Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/307/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202258 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1013202258.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: G. T., U. R. XX, XXX XX Q. D., zastúpený: JUDr. Dušan Mikuláš, advokát, so sídlom Nejedlého 29, 841 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 31RM/2013-34-I zo dňa 21.10.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 17.12.2013 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 31RM/2013-34-I vydaného dňa 21.10.2013, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie povinnej osoby - prvostupňového správneho orgánu - Krajského súdu v Bratislave č. 6209/13 zo dňa 11.09.2013, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 02.09.2013 doručil žalobca prvostupňovému správnemu orgánu (Krajský súd v Bratislave) žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z. z.), v ktorej požadoval nasledovné informácie: 1/ kópie všetkých rozhodnutí orgánu prvého stupňa v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005, 2/ kópie všetkých rozhodnutí orgánu prvého stupňa v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt-3-D-482/2006, 3/ kópie všetkých rozhodnutí orgánu prvého stupňa v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt-2-D-100/2006, 4/ všetky časti (riadky) súdneho registra Ntt týkajúce sa vyššie uvedených konaní vedených pod sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005, Ntt-2-100/2006 a Ntt-3-482/2006. Prvostupňový správny orgán písomnosťou z 04.09.2013 požiadal bezpečnostného pracovníka Krajského súdu v Bratislave o vyjadrenie sa k žiadosti žiadateľa, pričom mu dňa 05.09.2013 bola doručená negatívna odpoveď vzhľadom na utajenie žiadaných rozhodnutí. Následne prvostupňový správny orgán vydal dňa 11.09.201 rozhodnutie č. 6209/13, ktorým podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., s poukazom na § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 215/2004 Z. z.), žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií nevyhovel. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie zo dňa 25.09.2013, ktorého dôvody mali podobný argumentačný základ ako v žalobe. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný dňa 21.10.2013 napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie žalobcu zamietol, a to v časti, v ktorej nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o sprístupnenie kópií všetkých rozhodnutí vo veciach sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005, Ntt-2-100/2006 a Ntt-3-482/2006 a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Zároveň zrušil prvostupňové rozhodnutie v časti o nesprístupnení všetkých časti (riadkov) súdneho registra Ntt týkajúce sa uvedených vecí a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa 12.11.2013 žalobca podal podnet žalovanému na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorému žalovaný písomnosťou z 24.01.2014 nevyhovel. Rozhodnutia správnych orgánov. 3. Prvostupňový správny orgán - Krajský súd v Bratislave svojím rozhodnutím č. 6209/13 zo dňa 11.09.2013 podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., z dôvodu § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a s poukazom na § 2 písm. a), § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 215/2004 Z. z., a § 1 písm. j) Nariadenia vlády SR č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností (ďalej len nariadenie č. 216/2004 Z. z.) žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií nevyhovel. 