{"guid": "5b552df0-54c6-4c1a-8a0e-ee9de91cdb0a:1cc82621-5f75-4f1a-a887-7773047ee0b5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1016201922.2", "spisova_znacka": "6S/234/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/234/2016 z 3. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. apríla 2019, sp. zn. 6S/234/2016, ECLI:SK:KSBA:2019:1016201922.2", "identifikacne_cislo": "1016201922", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Cvengová", "sudca_id": 1333, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-cvengova-1333", "datum_vydania": "2019-04-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/195", "nazov": "zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/195", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/195-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-67.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-67.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-67"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-67"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1cc82621-5f75-4f1a-a887-7773047ee0b5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1016201922.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1016201922.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1016201922.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/234/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201922
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201922.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: MAC
TV s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpenej Advokátskou kanceláriou
Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a
retransmisiu, so sídlom Palisády 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
RP/32/2016, Správne konania č. 320/SKO/2016 zo dňa 05.09.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Rady pre vysielanie a retransmisiu č.
RP/32/2016, Správne konania č. 320/SKO/2016 zo dňa 05.09.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému
na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie a rozhodnutia správnych orgánov

1. Zo súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že listom zo dňa 29.01.2016, doručeným dňa
08.02.2016, žalovaný (ďalej aj ako „Rada“) žalobcovi doručila  výzvu  na zaslanie záznamu z
vysielania. Dňa 11.02.2016 bolo žalovanému doručené doloženie záznamov. Dňa 02.05.2016 bolo
žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania vo veci možného porušenia § 16 ods. 3
písmeno l) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o
telekomunikáciách v znení neskorších predpisov  ( ďalej aj \" zákon o vysielaní a retransmisii alebo
zákon č. 308/2000 Z.z.\"). Rada začala konanie v súvislosti dôvodným podozrením že mohlo dôjsť k
porušeniu povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písmeno l) zákona o vysielaní a retransmisii tým, že
záznam, ktorý poskytol žalobca žalovanému a ktorý bol označený ako vyžiadaný záznam, teda záznam
vysielania programu Profesionáli odvysielaného na programovej službe JOJ PLUS dňa 22.01.2016 v
skutočnosti obsahoval záznam vysielania programu Profesionáli zo dňa 21.01.2016. Vyžiadaný záznam
vysielania nebol Rade doručený. Zároveň žalovaný požiadal žalobcu, aby sa k predmetu správneho
konania vyjadril, zaslal svoje stanovisko, prípade navrhol dôkazy v súlade s § 32 v nadväznosti na § 33
a § 34 zákona číslo 71/1967 Zb. (Správny poriadok).

2. Nakoľko sa v stanovenej lehote žalobca k veci nevyjadril, bola mu dňa 07.07.2016 doručená opätovná
výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie.



3. Dňa 05.09. 2016 prebehlo hlasovanie Rady  o  uvedenom možnom porušení zákona o vysielaní
a retransmisii. Priebeh hlasovania zachytila zápisnica o hlasovaní Rady. Rada prijala uznesenie že
žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. l)  zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že nedodal
Rade na jej vyžiadanie súvislý záznam vysielania programu Profesionáli odvysielaného na programovej
službe JOJ PLUS dňa 22.10.2016 v čase o cca 19:45 hod. do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti Rady
o poskytnutie tohto záznamu vysielania, začo mu Rada uložila podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d)
zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z.
vo výške 2.000 Eur.

