Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/272/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202048 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1013202048.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: SOLVEX, s.r.o., IČO: 35 809 728, Šustekova 13-15, 851 04 Bratislava, v zastúpení: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SK/0284/99/2013 zo dňa 18.09.2013, jednohlasne , takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SK/0284/99/2013 zo dňa 18.09.2013 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.09.2013 žalovaný zmenil rozhodnutie vydané v prvom stupni Inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo „SOI“) so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj a uložil žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) pokutu vo výške 1.200 Eur pre porušenie zákazu klamania spotrebiteľa vyplývajúceho z § 5 ods. 1 uvedeného zákona. 2. Žalobca mal porušiť zákaz klamania spotrebiteľa tým, že v katalógu zájazdov „Leto 2012 - SOLVEX” (platnom pre letnú sezónu 2012) pri popise hotela Júlia***, Bulharsko - Prímorsko, neuviedol presný popis hotela, keďže hotel v skutočnosti pozostáva z dvoch samostatných budov a zároveň poskytol nepravdivý údaj o vybavení hotela, ktoré malo zahŕňať aj vonkajší bazén s detskou časťou, nakoľko predmetný bazén sa nenachádzal v areáli hotela Júlia***, ale vo vedľajšom hotelovom areáli. Tiež sa mal dopustiť porušenia zákonných povinností tým, že uviedol spotrebiteľovi pánovi D. vo voucheri č. 8647 z 03.08.2012 nepravdivý údaj o kategórii ubytovania, keďže penzión Rozmarín***, Bulharsko - Sozopol, bol v uvedenom voucheri označený ako hotel Rozmarín***. II. Žaloba 3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, žiadal ho zmeniť tak, že konanie sa zastavuje z dôvodu, že vyšetrované skutky žalobcu nie sú správnym deliktom podľa § 5 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, event. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný vec po právnej stránke nesprávne posúdil a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. 4. Podľa žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí porušil Zákon o ochrane spotrebiteľa tým, že pri vyhodnotení skutku nebral do úvahy jeho charakter, závažnosť, spôsob a následky údajného porušenia povinnosti. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je založené na neprimerane tvrdom výklade a aplikácii právnych predpisov bez toho, aby boli vyhodnotené všetky skutočnosti vo vzájomných súvislostiach a v kontexte situácií, ku ktorým podľa žalobcu bežne dochádza pri organizovaní zájazdov. Navyše z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktorá časť pokuty sa má týkať ktorého z dvoch údajne protiprávnych skutkov, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným. 5. Dôvodil, že už vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu uviedol, že obe budovy hotela Júlia*** sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti 30 metrov od seba, tvoria jeden areál a služby celého hotela a prípadne z vedľajších hotelov sú všetkým účastníkom zájazdu k dispozícii tak, ako bolo uvedené v katalógu a zmluvách o obstaraní zájazdu. Nikde neuvádzal, že hotel Júlia*** je iba jedinou budovou. Predmetný katalóg bol v čase jeho zverejnenia správny a obsahoval iba žalobcom overené pravdivé, doložené, úplné, presné a jasné údaje spolu s údajmi o nákupných podmienkach katalogizovaných zájazdov. Nestotožňoval sa so záverom žalovaného, že neuvedenie informácie o tom, že hotel Júlia*** je v dvoch budovách, bolo konaním klamlivým a týmto konaním klamal spotrebiteľa, resp. uviedol nepravdivé, nepresné a nejasné údaje o poskytnutej službe. Podľa žalobcu je bežným faktom, ak sa hotely skladajú z viacerých priľahlých budov so samostatnými vchodmi, najmä ak ide o samostatné hotelové areály v prímorských letoviskách. Mal za to, že táto