Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/137/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312203578 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312203578.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v spore žalobcu: J.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B., časť V. B. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Kováčikom, so sídlom Legionárska 2, Trenčín, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, IČO: 308 45 572, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava, o zaplatenie 3.229,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.11.2012, č.k. 44C/31/2012-90, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.11.2012, č.k. 44C/31/2012-90 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu zo dňa 02.04.2012, ktorým si nárokoval zaplatenie sumy 3.229,- eur s príslušenstvom a trovy konania, a to titulom doplatenia mzdy, keď podľa žalobcu mal byť zaradený do 9. platovej triedy namiesto do 8. platovej triedy, čo predstavuje rozdiel od 15.04.2009 v sume 65,50 eur mesačne, od 15.12.2009 v sume 90,48 eur mesačne. Žalovanému súd nepriznal náhradu trov konania. 2. Vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi a výsluchom žalobcu a svedka súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami vznikol štátnozamestnanecký pomer na základe vymenovania zo dňa 01.11.2007 na štátnozamestnanecké miesto hlavný radca - riaditeľ Územnej vojenskej správy Trenčín, s tým, že žalobca bol vymenovaný do funkcie riaditeľa správy - hlavný radca v odbore 1.01 riadenie štátnej služby ako štatutárny orgán a vedúci služobného úradu. Žalobca bol zaradený do 8. platovej triedy, s výškou funkčného platu 27.640,- Sk. V tejto platovej triede bol žalobca zaradený po celú dobu trvania štátno-zamestnaneckého pomeru. Jeho funkčný v plat bol s účinnosťou od 09.09.2011 zvýšený na 1.054,- eur. Žalobca ako riaditeľ správy - krajský radca bol zaradený do 8. platovej triedy s uvedením najnáročnejšej činnosti - koncepčné, systémové alebo metodické činnosti vo vymedzenom úseku štátnej správy. V rámci najnáročnejšej činnosti žalobca zabezpečuje národnú registráciu a mobilizačné doplňovanie ozbrojených síl SR s pôsobnosťou na celom území kraja a k tomu vydáva rozhodnutia, vedie evidenciu registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl pre potreby ozbrojených síl, povoláva ich na výkon mimoriadnej služby, pripravuje, zabezpečuje a vykonáva mobilizáciu ozbrojených síl, realizuje oslobodenia občanov od výkonu mimoriadnej služby, vedie dokumentáciu občanov povinných vykonať alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby a povoláva evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby, povoláva registrovaných občanov na odvod v čase vojny a vojnového stavu, vykonáva odvod a prieskum zdravotnej spôsobilosti občanov podliehajúcich brannej povinnosti v období krízovej situácie a vyraďuje občanov z tejto evidencie po zániku brannej povinnosti. Ostatné činnosti, ktoré ako štatutárny orgán vykonáva, sú riadenie rozpočtovej organizácie s celokrajskou pôsobnosťou, plnenie úloh člena bezpečnostnej rady obvodu v sídle kraja, podieľanie sa na spracovávaní krízových plánov na území kraja a podieľanie sa na plnení opatrení pri príprave obrany štátu. Kvalifikačným predpokladom je vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa. Územné vojenské správy (Banská Bystrica, Bratislava, Košice, Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava a Žilina) sú právnickými osobami v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, vo vzťahu ku ktorým vykonáva funkciu zriaďovateľa. 