4. Následne vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie č. RP/32/2016 Správne konania č. 320/SKO/2016
zo dňa 05.09.2016 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie\"), ktoré žalobcovi bolo doručené dňa 30. 09.
2016, ktorým ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 308/2000 Z.
z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) postupom podľa ustanovenia § 71 zákona č. 308/2000
Z. z. rozhodol, že žalobca ako účastník správneho konania č. 409-PLO/O-5920/2013 porušil povinnosť
ustanovenú §16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že nedodal Rade na jej vyžiadanie
súvislý záznam vysielania programu Profesionáli odvysielaného na programovej službe JOJ PLUS dňa
22.10.2016 v čase o cca 19:45 hod. do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti Rady o poskytnutie tohto
záznamu vysielania, za čo mu bola uložená podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000
Z. z. sankcia - pokuta, určená  podľa § 67 ods. 2 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 2.000 Eur.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný vo vzťahu k porušeniu povinnosti uviedol, že podľa
§ 5 ods. 1 písmeno m) zákona č. 308/2000 Z. z., do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy
patrí: žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby. Uviedol, že § 16 ods. 3 písmeno
l) citovaného zákona ukladá vysielateľovi uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo
dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; záznam vysielania je vysielateľ povinný poskytnúť Rade
do pätnástich dní od doručenia žiadosti Rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania, na zvyčajnom
technickom nosiči, ktorého druh určí Rada v licencii po dohode s vysielateľom. Rada si dňa 29.
01. 2016 listom č. 423/2016/O vyžiadala od vysielateľa MAC TV s.r.o. záznam vysielania programu
Profesionáli odvysielaného na programovej službe JOJ PLUS dňa 22.01.2016 v čase o cca 19:45 hod..
Predmetný záznam vysielania mal byť dodaný do 15 dní odo dňa doručenia predmetného vyžiadania.
Vysielateľ podľa žalovaného list prevzal dňa 08. 02. 2016. Od tohto dátumu začala plynúť zákonom
stanovená 15 dňová lehota na doručenie vyžiadaných záznamov vysielania. Vysielateľ Rade dňa
11.02.2016, v prílohe listu zaevidovaného pod číslom č. 707/2016/P, doručil záznam označený ako
vyžiadaný záznam vysielania. Jeho monitorovaním a  porovnaním so záznamom vysielania programu
Profesionáli odvysielaného na programovej službe JOJ PLUS dňa 22.01.2016 v čase o cca 19:45 hod.
vyhotoveného na nahrávacom zariadení Rady sa však zistilo, že tento obsahoval záznam vysielania
programu profesionáli zo dňa 21.01.2016. Vyžiadaný záznam vysielania nebol Rade doručený. Žalovaný
v rozhodnutí ďalej uviedol, že podľa § 5 ods. 1 písm. m) a  korešpondujúcej povinnosti vysielateľa podľa §
16 ods. 3 písm. l) je umožniť rade efektívne vykonávať v jednom zo svojich základných úloh - dohľad nad
dodržiavaním povinností podľa zákona č. 308/2000 Z. z. a podľa osobitných predpisov. Prakticky výkon
tejto kompetencie je z časového hľadiska náročným procesom, nakoľko je potrebné vzhliadnuť celé
trvanie  dodaného záznamu a zmonitorovať ho z hľadiska možného porušenia jednotlivých ustanovení
zákona č. 308/2000 Z. z. Aby mohla Rada túto kompetenciu vykonávať efektívne a v súlade so zásadou
hospodárnosti, je potrebné, aby jej boli vyžiadané záznamy doručené včas, to je v požadovanej lehote a
tiež aby bol doručený záznam v celej vyžiadanej dĺžke. Žalovaný ďalej uviedol, že úkon, ktorým Rada od
vysielateľa záznam vysielania vyžiada, nie je úkonom v rámci správneho konania. Rada preto o takomto
úkone nerozhoduje ako kolektívny orgán - hlasovaním, ako napríklad pri ukladaní sankcie v rámci
správneho konania. Jedná sa o jednoduchý administratívny úkon bez predpísanej formy, preto forma
jeho vykonania je otázkou vnútornej organizácie činnosti Rady. Podľa § 11 ods. 1) zákona  č. 308/2000 Z.
z., činnosť Rady koordinuje a navonok koná v jej mene predseda Rady. Z tohto ustanovenia vyplýva, že
akýkoľvek úkon Rady realizovaný navonok, ktorým sa vykonávajú kompetencie Rady (v tomto prípade
vyžiadania záznamu vysielania), má byť opatrený podpisom predsedu Rady ako jej štatutárneho orgánu.
Nakoľko bola písomnosť, ktorou si Rada predmetný záznam vysielania vyžiadala opatrená podpisom
predsedu Rady, je akákoľvek pochybnosť o autentickosti predmetného úkonu vylúčená. Z toho dôvodu je
potrebné ho považovať za riadne vyžiadanie záznamov vysielania podľa ustanovení zákona  č. 308/2000
Z. z.. Žalovaný na podporu svojich tvrdení uvádza rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž18/2011
taktiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 564/2012-11. Ďalej žalovaný



