Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200059 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016200059.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: H.. X. X., U. W. X, XXX XX U., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia číslo: 45027-2/2015-BA zo dňa 03.11.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 15.01.2016 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 45027-2/2015-BA vydaného dňa 03.11.2015, ako aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy - Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava číslo: 700-0213652215-GC04/15 zo dňa 22.04.2015 (ďalej len tiež prvostupňové rozhodnutie), vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Podaním zo dňa 19.09.2016 žalobca žiadal priznať predmetnej žalobe odkladný účinok, čomu správny súd vyhovel uznesením č. k. 6S/6/2016 -54 zo dňa 12.10.2016. Priebeh administratívneho konania. 2. Súd sa oboznámil s administratívnym spisom žalovaného, obsahujúcim mimo iných písomnosti aj výpis z obchodného registra spol. Advokátska kancelária Kovár a partneri, s. r. o., výpis platenia poistného žalobcom, prihláška žalobcu do poistenia zo dňa 31.07.2000 a 01.07.2002, Registračný list FO - o zániku poistenia žalobcu k 31.01.2006, písomnosť Slovenskej advokátskej komory (ďalej len SAK) zo dňa 10.02.2006 - potvrdenie o zápise spol. Advokátska kancelária Kubík, Kovár a partneri, s. r. o., (právny predchodca) do zoznamu spoločností s ručením obmedzeným vedenom SKA, oznámenie SAK zo dňa 03.07.2000 o zapísaní žalobcu do zoznamu advokátov, výpis z daňových priznaní (podkladov) žalobcu za obdobie 2002 - 2008, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č.: 700-0211341908-GC04/08 zo dňa 15.08.2008 o predpísaní poistného žalobcovi vo výške 234 043 Sk za obdobie január 2004 až jún 2008, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: 322-8069-GC-04/2008 zo dňa 04.03.2009, ktorým bolo zrušené a vrátené skôr uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava Číslo: 705-0210000005-GC09/09 zo dňa 20.03.2009 o tom, že žalobcovi nezanikla účasť na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení ku dňu 10.02.2006 a toto rozhodnutie potvrdzujúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: 322-3341-GC-09/2009 zo dňa 14.05.2009, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/126/09-68 zo dňa 20.10.2010, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, domáhajúceho sa súdneho prieskumu vyššie uvedených rozhodnutí sociálnej poisťovne o tom, že mu nezanikla účasť na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení ku dňu 10.02.2006, potvrdzujúci rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/53/2010 zo dňa 30.06.2011, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 335/2013 zo dňa 26.03.2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/257/2013-223 zo dňa 20.11.2015. Rozhodnutia správnych orgánov. 3. Rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy - Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava číslo: 700-0213652215-GC04/15 zo dňa 22.04.2015 bolo žalobcovi predpísané za obdobie január 2004, júl 2004, október 2005 až jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len poistné a príspevky) v celkovej výške 7 768,80 €. 4. Prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej len prvostupňový správny orgán) vykonala kontrolu odvodov poistného a príspevkov žalobcom a bolo zistené, že za obdobie mesiacov apríl 2006 - jún 2008 neuhradil poistné vôbec a za obdobie mesiacov január 2004, júl 2004, október 2005 až marec 2006 odviedol v nesprávnej sume, čím porušil ust. § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1 a § 26 ods. 1, § 27 ods. 1, § 28 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) v znení účinnom do 31.12.2012. Súčasťou rozhodnutia bola aj tabuľka s uvedeným rozpisom neuhradeného poistného a príspevkov v celkovej sume 7 768,80 €. 5. V dôsledku žalobcom podaného odvolania zo dňa 11.05.2015 a doplnenia odvolania zo dňa 12.06.2015 s uvedením v podstate identických námietok ako boli formulované v podanej žalobe bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: 45027-2/2015-BA zo dňa 03.11.2015, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a bolo potvrdené vyššie uvedené (bod 3 tohto rozsudku) rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava. 6. V rozhodnutí žalovaný uviedol, že v predmetnom období bol žalobca samostatne zárobkovo činnou osobou v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.07.2006, resp. do 31.12.2010, pretože bol SAK dňa 03.07.2000 zapísaný do zoznamu advokátov, ako súkromný advokát a týmto zápisom nadobudol pre účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobca je sociálnou poisťovňou registrovaný ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba od 03.07.2000. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava z údajov poskytnutých Daňovým riaditeľstvom SR zistila, že žalobca dosiahol v rokoch 2002 až 2006 príjem zo živnosti, resp. z podnikania napriek tomu za obdobie mesiacov apríl 2006 - jún 2008 vôbec neuhradil poistné a príspevky vôbec a za obdobie mesiacov január 2004, júl 2004, október 2005 až marec 2006 uhradil v nesprávnej (nižšej) sume. Poukázal na to, že žalobca bol, ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba povinný poistné a príspevky uhrádzať včas a v správnej výške. Námietky žalobcu vznesené v jeho odvolaní podľa žalovaného nemali vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia. 7. Žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava pri vydaní svojho rozhodnutia bola viazaná jeho vysloveným právnym názorom o tom, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezanikla účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení ku dňu 10.02.2006 (toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozsudkami Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/126/2009- 68 zo dňa 20.10.2010 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/53/2010 zo dňa 30.06.2011. 8. Podľa názoru žalovaného zmena právnej formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta (príjem z podnikania alebo príjem zo závislej činnosti), v dôsledku čoho môže u advokáta zaniknúť povinné nemocenské a dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 9. Žalovaný dôvodil, že zánik nemocenského a dôchodkového povinného poistenia je možný len za podmienok ustanovených zákonom. Zmenou právnej formy výkonu advokácie žalobcovi nezaniklo právne postavenie advokáta, ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.01.2006. V zmysle § 15 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o advokácii) spoločníci a konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným môžu byť len advokáti, ktorých účasť v spoločnosti zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov, t. j. stratou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Advokát je naďalej podľa § 15 zákona o advokácii oprávnený poskytovať právne služby samostatne, aj keď je nositeľom tohto oprávnenia v danom prípade spoločnosť s ručením obmedzeným, pretože advokát, ktorý koná za spoločnosť, je aj naďalej oprávnený vykonávať advokáciu. List SAK zo dňa 18.01.2010, ktorým SAK oznámila žalobcovi, že dňa 31.01.2006 mu zaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu samostatne a teda, že od 01.02.2006 už nebol samostatne zárobkovo činnou osobou podľa žalovaného nebol pre neho právne záväzný, nakoľko SAK nie je orgánom kompetentným na posúdenie právneho postavenia advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. 10. K vznesenej námietke premlčania predpísaného poistného a príspevkov žalovaný uviedol, že podľa § 147 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti. Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Poistné za mesiac január 2004 bolo splatné dňa 09.02.2004 a 10 ročná premlčacia lehota na predpísanie poistného za mesiac január 2004 uplynula dňa 09.02.2014. V danom prípade si sociálna poisťovňa uplatnila právo predpísať dlžné poistné a príspevky v sume 7 768,80 € už dňa 15.08.2008, kedy Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodla vo veci predpísania poistného a príspevkov za celé dotknuté obdobie prvýkrát. Žalobcom vznesenú námietku premlčania podľa žalovaného nebolo možné uznať, keďže za uvedené obdobie v čase vydania vyššie uvedeného prvostupňového správneho rozhodnutia ešte 10 ročná premlčacia lehota neuplynula (rozhodnutie bolo vydané 15.08.2008 a 10 ročná premlčacia lehota vzťahujúca sa na poistné za mesiac január 2004 by uplynula až dňa 09.02.2014). Žaloba. 11. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočne zisteným skutkovým stavom. 12. Uviedol, že od 03.07.2000 vykonával činnosť advokáta a zároveň od tohto dátumu bol registrovaný v sociálnej poisťovni ako samostatne zárobkovo činná osoba. Dňom 01.02.2006 ukončil vykonávanie advokácie samostatne a začal ju vykonávať v zmysle § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácií ako spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným - Advokátska kancelária Kubík, Kovár a partneri, s. r. o. Zároveň doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava Registračný list FO - odhláška samostatne zárobkovo činnej osoby a oznámil začatie výkonu advokácie ako spoločník a konateľ vyššie uvedenej spoločnosti s ručením obmedzeným. 