3. Súd prvej inštancie z výsluch žalobcu ďalej zistil, že žalobca sa svojou žalobou domáhal zaradenia ako štátneho zamestnanca - riaditeľa Územnej vojenskej správy Trenčín do 9. platovej triedy, keď od zaradenia riaditeľa potom závisia aj jeho podriadení. Tohto nároku sa domáhali u žalovaného aj petíciou, ktorá bola vyhodnotená ako sťažnosť, a piati riaditelia územných vojenských správ aj žalobou. Žalobca je riaditeľom a vedúcim služobného úradu rozpočtovej organizácie a právnickej osoby, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami napojená na štátny rozpočet. Územná vojenská správa vykonáva v 1. stupni štátnu správu na úseku obrany štátu v rozsahu pôsobnosti ustanovenej zákonom vo svojich územných obvodoch, ktorým je v prípade žalobcu Trenčiansky kraj. Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k územným vojenským správam plní žalovaný. Žalobcu vymenúva a odvoláva štatutárny orgán žalovaného - minister obrany Slovenskej republiky. Žalobca mal za to, že vinou žalovaného bol zaradený do platovej triedy, ktorá nezodpovedá jeho správnemu platovému zaradeniu z dôvodu náplne, rozsahu, obsahu a dôležitosti služobných povinností. Už v čase prvého platového zaradenia mal byť podľa najnáročnejšej činnosti zaradený do 9. platovej triedy. Podľa žalobcu sa od 01.01.2010 rozšírili povinnosti pre neho vyplývajúce z §16 a 16a zákona č. 319/2002 Z.z., pričom nové úlohy vyžadujú rozsiahle pracovné výkony, čo vyžaduje po všetkých stránkach enormné úsilie od riaditeľa i pracovníkov právnickej osoby. Úrad v sídle kraja, okrem iných povinností, koordinuje v súčinnosti s vyšším územným celkom prípravu a zabezpečenie plnenia úloh potrebných na obranu štátu s ostatnými obvodnými úradmi v územnom obvode kraja a obcami, prijíma opatrenia a ukladá úlohy potrebné na obranu štátu k ostatným obvodným úradom v územnom obvode kraja a v spolupráci s územnou vojenskou správou koordinuje plnenie týchto úloh. Žalobca je na základe menovacieho dekrétu členom bezpečnostnej rady obvodu Trenčín. Riaditelia územných vojenských správ sú zároveň i vedúcimi služobných úradov podľa zákona č. 400/2009 Z.z.. Žalobca tvrdil, že vykonáva činnosti, ktoré sú obsahom činnosti v 9. platovej triede a zodpovedajú jeho oprávneným požiadavkám. V Prílohe č. 1 k zákonu č. 312/2001 Z.z. je v rámci 9. platovej triedy okrem iného uvedená i tvorba štátnej politiky vo vymedzenom úseku štátnej správy na úrovni orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti. Taktiež v 9. platovej triede je uvedená i koncepčná systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja. Základom pre zaradenie zamestnanca do platovej triedy je náročnosť vykonávanej pracovnej činnosti a splnenie kvalifikačných predpokladov. Zákonom č. 333/2007 Z.z. boli rozšírené kompetencie územných vojenských správ vo vzťahu k obvodným úradom a k obvodným úradom v sídle kraja. Obvodný úrad v sídle kraja okrem iných povinností i koordinuje v súčinnosti s vyšším územným celkom prípravu a zabezpečenie plnenia úloh potrebných na obranu štátu ostatnými obvodnými úradmi v územnom obvode kraja a obcami; taktiež vyšší územný celok na úseku obrany štátu spolupráce s územnou vojenskou správou na príprave a zabezpečenie úloh obrany štátu v obvode svojej pôsobnosti. Predmetné úlohy sa plnia v rámci koncepčnej a systémovej činnosti pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja, pričom žalobca spĺňa kvalifikačný predpoklad pre 9. platovú triedu (vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa), napriek tomu bol od 01.01.2009 nesprávne zaradený do 8. platovej triedy. 4. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že predpokladom priznania peňažného plnenia - doplatenie rozdielu medzi 8. a 9. platovou triedou, bolo posúdenie prejudiciálnej otázky, ktorou je zaradenie žalobcu do príslušnej platovej triedy v zmysle zákona č. 400/2009 Z. z. (predtým zákona č. 312/2001 Z.z.), pričom určenie funkčného miesta, jeho druhu v rámci platových tried, je závislé od najnáročnejšej činnosti, ktorú má zamestnanec vykonávať. To predpokladá zistenie, ktorá činnosť uvedená v popise štátno-zamestnaneckého miesta je najzávažnejšia, t.j. najnáročnejšia. Súd pri tom vychádzal z opisu činností štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 08.04.2008 (za účinnosti zákona č. 312/2001 Z.z.), ktorý žalobcovi v priebehu štátnozamestnaneckého pomeru nebol zmenený, s poukazom na § 129 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z.. Štátnozamestnanecký pomer žalobcu vznikol dňa 01.11.2007 na základe rozhodnutia o vymenovaní za riaditeľa územnej vojenskej správy Trenčín. Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 23.11.2007 bol žalobca vo funkcii hlavný radca - riaditeľ územnej vojenskej správy v Trenčíne zaradený do 8. platovej triedy a bol mu určený funkčný plat vo výške 26.560,- Sk. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že funkčný plat je určený podľa zaradenia najnáročnejších činností, vykonávaných štátnym zamestnancom podľa opisu činností na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste. Voči tomuto rozhodnutiu bolo možné podať písomné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, žalobca voči tomuto rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok. Funkčný plat bol žalobcovi opakovane upravovaný, vždy so zaradením do 8. platovej triedy. V opise štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 08.04.2008 bol žalobca ako riaditeľ správy - krajský radca, zaradený do platovej triedy 8 s uvedením najnáročnejšej činnosti - koncepčné, systémové alebo metodické činnosti vo vymedzenom úseku štátnej správy. V opise činností sa v rámci najnáročnejšej činnosti uvádza vykonávanie týchto činností: 1/ zabezpečuje národnú registráciu a mobilizačné doplňovanie ozbrojených síl SR s pôsobnosťou na celom území kraja a k tomu vydáva rozhodnutia, 2/ vedie evidenciu registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl pre potreby ozbrojených síl, povoláva ich na výkon mimoriadnej služby, pripravuje, zabezpečuje a vykonáva mobilizáciu ozbrojených síl, 3/ realizuje oslobodenia občanov od výkonu mimoriadnej služby, vedie dokumentáciu občanov povinných vykonať alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby a povoláva evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby, 4/ povoláva registrovaných občanov na odvod v čase vojny a vojnového stavu, 5/ vykonáva odvod a prieskum zdravotnej spôsobilosti občanov podliehajúcich brannej povinnosti v období krízovej situácie a 6/ vyraďuje občanov podliehajúcich brannej povinnosti z evidencie po zániku brannej povinnosti. Všetky činnosti uvedené v tomto opise činností štátnozamestnaneckého miesta korešpondujú s náplňou činnosti územnej vojenskej správy podľa vyššie citovaných ustanovení zákona č. 319/2002 Z.z. o obrane Slovenskej republiky. Zo zákona o obrane Slovenskej republiky vyplýva, že v systéme plnenia úloh na úseku obrany podliehajú územné vojenské správy ministerstvu obrany, ktoré je ich zriaďovateľom a riadi, koordinuje a kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovaný územnými vojenskými správami. Činnosť riaditeľa územnej vojenskej správy potom spočíva len v realizácii koncepcie, ktorú určuje žalovaný, t.j. realizuje koncepciu ministerstva obrany v súčinnosti s obvodnými úradmi, vyšším územným celkom a ostatnými orgánmi tak, ako to určuje zákon o obrane. Žalobca tak neuviedol žiadnu konkrétnu činnosť, resp. výstup zo svojej činnosti, ktoré by svojím obsahom, rozsahom a náročnosťou zodpovedalo charakteristike činnosti, uvedenej pre 9. platovú triedu. Takáto činnosť nevyplýva ani zo stanoviska riaditeľky Úradu právnych služieb žalovaného zo dňa 26.03.2009, nakoľko sú v ňom len citované zákonné ustanovenia zo zákona o obrane Slovenskej republiky. Súd pri rozhodnutí zohľadnil, že zrušením Vyššej vojenskej správy došlo k výraznej redukcii povinností a úloh územných vojenských správ z