{"guid": "685a27da-78c3-4cec-aafb-e8bfdfd11357:295ca830-bac3-4724-97c8-2d4c43d3cc0d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1016201351.1", "spisova_znacka": "1S/159/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/159/2016 z 7. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 7. novembra 2018, sp. zn. 1S/159/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1016201351.1", "identifikacne_cislo": "1016201351", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Víznerová", "sudca_id": 1320, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-viznerova-1320", "datum_vydania": "2018-11-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/747", "nazov": "zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/747-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/186", "nazov": "zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/186", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/186-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/295ca830-bac3-4724-97c8-2d4c43d3cc0d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1016201351.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1016201351.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1016201351.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/159/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201351
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201351.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek
senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, Štúrova 2, 81285 Bratislava, proti žalovanej: Národná banka Slovenska, ul. Imricha
Karvaša 1, 813 25 Bratislava za účasti: SLOVDAN, spol. s r.o., Čečinová 16/A, 821 05 Bratislava o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GUV-1553/2015 zo dňa 28. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  zamieta.

Žalovanej súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi  nepriznáva.

Ďalšiemu účastníkovi konania súd právo náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1.Spoločnosť SLOVDAN, spol. s.r.o. (ďalej v texte aj žiadateľ) listom zo dňa 10. novembra 2015
doručeným Národnej banke Slovenska dňa 11. novembra 2015 označeným ako „Žiadosť o výpis verejnej
časti zoznamu podľa § 36 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z. z.“ požiadala Národnú banku Slovenska o výpis
zo Zoznamu podľa § 36 ods. 1 písm. d) zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len zák. č. 747/2004 Z.z. alebo zákon o dohľade nad
finančným trhom) označovaného podľa § 13 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a
finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 186/2009 Z.z. alebo
zákon o finančnom sprostredkovaní) aj ako „Register\" finančných agentov a to konkrétne jeho verejnej
časti podľa § 36 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z. zodpovedajúcej:
- § 17 ods. 1 písm. 1) zák. č. 186/2009 Z.z.
- § 17 ods. l písm. m) zák. č. 186/2009 Z.z.
a to pre každého z nasledovných samostatných finančných agentov zvlášť:
- F.
- I.titulom čoho žiada jemu poskytnúť výpis z verenej časti zoznamu, ktorého obsahom bude:
- obchodné meno a IČO každej finančnej inštitúcie, s ktorou má F. C., D. a.s. uzavretú zmluvu podľa §
7 zák. č. 186/2009 Z.z., vrátane dátumu začatia a dátumu ukončenia a platnosti každej takejto zmluvy
- obchodné meno a IČO každej finančnej inštitúcie, s ktorou má I. uzavretú zmluvu podľa § 7 zák. č.
186/2009 Z.z., vrátane dátumu začatia a dátumu ukončenia a platnosti každej takejto zmluvy.
Požadované informácie žiadal žiadateľ poskytnúť na základe ustanovenia § 36 ods. 4 zákona č.
747/2004 Z. z. a substitučne aj ako informáciu podľa zákona o prístupe k informáciám.



2. Po preskúmaní podanej žiadosti  žiadateľa Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným
trhom, rozhodnutím č. ODT-12968/2015 zo dňa 23. novembra 2015 podľa ust. § 18 ods. 2 v spojení s
ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám  a ust. § 3 ods.
4 posledná veta zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom nevyhovela žiadosti žiadateľa a
nesprístupnila informácie požadované žiadateľom na základe jeho žiadosti.

3. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol guvernér
Národnej banky Slovenska rozhodnutím č. GUV-1553/2015 zo dňa 28. decembra 2015 tak, že potvrdil
prvostupňové rozhodnutie a odvolanie (označené ako rozklad) zamietol.

4. Proti rozhodnutiu guvernéra Národnej banky Slovenska č. GUV-1553/2015 zo dňa 28. decembra 2015
podal protest prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č.k. VI/1 Gd 119/16/1000 - 9 zo dňa
4. mája 2016 a navrhol rozhodnutie napadnuté protestom zrušiť a nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim
zákonu. Protest odôvodnil skutočnosťou, že záver prvostupňového orgánu nezodpovedá zákonu. Podľa
prvostupňového orgánu na informácie požadované žiadateľom, sa vzťahuje ust. § 11 ods. 1 písm.
h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého povinná osoba obmedzí sprístupnenie
informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom
verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku
kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Za predpis, ktorý
sprístupnenie požadovanej informácie v tejto veci zakazuje, prvostupňový orgán považoval ust. § 3
ods. 4 posledná veta zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, podľa ktorého, ak je podľa
osobitného predpisu požadovaná informácia súvisiaca s dohľadom nad dohliadanými subjektmi alebo
ich činnosťou, povinná osoba ju nesprístupní ani poskytne.

5. Podľa prokurátora nezákonnosť ako prvostupňového, tak aj druhostupňového rozhodnutia spočívala
v nesprávnej aplikácii ust. § 3 ods. 3 a ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z., keďže z kontextu týchto zákonných
ustanovení je zrejmé, že zákaz sprístupniť informáciu obsiahnutý v poslednej vete ust. § 3 ods. 4
tohto zákona, sa nevzťahuje na Národnú banku Slovenska, ale na tieto orgány a osoby, ktorým už
boli informácie sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska (ďalej aj NBS) na určený
účel. Prvostupňový orgán ust. § 3 ods. 4 citovaného zákona aplikoval nielen ako vytrhnuté z kontextu,
ale i obsahovo a vecne nesprávne. Žalobca svojou žiadosťou v tejto veci neposkytoval súčinnosť NBS
pri výkone dohľadu, a preto na posudzovanie a vybavovanie tejto žiadosti nebolo možné aplikovať
ustanovenia zákona o súčinnosti pri výkone dohľadu.

6. Prokurátor ďalej v podanom proteste žalovanej vytýkal i nesprávnu aplikáciu ust. § 36 ods. 4 zák. č.
747/2004 Z.z., nakoľko uvedené ustanovenie ukladá NBS každému na požiadanie a za úhradu vecných
nákladov vyhotoviť a zaslať výpis ním označenej verejnej časti zoznamu, pričom taký výpis obsahuje
údaje zapísané vo verejnej časti zoznamu a aktuálne ku dňu vydania výpisu.

7. Podľa prokurátora aj záver žalovanej, v ktorom poukázala na ust. § 17 ods. 2 zák. č.186/2009 Z.z.,
z ktorého vyvodila, že „pokiaľ NBS údaje zo zoznamu samostatných finančných agentov požadované
žiadosti na svojom webovom sídle nezverejňuje, len ich na účely dohľadu nad dohliadanými subjektmi
eviduje, nie je potom žiaden právny dôvod na to, aby žiadateľ mal k týmto údajom prístup“, nemá oporu v
zákone, pretože nemožno stotožňovať rozsah povinného zverejňovania informácií so sprístupňovaním
informácií na žiadosť a navyše nad rámec zákona a hľadať dôvod, ktorý by žiadateľa oprávňoval na
prístup k požadovaným informáciám.

