Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/340/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202754 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016202754.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: HASCO, s.r.o., so sídlom Kapitulská 10, Banská Bystrica, IČO: 31 586 406, zastúpený Mgr. Martinom Štoffom, advokátom, so sídlom Stoličková 4, Banská Bystrica, IČO: 41 524 322, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 2016-23203/42701:1-Sekr. zo dňa 17.10.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, sekcia regionálneho školstva ako príslušný orgán dozoru (ďalej len „správny orgán"), podľa § 14 ods. 6 písm. b) v spojení s § 16 ods.1 zák.č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o štátnej správe v školstve), rozhodnutím č. 2016-16135/34206:7-10H0 zo dňa 17.08.2016, nezaradil do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky Súkromnú školskú jedáleň HASCO, Jegorovova 7, Banská Bystrica, s termínom začatia činnosti od 01.09.2016. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca rozklad, o ktorom žalovaný rozhodnutím č. 2016-23203/42701:1-Sekr. zo dňa 17.10.2016 rozhodol tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. II. Žaloba. 3. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.12.2016, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím ako nezákonné zrušiť, nakoľko mal zato, že boli formalistické a nepresvedčivo odôvodnené. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán porušili ústavnú povinnosť vyplývajúcu z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a neoprávnene zasiahli do práva na súdnu a inú právnu ochranu žalobcu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorý garantuje zákonný a predvídateľný postup správnych orgánov pri rozhodovaní, ale tiež povinnosť rozhodnutie náležíte odôvodniť a vyargumentovať. 4. Žalobca uviedol, že predložil dňa 10.05.2016 žalovanému žiadosť o zaradenie Súkromnej školskej jedálne HASCO, Jegorovova 7, Banská Bystrica, do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, ktorú doplnil na výzvu žalovaného v súlade s § 21 ods. 5 zákona o štátnej správe v školstve, o názov školskej jedálne a preložil vyjadrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Banská Bystrica zo dňa 20.06.2016. 5. Prvostupňový správny orgán nezaradil Súkromnú školskú jedáleň HASCO, Jegorovova 7, Banská Bystrica, do siete škôl a školských zaradení Slovenskej republiky s odôvodnením, že „ak by sa jedlá a nápoje mali len pripravovať, jedáleň by už nebola jedálňou (jedlá a nápoje by sa v nej nekonzumovali), ale „výrobňou". Zo slovného spojenia „na prípravu, výdaj, konzumáciu" vyplýva, že všetky tieto činnosti musia byť vykonávané kumulatívne. V opačnom prípade by bolo v zákone uvedené „na prípravu, výdaj alebo konzumáciu". Z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že „školská jedáleň, v ktorej by sa jedlá a nápoje iba pripravovali, by nemohla plniť svoje hlavné poslanie, ktorým je podľa školského zákona stravovanie detí a žiakov počas ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení." A v ďalšom „činnosť školskej jedálne podľa § 140 zák.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (ďalej len „školský zákon“) nie je živnosťou. To znamená, že v určitom priestore označenom ako prevádzkareň na účely vykonávania živnosti (pohostinská činnosť) nemožno súčasne vykonávať činnosť, ktorá nie je živnosťou (školská jedáleň)." 6. Súkromná školská jedáleň nebola zaradená do siete školských zariadení, pretože podľa správneho orgánu, nemožno zaradiť do siete súkromnú školskú jedáleň len na účely prípravy jedál a nápojov pre stravníkov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení. Odvolací orgán v namietanom rozhodnutí uvádza, že „nemožno zaradiť do siete školu alebo školské zariadenie, keď žiadosť síce spĺňa procesné ustanovenia zák.č. 596/2003 Z.z., ale nespĺňa hmotnoprávne normy ustanovené školským zákonom. Nemožno do siete zaradiť ako školskú jedáleň takú prevádzku, ktorá nespĺňa hmotnoprávne znaky školskej jedálne (§ 140 školského zákona). Prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podľa § 140 ods. 1 školského zákona sa školská jedáleň zriaďuje na prípravu, výdaj a konzumáciu jedál a nápojov, a že všetky tieto znaky školskej jedálne musia byť splnené kumulatívne." 