odkázal na konštantnú judikatúru NS SR, podľa ktorej je Rada oprávnená si záznam vysielania vyžiadať
od vysielateľa a taktiež je oprávnená v prípade nedodania záznamu vysielania si ho vyhotoviť sama s
pomocou svojho nahrávacieho zariadenia. To však nič nemení na skutočnosti, že zo znenia § 16 ods. 3
písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. vysielateľovi vyplýva jednoznačná povinnosť poskytnutia Rade na jej
vyžiadanie súvislý záznam svojho vysielania. Ak ho vysielateľ Rade neposkytne, poruší tým predmetnú
povinnosť. Najvyšší súd vo viacerých svojich rozsudkoch tiež uviedol, že táto povinnosť vysielateľa
nezasahuje do jeho práv neobviňovať seba samého. Záznam vysielania, ktorý vysielateľ poskytuje Rade,
nie je dôkazom usvedčujúcim ho zo spáchania správneho deliktu. Záznam vysielania je podkladom
pre rozhodnutie a jeho hodnota spočíva v tom, že presne a úplne zachytáva skutkový stav. Tento svoj
názor žalovaný doložil názormi NS SR a  Ústavného súdu. Účelom povinností ustanovené v § 16 ods.
3 písm. l) je zabezpečiť pre Radu podmienky pre efektívne vykonávanie jej zákonnej kompetencie -
dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov v oblastiach upravených zákonom. Účastník konania
dodal dňa 11. 02. 2016 záznam vysielania označený ako vyžiadaný záznam vyšiel programu Profesionáli
odvysielaného na programovej službe JOJ PLUS dňa 22.01.2016 v čase o cca 19:45 hod. Jeho
porovnaním so záznamom vyhotoveným na nahrávacom zariadení Rady sa však zistilo, že záznam
doručený účastníkom konania obsahuje záznam vysielania programu Profesionáli odvysielaného na
programovej službe JOJ PLUS dňa 21.01.2016, čiže zo zlého dňa. Požadovaný záznam vysielania
nebola Rade doručený. Žalovaný ďalej v rozhodnutí uvádza že povinnosť doložiť Rade na jej vyžiadanie
súvislý záznam vysielania vyplýva vysielateľovi priamo zo zákona. Nakoľko účastník konania neposkytol
Rade vyžiadaný záznam vysielania v zákonnej lehote 15 dní, je Rada povinná ho sankcionovať čo
potvrdil aj jej NS SR, napríklad vo svojom rozsudku sp. zn. 5Sž/37/2011, rovnako ako aj Ústavný súd
v uznesení sp. zn. III.ÚS 564/2012-11. Vzhľadom na uvedené, dospela Rada k záveru, že účastník
konania porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. l) č. 308/2000 Z. z. tým, že nedodala rade na
jej vyžiadanie súvislý záznam vysielania programu Profesionáli odvysielaného na programovej službe
JOJ PLUS dňa 22.01.2016 v čase o cca 19:45 hod. do 15 dní od doručenia žiadosti Rady o poskytnutie
tohto záznamu vysielania. Uviedol pritom, že u právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty
zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt ). Táto zásada
platí aj v prípade zákona č. 308/2000 Z. z., ako aj v prípade správneho poriadku, ktoré nevyžadujú
pri preukázaní, či došlo k správnemu deliktu dokazovať zavinenie alebo dokonca úmyselné konanie.
Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Uloženie sankcie žalovaný
odôvodnil použitím § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., podľa ktorého sankciu podľa odseku 1 písm. d)
rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej služby na požiadanie
alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu
Rady opakovane porušila povinnosť. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia.
Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., pokutu Rada určí podľa závažnosti veci spôsobu, trvania
a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania,
poskytovania audiovizuálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie
a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci
vlastného samoregulačného systému. Z § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. vyplýva, že Rada pri
opakovanom porušení povinností ustanovených v § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. uloží
pokutu. Ide o kogentné ustanovenie zákona, ktoré nepripúšťa voľnosť uváženia pri rozhodovaní o
druhu sankcie za porušenie tejto povinnosti. Žalovaný uviedol, že účastník konania bol za porušenie
predmetnej povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. v čase spáchania predmetného
správneho deliktu sankcionovaný viackrát už v minulosti. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol
rozsiahly výpočet rozhodnutí vydaných Radou  v súvislosti s týmito porušeniami. Žalovaný uviedol, že
pri určovaní výšky pokuty vzal do úvahy mieru zavinenia, rozsah a dosah vysielania, trvania a následky
porušenia povinnosti a závažnosť správneho deliktu. Spôsob porušenia povinností účastníkom konania
je predmetom samotného výroku rozhodnutia ako aj jeho odôvodnenia.  Žalovaný v konaní nezistil
získanie bezdôvodného obohatenia, a teda uvedená skutočnosť v konečnom dôsledku nemala vplyv na
určenie výšky pokuty, čo Rada vzala pri určení výšky pokuty do úvahy najmä že k samotnému porušeniu
povinnosti došlo, ako aj fakt že sa jednalo o opakované porušenie tejto povinnosti, závažnosť, trvanie,
mieru zavinenia a rozsah a dosah vysielania účastníka konania.

