Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/41/2013 z 15. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. mája 2018, sp. zn. 5Co/41/2013, ECLI:SK:KSBA:2018:1109219260.1 Krajský súd Bratislava | 5Co/41/2013 | ECLI:SK:KSBA:2018:1109219260.1 | 2018-05-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: predpis č. 281/2001 Z. z., OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/58acc0b0-3bd4-4f03-af06-0bffc2943ee6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1109219260.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/41/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109219260
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1109219260.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: E.Á. H., nar.
XX.X.XXXX, K. X, V., zast. JUDr. Peter Škultéty, advokát, Hurbanovo nám. č. 5, P.O.BOX 302, 814 99
Bratislava, proti žalovanému: Pavla Mikulášová -TERRATRAVEL, Gorkého 15, 814 99 Bratislava, IČO:
32 066 589, zast. PATENT IURIST s.r.o., Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 724 467, v
mene a na účet ktorej koná JUDr. Ing. Vladimír Neuschl, advokát a konateľ, o zaplatenie 514,84 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8.10.2012,
č.k.17C/152/2009-186, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 87,39 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 14.3.2009 do zaplatenia, a to v lehote troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
514,84 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne odo dňa 14.3.2009 do zaplatenia do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 457, § 458, § 741a, § 741b ods.1, § 741k ods. 1,
2, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a
vecne tým, že Zmluva o obstaraní zájazdu zo dňa 10.9.2008, predmetom ktorej bolo obstaranie zájazdu
v termíne 12.9.2008 až 23.9.2008 v mieste pobytu D. - V., s ubytovaním v hoteli C. K. P. v destinácii
Z. - V., za dohodnutú cenu 25 940 Sk (861,05 eur), posúdil ako absolútne neplatnú z dôvodu, že
neobsahovala obligatórnu náležitosť - lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce
z porušenia právnej povinnosti cestovnej kancelárie v zmysle § 741b ods. 1 písm. d) Občianskeho
zákonníka a žalovaný v konaní nepreukázal, že všeobecné podmienky, ktorých súčasťou mala byť
aj uvedená náležitosť, boli žalobcovi odovzdané. Rovnako absentovala aj písomná forma akceptácie
všeobecných poistných podmienok, čo je zákonnou podmienkou platnosti zmluvy o obstaraní zájazdu.
Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy tak medzi účastníkmi zmluvy vznikla povinnosť vydať všetko,
čo podľa zmluvy dostali, a teda čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Nakoľko v konaní nebolo
sporným, že žalobca uhradil žalovanému obstarávaciu cenu zájazdu, súd prvej inštancie skúmal, ktoré
služby a v akom rozsahu boli žalobcovi zo strany žalovaného poskytnuté, nakoľko žalobca v konaní
nesporoval, že mu boli poskytnuté žalovaným dopravné služby (letenka, letiskový poplatok, palivový



