Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/221/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201731 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1014201731.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: 1. Devínska cesta, občianske združenie, Devínska cesta 92, 841 04 Bratislava, 2. Aliancia proti povodniam, občianske združenie, Devínska cesta 104/B, 841 04 Bratislava, 3. U.. R. S., Y. N. XXX/B, XXX XX V., 4. C.. U. Y., V. XX, XXX XX V., všetci zastúpení: SMA advokátska kancelária s.r.o., Michalská 7, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1. Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, 2. Mestská časť Bratislava- Devín, Kremeľská 39, 841 10 Bratislava, 3. Mestská časť Bratislava-Karlova Ves, Nám. sv. Františka 8, 842 62 Bratislava, 4. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, 5. SVP, š.p., OZ Bratislava, Karloveská 2, Bratislava, 6. BVS, a.s., Prešovská 48, Bratislava, 7. Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Bratislave, Radlinského 6, 811 07 Bratislava, 8. Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave - KDI, Špitálska 14, Bratislava, 9. DPB, a.s., Olejárska 1, 814 52 Bratislava, 10. ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, 11. Okresný úrad Bratislava, odbor krízového riadenia, Tomášikova 46, Bratislava, 12. Metrostav Slovakia a.s., Mlynské Nivy 68, 824 77 Bratislava, zastúpený: Tomášek & partners, s.r.o., advokátska kancelária, Rožňavská 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Vyhlášky Okresného úradu Bratislava zo dňa 23.06.2014, ktorou sa určuje rozsah inundačného územia v lokalite „Ostrov Sihoť a Devínska cesta pri vodnom toku Dunaj v rkm 1872,300 - 1876,700, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnutú Vyhlášku Okresného úradu Bratislava zo dňa 23.06.2014, ktorou sa určuje rozsah inundačného územia v lokalite „Ostrov Sihoť a Devínska cesta pri vodnom toku Dunaj v rkm 1872,300 - 1876,700“ zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcom 1 - 4 voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Pribratému účastníkovi v 12. rade Metrostav Slovakia a.s. súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Pribratým účastníkom v 1. - 11. rade súd nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Zo súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že dňa 28.02.2014 doručil Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Odštepný závod Bratislava ( ďalej ako „ SVP, š.p. OZ Bratislava“) žiadosť o vyhlásenie a návrh rozsahu k inundačného územia pre lokalitu "Ostrov Sihoť" a Devínska cesta v k.ú. V. - M. X. a k.ú. V. - Y.. V žiadosti uviedol, že ako správca vodohospodársky významných vodných tokov spracoval návrh rozsahu k inundačného územia pre lokalitu "Ostrov Sihoť" a Devínska cesta v k.ú. V. - M. X. a k.ú. V. - Y. pri vodnom toku Dunaj v rkm 1872-1876,700. Uvedený návrh bol vypracovaný na podkladoch vektorového vyhodnotenia leteckého snímkovania územia, priameho geodetického zamerania Devínskej cesty, zo stanovenia kóty hladinového prietoku Q 100 a skutočne dosiahnutej hladiny pri povodni v júni 2013 na toku Dunaj v danej oblasti Bratislavy. K žiadosti bola pripojená grafická príloha na ktorej boli uvedené kóty zaznačené. 2. Dňa 28.02.2014 vydal Okresný úrad Bratislava (žalovaný) Oznámenie o začatí vodoprávneho konania verejnou vyhláškou. V Oznámení uviedol, že oznamuje začatie vodoprávneho konania dotknutým orgánom a známym účastníkom konania a upúšťa od ústneho pojednávania. Uviedol tiež, že oznámenie má povahu verejnej vyhlášky podľa § 73 ods. 4 vodného zákona a musí byť vyvesené po dobu 15 dní. Účastníci konania a dotknuté orgány môžu svoje námietky a pripomienky ku konaniu uplatniť najneskôr do 8 dní od doručenia inak sa na nej nebude prihliadať. Oznámenie žalovaný doručoval formou verejnej vyhlášky vyvesením dotknutými mestskými časťami, hlavným mestom a Okresným úradom Bratislava odbor starostlivosti o životné prostredie. 3. Dňa 24.03.2014 boli žalovanému doručené námietky voči začatiu vodoprávneho konania začatého verejnou vyhláškou zo strany žalobcu 1. Žalobca 1 jednak namietal, že dané územie je momentálne využívané na bývanie, sú tam postavené rodinné domy ktoré majú právoplatné stavebné povolenie a dané územie je územným plánom určené na malo podlažnú zástavbu obytného územia. Vyhlásenie inundačného územia v intraviláne hlavného mesta SR Bratislavy považujú za náhradné a najmä dočasné riešenie a obmedzujúci zásah do ich majetkových práv. Žiadali, aby tak ako v iných mestských častiach bola aj v tejto časti vybudovaná protipovodňová hrádza, žiadali dodržiavať rovnosť pre všetkých občanov a postupovať rovnako, aby aj toto územie bolo rovnako ochránené ako iné časti Bratislavy protipovodňovou hrádzou. Uviedli, že sú toho názoru, že v prípade nevybudovania protipovodňových norných stien v uplynulých rokoch na území Starého Mesta, Karlovej Vsi, Petržalky a Devína by voda pri povodní v júni 2013 zasiahla veľkú časť intravilánu Starého Mesta, Petržalky a Devína a nevidia rozdiel pri ochrane majetku občanov žijúcich v rozličných častiach mesta. Odvolávajú sa pritom na článok 13 ods. 2 Ústavy SR, keď pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR je nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Na základe vyššie uvedeného je podľa nich zrejmé, že štát má povinností, ktoré si podľa ich názoru dostatočne neplní a následne nezmyselným a neodôvodneným zásahom do vlastníckych práv občana sa snaží zakrývať tieto nedostatky čo by v konečnom dôsledku viedlo k porušeniu jeho základných ústavných práv. Žiadali preto zrušenie vodoprávneho konania a riešenia záplavového daného územia vybudovaním protipovodňovej ochrany tak, ako to bolo urobené v iných častiach mesta Bratislavy, aby aj ich oblasť bola rovnako chránená ako iné časti Bratislavy protipovodňovou hrádzou. Vyhlásenie inundačného územia považujú za náhradné a najmä dočasné riešenie . Žiadali tiež o zaradenie medzi účastníkov konania, aby im boli doručované všetky písomnosti týkajúce sa oblasti Devínskej cesty a priľahlých pozemkov. 4. Dňa 02.04.2014 doručil pribratý účastník Metrostav a.s. žalovanému námietky a namietal rozpor navrhovaného rozsahu inundačného územia so zákonom o ochrane pred povodňami. Uviedol, že pozemky v ich vlastníctve sa nachádzajú na riečnom kilometri 1875,7 pričom pre tento riečny kilometer je kvóta Q100-141,48 m n.m. Úroveň terénu dotknutých pozemkov je v súčasnosti nad hladinou storočných prietokov. Túto skutočnosť konštatuje vo svojom vyjadrení k návrhu 7/2003 aj Bratislavská vodárenská spoločnosť. Úroveň dotknutých pozemkov je dokonca vyššia ako hladina rieky Dunaj počas poslednej povodne z júna 2013 preto nemôžu byť zahrnuté do navrhovaného inundačnom územia. Namieta tiež neprípustnosť upustenia od ústneho pojednávania. Takýto postup je v priamom rozpore s ustanoveniami zákona o vodách upravujúcimi procesný postup vo vodoprávnom konaní. Tento postup je upravený v § 73 zákona o vodách. V zmysle ustanovenia 73 ods. 4 zákona o vodách je správny orgán povinný nariadiť ústne pojednávanie v prípadoch, ktorých rozhodnutie môže v celom rozsahu ovplyvniť vodné pomery v obci alebo v územných obvodoch viacerých obcí alebo sa týka veľkého počtu účastníkov konania. Správny orgán je pritom povinný doručiť pozvanie na ústne pojednávanie známym účastníkom konania do vlastných rúk. Zákon o vodách teda nedáva správnemu orgánu žiaden priestor na úvahu, či ústne pojednávanie nariadi alebo od neho upustí. V opačnom prípade správny orgán odníme účastníkom možnosť zúčastniť sa na konaní, čím porušil ich základné právo na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Taktiež má správny orgán povinnosť doručiť pozvanie na ústne pojednávanie v zložitejších prípadoch aspoň 30 dní pred dňom ústneho pojednávania. Za zložitejšie prípady sa považujú prípady, keď ide rozsiahle dokazovanie, alebo bude množstvo účastníkov konania, ktorým predchádza zložitejšie dokazovanie, alebo závisí od výsledku skúmania určitých technických podmienok, alebo tam kde je potrebné vyžiadanie stanovisko z viacerých orgánov vrátane zahraničných. Prebiehajúce konanie sa teda jednoznačne považuje za zložité. 