8. Guvernér Národnej banky Slovenska za Národnú banku Slovenska (ďalej aj NBS)  rozhodnutím č.
GUV- 677/2016 zo dňa 8. júna 2016 protestu prokurátora generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
č.k. VI/1 Gd 119/16/1000-9 zo dňa 4. mája 2016 nevyhovel. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná
uviedla, že z porovnania znenia žiadosti žiadateľa, t.j. žalobcu z 10. novembra 2015 o poskytnutie
informácií so znením ust. § 17 ods. 2 a § 17 ods. 1 písm. l) a m) zákona č.186/2009 Z.z. je
zrejmé, že žalobca požadoval poskytnutie informácií, ktoré objektívne nie sú verejné, ale o ktorých sa
žiadateľ mylne domnieva, že sú verejné. Zároveň na základe ustanovení § 17 ods. 1 písm. l) a m) č.
186/2009 Z.z. a ust. § 36 ods. 1 v spojení s § 36 ods. 2 a 4 zákona č. 747/2004 Z.z. je zrejmé, že
žiadateľ požadoval informácie týkajúce sa výkonu dohľadu nad samostatnými finančnými agentmi ako
dožiadaným subjektmi finančného trhu na základe ustanovení zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom
sprostredkovaní a zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade. Na základe ustanovení § 11 ods. 1 písm. h)



zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (aj v spojení s § 3 ods. 4 posledná veta
zákona č. 747/2004), ktorý ustanovuje, že sprístupneniu nepodliehajú informácie týkajúce sa výkonu
kontroly, dozoru alebo dohľadu orgánom verejnej moci (vrátane výkonu NBS) treba konštatovať, že v
prípade informácii požadovaných žiadateľom existoval a existuje zákonný dôvod na to, aby žiadateľovi
ním požadované informácie neboli sprístupnené.

9. Proti rozhodnutiu guvernéra Národnej banky Slovenska o nevyhovení protestu generálneho
prokurátora podal žalobca (žiadateľ o poskytnutie informácie) rozklad (odvolanie), o ktorom rozhodol
guvernér Národnej banky Slovenska rozhodnutím č. GUV - 677/2016-2 zo dňa 10. augusta 2016  podľa
ust. § 69 ods. 1 až 4 a § 58 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) tak, že rozklad
(odvolanie) spoločnosti SLOVDAN, spol. s r.o. zo dňa 23. 6. 2016 zamietol.

II.
Žaloba

10. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22. júla 2016 domáhal preskúmania zákonnosti
a následne aj zrušenia rozhodnutia guvernéra Národnej banky Slovenska zo 28. decembra 2015 č.
GUV-1553/2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Národnej banky Slovenska, útvaru
dohľadu nad finančným trhom č. ODT-12968/2015 zo dňa 23. novembra 2015 a odvolanie označené
ako rozklad spoločnosti SLOVDAN, spol. s.r.o. zamietnuté.

11. Rozhodnutie žalovanej žiadal preskúmať a zrušiť z dôvodu, že guvernér Národnej banky Slovenska
rozhodnutím č. GUV- 677/2016 zo dňa 8. júna 2016 nevyhovel protestu prokurátora Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky č.k. VI/1 Gd 119/16/1000 - 9 zo dňa 4. mája 2016, podanému proti
rozhodnutiu žalovanej č. GUV-1553/2015 zo 28. decembra 2015 a protestom napadnuté rozhodnutie
nezrušil.

12. Žalobca tvrdí, že prvostupňové rozhodnutie Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad
finančným trhom z 23. novembra 2015 č. ODT 12968/2015, ktorým nebolo vyhovené žiadosti spoločnosti
SLOVDAN, spol. s r.o. a ním požadované informácie mu neboli poskytnuté a rozhodnutie guvernéra
Národnej banky Slovenska z 28. decembra 2015 č. GUV-1553/2015, ktorým v odvolacom konaní
prvostupňové rozhodnutie potvrdil a zamietol odvolanie spoločnosti SLOVDAN, spol. s r.o., boli podľa
jeho názoru vydané v rozpore so zákonom.

13. Uviedol, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Poukázal na ust. § 3 ods. 3 a 4, § 36 ods.
1 a 4 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, §17 ods. 1 a 2 zákona č. 186/2009 Z.
z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z.
o slobodnom prístupe k informáciám a na ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok), ktorými sa podľa jeho názoru Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom,
dôsledne neriadil a guvernér Národnej banky Slovenska sa s týmto rozhodnutím stotožnil a porušenie
zákona neodstránil.

14. Ustanovenie § 3 zákona č. 747/2004 Z.z. upravuje súčinnosť pri výkone dohľadu, najmä určuje, ktoré
orgány a osoby a akým spôsobom sú povinné poskytovať Národnej banke Slovenska ňou požadovanú
súčinnosť na účely výkonu dohľadu podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Ust. § 3 ods. 3 zákona
o dohľade upravuje, ktorým orgánom a osobám je Národná banka Slovenska pri spolupráci v rámci
výkonu dohľadu nad dohliadanými subjektmi oprávnená sprístupniť a poskytovať informácie. Ust. § 3
ods. 4 zákona o dohľade upravuje spôsob používania tých informácií orgánmi a osobami, ktoré im už
boli sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona
č.747/2004 Z.z.

15. Zákon týmto orgánom a osobám umožňuje Národnou bankou Slovenska už sprístupnené alebo
poskytnuté informácie použiť len na účely vykonávania dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na
účely kontroly kvality audítorských služieb a na plnenie iných zákonom ustanovených úloh orgánov a
osôb uvedených v ustanovení § 3 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z.z. Orgány a osoby, ktorým Národná
banka Slovenska sprístupnila, alebo poskytla informácie, sú povinné tieto informácie utajovať, chrániť
pred neoprávneným prístupom, vyzradením, zneužitím, pozmenením, poškodením, zničením, stratou,



odcudzením a zachovávať o nich mlčanlivosť. Tieto informácie si orgány a osoby uvedené v ustanovení
§ 3 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z.z. môžu poskytnúť navzájom výlučne na ten istý účel alebo konanie,
na ktoré boli sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska; inak si ich môžu sprístupniť,
poskytnúť alebo zverejniť len s predchádzajúcim písomným súhlasom Národnej banky Slovenska. Ak je
podľa osobitného predpisu požadovaná informácia súvisiaca s dohľadom nad dohliadanými subjektmi
alebo ich činnosťou, povinná osoba ju nesprístupní a neposkytne.

16. Ak ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z. upravuje spôsob používania tých informácií
orgánmi a osobami, ktoré im už boli sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska,
potom povinnou osobou v zmysle poslednej vety tohto ustanovenia môže byť iba subjekt spomedzi tých
orgánov a osôb, ktorým Národná banka Slovenska informácie sprístupnila, alebo poskytla.