4. Povinná osoba svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že kópie všetkých rozhodnutí v požadovaných veciach patria medzi utajované skutočnosti v celom rozsahu so stupňom utajenia „Dôverné“ a pôvodca týchto utajovaných skutočností mu neoznámil zmenu alebo zrušenie stupňa utajenia a preto tieto skutočnosti stále sú evidované pod stupňom utajenia „Dôverné“. Ďalej poukázal na to, že predmetom vecí vedených pod sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005, Ntt-2-100/2006 a Ntt-3-482/2006 je žiadosť o vydanie súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov (ďalej len ITP) a nie informácia o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci. Povinná osoba poukázala na to, že nebola pôvodcom uvedených utajovaných skutočností, pričom jedine pôvodca utajovaných skutočností by vedel náležite posúdiť a vyhodnotiť skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu utajovania informácií a za tým účelom vydať rozhodnutie o ich utajení a určiť stupeň utajenia. Povinná osoba, keďže nebola pôvodcom utajovanej skutočnosti môže potrebu zachovania ochrany informácií posudzovať len zo samotnej skutočnosti, že o utajení požadovaných informácií rozhodol konkrétny pôvodca, ktorý je oprávnený rozhodnúť o zmene alebo zrušení stupňa utajenia v prípade, že potreba ochrany informácií alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti už pominula. 5. Ohľadom žiadosti o sprístupnenie kópie všetkých časti (riadkov) súdneho registra Ntt týkajúce sa vecí vedených pod sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005, Ntt-2-100/2006 a Ntt-3-482/2006 povinná osoba poukázala na § 148 ods. 2 vyhlášky č. 453/2007 Z. z. o administratívnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 453/2007 Z. z.) s tým, že súdny register má charakter evidenčnej pomôcky, je určený pre vnútornú potrebu súdu a nie je verejne prístupný. 6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: 31RM/2013-34-I zo dňa 21.10.2013 odvolanie žalobcu voči vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu zamietol, a to v časti, v ktorej nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o sprístupnenie kópií všetkých rozhodnutí vo veciach sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005, Ntt-2-100/2006 a Ntt-3-482/2006 a rozhodnutie potvrdil. Zároveň zrušil prvostupňové rozhodnutie v časti o nesprístupnení všetkých časti (riadkov) súdneho registra Ntt týkajúce sa uvedených vecí a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. 7. V úvode odôvodnenia žalovaný opísal obsah žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácií adresovanej povinnej osobe, obsah odôvodnenia rozhodnutia povinnej osoby, ako aj obsah odvolania žalobcu voči tomto rozhodnutiu. Po citácii na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení právnych predpisov: zákona č. 211/2000 Z. z., § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 215/2003 Z. z. (§ 2 písm. a/, e/, § 3 ods. 5, § 4 ods. 1 písm. a/), Nariadenia vlády SR č. 216/2004 Z. z., § 5 ods. 2 vyhlášky NBÚ č. 453/2007 Z. z. a Správneho poriadku pristúpil k právnemu posúdeniu veci a uviedol, že Ústavou SR (čl. 26 ods. 1) zaručené právo na slobodu prejavu a právo na informácie je možné v zmysle Ústavy SR (čl. 26 ods. 4) obmedziť zákonom v prípade, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Zákon č. 211/2000 Z. z. za informácie považuje nielen čiastkové informácie, ale aj celé dokumenty z dôvodu, že sú tvorené viacerými čiastkovými informáciami. Pri rozhodovaní o sprístupnenie informácií treba rešpektovať ústavnú požiadavku ochrany legitímnych záujmov, ktoré je v zmysle platného právneho poriadku potrebné chrániť. 8. Žalovaný uviedol, že v časti, v ktorej žiadateľ požadoval kópie všetkých rozhodnutí vydaných vo veciach sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005, Ntt-2-100/2006 a Ntt-3-482/2006 sa stotožnil s argumentáciou povinnej osoby v prvostupňovom rozhodnutí, podľa ktorej kópie všetkých rozhodnutí v týchto veciach patria medzi utajované skutočnosti v celom rozsahu so stupňom utajenia „Dôverné“ a povinnej osobe nebola doposiaľ pôvodcom utajovaných skutočností oznámená zmena alebo zrušenie stupňa utajenia a potom nie je možné tieto informácie žalobcovi sprístupniť. Jedine pôvodca utajovanej skutočnosti, ktorý však v predmetnom konaní nie je povinnou osobou by vedel náležite posúdiť a vyhodnotiť skutočnosti odôvodňujúce potrebu utajenia informácií a za týmto účelom vydať rozhodnutie o ich utajení a určiť stupeň utajenia. Zároveň tento subjekt je v zmysle platnej právnej úpravy oprávnený rozhodnúť o zmene alebo zrušení stupňa utajenia. Žalovaný vyjadril súhlas s argumentáciou povinnej osoby o tom, že v prípade, ak iný subjekt než pôvodca utajovanej skutočnosti disponuje