5. Súd ďalej z administratívneho spisu zistil, že žalovaný námietky žalobcu 1 a spoločnosti Metrostav Slovakia a.s. predložil na vyjadrenie SVP, š.p. OZ Bratislava. Ten zaslal žalovanému vyjadrenie k námietkam dňa 20.05.2014. Námietky žalobcu 1 nepovažoval za dôvodné, nakoľko výstavba ochrannej línie v ostatných častiach Bratislavy bola podľa neho realizovaná na základe vyhodnotenia a pod bezprostredným dohľadom Komisárov Európskej únie, v zmysle smernice EÚ o povodňovej ochrane, ktorá plne rešpektuje ľudské práva a slobody. Námietky spoločnosti Metrostav Slovakia a.s. uznal čiastočne, a to v časti námietky vo výške územia na parcelách číslo XXXX/X a XXXX/X v k.ú. Y.. 6. Dňa 13. 05.2014 žalovaný zvolal pracovné rokovanie vo veci prerokovania pripomienok k určeniu inundačného územia v lokalite Ostrov Sihoť a Devínska cesta pri vodnom toku Dunaj v rkm 1872-1876,700. Pracovné rokovanie zvolal na 04.06.2014 o jedenástej hodine, pričom pozývali sa SVP, š.p. OZ Bratislava, hlavné mesto SR Bratislava, MČ Bratislava - Devín, MČ Bratislava- Karlova Ves, Devínska cesta, občianske združenie, Metrostav Slovakia a.s. a advokátska kancelária Tomášek a Partners s.r.o. 7. Dňa 02.06.2014 bola žalovanému doručená žiadosť o prijatie za účastníka v konaní občianskym združením Aliancia proti povodniam. K žiadosti boli priložené stanovy tohto občianskeho združenia. 8. V administratívnom spise sa nachádza záznam z prerokovania pripomienok k vyhláške, ktoré sa uskutočnilo dňa 02. 06. 2014. Z uvedeného záznamu súd zistil, že Devínska cesta, občianske združenie ( žalobca 1 ) a Metrostav Slovakia a.s. opätovne predniesli svoje pripomienky, ktoré už predtým doručili písomne žalovanému. Vyjadrila sa SVP, š.p. OZ Bratislava, tak isto v súlade so svojím písomným vyjadrením k pripomienkam. Žalovaný sa k námietkam nijak nevyjadril Záznam z prerokovania pripomienok bol zaslaný všetkým zúčastneným. V administratívnom spise sa nachádza doklad označený ako Vyhodnotenie pripomienok. Ide o spísaný zoznam pripomienok Devínska cesta, občianske združenie a spoločnosti Metrostav Slovakia a.s. a reakcia na ne. Nie je ale jasné o aký dokumenty ide, nakoľko nie je opatrený hlavičkou, podpisom, či označením toho kto ho vydal. Ani jedna pripomienka podľa tohto dokladu nebola akceptovaná, jedná bola akceptovaná čiastočne. Išlo o pripomienku občianskeho združenia Devínska cesta ohľadom rozporov v regulačnom výkrese a v textovej časti územného plánu hlavného mesta, keď je tam vyznačené inundačné územie a jeho časť je súčasne definovaná ako plocha pre individuálnu a malopodlažnú bytovú výstavbu a záhradky. Zároveň uvádza, že územný plán hlavného mesta SR Bratislavy je obstarávateľ povinný aktualizovať podľa vyhlášky, ktorou sa určí inundačné územie, spolu so všetkými podmienkami vyplývajúcimi z § 20 zákona číslo 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami. 9. Žalovaný predložil Ministerstvu životného prostredia SR návrh vyhlášky, ktorou sa určuje rozsah inundačného územia v lokalite „Ostrov Sihoť a Devínska cesta pri vodnom toku Dunaj v rkm 1872,300 - 1876,700. 10. Ministerstvo životného prostredia SR pozvalo všetkých zúčastnených na neformálne pracovné stretnutie na deň 24.06.2014 za účelom objasnenia nepresností relevantných požiadaviek dotknutých orgánov k danému územiu. V pozvánke uviedlo, že pri schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie sa určuje záväzná časť, ktorá obsahuje aj regulatívy funkčného využívania príslušného územia. V rámci tejto regulácie sa nachádzajú, alebo môžu do nej patriť územia, na ktorých sa zároveň uplatňujú vodohospodárske záujmy, všestranná ochrana vodných pomerov, respektíve ochrana pred povodňami a ktoré podľa zistení ministerstva, konkrétne záujmovom území Sihoť nie sú vzájomne zosúladené. V administratívnom spise sa však nenachádzajú doklady preukazujúce, či sa uvedené stretnutie skutočne uskutočnilo. Navyše, napadnutá vyhláška ma dátum 23.06.2014. 11. Dňa 04.08.2014 bolo Ministerstvu životného prostredia SR (MŽP) doručená žiadosť Mestskej časti Bratislava - Devín o usmernenie vo veci rozporu platných právnych predpisov v katastrálnom území Y. v záujmovej časti Sihoť. Tu pri posudzovaní žiadosti v danej lokalite sa odvolávajú na nejednoznačný postup podľa súčasného územného plánu pre hlavné mesto Bratislava a platných právnych predpisov, čím podľa ich názoru vznikol nesúlad medzi súčasnými právnymi predpismi. Ministerstvo životného prostredia vo svojej odpovedi uviedlo, že predmetné územie je inundačným územím vodného toku Dunaj, v území ktorého sa zároveň nachádza aj vodárenský zdroj používaných vôd z útvaru podzemných vôd na odbery pitnej vody za účelom zásobovania obyvateľstva pitnou vodou na území hlavného mesta Bratislavy. Uvádza, že podľa § 46 ods. 3 vodného zákona vyplýva, že predmetné záujmové územie je inundačným územím aj vtedy, ak nie je určené, pričom sa vychádza z dostupných podkladov o pravdepodobnej hranici územia ohrozeného povodňami. Správca vodohospodársky významných vodných tokov SVP, š.p. už v roku 2003 predložil všetkým dotknutým stavebným úradom dokumentáciu záplavových území vodného toku Dunaj ako podklad pri tvorbe územného plánu mesta a ako podklad o rozsahu inundačného územia. Toto stanovisko bolo vyhotovené dňa 28.07.2014 a mestskej časti doručené dňa 04.08. 2014, teda ešte pred vydaním napadnutej vyhlášky. 12. Dňa 04.08.2014 vydalo MŽP SR stanovisko k návrhu napadnutej vyhlášky. Uvádza, že vyhláška Okresného úradu Bratislava bola vypracovaná v súlade s legislatívnymi pravidlami pre tvorbu všeobecne záväzných predpisov miestnych orgánov štátnej správy, návrh bol riadne prerokovaný s dotknutými orgánmi verejnej správy a s verejnosťou, po čom bol spísaný záznam a vyhotovenie pripomienok. 13. Následne vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie - Vyhlášku, ktorou určil rozsah inundačného územia v lokalite "Ostrov Sihoť" a Devínska cesta pri vodnom toku Dunaj v rkm 1872-1876,700 (ďalej aj ako napadnutá vyhláška). 14. Zo súdneho spisu súd zistil, spoločnosť Metrostav, a.s. podala podnet Okresnej prokuratúre Bratislava I na preskúmanie napadnutej vyhlášky žalovaného. Namietala chyby v súradniciach, keď podľa zamerania záplavovej čiary sú jej pozemky mimo inundačného územia. Žalovaný, ako ani SVP, š.p. nesprávnosť súradníc nespochybňovali. Oprava chýb v súradniciach nebola doposiaľ zverejnená. Prokurátorka Okresnej prokuratúry vydala dňa 23.01.2017 upozornenie prokurátora, s tým, že navrhla, aby Okresný úrad bez zbytočných prieťahov konal o návrhu spoločnosti SVP, š.p. vo veci odstránení chyby v zverejnených súradniciach vo vyhláške o inundačnom území. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 15. Žalobcovia v žalobe uvádzajú, že rozhodnutím žalovaného o určenie inundačného územia a postupom žalovaného, teda konaním ktoré predchádzalo vydaniu uvedeného rozhodnutia boli ukrátení na svojich právach. V žalobe odôvodňujú, že napadnutou vyhlášku možno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorá by nemala byť vylúčená zo súdneho prieskumu a poukázali pritom na nález Ústavného súdu SR spisová značka I.