17. Zo zákonných ustanovení § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z. je zrejmé, že zákaz sprístupniť
informáciu obsiahnutý v poslednej vete ust. § 3 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z. sa nevzťahuje na Národnú
banku Slovenska, ale na tie orgány a osoby, ktorým už boli informácie sprístupnené alebo poskytnuté
Národnou bankou Slovenska na určený účel.

18. Prvostupňový orgán spomínané ustanovenie aplikoval nielen ako vytrhnuté z kontextu, ale i
obsahovo a vecne nesprávne. Spoločnosť SLOVDAN, spol. s r.o. svojou žiadosťou v tejto veci
neposkytovala súčinnosť Národnej banke Slovenska pri výkone dohľadu, a preto na posudzovanie a
vybavovanie tejto žiadosti nebolo možné aplikovať ustanovenia zákona o súčinnosti pri výkone dohľadu.

19. Rovnako nesprávne aplikoval prvostupňový orgán aj ustanovenie § 36 ods. 4 zákona č. 747/2004
Z.z. Toto ustanovenie zreteľne upravuje, že zoznamy vedené Národnou bankou Slovenska sa členia na
verejnú časť a neverejnú časť, pričom taxatívnym spôsobom vymedzuje údaje, ktoré tvoria neverejnú
časť zoznamov, a to rodné priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a miesto narodenia fyzických osôb.
Spoločným znakom údajov tvoriacich neverejnú časť zoznamov je, že ide o údaje týkajúce sa výlučne
fyzických osôb. Všetky ostatné údaje preto patria do verejnej časti zoznamov. Ust. § 36 ods. 4 zákona
č. 747/2004 Z.z. okrem iného ukladá Národnej banke Slovenska každému na požiadanie a za úhradu
vecných nákladov vyhotoviť a zaslať výpis ním označenej verejnej časti zoznamu, pričom taký výpis
obsahuje údaje zapísané vo verejnej časti zoznamu a aktuálne ku dňu vydania výpisu. Pre splnenie tejto
povinnosti Národnou bankou Slovenska uvedený zákon okrem úhrady vecných nákladov spojených so
zaslaním výpisu žiadnu ďalšiu podmienku týkajúcu sa žiadateľa neurčuje. Najmä zákon nevyžaduje zo
strany žiadateľa preukázanie právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu (podobne ako ust. § 3 ods.
3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám).

20. Prvostupňový orgán poukázal tiež na ust. § 17 ods. 2 zákona č. 186/2009 Z.z. z ktorého vyvodil, že
pokiaľ Národná banka Slovenska údaje zo zoznamu samostatných finančných agentov požadované v
žiadosti na svojom webovom sídle nezverejňuje, len ich na účely dohľadu nad dohliadanými subjektmi
eviduje, nie je potom žiaden právny dôvod na to, aby žiadateľ mal k týmto údajom prístup.

21. Takýto záver prvostupňového orgánu nemá oporu v zákone, pretože nemožno stotožňovať rozsah
povinného zverejňovania informácií so sprístupňovaním informácií na žiadosť a navyše nad rámec
zákona hľadať dôvod, ktorý by žiadateľa oprávňoval na prístup k požadovaným informáciám.

22. Uvedené pochybenia prvostupňového orgánu odvolací orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia
nenapravil. V odôvodnení svojho rozhodnutia dodal, že aj keby Národná banka Slovenska bola povinná
v tejto veci požadované informácie sprístupniť, nemala by povinnosť vytvárať takú databázu súhrnných
informácií, ktorou v čase podania a vybavovania žiadosti nedisponovala.

23. Podľa žalobcu konštatovanie odvolacieho orgánu v tejto veci neobstojí, keďže spoločnosť
SLOVDAN, spol. s r.o. požadovala poskytnúť údaje v identickom rozsahu, v akom ich Národnej banke
Slovenska ukladajú evidovať citované ustanovenia § 17 ods. 1 písm. 1) a m) zákona č. 186/2009 Z.
z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Ukazuje to jednoduché porovnanie znenia
žiadosti spoločnosti SLOVDAN, spol. s.r.o. v tejto veci so znením citovaných ustanovení § 17 ods. 1
písm. 1) a m) zákona č. 186/2009 Z. z.



24. Ak teda konajúce orgány nevyhoveli žiadosti spoločnosti SLOVDAN, spol. s r.o. o výpis z verejnej
časti zoznamu podľa § 36 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z., hoci pre takéto rozhodnutie neboli zákonné
dôvody, porušili zákon.

25. Z týchto skutkových a právnych dôvodov je napadnuté rozhodnutie guvernéra Národnej banky
Slovenska z 28. decembra 2015 č. GUV-1553/2015 nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci založeného predchádzajúcim rozhodnutím. Tým je splnená aj zákonná
podmienka, aby súd podľa § 191 ods. 3 písm. a) zák. č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len SSP) zrušil aj rozhodnutie Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom z
23. novembra 2015 č. ODT 12968/2015 o nevyhovení žiadosti spoločnosti SLOVDAN, spol. s r.o., ktoré
rozhodnutiu napadnutému žalobou predchádzalo. Vo veci žiadosti spoločnosti SLOVDAN, spol. s r.o. je
tiež splnená podmienka na postup súdu podľa § 193 SSP, teda, aby súd po tom, ako sa v určenej lehote
nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, v rozsudku uložil žalovanému povinnosť
sprístupniť požadovanú informáciu.

26. Žalobca s poukazom na uvedené žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie guvernéra Národnej banky
Slovenska z 28. decembra 2015 č. GUV-1553/2015 a aj rozhodnutie Národnej banky Slovenska, útvaru
dohľadu nad finančným trhom z 23. novembra 2015 č. ODT-12968/2015.

III.
Vyjadrenie žalovanej

27. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 29. septembra 2016 žiadala žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť. Pridžiavajúc sa odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia poukázala
na vzájomnú spojitosť ustanovení § 3 ods. 4 poslednej (štvrtej) vety č. 747/2004 Z.z. a § 11 ods. 1 písm.
h) zákona o prístupe k informáciám a konštatovala, že je neadekvátne interpretovať a aplikovať ust. § 3
ods. 4 poslednej (štvrtej) vety zákona č. 747/2004 Z.z. tak, že pojem „povinná osoba“ znamená „každú
povinnú osobu okrem Národnej banky Slovenska“ (čo urobil žalobca), napriek skutočnosti, že aj Národná
banka Slovenska patrí medzi povinné osoby podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V
súvislosti s ust. § 3 ods. 4 poslednej (štvrtej) vety konštatovala, že spoločnosť F.. a aj spoločnosť I.. patria
medzi dohliadané subjekty finančného trhu a požadované informácie súvisia s činnosťou spoločností F.
C. D. a.s. a I., R.. ako dohliadaných subjektov finančného trhu.

