{"guid": "394290c8-07ce-4fd6-87d4-b039ada195a5:d70b92d1-2c86-4460-a45c-9549187e78e7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1013202258.4", "spisova_znacka": "6S/307/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/307/2013 z 24. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. januára 2017, sp. zn. 6S/307/2013, ECLI:SK:KSBA:2017:1013202258.4", "identifikacne_cislo": "1013202258", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Gabriel Slobodník", "sudca_id": 1279, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriel-slobodnik-1279", "datum_vydania": "2017-01-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/166", "nazov": "zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/166", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/166-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/453", "nazov": "predpis č. 453/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/453", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/453-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215", "nazov": "zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/215-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/216", "nazov": "nariadenie č. 216/2004 Z. z. vlády, ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/216", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/216-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d70b92d1-2c86-4460-a45c-9549187e78e7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1013202258.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1013202258.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1013202258.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/307/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202258
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1013202258.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a
členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: G. T., U. R.
XX, XXX XX Q. D., zastúpený: JUDr. Dušan Mikuláš, advokát, so sídlom Nejedlého 29, 841 02
Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13,
813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 31RM/2013-34-I zo dňa
21.10.2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa  náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 17.12.2013 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia
žalovaného číslo: 31RM/2013-34-I  vydaného dňa 21.10.2013, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a
potvrdené rozhodnutie povinnej osoby - prvostupňového správneho orgánu - Krajského súdu v Bratislave
č. 6209/13  zo dňa 11.09.2013, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie  a priznania náhrady trov
konania.

Priebeh administratívneho konania.

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 02.09.2013 doručil
žalobca prvostupňovému správnemu orgánu (Krajský súd v Bratislave) žiadosť o sprístupnenie
informácií podľa  zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z. z.), v ktorej požadoval nasledovné informácie: 1/ kópie
všetkých rozhodnutí orgánu prvého stupňa v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005,  2/
kópie všetkých rozhodnutí orgánu prvého stupňa v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt-3-D-482/2006,  3/
kópie všetkých rozhodnutí orgánu prvého stupňa v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt-2-D-100/2006,
4/ všetky časti (riadky) súdneho registra Ntt týkajúce sa vyššie uvedených konaní vedených pod sp.
zn. Ntt-3-D-2879/2005, Ntt-2-100/2006 a Ntt-3-482/2006. Prvostupňový správny orgán písomnosťou
z 04.09.2013 požiadal bezpečnostného pracovníka Krajského súdu v Bratislave o vyjadrenie sa k
žiadosti žiadateľa, pričom mu dňa 05.09.2013 bola doručená negatívna odpoveď vzhľadom na utajenie
žiadaných rozhodnutí. Následne prvostupňový správny orgán vydal dňa 11.09.201 rozhodnutie č.
6209/13, ktorým podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., s poukazom na § 2 písm. a) zákona
č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
č. 215/2004 Z. z.), žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií nevyhovel. Žalobca  podal voči tomuto
rozhodnutiu  odvolanie zo dňa 25.09.2013, ktorého dôvody  mali podobný argumentačný základ ako
v žalobe. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný dňa 21.10.2013 napadnutým rozhodnutím, ktorým



odvolanie žalobcu zamietol, a to v časti, v ktorej nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o sprístupnenie
kópií všetkých rozhodnutí vo veciach sp. zn.  Ntt-3-D-2879/2005, Ntt-2-100/2006 a Ntt-3-482/2006
a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Zároveň zrušil prvostupňové rozhodnutie v časti o
nesprístupnení všetkých časti (riadkov) súdneho registra Ntt týkajúce sa uvedených vecí a vec vrátil na
nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa 12.11.2013 žalobca podal podnet žalovanému na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorému žalovaný písomnosťou z 24.01.2014 nevyhovel.

Rozhodnutia správnych orgánov.

3. Prvostupňový správny orgán - Krajský súd v Bratislave svojím rozhodnutím č. 6209/13  zo dňa
11.09.2013 podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., z dôvodu  § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.
a s poukazom na § 2 písm. a), § 3 ods. 1 písm.  c) zákona č. 215/2004 Z. z., a § 1 písm. j) Nariadenia
vlády SR č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností (ďalej len nariadenie
č. 216/2004 Z. z.) žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií nevyhovel.

