Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/319/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202768 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016202768.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: SPOL AGRO POČÚVADLO, s.r.o., Ludanská 7, Levice, IČO: 36 036 102, zastúpený: JUDr. Ondrej Mészáros, advokát, Brezová 10, Želiezovce proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.sp.: 3294/2016-640, č.z.: 26851/2016 zo dňa 19.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Účastník konania (žalobca) podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb si podal žiadosť o platbu na dojnice formou jednotnej žiadosti na rok 2014 registrovanej pod č. 2140011519. Poľnohospodárska platobná agentúra žalobcovi na základe rozhodnutia č. 500/1056/16058/2014 zo dňa 10.12.2014 schválila platbu na 28 ks zvierat/dojníc vo výške 5.609,78 eura. 2. Na základe kontroly Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Európskej komisie vykonanej v dňoch 22.06.2015 - 26.06.2015 s cieľom overenia súladu podľa čl. 68 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 73/2009 o opatrení viazanej podpory v sektore dojníc a hovädzieho dobytka podľa čl. 52 nariadenia č. 1307/2013 bola u účastníka konania identifikovaná nezrovnalosť v rámci oprávnenosti poskytnutej podpory v rámci podpornej schémy Dojnice za rok 2014. Rozdiel bol zistený u 3 ks zvierat s ušnou značkou SK 000801032094, SK 000801032100, SK 000801197892, ktoré boli mäsového plemena Charolaise/Limusine s tým, že na tento typ plemena nie je nárok na príspevok. 3. Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej aj PPA) rozhodnutím č. 600/208-R/16 zo dňa 18.07.2016 uložila žalobcovi povinnosť vrátiť podporu v rámci podpornej schémy „Dojnice“ za rok 2014 vo výške 1.204,32 eura, zároveň vo výroku rozhodnutia uviedla, že povinnosť vrátiť uvedenú neoprávnenú platbu, ukladá v dôsledku porušenia §§ 2 a 3 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v zn.n. p. a porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 písm. n) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. V zmysle § 9 nariadenia vlády SR č. 488/2010 sa suma priamej platby podľa § 2 a § 3 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. upraví v zmysle čl. 26 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, č. 165/94, č. 2799/98, č. 814/2000, č. 1290/2005 a č. 485/2008. Na základe čl. 80 ods. 1 nariadenia komisie č. 1122/2009, ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup, vrátane sankcie, ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. Účastník konania v zmysle § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. je povinný zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy 1.204,32 eura, teda zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu, počínajúc dňom vykonateľnosti rozhodnutia až do zaplatenia. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 3294/2016-640, č.z. 26851/2016 zo dňa 19.10.2016 odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu zamietol a rozhodnutie Platobnej agentúry č. 600/208- R/16 zo dňa 18.07.2016 potvrdil. 5. V odôvodnení žalovaný konštatoval, že účastník konania porušil povinnosť vo vzťahu k § 3 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. a čl. 68 ods. 1 písm. b) nariadenia rady č. 73/2009, na základe čoho účastník konania porušil finančnú disciplínu v zmysle § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z.z. Konštatoval, že žalobcovi bola napadnutým rozhodnutím oprávnene uložená povinnosť vrátiť neoprávnenú platbu v sume 1.204,32 eura. Žalovaný s poukazom na čl. 68 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 73/2009 a § 3 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. konštatoval, že podpora formou platby na dojnice slúži na riešenie špecifických nevýhod, ktoré postihujú poľnohospodárov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, pričom pre potreby príslušnej platby sa za dojnicu považuje samica hovädzieho dobytka vhodná na produkciu mlieka, ktorá sa aspoň raz otelila, ostatné kategórie hovädzieho dobytka, t.j. jalovice, teľatá, dojčiace kravy a hovädzí dobytok mäsového typu, nie sú oprávnené na poskytnutie predmetnej platby. 6. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, ako po stránke skutkovej, tak po stránke právnej a po zohľadnení námietok účastníka konania dospel k záveru, že PPA postupovala v súlade s príslušnými platnými a účinnými právnymi predpismi. II. Žaloba 7. Žalobca včas podanou žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2016 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3294/2016-640, č.z.: 26851/2016 zo dňa 19.10.2016, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Platobnej agentúry č. 600/208-R/16 zo dňa 18.07.2016 a odvolanie žalobcu zamietol. 8. Žalobca bol presvedčený, že rozhodnutím žalovaného a postupom Pôdohospodárskej platobnej agentúry a žalovaného bol ukrátený na svojich právach. Uviedol, že PPA svojím rozhodnutím č. 500/1056/16058/2014 zo dňa 10.12.2014 s právoplatnosťou 11.12.2014 schválila žalobcovi platbu na dotačný titul „platba na dojnicu“ v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb na stanovený počet ks 28 zvierat/ dojníc vo výške 5.609,78 eura. V čase vydania uvedeného rozhodnutia nebolo platné a účinné Nariadenie vlády SR č. 36/2015 Z.z., a preto bolo použité ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z., v zmysle ktorého žalobca spĺňal podmienky uvedené v danom paragrafe. Uviedol, že kontrola, ktorá bola vykonaná v dňoch 22.06.2015 do 26.06.2015 a žalovaný sa odvoláva na nariadenie vlády SR č. 36/2015 Z.z., ktoré novelizovalo nariadenie vlády SR č. 122/2016 Z.z., účinné od 15.03.2016, teda žalovaný rozhodol nezákonne v danej veci, lebo podľa názoru žalobcu retroaktívne využil zákon, ktorý bol účinný až v roku 2016 na plnenie rozhodnutia PPA č. 500/1056/16058/2014 zo dňa 10.12.2014, čo nie je v súlade so zákonom. 9. Poznamenal, že žalovaný sa opieral o čl. 80 ods. 1 nariadenia komisie č. 1122/2009, lenže ďalej č.l. 80 ods. 3 nariadenia komisie č. 1122/2009 poukazuje na to, že povinnosť vrátiť platbu uvedenú v odseku 1 sa neuplatňuje, ak sa platba vykonala v dôsledku chyby príslušného orgánu, alebo iného orgánu, ak poľnohospodár nemohol túto chybu zistiť primeraným spôsobom. 10. Mal za to, že žalobca nie je povinný ani vrátiť sumu 1.204,32 eura, lebo tabuľka z nariadenia vlády SR č. 122/2016 Z.z., ktorou bolo novelizované nariadenie vlády SR č. 36/2015 Z.z., je účinná až od 15.03.2016, táto retroaktivita nie je prípustná ani zákonná, z čoho potom vyplýva, že PPA a žalovaný pochybili podľa čl. 80 ods. 3 nariadenia komisie č. 1122/2009. Na základe tejto skutočnosti žalobca vyslovil názor, že správne orgány porušili zákon o správnom konaní v ust. § 3 ods. 1, § 32 ods. 1 a § 46 citovaného zákona. 11. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 28.04.2017 po preskúmaní žalobných dôvodov konštatoval, že žalobca sa naďalej v žalobe opätovne snaží o spochybnenie skutkového a právneho stavu veci, ktoré správny orgán zistil na základe v tom čase platných a účinných predpisov SR a legislatívy EÚ. Konštatoval, že žalobca opakovane poukazuje na tie isté skutočnosti ako v odvolacom konaní. 13. Žalovaný žalobcovu námietku retroaktivity považoval za zavádzajúcu a zmätočnú a to z dôvodu, že v predmetnom spore bola dodržaná zásada reformatio in peius, pretože žalovaný ako aj správny orgán (PPA) vo svojich rozhodnutiach rozhodovali o uložení odvodu a penále za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z.z. (v súvislosti s porušením podmienok, za ktorých bola žalobcovi poskytnutá platba za dojnice za rok 2014). Žalovaný podotkol, že finančno-právne sankcie spadajúce do odvetvia finančného práva možno svojou právnou povahou a právnou povahou subjektu, ktorý ich udeľuje, t.j. orgán verejnej správy, zaradiť medzi správne delikty. 14. Zdôraznil, že PPA napadnutým rozhodnutím uložila žalobcovi povinnosť vrátiť iba časť poskytnutej platby sumu 1.204,32 eura z 5.609,78 eura, ktorá bola žalobcovi schválená na základe rozhodnutia PPA č. 500/1056/16058/2014 zo dňa 10.12.2014 z dôvodu zistených rozdielov medzi údajmi, ktoré žalobca vo svojej žiadosti o platbu na dojnice za rok 2014 uviedol a zisteným skutočným stavom. 