skutočnosť nemá nijaký objektívny vplyv na kvalitu poskytovaných služieb. Rovnako nepovažoval neuvedenie skutočnosti, že detský bazén sa nenachádza priamo v areáli hotela Júlia***, za klamanie spotrebiteľa. Dôležitým faktom podľa neho bolo, že daný detský bazén bol v plnom rozsahu k dispozícii aj hosťom hotela Júlia***, pričom sa nachádzal v hotelovom areáli, ktorý je v bezprostrednej blízkosti hotela Júlia***. Účastníkom zájazdu boli poskytnuté služby presne v takom rozsahu, ako boli inzerované v katalógu a účastníci zájazdu neboli nikdy ukrátení o možnosť využívať detský bazén. Žalobca objektívne nemohol predpokladať, že aktuálne architektonické usporiadanie hotela Júlia*** a prípadne umiestnenie niektorých inzerovaných zariadení v bezprostrednej blízkosti hotela, aj keď nie priamo v jeho areáli, môže mať vplyv na nákupné rozhodovanie akéhokoľvek spotrebiteľa. 6. Podľa názoru žalobcu žalovaný arbitrárne posúva hranice toho, čo je nutné uvádzať v katalógoch v záujme ochrany spotrebiteľa až do absurdnosti, a to bez toho, aby sám relevantne a podrobne objasnil, akými úvahami sa viedol pri určení toho, že je povinnosťou cestovnej kancelárie uvádzať v katalógu aj počet budov hotela. Pripomemul, že priestor v katalógoch je obmedzený, a preto je v nich možné uvádzať len nevyhnutné minimum relevantných informácií, ktoré postačujú na to, aby si klienti mohli vytvoriť správny a objektívny dojem a názor na danú destináciu, ubytovanie a rozsah ponúkaných služieb. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nesplnené subjektívne očakávania spotrebiteľov, a to najmä v prípade, ak im boli všetky inzerované a ponúkané služby k dispozícii. Namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec neopísal, ako dospel k záveru, že dve budovy hotela, ktoré sú od seba vzdialené 30 metrov a umiestnenie detského bazéna v bezprostrednej blízkosti hotelového areálu, môžu negatívne vplývať na nákupné rozhodovanie spotrebiteľov. Samotné tvrdenie spotrebiteľa podľa žalobcu nemôže byť jediným dôvodom pre rozhodnutie, keďže ide len o subjektívny názor. Subjektívne pocity môžu byť dôvodom pre objektívny záver len v tom prípade, ak sú založené na objektívne zistiteľných a preukázateľných skutočnostiach a riadne vyhodnotené v kontexte všetkých súvisiacich relevantných okolností. Podľa názoru žalobcu prístup žalovaného k ochrane spotrebiteľov dokonca zachádza až tak ďaleko, že predpokladá neschopnosť spotrebiteľov vyhodnotiť informácie v katalógoch a snaží sa ich ochrániť tak, že núti cestovné kancelárie do katalógov postupne zaraďovať úplne všetko, čo jednotliví spotrebitelia z vlastných subjektívnych pohnútok vo svojich sťažnostiach považujú za potrebné. 7. Ďalej uviedol, že vo voucheri pre ubytovanie v penzióne Rozmarín***, Bulharsko - Sozopol, bol daný penzión označený ako hotel z dôvodu technickej chyby a nedopatrenia. Penzión Rozmarín*** bol vo všetkých ostatných dokladoch, ktoré boli jediným relevantným podkladom pre rozhodovanie spotrebiteľa o tom, či si daný zájazd kúpi (katalóg, zmluva o obstaraní zájazdu, informácie od zamestnancov cestovnej kancelárie), riadne označený ako penzión. Tento zjavný rozpor medzi voucherom a ostatnou dokumentáciou nemohol mať podľa žalobcu nijaký vplyv na rozhodovanie spotrebiteľa. Poukázal na to, že nijaký právny predpis neupravuje rozdiel medzi penziónom a hotelom. Takisto rozdiel medzi danými typmi ubytovacích zariadení závisí od lokality a destinácie, a preto nie je možné aplikovať slovenské vnímanie daného rozdielu na ubytovacie zariadenia v Bulharsku, ktoré si takto označujú ich prevádzkovatelia podľa vlastných lokálnych zvyklostí a predpisov. Podľa názoru žalobcu žalovaný sa nezaoberal tým, či daná chyba vo voucheri mala objektívny a kvalitatívny vplyv na pobyt daného spotrebiteľa a ani na kontext daného skutku. Preto bol toho názoru, že daný skutok nebolo možné vyhodnotiť ako klamanie spotrebiteľa z dôvodu uvádzania nepravdivých, nedoložených, nepresných alebo dvojzmyselných údajov, keďže všetky ostatné dokumenty obsahovali správne označenie ubytovacieho zariadenia ako penziónu Rozmarín***. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 27.12.2013, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že kontroly v prevádzke žalobcu v dňoch 24.10.2012 a 13.11.2012 boli uskutočnené za účelom preverenia podnetov spotrebiteľov č. 1550/2012 a 1570/2012. Z výsledkov prešetrenia podnetu č. 1570/2012 vyplývalo, že poskytnutie zájazdu v termíne od 20.07.2012 do 31.07.2012 v hoteli Júlia***, Bulharsko - Primorsko, v druhej budove hotela Júlia, bolo spojené s neinformovanosťou spotrebiteľov o polohe, kategórii a stupni vybavenosti tejto budovy a takisto s klamlivou informáciou o vybavenosti hotela vonkajším bazénom. Tiež v podnete spotrebiteľa č. 1550/2012 bolo uvedené, že v prípade zakúpeného zájazdu v termíne 07.08.2012 - 17.08.2012, penzión Rozmarín***, Bulharsko - Sozopol, mu cestovná kancelária poskytla najskôr ubytovanie v penzióne Fany a nasledujúci deň v penzióne Rishly, odkiaľ sa predposledný deň musel vysťahovať späť do penziónu Fany. 9. Ďalej uvviedol, pri prešetrovaní podnetu č. 1570/2012 bol súčasťou spisového materiálu aj Katalóg Leto 2012, v ktorom sa na strane 134 nachádza popis ubytovacieho zariadenia hotel Júlia***, ako aj služieb spojených s ubytovaním v uvedenom zariadení. Z inšpekčného záznamu zo dňa 13.11.2012 vyplýva popis dokladov predložených inšpektorom SOI pri šetrení uvedeného podnetu, medzi ktoré patrí aj písomné stanovisko - vyjadrenie k podnetom č. 1570/2012 a 1550/2012. Tu žalobca potvrdil, že hotel Júlia*** pozostáva z dvoch susediacich budov a bazén majú možnosť klienti využívať hneď vo vedľajšom areáli. Inšpektorom SOI bolo tiež predložené vyjadrenie majiteľky hotela Júlia*** zo dňa 25.10.2012, ktorá potvrdila, že druhá budova sa nachádza zhruba 30 metrov od základnej budovy. Žalovaný tiež podporne poukázal na doklad o vybavení reklamácie zo dňa 03.09.2012, kde žalobca uviedol, že po prekonzultovaní celej záležitosti s majiteľkou hotela boli spotrebitelia ubytovaní v druhej budove z dôvodu, že veľký 6 miestny apartmán sa nachádzal len v tejto budove hotela. Na základe toho žalovaný s poukazom na § 8 ods. 1 písm. f/ zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch (ďalej len „Zákon o zájazdoch“) trval na tom, že bolo povinnosťou žalobcu poskytnúť úplne a presné informácie o ubytovacom zariadení a stupni jeho vybavenosti záujemcovi o zájazd, a to preukázateľne v písomnej forme. Podľa žalovaného obe skutočnosti, teda existencia druhej budovy vzdialenej zhruba 30 metrov a umiestnenej cez cestu, ako aj umožnenie prístupu k bazénu vo vedľajšom hotelovom areáli, majú význam pre spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o obstaraní zájazdu a sú skutočnosťami zohľadňovanými pri výbere zájazdu. Podľa názoru žalovaného pokiaľ žalobca spochybňuje význam oboch prvkov pre spotrebiteľa a uvádza, že nemohol objektívne predpokladať, že architektonické usporiadanie hotela môže mať vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa, potom to znamená, že žalobca vôbec nebral do úvahy osobitosti uvedeného zariadenia, umiestnenie oboch budov, ich odlišnosti, ako aj skutočnosť, že je rozdiel medzi využívaním bazéna priamo v hoteli a medzi možnosťou jeho využitia vo vedľajšom hotelovom areáli. Žalovaný nespochybnil pravdivosť uvedených informácií v čase vydania katalógu. V danom prípade bol však predávajúci povinný zabezpečiť pre spotrebiteľa služby v deklarovanej kvalite bez ohľadu na to, či poskytovateľom služby je samotný predávajúci alebo tretia osoba, s ktorou je predávajúci len v zmluvnom vzťahu. Žalovaný rovnako trval na tom, že pre posúdenie klamlivého charakteru konania je v danom prípade bezpredmetné tvrdenie žalobcu, že o