4. Povinná osoba svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že kópie všetkých rozhodnutí v požadovaných
veciach patria medzi utajované skutočnosti v celom rozsahu so stupňom utajenia „Dôverné“ a pôvodca
týchto utajovaných skutočností mu neoznámil zmenu alebo zrušenie stupňa utajenia a preto tieto
skutočnosti stále sú evidované pod stupňom utajenia „Dôverné“. Ďalej poukázal na to, že predmetom
vecí vedených pod sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005, Ntt-2-100/2006 a Ntt-3-482/2006 je žiadosť o vydanie
súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov (ďalej len ITP) a nie informácia o nezákonnom
alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci.
Povinná osoba poukázala na to, že nebola pôvodcom uvedených utajovaných skutočností,  pričom
jedine pôvodca utajovaných skutočností by vedel náležite posúdiť a vyhodnotiť skutočnosti, ktoré
odôvodňujú potrebu utajovania informácií a za tým účelom vydať rozhodnutie o ich utajení a určiť stupeň
utajenia. Povinná osoba, keďže nebola pôvodcom utajovanej skutočnosti môže potrebu zachovania
ochrany informácií posudzovať  len zo samotnej skutočnosti, že o  utajení požadovaných informácií
rozhodol konkrétny pôvodca, ktorý je oprávnený rozhodnúť o zmene alebo zrušení stupňa utajenia v
prípade, že potreba ochrany informácií alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti už pominula.

5. Ohľadom žiadosti o sprístupnenie kópie  všetkých časti (riadkov) súdneho registra Ntt týkajúce sa vecí
vedených pod sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005, Ntt-2-100/2006 a Ntt-3-482/2006 povinná osoba poukázala
na § 148 ods. 2 vyhlášky č. 453/2007 Z. z. o administratívnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov
(ďalej len vyhláška č. 453/2007 Z. z.) s tým, že súdny register má charakter evidenčnej pomôcky, je
určený pre vnútornú potrebu súdu a nie je verejne prístupný.

6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: 31RM/2013-34-I zo dňa 21.10.2013 odvolanie žalobcu
voči vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu zamietol, a to v časti, v ktorej nebolo vyhovené
žiadosti žalobcu o sprístupnenie kópií všetkých rozhodnutí vo veciach sp. zn.  Ntt-3-D-2879/2005,
Ntt-2-100/2006 a Ntt-3-482/2006 a rozhodnutie  potvrdil. Zároveň zrušil prvostupňové rozhodnutie v časti
o nesprístupnení všetkých časti (riadkov) súdneho registra Ntt týkajúce sa uvedených vecí a vec vrátil
prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

7. V úvode odôvodnenia žalovaný opísal obsah žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácií adresovanej
povinnej osobe, obsah odôvodnenia rozhodnutia povinnej osoby, ako aj obsah odvolania žalobcu voči
tomto rozhodnutiu. Po citácii na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení právnych predpisov: zákona
č. 211/2000 Z. z., § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 215/2003 Z. z. (§ 2 písm. a/, e/, § 3
ods. 5, § 4 ods. 1 písm. a/), Nariadenia vlády SR č. 216/2004 Z. z., § 5 ods. 2 vyhlášky NBÚ č. 453/2007
Z. z. a Správneho poriadku pristúpil k právnemu posúdeniu veci a uviedol, že Ústavou SR (čl. 26 ods.
1) zaručené právo na slobodu prejavu a právo na informácie je možné v zmysle Ústavy SR (čl. 26 ods.
4) obmedziť zákonom v prípade, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a
slobôd  iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Zákon
č. 211/2000 Z. z. za informácie považuje nielen čiastkové informácie, ale aj celé dokumenty z dôvodu,
že sú tvorené viacerými čiastkovými informáciami. Pri rozhodovaní o sprístupnenie informácií treba
rešpektovať ústavnú požiadavku ochrany legitímnych záujmov, ktoré je v zmysle platného právneho
poriadku potrebné chrániť.



