Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/41/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109219260 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1109219260.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: E.Á. H., nar. XX.X.XXXX, K. X, V., zast. JUDr. Peter Škultéty, advokát, Hurbanovo nám. č. 5, P.O.BOX 302, 814 99 Bratislava, proti žalovanému: Pavla Mikulášová -TERRATRAVEL, Gorkého 15, 814 99 Bratislava, IČO: 32 066 589, zast. PATENT IURIST s.r.o., Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 724 467, v mene a na účet ktorej koná JUDr. Ing. Vladimír Neuschl, advokát a konateľ, o zaplatenie 514,84 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8.10.2012, č.k.17C/152/2009-186, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 87,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 14.3.2009 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 514,84 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne odo dňa 14.3.2009 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 457, § 458, § 741a, § 741b ods.1, § 741k ods. 1, 2, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že Zmluva o obstaraní zájazdu zo dňa 10.9.2008, predmetom ktorej bolo obstaranie zájazdu v termíne 12.9.2008 až 23.9.2008 v mieste pobytu D. - V., s ubytovaním v hoteli C. K. P. v destinácii Z. - V., za dohodnutú cenu 25 940 Sk (861,05 eur), posúdil ako absolútne neplatnú z dôvodu, že neobsahovala obligatórnu náležitosť - lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce z porušenia právnej povinnosti cestovnej kancelárie v zmysle § 741b ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka a žalovaný v konaní nepreukázal, že všeobecné podmienky, ktorých súčasťou mala byť aj uvedená náležitosť, boli žalobcovi odovzdané. Rovnako absentovala aj písomná forma akceptácie všeobecných poistných podmienok, čo je zákonnou podmienkou platnosti zmluvy o obstaraní zájazdu. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy tak medzi účastníkmi zmluvy vznikla povinnosť vydať všetko, čo podľa zmluvy dostali, a teda čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Nakoľko v konaní nebolo sporným, že žalobca uhradil žalovanému obstarávaciu cenu zájazdu, súd prvej inštancie skúmal, ktoré služby a v akom rozsahu boli žalobcovi zo strany žalovaného poskytnuté, nakoľko žalobca v konaní nesporoval, že mu boli poskytnuté žalovaným dopravné služby (letenka, letiskový poplatok, palivový príplatok) a ubytovacie služby. Pri skúmaní žalovaným poskytnutom rozsahu stravovacích služieb, súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný neposkytol žalobcovi stravovacie služby. Výšku bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie určil z obvyklej obstarávacej ceny služieb, t.j. ceny "last minute" pre jednu osobu vo výške 12 970 Sk (346,21 eur), nie z nákladovej ceny uvádzanej žalovaným. Do uvedenej ceny z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o obstaraní zájazdu nezapočítal cenu poistenia, nakoľko podľa jeho názoru uvedené plnenie by bol žalobca povinný znášať iba v prípade platne uzatvorenej zmluvy o obstaraní zájazdu. Keďže účastníkom zmluvy o obstaraní zájazdu bol iba žalobca súd prvej inštancie ustálil, že záväzkovoprávny vzťah vznikol iba medzi žalobcom a žalovaným, preto je z daného vzťahu oprávneným iba žalobca, a to bez ohľadu na to, či pohľadávka patrí do bezpodielového vlastníctva manželov a žalobca nemôže v konaní žiadať vrátiť plnenie za svoju manželku, ktoré on ako účastník zmluvy nespotreboval. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného stanovil vo výške 861,05 eur (obstarávacia cena zájazdu uhradená žalobcom ) a na strane žalobcu vo výške 346,21 eur( ubytovacie a dopravné služby za jednu osobu), preto zaviazal žalovaného na zaplatenie rozdielu hodnoty jednotlivých plnení, a to sumy vo výške 514,84 eur. Nakoľko sa žalovaný dostal s vydaním bezdôvodného obohatenia do omeškania súd prvej inštancie ho zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty stanovej vo výzve zo dňa 3.3.2009, a to od 14.3.2009 do zaplatenia. 3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „ O.s.p.