neposkytovaní služby v deklarovanej podobe nemal vedomosť. V tomto prípade sa jednalo o záväzok, ktorý prijal predávajúci voči spotrebiteľovi a za poskytnutie plnenia zodpovedal priamo predávajúci, aj keď malo byť plnenie poskytnuté treťou stranou. Žalobca mal možnosť v priebehu turistickej sezóny preveriť plnenie podmienok deklarovaných spotrebiteľom v mieste zájazdu prostredníctvom svojho zástupcu - delegáta, ktorého je cestovná kancelária povinná zabezpečiť v priebehu celého zájazdu (§ 7 ods. 1 písm. d/ Zákona o zájazdoch a § 18 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa). Mal za to, že zistené porušenie podľa § 5 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa je správnym deliktom právnickej osoby, kde nemožno hovoriť o zavinení. Za zistené porušenie zákona v tomto prípade zodpovedá právnická osoba ako celok, zavinenie nie je pojmovým znakom a predpokladom vzniku zodpovednosti za túto kategóriu správneho deliktu, kde sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti či nerešpektovanie zákonného zákazu. 10. Vo vzťahu k prešetreniu podnetu spotrebiteľa č. 1550/2012 správny orgán pristúpil k záveru o poskytnutí klamlivej informácie o kategórii ubytovacieho zariadenia penzión Rozmarín*** vo voucheri č. 8647. Žalovaný v tejto súvislosti nespochybnil skutočnosť, že v zmluve o obstaraní zájazdu, ako aj v katalógu a cenníku bol spotrebiteľ o kategórii ubytovacieho zariadenia informovaný správne. V tomto prípade bol žalobca postihovaný za porušenie § 5 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na poskytovanie klamlivých informácii jednak v štádiu predzmluvnom, ako aj v rámci trvania zmluvného vzťahu. Aj v tomto prípade žalovaný považoval postih žalobcu za zákonný. Uviedol, že predmetným voucherom sa spotrebiteľ preukazuje v príslušnom ubytovacom zariadení a umožňuje mu čerpať zmluvne dohodnutú zmluvu, a preto je uvedený doklad pre spotrebiteľa podstatný. Na základe toho potom žalovaný zastával názor, že povinnosť poskytovania pravdivých informácii sa v tomto prípade vzťahuje aj na údaje uvedené vo voucheri. Aj keď sa na kategorizáciu ubytovacích zariadení mimo územia Slovenskej republiky nevzťahuje slovenská vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórie a tried, predávajúci v tomto prípade nerešpektoval stanovené označenie ubytovacieho zariadenia používané v podkladoch prístupných pre spotrebiteľa pred uzatvorením zmluvy o zájazde. 11. Žalovaný upriamil pozornosť súdu na znenie podnetu spotrebiteľa č. 1570/2012, z ktorého je zrejmé, že pri výbere zájazdu v prípade hotela Júlia*** mali význam práve informácie, ktoré sa ukázali ako klamlivé. Zdôraznil, že osobný status objednávateľa zájazdu, jeho preferencie, s ktorými bol určite oboznámený aj žalobca pri výbere zájazdu, sú objektívne skutočnosti a správny orgán ich zohľadnil aj z dôvodu, že porušenie § 5 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zistené vo vzťahu k danému podávateľovi podnetu. Podľa názoru žalovaného nemožno zo skutočnosti, že spotrebitelia nežiadali ukončenie zájazdu a návrat domov, vyvodiť záver, že predávajúcim garantované plnenia, ktoré v skutočnosti neboli spotrebiteľom poskytnuté, boli pre nich bezvýznamné. Podľa posúdenia žalovaného mali predmetné plnenia pre spotrebiteľov pri výbere zájazdu význam, čo potvrdili aj samotní spotrebitelia vo svojich podnetoch. 12. Žalovaný tiež nepovažoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti výšky postihu za všeobecné. Je z neho podľa žalovaného zrejmé, že zákonom požadované kritéria boli aplikované na konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci. Pokiaľ ide o rozčlenenie výšky postihu za každé konanie zvlášť, podľa názoru žalovaného je táto požiadavka žalobcu neopodstatnená, keďže žalobcovi nebola rozhodnutím správneho orgánu uložená jedna pokuta za dve na sebe nezávislé porušenia zákonných povinností definované v dvoch rozdielnych normách, u ktorých by boli zákonom určené sadzby v rôznych výškach, prípadne aj s odlišnými kritériami pre určenie výšky pokuty. IV. Konanie na správnom orgáne 13. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že inšpektormi SOI bolo pri kontrolách vykonaných v sídle žalobcu v dňoch 24.10.2012 a 13.11.2012 zistené, že žalobca ako predávajúci a zároveň obstarávateľ zájazdov, v katalógu zájazdov „Leto 2012 - SOLVEX” (platný pre letnú sezónu 2012) pri popise hotela Júlia***, Bulharsko - Prímorsko, neuviedol presný a jasný popis hotela, a to, že hotel pozostáva z dvoch samostatných budov a pravdivý údaj o vybavení hotela - vonkajšieho bazéna s detskou časťou, nakoľko predmetný bazén sa nenachádzal v areáli hotela Júlia ***, ale vo vedľajšom hotelovom areáli. Tiež bolo pri predmetných kontrolách zistené, že žalobca v uvedenom katalógu zájazdov pri popise penziónu Rozmarín***, Bulharsko - Sozopol, neuviedol úplné údaje o výške poplatku na mieste pobytu za klimatizáciu, nakoľko výška poplatku za klimatizáciu na mieste nebola uvedená v katalógu, cenníku ani v osobitnej ponuke (ultra last minute). Okrem uvedeného bolo inšpektormi SOI zistené, že žalobca uviedol p. D. vo voucheri č. 8647 z 03.08.2012 nepravdivý údaj o kategórii ubytovania - hotel Rozmarín***, nakoľko v skutočnosti nešlo o hotel Rozmarín***, ale o penzión Rozmarín***. 14. Na základe zistení uvedených v predchádzajúcom bode začal prvostupňový orgán voči žalobcovi správne konanie, o čom ho upovedomil oznámením o začatí správneho konania zo dňa 14.01.2013, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 21.01.2013. Po vyjadrení žalobcu k začatiu správneho konania vydal prvostupňový orgán dňa 25.02.2013 rozhodnutie č. P/0484/01/2012, ktorým podľa § 24 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000 Eur, a to za porušenie § 5 ods. 1 uvedeného zákona. Po odvolaní žalobcu v rámci odvolacieho správneho konania žalovaný v súvislosti s neposkytnutím informácie o výške doplatku za klimatizáciu v izbách v penzióne Rozmarín*** zistil, že v tomto prípade išlo o doplnkovú službu hotela, o čom bol spotrebiteľ v katalógu informovaný s tým, že si túto službu môže objednať priamo na mieste pobytu. Žalovaný ako odvolací orgán nemal za preukázané to, či uvedené plnenie bolo možné dohodnúť priamo so žalobcom, a preto z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu upustil od postihu žalobcu v tejto časti porušenia § 5 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný zmenil výrokovú časť rozhodnutia prvostupňového orgánu a v napadnutom rozhodnutí žalobcovi znížil pokutu na sumu 1 200,- €. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je obdobné ako vyjadrenie žalovaného k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým jeho častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nutné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 19. Podľa § 5 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom v rozhodnom čase) výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach. 20. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. 21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. 22. Podľa § 8 ods. 1 písm. f/ Zákona o zájazdoch cestovná kancelária je povinná pred uzatvorením zmluvy o zájazde v katalógu, prípadne inou písomnou formou (ďalej len „katalóg“) presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne, úplne a riadne informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré sú jej známe a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie záujemcu o kúpu zájazdu, najmä však o ubytovacom zariadení, jeho polohe, kategórii, stupni vybavenosti a o hlavných charakteristických znakoch. 