dôvodu zrušenia základnej vojenskej služby, a tým aj úloh súvisiacich s evidenciou, prípravou a vykonávaním odvodov brancov, povolávania brancov na základnú vojenskú službu, a evidenciou zaraďovania vojakov do záloh po ukončení základnej vojenskej služby. Podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta sú najnáročnejšou činnosťou koncepčné, systémové alebo metodické činnosti vo vymedzenom úseku štátnej správy. S prihliadnutím na činnosti, ktoré realizuje územná vojenská správa na úseku obrany štátu (§ 16 zákona č. 319/2002 Z.z. o obrane Slovenskej republiky) je nosnou činnosťou riaditeľov územných vojenských správ najmä metodická činnosť, v rámci ktorej zabezpečujú najmä súčinnosť s obvodnými úradmi. Pri tejto činnosti vychádzajú z koncepcie, ktorú určuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky ako zriaďovateľ územnej vojenskej správy, resp. koncepciu určí Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky v oblasti mobilizácie ozbrojených síl, ale vždy cez ministerstvo obrany. Územné vojenské správy už potom len realizujú tieto koncepcie a zabezpečujú osoby a vecné prostriedky. Všetky činnosti vykonáva územná vojenská správa s krajskou pôsobnosťou t.j. vykonáva štátnu správu na úseku obrany na území kraja. 5. Rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 27.12.2012 a žalovanému dňa 21.12.2012. 6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, dňa 10.01.2013, odvolanie žalobca prostredníctvom svojho zástupcu. Žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil, jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Nesúhlasil so záverom súdu, že neuviedol žiadnu konkrétnu činnosť, resp. výstup zo svojej činnosti, ktoré by svojím obsahom, rozsahom a náročnosťou zodpovedali charakteristike činností uvedených pre 9. platovú triedu. Nesúhlasil s tým, že podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta sú najnáročnejšou činnosťou koncepčné, systémové alebo metodické činnosti vo vymedzenom úseku štátnej správy a že nosnou činnosťou žalobcu ako riaditeľa územnej vojenskej správy bola najmä metodická činnosť, v rámci ktorej zabezpečoval najmä súčinnosť s obvodnými úradmi, pričom pri tejto činnosti vychádzal z koncepcie určenej ministerstvom obrany, resp. z koncepcie určenej generálnym štábom, a tým nevykonával metodickú činnosť, ale len realizuje tieto koncepcie a zabezpečuje osoby a vecné prostriedky. Žalobca uviedol, že dňa 08.04.2008 mu žalovaný určil rozsah pracovnej náplne, teda činnosti, ktorú je žalobca povinný vykonávať, a to vo forme opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta. V bode 7. tohto opisu činností žalovaný za najnáročnejšej činnosti určil koncepčné, systémové alebo metodické činnosti vo vymedzenom úseku štátnej správy. V bode 8. opisu žalovaný vyšpecifikoval, čo je žalobca povinný v rámci najnáročnejšej činnosti vykonávať. Takýmto určením pracovnej náplne žalobcu mu žalovaný jednoznačne formálne a aj vecne stanovil zaradenie do 9. platovej triedy, a nie do 8. triedy. Jedine v prípade, ak by žalobca určené pracovné povinnosti neplnil, a v skutočnosti ich nevykonával, mohol ho žalovaný odmeňovať v 8. platovej triede, pretože rozhodujúci je vždy skutočný výkon práce. Žalovaný nepreukázal, že by si žalobca určené pracovné povinnosti neplnil, preto žalobca dostatočne spoľahlivo preukázal, práve v konaní oboznámeným opisom jeho činnosti, svoj nárok na odmenu v 9. platovej triede, pretože vykonával koncepčnú, systémovú a aj metodickú činnosť vo vymedzenom úseku štátnej správy, t. j. na úseku obrany na území kraja. V priebehu konania žalobca uviedol, že všetky činnosti uvedené v bode 8. opisu jeho činnosti vykonával priebežne podľa potreby denno-denne, čo považuje za prirodzené a samozrejmé, pretože to bola jeho práca a plnenie si pracovných povinností. Žalovaný nepoprel, že by v predmetnom