ÚS 354/08, podľa ktorého sa pod pojmom rozhodnutie orgánu verejnej moci chápať nielen správny akt individuálnej povahy, ale aj. takzvaný správny akt " zmiešanej povahy", nakoľko hranica medzi individuálnym a normatívnym správnym aktom v niektorých prípadoch nie je jednoznačná. Rozhodnutie o určení inundačného územia podľa vodného zákona je síce vyhlásené vo forme vyhlášky, ale v danom prípade, nakoľko sa týka konkrétnych subjektov - vlastníkov nehnuteľnosti v dotknutom území, ktoré je možné určiť, ktorých práva a povinnosti vo vzťahu k týmto konkrétnym pozemkom boli zmenené s tým, že obsah vlastníckeho práva bol značne obmedzený (napríklad zákazu umiestňovať bytové a nebytové budovy) pričom im boli uložené konkrétne nové povinnosti ( napríklad povinnosť vykonať opatrenia na zamedzenie alebo zmiernenie nebezpečenstva povodne ). Podľa žalobcov ide v tomto prípade o správny akt zmiešanej povahy, ktorý nepochybne zasahuje do základných ľudských práv a to práva vlastniť majetok. 16. Žalobcovia namietali postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutej vyhlášky. Žalobcovia považujú za nesprávne, že v predmetnom vodoprávnom konaní orgán verejnej správy rozhodol o upustení od ústneho pojednávania čo považovali za rozporné s ustanovením § 73 ods. 4 vodného zákona. V danom prípade malo rozhodnutie žalovaného ovplyvniť a aj ovplyvnilo vodné pomery v obci a týkalo sa veľkého počtu účastníkov konania - majiteľov všetkých dotknutých nehnuteľností v navrhovanom inundačnom území, ktorí boli žalovanému známi z verejne dostupného katastra nehnuteľností. Žalovaný teda mal povinnosť oznámiť termín a predmet ústneho pojednávania verejnou vyhláškou, ktorá mala byť uverejnená v dotknutej obci Devín a bol povinný pozvať na ústne pojednávanie všetkých jemu známych účastníkov konania. 17. Poukázali na ustanovenie § 73 ods. 5 vodného zákona, ktoré ukladá správnemu orgánu postup pri pozývaní na ústne pojednávanie a ktorý podľa nich nebol dodržaný. Správne orgány podľa žalobcov nepostupovali v zmysle § 3 ods. 2 správneho poriadku, ktorý sa na uvedené konanie vzťahuje a podľa ktorého sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Orgán verejnej správy tým odňal žalobcom možnosť zúčastniť sa konania v rozsahu aký im priznáva zákon. 18. Vadou v konaní mala byť aj skutočnosť, že žalobca 1 podal žalovanému svoje námietky voči začatému vodoprávnemu konaniu dňa 24.03.2014 a žalovaný sa k uvedeným námietkam žalobcu nikdy nevyjadril, žalobcove námietky dokonca neboli prerokované ani na pracovnom rokovaní dňa 04.06.2014. V tejto súvislosti žalobcovia namietali pasivitu žalovaného v celom konaní, keď svoju činnosť nahrádzali len vyjadreniami navrhovateľa inundačného územia spoločnosti SVP š.p.. 19. Žalobca 1, nakoľko žalovaný nereagoval na jeho podania v danej veci, podal proti uvedenému postupu Sťažnosť pre porušenie zákona v zmysle zákona číslo 9/2010 Z.z.. Okresný úrad Bratislava - odboru opravných prostriedkov vybavil túto sťažnosť listom zo dňa 18. 8. 2014, ktorá len konštatoval že sťažnosť nie je sťažnosťou, pričom tento svoj záver žiadnym spôsobom neodôvodnil. Aj tento postup žalovaného považujú žalobcovia za nesprávny a v rozpore so zákonom stanoveným postupom na vybavenie sťažnosti. Žalobcovia poukázali na § 20 ods. 3 zákona číslo 7/2010Z.z. o ochrane pred povodňami, § 50 ods. 2 toho istého zákona a tiež na § 8 ods. 1 vyhlášky číslo 419/2010 zbierky zákona ktorá ako vykonávací predpis obsahuje dôvody pre ktoré môže správca vodného toku vypracovať návrh na určenie rozsahu inundačného územia. V tomto prípade však správca vodohospodársky významných tokov neuviedol v svojom návrhu dôvody, na základe ktorých návrh na určenie rozsahu inundačného územia podal. Ďalšia námietka sa týka rozporu napadnutej vyhlášky s existujúcim územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy. Podľa územného plánu totiž ide o územie určené na bývanie v rodinných domoch a bytových domoch do štyroch nadzemných podlaží. Na dotknutom území sa nachádza množstvo chát, rekreačných zariadení a rodinných domov. Ide o územie typu intravilán hlavného mesta, ktoré je hojne využívané na bývanie, šport a rekreáciu. Navyše dotknutým územím vedie dôležitá komunikácia, ktorá spája centrum mesta s Devínom a Devínskou Novou Vsou. Žalobcovia poukazujú na účel zákona ako aj otázku, či cieľom ustanovení vodného zákona a zákona o ochrane pred povodňami je, aby boli inundačné územia vyhlasované aj v lokalitách, kde síce dochádza k záplavám, ale ktoré sú trvalo osídlené a kde prebieha výstavba v súlade s územným plánom. Tento postup by sa podľa žalobcov mal uplatňovať len v neobývaných a nezastavaných lokalitách, v ktorých dochádza k povodniam, aby v týchto územiach v budúcnosti neprebiehala výstavba. Pre porovnanie žalobcovia uviedli, že ak by sa zákon chápal striktne formalisticky a okresné úrady by na návrh správcu toku vyhlasovali tieto územia v husto osídlených a zastavaných obciach, čoskoro by mohlo byť inundačné územie vyhlásené napríklad v centre Levíc alebo v meste Komárno. Dôvod, pre ktorých správca vodného toku dal návrh na vyhlásenie inundačného územia v lokalite Sihoť a Devínska cesta je ten, že si dlhodobo neplní svoje povinnosti chrániť a starať sa o rameno Dunaja v tejto lokalite a ani nevykonáva žiadne protipovodňové opatrenia. 20. Ďalej žalobcovia namietajú že v návrhu na vyhlásenie inundačného územia chýbajú náležitosti podľa § 8 ods. 4 citovanej vyhlášky. Z návrhu nie je zrejmé, ktorý autorizovaný geodet, v akom dátume a na ktorom území vykonal zamerania, nie zrejmé akým spôsobom bola údajne zameraná skutočne dosiahnutá hladina Dunaja pri povodni v roku 2013. Napriek tomu žalovaný návrh rozsahu inundačného územia prijal vo forme, v ktorej bol predložený navrhovateľom, čím porušil povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Žalobcovia tiež poukázali na obmedzenia, ktoré pre nich vyplývajú ako vlastníkom nehnuteľnosti v dôsledku vyhlásenia inundačného územia. III. Vyjadrenie žalovaného 21. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí, že inundačné územie je prírodný útvar, je to územie zaplavované vyliatím vody z koryta a je súčasťou koryta toku. Rozsah inundačného územia určuje príslušný orgán štátnej vodnej správy vyhláškou, nie rozhodnutím. Nie je preto možné sa proti nemu odvolať. Ide o normatívny správny akt, ktorý má podzákonných charakter. Preto ani proces pri vydávaní vyhlášky v zmysle § 61 písm. i) bod 2 vodného zákona Z ich sa nikdy nemôže riadiť podľa správneho poriadku. Vyhláška nezasahuje do základných právo občanov, a ani do práva občanov vlastniť majetok. Na základe vyhlášky sa nemôžu vyvlastňovať pozemky. Uvádza, že rozsah inundačného územia sa spracováva a zameriava bez ohľadu na to, aké objekty sa v predmetnom území nachádzajú. Nakoľko ide o prírodný útvar, ktorého hranice sú určené na základe reálnej záplavovej čiary, a teda jeho hranice sa neurčujú umelo, preto je zrejmé, že nie je možné súdom nepreskúmavať prírodný útvar a rovnako nie je možné pôsobenie prírodného útvaru považovať za zasahovanie do základných ľudských práv. Na základe uvedeného sa žalovaný domnieva, že vyhláška nemôže byť individuálnym správnym aktom. K námietke žalobcov ohľadom opomenutých práv účastníkov konania žalovaný uvádza, že vzhľadom k tomu, že proces určovania inundačného územia neprebieha podľa správneho poriadku, v procese nie sú ani účastníci konania. Preto je táto námietka nedôvodná. Napriek tomu sa žalobca domnieva, že boli písomné námietky žalobcov zohľadnené. Vyjadril sa k ním písomne SVP, š.p. Pripomienky žalovaný vyhodnotil a boli súčasťou dokumentácie predloženej ministerstvu životného prostredia so žiadosťou o zaujatie stanoviska. Uviedol ďalej, že celý proces určovania daného územia prebehlo v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR. Uskutočnilo sa niekoľko pracovných rokovaní a taktiež miestna ohliadka ostrova Sihoť a inundačného územia pod Devínskou cestou. K návrhu vyhlášky s dokladovou časťou sa vyjadrilo Ministerstvo životného prostredia SR kladne písomne listom, pričom ministerstvo konštatuje, že vyhláška bola vypracovaná v súlade s legislatívnymi pravidlami pre tvorbu všeobecne záväzných predpisov miestnych orgánov štátnej správy a návrh bol riadne prerokovaný s dotknutými orgánmi verejnej správy a verejnosťou. Žalovaný zdôrazňuje, že v uvedenom procese sa nevydáva žiadne rozhodnutie, ale vyhláška podľa § 61 písmeno i vodného zákona, ako všeobecne záväzný právny predpis bez možnosti preskúmania súdom. Uviedol, že vyložil správny poriadok, podľa usmernenia Ministerstva životného prostredia SR len pre formu oznámenia verejnou vyhláškou s cieľom upovedomiť dotknuté orgány a verejnosť o procese prípravy vyhlášky. Z hľadiska predpisov platných pre vydávanie platných vyhlášok a nariadení, ktoré sa primerane použijú v procese vydávania vyhlášok a nariadení územných orgánov štátnej správy bolo teda oznámenie o začatí vodoprávneho konania formou verejnej vyhlášky irelevantným právnym úkonom, vzhľadom k tomu, že vyhláška sa nevydáva v správnom konaní. Žalovaný, napriek tomu že nemal povinnosť prerokovať prípravu vyhlášky, ktorou sa určuje rozsah inundačného územia s verejnosťou, umožnil žalobcom zúčastniť sa pracovného rokovania a zaoberal sa písomnými a ústnymi pripomienkami a námietkami žalobcov, ktoré riadne vyhodnotil. 