Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/27/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217216817 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217216817.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: PAROPLYN HOLDINGS LIMITED, so sídlom Agias Fylaxeos & Polygnostou, 212 C&I CENTER BUILDING, 2nd floor, 3082, Limassol, Cyperská republika, registrovaná Ministerstvom obchodu a priemyslu a cestovného ruchu, Oddelením registrátora spoločností a konkurzného správcu, registračné číslo: HE 113741, zastúpeného: Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému: Bratislavská teplárenská, a.s., so sídlom Turbínová 3, 829 05 Bratislava, IČO: 35 823 542, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/138/2017-251 zo dňa 17.10.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/138/2017-251 zo dňa 17.10.2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo 10.08.2017 doplneným dňa 18.09.2017 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal žalovanému prevádzať vlastnícke právo k všetkému nehnuteľnému majetku v jeho vlastníctve, evidovanému v katastri nehnuteľností, ako aj akokoľvek tento nehnuteľný majetok zaťažovať, a to do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR o návrhu Okresného súdu Bratislava II na začatie konania o súlade § 28a a § 38ab zák. č. 657/2007 Z. z, o tepelnej energetike v znení zákona č. 439/2015Z. z. v súlade s č.l. 1 ods. 1, č.l. 12, č.l. 20 ods. 1 a 4a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj s č.l. 6 ods. 1 a č.l. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a č.l. 1 Dodatkového dohovoru k tomuto dohovoru, vedeného pod sp. zn. PL.ÚS 1/2017, konkrétne k nehnuteľnostiam špecifikovaným v podaní zo dňa 18.09.2017. Pre prípad, že by súd neuznal dôvod na uloženie zákazu nakladania na nehnuteľný majetok žalovaného v celom rozsahu, žiadal žalobca, aby súd nariadil zákaz nakladania s nehnuteľným majetkom žalovaného v menšom rozsahu, podľa uváženia súdu, a to predovšetkým k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný predáva prostredníctvom Dražobná spoločnosť, a.s.. Zároveň žiadal aj náhradu trov konania. 3. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 07.11.2011 Okresný súd Bratislava I vydal rozsudok, č.k.: 29Cb/68/2003-1208 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 29Cb/68/2003 zo dňa 09.01.2012, ktorým vyhovel žalobe žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 9.432.457,56 € s príslušenstvom. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 30.06.2014, č.k. 2Cob/105/2013-1732 potvrdil uvedený rozsudok (ďalej spolu len "rozsudky"), v dôsledku čoho získal žalobca právoplatný a vykonateľný exekučný titul na svoju pohľadávku vo výške 9.432.457,56 € s príslušenstvom. Žalovaný neúspešne využil voči rozsudkom dovolanie ako aj ústavnú sťažnosť, t.j. v súčasnosti už žalovaný podľa práva Slovenskej republiky nedisponuje žiadnym právnym prostriedkom, ktorým by mohol docieliť zrušenie rozsudkov. 4. Súd prvej inštancie poukázal v uznesení na skutočnosť, že žalobca podal dňa 07.08.2014 návrh na výkon exekúcie. Exekučné konanie je vedené u súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského pod sp. zn. Ex 3754/14 a na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 39Er/3637/2014. Dňa 05.09.2014 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností a upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávok z účtu v banke. Počas exekučného konania dňa 04.12.2015 žalobca ako oprávnený a žalovaný ako povinný uzavreli Dohodu o postupe v exekučnom konaní (ďalej len "dohoda o postupe"), na základe ktorej sa dohodli, že žalovaný zloží určitú sumu na súdnym exekútorom blokovaný účet patriaci žalovanému vo U. Ú. F., E..L.. (ďalej len "blokovaný účet"), na ktorý bude žalovaný posielať podľa dohodnutého časového harmonogramu ďalšie splátky za účelom postupného zabezpečenia pohľadávky žalobcu a žalobca po pripísaní prvej sumy dá súdnemu exekútorovi súhlas na odblokovanie zvyšných dvoch účtov žalovaného. Dňa 04.01.2016 vydal súdny exekútor rozhodnutie o zrušení upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, predajom nehnuteľností a o zrušení upovedomenia o začatí exekúcie v časti vykonania exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok. Formálne bol v rozhodnutiach uvedený ako dôvod zrušenia upovedomenia prijatie novely zákona o tepelnej energetike, ktorým sa zaviedla exekučná imunita prevažnej väčšiny majetku žalovaného. Materiálnym dôvodom však bolo uzavretie Dohody o postupe. Vzhľadom na uvedené je právoplatná a vykonateľná pohľadávka žalobcu zabezpečená výlučne blokáciou blokovaného účtu súdnym exekútorom na základe Dohody o postupe. Majetok žalovaného je však chránený exekučnou imunitou podľa § 28a a § 38ab zákona o tepelnej energetike. 