II.
Zhrnutie argumentov žalobcu

6. Proti napadnutému rozhodnutiu podal včas žalobca žalobu, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.



7. Žalobca napáda rozhodnutie žalovaného a žiadal ho zrušiť, nakoľko konanie ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, ako aj samotné napadnuté rozhodnutie sú zaťažené vadami podľa ustanovenia § 191
ods. 1 písm. c), e), f) a g) S.s.p, teda že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenia
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav,
ktorý orgán verejnej správy vzal za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej.

8. Žalobca tvrdí, že k zásahu a porušeniu práva žalobcu došlo postupom Rady, ktorá napriek skutočnosti,
že žalobca doložil Rade záznamy z vysielania riadne a včas a až neskorším preskúmaním obsahu Rada
zistila, že tieto nie sú úplné, tak automaticky mala zato, že žalobca nereagoval na výzvu Rady a nezaslali
súvislé záznamy vysielania, čím si nemal splniť povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000
Z. z.

9. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sž/16/2014, podľa
ktorého je zrejmé že v prípade ak zo skutkového stavu veci vyplýva, že vysielateľ dodal vyžiadaný
záznam zákonnej lehote a až následne monitoringom záznamu Radou došlo k zisteniu, že tieto nie sú v
požadovanej kvalite alebo že neobsahujú úplný záznam reálne požadovaného vysielania, nie je možné
uvažovať o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000
Z. z.
Žalobca uvádza, že zo skutkového stavu je zrejmé, že Rade síce dodal záznam z vysielania, ale až
monitorovaním sa zistilo, že záznam obsahovo nezodpovedal vyžiadaniu Rady. V takomto prípade
mala Rada podľa žalobcu vyzvať žalobcu na doloženie nových záznamov z vysielania, čo však
neurobila. Žalobca považuje vyššie uvedený postup Rady za šikanózny a prehnane formálny, ktorý
nespĺňa základné pravidlá konania uvedené v § 3 ods. 1 a ods. 4 Správneho poriadku, teda že
Rada nepostupovala v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, nedala navrhovateľke vždy príležitosť,
aby mohla svoje práva a záujmy účinne obhajovať, nepoužila najvhodnejšie prostriedky ktoré vedú k
správnemu vybaveniu veci, nepokúsila sa vec zmierne vybaviť a nedbala na to, aby konanie prebehlo
hospodárne a vec vybaviť bez zbytočného zaťažovania žalobcu.