22. Námietku žalobcov ohľadom rozporu predmetnej vyhlášky s Územným plánom mesta vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú. Uviedol, že príslušný orgán má povinnosť v lehote do troch mesiacov po vyhlásení inundačného územia zosúladiť územný plán s inundačným územím. Inundačné územie v lokalite ostrov Sihoť a Devínska cesta je existujúce inundačné územie, kde sa pravidelne vylieva voda pri povodniach. V roku 2004 nadobudol platnosť zákon číslo 666/2004Z.z. A v roku 2010 zákon číslo 7/2010Z.z. o ochrane pred povodňami. V oboch týchto zákonoch sú uvedené podmienky a zákazy platné v inundačných územiach, bez ohľadu na to, či sú vyhlásené alebo nevyhlásené a mali byť rešpektované pri tvorbe územného plánu mesta. V územnom pláne mesta je síce vyznačené inundačné územie, ale napriek tomu je v lokalite ostrov Sihoť - Devínska cesta schválené pod Devínskou cestou územie pre individuálnu bytovú zástavbu, čo je v rozpore so zákonom o ochrane pred povodňami. Nie je povinnosťou navrhovateľa rozsahu inundačného územia vychádzať z územného plánu, ale naopak, obec je v zmysle platných zákonov povinná zosúladiť územný plán s príslušnými vyššími právnymi predpismi. 23. Žalovaný uvádza, že záujmové územie je inundačným územím aj vtedy ak nie je určené pričom vychádzal z dostupných podkladov o pravdepodobnej hranici územia ohrozeného povodňami. Správca vodohospodársky významných vodných tokov, v našom prípade SVP, š.p. OZ Bratislava predložil už v roku 2003 všetkým dotknutým stavebným úradom dokumentáciu o záplavových územiach vodného toku Dunaj ako podklad pri tvorbe územného plánu mesta. 24. Na záver žalovaný zhrnul, že konanie ktoré predchádzalo vydaniu napadnutej vyhlášky nie je konaním podľa správneho poriadku, neexistujú účastníci konania a preto nemohlo byť ani zasiahnuté do ich práv. 25. Žalobcovia dali súdu do pozornosti zmenu relevantných zákonných ustanovení, na základe ktorých zákonodarca zrušil oprávnenie okresných úradov určiť rozsah inundačného územia vyhláškou. Konkrétne ide o zrušené ustanovenia § 46 vodného zákona a § 61 vodného zákona. Tieto boli zrušené zákonom číslo 306/2016 Z.z. S účinnosťou od 01.12.2016. Podľa žalobcu aj uvedenou zmenou zákonodarca vyjadril svoj zámer, aby tieto územia neboli vyhlasované formou vyhlášky, ale rozhodnutím so zabezpečením všetkých práv zúčastnených osôb. IV. Vyjadrenie pribratého účastníka Metrostav Slovakia a.s. 26. Pribratý účastník Metrostav Slovakia a.s. sa k veci vyjadril na pojednávaní dňa 22.11.2018. Uviedol, že žalobcovia správne popísali priebeh konania, keď sám správny orgán vykoná začatie konania, ktoré bolo administratívnym konaním, nariadil ústne pojednávanie vo veci ak konanie zakončil správnym aktom. Žalobcovia teda správne predpokladali, že ide o konanie správne. V právnom štáte je neprípustné, aby bolo podstatným spôsobom zasiahnuté do práv osôb bez toho, aby mali účinnú možnosť naproti tomu brániť respektíve byť účastníkmi takého konania. Uviedol že napríklad v Českej republike sa inundačné územie vyhlasuje opatrením obecnej povahy, ktoré je preskúmateľné súdom. Uviedol ďalej, že takýto zásadný zásah do práv účastníkov nebol nutný, pretože existovali aj iné možnosti ako dosiahnuť želateľný stav v danom území. Preto nebol splnený nevyhnutný predpoklad zásahu do chránených práv v zmysle článku 20 ods. 4 ústavy SR. Posúdenie veci 27. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP”) upravujúci v zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. 28. Podľa § ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 29. Podľa § 491 ods. 2 veta prvá SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 30. Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 31. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v predmetnej časti v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (opravnom prostriedku), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 32. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 34. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 35. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 36. V prvom rade bolo v tomto prípade úlohou súdu vysporiadať sa s otázkou preskúmateľnosti napadnutej vyhlášky žalovaného. 37. Žalovaný v konaní namieta, že napadnutá vyhláška nemôže podliehať správnemu poriadku a nie je správnym súdom preskúmateľná, nakoľko nie je individuálnym správnym aktom. Ide podľa neho o normatívny správny akt. Súd tomuto tvrdeniu žalovaného neprisvedčil, k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia pristúpil a tento svoj postup správny súd opiera priamo o ústavu a príslušné ustanovenia SSP. 38. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj ústava) vo svojom siedmom oddiele zaručuje každému právo na súdnu a inú právnu ochranu na nestrannom a nezávislom súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky (článok 46 ods. 1 ústavy). V článku 46 ods. 2 ústava vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa môže domáhať každý prostredníctvom súdu za zákonom vymedzených podmienok. 39. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 40. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 41. Podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. 42. Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 43. Všeobecná právomoc správneho súdnictva teda vyplýva priamo z čl. 142 ods. 1 ústavy, podľa ktorého „súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.“ Súdna kontrola verejnej správy je jednou z najnaliehavejších požiadaviek dobrého fungovania moderného štátu. 44. Správne súdnictvo je právnym inštitútom umožňujúcim každej osobe, ktorá sa cíti poškodená na svojich právach rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu, aby sa dovolala súdu ako nezávislého orgánu, ktorý rozhodne o zákonnosti takéhoto rozhodnutia alebo postupu, a to v konaní, v ktorom správny orgán už nemá autoritatívne postavenie, ale má postavenie účastníka konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Inými slovami povedané, v tomto konaní sa uplatňuje zásada rovnosti účastníkov konania, čo znamená, že všetci účastníci majú rovnaké postavenie. 45. Podľa § 3 ods. 1 SSP, na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 46. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 47. Podľa § 5 ods. 3 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 48. Na základe uvedeného, s prihliadnutím na skutočnosť, že práva žalobcov v danom konaní nepochybne môžu byť napadnutou vyhláškou dotknuté, nemôže správny súd odoprieť prieskum napadnutej vyhlášky žalovaného a konania, ktoré predchádzalo jej vydaniu. 49. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 50. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 51. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 52. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 53. Podľa § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 54. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 55. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 4 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní. 56. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, žiadosť o vydanie rozhodnutia sa musí doložiť prílohami obsahujúcimi údaje a podklady, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení tohto zákona a sú potrebné na posúdenie vplyvu žiadaného rozhodnutia na vodné pomery. Ak ide o žiadosť o vydanie povolenia, ktoré je súčasne stavebným povolením, treba pripojiť aj doklady, ktoré sú potrebné k žiadosti o také rozhodnutie podľa stavebného zákona, a údaje o hydrologických veličinách poskytovaných poverenou osobou. Žiadateľ je povinný na vyzvanie orgánu štátnej vodnej správy predložiť ďalšie doklady, prípadne posudky o vplyve žiadaného rozhodnutia na záujmy chránené týmto zákonom a na práva a právom chránené záujmy iných 57. Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, v prípadoch, v ktorých rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy môže vo veľkom rozsahu ovplyvniť vodné pomery v obci alebo v územných obvodoch viacerých obcí alebo sa týka veľkého počtu účastníkov konania, oznámi orgán štátnej vodnej správy termín a predmet ústneho pojednávania verejnou vyhláškou, ktorá sa uverejní vo všetkých dotknutých obciach. V takých prípadoch je účastníkom konania aj obec. Na ústne pojednávanie pozve všetkých jemu známych účastníkov konania. 58. Podľa § 73 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, pozvanie na ústne pojednávanie doručí orgán štátnej vodnej správy účastníkom konania do vlastných rúk najneskôr osem dní, v zložitejších prípadoch 30 dní pred dňom ústneho pojednávania. V tom čase musia byť vyvesené aj vyhlášky o oznámení ústneho pojednávania podľa odseku 4 spôsobom v obci obvyklým. Orgán štátnej vodnej správy v obidvoch prípadoch upozorní, že na námietky, ktoré nebudú oznámené najneskôr na ústnom pojednávaní, nemožno brať zreteľ. 59. Podľa § 73 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, ak rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy ovplyvní vodné pomery v obvode pôsobnosti iného orgánu štátnej vodnej správy alebo ak leží vodná stavba, o ktorej sa rozhoduje, sčasti v územnom obvode iného orgánu štátnej vodnej správy, rozhodne vecne a miestne príslušný orgán štátnej vodnej správy po prerokovaní s orgánmi štátnej vodnej správy územných obvodov, ktorých sa rozhodnutie týka. 60. Podľa § 73 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe podkladov predložených účastníkom vodoprávneho konania, rozhodne orgán štátnej vodnej správy neodkladne. V ostatných prípadoch rozhodne najneskoršie do 60 dní, v osobitne zložitých prípadoch najneskoršie do troch mesiacov od začatia vodoprávneho konania. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže lehotu primerane predĺžiť odvolací orgán. 61. Podľa § 73 ods. 8 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, orgán štátnej vodnej správy môže v prípadoch uvedených v odseku 4 doručiť rozhodnutie účastníkom konania verejnou vyhláškou s výnimkou žiadateľa, správcu vodného toku, prípadne toho, kto podal námietky. 62. Podľa § 73 ods. 15 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, na úkony vykonávané podľa § 4 ods. 6, § 4b ods. 7, § 19 ods. 2, § 22 ods. 2, § 27 ods. 1 písm. a) až d), § 28, § 36 ods. 9 písm. b) a c), § 39 ods. 10, § 41 ods. 8 a 10, § 51 ods. 1, § 56 ods. 4 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti. 63. Ďalšia námietka žalobcov smerovala k postupu, akým orgány verejnej správy prijímali napadnutú vyhlášku. Podľa žalovaného sa na konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutej vyhlášky nevzťahuje správny poriadok, preto ani práva žalobcov v tomto konaní nemôžu byť dotknuté. 64. Uvedenému tvrdeniu žalovaného súd neprisvedčil. Štátne orgány, ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach osôb, musia postupovať podľa pravidiel, ktoré sú stanovené zákonom. Iba tak môžu naplniť povinnosť uloženú článkom 2 ods. 2 Ústavy SR konať len na základe zákona a v jeho medziach. Preto je veľmi dôležité tieto pravidlá poznať a vedieť, kedy štátne (alebo správne) orgány postupujú v súlade s týmito pravidlami, aké majú povinnosti, aké majú práva a povinnosti občania, ktorých sa toto rozhodovanie týka atď. Tieto pravidlá ustanovuje Správny poriadok (zákon č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní), kde je obsiahnutá všeobecná úprava pravidiel a postupov pre konania, ktoré vedú štátne orgány. Tieto konania sa nazývajú správnymi konaniami. 65. Správny poriadok upravuje všeobecné procesné pravidlá pre správne konania, ktoré platia pre všetky orgány verejnej správy, ktoré v správnych konaniach rozhodujú. Podľa definície uvedenej v ustanovení § 1 správneho poriadku, sa správny poriadok vzťahuje „na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“ Keďže správne orgány vystupujú v roli toho, kto rozhoduje právne záväzným spôsobom o právach, povinnostiach, alebo právom chránených záujmoch, je veľmi dôležité, aby bolo jednoznačne a jasne stanovený postup a pravidlá, ako má správny orgán pri svojom rozhodovaní postupovať. 66. Správny poriadok vymedzuje všeobecný postup, práva a povinnosti týkajúce sa konania úradov, veľmi dôležité je však aj poznať osobitné predpisy. Na úseku vodného hospodárstva je takým predpisom vodný zákon. K efektívnemu zapojeniu sa do rozhodovacieho konania je teda potrebné poznať nie len správny poriadok, ale aj zákon, ktorý upravuje pravidlá v oblasti, ktorej sa to ktoré rozhodovanie týka. Tento osobitný zákon, napr. vodný zákon, totiž môže obsahovať odlišnú úpravu. Ak ale osobitný zákon nemá odlišnú úpravu, potom sa aplikujú ustanovenia správneho poriadku. § 73 ods. 1 zákona o vodách ustanovuje, že na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom prípade vodný zákon výslovne nevylučuje aplikáciu správneho poriadku na vodoprávne konanie o vyhlásení inundačného územia podľa § 46 tohto zákona. Súd odkazuje aj na § 73 ods. 15 vodného zákona, ktorý výslovne uvádza výpočet konaní podľa uvedeného zákona, na ktoré sa správny poriadok nevzťahuje, pričom § 46 medzi nimi nie je. Žalovaný mal teda povinnosť postupovať so žalobcami ako s účastníkmi konania, dať im možnosť riadne sa vyjadriť k veci, ako aj vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a zaoberať sa ich námietkami v konaní. V tejto súvislosti je nutné prisvedčiť aj argumentu žalobcov ohľade porušenia práv žalobcu 2 tým, že mu bolo upreté právo byť účastníkom konania, ktorým môžu byť dotknuté jeho práva. 67. Vodný zákon v § 73 upravuje postup orgánov štátnej vodnej správy v konaniach podľa tohto zákona. Je nepochybné, že sa vzťahuje aj na vodoprávne konanie o určení inundačného územia. Podľa § 73 ods. 4, v prípadoch, v ktorých rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy môže vo veľkom rozsahu ovplyvniť vodné pomery v obci alebo v územných obvodoch viacerých obcí alebo sa týka veľkého počtu účastníkov konania, oznámi orgán štátnej vodnej správy termín a predmet ústneho pojednávania verejnou vyhláškou, ktorá sa uverejní vo všetkých dotknutých obciach. V takých prípadoch je účastníkom konania aj obec. Na ústne pojednávanie pozve všetkých jemu známych účastníkov konania. § 73 ods. 5 vodného zákona upravuje postup pri pozývaní na ústne pojednávanie. Pozvanie doručí orgán štátnej vodnej správy účastníkom konania do vlastných rúk najneskôr osem dní, v zložitejších prípadoch 30 dní pred dňom ústneho pojednávania. V tom čase musia byť vyvesené aj vyhlášky o oznámení ústneho pojednávania podľa odseku 4 spôsobom v obci obvyklým. Orgán štátnej vodnej správy v obidvoch prípadoch upozorní, že na námietky, ktoré nebudú oznámené najneskôr na ústnom pojednávaní, nemožno brať zreteľ. V danom prípade však žalovaný v oznámení o začatí vodoprávneho konania uviedol, že od ústneho pojednávania upúšťa. Uvedené je v rozpore s § 73 vodného zákona ako aj § 3 ods. 2 správneho poriadku. Celkom zjavne nebola splnená podmienka povinnosti oznámiť známym účastníkom ústne pojednávanie aspoň 30 dní vopred. Ak by aj súd pripustil argumentáciu žalovaného, že k ústnemu pojednávaniu de facto prišlo formou pracovného rokovania ani v takom prípade neboli dodržané lehoty v zmysle § 73 vodného zákona. Oznámenie o zvolaní pracovného rokovania žalovaný vybral dňa 13. 