7. Podľa názoru žalobcu, takýto názor pre nezaradenie súkromnej školskej jedálne do siete školských zariadení je nesprávny a nemá oporu v zákone. Podľa § 139 školského zákona, zariadeniami školského stravovania sú školská jedáleň (§ 140 školského zákona) a výdajná školská jedáleň (§ 141 školského zákona). Kým školská jedáleň môže byť zariadenie určené aj na prípravu jedál a nápojov pre stravníkov, vo výdajnej školskej jedálni sa jedlo a nápoje nepripravujú, ale len vydávajú. Z uvedeného vyplýva, že školský zákon predpokladá, že jedlá a nápoje sa pripravujú v jednom zariadení a konzumujú v inom zariadení. Ak školský zákon predpokladá výdajnú školskú jedáleň, v nej vydávané jedlá sa musia niekde pripravovať. S týmto tvrdením sa prvostupňový správny orgán ani odvolací orgán nevysporiadali, opomenuli ustanovenia týkajúce sa výdajnej školskej jedálne a v odôvodnení rozhodnutí sa bez ďalšieho obmedzili len na ustanovenia týkajúce sa školskej jedálne podľa § 140 školského zákona. 8. Žiadne z ustanovení školského zákona nevylučuje, aby sa zriadila školská jedáleň, ktorá bude určená na prípravu a výdaj jedál a nápojov pre žiakov a zamestnancov škôl a školských zariadení, bez toho, aby sa priamo v školskej jedálni jedlá aj nápoje konzumovali. V tejto súvislosti žalobca poukázal na vykonávaciu vyhlášku Ministerstva školstva SR č. 330/2009 Z.z. o zariadení školského stravovania, ktorá v § 2 ods. 1 demonštratívne vypočítava činnosti, ktoré sa realizujú v zariadeniach školského stravovania. Podľa tejto vyhlášky, ak stravovanie detí a žiakov nie je možné zabezpečiť prostredníctvom zariadenia školského stravovania, môžu tieto služby poskytovať školské bufety na základe zmluvy uzatvorenej medzi zriaďovateľom školy alebo školského zariadenia a prevádzkovateľom školského bufetu. Preto tvrdenie žalovaného, že „žalobca žiada zaradiť do siete školských zariadení niečo, čo nie je školskou jedálňou", je neopodstatnené a ničím nepodložené. Ide o extrémne reštriktívny výklad príslušných ustanovení školského zákona a vykonávacej vyhlášky, pričom chýba zdôvodnenie, prečo žalovaný aplikuje len § 140 školského zákona a nie aj § 141 školského zákona a prečo neberie do úvahy zmysel zákona. 9. Podľa žalobcu žiadne ustanovenie školského zákona nezakazuje zriadiť školskú jedáleň v priestoroch, v ktorých už účastník konania prevádzkuje živnosť „Jedáleň Fatra", preto nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že to zakazuje živnostenský zákon v ust. § 3 ods. 2 písm. z) živnostenského zákona, podľa ktorého prevádzkovanie školskej jedálne nie je živnosťou a tak nemožno živnostenskú prevádzkareň zároveň využiť ako neživnostenskú prevádzku školskej jedálne. Žalobca odkázal na ust. § 139 ods. 1 školského zákona z ktorého vyplýva, že zariadenia školského stravovania neuskutočňujú výchovu a vzdelávanie, ale zabezpečujú školské stravovanie, ktorého účelom je výroba, konzumácia, odbyt jedál a nápojov a takáto činnosť nepatrí medzi tie, ktoré nie sú živnosťou. Nie je preto zrejmé, ako žalovaný dospel k záveru, že by živnostenský zákon neumožňoval zriadenie výdajnej školskej jedálne v už existujúcej prevádzke, keď táto spĺňa všetky hygienické predpoklady na prípravu jedál pre žiakov súkromnej základnej školy. Pričom priamo školský zákon umožňuje, aby školská jedáleň ako aj výdajná školská jedáleň poskytovali svoje služby aj iným osobám ako žiakom a zamestnancom škôl (§ 140 ods. 3 a § 141 ods. 3 školského zákona). Zákon nevymedzuje, ktorá z činností školskej jedálne má prevažovať, takže nevylučuje situáciu, že väčšina stravníkov môžu byť iné osoby ako deti, žiaci a zamestnanci školy. 10. Námietku žalobcu, že žalovaný pri rozhodovaní o zaradení do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky zohľadňuje miestne a regionálne požiadavky, medzi ktoré (v demonštratívne uvedenom výpočte) sa uvádzajú aj priestorové a materiálno-technické zabezpečenie škôl a školských zariadení (§ 16 ods. 7 školského zákona), žalovaný vôbec nevyhodnotil. 