Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/159/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201351 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201351.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 81285 Bratislava, proti žalovanej: Národná banka Slovenska, ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava za účasti: SLOVDAN, spol. s r.o., Čečinová 16/A, 821 05 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GUV-1553/2015 zo dňa 28. decembra 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. Ďalšiemu účastníkovi konania súd právo náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Spoločnosť SLOVDAN, spol. s.r.o. (ďalej v texte aj žiadateľ) listom zo dňa 10. novembra 2015 doručeným Národnej banke Slovenska dňa 11. novembra 2015 označeným ako „Žiadosť o výpis verejnej časti zoznamu podľa § 36 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z. z.“ požiadala Národnú banku Slovenska o výpis zo Zoznamu podľa § 36 ods. 1 písm. d) zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len zák. č. 747/2004 Z.z. alebo zákon o dohľade nad finančným trhom) označovaného podľa § 13 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 186/2009 Z.z. alebo zákon o finančnom sprostredkovaní) aj ako „Register" finančných agentov a to konkrétne jeho verejnej časti podľa § 36 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z. zodpovedajúcej: - § 17 ods. 1 písm. 1) zák. č. 186/2009 Z.z. - § 17 ods. l písm. m) zák. č. 186/2009 Z.z. a to pre každého z nasledovných samostatných finančných agentov zvlášť: - F. - I.titulom čoho žiada jemu poskytnúť výpis z verenej časti zoznamu, ktorého obsahom bude: - obchodné meno a IČO každej finančnej inštitúcie, s ktorou má F. C., D. a.s. uzavretú zmluvu podľa § 7 zák. č. 186/2009 Z.z., vrátane dátumu začatia a dátumu ukončenia a platnosti každej takejto zmluvy - obchodné meno a IČO každej finančnej inštitúcie, s ktorou má I. uzavretú zmluvu podľa § 7 zák. č. 186/2009 Z.z., vrátane dátumu začatia a dátumu ukončenia a platnosti každej takejto zmluvy. Požadované informácie žiadal žiadateľ poskytnúť na základe ustanovenia § 36 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z. z. a substitučne aj ako informáciu podľa zákona o prístupe k informáciám. 2. Po preskúmaní podanej žiadosti žiadateľa Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom, rozhodnutím č. ODT-12968/2015 zo dňa 23. novembra 2015 podľa ust. § 18 ods. 2 v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a ust. § 3 ods. 4 posledná veta zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom nevyhovela žiadosti žiadateľa a nesprístupnila informácie požadované žiadateľom na základe jeho žiadosti. 3. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol guvernér Národnej banky Slovenska rozhodnutím č. GUV-1553/2015 zo dňa 28. decembra 2015 tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie (označené ako rozklad) zamietol. 4. Proti rozhodnutiu guvernéra Národnej banky Slovenska č. GUV-1553/2015 zo dňa 28. decembra 2015 podal protest prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č.k. VI/1 Gd 119/16/1000 - 9 zo dňa 4. mája 2016 a navrhol rozhodnutie napadnuté protestom zrušiť a nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Protest odôvodnil skutočnosťou, že záver prvostupňového orgánu nezodpovedá zákonu. Podľa prvostupňového orgánu na informácie požadované žiadateľom, sa vzťahuje ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Za predpis, ktorý sprístupnenie požadovanej informácie v tejto veci zakazuje, prvostupňový orgán považoval ust. § 3 ods. 4 posledná veta zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, podľa ktorého, ak je podľa osobitného predpisu požadovaná informácia súvisiaca s dohľadom nad dohliadanými subjektmi alebo ich činnosťou, povinná osoba ju nesprístupní ani poskytne. 5. Podľa prokurátora nezákonnosť ako prvostupňového, tak aj druhostupňového rozhodnutia spočívala v nesprávnej aplikácii ust. § 3 ods. 3 a ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z., keďže z kontextu týchto zákonných ustanovení je zrejmé, že zákaz sprístupniť informáciu obsiahnutý v poslednej vete ust. § 3 ods. 4 tohto zákona, sa nevzťahuje na Národnú banku Slovenska, ale na tieto orgány a osoby, ktorým už boli informácie sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska (ďalej aj NBS) na určený účel. Prvostupňový orgán ust. § 3 ods. 4 citovaného zákona aplikoval nielen ako vytrhnuté z kontextu, ale i obsahovo a vecne nesprávne. Žalobca svojou žiadosťou v tejto veci neposkytoval súčinnosť NBS pri výkone dohľadu, a preto na posudzovanie a vybavovanie tejto žiadosti nebolo možné aplikovať ustanovenia zákona o súčinnosti pri výkone dohľadu. 6. Prokurátor ďalej v podanom proteste žalovanej vytýkal i nesprávnu aplikáciu ust. § 36 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z., nakoľko uvedené ustanovenie ukladá NBS každému na požiadanie a za úhradu vecných nákladov vyhotoviť a zaslať výpis ním označenej verejnej časti zoznamu, pričom taký výpis obsahuje údaje zapísané vo verejnej časti zoznamu a aktuálne ku dňu vydania výpisu. 7. Podľa prokurátora aj záver žalovanej, v ktorom poukázala na ust. § 17 ods. 2 zák. č.186/2009 Z.z., z ktorého vyvodila, že „pokiaľ NBS údaje zo zoznamu samostatných finančných agentov požadované žiadosti na svojom webovom sídle nezverejňuje, len ich na účely dohľadu nad dohliadanými subjektmi eviduje, nie je potom žiaden právny dôvod na to, aby žiadateľ mal k týmto údajom prístup“, nemá oporu v zákone, pretože nemožno stotožňovať rozsah povinného zverejňovania informácií so sprístupňovaním informácií na žiadosť a navyše nad rámec zákona a hľadať dôvod, ktorý by žiadateľa oprávňoval na prístup k požadovaným informáciám. 8. Guvernér Národnej banky Slovenska za Národnú banku Slovenska (ďalej aj NBS) rozhodnutím č. GUV- 677/2016 zo dňa 8. júna 2016 protestu prokurátora generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č.k. VI/1 Gd 119/16/1000-9 zo dňa 4. mája 2016 nevyhovel. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla, že z porovnania znenia žiadosti žiadateľa, t.j. žalobcu z 10. novembra 2015 o poskytnutie informácií so znením ust. § 17 ods. 2 a § 17 ods. 1 písm. l) a m) zákona č.186/2009 Z.z. je zrejmé, že žalobca požadoval poskytnutie informácií, ktoré objektívne nie sú verejné, ale o ktorých sa žiadateľ mylne domnieva, že sú verejné. Zároveň na základe ustanovení § 17 ods. 1 písm. l) a m) č. 186/2009 Z.z. a ust. § 36 ods. 1 v spojení s § 36 ods. 2 a 4 zákona č. 747/2004 Z.z. je zrejmé, že žiadateľ požadoval informácie týkajúce sa výkonu dohľadu nad samostatnými finančnými agentmi ako dožiadaným subjektmi finančného trhu na základe ustanovení zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade. Na základe ustanovení § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (aj v spojení s § 3 ods. 4 posledná veta zákona č. 747/2004), ktorý ustanovuje, že sprístupneniu nepodliehajú informácie týkajúce sa výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu orgánom verejnej moci (vrátane výkonu NBS) treba konštatovať, že v prípade informácii požadovaných žiadateľom existoval a existuje zákonný dôvod na to, aby žiadateľovi ním požadované informácie neboli sprístupnené. 9. Proti rozhodnutiu guvernéra Národnej banky Slovenska o nevyhovení protestu generálneho prokurátora podal žalobca (žiadateľ o poskytnutie informácie) rozklad (odvolanie), o ktorom rozhodol guvernér Národnej banky Slovenska rozhodnutím č. GUV - 677/2016-2 zo dňa 10. augusta 2016 podľa ust. § 69 ods. 1 až 4 a § 58 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) tak, že rozklad (odvolanie) spoločnosti SLOVDAN, spol. s r.o. zo dňa 23. 6. 2016 zamietol. II. Žaloba 10. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22. júla 2016 domáhal preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia guvernéra Národnej banky Slovenska zo 28. decembra 2015 č. GUV-1553/2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom č. ODT-12968/2015 zo dňa 23. novembra 2015 a odvolanie označené ako rozklad spoločnosti SLOVDAN, spol. s.r.o. zamietnuté. 11. Rozhodnutie žalovanej žiadal preskúmať a zrušiť z dôvodu, že guvernér Národnej banky Slovenska rozhodnutím č. GUV- 677/2016 zo dňa 8. júna 2016 nevyhovel protestu prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č.k. VI/1 Gd 119/16/1000 - 9 zo dňa 4. mája 2016, podanému proti rozhodnutiu žalovanej č. GUV-1553/2015 zo 28. decembra 2015 a protestom napadnuté rozhodnutie nezrušil. 12. Žalobca tvrdí, že prvostupňové rozhodnutie Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom z 23. novembra 2015 č. ODT 12968/2015, ktorým nebolo vyhovené žiadosti spoločnosti SLOVDAN, spol. s r.o. a ním požadované informácie mu neboli poskytnuté a rozhodnutie guvernéra Národnej banky Slovenska z 28. decembra 2015 č. GUV-1553/2015, ktorým v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie potvrdil a zamietol odvolanie spoločnosti SLOVDAN, spol. s r.o., boli podľa jeho názoru vydané v rozpore so zákonom. 13. Uviedol, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Poukázal na ust. § 3 ods. 3 a 4, § 36 ods. 1 a 4 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, §17 ods. 1 a 2 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a na ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ktorými sa podľa jeho názoru Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom, dôsledne neriadil a guvernér Národnej banky Slovenska sa s týmto rozhodnutím stotožnil a porušenie zákona neodstránil. 14. Ustanovenie § 3 zákona č. 747/2004 Z.z. upravuje súčinnosť pri výkone dohľadu, najmä určuje, ktoré orgány a osoby a akým spôsobom sú povinné poskytovať Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť na účely výkonu dohľadu podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Ust. § 3 ods. 3 zákona o dohľade upravuje, ktorým orgánom a osobám je Národná banka Slovenska pri spolupráci v rámci výkonu dohľadu nad dohliadanými subjektmi oprávnená sprístupniť a poskytovať informácie. Ust. § 3 ods. 4 zákona o dohľade upravuje spôsob používania tých informácií orgánmi a osobami, ktoré im už boli sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č.747/2004 Z.z. 15. Zákon týmto orgánom a osobám umožňuje Národnou bankou Slovenska už sprístupnené alebo poskytnuté informácie použiť len na účely vykonávania dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na účely kontroly kvality audítorských služieb a na plnenie iných zákonom ustanovených úloh orgánov a osôb uvedených v ustanovení § 3 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z.z. Orgány a osoby, ktorým Národná banka Slovenska sprístupnila, alebo poskytla informácie, sú povinné tieto informácie utajovať, chrániť pred neoprávneným prístupom, vyzradením, zneužitím, pozmenením, poškodením, zničením, stratou, odcudzením a zachovávať o nich mlčanlivosť. Tieto informácie si orgány a osoby uvedené v ustanovení § 3 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z.z. môžu poskytnúť navzájom výlučne na ten istý účel alebo konanie, na ktoré boli sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska; inak si ich môžu sprístupniť, poskytnúť alebo zverejniť len s predchádzajúcim písomným súhlasom Národnej banky Slovenska. Ak je podľa osobitného predpisu požadovaná informácia súvisiaca s dohľadom nad dohliadanými subjektmi alebo ich činnosťou, povinná osoba ju nesprístupní a neposkytne. 16. Ak ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z. upravuje spôsob používania tých informácií orgánmi a osobami, ktoré im už boli sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska, potom povinnou osobou v zmysle poslednej vety tohto ustanovenia môže byť iba subjekt spomedzi tých orgánov a osôb, ktorým Národná banka Slovenska informácie sprístupnila, alebo poskytla. 17. Zo zákonných ustanovení § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z. je zrejmé, že zákaz sprístupniť informáciu obsiahnutý v poslednej vete ust. § 3 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z. sa nevzťahuje na Národnú banku Slovenska, ale na tie orgány a osoby, ktorým už boli informácie sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska na určený účel. 18. Prvostupňový orgán spomínané ustanovenie aplikoval nielen ako vytrhnuté z kontextu, ale i obsahovo a vecne nesprávne. Spoločnosť SLOVDAN, spol. s r.o. svojou žiadosťou v tejto veci neposkytovala súčinnosť Národnej banke Slovenska pri výkone dohľadu, a preto na posudzovanie a vybavovanie tejto žiadosti nebolo možné aplikovať ustanovenia zákona o súčinnosti pri výkone dohľadu. 