13. Žalobca mal za to, že výklad ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 žalovaným v napadnutom rozhodnutí nebol správny. Podľa jeho názoru pre riadny výklad tohto zákonného ustanovenia je významná nielen existencia osobitného oprávnenia vo forme listiny (formálny základ pre výkon platených činností), ale aj samotná faktická možnosť držiteľa tohto oprávnenia regulovanú činnosť vykonávať (materiálna stránka výkonu činnosti), tzn. možnosť reálne vykonávať advokáciu a toto sú podmienky, bez naplnenia ktorých nie je možné hovoriť o samostatne zárobkovo činnej osobe v zmysle predpisov sociálneho poistenia. Advokát, ktorý vykonáva advokáciu, spadá do kategórie samostatne zárobkovo činných osôb, ale iba v tom prípade, ak by neexistovali žiadne právne prekážky pre výkon advokácie. Zákon o advokácii vymedzuje dve základné prekážky pre výkon advokácie fyzickou osobou počas držby osobitného oprávnenia na výkon advokácie, a to 1/ pozastavenie výkonu advokácie, 2/ postavenie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. Práve existencia týchto prekážok spôsobuje u advokáta - fyzickej osoby dočasný zánik oprávnenia na výkon advokácie. Uvedená existencia prekážok smeruje proti materiálnej stránke výkonu advokácie. 14. Žalobca poukázal na skutočnosť, že doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava Registračný list FO - odhláška samostatne zárobkovo činnej osoby a dňom 01.02.2006 ukončil vykonávanie advokácie ako fyzická osoba - advokát a začal advokáciu vykonávať ako spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Dňa 10.02.2006 SAK žalobcu zapísala do zoznamu spoločností s ručením obmedzeným. Žalobca poukázal na čl. 9 bod 8 Spoločenskej zmluvy spoločnosti s ručením obmedzeným Advokátska kancelária Kubík, Kovár a partneri, s. r. o., v ktorej je od 17.01.2006 konateľom a podľa vyhlásenia konateľov spoločnosti zo dňa 25.01.2006 vyplýva, že konatelia spoločnosti vykonávali a budú vykonávať advokáciu výlučne v mene a na účet spoločnosti a nie ako fyzické osoby - advokáti. 15. Na podporu svojho právneho názoru žalobca poukázal na stanovisko Predsedníctva SAK prijaté dňa 11.01.2008 ako aj na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 426/2012 zo dňa 21.02.2013 týkajúce sa sporných ustanovení § 5 a § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. 16. Žalobca taktiež namietol premlčanie (§ 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) časti predpísaného poistného, nakoľko jeho postavenie ako samostatne zárobkovo činnej osoby zaniklo ku dňu 10.02.2006, kedy začal vykonávať advokáciu ako spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Prvostupňový orgán verejnej správy prvý krát rozhodol vo veci predpísania poistného rozhodnutím zo dňa 22.04.2015, pričom premlčacia lehota na právo predpísať poistné za mesiace január a júl 2004 uplynula dňa 09.08.2014. Tvrdenia žalovaného o tom, že si prvý krát uplatnil právo predpísať dlžné poistné a príspevky za rozhodujúce obdobie rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava už dňa 15.08.2008 žalobca pokladal za irelevantné, nakoľko týmto rozhodnutím správny orgán nebol oprávnený rozhodovať o predpísaní poistného a príspevkov, ale len o zániku povinného sociálneho poistenia k dátumu 10.02.2006. 17. Podaním zo dňa 09.11.2016 reagoval žalobca na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe a zotrval na jej dôvodoch, na ktorých podporu poukázal na viacero rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (Krajského súdu v Bratislave, Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR) potvrdzujúcich jeho výklad dotknutého ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Vyjadrenie žalovaného. 18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.02.2016 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode svojho vyjadrenia opísal priebeh správneho konania predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí a následne sa vyjadril k žalobným námietkam. 19. Uviedol, že žalobca bol zapísaný do zoznamu advokátov SAK dňa 03.07.200 a potom advokát zapísaný do zoznamu advokátov vedenom SAK nadobudol s účinnosťou od 01.01.2004 status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Dňa 10.02.2006 bol žalobca zapísaný do zoznamu spoločnosti s ručením obmedzeným a od 01.02.2006 zmenil formu výkonu advokácie a právne služby mohol poskytovať len v mene danej spoločnosti. 