Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1So/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214207956 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214207956.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v právnej veci žalobcu: FC TATRAN a.s., so sídlom Čapajevova 47, 080 01 Prešov, IČO: 36503975, zastúpený: PALŠA a PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., Masarykova 13, 080 01 Prešov proti žalovanému: Slovenský futbalový zväz, so sídlom Tomášikova 30, 821 01 Bratislava, IČO: 00687308, zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711 o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Odvolacej komisie Slovenského futbalového zväzu č. 7/2013 zo dňa 21.10.2013 a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. č.k. 50S/1/2014-217 zo dňa 05.02.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č.k. 50S/1/2014-217 zo dňa 05.02.2016 zrušuje a vec vracia súdu I. stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : I. 1.Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava II. zrušil uznesenie Disciplinárnej komisie Slovenského futbalového zväzu č. 182 zo dňa 07.09.2013 a rozhodnutie Odvolacej komisie Slovenského futbalového zväzu (ďalej aj SFZ) sp.zn. 7/2013 zo dňa 21.10.2013 podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1.517,62 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Súd I. stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom konania bol návrh žalobcu preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu žalovaného, ktorý je záujmovou samosprávou, má právnu formu občianskeho združenia podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Ide o konečné rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať ďalší opravný prostriedok. Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 15 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov účinného od 01.09.2009. Žalobca je akciovou spoločnosťou založenou predovšetkým za účelom rozvoja športu, je vlastníkom futbalového klubu a členom Slovenského futbalového zväzu. 3. V odôvodnení súd I. stupňa poukázal, že žalobca pôvodne podal žalobu na Krajský súd v Prešove, ktorý však vec postúpil Okresnému súdu Bratislava II. uznesením č.k. 3S/96/2013-62 zo dňa 03.03.2014 s odôvodnením, že rozhodnutie Odvolacej komisie SFZ je síce rozhodnutím o právach a povinnostiach jeho člena, nie je však rozhodnutím v oblasti verejnej správy, nakoľko vzťah združenia a jeho člena, je vzťahom súkromno-právnym a nespadá do oblasti verejnej správy, keďže predmetné rozhodnutie odporcu nie je realizáciou verejnej moci, ale jedná sa o realizáciu interného predpisu združenia. Podľa názoru Krajského súdu v Prešove nie je preto možný postup podľa osobitnej piatej časti OSP upravujúcej správne súdnictvo, a preto okresný súd má konať a rozhodovať podľa všeobecných ustanovení OSP. 4. Súd I. stupňa mal preukázané, že Stanovy SFZ sú najvyšším predpisom SFZ a pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy je nevyhnutné, aby súd vychádzal z administratívneho spisu žalovaného ako orgánu verejnej správy. 5. Súd I. stupňa bol názoru, že žalovaný nedodržal povinnosti mu uložené v Stanovách SFZ podľa čl. 59 a v Disciplinárnom poriadku SFZ podľa čl. 20, 26, 28 a 30, keďže spisový materiál týkajúci sa predmetného disciplinárneho konania nearchivoval riadne, ako to vyplýva z jeho písomného podania zo dňa 03.12.2015, podľa ktorého sa spisový materiál v jeho archíve nenachádza. Preto pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo fotokópie administratívneho spisu, je rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy nepreskúmateľné a prichádza do úvahy postup podľa § 250j ods. 3 OSP. Uviedol tiež, že v danom prípade sa jednalo o konečné rozhodnutie Odvolacej komisie a z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha ochrany práva podľa ust. § 15 zákona č. 83/1990 Zb., a preto zákonnosť postupu orgánu záujmovej samosprávy, t.j. rozpor konečného rozhodnutia vydaného žaloaným so Stanovami