10. Vzhľadom na to, že ide o skutkovo takmer identickú vec, ku ktorej Najvyšší súd zaujal jednoznačný
právny záver vo svojom rozsudku z 24. 02. 2015 sp. zn. 2Sž/16/2014, žalobca odkazuje na argumentáciu
Najvyššieho súdu v odôvodnení predmetného rozsudku a má za to, že v prejednávanej veci sú
splnené všetky podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie
konanie z identických dôvodov. Z uvedeného rozhodnutia žalobca cituje: \"Najvyšší súd SR považuje
vzhľadom na daný skutkový a právny stav veci za potrebné zdôrazniť, že ak má Rada pre vysielanie a
retransmisiu nepochybne za preukázané, že vysielateľ jej zaslal na základe jej výzvy v zákonnej lehote
príslušné záznamy vysielania  a až následne monitorovaním týchto záznamov Radou došlo k zisteniu,
že predmetné záznamy nie sú v požadovanej kvalite a že neobsahujú záznam reálneho vysielania, nie
je možné potom vyhodnotiť túto skutočnosť tak, že vysielateľov požadované záznamy vysielania vôbec
nedoručil a nesplnil tak zákonnú povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. a že došlo
k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu (§ 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.). \"

III.
Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 07.12.2016, žalobu
považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný stručne zhrnul
priebeh konania tak ako je aj popísaný v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že povinnosť doručiť rade
na jej vyžiadania súvislý záznam vysielania vyplýva vysielateľovi priamo zo zákona. V prípade ak
vysielateľ nedodá Rade na jej vyžiadania súvislý záznam svojho vysielania, poruší predmetnú povinnosť.
Podľa ustanovenia § 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. uloží Rada pokutu vysielateľovi
televíznej programovej služby ak nesplnil povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000
Z. z. Nakoľko účastník konania neposkytol Rade vyžiadaný záznam vysielania, je Rada povinná ho
sankcionovať, čo potvrdil aj NS SR vo svojom rozsudku sp. zn. 5Sž/37/2011. Tak isto aj Ústavný súd
Slovenskej republiky vo svojom uznesení vo veci III.ÚS 564/2012-11 uviedol, že pre posudzovaný



prípad je rozhodujúce, že Rada má zákonom priznané oprávnenie požadovať od vysielateľa záznam
vysielania (§ 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. ) a dokonca v prípade nevyhovenia tejto
požiadavke je oprávnená vysielateľa sankcionovať pokutou (§ 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.
z.). Námietka žalobcu, že ho Rada mala požiadať o súčinnosť a dodanie nových záznamov vysielania
žalobca uvádza, že proces monitorovania záznamov je zdĺhavý a zaberá určitý čas, preto Rada nemôže
okamžite vedieť, že doručený záznam nezodpovedá vyžiadaniu. V takom prípade však treba upozorniť
na skutočnosť, že záznam vysielania mal byť Rade doručený do 15 dní odo dňa doručenia vyžiadania
vysielateľovi. Akékoľvek dodatočné vyžiadanie a doručenie by nič nezmenilo na skutočnosti, že  skutkový
stav vzťahujúci sa k možnému správnemu deliktu bolo v momente doručenia záznamom z vysielania
už nemenne daný je časovo ohraničený márnym uplynutím 15 dňovej lehoty. Pokiaľ v tomto čase
požadované záznamy vysielania neboli doručené, nebola splnená povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l)
zákona č. 308/2000 Z. z. a teda došlo k naplneniu skutkovej podstaty podľa § 67 ods. 2 písm. a) zákona č.
308/2000 Z. z.. Tento stav nie je možné konvalidovať neskorším konaním, nakoľko k správnemu deliktu
už došlo. Žalobca tvrdí, že uvedený názor vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu a cituje z rozsudku
NS SR sp. zn. 3Sž/59/2008.  Žalovaný tiež poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sž/15/2011, ktorým
Najvyšší súd potvrdil rozhodnutie Rady ktorým sankcionovala žalobcu za nedodanie úplného záznamu
vysielania.