období rokov 2009 - 2012 nechodil žalobca riadne do zamestnania a že by si žalobca riadne neplnil svoje pracovné povinnosti. Neuviedol ani, že by žalobca v tomto období bol čo len upozorňovaný na neplnenie si svojich pracovných povinností. Žalobca považuje za preukázané a žalovaným nespochybnené, že z činností uvedených v bode 8. opisu činnosti vykonával všetky, ktoré bolo potrebné vykonať. Zabezpečoval národnú registráciu a mobilizačné doplňovanie ozbrojených síl s pôsobnosťou na celom území kraja a vydával k tomu rozhodnutia. Konkrétna činnosť a výstupy z nej boli vždy za kalendárny rok uvádzané a detailne rozpracované v štatistikách, ktoré mal žalovaný k dispozícii a nikdy nenamietal. Žalobca viedol evidenciu registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl pre potreby ozbrojených síl. Bol pripravený zabezpečiť a vykonať mobilizáciu ozbrojených síl, avšak takáto situácia v danom období nenastala, takže nebolo potrebné zabezpečiť a vykonať mobilizáciou, prípadne povolať občanov na výkon mimoriadnej služby. K vedeniu evidencie registrovaných občanov a pripravenosti k mobilizácii nemal žalovaný nikdy výhrady. Žalobca realizoval oslobodenie občanov od výkonu mimoriadnej služby. Boli vypracovávané štatistiky vo vzťahu k tejto činnosti a žalovaný ani na tomto úseku voči činnosť žalobcu nemal žiadne výhrady. Rovnako pri vedení dokumentácie občanov povinných vykonať alternatívnu službu namiesto mimoriadnej a povolávať evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby, boli vypracovávané štatistiky a žalovaný k tejto činnosti a štatistikám výhrady nemal. V predmetnom období sa nejednalo o čas vojny a vojnového stavu, a preto výkon tejto činnosti nebolo potrebné realizovať. Každoročne však boli vypracovávané kalkulačné zámery v súvislosti s prípravou a vykonávaním odvodov a boli materiálne a finančne zabezpečované priestory na vykonanie odvodov a prieskumov zdravotného stavu v zálohe. Taktiež bolo vykonávané vyraďovanie občanov podliehajúcich brannej povinnosti z evidencie po zániku brannej povinnosti. Na záver žalobca uviedol, že z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, na základe akých skutočností dospel súd k skutkovému zisteniu, že nosnou činnosťou riaditeľov územných vojenských správ je najmä metodická činnosť, v rámci ktorej sa zabezpečuje najmä súčinnosť s vojenskými úradmi. Podľa žalobcu metodická činnosť je rovnakou dôležitou a rovnocennou činnosťou, ako činnosť koncepčná a systémová. Jednoznačne to vyplýva z logického a gramatického výkladu z opisu činností štátnozamestnaneckého miesta, keď v tomto opise nie je uvedené, že by metodická činnosť mala prioritu pred koncepčnou a systémovou činnosťou, prípadne naopak. Žalobca teda namieta nesprávne právne posúdenie ust. § 16 zákona č. 319/2002 Z. z., nakoľko ani z tohto ustanovenia zákona o obrane nevyplýva, že by niektorá z tam uvedených činností mala pred ostatnými prioritu, resp. že by bola dôležitejšia než ostatné. 7. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 30.01.2013, ktorý sa k nemu vyjadril elektronicky, podaním zaslaným súdu dňa 13.02.2013. Žalovaný v ňom navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny, pretože prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že podľa § 1 písm. c/ zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, boli s účinnosťou od 01.01.2013 zrušené územné vojenské správy (ÚVS). Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 319/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, územným obvodom územnej vojenskej správy bol kraj. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, štátnemu zamestnancovi podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má podľa opisu činností na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste vykonávať v súlade s prílohou č. 1, patrí funkcia v 1. až 11. platovej triede; štátnym zamestnancom, ktorí poberajú osobný plat, patrí funkcia bez vzťahu ku platovej triede. 