8. Žalovaný uviedol, že v časti, v ktorej žiadateľ požadoval kópie všetkých rozhodnutí vydaných vo
veciach sp. zn.  Ntt-3-D-2879/2005, Ntt-2-100/2006 a Ntt-3-482/2006 sa stotožnil s argumentáciou
povinnej osoby v prvostupňovom rozhodnutí, podľa ktorej kópie všetkých rozhodnutí v týchto veciach
patria medzi utajované skutočnosti v celom rozsahu so stupňom utajenia „Dôverné“ a  povinnej osobe
nebola doposiaľ pôvodcom utajovaných skutočností oznámená zmena alebo zrušenie stupňa utajenia
a potom nie je možné tieto informácie žalobcovi sprístupniť. Jedine pôvodca utajovanej skutočnosti,
ktorý však v predmetnom konaní nie je povinnou osobou by vedel náležite posúdiť a vyhodnotiť
skutočnosti odôvodňujúce potrebu utajenia informácií a za týmto účelom vydať rozhodnutie o ich
utajení a určiť stupeň utajenia. Zároveň tento subjekt je v zmysle platnej právnej úpravy oprávnený
rozhodnúť o zmene alebo zrušení stupňa utajenia. Žalovaný vyjadril súhlas  s argumentáciou povinnej
osoby o tom, že v prípade, ak iný subjekt  než pôvodca utajovanej skutočnosti disponuje informáciou,
ktorá je utajovanou skutočnosťou, možnosti náležitého odôvodnenia rozhodnutia o nesprístupnení
informácie takouto povinnou osobou budú v porovnaní s pôvodcom značne obmedzené a z hľadiska
preskúmateľnosti takéhoto rozhodnutia nemožno naň klásť identické nároky aké by si vyžadovalo
odôvodnenia rozhodnutia pôvodcom utajovanej skutočnosti. Žalovaný zastával názor, že prvostupňové
rozhodnutie okrem formálnej podmienky utajenia, ktorá bola zrejmá (požadované rozhodnutia vznikli v
oblasti používania ITP) bola naplnená aj materiálna podmienka utajenia vzhľadom na skutočnosť, že ani
povinná osoba a ani žalovaný neboli pôvodcom utajovaných skutočností, ktoré požadované rozhodnutia
obsahujú a pre odôvodnenie rozhodnutia a naplnenia tejto skutočnosti postačuje odkaz na záujem
Slovenskej republiky, ktorý treba chrániť.  Takýto záujem je vo vzťahu k rozhodnutiam súdu daný a
spočíva práve v záujme na odhaľovaní závažnej trestnej činnosti, k čomu výrazne prispieva použitie ITP.
Konkrétne okolnosti vo vzťahu k trvaniu záujmu Slovenskej republiky na chránení pred neoprávnenou
manipuláciou poznal len pôvodca utajovanej skutočnosti.

9. Žalovaný vyjadril názor, že nie je možné požadované rozhodnutie sprístupniť, a to ani čiastočne,
nakoľko ak bol ich pôvodcom určený určitý stupeň utajenia je tento potrebné zachovať a utajované
informácie ako celok chrániť až do doby, kým pôvodca utajovaných skutočností nerozhodne o jeho
zmene alebo zrušení. Žalobca ako žiadateľ nepožadoval informáciu o nezákonnom rozhodnutí, ale
predmetom jeho žiadosti bolo sprístupnenie samotných rozhodnutí vydaných vo vyššie uvedených
veciach a preto poukaz žalobcu na § 4 ods. 1  zákona č. 215/2004 Z. z. neobstojí.

10. Ohľadom zrušujúcej časti svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že na vecnej správnosti postupu
povinnej osoby pri nesprístupnení častí súdneho registra Ntt vzťahujúci sa na veci sp. zn.  Ntt-3-
D-2879/2005, Ntt-2-100/2006 a Ntt-3-482/2006 súhlasí, avšak dospel k názoru, že v tejto časti je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie, t. j.  uvedenie dôvodov, pre ktoré nie je
možné žiadosti o informácie v tejto časti vyhovieť.

Žaloba.

11. Žalobca považoval obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné, dôvodiac    nesprávnym právnym
posúdením veci. Mal za to, že nesprístupnením žiadaných informácií došlo k porušeniu jeho práva na
slobodný prístup k informáciám garantovaný čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.

12. V úvode žaloby bol opísaný priebeh správneho konania, obsah napadnutých rozhodnutí správnych
orgánov a odvolacích dôvodov uvedených v jeho podanom odvolaní. Žalobca vyjadril názor, že 1/
orgán prvého stupňa (Krajský súd v Bratislave) bol pôvodcom požadovanej utajovanej informácie,
2/ prvostupňový správny orgán mal možnosť rozhodnúť o tom, že požadovaná informácia už nemá
utajovaný charakter, 3/ existujú zákonné dôvody pre rozhodnutie, že požadované informácie nemali
utajovaný  charakter.

13. Ohľadom bodu 1/ žalobca poukázal na to, že už v odvolaní namietal, že orgán prvého stupňa musel
byť pôvodcom požadovaných informácií, pretože tieto súdne rozhodnutia boli utajovanou písomnosťou,
ktorú tento orgán vytvoril ako príslušný súd podľa § 4a zákona č. 166/2003 Z. z. Skutočnosť, že
rozhodnutie obsahovalo utajované skutočnosti, ktorých pôvodcom bol iný orgán štátnej správy vo forme
žiadosti o súhlas na použitie  ITP nemala vplyv na tú skutočnosť, že pôvodcom súdnych rozhodnutí,
ktoré boli súčasťou požadovaných informácií bol orgán prvého stupňa. Žalobca zdôraznil, že keď
oprávnený štátny orgán žiada o súhlas s použitím ITP, vytvorí písomnosť, ktorou už pri vytváraní
označí stupňom utajenia a následne  je táto žiadosť  zapísaná do súdneho registra Ntt a pridelená



príslušnému zákonnému sudcovi, ktorý pri rozhodovaní o žiadosti vytvára vlastnú utajovanú písomnosť,
ktorej pôvodcom je súd ako príslušný orgán rozhodujúci o žiadosti a potom samostatne rozhoduje o
utajení tejto písomnosti v súlade s § 3 ods. 1 vyhlášky NBÚ č. 453/2007 Z. z.