05. 2014 a samotný dátum rokovania bol určený na 04.06.2014, 30 dňová lehota teda nebola dodržaná ani tu. Súd aj tejto námietke žalobcu prisvedčil. Tiež súd konštatuje, že postup žalovaného v konaní keď na námietky účastníkov konania neodpovedal sám, ale ich len posunul BVS, š.p., nijako do tohto procesu nevstúpil, prevzal len úlohu akéhosi štatistu, považuje správny súd za nesprávny. Postupoval tak v rozpore s úlohou, ktorú mu vodný zákon, ako aj zákon o ochrane pred povodňami predpisuje. Žalovaný nemá bez všetkého nasledovať návrh správcu vodného toku, ale v konaní postupovať tak, aby bola zachovaná zákonnosť. 68. Žalovaný ďalej tvrdí, že inundačné územie je prírodný útvar ako územie zaplavované vyliatím vody z koryta. Preto určenie jeho presných hraníc nemôže zasahovať do základných práv občanov. Uvedenému tvrdeniu správny súd neprisvedčil a uvádza k nemu nasledovné: 69. Podľa § 46 ods. 1 zákona číslo 364/2004 Z.z. o vodách (ďalej aj ako "vodný zákon") účinného v čase rozhodovania žalovaného, inundačným územím je územie priľahlé k vodnému toku, zaplavované vyliatím vody z koryta, ktoré je vymedzené ochrannou hrádzou alebo protipovodňovou líniou, alebo záplavovou čiarou. Rozsah inundačného územia, ktoré je vymedzené záplavovou čiarou, určuje orgán štátnej vodnej správy na návrh správcu vodohospodársky významných vodných tokov. 70. Podľa § 46 ods. 2 zákona číslo 364/2004 Z.z. o vodách účinného v čase rozhodovania žalovaného, orgán štátnej vodnej správy, ktorý určil inundačné územie, odovzdá mapovú dokumentáciu tohto územia príslušným stavebným úradom. 71. Podľa § 46 ods. 3 zákona číslo 364/2004 Z.z. o vodách účinného v čase rozhodovania žalovaného, ak inundačné územie nie je určené, vychádza sa z dostupných podkladov o pravdepodobnej hranici územia ohrozeného povodňami. 72. Podľa § 20 ods. 5 zákona č. 7/2010 Z.z., v inundačnom území je zakázané umiestňovať a) bytové budovy, b) nebytové budovy okrem ubytovacích zariadení na krátkodobé pobyty, ktoré nezhoršia odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody, sú odolné voči tlaku vody a sú chránené pred zaplavením interiéru vodou, c) stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody, d) materiál a predmety, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody alebo ktoré by mohla voda počas povodne odplaviť, e) stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré obsahujú škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky, f) čerpacie stanice pohonných látok, g) odkaliská, h) skládky odpadu a zariadenia na spracovanie starých vozidiel, i) iné stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré by mohla voda počas povodne poškodiť alebo odplaviť. 73. Podľa § 20 ods. 6 zákona č. 7/2010 Z.z., v inundačnom území je zakázané a) zriaďovať oplotenie, živý plot alebo inú obdobnú prekážku, ktorá zhoršuje podmienky na odtok povrchových vôd, b) ťažiť zeminu, piesok, štrk alebo nerasty bez povolenia podľa osobitného predpisu, c) vykonávať terénne úpravy, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd počas povodne, d) obhospodarovať lesné pozemky, poľnohospodárske pozemky alebo záhrady spôsobom, pri ktorom by mohlo dôjsť k zhoršeniu odtoku povrchových vôd počas povodne, e) zriaďovať tábory, kempy a iné dočasné ubytovacie zariadenia okrem krátkodobého turistického stanovania. 74. Podľa § 47 ods. 3 zákona číslo 364/2004 Z.z. o vodách účinného v čase rozhodovania žalovaného, vlastníci stavieb, ktoré nie sú vodnými stavbami, alebo technických zariadení umiestnených vo vodnom toku a v inundačnom území sú povinní na vlastné náklady a) dbať o ich riadnu údržbu a o ich statickú bezpečnosť, aby neohrozovali plynulý odtok vôd, b) zabezpečiť ich pred škodlivými účinkami vôd, splaveninami a ľadom, c) odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku brániace jeho nehatenému odtoku. 75. Je zrejmé, že podľa § 47 ods. 3 zákona č. 364/2004 o vodách a § 20 ods. 5 a 6 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami sú vlastníci stavieb v inundačnom území povinní vykonať a strpieť viaceré zásahy, ktoré sa za obmedzenie vlastníckeho práva rozhodne môžu považovať. Taktiež vlastníci pozemkov, ktoré boli územným plánom určené na zastavanie budú napadnutou vyhláškou dotknutí na svojich základných právach a to z pochopiteľných dôvodov. Uvedené je dôležité hlavne v kontexte, že v tomto prípade žalovaný vyhlásil inundačné územie v intraviláne hlavného mesta, v území, kde existuje hustá výstavba, je určené na bývanie a rekreáciu. 76. Z § 46 vodného zákona vyplýva, že inundačným územím je územie priľahlé k vodnému toku, ktoré je charakteristické tým, že sa voda z vodného toku vylieva. Dá sa povedať a v tejto časti súhlasiť so žalovaným, že jeho existencia je podmienená prírodnými podmienkami. Nakoľko záplavy z pochopiteľných dôvodov spôsobujú škody na majetku a v svojich dôsledkoch môžu ohroziť životy a zdravie ľudí, bolo potrebné, aby štát v týchto územiach vymedzil povinnosti dotknutých orgánov vo sfére ochrany pred povodňami. V § 61 vodný zákon ukladá okresnému úradu vykonávať štátny vodoochranný dozor v svojej pôsobnosti. Podľa § 61 písm. i) môže okresný úrad vyhláškou určiť rozsah inundačného územia pri vodohospodársky významných vodných tokoch. Kľúčovým sa javí slovíčko "môže". Okresné úrady sú totiž podľa §22 ods. 1 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami, orgánmi ochrany pred povodňami. Uvedené v sebe obsahuje povinnosť okresného úradu v spolupráci so správcom vodného toku vykonávať také opatrenia, ktoré budú minimalizovať riziká povodní a prípadných škôd, ktoré by v dôsledku povodní mohli vzniknúť. V tomto kontexte sa súdu javí ako oprávnená námietka žalobcov, že žalovaný mal povinnosť postupovať aj v súčinnosti s nimi a reagovať na námietky, ktoré vznášali ohľadom neprimeranosti a neefektivity vyhlásenia inundačného územia v danej lokalite. 77. Pristúpiť k určeniu rozsahu inundačného územia (§ 47 vodného zákona) okresný úrad síce môže, ale to ho nezbavuje povinnosti riadne si plniť povinnosti orgánu ochrany pred povodňami. Na tomto mieste je nutné obrátiť pozornosť na skutočnosť, že samotné vyhlásenie inundačného územia neochráni dotknuté územie pred škodami bez aplikácie ďalších ochranných opatrení. Rozmenené na drobné, existujúce zastavané územie obce, husto obývaná oblasť vyžaduje od okresného úradu ako orgánu ochrany pred povodňami koordinovanú činnosť na úseku ochrany pred povodňami. V prejednávanom prípade sme svedkami toho, ako sa žalobcovia - obyvatelia, či vlastníci majetku alebo ich záujmové združenia snažia domôcť "dobrej verejnej správy" od svojho okresného úradu. Je nutné plne prisvedčiť žalobcom, že uvedený problém nemožno zúžiť na jednoduché vyhlásenie územia za inundačné. Žalobcovia sú vystavení masívnym záplavám už niekoľko rokov. Trpí tým ich majetok, následky škôd sú značné a je pravdou, že dôsledky vyliatej vody v tak husto obývanom území sa môžu postupne prejavovať aj v budúcnosti. 