informáciou, ktorá je utajovanou skutočnosťou, možnosti náležitého odôvodnenia rozhodnutia o nesprístupnení informácie takouto povinnou osobou budú v porovnaní s pôvodcom značne obmedzené a z hľadiska preskúmateľnosti takéhoto rozhodnutia nemožno naň klásť identické nároky aké by si vyžadovalo odôvodnenia rozhodnutia pôvodcom utajovanej skutočnosti. Žalovaný zastával názor, že prvostupňové rozhodnutie okrem formálnej podmienky utajenia, ktorá bola zrejmá (požadované rozhodnutia vznikli v oblasti používania ITP) bola naplnená aj materiálna podmienka utajenia vzhľadom na skutočnosť, že ani povinná osoba a ani žalovaný neboli pôvodcom utajovaných skutočností, ktoré požadované rozhodnutia obsahujú a pre odôvodnenie rozhodnutia a naplnenia tejto skutočnosti postačuje odkaz na záujem Slovenskej republiky, ktorý treba chrániť. Takýto záujem je vo vzťahu k rozhodnutiam súdu daný a spočíva práve v záujme na odhaľovaní závažnej trestnej činnosti, k čomu výrazne prispieva použitie ITP. Konkrétne okolnosti vo vzťahu k trvaniu záujmu Slovenskej republiky na chránení pred neoprávnenou manipuláciou poznal len pôvodca utajovanej skutočnosti. 9. Žalovaný vyjadril názor, že nie je možné požadované rozhodnutie sprístupniť, a to ani čiastočne, nakoľko ak bol ich pôvodcom určený určitý stupeň utajenia je tento potrebné zachovať a utajované informácie ako celok chrániť až do doby, kým pôvodca utajovaných skutočností nerozhodne o jeho zmene alebo zrušení. Žalobca ako žiadateľ nepožadoval informáciu o nezákonnom rozhodnutí, ale predmetom jeho žiadosti bolo sprístupnenie samotných rozhodnutí vydaných vo vyššie uvedených veciach a preto poukaz žalobcu na § 4 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. neobstojí. 10. Ohľadom zrušujúcej časti svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že na vecnej správnosti postupu povinnej osoby pri nesprístupnení častí súdneho registra Ntt vzťahujúci sa na veci sp. zn. Ntt-3- D-2879/2005, Ntt-2-100/2006 a Ntt-3-482/2006 súhlasí, avšak dospel k názoru, že v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie, t. j. uvedenie dôvodov, pre ktoré nie je možné žiadosti o informácie v tejto časti vyhovieť. Žaloba. 11. Žalobca považoval obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci. Mal za to, že nesprístupnením žiadaných informácií došlo k porušeniu jeho práva na slobodný prístup k informáciám garantovaný čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. 12. V úvode žaloby bol opísaný priebeh správneho konania, obsah napadnutých rozhodnutí správnych orgánov a odvolacích dôvodov uvedených v jeho podanom odvolaní. Žalobca vyjadril názor, že 1/ orgán prvého stupňa (Krajský súd v Bratislave) bol pôvodcom požadovanej utajovanej informácie, 2/ prvostupňový správny orgán mal možnosť rozhodnúť o tom, že požadovaná informácia už nemá utajovaný charakter, 3/ existujú zákonné dôvody pre rozhodnutie, že požadované informácie nemali utajovaný charakter. 13. Ohľadom bodu 1/ žalobca poukázal na to, že už v odvolaní namietal, že orgán prvého stupňa musel byť pôvodcom požadovaných informácií, pretože tieto súdne rozhodnutia boli utajovanou písomnosťou, ktorú tento orgán vytvoril ako príslušný súd podľa § 4a zákona č. 166/2003 Z. z. Skutočnosť, že rozhodnutie obsahovalo utajované skutočnosti, ktorých pôvodcom bol iný orgán štátnej správy vo forme žiadosti o súhlas na použitie ITP nemala vplyv na tú skutočnosť, že pôvodcom súdnych rozhodnutí, ktoré boli súčasťou požadovaných informácií bol orgán prvého stupňa. Žalobca zdôraznil, že keď oprávnený štátny orgán žiada o súhlas s použitím ITP, vytvorí písomnosť, ktorou už pri vytváraní označí stupňom utajenia a následne je táto žiadosť zapísaná do súdneho registra Ntt a pridelená príslušnému zákonnému sudcovi, ktorý pri rozhodovaní o žiadosti vytvára vlastnú utajovanú písomnosť, ktorej pôvodcom je súd ako príslušný orgán rozhodujúci o žiadosti a potom samostatne rozhoduje o utajení tejto písomnosti v súlade s § 3 ods. 1 vyhlášky NBÚ č. 453/2007 Z. z. 14. V bode 2/ žalobca vyjadril presvedčenie, že orgán prvého stupňa mohol následne postupovať dvoma spôsobmi, a to tak, že vo vzťahu k tým