“) tak, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. V podanom odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie, že Zmluva o obstaraní zájazdu zo dňa 10.9.2008 je absolútne neplatná z dôvodu, že neobsahovala obligatórnu náležitosť, zakotvenú v ust. § 741b ods. 1 písm. d) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a „odporca v konaní nepreukázal, že všeobecné podmienky, ktorých súčasťou mala byť aj uvedená náležitosť, boli navrhovateľovi odovzdané". Mal za to, že v danom prípade bol povinným uniesť dôkazné bremeno žalobca nie žalovaný. Poukázal na to, že Zmluva o obstaraní zájazdu zo dňa 10.9.2008 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená prostredníctvom cestovnej agentúry H. Y. - C. V., v mieste prevádzky v V.. Lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce z porušenia právnej povinnosti cestovnej kancelárie, zakotvujú všeobecné podmienky účasti na zájazde platné pre pobyty organizované žalovaným v bode 8 pod názvom reklamácia služieb. Dal do pozornosti výsluch pani H. Y. na pojednávaní dňa 19.3.2012, na ktorom uviedla :„R. R. B., F. navrhovateľ G. R. R. Y. J. ....C. V. F., F. J. J. B. G. F. ... Ď. R. H. Y. J. S. B. C. Y. V. G. G. C. J. na M. ...".. Na N. J. K. na S. J. B. Ž. „. S. všeobecné J. F.É. Ú. B." uviedla, že: ..Á., R. B. R. všeobecné J. X. R. Y.É. na B. R. F. A. R. V. R. R. B."; na otázku právneho zástupcu žalobcu „Č. S. Y.Š. J. C. Y. C." uviedla „Á.", na otázku právneho zástupcu žalobcu „Č. H. G. S. V. Ž. navrhovateľ J. všeobecné J." uviedla „na zmluve to potvrdené nebolo, doklad o tom nemám" a na otázku právneho zástupcu žalovaného „Č. L. B. Y. G. S. J. Y. J. uviedla „X. X. V. B.". Aj svedkyňa Ľ. Augustínova, ktorá bola účastníčkou predmetného zájazdu a zmluvu o obstaraní zájazdu so žalovaným taktiež uzatvárala prostredníctvom cestovnej agentúry H. Y. - C. V., v mieste prevádzky v V., na otázku právneho zástupcu žalobcu „L. Y.H. S. C. všeobecné J. J. N. B. N., Ž. „.X., Y. Ž. R. G. X. J. C. X. J. C. G. C. X. R. C. V. L. B. Y. V. G. C. J. C. J.. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že žalobca svoje tvrdenie, že mu pri podpise zmluvy neboli odovzdané všeobecné podmienky, v konaní nepreukázal, nakoľko výpoveďou svedkyne, pani H. Y. bolo preukázané, že žalobcovi boli odovzdané všeobecné podmienky a bol s nimi riadne oboznámený a zároveň aj to, že v období, kedy bola zmluva o obstaraní zájazdu so žalobcom uzavretá, zmluvy o obstaraní zájazdu, ktoré uzatváral s klientmi prostredníctvom cestovnej agentúry, neobsahovali odkaz na všeobecné podmienky, ale tieto boli „len" priložené k zmluve a spolu so zmluvou aj klientovi odovzdané, na rozdiel od zmlúv o obstaraní zájazdu, ktoré boli s klientmi uzatvárané priamo u neho, kedy sa jednalo o tzv. „papierové zmluvy", ktoré odkaz na všeobecné podmienky obsahovali. Uvedené bolo zrejme spôsobené počítačovým programom, v ktorom boli predmetné zmluvy vytvárané. Vyššie uvedený spôsob uzatvárania zmlúv o obstaraní zájazdu z jeho strany bol taktiež preukázaný aj predloženou zmluvou o obstaraní zájazdu, uzatvorenou medzi pani D. H. a ním, t.j. jednalo sa o tzv. „papierovú zmluvu", ktorá obsahovala odkaz na všeobecné podmienky. Preto samotná skutočnosť, že Zmluva o obstaraní zájazdu zo dňa 10.9.2008 odkaz na všeobecné podmienky neobsahovala, nemohla mať vplyv na jej platnosť, tak ako ani skutočnosť, že sa v cestovnej agentúre nevystavoval doklad o ich odovzdaní a prevzatí. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca a jeho manželka si uplatnili reklamáciu riadne a včas ešte počas zájazdu, ako aj bezodkladne po zájazde v zmysle ust. § 741i ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle bodu 8 všeobecných podmienok účasti na zájazde, pričom si spočiatku uplatňovali nárok na primeranú zľavu vo výške 50% z ceny zájazdu za porušenie zmluvných záväzkov a nedodanie všeobecných podmienok účasti na zájazde nenamietali, rovnako absolútnu neplatnosť zmluvy namietali až listom zo dňa 3.3.2009, zaslaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu E.. J. Š., advokáta. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal za to, že zmluva o obstaraní zájazdu, uzatvorená medzi žalobcom a ním prostredníctvom cestovnej agentúry dňa 10.9.2008, je platná, nakoľko obsahuje všetky podstatné náležitosti. 5. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o obstaraní zájazdu zo dňa 10.9.2008 je neplatná, zastával odvolateľ názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, nakoľko sa žalobca domáha aj vrátenia plnenia za svoju manželku, ktorá nie je účastníkom konania a nie je aktívne legitimovaná, a to bez ohľadu na to, že cena zájazdu bola uhradená z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto právne závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu v danej veci považoval za právne nesprávne. 6. Odvolateľ namietal aj závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že :„ Č. R. V. R. R., súd H. za V., Ž. Ž. Y. F. J., Ž. N. R. J. X.. ..., X. V. B.Á. R. Y. K. R. Y. Ž. C. E. H., Ž. „. R. Č. J. B. Y. B., F. R. J. B. G. C. V. R. E. H. F.. ..., výpoveďou svedkyne Ľ. C., že ... K.C. L. J. O. Š. R., B. B. L. Y. J., X. A. J. A. na V.. ... a výpoveďou svedka U. H., ktorý uviedol, že ... K. L. C. G. J. B. C. V. Y. J. ... Z obsahu sťažností zo dňa 21.9.2008 a zo dňa 26.9.2008, podaných žalobcom a jeho manželkou nepochybne vyplýva, že stravovacie služby žalobcovi, ako aj ostatným účastníkom zájazdu poskytnuté boli, pričom podľa tvrdení žalobcu a ostatných účastníkov zájazdu, tieto čerpali len v určitej miere. V zmysle vyššie uvedených skutočností mal za to, že záver súdu, týkajúci sa neposkytnutia stravovacích služieb žalobcovi z jeho strany je nedôvodný a neopodstatnený, nakoľko nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. 7. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne do služby poskytnutej žalobcovi nezapočítal cenu poistenia (zákonného a cestovného poistenia) a (poistné), ale napriek tomu žalobcu k povinnosti vrátiť žalovanému plnenie, spočívajúce v peňažnej náhrade za poskytnuté zákonné a cestovné poistenie, čo je v konečnom dôsledku cena predmetných poistení (poistné), nezaviazal. Poukázal na to, že povinnosť cestovnej kancelárie mať po celý čas predaja zájazdov uzatvorenú zmluvu o poistení zájazdu pre prípad jej úpadku vyplýva zo zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr (ďalej len „zákon o zájazdoch“), cestovné poistenie žalobcu a jeho manželky zabezpečovala poistná zmluva č. 20 6 480. Zastával tak názor, že žalobca bol počas zájazdu riadne poistený a poistná zmluva, zabezpečujúca cestovné poistenie žalobcu je platná; rovnako je platná aj zmluva o poistení zájazdu pre prípad úpadku žalovaného. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené poistné zmluvy sú absolútne neplatné, v dôsledku absolútnej neplatnosti zmlúv je nielen žalovaný povinný vrátiť žalobcovi plnenia, spočívajúce v sume zaplateného poistného za cestovné a zákonné poistenie (poistné), ale aj žalobca je povinný vrátiť žalovanému plnenia, spočívajúce v peňažnej náhrade za poskytnuté zákonné a cestovné poistenie, čo je v konečnom dôsledku cena predmetných poistení (poistné). 8. V odvolaní odvolateľ napadol aj cenu zájazdu, z ktorej súd prvej inštancie vychádzal pri určení peňažnej náhrady za skutočne a bez vád poskytnuté služby, keď sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, nakoľko bola chybne prepočítaní cena „last minuté" na jednu osobu vo výške 12.970 Sk, ktorá sa rovná po prepočítaní konverzným kurzom sume 430,53 eur. Suma 346,21 eur (10.430 Sk) je cena „last minute“ za ubytovacie a dopravné služby. S poukazom na ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka by mal súd v prípade určenia peňažnej náhrady za skutočne a bez vád poskytnuté služby, t.j. sumy, ktorú mu je povinný žalobca vrátiť, vychádzať z nákladovej ceny za tieto služby, t.j. zo sumy, skutočne vynaloženej a ktorú na návrh žalobcu v tomto konaní vyčíslil a vyčíslenie preukázal priloženými faktúrami a dokladmi. Preukázané celkové náklady za jednu osobu predstavovali sumu vo výške 18.339,10 Sk, t.j. po prepočítaní konverzným kurzom sumu vo výške 608,72 eur, z toho náklady na ubytovacie a dopravné služby predstavovali po prepočítaní konverzným kurzom sumu vo výške 498,28 eur. Z uvedeného mal za zrejmé, že jeho celkové náklady boli vyššie, ako cena, za ktorú bol zájazd v rámci last - minute žalobcovi predaný, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý v prípade určenia peňažnej náhrady za skutočne a bez vád poskytnuté služby vychádzal z ceny „last minuté" je právne nesprávne. 