11. Podľa žalobcu, rozhodnutie žalovaného vychádza z neprimerane reštriktívnej interpretácie školského zákona ako aj zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Všetky požiadavky pre školské jedálne žalobca splnil, čo potvrdzuje aj vyjadrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Banská Bystrica z 20.06.2016. 12. V závere žalobca uviedol, že žalovaný sa nezaoberal dostatočne každou vecou a každým tvrdením žalobcu, ktoré je podstatné pre rozhodnutie, čím postupoval v rozpore s ust. § 3 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. III. Vyjadrenie žalovaného. 13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 12.04.2017, doručeným súdu dňa 19.04.2017 s tým, že sa nestotožňuje so skutočnosťami uvádzanými v žalobnom návrhu a má zato, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. 14. Na účely školského stravovania sa uplatňujú ust. § 139 až §141 školského zákona. S tvrdením žalobcu, „že podľa žalovaného, žalobca žiada zaradiť do siete školských zariadení niečo čo nie je školskou jedálňou je neopodstatnené a ničím nepodložené. Je výsledkom extrémne reštriktívneho výkladu príslušných ustanovení školského zákona a jeho vykonávacej vyhlášky, pričom však žalovaný nijako nezdôvodnil, prečo aplikuje takýto zužujúci výklad.“, sa žalovaný nestotožňuje a má zato, že jeho tvrdenia boli dostatočne podložené zákonom a dostatočne zdôvodnené. 15. Žalovaný poukázal na Dôvodovú správu k školskému zákonu, v ktorej je explicitne uvedené, že ust. § 139 až §141 školského zákona určujú zariadenia školského stravovania, ktoré zabezpečujú školské stravovanie detí, žiakov a iných osôb. Zriaďujú sa na výrobu, konzumáciu a odbyt jedál a nápojov. Z uvedeného vyplýva, že žiadny iný subjekt stravovanie detí a žiakov počas ich pobytu v škole nemôže zabezpečovať. Ust. § 141 ods. 1 školského zákona definuje výdajnú školskú jedáleň, ktorá je zriadená na výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení s tým, že výdajná jedáleň zabezpečuje dodávku stravy, ktorá je do výdajnej školskej jedálne dodávaná zo školskej jedálne. Ak by bolo možné do výdajnej školskej jedálne dodávať stravu pre účely stravovania detí a žiakov aj z iných zariadení poskytujúcich stravovanie, špecifikáciu v závere druhej vety tohto ustanovenia, by zákonodarca neuviedol. 16. V ďalšom žalovaný uviedol, že podľa všeobecne záväzných právnych predpisov pre oblasť školského stravovania sa označenie „školská jedáleň“ vzťahuje iba na účelové zariadenie školského stravovania podľa § 140 školského zákona. Školská jedáleň sa zriaďuje na účely v zmysle § 140 školského zákona a zo školskej jedálne je možné v zmysle školského zákona dodávať stravu do výdajnej školskej jedálne. Školskú výdajnú jedáleň nemožno zaradiť do siete škôl a školských zariadení i keď žiadosť spĺňa procesné podmienky zákona o štátnej správe v školstve, keďže žiadosť nespĺňa hmotnoprávne podmienky ustanovené školským zákonom (nie je školskou jedálňou podľa §140 školského zákona). IV. Replika žalobcu. 17. V replike zo 17.05.2017, doručenej súdu dňa 19.05.2017, žalobca zdôraznil, že podstatou správnej žaloby je výklad pojmu „školská jedáleň“ v zmysle školského zákona a zákona o štátnej správe v školstve. 18. Žalovaný tak ako v administratívnom správnom konaní, ani vo vyjadrení k žalobe presvedčivo neodôvodnil, prečo by Súkromná školská jedáleň HASCO nemohla byť zaradená do siete školských zariadení. 19. Žalobca poukázal na znenie ust. § 140 ods. 1, ods. 4 a ods.5 školského zákona s tým, že zákon nechápe pod pojmom „školská jedáleň“ výlučne také zariadenie, ktoré musí kumulatívne spĺňať všetky funkcie uvedené v ust. § 140 t.j. prípravu, výdaj, konzumáciu. V zákone nie sú jednotlivé činnosti školskej jedálne spojené spojkou „a“, ale len čiarkou. Žiadne z ustanovení školského zákona nevylučuje, že by bolo možné zriadiť školskú jedáleň, ktorá bude určená na prípravu a výdaj jedál a nápojov pre žiakov a zamestnancov škôl a školských zariadení bez toho, aby sa priamo v školskej jedálni jedlá aj nápoje konzumovali. Takýto výklad, ktorý by vyžadoval kumulatívne splnenie všetkých funkcií uvedených v § 140 je podľa žalobcu veľmi reštriktívny a žalovaný ho ani náležíte neodôvodnil. Podľa žalobcu, školská jedáleň, ktorá je v zmysle školského zákona jediným subjektom oprávneným dodávať stravu do výdajnej školskej jedálne, bude vo vzťahu k výdajnej školskej jedálni vždy spĺňať len funkciu prípravného miesta a nebude slúžiť na konzumáciu tohto jedla. V tomto vzťahu je jedáleň len „výrobňou“ a neplní kumulatívne všetky funkcie vyjadrené v § 140 školského zákona. 