5. Exekučný súd prerušil exekučné konanie do rozhodnutia Ústavného súdu SR o návrhu Okresného súdu Bratislava II na začatie konania o súlade ustanovení § 28a a § 38ab zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, ktoré zaviedli exekučnú imunitu majetku držiteľov povolenia na výrobu a rozvod tepla s Ústavou SR a Dohovorom. Žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu o prerušení, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.: 21 CoE/284/2016-795 zo dňa 25.10.2016 (ďalej len "Uznesenie o odvolaní") uznesenie o prerušení potvrdil, čím nadobudlo právoplatnosť, na základe čoho Okresný súd Bratislava II návrhom na začatie konanie o súlade právnych predpisov zo dňa 07.12.2016 inicioval konanie pred Ústavným súdom SR. Návrh Okresného súdu Bratislava II bol Ústavným súdom SR prijatý na ďalšie konanie uznesením ÚS SR, č.k. PL. ÚS 1/2017-8 zo dňa 25.1.2017. O merite veci (o súlade predmetnej novely zákona o tepelnej energetike s Ústavou SR a Dohovorom) však Ústavný súd SR do dnešného dňa nerozhodol. V súčasnosti je teda exekučné konanie právoplatne prerušené. Napriek prerušenému exekučnému konaniu a prebiehajúcemu konaniu pred Ústavným súdom SR sa žalovaný neustále snaží odblokovať blokovaný účet (a tak získať možnosť použiť blokované peňažné prostriedky na iný účel, ako sú určené). Žalovaný za týmto účelom podal dňa 25.01.2017 dovolanie proti uzneseniu o odvolaní, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie o prerušení, z dôvodu, že ak aj súd prerušil exekučné konanie, mal v zmysle právnej úpravy de lege lata (zákona o tepelnej energetike) rozhodnúť o odblokovaní blokovaného účtu. Konanie o dovolaní stále prebieha na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 5 Oboer 6/2017. 6. Žalovaný podal aj ústavnú sťažnosť proti uzneseniu o odvolaní, konanie o ktorej je momentálne vedené pod sp. zn. Rvp 129/2017. Okrem toho žalovaný podal voči súdnemu exekútorovi podnet ministerke spravodlivosti SR na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania, na základe ktorého podala ministerka spravodlivosti návrh na začatie disciplinárneho konania voči súdnemu exekútorovi. Konanie o tejto správnej žalobe je v súčasnosti vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 68 342/16. Ak by snahy žalovaného o odblokovanie blokovaného účtu boli úspešné, súdny exekútor by bol povinný odblokovať posledné blokované prostriedky, ktorými je zabezpečené vymoženie pohľadávky, čím bude jednoznačne ohrozená exekúcia pohľadávky žalobcu ako oprávneného. 7. Žalobca uviedol, že z medializovaných správ vyplýva, že žalovaný snaží zároveň predávať väčšinu svojho nehmotného majetku, a to napriek prebiehajúcemu exekučnému konaniu, v hodnote až 10 miliónov eur. Keďže tento majetok podľa právnej úpravy de lege lata nepodlieha exekúcii z dôvodu exekučnej imunity, podľa názoru žalobcu sa žalovaný snaží v čo najväčšom možnom rozsahu zneužiť súčasný stav, kedy je exekučná imunita formálne ešte stále účinná. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca priložil článok z médií, z ktorého vyplýva, že žalovaný prostredníctvom spoločnosti Dražobná spoločnosť, a.s. ide predať svoj nehnuteľný majetok. Ak žalovaný tento nehnuteľný majetok predá, získa kúpnu cenu, s ktorou bude môcť nakladať bez obmedzení, a z ktorej bude celkom zjavne uspokojená pohľadávka jeho záložného veriteľa - Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (ďalej len "SPP, a.s."), ktorý má zriadené záložné právo na všetkých nehnuteľnostiach žalovaného, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností. 8. Žalobca, poukázal na to, že hoci jeho pohľadávka v rámci exekučného konania je v súčasnosti zabezpečená blokáciou blokovaného účtu, dostatočnosť takéhoto zabezpečenia je neistá. Vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúci stav nemožnosti vymoženia a uspokojenia pohľadávky žalobcu z prostriedkov na blokovanom účte sa ich reálna hodnota v intenciách plynutia času stáva pochybnou. To, že SPP, a.s. je významným veriteľom žalovaného, ktorého pohľadávka je zabezpečená, vyplýva podľa žalobcu jednak zo Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalovaným a SPP, a.s. ako aj z poznámok k riadnej účtovnej závierke žalovaného za rok 2016. 9. Naproti tomu, vo vzťahu k pohľadávke žalobcu sa v poznámkach uvádza, že záväzky zo súdneho sporu vo výške 30.128.746,- € v prospech žalobcu sú zabezpečené exekútorom na bankovom účte spoločnosti. 10. Žalovaný navyše uviedol, že nemá záväzky len voči SPP, ale aj voči ďalším veriteľom, s úhradou ktorých je v omeškaní. V podaní súdnemu exekútorovi v exekučnom konaní sp. zn. 39Er 3637/2014 označenom ako "Opakovaná výzva na odblokovanie účtov v banke" zo dňa 13.09.2016 žalovaný uviedol, že z dôvodu protiprávneho blokovania peňažných prostriedkov na bankovom účte sa povinný dostal do dlhodobého omeškania s plnením svojich splatných záväzkov voči svojim dodávateľom, v dôsledku čoho mu voči týmto dodávateľom vzniká povinnosť platiť úrok z omeškania. Výška škody spočívajúca v úrokoch z omeškania, ktoré povinnému vznikajú v dôsledku protiprávneho blokovania bankového účtu ku dňu k 31.06.2016 predstavuje sumu 1.172.359,90 €. 