15. Žalovaný poukázal na to, že v rámci administratívnej kontroly PPA identifikovala 3 ks hovädzieho dobytka, na ktoré nemala byť poskytnutá časť platby na dojnice za roky 2014 v zmysle čl. 68 ods. 1 písm. b) nariadenia komisie (ES) č. 73/2009 a podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. S poukazom na čl. 68 ods. 1 písm. b) nariadenia komisie č. 73/2009 a § 3 nariadenia Vlády SR č. 488/2010 Z.z. žalovaný dodal, že žiadateľ o dotácie, resp. o platby je povinný akceptovať všetky podmienky, ktoré sú s dotáciou a jej využívaním spojené. 16. Ďalej argumentoval, že žalobca už nie je povinný vrátiť časť poskytnutej platby (sumu 1.204,32 eura), pretože uvedenú sumu PPA jednostranným právnym úkonom započítala v zmysle čl. 28 Vykonávacieho nariadenia komisie (EÚ) č. 908/2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, pravidlá kontroly, zábezpeky a transparentnosť a v súlade s § 42 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. 17. Žalovaný konštatoval, že vzájomné započítanie pohľadávok medzi PPA a žalobcom inicioval aj žalobca ešte pred tým, než PPA písomne oznámila uskutočnenie jednostranného vzájomného započítania pohľadávok zo dňa 29.11.2016, o čom svedčí aj žalobcov list zo dňa 12.11.2016. Žalobca a PPA teda prejavili vôľu smerujúcu k započítaniu vzájomných pohľadávok. Dodal, že jednostranné vzájomné započítanie pohľadávok spĺňalo všeobecné náležitosti stanovené v § 34 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný dôvodil, že z obsahu jednostranného vzájomného započítania pohľadávok je zrejmé, aká pohľadávka, v akej výške sa uplatnila na započítanie proti pohľadávke, ktorá bola predmetom napadnutých rozhodnutí. Podľa žalovaného z vyššie uvedeného vyplýva, že PPA postupovala aj v súlade s § 42 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z.z., keď oznámila žalobcovi vykonanie vzájomného započítania pohľadávok z podpory alebo jej časti a zároveň žalovaný podotkol, že pohľadávka, ktorá vyplývala z napadnutých rozhodnutí z dôvodov porušenia finančnej disciplíny v sume 1.204,32 eura vzájomných pohľadávok započítaním zanikla. Zároveň žalovaný ešte dodal, že PPA už svoje záväzky v spojitosti s jednostranným vzájomným započítaním pohľadávok uhradila, o čom svedčia aj predkladané výpisy z výdavkového účtu PPA - poľnohospodárske fondy a štátna pokladnica, ktoré podľa názoru žalovaného slúžia ako dôkaz pre neprípustnosť žalobcovej žaloby. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný považoval žalobu za zmätočnú a žiadal, aby krajský súd žalobu ako neprípustnú odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), alebo ak by nedošlo k odmietnutiu žaloby, žiadal, aby súd konanie zastavil podľa § 99 písm. g) SSP. IV. Replika žalobcu 19. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 08.06.2017, v ktorom reagoval na vyjadrenie žalovaného uviedol, že splnil podmienky § 3 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. a keďže v uvedenej dobe nebolo ustanovené, ktoré kravy patria do čisto mäsových plemien kráv a ktoré nepatria, z toho potom vyplýva, že žalobca nemohol porušiť žiadne ustanovenia v tej danej dobe a PPA nemala preto právo za tú danú dobu požadovať naspäť platbu vo výške 1.204,32 eura z dôvodu, že v uvedenej dobe nebolo nikde ustanovené, na ktoré plemená kráv sa nedostávajú, resp. nepriznávajú dotácie. 20. Tvrdenie žalovaného o započítaní považoval žalobca za irelevantné z dôvodu, že započítanie pohľadávky nevylučuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného aj PPA. Zároveň žalobca v tejto súvislosti dodal, že zo začiatku uvádzal, že : „Akceptujem, že do ukončenia nášho sporu suma nezrovnalostí vo výške 2.542,46 eura mi bude PPA zadržaná“. V uvedenej sume je aj daná nezrovnalosť 1.204,32 eura. Uviedol, že dňa 18.11.2016 prišla žalobcovi dohoda o započítaní pohľadávok a mal za to, že PPA sa snažila naďalej len predlžovať čas na vyplatenie dotácie. V. Právna úprava 21. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP) vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 22. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 24. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 25. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, platba na dojnicu sa poskytne žiadateľovi, ak a) hospodári v znevýhodnených oblastiach alebo hospodári v zraniteľných oblastiach, b) má v centrálnom registri zvierat 14) registrovanú farmu na chov hovädzieho dobytka, c) dodrží retenčné obdobie chovu dojníc od 1. júna do 31. augusta príslušného roku 26. Podľa § 9 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z., suma priamej platby podľa § 2 a 3 sa upraví podľa osobitného predpisu, ak sa na základe vykonaných kontrol zistia rozdiely medzi údajmi, ktoré žiadateľ uviedol v žiadosti a skutočným stavom. 27. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003, členské štáty môžu za podmienok ustanovených v tejto kapitole poskytnúť osobitnú podporu poľnohospodárom na riešenie špecifických nevýhod, ktoré postihujú poľnohospodárov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, hovädzieho a teľacieho mäsa, ovčieho a kozieho mäsa a ryže v hospodársky alebo environmentálne citlivých oblastiach, alebo na hospodársky citlivé typy hospodárenia v rovnakých sektoroch. 28. Podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z., porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. VI. Právne posúdenie veci 29. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo v intenciách žalobných námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. 30. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. sp: 3294/2016-640, č. z.: 26851/2016 zo dňa 19.10.2016, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie PPA č. 600/208-R/16 zo dňa 18.07.2016, ktorým PPA žalobcovi uložila povinnosť vrátiť časť poskytnutej platby vo výške 1.204,32 eura z 5.609,78 eura, platby schválenej žalobcovi na základe rozhodnutia PPA č. 500/1056/16058/2014 zo dňa 10.12.2014, z dôvodu zistených rozdielov medzi údajmi, ktoré žalobca vo svojej žiadosti o platbu na dojnice za rok 2014 uviedol a zisteným skutočným stavom, keď následnou kontrolou bol u žalobcu zistený rozdiel 3 ks zvierat, na ktoré nie je nárok na príspevok, pretože išlo o kravy na produkciu mäsa, čo je v rozpore s platnou legislatívou EÚ. 31. Cieľom osobitnej podpory v sektore dojníc podľa čl. 68 ods. 1, písm. b) nariadenia (ES) č. 73/2009 bolo kompenzovať špecifické nevýhody, ktoré postihujú poľnohospodárov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, vytvoriť stimul na udržanie súčasnej úrovne produkcie mlieka. 32. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia nezistil, že by sa príslušné správne orgány pri svojom rozhodovaní odchýlili od relevantných zákonných ustanovení citovaných v rozhodnutí. Podľa názoru krajského súdu žalovaný svoje rozhodnutie založil na riadne zistenom skutkovom stave a vec po právnej stránke správne vyhodnotil a aplikoval príslušné ustanovenia nariadenia vlády SR č. 488/2000 Z.z. v nadväznosti na nariadenie komisie (ES) č. 1122/2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009. 33. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný rozhodol v danej veci nezákonne, lebo podľa názoru žalobcu, žalovaný retroaktívne využil zákon, na plnenie rozhodnutia PPA č. 500/1056/16058/2014 zo dňa 10.12.2014, ktorý bol účinný až v roku 2016 a to konkrétne nariadenie vlády SR č. 36/2015 Z.z., ktoré novelizovalo nariadenie vlády SR č. 122/2016 Z.z. účinné od 15.03.2016. 34. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaný založil na tom skutkovom základe, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 3 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z., pretože platby boli poskytnuté aj na kravy určené na produkciu mäsa, čo je v rozpore s platnou legislatívou EÚ. Podotkol, že cieľom podpory bolo jednoznačne kompenzovať špecifické nevýhody, ktoré postihujú poľnohospodárov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov. 35. V konaní bolo nesporné, že podpora bola žalobcovi priznaná podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 488/2000 Z.z., ako podpora na dojnice a to s cieľom podľa čl. 68 ods. 1, písm. b) nariadenia Rady (ES) č.73/2009 kompenzovať špecifické nevýhody, ktoré postihujú poľnohospodárov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov. Žalovaný v rozhodnutí argumentoval, že za dojnicu sa považuje samica hovädzieho dobytka vhodná na produkciu mlieka, ktorá sa aspoň raz otelila. Ostatné kategórie hovädzieho dobytka, t.j. jalovice, teľatá, dojčiace kravy a hovädzí dobytok mäsového typu, nie sú oprávnené na poskytnutie predmetnej platby. Následnou kontrolou bolo zistené, že podpora bola poskytnutá aj na 3 ks zvierat určené na produkciu mäsa a nie na kategóriu kráv určenú na produkciu mlieka, potom možno uzavrieť, že žalovaný správne postupoval, keď uložil povinnosť žalobcovi vrátiť alikvotnú sumu vo výške 1.204,32 eura v zmysle § 9 nariadenia vlády č. 488/2010 Z.z. ako neoprávnenú platbu. Súd s poukazom na uvedené, tvrdenie žalobcu o retroaktivite nariadenia vlády SR č. 36/2015 Z.z. v procese rozhodovania správneho orgánu v preskúmavanej veci vyhodnotil ako nedôvodné. 