SFZ pre nezákonnosť a rozpor so Stanovami SFZ je oprávnený preskúmavať výlučne všeobecný súd. II. 6. Voči uvedenému rozsudku Okresného súdu Bratislava II. podal žalovaný odvolanie doručené Okresnému súdu Bratislava II. dňa 20.04.2016, v ktorom poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. a) OSP, keďže v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, keď súd I. stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. c) OSP. 7. V prvom rade poukázal na nerešpektovanie právneho názoru Krajského súdu Prešov a postup v rozpore s ust. § 105 ods. 3 OSP. Krajský súd Prešov postúpil predmetnú vec Okresnému súdu Bratislava II. ako vecne a miestne príslušnému s odôvodnením, že daný právny vzťah nemožno posudzovať podľa piatej časti OSP, keďže nejde o rozhodnutie vydané niektorým z orgánov alebo osôb uvedených v § 244 ods. 2 OSP a zároveň nejde o rozhodnutie v oblasti verejnej správy. V odôvodnení uviedol, že ide o vzťah, ktorý je rozhodnutím občianskeho združenia voči jeho členovi, nie však rozhodnutím v oblasti verejnej správy, pretože ide o vzťah súkromno-právny. Z dôvodu, že nepovažoval rozhodnutie za realizáciu verejnej moci, postúpil vec z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti okresnému súdu. 8. Pokiaľ okresný súd považoval rozhodnutie Disciplinárnej komisie SFZ za rozhodnutie, ktorým je realizovaná verejná moc a teda, že spadá do oblasti verejnej správy a mal za to, že ho treba posudzovať podľa piatej časti OSP, nebol príslušný vo veci rozhodnúť. Ak okresný súd mal za to, že má postupovať podľa piatej časti OSP, mal použiť postup podľa § 105 ods. 3 OSP s poukazom na ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Podľa žalovaného teda Okresný súd Bratislava II. v prípade nesúhlasu s postúpením, nemohol bez predchádzajúceho posúdenia Najvyšším súdom SR rozhodnúť o tom, či sa na tento vzťah vzťahuje piata časť OSP a podľa piatej časti OSP nebol ani príslušný rozhodnúť. Z tohto dôvodu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie, alebo zmenil tak, že návrh bude zamietnutý a budú mu priznané trovy konania. 9. K hmotno-právnej časti odporca v odvolaní uviedol, že súhlasí s názorom Krajského súdu Prešov, že na tento vzťah sa piata časť OSP nevzťahuje, pretože ide o súkromno-právny vzťah. Z tohto dôvodu nie je možné použiť ust. § 250j ods. 3 OSP tak, ako to urobil prvostupňový okresný súd. Jediným dôkazom, ktorý použil okresný súd pri rozhodovaní, bola skutočnosť, ktorú vyžaduje ust. § 250 ods. 3 OSP a to nepredloženie originálu administratívneho spisu. Takýto postup je v zmysle ustanovení prvej časti OSP nepoužiteľný, pretože v tejto časti platí ust. § 120 ods. 3 OSP. Keďže odporca potvrdil, že doklady predložené navrhovateľom súhlasia s originálom, podľa § 120 ods. 3 OSP nebolo potrebné zhodné tvrdenia dokazovať predložením originálov listín. Keďže všetky potrebné doklady boli doložené v kópiách, ktoré súhlasili s originálom, mal súd posúdiť ich súlad so zákonom a so Stanovami. Na tento právny vzťah sa vzťahuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, kde podľa § 15 člen združenia môže požiadať súd o preskúmanie rozhodnutia orgánov združenia, pokiaľ ho považuje za nezákonné, alebo v rozpore so Stanovami. Žalobca rozpor so zákonom nenamietal, rozpor s vnútornými predpismi nepreukázal. Orgány SFZ konali v súlade s Disciplinárnym poriadkom SFZ a všetkými vnútornými predpismi. Sankcia bola uložená v súlade s prílohou 2 bod 1 písmeno b) s použitím čl. 7 ods. 3 písm. b), čl. 9 ods. 3 a čl. 23 písm. d) Disciplinárneho poriadku SFZ za hrubé nešportové správanie divákov vo vyhradenom priestore hostí (navrhovateľa) v piatom kole II. ligy v stretnutí s MFK Michalovce hraného 18.08.2013. Peňažná sankcia bola uložená v zmysle čl. 12 Stanov SFZ. Postup pri uložení sankcie bol v súlade s čl. 7 a 9 Disciplinárneho poriadku. 