23. Podľa § 741d ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka cestovná kancelária je povinná najneskôr sedem dní pred začatím zájazdu poskytnúť objednávateľovi písomne ďalšie podrobné informácie o všetkých skutočnostiach, ktoré sú pre objednávateľa dôležité a ktoré sú jej známe, ak nie sú obsiahnuté už v zmluve alebo v katalógu, ktorý bol objednávateľovi odovzdaný, a to najmä všetky potrebné doklady, ktoré potrebuje objednávateľ na poskytovanie obstaraných služieb (napríklad letenku, poukaz pre hotel na poskytnutie dohodnutého ubytovania a stravovania, doklad pre zástupcu cestovnej kancelárie v mieste pobytu na poskytnutie fakultatívnych výletov). 24. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 25. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 26. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 27. V tejto veci vydal súd dňa 27.06.2014 rozsudok sp. zn. 6S/272/2013-37, ktorým žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Voči tomuto rozsudku sa žalobca odvolal s podobnou argumentáciou ako v žalobe. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd, vydal dňa 23.08.2016 uznesenie sp. zn. 2Sžo/87/2014, ktorým uvedený rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v uvedenom rozsudku tunajší súd vôbec nepostupoval v zmysle zákonných pravidiel týkajúcich sa odôvodnenia rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, na základe akých skutkových okolností a dôkazov dospel tunajší súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov. V danom prípade sa tunajší súd nemal vysporiadať s námietkami žalobcu relevantným a zrozumiteľným spôsobom. Okrem uvedeného odvolací súd konštatoval, že v odôvodnení predmetného rozsudku tunajšieho súdu sa nachádza neúmerné množstvo gramatických chýb, nesprávnej štylistiky, nesprávneho písania čiarok, resp. absencie čiarok a nevhodne použitých spojok. Tiež ohľadom informácie uvádzanej vo voucheri č. 8647 tunajší súd vo svojom rozhodnutí túto popísal úplne nesprávne. Tunajší súd bol v zmysle záverov odvolacieho súdu povinný prejednáť vec v medziach podanej žaloby, znova vo veci rozhodúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť, pričom sa náležite vysporiadať s námietkami žalobcu. Povinnosťou tunajšieho súdu v novom rozhodnutí bolo opätovne rozhodnúť aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. 28. Po opätovnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, s poukazom na žalobné námietky žalobcu a závery vyslovené v rozhodnutí odvolacieho súdu (viď predchádzajúci bod), súd ustálil nasledovný záver. 29. V súvislosti s porušením ustanovenia § 5 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa pri popise hotela Júlia***, Bulharsko - Prímorsko, súd zistil, že žalobca v katalógu zájazdov „Leto 2012 - SOLVEX” (platnom pre letnú sezónu 2012) pri popise uvedeného hotela uvádzal, že jeho súčasťou, resp. vybavením je vonkajší bazén s detskou časťou. Podľa záverov žalovaného vyjadrených v napadnutom rozhodnutí išlo o nepresný popis hotela, nakoľko hotel v skutočnosti pozostáva z dvoch samostatných budov a vonkajší bazén s detskou časťou sa nenachádzal v areáli hotela Júlia***, ale vo vedľajšom hotelovom areáli vzdialenom cca 30 metrov. Svedčí o tom inšpekčný záznam zo dňa 13.11.2012, v ktorom žalobca potvrdil, že predmetný hotel pozostáva z dvoch budov a že bazén majú možnosť klienti využívať vo vedľajšom areáli. Tiež z vyjadrenia majiteľky hotela Júlia*** vyplýva, že okrem základnej budovy je klientom k dispozícii aj ďalšia budova, ktorá sa nachádza 30 metrov od základnej budovy. Aj keď žalobca v uvedenom katalógu zájazdov pri popise hotela Júlia*** výslovne neuvádzal, že hotel pozostáva len z jednej budovy, podľa názoru súdu však žalobca pri popise tohto hotela naplnil skutkovú podstatu ust. § 5 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, keď uviedol neúplnú a nepresnú informáciu o jeho vybavení. Okrem toho žalobca porušil aj jeho povinnosť vyplývajúcu z § 8 ods. 1 písm. f/ Zákona o zájazdoch. Aj keď je podľa vyjadrení žalobcu bežnou praxou, že hotely v