8. platová trieda bola riaditeľom územných vojenských správ stanovená v čase platnosti a účinnosti zákona č. 312/2001 Z.z., kde bola ako najnáročnejšia činnosť uvedená „koncepčné, systémové alebo metodické činnosti vo vymedzenom úseku štátnej správy“. Táto činnosť bola určená podľa charakteristiky platových tried štátneho zamestnanca v 8. platovej triede podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 312/2001 Z.z. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z., štátny zamestnanec, ktorý na základe vymenovania podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 vykonáva štátnu službu k 31. októbru 2009, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona. Za najnáročnejšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom podľa § 27 ods. 2 písm. h) sa považujú najnáročnejšie činnosti uvedené v opise činností štátnozamestnaneckého miesta k 31. októbru 2009. Na základe uvedeného ustanovenia neboli riaditeľom územných vojenských správ vypracované a vydávané nové opisy pracovnej činnosti po nadobudnutí účinnosti zákona č. 400/2009 Z.z.. V opise štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 08.04.2008 bol žalobca ako riaditeľ správy - krajský radca zaradený do 8. platovej triedy, s uvedením najnáročnejšej činnosti - koncepčné, systémové alebo metodické činnosti vo vymedzenom úseku štátnej správy. V opise činností sa uvádza, čo konkrétne v rámci najnáročnejšej činnosti žalobca vykonáva: zabezpečuje národnú registráciu a mobilizačné doplňovanie ozbrojených síl SR s pôsobnosťou na celom území kraja a k tomu vydáva rozhodnutia, vedie evidenciu registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl pre potreby ozbrojených síl, povoláva ich na výkon mimoriadnej služby, pripravuje, zabezpečuje a vykonáva mobilizáciu ozbrojených síl, realizuje oslobodenia občanov od výkonu mimoriadnej služby, vedie dokumentáciu občanov povinných vykonať alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby a povoláva evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby, povoláva registrovaných občanov na odvod v čase vojny a vojnového stavu, vykonáva odvod a prieskum zdravotnej spôsobilosti občanov podliehajúcich brannej povinnosti v období krízovej situácie, vyraďuje občanov podliehajúcich brannej povinnosti z evidencie po zániku brannej povinnosti. Týmito vymenovanými činnosťami, ktoré boli vykonávané v rámci najnáročnejších činností uvedených v odseku 8 opisu činností štátnozamestnaneckého miesta, územná vojenská správa realizovala celoštátne koncepcie a systémové opatrenia spracované a prijaté z úrovne Ministerstva obrany SR na základe ustanovení príslušných zákonov. Rozpracovanie a realizáciu opatrení nie je možné považovať za koncepčné alebo systémové činnosti, ale za metodické činnosti, ktorých vykonávanie spĺňa podmienku pôsobenia na území kraja, nakoľko územná vojenská správa mala krajskú pôsobnosť. Vo svojej činnosti sa územná vojenská správa riadila všeobecne záväznými predpismi, metodickými usmerneniami a metodickými pokynmi z úrovne ministerstva obrany a nevytvárala samostatné koncepčné materiály na úseku riadenia štátnej správy. Územná vojenská správa na základe týchto dokumentov rozpracovávala úlohy do vlastných dokumentov, ako je napríklad riadiaca dokumentácia, dokumentácia pre mobilizačné doplňovanie ozbrojených síl, dokumentácia pre vykonávanie odvodov registrovaných občanov a prieskumu zdravotnej starostlivosti, dokumentácia pre činnosti územnej vojenskej správy. Tvorbu uvedených dokumentov nie je možné vyhodnotiť ako koncepčnú a systémovú činnosť podľa charakteristiky platových tried štátneho zamestnanca a pracovných činností podľa odseku 4 pre 9. platovú triedu podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 