Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/314/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226731 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:3112226731.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: C. F. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom R. A., T. č. XX-XX/XX, proti žalovanému: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 942 436, Bratislava, Einsteinova č. 25, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 29. septembra 2015, č.k. 50 C 521/2014-121, a na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 6. apríla 2016, č.k. 50 C 521/2014-141, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 29. septembra 2015, č.k. 50 C 521/2014-121, p o t v r d z u j e . II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 6. apríla 2016, č.k. 50 C 521/2014-141, p o t v r d z u j e . III. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 29.9.2015, č.k. 50 C 521/2014-121, žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou postúpenou Okresnému súdu Bratislava V. dňa 11.12.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 533,- € titulom náhrady škody z dôvodu, že dňa 15.2.2012 mu bol vystavený návrh na kúpeľnú starostlivosť na základe odporúčania neurológa, ktorý bol zaslaný žalovanému na schválenie. Žalovaný dňa 16.3.2012 zamietol návrh na kúpeľnú starostlivosť s odôvodnením, že kúpeľná liečba v indikačnej skupine VII/9 sa uhrádza len za podmienky sústavnej liečby, pričom vo vykázanej zdravotnej starostlivosti nie je za rok 2011 žiadny záznam o liečbe, príp. rehabilitácii na uvedenú diagnózu a ani na žiadnu inú diagnózu pohybového aparátu. Žalobca namietal, že na diagnózu pohybového aparátu bol liečený dňa 20.5.2011 u neurológa, dňa 12.1.2011 a dňa 6.9.2011 u ortopéda, pričom návrh na kúpeľnú liečbu vypísala obvodná lekárka a boli dodržané všetky podmienky zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Žalobca v dňoch 19.8.2012 až 8.9.2012 absolvoval kúpeľnú liečbu v Kúpeľoch Bojnice, a.s., na vlastné náklady, ktoré predstavovali sumu 884,- €, uhradil 90,- € za 20 vstupov do vonkajšieho bazéna, t.j. celkom jeho náklady predstavovali sumu 974,- €. Doplatok za kúpeľnú liečbu v prípade odsúhlasenia liečenia žalovaným by predstavoval na deň 21,- €, celkom 441,- €; rozdiel vo výške 533,- € (974,- € mínus 441,- €) si v predmetnej veci uplatnil ako náhradu škody, keď žalovaný nereagoval na jeho návrh na mimosúdne riešenie sporu zo dňa 10.9. 2012. 2.1. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Dňa 15.2.2012 K.. R. H., MEDIHOL TT, s.r.o. vystavila návrh na kúpeľnú starostlivosť žalobcu s uvedením identifikačnej skupiny číslo VII/9, hlavnej diagnózy číslo M 54.5 na základe správy z neurologického vyšetrenia žalobcu zo dňa 9.2.2012 so záverom: číslo diagnózy M 54.5. Žalovaný listom zo dňa 16.3.2012 oznámil žalobcovi, že kúpeľná komisia neschválila jeho návrh na kúpeľnú starostlivosť s odôvodnením, že kúpeľná liečba v indikačnej skupine VII/9, ktorá je uvedená v kúpeľnom návrhu, sa uhrádza z prostriedkov verejného zdravotného poistenia len za podmienky sústavnej liečby. Vo vykázanej zdravotnej starostlivosti nie je za rok 2011 žiadny záznam o liečbe, príp. rehabilitácii, na uvedenú diagnózu, ani na žiadnu inú diagnózu pohybového aparátu. Žalovaný listom zo dňa 20.4.2012 reagoval na vyjadrenie žalobcu k zamietnutiu jeho návrhu na kúpeľnú liečbu, v ktorom uviedol, že kúpeľná liečba v indikačnej skupine VII/9 sa uhrádza z prostriedkov verejného zdravotného poistenia len za podmienky sústavnej liečby, pričom jedno vyšetrenie v roku 2011 a jedno v roku 2012 nie je považované za sústavnú liečbu, nárokovateľnosť na kúpeľnú liečbu neexistuje; zotrval na zamietnutí návrhu. V odpovedi zo dňa 28.5.2012 na sťažnosť žalobcu proti zamietnutiu návrhu na kúpeľnú starostlivosť žalovaný uviedol, že pod sústavnou predchádzajúcou liečbou zákony rozumejú liečbu v ambulancii, nemocnici alebo inom