informáciám, ktoré prevzal do požadovaných rozhodnutí zo žiadostí o použitie ITP, ktorých pôvodcom bol iný orgán verejnej moci mohol tento orgán v súlade s § 40 Správneho poriadku požiadať o rozhodnutie v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o tom, či možno zmeniť alebo zrušiť utajovanie týchto informácií (či trvajú dôvody ich utajenia) - rozhodnutia vydané v konaní sp. zn. Ntt-2-D-100/2006, resp. mohol sám rozhodnúť o tom, či utajované informácie, ktoré mu boli poskytnuté nie sú pri nich splnené podmienky na ich utajovanie. Žalobca zastával názor, že orgán prvého stupňa mohol sám rozhodnúť o tom, či utajované informácie pochádzajúce zo žiadosti o použitie ITP v konaniach vedených pod sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 a Ntt-3-482/2006 možno aj naďalej utajovať, vzhľadom na skutočnosť, že žiadosti o použitie ITP, o ktorých orgán prvého stupňa rozhodoval v týchto konaniach možno považovať za nezákonné v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. III 97/2012 z 20.11.2012. Z odôvodnenia tohto nálezu Ústavného súdu SR je zrejmé, že nielen samotné rozhodnutia o použití ITP, ktoré požadoval, ale aj žiadosti o použitie ITP možno považovať za informácie o nezákonnom postupe a rozhodnutí orgánov verejnej moci a teda orgán prvého stupňa mohol samostatne posúdiť, či existujú dôvody utajovania aj vo vzťahu k informáciám poskytnutých mu iným orgánom štátnej správy, ktoré boli súčasťou požadovaných informácií. 15. V bode 3/ žalobca mal za to, že existujú zákonné dôvody pre rozhodnutie, že požadované informácie nemajú utajovaný charakter, a to jednak z dôvodu, že I/ požadované rozhodnutia ako také sú informáciami o nezákonnom rozhodnutí orgánov verejnej moci, keďže boli ako nezákonné zrušené vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu SR, II/ zároveň pri všetkých dotknutých rozhodnutiach nebola splnená materiálna podmienka ich utajovania, III/ existuje verejný záujem na sprístupnení požadovaných informácií. 16. Ohľadom prvého dôvodu poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný napriek tomu, že Ústavný súd SR rozhodol o nezákonnosti časti požadovaných rozhodnutí, tieto samotné neboli informáciou o nezákonnom rozhodnutí orgánov verejnej moci avšak tento názor neobstojí pre rozpor s § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z., podľa ktorého za informáciu o nezákonnom rozhodnutí je potrebné považovať aj obsah takéhoto rozhodnutia, t. z. vydaného rozhodnutia o povolení použitia ITP. Názor, že pojem „informácia o rozhodnutí“ zahŕňa aj samotný obsah rozhodnutia potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžo/187/2008 zo dňa 24.11.2009. Potom je zrejmé, že požadované rozhodnutia vydané v konaniach orgánom prvého stupňa pod sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 a Ntt-3-482/2006 nemožno naďalej utajovať, pretože sú nezákonné na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR. 17. Žalobca vyjadril presvedčenie, že sprístupniť všetky požadované formácie bolo možné aj z dôvodu, že nebola splnená materiálna podmienka ich utajovania a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/1/2009 zo dňa 03.11.2009, ktorý sa zaoberal výkladom pojmu formálna podmienka a materiálna podmienka utajovania podľa zákona č. 215/2004 Z. z. Podľa tohto rozsudku pod pojmom materiálna podmienka utajovania možno rozumieť dôvod potreby chrániť požadovanú informáciu a teda dôvod, pre ktoré by sprístupnenie požadovanej informácie znamenalo ujmu pre Slovenskú republiku alebo zmarenie dôležitého chráneného cieľa, pre ktorý sa informácie utajujú. So splnením materiálnej podmienky sa prvostupňový orgán nevysporiadal vôbec a žalovaný len formálne. 