príplatok) a ubytovacie služby. Pri skúmaní žalovaným poskytnutom rozsahu stravovacích služieb, súd
prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný neposkytol žalobcovi
stravovacie služby. Výšku bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie určil z obvyklej obstarávacej
ceny služieb, t.j. ceny "last minute" pre jednu osobu vo výške 12 970 Sk (346,21 eur), nie z nákladovej
ceny uvádzanej žalovaným. Do uvedenej ceny z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o obstaraní
zájazdu nezapočítal cenu poistenia, nakoľko podľa jeho názoru uvedené plnenie by bol žalobca povinný
znášať iba v prípade platne uzatvorenej zmluvy o obstaraní zájazdu. Keďže účastníkom zmluvy o
obstaraní zájazdu bol iba žalobca súd prvej inštancie ustálil, že záväzkovoprávny vzťah vznikol iba
medzi žalobcom a žalovaným, preto je z daného vzťahu oprávneným iba žalobca, a to bez ohľadu na to,
či pohľadávka patrí do bezpodielového vlastníctva manželov a žalobca nemôže v konaní žiadať vrátiť
plnenie za svoju manželku, ktoré on ako účastník zmluvy nespotreboval. Vzhľadom k uvedenému súd
prvej inštancie výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného stanovil vo výške 861,05 eur
(obstarávacia cena zájazdu uhradená žalobcom ) a na strane žalobcu vo výške 346,21 eur( ubytovacie a
dopravné služby za jednu osobu), preto zaviazal žalovaného na zaplatenie rozdielu hodnoty jednotlivých
plnení, a to sumy vo výške 514,84 eur.
Nakoľko sa žalovaný dostal s vydaním bezdôvodného obohatenia do omeškania súd prvej inštancie
ho zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne odo dňa nasledujúceho po uplynutí
lehoty stanovej vo výzve zo dňa 3.3.2009, a to od 14.3.2009 do zaplatenia.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „ O.s.p.“) tak, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa ust.
§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. V podanom odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie, že Zmluva
o obstaraní zájazdu zo dňa 10.9.2008 je absolútne neplatná z dôvodu, že neobsahovala obligatórnu
náležitosť, zakotvenú v ust. § 741b ods. 1 písm. d) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
a „odporca v konaní nepreukázal, že všeobecné podmienky, ktorých súčasťou mala byť aj uvedená
náležitosť, boli navrhovateľovi odovzdané". Mal za to, že v danom prípade bol povinným uniesť dôkazné
bremeno žalobca nie žalovaný. Poukázal na to, že Zmluva o obstaraní zájazdu zo dňa 10.9.2008 bola
medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená prostredníctvom cestovnej agentúry H. Y. - C. V., v mieste
prevádzky v V.. Lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce z porušenia právnej
povinnosti cestovnej kancelárie, zakotvujú všeobecné podmienky účasti na zájazde platné pre pobyty
organizované žalovaným v bode 8 pod názvom reklamácia služieb. Dal do pozornosti výsluch pani H.
Y. na pojednávaní dňa 19.3.2012, na ktorom uviedla :„R. R. B., F. navrhovateľ G. R. R. Y. J. ....C. V.
F., F. J. J. B. G. F. ... Ď. R. H. Y. J. S. B. C. Y. V. G. G. C. J. na M. ...".. Na N. J. K. na S. J. B. Ž. „.
S. všeobecné J. F.É. Ú. B." uviedla, že: ..Á., R. B. R. všeobecné J. X. R. Y.É. na B. R. F. A. R. V. R.
R. B."; na otázku právneho zástupcu žalobcu „Č. S. Y.Š. J. C. Y. C." uviedla „Á.", na otázku právneho
zástupcu žalobcu „Č. H. G. S. V. Ž. navrhovateľ J. všeobecné J." uviedla „na zmluve to potvrdené nebolo,
doklad o tom nemám" a na otázku právneho zástupcu žalovaného „Č. L. B. Y. G. S. J. Y. J. uviedla
„X. X. V. B.". Aj svedkyňa Ľ. Augustínova, ktorá bola účastníčkou predmetného zájazdu a zmluvu o
obstaraní zájazdu so žalovaným taktiež uzatvárala prostredníctvom cestovnej agentúry H. Y. - C. V., v
mieste prevádzky v V., na otázku právneho zástupcu žalobcu „L. Y.H. S. C. všeobecné J. J. N. B. N., Ž.
„.X., Y. Ž. R. G. X. J. C. X. J. C. G. C. X. R. C. V. L. B. Y. V. G. C. J. C. J.. Vychádzajúc z uvedeného mal
za to, že žalobca svoje tvrdenie, že mu pri podpise zmluvy neboli odovzdané všeobecné podmienky,
v konaní nepreukázal, nakoľko výpoveďou svedkyne, pani H. Y. bolo preukázané, že žalobcovi boli
odovzdané všeobecné podmienky a bol s nimi riadne oboznámený a zároveň aj to, že v období, kedy bola
zmluva o obstaraní zájazdu so žalobcom uzavretá, zmluvy o obstaraní zájazdu, ktoré uzatváral s klientmi
prostredníctvom cestovnej agentúry, neobsahovali odkaz na všeobecné podmienky, ale tieto boli „len"
priložené k zmluve a spolu so zmluvou aj klientovi odovzdané, na rozdiel od zmlúv o obstaraní zájazdu,
ktoré boli s klientmi uzatvárané priamo u neho, kedy sa jednalo o tzv. „papierové zmluvy", ktoré odkaz na
všeobecné podmienky obsahovali. Uvedené bolo zrejme spôsobené počítačovým programom, v ktorom
boli predmetné zmluvy vytvárané. Vyššie uvedený spôsob uzatvárania zmlúv o obstaraní zájazdu z jeho
strany bol taktiež preukázaný aj predloženou zmluvou o obstaraní zájazdu, uzatvorenou medzi pani D. H.
a ním, t.j. jednalo sa o tzv. „papierovú zmluvu", ktorá obsahovala odkaz na všeobecné podmienky. Preto
samotná skutočnosť, že Zmluva o obstaraní zájazdu zo dňa 10.9.2008 odkaz na všeobecné podmienky
neobsahovala, nemohla mať vplyv na jej platnosť, tak ako ani skutočnosť, že sa v cestovnej agentúre
nevystavoval doklad o ich odovzdaní a prevzatí. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca a jeho