78. Podľa § 25 číslo 9 zákona č. 7/2010 o ochrane pred povodňami, okresný úrad zabezpečuje v rámci svojich možností pracovné sily a vecné prostriedky na ochranu pred povodňami. § 25 tohto zákona ďalej ukladá okresnému úradu celý rad ďalších povinností, vrátane preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami. 79. K námietke nesúladu napadnutej vyhlášky z územným plánom súd uvádza, že samotná existencia územného plánu ako takého (s určením územia na rekreáciu, či bývanie) nie je prekážkou vyhlásenia inundačného územia, ak sú splnené všetky zákonné náležitosti a účel zákona. Dôležitá je pritom povinnosť okresného úradu, ktorý určil inundačné územie podľa § 46 ods. 2, odovzdať mapovú dokumentáciu tohto územia príslušným stavebným orgánom. Účelom a zámerom zosúladenia územného plánu s prípadnou vyhláškou o určení inundačného územia, či jednoducho s faktickým stavom je jednoznačne zohľadniť riziká záplav v danom území v územnom pláne a do budúcnosti nepovoliť novú výstavbu. Podľa názoru súdu je však rovnako dôležité zabezpečiť ochranu existujúcich stavieb a ľudí. 80. Na tomto mieste súd opätovne zdôrazňuje, že vyhlásiť inundačné územie okresný úrad mohol, nie však musel. Na tieto prípady, čo sa týka pôsobnosti stavebného zákona, zákon pamätal tiež. V § 46 ods. 3 vodný zákon uvádza, že ak inundačné územie nie je určené, vychádza sa z dostupných podkladov o pravdepodobnej hranici územia ohrozeného povodňami. Samotný odsek 3 predpokladá situáciu, keď aj napriek záplavám, nie je určené inundačné územie vyhláškou. Inými slovami, predmetné záujmové územie je inundačným územím aj vtedy, ak nie je určené, pričom sa vychádza z dostupných podkladov o pravdepodobnej hranici územia ohrozeného povodňami. V danom prípade správca vodohospodársky významných vodných tokov SVP, š.p. už v roku 2003 predložil všetkým dotknutým stavebným úradom dokumentáciu záplavových území vodného toku Dunaj ako podklad pri tvorbe územného plánu mesta a ako podklad o rozsahu inundačného územia. Toto stanovisko bolo vyhotovené dňa 28. 07. 2014 a mestskej časti doručené dňa 04.08. 2014, teda ešte pred vydaním napadnutej vyhlášky. Dotknuté stavebné orgány mali teda nástroj aj podklady, aby v dotknutom území mohli postupovať v súlade so skutočným stavom. 81. Uvedené súvisí aj s námietkou žalobcov, že z celého administratívneho spisu nie je jasné, čo bolo priamou príčinou začatia vodoprávneho konania. Určité indície vyplývajú zo žiadosti mestskej časti Bratislava Devín adresovanej MŽP SR, o vysvetlenie, respektíve o usmernenie pri aplikácii rozporov v územnom pláne. Samotné MŽP SR vo svojej odpovedi uviedlo, že dotknuté územie môže byť považované za inundačné územie aj bez jeho určenia vyhláškou okresného úradu. V kontexte uvedeného, s prihliadnutím na argumenty uvedené v bodoch 85-88 tohto rozhodnutia, sa javí celý postup Okresného úradu v predmetnom konaní ako predčasný. Okresný úrad na základe uvedeného bol povinný v konaniach súvisiacich so stavebným zákonom, aj bez vydania napadnutej vyhlášky, rešpektovať prijaté hranice inundačného územia tak, ako to určil správca vodohospodársky významných vodných tokov SVP, š.p. už v roku 2003, keď predložil všetkým dotknutým stavebným úradom dokumentáciu záplavových území vodného toku Dunaj ako podklad pri tvorbe územného plánu mesta a ako podklad o rozsahu inundačného územia. 82. Nakoniec, žalovanému je tento názor známy aj z vyjadrenia MŽP (pozri bod 11 tohto rozsudku). 83. Raz vyhlásené inundačné územie podlieha režimu § 20 ods.1 zákona č. 7/2010 Z.z.. Ide o rad obmedzení a zákazov, ktoré obmedzujú vlastnícke práva fyzických a právnických osôb v danom území. 84. K uvedenej námietke žalobcu ohľadom neprimeranosti zásahu žalovaného do ich ústavou chránených práv súd ďalej uvádza nasledovné: 85. Podľa § 22 ods. 1 zákona č 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami, orgánmi ochrany pred povodňami sú: a) ministerstvo, b) krajské úrady životného prostredia, c) okresné úrady. 86. Podľa § 22 ods. 2 zákona č 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami, ochranu pred povodňami riadia a zabezpečujú aj obce. 87. Podľa § 25 zákona č. 7/2010 o ochrane pred povodňami, okresný úrad a) riadi a koordinuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami na území obvodu, b) spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami so správcom vodohospodársky významných vodných tokov a so správcami drobných vodných tokov, c) v oblasti prevencie 1. usmerňuje a kontroluje činnosť obcí pri plnení úloh na úseku ochrany pred povodňami, 2. spolupracuje s poverenými osobami, so správcom vodohospodársky významných vodných tokov, vyšším územným celkom, obcami, vlastníkmi, nájomcami a správcami poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy a s ostatnými dotknutými orgánmi štátnej správy na vyhotovení predbežného hodnotenia povodňového rizika a návrhov plánov manažmentu povodňového rizika, ich prehodnocovaní a aktualizácii, 3. zriaďuje okresnú povodňovú komisiu a jej technický štáb, vypracúva jej štatút a predkladá ho na schválenie krajskému úradu životného prostredia, 4. zúčastňuje sa na prerokovaní vodných stavov a prietokov zodpovedajúcich stupňom povodňovej aktivity, 5. schvaľuje povodňový plán obce a povodňový plán zabezpečovacích prác správcu drobného vodného toku, 6. schvaľuje povodňový plán zabezpečovacích prác správcu ropovodu, plynovodu, teplovodu alebo iného potrubného vedenia, ktoré križuje vodný tok, správcu alebo užívateľa stavby v inundačnom území vodného toku, správcu alebo užívateľa stavby a zariadenia v dosahu vzdutia hladiny vodnej stavby, 7. schvaľuje povodňový plán zabezpečovacích prác zhotoviteľa stavby na vodnom toku alebo v inundačnom území vodného toku, 8. zostavuje povodňový plán a predkladá ho na schválenie okresnému úradu v sídle kraja; povodňový plán poskytuje okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru, 9. zabezpečuje v rámci svojich možností pracovné sily a vecné prostriedky na ochranu pred povodňami, 10. organizuje výcvik a odborné školenie o povodňových záchranných prácach pre zamestnancov obvodných úradov, zamestnancov obcí a ďalších osôb zapojených do výkonu ochrany pred povodňami v spolupráci s okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru, 11. vykonáva povodňovú prehliadku v súčinnosti so správcom vodohospodársky významných vodných tokov alebo so správcom drobného vodného toku, 12. ukladá rozhodnutím povinnosť odstrániť v určenom termíne nedostatky, ktoré boli zistené pri povodňovej prehliadke, 13. oznamuje stavebnému úradu stavbu vo vodnom toku, stavbu križujúcu vodný tok alebo stavbu v inundačnom území, o ktorej sa pri povodňovej prehliadne zistilo, že nemá právoplatné stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie, 14. organizuje školenia o vykonávaní hlásnej povodňovej služby a varovaní obyvateľstva, 15. prejednáva priestupky na úseku ochrany pred povodňami a ukladá pokuty, 16. určuje rozsah inundačného územia a odovzdáva dokumentáciu určeného inundačného územia orgánom územného plánovania, 88. Podľa §17 ods. 1 zákona č. 7/2010 o ochrane pred povodňami, povodňovými zabezpečovacími prácami sa predchádza vzniku povodňových škôd. Povodňové zabezpečovacie práce sa vykonávajú na vodných tokoch, stavbách, objektoch alebo zariadeniach, ktoré sú umiestnené na vodných tokoch alebo v inundačných územiach a v povodňou ohrozených územiach s cieľom zabezpečovať plynulý odtok vody, chrániť stavby, objekty a zariadenia pred poškodením povodňou a zabezpečovať funkciu ochranných hrádzí a protipovodňových línií. Na účely tohto zákona sa povodňové zabezpečovacie práce vykonávané na stavbách považujú za verejné práce a výdavky vynaložené na ich vykonávanie sa uhrádzajú z verejných prostriedkov. 