20. Výklad, ktorý aplikoval žalovaný, považuje žalobca za formalistický a popierajúci podstatu veci, ktorou je podávať deťom alebo žiakom navštevujúcich výdajnú školskú jedáleň kvalitné jedlo, spĺňajúce zákonom definované hygienické, kvalitatívne a kvantitatívne štandardy. Žalobca splnil všetky limity a požiadavky, ktoré školský zákon a zákon o štátnej správe v školstve stanovujú pre školské jedálne a potvrdzuje to aj stanovisko príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktoré bolo žalobcom predložené. 21. Žalobca dal do pozornosti správneho súdu uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 142/2015 z 10.03.2015, v zmysle ktorého „Ústavný súd už v súvislosti s posudzovaním interpretácie zákonov, hoci v inom kontexte, vyslovil, že všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov (I. ÚS 306/2010). Interpretácia zákona však nemôže popierať účel a zmysel právnej úpravy a vo svojich dôsledkoch reštriktívne zasahovať do základných práv a slobôd, ktorých rešpektovanie je súčasťou základných princípov právneho štátu.“ 22. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 6Sžf/79/2013, kde konštatoval „Priorite ústavne súladného výkladu venoval vo svojej judikatúre značnú pozornosť aj Ústavný súd SR vo svojich nálezoch. Ústavný súd SR k výkladu práva vyslovil svoj názor napr. aj v náleze sp.zn. III. ÚS 341 /07, v ktorom konštatoval: „Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade aplikácie ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (článok 152 ods. 4 Ústavy SR). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.“ 23. Nález Ústavného súdu Českej republiky PI. ÚS 33/97, ktorý sa vyjadril v prospech trendu, kedy je pred gramatickým výkladom zákona uprednostňovaná metóda jeho teleologického výkladu. Český Ústavný súd uvádza: „Naprosto neudržitelným momentem používání práva je jeho aplikace, vycházející pouze z jeho jazykového výkladu. Jazykový výklad predstavuje pouze prvotní priblížení se k aplikované právni norme. Je pouze východiskem pro objasnení a ujasnení si jejího smyslu a účelu (k čemuž slouží i rada dalších postupu, jako logický a systematický výklad, výklad ratione legis atd.) Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvédomující si, a to buď úmyslné, nebo v dôsledku nevzdelanosti, smysl a účel právni normy, činí z práva nástroj odcizení a absurdity.“ V. Administratívne konanie. 24. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca doručil dňa 10.05.2016 žalovanému žiadosť o zaradenie Súkromnej školskej jedálne HASCO, Jegorovova 7, Banská Bystrica, do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky. Keďže vykazovala nedostatky, rozhodnutím č. 2016-16135/22446:2-100B z 20.05.2016, žalovaný prerušil konanie a vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov podania. Podaním doručeným žalovanému dňa 27.06.2016 žalobca doplnil svoju žiadosť o požadované listiny, medzi ktorými bolo stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Banská Bystrica. 25. Zo stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Banská Bystrica č. A/2016/01973 z 20.06.2016, ktoré bolo vydané pre posúdenie zaradenia predmetnej súkromnej výdajnej školskej jedálne do siete škôl a školských zariadení podľa zákona o štátnej správe v školstve súd zistil, že v už existujúcej prevádzke „Jedáleň Fatra“, Jegorovova 37 v Banskej Bystrici, podľa § 26 zák.