14. V bode 2/ žalobca vyjadril presvedčenie, že orgán prvého stupňa mohol následne postupovať dvoma
spôsobmi, a to tak, že vo vzťahu k tým informáciám, ktoré prevzal do požadovaných rozhodnutí zo
žiadostí o použitie ITP, ktorých pôvodcom bol iný orgán verejnej moci  mohol tento orgán v súlade s §
40 Správneho poriadku požiadať o rozhodnutie v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o tom,
či možno zmeniť alebo zrušiť utajovanie týchto informácií (či trvajú dôvody ich utajenia) - rozhodnutia
vydané v konaní sp. zn.  Ntt-2-D-100/2006, resp.  mohol sám rozhodnúť o tom, či utajované informácie,
ktoré  mu boli poskytnuté nie sú pri nich splnené podmienky na ich utajovanie. Žalobca zastával názor,
že orgán prvého stupňa mohol sám rozhodnúť o tom, či utajované informácie pochádzajúce zo žiadosti
o použitie ITP v konaniach vedených pod sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 a Ntt-3-482/2006 možno aj naďalej
utajovať, vzhľadom na skutočnosť, že žiadosti o použitie ITP, o ktorých orgán prvého stupňa rozhodoval
v týchto konaniach možno považovať za nezákonné v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. III 97/2012 z
20.11.2012. Z odôvodnenia tohto nálezu Ústavného súdu SR je zrejmé, že nielen samotné rozhodnutia o
použití ITP, ktoré požadoval, ale aj žiadosti o použitie ITP možno považovať za informácie o nezákonnom
postupe a rozhodnutí orgánov verejnej moci  a teda orgán prvého stupňa mohol samostatne posúdiť, či
existujú dôvody utajovania aj vo vzťahu k informáciám poskytnutých mu iným orgánom štátnej správy,
ktoré boli súčasťou požadovaných informácií.
15. V bode 3/ žalobca mal za to, že existujú zákonné dôvody pre rozhodnutie, že požadované
informácie nemajú utajovaný charakter, a to jednak z dôvodu, že I/ požadované rozhodnutia ako také
sú informáciami o nezákonnom rozhodnutí orgánov verejnej moci, keďže boli ako nezákonné zrušené
vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu SR, II/ zároveň pri všetkých dotknutých rozhodnutiach
nebola splnená materiálna podmienka ich utajovania, III/ existuje verejný záujem na sprístupnení
požadovaných informácií.

16. Ohľadom prvého dôvodu poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný napriek tomu,
že Ústavný súd SR rozhodol o nezákonnosti časti požadovaných  rozhodnutí, tieto samotné neboli
informáciou o nezákonnom rozhodnutí orgánov verejnej moci  avšak tento názor neobstojí pre rozpor
s § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z., podľa ktorého za informáciu o nezákonnom rozhodnutí
je potrebné považovať aj obsah takéhoto rozhodnutia, t. z. vydaného rozhodnutia o povolení použitia
ITP. Názor, že pojem „informácia o rozhodnutí“ zahŕňa aj samotný obsah rozhodnutia potvrdil aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžo/187/2008 zo dňa 24.11.2009. Potom je zrejmé, že
požadované rozhodnutia vydané v konaniach  orgánom prvého stupňa  pod sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005
a Ntt-3-482/2006 nemožno naďalej utajovať, pretože sú nezákonné na základe  vyššie uvedeného
rozhodnutia Ústavného súdu SR.

17. Žalobca vyjadril presvedčenie, že sprístupniť všetky požadované formácie bolo možné aj z dôvodu,
že nebola splnená materiálna podmienka ich utajovania  a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/1/2009 zo dňa 03.11.2009, ktorý sa zaoberal
výkladom pojmu formálna podmienka a materiálna podmienka utajovania podľa zákona č. 215/2004
Z. z.  Podľa tohto rozsudku pod pojmom materiálna podmienka utajovania možno rozumieť dôvod
potreby chrániť požadovanú informáciu a teda dôvod, pre ktoré by sprístupnenie požadovanej informácie
znamenalo ujmu pre Slovenskú republiku  alebo zmarenie dôležitého chráneného cieľa, pre ktorý sa
informácie utajujú. So splnením materiálnej podmienky sa prvostupňový orgán nevysporiadal vôbec a
žalovaný len formálne.

18. Žalobca mal za to, že obsah požadovaných rozhodnutí už nemôže ohroziť cieľ, pre ktorý sa utajovali,
pričom poukázal na rozhodnutia žalovaného v iných obdobných veciach s tým, že v predmetnom prípade
sa požadované rozhodnutia týkali použitia ITP, ktoré bolo vykonané pred 7, resp. 8 rokmi a týkali sa
odpočúvania osoby, ktorá o tejto skutočnosti vedela, čo vyplýva z citovaného  nálezu Ústavného súdu
SR.