manželka si uplatnili reklamáciu riadne a včas ešte počas zájazdu, ako aj bezodkladne po zájazde v
zmysle ust. § 741i ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle bodu 8 všeobecných podmienok
účasti na zájazde, pričom si spočiatku uplatňovali nárok na primeranú zľavu vo výške 50% z ceny zájazdu
za porušenie zmluvných záväzkov a nedodanie všeobecných podmienok účasti na zájazde nenamietali,
rovnako absolútnu neplatnosť zmluvy namietali až listom zo dňa 3.3.2009, zaslaného prostredníctvom
svojho právneho zástupcu E.. J. Š., advokáta. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal
za to, že zmluva o obstaraní zájazdu, uzatvorená medzi žalobcom a ním prostredníctvom cestovnej
agentúry dňa 10.9.2008, je platná, nakoľko obsahuje všetky podstatné náležitosti.

5. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o obstaraní zájazdu zo dňa 10.9.2008
je neplatná, zastával odvolateľ názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, nakoľko
sa žalobca domáha aj vrátenia plnenia za svoju manželku, ktorá nie je účastníkom konania a nie je
aktívne legitimovaná, a to bez ohľadu na to, že cena zájazdu bola uhradená z prostriedkov patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto právne závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k
bezdôvodnému obohateniu v danej veci považoval za právne nesprávne.

6. Odvolateľ namietal aj závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,
že :„ Č. R. V. R. R., súd H. za V., Ž. Ž. Y. F. J., Ž. N. R. J. X.. ..., X. V. B.Á. R. Y. K. R. Y. Ž. C. E. H.,
Ž. „. R. Č. J. B. Y. B., F. R. J. B. G. C. V. R. E. H. F.. ..., výpoveďou svedkyne Ľ. C., že ... K.C. L. J.
O. Š. R., B. B. L. Y. J., X. A. J. A. na V.. ... a výpoveďou svedka U. H., ktorý uviedol, že ... K. L. C.
G. J. B. C. V. Y. J. ... Z obsahu sťažností zo dňa 21.9.2008 a zo dňa 26.9.2008, podaných žalobcom
a jeho manželkou nepochybne vyplýva, že stravovacie služby žalobcovi, ako aj ostatným účastníkom
zájazdu poskytnuté boli, pričom podľa tvrdení žalobcu a ostatných účastníkov zájazdu, tieto čerpali len v
určitej miere. V zmysle vyššie uvedených skutočností mal za to, že záver súdu, týkajúci sa neposkytnutia
stravovacích služieb žalobcovi z jeho strany je nedôvodný a neopodstatnený, nakoľko nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní.

7. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne do služby poskytnutej žalobcovi nezapočítal
cenu poistenia (zákonného a cestovného poistenia) a (poistné), ale napriek tomu žalobcu k povinnosti
vrátiť žalovanému plnenie, spočívajúce v peňažnej náhrade za poskytnuté zákonné a cestovné
poistenie, čo je v konečnom dôsledku cena predmetných poistení (poistné), nezaviazal. Poukázal na
to, že povinnosť cestovnej kancelárie mať po celý čas predaja zájazdov uzatvorenú zmluvu o poistení
zájazdu pre prípad jej úpadku vyplýva zo zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania
cestovných kancelárií a cestovných agentúr (ďalej len „zákon o zájazdoch“), cestovné poistenie žalobcu
a jeho manželky zabezpečovala poistná zmluva č. 20 6 480. Zastával tak názor, že žalobca bol počas
zájazdu riadne poistený a poistná zmluva, zabezpečujúca cestovné poistenie žalobcu je platná; rovnako
je platná aj zmluva o poistení zájazdu pre prípad úpadku žalovaného. V prípade, ak by odvolací súd
dospel k záveru, že vyššie uvedené poistné zmluvy sú absolútne neplatné, v dôsledku absolútnej
neplatnosti zmlúv je nielen žalovaný povinný vrátiť žalobcovi plnenia, spočívajúce v sume zaplateného
poistného za cestovné a zákonné poistenie (poistné), ale aj žalobca je povinný vrátiť žalovanému
plnenia, spočívajúce v peňažnej náhrade za poskytnuté zákonné a cestovné poistenie, čo je v konečnom
dôsledku cena predmetných poistení (poistné).