400/2009 Z.z. Činnosť územnej vojenskej správy možno posudzovať ako metodickú činnosť na úrovni kraja, ale nie ako činnosť s celoštátnou pôsobnosťou, ktorú by bolo možné posudzovať podľa odseku 3 vyššie uvedenej charakteristiky platových tried štátneho zamestnanca pre 9. platovú triedu. Riaditelia územných vojenských správ vykonávali na teritóriu svojej pôsobnosti najmä metodickú činnosť, nie však na úrovni ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu s celoštátnou pôsobnosťou, preto nie je možné túto činnosť posudzovať ako činnosť podľa odseku 3 popisu činnosti v 9. platovej triede zákona č. 400/2009 Z.z. Žalovaný opätovne zdôraznil, že jednotlivé ÚVS mali len teritoriálnu pôsobnosť na území administratívnych krajov, pričom túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že celkový počet ÚVS bol osem. Spracovávanie základných aj ďalších dokumentov bolo žalovaným realizované tak, aby bola zabezpečená jednotnosť všetkých dokumentov z dôvodu zabezpečenia a vykonania mobilizácie jednotne na celom území štátu. Preto žalovaný zásadne nesúhlasí s tvrdením, že ÚVS vytvárali koncepcie mobilizácie na teritóriu kraja a k tomu vytvárali vlastné koncepčné materiály alebo dokumenty. Žalovaný vydal na realizáciu zákona č. 570/2005 Z.z. o brannej povinnosti nový Vojenský predpis o mobilizačnej príprave, ktorý upravuje jednotný postup pri plánovaní, príprave a vykonávaní mobilizácie ozbrojených síl, doplňovaní ozbrojených síl Slovenskej republiky v období krízovej situácie, stanovuje obsah a štruktúru základných dokumentov pre plnenie úloh zabezpečenia mobilizácie ozbrojených síl, pričom ide o zásadný koncepčný dokument, z ktorého vychádzala aj činnosť ÚVS. Riaditelia jednotlivých ÚVS riadili až konkrétne rozpracovanie základných dokumentov na podmienky tej ktorej ÚVS, ale nevytvárali novú koncepciu, ani nemenili centrálnu štátnu koncepciu. Ani jeden z dokumentov riaditeľa ÚVS Trenčín nemožno považovať za koncepčný alebo systémový, a ani jedinečný iba pre územie Trenčianskeho kraja, pretože každá ÚVS spracováva tie isté dokumenty pre realizáciu úloh nariadených z úrovne žalovaného. Koncepčná a systémová činnosť je tvorivý proces smerujúci do budúcnosti. Žalobcom uvádzané štatistiky, správy a kalkulačné zámery zachytávajú už skončený časový úsek, a tak nespĺňajú predpoklady pre vytváranie novej koncepcie či systému. Žalobca preto nevykonával žiadne činnosti, ktoré by bolo možné charakterizovať ako „Koncepčná a systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja alebo viacerých krajov“ tak, ako to charakterizuje príloha č. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. Zaradenie žalobcu v 8. platovej triede teda zodpovedá jeho opisu činností. 8. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalobcu dňa 06.02.2017, ktorý naň už nereagoval replikou. 10. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolacích námietok, dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože odvolacie námietky o nesprávnych skutkových zisteniach a o nesprávnom právnom posúdení veci nemôžu obstáť. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 12.09.2017. 11. Rozsudok súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobcu na doplatenie funkčného platu. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený po náležite vykonanom dokazovaní a vysporiadal sa aj so všetkými, pre vec rozhodujúcimi, námietkami žalobcu, pričom sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na prejednávaný spor. S poukazom na § 387 ods. 2 CSP sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. 12. Obsah odvolania žalovaného nebol vzhľadom na uplatnené odvolacie dôvody spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. 