zdravotníckom zariadení, pričom v zdravotnej karte žalobcu za obdobie od poslednej absolvovanej kúpeľnej liečby v auguste 2010 v súvislosti nielen s diagnózou M 54 (bolesť chrbta-dorzalgia), uvedenou v kúpeľnom návrhu žalobcu, ale s akoukoľvek diagnózou týkajúcou sa bolestí chrbta, je evidovaný len jeden záznam o vyšetrení u neurológa zo dňa 29.10.2010 a jeden záznam o výkone 819D [Vertebrologické vyšetrenie vrátane poučenia a manipulácie (opakovane), mobilita eventuálne zvodová anestéza] zo dňa 20.5.2011, z čoho vyplýva, že zamietnutie návrhu na kúpeľnú liečbu bolo v súlade s platnými zákonmi. 2.2. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 6 ods. 1, § 15 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 7 ods. 1, ods. 3, ods. 4, Prílohou č. 6, zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, § 2 ods. 1, § 8 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 420 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka. Skutkovo dôvodil tým, že žalobe nebolo možné vyhovieť, keď sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že podľa existujúcej právnej úpravy nemá nikto právny nárok na kúpeľnú starostlivosť. V súvislosti s posúdením návrhu na kúpeľnú starostlivosť prebieha schvaľovací proces, v rámci ktorého zdravotná poisťovňa, konkrétne revízny lekár, na základe predložených lekárskych potvrdení posudzuje otázku, či v konkrétnom prípade sú splnené podmienky pre absolvovanie kúpeľnej liečby podľa Indikačného zoznamu a či sú splnené podmienky pre úhradu kúpeľnej starostlivosti podľa zákona. Uviedol, že žalovaný poukázal na skutočnosť, že návrh na kúpeľnú starostlivosť bol vystavený na diagnózu M 54.5, ktorá nie je uvedená v Indikačnom zozname pre kúpeľnú liečbu nachádzajúcom sa v Prílohe č. 6 zákona 577/2004 Z.z., keď táto skutočnosť vyplýva aj z listinného dôkazu doloženého žalobcom - správy o neurologickom vyšetrení vystavenej neurológom dňa 9.2.2012 a potvrdila ju aj všeobecná lekárka pre dospelých, ktorá dňa 23.9.2015 vydala na žiadosť pacienta potvrdenie, že vypísala návrh na kúpeľnú liečbu omylom s hlavnou diagnózou M 54.5, ktorá bola v predchádzajúcom Indikačnom zozname, ale správna diagnóza mala byť M 53.9. Rovnako sa stotožnil aj s tvrdením žalovaného, že pri posudzovaní návrhu na kúpeľnú starostlivosť nemôže žalovaný prejudikovať, či ide o chybu v písaní alebo skutočnú diagnózu, na ktorú príslušný lekár kúpeľný návrh vystavuje a kúpeľnú liečbu pacientovi odporúča. Zdôraznil, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 533,- € titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť ako rozdiel nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti s absolvovaním kúpeľnej liečby na vlastné náklady a nákladov, ktoré by uhradil v prípade, že časť nákladov by bola hradená z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti naplnené, zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok ustanovených § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa škodca môže zodpovednosti zbaviť. Porušením právnej povinnosti je objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako právnická, resp. fyzická, osoba skutočne konala a tým, ako mala konať, aby splnila povinnosti uložené jej právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Poškodený musí preukázať protiprávne konanie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou ako následkom tejto príčiny. V danej veci nebolo preukázané také konanie žalovaného, ktorým by došlo k porušeniu právnych predpisov alebo inej právnej skutočnosti, keď pri posudzovaní návrhu na kúpeľnú starostlivosť v prípade žalobcu postupoval žalovaný jednoznačne v súlade so zákonom, keď konštatoval, že návrh na kúpeľnú starostlivosť žalobcu nespĺňa zákonné podmienky, pretože kúpeľný návrh bol vystavený na diagnózu M 54.5, ktorá nespadá do rozsahu určených indikácií obsiahnutých v Indikačnom zozname. Prípadný omyl všeobecnej lekárky pri vypísaní návrhu na kúpeľnú starostlivosť žalobcu nemožno pripísať na ťarchu žalovaného. Z dôvodu nenaplnenia jednej z podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu (podmienky zodpovednosti za škodu musia byť naplnené zároveň, súčasne), nebolo možné žalobe vyhovieť, pričom ďalšími podmienkami vzniku zodpovednosti za škodu sa už nezaoberal. 