18. Žalobca mal za to, že obsah požadovaných rozhodnutí už nemôže ohroziť cieľ, pre ktorý sa utajovali, pričom poukázal na rozhodnutia žalovaného v iných obdobných veciach s tým, že v predmetnom prípade sa požadované rozhodnutia týkali použitia ITP, ktoré bolo vykonané pred 7, resp. 8 rokmi a týkali sa odpočúvania osoby, ktorá o tejto skutočnosti vedela, čo vyplýva z citovaného nálezu Ústavného súdu SR. 19. Podľa názoru žalobcu existuje aj legitímny verejný záujem na sprístupnení požadovaných rozhodnutí, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.06.2007, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že právu na informácie prislúcha povinnosť orgánov verejnej moci aktívnym konaním zabezpečiť prístup k informáciám a táto skutočnosť môže byť obmedzená len v súlade s čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Ohľadom možnosti obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám bolo povinnosťou správnych orgánov vykonať v napadnutých rozhodnutiach test proporcionality. Najskôr bolo potrebné zistiť, či obmedzenie práva na informácie vo veci samej bolo stanovené zákonom. Žalobca bol názoru, že žiadny zákonný dôvod neexistoval. Ďalej bolo potrebné zodpovedať, či sa takýmto obmedzením sleduje určitý cieľ zakotvený v čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd (ďalej len Dohovor). Možno vysloviť názor, že ich nesprístupnením sa žiaden uvádzaný cieľ nesledoval z dôvodu, že boli zrušené pre nezákonnosť nálezom Ústavného súdu SR, a to v konaní, ktoré iniciovala osoba, ktorá bola na základe týchto rozhodnutí odpočúvaná a preto nemožno tvrdiť, že sa ich nesprístupnením chráni nasadenie ITP. Posledná časť testu proporcionality sa týka obmedzenia práva na informácie vo veci samej z hľadiska nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa. V tejto súvislosti žalobca zastával názor, že verejnosť má právo poznať sudcu a skutočnosti, na základe ktorých vydal súhlas s použitím ITP, ktoré boli podľa nálezu Ústavného súdu SR nezákonné. Záverom žalobca uviedol, že žalovaný bol povinný sa vysporiadať s kolíziou základných práv, ktoré v danom prípade vznikli, a to s právom žalobcu na informácie a s právom dotknutých osôb na ochranu ich súkromia. Vyjadrenie žalovaného. 20. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 24.01.2014 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť, keďže bolo zrejmé že žalobcom požadované informácie nebolo možné sprístupniť. Zároveň sa vyjadril k vzneseným námietkam v podanej žalobe ako aj ku konaniu, ktoré jej podaniu predchádzalo. 21. K námietke, že orgán prvého stupňa bol pôvodcom utajovanej skutočností poukázal na prvostupňové rozhodnutie, v ktorom povinná osoba dospela k záveru, že pôvodcom utajovaných skutočností tvoriacich obsah požadovaných rozhodnutí nie je súd (prvostupňový správny orgán), ale orgán, ktorý požiadal o súhlas na použitie ITP. S týmto názorom sa aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí plne stotožnil. Žalovaný mal za to, že požadované rozhodnutia boli vytvorené na základe iných (primárnych) utajovaných skutočností, ktorých pôvodcom bol orgán, ktorý požiadal o súhlas na použitie ITP. Pôvodca týchto primárnych informácií v čase vydania rozhodnutí o žiadosti žalobcu o informácie nerozhodol o zmene ani o zrušení príslušného stupňa utajenia. Potom Krajský súd v Bratislave pri posudzovaní trvania potreby ochrany utajovaných skutočností musel zohľadniť predovšetkým existujúcu potrebu ochrany primárnych utajovaných skutočností a správne vychádzal z toho, že posudzovanie trvania potreby ich ochrany je zverené výlučne ich pôvodcovi a on nemá oprávnenie a ani možnosti samostatne vec utajenia posúdiť. Požadované rozhodnutia obsahovali primárne utajované skutočnosti, ktorých pôvodcom bol žiadateľ o súhlas na použitie ITP a tento povinnej osobe neoznámil, že došlo k zrušeniu stupňa utajenia a preto nebolo možné tieto v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. sprístupniť. 22. Ohľadom námietky žalobcu o tom, že orgán prvého stupňa mal možnosť sám rozhodnúť o tom, že požadovaná informácia už nemá utajovaný charakter žalovaný poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR s tým, že žiaden právny predpis neukladal povinnej osobe na základe žiadosti o sprístupnenie informácie, ktorá obsahovala aj utajovanú skutočnosť dávať pôvodcovi utajovanej skutočnosti podnet na zrušenie utajenia alebo zmenu stupňa utajenia. Skutočnosť, či požadovaná informácia je utajovanou skutočnosťou alebo nie nemožno pokladať za predbežnú otázku, ktorú by bolo možné posudzovať postupom podľa § 40 Správneho poriadku. Povinná osoba, ako aj on boli rozhodnutím pôvodcu utajovanej skutočnosti o tom, že sa jedná o utajovanú informáciu viazaný. V zmysle § 7 zákona č. 215/2004 Z. z. je pôvodca utajovaných skutočností ex offo povinný skúmať potrebu ochrany utajovaných skutočností a v prípade, ak táto potreba pominula je povinný rozhodnúť o zmene stupňa utajenia, resp. rozrušení utajenia a túto skutočnosť oznámiť povinnej osobe. Posudzovanie trvania potreby ochrany utajovaných skutočností je zverené výlučne ich pôvodcovi. 