8. V odvolaní odvolateľ napadol aj cenu zájazdu, z ktorej súd prvej inštancie vychádzal pri určení
peňažnej náhrady za skutočne a bez vád poskytnuté služby, keď sa stotožnil s argumentáciou žalobcu,
nakoľko bola chybne prepočítaní cena „last minuté" na jednu osobu vo výške 12.970 Sk, ktorá sa
rovná po prepočítaní konverzným kurzom sume 430,53 eur. Suma 346,21 eur (10.430 Sk) je cena „last
minute“ za ubytovacie a dopravné služby. S poukazom na ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka
by mal súd v prípade určenia peňažnej náhrady za skutočne a bez vád poskytnuté služby, t.j. sumy,
ktorú mu je povinný žalobca vrátiť, vychádzať z nákladovej ceny za tieto služby, t.j. zo sumy, skutočne
vynaloženej a ktorú na návrh žalobcu v tomto konaní vyčíslil a vyčíslenie preukázal priloženými faktúrami
a dokladmi. Preukázané celkové náklady za jednu osobu predstavovali sumu vo výške 18.339,10 Sk, t.j.
po prepočítaní konverzným kurzom sumu vo výške 608,72 eur, z toho náklady na ubytovacie a dopravné
služby predstavovali po prepočítaní konverzným kurzom sumu vo výške 498,28 eur. Z uvedeného mal
za zrejmé, že jeho celkové náklady boli vyššie, ako cena, za ktorú bol zájazd v rámci last - minute
žalobcovi predaný, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý v prípade určenia peňažnej náhrady
za skutočne a bez vád poskytnuté služby vychádzal z ceny „last minuté" je právne nesprávne.



9. Odvolateľ napokon namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí pri rozhodovaní o
úrokoch z omeškania nezohľadnil ani skutočnosť, že žalobcovi a jeho manželke pred podaním návrhu
poukázal sumu 49,92 eur, ktorú však žalobca neprijal. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná mu nárok
na náhradu trov konania.

10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods.
1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). O odvolaní
žalovaného rozhodoval s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 C.s.p., na ktorom
zopakoval vykonané dokazovanie v potrebnom rozsahu, s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.) a po vyhodnotení skutočností
uvádzanými stranami sporu v priebehu nariadeného odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je v časti dôvodné.

12. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu
prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné
proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p. Odvolanie žalovaného vyvolalo v danom
prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - rozhodnutie bolo preto
možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej
veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016.

13. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. Odvolací súd postupom podľa § 382 C.s.p. majúc za to, že na vec sa vzťahujú ustanovenia
všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú
pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzval strany, aby sa k možnému použitiu vo výzve citovaných
ustanovení vyjadrili.

16. Na výzvu odvolacieho súdu podľa ust. § 382 C.s.p. strany sporu v stanovenej lehote nereagovali.

17. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca uzavrel dňa 10.9.2008 so
žalovaným prostredníctvom cestovnej agentúry H. Y. - C. V. zmluvu o obstaraní zájazdu, predmetom
ktorej bolo obstaranie zájazdu v termíne 12.9.2008 až 23.9.2008 v mieste pobytu D. - V., s ubytovaním
v C. K. P. v destinácii Z. - V. a záväzne prihlásil na zájazd aj svoju manželku U. H.. Cena zájazdu
bola stanovená v sume 12 490 Sk na osobu, spolu 24 980 Sk, pričom súčasťou dojednanej ceny bolo
cestovné poistenie Union č. zmluvy XX X XXX na obdobie od 12.9.2008 do 23.9.2008 v sume 960
Sk (480 Sk na osobu), celková výška ceny zájazdu 25 940 Sk. Žalobca plnú hodnotu zájazdu uhradil
dňa 10.9.2008. Na základe zmluvy o obstaraní zájazdu sa žalovaný zaviazal poskytnúť objednávateľom
leteckú dopravu do miesta pobytu a späť, ubytovacie služby v dvojlôžkovej izbe hotela, stravovacie
služby formou polpenzie, transfery, lodná doprava, služby delegáta, poistenie. Počas zájazdu dňa listom
zo dňa 21.9.2008 žalobca a jeho manželka podali zástupcovi žalovaného sťažnosť na vadne poskytnuté
služby v časti stravovania a poskytnutej úrovne ubytovacích služieb. Následne listom zo dňa 26.9.2008
žalobca a jeho manželka podali sťažnosť na kvalitu poskytnutého stravovania, neplnenie si povinnosti
upratovania a čistoty v izbách. Listom zo dňa 14.10.2008 si žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
uplatnil u žalovaného nárok na primeranú zľavu z ceny zájazdu za porušenie záväzkov zo zmluvy, a
to v rozsahu 50% z ceny zájazdu. Pokusom o mimosúdne usporiadanie veci zo dňa 3.3.2009 právny
zástupca žalobcu žalovanému oznámil, že ním poskytnutú zľavu vo výške 20% z hodnoty ubytovacích



a stravovacích služieb neakceptuje a žiadal o zaplatenie 30% z hodnoty predmetných služieb, a to
v lehote do 13.3.2009, pričom zároveň namietol absolútnu neplatnosť zmluvy. Uvedená výzva bola
doručená žalovanému dňa 5.3.2009. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.5.2009 podal
žalobca žalobu na súd.