36. Výsledky vykonanej kontroly odôvodňujú postup správnych orgánov v otázke vzniku neoprávnených platieb ako správny a to aj s poukazom na čl. 80 nariadenia komisie (ES) č. 1122/2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 tak, že ak dôjde k neoprávnenej platbe, poľnohospodár vráti predmetnú sumu s úrokmi vypočítanými v súlade s odsekom 2. Nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že by v priebehu rozhodovania žalovaný mal aplikovať v danej veci č. l. 80 ods. 3 nariadenia komisie č. 1122/2009, pretože konanie zo strany správneho orgánu spočívajúce v tom, že platba bola vykonaná v dôsledku chyby príslušného orgánu, alebo iného orgánu, preukázané nebolo. V tejto súvislosti súd dodáva, že aj v odôvodnení rozhodnutia PPA č. 500/1056/16058/2014 zo dňa 10.12.2014 o schválení poskytnutia platby na dojnice žalobcovi sa uvádza, že v súlade s čl. 80 NK (ES) č. 1122/2009, ak dôjde k neoprávnenej platbe, žiadateľ vráti predmetnú sumu s úrokmi vypočítanými v súlade s týmto nariadením. Súd sa preto stotožnil s tvrdením žalovaného, že príjemca si má byť vedomý rizika, že pri nedodržaní podmienok bude musieť platby vrátiť späť poskytovateľovi. 37. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca už nie je povinný vrátiť časť poskytnutej platby, pretože uvedenú sumu PPA jednostranným právnym úkonom započítala v zmysle čl. 28 vykonávacieho nariadenia komisie EÚ č. 908/2014. Preto žalovaný konštatoval, že pohľadávka, ktorá vyplývala z napadnutého rozhodnutia z dôvodu porušenia finančnej disciplíny v sume 1.204,32 eura, vzájomným započítaním pohľadávok zanikla, pričom započítanie pohľadávok inicioval sám žalobca ešte pred tým, než PPA oznámila písomne žalobcovi uskutočnenie vzájomného započítania pohľadávok zo dňa 29.11.2016. 38. Potom argument žalobcu uvádzaný v replike, že žalobca akceptuje, že len do ukončenia sporu medzi žalobcom a PPA suma nezrovnalostí vo výške 2.542,46 eura mu bude PPA zadržaná, v ktorej sume je aj daná nezrovnalosť 1.204,32 eura, súd považoval za účelový a neopodstatnený vzhľadom na následné započítanie vzájomných pohľadávok. 39. Z administratívneho spisu nesporne vyplýva, že žalobca prejavil vôľu smerujúcu k započítaniu vzájomných pohľadávok, a to listom žalobcu zo dňa 12.11.2016 doručený PPA dňa 15.11.2016, v ktorom oznámil PPA, že z dôvodu jej nečinnosti spočívajúcej v nevykonaní zápočtu pohľadávok a záväzkov, ktoré bližšie špecifikoval, vrátane sumy 1.204,32 eura, vykonal jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok. 40. V tejto súvislosti krajský súd zastáva názor, že tým, že sám žalobca súhlasil so vzájomným započítaním pohľadávok, prejavil vôľu smerujúcu k zániku jeho povinnosti spojenej so zaplatením sumy 1.204,32 eura PPA a teda možno uzavrieť, že týmto právnym úkonom vlastne žalobca potvrdil, že pohľadávku PPA vo výške 1.204,32 eura akceptoval a považoval za platnú pohľadávku. 41. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto ako neprípustnú odmietnuť, prípadne konanie zastaviť z dôvodu, že odpadol predmet konania, nakoľko došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok. Súd v tejto súvislosti uvádza, že vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca si svoje subjektívne práva uplatnil a to predmetnou žalobou, krajský súd zastáva právny názor, že v dôsledku tejto skutočnosti nie je možné zastaviť správne konanie a odmietnuť súdnu ochranu, pretože jej primárny obsah založený na možnosti zrušenia nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia, sa tým dostáva do sekundárnej podoby, ktorej podstatou je vytvorenie základu pre prípadnú náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. 42. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu s poukazom na ust.§ 190 SSP zamietol. 43. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.