11. Ďalej žalobca uviedol, že podľa § 67a a nasl. Obchodného zákonníka je žalovaný v kríze v prípade, ak je inter alia v úpadku. Z účtovných závierok žalovaného za rok 2015 a 2016 vyplýva, že žalovaný mal veľký objem záväzkov po lehote splatnosti. Je nepochybné, že žalovaný má viac veriteľov, s minimálne dvoma pohľadávkami po lehote splatnosti. Nakoľko je podľa žalobcu žalovaný v úpadku mal za to, že hoci priamo nezaplatil svoj dlh SPP, a.s. vo forme peňažného plnenia, protizákonne dal SPP, a.s. k dispozícii svoje nehnuteľnosti s vôľou, aby tieto podľa uváženia boli kedykoľvek speňažené za účelom splatenia dlhu žalovaného voči SPP, a.s., nakoľko pohľadávky SPP, a.s. boli splatné už v čase zriadenia záložného práva. Žalovaný tým "zaplatil" svoj dlh svojimi nehnuteľnosťami. Uvedenému neprotirečí ani to, ak dnes formálne tieto nehnuteľnosti speňažuje žalovaný a nie SPP, a.s. nakoľko je nepochybné, že bez súhlasu SPP, a.s. by takýto predaj nebol možný. Zároveň, ak je žalovaný spoločnosťou v kríze, zo zákona platí pre ňu zákaz vrátiť plnenie nahradzujúce vlastné zdroje svojim spriazneným spoločnostiam, t.j. splatiť svoje záväzky voči SPP, a.s., a to či už priamym zaplatením, započítaním, speňažením zálohu alebo iným spôsobom. Takéto plnenie by tak bolo poskytnuté v rozpore so zákonom, s nenapraviteľným dôsledkom pre žalobcu v podobe zmarenia v súčasnosti vedenej exekúcie voči žalovanému, čo je podľa názoru žalobcu tiež dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Žalobca vychádzal tiež zo zistenia, že vzhľadom na dĺžku súdneho konania absolútna 10-ročná premlčacia doba v zmysle § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka už uplynula, avšak žalobca stihol dodatočnú premlčaciu dobu v zmysle § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka, t.j. návrh na vykonanie exekúcie voči žalovanému podal v zákonnej dodatočnej lehote 3 mesiacov od vykonateľnosti Rozsudkov. Ak z akéhokoľvek dôvodu bude táto exekúcia ohrozená, žalobca sa už z dôvodu premlčania svojej pohľadávky nebude môcť domáhať jej vymoženia v ďalšej exekúcii a je preto nevyhnutné zabezpečiť majetok žalovaného ako povinného tak, aby nedošlo k zmareniu prebiehajúcej exekúcie, nakoľko možnosť uspokojenia žalobcu ako oprávneného v inej exekúcii nemusí byť úspešná. 13. Žalobca mal za to, že žalovaný podľa všetkého utlmuje svoju výrobu tepla, resp. že výrobu tepla zmluvne presunie na externé subjekty a teplo bude už len distribuovať, čo predstavuje značné zníženie rozsahu jeho podnikateľskej činnosti, z ktorej má príjmy. 14. Záverom žalobca uviedol, že ak žalovanému nebude zabránené v predaji svojich nehnuteľností, najmä nehnuteľností zabezpečených záložným právom v prospech SPP, a.s., je zrejmé, že z ich výťažku bude uspokojená práve pohľadávka SPP, a.s., resp. pohľadávky iných veriteľov žalovaného a jediným zabezpečením pohľadávky žalobcu zostanú peňažné prostriedky na blokovanom účte. Ak bude súdny exekútor v prípade nepriaznivého rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe ministerky spravodlivosti SR povinný odblokovať blokovaný účet, s ktorým bude môcť žalovaný znovu voľne nakladať, exekúcia bude do rozhodnutia Ústavného súdu SR bezprostredne ohrozená. 15. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.11.2011, č.k. 29Cb/68/2003-1208, právoplatného dňa 16.07.2014 a z rozsudku Krajského súd v Bratislave zo dňa 30.06.2014, č.k. 2Cob/105/2013-1732, právoplatného dňa 16.07.2014, súd prvej inštancie zistil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 9.432.475,56 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. 16. Súdu prvej inštancie uviedol, že z dohody o postupe v exekučnom konaní zo dňa 04.12.2015 vyplynulo, že žalobca a žalovaný sa dohodli na odblokovaní účtov žalovaného vedených v M. F., E..L... Žalovaný sa v dohode zaviazal previesť do 25.3.2016 sumu v celkovej výške 18.702.308,93 € a následne vždy do 25. dňa v kalendárnom mesiaci sumu rovnajúca sa 1/12 z ročného úroku z omeškania istiny vymáhanej pohľadávky, t.j. 117.905,94 €. 17. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodnutím o zrušení upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva zo dňa 04.01.2016, sp.zn. Ex 3754/14, súdny exekútor zrušil uvedené upovedomenia o začatí exekúcie v súlade s § 38ab zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, nakoľko postihovali majetok. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.04.2016, č.k. 39ER 3637/2014-685 v spojení s opravným uznesením zo dňa 22.04.2016, č.k. 39Er/3637/2014-686 a uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.10.2016, č.k. 21CoE/284/2016-795 bolo prerušené exekučné konanie v prospech žalobcu ako oprávneného proti žalovanému ako povinnému o vymoženie pohľadávky 9.432.475,56 € do rozhodnutia Ústavného súdu SR o návrhu na začatie konania. Uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 25.01.2017, PL. ÚS 1/2017-8 Ústavný súd SR prijal návrh Okresného súdu Bratislava II na začatie konania o súlade ustanovení § 28a a § 38ab zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 439/2015 Z.z. s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 18. Predložený článok zo dňa 05.06.2017 zo stránky www.reality.etrend.sk upriamil pozornosť na to, že sa objavili prvé inzeráty na odpredaj majetku žalovaného v celkovej hodnote približne 10 miliónov eur. Taktiež na fotografii na č.l. 200 súdneho spisu je zobrazenie budovy žalovaného spolu s inzerátom Dražobnej spoločnosti a.s. oznamujúcim, že budova je na predaj. 19. Opakovanou výzvou na odblokovanie účtov v banke zo dňa zo dňa 13.09.2016, žalovaný žiadal súdneho exekútora o odblokovanie účtu žalovaného vedeného vo U. Ú. F., E..L.., nakoľko tento v zmysle 28a zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 439/2015 Z.z. nepodlieha exekúcii. 20. Zmluvou o zriadení záložného práva medzi žalovaným ako záložcom a spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (ďalej len "SPP") ako záložným veriteľom zo dňa 24.02.2016, bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam špecifikovanými v zmluve na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých na základe Zmluvy o dodávke plynu zo dňa 17.12.2012 najviac do výšky 41.290.000,- €. 21. Žiadosťou o uloženie zákazu nakladať s nehnuteľnosťami zo dňa 07.08.2017 žalobca žiadal súdneho exekútora, aby zakázal žalovanému ako povinnému nakladať so všetkým jeho nehnuteľným majetkom. V odpovedi na túto žiadosť zo dňa 09.08.20217 súdny exekútor informoval žalobcu, že vzhľadom na prerušenie konania nemožno vykonať žiadne procesné úkony. 22. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 324 ods. 1, ods., § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku. 23. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že v súčasnosti sú v rámci exekučného konania, ktoré je právoplatne prerušené, zablokované finančné prostriedky na účte žalovaného vedenom vo U. Ú. F., E..L... Predmetné finančné prostriedky na zablokovaný účet dobrovoľne previedol žalovaný v zmysle Dohody o postupe v exekučnom kovaní uzavretej so žalobcom dňa 04.12.2015. Podľa vyjadrenia žalobcu práve z toho dôvodu boli zrušené ostatné spôsoby výkonu exekúcie. V zmysle účtovnej závierky za rok 2016 boli ku dňu 31.12.2016 záväzky žalovaného voči žalobcovi v sume 30.128.746,- € zabezpečené blokovanou čiastkou na účte vo U. Ú. F., E..L.. v sume 26.281.366,- €. Vo svojom vyjadrení žalovaný tiež uviedol, že v súčasnosti je predmetom exekúcie doteraz neuhradené príslušenstvo pohľadávky a trovy exekúcie, nakoľko istina pohľadávky už bola uhradená. 24. Súd poukázal na ust. § 329 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého mal súd zato, že za súčasného stavu exekučného konania, kedy v dôsledku prerušenia konania súd ani súdny exekútor nemôžu vykonávať žiadne procesné úkony, t.j. ani odblokovať účet žalovaného, je pohľadávka žalobcu v rámci exekučného konania riadne zabezpečená a výkon exekúcie nie je ohrozený. Uviedol, že na blokovanom účte žalovaného sa nachádzajú finančné prostriedky určené výlučne na uspokojenie pohľadávky žalobcu (ktorej istina navyše, podľa vyjadrenia žalobcu, už bola uhradená). Navyše poukázal na § 324 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého súd nariadi neodkladné opatrenia len v prípade, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V danom prípade by však bolo sledovaný účel možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia, v dôsledku ktorého by bola pohľadávka zabezpečená záložným právom. 25. Žalobca podľa súdu prvej inštancie neosvedčil ani nepreukázal také skutkové okolnosti, ktoré by bez rozumných pochybností umožňovali prijať záver, že hrozí nebezpečenstvo vzniku ujmy a vzniku takejto ujmy možno zabrániť len nariadením neodkladného opatrenia. 26. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil ust. § 325 ods. 1 CSP. 27. Súd ako ďalší dôvod zamietnutia návrhu žalobcu uviedol, že neodkladné opatrenie by bolo neúčelné, nakoľko záložný veriteľ - SPP bude aj v prípade jeho nariadenia oprávnený vykonať svoje záložné právo a založený nehnuteľný majetok predať. Je pravdou, že táto možnosť hypoteticky existuje, ale nič zo skutkového stavu tomu nenasvedčuje. Predmetný nehnuteľný majetok podľa medializovaných informácií ponúka na predaj práve BAT, a to s najväčšou pravdepodobnosťou so súhlasom SPP pod podmienkou, že sa z kúpnej ceny vyplatí pohľadávka SPP a záložné právo tak zanikne (inak by ho zrejme nebolo možné v trhových podmienkach predať, ako sme uviedli aj v návrhu). Z nesprávneho právneho posúdenia veci vychádza v nadväznosti na uvedené záver súdu o tom, že SPP je oprávnený vykonať kedykoľvek svoje záložné právo, nakoľko je platne zriadené. 