20. Žalovaný vyjadril názor, že zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 a ani povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, pretože advokátovi nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti. Zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta. Zároveň poukázal na to, že o právnom postavení žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, bolo právoplatne rozhodnuté v samostatnom konaní, a to tak, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu 10.02.2006 aj napriek tomu, že zmenil formu výkonu advokácie a začal vykonávať činnosť advokáta ako konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. Táto skutočnosť - upravený status žalobcu na účely sociálneho poistenia bola právoplatne konštatovaná rozhodnutím žalovaného, ktoré nadobudlo dňa 29.05.2009 právoplatnosť a bolo potvrdené aj následným súdnym prieskumom (rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/126/2009-68 zo dňa 20.10.2010 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/53/2010 zo dňa 30.06.2011). Predmetnými rozhodnutiami orgánov verejnej správy bol konečným spôsobom upravený status žalobcu na účely sociálneho poistenia. 21. Na podporu svojho právneho názoru žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky: Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/27/2010 zo dňa 01.07.2011, sp. zn. 9Sžso/23/2013 zo dňa 27.11.2013, sp. zn. 7Sžso/32/2013 zo dňa 27.11.2013, Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/257/2013-223 zo dňa 20.11.2015 ako aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 335/2013-51 zo dňa 26.03.2015. 22. K namietanému premlčaniu časti vyrúbeného poistného žalovaný uviedol, že konanie vo veci predpísania poistného a príspevkov sa začalo 15.08.2008, kedy Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava svojím rozhodnutím poistné a príspevky za sporné obdobie predpísala a potom vzhľadom na 10 ročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právo predpísať poistné a príspevky za sporné obdobie nebolo premlčané. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 23. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby bolo vydané v súlade so zákonom. 24. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - OSP. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 28. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 29. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 30. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. 31. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 <.32. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 33. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21) ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). 34. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. 35. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. 36. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. advokáti môžu na účel výkonu advokácie založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb (ďalej len „spoločnosť s ručením obmedzeným“). Táto spoločnosť s ručením obmedzeným nesmie mať iný predmet podnikania, jej konateľmi môžu byť len advokáti a musí byť poistená pre prípad zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť pri poskytovaní právnych služieb, minimálne s limitom poistného plnenia 1 500 000 EUR za každého spoločníka. Na spoločnosť s ručením obmedzeným sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. 37. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Ak výkon advokácie v mene spoločnosti nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy, advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na účet spoločnosti. 38. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z. advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným. Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. 39. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 40. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti (v danom prípade zákon o sociálnom poistení). 41. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 42. V prejednávanej veci je podstatnou právnou otázkou posúdenie výkladu ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Podľa názoru správneho súdu z definície samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia vyplýva, že sa za ňu považuje každá fyzická osoba, ktorá má povolenie na výkon špecifických činností, a to aj advokácie a zároveň nie je v pracovnom pomere voči inej osobe. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR napr. rozsudky sp. zn. 1Sžso/71/2014 zo dňa 05.04.2016, sp. zn. 9Sžso/122/2015 zo dňa 26.07.2017, sp. zn. 9Sžso/7/2012 zo dňa 24.04.2013, ako aj viaceré nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 93/2012 -14 z 29.02.2012, sp. zn. III. ÚS 426/2012-22 z 12.09.2012, IV. ÚS 103/2012-13 z 01.03.2010 a uznesenie pléna Ústavného súdu SR č. k. PLz. ÚS 1/2015-15. Z odôvodnení všetkých vyššie uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu vyplýva právny záver prezentovaný žalovaným. 43. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 9Sžso/122/2015 zo dňa 26.07.2017 uviedol, že aby bola fyzická osoba - advokát považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu, musia byť kumulatívne naplnené dve podmienky 1/ musí mať povolenie na vykonávanie advokácie a teda v materiálnej rovine musí ísť o osobu, ktorá môže poskytovať právne služby podľa zákona o advokácii, 2/ nesmie byť v pracovnom pomere k inej osobe. Výkon funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným nie je pracovným pomerom, keďže v tomto prípade sa nejedná o výkon závislej práce. Spôsob akým advokát advokáciu vykonáva, špecifikovaný v § 12 ods. 1 zákona o advokácii nie je rozhodným pre posúdenie, či je advokát samostatne zárobkovo činnou osobou, resp. či má oprávnenie na výkon advokácie. Naopak, už zo samej skutočnosti, že zákon explicitne stanovuje, že advokát môže vykonávať advokáciu aj ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným vyplýva, že osoba, ktorá je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb, má oprávnenie na výkon advokácie a teda spĺňa podmienku stanovenú v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. 44. V rozsudku sp. zn. 9Sžso/7/2012 zo dňa 24.04.2013 Najvyšší súd SR konštatoval, že žalobcovi - advokátovi oprávnenie na vykonávanie činnosti ako také nezaniklo, je len osobitným zákonom limitovaný v tom, že túto činnosť nemôže súčasne vykonávať samostatne, keď si zvolil, že advokátske služby bude poskytovať prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Oprávnenie na vykonávanie advokácie je viazané na fyzickú osobu a nezaniká ani v prípade, že advokátsku činnosť realizuje prostredníctvom obchodnej spoločnosti, v dôsledku čoho v danom prípade nenastali zákonom taxatívne vymedzené skutočnosti (§ 21 zákona o sociálnom poistení) rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia u advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby. 45. Z obsahu administratívneho spisu ako aj žaloby a vyjadrenia žalovaného správny súd zistil, že žalobca za obdobie január 2004, júl 2004, október 2005 až jún 2008 bol povinný uhrádzať poistné a príspevky, avšak za obdobie január 2004, júl 2004, október 2005 až marec 2006 ich odviedol v nesprávnej výške a za obdobie apríl 2006 - jún 2008 ich neuhradil vôbec. Do 10.02.2006 žalobca vykonával advokáciu ako advokát a pre účely sociálneho poistenia mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Aj po tomto dátume žalobca spĺňal obe v bode 43 tohto rozsudku uvedené podmienky pre to, aby ho bolo potrebné pokladať za samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorej prináleží povinnosť poistné a príspevky uhrádzať. 46. K námietke premlčania časti poistného a príspevkom - za mesiace január 2004 a júl 2004 správny súd uvádza, že jej nie je možné prisvedčiť, nakoľko v danom prípade 10 ročná premlčacia lehota (§ 147 ods.1, 2 zákona o sociálnom poistení) neuplynula, keďže sociálna poisťovňa si uplatnila právo predpísať dlžné poistné a príspevky aj za toto obdobie už dňa 15.08.2008, kedy Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodla vo veci predpísania poistného a príspevkov za celé dotknuté obdobie prvýkrát. 47. Správny súd uvádza, že právny názor vyplývajúci z nálezov Ústavného súdu SR II. ÚS 426/2012 a II. ÚS 63/2012 oba zo dňa 21.02.2013 predstavuje ojedinelosť týchto dvoch nálezov a vybočenie z inak dovtedajšej stabilizovanej judikatúry aj Ústavného súdu SR. Tento záver vyplýva z uznesenia pléna ústavného súdu č. k. PLz. ÚS 1/2015-15 zo dňa 04.03.2015. 48. Záverom musí správny súd uviesť, že v administratívnom konaní nezistil žiadne porušenia, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vykonal riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené, pričom žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu a zistený skutkový stav správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 49. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. 50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).