9. Odvolateľ napokon namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania nezohľadnil ani skutočnosť, že žalobcovi a jeho manželke pred podaním návrhu poukázal sumu 49,92 eur, ktorú však žalobca neprijal. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania. 10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). O odvolaní žalovaného rozhodoval s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 C.s.p., na ktorom zopakoval vykonané dokazovanie v potrebnom rozsahu, s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.) a po vyhodnotení skutočností uvádzanými stranami sporu v priebehu nariadeného odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v časti dôvodné. 12. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p. Odvolanie žalovaného vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. 13. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 15. Odvolací súd postupom podľa § 382 C.s.p. majúc za to, že na vec sa vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzval strany, aby sa k možnému použitiu vo výzve citovaných ustanovení vyjadrili. 16. Na výzvu odvolacieho súdu podľa ust. § 382 C.s.p. strany sporu v stanovenej lehote nereagovali. 17. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca uzavrel dňa 10.9.2008 so žalovaným prostredníctvom cestovnej agentúry H. Y. - C. V. zmluvu o obstaraní zájazdu, predmetom ktorej bolo obstaranie zájazdu v termíne 12.9.2008 až 23.9.2008 v mieste pobytu D. - V., s ubytovaním v C. K. P. v destinácii Z. - V. a záväzne prihlásil na zájazd aj svoju manželku U. H.. Cena zájazdu bola stanovená v sume 12 490 Sk na osobu, spolu 24 980 Sk, pričom súčasťou dojednanej ceny bolo cestovné poistenie Union č. zmluvy XX X XXX na obdobie od 12.9.2008 do 23.9.2008 v sume 960 Sk (480 Sk na osobu), celková výška ceny zájazdu 25 940 Sk. Žalobca plnú hodnotu zájazdu uhradil dňa 10.9.2008. Na základe zmluvy o obstaraní zájazdu sa žalovaný zaviazal poskytnúť objednávateľom leteckú dopravu do miesta pobytu a späť, ubytovacie služby v dvojlôžkovej izbe hotela, stravovacie služby formou polpenzie, transfery, lodná doprava, služby delegáta, poistenie. Počas zájazdu dňa listom zo dňa 21.9.2008 žalobca a jeho manželka podali zástupcovi žalovaného sťažnosť na vadne poskytnuté služby v časti stravovania a poskytnutej úrovne ubytovacích služieb. Následne listom zo dňa 26.9.2008 žalobca a jeho manželka podali sťažnosť na kvalitu poskytnutého stravovania, neplnenie si povinnosti upratovania a čistoty v izbách. Listom zo dňa 14.10.2008 si žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil u žalovaného nárok na primeranú zľavu z ceny zájazdu za porušenie záväzkov zo zmluvy, a to v rozsahu 50% z ceny zájazdu. Pokusom o mimosúdne usporiadanie veci zo dňa 3.3.2009 právny zástupca žalobcu žalovanému oznámil, že ním poskytnutú zľavu vo výške 20% z hodnoty ubytovacích a stravovacích služieb neakceptuje a žiadal o zaplatenie 30% z hodnoty predmetných služieb, a to v lehote do 13.3.2009, pričom zároveň namietol absolútnu neplatnosť zmluvy. Uvedená výzva bola doručená žalovanému dňa 5.3.2009. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.5.2009 podal žalobca žalobu na súd. 18. Na odvolacom pojednávaní nariadenom odvolacím súdom na deň 16.5.2018 žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania a žalobca sa v plnom rozsahu stotožnil s vyjadrením k odvolaniu žalovaného, ktoré zaslal súdu prvej inštancie. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní dňa 16.5.2018 zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu, na ktorom vypočutí svedkovia H. Y., U. H., D. H., U. H., Ľ. C. vypovedali zhodne ako pred súdom prvej inštancie. Vypočutí svedkovia D. H. C. U. H. zhodne uviedli, že v priestoroch hotela boli poskytované raňajky, spočiatku formou bufetu a následne servírované, pričom večere si objednávali popoludní z navrhnutého výberu jedál cca v rozsahu 2-3 jedál, avšak tieto jedná sa opakovali a výber bol malý. Z výsluchu svedkov D. H. ako aj U. H., ktorí trávili na zájazde so žalobcom a jeho manželkou väčšinu času, mal odvolací súd za preukázané, že žalobca aj jeho manželka zvykli chodievať na raňajky aj večere, i keď neboli s kvalitou a výberom jedla spokojní. Svedkyňa Ľ. C. vo výpovedi uviedla, že ona bola uzrozumená s tým, že výber jedál bude s ohľadom na koniec sezóny menší, ale i napriek tomu sa najedla. Svedkyňa H. Y. uviedla, že pri podpise zmluvy odovzdala žalobcovi aj všeobecné podmienky, avšak bez podpísania preberacieho protokolu. Na odvolacom pojednávaní žalobca opätovne poukázal na to, že jedlo bolo jednotvárne, pokazené, podávané v rozpore s hygienickými predpismi (v rukaviciach, s ktorými personál aj upratoval). Svedkyňa U. H.Á. uviedla, že jedlo nekonzumovala, nakoľko pred dovolenkou mala zdravotné problémy a vzhľadom ku kvalite podávaného jedla mala obavy o svoj zdravotný stav. 19. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 22. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 23. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 24. Podľa § 741a Občianskeho zákonníka, Zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu. 25. Podľa § 741b ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva musí mať písomnú formu alebo inú vhodnú formu a musí obsahovať a)označenie zmluvných strán, b)charakteristiku zájazdu, najmä termín jeho začatia a skončenia, uvedenie všetkých poskytovaných služieb, ktoré sú zahrnuté do ceny zájazdu, miesto a čas ich trvania; vymedzenie zájazdu možno nahradiť odkazom na číslo zájazdu alebo iné označenie v katalógu iba v tom prípade, ak katalóg obsahuje všetky tieto informácie a bol odovzdaný objednávateľovi, c)cenu zájazdu vrátane časového rozvrhu platieb a výšky preddavku, d)lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce z porušenia právnej povinnosti cestovnej kancelárie, e)výšku zmluvných pokút, ktoré je povinný objednávateľ cestovnej kancelárii uhradiť pri odstúpení od zmluvy v prípadoch určených týmto zákonom. 26. Podľa § 741k Občianskeho zákonníka, (1) Ak po začatí zájazdu cestovná kancelária neposkytne objednávateľovi služby alebo ich podstatnú časť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcť poskytnúť, aj keď ju k tomu zmluva zaviazala, je povinná bezodkladne urobiť také opatrenia, aby mohol zájazd pokračovať. (2) Ak pokračovanie zájazdu nemožno zabezpečiť inak ako prostredníctvom služieb nižšej kvality, než sú uvedené v zmluve, je cestovná kancelária povinná vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami. (3) Ak služby podľa odseku 2 nemožno zabezpečiť alebo ich objednávateľ neprijme, je cestovná kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny zájazdu. V prípade, že súčasťou zájazdu je aj doprava, je cestovná kancelária povinná poskytnúť objednávateľovi dopravu späť na miesto odchodu alebo na iné miesto návratu, s ktorým objednávateľ súhlasí, vrátane nevyhnutného náhradného ubytovania a stravovania. Ak je doprava uskutočnená iným dopravným prostriedkom, než ktorý bol dohodnutý v zmluve, je cestovná kancelária povinná a) vrátiť rozdiel ceny, ak je doprava uskutočnená za nižšie náklady, b)rozdiel ceny uhradiť z vlastných prostriedkov, ak je doprava uskutočnená za vyššie náklady. 27. Podľa § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 28. Podľa § 5 zákon č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr (ďalej len zákon o zájazdoch), objednávateľ je a)osoba, ktorá uzatvorí s cestovnou kanceláriou zmluvu o zájazde, b)osoba, v ktorej prospech sa zmluva o zájazde uzatvorila, c)osoba, na ktorú sa zájazd previedol za podmienok podľa Občianskeho zákonníka. 29. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o zájazdoch, Cestovná kancelária je povinná okrem povinností podľa osobitného predpisu po celý čas podnikania mať uzavretú zmluvu o poistení zájazdu pre prípad jej úpadku (ďalej len „poistenie zájazdu") alebo bankovú záruku podľa § 11a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/281/20070101.html>. 30. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 ( t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd konštatuje, že uvedené odvolacie dôvody boli naplnené. 31. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov vyslovil nesprávny právny záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o obstaraní zájazdu, odvolací súd uvádza. Ust. § 741b ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka stanovuje, že zmluva o obstaraní zájazdu musí obsahovať aj lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce z porušenia právnej povinnosti cestovnej kancelárie, čo možno považovať za podstatnú náležitosť zmluvy, absencia ktorej spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, na správnosť ktorých nemalo vplyv ani zopakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu na odvolacom súde, a to že v konaní nebolo zo strany odvolateľa preukázané tvrdenie, že žalobcovi pri uzavretí zmluvy riadne odovzdal všeobecné podmienky, obsahujúce lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce z porušenia právnej povinnosti cestovnej kancelárie. Uvedené všeobecné podmienky neboli súčasťou zmluvy o obstaraní zájazdu a zmluva neobsahovala ani odkaz na tieto všeobecné podmienky, resp. na ich prevzatie a oboznámenie sa žalobcom. Rovnako odvolateľ v konaní tak pred prvoinštančným ako aj odvolacím súdom nepreukázal, že by bol v danom prípade vystavený žalobcovi doklad o prevzatí, príp. oboznámení sa so všeobecnými obchodnými podmienkami, pričom dôkaznú povinnosť preukázania obsahových náležitostí zmluvy o obstaraní zájazdu má obstarávateľ. t.j. žalovaný nie žalobca, ako v podanom odvolaní nesprávne namietal odvolateľ. Dôsledkom absencie povinných náležitostí zmluvy o obstaraní zájazdu, je absolútna neplatnosť právneho úkonu, tak ako správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval súd prvej inštancie. 32. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nevyvoláva právne dôsledky, ktoré konajúci sledoval, avšak vyvoláva zodpovednostné vzťahy, a to zodpovednosť za náhradu škody, ale prípadne aj vznik povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. Ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje majetkový prospech získaný z neplatného právneho úkonu, za bezdôvodné obohatenie. V prípade neplatnosti zmluvy tak vzniká zmluvným stranám povinnosť vzájomne si vrátiť všetko, čo plnením zo zmluvy nadobudli, pričom túto povinnosť majú len účastníci zmluvného vzťahu. Nie je významné, či získal prospech aj niekto tretí, alebo či došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia aj na úkor niekoho iného (tretieho). Vychádzajúc z ust. § 741a Občianskeho zákonníka zmluvou o obstaraní zájazdu sa cestovná kancelária zaväzuje, ako obstarávateľ, obstarať objednávateľovi zájazd a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť dohodnutú cenu, pričom právna úprava predpokladá, že objednávateľ uzavrie zmluvu v prospech tretej osoby. Odvolací súd tak zastáva právny názor, že v prípade, ak hlavná zmluvná strana (hlavný kontraktor) uzavrie zmluvu aj v zastúpení niekoho iného, kto má byť popri nej účastníkom zájazdu, zostáva hlavná zmluvná strana objednávateľom a popri nej aj ďalší príjemca objednaných služieb vstupuje do záväzkovoprávneho vzťahu s cestovnou kanceláriou, a tento sa stáva rovnako oprávneným zo zmluvy o obstaraní zájazdu. Nakoľko záväzkový vzťah je určovaný zásadne zmluvnými stranami a manželka žalobcu nebola účastníkom zmluvy, na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia legitimovaná nebola, a to bez ohľadu na to, či ide o pohľadávku patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( rozhodnutie NS ČR sp.zn. 25Cdo 837/2013). Odvolací súd tak konštatuje nesprávnosť právnych záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nie je oprávnený uplatňovať si v konaní vydanie bezdôvodného obohatenia aj za manželku. 