19. Rovnako nesprávne aplikoval prvostupňový orgán aj ustanovenie § 36 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z. Toto ustanovenie zreteľne upravuje, že zoznamy vedené Národnou bankou Slovenska sa členia na verejnú časť a neverejnú časť, pričom taxatívnym spôsobom vymedzuje údaje, ktoré tvoria neverejnú časť zoznamov, a to rodné priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a miesto narodenia fyzických osôb. Spoločným znakom údajov tvoriacich neverejnú časť zoznamov je, že ide o údaje týkajúce sa výlučne fyzických osôb. Všetky ostatné údaje preto patria do verejnej časti zoznamov. Ust. § 36 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z. okrem iného ukladá Národnej banke Slovenska každému na požiadanie a za úhradu vecných nákladov vyhotoviť a zaslať výpis ním označenej verejnej časti zoznamu, pričom taký výpis obsahuje údaje zapísané vo verejnej časti zoznamu a aktuálne ku dňu vydania výpisu. Pre splnenie tejto povinnosti Národnou bankou Slovenska uvedený zákon okrem úhrady vecných nákladov spojených so zaslaním výpisu žiadnu ďalšiu podmienku týkajúcu sa žiadateľa neurčuje. Najmä zákon nevyžaduje zo strany žiadateľa preukázanie právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu (podobne ako ust. § 3 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám). 20. Prvostupňový orgán poukázal tiež na ust. § 17 ods. 2 zákona č. 186/2009 Z.z. z ktorého vyvodil, že pokiaľ Národná banka Slovenska údaje zo zoznamu samostatných finančných agentov požadované v žiadosti na svojom webovom sídle nezverejňuje, len ich na účely dohľadu nad dohliadanými subjektmi eviduje, nie je potom žiaden právny dôvod na to, aby žiadateľ mal k týmto údajom prístup. 21. Takýto záver prvostupňového orgánu nemá oporu v zákone, pretože nemožno stotožňovať rozsah povinného zverejňovania informácií so sprístupňovaním informácií na žiadosť a navyše nad rámec zákona hľadať dôvod, ktorý by žiadateľa oprávňoval na prístup k požadovaným informáciám. 22. Uvedené pochybenia prvostupňového orgánu odvolací orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia nenapravil. V odôvodnení svojho rozhodnutia dodal, že aj keby Národná banka Slovenska bola povinná v tejto veci požadované informácie sprístupniť, nemala by povinnosť vytvárať takú databázu súhrnných informácií, ktorou v čase podania a vybavovania žiadosti nedisponovala. 23. Podľa žalobcu konštatovanie odvolacieho orgánu v tejto veci neobstojí, keďže spoločnosť SLOVDAN, spol. s r.o. požadovala poskytnúť údaje v identickom rozsahu, v akom ich Národnej banke Slovenska ukladajú evidovať citované ustanovenia § 17 ods. 1 písm. 1) a m) zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Ukazuje to jednoduché porovnanie znenia žiadosti spoločnosti SLOVDAN, spol. s.r.o. v tejto veci so znením citovaných ustanovení § 17 ods. 1 písm. 1) a m) zákona č. 186/2009 Z. z. 24. Ak teda konajúce orgány nevyhoveli žiadosti spoločnosti SLOVDAN, spol. s r.o. o výpis z verejnej časti zoznamu podľa § 36 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z., hoci pre takéto rozhodnutie neboli zákonné dôvody, porušili zákon. 25. Z týchto skutkových a právnych dôvodov je napadnuté rozhodnutie guvernéra Národnej banky Slovenska z 28. decembra 2015 č. GUV-1553/2015 nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci založeného predchádzajúcim rozhodnutím. Tým je splnená aj zákonná podmienka, aby súd podľa § 191 ods. 3 písm. a) zák. č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) zrušil aj rozhodnutie Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom z 23. novembra 2015 č. ODT 12968/2015 o nevyhovení žiadosti spoločnosti SLOVDAN, spol. s r.o., ktoré rozhodnutiu napadnutému žalobou predchádzalo. Vo veci žiadosti spoločnosti SLOVDAN, spol. s r.o. je tiež splnená podmienka na postup súdu podľa § 193 SSP, teda, aby súd po tom, ako sa v určenej lehote nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, v rozsudku uložil žalovanému povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. 26. Žalobca s poukazom na uvedené žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie guvernéra Národnej banky Slovenska z 28. decembra 2015 č. GUV-1553/2015 a aj rozhodnutie Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom z 23. novembra 2015 č. ODT-12968/2015. III. Vyjadrenie žalovanej 27. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 29. septembra 2016 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pridžiavajúc sa odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia poukázala na vzájomnú spojitosť ustanovení § 3 ods. 4 poslednej (štvrtej) vety č. 747/2004 Z.z. a § 11 ods. 1 písm. h) zákona o prístupe k informáciám a konštatovala, že je neadekvátne interpretovať a aplikovať ust. § 3 ods. 4 poslednej (štvrtej) vety zákona č. 747/2004 Z.z. tak, že pojem „povinná osoba“ znamená „každú povinnú osobu okrem Národnej banky Slovenska“ (čo urobil žalobca), napriek skutočnosti, že aj Národná banka Slovenska patrí medzi povinné osoby podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V súvislosti s ust. § 3 ods. 4 poslednej (štvrtej) vety konštatovala, že spoločnosť F.. a aj spoločnosť I.. patria medzi dohliadané subjekty finančného trhu a požadované informácie súvisia s činnosťou spoločností F. C. D. a.s. a I., R.. ako dohliadaných subjektov finančného trhu. 28. Poukázala, že žalobca prehliadol skutočnosť, že spoločnosť SLOVDAN, spol. s r.o. (ďalej v texte aj len SLOVDAN) svojou žiadosťou z 10. novembra 2015 výslovne požaduje informácie o zmluvných partneroch a zmluvách spoločnosti F. (teda nielen o týchto dohliadaných subjektoch finančného trhu) v rozsahu podľa § 17 ods. 1 písm. 1) a písm. m) zákona č. 186/2009 Z.z. Napriek tomu žalobca na informácie, ktoré požaduje spoločnosť SLOVDAN, neopodstatnene odmieta aplikovať všetky relevantné ustanovenia (najmä §17 ods. 2) zákona č. 186/2009 Z.z. Žalobca neobjektívne a arbitrárne „kriví“ ním „vyselektované“ (vytrhnuté) časti ustanovení § 36 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z. bez zohľadnenia ich kontextu so súvisiacimi ustanoveniami § 36 ods. 1 písm. a), § 36 ods. 2 a § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. a so súvisiacimi ustanoveniami § 17 ods. 1 písm. 1) a m), § 17 ods. 2, § 18 ods. 1 a § 6 ods. 2 a 3 zákona č. 186/2009 Z.z. 29. Uviedla, že vzájomne súvisiace ustanovenia § 36 ods. 1 a 2 zákona č. 747/2004 Z.z. vymedzujú zoznamy osôb a obsah údajov patriacich do zoznamov dohliadaných subjektov a iných osôb, ktoré NBS vedie v rámci dohľadu nad finančným trhom. Pritom na uvedené ustanovenia § 36 ods. 1 a 2 zákona č. 747/2004 Z.z. bezprostredne nadväzujú ustanovenia § 36 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z., ktoré - aj s výslovným odkazom na zoznamy vedené podľa §36 ods. 1, ktorých obsah vymedzuje §36 ods. 2 - upravujú členenie týchto zoznamov na ich verejnú časť a neverejnú časť, ale zároveň regulujú podmienky sprístupňovania údajov z verejnej časti týchto zoznamov vo forme výpisov a taktiež regulujú podmienky sprístupňovania údajov z neverejnej časti zoznamov subjektov (osôb), ktoré NBS vedie v rámci dohľadu na základe ustanovení § 36 ods. 1 a 2 zákona o dohľade. 30. Konštatovala, že v zmysle ust. § 36 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 747/2004 Z.z. obsah verejnej časti zoznamov dohliadaných subjektov a iných osôb, ktoré sú vedené podľa § 36 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 747/2004 Z.z., je priamo zákonom č. 747/2004 Z.z. vymedzený v § 36 ods. 2 v spojení s § 36 ods. 4 prvou a druhou vetou zákona č. 747/2004 Z.z. tak, že tieto zoznamy dohliadaných subjektov a iných osôb (osôb pôsobiacich v oblasti finančného trhu) obsahujú jednak identifikačné označenie jednotlivých osôb („označenie osôb“) uvedených v týchto zoznamoch a jednak pri jednotlivých dohliadaných subjektoch obsahujú aj údaje o rozsahu im povolených činností a eventuálne určené podmienky a obmedzenia pre výkon im povolených činností, ak takéto podmienky a obmedzenia sú určené udeleným povolením alebo licenciou. Pritom je logicky zjavné a nepochybné, že pojem „označenie osôb“ zahŕňa identifikačné označenie jednotlivých dohliadaných subjektov (či už právnických alebo fyzických osôb), ale nezahŕňa údaje o činnosti, zmluvách a zmluvných partneroch dohliadaných subjektov, keďže z hľadiska údajov označujúcich dohliadaný subjekt treba reflektovať, že identifikačné údaje o zmluvných partneroch dohliadaných subjektov sú vlastne identifikačné údaje o tretích osobách majúcich uzavreté zmluvy s dohliadaným subjektom. 31. Uvedené skutočnosti sa plne vzťahujú aj na zoznam, obsah zoznamu a obsah verejnej časti zoznamu samostatných finančných agentov, čo je zoznam dohliadaných subjektov s udeleným povolením na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta, a to podľa § 18 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z. 32. Obsah verejnej časti zoznamu samostatných finančných agentov (teda subjektov s udeleným povolením na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta), ktorý Národná banka Slovenska vedie podľa § 36 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. je vymedzený v § 36 ods. 2 v spojení s § 36 ods. 4 prvou a druhou vetou zákona č. 747/2004 Z.z. tak, že tento zoznam samostatných finančných agentov obsahuje jednak označenie (identifikačné údaje) jednotlivých samostatných finančných agentov a jednak pri jednotlivých samostatných finančných agentoch obsahuje aj údaje o rozsahu ich oprávnenia vykonávať finančné sprostredkovanie povolenej činnosti (v plnom rozsahu alebo pre určené jednotlivé sektory finančného sprostredkovania) a tiež eventuálne určené podmienky a obmedzenia pre výkon im povoleného finančného sprostredkovania (ak takéto podmienky a obmedzenia sú im určené udeleným povolením). 33. Uvedený obsah verejnej časti zoznamu samostatných finančných agentov nemožno svojvoľne rozširovať aj o iné údaje evidované o činnosti, zmluvách a zmluvných partneroch samostatných finančných agentov podľa ustanovení § 17 ods. 1 písm. 1) a písm. m) zákon č. 186/2009 Z.z. 34. Zákon č. 186/2009 Z.z. v ust. § 17 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 1 taxatívne vymedzuje údaje evidované o samostatných finančných agentoch a zároveň taxatívne vymedzuje, ktoré evidované údaje o samostatných finančných agentoch sa zverejňujú (sprístupňujú). Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 186/2009 Z.z. sa nezverejňujú okrem iného ani evidované údaje o činnosti, zmluvách a zmluvných partneroch samostatných finančných agentov podľa ustanovení § 17 ods. 1 písm. 1) a písm. m) zákona č. 186/2009 Z.z., ktorých poskytnutia sa svojimi podaniami domáhala spoločnosť SLOVDAN aj s podporou protestu podaného žalobcom. 35. Pokus o rozšírenie obsahu verejnej časti zoznamu samostatných finančných agentov - ktorej obsah vymedzuje § 36 ods. 2 v spojení s § 36 ods. 4 prvou a druhou vetou zákona č. 747/2004 Z.z. a ktorý je vedený podľa § 36 ods. 1 písm. a) zákona č. 186/2009 Z.z. - aj o evidované údaje o činnosti, zmluvách a zmluvných partneroch samostatných finančných agentov podľa ustanovení §17 ods. 1 písm. 1) a písm. m) zákona č. 186/2009 Z.z., nemá relevantnú zákonnú oporu a objektívne odporuje vzájomne súvisiacim ustanoveniam § 17 odsekov 1 a 2 zákona č. 186/2009 Z.z., ako aj ustanoveniam § 36 ods. 1, 2 a 4 a § 3 ods. 4 poslednej (štvrtej) vety zákona č. 747/2004 Z.z. 36. Na skutočnosti, že objektívne existuje zákonný dôvod na nesprístupnenie informácií požadovaných spoločnosťou SLOVDAN, žalovaná naďalej trvá. 37. Žalovaná má za to, že pri posudzovaní veci je nutné venovať dostatočnú pozornosť príslušnej zákonnej regulácii, ktorá je obsiahnutá vo vzájomne súvisiacich relevantných ustanoveniach § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ustanoveniach § 17 odsekov 1 a 2 zákona č. 186/2009 Z.z. a ustanoveniach § 36 ods. 1, 2 a 4 a § 3 ods. 4 poslednej (štvrtej) vety zákona č. 747/2004 Z.z. 38. Podľa žalovanej, v prípade informácií požadovaných spoločnosťou SLOVDAN, existoval a existuje zákonný dôvod na to, aby spoločnosti SLOVDAN ňou požadované informácie neboli sprístupnené. Žalovaná v danej veci postupovala v súlade so zákonom, a preto žaloba nie je dôvodná. IV. Replika žalobcu 39. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej v replike doručenej tunajšiemu súdu dňa 14.10.2016 zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v žalobe. V. Právne posúdenie veci 40. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 42. Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené. 43. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 44. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 45. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 46. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 47. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. 48. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 49. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 50. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom Verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. (v zmysle odkazu pod čiarou je osobitným zákonom aj zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 340/2005 Z.z.) 51. Podľa § 18 ods. 2 veta prvá zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. 52. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. V poznámke pod čiarou je uvedený zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 53. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byt v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 54. Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 55. Podľa § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom, Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonáva dohľad nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, a to nad bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi, pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, burzami cenných papierov, centrálnymi depozitármi cenných papierov, správcovskými spoločnosťami, pobočkami zahraničných správcovských spoločností, podielovými fondmi, zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania, poisťovňami, zaisťovňami, pobočkami zahraničných poisťovní, pobočkami zahraničných zaisťovní, pobočkami poisťovní z iného členského štátu, pobočkami zaisťovní z iného členského štátu, dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, dôchodkovými fondmi, doplnkovými dôchodkovými poisťovňami, doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, doplnkovými dôchodkovými fondmi, platobnými inštitúciami, pobočkami zahraničných platobných inštitúcií, inštitúciami elektronických peňazí, pobočkami zahraničných inštitúcií elektronických peňazí, samostatnými finančnými agentmi, finančnými poradcami, veriteľmi vymedzenými osobitným zákonom, Fondom ochrany vkladov, Garančným fondom investícií, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, konsolidovanými celkami, subkonsolidovanými celkami, finančnými holdingovými inštitúciami, zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, finančnými konglomerátmi a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom aj nad inými osobami, nad inými účelovými združeniami majetku a nad skupinami osôb a účelových združení majetku, ktorým osobitné predpisy v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti (ďalej len "dohliadaný subjekt"); Národná banka Slovenska pri dohľade nad dohliadanými subjektmi 1. ustanovuje pravidlá obozretného podnikania, pravidlá bezpečnej prevádzky a ďalšie požiadavky na podnikanie dohliadaných subjektov, 2. dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ako aj na dodržiavanie ustanovení právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ak to ustanovujú tieto právne záväzné akty, 3. vedie konania, udeľuje povolenia, licencie, súhlasy a predchádzajúce súhlasy, ukladá sankcie a opatrenia na nápravu, vydáva iné rozhodnutia, stanoviská, metodické usmernenia a odporúčania podľa tohto zákona a osobitných predpisov a dohliada na plnenie svojich rozhodnutí vrátane dodržiavania podmienok určených v týchto rozhodnutiach, 4. vykonáva dohľad na mieste a dohľad na diaľku nad dohliadanými subjektmi. 56. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z.z., Národná banka Slovenska pri spolupráci v rámci výkonu dohľadu nad dohliadanými subjektmi je oprávnená sprístupniť a poskytovať informácie Európskej centrálnej banke, účastníkom Európskeho systému finančného dohľadu, iným zahraničným orgánom dohľadu, audítorom, audítorským spoločnostiam a Slovenskej komore audítorov a tiež ďalším orgánom verejnej moci a osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi, ako aj upozorniť ich na také nedostatky zistené pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na ktorých riešenie alebo odborné posudzovanie sú príslušné. Ak sa na takéto sprístupnenie a poskytovanie informácií vyžaduje zbavenie povinnosti mlčanlivosti podľa osobitného zákona, za toto zbavenie povinnosti mlčanlivosti sa považuje aj bankovou radou schválená písomná dohoda o vzájomnej spolupráci a poskytovaní informácií medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom alebo osobou. 57. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z., informácie sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska podľa odseku 3 možno použiť len na účely vykonávania dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na účely kontroly kvality audítorských služieb a na plnenie iných zákonom ustanovených úloh orgánov a osôb uvedených v odseku 3. Orgány a osoby uvedené v odseku 3, ktorým Národná banka Slovenska sprístupnila alebo poskytla informácie, sú povinné tieto informácie utajovať, chrániť pred neoprávneným prístupom, vyzradením, zneužitím, pozmenením, poškodením, zničením, stratou, odcudzením a zachovávať o nich mlčanlivosť. Tieto informácie si orgány a osoby uvedené v odseku 3 môžu poskytnúť navzájom výlučne na ten istý účel alebo konanie, na ktoré boli sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska; inak si ich môžu sprístupniť, poskytnúť alebo zverejniť len s predchádzajúcim písomným súhlasom Národnej banky Slovenska. Ak je podľa osobitného predpisu požadovaná informácia súvisiaca s dohľadom nad dohliadanými subjektmi alebo ich činnosťou, povinná osoba ju nesprístupní a neposkytne. 58. Podľa § 36 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z., Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom vedie aktuálne zoznamy a registre (ďalej len "zoznam") dohliadaných subjektov, ktorým bolo udelené povolenie podľa osobitných predpisov. 59. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z., zoznamy podľa odseku 1 obsahujú označenie osôb v týchto zoznamoch najviac v rozsahu údajov ustanovených osobitným zákonom; zoznamy dohliadaných subjektov obsahujú pri jednotlivých dohliadaných subjektoch aj rozsah povolených činností podľa udeleného povolenia alebo licencie a tiež podmienky na výkon povolených činností a obmedzenia rozsahu alebo spôsobu výkonu povolených činností, ktoré sú určené udeleným povolením alebo licenciou. 60. Podľa § 36 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z., zoznamy podľa odseku 1 sa členia na verejnú časť a neverejnú časť. Neverejnú časť zoznamov podľa odseku 1 tvoria rodné priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a miesto narodenia fyzických osôb, ktorých údaje tvoria súčasť týchto zoznamov. Údaje zapísané do zoznamov podľa odseku 1 sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich sprístupnenia tretím osobám alebo odo dňa ich zverejnenia, a to odo dňa, ktorý nastal skôr. Údaje zapísané do verejnej časti zoznamov podľa odseku 1 sa bezodkladne po zápise, zmene zápisu, zrušení zápisu alebo výmaze zápisu zverejňujú na webovom sídle Národnej banky Slovenska, pričom sa sprístupňujú aj v elektronickej podobe spôsobom umožňujúcim diaľkový prístup prostredníctvom elektronickej komunikácie. Národná banka Slovenska taktiež v ňou určených úradných hodinách a prevádzkových priestoroch umožní každému na jeho požiadanie nahliadnuť do verejnej časti zoznamu podľa odseku 1 a urobiť si z neho na jeho náklady výpisy, ako aj Národná banka Slovenska každému na požiadanie a za úhradu vecných nákladov vyhotoví a zašle výpis s ním označenej verejnej časti zoznamu podľa odseku 1, pričom taký výpis obsahuje údaje zapísané vo verejnej časti zoznamu a aktuálne ku dňu vydania výpisu. Údaje zapísané v neverejnej časti zoznamov podľa odseku 1 je Národná banka Slovenska oprávnená aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb sprístupniť a poskytovať na spracúvanie Európskej centrálnej banke, účastníkom Európskeho systému finančného dohľadu, iným zahraničným orgánom dohľadu, Sociálnej poisťovni a ďalším orgánom verejnej moci a osobám v rozsahu potrebnom na plnenie ich zákonných úloh, pričom na sprístupnenie a poskytovanie z neverejnej časti zoznamov podľa odseku 1 a na využívanie, utajovanie a ochranu údajov sprístupnených alebo poskytnutých z neverejnej časti zoznamov podľa odseku 1 sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 3 ods. 3 až 5 a 7. 61. Podľa § 6 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, 1) Finančným agentom je osoba so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou alebo na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom. Finančným agentom v sektore poistenia alebo zaistenia je osoba so sídlom alebo ústredím na území Slovenskej republiky, ak ide o právnickú osobu alebo osoba s trvalým pobytom alebo prechodným pobytom a miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ak ide o fyzickú osobu. Finančný agent nemôže vykonávať finančné poradenstvo. 2) Ak v § 11 a 12 nie je ustanovené inak, na území Slovenskej republiky môže vykonávať finančné sprostredkovanie len finančný agent, ktorým je a) samostatný finančný agent, b) viazaný finančný agent, c) podriadený finančný agent. 3) Slová "finančný agent", ich cudzojazyčné preklady alebo slová, v ktorých základe sa tieto slová alebo ich cudzojazyčné preklady vyskytujú, môže používať v obchodnom mene iba podnikateľ, ktorý je oprávnený vykonávať finančné sprostredkovanie podľa tohto zákona. Ak by mohlo dôjsť k zámene, môže Národná banka Slovenska požadovať spresnenie názvu finančného agenta alebo iného podnikateľa, a finančný agent alebo iný podnikateľ je povinný tejto žiadosti vyhovieť. 62. Podľa § 17 ods. 1 písm. l) a m) zákona č. 186/2009 Z.z., evidovanými údajmi v zozname samostatných finančných agentov sú: l) obchodné meno a identifikačné číslo každej finančnej inštitúcie, s ktorou má samostatný finančný agent uzavretú zmluvu podľa § 7, m) dátum začatia a dátum ukončenia platnosti každej zmluvy podľa § 7, 63. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 186/2009 Z.z., Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zverejňuje zo zoznamu samostatných finančných agentov údaje uvedené v odseku 1 písm. a) až e) okrem rodného čísla a údaje uvedené v odseku 1 písm. h), j) a p). 64. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z., na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a na vykonávanie činnosti finančného poradcu na území Slovenskej republiky je potrebné povolenie Národnej banky Slovenska, ak tento zákon neustanovuje inak. O udelení povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a o udelení povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu rozhoduje Národná banka Slovenska na základe žiadosti. 65. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. GUV-1553/2015 zo dňa 28.12.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Národnej banky Slovenska č. ODT-12968/2015 zo dňa 23. novembra 2015, ktorým podľa ust. § 18 ods. 2 v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a ust. § 3 ods. 4 posledná veta zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom nebolo vyhovené žiadosti žiadateľa, t.j. žalobcu a informácie požadované žiadateľom na základe jeho žiadosti mu sprístupnené neboli. 66. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 67. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 68. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 190 SSP. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 1 SSP. 69. Predmetom tohto súdneho konania bolo posúdiť, či postup a rozhodnutie žalovanej boli v prípade žalobcovej žiadosti zákonné podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 70. Podľa žalobcu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočíva: - v nesprávnej aplikácii ust. § 3 ods. 3 a ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z., keďže zákaz sprístupniť informáciu obsiahnutý v poslednej vete ust. § 3 ods. 4 tohto zákona sa nevzťahuje na Národnú banku Slovenska, ale na tieto orgány a osoby, ktorým už boli informácie sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska na určený účel, - v nesprávnom výklade ust. § 17 ods. 2 zák. č.186/2009 Z.z., z ktorého Národná banka Slovenska vyvodila, že „pokiaľ Národná banka Slovenska údaje zo zoznamu samostatných finančných agentov požadované žiadosti na svojom webovom sídle nezverejňuje, len ich na účely dohľadu nad dohliadanými subjektmi eviduje, nie je potom žiaden právny dôvod na to, aby žiadateľ mal k týmto údajom prístup“, pretože nemožno stotožňovať rozsah povinného zverejňovania informácií so sprístupňovaním informácií na žiadosť, - v nesprávnej aplikácii ust. § 36 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z., v zmysle ktorého je Národná banka Slovenska povinná každému na požiadanie a za úhradu vecných nákladov vyhotoviť a zaslať výpis ním označenej verejnej časti zoznamu. 71. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žiadateľ, t.j. SLOVDAN, spol. s r.o. na základe podanej žiadosti požiadal sprístupniť od žalovanej z verejnej časti registra finančných agentov podľa ust. § 36 ods. 1 písm. d) a v spojení s § 36 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z. zodpovedajúcej § 17 ods. 1 písm. 1) a písm. m) zák. č. 186/2009 Z.z. údaje o zmluvných partneroch dvoch finančných agentov: F. D. (pôvodne F. I., R.) a to: obchodné meno a IČO každej finančnej inštitúcie, s ktorou majú tieto spoločnosti uzavretú zmluvu podľa § 7 zák. č. 186/2009 Z.z., vrátane dátumu začatia a dátumu ukončenia a platnosti každej takejto zmluvy. 72. Z takto formulovanej žiadosti vyplýva že žiadateľ požaduje z verejnej časti zoznamu podľa § 36 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z. údaje nie o ďalších osobách v zmysle § 36 ods. 1 písm. d) č. 747/2004 Z.z., t.j. o finančných agentoch F. ale o osobách, ktoré sú zmluvnými partnermi finančných agentov F., R.. s odkazom na ust. § 17 ods. 1 písm. l) a písm. m) zák. č. 186/2009 Z.z. 73. Z ust. § 17 ods. 1 zák. č. 186/2009 Z.z. vyplýva, že žalovaná v zozname samostatných finančných agentov eviduje obchodné meno a IČO každej finančnej inštitúcie, s ktorou má samostatný finančný agent uzavretú zmluvu podľa § 7, (§ 17 ods. 1 písm. l)), dátum začatia a dátum ukončenia platnosti každej zmluvy podľa § 7 (§ 17 ods. 1 písm. m)). V zmysle odseku 2 Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zverejňuje ňou evidované údaje v zmysle § 17 ods. 1 zo zoznamu samostatných finančných agentov, ale len údaje uvedené v odseku 1 písm. a) až e) okrem rodného čísla a údaje uvedené v odseku 1 písm. h), j) a p) a nie údaje evidované podľa § 17 ods. 1 písm. l) a m), t.j. obchodné meno a IČO každej finančnej inštitúcie, s ktorou má samostatný finančný agent uzavretú zmluvu podľa § 7 z.č. 186/2009 Z.z., vrátane dátumu začatia a dátumu ukončenia a platnosti každej takejto zmluvy. 74. Žiadateľ teda žiadal s poukazom na ust. § 36 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z. sprístupniť ním označené údaje vymedzené v zmysle ust. § 17 ods. 1 písm. l) a m) zák. č. 186/2009 Z.z., t.j. obchodné meno a IČO každej finančnej inštitúcie, s ktorou má samostatný finančný agent (F.) uzavretú zmluvu podľa § 7 z.č. 186/2009 Z.z., vrátane dátumu začatia a dátumu ukončenia a platnosti každej takejto zmluvy. domnievajúc sa, že spadajú pod verejnú časť zoznamu finančných agentov. 75. Podľa názoru súdu však zo znenia ust. § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 186/2009 Z.z. jednoznačne vyplýva, že žiadateľ požadoval poskytnúť informácie o finančných agentoch F. ktoré nie sú verejné, hoci ich NBS eviduje podľa ust. § 17 ods. 1 zák. č. 186/2009 Z.z., avšak podľa ust. § 17 ods. 2 cit. zák. ich na svojom webovom sídle nezverejňuje, a teda nemožno konštatovať, že sa jedná o informácie, ktoré sú verejné odvolávajúc sa na ust. § 36 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z. Žiadateľom požadované informácie by tvorili verejnú časť zoznamu samostatných finančných agentov jedine v tom prípade, ak by ust. § 17 ods. 2 zák. č. 186/2009 Z.z. ich zverejnenie výslovne nevylúčilo. 76. Súd súhlasí so žalobcom, že v zmysle ust. § 36 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z. je Národná banka Slovenska povinná každému na požiadanie a za úhradu vecných nákladov vyhotoviť a zaslať výpis ním označenej verejnej časti zoznamu, avšak za podmienky, že sa jedná ako správne konštatoval, o verejnú časť zoznamu. Keďže žiadateľom požadované údaje nespadali pod verejnú časť zoznamu samostatných finančných agentov, Národná banka Slovenska ich postupom podľa § 36 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z. žiadateľovi poskytnúť ani nemohla. 77. Súd nepriznal dôvodnosť ani ostatnej námietke žalobcu, že zákaz sprístupniť informáciu obsiahnutý v poslednej vete ust. § 3 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z. sa nevzťahuje na Národnú banku Slovenska, ale na tie orgány a osoby, ktorým už boli informácie sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska na určený účel. 78. Medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že žiadateľ, t.j. spoločnosť SLOVDAN na základe ust. § 17 ods. 1 písm. l) a m) č. 186/2009 Z.z. a ust. § 36 ods. 1 a ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z. požadovala informácie týkajúce sa výkonu dohľadu nad samostatnými finančnými agentmi ako dohliadanými subjektmi finančného trhu na základe ustanovení zákona o finančnom sprostredkovaní a zákona o dohľade. Požadované údaje žiadal žiadateľ substitučne poskytnúť i podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. 79. Žalovaná však napadnutým rozhodnutím žiadateľovi nesprístupnila ním požadované informácie podľa ust. § 11 ods. 1 písm. h) zák. o slobodnom prístupe k informáciám i s poukazom na ust. § 3 ods. 4 posledná veta zák. č. 747/2004 Z.z. 80. Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Účelom ustanovenia § 11 zákona o slobodnom prístupe k informáciám je chrániť informácie týkajúce sa výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu orgánov verejnej moci podľa osobitných predpisov. 81. Správny súd konštatuje, že z ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva, že povinná osoba informáciu obmedzí, resp. nesprístupní, ak sa týka výkonu dohľadu orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov, ktorým v zmysle odkazu pod čiarou je zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. 