19. Podľa názoru žalobcu existuje aj legitímny verejný záujem na sprístupnení požadovaných
rozhodnutí,  pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.06.2007, v ktorom Ústavný
súd SR uviedol, že právu na informácie prislúcha povinnosť orgánov verejnej moci aktívnym konaním
zabezpečiť prístup k informáciám a táto skutočnosť môže byť obmedzená len v súlade s čl. 26 ods. 4



Ústavy SR. Ohľadom možnosti obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám bolo povinnosťou
správnych orgánov vykonať v napadnutých rozhodnutiach test proporcionality. Najskôr bolo potrebné
zistiť, či obmedzenie práva na informácie vo veci samej bolo stanovené zákonom. Žalobca bol názoru, že
žiadny zákonný dôvod neexistoval. Ďalej bolo potrebné zodpovedať, či sa takýmto obmedzením sleduje
určitý cieľ zakotvený v čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd (ďalej len
Dohovor).  Možno vysloviť názor, že ich nesprístupnením sa žiaden uvádzaný cieľ nesledoval z dôvodu,
že boli zrušené pre nezákonnosť nálezom Ústavného súdu SR, a to v konaní, ktoré iniciovala osoba,
ktorá bola na základe týchto rozhodnutí odpočúvaná a preto nemožno tvrdiť, že sa ich nesprístupnením
chráni nasadenie ITP. Posledná časť testu proporcionality sa týka obmedzenia práva na informácie vo
veci samej z hľadiska nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa. V
tejto súvislosti žalobca zastával názor, že verejnosť má právo poznať sudcu a skutočnosti, na základe
ktorých vydal súhlas s použitím ITP, ktoré boli podľa nálezu Ústavného súdu SR  nezákonné. Záverom
žalobca uviedol, že žalovaný bol povinný sa vysporiadať s kolíziou základných práv, ktoré v danom
prípade vznikli, a to s právom žalobcu na informácie a s právom dotknutých osôb na ochranu ich
súkromia.

Vyjadrenie žalovaného.

20. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 24.01.2014 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť,  keďže
bolo zrejmé že žalobcom požadované informácie nebolo možné sprístupniť. Zároveň sa vyjadril k
vzneseným námietkam v podanej žalobe ako aj  ku konaniu, ktoré jej podaniu predchádzalo.

21. K námietke, že orgán prvého stupňa bol  pôvodcom utajovanej  skutočností   poukázal na
prvostupňové rozhodnutie, v ktorom povinná osoba dospela k záveru, že pôvodcom utajovaných
skutočností tvoriacich obsah požadovaných rozhodnutí nie je súd (prvostupňový správny orgán), ale
orgán, ktorý požiadal o súhlas na použitie ITP. S týmto názorom sa aj žalovaný  v napadnutom rozhodnutí
plne stotožnil.  Žalovaný mal za to, že požadované rozhodnutia boli vytvorené na základe iných
(primárnych) utajovaných skutočností, ktorých pôvodcom bol orgán, ktorý požiadal o súhlas na použitie
ITP. Pôvodca týchto primárnych informácií v čase vydania rozhodnutí o žiadosti žalobcu o informácie
nerozhodol o zmene ani o zrušení príslušného stupňa utajenia. Potom Krajský súd v Bratislave pri
posudzovaní trvania potreby ochrany utajovaných skutočností musel zohľadniť predovšetkým existujúcu
potrebu ochrany primárnych utajovaných skutočností a správne vychádzal z toho, že posudzovanie
trvania potreby ich ochrany je zverené výlučne ich pôvodcovi a on nemá oprávnenie a ani možnosti
samostatne vec utajenia posúdiť.  Požadované rozhodnutia obsahovali primárne utajované skutočnosti,
ktorých pôvodcom bol žiadateľ o súhlas na použitie ITP a tento  povinnej osobe neoznámil, že došlo
k zrušeniu stupňa utajenia a preto nebolo možné tieto v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.
sprístupniť.