10. Žalovaný taktiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že skutkový stav nebol riadne zistený. Skutkový stav bol zaznamenaný v zázname náhradného rozhodcu, ktorý je vždy dôkazom o priebehu toho ktorého zápasu, nakoľko ide o nestrannú osobu, ktorej hodnovernosť nikto nenamietal. V zmysle tohto záznamu Disciplinárna komisia uzavrela aj to, v ktorých sektoroch štadióna došlo k výtržnostiam a podľa toho uložil disciplinárne opatrenia. Pri hodnotení skutočnosti, o akých divákov išlo, vychádzala z Disciplinárneho poriadku FIFA, ktorým je žalobca ako člen viazaný a podľa ktorého za príslušníkov klubu sa považujú tí diváci, ktorí sa nachádzajú v sektore vyhradenom pre klub. Keďže v danom prípade išlo o výtržnosti v obidvoch sektoroch, sankcia bola uložená obidvom klubom. Vzhľadom na objektívnosť zistenia, domáci klub sankciu prijal a splnil. 11. V tejto súvislosti poukázal, že žalobca dôkazné bremeno na ním tvrdenú skutočnosť, že priaznivci, ktorí sa nevhodne správali, neboli jeho fanúšikovia, neuniesol a túto skutočnosť ničím nepreukázal. Nepreukázal ani skutočnosť, že prijal opatrenia na obmedzenie nežiaducich vplyvov svojich priaznivcov. Súd musí teda vychádzať zo stretnutia a zápisu náhradného rozhodcu. Pri uložení disciplinárneho opatrenia boli dodržané vnútorné predpisy, rozhodnutie bolo zverejnené na úradnej tabuli a bolo odôvodnené s poukazom na ustanovenie stanov, v zmysle ktorého bolo uložené a postup bol v súlade s Disciplinárnym poriadkom a Štatútom Odvolacej komisie SFZ. 12. Žalovaný preto tvrdí, že Okresný súd Bratislava II. nezobral do úvahy predložené doklady, relevantné pre posúdenie tohto právneho vzťahu, ani Stanovy občianskeho združenia, preto nezisťoval ani, že rozhodnutie bolo v súlade so zákonom aj so Stanovami SFZ. S poukazom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II. podľa § 221 OSP zrušiť a vec vrátiť na nové konanie, alebo podľa § 220 OSP zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá a budú mu priznané trovy konania. III. 13. K odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca podaním zo dňa 03.05.2016. Navrhol, aby súd odmietol nedatované odvolanie žalovaného, keďže ide o opravný prostriedok, ktorý v danom prípade nie je prípustný. Súd I. stupňa správne a v súlade so zákonom poučil žalovaného o neprípustnosti odvolania. Má za to, že súd I. stupňa vo veci samej rozhodol správne. Poukázal na ust. § 246 OSP, v zmysle ktorého v správnom súdnictve sú naďalej vecne príslušné okresné súdy v konaniach o preskúmanie rozhodnutia niektorého z orgánov združenia, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok a to na návrh člena združenia podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a keďže odvolanie nesmeruje proti výroku o náhrade trov konania, má za to, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a z dôvodu právnej istoty navrhol, aby odvolací súd výrok o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil. Podľa jeho názoru aj z písomného vyhotovenia rozsudku vyplýva, že rozhodnutie je vecne správne. Žalovaný nenaplnil zákonom predpokladanú povinnosť a nepredložil súdu administratívny spis. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že postačuje akási čiastočná rekonštrukcia obsahu spisu na základe listín, ktoré boli doručované žalovaným počas disciplinárneho konania. Neobstojí tiež námietka žalovaného, že sa pri disciplinárnom konaní pri hodnotení skutočností disciplinárneho konania nevychádza z platného právneho poriadku Slovenskej republiky, ale len z Disciplinárneho poriadku FIFA, ktorým je žalovaný ako člen viazaný. Súd teda správne vec vyhodnotil na základe dostatočného vykonania dokazovania a o veci správne právne rozhodol. Odvolanie preto nie je dôvodné. V prípade, ak odvolací súd odvolanie pripustí, navrhol súdu, aby rozhodnutie súdu I. stupňa potvrdil a v tomto prípade si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. IV. 14. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle ust. § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a v zmysle ust. § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. 15. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. V predmetnej veci krajský súd rozhodol uznesením (§ 223 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.). 17. V čase podania žaloby (dňa 17.12.2013) a odvolania (20.04.2016) sa konanie pred správnym súdom spravovalo Občianskym súdnym poriadkom. 18. Žalobca pôvodne podal žalobu na Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením č.k. 3S/96/2013-62 zo dňa 03.03.2014 postúpil vec Okresnému súdu Bratislava II ako súdu vecne a miestne príslušnému s tým, že bude potrebné, aby okresný súd konal a rozhodoval podľa všeobecných ustanovení O.s.p., zákonným sudcom rozhodujúcim v občianskoprávnych veciach, keďže nie je možný postup podľa osobitnej piatej časti O.s.p. upravujúcej správne súdnictvo, s poukazom na § 7 ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na § 15 ods. 1 zákona o združovaní občanov. V zmysle odôvodnenia uznesenia, rozhodnutie Odvolacej komisie Slovenského futbalového zväzu je síce rozhodnutím o právach a povinnostiach jeho člena, nie je však rozhodnutím v oblasti verejnej správy, nakoľko vzťah združenia a jeho člena je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy. Predmetné rozhodnutie teda nie je realizáciou verejnej moci, ani nesleduje žiadny verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizuje zákon, ale interný predpis združenia, ktorým sú stanovy (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 396/2010-11 zo dňa 27. októbra 2010). 19. Súd prvého stupňa rozhodol o žalobe sudcom správneho súdnictva podľa piatej časti O.s.p., ktorá upravuje správne súdnictvo. Krajský súd konštatuje, že podmienkou na to, aby bola vec prejednaná v rámci správneho súdnictva je tá, aby išlo z hľadiska predmetu konania o také konanie, ktoré spĺňa zákonom vymedzené podmienky, čo však v danom prípade konštatovať nemožno. 20. Žalobca je akciovou spoločnosťou založenou za účelom rozvoja športu - futbalu v meste Prešov. Je vlastníkom futbalového klubu a zároveň členom Slovenského futbalového zväzu, ktorý je občianskym združením založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (ďalej len „zákon o združovaní občanov“) a registrovaný na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky pod registračným číslom VVS/1-909/90-91. Slovenský futbalový zväz ako žalovaný je orgánom s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, nie je však ústredným orgánom štátnej správy. 21. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou domáha preskúmania rozhodnutia Odvolacej komisie Slovenského futbalového zväzu (ďalej aj SFZ) č. 7/2013 zo dňa 21.10.2013 v spojení s rozhodnutím Disciplinárnej komisie SFZ č. 182 zo dňa 07.09.2013, a teda preskúmania jeho súladu či nesúladu so Stanovami SFZ a s Disciplinárnym poriadkom SFZ v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona o združovaní občanov. 22. Podľa § 15 ods. 1 zákona o združovaní občanov, ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia, požiadať okresný súd o jeho preskúmanie. 23. Vecný rozsah preskúmavacej pôsobnosti súdov v správnom súdnictve, teda vymedzenie toho, ktoré rozhodnutia podliehajú súdnemu prieskumu, je uvedený v § 244 O.s.p. 24. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 25. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. 26. Je nepochybné, že správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu, ktorým Slovenská republika je. Správnym súdnictvom sa zabezpečuje realizácia ústavného princípu práva domáhať sa súdnej ochrany práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sú predmetom správneho súdnictva právoplatné rozhodnutia správnych orgánov, ktorými sa zasiahlo do subjektívnych práv fyzických alebo právnických osôb. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom (administratívnom) konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánov verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o ktorého práva v konaní ide. 27. Pri posudzovaní otázky, či rozhodnutia sú rozhodnutiami podliehajúcimi prieskumu súdu v správnom súdnictve, krajský súd skúmal, či ide o rozhodnutia vydané niektorým z orgánov alebo osôb uvedených v § 244 ods. 2 O.s.p. a zároveň, či ide o rozhodnutie v oblasti verejnej správy. 