23. K námietke žalobcu o tom, že požadované informácie nemajú utajovaný charakter z dôvodu, že sú informáciami o nezákonnom rozhodnutí orgánov verejnej moci, pretože boli ako nezákonné zrušené nálezom Ústavného súdu SR žalovaný uviedol, že predmetom žiadosti o sprístupnenie informácii žalobcom nebola informácia o nezákonnom rozhodnutí, ale samotné rozhodnutia a preto tento argument je právne irelevantný. 24. Ohľadom námietky nesplnenia materiálnej podmienky utajovania požadovaných informácií žalovaný uviedol, že oba správne orgány sa s existenciou materiálnej podmienky v napadnutých rozhodnutiach dostatočne vysporiadali a žalovaný presvedčivo poukázal na konkrétny záujem SR, pre ktorý je treba tieto informácie chrániť pred neoprávnenou manipuláciou (záujem na odhaľovaní trestnej činnosti). 25. K poslednej námietke žalobcu o tom, že požadované rozhodnutia ako také sú informáciami o nezákonnom rozhodnutí orgánov verejnej moci, pretože existuje verejný záujem na sprístupnení požadovaných informácií žalovaný uviedol, že zákon č. 211/2000 Z. z. neobsahuje úpravu, ktorá by povinnej osobe prikazovala sprístupniť požadované informácie aj napriek existujúcemu dôvodu nesprístupnenia, ak je daný verejný záujem na sprístupnení takýchto informácií. Princíp prevažujúceho verejného záujmu je v zákone vyjadrený pri jednotlivých dôvodoch obmedzenia prístupu výslovne. Obmedzenie práva na prístup k daným informáciám bolo v danom prípade uskutočnené na základe zákona, teda v súlade s požiadavkou legality, pričom ide o obmedzenie sledujúce legitímny cieľ, ktorým je v zmysle čl. 10 ods. 2 Dohovoru aj zabránenie úniku dôverných informácií. Ohľadom proporcionality zvolených prostriedkov uskutočneného obmedzenia vo vzťahu k sledovanému cieľu žalovaný poukázal na stratu režimu utajovaných skutočností, ktorou je zabránenie neoprávnenej manipulácii s nimi, a to ich fyzickým izolovaním a stanovením zásad prístupu k ním a potom ich sprístupnenie vrátanie nahliadnutia by poprelo zásady administratívnej bezpečnosti stanovené zákonom č. 215/2004 Z. z. a vyhláškou č. 216/2004 Z. z. určujúce kto sa môže s utajovanou skutočnosťou oboznamovať. Záverom uviedol, že nález Ústavného súdu SR, ktorým boli niektoré požadované rozhodnutia zrušené je voľne dostupný a na jeho základe sa verejnosť dozvedela o ich nedostatkoch. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 26. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby boli vydané v súlade so zákonom. 27. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 29. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 30. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 31. Podľa § 22 ods. zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 32. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. utajovanou skutočnosťou je informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením. 33. Podľa § 4 ods.1 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci. 34. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z., ak pominula potreba ochrany informácie alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti v určenom stupni utajenia, pôvodca utajovanej skutočnosti rozhodne o zmene stupňa utajenia alebo zrušení utajenia. Ak uplynula ustanovená lehota utajenia informácie alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti, pôvodca rozhodne o predĺžení lehoty alebo o zmene stupňa utajenia, alebo o zrušení stupňa utajenia. 35. Podľa § 1 písm. j) nariadenia vlády SR č. 216/2004 Z. z. utajovaná skutočnosť môže vzniknúť v oblasti používania informačno-technických prostriedkov a informačno-operatívnych prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. 36. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 216/2004 Z. z. vedúci vymedzí podľa § 1 tohto nariadenia utajované skutočnosti vznikajúce v právnickej osobe v rámci pôsobnosti ustanovenej podľa osobitného predpisu. Určené utajované skutočnosti vedúci zaraďuje do zoznamu utajovaných skutočností právnickej osoby. 37. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 38. Podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností. 39. Právo na informácie je základné ústavné právo, ktoré ustanovuje Ústava SR a tiež Listina základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.). Podľa čl. 26 Ústavy SR je zaručená sloboda prejavu a právo na informácie. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR z čl. 26 ústavy vyplýva každému právo na prístup k informáciám, ktoré sú k dispozícii štátnym orgánom a orgánom verejnej moci. Orgán verejnej moci je povinný strpieť právo na informácie, pokiaľ je riadne uplatnené, a to na základe žiadosti. Zákon č. 211/2000 Z. z. vymedzuje subjekty, ktoré sú povinné sprístupňovať informácie. Ide o tzv. povinné osoby (§ 2 zákona č. 211/2000 Z. z.). Základným pilierom, na ktorom je zákon č. 211/2000 Z. z. založený, je princíp, podľa ktorého musia byť sprístupnené všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje (§ 8 až 11). Medzi také informácie patria aj utajované skutočnosti. Utajovanými skutočnosťami sú informácie, ktorých sprístupnenie by mohlo štátu spôsobiť ujmu. Utajovaná skutočnosť musí spĺňať dve základné podmienky, a to materiálnu a formálnu. Materiálnou podmienkou sa rozumie charakter požadovanej informácie, pri ktorej existuje potreba jej ochrany v záujme Slovenskej republiky. To znamená, že jej sprístupnením by došlo alebo mohlo dôjsť k ujme na záujmoch štátu. Formálnou podmienkou sa rozumie zákonný rámec utajovaných skutočností. To znamená, že oblasti, do ktorých môžu spadať jednotlivé utajované skutočnosti, stanovuje všeobecne záväzný právny predpis. V tomto prípade sa jedná o zákon č. 215/2004 Z. z. a nariadenie vlády SR č. 216/2004 Z. z. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. ochranu utajovaných skutočností je povinný zabezpečiť v štátnom orgáne štatutárny orgán. Inými slovami, štatutárny orgán štátneho orgánu zabezpečuje označenie informácie za utajovanú. Iba samotné označenie informácie za utajovanú však samo o sebe nie je dôvodom na jej nesprístupnenie podľa zákona č. 211/2000 Z. z.. Aby utajovanú informáciu nebolo možné sprístupniť, musia byť splnené vyššie uvedené materiálne a formálne predpoklady. Okrem toho takáto informácia nesmie spadať do kategórie zákazu utajovania informácií a zároveň pri nej nesmie uplynúť lehota utajenia. 40. Rozhodnutie, ktorým by povinná osoba nesprístupnila požadovanú informáciu z dôvodu jej utajenia, musí spĺňať prísne požiadavky. Jeho odôvodnenie musí obsahovať zdôvodnenie, prečo je naplnená materiálna podmienka (prečo skutočne existuje potreba chrániť požadovanú informáciu v záujme Slovenskej republiky) a tiež formálna podmienka (zaradenie tejto informácie pod konkrétnu položku oblastí utajenia). K žalobnej námietke nevysporiadania sa v preskúmavaných rozhodnutiach so splnením materiálnej podmienky súd uvádza, že síce v prvostupňovom rozhodnutí sa povinná osoba s odôvodnením splnenia materiálnej podmienky utajenia nijako bližšie nevysporiadala avšak v napadnutom rozhodnutí žalovaného sa tento k splneniu materiálnej podmienky dostatočne zrozumiteľným spôsobom a v adekvátnom rozsahu vyjadril, keď poukázal na konkrétny záujem Slovenskej republiky, pre ktorý je treba žalobcom požadované informácie chrániť pred neoprávnenou manipuláciou, a to s poukazom na záujem Slovenskej republiky na odhaľovaní trestnej činnosti. Takáto formulácia je podľa presvedčenia súdu primeraná a preto tejto námietke nie je možné prisvedčiť. 