33. Vychádzajúc zo záveru, že zmluva o obstaraní zájazdu je absolútne neplatným právnym úkonom, na strane každého z účastníkov zmluvného vzťahu vznikla povinnosť vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal a vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. V prípade, ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Nakoľko v prípade bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo výkonoch vzniká povinnosť obohateného poskytnúť peňažnú náhradu, pre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať z obvyklej ceny vynakladanej v danom mieste a čase za služby toho istého druhu. V prejednávanej veci bolo dôvodným pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzať z ceny „last minute“ (čl.26-27 spisu), a to zo sumy 861,05 eur, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v danom mieste a čase za rovnaké služby porovnateľnú cenu ako žalobca uhradila aj svedkyňa D. H.. Preto námietku žalovaného, že súd prvej inštancie pri stanovovaní výšky bezdôvodného obohatenia mal vychádzať z nákladovej ceny, t.j. sumy vynaloženej žalovaným za služby poskytnuté žalobcovi, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. 34. V konaní bolo nesporným, že žalovaný titulom neplatnej zmluvy získal od žalobcu plnenie vo výške 861,05 eur. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania ako aj z písomného vyjadrenia žalobcu ( čl. 167-177 súdneho spisu) možno ustáliť, že zo strany žalovaného bolo žalobcovi poskytnuté plnenie v rozsahu dopravných služieb (spiatočná letenka, letiskový poplatok, palivový príplatok) a ubytovacie služby, t.j. celkom v rozsahu 692,42 eur ((129,46+ + 111,20 + 43,15 + 62,40)x2). Možno však konštatovať, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď z absolútnej neplatnosti zmluvy o zájazde analogicky vyvodil neplatnosť zmluvy o cestovnom poistení, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným v mene spoločnosti N. so žalobcom i v prospech jeho manželky. Poistný vzťah je samostatným zmluvným vzťahom, ktorý je upravený ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto na platnosť poistnej zmluvy nemá vplyv konštatovanie absolútnej neplatnosti zmluvy o zájazde. Konštatovanie absolútnej neplatnosti zmluvy o zájazde nemalo vplyv ani na poistenie zájazdu proti úpadku ( s ust. § 7 ods. 1 písm. a) zákona o zájazdoch), nakoľko povinnosť uzavrieť poistenie zájazdu proti úpadku vyplývala žalovanému priamo zo zákona, pričom sa jednalo sa o samostatný zmluvný vzťah medzi žalovaným a iným poisťovateľom, pričom nemožno opomenúť skutočnosť, že zájazd sa uskutočnil a poistná ochrana bola poskytnutá. Odvolací súd tak odlišne od záverov súdu prvej inštancie vyhodnotil, že pri stanovovaní rozsahu plnenia žalovaného poskytnutého žalobcovi je potrebné zohľadniť aj plnenie v rozsahu cestovného poistenia a poistenie zájazdu proti úpadku, a to v cenách zájazdu „last minute“((5,97 eur + 15,93 eur) x2) . 35. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, ako aj zo zopakovaného dokazovania pred odvolacím súdom na pojednávaní dňa 16.5.2018, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové závery súdu prvej inštancie týkajúce sa neposkytnutia stravovacích služieb žalobcovi a jeho manželke sú nesprávne a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že svedkyňa D. H. uviedla „V. C. Ž. R. H., V. C. S. F. G. X. E., C. F. G.Ň. R. V. X. B. G. X. R., X. P. Y. B., J. E.“. , svedok U. H. uviedol „ J. R. L. X., Y. R. C. J. E., K. L. C. G. J. B.E. C. V. Y. J., C. Y. L. S. B. B.“. Svedok U. H. zhodne so svedkyňou D. H. pred súdom prvej inštancie uviedli, že strava bola poskytovaná v rozsahu 6- 7 jedál. Svedkyňa D. H. ( čl. 124-125) pred súdom prvej inštancie uviedla „navrhovateľ R. R. H. M. V. na K. C. Y., C. X. X.“., pričom nemožno opomenúť, že žalobca v žalobe uviedol, že strava nebola poskytovaná v primeranej kvalite a množstve, čo je totožným s obsahom sťažnosti zo dňa 21.9.2008, v ktorej žalobca uviedol „. X. S. X G. R. F. F. na V. X H. X J. Š.N. C. R....“., „X. J. L. J. J. Y. B. X E.Z., F. R. J. M. J. S. ...