28. Žalobca pomerne podrobne uviedol svoju argumentáciu o tom, že BAT je spoločnosť v kríze a nie je oprávnená zriadiť záložné právo na svojom majetku v prospech SPP, ktorá je taktiež ako BAT 100 % kontrolovaná štátom. Zriadenie predmetného záložného práva je preto pre rozpor s priamym zákonným zákazom s najväčšou pravdepodobnosťou absolútne neplatné. SPP preto nie je podľa žalobcu oprávnený vykonávať toto záložné právo, a to - hypoteticky - môže byť dôvodom, prečo predmetné nehnuteľnosti predáva BAT v prospech SPP a nie priamo SPP v rámci výkonu svojho záložného práva, aj keď skutočným dôvodom sú zrejme záujmy na ochrane reputácie BAT, aby sa zabránilo panike obyvateľstva ohľadom ohrozenia dodávok tepla, ak by začal rozpredávať jej majetok jej záložný veriteľ. 29. Žalobca vzhľadom na to uviedol, že existencia neplatne zriadeného záložného práva nemôže byť prekážkou nariadenia neodkladného opatrenia. Súladom zmluvy o zriadení záložného práva so zákonom sa však súd prvej inštancie vôbec podľa žalobcu nezaoberal, naopak, len bez ďalšieho uviedol, že ide o platne zriadené záložné právo bez akéhokoľvek zdôvodnenia tohto záveru a bez vysporiadania sa s argumentmi žalobcu o jeho rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka o spoločnosti v kríze, a taktiež bez ďalšieho súd uzavrel, že záložné právo SPP zakladá neúčelnosť nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. 30. Uvedené spôsobuje, okrem vyššie uvedeného, aj vadu konania spočívajúcu v odňatí práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie (spôsobené nedostatočným odôvodnením uznesenia), nakoľko súd si bez odôvodnenia uzavrel, že zriadené záložné právo je platné a s argumentmi žalobcu v tomto smere sa nijako nevysporiadal. Táto vada je podľa žalobcu o to závažnejšia, že jej dôsledok (záver o platnom zriadení záložného práva) podľa názoru súdu spôsobuje nenaplnenie jednej zo základných požiadaviek zákona na nariadenie neodkladného opatrenia (ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením). 31. Či neodkladné opatrenie v podobe zákazu pre BAT nakladať s nehnuteľným majetkom má alebo nemá vplyv na možnosť výkonu záložného práva zo strany SPP (ktoré je navyše zrejme zriadené v rozpore so zákonom), je podľa názoru žalobcu irelevantné, nakoľko žalobca žiadal uložiť zákaz nakladať s nehnuteľným majetok voči BAT, nakoľko práve a jedine BAT sa bezprostredne snaží predať svoj nehnuteľný majetok, nie SPP. Je preto zrejmé, že vo vzťahu k SPP ani v súčasnosti neexistuje dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Žalobca má teda zato, že súd tak nielenže svoj záver riadne neodôvodnil, ale navyše na jeho základe vyvodil nesprávny právny záver o tom, že potreba udelenia súhlasu SPP reálne obmedzuje BAT v nakladaní s jej nehnuteľnosťami, a preto predstavuje určitú „ochranu“ žalobcu pred prevodom nehnuteľností vo vlastníctve BAT. Z opísaného a osvedčeného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že BAT predáva svoje nehnuteľnosti prostredníctvom tretej osoby a je viac ako pravdepodobné, že vzhľadom na striktné dojednanie v čl. 2.6 písm. a) zmluvy o zriadení záložného práva11 SPP tento súhlas udelil (celkom zjavne za účelom uspokojenia vlastnej pohľadávky z výťažku z predaja). V prospech uvedeného záveru svedčí aj to, že BAT predáva svoje nehnuteľnosti prostredníctvom jedného zo subjektov - dražobníkov, dohodnutých s SPP v čl. 3.14 zmluvy o zriadení záložného práva. 32. Žalobca týmto žiada odvolací súd, aby uznesenie zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie alebo ak nie sú podľa názoru odvolacieho súdu splnené podmienky na zmenu uznesenia, žalobca navrhuje, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca zároveň žiada, aby súd uložil BAT povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. 33. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Mal za preukázané, že spoločnosť Bratislavská teplárenská, a.s. v rámci exekučného konania v priebehu obdobia od 13.11.2014 do 20.12.2016 pravidelne mesačne zasielala peňažné prostriedky na bankový účet K.: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v spoločnosti U. Ú. F., E..L.. (v texte ako Blokovaný účet), a to až do výšky 30.487.500,28 EUR. Tento Blokovaný účet je blokovaný na základe príkazu na začatie exekúcie č. EX 3754/14 a ako dôkaz doložil Výpisy z Blokovaného účtu. Dňa 29.12.2015 nadobudol účinnosť zák. č. 439/2015 Z.z. zo dňa 15.12.2015 (ďalej len novela „ZoTE“), ktorým sa doplnil ZoTE o ust. § 28a a ust. § 38ab, podľa ktorých niektoré zložky majetku spoločnosti Bratislavská teplárenská, a.s. nepodliehajú exekúcii. Dňa 07.01.2016 exekútor