č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, predmetné priestory vyhovujú hygienickým požiadavkám a spĺňajú podmienky pre zabezpečovanie stravovania detí Súkromnej základnej školy. Súkromná školská jedáleň bude pre svoju činnosť v predmetnej prevádzke využívať vyčlenené časti - samostatne stavebne oddelený priestor určený na uloženie prepravných termonádob a prepravných boxov s umývacím drezom a dva samostatné pracovné stoly na prípravu a dokončenie prác pred odvozom hotových jedál do výdajnej školskej jedálne. Jedáleň Fatra v súčasnosti, aj v budúcnosti bude naďalej zabezpečovať stravovanie zamestnancov iných organizácií a realizovať rozvoz jedál pre individuálnych stravníkov v meste Banská Bystrica. 26. Keďže žalobca nedoručil všetky požadované doklady, žalovaný listom z 20.07.2016 doručil žalobcovi výzvu pred vydaním rozhodnutia, v ktorej opäť vyzval žalobcu na predloženie dokladu inšpektorátu práce a poukázal na obsah termínu školská jedáleň, ktorej primárnym cieľom ako školského zariadenia je stravovanie žiakov a zamestnancov školy, čo nevylučuje možnosť stravovania aj iných fyzických osôb so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Zároveň upriamil pozornosť na predložený doklad Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Banská Bystrica č. A/2016/01973 z 20.06.2016, v zmysle ktorého sa posudzoval len priestor na výrobu jedál a nie za účelom stravovania detí a žiakov. 27. Žalobca dňa 25.07.2016 doručil žalovanému potvrdenie inšpektorátu práce a podaním doručeným žalovanému dňa 09.08.2016 sa vyjadril k podkladom rozhodnutia. Poukázal na zariadenia školského stravovania ktorými sú školská jedáleň a výdajná školská jedáleň s tým, že školská jedáleň je určená na prípravu jedál a nápojov pre stravníkov a výdajná školská jedáleň je určená len na vydávanie jedál, čím zákon predpokladá, že jedlá pre výdajnú školskú jedáleň sa musia niekde pripravovať. Školská jedáleň a výdajná školská jedáleň podľa školského zákona, môžu poskytovať služby aj iným osobám ako žiakom a zamestnancom škôl (§140 ods.3 a § 141 ods.3 školského zákona). Všetky požiadavky pre školské jedálne určené školským zákonom, zákonom o štátnej správe v školstve a vykonávacou vyhláškou Ministerstva školstva SR č. 330/2009 Z.z. o zariadení školského stravovania, žalobca splnil, čo potvrdzuje stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Banská Bystrica z 20.06.2016, preto i s odkazom na čl. 2 ods.3 Ústavy SR, neexistuje dôvod, pre ktorý by nemohla byť zákonne zriadená predmetná súkromná školská jedáleň. 28. Následne správny orgán rozhodnutím č. 2016-16135/34206:7-10H0 zo dňa 17.08.2016 vydal prvostupňové rozhodnutie, ktoré v spojení s druhostupňovým rozhodnutím o rozklade, je predmetom súdneho prieskumu. VI. Právne posúdenie žaloby. 29. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 30. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 33. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 34. Podľa § 1 písm. a) zák.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), tento zákon ustanovuje princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie, ukončovanie výchovy a vzdelávania, poskytovanie odbornej výchovno-poradenskej a terapeuticko- výchovnej starostlivosti. 35. Podľa § 1 písm. d) zák.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), tento zákon ustanovuje sústavu škôl a školských zariadení. 36. Podľa § 139 ods.1 zák.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), zariadenia školského stravovania zabezpečujú školské stravovanie. Zariadenia školského stravovania sa zriaďujú na výrobu, konzumáciu a odbyt jedál a nápojov. 37. Podľa § 139 ods.2 zák.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), zariadenia školského stravovania sú: a) školská jedáleň, b) výdajná školská jedáleň. 38. Podľa § 140 ods.1 zák.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), školská jedáleň sa zriaďuje na prípravu, výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení. 39. Podľa § 140 ods.3 zák.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), stravníkom v školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a školských zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva sa môžu v školskej jedálni stravovať aj iné fyzické osoby. 40. Podľa § 140 ods.4 zák.