28. Slovenský futbalový zväz je občianskym združením, teda právnickou osobou, ktorá vznikla podľa zákona o združovaní občanov (§ 18 ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka), nejedná sa preto o orgán štátnej správy ani územnej samosprávy. Taktiež nejde o orgán záujmovej samosprávy, ako sa mylne domnieva žalobca, pretože za takéto považuje teória správneho práva subjekty korporatívneho charakteru pôsobiace spravidla na profesijnom základe - profesijné komory (advokátov, lekárov, architektov). 29. Rozhodnutia právnickej osoby podliehajú v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p. súdnemu prieskumu v správnom súdnictve len v prípade, že im zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Aj keď pojem „verejnej správy“ nie je možné dostatočne pozitívne vymedziť, možno ho charakterizovať tak, že sa jedná o realizáciu verejnej moci, ktorá má sledovať určitý verejný cieľ, alebo záujem, alebo realizáciu zákona, ktorá je vykonávaná osobami, ktoré nie sú nezávislými (od štátu). 30. Krajský súd v Prešove v uznesení č.k. 3S/96/2013-62 zo dňa 03.03.2014 i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 396/2010-11 zo dňa 27. októbra 2010 správne konštatoval, že „rozhodnutie Odvolacej komisie Slovenského futbalového zväzu je síce rozhodnutím o právach a povinnostiach jeho člena, nie je však rozhodnutím v oblasti verejnej správy, nakoľko vzťah združenia a jeho člena je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy. Predmetné rozhodnutie teda nie je realizáciou verejnej moci, ani nesleduje žiadny verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizuje zákon, ale interný predpis združenia, ktorým sú stanovy“. 31. Krajský súd má za to, že v preskúmavanej veci nie je možný postup podľa piatej časti O.s.p. upravujúcej správne súdnictvo. Okresný súd Bratislava II mal o žalobcovej žalobe konať a rozhodovať podľa všeobecných ustanovení O.s.p. posúdiť platnosť, resp. preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie v zmysle § 15 zákona o združovaní, a teda skúmať jeho súlad či nesúlad so Stanovami alebo s Disciplinárnym poriadkom, a nie rozhodnúť podľa piatej časti O.s.p. upravujúcej správne súdnictvo, nakoľko podstatou sporu je uloženie pokuty Disciplinárnou komisiou SFZ, ktorú žalobca považuje uloženú v rozpore so Stanovami SFZ, t.j. združenia, a teda sa nejedná o rozhodnutie vo verejnom záujme. 32. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď zrušil uznesenie Disciplinárnej komisie SFZ č. 182 zo dňa 07.09.2013 a rozhodnutie Odvolacej komisie SFZ sp.zn. 7/2013 zo dňa 21.10.2013 podľa § 250j ods. 3 O.s.p., čo má nesporne vplyv i na nesprávne poučenie o neprípustnosti odvolania proti zrušujúcemu výroku rozsudku podľa § 250j ods. 3 O.s.p. (§ 250ja ods. 1 Os.p.). Bolo potrebné s poukazom na ust. § 7 ods. 2 O.s.p., aby okresný súd konal a rozhodol podľa všeobecných ustanovení O.s.p. zákonným sudcom rozhodujúcim v občianskoprávnych veciach, keď z povahy žaloby v spojení s ust. § 15 zákona o združovaní vyplýva, že sa jedná o určovaciu žalobu, na základe ktorej súd posúdi, či uložená pokuta je, alebo nie je v súlade so Stanovami a Disciplinárnym poriadkom a na základe takto zisteného skutkového stavu aj rozhodne podľa všeobecných ustanovení O.s.p. 33. Súd prvého stupňa však zákonným sudcom konajúcim a rozhodujúcim v občianskoprávnych veciach nepostupoval a nerozhodol, preto bez toho, aby sa krajský súd zaoberal meritom veci (z procesných dôvodov) s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 34. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť tak, ako to naznačil krajský súd v tomto uznesení, t.j. podľa všeobecných ustanovení O.s.p. zákonným sudcom rozhodujúcim v občianskoprávnych veciach. 35. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c O.s.p.). 36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.