“. Konštatovaná nesprávnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie vyplynula aj zo zopakovaného dokazovania pred odvolacím súdom. Odvolací súd dáva do pozornosti, že pri posudzovaní otázky, či a v akom rozsahu boli žalobcovi a jeho manželke poskytnuté žalovaným stravovacie služby, nemožno neprihliadnuť na to, že zájazd sa uskutočnil na konci sezóny a žalobca a jeho manželka mali vedomosť o tom, že na konci sezóny bude výber jedál obmedzený ako aj na skutočnosť, že stravovanie malo byť poskytované formou polpenzie, nie formu bufetu. Z výsluchu svedkov, tak D. H. ako aj svedka U. H., ktorí trávili na zájazde so žalobcom a jeho manželkou väčšinu času, mal odvolací súd za preukázané, že žalobca aj jeho manželka chodievali na raňajky a večere. Vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že v priestoroch hotela boli poskytované raňajky, spočiatku formou bufetu a následne servírované, pričom večere si objednávali popoludní z navrhnutého výberu jedál cca v rozsahu 2-3 jedál. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj z vyjadrenia žalobcu a jeho manželky, ktorí uviedli, že stravu si čiastočne pokrývali z vlastných zdrojov, ktoré si priniesli z domu a tiež si ju museli kupovať, však nemožno vyvodiť, že im strava nebola vôbec zo strany žalovaného poskytnutá. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd vyhodnotil, že žalovaný poskytol žalobcovi a jeho manželke aj plnenie formou stravovania, a to raňajky a večere ale v nižšej kvalite a rozsahu. Námietky žalobcu vo vzťahu k tomu, že raňajky boli prevažne v rovnakej skladbe a výber jedál na večeru bol malý a opakoval sa, je potrebné posúdiť aj s ohľadom na stravovacie návyky a očakávania žalobcu a jeho manželky. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti vyjadrenie svedkyne Ľ. C., ktorá uviedla, že z ponúknutého sortimentu jedál sa najedla. 36. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že kvalita jedla poskytovaná žalovaným bola v nižšej kvalite (pokazená šunka, pokazené vajíčka a iné) a sčasti vo vzťahu ku skladbe jedla jednotvárna a služby spojené s poskytovaním jedla boli na nedostatočnej úrovni (hmyz a nekvalitný servis). Vzhľadom k tomu, tak odvolací súd vychádzajúc zo všeobecne uznávaných tabuliek (W. Z., O. Z. ), určil rozdiel medzi cenou stravovania zaplatenou žalobcom (124,80 eur ) a skutočne poskytnutým plnením zo strany žalovaného v rozsahu 30%, t.j. sumou 37,44 eur (62,40 x 30% x2 ). 37. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd argumentáciu žalovaného, že v prípade priznania úrokov z omeškania je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že žalovaný pred podaním žaloby poskytol žalobcovi a jeho manželke zľavu 20% v sume 49,92 eur. V danom prípade žalovaný plnil žalobcovi na základe iného právneho titulu, a to titulom vadného plnenia v súlade s ust. 741k Občianskeho zákonníka. V tomto konaní si žalobca uplatňuje nároky titulom bezdôvodného obohatenia, kde zmluvné strany majú vzájomnú povinnosť plniť. Preto žalovaným tvrdené a žalobcom neakceptované plnenie v rozsahu 49,92 eur, nemá vplyv na právne posúdenie omeškania dlžníka s plnením v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka. 38. Vzhľadom k uvedenému tak odvolací súd odlišne od záverov súdu prvej inštancie ustálil, že žalovaný titulom neplatnej zmluvy získal od žalobcu plnenie vo výške 861,05 eur a žalovaný poskytol žalobcovi plnenie vo výške 773,66 eur (( 129,46 + 111,20 + 43,15 + 62,40+ 18,72+ 5,97 eur + 15,93 )x2), preto sa na úkor žalobcu žalovaný obohatil sumou 87,39 eur. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 87,39 eur spolu s úrokmi z omeškania v súlade s §517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v spojení s §3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. o vykonávaní niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, priznaných odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty určenej vo výzve na plnenie (viď čl. 24 spisu) t.j. od 14.3.2009 do zaplatenia vo výške 9,5 % ročne. Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. 39. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s §255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci) v spojení s §262 ods. 1, 2 C.s.p. a §396 ods. 1, 2 C.s.p.. Vychádzajúc z toho, že žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 83% a čistý úspech 66%, odvolací súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66%, vzhľadom k pomeru úspechu vo veci. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).