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), školská jedáleň pripravuje a poskytuje jedlá a nápoje pre stravníkov podľa odporúčaných výživových dávok, materiálno- spotrebných noriem a receptúr pre školské stravovanie podľa vekových skupín stravníkov vydaných ministerstvom školstva a s možnosťou využitia receptúr charakteristických pre príslušnú územnú oblasť, zásad pre zostavovanie jedálnych lístkov a finančných podmienok na nákup potravín, ktoré uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka. 41. Podľa § 140 ods.6 zák.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), školská jedáleň je školské zariadenie s jednozmennou prevádzkou; ak je zriadená pri školách alebo školských zariadeniach s celodennou prevádzkou alebo nepretržitou prevádzkou, je školským zariadením s celodennou prevádzkou. 42. Podľa § 140 ods.7 zák.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), školská jedáleň môže pripravovať jedlá a nápoje podľa odseku 4 pre viac výdajných školských jedální. 43. Podľa § 141 ods.1 zák.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), výdajná školská jedáleň sa zriaďuje na výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení. Výdajná školská jedáleň zabezpečuje hygienicky vyhovujúce a po stránke hmotnosti zodpovedajúce rozdeľovanie jedál a nápojov; môže aj dokončovať príslušnú technologickú úpravu dodávaných polotovarov, jedál a nápojov zo školskej jedálne. 44. Podľa § 141 ods.1 zák.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), stravníkom vo výdajnej školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a školských zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva sa môžu v nej stravovať aj iné fyzické osoby. 45. Podľa § 142 zák.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtov zamestnancov, kontroly kvality podávaných jedál, materiálno- technické zabezpečenie školských jedální, podrobnosti o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch. 46. Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 330/2009 Z.z. o zariadení školského stravovania, táto vyhláška ustanovuje spôsob organizácie a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtov zamestnancov, kontroly kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální a podrobnosti o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch. 47. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 330/2009 Z.z., v zariadeniach školského stravovania podľa § 139 až 141 zákona sa zabezpečuje najmä a) zdravá výživa detí a žiakov v čase ich pobytu v školách alebo školských zariadeniach, b) diétne stravovanie detí a žiakov v čase ich pobytu v školách alebo školských zariadeniach, c) stravovanie detí a žiakov zúčastňujúcich sa na výchovno-vzdelávacích aktivitách alebo športových aktivitách organizovaných v rámci súťaží, olympiád alebo prehliadok, d) celospoločenské programy podpory zdravia, e) stravovanie zamestnancov škôl alebo školských zariadení, f) poskytovanie stravovania bývalým zamestnancom škôl alebo školských zariadení, ktorí v škole alebo školskom zariadení pracovali do odchodu do dôchodku, a iným fyzickým osobám, g) stravovanie detí a žiakov a zamestnancov škôl alebo školských zariadení počas školských prázdnin, ktorí sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacích aktivitách. 48. Podľa § 3 ods. 5 vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 330/2009 Z.z., organizáciu v školskej jedálni upravuje prevádzkový poriadok, ktorého obsahom je najmä a) prihlasovanie a odhlasovanie odberu jedál a nápojov, b) harmonogram výdaja jedál a nápojov, c) pedagogický dozor nad deťmi a žiakmi počas výdaja a konzumácie jedál a nápojov, d) zabezpečenie diétneho stravovania detí a žiakov vrátane nosenia stravy pre deti a žiakov, u ktorých podľa posúdenia ošetrujúceho lekára zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie s uvedením spôsobu manipulácie a vydávania jedál, e) uskutočnenie celospoločenských programov podpory zdravia, f) zabezpečenie hygienického režimu a určenia sanitácie aj počas školských prázdnin, g) spôsob nakladania s odpadom. 49. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 330/2009 Z.z., výdajná školská jedáleň zabezpečuje výdaj jedál podľa a) materiálno-spotrebných noriem pre školské stravovanie, receptúr pre diétne stravovanie a receptúr, ktoré charakterizujú príslušnú územnú oblasť pri dokončovaní príslušnej technologickej úpravy dodávaných jedál a nápojov, b) odporúčaných výživových dávok podľa vekových kategórií stravníkov, c) hygienických požiadaviek a zásad správnej výrobnej praxe, 2) d) hygienických požiadaviek na prácu s potravinami pri zabezpečovaní celospoločenských programov 1) s účasťou detí alebo žiakov škôl alebo školských zariadení na príprave ovocia a zeleniny na ich konzumáciu pri zabezpečení pedagogického dozoru. 50. Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 330/2009 Z.z., pri organizácii výdajnej školskej jedálne sa postupuje podľa § 3 ods. 5. 51. Podľa § 8 vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 330/2009 Z.z., zariadenie školského stravovania určuje počet prevádzkových zamestnancov podľa počtu prijatých stravníkov na odber hlavných jedál alebo doplnkových jedál pri jednozmennej prevádzke zariadenia školského stravovania alebo celodennej prevádzke zariadenia školského stravovania. Odporúčaný počet prevádzkových zamestnancov pre školskú jedáleň je uvedený v prílohe č. 2 a 3 a odporúčaný počet prevádzkových zamestnancov pre výdajnú školskú jedáleň je uvedený v prílohe č. 4. VII. Závery správneho súdu. 52. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorých do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky nebola zaradená súkromná školská jedáleň HASCO, Jegorovova 37, Banská Bystrica. Spornou bola otázka, či existujúca „Jedáleň Fatra“ na Jegorovovej 37 v Banskej Bystrici, môže byť podľa § 139 až § 141 školského zákona v spojení s vyhláškou Ministerstva školstva SR č. 330/2009 Z.z., zaradená do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky ako súkromná školská jedáleň HASCO, Jegorovova 7, Banská Bystrica a výklad pojmov školská jedáleň a výdajná školská jedáleň. 53. Výsostným zákonným predpisom, ktorý súd pre súdny prieskum aplikoval, je školský zákon v spojení s vyhláškou Ministerstva školstva SR č. 330/2009 Z.z.. Školský zákon v § 139 ods. 2 jednoznačne definuje čo sú zariadenia školského stravovania (školská jedáleň a výdajná školská jedáleň), keď vzápätí v § 140 ods. 1 upravuje účel a zameranie školskej jedálne a v § 141 ods. 1 upravuje účel a zameranie výdajnej školskej jedálne. 54. Žalovaný svoje rozhodnutie oprel o esenciálne skutočnosti v spojení o príslušné zákonné ustanovenia a síce, že poslaním školského stravovania je zabezpečenie školského stravovania prostredníctvom zákonných možností a to formou školskej jedálne alebo výdajnej školskej jedálne. Školská jedáleň zabezpečuje prípravu jedál, výdaj jedál a konzumáciu jedál a nápojov komplexne za účelom zabezpečenia školského stravovania. Školská jedáleň môže zabezpečiť výrobu, prípravu jedla a nápoje aj pre výdajné školské jedálne (§ 140 ods. 7 školského zákona), pričom následne zákonodarca v § 141 ods.1 školského zákona nadviazal a zadefinoval účel výdajnej školskej jedálne (výdaj, konzumácia jedál a nápojov pre stravníkov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení). Z uvedenej konštrukcie zákona je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu nebolo, aby školská jedáleň jedlá len vyrábala a pripravovala (takýto výklad odporuje zmyslu a naplneniu školskej jedálne, pričom takáto služba sa dá zabezpečiť inými zákonnými spôsobmi), na to by nemusela byť školským zariadením tak, ako je vymedzená v zákone (§ 139 školského zákona). A rovnako nebolo úmyslom zákonodarcu, aby výdajná školská jedáleň zabezpečovala výrobu a prípravu jedál, ale aby jedlá vyrobené a dodané zo školskej jedálne, vydala na konzumáciu. 