12. K námietke rozporu postupu žalovaného s § 3 ods. 2 správneho poriadku, keď je Rada povinná
postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, citované  ustanovenie sa podľa žalovaného vzťahuje
až na samotné správne konanie, pričom v čase vyžiadania záznamov vysielania sa voči žalobcovi
v súvislosti s nimi neviedlo žiadne konanie. Po jeho začatí však rada postupovala v súlade s § 3
ods. 2 Správneho poriadku a preukázateľne opakovane ho vyzvala na vyjadrenie sa k predmetu
správneho konania jeho podkladom, prípadne navrhnutie dôkazov. Žalobca sa však počas celého
správneho konania nijak nevyjadril  ani nespochybnil  tvrdenia uvádzané v oznámení o jeho začatí.
Pritom podklady pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli, okrem iného, aj záznam doručený žalobcom
a záznam vysielania vyhotovený na nahrávacom zariadení Rady, ktoré Rada opakovane zmonitorovala
a porovnala.

13. Žalovaný uviedol, že s právnym názorom NS SR vysloveným v rozsudku sp. zn. 3Sž/16/2014
nemôže súhlasiť a to z dôvodu, že povinnosť ustanovená v § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000
Z. z. je koncipovaná jednoznačne, a to tak, že vysielateľ je povinný záznam vysielania poskytnúť Rade
do 15 dní od doručenia žiadosti Rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania. Pritom záznamom z
vysielania je to, čo bolo reálne odvysielané a čo mohli diváci na svojich televíznych prijímačoch sledovať.
Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, záznam doručený žalobcom neobsahoval vysielanie z vyžiadaného
dňa. Preto žalovaný uviedol, že takýto záznam nie je možné považovať za záznam vysielania nakoľko
neobsahuje vysielanie v takej podobe, v akej ho bolo možné vnímať na televíznom prijímači. Nie je teda
možné tvrdiť, že si žalobca splnil svoju povinnosť a doručil vyžiadaný záznam vysielania. Uviedol, že
žalobcom citovaný rozsudok Najvyššieho súdu je iba ojedinelý a nejedná sa o konštantnú judikatúru,
pričom žalovaný  poukázal na viacero rozsudkov NS SR, ako aj uznesení Ústavného súdu, ktoré závery
v predmetnom rozsudku jednoznačne popierajú a vyvracajú.

IV.
Posúdenie veci

14. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, §
13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v predmetnej časti v rozsahu dôvodov uvedených v
žalobe (opravnom prostriedku), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

15. Podľa 16 ods. 3 písm. l) č. 308/2000 Z. z., vysielateľ je povinný uchovávať súvislé záznamy
vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; záznam vysielania je vysielateľ
povinný poskytnúť rade do 15 dní od doručenia žiadosti rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania,
na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom.

16. Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá



Za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:
pokutu.

17. Podľa § 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.), rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej
programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 165 eur do 6 638 eur a vysielateľovi
rozhlasovej programovej služby od 99 eur do 1 659 eur, ak nesplnil povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l).

18. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem
ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom
konaní.

19. Podľa § 52 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať
rozklad), je právoplatné.

20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V
rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. (v znení účinnom v čase predmetného vysielania)
poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a
práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania,
retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

25. Podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona č. 308/2000 Z.z. (v znení účinnom v čase predmetného vysielania),
do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v
prípade potreby.

26. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. (v znení účinnom v čase predmetného vysielania) činnosť
Rady koordinuje a navonok koná v jej mene predseda rady.

27. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.



28. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

29. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

30. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

31. Podľa § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

32. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich
tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

33. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

34. V oblasti výkonu štátnej správy zákona o vysielaní a retransmisií v ustanovenie § 5 ods. 1 písm.
m) v prípade potreby oprávňuje Radu vyžiadať si od vysielateľov záznamy vysielania. Vysielateľom
v ustanovení § 16 ods. 3 písm. l) ukladá korešpondujúcu povinnosť uchovávať súvisiace záznamy
vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite a na vyžiadanie Rady poskytnúť
záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určuje Rada v licencii po dohode s
vysielateľom.

35. Úlohou súdu  v tomto prípade bolo posúdiť, či žalovaný postupoval správne, keď uložil žalobcovi
pokutu vo výške 2000 Eur za porušenie povinností podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z.

36. Súd v tejto veci poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/5/2015 zo dňa 22.06.2017
a 3Sž/16/2014 zo dňa 24.02.2015, ktoré sa týkajú obdobnej veci.

37. Najvyšší súd v uvedenom rozsudku sp. zn. 8Sž/5/2015 a sp. zn. 3Sž/16/2014 vyslovil právny názor,
že podľa § 71 ods. 1  zákona č. 308/2000 Z.z. sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní a to Správny poriadok, okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia
zápisnice o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 a 68 Správneho poriadku.  S poukazom na ustanovenie §
71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. nič nebránilo Rade, s prihliadnutím na ustanovenie § 3 ods. 2
Správneho poriadku, následne postupovať tak, že by svojím rozhodnutím prerušila konanie v zmysle
§ 29 ods. 1 Správneho poriadku a vyzvala účastníka konania v príslušnej lehote na zaslanie  „nových“
záznamov vysielania, ktoré by boli v požadovanej kvalite a mohla tak vykonávať monitorovanie vysielania
vysielateľa z jeho záznamov vysielania.

38. Najvyšší súd považoval vzhľadom na daný skutkový a právny stav veci za potrebné zdôrazniť,
že ak má Rada nepochybne za preukázané, že vysielateľ jej zaslal na základe jej výzvy v zákonnej
lehote príslušné záznamy vysielania a až následne monitorovaním týchto záznamov došlo k zisteniu,
že predmetné záznamy nie sú v požadovanej kvalite, a že neobsahujú záznam reálneho vysielania, nie
je možné potom vyhodnotiť túto skutočnosť tak že vysielateľ požadované záznamy z vysielania vôbec



nedoručil a nesplnil tak zákonnú povinnosť (§ 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z.), a že došlo k
naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu (§ 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.).
V danom prípade zo súdneho a administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že vysielateľ
zaslal Rade na základe jej výzvy príslušné záznamy vysielania a až následne monitorovaním týchto
záznamov Radou došlo k zisteniu, že predmetné záznamy nie sú v požadovanej kvalite a že neobsahujú
záznam reálneho vysielania programu Profesionáli odvysielaného na programovej službe JOJ PLUS dňa
22.01.2016 v čase o cca 19:45 hod., ale ide o záznam vysielania programu Profesionáli odvysielaného
na programovej službe JOJ PLUS dňa 21.01.2016, teda z iného dňa.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemohla potom Rada s prihliadnutím na daný skutkový a
právny stav veci mať automaticky za to, že žalobca nereagoval na výzvu Rady a nezaslal jej záznamy
z vysielania, čím si nesplnil povinnosť v zmysle § 16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní, a že teda týmto
konaním sa navrhovateľ dopustil príslušného správneho deliktu.  Správny súd v súlade s  právnym
názorom Najvyššieho súdu SR vyhodnotil postup žalovaného ako nesprávny. Rada mala postupovať v
súlade s § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., s prihliadnutím na ustanovenie § 3 ods. 2 Správneho
poriadku, tak, že by svojím rozhodnutím prerušila konanie v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku
a vyzvala účastníka konania (žalobcu) v príslušnej lehote na zaslanie  „nových“ záznamov vysielania,
ktoré by boli v požadovanej kvalite a mohla tak vykonávať monitorovanie vysielania vysielateľa z jeho
záznamov vysielania, a naplniť tak svoju úlohu v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.