28. Poukázala, že žalobca prehliadol skutočnosť, že spoločnosť SLOVDAN, spol. s r.o. (ďalej v texte
aj len SLOVDAN)  svojou žiadosťou z 10. novembra 2015 výslovne požaduje informácie o zmluvných
partneroch a zmluvách spoločnosti F. (teda nielen o týchto dohliadaných subjektoch finančného trhu)
v rozsahu podľa § 17 ods. 1 písm. 1) a písm. m) zákona č. 186/2009 Z.z. Napriek tomu žalobca na
informácie, ktoré požaduje spoločnosť SLOVDAN, neopodstatnene odmieta aplikovať všetky relevantné
ustanovenia (najmä §17 ods. 2) zákona č. 186/2009 Z.z. Žalobca neobjektívne a arbitrárne „kriví“ ním
„vyselektované“ (vytrhnuté) časti ustanovení § 36 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z. bez zohľadnenia ich
kontextu so súvisiacimi ustanoveniami § 36 ods. 1 písm. a), § 36 ods. 2 a § 1 ods. 3 písm. a) zákona
č. 747/2004 Z.z. a so súvisiacimi ustanoveniami § 17 ods. 1 písm. 1) a m), § 17 ods. 2, § 18 ods. 1 a
§ 6 ods. 2 a 3 zákona č. 186/2009 Z.z.

29. Uviedla, že vzájomne súvisiace ustanovenia § 36 ods. 1 a 2 zákona č. 747/2004 Z.z. vymedzujú
zoznamy osôb a obsah údajov patriacich do zoznamov dohliadaných subjektov a iných osôb, ktoré
NBS vedie v rámci dohľadu nad finančným trhom. Pritom na uvedené ustanovenia § 36 ods. 1 a 2
zákona č. 747/2004 Z.z. bezprostredne nadväzujú ustanovenia § 36 ods. 4 zákona č. 747/2004  Z.z.,
ktoré - aj s výslovným odkazom na zoznamy vedené podľa §36 ods. 1, ktorých obsah vymedzuje §36
ods. 2 - upravujú členenie týchto zoznamov na ich verejnú časť a neverejnú časť, ale zároveň regulujú
podmienky sprístupňovania údajov z verejnej časti týchto zoznamov vo forme výpisov a taktiež regulujú
podmienky sprístupňovania údajov z neverejnej časti zoznamov subjektov (osôb), ktoré NBS vedie v
rámci dohľadu na základe ustanovení § 36 ods. 1 a 2 zákona o dohľade.

30. Konštatovala, že v zmysle ust. § 36 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 747/2004 Z.z. obsah verejnej časti
zoznamov dohliadaných subjektov a iných osôb, ktoré sú vedené podľa § 36 ods. 1 písm. a) až d) zákona
č. 747/2004 Z.z., je priamo zákonom č. 747/2004 Z.z. vymedzený v § 36 ods. 2 v spojení s § 36 ods. 4
prvou a druhou vetou zákona č. 747/2004 Z.z. tak, že tieto zoznamy dohliadaných subjektov a iných osôb



(osôb pôsobiacich v oblasti finančného trhu) obsahujú jednak identifikačné označenie jednotlivých osôb
(„označenie osôb“) uvedených v týchto zoznamoch a jednak pri jednotlivých dohliadaných subjektoch
obsahujú aj údaje o rozsahu im povolených činností a eventuálne určené podmienky a obmedzenia
pre výkon im povolených činností, ak takéto podmienky a obmedzenia sú určené udeleným povolením
alebo licenciou. Pritom je logicky zjavné a nepochybné, že pojem „označenie osôb“ zahŕňa identifikačné
označenie jednotlivých dohliadaných subjektov (či už právnických alebo fyzických osôb), ale nezahŕňa
údaje o činnosti, zmluvách a zmluvných partneroch dohliadaných subjektov, keďže z hľadiska údajov
označujúcich dohliadaný subjekt treba reflektovať, že identifikačné údaje o zmluvných partneroch
dohliadaných subjektov sú vlastne identifikačné údaje o tretích osobách majúcich uzavreté zmluvy s
dohliadaným subjektom.

31. Uvedené skutočnosti sa plne vzťahujú aj na zoznam, obsah zoznamu a obsah verejnej časti zoznamu
samostatných finančných agentov, čo je zoznam dohliadaných subjektov s udeleným povolením na
vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta, a to podľa § 18 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z.

32. Obsah verejnej časti zoznamu samostatných finančných agentov (teda subjektov s udeleným
povolením na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta), ktorý Národná banka Slovenska
vedie podľa § 36 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. je vymedzený v § 36 ods. 2 v spojení s § 36
ods. 4 prvou a druhou vetou zákona č. 747/2004 Z.z. tak, že tento zoznam samostatných finančných
agentov obsahuje jednak označenie (identifikačné údaje) jednotlivých samostatných finančných agentov
a jednak pri jednotlivých samostatných finančných agentoch obsahuje aj údaje o rozsahu ich oprávnenia
vykonávať finančné sprostredkovanie povolenej činnosti (v plnom rozsahu alebo pre určené jednotlivé
sektory finančného sprostredkovania) a tiež eventuálne určené podmienky a obmedzenia pre výkon im
povoleného finančného sprostredkovania (ak takéto podmienky a obmedzenia sú im určené udeleným
povolením).

33. Uvedený obsah verejnej časti zoznamu samostatných finančných agentov nemožno svojvoľne
rozširovať aj o iné údaje evidované o činnosti, zmluvách a zmluvných partneroch samostatných
finančných agentov podľa ustanovení § 17 ods. 1 písm. 1) a písm. m) zákon č. 186/2009 Z.z.

34. Zákon č. 186/2009 Z.z. v ust. § 17 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 1 taxatívne vymedzuje údaje
evidované o samostatných finančných agentoch a zároveň taxatívne vymedzuje, ktoré evidované údaje
o samostatných finančných agentoch sa zverejňujú (sprístupňujú). Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 186/2009
Z.z. sa nezverejňujú okrem iného ani evidované údaje o činnosti, zmluvách a zmluvných partneroch
samostatných finančných agentov podľa ustanovení § 17 ods. 1 písm. 1) a písm. m) zákona č. 186/2009
Z.z., ktorých poskytnutia sa svojimi podaniami domáhala spoločnosť SLOVDAN aj s podporou protestu
podaného žalobcom.

35. Pokus o rozšírenie obsahu verejnej časti zoznamu samostatných finančných agentov - ktorej obsah
vymedzuje § 36 ods. 2 v spojení s § 36 ods. 4 prvou a druhou vetou zákona č. 747/2004 Z.z. a ktorý je
vedený podľa § 36 ods. 1 písm. a) zákona č. 186/2009 Z.z. - aj o evidované údaje o činnosti, zmluvách a
zmluvných partneroch samostatných finančných agentov podľa ustanovení §17 ods. 1 písm. 1) a písm.
m) zákona  č. 186/2009 Z.z., nemá relevantnú zákonnú oporu a objektívne odporuje vzájomne súvisiacim
ustanoveniam § 17 odsekov 1 a 2 zákona č. 186/2009 Z.z., ako aj ustanoveniam § 36 ods. 1, 2 a 4 a
§ 3 ods. 4 poslednej (štvrtej) vety zákona č. 747/2004 Z.z.

