pričom možno sledovať odklon od prílišného formalizmu a preferovanie právneho pozitivizmu v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR v danej veci. 41. Čo sa týka uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka III.ÚS 564/2012-11, na ktorý žalobca poukazuje správny súd uvádza, že v prípade, ktorý sa prejednával pred ústavným súdom sa neriešila totožná vec, nakoľko ústavný súd preskúmaval námietky odlišné od tých v prípade prejednávanom pred správnym súdom. Je pravdou, že ústavný súd vyslovil právny názor, že „Rada má zákonom priznané oprávnenie požadovať od vysielateľa záznam vysielania a v prípade nevyhovenia tejto požiadavky je oprávnená vysielateľa sankcionovať pokutou.“ Žalobca ani správny súd nespochybňujú právomoc Rady požadovať od vysielateľa záznam vysielania podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z., ani právomoc Rady uložiť sankciu ak došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu (§ 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.). Táto skutočnosť nebola v tomto prejednávanom prípade sporná. Ústavný súd neriešil prípad, keď vysielateľ po lehote, ktorú mu Rada určila predložil záznam, avšak tento sa po preskúmaní Radou ukázal ako záznam ktorý nedosahuje požadovanú kvalitu. Ústavný súd teda neposudzoval otázku postupu Rady v prípade, že vysielateľ záznamy rade predloží v určenej lehote, avšak Rada po ich preskúmaní neskôr zistí, že nie sú v požadovanej kvalite. Ústavný súd riešil otázku, že vysielateľ sa zdráhal predložiť požadované záznamy vysielania a tieto nakoniec predložil ale až po uplynutí lehoty stanovenej Radou. Citované uznesenie ústavného súdu teda nemožno použiť analogicky na prejednávaný prípad, nakoľko vôbec neriešil otázku podstatnú v prejednávanom prípade, t.j. postupu Rady v prípade že vysielateľ predloží požadované záznamy včas, je teda súčinný s Radou a až následne Rada zistí, že tieto nie sú v požadovanej kvalite. 42. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu bude postupovať v naznačenom smere. 43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).