89. Vo chvíli, keď sa orgán štátnej vodnej správy, teda žalovaný, ocitol v situácii, keď určité územie v jeho pôsobnosti bolo pravidelne zaplavované a bolo nutné pristúpiť k relevantným opatreniam, bolo jeho povinnosťou pristúpiť k riešeniam komplexne, s prihliadnutím na všetky aspekty plánovaných riešení, teda, v zmysle zásad "dobrej verejnej správy" (good administration). To určite neznamená ignorovať námietky a opodstatnený záujem žalobcov v procese prijímania napadnutej vyhlášky. Proces vyhlásenia územia za inundačné nemožno chápať striktne formalisticky tak, že ak je pravidelne zaplavované, tak ho bez všetkého možno určiť vyhláškou. Zvlášť v prejednávanom prípade, keď ide o územie husto obývané, územným plánom určené na bývanie a rekreáciu, kde žije a vlastní majetky množstvo ľudí, s prihliadnutím na fakt, že žalovaný, ako orgán oprávnený určiť inundačné územie vyhláškou, je zároveň orgán, ktorý je povinný zabezpečiť územie pred záplavami. Dochádza k situácii, keď orgán verejnej správy bezobsažne, striktne formalisticky preniesol fakticky zodpovednosť za verejnú správu na fyzické a právnické osoby. 90. Na tomto mieste súd považuje za potrebné upozorniť na úlohu orgánov verejnej správy. Vo všeobecnosti je ich úlohou zabezpečovať riadny chod verejnej správy. Verejnou správou rozumieme formu intenzívneho pôsobenia na život spoločnosti a jednotlivých občanov. Verejná správa je odvodená z výkonu funkcií štátnych a samosprávnych orgánov, ktorými sa zabezpečujú rozhodnutia zákonodarných zborov, súdnej a výkonnej moci v rôznej štruktúre a na mnohých stupňoch. Zjednodušene, verejná správa je správa, ktorej cieľom je správa vecí verejných a jej vykonávanie je vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú (orgány verejnej správy), ju realizujú ako právom uloženú povinnosť, a to z titulu svojho postavenia ako verejnoprávnych subjektov. Verejná správa má byť dobrou správou. Základným dokumentom, ktorý sa venuje dobrej správe je Charta základných práv Európskej Únie. V článku 41 nazvanom „Právo na dobrú správu vecí verejných“ stanovuje, že každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. Toto právo podľa článku 41 zahŕňa najmä: a) právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať; b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva; c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia. 91. Ďalším dokumentom je odporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe (ďalej len „Odporúčanie“).1) Odporúčanie obsahuje niekoľko základných princípov, ktorými by sa mal riadiť každý orgán verejnej správy vo vzťahu k súkromným osobám. Právo na dobrú verejnú správu potom vyjadruje právo súkromnej osoby, aby mu štát garantoval, že verejná správa bude fungovať na princípoch verejnej správy.2) Koncept dobrej správy obsahuje jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy a zároveň aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa Odporúčania obsahujú napríklad princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosť právom, rovného zaobchádzania, právnej istoty, vylúčenia diskriminácie, objektivity a nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti alebo zásady činnosti správnych orgánov. Právo nikdy nemôže byť hodnotovo neutrálne. Neexistuje samo pre seba, ale preto, aby chránilo konkrétne hodnoty tým, že im dá formu právnej normy. 92. V danom prípade sa súdu javí, že žalovaný postupoval v rozpore s princípom proporcionality a princípom právnej istoty. Princíp proporcionality tiež možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, čiastočne je vyjadrený aj v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR. Zmyslom tohto princípu je napomáhať hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami. Prejednávaný prípad je nepochybne prípadom, keď dochádza k stretu verejného záujmu, ktorým bude riadna ochrana pred povodňami a súkromného záujmu žalobcov. Čo sa týka princípu právnej istoty, tento je tiež odvoditeľný z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Je to najmä požiadavka na jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť postupu orgánu verejnej moci, ochrana práv nadobudnutých v dobrej viere. Súdu sa javí, že postup žalovaného je v rozpore s týmito zásadami dobrej správy, keď sa bez náležitého odôvodnenia nezaoberal námietkami žalobcov ohľadom nutnosti vyhlásenia inundačného územia v danej lokalite, hlavne s ohľadom na zabezpečenie skutočnej ochrany daného územia, ľudí a majetku pred povodňami (napríklad vybudovaním hrádze), vzhľadom na skutočnosť, že príslušné orgány verejnej správy na úseku stavebného zákona mali už v čase konania žalovaného vedomosť o hranici záplavového územia (bod 11 tohto rozsudku) a s ohľadom na existenciu protipovodňovej hrádze v okolitých územiach. Na tomto mieste súd prisvedčil žalobcovi, že predmetné územie fakticky tvorí "medzeru" v protipovodňovej línii vybudovanej v rámci projektu protipovodňovej ochrany Bratislavy. Súd zistil z verejne dostupných zdrojov (webová stránka MŽP SR), že projekt protipovodňovej ochrany Bratislavy začína v MČ Devín, na sútoku Dunaja a Moravy a končí až pod gabčíkovskou priehradou. V Bratislave začína na ľavom brehu Dunaja od Prístavnej ulice, popod most Apollo, pokračuje smerom k Starému mostu a popri Starom meste až do Karlovej Vsi, k Čiernemu potoku. Zahŕňa aj ochranu MČ Devín a Devínska Nová Ves, zo strany od rieky Morava. Jediný nepokrytý úsek v Bratislave je práve dotknuté územie, t.j. rkm 1872,300 - 1876,700, na ktorom žalovaný vyhlásil inundačné územie. 93. Súd ďalej zistil, že napadnutá vyhláška obsahuje chyby v zverejnených súradniciach ohľadom pozemkov spoločnosti Metrostav, a.s.. Uvedené nerozporoval ani žalovaný, ani SVP, s.p. Napriek tomu žalovaný sám do rozhodnutia súdu chyby v zverejnených súradniciach neodstránil. 94. Z § 46 zákona č. 364/2004 Z.z. vyplýva, že inundačným územím je územie priľahlé k vodnému toku, ktoré je charakteristické tým, že sa voda z vodného toku vylieva. Dá sa povedať, že jeho existencia je podmienená prírodnými podmienkami. Nakoľko záplavy z pochopiteľných dôvodov spôsobujú škody na majetku a v svojich dôsledkoch môžu ohroziť životy a zdravie ľudí, bolo potrebné, aby štát v týchto územiach vymedzil povinnosti dotknutých orgánov vo sfére ochrany pred povodňami. V § 61 uvedený zákon ukladá okresnému úradu vykonávať štátny vodoochranný dozor v svojej pôsobnosti. Podľa § 61 písm. i) môže okresný úrad vyhláškou určiť rozsah inundačného územia pri vodohospodársky významných vodných tokoch. Kľúčovým sa javí slovíčko "môže". Okresné úrady sú totiž podľa § 22 ods. 1 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami, orgánmi ochrany pred povodňami. Uvedené v sebe obsahuje povinnosť okresného úradu v spolupráci so správcom vodného toku vykonávať také opatrenia, ktoré budú minimalizovať riziká povodní a prípadných škôd, ktoré by v dôsledku povodní mohli vzniknúť. V tomto kontexte sa súdu javí ako oprávnená námietka žalobcov, že žalovaní mal povinnosť postupovať aj v súčinnosti s nimi a reagovať na námietky. ktoré vznášali. 95. Na základe zistených skutočností v tomto konaní súd dospel záveru, že postup žalovaného v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutej vyhlášky trpí vadami, ktoré sú popísané v tomto rozsudku. Samotná vyhláška v dôsledku chybného zamerania pozemkov spoločnosti Metrostav a.s. trpí vadou nepreskúmateľnosti a ako takú je potrebné ju zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v ňom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP), dôsledne zváži primeranosť a vhodnosť vyhlásenia inundačného územia v danej lokalite, hlavne zváži., či takýto zásadný zásah je nutný a či sa želateľný stav nedá dosiahnuť inými dostupnými prostriedkami. Bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať, v novom konaní postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania, ktorých práva môžu byť vyhlásením inundačného územia v danej lokalite dotknuté. 96. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.Pribratým účastníkom súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, ide o orgány štátnej správy (okrem Metrostav a.s.), nárok si v konaní neuplatnili. Spoločnosť Metrostav a.s. si uplatnila a vyčíslila trovy konania, súd tieto trovy považoval za účelne vynaložené a v zmysle § 169 SSP ich náhradu priznal. 97. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).