2.3. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že má v konaní postavenie spotrebiteľa, pretože ide o verejnoprávny vzťah, v ktorom nemožno aplikovať ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľského vzťahu, ktorý má charakter súkromnoprávneho vzťahu. 2.4. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich náhradu neuplatnil. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1 písm. d/, f/ O.s.p.). Vytkol súdu prvej inštancie, že sa zameral na skutočnosť, že návrh na kúpeľnú liečbu bol vystavený na diagnózu M 54.5, pričom mal byť vystavený na diagnózu M 53.9. V návrhu je ale presne a správne uvedená diagnóza Vertebrogénny syndróm s bolestivými poruchami chrbtice a revízny lekár žalovaného, odborník, musel vedieť, že ide o zrejmú nesprávnosť, resp. omyl lekára, ktorý návrh vypisoval. Rozhodujúci je slovný popis diagnózy, ktorý bol správny a ak si revízny lekár všimol rozpor medzi slovným názvom diagnózy a jeho číselným označením, mohol vrátiť návrh pre chybu v jeho vypísaní. Konanie žalovaného však vyznieva ako využitie chyby tretej osoby, všeobecného lekára, pre zamietnutie jeho návrhu na kúpeľnú liečbu, čo je v rozpore s etickým kódexom zdravotníckeho pracovníka a nie je v súlade ani s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie opomenul, že žalovaný jeho návrh na kúpeľnú liečbu nezamietol z dôvodu chybnej diagnózy, ale preto, že nespĺňal podmienku sústavnej liečby, pričom poskytol niekoľko dôkazov o tom, že sa sústavne lieči desiatky rokov, a preto dôvod zamietnutia jeho návrhu na kúpeľnú liečbu bol vykonštruovaný so snahou ušetriť prostriedky poisťovne. K tvrdeniu žalovaného, že neabsolvoval napríklad fyziatricko-rehabilitačné vyšetrenie uviedol, že žiadny predpis, zákon, nič také nevyžaduje, keď Príloha č. 6 k zákonu č. 577/2004 Z.z. obsahuje Indikačný zoznam pre kúpeľnú starostlivosť. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že vec riešil veľmi jednostranne a tendenčne v prospech žalovaného a nevzal do úvahy povinnosti, ktoré zdravotníckym pracovníkom ukladá Etický kódex zdravotníckeho pracovníka, ktorý revízna lekárka žalovaného hrubo porušila, pretože opomenula spoluprácu s ošetrujúcim lekárom, ktorý omylom uviedol zlé číslo diagnózy. Ak by si žalovaný riadne plnil svoje povinnosti a viedol zoznam podľa jednotlivých chorôb, revízna lekárka by zistila, že pri vypisovaní návrhu na kúpeľnú liečbu došlo k chybe pri vypisovaní hlavnej diagnózy a mohla okamžite žiadať nápravu. Dôkazom, ktorý predložil súdu (výpis zo zdravotnej karty - sústavné liečenie), vyvrátil nepravdivé tvrdenie žalovaného, že za rok 2011 nemá žiaden záznam o liečbe, nakoľko v uvedenom roku mu obvodná lekárka poskytla všeobecnú ambulantnú starostlivosť štyri krát. Žalovaný nerešpektuje kompetencie zdravotníckych pracovníkov, neuznáva odporúčania od lekárov, opakované absolvovanie kúpeľnej liečby, bicyklovanie, plávanie, sústavné domáce cvičenie, zdravotné prechádzky, čím sa jeho zdravotnícki pracovníci dopúšťajú porušenia etického kódexu. Poukázal na etické správanie ošetrujúcej lekárky, ktorá priznala chybu pri vypisovaní čísla diagnózy na kúpeľnom návrhu v roku 2012. Zo strany zdravotníckeho pracovníka žalovaného však k porušeniu etického kódexu došlo a zamietnutie jeho kúpeľného návrhu revíznou lekárkou je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sa prieči dobrým mravom, z dôvodu ktorého mal súd prvej inštancie postupovať podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Pre neplatnosť právneho úkonu mu vznikla škoda, pričom revízna lekárka zamietla aj jeho žiadosť zo dňa 14.5.2012 o poskytnutie príspevku na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa § 42 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť; žiadal náhradu trov konania. 