18. Na odvolacom pojednávaní nariadenom odvolacím súdom na deň 16.5.2018 žalovaný uviedol, že
sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania a žalobca sa v plnom rozsahu stotožnil s vyjadrením
k odvolaniu žalovaného, ktoré zaslal súdu prvej inštancie. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní
dňa 16.5.2018 zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu, na ktorom vypočutí svedkovia H. Y., U.
H., D. H., U. H., Ľ. C. vypovedali zhodne ako pred súdom prvej inštancie. Vypočutí svedkovia D. H.
C. U. H. zhodne uviedli, že v priestoroch hotela boli poskytované raňajky, spočiatku formou bufetu a
následne servírované, pričom večere si objednávali popoludní z navrhnutého výberu jedál cca v rozsahu
2-3 jedál, avšak tieto jedná sa opakovali a výber bol malý. Z výsluchu svedkov D. H. ako aj U. H.,
ktorí trávili na zájazde so žalobcom a jeho manželkou väčšinu času, mal odvolací súd za preukázané,
že žalobca aj jeho manželka zvykli chodievať na raňajky aj večere, i keď neboli s kvalitou a výberom
jedla spokojní. Svedkyňa Ľ. C. vo výpovedi uviedla, že ona bola uzrozumená s tým, že výber jedál
bude s ohľadom na koniec sezóny menší, ale i napriek tomu sa najedla. Svedkyňa H. Y. uviedla, že
pri podpise zmluvy odovzdala žalobcovi aj všeobecné podmienky, avšak bez podpísania preberacieho
protokolu. Na odvolacom pojednávaní žalobca opätovne poukázal na to, že jedlo bolo jednotvárne,
pokazené, podávané v rozpore s hygienickými predpismi (v rukaviciach, s ktorými personál aj upratoval).
Svedkyňa U. H.Á. uviedla, že jedlo nekonzumovala, nakoľko pred dovolenkou mala zdravotné problémy
a vzhľadom ku kvalite podávaného jedla mala obavy o svoj zdravotný stav.

19. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

23. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

24. Podľa § 741a Občianskeho zákonníka, Zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná
kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného
ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.

25. Podľa § 741b ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva musí mať písomnú formu alebo inú vhodnú
formu a musí obsahovať
a)označenie zmluvných strán,
b)charakteristiku zájazdu, najmä termín jeho začatia a skončenia, uvedenie všetkých poskytovaných
služieb, ktoré sú zahrnuté do ceny zájazdu, miesto a čas ich trvania; vymedzenie zájazdu možno
nahradiť odkazom na číslo zájazdu alebo iné označenie v katalógu iba v tom prípade, ak katalóg
obsahuje všetky tieto informácie a bol odovzdaný objednávateľovi,
c)cenu zájazdu vrátane časového rozvrhu platieb a výšky preddavku,
d)lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce z porušenia právnej povinnosti
cestovnej kancelárie,
e)výšku zmluvných pokút, ktoré je povinný objednávateľ cestovnej kancelárii uhradiť pri odstúpení od
zmluvy v prípadoch určených týmto zákonom.

26. Podľa § 741k Občianskeho zákonníka,



(1) Ak po začatí zájazdu cestovná kancelária neposkytne objednávateľovi služby alebo ich podstatnú
časť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcť poskytnúť, aj keď ju k tomu zmluva zaviazala, je
povinná bezodkladne urobiť také opatrenia, aby mohol zájazd pokračovať.
(2) Ak pokračovanie zájazdu nemožno zabezpečiť inak ako prostredníctvom služieb nižšej kvality, než sú
uvedené v zmluve, je cestovná kancelária povinná vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny medzi ponúkanými
a poskytnutými službami.
(3) Ak služby podľa odseku 2 nemožno zabezpečiť alebo ich objednávateľ neprijme, je cestovná
kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny zájazdu. V prípade, že súčasťou
zájazdu je aj doprava, je cestovná kancelária povinná poskytnúť objednávateľovi dopravu späť na miesto
odchodu alebo na iné miesto návratu, s ktorým objednávateľ súhlasí, vrátane nevyhnutného náhradného
ubytovania a stravovania. Ak je doprava uskutočnená iným dopravným prostriedkom, než ktorý bol
dohodnutý v zmluve, je cestovná kancelária povinná
a) vrátiť rozdiel ceny, ak je doprava uskutočnená za nižšie náklady,
b)rozdiel ceny uhradiť z vlastných prostriedkov, ak je doprava uskutočnená za vyššie náklady.