55. Z obsahu administratívneho spisu a predovšetkým zo stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Banská Bystrica č. A/2016/01973 z 20.06.2016, špecifikovaný v odseku 25. tohto rozhodnutia je nepochybné, že žalobca mal úmysel zabezpečovať výrobu a prípravu jedál, ich uloženie do termonádob a boxov s následným odvozom do výdajnej školskej jedálne. Podľa názoru súdu tak, ako uviedol i správny orgán v svojom rozhodnutí, takáto forma zabezpečenia školského stravovania, t.j. výroba a príprava jedla v školskej jedálni, bez konzumácie, nemá oporu v zákone. Úmyslom zákonodarcu bolo primárne zabezpečiť stravovanie detí a žiakov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení, zamestnancov škôl a školských zariadení a len okrajovo zákonodarca vymedzil iné fyzické osoby s možnosťou stravovania v školskej jedálni, čo podmienil súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva. 56. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, správny súd s poukazom na vyššie uvedené v odsekoch 54. a 55. tohto rozhodnutia, vyhodnotil ako nedôvodnú. Bolo by kontraproduktívne, aby sa správny orgán zaoberal aj výkladom podmienok výdajnej školskej jedálne, keď žiadosť žalobcu sa týkala zaradenia súkromnej školskej jedálne, ktorú zákon nepochybne a nezameniteľne definuje. 57. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný správny orgán sa s námietkou dostatočne vecne a právne vysporiadal. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že výklad ust. § 139 až § 141 školského zákona je treba vykladať vo vzťahu k účelu zákona a úmyslu zákonodarcu, t.j. zabezpečiť primárne zdravé a kontrolované stravovanie detí a žiakov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení. Za účelom realizácie školského zákona bola prijatá vyhláška Ministerstva školstva SR č. 330/2009 Z.z.. Preto je tu dôležitá zákonodarcom upravená kontinuita pri formulácii školskej jedálne, ktorá sa zriaďuje na prípravu, výdaj, konzumáciu jedál a nápojov. Podľa názoru súdu ide o kumulatívne spojenie všetkých výkonov, nakoľko, vzhľadom na vyššie uvedené, ide o logickú príčinnú súvislosť medzi prípravou, výdajom a konzumáciu jedál v školskej jedálni. Uvedený právny názor vyslovil i žalovaný v svojom rozhodnutí. 58. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, v rozpore s obsahom a účelom zákona. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že školská jedáleň v zmysle § 140 školského zákona sa zriaďuje na prípravu, výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov (detí a žiakov) v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení, takže zriadiť školskú jedáleň v priestoroch, v ktorých už žalobca prevádzkuje „Jedáleň Fatra“, je absolútne mimo premis zákona. Takáto školská jedáleň nemôže byť školským zariadením (§ 139 ods.2 školského zákona). 59. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 10. tohto rozhodnutia, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko podľa názoru správneho súdu, uvedená námietka nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť rozhodnutie žalovaného, dôvody pre ktoré žalovaný správny orgán žiadosti nevyhovel. 60. K ústavným povinnostiam, ktoré žalobca vymedzil a sú uvedené v odseku 3. tohto rozhodnutia, súd odkazuje aj na článok 1 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že základom interpretácie a aplikácie toho článku ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnú premisu materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva, čo znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyslovil v nálezoch (sp.zn. ÚS 17/1999 z 22.09.1999 zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; sp.zn. I. ÚS 44/1999 z 13.10.1999 zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382; sp.zn. I. ÚS 54/02 z 13.11.2002 zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002-II.polrok, s.750) ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 Ústavy SR, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané.“ Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. 61. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že správne orgány v konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový stav, svoje rozhodnutia riadne v logických súvislostiach odôvodnili, súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na ich zákonnosť, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. VIII. Trovy konania. 62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 63. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).