13. Na základe predložených listinných dôkazov, najmä vymenovania žalobcu do funkcie riaditeľa Územnej vojenskej správy Trenčín, oznámenia o výške platu, nariadenia o organizačnej štruktúre vojenskej správy a opisu činností štátnozamestnaneckého miesta - riaditeľa územnej vojenskej správy Trenčín, bol skutkový stav zistený správne. Obsah týchto dokumentov nebol medzi stranami ani sporný. Súd prvej inštancie sa v rámci hodnotenia dôkazov riadne vysporiadal aj tým, prečo neakceptoval stanovisko riaditeľky Úradu právnych služieb žalovaného. 14. Podľa odvolacieho súdu sa nedá súhlasiť s argumentom žalobcu v odvolaní, že určením najnáročnejšej činnosti v opise činností jeho štátnozamestnaneckého miesta - koncepčné, systémové alebo metodické činnosti vo vymedzenom úseku štátnej správy (bod 7), mu žalovaný už dňa 08.04.2008 jednoznačne, formálne aj vecne, stanovil zaradenie do vyššej - 9. triedy. V zákone č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, ktorý bol platný do 31.10.2009, bola 8. platová trieda v prílohe č. 1 charakterizovaná takými činnosťami, ktoré zodpovedali opisu činností štátnozamestnaneckého miesta žalobcu. V podstate išlo o vykonávanie koncepčnej, systémovej a metodickej činnosti, ale vo vymedzenom úseku štátnej správy , t.j. v prípade žalobcu - územná vojenská správa pre Trenčiansky kraj. 15. Platová trieda 9 bola charakterizovaná činnosťami na tvorbe štátnej politiky vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí na úrovni ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy. Aj ďalšie charakteristiky činností ako koordinovanie systému, koncepčná činnosť, tvorba legislatívnych opatrení, kontrolná a inšpekčná činnosť, sú viazané na celoštátnu úroveň, na úroveň ministerstva, orgánu s celoštátnou pôsobnosťou alebo viacerých krajov. Koncepčná a systémová činnosť v platovej triede 9, na ktorú poukazoval v odvolaní žalobca, je však charakterizovaná ako činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutie s dôsledkami na území kraja. 16. Na základe uvedeného považoval odvolací súd závery súdu prvej inštancie za správne. Podľa citovaných zákonov pri plnení úloh na úseku obrany podliehajú územné vojenské správy ministerstvu obrany, ktoré je ich zriaďovateľom a riadi, koordinuje a kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovaný územnými vojenskými správami. Činnosť riaditeľa územnej vojenskej správy potom spočíva v uskutočňovaní koncepcie obrany, ktorú centrálne stanovuje Ministerstvo obrany SR, a to v súčinnosti s obvodnými úradmi, vyšším územným celkom a ostatnými orgánmi tak, ako to určuje zákon o obrane. 17. Po 01.11.2009, kedy nadobudol účinnosť nový zákon o štátnej službe č. 400/2009 Z.z., sa žalobca v zmysle § 129 ods. 1 považoval za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona a za najnáročnejšie činnosti vykonávané žalobcom podľa § 27 ods. 2 písm. h/ sa považujú najnáročnejšie činnosti uvedené v opise činnosti jeho štátnozamestnaneckého miesta k 31.10.2009. Ani potom tak žalobca nemal v opise najnáročnejších činností také činnosti, ktoré by zodpovedali platovej triede 9. 18. Podľa odvolacieho súdu je teda rozdiel medzi koncepčnou a systémovou činnosťou vo vymedzenom úseku štátnej správy (8. trieda) a koncepčnou a systémovou činnosťou pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutie s dôsledkami na území kraja (trieda 9). Takúto činnosť, zodpovedajúcu platovej triede 9, žalobca nemal vykonávať, a podľa odvolacieho súdu ju ani nevykonával, nakoľko koncepčná a systémová činnosť žalobcu bola uvedenými zákonmi o obrane Slovenskej republiky a o brannej povinnosti obmedzená len na vymedzený úsek štátnej správy. V rámci toho žalobca nemal možnosť koncipovať si na svoju zodpovednosť vlastné postupy a opatrenia len pre územie Trenčianskeho kraja. 19. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 20. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 21. Aj keď bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).