doručil spoločnosti Bratislavská teplárenská, a.s. zrušenia upovedomení, ktorými „zrušil“ upovedomenia o začatí exekúcie na niektoré zložky majetku, ktoré podľa Novely ZoTE nepodliehajú exekúcii. Blokovaný účet však ostal aj po nadobudnutí účinnosti Novely ZoTE naďalej zablokovaný (a je zablokovaný aj k dnešnému dňu, ako aj ku dňu vydania uznesenia). Spoločnosť Bratislavská teplárenská, a.s. dňa 09.01.2017 (t. j. po nadobudnutí účinnosť Novely ZoTE) uhradila celú vymáhanú istinu vo výške 9.432.457,56 EUR a trovy exekúcie vo výške 39.945,14 EUR. V súčasnosti je tak predmetom exekučného konania už „iba“ príslušenstvo vymáhanej pohľadávky, ktoré vzhľadom na to, že došlo k zaplateniu vymáhanej istiny, už nebude naďalej narastať. Na Blokovanom účte sa tak ku dnešnému dňu (ako aj ku dňu vydania uznesenia) nachádzajú zablokované peňažné prostriedky vo výške 20.810.031,26, t.j. v sume, ktorá v celom rozsahu pokrýva peňažnú sumu vymáhanú v rámci exekučného konania. 34. Okrem Blokovaného účtu tak súdny exekútor v súčasnosti nepostihuje žiaden iný majetok spoločnosti Bratislavská teplárenská, a.s., a to predovšetkým z dôvodu, že akékoľvek postihnutie ďalšieho majetku by bolo v zjavnom rozpore s ust. 61b ods. 1 EP (v súčasnosti ust. § 61 r EP) a ust § 64 EP. 35. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na dostatok peňažných prostriedkov zablokovaných exekútorom na Blokovanom účte tak v prípade navrhovaného neodkladného opatrenia už na prvý pohľad absentuje nevyhnutný predpoklad jeho nariadenia, ktorým je primeranosť neodkladného opatrenia - t.j. zákaz obmedzenia povinnej osoby neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Táto skutočnosť už sama osebe (bez potreby posudzovania akýchkoľvek ďalších okolností) predstavuje dôvod na zamietnutie navrhovaného neodkladného opatrenia. Keďže spoločnosť Bratislavská teplárenská, a.s. nie je nijako obmedzená s nakladaním s nehnuteľnosťami, pristúpila k dlhodobo plánovanému odpredaju niektorých nehnuteľností. K predaju týchto nehnuteľností spoločnosť Bratislavská teplárenská, a.s. pristupuje za trhových a transparentných podmienok prostredníctvom verejného ponukového konania (s cieľom dosiahnuť predajom čo najväčší výnos). Zo strany spoločnosti Bratislavská teplárenská, a.s. teda nejde o žiadne zbavovanie sa majetku alebo o akékoľvek iné negatívne ovplyvňovanie jej majetkových pomerov. 36. Spoločnosť Bratislavská teplárenská, a.s. navyše pravidelne zasielala peňažné prostriedky na Blokovaný účet aj po nadobudnutí účinnosti Novely ZoTE a po nadobudnutí účinnosti Novely ZoTE dokonca uhradila žalobcovi celú vymáhanú istinu. 37. V tejto exekúcii boli voči spoločnosti Bratislavská teplárenská, a.s. zo strany súdneho exekútora uplatnené všetky zabezpečovacie úkony, ktoré právny poriadok pripúšťa. Z povahy neodkladného opatrenia a jeho vzťahu k exekúcii však vyplýva, že je vylúčené, aby mohla byť ohrozená exekúcia, ktorá už trvá viac ako 3 roky a aby z tohto dôvodu došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia. 38. Takáto potreba - hrozba vzniku nenapraviteľného škodlivého následku v dôsledku uplatňovania napadnutého právneho predpisu (navyše zjavne nedôvodná) však nemôže za žiadnych okolností odôvodniť nariadenie neodkladného opatrenia všeobecným súdom, pretože podľa ust. § 38 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, môže o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov z dôvodu vzniku nenapraviteľného následku rozhodnúť výlučne ústavný súd. Ústavný súd však o pozastavení účinnosti ust. § 28a a ust. § 38ab ZoTE nerozhodol, a to aj napriek tomu, že návrh na vyslovenie nesúladu týchto ustanovení prijal na ďalšie konanie už uznesením zo dňa 25.01.2017. Všeobecnému súdu takáto právomoc neprislúcha, a to jednak z dôvodu, že ide o výlučnú právomoc ústavného súdu a jednak z dôvodu, že na platnú a účinnú právnu normu (ust. § 28a a ust. § 38ab ZoTE) sa všeobecný súd musí pozerať ako na súladnú s ústavou, a to dovtedy, kým ústavný súd predpísaným spôsobom nevysloví jej neústavnosť (tzv. princíp prezumpcie ústavnosti právnych noriem). 39. Žalobca k návrhu síce priložil návrh ministerky spravodlivosti na začatie disciplinárneho konania adresovaný komore, avšak v rozpore s povinnosťou pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti súdu účelovo zatajil, ako komora o tomto disciplinárnom návrhu ministerky spravodlivosti rozhodla. Z ďalších tvrdení žalobcu (o tom, že v súčasnosti prebieha pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S 342/16 konanie o správnej žalobe ministerky spravodlivosti) možno len nepriamo dovodiť, že komora právoplatne rozhodla, že exekútor sa blokovaním Blokovaného účtu disciplinárneho previnenia nedopustil. Takéto rozhodnutie komory v disciplinárnom konaní však výrazne znižuje pravdepodobnosť, že exekútor pristúpi k odblokovaniu Blokovaného