22. Ohľadom námietky žalobcu o tom, že orgán prvého stupňa mal možnosť sám rozhodnúť o tom, že
požadovaná informácia už nemá utajovaný charakter žalovaný poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR s tým,
že žiaden právny predpis neukladal povinnej osobe na základe žiadosti o sprístupnenie informácie, ktorá
obsahovala aj utajovanú skutočnosť dávať pôvodcovi utajovanej skutočnosti podnet na zrušenie utajenia
alebo zmenu stupňa utajenia.  Skutočnosť, či požadovaná informácia je utajovanou skutočnosťou alebo
nie nemožno pokladať za predbežnú otázku, ktorú by bolo možné posudzovať postupom podľa § 40
Správneho poriadku. Povinná osoba, ako aj on boli rozhodnutím pôvodcu utajovanej skutočnosti o
tom, že sa jedná o utajovanú informáciu viazaný. V zmysle § 7 zákona č. 215/2004 Z. z. je pôvodca
utajovaných skutočností ex offo povinný skúmať potrebu ochrany utajovaných skutočností a v prípade,
ak táto potreba pominula je povinný rozhodnúť o zmene stupňa utajenia, resp. rozrušení utajenia a túto
skutočnosť oznámiť povinnej osobe. Posudzovanie trvania potreby ochrany utajovaných skutočností je
zverené výlučne ich pôvodcovi.

23. K námietke žalobcu o tom, že požadované informácie nemajú utajovaný charakter z dôvodu, že
sú informáciami o nezákonnom rozhodnutí orgánov verejnej moci, pretože boli ako nezákonné zrušené
nálezom Ústavného súdu SR žalovaný uviedol, že predmetom žiadosti o sprístupnenie informácii
žalobcom nebola informácia o nezákonnom rozhodnutí, ale samotné rozhodnutia a preto tento argument
je právne irelevantný.



24. Ohľadom námietky nesplnenia materiálnej podmienky utajovania požadovaných informácií  žalovaný
uviedol, že oba správne orgány  sa s existenciou materiálnej podmienky v napadnutých rozhodnutiach
dostatočne vysporiadali a žalovaný presvedčivo poukázal na konkrétny záujem SR, pre ktorý je treba
tieto informácie chrániť pred neoprávnenou manipuláciou (záujem na odhaľovaní trestnej činnosti).

25. K poslednej námietke žalobcu o tom, že požadované rozhodnutia ako také sú informáciami
o nezákonnom rozhodnutí orgánov verejnej moci, pretože existuje verejný záujem na sprístupnení
požadovaných informácií žalovaný uviedol, že zákon č. 211/2000 Z. z. neobsahuje úpravu, ktorá
by povinnej osobe prikazovala sprístupniť požadované informácie aj napriek existujúcemu dôvodu
nesprístupnenia, ak je daný verejný záujem na sprístupnení takýchto informácií.  Princíp prevažujúceho
verejného záujmu je v zákone vyjadrený pri jednotlivých dôvodoch obmedzenia prístupu výslovne.
Obmedzenie práva na prístup k daným informáciám bolo v danom prípade uskutočnené na základe
zákona, teda v súlade s požiadavkou legality, pričom ide o obmedzenie sledujúce legitímny cieľ, ktorým
je v zmysle čl. 10 ods. 2 Dohovoru  aj zabránenie úniku dôverných informácií. Ohľadom proporcionality
zvolených prostriedkov uskutočneného obmedzenia vo vzťahu k sledovanému cieľu žalovaný poukázal
na stratu režimu utajovaných skutočností, ktorou je zabránenie neoprávnenej manipulácii s nimi, a to ich
fyzickým izolovaním a stanovením zásad prístupu k ním a potom ich sprístupnenie vrátanie nahliadnutia
by poprelo zásady administratívnej bezpečnosti stanovené zákonom č. 215/2004 Z. z. a vyhláškou č.
216/2004 Z. z.  určujúce kto sa môže s utajovanou skutočnosťou oboznamovať.  Záverom uviedol, že
nález Ústavného súdu SR, ktorým boli niektoré požadované rozhodnutia zrušené je voľne dostupný a
na jeho základe sa verejnosť dozvedela o ich nedostatkoch.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

26. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v
medziach žaloby boli vydané v súlade so zákonom.
27. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
29. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

30. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť
podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa
osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s
uvedením odkazu na príslušný právny predpis.

31. Podľa § 22 ods. zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

32. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. utajovanou skutočnosťou je informácia alebo
vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba
chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo
odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví
vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.

33. Podľa § 4 ods.1 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z.  utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia
o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov
verejnej moci.

34. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z., ak pominula potreba ochrany informácie alebo veci
obsahujúcej utajované skutočnosti v určenom stupni utajenia, pôvodca utajovanej skutočnosti rozhodne



o zmene stupňa utajenia alebo zrušení utajenia. Ak uplynula ustanovená lehota utajenia informácie alebo
veci obsahujúcej utajované skutočnosti, pôvodca rozhodne o predĺžení lehoty alebo o zmene stupňa
utajenia, alebo o zrušení stupňa utajenia.

35. Podľa § 1 písm. j) nariadenia vlády SR č. 216/2004 Z. z. utajovaná skutočnosť môže vzniknúť v oblasti
používania informačno-technických prostriedkov a informačno-operatívnych prostriedkov a prostriedkov
operatívno-pátracej činnosti.

36. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 216/2004 Z. z. vedúci vymedzí podľa § 1 tohto
nariadenia utajované skutočnosti vznikajúce v právnickej osobe v rámci pôsobnosti ustanovenej
podľa osobitného predpisu. Určené utajované skutočnosti vedúci zaraďuje do zoznamu utajovaných
skutočností právnickej osoby.

37. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako
aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby.

38. Podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý, koho práva a slobody
priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným
orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

39. Právo na informácie je základné ústavné právo, ktoré ustanovuje  Ústava SR a tiež Listina základných
práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.). Podľa čl. 26 Ústavy SR je zaručená sloboda prejavu a
právo na informácie. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR z čl. 26 ústavy vyplýva každému
právo na prístup k informáciám, ktoré sú k dispozícii štátnym orgánom a orgánom verejnej moci.
Orgán verejnej moci je povinný strpieť právo na informácie, pokiaľ je riadne uplatnené, a to na základe
žiadosti. Zákon č. 211/2000 Z. z. vymedzuje subjekty, ktoré sú povinné sprístupňovať informácie.
Ide o tzv. povinné osoby (§ 2 zákona č. 211/2000 Z. z.). Základným pilierom, na ktorom je zákon
č. 211/2000 Z. z. založený, je princíp, podľa ktorého musia byť sprístupnené všetky požadované
informácie okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje (§ 8 až 11). Medzi také informácie patria
aj utajované skutočnosti. Utajovanými skutočnosťami sú informácie, ktorých sprístupnenie by mohlo
štátu spôsobiť ujmu. Utajovaná skutočnosť musí spĺňať dve základné podmienky, a to materiálnu a
formálnu. Materiálnou podmienkou sa rozumie charakter požadovanej informácie, pri ktorej existuje
potreba jej ochrany v záujme Slovenskej republiky. To znamená, že jej sprístupnením by došlo alebo
mohlo dôjsť k ujme na záujmoch štátu. Formálnou podmienkou sa rozumie zákonný rámec utajovaných
skutočností. To znamená, že oblasti, do ktorých môžu spadať jednotlivé utajované skutočnosti, stanovuje
všeobecne záväzný právny predpis. V tomto prípade sa jedná o zákon č. 215/2004 Z. z.  a nariadenie
vlády SR č. 216/2004 Z. z. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. ochranu utajovaných skutočností je
povinný zabezpečiť v štátnom orgáne štatutárny orgán. Inými slovami, štatutárny orgán štátneho orgánu
zabezpečuje označenie informácie za utajovanú. Iba samotné označenie informácie za utajovanú
však samo o sebe nie je dôvodom na jej nesprístupnenie podľa zákona č. 211/2000 Z. z.. Aby
utajovanú informáciu nebolo možné sprístupniť, musia byť splnené vyššie uvedené materiálne a
formálne predpoklady. Okrem toho takáto informácia nesmie spadať do kategórie zákazu utajovania
informácií a zároveň pri nej nesmie uplynúť lehota utajenia.

40. Rozhodnutie, ktorým by povinná osoba nesprístupnila požadovanú informáciu z dôvodu jej
utajenia, musí spĺňať prísne požiadavky. Jeho odôvodnenie musí obsahovať zdôvodnenie, prečo je
naplnená materiálna podmienka (prečo skutočne existuje potreba chrániť požadovanú informáciu v
záujme Slovenskej republiky) a tiež formálna podmienka (zaradenie tejto informácie pod konkrétnu
položku oblastí utajenia).  K žalobnej námietke nevysporiadania sa v preskúmavaných rozhodnutiach
so splnením materiálnej podmienky súd uvádza, že síce v prvostupňovom rozhodnutí sa povinná
osoba s odôvodnením splnenia materiálnej podmienky utajenia nijako bližšie nevysporiadala avšak
v napadnutom rozhodnutí žalovaného sa tento k splneniu materiálnej podmienky dostatočne
zrozumiteľným spôsobom a v adekvátnom rozsahu vyjadril, keď poukázal na konkrétny záujem
Slovenskej republiky, pre ktorý je treba žalobcom požadované informácie chrániť pred neoprávnenou
manipuláciou, a to s poukazom na záujem Slovenskej republiky na odhaľovaní trestnej činnosti. Takáto
formulácia je podľa presvedčenia súdu primeraná a preto tejto námietke nie je možné prisvedčiť.