41. V danom prípade bola žiadosť žalobcu zamietnutá z dôvodu, že požadované informácie ich pôvodca - rozdielny subjekt od povinnej osoby (prvostupňový správny orgán) určil do kategórie utajovaných informácií podľa § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. so stupňom utajenia „Dôverné“. K namietaným skutočnostiam o pôvodcovi žiadaných utajovaných skutočností a o možnosti povinnej osoby rozhodnúť o ich odtajnení súd uvádza, že pôvodcom utajovaných skutočností celkom zjavne nebola povinná osoba - Krajský súd v Bratislave tak, ako sa mylne domnieva žalobca, ale orgán, ktorý požiadal o súhlas na použitie ITP a o ktorej žiadosti rozhodol Krajský súd v Bratislave. Žalobcom požadované rozhodnutia vydané v označených veciach boli vytvorené na základe iných - prvotných utajovaných skutočností, ktorých pôvodcom bol orgán, ktorý požiadal o súhlas na použitie ITP. Žiadané rozhodnutia obsahovali utajené skutočnosti - žiadosti orgánu na použitie ITP a pôvodcom týchto utajovaných skutočností bol orgán, ktorý o súhlas na ich použitie adresoval Krajskému súdu v Bratislave. Tvrdenia žalobcu o tom, že povinná osoba mohla sama rozhodnúť o zrušení stupňa utajenia utajovaných skutočností, resp. mala zvoliť postup v zmysle § 40 Správneho poriadku (riešenie veci odtajnenia ako predbežnú otázku) považuje súd za účelové. To, či požadovaná informácia je utajovanou skutočnosťou alebo nie nemožno pokladať za predbežnú otázku, ktorú by bolo možné posúdiť postupom podľa § 40 Správneho poriadku. Pôvodca utajovanej skutočnosti má povinnosť priebežne zisťovať potrebu jej utajenia a v prípade, ak takáto potreba pominie musí rozhodnúť o zmene stupňa utajenia alebo o jeho zrušení a túto skutočnosť oznámiť povinnej osobe. V danom prípade ani s odstupom času, ktorý uplynul od stanovenia stupňa utajenia pôvodcom utajovanej skutočnosti stanovený stupeň utajenia v čase podania žiadosti žalobcu a vydania preskúmavaných rozhodnutí nebol pôvodcom utajovanej skutočnosti zmenený, resp. zrušený. Povinná osoba a aj žalovaný boli rozhodnutím pôvodcu utajovanej skutočnosti o tom, že sa jedná o utajovanú skutočnosť s určeným stupňom utajenia viazaní a nebolo v ich kompetencii posudzovanie trvanie potreby ochrany utajovanej skutočnosti. Keďže povinná osoba nebola pôvodcom utajovaných skutočností tvoriacich súčasť žalobcom žiadaných rozhodnutí nemohla sama rozhodnúť o zrušení stupňa utajenia a táto námietka nie je dôvodná. 42. Súd má za to, že preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k porušeniu § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z., nakoľko informácia o nesprávnom rozhodnutí súdu o použití ITP bola verejne prístupná, a to zverejnením nálezov Ústavného súdu SR, ktorými boli dotknuté rozhodnutia zrušené a označené za nezákonné. Potom takáto informácia o nezákonnom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave v daných veciach nebola pre verejnosť nijakým spôsobom obmedzená a preto nemožno hovoriť o utajení tejto informácie. Žalobca ako žiadateľ nepožadoval od povinnej osoby informáciu o nezákonnom rozhodnutí, ale predmetom jeho žiadosti bolo sprístupnenie samotných rozhodnutí, čo je rozdiel. Žalobca mal vedomosť o tom, že rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vydané v konaniach pod uvedenými spisovými značkami boli nezákonné aj bez toho, aby mu tieto samotné rozhodnutia boli poskytnuté. Záujem informovania verejnosti o tom, že dotknuté rozhodnutia súdu boli nezákonné bol naplnený v plnom rozsahu aj bez zverejnenia ich textu. 43. Účelom a ani možnosťou zákona č.211/2000 Z. z. nie je meniť stupeň utajenia, resp. odtajniť utajované skutočnosti, ktoré boli ich pôvodcom takto určené. Ani rozhodnutie Ústavného súdu SR o nezákonnosti žiadaných rozhodnutí nemá žiaden vplyv na to, že tieto rozhodnutia obsahujú utajované skutočnosti, ktoré je potrebné podľa ich pôvodcu naďalej chrániť pred zverejnením a sprístupnením ich obsahu. Ani to, že rozhodnutie súdu je nezákonné nič nemení na tom, aby sa naďalej neutajovalo, ak obsahuje utajované skutočnosti, ako to je aj v danom prípade. Súd uvádza, že neodopiera Ústavou SR zakotvené práva občanov, avšak zámerom zákonodarcu pri vydaní zákona č. 211/2000 Z. z. nebolo dať verejnosti nástroj, ktorým by bolo možné získať také informácie, ktorých sprístupnenie je vylúčené s odkazom na osobitný zákon. 44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba v rozsahu podaných námietok dôvodná nie je a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).