prímorských letoviskách sa skladajú z viacerých priľahlých budov so samostatnými vchodmi, neuvedenie tejto informácie v popise hotela je porušením uvedených zákonných ustanovení. Pri výbere zájazdu pri mori zohráva významnú úlohu ubytovanie, resp. vybavenie ubytovacieho zariadenia. Samotné vybavenie ubytovacieho zariadenia je totiž základom aj pre určenie ceny za jeho využitie. Pokiaľ teda zákazník cestovnej kancelárie odôvodnene predpokladá (na základe popisu v katalógu zájazdov), že súčasťou konkrétneho ubytovacieho zariadenia (hotela) budú služby ponúkané cestovnou kanceláriou (v tomto prípade využívanie vonkajšieho hotelového bazéna) k dispozícii priamo v areáli hotela, cestovná kancelária (v tomto prípade žalobca) sa nemôže vyviniť z porušenia zákona poukazom na bežnú prax súvisiacu s architektonickým usporiadaním ubytovacích zariadení v prímorských letoviskách. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že klienti mali predmetný vonkajší bazén plne k dispozícii. Z opisu hotela Júlia*** v uvedenom katalógu zájazdov totiž ani nevyplýva informácia, že by na využívanie vonkajšieho bazéna s detskou časťou bolo nutné prekonať určitú vzialenosť od miesta, kde boli klienti žalobcu ubytovaní. Aj keď žalobca spochybňoval subjektívne pocity jeho klienta (spotrebiteľa) o tom, že by informácia o vzdialenosti hotelového bezéna od ubytovania, resp. o tom, že hotel pozostáva z dvoch budov, bola dôležitým údajom pre jeho rozhodovanie o zakúpení predmetného zájazdu, súd prisvedčil žalovanému, že informácie podobného charakteru majú pre spotrebiteľov podstatný význam. Okrem spomínanej ceny ide aj o charakter letného pobytu pri mori, kde sa rozhodovanie spotrebiteľov o zakúpení konkrétneho zájazdu odvíja od presných a úplných informácií okrem iného aj o vybavení ubytovacieho zariadenia. Ak je spotrebiteľ odôvodnene presvedčený, že nemusí prekonať žiadnu vzdialenosť, aby využíval služby súvisiace s vybavením hotela a v skutočnosti to neplatí, nie je možné poskytnuté informácie spotrebiteľovi považovať za presné a úplné. Takouto dezinformovanosťou dochádza k strate pocitu komfortu z dovolenky. 30. Vo vzťahu k nepravdivému údaju vo voucheri č. 8647 z 03.08.2012 súd zistil, že žalobca v katalógu zájazdov opísanom v predchádzajúcom bode ponúkal ubytovanie v penzióne Rozmarín***, Bulharsko - Sozopol. Tiež v cenníku zájazdov súvisiacom s predmetným katalógom je v časti Bulharsko 2012 - Sozopol uvedený penzión Rozmarín***. Súčasťou administratívneho spisu je zmluva o obstaraní zájazdu uzavretá podľa Zákona o zájazdoch medzi žalobcom a spotrebiteľmi zo dňa 03.08.2012, kde je pri názve ubytovania uvedený penzión Rozmarín***. Voucher č. 8647 z 03.08.2012 však pri názve ubytovacieho zariadenia Rozmarín*** uvádza hotel. Túto skutočnosť žalobca v žalobe nerozporoval. Nesúhlasil však, že uvedením tohto nesprávneho údaja žalobca naplnil skutkovú podstatu ust. § 5 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd prisvedčil názoru žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v tejto časti nepreskúmateľné. Aj keď je faktom, že vo voucheri č. 8647 sa nachádza iný (nepresný) údaj o kategórii ubytovacieho zariadenia ako v ostatných dokumentoch súvisiacich s predmetným pobytom (katalóg zájazdov, cenník, zmluva o obstaraní zájazdu), v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k tomuto porušeniu zákona zo strany žalobcu chýba úvaha a zdôvodnenie o tom, aký vplyv mohol, resp. mal tento údaj na kvalitu služieb očakávaných spotrebiteľmi. Vzhľadom na obsah spomínaných ostatných dokladov spotrebitelia museli vedieť, že ubytovanie im bude zabezpečené v penzióne a nie v hoteli. Voucher slúži pre klientov (spotrebiteľov) cestovnej kancelárie (žalobcu) ako doklad o zaplatení ubytovania a služieb s ním spojených a preukazujú sa ním pri uplatňovaní zakúpených služieb. Súd preto nepopiera jeho dôležitosť. Podľa názoru súdu sa však v správnom konaní vo vzťahu k tejto časti nepreukázalo, že by spotrebitelia mali v súvislosti s nepresným označením ubytovacieho zariadenia vo voucheri problémy pri ubytovaní, napr., že by ich v penzióne Rozmarín*** nechceli ubytovať. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe konštatoval, že na ubytovacie zariadenia mimo územia Slovenskej republiky sa nevzťahuje slovenská vyhláška č. 277/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórii a tried. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia však absentuje zdôvodnenie, akým spôsobom sa označujú, resp. diverzifikujú ubytovacie zariadenia v Bulharsku, z čoho by sa potom vyvodil záver, či predmetným konaním žalobcu došlo k zavádzaniu spotrebiteľov alebo nie. 31. K námietke žalobcu, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktorá časť uloženej pokuty sa týka ktorého porušenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, a preto je napadnuté rozhodnutie aj v tejto časti nepreskúmateľné, súd uvádza, že v zmysle absorpčnej zásady uplatňovanej v správnom konaní, nie je síce správny orgán povinný zvlášť odôvodniť jednotlivé zložky pokuty, avšak jeho povinnosť podľa § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa zostáva zachovaná. Ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa ustanovuje povinnosť správneho orgánu pri určení výšky pokuty prihliadať najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí v časti odôvodnenia výšky pokuty uvádza, že za menej závažné považuje porušenie povinnosti podľa § 5 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa týkajúce sa nesprávneho údaja vo voucheri č. 8647, z napadnutého rozhodnutia však nie je možné zistiť, akým spôsobom dospel žalovaný k zníženiu pokuty a k určeniu konkrétnej výšky jej zníženia. Navyše, argumenty žalovaného v odôvodnení rozhodnutia si protirečia. 32. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia k určeniu výšky uloženej sankcie uviedol: “Správny orgán má za to, že pokuta uložená vo výške stanovenej prvostupňovým správnym orgánom je s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.“ V ďalšom odseku žalovaný uviedol: “...podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci, na základe čoho podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku bolo prvostupňové rozhodnutie zmenené tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie postráda logickú náväznosť, protirečí si a z tohto dôvodu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. 33. V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3SžoKS/64/2006, rozhodnutia ZSP 69/2008, ZSP 58/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžp 16/2011, či rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžo/204/2010), v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku povinnosť správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 34. Súd považuje za potrebné uviesť, že takéto všeobecné, nekonkrétne odôvodnenie zníženia pokuty, odvolávajúce sa na citované zákonné ustanovenia nepostačuje, pretože určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváženia, ktoré je súdom preskúmateľné v zmysle § 27 ods. 2 SSP. Z rozhodnutia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, aká vlastne bola miera ohrozenia verejného záujmu, nakoľko správne orgány sa nevysporiadali s otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobu jeho spáchania, nevyhodnotili jeho následky, okolnosti, za ktorých k jeho spáchaniu došlo - najmä pokiaľ ide o zásah do práv spotrebiteľa vo vzťahu k chybne vystavenému voucheru. 35. Súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného o uložení sankcie v časti pokiaľ ide o jej výšku respektíve jej zníženia je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 36. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. 37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).