36. Na skutočnosti, že objektívne existuje zákonný dôvod na nesprístupnenie informácií požadovaných
spoločnosťou SLOVDAN, žalovaná naďalej trvá.

37. Žalovaná má za to, že pri posudzovaní veci je nutné venovať dostatočnú pozornosť príslušnej
zákonnej regulácii, ktorá je obsiahnutá vo vzájomne súvisiacich relevantných ustanoveniach § 11 ods.
1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ustanoveniach § 17 odsekov 1 a 2 zákona č.
186/2009 Z.z. a ustanoveniach § 36 ods. 1, 2 a 4 a § 3 ods. 4 poslednej (štvrtej) vety zákona č. 747/2004
Z.z.

38. Podľa žalovanej, v prípade informácií požadovaných spoločnosťou SLOVDAN, existoval a existuje
zákonný dôvod na to, aby spoločnosti SLOVDAN ňou požadované informácie neboli sprístupnené.
Žalovaná v danej veci postupovala v súlade so zákonom, a preto žaloba nie je dôvodná.



IV.
Replika žalobcu

39. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej v replike doručenej tunajšiemu súdu dňa 14.10.2016 zotrval
na svojej argumentácii obsiahnutej v žalobe.

V.
Právne posúdenie veci

40. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe  žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až
d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal
protest, ktorému nebolo vyhovené.

43. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

44. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

45. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

46. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú
zaručené.

47. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania
ustanoví zákon.

48. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto zákona
sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a
fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

49. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k
informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

50. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba obmedzí
sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo
dozoru orgánom Verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom
výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. (v zmysle
odkazu pod čiarou je osobitným zákonom aj zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 340/2005 Z.z.)

51. Podľa § 18 ods. 2 veta prvá zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba žiadosti
nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.



52. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené
inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. V poznámke
pod čiarou je uvedený zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

53. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byt v
súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

54. Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

55. Podľa § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom, Národná
banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonáva dohľad nad dohliadanými subjektmi
finančného trhu, a to nad bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi,
pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, burzami cenných papierov, centrálnymi
depozitármi cenných papierov, správcovskými spoločnosťami, pobočkami zahraničných správcovských
spoločností, podielovými fondmi, zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania, poisťovňami,
zaisťovňami, pobočkami zahraničných poisťovní, pobočkami zahraničných zaisťovní, pobočkami
poisťovní z iného členského štátu, pobočkami zaisťovní z iného členského štátu, dôchodkovými
správcovskými spoločnosťami, dôchodkovými fondmi, doplnkovými dôchodkovými poisťovňami,
doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, doplnkovými dôchodkovými fondmi, platobnými inštitúciami,
pobočkami zahraničných platobných inštitúcií, inštitúciami elektronických peňazí, pobočkami
zahraničných inštitúcií elektronických peňazí, samostatnými finančnými agentmi, finančnými poradcami,
veriteľmi vymedzenými osobitným zákonom, Fondom ochrany vkladov, Garančným fondom investícií,
Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, konsolidovanými celkami, subkonsolidovanými celkami,
finančnými holdingovými inštitúciami, zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, finančnými
konglomerátmi a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom aj nad inými
osobami, nad inými účelovými združeniami majetku a nad skupinami osôb a účelových združení majetku,
ktorým osobitné predpisy v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového
sporenia ukladajú povinnosti (ďalej len \"dohliadaný subjekt\"); Národná banka Slovenska pri dohľade nad
dohliadanými subjektmi
1. ustanovuje pravidlá obozretného podnikania, pravidlá bezpečnej prevádzky a ďalšie požiadavky na
podnikanie dohliadaných subjektov,
2. dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ako aj na
dodržiavanie ustanovení právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na dohliadané
subjekty alebo na ich činnosti, ak to ustanovujú tieto právne záväzné akty,
3. vedie konania, udeľuje povolenia, licencie, súhlasy a predchádzajúce súhlasy, ukladá sankcie a
opatrenia na nápravu, vydáva iné rozhodnutia, stanoviská, metodické usmernenia a odporúčania podľa
tohto zákona a osobitných predpisov a dohliada na plnenie svojich rozhodnutí vrátane dodržiavania
podmienok určených v týchto rozhodnutiach,
4. vykonáva dohľad na mieste a dohľad na diaľku nad dohliadanými subjektmi.

56. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z.z., Národná banka Slovenska pri spolupráci v rámci
výkonu dohľadu nad dohliadanými subjektmi je oprávnená sprístupniť a poskytovať informácie Európskej
centrálnej banke, účastníkom Európskeho systému finančného dohľadu, iným zahraničným orgánom
dohľadu, audítorom, audítorským spoločnostiam a Slovenskej komore audítorov a tiež ďalším orgánom
verejnej moci a osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi, ako aj upozorniť
ich na také nedostatky zistené pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na ktorých riešenie
alebo odborné posudzovanie sú príslušné. Ak sa na takéto sprístupnenie a poskytovanie informácií
vyžaduje zbavenie povinnosti mlčanlivosti podľa osobitného zákona, za toto zbavenie povinnosti
mlčanlivosti sa považuje aj bankovou radou schválená písomná dohoda o vzájomnej spolupráci a
poskytovaní informácií medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom alebo osobou.

57. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z., informácie sprístupnené alebo poskytnuté Národnou
bankou Slovenska podľa odseku 3 možno použiť len na účely vykonávania dohľadu nad dohliadanými



subjektmi, na účely kontroly kvality audítorských služieb a na plnenie iných zákonom ustanovených
úloh orgánov a osôb uvedených v odseku 3. Orgány a osoby uvedené v odseku 3, ktorým Národná
banka Slovenska sprístupnila alebo poskytla informácie, sú povinné tieto informácie utajovať, chrániť
pred neoprávneným prístupom, vyzradením, zneužitím, pozmenením, poškodením, zničením, stratou,
odcudzením a zachovávať o nich mlčanlivosť. Tieto informácie si orgány a osoby uvedené v odseku
3 môžu poskytnúť navzájom výlučne na ten istý účel alebo konanie, na ktoré boli sprístupnené alebo
poskytnuté Národnou bankou Slovenska; inak si ich môžu sprístupniť, poskytnúť alebo zverejniť len
s predchádzajúcim písomným súhlasom Národnej banky Slovenska. Ak je podľa osobitného predpisu
požadovaná informácia súvisiaca s dohľadom nad dohliadanými subjektmi alebo ich činnosťou, povinná
osoba ju nesprístupní a neposkytne.

58. Podľa § 36 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z., Národná banka Slovenska v rámci dohľadu
nad finančným trhom vedie aktuálne zoznamy a registre (ďalej len \"zoznam\") dohliadaných subjektov,
ktorým bolo udelené povolenie podľa osobitných predpisov.

59. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z., zoznamy podľa odseku 1 obsahujú označenie osôb v
týchto zoznamoch najviac v rozsahu údajov ustanovených osobitným zákonom; zoznamy dohliadaných
subjektov obsahujú pri jednotlivých dohliadaných subjektoch aj rozsah povolených činností podľa
udeleného povolenia alebo licencie a tiež podmienky na výkon povolených činností a obmedzenia
rozsahu alebo spôsobu výkonu povolených činností, ktoré sú určené udeleným povolením alebo
licenciou.

60. Podľa § 36 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z., zoznamy podľa odseku 1 sa členia na verejnú časť a
neverejnú časť. Neverejnú časť zoznamov podľa odseku 1 tvoria rodné priezvisko, rodné číslo, dátum
narodenia a miesto narodenia fyzických osôb, ktorých údaje tvoria súčasť týchto zoznamov. Údaje
zapísané do zoznamov podľa odseku 1 sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich sprístupnenia tretím
osobám alebo odo dňa ich zverejnenia, a to odo dňa, ktorý nastal skôr. Údaje zapísané do verejnej
časti zoznamov podľa odseku 1 sa bezodkladne po zápise, zmene zápisu, zrušení zápisu alebo výmaze
zápisu zverejňujú na webovom sídle Národnej banky Slovenska, pričom sa sprístupňujú aj v elektronickej
podobe spôsobom umožňujúcim diaľkový prístup prostredníctvom elektronickej komunikácie. Národná
banka Slovenska taktiež v ňou určených úradných hodinách a prevádzkových priestoroch umožní
každému na jeho požiadanie nahliadnuť do verejnej časti zoznamu podľa odseku 1 a urobiť si z neho
na jeho náklady výpisy, ako aj Národná banka Slovenska každému na požiadanie a za úhradu vecných
nákladov vyhotoví a zašle výpis s ním označenej verejnej časti zoznamu podľa odseku 1, pričom taký
výpis obsahuje údaje zapísané vo verejnej časti zoznamu a aktuálne ku dňu vydania výpisu. Údaje
zapísané v neverejnej časti zoznamov podľa odseku 1 je Národná banka Slovenska oprávnená aj bez
súhlasu a informovania dotknutých osôb sprístupniť a poskytovať na spracúvanie Európskej centrálnej
banke, účastníkom Európskeho systému finančného dohľadu, iným zahraničným orgánom dohľadu,
Sociálnej poisťovni a ďalším orgánom verejnej moci a osobám v rozsahu potrebnom na plnenie ich
zákonných úloh, pričom na sprístupnenie a poskytovanie z neverejnej časti zoznamov podľa odseku
1 a na využívanie, utajovanie a ochranu údajov sprístupnených alebo poskytnutých z neverejnej časti
zoznamov podľa odseku 1 sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 3 ods. 3 až 5 a 7.

61. Podľa § 6 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve,

1) Finančným agentom je osoba so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením
organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva finančné sprostredkovanie na
základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou alebo na základe písomnej zmluvy so samostatným
finančným agentom. Finančným agentom v sektore poistenia alebo zaistenia je osoba so sídlom alebo
ústredím na území Slovenskej republiky, ak ide o právnickú osobu alebo osoba s trvalým pobytom alebo
prechodným pobytom a miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ak ide o fyzickú osobu.
Finančný agent nemôže vykonávať finančné poradenstvo.

2) Ak v § 11 a 12 nie je ustanovené inak, na území Slovenskej republiky môže
vykonávať finančné sprostredkovanie len finančný agent, ktorým je
a) samostatný finančný agent,
b) viazaný finančný agent,
c) podriadený finančný agent.



3) Slová \"finančný agent\", ich cudzojazyčné preklady alebo slová, v ktorých základe sa
tieto slová alebo ich cudzojazyčné preklady vyskytujú, môže používať v obchodnom mene iba
podnikateľ, ktorý je oprávnený vykonávať finančné sprostredkovanie podľa tohto zákona. Ak by mohlo
dôjsť k zámene, môže Národná banka Slovenska požadovať spresnenie názvu finančného agenta alebo
iného podnikateľa, a finančný agent alebo iný podnikateľ je povinný tejto žiadosti vyhovieť.

62. Podľa § 17 ods. 1 písm. l) a m) zákona č. 186/2009 Z.z., evidovanými údajmi v zozname
samostatných finančných agentov sú:
l) obchodné meno a identifikačné číslo každej finančnej inštitúcie, s ktorou má samostatný finančný
agent uzavretú zmluvu podľa § 7,
m) dátum začatia a dátum ukončenia platnosti každej zmluvy podľa § 7,

63. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 186/2009 Z.z., Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle
zverejňuje zo zoznamu samostatných finančných agentov údaje uvedené v odseku 1 písm. a) až e)
okrem rodného čísla a údaje uvedené v odseku 1 písm. h), j) a p).

64. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z., na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta
a na vykonávanie činnosti finančného poradcu na území Slovenskej republiky je potrebné povolenie
Národnej banky Slovenska, ak tento zákon neustanovuje inak. O udelení povolenia na vykonávanie
činnosti samostatného finančného agenta a o udelení povolenia na vykonávanie činnosti finančného
poradcu rozhoduje Národná banka Slovenska na základe žiadosti.

65. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č.
GUV-1553/2015 zo dňa 28.12.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Národnej banky Slovenska č.
ODT-12968/2015 zo dňa 23. novembra 2015, ktorým podľa ust. § 18 ods. 2 v spojení s ust. § 11 ods. 1
písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a ust. § 3 ods. 4 posledná veta
zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom nebolo vyhovené žiadosti žiadateľa, t.j. žalobcu a
informácie požadované žiadateľom na základe jeho žiadosti mu sprístupnené neboli.

66. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

67. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR).

68. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť
s poukazom na ust. § 190 SSP. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107
ods. 2 SSP a § 137 ods. 1 SSP.

69. Predmetom tohto súdneho konania bolo posúdiť, či postup a rozhodnutie žalovanej boli v prípade
žalobcovej žiadosti zákonné podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

70. Podľa žalobcu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočíva:

- v nesprávnej aplikácii ust. § 3 ods. 3 a ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z., keďže zákaz
sprístupniť informáciu obsiahnutý v poslednej vete ust. § 3 ods. 4 tohto zákona sa nevzťahuje na Národnú
banku Slovenska, ale na tieto orgány a osoby, ktorým už boli informácie sprístupnené alebo poskytnuté
Národnou bankou Slovenska na určený účel,

- v nesprávnom výklade ust. § 17 ods. 2 zák. č.186/2009 Z.z., z ktorého Národná banka



Slovenska vyvodila, že „pokiaľ Národná banka Slovenska údaje zo zoznamu samostatných finančných
agentov požadované žiadosti na svojom webovom sídle nezverejňuje, len ich na účely dohľadu nad
dohliadanými subjektmi eviduje, nie je potom žiaden právny dôvod na to, aby žiadateľ mal k týmto údajom
prístup“, pretože nemožno stotožňovať rozsah povinného zverejňovania informácií so sprístupňovaním
informácií na žiadosť,

- v nesprávnej aplikácii ust. § 36 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z., v zmysle ktorého je
Národná banka Slovenska povinná každému na požiadanie a za úhradu vecných nákladov vyhotoviť a
zaslať výpis ním označenej verejnej časti zoznamu.

71. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žiadateľ, t.j. SLOVDAN, spol. s r.o. na
základe podanej žiadosti požiadal sprístupniť od žalovanej z verejnej časti registra finančných agentov
podľa ust. § 36 ods. 1 písm. d) a v spojení s § 36 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z. zodpovedajúcej § 17 ods. 1
písm. 1) a písm. m) zák. č. 186/2009 Z.z. údaje o zmluvných partneroch dvoch finančných agentov: F. D.
(pôvodne F. I., R.) a to: obchodné meno a IČO každej finančnej inštitúcie, s ktorou majú tieto spoločnosti
uzavretú zmluvu podľa § 7 zák. č. 186/2009 Z.z., vrátane dátumu začatia a dátumu ukončenia a platnosti
každej takejto zmluvy.

72. Z takto formulovanej žiadosti vyplýva že žiadateľ požaduje z verejnej časti zoznamu podľa § 36 ods.
4 zák. č. 747/2004 Z.z. údaje nie o ďalších osobách v zmysle § 36 ods. 1 písm. d) č. 747/2004 Z.z.,
t.j. o finančných agentoch F. ale o osobách, ktoré sú zmluvnými partnermi finančných agentov F., R.. s
odkazom na ust. § 17 ods. 1 písm. l) a písm. m) zák. č. 186/2009 Z.z.

73. Z ust. § 17 ods. 1 zák. č. 186/2009 Z.z. vyplýva, že žalovaná v zozname samostatných finančných
agentov eviduje obchodné meno a IČO každej finančnej inštitúcie, s ktorou má samostatný finančný
agent uzavretú zmluvu podľa § 7, (§ 17 ods. 1 písm. l)), dátum začatia a dátum ukončenia platnosti
každej zmluvy podľa § 7 (§ 17 ods. 1 písm. m)). V zmysle odseku 2 Národná banka Slovenska na
svojom webovom sídle zverejňuje ňou evidované údaje v zmysle § 17 ods. 1 zo zoznamu samostatných
finančných agentov, ale len údaje uvedené v odseku 1 písm. a) až e) okrem rodného čísla a údaje
uvedené v odseku 1 písm. h), j) a p) a nie údaje evidované podľa § 17 ods. 1 písm. l) a m), t.j. obchodné
meno a IČO každej finančnej inštitúcie, s ktorou má samostatný finančný agent uzavretú zmluvu podľa
§ 7 z.č. 186/2009 Z.z., vrátane dátumu začatia a dátumu ukončenia a platnosti každej takejto zmluvy.

74. Žiadateľ teda žiadal s poukazom na ust. § 36 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z. sprístupniť ním označené
údaje vymedzené v zmysle ust. § 17 ods. 1 písm. l) a m) zák. č. 186/2009 Z.z., t.j. obchodné meno
a IČO každej finančnej inštitúcie, s ktorou má samostatný finančný agent (F.) uzavretú zmluvu podľa
§ 7 z.č. 186/2009 Z.z., vrátane dátumu začatia a dátumu ukončenia a platnosti každej takejto zmluvy.
domnievajúc sa, že spadajú pod verejnú časť zoznamu finančných agentov.

75. Podľa názoru súdu však zo znenia ust. § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 186/2009 Z.z.  jednoznačne vyplýva,
že žiadateľ požadoval poskytnúť informácie o finančných agentoch F. ktoré nie sú verejné, hoci ich NBS
eviduje podľa ust. § 17 ods. 1 zák. č. 186/2009 Z.z., avšak podľa ust. § 17 ods. 2 cit. zák. ich na svojom
webovom sídle nezverejňuje, a teda nemožno konštatovať, že sa jedná o informácie, ktoré sú verejné
odvolávajúc sa na ust. § 36 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z. Žiadateľom požadované informácie by tvorili
verejnú časť zoznamu samostatných finančných agentov jedine v tom prípade, ak by ust. § 17 ods. 2
zák. č. 186/2009 Z.z. ich zverejnenie výslovne nevylúčilo.

76. Súd súhlasí so žalobcom, že v zmysle ust. § 36 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z. je Národná banka
Slovenska povinná každému na požiadanie a za úhradu vecných nákladov vyhotoviť a zaslať výpis
ním označenej verejnej časti zoznamu, avšak za podmienky, že sa jedná ako správne konštatoval,
o verejnú časť zoznamu. Keďže žiadateľom požadované údaje nespadali pod verejnú časť zoznamu
samostatných finančných agentov, Národná banka Slovenska ich postupom podľa § 36 ods. 4 zák. č.
747/2004 Z.z. žiadateľovi poskytnúť ani nemohla.

77. Súd nepriznal dôvodnosť ani ostatnej námietke žalobcu, že zákaz sprístupniť informáciu obsiahnutý
v poslednej vete ust. § 3 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z. sa nevzťahuje na Národnú banku Slovenska,
ale na tie orgány a osoby, ktorým už boli informácie sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou
Slovenska na určený účel.



78. Medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že žiadateľ, t.j. spoločnosť SLOVDAN na základe
ust. § 17 ods. 1 písm. l) a m) č. 186/2009 Z.z. a ust. § 36 ods. 1 a ods. 4 zák. č. 747/2004
Z.z. požadovala informácie týkajúce sa výkonu dohľadu nad samostatnými finančnými agentmi ako
dohliadanými subjektmi finančného trhu na základe ustanovení zákona o finančnom sprostredkovaní a
zákona o dohľade. Požadované údaje žiadal žiadateľ substitučne poskytnúť i podľa zákona č. 211/2000
Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.

79. Žalovaná však napadnutým rozhodnutím žiadateľovi nesprístupnila ním požadované informácie
podľa ust. § 11 ods. 1 písm. h) zák. o slobodnom prístupe k informáciám i s poukazom na ust. § 3 ods.
4 posledná veta zák. č. 747/2004 Z.z.

80. Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia,
ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná
rovnováha. Účelom ustanovenia § 11 zákona o slobodnom prístupe k informáciám je chrániť informácie
týkajúce sa výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu orgánov verejnej moci podľa osobitných predpisov.

81. Správny súd konštatuje, že z ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám
vyplýva, že povinná osoba informáciu obmedzí, resp. nesprístupní, ak sa týka výkonu dohľadu orgánom
verejnej moci podľa osobitných predpisov, ktorým v zmysle odkazu pod čiarou je zákon č. 747/2004 Z.z.
o dohľade nad finančným trhom.

82. Medzi účastníkmi nebolo ani sporné, že informácie požadované spoločnosťou SLOVDAN sa týkajú
výkonu dohľadu, keďže obe spoločnosti (teda spoločnosť F., ktorých sa týkajú požadované informácie,
sú dohliadanými subjektmi finančného trhu ako samostatní finanční agenti.