4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa stotožnil v plnom rozsahu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Konštatoval, že z ustanovenia § 7 ods. 4 zákona č. 577/2004 Z.z. a ani zo žiadneho ustanovenia zákona č. 581/2004 Z.z. nevyplýva povinnosť, aby zdravotná poisťovňa v každom jednom prípade kúpeľnú starostlivosť schválila a ani zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právny nárok poistenca na schválenie kúpeľného návrhu v každom jednotlivom prípade. Vykonáva schvaľovací proces (ako jednu z činností zdravotnej poisťovne) v prípade kúpeľnej starostlivosti, ktorý je odzrkadľovaním procesu posudzovania kúpeľných návrhov v individuálnych prípadoch v nadväznosti na platnú právnu úpravu a preto bez určenej právnej povinnosti nie je možné hovoriť o vzniku škody. Poukázal na skutočnosť, že kúpeľný návrh žalobcu nebol vystavený v súlade s Indikačným zoznamom pre kúpeľnú starostlivosť, bol vystavený na diagnózu, ktorá nebola obsiahnutá v tomto zozname. Zároveň jeho revízny lekár po posúdení kúpeľného návrhu dospel k záveru, že podmienka uvedená v ustanovení § 7 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. a v tabuľkovej časti Prílohy č. 6 tohto zákona nebola v prípade žalobcu splnená, čo konštatoval aj dohliadajúci orgán nad vykonávaním verejného zdravotného poistenia a zdravotnou starostlivosťou, ktorým je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tento zistil, že neporušil žiaden právny predpis pri zamietnutý návrhu žalobcu na kúpeľnú liečbu a doplnil, že sporadické odborné vyšetrenia nespĺňajú indikačnú podmienku sústavnosti liečby. V prípade, ak by žalobcovi uhradil kúpeľnú starostlivosť, postupoval by v rozpore so zákonom, pretože by uhradil kúpeľnú starostlivosť na diagnózu, ktorá nie je uvedená v Indikačnom zozname a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by mu mohol za toto porušenie uložiť pokutu. Diagnóza M 54.5 nebola a ani nie je v rozsahu uhrádzanej kúpeľnej starostlivosti, takže sa nemôže uhradiť z verejného zdravotného poistenia. Ďalej uviedol, že okrem posúdenia obsahových náležitostí a povinných príloh k návrhu na kúpeľnú liečbu sa posudzuje aj podstatná podmienka, ktorou je sústavnosť liečby, tzn. či v roku absolvuje poistenec všetku potrebnú ambulantnú alebo ústavnú starostlivosť, na ktorú by kúpeľná liečba mohla vhodne nadviazať a či je s ohľadom na zdravotný stav poistenca predpoklad, že mu kúpeľná starostlivosť môže v liečbe pomôcť, že mu neuškodí. Absolvovanie cvičení doma, plávanie na verejných kúpaliskách a podobne, nie je možné podľa definícií obsiahnutých v zákone č. 576/2004 Z.z. považovať za (sústavne) poskytovanú ambulantnú starostlivosť, pretože zdravotnú starostlivosť môžu poskytovať iba zdravotnícki pracovníci a poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti, ktorí spĺňajú presne zákonom stanovené podmienky pre výkon zdravotníckeho povolania, čo v prípade opísaných aktivít v odvolaní naplnené nie je. Poukázal na skutočnosť, že sa nemôže zamieňať individuálna starostlivosť poistenca o vlastné zdravie so zdravotnými výkonmi poskytovanými zdravotníckymi pracovníkmi a absolvovanie domácej starostlivosti (cvičenie, plávanie) s liečbou poskytovanou nezmluvnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. V súvislosti so schvaľovaním kúpeľnej liečby zákon neukladá zdravotným poisťovniam povinnosť vrátiť neúplný alebo nesprávne vystavený kúpeľný návrh na jeho opravu alebo doplnenie a ani dožiadať údaje k neúplnému kúpeľnému návrhu. V procese schvaľovania sa zdravotná poisťovňa opiera o údaje o doterajšej liečbe, ktoré sa nachádzajú v jej informačnom systéme a revízny lekár nemá v tejto súvislosti povinnosť komunikovať s ošetrujúcim lekárom poistenca a zisťovať, ako to ošetrujúci lekár „myslel“, keď uviedol v návrhu určitú