27. Podľa § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

28. Podľa § 5 zákon č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a
cestovných agentúr (ďalej len zákon o zájazdoch), objednávateľ je
a)osoba, ktorá uzatvorí s cestovnou kanceláriou zmluvu o zájazde,
b)osoba, v ktorej prospech sa zmluva o zájazde uzatvorila,
c)osoba, na ktorú sa zájazd previedol za podmienok podľa Občianskeho zákonníka.

29. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o zájazdoch, Cestovná kancelária je povinná okrem povinností
podľa osobitného predpisu po celý čas podnikania mať uzavretú zmluvu o poistení zájazdu pre prípad
jej úpadku (ďalej len „poistenie zájazdu") alebo bankovú záruku podľa § 11a .

30. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení
účinnom do 30.6.2016 ( t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný
tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej
stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. K námietke odvolateľa,
že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd konštatuje, že uvedené
odvolacie dôvody boli naplnené.

31. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov vyslovil
nesprávny právny záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o obstaraní zájazdu, odvolací súd uvádza.
Ust. § 741b ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka stanovuje, že zmluva o obstaraní zájazdu musí
obsahovať aj lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce z porušenia právnej
povinnosti cestovnej kancelárie, čo možno považovať za podstatnú náležitosť zmluvy, absencia ktorej
spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie,
na správnosť ktorých nemalo vplyv ani zopakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu na odvolacom
súde, a to že v konaní nebolo zo strany odvolateľa preukázané tvrdenie, že žalobcovi pri uzavretí zmluvy
riadne odovzdal všeobecné podmienky, obsahujúce lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť
nároky plynúce z porušenia právnej povinnosti cestovnej kancelárie. Uvedené všeobecné podmienky
neboli súčasťou zmluvy o obstaraní zájazdu a zmluva neobsahovala ani odkaz na tieto všeobecné
podmienky, resp. na ich prevzatie a oboznámenie sa žalobcom. Rovnako odvolateľ v konaní tak pred
prvoinštančným ako aj odvolacím súdom nepreukázal, že by bol v danom prípade vystavený žalobcovi
doklad o prevzatí, príp. oboznámení sa so všeobecnými obchodnými podmienkami, pričom dôkaznú



povinnosť preukázania obsahových náležitostí zmluvy o obstaraní zájazdu má obstarávateľ. t.j. žalovaný
nie žalobca, ako v podanom odvolaní nesprávne namietal odvolateľ. Dôsledkom absencie povinných
náležitostí zmluvy o obstaraní zájazdu, je absolútna neplatnosť právneho úkonu, tak ako správne v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval súd prvej inštancie.

32. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nevyvoláva právne dôsledky, ktoré konajúci sledoval, avšak
vyvoláva zodpovednostné vzťahy, a to zodpovednosť za náhradu škody, ale prípadne aj vznik povinnosti
vydať bezdôvodné obohatenie. Ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje majetkový prospech
získaný z neplatného právneho úkonu, za bezdôvodné obohatenie. V prípade neplatnosti zmluvy tak
vzniká zmluvným stranám povinnosť vzájomne si vrátiť všetko, čo plnením zo zmluvy nadobudli, pričom
túto povinnosť majú len účastníci zmluvného vzťahu. Nie je významné, či získal prospech aj niekto tretí,
alebo či došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia aj na úkor niekoho iného (tretieho). Vychádzajúc
z ust. § 741a Občianskeho zákonníka zmluvou o obstaraní zájazdu sa cestovná kancelária zaväzuje,
ako obstarávateľ, obstarať objednávateľovi zájazd a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť dohodnutú cenu,
pričom právna úprava predpokladá, že objednávateľ uzavrie zmluvu v prospech tretej osoby. Odvolací
súd tak zastáva právny názor, že v prípade, ak hlavná zmluvná strana (hlavný kontraktor) uzavrie zmluvu
aj v zastúpení niekoho iného, kto má byť popri nej účastníkom zájazdu, zostáva hlavná zmluvná strana
objednávateľom a popri nej aj ďalší príjemca objednaných služieb vstupuje do záväzkovoprávneho
vzťahu s cestovnou kanceláriou, a tento sa stáva rovnako oprávneným zo zmluvy o obstaraní zájazdu.
Nakoľko záväzkový vzťah je určovaný zásadne zmluvnými stranami a manželka žalobcu nebola
účastníkom zmluvy, na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia legitimovaná nebola,
a to bez ohľadu na to, či ide o pohľadávku patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
( rozhodnutie NS ČR sp.zn. 25Cdo 837/2013). Odvolací súd tak konštatuje nesprávnosť právnych
záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že žalobca
nie je oprávnený uplatňovať si v konaní vydanie bezdôvodného obohatenia aj za manželku.