účtu. Pravdepodobnosť odblokovania Blokovaného účtu znižuje tiež to, že krajský súd nemôže v rámci konania o správnej žalobe exekútorovi prikázať odblokovanie Blokovaného účtu (môže iba nanajvýš zrušiť rozhodnutie, ktorým komora rozhodla v disciplinárnom konaní). Spoločnosť Bratislavská teplárenská, a.s. si dovoľuje dodať, že ak niekedy v budúcnosti náhodou dôjde zo strany exekútora k „odblokovaniu“ Blokovaného účtu (čo spoločnosť Bratislavská teplárenská, a.s. nedokáže nijako ovplyvniť), stane sa tak výlučne z dôvodu, že takéto „odblokovanie“ bude plne v súlade právnymi predpismi upravujúcimi exekučné konanie. Legitímna snaha o vedenie exekúcie v súlade so zákonom však nemôže byť za žiadnych okolností považovaná za ohrozenie exekúcie a byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože neodkladným opatrením nemožno poskytnúť ochranu exekúcii, ktorá by mala byť vedená v rozpore so zákonom. 40. Tvrdenie žalobcu o tom, že zabezpečenie jeho pohľadávky zablokovaním peňažných prostriedkov na Blokovanom účte je nedostatočné z dôvodu, že môže dôjsť ku „krachu“ banky je podľa žalovaného absurdné. Spoločnosť Bratislavská teplárenská, a.s. k tomu len stručne uvádza, že je skutočne ťažké si predstaviť lepšie zabezpečenie ako peňažné prostriedky (najlikvidnejšie aktívum), blokované na bankovom účte orgánom verejnej moci (exekútorom), a to navyše voči dodávateľovi tepla, ktorý pokrýva približne 55 % potreby tepla v rámci mesta Bratislava. Tvrdenie o akomsi „krachu“ banky, ktorý bude mať za následok „zmiznutie“ peňažných prostriedkov na Blokovanom účte je navyše tak nepravdepodobné, že ho nemožno považovať za osvedčené. Všetky nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom navrhovaného neodkladného opatrenia, sú totiž predmetom záložného práva platne zriadeného v prospech spoločnosti SPP, a.s.. 41. Žalobca sa v návrhu a odvolaní snaží súdu podsunúť záver, že zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti v prospech SPP, a.s. je „s najväčšou pravdepodobnosťou absolútne neplatné“, a to pre „rozpor s priamym zákonným zákazom“, resp. z dôvodu, že bolo zriadené v „rozpore so zákonom“. Z obsahu návrhu a odvolania možno pritom dovodiť, že žalobca rozpor záložného práva so zákonom odvodzuje z ustanovení Obchodného zákonníka o spoločnosti v kríze (ust. § 67a až § 67i Obchodného zákonníka). Tieto ustanovenia však žiaden priamy (a ani nepriamy) zákonný zákaz zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam neobsahujú. Predmetné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujú zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje počas krízy spoločnosti, a to tak, že následkom porušenia tohto zákazu je výlučne vznik povinnosti vrátiť hodnotu plnenia poskytnutého v rozpore s týmto zákazom a vznik zákonného ručenia členov štatutárneho orgánu za jeho vrátenie. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že z tvrdení žalobcu uvedených v návrhu a odvolaní nevyplýva neplatnosť zriadenia záložného práva. Ak teda súd prvej inštancie v uznesení vychádzal z existencie záložného práva, nie je takémuto postupu možné nič vytknúť. Práve naopak, ak by súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenej neplatnosti zriadenia záložného práva (ktorá nebola žalobcom nijako osvedčená a nemá žiadnu oporu v zákone), išlo by o vážnu vadu rozhodnutia. 43. Vzhľadom na vyššie uvedené spoločnosť Bratislavská teplárenská, a.s. žiada, aby odvolací súd uznesenie zo dňa 17.10.2017, č.k. 51Cb/138/2017-251 ako vecne správne potvrdil a priznal spoločnosti Bratislavská teplárenská, a.s. náhradu trov konania. 44. Žalobca doručil dňa 29.12.2017 súdu dupliku k replike žalovaného, avšak nepoukázal na také nové skutočnosti, na ktoré by bolo podľa odvolacieho súdu potrebné poukázať v uznesení odvolacieho súdu. 45. Dňa 22.01.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k duplike žalobcu, v ktorom sa žalovaný pridržiaval názoru z vyjadrenia zo dňa 06.12.2017. 46. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 47. Podľa názoru odvolacieho súdu je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP vecne správne a v celom rozsahu na uznesenie odvoláva. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: 48. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 49. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 50. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 51. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 52. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 53. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa potvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na jeho nariadení, t.j. musí osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov z dôvodu, aby sa neskúmali iné záujmy na vydanie takéhoto rozhodnutia súdu. 54. Napriek tomu, že vo veci ide o vydanie neodkladného opatrenia, súd musí postupovať obozretne a dostatočne zistiť skutkový stav ako podklad rozhodnutia, i keď rozhodnúť o takomto návrhu je urgentné. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí súd brať do úvahy aj právnu úpravu nároku, ktorého sa má neodkladné opatrenie týkať. 55. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má žalobca uviesť, z akých skutočností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia. Tento procesný nárok na nariadenie neodkladného opatrenia sa opiera o spravdepodobnenie nároku vo veci samej, o jeho osvedčenie, ktoré znamená, že podľa tvrdení žalobcu jeho nárok vo veci samej obstojí. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa teda nedokazuje, ale vychádza len z osvedčenia práva a z osvedčenia ohrozenia práva. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. 56. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súd pri nariadení tohto neodkladného opatrenia musí navyše skúmať, aby jeho nariadením nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva žalovaného nad nevyhnutnú mieru, k obmedzeniu podnikania, zásahu do súkromia. 57. Ako dôvody nariadenia neodkladného opatrenia videl žalobca v tom, že: - žalovaný sa snaží odblokovať účet vedený vo U. Ú. F., E..L.. blokovaný súdnym exekútorom, na ktorom sú finančné prostriedky na zabezpečenie nevymoženej časti pohľadávky žalobcu v zmysle Dohody o postupe v exekučnom konaní zo dňa 04.12.2015; - žalovaný nemá v úmysle uspokojiť pohľadávku žalobcu, nakoľko nezákonne zvýhodňuje ďalšieho svojho veriteľa - SPP, a.s. na úkor žalobcu, s ktorým uzavrel Zmluvu o zriadený záložného práva na všetky nehnuteľnosti v jeho vlastníctve za účelom zabezpečenia pohľadávky až do výšky takmer 42 miliónov eur. Žalobca mal za to, že predmetná záložná zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom; - žalovaný odpredáva svoj majetok cez Dražobnú spoločnosť, a.s. a utlmuje svoju výrobnú činnosť, čím si znižuje prímy a podľa žalobcu z predaja nehnuteľností má byť uspokojená výlučne pohľadávka SPP, a.s., resp. prípadne pohľadávky iných veriteľov žalovaného, nie však pohľadávka žalobcu; - žalovaný je vzhľadom na informácie z účtovných závierok spoločnosťou v úpadku, resp. v kríze, v zmysle § 67a a nasl. Obchodného zákonníka. Avšak vzhľadom na to, že majetok žalovaného nepodlieha konkurzu, nie je reálna možnosť vymoženia pohľadávky ani prostredníctvom konkurzu. 58. V danej veci však žalobca ničím nepreukázal aspoň možnosť oprávnenosti, t.j. existencie nároku, ktorého sa voči žalovanému domáha. Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je existencia nejakého relevantného právneho vzťahu medzi stranami konania. Pokiaľ neexistuje aspoň pravdepodobnosť nároku žalobcu v čase rozhodovania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, súd nemôže neodkladné opatrenie vydať. 59. Odvolací súd ďalej dodáva, že Spoločnosť Bratislavská teplárenská, a.s. dňa 09.01.2017 uhradila celú vymáhanú istinu vo výške 9.432.457,56 EUR a trovy exekúcie vo výške 39.945,14 EUR. Momentálne je tak predmetom exekučného konania príslušenstvo vymáhanej pohľadávky. Na Blokovanom účte sa teda nachádzajú zablokované peňažné prostriedky vo výške 20.810.031,26, t.j. v sume, ktorá v celom rozsahu pokrýva peňažnú sumu vymáhanú v rámci exekučného konania. Okrem Blokovaného účtu súdny exekútor nepostihuje žiaden iný majetok spoločnosti Bratislavská teplárenská, a.s., a to predovšetkým z dôvodu, že akékoľvek postihnutie ďalšieho majetku by bolo v zjavnom rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Vedenie exekúcie v súlade so zákonom nemožno považovať za ohrozenie exekúcie a byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. 60. Odvolací súd má tiež zato, že za súčasného stavu exekučného konania, kedy v dôsledku prerušenia konania súd ani súdny exekútor nemôžu vykonávať žiadne procesné úkony, t.j. ani odblokovať účet žalovaného, je pohľadávka žalobcu v rámci exekučného konania riadne zabezpečená a výkon exekúcie tak nemôže byť ohrozený. 61. Odvolací súd ďalej dodáva, že sledovaný účel by bolo možné nariadiť zabezpečovacím opatrením, v dôsledku čoho by prišlo k zabezpečeniu pohľadávky záložným právom. Z tohto dôvodu tiež nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie, nakoľko súd nariadi neodkladné opatrenia len v prípade ak účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 62. Na základe uvedeného, nakoľko žalobca v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani v odvolacom konaní neosvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá hrozba by vyžadovala síce len dočasný, ale zato okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. 63. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 64. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, a preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. 65. Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).