41. V danom prípade bola žiadosť žalobcu zamietnutá z dôvodu, že požadované informácie ich pôvodca
- rozdielny subjekt od povinnej osoby (prvostupňový správny orgán)  určil do kategórie utajovaných
informácií podľa § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. so stupňom utajenia „Dôverné“. K namietaným
skutočnostiam o pôvodcovi žiadaných utajovaných skutočností a o možnosti povinnej osoby rozhodnúť
o ich odtajnení súd uvádza, že pôvodcom utajovaných skutočností celkom zjavne nebola povinná osoba
- Krajský súd v Bratislave tak, ako sa mylne domnieva žalobca, ale orgán, ktorý požiadal o súhlas na
použitie ITP a o ktorej žiadosti rozhodol Krajský súd v Bratislave. Žalobcom požadované rozhodnutia
vydané v označených veciach boli vytvorené na základe iných - prvotných utajovaných skutočností,
ktorých pôvodcom bol orgán, ktorý požiadal o súhlas na použitie ITP. Žiadané rozhodnutia obsahovali
utajené skutočnosti - žiadosti orgánu na použitie ITP a pôvodcom týchto utajovaných skutočností bol
orgán, ktorý o súhlas na ich použitie adresoval Krajskému súdu v Bratislave. Tvrdenia žalobcu o tom,
že povinná osoba mohla sama rozhodnúť o zrušení stupňa utajenia utajovaných skutočností, resp.
mala zvoliť postup v zmysle § 40 Správneho poriadku (riešenie veci odtajnenia ako predbežnú otázku)
považuje súd za účelové. To, či požadovaná informácia je utajovanou skutočnosťou alebo nie nemožno
pokladať za predbežnú otázku, ktorú by bolo možné posúdiť postupom podľa § 40 Správneho poriadku.
Pôvodca utajovanej skutočnosti má povinnosť priebežne zisťovať potrebu jej utajenia a v prípade, ak
takáto potreba pominie musí rozhodnúť o zmene stupňa utajenia alebo o jeho zrušení a túto skutočnosť
oznámiť povinnej osobe. V danom prípade ani s odstupom času, ktorý uplynul od stanovenia stupňa
utajenia  pôvodcom utajovanej skutočnosti stanovený stupeň utajenia v čase podania žiadosti žalobcu a
vydania preskúmavaných rozhodnutí nebol pôvodcom utajovanej skutočnosti zmenený, resp. zrušený.
Povinná osoba a aj žalovaný boli rozhodnutím pôvodcu utajovanej skutočnosti o tom, že sa jedná o
utajovanú skutočnosť s určeným stupňom utajenia viazaní a nebolo v ich kompetencii posudzovanie
trvanie potreby ochrany utajovanej skutočnosti. Keďže povinná osoba nebola pôvodcom utajovaných
skutočností tvoriacich súčasť žalobcom žiadaných rozhodnutí nemohla sama rozhodnúť o zrušení
stupňa utajenia a táto námietka nie je dôvodná.

42. Súd má za to, že preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k porušeniu § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
215/2004 Z. z., nakoľko informácia o nesprávnom rozhodnutí súdu o použití ITP bola verejne prístupná,
a to zverejnením nálezov Ústavného súdu SR, ktorými boli dotknuté rozhodnutia zrušené a označené za
nezákonné.  Potom takáto informácia o nezákonnom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave v daných
veciach nebola pre verejnosť nijakým spôsobom obmedzená a preto nemožno hovoriť o utajení tejto
informácie.  Žalobca ako žiadateľ nepožadoval od povinnej osoby informáciu o nezákonnom rozhodnutí,
ale predmetom jeho žiadosti bolo sprístupnenie samotných rozhodnutí, čo je rozdiel. Žalobca mal
vedomosť o tom, že rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vydané v konaniach pod uvedenými
spisovými značkami  boli nezákonné aj bez toho, aby mu tieto samotné rozhodnutia  boli poskytnuté.
Záujem informovania verejnosti o tom, že dotknuté rozhodnutia súdu boli nezákonné bol naplnený v
plnom rozsahu aj bez zverejnenia ich textu.

43. Účelom a ani možnosťou zákona č.211/2000 Z. z. nie je meniť stupeň utajenia, resp. odtajniť
utajované skutočnosti, ktoré boli ich pôvodcom takto určené. Ani rozhodnutie Ústavného súdu SR o
nezákonnosti žiadaných rozhodnutí nemá žiaden vplyv na to, že tieto rozhodnutia obsahujú utajované
skutočnosti, ktoré je potrebné podľa ich pôvodcu naďalej chrániť pred zverejnením a sprístupnením ich
obsahu.  Ani to, že rozhodnutie súdu je nezákonné nič nemení na tom, aby sa naďalej neutajovalo, ak
obsahuje utajované skutočnosti, ako to je aj v danom prípade. Súd uvádza, že neodopiera Ústavou SR
zakotvené práva občanov, avšak zámerom zákonodarcu pri vydaní zákona č. 211/2000 Z. z. nebolo dať
verejnosti nástroj, ktorým by bolo možné získať také informácie, ktorých sprístupnenie je vylúčené s
odkazom na osobitný zákon.

44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba  v rozsahu podaných
námietok dôvodná nie je a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP,
avšak vo veci úspešnému žalovanému  žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli,  žiadne si
ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}