33. Vychádzajúc zo záveru, že zmluva o obstaraní zájazdu je absolútne neplatným právnym
úkonom, na strane každého z účastníkov zmluvného vzťahu vznikla povinnosť vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal a vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. V prípade, ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada. Nakoľko v prípade bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo výkonoch vzniká povinnosť
obohateného poskytnúť peňažnú náhradu, pre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia je potrebné
vychádzať z obvyklej ceny vynakladanej v danom mieste a čase za služby toho istého druhu. V
prejednávanej veci bolo dôvodným pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzať z ceny „last
minute“ (čl.26-27 spisu), a to zo sumy 861,05 eur, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že v danom mieste a čase za rovnaké služby porovnateľnú cenu ako žalobca uhradila aj svedkyňa D.
H.. Preto námietku žalovaného, že súd prvej inštancie pri stanovovaní výšky bezdôvodného obohatenia
mal vychádzať z nákladovej ceny, t.j. sumy vynaloženej žalovaným za služby poskytnuté žalobcovi,
vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

34. V konaní bolo nesporným, že žalovaný titulom neplatnej zmluvy získal od žalobcu plnenie vo výške
861,05 eur. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania ako aj z písomného vyjadrenia žalobcu ( čl. 167-177
súdneho spisu) možno ustáliť, že zo strany žalovaného bolo žalobcovi poskytnuté plnenie v rozsahu
dopravných služieb (spiatočná letenka, letiskový poplatok, palivový príplatok) a ubytovacie služby, t.j.
celkom v rozsahu 692,42 eur ((129,46+ + 111,20 + 43,15 + 62,40)x2). Možno však konštatovať, že súd
prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď z absolútnej neplatnosti zmluvy o zájazde
analogicky vyvodil neplatnosť zmluvy o cestovnom poistení, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným v
mene spoločnosti N. so žalobcom i v prospech jeho manželky. Poistný vzťah je samostatným zmluvným
vzťahom, ktorý je upravený ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto na platnosť poistnej zmluvy
nemá vplyv konštatovanie absolútnej neplatnosti zmluvy o zájazde. Konštatovanie absolútnej neplatnosti
zmluvy o zájazde nemalo vplyv ani na poistenie zájazdu proti úpadku ( s ust. § 7 ods. 1 písm. a) zákona
o zájazdoch), nakoľko povinnosť uzavrieť poistenie zájazdu proti úpadku vyplývala žalovanému priamo
zo zákona, pričom sa jednalo sa o samostatný zmluvný vzťah medzi žalovaným a iným poisťovateľom,
pričom nemožno opomenúť skutočnosť, že zájazd sa uskutočnil a poistná ochrana bola poskytnutá.
Odvolací súd tak odlišne od záverov súdu prvej inštancie vyhodnotil, že pri stanovovaní rozsahu plnenia
žalovaného poskytnutého žalobcovi je potrebné zohľadniť aj plnenie v rozsahu cestovného poistenia a
poistenie zájazdu proti úpadku, a to v cenách zájazdu „last minute“((5,97 eur + 15,93 eur) x2) .



35. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, ako aj zo zopakovaného
dokazovania pred odvolacím súdom na pojednávaní dňa 16.5.2018, odvolací súd dospel k záveru, že
skutkové závery súdu prvej inštancie týkajúce sa neposkytnutia stravovacích služieb žalobcovi a jeho
manželke sú nesprávne a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z vykonaného dokazovania pred
súdom prvej inštancie vyplynulo, že svedkyňa D. H. uviedla „V. C. Ž. R. H., V. C. S. F. G. X. E., C. F. G.Ň.
R. V. X. B. G. X. R., X. P. Y. B., J. E.“. , svedok U. H. uviedol „ J. R. L. X., Y. R. C. J. E., K. L. C. G. J.
B.E. C. V. Y. J., C. Y. L. S. B. B.“. Svedok U. H. zhodne so svedkyňou D. H. pred súdom prvej inštancie
uviedli, že strava bola poskytovaná v rozsahu 6- 7 jedál. Svedkyňa D. H. ( čl. 124-125) pred súdom
prvej inštancie uviedla „navrhovateľ R. R. H. M. V. na K. C. Y., C. X. X.“., pričom nemožno opomenúť, že
žalobca v žalobe uviedol, že strava nebola poskytovaná v primeranej kvalite a množstve, čo je totožným
s obsahom sťažnosti zo dňa 21.9.2008, v ktorej žalobca uviedol „. X. S. X G. R. F. F. na V. X H. X J. Š.N.
C. R....“., „X. J. L. J. J. Y. B. X E.Z., F. R. J. M. J. S. ...“. Konštatovaná nesprávnosť skutkových záverov
súdu prvej inštancie vyplynula aj zo zopakovaného dokazovania pred odvolacím súdom. Odvolací súd
dáva do pozornosti, že pri posudzovaní otázky, či a v akom rozsahu boli žalobcovi a jeho manželke
poskytnuté žalovaným stravovacie služby, nemožno neprihliadnuť na to, že zájazd sa uskutočnil na
konci sezóny a žalobca a jeho manželka mali vedomosť o tom, že na konci sezóny bude výber jedál
obmedzený ako aj na skutočnosť, že stravovanie malo byť poskytované formou polpenzie, nie formu
bufetu. Z výsluchu svedkov, tak D. H. ako aj svedka U. H., ktorí trávili na zájazde so žalobcom a jeho
manželkou väčšinu času, mal odvolací súd za preukázané, že žalobca aj jeho manželka chodievali na
raňajky a večere. Vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že v priestoroch hotela boli poskytované raňajky,
spočiatku formou bufetu a následne servírované, pričom večere si objednávali popoludní z navrhnutého
výberu jedál cca v rozsahu 2-3 jedál. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj z vyjadrenia žalobcu a jeho
manželky, ktorí uviedli, že stravu si čiastočne pokrývali z vlastných zdrojov, ktoré si priniesli z domu
a tiež si ju museli kupovať, však nemožno vyvodiť, že im strava nebola vôbec zo strany žalovaného
poskytnutá. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd vyhodnotil, že žalovaný poskytol žalobcovi a jeho
manželke aj plnenie formou stravovania, a to raňajky a večere ale v nižšej kvalite a rozsahu. Námietky
žalobcu vo vzťahu k tomu, že raňajky boli prevažne v rovnakej skladbe a výber jedál na večeru bol malý
a opakoval sa, je potrebné posúdiť aj s ohľadom na stravovacie návyky a očakávania žalobcu a jeho
manželky. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti vyjadrenie svedkyne Ľ. C., ktorá uviedla,
že z ponúknutého sortimentu jedál sa najedla.

36. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že kvalita jedla poskytovaná žalovaným bola v nižšej
kvalite (pokazená šunka, pokazené vajíčka a iné) a sčasti vo vzťahu ku skladbe jedla jednotvárna a
služby spojené s poskytovaním jedla boli na nedostatočnej úrovni (hmyz a nekvalitný servis). Vzhľadom
k tomu, tak odvolací súd vychádzajúc zo všeobecne uznávaných tabuliek (W. Z., O. Z. ), určil rozdiel
medzi cenou stravovania zaplatenou žalobcom (124,80 eur ) a skutočne poskytnutým plnením zo strany
žalovaného v rozsahu 30%, t.j. sumou 37,44 eur (62,40 x 30% x2 ).

37. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd argumentáciu žalovaného, že v prípade priznania úrokov z
omeškania je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že žalovaný pred podaním žaloby poskytol žalobcovi
a jeho manželke zľavu 20% v sume 49,92 eur. V danom prípade žalovaný plnil žalobcovi na základe
iného právneho titulu, a to titulom vadného plnenia v súlade s ust. 741k Občianskeho zákonníka. V
tomto konaní si žalobca uplatňuje nároky titulom bezdôvodného obohatenia, kde zmluvné strany majú
vzájomnú povinnosť plniť. Preto žalovaným tvrdené a žalobcom neakceptované plnenie v rozsahu 49,92
eur, nemá vplyv na právne posúdenie omeškania dlžníka s plnením v súlade s ust. § 517 Občianskeho
zákonníka.

38. Vzhľadom k uvedenému tak odvolací súd odlišne od záverov súdu prvej inštancie ustálil, že
žalovaný titulom neplatnej zmluvy získal od žalobcu plnenie vo výške 861,05 eur a žalovaný poskytol
žalobcovi plnenie vo výške 773,66 eur (( 129,46 + 111,20 + 43,15 + 62,40+ 18,72+ 5,97 eur + 15,93 )x2),
preto sa na úkor žalobcu žalovaný obohatil sumou 87,39 eur. Na základe uvedeného odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 87,39 eur spolu s úrokmi z omeškania v súlade s §517 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v spojení s §3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. o
vykonávaní niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, priznaných odo dňa nasledujúceho po
uplynutí lehoty určenej vo výzve na plnenie (viď čl. 24 spisu) t.j. od 14.3.2009 do zaplatenia vo výške
9,5 % ročne. Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.



39. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s §255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci) v spojení s §262 ods. 1, 2 C.s.p. a §396
ods. 1, 2 C.s.p.. Vychádzajúc z toho, že žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 83% a čistý úspech
66%, odvolací súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66%,
vzhľadom k pomeru úspechu vo veci. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.
2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá
súdny úradník.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).