83. Zákon o dohľade stanovuje, v ktorých prípadoch a ktorým subjektom je Národná banka Slovenska
oprávnená, či povinná sprístupniť a poskytnúť informácie, ktoré súvisia s výkonom dohľadu alebo s
dohliadanými subjektmi finančného. V zmysle ust. § 3 ods. 3 veta prvá zák. č. 747/2004 Z.z. Národná
banka Slovenska pri spolupráci v rámci výkonu dohľadu nad dohliadanými subjektmi je oprávnená
sprístupniť a poskytovať informácie Európskej centrálnej banke, účastníkom Európskeho systému
finančného dohľadu, iným zahraničným orgánom dohľadu, audítorom, audítorským spoločnostiam a
Slovenskej komore audítorov a tiež ďalším orgánom verejnej moci a osobám, ktorých činnosť súvisí s
dohľadom nad dohliadanými subjektmi finančného trhu.

84. Z uvedeného vyplýva, že Národná banka Slovenska sprístupní informácie aj iným osobám, ktorých
činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi finančného trhu. Z administratívneho spisu
vyplýva, že žiadateľ takouto osobou nie je, jeho činnosť nesúvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi
finančného trhu, čo uviedol i sám žalobca v podanej žalobe. Ust. § 3 ods. 4 veta prvá, druhá a tretia
zák. č. 747/2004 Z.z. ďalej upravuje použitie, ochranu a utajenie sprístupnených informácií subjektom
Národnou bankou Slovenska podľa § 3 ods. 3 veta prvá zák. č. 747/2004 Z.z.

85. Podľa poslednej vety ust. § 3 ods. 4 zák. č. 747/2004 Z.z., ak je podľa zákona č. 211/2000 Z. z.
požadovaná informácia súvisiaca s dohľadom nad dohliadanými subjektmi alebo ich činnosťou, povinná
osoba ju nesprístupní a neposkytne podľa ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k
informáciám.

86. Žalobca však namietal, že zákaz sprístupniť informáciu obsiahnutý v poslednej vete ust. § 3 ods.
4 zák. č. 747/2004 Z.z. sa nevzťahuje na Národnú banku Slovenska, ale na subjekty, ktorým už boli
informácie sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska na určený účel. Podľa žalovanej
sa tento zákaz vzťahuje na Národnú banku Slovenska a je názoru, že žalobca si toto ust. zákona o
dohľade vykladá nesprávne.

87. Správny súd konštatuje, že zo znenia ust. § 3 a ods. 4 na prvý pohľad sa môže javiť, že veta
štvrtá tohto odseku sa vzťahuje na subjekty uvedené v odseku 3, a teda povinnou osobou sú subjekty,
ktorým NBS sprístupnila pri spolupráci v rámci výkonu dohľadu nad dohliadanými subjektmi, resp.
poskytla informácie osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi. Avšak po
dôslednom posúdení vety tretej a štvrtej odseku 4 vo vzájomnej korelácii je potrebné konštatovať, že



povinnou osobou je NBS, nakoľko informácie poskytnuté, resp. sprístupnené NBS podľa odseku 3, si
môžu tieto subjekty uvedené v odseku 3 navzájom poskytnúť výlučne na ten istý účel alebo konanie, na
ktoré boli sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska, t. j. navzájom medzi sebou, inak
si ich môžu sprístupniť, poskytnúť alebo zverejniť len s predchádzajúcim písomným súhlasom Národnej
banky Slovenska. Ak teda požadovaná informácia súvisiaca s dohľadom nad dohliadanými subjektmi
alebo ich činnosťou, je žiadaná podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba, t.j.
Národná banka Slovenska ju nesprístupní a neposkytne.

88. V opačnom prípade, ak by povinnou osobou boli subjekty tak, ako uvádza žalobca, ustanovenie § 3
ods. 4 posledná veta, po posúdení vo vzájomnej súvislosti s ods. 3 veta prvá, by stratilo opodstatnenie,
nakoľko tieto subjekty s odvolaním sa na ust. § 3 ods. 4 veta tretia by museli požiadať Národnú banku
Slovenska o písomný súhlas na sprístupnenie, poskytnutie alebo zverejnenie im poskytnutých informácií
Národnou bankou Slovenska podľa § 3 ods. 3 zák. č. 747/2004 Z.z.

89. Národná banka Slovenska pri spolupráci v rámci výkonu dohľadu nad dohliadanými subjektmi podľa
§ 3 ods. 3 veta prvá je oprávnená sprístupniť a poskytovať informácie ... osobám, ktorých činnosť súvisí
s dohľadom na dohliadanými subjektmi. Podľa poslednej vety ods. 4 § 3 sa posudzuje, či informácia
požadovaná podľa zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám súvisí s dohľadom nad
dohliadanými subjektmi alebo ich činnosťou. Z uvedeného vyplýva, že vyhodnotiť, resp. posúdiť, či
žiadaná informácia súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi alebo ich činnosťou podľa § 3 ods.
4 posledná veta zákona o dohľade, je oprávnená len Národná banka Slovenska v spojitosti s § 3 ods.
4 veta tretia  zákona č. 747/2004 Z.z.

90. S poukazom na uvedené podľa názoru súdu žalovaná postupovala správne, keď aplikáciou ust. §
11 ods. 1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám v spojení s ust. § 3 ods. 4 posledná
veta zák. č. 747/2004 Z.z. žiadateľovej žiadosti nevyhovela a ním požadované informácie nesprístupnila.
Podľa názoru súdu je nesporné, že žalobcom uplatnené právo na informácie je obmedzené zákonom o
prístupe k informáciám, ktorý nedovoľuje žalovanému ako orgánu kontroly, dozoru alebo dohľadu, ktorý
je viazaný článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, zverejniť iné informácie týkajúce sa výkonu
kontroly, dozoru alebo dohľadu než tie, ktoré ustanovuje zákon a ktoré tvoria výsledok činnosti pri výkone
kontroly, dozoru alebo dohľadu (k uvedenému pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sži/41/2014
z 05.05.2015).

91. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že   námietky
žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovanej, ako aj preskúmavané
rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom.  Z odôvodnenia ako prvostupňového, tak
aj druhostupňového rozhodnutia je zrejmé na základe akej správnej úvahy orgán verejnej správy zistený
skutkový stav právne posúdil a vyvodil z neho správny právny záver. S poukazom na uvedené správny
súd postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol.

92. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému orgánu
verejnej správy súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Ďalšiemu účastníkovi konania nepriznal
náhradu trov konania podľa § 169 SSP, nakoľko jeho úspech v konaní bol závislý od úspechu žalobcu,
ktorý v konaní úspešný nebol.

93. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.



sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia   byť   spísané   advokátom.   Povinné   zastúpenie   advokátom v kasačnom   konaní
sa   nevyžaduje,   ak   a)   má   sťažovateľ   alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}