diagnózu. Zdravotná poisťovňa nemôže „prejudikovať“, či sa ošetrujúci lekár náhodou nepomýlil pri vypisovaní návrhu na kúpeľnú liečbu a nevyplnil nesprávnu diagnózu, pričom revízny lekár vychádza z údajov zo zdravotnej karty poistenca, ktorá je obsiahnutá v informačnom systéme, ktorý obsahuje všetku vykázanú zdravotnú starostlivosť a na jej základe dokáže zhodnotiť liečebný proces poistenca a odborne zvážiť, či by kúpeľná liečba mohla poistencovi prospieť, či by nadväzovala a doplnila doterajšiu liečbu poistenca. Skutočnosť, že po iné roky bola kúpeľná liečba žalobcovi schválená, resp. bol upozornený na nedostatky vystaveného návrhu, nemá na danú vec žiaden vplyv, pretože každý jednotlivý návrh na kúpeľnú liečbu sa posudzuje individuálne. Podľa jeho názoru si žalobca zamieňa prílohy samotného kúpeľného návrhu, ktoré vyžaduje v Prílohe č. 6 zákon č. 577/2004 Z.z., ktoré potvrdzujú aktuálny zdravotný stav poistenca s ohľadom na možnú kontraindikáciu samotnej kúpeľnej liečby a „sústavnosť liečby“, ktorú vyžaduje § 7 ods. 1 a Príloha č. 6 zákona č. 577/20004 Z.z., t.j. sústavné poskytovanie zdravotnej starostlivosti ambulantným alebo ústavným zdravotníckym zariadením, ktoré preukazuje, že sa poistenec na ochorenie, na ktoré má vystavený kúpeľný návrh, lieči a je predpoklad, že kúpeľná liečba, ktorá nadväzuje na ambulantnú liečbu, by mohla poistencovi pomôcť. Z toho je zrejmé, že kúpeľná liečba je len „nadväzujúca“ starostlivosť a nie „hlavná“ starostlivosť, ktorú poskytuje ambulantné alebo ústavné zdravotnícke zariadenie. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť. 5.1. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že tým, že žalovaný mu neodsúhlasil v roku 2012 návrh na kúpeľnú liečbu, hrozilo, že príde k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, škode na jeho zdraví, pričom žalovaného upozornil, že jeho konanie je protiprávne a že on liečenie potrebuje, aj keď si to zaplatí sám. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právny nárok poistenca na schválenie kúpeľného návrhu v každom jednotlivom prípade, pretože ak ošetrujúci lekár na odporúčanie ortopéda alebo neurológa vypíše návrh na kúpeľnú liečbu, poisťovňa je povinná poistencovi zdravotnú starostlivosť zabezpečiť a návrh odsúhlasiť. Aj v § 7 ods. 4 zákona č. 577/2004 Z.z. je uvedené, že príslušná zdravotná poisťovňa schvaľuje na návrh lekára úhradu kúpeľnej starostlivosti a nie, že môže schváliť. Uviedol, že daný spor treba považovať za spotrebiteľský, pretože žalovaný ako podnikateľ mu poskytuje služby ako spotrebiteľovi, pričom na zdravotné poistenie sa vzťahuje Obchodný zákonník. Nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že skutočnosť, že po iné roky mu bola kúpeľná liečba schválená, resp. bol upozornený na nedostatky vystaveného návrhu, nemá na posudzovanú vec žiaden vplyv, nakoľko toto vyjadrenie odporuje dobrým mravom, žalovaný v roku 2012 nerešpektoval zákony pri posúdení jeho návrhu na kúpeľnú starostlivosť, Občiansky zákonník a zákon na ochranu spotrebiteľa. Jeho zdravotné ťažkosti sú stále rovnaké, dlhodobé, čo potvrdil aj sám žalovaný, keď uviedol, že z doložených dokladov je zrejmé, že má dlhoročné zdravotné obtiaže. Zotrval na tom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe vyhovel. 5.2. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu už nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. decembra 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 7. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 157, § 132, § 204 ods. l, § 205, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať. 9. V danej veci nebolo sporné, že žalobca požiadal žalovaného návrhom na kúpeľnú starostlivosť o kúpeľnú liečbu na rok 2012 a žalovaný tento návrh zamietol, pretože kúpeľná liečba v indikačnej skupine VII/9, ktorá je uvedená v návrhu, sa uhrádza z prostriedkov verejného zdravotníctva iba za podmienky sústavnej liečby a za rok 2011 žiadny záznam o liečbe, prípadne rehabilitácii na uvedenú diagnózu, ani žiadna iná diagnóza pohybového aparátu, nie je (č.l. 8 spisu). 10. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu právnej povinnosti (existencii protiprávneho úkonu) ako prvého predpokladu zodpovednosti za škodu. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti, t.j. úkon musí byť v rozpore s objektívnym právom. O protiprávnosť konania škodcu ide najmä vtedy, ak sa porušuje (obchádza) všeobecne záväzný právny predpis (zákon, nariadenie vlády, vyhláška) a iné normy, ktoré má škodca zachovávať (interné smernice, stanovy a podobne). Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, pretože protiprávnosť zákon nepredpokladá. 11. Výsledky vykonaného dokazovania nedovoľujú odvolaciemu súdu odchýliť sa od súdom prvej inštancie vysloveného právneho názoru v tom, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď návrh žalobcu na kúpeľnú starostlivosť na rok 2012 mu neschválil pre nesplnenie zákonných podmienok. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný pri zamietnutí jeho návrhu na kúpeľnú starostlivosť nepostupoval v súlade so zákonom, že porušil Etický kódex zdravotníckeho pracovníka, preukázané neboli. To, či sú pre pacienta kúpele vzhľadom na jeho zdravotný stav vhodné, rozhodne jeho ošetrujúci lekár, ktorý vychádza z platnej legislatívy, tzv. indikačného zoznamu, v ktorom je presne stanovené, s akými diagnózami sa do kúpeľov chodí a za akých podmienok. Ošetrujúca lekárka žalobcu MUDr. R. H. v návrhu pre kúpeľnú liečbu (č.l. 6 spisu) uviedla ako identifikačnú skupinu VII/9, hlavná diagnóza M 54.5 s tým, že sama neskôr potvrdila, že omylom uviedla v návrhu zlú diagnózu; správna diagnóza mala byť M 53.9 (č.l. 117 spisu). Pri schvaľovaní kúpeľných návrhov žalovaný musí postupovať podľa toho, čo hovorí legislatíva a návrh zamietne v prípade, kedy lekár vypíše liečbu na nesprávnu indikačnú skupinu alebo ochorenie, ktoré sa v kúpeľoch nedá liečiť. Odvolací súd dodáva, že aj v prípade, ak by návrh na kúpeľnú starostlivosť bol vyplnený správne a v súlade so zákonom, žalovaný posudzuje aj ďalšie kritériá, ktoré musia byť splnené, aby bol návrh na kúpeľnú starostlivosť schválený, napríklad, či sa poistenec skutočne lieči na ochorenie, na ktoré mu bola navrhnutá kúpeľná liečba, či je indikácia v čase posudzovania platná, či nemá v anamnéze ochorenie, ktoré by bolo kontraindikáciou kúpeľnej liečby, pričom dôvodom zamietnutia návrhu je aj chýbajúca predchádzajúca ambulantná či ústavná liečba (podmienka sústavnej liečby). Navyše k návrhu na kúpeľnú starostlivosť sa musia pripojiť všetky potrebné vyjadrenia k zdravotnému stavu poistenca (anamnéza, laboratórne vyšetrenia, objektívny nález, funkčný stav) potrebné na schválenie kúpeľnej liečby. 12. Žalobca neprodukoval vo svojom odvolaní žiadne dôkazy, ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci, a preto je záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný neporušil právne predpisy, ani inú právnu skutočnosť, správny. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak by ošetrujúca lekárka vypísala v návrhu na kúpeľnú starostlivosť správnu diagnózu M 53.9, podľa indikačného zoznamu, ktorý tvorí Prílohu č. 6 zákona č. 577/2004 Z.z., účinný v čase podania návrhu na kúpeľnú starostlivosť, je možné na túto diagnózu poskytnúť kúpeľnú starostlivosť z prostriedkov verejného zdravotného poistenia iba raz za dva roky, tak ako to uviedol aj prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. 13. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nebol obmedzovaný právnymi predpismi, ako mal z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňovala sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladal určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňovala najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého mal súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd mal povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 14. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 15. Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 6.4.2016, č.k. 50 C 521/2014-141, nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesenie odôvodnil ustanovením § 138 ods. 1, ods. 2 O.s.p. a dôvodil tým, že žalobca nepredložil žiadne doklady, ani vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, z dôvodu ktorého nemal vedomosť o jeho majetkových pomeroch a nebolo možné tak posúdiť dôvodnosť jeho žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. 16. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Poukázal na skutočnosť, že v žalobe uviedol, že v danej veci ide o konanie, ktoré je oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože je spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, napr. zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V pochybnostiach pri aplikácii zákona o súdnych poplatkoch musí byť uprednostnený ten výklad, ktorý je v prospech poplatníka (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4 Cdo 268/2005), takže spotrebiteľ je oslobodený vo všetkých konaniach, v ktorých požíva status spotrebiteľa, keď druhou stranou je podnikateľ. Žalovaný je podnikateľský subjekt, ktorý tvorí zisky a on je spotrebiteľ, ktorému žalovaný poskytuje služby. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a priznať mu oslobodenie od súdnych poplatkov. 17. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní, že podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. vystupuje vo vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľ. Žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla zaplatením (z vlastných prostriedkov) nákladov súvisiacich s liečením v Kúpeľoch Bojnice, keď mu žalovaný návrh na kúpeľnú liečbu zamietol a nie priamo nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na zákon o spotrebiteľských zmluvách, resp. príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 53 a nasl.). Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie uvedený v napadnutom rozsudku, že v danej veci ide o verejnoprávny vzťah, v ktorom sa nedajú aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom vzťahu, ktorý má charakter súkromnoprávneho vzťahu, keď aj z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. vyplýva, že na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádza kúpeľná starostlivosť, ak nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú zdravotnú starostlivosť alebo ústavnú zdravotnú starostlivosť. 18. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu nepreukázania svojich pomerov. Odvolací súd uvádza, že predpokladom priznania oslobodenia od súdnych poplatkov bola v prvom rade samotná žiadosť účastníka (strany sporu), preukázanie dôvodov spočívajúcich v majetkových, rodinných, sociálnych a finančných pomeroch účastníka odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Konanie o oslobodenie od súdnych poplatkov nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu (§ 120 ods. 4 O.s.p.) a preto bolo výlučne na účastníkovi konania (strane sporu), ktorý žiadal priznať oslobodenie od súdnych poplatkov, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch sám preukázal, pričom súd mal povinnosť ním predkladané tvrdenia a doklady vo vzťahu k podmienkam podľa § 138 O.s.p. a postupom podľa § 132 O.s.p. vyhodnotiť a podľa okolností prípadu o návrhu na oslobodenie o súdnych poplatkov rozhodnúť. 19. Žalobca, ktorý požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, svoje tvrdenia o nepriaznivých pomeroch žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom dôkaznú povinnosť, a to predložiť doklady, resp. označiť dôkazy, na preukázanie svojich pomerov, mal on. Úlohou súdu nie je, aby si podklady zadovažoval sám, pretože súd je orgánom prieskumným a nie vyhľadávacím. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 20. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).