40. Pokiaľ ide o rozsudky Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje žalovaný ako podporu svojej
argumentácie, súd uvádza, že všetky rozsudky na ktoré žalovaný poukazuje - 8Sž/15/2011, 3Sž/59/2008
a 5Sž/37/2011, v rozsahu, v akom by sa mohli týkať posudzovanej otázky,  sú rozhodnutiami staršieho
dáta a rozsudky najvyššieho súdu, ktoré správny súd uvádza v tomto rozsudku (SR sp. zn. 8Sž/5/2015
zo dňa 22.06.2017 a 3Sž/16/2014 zo dňa 24.02.2015) sú rozsudkami neskoršími a naznačujú vývoj
judikatúry v danej oblasti, pričom možno sledovať odklon od prílišného formalizmu a preferovanie
právneho pozitivizmu v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR v danej veci.

41. Čo sa týka uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka III.ÚS 564/2012-11,
na ktorý žalobca poukazuje správny súd uvádza, že  v prípade, ktorý sa prejednával pred ústavným
súdom sa neriešila  totožná vec, nakoľko ústavný súd preskúmaval námietky odlišné od tých v
prípade prejednávanom pred správnym súdom. Je pravdou, že ústavný súd vyslovil právny názor, že
„Rada má zákonom priznané oprávnenie požadovať od vysielateľa záznam  vysielania a v prípade
nevyhovenia tejto požiadavky je oprávnená vysielateľa sankcionovať pokutou.“ Žalobca ani správny
súd nespochybňujú právomoc Rady požadovať od vysielateľa záznam vysielania podľa § 16 ods. 3
písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z., ani právomoc Rady uložiť sankciu  ak došlo k naplneniu skutkovej
podstaty správneho deliktu (§ 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.). Táto skutočnosť nebola
v tomto prejednávanom prípade sporná. Ústavný súd neriešil prípad, keď vysielateľ po lehote, ktorú
mu Rada určila predložil záznam, avšak tento sa po preskúmaní Radou ukázal ako záznam ktorý
nedosahuje požadovanú kvalitu. Ústavný súd teda neposudzoval otázku postupu Rady v prípade, že
vysielateľ záznamy rade predloží v určenej lehote, avšak Rada po ich preskúmaní neskôr zistí, že nie sú
v požadovanej kvalite.  Ústavný súd riešil otázku, že vysielateľ sa zdráhal predložiť požadované záznamy
vysielania a tieto nakoniec predložil ale až po uplynutí lehoty stanovenej Radou. Citované uznesenie
ústavného súdu teda nemožno použiť analogicky na prejednávaný prípad, nakoľko vôbec neriešil otázku
podstatnú v prejednávanom prípade, t.j. postupu Rady v prípade že vysielateľ predloží požadované
záznamy včas, je teda súčinný s Radou a až následne Rada zistí, že tieto nie sú v požadovanej kvalite.

42. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto
rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ SSP zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu
bude postupovať v naznačenom smere.

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1
SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP
o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.



44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:1d39ca3f-9ae6-44f1-801b-aa3b49e82f04", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 564/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 564/2012 z 13. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-13", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d39ca3f-9ae6-44f1-801b-aa3b49e82f04"}], "citovane_v": [{"guid": "5b552df0-54c6-4c1a-8a0e-ee9de91cdb0a:bd6d0d35-9a8f-4768-be48-48bfdea6bdbb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1016201922.2", "spisova_znacka": "6S/234/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/234/2016 z 3. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1016201922.2"}]}