82. Medzi účastníkmi nebolo ani sporné, že informácie požadované spoločnosťou SLOVDAN sa týkajú výkonu dohľadu, keďže obe spoločnosti (teda spoločnosť F., ktorých sa týkajú požadované informácie, sú dohliadanými subjektmi finančného trhu ako samostatní finanční agenti. 83. Zákon o dohľade stanovuje, v ktorých prípadoch a ktorým subjektom je Národná banka Slovenska oprávnená, či povinná sprístupniť a poskytnúť informácie, ktoré súvisia s výkonom dohľadu alebo s dohliadanými subjektmi finančného. V zmysle ust. § 3 ods. 3 veta prvá zák. č. 747/2004 Z.z. Národná banka Slovenska pri spolupráci v rámci výkonu dohľadu nad dohliadanými subjektmi je oprávnená sprístupniť a poskytovať informácie Európskej centrálnej banke, účastníkom Európskeho systému finančného dohľadu, iným zahraničným orgánom dohľadu, audítorom, audítorským spoločnostiam a Slovenskej komore audítorov a tiež ďalším orgánom verejnej moci a osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi finančného trhu. 84. Z uvedeného vyplýva, že Národná banka Slovenska sprístupní informácie aj iným osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi finančného trhu. Z administratívneho spisu vyplýva, že žiadateľ takouto osobou nie je, jeho činnosť nesúvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, čo uviedol i sám žalobca v podanej žalobe. Ust. § 3 ods. 4 veta prvá, druhá a tretia zák. č. 747/2004 Z.z. ďalej upravuje použitie, ochranu a utajenie sprístupnených informácií subjektom Národnou bankou Slovenska podľa § 3 ods. 3 veta prvá zák. č. 747/2004 Z.z. 85. Podľa poslednej vety ust. § 3 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z., ak je podľa zákona č. 211/2000 Z. z. požadovaná informácia súvisiaca s dohľadom nad dohliadanými subjektmi alebo ich činnosťou, povinná osoba ju nesprístupní a neposkytne podľa ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 86. Žalobca však namietal, že zákaz sprístupniť informáciu obsiahnutý v poslednej vete ust. § 3 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z. sa nevzťahuje na Národnú banku Slovenska, ale na subjekty, ktorým už boli informácie sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska na určený účel. Podľa žalovanej sa tento zákaz vzťahuje na Národnú banku Slovenska a je názoru, že žalobca si toto ust. zákona o dohľade vykladá nesprávne. 87. Správny súd konštatuje, že zo znenia ust. § 3 a ods. 4 na prvý pohľad sa môže javiť, že veta štvrtá tohto odseku sa vzťahuje na subjekty uvedené v odseku 3, a teda povinnou osobou sú subjekty, ktorým NBS sprístupnila pri spolupráci v rámci výkonu dohľadu nad dohliadanými subjektmi, resp. poskytla informácie osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi. Avšak po dôslednom posúdení vety tretej a štvrtej odseku 4 vo vzájomnej korelácii je potrebné konštatovať, že povinnou osobou je NBS, nakoľko informácie poskytnuté, resp. sprístupnené NBS podľa odseku 3, si môžu tieto subjekty uvedené v odseku 3 navzájom poskytnúť výlučne na ten istý účel alebo konanie, na ktoré boli sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska, t. j. navzájom medzi sebou, inak si ich môžu sprístupniť, poskytnúť alebo zverejniť len s predchádzajúcim písomným súhlasom Národnej banky Slovenska. Ak teda požadovaná informácia súvisiaca s dohľadom nad dohliadanými subjektmi alebo ich činnosťou, je žiadaná podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba, t.j. Národná banka Slovenska ju nesprístupní a neposkytne. 88. V opačnom prípade, ak by povinnou osobou boli subjekty tak, ako uvádza žalobca, ustanovenie § 3 ods. 4 posledná veta, po posúdení vo vzájomnej súvislosti s ods. 3 veta prvá, by stratilo opodstatnenie, nakoľko tieto subjekty s odvolaním sa na ust. § 3 ods. 4 veta tretia by museli požiadať Národnú banku Slovenska o písomný súhlas na sprístupnenie, poskytnutie alebo zverejnenie im poskytnutých informácií Národnou bankou Slovenska podľa § 3 ods. 3 zák. č. 747/2004 Z.z. 89. Národná banka Slovenska pri spolupráci v rámci výkonu dohľadu nad dohliadanými subjektmi podľa § 3 ods. 3 veta prvá je oprávnená sprístupniť a poskytovať informácie ... osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom na dohliadanými subjektmi. Podľa poslednej vety ods. 4 § 3 sa posudzuje, či informácia požadovaná podľa zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi alebo ich činnosťou. Z uvedeného vyplýva, že vyhodnotiť, resp. posúdiť, či žiadaná informácia súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi alebo ich činnosťou podľa § 3 ods. 4 posledná veta zákona o dohľade, je oprávnená len Národná banka Slovenska v spojitosti s § 3 ods. 4 veta tretia zákona č. 747/2004 Z.z. 90. S poukazom na uvedené podľa názoru súdu žalovaná postupovala správne, keď aplikáciou ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám v spojení s ust. § 3 ods. 4 posledná veta zák. č. 747/2004 Z.z. žiadateľovej žiadosti nevyhovela a ním požadované informácie nesprístupnila. Podľa názoru súdu je nesporné, že žalobcom uplatnené právo na informácie je obmedzené zákonom o prístupe k informáciám, ktorý nedovoľuje žalovanému ako orgánu kontroly, dozoru alebo dohľadu, ktorý je viazaný článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, zverejniť iné informácie týkajúce sa výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu než tie, ktoré ustanovuje zákon a ktoré tvoria výsledok činnosti pri výkone kontroly, dozoru alebo dohľadu (k uvedenému pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sži/41/2014 z 05.05.2015). 91. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovanej, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom. Z odôvodnenia ako prvostupňového, tak aj druhostupňového rozhodnutia je zrejmé na základe akej správnej úvahy orgán verejnej správy zistený skutkový stav právne posúdil a vyvodil z neho správny právny záver. S poukazom na uvedené správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 92. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému orgánu verejnej správy súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Ďalšiemu účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, nakoľko jeho úspech v konaní bol závislý od úspechu žalobcu, ktorý v konaní úspešný nebol. 93. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.